diff --git "a/diacritics/train/yor.tsv" "b/diacritics/train/yor.tsv" new file mode 100644--- /dev/null +++ "b/diacritics/train/yor.tsv" @@ -0,0 +1,6645 @@ +text target +Ile-ise Agbohunsafefe Ibile Fagile Iforoworo pelu awon ajijangbara LGBT leyin ihalemo si olootu Ilé-iṣẹ́ Agbóhùnsáfẹ́fẹ́ Ìbílẹ̀ Fagilé Ìfọ̀rọ̀wọ́rọ̀ pẹ̀lú àwọn ajìjàǹgbara LGBT lẹ́yìn ìhalẹ̀mọ́ sí olóòtú +Awon ajijangbara ni Madrid fi ehonu han lori irufin eto LGBT ni Russia Àwọn ajìjàǹgbara ní Madrid fi ẹ̀hónú hàn lórí ìrúfin ẹ̀tọ́ LGBT ní Russia +Ile-ise Echo ti Moscow ni Yaroslavl ti o je eka ile-ise Agbohunsafefe Echo ti Moscow isopo ti o ti da duro fun igba pipe ni Russia fagi le iforoworo pelu awon ajijangbara LGBT leyin ti won gba ihale lati odo awon ti o koriira-ibalopo-laaarin-ako-ati-ako, olootu ile-ise naa Lyudmila Shabuyeva soro ninu akosile Facebook kan: Ilé-iṣẹ́ Echo ti Moscow ní Yaroslavl tí ó jẹ́ ẹ̀ka ilé-iṣẹ́ Agbóhùnsáfẹ́fẹ́ Echo ti Moscow ìsopọ̀ tí ó ti dá dúró fún ìgbà pípẹ́ ní Russia fagi lé ìfọ̀rọ̀wọ́rọ̀ pẹ̀lú àwọn ajìjàǹgbara LGBT lẹ́yìn tí wọ́n gba ìhalẹ̀ láti ọ̀dọ̀ àwọn tí ó kórìíra-ìbálòpọ̀-láàárín-akọ-àti-akọ, olóòtú ilé-iṣẹ́ náà Lyudmila Shabuyeva sọ̀rọ̀ nínú àkọsílẹ̀ Facebook kan: +Itumo Itunwi-oro Oloro gan-an Ìtúmọ̀ Ìtúnwí-ọ̀rọ̀ Ọlọ́rọ̀ gan-an +Ni ana, a gba ihale kan ti o n leri mo awa ati awon alejoo wa ti a ba tesiwaju pelu eto iforoworoo wa nipa LGBT. Ní àná, a gba ìhàlẹ̀ kan tí ó ń lérí mọ́ àwa àti àwọn àlejòo wa tí a bá tẹ̀síwajú pẹ̀lú ètò ìfọ̀rọ̀wọ́rọ̀ọ wa nípa LGBT. +Mo n fagi le eto naa. Mò ń fagi lé ètò náà. +Gege bi iwe iroyin ti o si ni abe isakoso ijoba Novaya Gazeta ti se so, o ye ki eto naa ti yoo se afihan awon ajijangbara LGBT ni Yaroslavl waye ni owuro Ojoru 23, ni osu Seere. Gẹ́gẹ́ bí ìwé ìròyìn tí ò sí ní abẹ́ ìṣàkóso ìjọba Novaya Gazeta ti ṣe sọ, ó yẹ kí ètò náà tí yóò ṣe àfihàn àwọn ajìjàǹgbara LGBT ní Yaroslavl wáyé ní òwúrọ̀ Ọjọ́rú 23, ní oṣù Ṣẹẹrẹ. +Awon ajijangbara yii kan naa sese fi ehonu han ni gbagede ilu lati tako ifiyaje awon ase-ibalopo-ako-ati-ako ni Russia, paapaa julo ni orile Chechnya. Àwọn ajìjàǹgbara yìí kan náà ṣẹ̀ṣẹ̀ fi ẹ̀hónú hàn ní gbàgede ìlú láti tako ìfìyàjẹ àwọn aṣe-ìbálòpọ̀-akọ-àti-akọ ní Russia, pàápàá jùlọ ní orílẹ̀ Chechnya. +Ile-ise agbohunsafefe naa pe won lati fi oro wa won lenu wo nipa ifehonuhan ati iriri won fun jijade si gbangba gege bii ase-ibalopo-ako-ati-ako ni eka-iluu Russia. Ilé-iṣẹ́ agbóhùnsáfẹ́fẹ́ náà pè wọ́n láti fi ọ̀rọ̀ wá wọn lẹ́nu wò nípa ìfẹ̀hónúhàn àti ìrírí wọn fún jíjáde sí gbangba gẹ́gẹ́ bíi aṣe-ìbálòpọ̀-akọ-àti-akọ ní ẹ̀ka-ìlúu Russia. +Ikede Shebuyeva akoko nipa eto naa fa egbelemuku eebu ikoriira-ibalopo-laaarin-ako-ati-ako ninu awon esi, ti esi si wa lati odo awon osise oba kan bakan naa, sugbon iyen o mu okan-an re kuro, o so fun Novaya Gazeta. Ìkéde Shebuyeva àkọ́kọ́ nípa ètò náà fa ẹgbẹlẹmùkù èébú ìkórìíra-ìbálòpọ̀-láàárín-akọ́-àti-akọ nínú àwọn èsì, tí èsì sì wá láti ọ̀dọ̀ àwọn òṣìṣẹ́ ọba kan bákan náà, ṣùgbọ́n ìyẹn ò mú ọkàn-an rẹ̀ kúrò, ó sọ fún Novaya Gazeta. +Sugbon ni ale ojo ti eto naa ku ola, Shabuyeva soro pe oun gba ipe ajeji lati ori opo ero-ibanisoro kan ti ko se e damo, eni naa si so fun oun pe bi oun ba tesiwaju pelu eto naa bi o se ti pinnu, won maa fi igi igbaboolu-afowoju pade awon alejo re ni ita ile-ise naa. Ṣùgbọ́n ní alẹ́ ọjọ́ tí ètò náà ku ọ̀la, Shabuyeva sọ̀rọ̀ pé òun gba ìpè àjèjì láti orí òpó ẹ̀rọ-ìbánisọ̀rọ̀ kan tí kò ṣe é dámọ̀, ẹni náà sì sọ fún òun pé bí òun bá tẹ̀síwajú pẹ̀lú ètò náà bí ó ṣe ti pinnu, wọ́n máa fi igi ìgbábọ́ọ̀lù-afọwọ́jù pàdé àwọn àlejò rẹ ní ìta ilé-iṣẹ́ náà. +Oun naa si le kojuu wahala, onipe ajeji naa lerileka. Òun náà sì lè kojúu wàhálà, onípè àjèjì náà léríléka. +Nitori iberu fun aabo awon alejoo re, Shabuyeva fagile iforowanilenuwo naa ti o si fi eto miiran ropoo re. Nítorí ìbẹ̀rù fún ààbò àwọn àlejòo rẹ̀, Shabuyeva fagilé ìfọ̀rọ̀wánilẹ́nuwò náà tí ó sì fi ètò mìíràn rọ́pòo rẹ̀. +Ifehonuhan ti o waye ni gbagede ilu wa lara ikede gbogboogbo #saveLGBTinRussia ti won fi n polongo iya ti o roro ti won fi n je awon eniyan ase-ibalopo-ako-ati-ako ni orile Chechnya. Ìfẹ̀hónúhàn tí ó wáyé ní gbàgede ìlú wà lára ìkéde gbogboògbò #saveLGBTinRussia tí wọ́n fi ń polongo ìyà tí ó rorò tí wọ́n fi ń jẹ àwọn ènìyàn aṣe-ìbálòpọ̀-akọ-àti-akọ ní orílẹ̀ Chechnya. +Awon iwode ati ifehonuhan iru eyi waye ni awon ilu miiran ni Russia. Àwọn ìwọ́de àti ìfẹ̀hónúhàn irú èyí wáyé ní àwọn ìlú mìíràn ní Russia. +Ilu n ke pe awon omo re (awon omo ilu) lati doju ija ko iwa eleyameya ati itemole ni Russia ode-oni. Ìlú ń ké pe àwọn ọmọ rẹ̀ (àwọn ọmọ ìlú) láti dojú ìjà kọ ìwà elẹ́yàmẹyà àti ìtẹ̀mọ́lẹ̀ ní Russia òde-òní. +Je ki ipee re ta o ji! Jẹ́ kí ìpèe rẹ̀ ta ọ́ jí! +[ami naa n so pe: EKA ISEDAJO TI ORILE-EDEE RUSSIA O RI AWON ASE-IBALOPO-AKO-ATI-AKO NI CHECHYA. [àmì náà ń sọ pé: Ẹ̀KA ÌṢÈDÁJỌ́ TI ORÍLẸ̀-ÈDÈE RUSSIA Ò RÍ ÀWỌN AṢE-ÌBÁLÒPỌ̀-AKỌ-ÀTI-AKỌ NÍ CHECHYA. +WON WA NIBE: NINU AWON OGBA EWON ATI IBOJI-OKU. WỌ́N WÀ NÍBẸ̀: NÍNÚ ÀWỌN ỌGBÀ Ẹ̀WỌ̀N ÀTI IBOJÌ-ÒKÚ. +#SAVELGBTINRUSSIA ETANU IBALOPO-LAAARIN-AKO-ATI-AKO = IJOBA AFIPAMUNI #SAVELGBTINRUSSIA Ẹ̀TANÚ ÌBÁLÒPỌ̀-LÁÀÁRÍN-AKỌ-ÀTI-AKỌ = ÌJỌBA AFIPÁMÚNI +Ninu osu Igbe 2017, Novaya Gazeta jabo pe awon alase ni Chechnya, ti ilu onijoba Imole ti o n ri idaamu ju ni guusu Russia ti ajagun feyinti Ramzan Kadyrov, n se olorii re, n se ipolongo ti o roro ti o n tako itemole awon eniyan ti i se LGBT ti o n gbe ninuu re. Nínú oṣù Igbe 2017, Novaya Gazeta jábọ̀ pé àwọn aláṣẹ ní Chechnya, ti ìlú oníjọba Ìmọ́lẹ̀ tí ó ń rí ìdààmú jù ní gúúsù Russia tí ajagun fẹ̀yìntì Ramzan Kadyrov, ń ṣe olóríi rẹ̀, ń ṣe ìpolongo tí ó rorò tí ó ń tako ìtẹ̀mọ́lẹ̀ àwọn ènìyàn tí í ṣe LGBT tí ó ń gbé nínúu rẹ̀. +"Iroyin ti o jade ni aipe so pe ""ifomo "" naa le gidi gan-an ni, pelu iku eeyan meji o kere tan ati ogunlogo awon ti o wa ni atimole ti o lodi si ofin." "Ìròyìn tí ó jáde ní àìpẹ́ sọ pé ""ìfọ̀mọ́ "" náà le gidi gan-an ni, pẹ̀lú ikú èèyàn méjì ó kéré tán àti ogunlọ́gọ̀ àwọn tí ó wà ní àtìmọ́lé tí ó lòdì sí òfin." +#FreeAmade: Akoroyin ti a mu ti a si da loro leyin ti o ko iroyin lori iwa jagidi jagan ti o n sele ni Ariwa Mozambique #FreeAmade: Akọ̀ròyìn tí a mú tí a sì dá lóró lẹ́yìn tí ó kọ ìròyìn lórí ìwà jàgídí jàgan tí ó ń ṣẹlẹ̀ ní Àríwá Mozambique +Awon eni-ori-ko-yo ti won padanu ebi ati ile n sinmi nita gbangba leyin ikolu ojo 5 osu Okudu ni abule Naunde ni Cabo Delgado niluu Mozambique. Àwọn ẹni-orí-kó-yọ tí wọ́n pàdánù ẹbí àti ilé ń sinmi níta gbangba lẹ́yìn ìkọlù ọjọ́ 5 oṣù Òkúdù ní abúlé Naunde ní Cabo Delgado nílùú Mozambique. +Aworan lati owo Borges Nhamira pelu ase ilo. Àwòrán láti ọwọ́ Borges Nhamira pẹ̀lú àṣẹ ìlò. +Won mu akoroyin Mozambique kan ni ojo 5 osu Seere nibi ti o ti n jabo iroyin nipa ikolu ti o n de ba awon abule kereje ni igberiko Cabo Delgado ni Mozambique. Wọ́n mú akọ̀ròyìn Mozambique kan ní ọjọ́ 5 oṣù Ṣẹẹrẹ níbi tí ó ti ń jábọ̀ ìròyìn nípa ìkọlù tí ó ń dé bá àwọn abúlé kéréje ní ìgbèríko Cabo Delgado ní Mozambique. +Cabo Delgado wa ni ariwa orile-ede Mozambique, o kun fun awon ohun alumoni bi i okuta iyebiye, eedu ati afefe gaasi ti won ri ni Rovuma, ile ti omi yi ka. Cabo Delgado wà ní àríwá orílè-èdè Mozambique, ó kún fún àwọn ohun àlùmọ́nì bí i òkúta iyebíye, èédú àti afẹ́fẹ́ gáàsì tí wọ́n rí ní Rovuma, ilẹ tí omí yí ká. +Awon olukiyesi so pe egbe ti o n dari ikolu yii ni i lokan lati maa ji awon ohun alumoni yii ko. Àwọn olùkíyèsí sọ pé ẹgbẹ́ tí ó ń darí ìkọlù yìí ní i lọ́kàn láti máa jí àwọn ohun àlùmọ́nì yìí kó. +Lati osu Owara 2017, aimoye ikolu ni o ti waye ni orisirisii igberiko ni Cabo Delgado lati owo awon egbe janduku kan naa. Láti oṣù Ọ̀wàrà 2017, àìmọye ìkọlù ni ó ti wáyé ní oríṣiríṣìí ìgbèríko ní Cabo Delgado láti ọwọ́ àwọn ẹgbẹ́ jàndùkú kan náà. +Opolopo awon ileese iroyin ni won ti jabo lori awon ikolu yii sugbon ko tile wu awon ijoba lati soro le e tabi ki won fi idi aridaju eri mule ninu awon oro yii. Ọ̀pọ̀lọpọ̀ àwọn iléeṣẹ́ ìròyìn ni wọ́n ti jábọ̀ lórí àwọn ìkọlù yìí ṣùgbọ́n kò tilẹ̀ wu àwọn ìjọba láti sọ̀rọ̀ lé e tàbí kí wọ́n fi ìdí àrídájú ẹ̀rí múlẹ̀ nínú àwọn ọ̀rọ̀ yìí. +Ni 2018, eeyan to le logorun-un ni won ba sejo lori awon oran yii. O ye ki ejoo won o pari lodun yii. Ní 2018, èèyàn tó lé lọ́gọ́rùn-ún ni wọ́n bá ṣẹjọ́ lórí àwọn ọ̀ràn yìí. Ó yẹ kí ẹjọ́ọ wọn ó parí lọ́dún yìí. +#FreeAmade: Ipolongo lati gba Akoroyin Mozambique sile #FreeAmade: Ìpolongo láti gba Akọ̀ròyìn Mozambique sílẹ̀ +Amade Abubacar n sise pelu Mozambican Social Communication Institute, o si n sise gege bi akoroyin pelu ibudo iroyin ori ayelujara Zitamar ati ileese igbohunsafefe ibile Nacedje. Amade Abubacar ń ṣiṣẹ́ pẹ̀lú Mozambican Social Communication Institute, ó sì ń ṣiṣẹ́ gẹ́gẹ́ bí akọ̀ròyìn pẹ̀lú ibùdó ìròyìn orí ayélujára Zitamar àti iléeṣẹ́ ìgbóhùnsáfẹ́fẹ́ ìbílẹ̀ Nacedje. +Awon olopaa ijoba apapo Mozambique mu akoroyin naa ni ojo 5 nibi ti o ti n ya aworan awon eni-ori-ko-yo ninu ikolu kan ni Cabo Delgado, won si ti i mole. Àwọn ọlọ́pàá ìjọba àpapọ̀ Mozambique mú akọ̀ròyìn náà ní ọjọ́ 5 níbi tí ó ti ń ya àwòrán àwọn ẹni-orí-kó-yọ nínú ìkọlù kan ní Cabo Delgado, wọ́n sì tì í mọ́lé. +Leyin naa, won mu Amade lo si ibudo awon ologun Mozambique ni igberiko Mueda laije omo egbe ologun. Lẹ́yìn náà, wọ́n mú Amade lọ sí ibùdó àwọn ológun Mozambique ní ìgbèríko Mueda láìjẹ́ ọmọ ẹgbẹ́ ológun. +Leyin ose die, won gbe e lo si ewon gbogboogbo lati mu ki atimole re ba ofin mu ni Pemba, olu ilu Cabo Delgado. Lẹ́yìn ọ̀sẹ̀ díẹ̀, wọ́n gbé e lọ sí ẹ̀wọ̀n gbogboògbò láti mú kí àtìmọ́lé rẹ̀ bá òfin mu ní Pemba, olú ìlú Cabo Delgado. +Leyin ti o de ewon gbogboogbo, Amade pe egbe awon agbejoro Mozambique ti o si so bi o se ti jiya to lowo awon ologun Mozambique ti o ni won na oun ti won si fi ebi pa oun. Lẹ́yìn tí ó dé ẹ̀wọ̀n gbogboògbò, Amade pe ẹgbẹ́ àwọn agbẹjọ́rò Mozambique tí ó sì sọ bí ó ṣe ti jìyà tó lọ́wọ́ àwọn ológun Mozambique tí ó ní wọ́n na òun tí wọ́n sì fi ebi pa òun. +Opolopo eeyan ati egbe ajafominira ti soro sita lati gbeja Abubacar ti won so pe mimu ti won mu un ati atimolee re ti deruba ominira eni lati soro. Ọ̀pọ̀lọpọ̀ èèyàn àti ẹgbẹ́ ajàfómìnira ti sọ̀rọ̀ síta láti gbèjà Abubacar tí wọ́n sọ pé mímú tí wọ́n mú un àti àtìmọ́lée rẹ̀ ti dẹ́rùba òmìnira ẹni láti sọ̀rọ̀. +Ifilole Agberoyin Safefe ti Guusu Ile Adulawo, ti o n se abojuto eto agberoyin safefe ati ise won ni agbegbe naa soro tako atimole Amade: Ìfilọ́lẹ̀ Agbéròyìn Sáfẹ́fẹ́ ti Gúúsù Ilẹ̀ Adúláwò, tí ó ń ṣe àbójútó ẹ̀tọ́ agbéròyìn sáfẹ́fẹ́ àti iṣẹ́ wọn ní agbègbè náà sọ̀rọ̀ tako àtìmọ́lé Amade: +Titi ti awon ologun ti Abubacar mole je ipalara fun eto re pelu mimu ti won mu un laisi idi ti won fi idi e mule. Títì tí àwọn ológun ti Abubacar mọ́lé jẹ́ ìpalára fún ẹ̀tọ́ rẹ pẹ̀lú mímú tí wọ́n mú un láìsí ìdí tí wọ́n fi ìdí ẹ múlẹ̀. +Ijoba Mozambique ti n se afihan isaaju buruku nipa sise idiwo eto eni lati soro ati riri ona gbo iroyin ni agbegbe naa. Ìjọba Mozambique ti ń ṣe àfihàn ìṣáájú burúkú nípa ṣíṣe ìdíwọ́ ẹ̀tọ́ ẹni láti sọ̀rọ̀ àti rírí ọ̀nà gbọ́ ìròyìn ní agbègbè náà. +Amnesty International naa soro: Amnesty International náà sọ̀rọ̀: +Itumo Itunwi-oro Oloro gan-an Ìtúmọ̀ Ìtúnwí-ọ̀rọ̀ Ọlọ́rọ̀ gan-an +Amade Abubacar Amade Abubacar je gbajugbaja akoroyin ti o n gba eri sile lenu awon eni ti won bo ninu ikolu ni Cabo Delgado nigba ti awon olopaa mu un. Amade Abubacar Amade Abubacar jẹ́ gbajúgbajà akọ̀ròyìn tí ó ń gba ẹ̀rí sílẹ̀ lẹ́nu àwọn ẹni tí wọ́n bọ́ nínú ìkọlù ní Cabo Delgado nígbà tí àwọn ọlọ́pàá mú un. +Eyi je afihan aikasi awon alase Mozambique si ominira lati soro ati ominira awon oniroyin... [awon alase] ri akoroyin gege bi alatako won [fun idi eyi] won n se won bi odaran. Èyí jẹ́ àfihàn àìkàsí àwọn aláṣẹ Mozambique sí òmìnira láti sọ̀rọ̀ àti òmìnira àwọn oníròyìn... [àwọn aláṣẹ] rí akọ̀ròyìn gẹ́gẹ́ bí alátakò wọn [fún ìdí èyí] wọ́n ń ṣe wọ́n bí ọ̀daràn. +Ipolongo naa ti tan lori Twitter, pelu iseda awon asopo oro bi i #FreeAmade lati ja fun idasile Amade. Ìpolongo náà ti tàn lórí Twitter, pẹ̀lú ìṣẹ̀dá àwọn àsopọ̀ ọ̀rọ̀ bí i #FreeAmade láti jà fún ìdásílẹ̀ Amade. +Fun igba akoko ni orile-edee Brazil, omo ibile lobinrin di omo igbimo ijoba Fún ìgbà àkọ́kọ́ ní orílẹ̀-èdèe Brazil, ọmọ ìbílẹ̀ lóbìnrin di ọmọ ìgbìmọ̀ ìjọba +Joenia ni omo ibile lobinrin akoko ti o kekoo gboye ninu eko imo ofin ni Brazil. Joenia ni ọmọ ìbílẹ̀ lóbìnrin àkọ́kọ́ tí ó kẹ́kọ̀ọ́ gboyè nínú ẹ̀kọ́ ìmọ̀ òfin ní Brazil. +Aworan: Aworan ti won ya ninu fidio kan lati owoo United Nations Web TV. Àwòrán: Àwòrán tí wọ́n yà nínú fídíò kan láti ọwọ́ọ United Nations Web TV. +Ni odun-un 1997, Joenia Wapichana di obinrin akoko ti yoo gboye ninu eko imo ofin ni Brazil. Ní ọdún-un 1997, Joenia Wapichana di obìnrin àkọ́kọ́ tí yóò gboyè nínú ẹ̀kọ́ ìmọ̀ òfin ní Brazil. +Leyin odun kokanla, oun ni omo ibile akoko ti o gbejoro ni ile-ejo giga julo. Lẹ́yìn ọdún kọ́kànlá, òun ni ọmọ ìbílẹ̀ àkọ́kọ́ tí ó gbẹjọ́rò ní ilé-ẹjọ́ gíga jùlọ. +Ni osu Owara odun-un 2018, Joenia tun gbajumo si i nigba ti o di omo ibile lobinrin akoko ti won yoo yan sipo ninu igbimo ijoba. Ní oṣù Ọ̀wàrà ọdún-un 2018, Joenia tún gbajúmọ̀ sí i nígbà tí ó di ọmọ ìbílẹ̀ lóbìnrin àkọ́kọ́ tí wọn yóò yàn sípò nínú ìgbìmọ̀ ìjọba. +Iboo 8,491 ti won di fun un ni won fi yan an sipo kan ninuu mejo ti o to si ipinle Roraima ti o ti wa. Ìbòo 8,491 tí wọ́n dì fún un ni wọ́n fi yàn án sípò kan nínúu mẹ́jọ tí ó tọ́ sí ìpínlẹ̀ Roraima tí ó ti wá. +Igba kan soso ti Brazil ni omo ibile gege bi okan lara awon igbimo ijoba ni odun-un 1986 — Mario Juruna, ti o wa lati eya Xavante, won yan an sipo ni odun-un 1983. Ìgbà kan ṣoṣo tí Brazil ní ọmọ ìbílẹ̀ gẹ́gẹ́ bí ọkàn lára àwọn ìgbìmọ̀ ìjọba ni ọdún-un 1986 — Mario Juruna, tí ó wá láti ẹ̀yà Xavante, wọ́n yàn án sípò ní ọdún-un 1983. +A bi Joana sinu eya Wapichana, o lo si Boa Vista ti o je olu-ilu Roraima nigba ti o wa ni omo odun mejo. A bí Joana sínú ẹ̀yà Wapichana, ó lọ sí Boa Vista tí ó jẹ́ olú-ìlú Roraima nígbà tí ó wà ní ọmọ ọdún mẹ́jọ. +O n ko ekoo re ninu imo ofin bi o se n sise ni ofiisi awon onisiro kan, o si so o ninu iforowanilenuwo kan laipe, pe oun setan ni ile-eko ni odun kan saaju igba ti o ye ki oun setan ti oun si gbe ipo karun-un ninuu kilaasii re ati laaarin-in awon omo olola ni Roraima. Ó ń kọ́ ẹ̀kọ́ọ rẹ̀ nínú ìmọ̀ òfin bí ó ṣe ń ṣiṣẹ́ ní ọ́fíìsì àwọn oníṣirò kan, ó sì sọ ọ́ nínú ìfọ̀rọ̀wánilẹ́nuwò kan láìpẹ́, pé òun ṣetán ní ilé-ẹ̀kọ́ ní ọdún kan ṣáájú ìgbà tí ó yẹ kí òun ṣetán tí òun sì gbé ipò karùn-ún nínúu kíláàsìi rẹ̀ àti láàárín-in àwọn ọmọ ọlọ́lá ní Roraima. +Ni osu Ope odun-un 2018, gege bi omo egbe igbimo ti won dibo yan, Joenia gba ami eye idanimo UN fun ijafetoo eda lori aseyori ti o se ninu ipolongo eto awon omo ibile. Ní oṣù Ọ̀pẹ ọdún-un 2018, gẹ́gẹ́ bí ọmọ ẹgbẹ́ ìgbìmọ̀ tí wọ́n dìbò yàn, Joenia gba àmì ẹ̀yẹ ìdánimọ̀ UN fún ìjàfẹ́tọ̀ọ́ ẹ̀dá lórí àṣeyọrí tí ó ṣe nínú ìpolongo ẹ̀tọ́ àwọn ọmọ ìbílẹ̀. +Won ti fi ami-eye idanimo yii kan naa fun Nelson Mandela ati Malala ri. Wọ́n ti fi àmì-ẹ̀yẹ ìdánimọ̀ yìí kan náà fún Nelson Mandela àti Malala rí. +Joenia Wapichana nibi ti o ti n gbe leyin oro ibile kan ni ile-ejo giga julo. Joenia Wapichana níbi tí ó ti ń gbè lẹ́yìn ọ̀rọ̀ ìbílẹ̀ kan ní ilé-ẹjọ́ gíga jùlọ. +Aworan: Aworan ti won ya ninu fidio YouTube ile-ejo giga julo ti Brazil. Àwòrán: Àwòrán tí wọ́n yà nínú fídíò YouTube ilé-ẹjọ́ gíga jùlọ ti Brazil. +Joenia se afikun itan ni odun-un 2008 nigba ti o gba ejo egbe ibile marun-un kan ro, pe ki won ya ilee won soto gege bi ile abinibi, iru ofin ti yoo fun awon abinibi ile naa ni eto lati pase lori awon ile iluu won. Joênia ṣe àfikún ìtàn ní ọdún-un 2008 nígbà tí ó gba ẹjọ́ ẹgbẹ́ ìbílẹ̀ márùn-ún kan rò, pé kí wọn ya ilẹ̀ẹ wọn sọ́tọ̀ gẹ́gẹ́ bí ilẹ̀ abínibí, irú òfin tí yóò fún àwọn abínibí ilẹ̀ náà ní ẹ̀tọ́ láti pàṣẹ lórí àwọn ilẹ̀ ìlúu wọn. +Ile ejo da ejo ti o gbe leyin awon egbe ibile naa ti won ti wa di onnile kanrin-kese fun awon ile abinibi ti o tobi ju ni Brazil — ilee Raposa Terra do Sol, ti o wa ni ipinle Roraima. Ilé ẹjọ́ dá ẹjọ́ tí ó gbè lẹ́yìn àwọn ẹgbẹ́ ìbílẹ̀ náà tí wọ́n ti wá di òǹnilẹ̀ kánrin-kése fún àwọn ilẹ̀ abínibí tí ó tóbi jù ní Brazil — ilẹ̀ẹ Raposa Terra do Sol, tí ó wà ní ìpínlẹ̀ Roraima. +Bee, Jair Bolsonaro ti o je omo egbe igbimo ni akoko naa ti fi iwosi lo ajafetoo ibile kan ti o wa si ibi gbigbo idajo nipa iyasoto Raposa Terra do Sol ni iyewu awon igba-keji. Bẹ́ẹ̀, Jair Bolsonaro tí ó jẹ́ ọmọ ẹgbẹ́ ìgbìmọ̀ ní àkókò náà ti fi ìwọ̀sí lọ ajàfẹ́tọ̀ọ́ ìbílẹ̀ kan tí ó wá sí ibi gbígbọ́ ìdájọ́ nípa ìyàsọ́tọ̀ Raposa Terra do Sol ní ìyẹ̀wù àwọn igbá-kejì. +"Bolsonaro soro bayii ni ojo naa pe ""o ye ki o jade sita lati lo je koriko pelu awon alalee yin""." "Bolsonaro sọ̀rọ̀ báyìí ní ọjọ́ náà pé ""ó yẹ kí o jáde síta láti lọ jẹ koríko pẹ̀lú àwọn alálẹ̀ẹ yín""." +Ko pe leyin ti o jawe olubori ninu idibo 2018, Bolsonaro tun mu oro Raposa Terra do Sol bonu gege bi apeere agbegbe ibile ti o ye ki awon je anfaani eto oro-ajee re. Kò pẹ́ lẹ́yìn tí ó jáwé olúborí nínú ìdìbò 2018, Bolsonaro tún mú ọ̀rọ̀ Raposa Terra do Sol bọnu gẹ́gẹ́ bí àpẹẹrẹ agbègbè ìbílẹ̀ tí ó yẹ kí àwọn jẹ àǹfààní ètò ọrọ̀-ajée rẹ̀. +O so fun awon akoroyin pe: Ó sọ fún àwọn akọ̀ròyìn pé: +Itumo Itunwi-oro Oloro gan-an Ìtúmọ̀ Ìtúnwí-ọ̀rọ̀ Ọlọ́rọ̀ gan-an +O je agbegbe kan ti o loro ju ni agbaye. Eeyan le je anfaani re lona to mogbon dani. Ó jẹ́ agbègbè kan tí ó lọ́rọ̀ jù ní àgbáyé. Èèyàn lè jẹ àǹfààní rẹ̀ lọ́nà tó mọ́gbọ́n dání. +Nipa ti awon omo bibi ibe, a a fun won ni ohun ti o to si won, a a si da won po mo awujo. Nípa ti àwọn ọmọ bíbí ibẹ̀, à á fún wọn ní ohun tí ó tọ́ sí wọn, à á sì dà wọ́n pọ̀ mọ́ àwùjọ. +Lodun mewaa seyin, pelu oda pupa lojuu re, ni ibamu pelu asa eyaa re ni Joenia lo ede Portuguese ati eka-edee re lati ran awon adajo leti pe bii milionu dola US lona meta ni o n kari awon ile wonyi laisi pe won kopa ninu eto oro-ajee Brazil. Lọ́dún mẹ́wàá sẹ́yìn, pẹ̀lú ọ̀dà pupa lójúu rẹ̀, ní ìbámu pẹ̀lú àṣà ẹ̀yàa rẹ̀ ni Joenia lo èdè Portuguese àti ẹ̀ka-èdèe rẹ̀ láti rán àwọn adájọ́ létí pé bíi mílíọ̀nù dọ́là US lọ́nà mẹ́ta ni ó ń kárí àwọn ilẹ̀ wọ̀nyí láìsí pé wọ́n kópa nínú ètò ọrọ̀-ajée Brazil. +"O ni ""won n soro ba wa loruko je, bee ni won n se iyatooto eya peluu wa ni ilee wa""." "Ó ní ""wọ́n ń sọ̀rọ̀ bà wá lórúkọ jẹ́, bẹ́ẹ̀ ni wọ́n ń ṣe ìyàtọ̀ọ̀tọ̀ ẹ̀yà pẹ̀lúu wa ní ilẹ̀ẹ wa""." +Aworan: Ajo ti o n ri si aabo gbogboogbo, CC 2.0 Àwòrán: Àjọ tí ó ń rí sí ààbò gbogboògbò, CC 2.0 +Alatako ti ko se e bori Alátakò tí kò ṣe é borí +Bi o se n gbaradi lati gba ijokoo re ninu igbimo ijoba gege bi alatako fun ijoba Bolsonaro, o so fun awon akoroyin Folha de Sao Paulo, ti o je ile ise oniwee iroyin to gbajugbaja ni orile-ede pe: Bí ó ṣe ń gbaradì láti gba ìjókòó rẹ̀ nínú ìgbìmọ̀ ìjọba gẹ́gẹ́ bí alátakò fún ìjọba Bolsonaro, ó sọ fún àwọn akọ̀ròyìn Folha de São Paulo, tí ó jẹ́ ilé iṣẹ́ oníwèé ìròyìn tó gbajúgbajà ní orílẹ̀-èdè pé: +Itumo Itunwi-oro Oloro gan-an Ìtúmọ̀ Ìtúnwí-ọ̀rọ̀ Ọlọ́rọ̀ gan-an +Ki lo de ti o [Bolsonaro] se n se inunibini si awon omo ibile to bayii? Kí ló dé tí ó [Bolsonaro] ṣe ń ṣe inúnibíni sí àwọn ọmọ ìbílẹ̀ tó báyìí? +Ki ni idi fun ikoriira ati ongbe fun isubuu wa? Kí ni ìdí fún ìkórìíra àti òǹgbẹ fún ìṣubúu wa? +A ni eto irinajo igbafe, oogun ibile ati awon ohun meremere ti o pin yeleyele kaakiri ilee wa. A ní ètò ìrìnàjò ìgbafẹ́, òògùn ìbílẹ̀ àti àwọn ohun mèremère tí ó pín yẹ́lẹyẹ̀lẹ káàkiri ilẹ̀ẹ wa. +A nilo lati se ayipada igbagbo pe a n se idiwo fun idagbasoke tabi pe a n se ipalara fun enikeni. A nílò láti ṣe àyípadà ìgbàgbọ́ pé à ń ṣe ìdíwọ́ fún ìdàgbàsókè tàbí pé à ń ṣe ìpalára fún ẹnikẹ́ni. +Awa naa ni lati di asiwaju fun ara wa. Àwa náà ní láti di aṣíwájú fún ara wa. +Ifesemule ti o n lo Ìfẹsẹ̀múlẹ̀ tí ó ń lọ +Igbimo Brazil gba ipo ni osu Erele 2019, Joenia si bere saa re gege bi oludari egbe oselu re, Rede Sustentabilidade (ti o tumo si Egbe Alagbeero lede Portuguese) ni iyewu awon igba-keji ti ile igbimo asofin kekere. Ìgbìmọ̀ Brazil gba ipò ní oṣù Èrèlé 2019, Joênia sì bẹ̀rẹ̀ sáà rẹ̀ gẹ́gẹ́ bí olùdarí ẹgbẹ́ òṣèlú rẹ̀, Rede Sustentabilidade (tí ó túmọ̀ sí Ẹgbẹ́ Alágbèéró lédè Portuguese) ní ìyẹ̀wù àwọn igbá-kejì ti ilé ìgbìmọ̀ aṣòfin kékeré. +Olusakoso fun eto ayika tele ri Marina Silva, ti oruko re gbajumo ninu ijafetoo agbegbe ni o da Rede sile pelu bi o ti se fidiremi to ninu eto idibo aare leemeta leralera. Olùṣàkóso fún ètò àyíká tẹ́lẹ̀ rí Marina Silva, tí orúkọ rẹ̀ gbajúmọ̀ nínú ìjàfẹ́tọ̀ọ́ agbègbè ni ó dá Rede sílẹ̀ pẹ̀lú bí ó ti ṣe fìdírẹmi tó nínú ètò ìdìbò ààrẹ lẹ́ẹ̀mẹ́ta léraléra. +"Leyin ajalu idido ni Brumadinho, ti o pa awon eeyan ti o le ni 160, ti o si mu ibaje ba gbogbo aye ti o wa ni odo Paraopeba, Joenia se agbekale akosile aba ofin re akoko, ti o n ka awon oran ti o n se ipalara fun agbegbe ati ilera pelu emi awon eeyan gege bi ""oran nla"" ti o ni ijiya ti o po ninu." "Lẹ́yìn àjálù ìdídò ní Brumadinho, tí ó pa àwọn èèyàn tí ó lé ní 160, tí ó sì mú ìbàjẹ́ bá gbogbo ayé tí ó wà ní odò Paraopeba, Joenia ṣe àgbékalẹ̀ àkọsílẹ̀ àbá òfin rẹ̀ àkọ́kọ́, tí ó ń ka àwọn ọ̀ràn tí ó ń ṣe ìpalára fún agbègbè àti ìlera pẹ̀lú ẹ̀mí àwọn èèyàn gẹ́gẹ́ bí ""ọ̀ràn ńlá"" tí ó ní ìjìyà tí ó pọ̀ nínú." +Ni o-ku-ola ti yoo gba ipo, arabinrin inu igbimo naa so fun Folha de Boa Vista, ile-ise iroyin ibile kan ti o ti ipinlee re wa pe aba ofin naa n dojuko iwa aibikita awon ileese adani si agbegbe: Ní ó-ku-ọ̀la tí yóò gba ipò, arábìnrin inú ìgbìmọ̀ náà sọ fún Folha de Boa Vista, ilé-iṣẹ́ ìròyìn ìbílẹ̀ kan tí ó ti ìpínlẹ̀ẹ rẹ̀ wá pé àbá òfin náà ń dojúkọ ìwà àìbìkítà àwọn iléeṣẹ́ àdáni sí agbègbè: +Itumo Itunwi-oro Oloro gan-an Ìtúmọ̀ Ìtúnwí-ọ̀rọ̀ Ọlọ́rọ̀ gan-an +Ohun ti o kan wa ni eto imulo ti ijoba fi n se adinku agbara awon atopo ero ti a seda lati daabo bo ayika to ni ilera, gege bi a ti ri i ninu iwe ofin ati awon ipa ti o n ko lawujo. Ohun tí ó kàn wá ni ètò ìmúlò tí ìjọba fi ń ṣe àdínkù agbára àwọn àtòpọ̀ ẹ̀rọ tí a ṣẹ̀dá láti dáàbò bo àyíká tó ní ìlera, gẹ́gẹ́ bí a ti rí i nínú ìwé òfin àti àwọn ipa tí ó ń kó láwùjọ. +Fun apeere [lara awon atopo ero yii], a ni etoo gbigba iwe ase ni awon agbegbe yii [ti o n ba wa dena] ailegberi awon ileese je ati aito agbara ijoba lati kapaa won ninu ipinle naa. Fún àpẹẹrẹ [lára àwọn àtòpọ̀ ẹ̀rọ yìí], a ní ètòo gbígba ìwé àṣẹ ní àwọn agbègbè yìí [tí ó ń bá wa dènà] àìlègbẹ̀rí àwọn iléeṣẹ́ jẹ́ àti àìtó agbára ìjọba láti kápáa wọn nínú ìpínlẹ̀ náà. +Ninu oroo re pelu BBC, Joenia so pe ohun ti o se pataki si oun julo ninu igbimo naa ni iyasoto awon ile abinibi: Nínú ọ̀rọ̀ọ rẹ̀ pẹ̀lú BBC, Joenia sọ pé ohun tí ó ṣe pàtàkì sí òun jùlọ nínú ìgbìmọ̀ náà ni ìyàsọ́tọ̀ àwọn ilẹ̀ abínibí: +Itumo Itunwi-oro Oloro gan-an Ìtúmọ̀ Ìtúnwí-ọ̀rọ̀ Ọlọ́rọ̀ gan-an +Ti o ba ni eeyan nlanla mefa ni owo kan, ti owo keji si ni aimoye awon eeyan ti won o jamo nnkan ti won n ri mi gege bi asoju won nibe. Tí o bá ní èèyàn ńláńlá mẹ́fà ní ọwọ́ kan, tí ọwọ́ kejì sì ní àìmọye àwọn èèyàn tí wọn ò jámọ́ nǹkan tí wọ́n ń rí mi gẹ́gẹ́ bí aṣojú wọn níbẹ̀. +Won je owo awon ti o nilo asoju. Eto iselu ateyinwa waye nipase awon eeyan ti won n ro ohun ti o maa je eree tiwon nibe, emi maa mu iyi ti o kari wa. Wọ́n jẹ́ ọ̀wọ́ àwọn tí ó nílò aṣojú. Ètò ìṣèlú àtẹ̀yìnwá wáyé nípasẹ̀ àwọn èèyàn tí wọ́n ń ro ohun tí ó máa jẹ́ èrèe tiwọn níbẹ̀, èmi máa mú iyì tí ó kárí wá. +Burundi: Ko Ikokuko sori aworan Aare — ki o wewon Burundi: Kọ Ìkọkúkọ sórí àwòrán Ààrẹ — kí o wẹ̀wọ̀n +Awon onikokuko ni isokan Àwọn oníkọkúkọ ní ìṣọ̀kan +Aare Jacob Zuma be Burundi wo ni 25, osu Erele odun 2016. Ààrẹ Jacob Zuma bẹ Burundi wo ní 25, oṣù Èrèlé ọdún 2016. +Orisun aworan: ijoba ZA. Flickr, ase CC. Orísun àwòrán: ìjọba ZA. Flickr, àṣẹ CC. +Akekoo mefa di eni atimole lojo Isegun 12, osu Erena ni agbegbe Kirundo ni Ariwa Ila-oorun Burundi fun esun-un kiko ikokuko sori aworan Aare Pierre Nkurunziza ninu awon iwe ikoni marun-un. Akẹ́kọ̀ọ́ mẹ́fà di ẹni àtìmọ́lé lọjọ́ Ìṣẹ́gun 12, oṣù Ẹrẹ́nà ní agbègbè Kirundo ní Àríwá Ìlà-oòrùn Burundi fún ẹ̀sùn-un kíkọ ìkọkúkọ sórí àwòrán Ààrẹ Pierre Nkurunziza nínú àwọn ìwé ìkọ́ni márùn-ún. +"Won fi esun ""tita abuku ba Aare orile-ede"" kan awon akekoo naa." "Wọ́n fi ẹ̀sùn ""títa àbùkù bá Ààrẹ orílẹ̀-èdè"" kan àwọn akẹ́kọ̀ọ́ náà." +Egbe Awon Ajo ti o n se Amojuto iwalalaafia Awon omode ni Burundi (FENADEB) jabo pe won ti fi akekoo kan ti o je omo odun metala sile lesekese nitori pe o si kere, ko si ti i to odun meedogun. Ẹgbẹ́ Àwọn Àjọ tí ó ń ṣe Àmójútó ìwàlálàáfíà Àwọn ọmọdé ní Burundi (FENADEB) jábọ̀ pé wọ́n ti fi akẹ́kọ̀ọ́ kan tí ó jẹ́ ọmọ ọdún mẹ́tàlá sílẹ̀ lẹ́sẹkẹsẹ̀ nítorí pé ó ṣì kéré, kò sì tí ì tó ọdún mẹ́ẹ̀dógún. +Won jabo pe won se idasile awon akekoo meta lojo Eti, 15 osu Erena sugbon awon meta yooku si wa ni atimole. Wọ́n jábọ̀ pé wọ́n ṣe ìdásílẹ̀ àwọn akẹ́kọ̀ọ́ mẹ́ta lọ́jọ́ Ẹtì, 15 oṣù Ẹrẹ́nà ṣùgbọ́n àwọn mẹ́ta yòókù ṣì wà ní àtìmọ́lé. +Awon omo naa ti won ko ju omo odun 15 si 17 yoo se ewon odun marun-un bi won ba jebi esun itabuku ba Aare orile-ede. Àwọn ọmọ náà tí wọn kò ju ọmọ ọdún 15 sí 17 yóò ṣe ẹ̀wọ̀n ọdún márùn-ún bí wọ́n bá jẹ̀bi ẹ̀sùn ìtàbùkù bá Ààrẹ orílẹ̀-èdè. +Iwe iroyin iwacu jabo pe awon idile ti oro naa kan wa ninu idaamu gidi. Ìwé ìròyìn iwacu jábọ̀ pé àwọn ìdílé tí ọ̀rọ̀ náà kàn wà nínú ìdààmú gidi. +Ikokuko [lori aworan Aare] je ese ti o mu ijiya dani labe ofin ile Burundi gege bi abo iwadii Reuters kan se so. Ìkọkúkọ [lórí àwòrán Ààrẹ] jẹ́ ẹ̀ṣẹ̀ tí ó mú ìjìyà dání lábẹ́ òfin ilẹ̀ Burundi gẹ́gẹ́ bí àbọ̀ ìwádìí Reuters kán ṣe sọ. +Bi o tile je pe ojo-ori awon odaran naa le je idi fun sise adinku ijiya ese ninu igbejo awon akekoo yii. Bí ó tilẹ̀ jẹ́ pé ọjọ́-orí àwọn ọ̀daràn náà lè jẹ́ ìdí fún ṣíṣe àdínkù ìjìyà ẹ̀sẹ̀ nínú ìgbẹ́jọ́ àwọn akẹ́kọ̀ọ́ yìí. +Gege bi oluko kan ti ko daruko araa re se so, won ko ye awon iwe ikoni wonyi wo fun aimoye odun, awon akekoo si maa n pin in lo ni, fun idi eyi o nira lati mo eni ti o ko nnkan si i ni pato. Gẹ́gẹ́ bí olùkọ́ kan tí kò dárúkọ araa rẹ̀ ṣe sọ, wọn kò yẹ àwọn ìwé ìkọ́ni wọ̀nyí wò fún àìmọye ọdún, àwọn akẹ́kọ̀ọ́ sì máa ń pín in lò ni, fún ìdí èyí ó nira láti mọ ẹni tí ó kọ nǹkan sí i ní pàtó. +Isele to fara jo eyi sele ni 2016, leyinin rogbodiyan saa keta Aare naa, nigba ti awon akekoo nile eko ko ikokuko sori aworan (Aare) Nkurunziza ninu iwe ikoni. Ìṣẹ̀lẹ̀ tó fara jọ èyí ṣẹlẹ̀ ní 2016, lẹ́yìnin rògbòdìyàn sáà kẹ́ta Ààrẹ náà, nígbà tí àwọn akẹ́kọ̀ọ́ nílé ẹ̀kọ́ kọ ìkọkúkọ sórí àwòrán (Ààrẹ) Nkurunziza nínú ìwé ìkọ́ni. +Awon alase ri eyi gege bi iwosi gidi ti won si le ogoogorun akekoo kuro ni awon ile eko lorisiirisi kaakiri orile-ede naa. Àwọn aláṣẹ rí èyí gẹ́gẹ́ bí ìwọ̀sí gidi tí wọ́n sì lé ọgọọgọ̀rún akẹ́kọ̀ọ́ kúrò ní àwọn ilé ẹ̀kọ́ lóríṣìíríṣi káàkiri orílẹ̀-èdè náà. +"Akekoo mokanla ni won fesun ""itabuku ba adari ilu"" ati ""ihale mo aabo ilu"" kan, bi o tile je pe won pada da won sile." "Akẹ́kọ̀ọ́ mọ́kànlá ni wọ́n fẹ̀sùn ""ìtàbùkù bá adarí ìlú"" àti ""ìhàlẹ̀ mọ́ ààbò ìlú"" kàn, bí ó tilẹ̀ jẹ́ pé wọ́n padà dá wọn sílẹ̀." +Won bu enu ate lu iwa yii gidigidi. Wọ́n bu ẹnu àtẹ́ lu ìwà yìí gidigidi. +Zeid Ra'ad Al Hussein, ti o je asakoso fun eka ijafetoo eniyan labe United Nations gbe akosile kan jade ni 29, osu Okudu 2016: Zeid Ra'ad Al Hussein, tí ó jẹ́ aṣàkóso fún ẹ̀ka ìjàfẹ́tọ̀ọ́ ènìyàn lábẹ́ United Nations gbé àkọsílẹ̀ kan jáde ní 29, oṣù Òkúdù 2016: +Eru n ba mi pelu awon iroyin ti mo n gbo nipa lile ti won n le awon omo ni ile-eko ati bi won se n ti won mole nitori ikokuko ti won ko sori aworan Aare ninu awon iwe ikoni. Ẹ̀rù ń bà mí pẹ̀lú àwọn ìròyìn tí mò ń gbọ́ nípa lílé tí wọ́n ń lé àwọn ọmọ ní ilé-ẹ̀kọ́ àti bí wọ́n ṣe ń tì wọ́n mọ́lé nítorí ìkọkúkọ tí wọ́n kọ sórí àwòrán Ààrẹ nínú àwọn ìwé ìkọ́ni. +Nkurunziza,’ Adari ayeraye to ga ju’ Nkurunziza,’ Adarí ayérayé tó ga jù’ +Pierre Nkurunziza ti je aare ile Burundi lati odun 2005. Pierre Nkurunziza ti jẹ ààrẹ ilẹ̀ Burundi láti ọdún 2005. +Ni odun 2015, awon egbe oseluu re tun gbe e sipo fun saa keta lori oye. Ní ọdún 2015, àwọn ẹgbẹ́ òṣèlúu rẹ̀ tún gbé e sípò fún sáà kẹ́ta lórí oyè. +Ni osu Erena odun to koja, Nkurunziza gba oruko tuntun lodo awon egbe oseluu re, Ajo Agbeja Ominira Awon Ologun – Fun Igbega Ijoba Onibo (CNDD-FDD), won pe e ni “adari ayeraye to ga ju”. Ní oṣù Ẹrẹ́nà ọdún tó kọjá, Nkurunziza gba orúkọ tuntun lọ́dọ̀ àwọn ẹgbẹ́ òṣèlúu rẹ̀, Àjọ Agbèjà Òmìnira Àwọn Ológun – Fún Ìgbéga Ìjọba Oníbò (CNDD-FDD), wọ́n pè é ní “adarí ayérayé tó ga jù”. +Akowe gbogboogbo fun CNDD-FDD, Evariste Ndayishimiye salaye idi ti oruko naa se di ti Nkurunziza: Akọ̀wé gbogboògbò fún CNDD-FDD, Evariste Ndayishimiye ṣàlàyé ìdí tí orúkọ náà ṣe di ti Nkurunziza: +Oludarii wa ni, ko si eni ti a le fi we e ninu egbee wa. Olùdaríi wa ni, kò sí eni tí a lè fi wé e nínú ẹgbẹ́ẹ wa. +Oun ni obii wa, oun ni o n gba wa nimoran. Òun ni òbíi wa, òun ni ó ń gbà wá nímọ̀ràn. +Idi niyi ti mo se ni ki gbogbo omo egbe pon on le nitori pe ojukoju ni enikeni le fi wo ile ti ko ni olori. Ìdí nìyí tí mo ṣe ní kí gbogbo ọmọ ẹgbẹ́ pọ́n ọn lé nítorí pé ojúkójú ni ẹnikẹ́ni lè fi wo ilé tí kò ní olórí. +Ni tiwa, olori to dara ju ni a ni. Ní tiwa, olórí tó dára jù ni a ní. +"Bi awon CNN-FDD se gbe oye naa ni yepere to ipo agbara Nkurunziza gege bi ""adari ayeraye to ga ju"" ti je ki o nira fun enikeni lati ko ohunkohun ti o ba yan lati se, titi mo igbese re lati se ayipada ofin saa meji fun ipo adari ti o wa ninu iwe ofin orile-ede naa." "Bí àwọn CNN-FDD ṣe gbé oyè náà ní yẹpẹrẹ tó ipò agbára Nkurunziza gẹ́gẹ́ bí ""adarí ayérayé tó ga jù"" ti jẹ́ kí ó nira fún ẹnikẹ́ni láti kọ ohunkóhun tí ó bá yàn láti ṣe, títí mọ́ ìgbésẹ̀ rẹ̀ láti ṣe àyípadà òfin sáà méjì fún ipò adarí tí ó wà nínú ìwé òfin orílẹ̀-èdè náà." +Eyi n se afihan adalo ti egbe oselu to wa lori oye n da agbara lo pelu Nkurunziza ati awon alatileyin-in re pelu bi egbe oselu naa se n dari awon idasile ijoba. Èyí ń ṣe àfihàn àdálò tí ẹgbẹ́ òṣèlú tó wà lórí oyè ń dá agbára lò pẹ̀lú Nkurunziza àti àwọn alátìlẹyìn-in rẹ̀ pẹ̀lú bí ẹgbẹ́ òṣèlú náà ṣe ń darí ��wọn ìdásílẹ̀ ìjọba. +Awon onikokuko ni isokan Àwọn oníkọkúkọ ní ìṣọ̀kan +Awon omo ilu ti won n samulo ayelujara ti bere ikokuko sori aworan aare Nkurunziza ninu ifehonuhan pelu ami idamo: #Nkurunziza ati #Burundi: Àwọn ọmọ ìlú tí wọ́n ń ṣàmúlò ayélujára ti bẹ̀rẹ̀ ìkọkúkọ sórí àwòrán ààrẹ Nkurunziza nínú ìfẹ̀hónúhàn pẹ̀lú àmì ìdámọ̀: #Nkurunziza àti #Burundi: +Ifofinlile mu atako Ìfòfinlíle mú àtakò +Ijoba Burundi ti bere si i fi ikanra mu iwa atako lati odun 2015, leyin ijakule isote kan, idojuko pelu awon egbe adite kan, atako lori ilokulo eto, ofin kannpa, inira pelu eto oro-aje ati rogbodiyan awon asasaala. Ìjọba Burundi ti bẹ̀rẹ̀ sí í fi ìkanra mú ìwà àtakò láti ọdún 2015, lẹ́yìn ìjákulẹ̀ ìṣọ̀tẹ̀ kan, ìdojúkọ pẹ̀lú àwọn ẹgbẹ́ adìtẹ̀ kan, àtakò lórí ìlòkulò ẹ̀tọ́, òfin kànńpá, ìnira pẹ̀lú ètò ọrọ̀-ajé àti rògbòdìyàn àwọn asásàálà. +European Union pelu United Nations tako igbese Nkurunziza fun saa keta, won si beere fun idapada ilodeede ki asiko idibo o to de. European Union pẹ̀lú United Nations tako ìgbésẹ̀ Nkurunziza fún sáà kẹ́ta, wọ́n sì béèrè fún ìdápadà ìlọdéédé kí àsìkò ìdìbò ó tó dé. +Pelu awon idojuko wonyi, “ipo naa” le si i, ati awon alase si n fi ikanra mu gbogbo ihale ti won n ri. Pẹ̀lú àwọn ìdojúkọ wọ̀nyí, “ipò náà” le sí i, àti àwọn aláṣẹ sì ń fi ìkanra mú gbogbo ìhàlẹ̀ tí wọ́n ń rí. +Ijabo pataki ti ajo ajafetoo eniyan se ni osu Ebibi 2018 ri i pe awon eso alaabo ni Burundi, awon afoyesise ati awon omo egbe oselu ti o wa nipo, awon egbe Imbone... n kolu awon alatako ati awon eni ti won fura si gege bi alatako pelu ajafetoo eniyan ati akoroyin. Ìjábọ̀ pàtàkì ti àjọ ajàfẹ́tọ̀ọ́ ènìyàn ṣe ní oṣù Èbìbí 2018 rí i pé àwọn èṣọ́ aláàbò ní Burundi, àwọn afòyeṣiṣẹ́ àti àwọn ọmọ ẹgbẹ́ òṣèlú tí ó wà nípò, àwọn ẹgbẹ́ Imbone… ń kọlu àwọn alátakò àti àwọn ẹni tí wọ́n fura sí gẹ́gẹ́ bí alátakò pẹ̀lú ajàfẹ́tọ̀ọ́ ènìyàn àti akọ̀ròyìn. +"""Won pa eeyan to to 1700, bee ni won si n fi ipa le awon elomiin, won n fi ipa ba won ni ibalopo, won n fi iya je won, won n ti won mole, bee ni won si n deruba aimoye awon miiran""." """Wọ́n pa èèyàn tó tó 1700, bẹ́ẹ̀ ni wọ́n sì ń fi ipá lé àwọn ẹlòmíìn, wọ́n ń fi ipá bá wọn ní ìbálòpọ̀, wọ́n ń fi ìyà jẹ wọ́n, wọ́n ń tì wọ́n mọ́lé, bẹ́ẹ̀ ni wọ́n sì ń dẹ́rùba àìmọye àwọn mìíràn""." +Eyi ti da wahala isasaala sile, a ti ri awon ara Burundi ti won sa lo si Tanzania, Rwanda, Congo ati Uganda. Èyí ti dá wàhálà ìsásàálà sílẹ̀, a ti rí àwọn ará Burundi tí wọ́n sá lọ sí Tanzania, Rwanda, Congo àti Uganda. +Bi o tile je pe egbeegberun ti pada sile, alakooso United Nations fun isasaala ti se akosile awon asasaala ti o wa lati Burundi ti won le ni 347,000 ni osu Erele 2019, UNHCR fidi e mule: Bí ó tilẹ̀ jẹ́ pé ẹgbẹẹgbẹ̀rún ti padà sílé, alákòóso United Nations fún ìsásàálà ti ṣe àkọsílẹ̀ àwọn asásàálà tí ó wá láti Burundi tí wọ́n lé ní 347,000 ní oṣù Èrèlé 2019, UNHCR fìdí ẹ̀ múlẹ̀: +...Laasigbo ninu oselu Burundi le si i ni odun 2015 leyin ti aare kede erongbaa re lati lo fun saa keta. ...Làásìgbò nínú òṣèlú Burundi le sí i ní ọdún 2015 lẹ́yìn tí ààrẹ́ kéde èròńgbàa rẹ̀ láti lọ fún sáà kẹ́ta. +Ifehonuhan awon eeyan lati tako erongba fa ikolura, ogoogorun awon eeyan si sa lo si awon orile-ede itosi lati fi orii won pamo.” Ìfẹ̀hónúhàn àwọn èèyàn láti tako èròńgbà fa ìkọlura, ọgọọgọ̀rún àwọn èèyàn sì sá lọ sí àwọn orílẹ̀-èdè ìtòsí láti fi oríi wọn pamọ.” +Ni ibere osu yii, ijoba Burundi ti ofiisi eka awon ajafetoo eniyan labe United Nations ti won si so pe awon ko niloo won mo. Ní ìbẹ̀rẹ̀ oṣù yìí, ìjọba Burundi ti ọ́fíìsì ẹ̀ka àwọn ajàfẹ́tọ̀ọ́ ènìyàn lábẹ́ United Nations tí wọ́n sì sọ pé àwọn kò nílòo wọn mọ́. +"Ijoba naa n binu si alakooso tele-ri eka naa, Zeid Ra'ad Al Hussein ti o sapejuwe Nkurunziza ti Burundi gege bi okan lara ""awon apanilekunjaye eniyan ti o n gberu si i laipe yii"" ni osu Erele 2018." "Ìjọba náà ń bínú sí alákòóso tẹ́lẹ̀-rí ẹ̀ka náà, Zeid Ra'ad Al Hussein tí ó ṣàpèjúwe Nkurunziza ti Burundi gẹ́gẹ́ bí ọkàn lára ""àwọn apanilẹ́kúnjayé ènìyàn tí ó ń gbèrú sí i láìpẹ́ yìí"" ní oṣù Èrèlé 2018." +Atipa awon Ile-ise Akoroyin, iyolenu awon alatako, ifofinlile mu awon idasile ti ki i se ti ijoba (NGOs) ati idiwo fun awon miiran lati soro tabi se afihan ara won ni aaye oselu. Àtìpa àwọn Ilé-iṣẹ́ Akọ̀ròyìn, ìyọlẹ��nu àwọn alátakò, ìfòfinlílẹ̀ mú àwọn ìdásílẹ̀ tí kì í ṣe ti ìjọba (NGOs) àti ìdiwọ́ fún àwọn mìíràn láti sọ̀rọ̀ tàbí ṣe àfihàn ara wọn ní ààyè òṣèlú. +Fun apeere, won dajo ewon odun mejilelogbon fun ajafetoo eniyan Germain Rukiki fun idarapo mo igbiyanju iruluu, jijin eto aabo ilu lese, ati isote ni 2018 nitori pe o se akosile awon ona ti ijoba Nkurunziza n gba fiya jeni. Fún àpẹẹrẹ, wọ́n dájọ́ ẹ̀wọ̀n ọdún méjìlélọ́gbọ̀n fún ajàfẹ́tọ̀ọ́ ènìyàn Germain Rukiki fún ìdarapọ̀ mọ́ ìgbìyànjú ìrúlùú, jíjin ètò ààbò ìlú lẹ́sẹ̀, àti ìṣọ̀tẹ̀ ní 2018 nítorí pé ó ṣe àkọsílẹ̀ àwọn ọ̀nà tí ìjọba Nkurunziza ń gbà fìyà jẹni. +Awon aisedede kan da igbejo Rukiki duro, o si waye ni ose meloo kan saaju ariyanjiyan idibo abofinmu naa. Àwọn àìṣedede kan dá ìgbẹ́jọ́ Rukiki dúró, ó sì wáyé ní ọ̀sẹ̀ mélòó kan ṣáájú àríyànjiyàn ìdìbò abófinmu náà. +"""Oro ikokuko"" naa n se afihan idurosansan ijoba naa ti ko ye ati ona ti won n gba se etoo won, titi mo sise igbeyawo kannpa fun awon tokotaya ti won n gbepo laise igbeyawo ni 2017, ifofinlile mu owoo pansaga ati agbe sise." """Ọ̀rọ̀ ìkọkúkọ"" náà ń ṣe àfihàn ìdúróṣánṣán ìjọba náà tí kò yẹ̀ àti ọ̀nà tí wọ́n ń gbà ṣe ẹ̀tọ́ọ wọn, títí mọ́ ṣíṣe ìgbéyàwó kànńpá fún àwọn tọkọtaya tí wọ́n ń gbépọ̀ láìṣe ìgbéyàwó ní 2017, ìfòfinlíle mú òwòo panṣágà àti agbe ṣíṣe." +Won fagi le ifiwepe Adari ileese to n seto Isajo-papo-wa-oko-ki-n-wa-oko si ileese telifisan Russia leyin ti olootu eto ri i pe obinrin ni Wọ́n fagi lé ìfìwépè Adarí iléeṣẹ́ tó ń ṣètò Ìṣàjò-papọ̀-wa-ọkọ̀-kí-n-wa-ọkọ̀ sí iléeṣẹ́ tẹlifíṣàn Russia lẹ́yìn tí olóòtú ètò rí i pé obìnrin ni +"Awon eleto naa so pe o ""niru eya"" ti awon olugbo awon n fe." "Àwọn elétò náà sọ pé ó ""nírú ẹ̀yà"" tí àwọn olugbọ́ àwọn ń fẹ́." +Agekuro aworan adari ileese naa, Irina Reyder ni ofiisi ileese BlaBlaCar ti Russia. Aworan lati ori Oju ewe. Facebook Àgékúrò àwòrán adarí iléeṣẹ́ náà, Irina Reyder ní ọ́fíìsì iléeṣẹ́ BlaBlaCar ti Russia. Àwòrán láti orí Ojú ewé. Facebook +Irina Reyder ti o je adari ileese BlaBlaCar ni Russia ni won fagi le ifiwepe oun si iforoworo kan pelu ileese amohunmaworan-an ti ijoba, Channel One leyin ti olootu naa ri i pe obinrin ni oun. Irina Reyder tí ó jẹ́ adarí iléeṣẹ́ BlaBlaCar ní Russia ní wọ́n fagi lé ìfìwépè òun sí ìfọ̀rọ̀wọ́rọ̀ kan pẹ̀lú iléeṣẹ́ amóhùnmáwòrán-an ti ìjọba, Channel One lẹ́yìn tí olóòtú náà rí i pé obìnrin ni òun. +Reyder ko nipa isele naa soju iwe Facebook re. O ni oun gbo oro inu ipe olootu eto naa pelu asoju ile ise BlaBlaCar fun ibanisoro pelu awujo ti oun si gba ohun-un won sile: Reyder kọ nípa ìṣẹ̀lẹ̀ náà sójú ìwé Facebook rẹ̀. Ó ní òun gbọ́ ọ̀rọ̀ inú ìpè olóòtú ètò náà pẹ̀lú aṣojú ilé iṣẹ́ BlaBlaCar fún ìbánisọ̀rọ̀ pẹ̀lú àwùjọ tí òun sì gba ohùn-un wọn sílẹ̀: +Itumo Itunwi-oro Oloro gan-an Ìtúmọ̀ Ìtúnwí-ọ̀rọ̀ Ọlọ́rọ̀ gan-an +E (Olootu eto “Ojumo Ire”): Bayii ni a se gbero lati se e; akoroyin-in wa a maa wa oko bi yoo se maa fi oro wa oro lenu alamodajuu yin. E (Olóòtú ètò “Ojúmọ́ Ire”): Báyìí ni a ṣe gbèrò láti ṣe é; akọ̀ròyìn-in wa á máa wa ọkọ̀ bí yóò ṣe máa fi ọ̀rọ̀ wá ọ̀rọ̀ lẹ́nu alámọ̀dájúu yín. +PR (Asoju ileese BlaBlaCar fun ibanisoro pelu awujo): Bee ni, Iyen dara PR (Aṣojú iléeṣẹ́ BlaBlaCar fún ìbánisọ̀rọ̀ pẹ̀lú àwùjọ): Bẹ́ẹ̀ ni, Ìyẹn dára +E: Ta ni yoo wa je alamodaju naa? E: Ta ni yóò wá jẹ́ alámọ̀dájú náà? +PR: Adari ileese wa ni, Irina Reyder PR: Adarí iléeṣẹ́ wa ni, Irina Reyder +E: En... E ti figba kan ni okunrin to dara ni ipo naa, abi bee ko? E: Ẹ̀n... Ẹ ti fìgbà kan ní ọkùnrin tó dára ní ipò náà, àbí bẹ́ẹ̀ kọ́? +PR: Bee ni, a ti ni Alexey Lazorenko gege bi Adari, Irina Reyder ni niseyin. PR: Bẹ́ẹ̀ ni, a ti ní Alexey Lazorenko gẹ́gẹ́ bí Adarí, Irina Reyder ni nísẹ̀yín. +E: Bee ni, mo mo nipa ayipada ti o waye ninu idari ileese yin lodun to koja. E: Bẹ́ẹ̀ ni, mo mọ̀ nípa àyípadà tí ó wáyé nínú ìdarí iléeṣẹ́ yín lọ́dún tó kọjá. +Sugbon Irina ko ni le e wulo gege bi alamodaju. Ṣùgbọ́n Irina kò ní le è wúlò gẹ́gẹ́ bí alámọ̀dájú. +O niru eni ti awon olugboo wa maa n nifee si. Ó nírú ẹni tí àwọn olùgbọ́ọ wa máa ń nífẹ̀ẹ́ sí. +Fun apeere, ti a ba ni agbejoro gidi kan. Fún àpẹẹrẹ, tí a bá ní agbẹjọ́rò gidi kan. +O n lati je okunrin. Ó ń láti jẹ́ ọkùnrin. +Tabi eni ti o mo nipa oko lopolopo – okunrin ni, ko ma je e obinrin. Tàbí ẹni tí ó mọ̀ nípa ọkọ̀ lọ́pọ̀lọpọ̀ – ọkùnrin ni, kó má jẹ̀ ẹ́ obìnrin. +Boya ki iwo Sergey o se iforoworo naa? Bóyá kí ìwọ Sergey ó ṣe ìfọ̀rọ̀wọ́rọ̀ náà? +Leyin ti asoju ileese naa fun ibanisoro pelu awujo, Sergey so fun olootu eto naa pe ko si alamodaju okunrin kankan ni ileese naa, o ni olootu eto naa se ileri lati pada wa leyin ti o ba ti ba olootu agba etoo won so o. Lẹ́yìn tí aṣojú iléeṣẹ́ náà fún ìbánisọ̀rọ̀ pẹ̀lú àwùjọ, Sergey sọ fún olóòtú ètò náà pé kò sí alámọ̀dájú ọkùnrin kankan ní iléeṣẹ́ naa, ó ní olóòtú ètò náà ṣe ìlérí láti padà wá lẹ́yìn tí ó bá ti bá olóòtú àgbà ètòo wọn sọ ọ́. +Ninu ipe kan leyin igba naa, won so fun asoju ileese BlaBlaCar pe eto naa ti yi pada, pe awon a maa se iforoworo pelu awon onibaaraa won dipo won. Nínú ìpè kan lẹ́yìn ìgbà náà, wọ́n sọ fún aṣojú iléeṣẹ́ BlaBlaCar pé ètò náà ti yí padà, pé àwọn á máa ṣe ìfọ̀rọ̀wọ́rọ̀ pẹ̀lú àwọn oníbàáràa wọn dípò wọn. +“Ki le ro? “Kí lẹ rò? +Se awon alamodaju tuntun yii a mo daju danu? Ṣé àwọn alámọ̀dájú tuntun yìí á mọ̀ dájú dánu? +Reyder n beere ibeere ikegan naa lowo awon eeyan-an re. Reyder ń béèrè ìbéèrè ìkẹ́gàn náà lọ́wọ́ àwọn èèyàn-an rẹ̀. +Ninu esi kan si TJournal, ti o je ileese onimo-ero ati iroyin ero alatagba ati ori ayelujara. Nínú èsì kan sí TJournal, tí ó jẹ́ iléeṣẹ́ onímọ̀-ẹ̀rọ àti ìròyìn ẹ̀rọ alátagbà àti orí ayélujára. +Eka iroyin Channel One o fi otito itakuroso yii pamo, sugbon won tenu mo on pe oro naa ko segbe leyin ako. Ẹ̀ka ìròyìn Channel One ò fi òtítọ́ ìtàkùrọ̀sọ yìí pamọ́, ṣùgbọ́n wọ́n tẹnu mọ́ ọn pé ọ̀rọ̀ náà kò ṣègbè lẹ́yìn akọ. +Bi o tile je pe alaye won ko fidi eyi mule to: Bí ó tilẹ̀ jẹ́ pé àlàyé wọn kò fìdí èyí múlẹ̀ tó: +Itumo Itunwi-oro Oloro gan-an Ìtúmọ̀ Ìtúnwí-ọ̀rọ̀ Ọlọ́rọ̀ gan-an +Akoroyin meji, okunrin ati obinrin kan n gbero lati safihan iyato ti o wa ninuu bi okunrin ati obinrin se n huwa si ifowopamo. Akọ̀ròyìn méjì, ọkùnrin àti obìnrin kan ń gbèrò láti ṣàfihàn ìyàtọ̀ tí ó wà nínúu bí ọkùnrin àti obìnrin ṣe ń hùwà sí ìfowópamọ́. +Akoroyin lobinrin a ni lati foroworo pelu alamodaju okunrin kan nigba ti Akoroyin lokunrin a ni iforoworo pelu awon obinrin. Akọ̀ròyìn lóbìnrin á ní láti fọ̀rọ̀wọ́rọ̀ pẹ̀lú alámọ̀dájú ọkùnrin kan nígbà tí Akọ̀ròyìn lọ́kùnrin á ní ìfọ̀rọ̀wọ́rọ̀ pẹ̀lú àwọn obìnrin. +Nitori pe erongba Akoroyin obinrin yen ni lati wo bi won se n toju owo bi won ba gbe oko, a nilo lati ba asoju ileese to n seto irinna-papo-wa-oko-ki-n-wa-oko kan soro (bee ni, nitori alakale eto naa ni, ki i se nitori aifedoogba ako atabo, o ni lati je okunrin). Nítorí pé èròńgbà Akọ̀ròyìn obìnrin yẹn ni láti wo bí wọ́n ṣe ń tọ́jú owó bí wọ́n bá gbé ọkọ̀, a nílò láti bá aṣojú iléeṣẹ́ tó ń ṣètò ìrìnnà-papọ̀-wa-ọkọ̀-kí-n-wa-ọkọ̀ kan sọ̀rọ̀ (bẹ́ẹ̀ ni, nítorí àlàkalẹ̀ ètò náà ni, kì í ṣe nítorí àìfẹ́dọ̀ọ́gba akọ àtabo, ó ní láti jẹ́ ọkùnrin). +Channel One o so bi iyato se wa laaarin bi okunrin ati obinrin se n ronu si ifowopamo. Channel One ò sọ bí ìyàtọ̀ ṣe wà láàárín bí ọkùnrin àti obìnrin ṣe ń ronú sí ìfowópamọ́. +Sugbon oro naa ko yi awon eeyan lokan pada, won si n soro tako ihuwasi ileese telifisan yii. Ṣùgbọ́n ọ̀rọ̀ náà kò yí àwọn èèyàn lọ́kàn padà, wọ́n sì ń sọ̀rọ̀ tako ìhùwàsí iléeṣẹ́ tẹlifíṣàn yìí. +Adari ileese BlaBlaCar, Irina Reyder so pe won fagi le ifiwepe oun wa sori eto Ojumo Ire lori Channel One leyin ti olootu ri i pe obinrin ni oun je. Adarí iléeṣẹ́ BlaBlaCar, Irina Reyder sọ pé wọ́n fagi lé ìfìwépè òun wá sórí ètò Ojúmọ́ Ire lórí Channel One lẹ́yìn tí olóòtú rí i pé obìnrin ni òún jẹ́. +O yani lenu pe awon ohun kan si wa ninu iyiri awon Channel One ti a ko mo. Ó yani lẹ́nu pé àwọn ohun kan ṣì wà nínú ìyírí àwọn Channel One tí a kò mọ̀. +Pelu oro buruku ti Channel One gbo lori ayelujara, Russia si ni ise nla lati se lori oro ibadogba ako ati abo. Pẹ̀lú ọ̀rọ̀ burúkú tí Channel One gbọ́ lórí ayélujára, Russia sì ní iṣẹ́ ńlá láti ṣe lórí ọ̀rọ̀ ìbádọ́gbà akọ àti abo. +Russia wa ni ipo 75 ninu awon orile-ede 149 ti Ajo to-n-seto-oro-Aje Lagbaaye sayewo fun lodun 2018 ninu Ijabo Alafo to wa laaarin Ako ati Abo Lagbaaye, o n se daadaa ni ti ibadogba ninu riri eto ilera ati eto eko lo fun awon obinrin, sugbon won n fa seyin ninu eto isofin lati ja fun etoo won. Russia wà ní ipò 75 nínú ��wọn orílẹ̀-èdè 149 tí Àjọ tó-ń-ṣètò-ọrọ̀-Ajé Lágbàáyé ṣàyẹ̀wò fún lọ́dún 2018 nínú Ìjábọ̀ Àlàfo tó wà láàárín Akọ àti Abo Lágbàáyé, ó ń ṣe dáadáa ní ti ìbádọ́gbà nínú rírí ètò ìlera àti ètò ẹ̀kọ́ lò fún àwọn obìnrin, ṣùgbọ́n wọ́n ń fà sẹ́yìn nínú ètò ìṣòfin láti jà fún ẹ̀tọ́ọ wọn. +Awon ajafetoo abo ni Russia maa n sabaa lo gbagede ero alatagba ati efe lati tan imole si ihuwasi ati ise awon ti o n segbe leyin eya eniyan kan. Àwọn ajàfẹ́tọ̀ọ́ abo ní Russia máa ń sábàá lo gbàgede ẹ̀rọ alátagbà àti ẹ̀fẹ̀ láti tan ìmọ́lẹ̀ sí ìhùwàsí àti ìṣe àwọn tí ó ń ṣègbè lẹ́yìn ẹ̀yà ènìyàn kan. +Ipolongo itako Keresimesi ilu China mu yiyan ajoyo le fun omo-ilu Ìpolongo ìtakò Kérésìmesì ìlú China mú yíyan àjọyọ̀ le fún ọmọ-ìlú +"Ohun ti a ko si oju patako: ""Gbe Igbese ki o si ko ajodun Oyinbo"" ati ""Se igbelaruge asa ibile, ko ajodun Oyinbo""." "Ohun tí a kọ sí ojú pátákó: ""Gbé Ìgbésẹ̀ kí o sì kọ àjọ̀dún Òyìnbó"" àti ""Ṣe ìgbélárugẹ àṣà ìbílẹ̀, kọ àjọ̀dún Òyìnbó""." +Aworan lati Weibo. Àwòrán láti Weibo. +Keresimesi n sun mo dede sugbon kaka ki inu awon ti o n gbe ni ori-ile ilu China o dun, opo ti fi ehonu-u won han lori ipolongo ti o tako ayeye Keresimesi ti o ka a si ajodun Oyinbo. Kérésìmesì ń sún mọ́ dẹ̀dẹ̀ ṣùgbọ́n kàkà kí inú àwọn tí ó ń gbé ní orí-ilẹ̀ ìlú China ò dùn, ọ̀pọ́ ti fi ẹ̀hónú-u wọn hàn lórí ìpolongo tí ó tako ayẹyẹ Kérésìmesì tí ó kà á sí àjọ̀dún Òyìnbó. +"Ni odun 2017, igbimo agba ati ajo ipinle labe egbe oloselu Communist ilu China ko iwe ase kan ti a pe akolee re ni ""Imoran lori imudisise ise igbelaruge ati idagba asa ibile China de ibi giga""." "Ní ọdún 2017, ìgbìmọ̀ àgbà àti àjọ ìpínlẹ̀ lábẹ́ ẹgbẹ́ olóṣèlú Communist ìlú China kọ ìwé àṣẹ kan tí a pe àkọlée rẹ̀ ní ""Ìmọ̀ràn lórí imúdiṣíṣẹ iṣẹ́ ìgbélárugẹ àti ìdàgbà àṣà ìbílẹ̀ China dé ibi gíga""." +Won la awon akanse ise isoji asa bii Odun Osupa Tuntun ati Ajodun Atupa sile, lai pa iyioku ti, gege bi ipago ti o je mo ti asa ti o lakaaki. Wọ́n la àwọn àkànṣe iṣẹ́ ìsọjí àṣà bíi Ọdún Òṣùpá Tuntun àti Àjọ̀dún Àtùpà sílẹ̀, láì pa ìyìókù tì, gẹ́gẹ́ bí ìpàgọ́ tí ó jẹ mọ́ ti àṣà tí ó lákaakì. +Ki ofin yii le di amuse, ijoba China ti se ifilole awon eto ipolongo keekeeke meloo kan fun ikoyin si awon ayeye ti ki i se ti ibile China. Kí òfin yìí lè di àmúṣẹ, ìjọba China ti ṣe ìfilọ́lẹ̀ àwọn ètò ìpolongo kéékèèké mélòó kan fún ìkọ̀yìn sí àwọn ayẹyẹ tí kì í ṣe ti ìbílẹ̀ China. +Odun niin, ojo die si Keresimesi, ijoba ni awon ilu nla bii Langfang, ni agbegbee Hebei, ti pa a ni ase fun iso gbogbo lati yo eso odun Keresimesi kuro loju titi ati ferese. Ọdún nìín, ọjọ́ díẹ̀ sí Kérésìmesì, ìjọba ní àwọn ìlú ńlá bíi Langfang, ní agbègbèe Hebei, ti pa á ní àṣẹ fún ìsọ̀ gbogbo láti yọ ẹ̀ṣọ́ ọdún Kérésìmesì kúrò lójú títí àti fèrèsé. +Oro alufansa ti o da lori itako ajodun Oyinbo ti gba ero-alatagba ilu China kan, eyi mu ki yiyan ayeye Keresimesi laayo le koko fun awon ti o ro wipe ni ikoko ni ayo awon gbodo wa. Ọ̀rọ̀ àlùfànṣá tí ó dá lórí ìtako àjọ̀dún Òyìnbó ti gba ẹ̀rọ-alátagbà ìlú China kan, èyí mú kí yíyan ayẹyẹ Kérésìmesì láàyò le koko fún àwọn tí ó rò wípé ní ìkọ̀kọ̀ ni ayọ̀ àwọn gbọdọ̀ wà. +Onlo Weibo Long Zhigao ya aworan iroyin ori WeChat ti re ni ori Weibo ni ifihan ariyanjiyan. Ònlo Weibo Long Zhigao ya àwòrán ìròyìn orí WeChat ti rẹ̀ ní orí Weibo ní ìfihàn àríyànjiyàn. +Koko iroyin akoko Kókó ìròyìn àkọ́kọ́ +1. Ajodun Oyinbo n bo lona dede. 1. Àjọ̀dún Òyìnbó ń bọ̀ lọ́nà dẹ̀dẹ̀. +Ki a se ajoyo abi ki a maa se e, ibeere yen ni iyen. Kí a ṣe àjọyọ̀ àbí kí á máà ṣe é, ìbéèrè yen ni ìyẹn. +2. Omo China ni mi n ko si ki n se ajoyo Oyinbo. 2. Ọmọ China ni mí n kò sì kí ń ṣe àjọyọ̀ Òyìnbó. +3. So pe rara fun isajoyo ajodun Oyinbo ninu ogba ile-iwe. 3. Sọ pé rárá fún ìṣàjọyọ̀ àjọ̀dún Òyìnbó nínú ọgbà ilé-ìwé. +4. Egbe oselu-ipinle ti ko eyin si ajodun Oyinbo. 4. Ẹgbẹ́ òṣèlú-ìpínlẹ̀ ti kọ ẹ̀yìn sí àjọ̀dún Òyìnbó. +Ajoyo ajodun ti wa di oro iselu. Àjọyọ̀ àjọ̀dún ti wá di ọ̀rọ̀ ìṣèlú. +Lafikun-un Keresimesi, akasile awon ajodun Oyinbo ko yo Ayajo Ojo Ololufe, Ajinde ati Halowiini, ati bee bee lo si eyin. Láfikún-un Kérésìmesì, àkàsílẹ̀ àwọn àjọ̀dún Òyìnbó kò yọ Àyájọ́ Ọjọ́ Olólùfẹ́, Àjíǹde àti Halowíìnì, àti bẹ́ẹ̀ bẹ́ẹ̀ lọ sí ẹ̀yìn. +"Opolopo eniyan ni o ka ajodun si ""igbogunti asa"" tabi ""iresile ilu""." "Ọ̀pọ̀lọpọ̀ ènìyàn ni ó ka àjọ̀dún sí ""ìgbógunti àṣà"" tàbí ""ìrẹ̀sílẹ̀ ìlú""." +Fun apeere, okan ti o ran ka bi igba ti ina ba n jo papa inu oye so wipe: Fún àpẹẹrẹ, ọ̀kan tí ó ràn ká bí ìgbà tí iná bá ń jó pápá inú ọyẹ́ sọ wípé: +Itumo Itunwi-oro Oloro gan-an Ìtúmọ̀ Ìtúnwí-ọ̀rọ̀ Ọlọ́rọ̀ gan-an +Bi awon eniyan ilu kan ba mu ajoyo ajodun ilu miiran ni okunkundun ju bi o se ye, eyi fi han wipe orile-ede naa n je iya igbogunti asa. Bí àwọn ènìyàn ìlú kan bá mú àjọyọ̀ àjọ̀dún ìlú mìíràn ní òkúnkúndùn ju bí ó ṣe yẹ, èyí fi hàn wípé orílẹ̀-èdè náà ń jẹ ìyà ìgbógunti àṣà. +Bi elegbe oloselu ko ba mo eyi, a je wipe won ko ni ikobiarasi iselu won si ti padanu ilosiwajuu won. Bí ẹlẹ́gbẹ́ olóṣèlú kò bá mọ èyí, a jẹ́ wípé wọn kò ní ìkọbiarasí ìṣèlú wọ́n sì ti pàdánù ìlọsíwájúu wọn. +Awuyewuye naa toka si isele-ateyinwa Eight-Nation Alliance, egbe isokan ti a da ni idahunsi Tembelekun Akanse ni China laaarin-in odun 1899 ati 1901 nigbati awon agbe rokoroko fi ehonu han si ijoba amunisin, eto iselu ni ilana Kristeni ati asa. Awuyewuye náà tọ́ka sí ìṣẹ̀lẹ̀-àtẹ̀yìnwá Eight-Nation Alliance, ẹgbẹ́ ìṣọ̀kan tí a dá ní ìdáhùnsí Tẹ̀mbẹ̀lẹ̀kun Akànṣẹ́ ní China láàárín-in ọdún 1899 àti 1901 nígbàtí àwọn àgbẹ̀ rokoroko fi ẹ̀hónú hàn sí ìjọba amúnisìn, ètò ìṣèlú ní ìlànà Krìstẹ́nì àti àṣà. +Siwaju si i, o ni wipe ojo ibii Mao Zedong, baba isale Ilu-ti-ko-fi-oba-je ti Eeyan-an China, ni o ye ki a ka si Keresimesi ilu China: Síwájú sí i, ó ní wípé ọjọ́ ìbíi Mao Zedong, bàbá ìsàlẹ̀ Ìlú-tí-kò-fi-ọba-jẹ ti Èèyàn-an China, ni ó yẹ kí a kà sí Kérésìmesì ìlú China: +Itumo Itunwi-oro Oloro gan-an Ìtúmọ̀ Ìtúnwí-ọ̀rọ̀ Ọlọ́rọ̀ gan-an +Alaga akoko Ilu-ti-ko-fi-oba-je ti China Mao Zedong ti yo awon eniyan ninu isoro. Alága àkọ́kọ́ Ìlú-tí-kò-fi-ọba-jẹ ti China Mao Zedong ti yọ àwọn ènìyàn nínú ìṣòro. +A gbodo so ojo ibii re di Keresimesi China. A gbọdọ̀ sọ ọjọ́ ìbíi rẹ̀ di Kérésìmesì China. +Gbe igbese ki o ko ajodun Oyinbo. Gbé ìgbésẹ̀ kí o kọ àjọ̀dún Òyìnbó. +Amo awon eniyan kan lori Weibo ko ri oro ologbon kankan ninu ariyanjiyan wonyi. Àmọ́ àwọn ènìyàn kan lórí Weibo kò rí ọ̀rọ̀ ọlọgbọ́n kankan nínú àríyànjiyàn wọ̀nyí. +Enikan so pe: Ẹnìkan sọ pé: +Itumo Itunwi-oro Oloro gan-an Ìtúmọ̀ Ìtúnwí-ọ̀rọ̀ Ọlọ́rọ̀ gan-an +Bi awon Oyinbo ba n se ajoyo Odun Osupa Tuntun, awon araa China a gberaga won a si ri eyi gege bi idagba isoji asa ibile China... Bí àwọn Òyìnbó bá ń ṣe àjọyọ̀ Ọdún Òṣùpá Tuntun, àwọn aráa China á gbéraga wọ́n á sì rí èyí gẹ́gẹ́ bí ìdàgbà ìsọjí àṣà ìbílẹ̀ China... +Bi awon araa China ba se ajoyo ajodun Oyinbo, ki ni idi ti a fi ka won si igbogunti asa? Bí àwọn aráa China bá ṣe àjọyọ̀ àjọ̀dún Òyìnbó, kí ni ìdí tí a fi kà wọ́n sí ìgbógunti àṣà? +Awon odo maa n se ajoyo ajodun Oyinbo nitori ariya ati fun ayo. Àwọn ọ̀dọ́ máa ń ṣe àjọyọ̀ àjọ̀dún Òyìnbó nítorí àríyá àti fún ayọ̀. +Awon ajodun wonyi le mu ikounjeje gbooro, ki ni o buru ninu iyen? Àwọn àjọ̀dún wọ̀nyí lè mú ìkóúnjẹjẹ gbòòrò, kí ni ó burú nínú ìyẹn? +Awon kan gbero won fe gbe ajoyo Keresimesi fi egbe kan egbe pelu iresile ilu ti o waye ni ogojo odun seyin. Àwọn kan gbèrò wọ́n fẹ́ gbé àjọyọ̀ Kérésìmesì fi ẹ̀gbẹ́ kan ẹ̀gbẹ́ pẹ̀lú ìrẹ̀sílẹ̀ ìlú tí ó wáyé ní ọgọ́jọ ọdún sẹ́yìn. +Fun ki ni? Fún kí ni? +Egbekiko, ikoraeni-nijaanu Ẹgbẹ́kíkó, ìkóraẹni-níjàánu +Agbara odi oro si Keresimesi ti san gba ori ero-alatagba o si ti mu ki awon onlo kan o ko ara won ni ijanu. Àgbàrá òdì ọ̀rọ̀ sí Kérésìmesì ti ṣàn gba orí ẹ̀rọ-alátagbà ó sì ti mú kí àwọn òǹlò kan ó kó ara wọn ní ìjánu. +Onlo Weibo kan fi ehonu han: Ònlo Weibo kan fi ẹ̀hónú hàn: +Itumo Itunwi-oro Oloro gan-an Ìtúmọ̀ Ìtúnwí-ọ̀rọ̀ Ọlọ́rọ̀ gan-an +Keresimesi n bo lona dede. Kérésìmesì ń bọ̀ lọ́nà dẹ̀dẹ̀. +Ni agbo oree wa, ago alodisi ajodun Oyinbo ati alodisi alodisi ajodun Oyinbo n se ariyanjiyan. Ní agbo ọ̀rẹ́ẹ wa, àgọ́ alòdìsí àjọ̀dún Òyìnbó àti alòdìsí alòdìsí àjọ̀dún Òyìnbó ń ṣe àríyànjiyàn. +Ko kan enikeni boya eeyan feran ajoyo tabi ko fe, ki ni o de ti awon eniyan se feran lati maa fi tulaasi mu elomiran gba erongba ti won? Kò kan ẹnikéni bóyá èèyàn féràn àjọyọ̀ tàbí kò fẹ́, kí ni ó dé tí àwọn ènìyàn ṣe fẹ́ràn láti máa fi túláàsì mú ẹlòmíràn gba èròńgbà ti wọn? +Oju kan ti gbogbo eniyan duro si ti kun. Ojú kan tí gbogbo ènìyàn dúró sí ti kún. +Fun awa ti a wa laaarin, ki a ba mu un dogba, a ni lati duro si egbe keji. Fún àwa tí a wà láàárín, kí a ba mú un dọ́gba, a ní láti dúró sí ẹ̀gbẹ́ kejì. +Ikilo lori itako ajodun Oyinbo ni inu ogba ile-iwe. Ìkìlọ̀ lórí ìtako àjọ̀dún Òyìnbó ní inú ọgbà ilé-ìwé. +Awuyewuye ti kojaa ti gbagede ori ero-alatagba, o kan de ile-iwe ati ajo ilu. Awuyewuye ti kọjáa ti gbàgede orí ẹ̀rọ-alátagbà, ó kàn dé ilé-ìwé àti àjọ ìlú. +Awon onlo Weibo kan ti pin ikilo ile-iwe ti a fun akekoo. Àwọn òǹlo Weibo kan ti pín ìkìlọ̀ ilé-ìwé ti a fún akẹ́kọ̀ọ́. +"Okan ninu ikilo naa (otun) n toka si ofin ""Imoran"" o si ro oluko ati akekoo lati ko ayajo ti o fi ara jo ti Oyinbo sile." "Ọ̀kan nínú ìkìlọ̀ náà (ọ̀tún) ń tọ́ka sí òfin ""Ìmọ̀ràn"" ó sì rọ olùkọ́ àti akẹ́kọ̀ọ́ láti kọ àyájọ́ tí ó fi ara jọ ti Òyìnbó sílẹ̀." +Bakan naa ni ikilo ro akekoo lati fon ise-ije odi-oro igbogunti asa Oyinbo ka si ore ati ojulumo lori WeChat ati lori awon irinse ise-ije ero-alatagba miiran. Bákan náà ni ìkìlọ̀ rọ akẹ́kọ̀ọ́ láti fọ́n iṣẹ́-ìjẹ́ òdì-ọ̀rọ̀ ìgbógunti àṣà Òyìnbó ká sí ọ̀rẹ́ àti ojúlùmọ̀ lórí WeChat àti lórí àwọn irinṣẹ́ iṣẹ́-ìjẹ́ ẹ̀rọ-alátagbà mìíràn. +Iyalenu ni o je fun iya kan nigbati omoo re ko ebun Keresimesi. Iya ko sori Weibo: Ìyàlẹ́nu ni ó jẹ́ fún ìyá kan nígbàtí ọmọọ rẹ̀ kọ ẹ̀bùn Kérésìmesì. Ìyá kọ sórí Weibo: +Itumo Itunwi-oro Oloro gan-an Ìtúmọ̀ Ìtúnwí-ọ̀rọ̀ Ọlọ́rọ̀ gan-an +Iya: Omo mi, ebun wo lo fe fun Keresimesi? Ìyá: Ọmọ mi, ẹ̀bùn wo lo fẹ́ fún Kérésìmesì? +Omo: Emi o ni se ajoyo ajodun Oyinbo ki i se ajodun iluu China. Ọmọ: Èmi ò ní ṣe àjọyọ̀ àjọ̀dún Òyìnbó kì í ṣe àjọ̀dún ìlúu China. +O daa, dajudaju onigboran omo egbe oselu ati awon ara ilu ni o. Ó dáa, dájúdájú onígbọràn ọmọ ẹgbẹ́ òṣèlú àti àwọn ará ìlú ni ọ́. +Sibe, awon akekoo ile-eko giga se arojinle. Síbẹ̀, àwọn akẹ́kọ̀ọ́ ilé-ẹ̀kọ́ gíga ṣe àròjinlẹ̀. +Akekoo kan ni ibeere lori ofin ile-iwe lori Weibo: Akẹ́kọ̀ọ́ kan ní ìbéèrè lórí òfin ilé-ìwé lórí Weibo: +Itumo Itunwi-oro Oloro gan-an Ìtúmọ̀ Ìtúnwí-ọ̀rọ̀ Ọlọ́rọ̀ gan-an +Ile-iwe ti gbe ese le isesoo Keresimesi ninu ogba o si ti so pasiparo ebun di eewo ni ipolongo itako ajodun Oyinbo. Ilé-ìwé ti gbé ẹsẹ̀ lé ìṣẹ̀ṣọ́ọ Kérésìmesì nínú ọgbà ó sì ti sọ pàṣìpàrọ̀ ẹ̀bùn di èèwọ̀ ní ìpolongo ìtako àjọ̀dún Òyìnbó. +Nje fun idagbasoke asa ile China ni gbogbo ona yii tabi ami ipadanu igbekele asa ibile eni? Ǹjẹ́ fún ìdàgbàsókè àṣà ilẹ̀ China ni gbogbo ọ̀nà yìí tàbí àmì ìpàdánù ìgbẹ́kẹ̀lé àṣà ìbílẹ̀ ẹni? +Awon kan ti yan isajoyo ajodun naa ni ikoko. Onlo Weibo kan so: Àwọn kan ti yan ìṣàjọyọ̀ àjọ̀dún náà ní ìkọ̀kọ̀. Òǹlo Weibo kan sọ: +Itumo Itunwi-oro Oloro gan-an Ìtúmọ̀ Ìtúnwí-ọ̀rọ̀ Ọlọ́rọ̀ gan-an +Ile-ise ti so ayeye ajoyo ajodun Oyinbo di eewo. Sugbon akowe lati eka eto-osise ti fi oro Keresimesi (ebun Keresimesi ti o wopo) fun awon osise ni ikoko. Ilé-iṣẹ́ ti sọ ayẹyẹ àjọyọ̀ àjọ̀dún Òyìnbó di èèwọ̀. Ṣùgbọ́n akọ̀wé láti ẹ̀ka ètò-òṣìṣẹ́ ti fi òró Kérésìmesì (ẹ̀bùn Kérésìmesì tí ó wọ́pọ̀) fún àwọn òṣìṣẹ́ ní ìkọ̀kọ̀. +E je ki a fe alaafia. Ẹ jẹ́ kí a fẹ́ àlàáfíà. +Onlo Weibo miiran fi erongbaa re han pelu ohun ti o fe fun Keresimesi: Òǹlo Weibo mìíràn fi èròǹgbàa rẹ̀ hàn pẹ̀lú ohun tí ó fẹ́ fún Kérésìmesì: +Itumo Itunwi-oro Oloro gan-an Ìtúmọ̀ Ìtúnwí-ọ̀rọ̀ Ọlọ́rọ̀ gan-an +E ku odun Keresimesi! Ẹ kú ọdún Kérésìmesì! +Mo nifee-e re oluwa! Mo nífẹ̀ẹ́-ẹ̀ rẹ olúwa! +Baba Keresimesi, jowo fun mi ni ibose nila gbangba pelu ominira ninuu re. Bàba Kérésìmesì, jọ̀wọ́ fún mi ní ìbọsẹ̀ nílá gbàǹgbà pẹ̀lú òmìnira nínúu rẹ̀. +Osise inu oko ofuurufu olobinrin nikan wo iwe itan ni Mozambique Òṣìṣẹ́ inú ọkọ̀ òfuurufú olóbìnrin nìkan wọ ìwé ìtàn ní Mozambique +Iko awako ofuurufu olobinrin akoko iruu re ni Mozambique | A lo aworan pelu ase lati owo Meck Antonio. Ikọ̀ awakọ̀ òfuurufú olóbìnrin àkọ́kọ́ irúu rẹ̀ ní Mozambique | A lo àwòrán pẹ̀lú àṣẹ láti ọwọ́ Meck Antonio. +Ojo itan ni ojo yii: oju yii ni ogunlogo omo-ilu Mozambique fi wo isele ojo 14, osu Ope odun 2018 nigba ti, fun igba akoko ninu itan igbesi aye eto oko ofuurufu ilu naa, ti obinrin je atuko. Ọjọ́ ìtàn ni ọjọ́ yìí: ojú yìí ni ogunlọ́gọ̀ ọmọ-ìlú Mozambique fi wo ìṣẹ̀lẹ̀ ọjọ́ 14, oṣù Ọ̀pẹ ọdún 2018 nígbà tí, fún ìgbà àkókọ́ nínú ìtàn ìgbésí ayé ètò ọkọ̀ òfuurufú ìlú náà, tí obìnrin jẹ́ atukọ̀. +Iko baluu TM112/3, ti o rin irin ajo lati olu ilu, Maputo, ati Manica — ti jijin si ara won to maili 442 — ni a ti ri atuko Admira Antonio, atuko keji Elsa Balate, oloye oko Maria da Luz Aurelio, ati osise inu oko Debora Madeleine. Ikọ̀ bàlúù TM112/3, tí ó rin ìrìn àjò láti olú ìlú, Maputo, àti Manica — tí jíjìn sí ara wọn tó máìlì 442 — ni a tí rí atukọ̀ Admira António, atukọ̀ kejì Elsa Balate, olóyè ọkọ̀ Maria da Luz Aurélio, àti òṣìṣẹ́ inú ọkọ̀ Débora Madeleine. +Awon obinrin wonyi wa ninu egbe MEX, ile-ise ti a da sile gege bii Eka Ise Akanse LAM — Linhas Aereas de Mocambique. Àwọn obìnrin wọ̀nyí wà nínú ẹgbẹ́ MEX, ilé-iṣẹ́ tí a dá sílẹ̀ gẹ́gẹ́ bíi Ẹ̀ka Iṣẹ́ Àkànṣe LAM — Linhas Aéreas de Moçambique. +Ni 1995, o bere ise bii ile-ise oko ofuurufu aladaani , Mozambique Express. Ní 1995, ó bẹ̀rẹ̀ iṣẹ́ bíi ilé-iṣẹ́ ọkọ̀ òfuurufú aládàáni , Mozambique Express. +Atejade ikini ori Facebook lati owo ajafuneto obinrin Eliana Nzualo, ti ni isosi ti o to 450, ti a ti pin to igba 460, ati pe opo esi ti o to 2,000 ni o gba: Àtẹ̀jáde ìkíni orí Facebook láti ọwọ́ ajàfúnẹ̀tọ́ obìnrin Eliana Nzualo, ti ní ìsọsí tí ó tó 450, tí a ti pín tó ìgbà 460, àti pé ọ̀pọ̀ èsì tí ó tó 2,000 ni ó gbà: +Itumo Itunwi-oro Oloro gan-an Ìtúmọ̀ Ìtúnwí-ọ̀rọ̀ Ọlọ́rọ̀ gan-an +OJO ITAN – Iko oko ofuurufu ỌJỌ́ ÌTÀN – Ikọ̀ ọkọ̀ òfuurufú +MEX ku oriire! MEX kú oríire! +Iko e ku oriire! Ikọ̀ ẹ kú oríire! +Mozambique, ku oriire! Mozambique, kú oríire! +Fun opolopo obinrin ninu ise gbogbo. Fún ọ̀pọ̀lọpọ̀ obìnrin nínú iṣẹ́ gbogbo. +"Ajafuneto ikegbe Mauro Brito so ni tire wipe obirin gbodo ni igberaga ""nigbati [won] ba je asoju ninu ise gbogbo"":" "Àjàfúnẹ̀tọ́ ìkẹ́gbẹ́ Mauro Brito sọ ní tirẹ̀ wípé obìrin gbọ́dọ̀ ní ìgbéraga ""nígbàtí [wọ́n] bá jẹ́ aṣojú nínú iṣẹ́ gbogbo"":" +Itumo Itunwi-oro Oloro gan-an Ìtúmọ̀ Ìtúnwí-ọ̀rọ̀ Ọlọ́rọ̀ gan-an +Obinrin ko po ninu ise oko ofuurufu, bee ni o si se ri kariaye. Obìnrin kò pọ̀ nínú iṣẹ́ ọkọ̀ òfuurufú, bẹ́ẹ̀ ni ó sì ṣe rí káríayé. +Mo ro o wipe awon obinrin ti o ronu lati se ise ti okunrin maa n se, gbodo gberaga. Mo rò ó wípé àwọn obìnrin tí ó ronú láti ṣe iṣẹ́ tí ọkùnrin máa ń ṣe, gbọdọ̀ gbéraga. +Mozambique nikan ko. Mozambique nìkan kọ́. +Ni osu Ogun odun 2018, ninu oko ofuurufu ilu apa Guusu Ile-Adulawo SAA, irinajo ilu de ilu pelu iko olobinrin fo ni oju sanma won si ko ero lati Johannesburg si Sao Paulo, Brazil. Ní oṣù Ògún ọdún 2018, nínú ọkọ̀ òfuurufú ìlú apá Gúúsù Ilẹ̀-Adúláwọ̀ SAA, ìrìnàjò ìlú dé ìlú pẹ̀lú ikọ̀ olóbìnrin fò ní ojú sánmà wọ́n sì kó èrò láti Johannesburg sí Sao Paulo, Brazil. +Osu mejila seyin, ni osu Ope odun 2017, Ile-ise Oko ofuurufu Ethiopia fun igba akoko gbe iko osisebinrin fo. Oṣù méjìlá sẹ́yìn, ní oṣù Ọ̀pẹ ọdún 2017, Ilé-iṣẹ́ Ọkọ̀ òfuurufú Ethiopia fún ìgbà àkókọ́ gbé ikọ̀ òṣìṣẹ́bìnrin fò. +Awon atuko titi kan osise gbogbo, oko ofuurufu lati Addis Ababa ni Ethiopia si Eko ni Naijiria — je obinrin patapata porongodo. Awọn atukọ̀ títí kan òṣìṣẹ́ gbogbo, ọkọ̀ òfuurufú láti Addis Ababa ní Ethiopia sí Èkó ní Nàìjíríà — jẹ́ obìnrin pátápátá porongodo. +Ki lo de ti ijoba Ile-Adulawo n f'ofin de oro siso ori-ayelujara? Nitori won beru agbara re. Kí ló dé tí ìjọba Ilẹ̀-Adúláwọ̀ ń f'òfin de ọ̀rọ̀ sísọ orí-ayélujára? Nítorí wọ́n bẹ̀rù agbára rẹ̀. +Akekoo Ifasiti Haromaya ni Ethiopia n fi ami itako ijoba han. Akẹ́kọ̀ọ́ Ifásitì Haromaya ní Ethiopia ń fi àmì ìtako ìjọba hàn. +Aworan ti a pin lori ero-alatagba. Àwòrán tí a pín lórí ẹ̀rọ-alátagbà. +Oro siso lori ayelujara ti n ri ifunpa lati owo ijoba die die. Ọ̀rọ̀ sísọ lórí ayélujára ti ń rí ìfúnpa láti ọwọ́ ìjọba díẹ̀ díẹ̀. +Ninu ilana ofin ati oro Aje, iye ominira oro n dide kari Ile-Adulawo. Nínú ìlànà òfin àti ọ̀rọ̀ Ajé, iye òmìnira ọ̀rọ̀ ń dìde kárí Ilẹ̀-Adúláwọ̀. +Nigba ti awon ijoba kan mo riri eto ijoba awa-arawa nipase sise ibo pelu olopo-egbe oselu ati so nigbangba nipa ajose, ninu ise, opo maa n lo ase ti o se e yi pada — won si n lo agbara ase yii lori ero-ayarabiasa bi ojo se n gun ori ojo. Nígbà tí àwọn ìjọba kan mọ rírì ètò ìjọba àwa-arawa nípasẹ̀ ṣíṣe ìbò pẹ̀lú ọlọ́pọ̀-ẹgbẹ́ òṣèlú àti sọ nígbangba nípa àjọṣe, nínú ìṣe, ọ̀pọ̀ máa ń lo àṣẹ tí ò ṣe é yí padà — wọ́n sì ń lo agbára àṣẹ yìí lórí ẹ̀rọ-ayárabíàṣá bí ọjọ́ ṣe ń gun orí ọjọ́. +Cameroon, Tanzania, Uganda, Ethiopia, Nigeria, ati Benin ti ni Itipa Ero-ayelujara, ijoba ti fi owo-ori le lilo buloogu ati ero-alatagba, won si ti fi owo sigun ofin mu oniroyin. Cameroon, Tanzania, Uganda, Ethiopia, Nigeria, àti Benin ti ní Ìtìpa Ẹ̀rọ-ayélujára, ìjọba ti fi owó-orí lé lílo búlọ́ọ̀gù àti ẹ̀rọ-alátagbà, wọ́n sì ti fi ọwọ́ ṣìgún òfin mú oníròyìn. +Osise iroyin ati awon omo-ilu ti di ero atimole lori esun atejade “iroyin iro” titi kan ikoroyin ikoko ilu si eti igbo egbe afemisofo. Òṣìṣẹ́ ìròyìn àti àwọn ọmọ-ìlú ti di èrò àtìmọ́lé lórí ẹ̀sùn àtẹ̀jáde “ìròyìn irọ́” títí kan ìkóròyìn ìkòkọ̀ ìlú sí etí ìgbọ́ ẹgbẹ́ afẹ̀míṣòfò. +Ni ibi Apero Ominira Ero-ayelujara ni Ile-Adulawo (FIFA) ti o waye ni Accra, Ghana, iko akopa lati awon ilu ile Adulawo pata so wipe ko ni se enu rere bi ijoba ba fi ofin de omo-ilu ti o n lo ero-ayarabiasa. Ní ibi Àpérò Òmìnira Ẹ̀rọ-ayélujára ní Ilẹ̀-Adúláwọ̀ (FIFA) tí ó wáyé ní Accra, Ghana, ikọ̀ akópa láti àwọn ìlú ilẹ̀ Adúláwọ̀ pátá sọ wípé kò ní ṣe ẹnu rere bí ìjọba bá fi òfin de ọmọ-ìlú tí ó ń lo ẹ̀rọ-ayárabíaṣá. +Opo orile-ede lo ni awon ofin ati abadofin ti o fun omo eniyan ni eto si ominira oro siso. Ọ̀pọ̀ orílẹ̀-èdè ló ní àwọn òfin àti àbádòfin tí ó fún ọmọ ènìyàn ní ẹ̀tọ́ sí òmìnira ọ̀rọ̀ sísọ. +Ni Naijiria, fun apeere, Abadofin Ominira Oro fun omo ilu ni ominira lati beere fun iwifun lowo ajo ijoba. Ní Nàìjíríà, fún àpẹẹrẹ, Àbádòfin Òmìnira Ọ̀rọ̀ fún ọmọ ìlú ní òmìnira láti béèrè fún ìwífun lọ́wọ́ àjọ ìjọba. +"Abala 22 iwe ofin odun 1999 pese fun eto ominira iroyin ati Abala 39 fi lele wipe ""gbogbo eniyan ni o ni eto si ominira oro siso, titi kan ominira lati gba iroyin mu ati gba ogbon ati iwifun lai si idiwo...""" "Abala 22 ìwé òfin ọdún 1999 pèsè fún ẹ̀tọ́ òmìnira ìròyìn àti Abala 39 fi lélẹ̀ wípé ""gbogbo ènìyàn ni ó ní ẹ̀tọ́ sí òmìnira ọ̀rọ̀ sísọ, títí kan òmìnira láti gbá ìròyìn mú àti gba ọgbọ́n àti ìwífun láì sí ìdíwọ́...""" +Sibe, Naijiria ti te awon ofin kan ti o te ori awon eto oke yii bole. Síbẹ̀, Nàìjíríà tí tẹ àwọn òfin kan tí ó tẹ orí àwọn ẹ̀tọ́ òkè yìí bọlẹ̀. +"Abala 24 Ofin Ese ori-ayelujara fi esun kan ""enikeni ti o ba tan ise-ije ti ko ni ooto kan ninu, ti o le fa ibinu, inira, ewu, idiwo, afojudi, idayafo odaran, ota, ikoriira, tabi ibinu lai ni idi si elomiran ka tabi fa ki a fi irufe ise-ije bee ranse.""" "Abala 24 Òfin Ẹ̀ṣẹ̀ orí-ayélujára fi ẹ̀sùn kan ""ẹnikẹ́ni tí ó bá tan iṣẹ́-ìjẹ́ tí kò ní òótọ́ kan nínú, tí ó lè fa ìbínú, ìnira, ewu, ìdíwọ́, àfojúdi, ìdáyàfò ọ̀daràn, ọ̀tá, ìkórìíra, tàbí ìbínú láì ní ìdí sí ẹlòmíràn ká tàbí fa kí a fi irúfẹ́ iṣẹ́-ìjẹ́ bẹ́ẹ̀ ránṣẹ́.""" +"Isofin aidaju ati awon gbolohun bii ""inira"" tabi ""iwosi"" je nnkan ti a ni lati mojuto." "Ìṣòfin àìdájú àti àwọn gbólóhùn bíi ""ìnira"" tàbí ""ìwọ̀sí"" jẹ́ nǹkan tí a ní láti mójútó." +Ijoba ati awon ajo re maa n saba fi eyi se bojuboju fun iteribole ominira oro siso. Ìjọba àti àwọn àjọ rẹ̀ máa ń sábà fi èyí ṣe bójúbójú fún ìtẹríbọlẹ̀ òmìnira ọ̀rọ̀ sísọ. +Ta ni eni ti o n so boya oro kan je afojudi? Ta ni ẹni tí ó ń sọ bóyá ọ̀rọ̀ kan jẹ́ àfojúdi? +Nje o ye ki osise ijoba o se imudagba awo-ara ti o ni ipon? Ǹjẹ́ ó yẹ kí òṣìṣẹ́ ìjọba ó ṣe ìmúdàgbà àwọ̀-ara tí ó ní ipọn? +Ni agbaye, omo-ilu ni eto lati wa aisedeede alase ijoba. Ní àgbáyé, ọmọ-ìlú ní ẹ̀tọ́ láti wá àìṣedéédé aláṣẹ ìjọba. +Ki lo de ti Ile-Adulawo ko ni eto lati se gege bi eka ti o se pataki ninu ominira oro siso? Kí ló dé tí Ilẹ̀-Adúláwọ̀ kò ní ẹ̀tọ́ láti ṣẹ̀ gẹ́gẹ́ bí ẹ̀ka tí ó ṣe pàtàkì nínú òmìnira ọ̀rọ̀ sísọ? +Ni odun 2017 ati 2016, oniroyin ori-ayelujara omo bibi ilu Naijiria ati akobuloogu Abubakar Sidiq Usman ati Kemi Olunloyoo ti ta ese agere si ofin nipase sise ise ikoroyinjo lorii Ofin Ese ori-ayelujara. Ní ọdún 2017 àti 2016, oníròyìn orí-ayélujára ọmọ bíbí ìlú Nàìjíríà àti akọbúlọ́ọ̀gù Abubakar Sidiq Usman àti Kẹ́mi Olúnlọ́yọ̀ọ́ tí ta ẹsẹ̀ àgẹ̀rẹ̀ sí òfin nípasẹ̀ ṣíṣe iṣẹ́ ìkóròyìnjọ lóríi Òfin Ẹ̀ṣẹ̀ orí-ayélujára. +Ma jiya ninu Idakeroro — maa wi lo Má jìyà nínú Ìdáké̩ró̩ró̩ — máa wí lọ +Iwa ti o je gboogi awon ipenija wonyi gege bii ti ofin n so fun omo-ilu pe ohun-un won se koko. Ìwà tí ó jẹ́ gbòògì àwọn ìpèníjà wọ̀nyí gẹ́gẹ́ bíi ti òfin ń sọ fún ọmọ-ìlú pé ohùn-un wọn ṣe kókó. +"Ki a mu un lati Idaduro Tanzania ti o da lorii itanka ""iroyin iro, itanje, tabi iroyin ti o pe oju osuwon"" lori ayelujara titi kan owo-ori Uganda fun ilo ero-alatagba fun igbogunti ""aheso"", ariwo ori ero-ayarabiasa n ja awon ijoba aninilara laya. Ni igba miiran, o maa mu won pa awon iwaa won ti." "Kí a mú un láti Ìdádúró Tanzania tí ó dá lóríi ìtànká ""ìròyìn irọ́, ìtànjẹ, tàbí ìròyìn tí ò pé ojú òṣùwọ̀n"" lórí ayélujára títí kan owó-orí Uganda fún ìlò ẹ̀rọ-alátagbà fún ìgbógunti ""àhesọ"", ariwo orí ẹ̀rọ-ayárabíaṣá ń já àwọn ìjọba aninilára láyà. Ní ìgbà mìíràn, ó máa mú wọn pa àwọn ìwàa wọn tì." +Iriri akobuloogu Zone9 ilu Ethiopia je apeere. Ìrírí akọbúlọ́ọ̀gù Zone9 ìlú Ethiopia jẹ́ àpẹẹrẹ. +Ni odun 2014, awon onkowe omo bibi Ethiopia mesan-an lo si ewon ati jiya oro latari ise ajosepo ti won jo ko nipa itese agere si eto omo-eniyan ijoba ana ilu Ethiopia, ki ooto o di mimo. Ní ọdún 2014, àwọn òǹkọ̀wé ọmọ bíbí Ethiopia mẹ́sàn-án lọ sí ẹ̀wọ̀n àti jìyà oró látàrí iṣẹ́ àjọṣepọ̀ tí wọ́n jọ kọ nípa ìtẹsẹ̀ àgẹ̀rẹ̀ sí ẹ̀tọ́ ọmọ-ènìyàn ìjọba àná ìlú Ethiopia, kí òótọ́ ó di mímọ̀. +"Ijoba pe egbe yii ni ""afemisofo"" nitori atejade ori ero-ayelujara won a si ti won mole fun osu 18." "Ìjọba pe ẹgbẹ́ yìí ni ""afẹ̀míṣòfò"" nítorí àtẹ̀jáde orí ẹ̀rọ-ayélujára wọn a sì ti wọ́n mọ́lé fún oṣù 18." +Awon omo egbe Zone9 Mahlet (osi) ati Zelalem (otun) n dunnu fun idasilelewon Befeqadu Hailu (enikeji lati owo osi, pelu sicaafu) ni osu kewaa odun 2015. Àwọn ọmọ ẹgbẹ́ Zone9 Mahlet (òsì) àti Zelalem (ọ̀tún) ń dunnú fún ìdásílẹ̀lẹ́wọ̀n Befeqadu Hailu (ẹnìkejì láti ọwọ́ òsì, pẹ̀lú sícáàfù) ní oṣù kẹwàá ọdún 2015. +Ori Twitter ni Zelalem Kiberet ti pin aworan yii. Orí Twitter ni Zelalem Kiberet ti pín àwòrán yìí. +Awon mefa lara awon egbe naa ti o ti gba ominira bayii se itakuroso agbaye akoko ni ilu Ghana ni asiko apero FIFA: Atnaf Berhane, Befeqadu Hailu Techane, Zelalem Kibret, Natnael Feleke Aberra, ati Abel Wabella naa wa si apero. Àwọn mẹ́fà lára àwọn ẹgbẹ́ náà tí ó ti gba òmìnira báyìí ṣe ìtàkùrọ̀sọ àgbáyé àkọ́kọ́ ní ìlú Ghana ní àsìkò àpérò FIFA: Atnaf Berhane, Befeqadu Hailu Techane, Zelalem Kibret, Natnael Feleke Aberra, àti Abel Wabella náà wá sí àpérò. +Jomanex Kasaye, eni ti o ti ba egbe naa sise ki atimole o to sele (amo ti a ko fi ase mu) naa ko gbeyin nibi apero. Jomanex Kasaye, ẹni tí ó ti bá ẹgbẹ́ náà ṣiṣẹ́ kí àtìmọ́lé ó tó ṣẹlẹ̀ (àmọ́ tí a kò fi àṣẹ mú) náà kò gbẹ́yìn níbi àpérò. +Opolopo ninu egbe yii ti ba Ohun Agbaye se po lati ko ati se itumo iroyin si ede Amharic. Ọ̀pọ̀lọpọ̀ nínú ẹgbẹ́ yìí ti bá Ohùn Àgbáyé ṣe pọ̀ láti kọ àti ṣe ìtúmọ̀ ìròyìn sí èdè Amharic. +Gege bi omo egbe Ohun Agbaye se ipolongo ati ipanupo ajafuneto omoniyan agbaye gege bi agbenuso lati ojo ti won de akoto oba. Gẹ́gẹ́ bí ọmọ ẹgbẹ́ Ohùn Àgbáyé ṣe ìpolongo àti ìpanupọ̀ ajàfúnẹ̀tọ́ ọmọnìyàn àgbáyé gẹ́gẹ́ bi agbẹnusọ láti ọjọ́ tí wọ́n dé akoto ọba. +Leyin opolopo osu ti a te okanojokan iroyin jade ati igbelaruge itakuroso oran won lori Twitter, idalebi ifasemu ati atimole gba ojule ijoba ati awon alenuloro ajafuneto omoniyan ni agbaye koja, lai gbagbe awon ogoogorun ati egbeegberun alatileyin ori ero-ayelujara. Lẹ́yìn ọ̀pọ̀lọpọ̀ oṣù tí a tẹ ọ̀kanòjọ̀kan ìròyìn jáde àti ìgbélárugẹ ìtàkùrọ̀sọ ọ̀ràn wọn lórí Twitter, ìdálébi ìfàṣẹmú àti àtìmọ́lé gba ojúlé ìjọba àti àwọn alẹ́nulọ́rọ̀ ajàfúnẹ̀tọ́ ọmọnìyàn ní àgbáyé kọjá, láì gbàgbé àwọn ọgọọ́gọ̀rún àti ẹgbẹẹ̀gbẹ̀rún alátìlẹ́yìn orí ẹ̀rọ-ayélujára. +Lati origun mereerin agbaye, igbe nla ni o gba awon akobuloogu Zone9 sile lowo ijoba ile Ethiopia. Láti orígun mẹ́rẹ̀ẹ̀rin àgbáyé, igbe ńlá ni ó gba àwọn akọbúlọ́ọ̀gù Zone9 sílẹ̀ lọ́wọ́ ìjọba ilẹ̀ Ethiopia. +Ninu oro won ni FIFA, awon akobuloogu naa so wipe ikegbee won ninu Ohun Agbaye se gudugudu meje yaya mefa ni asiko ti awon n fi aso penpe ro oko oba. Nínú ọ̀rọ̀ wọn ní FIFA, àwọn akọbúlọ́ọ̀gù náà sọ wípé ìkẹ́gbẹ́ẹ wọn nínú Ohùn Àgbáyé ṣe gudugudu méje yàyà mẹ́fà ní àsìkò tí àwọn ń fi aṣọ pénpé ro oko ọba. +Ni eto itakuroso won, won gbe ori yin fun ipolongo Ohun Agbaye ti o se ise ribiribi ti o mu awon wa laye. Ní ètò ìtàkùrọ̀sọ wọn, wọ́n gbé orí yìn fún ìpolongo Ohùn Àgbáyé tí ó ṣe iṣẹ́ ribiribi tí ó mú àwọn wà láyé. +Berhan Taye, atokun itakuroso, bi egbe yii ni ibeere iriri won ni inu tubu. Berhan Taye, atọ́kùn ìtàkùrọ̀sọ, bi ẹgbẹ́ yìí ní ìbéèrè ìrírí wọn ní inú túbú. +Bi won ti se so, ina amororo itage wale die. Bí wọ́n ti ṣe sọ, iná amọ́roro ìtàgé wálẹ̀ díẹ̀. +Ohun-un won mu ki iyara eto pa lolo. Ohùn-un wọn mú kí iyàrá ètò pa lọ́lọ́. +Abel Wabella, alakooso Ohun Agbaye ni ‘ Ede Amharic , ko fi eti egbee re kan gboran ja geere mon lati ara ijiya oro ti o je nitori pe o ko lati ti owo bo iwe ijewo. Abel Wabella, alákòóso Ohùn Àgbáyé ní ‘ Èdè Amharic , kò fi etí ẹ̀gbẹ́ẹ rẹ̀ kan gbọ́ràn já geere mọ́n láti ara ìjìyà oró tí ó jẹ́ nítorí pé ó kọ̀ láti ti ọwọ́ bọ ìwé ìjẹ́wọ́. +Atnaf Berhane ranti wipe oun je iya oro di aago meji oru ti oun pada si leyin oorun die. Atnaf Berhane rántí wípé òún jẹ ìyà oró di aago méjì òru tí òún padà sí lẹ́yìn oorun díẹ̀. +Okan lara awon agbofinro ti o mu Zelalem Kibret ti fi igba kan ri je akekoo Kibret ni Ifasiti ti o ti n se ise oluko. Ọ̀kan lára àwọn agbófinró tí ó mú Zelalem Kibret ti fi ìgbà kan rí jẹ́ akẹ́kọ̀ọ́ Kibret ní Ifásitì tí ó ti ń ṣe iṣẹ́ olùkọ́. +Jomanex Kasaye naa se iranti iwayaija opolo ti o ni i se pelu ironu ifilu Ethiopia sile ki won o to fi owo ofin mu awon oree re — irora ailagbara — ilakaka okan ati aifedolori orooro ati iberu wipe awon ore ohun o ni jade laaye. Jomanex Kasaye náà ṣe ìrántí ìwàyáìjà ọpọlọ tí ó ní í ṣe pẹ̀lú ìrònú ìfìlú Ethiopia sílẹ̀ kí wọ́n ó tó fi ọwọ́ òfin mú àwọn ọ̀rẹ́ẹ rẹ̀ — ìrora àìlágbára — ìlàkàkà ọkàn àti àìfẹ̀dọ̀lórí òróòró àti ìbẹ̀rù wípé àwọn ọ̀rẹ́ òhun ò ní jáde láàyè. +Apapo Akobuloogu Zone9 ni Addis Ababa, ni odun 2012. Lati owo otun: Endalk, Soleyana, Natnael, Abel, Befeqadu, Mahlet, Zelalem, Atnaf, Jomanex. Àpapọ̀ Akọbúlọ́ọ̀gù Zone9 ní Addis Ababa, ní ọdún 2012. Láti ọwọ́ ọ̀tún: Endalk, Soleyana, Natnael, Abel, Befeqadu, Mahlet, Zelalem, Atnaf, Jomanex. +Endalk Chala ni o ni aworan. Endalk Chala ni ó ni àwòrán. +Pelu irele, awon akobuloogu Zone9 so wipe: Pẹ̀lú ìrẹ̀lẹ̀, àwọn akọbúlọ́ọ̀gù Zone9 sọ wípé: +A ko ki n se eni ti o ni okun tabi igboya... inuu wa dun nitori wipe a fun awon eniyan miiran ni imisi ni. A kò kí ń ṣe ẹni tí ó ní okun tàbí ìgboyà... inúu wa dùn nítorí wípé a fún àwọn ènìyàn mìíràn ní ìmísí ni. +Sibe, akobuloogu Zone9 se atunlo ife-ilu-eni ninu oro ati ise. Síbẹ̀, akọbúlọ́ọ̀gù Zone9 ṣe àtúnlò ìfẹ́-ìlú-ẹni nínú ọ̀rọ̀ àti ìṣe. +O gba igboya lati feran ilu eni paapaa leyin ijiya nitori wipe a soro sita. Ó gba ìgboyà láti fẹ́ràn ìlú ẹni pàápàá lẹ́yìn ìjìyà nítorí wípé a sọ̀rọ̀ síta. +Oniroyin omo Uganda Charles Onyango-Obbo, ti oun naa wa ni FIFA, menu ba owe Igbo ti gbajugbaja onkowee ni Chinua Achebe mu di mimo ti o so wipe: Oníròyìn ọmọ Uganda Charles Onyango-Obbo, tí òun náà wà ní FIFA, mẹ́nu ba òwe Igbo tí gbajúgbajà òǹkọ̀wée nì Chinua Achebe mú di mímọ́ tí ó sọ wípé: +Niwon igba ti ode ti ja ogbon atamatase, eye Eneke naa ti ko fifo lai ba. Níwọ̀n ìgbà tí òde ti já ọgbọ́n àtamátàsè, ẹyẹ Eneke náà ti kọ́ fífò láì bà. +Ni akotan, ohun ti o fe so ni wipe lati mu ayelujara wa ni ipo ofe ati aabo, awon ti o n ja fun eyi nilo lati wa ogbon miiran da. Ní àkótán, ohun tí ó fẹ́ sọ ní wípé láti mú ayélujára wà ní ipò ọ̀fẹ́ àti ààbò, àwọn tí ó ń jà fún èyí nílò láti wá ọgbọ́n mìíràn dá. +Awon ajafuneto ti o n le iwaju ninu ominira oro siso ni ilu-Guusu-Asale-Sahara ati kariaye ko gbodo se alai maa wa woroko fi s'ada lori oran yii. Àwọn ajàfúnẹ̀tọ́ tí ó ń lé iwájú nínú òmìnira ọ̀rọ̀ sísọ ní ìlú-Gúúsù-Aṣálẹ̀-Sàhárà àti káríayé kò gbọdọ̀ ṣe aláì máà wá wọ̀rọ̀kọ̀ fi ṣ'àdá lórí ọ̀ràn yìí. +Pelu agbara ati ajose wa, ero-ayelujara yoo di ibi ominira fun itesiwaju ijoba awa-arawa. Pẹ̀lú agbára àti àjọṣe wa, ẹ̀rọ-ayélujára yóò di ibi òmìnira fún ìtẹ̀síwájú ìjọba àwa-arawa. +Ijamba Awon Ologun Mauritania 28 ti won pa ni ojo Ominira ti a ko so Ìjàm̀bá Àwọn Ológun Mauritania 28 tí wọ́n pa ní ọjọ́ Òmìnira tí a kò sọ +Aworan awon Ologun 28 ti won pa lojo ominira – Ibrahima Sow ni o se atejade fidio. Àwòrán àwọn Ológun 28 tí wọ́n pa lọ́jọ́ òmìnira – Ibrahima Sow ni ó ṣe àtẹ̀jáde fídíò. +Ni ojo kejidinlogbon osu Belu odun 1990, awon egbe ologun yegi fun okunrin mejidinlogbon ti a fi ifarabale sa lokookan lati pa ninu ewon laaarin oru, ni Inal ni orile-ede Mauritania leyin ti a fi esun ipete-lati-gba-ijoba kan won. Ní ọjọ́ kejìdínlọ́gbọ̀n oṣù Belu ọdún 1990, àwọn ẹgbẹ́ ológun yẹgi fún ọkùnrin méjìdínlọ́gbọ̀n tí a fi ìfarabalẹ̀ ṣà lọ́kọ̀ọ̀kan láti pa nínú ẹ̀wọ̀n láàárín òru, ní Inal ní orílẹ̀-èdè Mauritania lẹ́yìn tí a fi ẹ̀sùn ìpète-lati-gba-ìjọba kàn wọ́n. +Ojo yii, tun je ayajo ojo ti orile-ede Mauritania gba ominira lowo France ni odun 1960, le gongo sokan awon omo orile-ede Mauritania kan ti won n wa idajo ododo fun ipakupa ti won pa awon okunrin 28 yii, ti gbogbo won si je alawo dudu. Ọjọ́ yìí, tún jẹ́ àyájọ́ ọjọ́ tí orílẹ̀-èdè Mauritania gba òmìnira lọ́wọ́ France ní ọdún 1960, lé góńgó sọ́kàn àwọn ọmọ orílẹ̀-èdè Mauritania kan tí wọ́n ń wá ìdájọ́ òdodo fún ìpakúpa tí wọ́n pa àwọn ọkùnrin 28 yìí, tí gbogbo wọn sì jẹ́ aláwọ̀ dúdú. +Orile-ede Mauritania ti Iwo-oorun Ile-Adulawo je idapo awon Larubawa ati awon alawo dudu, awon egbe ajafetoo omoniyan so pe awon alawo dudu ti n dojuko iyasoto ati ilokulo fun igba pipe. Orílẹ̀-èdè Mauritania ti Ìwọ̀-oòrùn Ilẹ̀-Adúláwọ̀ jẹ́ ìdàpọ̀ àwọn Lárúbáwá àti àwọn aláwọ̀ dúdú, àwọn ẹgbẹ́ ajàfẹ́tọ̀ọ́ ọmọnìyàn sọ pé àwọn aláwọ̀ dúdú ti ń dojúkọ ìyàsọ́tọ̀ àti ìlòkulò fún ìgbà pípẹ́. +Aare Igbimo awon Inal-France, Youba Dianka, salaye: Ààrẹ Ìgbìmọ̀ àwọn Inal-France, Youba Dianka, ṣàlàyé: +Itumo Itunwi-oro Oloro gan-an Ìtúmọ̀ Ìtúnwí-ọ̀rọ̀ Ọlọ́rọ̀ gan-an +Mo fe fi han wipe apeere ni Inal je; opo omo ‘Inal’ ni o ti wa ni Mauritania. Mo fẹ́ fi hàn wípé àpẹẹrẹ ni Inal jẹ́; ọ̀pọ̀ ọmọ ‘Inal’ ni ó ti wà ní Mauritania. +Awon isele abanileru ti waye ni Azlatt, Sony Male, Wothie, Walata, Jreida ati ninu afonifoji. Àwọn ìṣẹ̀lẹ̀ abanilẹ́rù ti wáyé ní Azlatt, Sony Malé, Wothie, Walata, Jreida àti nínú àfonífojì. +Ninu ogba awon ologun ni Inal ati agbegbe re, won pin awon ologun yeleyele, won ri won mole ni ooye, won yinbon lu won, won si yegi fun won ni iranti ominira orile-ede naa lodun 1990. Nínú ọgbà àwọn ológun ní Inal àti àgbègbè rẹ̀, wọ́n pín àwọn ológun yẹ́lẹyẹ̀lẹ, wọ́n rì wọ́n mọ́lẹ̀ ní òòyẹ̀, wọ́n yìnbọn lù wọ́n, wọ́n sì yẹgi fún wọn ní ìrántí òmìnira orílẹ̀-èdè náà lọ́dún 1990. +Ni ayajo ojo ominira ti odun yii, awon omo orile-ede Mauritania fi okan si yiyan ti a yan egbe agbaboolu orile-ede won si asekagba idije Ife-eye ti awon orile-ede Ile-Adulawo (CAF) ju bi won se se si awon eni igbagbe, awon ologun ti won wa ninu koto aimo ... Ní àyájọ́ ọjọ́ òmìnira ti ọdún yìí, àwọn ọmọ orílẹ̀-èdè Mauritania fi ọkàn sí yíyàn tí a yan ẹgbẹ́ agbábọ́ọ̀lù orílẹ̀-èdè wọn sí àṣekágbá ìdíje Ife-ẹ̀yẹ ti àwọn orílẹ̀-èdè Ilẹ̀-Adúláwọ̀ (CAF) ju bí wọ́n ṣe ṣe sí àwọn ẹni ìgbàgbé, àwọn ológun tí wọ́n wà nínú kòtò àìmọ̀ ... +ti won si n duro de isinku ti o yeni, Kaaw Elimane Bilbassi Toure ti i se olootu ibudo iroyin ori ayelujara Le Flambeau ti Mauritania ko. tí wọ́n ṣì ń dúró de ìsìnkú tí ó yẹni, Kaaw Elimane Bilbassi Toure tí í ṣe olóòtú ibùdó ìròyìn orí ayélujára Le Flambeau ti Mauritania kọ. +Kine-Fatim Diop, adari ipolongo Amnesty International ni Iwo-oorun Ile-Adulawo, soro ni odun yii nipa itakora ti o wa ni aarin ohun ti o ye ki o je ojo iseranti-dunnu ati ohun ti opolopo ebi awon olufarapa n ro: Kiné-Fatim Diop, adarí ìpolongo Amnesty International ní Ìwọ̀-oòrùn Ilẹ̀-Adúláwọ̀, sọ̀rọ̀ ní ọdún yìí nípa ìtakora tí ó wà ní àárín ohun tí ó yẹ kí ó jẹ́ ọjọ́ ìṣèrántí-dunnú àti ohun tí ọ̀pọ̀lọpọ̀ ẹbí àwọn olùfarapa ń rò: +Itumo Itunwi-oro Oloro gan-an Ìtúmọ̀ Ìtúnwí-ọ̀rọ̀ Ọlọ́rọ̀ gan-an +Lodoodun, bi awon ti won dipo mu se n se iranti igunke won si ipo giga pelu idunnu, ebi awon olufarapa maa n sunkun, ti won si maa n fi ehonu han pelu ibanuje fun atunse ati idajo ododo. Lọ́dọọdún, bí àwọn tí wọ́n dipò mú ṣe ń ṣe ìrántí ìgùnkè wọn sí ipò gíga pẹ̀lú ìdùnnú, ẹbí àwọn olùfarapa máa ń sunkún, tí wọ́n sì máa ń fi ẹhónú hàn pẹ̀lú ìbànújẹ́ fún àtúnṣe àti ìdájọ́ òdodo. +Awon ti o wa nipo ase kan n gbiyanju lati ri apa ominira ti ko farahan yii mole, gege bi won se dibo yan ofin idariji ijoba ni ikoko lodun 1993 ti won si fidi igbagbe ijoba mule nipa ipakupa awon ologun naa logbon odun seyin. Àwọn tí ó wà nípò àṣẹ kàn ń gbìyànjú láti ri apá òmìnira tí kò farahàn yìí mọ́lẹ̀, gẹ́gẹ́ bí wọ́n ṣe dìbò yan òfin ìdáríjì ìjọba ní ìkọ̀kọ̀ lọ́dún 1993 tí wọ́n sì fìdí ìgbàgbé ìjọba múlẹ̀ nípa ìpakúpa àwọn ológun náà lọ́gbọ̀n ọdún sẹ́yìn. +Ajo ti o n tako aijiya elese ati aisododo ni orile-ede Mauritania Forum Against Impunity and Injustice fi ibanuje han lori ijamba awon tegbon-taburo kan ti a yegi fun lale ojo buruku Esu gb'omi mu yii: Àjọ tí ó ń tako àìjìyà ẹlẹ́ṣẹ̀ àti àìṣòdodo ní orílẹ̀-èdè Mauritania Forum Against Impunity and Injustice fi ìbànújẹ́ hàn lórí ìjàm̀bá àwọn tẹ̀gbọ́n-tàbúrò kan tí a yẹgi fún lálẹ́ ọjọ́ burúkú Èṣù gb'omi mu yìí: +Itumo Itunwi-oro Oloro gan-an Ìtúmọ̀ Ìtúnwí-ọ̀rọ̀ Ọlọ́rọ̀ gan-an +Laisi ani-ani, epe ja awon ologun 28 yen loru ojo naa. Bi i ti awon tegbon-taburo, Diallo Oumar Demba ati aburoo re Diallo Ibrahima ti a yegi fun pelu akosile nomba ti o tele ara won ti a fi gege ko si won lara. Láìsí àní-àní, èpè ja àwọn ológun 28 yẹn lóru ọjọ́ náà. Bí i ti àwọn tẹ̀gbọ́n-tàbúrò, Diallo Oumar Demba àti àbúròo rẹ̀ Diallo Ibrahima tí a yẹgi fún pẹ̀lú àkọsílẹ̀ nọ́ḿbà tí ó tẹ̀lé ara wọn tí a fi gègé kọ sí wọn lára. +Ohun ti o mu eyi bani ninu je ju ni fun eni lati ri iku ti o pa egbon eni. Ohun tí ó mú èyí bani nínú jẹ́ jù ni fún ẹni láti rí ikú tí ó pa ẹ̀gbọ́n ẹni. +Awon apani se ise won pe, won ko si dawo duro leyin ti won yegi fun won, won tun wo okuu won nile bee naa ni won si n jokoo le won lori. Àwọn apani ṣe iṣẹ́ wọn pé, wọn kò sì dáwọ́ dúró lẹ́yìn tí wọ́n yẹgi fún wọn, wọ́n tún wọ́ òkúu wọn nílẹ̀ bẹ́ẹ̀ náà ni wọ́n sì ń jókòó lé wọn lórí. +Awon Eni-ori-ko-yo soro sita Àwọn Ẹni-orí-kó-yọ sọ̀rọ̀ síta +Eri tubo n tenu awon eni-ori-ko-yo jade leyin ogbon odun. Ẹ̀rí túbọ̀ ń tẹnu àwọn ẹni-orí-kó-yọ jáde lẹ́yìn ọgbọ̀n ọdún. +Mamadou Sy je apase egbe-ologun ninu egbe ologun Mauritania, o ti je igbakeji apase, ki o to wa di apase egbe ologun eka kan ki won to mu un ni ale ojo yen. Mamadou Sy jẹ́ apàṣẹ ẹgbẹ́-ológun nínú ẹgbẹ́ ológun Mauritania, ó ti jẹ́ igbákejì apàṣẹ, kí ó tó wá di apàṣẹ ẹgbẹ́ ológun ẹ̀ka kan kí wọ́n tó mú un ní alẹ́ ọjọ́ yẹn. +Ninu iwee re, “Orun-apaadi ni Inal“, ti a te jade ni odun 2000, o sapejuwe ijiya-oro ti o je, nigba ti awon apase ologun di i loju, so o mole, ti won si ju u sinu omi idoti rirun. Nínú ìwée rẹ̀, “Ọ̀run-àpáàdì ní Inal“, tí a tẹ̀ jáde ní ọdún 2000, ó ṣàpèjúwe ìjìyà-oró tí ó jẹ, nígbà tí àwọn apàṣẹ ológun dì í lójú, so ó mọ́lẹ̀, tí wọ́n sì jù ú sínú omi ìdọ̀tí rírùn. +Ologun miiran ti ori ko yo lale ojo buruku yii tiraka gba France lo fun itoju leyin ti o kuro ni ogba ewon pelu iranwo awon Ajo Onigbagbo ti o n tako Ifiyajeni (ACAT lede Faranse). Ológun mìíràn tí orí kó yọ lálẹ́ ọjọ́ burúkú yìí tiraka gba France lọ fún ìtọ́jú lẹ́yìn tí ó kúrò ní ọgbà ẹ̀wọ̀n pẹ̀lú ìrànwọ́ àwọn Àjọ Onígbàgbọ́ tí ó ń tako Ìfìyàjẹni (ACAT lédè Faransé). +Ni ipo ailoruko, o jerii si iyasoto eya ti o ri laaarin odun merinlelogun ti o fi sise ologun: Ní ipò àìlórúkọ, ó jẹ́rìí sí ìyàsọ́tọ̀ ẹ̀yà tí ó rí láàárín ọdún mẹ́rìnlélógún tí ó fi ṣiṣẹ́ ológun: +Itumo Itunwi-oro Oloro gan-an Ìtúmọ̀ Ìtúnwí-ọ̀rọ̀ Ọlọ́rọ̀ gan-an +Gege bi mo se ranti, nigba ti o bere si i ye mi, mo ti maa n sakiyesi pe awon alawo dudu ki i ni eto kankan, sugbon awon alawo funfun ara Mauritania maa n ni anfaani ti o po. Gẹ́gẹ́ bí mo ṣe rántí, nígbà tí ó bẹ̀rẹ̀ sí í yé mi, mo ti máa ń ṣàkíyèsí pé àwọn aláwọ̀ dúdú kì í ní ẹ̀tọ́ kankan, ṣùgbọ́n àwọn aláwọ̀ funfun ará Mauritania máa ń ní àǹfààní tí ó pọ̀. +Nibi, ninu ogun awon adari ipo ijoba, ida merin pere ni won je alawo dudu. Ninu egbe ologun, alawo dudu kan soso ni o maa n wa laaarin ologun mewaa. Níbí, nínú ogún àwọn adarí ipò ìjọba, ìdá mẹ́rin péré ni wọ́n jẹ́ aláwọ̀ dúdú. Nínú ẹgbẹ́ ológun, aláwọ̀ dúdú kan ṣoṣo ni ó máa ń wà láàárín ológun mẹ́wàá. +Nigba ikose, bi omo Mauritania alawo funfun kan ko ba se daadaa, won a si bori alawo dudu miiran. A o si gbodo fi ehonu han... Nígbà ìkọ́ṣẹ́, bí ọmọ Mauritania aláwọ̀ funfun kan kò bá ṣe dáadáa, wọn á ṣì borí aláwọ̀ dúdú mìíràn. A ò sì gbọdọ̀ fi ẹhónú hàn… +O se apejuwe awon ifiyaorojeni ti oun pelu awon ologun miiran ri: Ó ṣe àpèjúwe àwọn ìfìyàorójẹni tí òun pẹ̀lú àwọn ológun mìíràn rí: +Itumo Itunwi-oro Oloro gan-an Ìtúmọ̀ Ìtúnwí-ọ̀rọ̀ Ọlọ́rọ̀ gan-an +Fun apeere, won gbe koto sinu iyepe, won si ri wa mole de ibi orun, ori wa o se e yi, oju wa si wa ni iha oorun. Fún àpẹẹrẹ, wọ́n gbẹ́ kòtò sínú iyẹ̀pẹ̀, wọ́n sì rì wá mọ́lẹ̀ dé ibi ọrùn, orí wa ò ṣe é yí, ojú wa sì wà ní ìhà oòrùn. +Ti a ba si gbiyanju lati pa oju de, awon eso a da iyepe si wa. Won a si wo iboju pada. Tí a bá sì gbìyànjú láti pa ojú dé, àwọn ẹ̀ṣọ́ á da iyẹ̀pẹ̀ sí wa. Wọ́n á sì wọ ìbòjú padà. +Maimouna Alpha Sy, akowe gbogboogbo fun Egbe Oran Opo ati Asaanu omo-eniyan, ti fi igba kan ri je aya Ba Baidy Alassane, ti o je adari awon eso ibode tele. Maimouna Alpha Sy, akọ̀wé gbogboògbò fún Ẹgbẹ́ Ọ̀ràn Opó àti Aṣàánù ọmọ-ènìyàn, ti fi ìgbà kan rí jẹ́ aya Ba Baïdy Alassane, tí ó jẹ́ adarí àwọn ẹ̀ṣọ́ ibodè tẹ́lẹ̀. +Alpha Sy so pe oko re ti o ti di oloogbe wa lara awon ti won pa lodun 1990. Alpha Sy sọ pé ọkọ rẹ̀ tí ó ti di olóògbé wà lára àwọn tí wọ́n pa lọ́dún 1990. +Itumo Itunwi-oro Oloro gan-an Ìtúmọ̀ Ìtúnwí-ọ̀rọ̀ Ọlọ́rọ̀ gan-an +Osu meta ati ojo mewaa ni a fi wa oko mi, sugbon pabo ni o ja si ... Oṣù mẹ́ta àti ọjọ́ mẹ́wàá ni a fi wá ọkọ mi, ṣùgbọ́n pàbó ni ó já sí ... +Awon eso-ibode so fun wa pe aisan okan lo pa a, ti eyi ko si je otito. Àwọn ẹ̀ṣọ́-ibodè sọ fún wa pé àìsàn ọkàn ló pa á, tí èyí kò sì jẹ́ òtítọ́. +Won mu awon to jerii pelu re, won so won, won si fi iya oro je won pelu re. Wọ́n mú àwọn tó jẹ́rìí pẹ̀lú rẹ̀, wọ́n so wọ́n, wọ́n sì fi ìyà oró jẹ wọ́n pẹ̀lú rẹ̀. +Ni iwaju won ni won ti pa a. Ní iwájú wọn ni wọ́n ti pa á. +‘Ko tun gbodo sele mo’ ‘Kò tún gbọdọ̀ ṣẹlẹ̀ mọ́’ +Lodun yii ni ojo kejidinlogbon, awon omo Mauritania ti won je asikiri fi ehonu han niwaju Embasi Mauritania ni ilu Paris, ni orile-ede France, lori aifiyesi ijoba nipa isele oro yii. Lọ́dún yìí ni ọjọ́ kejìdínlọ́gbọ̀n, àwọn ọmọ Mauritania tí wọ́n jẹ́ aṣíkiri fi ẹ̀hónú hàn níwájú Ẹ́mbásì Mauritania ní ìlú Paris, ní orílẹ̀-èdè France, lórí àìfiyèsí ìjọba nípa ìṣẹ̀lẹ̀ oró yìí. +Kardiata Malick Diallo, ti o je igbakeji, so oro arojinle ni ile Igbimo asofin Mauritania lati maa je ki awon eniyan gbagbe, ti o si fi esun kan aare ti o wa lori oye pe o n daabo bo awon onise-ibi naa, ti won si n dipo giga mu ninu ijoba nigba ti won ko ti i wa nnkan se si eto awon olufarapa: Kardiata Malick Diallo, tí ó jẹ́ igbákejì, sọ ọrọ àròjinlẹ̀ ní ilé Ìgbìmọ̀ aṣòfin Mauritania láti máà jẹ́ kí àwọn ènìyàn gbàgbé, tí ó sì fi ẹ̀sùn kàn ààrẹ tí ó wà lórí oyè pé ó ń dáàbò bo àwọn oníṣẹ́-ibi náà, tí wọ́n ṣì ń dipò gíga mú nínú ìjọba nígbà tí wọn kò tí ì wá nǹkan ṣe sí ẹ̀tọ́ àwọn olùfarapa: +Itumo Itunwi-oro Oloro gan-an Ìtúmọ̀ Ìtúnwí-ọ̀rọ̀ Ọlọ́rọ̀ gan-an +Bi o tile je pe iwo ko ni o se ise-ibi ti o ko abaawon ba gbogbo ojo 28 osu Belu je, iwo ni o ye ki o wa ojutuu si eto awon olufarapa si otito ati ododo... Bí ó tilẹ̀ jẹ́ pé ìwọ kọ́ ni o ṣe iṣẹ́-ibi tí ó kó àbààwọ́n ba gbogbo ọjọ́ 28 oṣù Belu jẹ́, ìwọ ni ó yẹ kí o wá ojútùú sí ẹ̀tọ́ àwọn olùfarapa sí òtítọ́ àti òdodo... +"Awon orile-ede olokiki ati awon eeyan nla ki i gbiyanju lati pa isele aburu inu itan-an won re, dipo eyi won maa n fi han aye ki gbogbo eniyan le ranti ki won si so pe ""KO TUN GBODO SELE MO ""." "Àwọn orílẹ̀-èdè olókìkí àti àwọn èèyàn ńlá kì í gbìyànjú láti pa ìṣẹ̀lẹ̀ aburú inú ìtàn-an wọn rẹ́, dípò èyí wọ́n máa ń fi han ayé kí gbogbo ènìyàn lè rántí kí wọ́n sì sọ pé ""KÒ TÚN GBỌDỌ̀ ṢẸLẸ̀ MỌ́ ""." +Ogbeni aare, akosoo re ti se amulo ofin iyasoto ati iyokuro eya. Ọ̀gbẹ́ni ààrẹ, àkósoò rẹ ti ṣe àmúlò òfin ìyàsọ́tọ̀ àti ìyọkúrò ẹ̀yà. +Ni osu Owara odun 2018, ninu awon adari ipo ijoba 24, marun-un pere ni awon ti o je alawo dudu ati eleya-meji, ti won n soju ida 70 awon mekunu. Ní oṣù Ọ̀wàrà ọdún 2018, nínú àwọn adarí ipò ìjọba 24, márùn-ún péré ni àwọn tí ó jẹ́ aláwọ̀ dúdú àti elẹ́yà-méjì, tí wọ́n ń ṣojú ìdá 70 àwọn mẹ̀kúnù. +Opo awon mekunu ni won ko ni asoju laaarin awon asoju ti won dibo yan, laaarin awon egbe abo ati awon adari ipo ijoba ibile. Ọ̀pọ̀ àwọn mẹ̀kúnù ni wọ́n kò ní aṣojú láàárín àwọn aṣojú tí wọ́n dìbò yàn, láàárín àwọn ẹgbẹ́ àbò àti àwọn adarí ipò ìjọba ìbílẹ̀. +Mauritania ni orile-ede ti o gbeyin lati pa owo-eru re ni agbaye ni odun 1981, sugbon won ko fi idii re mule titi di odun 2007, ida 20 awon eniyan ni won si n gbaye iserusin ti pupo ninu won si je alawo dudu tabi eleya-meji. Mauritania ni orílẹ̀-èdè tí ó gbẹ́yìn láti pa òwò-ẹrú rẹ ní àgbáyé ní ọdún 1981, ṣùgbọ́n wọn kò fi ìdíi rẹ̀ múlẹ̀ títí di ọdún 2007, ìdá 20 àwọn ènìyàn ni wọ́n ṣì ń gbáyé ìṣẹrúsìn tí púpọ̀ nínú wọn sì jẹ́ aláwọ̀ dúdú tàbí elẹ́yà-méjì. +Nitori iyasoto eya yii si n sele ni orile-ede Mauritania, idajo ododo ko si ni arowoto fun awon eni ori-ko-yo ati awon idile won. Nítorí ìyàsọ́tọ̀ ẹ̀yà yìí ṣì ń ṣẹlẹ̀ ní orílẹ̀-èdè Mauritania, ìdájọ́ òdodo kò sí ní àrọ́wọ́tó fún àwọn ẹni orí-kó-yọ àti àwọn ìdílé wọn. +100 ojo fun Alaa: Ebi ajafuneto omo Ijipiti n ka ojo fun idasilee re ninu ewon 100 ọjọ́ fún Alaa: Ẹbí ajàfúnẹ̀tọ́ ọmọ Íjípìtì ń ka ọjọ́ fún ìdásílẹ̀ẹ rẹ̀ nínú ẹ̀wọ̀n +Alaa Abd El Fattah, aworan lati owo Nariman El-Mofty. Alaa Abd El Fattah, àwòrán láti ọwọ́ Nariman El-Mofty. +Leyin ti o ti lo odun 5 ninu ewon, akobuloogu omo Ijipiti ati ajafuneto Alaa Abd El Fattah yoo gba idasile ninu ewon ni ojo 7, osu Erena, odun 2019. Lẹ́yìn tí ó ti lo ọdún 5 nínú ẹ̀wọ̀n, akọbúlọ́ọ̀gù ọmọ Íjípìtì àti ajàfúnẹ̀tọ́ Alaa Abd El Fattah yóò gba ìdásílẹ̀ nínú ẹ̀wọ̀n ní ọjọ́ 7, oṣù Ẹrẹ́nà, ọdún 2019. +"Ni ojo 8 osu Ope, ebii re ti se agbekale ipolongo –""100 ojo fun Alaa"" — ki atimolee re o ba wa s'opin ni monawaa." "Ní ọjọ́ 8 oṣù Ọ̀pẹ, ẹbíi rẹ̀ ti ṣe àgbékalẹ̀ ìpolongo –""100 ọjọ́ fún Alaa"" — kí àtìmọ́lée rẹ̀ ó ba wá s'ópin ní mọnawáà." +Idasilee re ninu osu Erena ki i se isaami opin igba Alaa ni ewon, sugbon isikuro si ipo ti o je asekagba atimolee re. Ìdásílẹ̀ẹ rẹ̀ nínú oṣù Ẹrẹ́nà kì í ṣe ìsààmì òpin ìgbà Alaa ní ẹ̀wọ̀n, ṣùgbọ́n ìṣíkúrò sí ipò tí ó jẹ́ àṣekágbá àtìmọ́lée rẹ̀. +Leyin idasilee re, Alaa yoo maa wa sun oorun ale ni ago olopaa ibilee re fun afikun odun marun-un gbako. Lẹ́yìn ìdásílẹ̀ẹ rẹ̀, Alaa yóò máa wá sun oorun alẹ́ ní àgọ́ ọlọ́pàá ìbílẹ̀ẹ rẹ̀ fún àfikún ọdún márùn-ún gbáko. +Abe iso olopaa ni yoo wa fun akoko yii. Abẹ́ ìṣọ́ ọlọ́pàá ni yóò wà fún àkókò yìí. +A fi owoo sigun ofin mu Alaa a si mu u kuro ni ile ebii re ninu osu Belu odun 2013. A fi ọwọ́ọ ṣìgún òfin mú Alaa a sì mú u kúrò ní ilé ẹbíi rẹ̀ nínú oṣù Belu ọdún 2013. +"Odun kan koja, ninu osu Erele odun 2015, a gbe e re ile ejo a si ran an ni ewon odun marun-un fun ""agbekale "" iyide kiri ifehannuhan labe ofin iyide kiri ifehannuhan odun 2013 ti ko fi aye gba iyide laigbase." "Ọdún kan kọjá, nínú oṣù Èrèlé ọdún 2015, a gbé e re ilé ẹjọ́ a sì rán an ní ẹ̀wọ̀n ọdún márùn-ún fún ""àgbékalẹ̀ "" ìyíde kiri ìfẹ̀hànnúhàn lábẹ́ òfin ìyíde kiri ìfẹ̀hànnúhàn ọdún 2013 tí kò fi àyè gba ìyíde láìgbàṣẹ." +Ni tooto ni o kopa ninu iyide kiri ti o n tako ejo ti awon ologun da mekunnu ni ojo 26 osu Belu odun 2013, Alaa ko ko ipa ninu agbekalee re. Ní tòótọ́ ni ó kópa nínú ìyíde kiri tí ó ń tako ẹjọ́ tí àwọn ológun dá mẹ́kúnnú ní ọjọ́ 26 oṣù Belu ọdún 2013, Alaa kò kó ipa nínú àgbékalẹ̀ẹ rẹ̀. +Ile ejo Cassation ti Ijipiti fi ese ewon-on re mule ninu osu Belu odun 2017. Ilé ẹjọ́ Cassation ti Íjípìtì fi ẹsẹ ẹ̀wọ̀n-ọn rẹ̀ múlẹ̀ nínú oṣù Belu ọdún 2017. +Omar Robert Hamilton, olukuu Alaa, to awon ete ipolongo naa leseese lorii Twitter: Omar Robert Hamilton, olùkùu Alaa, to àwọn ète ìpolongo náà lẹ́sẹẹsẹ lóríi Twitter: +Lati mu ki awon omo ibile ati omo agbaye o fi okan si idajo ati fun idasilee Alaa ni ojo 17 osu Erena. Láti mú kí àwọn ọmọ ìbílẹ̀ àti ọmọ àgbáyé ó fi ọkàn sí ìdájọ́ àti fún ìdásílẹ̀ẹ Alaa ní ọjọ́ 17 oṣù Ẹrẹ́nà. +Lati gbe iro المراقبة (‘isonikiri’ tabi ‘idasile-lewon-kojo-idasile-to-pe’) sinu laakaye awon eniyan gbogbo. Láti gbé ìrò المراقبة (‘ìṣọ́nikiri’ tàbí ‘ìdásílẹ̀-lẹ́wọ̀n-kọ́jọ́-ìdásílẹ̀-tó-pé’) sínú làákàyè àwọn ènìyàn gbogbo. +"Leyin idasile, Alaa si tun ni lati sun orun ale ninu ago olopaa ibilee re fun ""odun marun-un""." "Lẹ́yìn ìdásílẹ̀, Alaa ṣì tún ní láti sun ọrùn alẹ́ nínú àgọ́ ọlọ́pàá ìbílẹ̀ẹ rẹ̀ fún ""ọdún márùn-ún""." +A ni lati se ise ipile fun itako eyi. A ní láti ṣe iṣẹ́ ìpìlẹ̀ fún ìtako èyí. +Gbogbo olori orile-ede Ijipiti ni o ti se iwadii tabi ran Alaa ni ewon ni oju ayee re. Gbogbo olórí orílẹ̀-èdè Íjípìtì ni ó ti ṣe ìwádìí tàbí rán Alaa ní ẹ̀wọ̀n ní ojú ayée rẹ̀. +Ni odun 2006, a fi owoo sigun ofin mu u fun ipa ti o ko ninu iyide kiri ifehannuhan ti ko fa idiwo fun enikeni. Ní ọdún 2006, a fi ọwọ́ọ ṣìgún òfin mú u fún ipa tí ó kó nínú ìyíde kiri ìfẹ̀hànnúhàn tí k�� fa ìdíwọ́ fún ẹnikẹ́ni. +Ni odun 2011, o lo osu meji ni ewon, akoko yii ni iyawoo re bi akobii re, Khaled. Ní ọdún 2011, ó lo oṣù méjì ní ẹ̀wọ̀n, àkókò yìí ni ìyàwóo rẹ̀ bí àkọ́bíi rẹ̀, Khaled. +Ni odun 2013, a mu u a si fi sinu ahamo fun ojo 115 lai se igbejo. Ní ọdún 2013, a mú u a sì fi sínú àhámọ́ fún ọjọ́ 115 láì ṣe ìgbẹ́jọ́. +O ti pe ti Alaa ti n sise lorii ijinle imo-ero ati oselu pelu iyawoo re, Manal Hassan. Ó ti pẹ́ tí Alaa ti ń ṣiṣẹ́ lóríi ìjìnlẹ̀ ìmọ̀-ẹ̀rọ àti òṣèlú pẹ̀lú ìyàwóo rẹ̀, Manal Hassan. +Idile gbajugbaja ajafuneto omoniyan ni o ti wa, adajo ajafuneto omoniyan Ahmed Seif El Islam, ni babaa Alaa, eni ti a ti ran lo ni ewon lai moye igba ni abe ase Hosni Mubarak. Ìdílé gbajúgbajà ajàfúnẹ̀tọ́ ọmọnìyàn ni ó ti wà, adájọ́ ajàfúnẹ̀tọ́ ọmọnìyàn Ahmed Seif El Islam, ni bàbáa Alaa, ẹni tí a ti rán lọ ní ẹ̀wọ̀n láì mọye ìgbà ní abẹ́ àṣẹ Hosni Mubarak. +Egbon-birin mejeeji Abd El Fattah, Mona ati Sanaa Seif, je agbeja eto omoniyan bakan naa ti won si ti se ipolongo alatako ijiya mekunnu lowoo awon ologun ni ilu naa. Ẹ̀gbọ́n-bìrin méjèèjì Abd El Fattah, Mona àti Sanaa Seif, jẹ́ agbèjà ẹ̀tọ́ ọmọnìyàn bákan náà tí wọ́n sì ti ṣe ìpolongo alátakò ìjìyà mẹ́kúnnú lọ́wọ́ọ àwọn ológun ní ìlú náà. +Ni odun 2016, Sanaa lo osu mefa ni ewon nitori wipe o soro afojudi si alase ijoba. Ní ọdún 2016, Sanaa lo oṣù mẹ́fà ní ẹ̀wọ̀n nítorí wípé ó sọ̀rọ̀ àfojúdi sí alás̩e̩ ìjọba. +Adanwoo Alaa jo ti opolopo omo orile-ede Ijipiti ti o wa ni eyin gada nitori akitiyan won nipa eto omoniyan. Àdánwòo Alaa jọ ti ọ̀pọ̀lọpọ̀ ọmọ orílẹ̀-èdè Íjípìtì tí ó wà ní ẹ̀yin gádà nítorí akitiyan wọn nípa ẹ̀tọ́ ọmọnìyàn. +Egbe ajafuneto omoniyan so wipe, awon ti ijoba ran ni ewon ni Ijipiti a to 60,000. Ẹgbẹ́ ajàfúnẹ̀tọ́ ọmọnìyàn sọ wípé, àwọn tí ìjọba rán ní ẹ̀wọ̀n ní Íjípìtì á tó 60,000. +Gbogbo eni ti ijoba ba fi owoo sigun ofin mu ni Ijipiti ni i je iya oro, ifarasin, atimole ojo pipe ati adanikangbe inuu tubu. Gbogbo ẹni tí ìjọba bá fi ọwọ́ọ ṣìgún òfin mú ní Íjípìtì ní í jẹ ìyà oró, ìfarasin, àtìmọ́lé ọjọ́ pípẹ́ àti àdánìkangbé inúu túbú. +Didarapo mon ipolongo #FreeAlaa Dídarapọ̀ mọ́n ìpolongo #FreeAlaa +Ni inu iwe ti a ko si awon alejo ti o wa si RightsCon, apero to da lori eto irinse ero-ayarabiasa ti o waye ni Toronto ninu osu Ebibi odun 2018, Alaa ro awon alatileyin lati “se atunse si ijoba awa-arawa ti won”. Ní inú ìwé tí a kọ sí àwọn àlejò tí ó wá sí RightsCon, àpérò tó dá lórí ẹ̀tọ́ irinṣẹ́ ẹ̀rọ-ayárabíaṣá tí ó wáyé ní Toronto nínú oṣù Èbìbì ọdún 2018, Alaa rọ àwọn alátìlẹ́yìn láti “ṣe àtúnṣe sí ìjọba àwa-arawa ti wọn”. +"Eyi ti fi igba pipe je idahun mi si ibeere naa ""bawo ni a se le se iranwo?"" Mo si ni igbagbo wipe [atunse ijoba awa-arawa] ni idahun kan soso." "Èyí ti fi ìgbà pípẹ́ jẹ́ ìdáhùn mi sí ìbéèrè náà ""báwo ni a ṣe lè ṣe ìrànwọ́?"" Mo ṣì ní ìgbàgbọ́ wípé [àtúnṣe ìjọba àwa-arawa] ni ìdáhùn kan ṣoṣo." +Ki i se ibi ti o n gbe nikan, sise, san owo ori ati se akoso ibi ti o ti ni ipa, amo ifaseyin fun eto omoniyan ninu ibi ti ijoba awa-arawa ti fi ese rinle le di lilo fun irufin eto ni awon agbegbe ti eto omoniyan ko fi bee fi ese mule. Kì í ṣe ibi tí ò ń gbé nìkan, ṣiṣẹ́, san owó orí àti ṣe àkóso ibi tí ó ti ní ipa, àmọ́ ìfàsẹ́yìn fún ẹ̀tọ́ ọmọnìyàn nínú ibi tí ìjọba àwa-arawa ti fi ẹsẹ̀ rinlẹ̀ lè di lílò fún ìrúfin ẹ̀tọ́ ní àwọn agbègbè tí ẹ̀tọ́ ọmọnìyàn kò fi bẹ́ẹ̀ fi ẹsẹ̀ múlẹ̀. +Mo mo wipe awon isele ti o n sele ni ode oni je eri wipe atunse po lati se. Mo mọ̀ wípé àwọn ìṣẹ̀lẹ̀ tí ó ń ṣẹlẹ̀ ní òde òní jẹ́ ẹ̀rí wípé àtúnṣe pọ̀ láti ṣe. +Mo n reti imisi ona ti e o gba tun un se. Mo ń retí ìmísí ọ̀nà tí ẹ ó gbà tún un ṣe. +"Ki eni ti o ba fe darapo mo ipolongo ""100 ojo fun Alaa"" o fi ""aroko, aworan tabi ise ilowosi ipolongo"" sowo ti a le tun te jade sori ibudo-itakun-agbaye ipolongo naa:" "Kí ẹni tí ó bá fẹ́ darapọ̀ mọ́ ìpolongo ""100 ọjọ́ fún Alaa"" ó fi ""àròkọ, àwòrán tàbí ìṣe ìlọ́wọ́sí ìpolongo"" ṣọwọ́ tí a lè tún tẹ̀ jáde sórí ibùdó-ìtàkùn-àgbáyé ìpolongo náà:" +Ipolongo orisun-ofe – a oo maa te awon ogbon atinuda tuntun sita, amo a nilo lati gba ero tuntun ati agbara tuntun wole bakan naa. Ìpolongo orísun-ọ̀fẹ́ – a óò máa tẹ àwọn ọgbọ́n àtinúdá tuntun síta, àmọ́ a nílò láti gba èrò tuntun àti agbára tuntun wọlé bákan náà. +Tori idi eyi maa ba wa ronu! Torí ìdí èyí máa bá wa ronú! +Bi igba gbogbo, ami ipolongo ni #FreeAlaa – jowo darapo mo wa fun ipalemo idasilee Alaa. Bí ìgbà gbogbo, àmì ìpolongo ni #FreeAlaa – jọ̀wọ́ darapọ̀ mọ́ wa fún ìpalẹ̀mọ́ ìdásílẹ̀ẹ Alaa. +Iwode afe awon abodiako-akodiabo akoko le tu ero nipa won ni Pakistani ka Ìwọ́de afẹ́ àwọn abódiakọ-akọ́diabo àkọ́kọ́ lè tú èrò nípa wọn ní Pakístánì ká +Jannat Ali Pelu awon alagbeekale lati ile-ise Sathi ati Track-T. Jannat Ali Pẹ̀lú àwọn alágbèékalẹ̀ láti ilé-iṣẹ́ Sathi àti Track-T. +Aworan lati owoo Syed Noman. A lo o pelu ase. Àwòrán láti ọwọ́ọ Syed Noman. A lò ó pẹ̀lú àṣẹ. +Fun ifesemule eto ati imudisise ibeere won labe ofin, iwode Afe Abodiako-akodiabo waye ni Lahore, Pakistan, lojo 29 osu Ope odun 2018. Fún ìfẹsẹ̀múlẹ̀ ẹ̀tọ́ àti imúdiṣíṣẹ ìbéèrè wọn lábẹ́ òfin, ìwọ́de Afẹ́ Abódiakọ-akọ́diabo wáyé ní Lahore, Pakistan, lọ́jọ́ 29 oṣù Ọ̀pẹ ọdún 2018. +Fun igba akoko ninu itan iluu ni, awon Abodiako-akodiabo ko beru lati jade sita ninu ibi ikoko won ati fun ijoba lati mu ofin Aabo Eto Abodiako-akodiabo Eniyan ojo 24, osu Ebibi 2018. Fún ìgbà àkọ́kọ́ nínú ìtàn ìlúu nì, àwọn Abódiakọ-akọ́diabo kò bẹ̀rù láti jáde síta nínú ibi ìkòkọ̀ wọn àti fún ìjọba láti mú òfin Ààbò Ẹ̀tọ́ Abódiakọ-akọ́diabo Ènìyàn ọjọ́ 24, oṣù Èbìbì 2018. +Transgender Pride march takes place in Pakistan Transgender Pride march takes place in Pakistan +Trans people in Pakistan staged the country's first Transgender Pride march. Trans people in Pakistan staged the country's first Transgender Pride march. +"Iwe ofin ilu Pakistan so wipe ""A ko gbodo fi eto igbe aye tabi ominira du enikeni ni ibamu ofin,"" ti o wa labe Awon Eto omo ilu." "Ìwé òfin ìlú Pakistan sọ wípé ""A kò gbọdọ̀ fi ẹ̀tọ́ ìgbé ayé tàbí òmìnira du ẹnikẹ́ni ní ìbámu òfin,"" tí ó wà lábẹ́ Àwọn Ẹ̀tọ́ ọmọ ìlú." +Sibe, Abodiako-akodiabo eniyan ni itan miiran lati so bi o ba kan ti eto ati igbe aye; won ti jiya oro, ifipabanilopo, dana sun won ni aaye, be won lori ati yin ibon pa won, ijoba ko fi tori gbogbo eyi ran won lowo pelu pe Ijoba ti tari ofin Aabo Eto Abodiako-akodiabo Eniyan wole ninu osu Erena odun 2018. Síbẹ̀, Abódiakọ-akọ́diabo ènìyàn ní ìtàn mìíràn láti sọ bí ó bá kan ti ẹ̀tọ́ àti ìgbé ayé; wọ́n ti jìyà oró, ìfipábánilòpọ̀, dáná sun wọ́n ní ààyè, bẹ́ wọn lórí àti yin ìbọn pa wọ́n, ìjọba kò fi torí gbogbo èyí ràn wọ́n lọ́wọ́ pẹ̀lú pé Ìjọba ti tari òfin Ààbò Ẹ̀tọ́ Abódiakọ-akọ́diabo Ènìyàn wọlé nínú oṣù Ẹrẹ́nà ọdún 2018. +Jannat Ali, ti oruko inagije re n je Lahore's Trans Diva, ni oludasile Abodiako-akodiabo Track Transgender ati Oludari Eto fun Ile-ise Sathi ti o se agbekale Iwode Afe naa. Jannat Ali, tí orúkọ ìnagijẹ rẹ̀ ń jẹ́ Lahore's Trans Diva, ni olùdásílẹ̀ Abódiakọ-akọ́diabo Track Transgender àti Olùdarí Ètò fún Ilé-iṣẹ́ Sathi tí ó ṣe àgbékalẹ̀ Ìwọ́de Afẹ́ náà. +Awon Abodiako-akodiabo miiran ati awon ti ki i se Abodiako-akodiabo amo ti o je alatileyin naa ko ipa ninu iyide naa ati aseyorii re. Àwọn Abódiakọ-akọ́diabo mìíràn àti àwọn tí kì í ṣe Abódiakọ-akọ́diabo àmọ́ tí ó jẹ́ alátìlẹ́yìn náà kó ipa nínú ìyíde náà àti àṣeyọríi rẹ̀. +Ile-ise ipile Sathi je ile-ise fun alaafia ati imojuto aabo egbe abodiako-akodiabo ni Pakistan. Ilé-iṣẹ́ ìpìlẹ̀ Sathi jẹ́ ilé-iṣẹ́ fún àlàáfíà àti ìmójútó ààbò ẹgbẹ́ abódiakọ-akọ́diabo ní Pakistan. +Iwode Afe Abodiako-akodiabo ni Lahore, osu Ope, odun 2018. Ìwọ́de Afẹ́ Abódiakọ-akọ́diabo ní Lahore, oṣù Ọ̀pẹ, ọdún 2018. +Syed Noman ni o ni aworan. Syed Noman ni ó ní àwòrán. +A lo o pelu ase. A lò ó pẹ̀lú àṣẹ. +Eniyan Abodiako-akodiabo ti o to bi 250 lati agbegbe jakejado ilu Pakistan. Ènìyàn Abódiakọ-akọ́diabo tí ó tó bí 250 láti agbègbè jákèjádò ìlú Pakistan. +Gbajumo ninu won ni Kami Sid, Bebo lati Sindh, Nadra lati KPK, Anmol lati Agbegbe Sahiwal, Nayab lati Okara, Sunaina Khan (Onijo ibile), Naghma ati Lucky (Akorin Coke Studio), Laila Naz ati Neeli Rana. Gbajúmọ̀ nínú wọn ni Kami Sid, Bebo láti Sindh, Nadra láti KPK, Anmol láti Agbègbè Sahiwal, Nayab láti Okara, Sunaina Khan (Oníjó ìbílẹ̀), Naghma àti Lucky (Akọrin Coke Studio), Laila Naz àti Neeli Rana. +Ipade oniroyin ni a fi bere eto ni Ile Egbe Akoroyin ni Lahore nibi ti won ti fi edun okan-an won han; leyin naa ni won yide kiri de Ile Asa Al Hamra nibi ti won ti jo, korin lona, ki won o to fonka leyin ti won jeun tan. Ìpàdé oníròyìn ni a fi bẹ̀rẹ̀ ètò ní Ilé Ẹgbẹ́ Akọ̀ròyìn ní Lahore níbi tí wọ́n ti fi ẹ̀dùn ọkàn-an wọn hàn; lẹ́yìn náà ni wọ́n yíde kiri dé Ilé Àṣà Al Hamra níbi tí wọ́n ti jó, kọrin lọ́nà, kí wọn ó tó fọ́nká lẹ́yìn tí wọ́n jẹun tán. +Pelu pe ipade fun oniroyin waye ni Ile Egbe Akoroyin Lahore, Iyide Igberaga naa o jade ninu iroyin. Pẹ̀lú pé ìpàdé fún oníròyìn wáyé ní Ilé Ẹgbẹ́ Akọ̀ròyìn Lahore, Ìyíde Ìgbéraga náà ó jáde nínú ìròyìn. +Bi o tile je pe awon alagbeekale fi iwe pe alase ilu, bi i Punjab MNA Saadia Sohail lati Pakistan Tehreek e Insaf, awon alase ko yoju. Bí ó tilẹ̀ jé pé àwọn alágbèékalẹ̀ fi ìwé pe aláṣẹ ìlú, bí i Punjab MNA Saadia Sohail láti Pakistan Tehreek e Insaf, àwọn aláṣẹ kò yọjú. +Iyide ohun fa awuyewuye lori ero-alatagba nibi ti awon eniyan gbe oriyin fun iyide kiri naa nigba ti awon eniyan kan fe mo idi ti ile ise oniroyin ko se ro nipa re. Ìyíde ọ̀hún fa awuyewuye lórí ẹ̀rọ-alátagbà níbi tí àwọn ènìyàn gbé oríyìn fún ìyíde kiri náà nígbà tí àwọn ènìyàn kan fẹ́ mọ ìdí tí ilé iṣẹ́ oníròyìn kò ṣe rò nípa rẹ̀. +Ni oroo re alagbeekaa Jannat Ali ni: Ni ọ̀rọ̀ọ rẹ̀ alágbèékáa Jannat Ali ní: +The aim was to show positive and progressive image of Pakistan and how the country is slowly accepting us and we are gaining more space in the society. The aim was to show positive and progressive image of Pakistan and how the country is slowly accepting us and we are gaining more space in the society. +Pakistan is not only about terrorism and a conservative society there is more to us. Pakistan is not only about terrorism and a conservative society there is more to us. +We promoted our march along with our KhawajaSara (transgender) culture and traditions it was not the same type of march as it is held in US. We promoted our march along with our KhawajaSara (transgender) culture and traditions it was not the same type of march as it is held in US. +Iyide naa tun tenu mo ilosiwaju ati ibasepo rere laaarin egbe abodiako-akodiabo; bakan naa ni o tenu mo iyasoto ati rogbodiyan. Ìyíde náà tún tẹnu mọ́ ìlọsíwájú àti ìbáṣepọ̀ rere láàárín ẹgbẹ́ abódiakọ-akọ́diabo; bákan náà ni ó tẹnu mọ́ ìyàsọ́tọ̀ àti rògbòdìyàn. +Nitori wipe ko si ise fun won, awon abodiako-akodiabo eniyan ko ni sise ju ki won o se owo nobi lati ri ounje oojo. Nítorí wípé kò sí iṣẹ́ fún wọn, àwọn abódiakọ-akọ́diabo ènìyàn kò ní ṣíṣe ju kí wọn ó ṣe òwò nọ̀bì láti rí oúnjẹ òòjọ́. +Latari ibalopo ti ko ni aabo, opo l'o ti ko arun kogbewekogbegbo HIV ati AIDS. Látàrí ìbálòpọ̀ tí kò ní ààbò, ọ̀pọ̀ l'ó ti kó àrùn kògbéwékògbègbó HIV àti AIDS. +Idanilekoo se koko fun ajo olopaa ati onisegun nitori awon ni ki i mu aye rorun fun Abodiako-akodiabo eniyan ti o ba ra owo ebe tabi nilo iranlowo eto ilera. Ìdánilẹ́kọ̀ọ́ ṣe kókó fún àjọ ọlọ́pàá àti oníṣègùn nítorí àwọn ni kì í mú ayé rọrùn fún Abódiakọ-akọ́diabo ènìyàn tí ó bá ra ọwọ́ ẹ̀bẹ̀ tàbí nílò ìrànlọ́wọ́ ètò ìlera. +A ti fi eto awon abodiako-akodiabo yi iyepe. A ti fi ẹ̀tọ́ àwọn abódiakọ-akọ́diabo yí iyẹ̀pẹ̀. +Lati odun 2015, abodiako-akodiabo ti o to 500 ni a ti ran lo si orun alakakeji ni Pakistan , Jannat Ali si tun so wipe Abodiako-akodiabo 60 ni a da emi won ni egbodo ni odun ti o koja. Láti ọdún 2015, abódiakọ-akọ́diabo tí ó tó 500 ni a ti rán lọ sí ọ̀run alakákeji ní Pakistan , Jannat Ali sì tún sọ wípé Abódiakọ-akọ́diabo 60 ni a dá ẹ̀mí wọn ní ẹ̀gbodò ní ọdún tí ó kọjá. +Asad Zaidi tuwiiti nipa oju ti awon eniyan Pakistan fi wo egbe Abodiako-akodiabo: Asad Zaidi túwíìtì nípa ojú tí àwọn ènìyàn Pakistan fi wo ẹgbẹ́ Abódiakọ-akọ́diabo: +Ninu oroo re ni TEDxLahore ni odun 2017, Jannat Ali se alaye irinajoo re gege bi abodiako-akodiabo ni Pakistan leyin igba ti o fi iru eniyan ti oun n je han ebi ati awon eniyan. Nínú ọ̀rọ̀ọ rẹ̀ ní TEDxLahore ní ọdún 2017, Jannat Ali ṣe àlàyé ìrìnàjòo rẹ̀ gẹ́gẹ́ bí abódiakọ-akọ́diabo ní Pakistan lẹ́yìn ìgbà tí ó fi irú ènìyàn tí òun ń jẹ́ han ẹbí àti àwọn ènìyàn. +Ofin Eto Aabo Abodiako-akodiabo Eniyan odun 2018 ti a bu owo lu ninu ile igbimo asofin fi ase fun omo egbe naa lati gba iwe ase oko wiwa, iwe irinna, ni eto lati paaro iseda eni ninu akosile ilu ati Ajo Iforukosile (NADRA), ifopinsi ijiya, aye lati kawe, ise ninu karakata ati eto ilera lai si iyasoto. Òfin Ẹ̀tọ́ Ààbò Abódiakọ-akọ́diabo Ènìyàn ọdún 2018 tí a bu ọwọ́ lù nínú ilé ìgbìmọ̀ aṣòfin fi àṣẹ fún ọmọ ẹgbẹ́ náà láti gba ìwé àṣẹ ọkọ̀ wíwà, ìwé ìrìnnà, ní ẹ̀tọ́ láti pààrọ ìṣẹ̀dá ẹni nínú àkọsílẹ̀ ìlú àti Àjọ Ìforúkọsílẹ̀ (NADRA), ìfòpinsí ìjìyà, àyè láti kàwé, iṣẹ́ nínú káràkátà àti ètò ìlera láì sí ìyàsọ́tọ̀. +Ofin naa ni ijoba yoo pese aye ile aabo fun Abodiako-akodiabo eniyan, eto ilera ati ohun elo eko ati ilaniloye. Òfin náà ní ìjọba yóò pèsè àyè ilé ààbò fún Abódiakọ-akọ́diabo ènìyàn, ètò ìlera àti ohun èlò ẹ̀kọ́ àti ilanilọ́yẹ. +Won maa le je ogun ati eto lati di ibo. Wọ́n máa lè jẹ ogún àti ẹ̀tọ́ láti di ìbò. +Nayaab Ali (ni iduro), abodiako-akodiabo akoko ti o dujedupo ninu ibo apapo odun 2018, ati Neeli Rana, ti oun naa je gbajugbaja abodiako-akodiabo eniyan. Nayaab Ali (ní ìdúró), abódiakọ-akọ́diabo àkọ́kọ́ tí ó dújedupò nínú ìbò àpapọ̀ ọdún 2018, àti Neeli Rana, tí òun náà jẹ́ gbajúgbajà abódiakọ-akọ́diabo ènìyàn. +Ayaworan Iko Afe Abodiako-akodiabo ni o ni ase, a gba ase atunlo lowoo re. Ayàwòrán Ikọ̀ Afẹ́ Abódiakọ-akọ́diabo ni ó ní àṣẹ, a gba àṣẹ àtúnlò lọ́wọ́ọ rẹ̀. +Pakistan ti n sun kere ni ti igbe aye Abodiako-akodiabo. Pakistan ti ń sún kẹ́rẹ́ ní ti ìgbé ayé Abódiakọ-akọ́diabo. +Die lara awon abodiako-akodiabo eniyan du ipo ijoba ninu Ibo odun 2018 fun igba akoko. Díẹ̀ lára àwọn abódiakọ-akọ́diabo ènìyàn du ipò ìjọba nínú Ìbò ọdún 2018 fún ìgbà àkọ́kọ́. +Ile ise amohunmaworan ibile kan gba Abodiako-akodiabo akoko si ise gege bi atokun; Coke Studio, eto orin, awon Abodiako-akodiabo meji ni o ti kopa ni ori eto naa. Ilé iṣẹ́ amóhùnmáwòrán ìbílẹ̀ kan gba Abódiakọ-akọ́diabo àkọ́kọ́ sí iṣẹ́ gẹ́gẹ́ bí atọ́kùn; Coke Studio, ètò orin, àwọn Abódiakọ-akọ́diabo méjì ni ó ti kópa ní orí ètò náà. +Bi nnkan se n se enu ire fun awon omo egbe Abodiako-akodiabo a si n gba won gege bi eniyan, irinajo naa ko yara. Bí nǹkan ṣe ń ṣe ẹnu ire fún àwọn ọmọ ẹgbẹ́ Abódiakọ-akọ́diabo a sì ń gbà wọ́n gẹ́gẹ́ bí ènìyàn, ìrìnàjò náà kò yàrá. +Sibe, ogoro eniyan ni o ni igbagbo wipe ayipada otun n bo fun awon eniyan wonyi lati gbe igbe aye ifokanbale nigba ti eto omoniyan gbogbo ni ilu a wa ni ogboogba ni oju awon eniyan ati ni abe ofin. Síbẹ̀, ọ̀gọ̀rọ̀ ènìyàn ni ó ní ìgbàgbọ́ wípé àyípadà ọ̀tún ń bọ̀ fún àwọn ènìyàn wọ̀nyí láti gbé ìgbé ayé ìfọkànbalẹ̀ nígbà tí ẹ̀tọ́ ọmọnìyàn gbogbo ní ìlú á wà ní ọ̀gbọọgba ní ojú àwọn ènìyàn àti ní abẹ́ òfin. +‘E Ye e Pa Awon Obinrin’ – ipolongo tuntun ti o n tako ijiya inu igbeyawo ni Angola ‘Ẹ Yé é Pa Àwọn Òbìnrin’ – ìpolongo tuntun tí ó ń tako ìjìyà inú ìgbéyàwó ní Angola +Manifestacao em Luanda: #Paremdematarasmulheres | foto Simao Hossi Manifestação em Luanda: #Paremdematarasmulheres | foto Simão Hossi +Ifehonuhan han ni Luanda, Angola, pelu ami ipolongo #Paremdematarasmulheres ni ede Portuguese, tabi ‘e ye e pa obinrin’, aworan lati owoo Simao Hossi, a lo o pelu ase. Ìfè̩hònúhàn hàn ní Luanda, Angola, pẹ̀lú àmì ìpolongo #Paremdematarasmulheres ní èdè Portuguese, tabí ‘ẹ yé é pa obìnrin’, àwòrán láti ọwọ́ọ Simão Hossi, a lò ó pẹ̀lú àṣẹ. +Nigba ti won ba oku agbejoro ti o je eni odun 26, Carolina Joaquim de Sousa da Silva ninu ilee re ni ojo 3, osu Ope odun 2018, oko re jewo oran naa, o si di ero ahamo eka ti o n se iwadii iwa odaran ti Angola ti a mo si SIC. Nígbà tí wọ́n bá òkú agbẹjọ́rò tí ó jẹ́ ẹni ọdún 26, Carolina Joaquim de Sousa da Silva nínú ilée rẹ̀ ní ọjọ́ 3, oṣù Ọ̀pẹ ọdún 2018, ọkọ rẹ̀ jẹ́wọ́ ọ̀ràn náà, ó sì di èrò àhámọ̀ ẹ̀ka tí ó ń ṣe ìwádìí ìwà ọ̀daràn ti Angola tí a mọ̀ sí SIC. +Laaarin ose kan naa, iroyin iku obinrin kan ni o jade lati ile-ise Amohun-maworan Gbogboogbo orile-ede Angola ti o ni wipe orekunrin igba-kan-ri obinrin naa ni o gun un pa. Láàárín ọ̀sẹ̀ kan náà, ìròyìn ikú obìnrin kan ni ó jáde láti ilé-iṣẹ́ Amóhùn-máwòrán Gbogboògbò orílẹ̀-èdè Angola tí ó ní wípé ọ̀rẹ́kùnrin ìgbà-kan-rí obìnrin náà ni ó gún un pa. +"Awon oran iwa odaranmoran yii ti mu opolopo awon obinrin ni orile-ede Angola duro girigiri, eyi si fa ipolongo tuntun kan ti o n tako ijiya abele ti won pe akorii re ni ""E Ye e Pa awon Obinrin"" ti Egbe Ondjango ti o je ajo ajafuneto obinrin ti ki i se ti ijoba se agbekalee re." "Àwọn ọ̀ràn ìwà ọ̀darànmọràn yìí ti mú ọ̀pọ̀lọpọ̀ àwọn obìnrin ní orílẹ̀-èdè Angola dúró gírígírí, èyí sì fa ìpolongo tuntun kan tí ó ń tako ìjìyà abẹ́lé tí wọ́n pe àkóríi rẹ̀ ní ""Ẹ Yé é Pa àwọn Obìnrin"" tí Ẹgbẹ́ Ondjango tí ó jẹ́ àjọ ajàfúnẹ̀tọ́ obìnrin tí kì í ṣe ti ìjọba ṣe àgbékalẹ̀ẹ rẹ̀." +Won se amulo Facebook gege bi ohun elo ikorajo won, erongba won ni lati je ki awon eniyan mo nipa awon ijiya obinrin ni orile-ede Angola: Wọ́n ṣe àmúlò Facebook gẹ́gẹ́ bí ohun èlò ìkórajọ wọn, èròńgbà wọn ni láti jẹ́ kí àwọn ènìyàn mọ̀ nípa àwọn ìjìyà obìnrin ní orílẹ̀-èdè Angola: +Itumo Itunwi-oro Oloro gan-an Ìtúmọ̀ Ìtúnwí-ọ̀rọ̀ Ọlọ́rọ̀ gan-an +Asiko yii je eyi ti o le. Àsìkò yìí jẹ́ èyí tí ó le. +Loooto, fun awa obinrin opolopo ojo ni o le ti o si n dun eeyan nitori pe a si wa ni ipo ti o je pe a maa n yera fun ijiya lona kan tabi omiran. Lóòótọ́, fún àwa obìnrin ọ̀pọ̀lọpọ̀ ọjọ́ ni ó le tí ó sì ń dùn èèyàn nítorí pé a ṣì wà ní ipò tí ó jẹ́ pé a máa ń yẹra fún ìjìyà lọ́nà kan tàbí òmíràn. +Laipe yii gan-an paapaa, o dunni lati maa koju awon ihuwasi ti o n jade leyin oro ti Carolina... Láìpẹ́ yìí gan-an pàápàá, ó dunni láti máa kojú àwọn ìhùwàsí tí ó ń jáde lẹ́yìn ọ̀rọ̀ ti Carolina... +Loooto ni ijiya awon obinrin, o wa loooto. Lóòótọ́ ni ìjìyà àwọn obìnrin, ó wà lóòótọ́. +Ki i se ohun ti o kan wa lori awon ajafuneto obinrin, ki i si i se oro agbelero tabi oro ofifo, LOOOTO NI! Kì í ṣe ohun tí ó kàn wá lórí àwọn ajàfúnẹ̀tọ́ obìnrin, kì í sì í ṣe ọ̀rọ̀ àgbélẹ̀rọ tàbí ọ̀rọ̀ òfìfo, LÓÒÓTỌ́ NI! +O seni laaanu pe ti Carolina kun isiro ti o ti wa nile, opo oran bayii ti waye ki tire o to sele ti awon eniyan gbo si, bee si ni egbeegberun awon oran miiran ti awon eeyan o mo si. Ó ṣeni láàánú pé ti Carolina kún ìṣirò tí ó ti wà nílẹ̀, ọ̀pọ̀ ọ̀ràn báyìí ti wáyé kí tirẹ̀ ó tó ṣẹlẹ̀ tí àwọn ènìyàn gbọ́ sí, bẹ́ẹ̀ sì ni ẹgbẹẹgbẹ̀rún àwọn ọ̀ràn mìíràn tí àwọn èèyàn ò mọ̀ sí. +O je isoro kan ti o ti wa nibe lenu ona niwaju wa. Ó jẹ́ ìṣòro kan tí ó ti wà níbẹ̀ lẹ́nu ọ̀nà níwájú wa. +O si je isoro ti o n ro ti ibase laaarin tokotaya – isoro atilewa ni. Ó sì jẹ́ ìṣòro tí ó ń ro ti ìbáṣe láàárín tọkọtaya – ìṣòro àtilẹ̀wá ni. +Eto ipile kan wa ti o n pase ti o si n re awon obinrin sile si ipo eyin ti eyi si so won di olufaragba ijiya lorisirisi ati ni gbogbo ona. Ètò ìpìlẹ̀ kan wà tí ó ń pàṣẹ tí ó sì ń rẹ àwọn obìnrin sílẹ̀ sí ipò ẹ̀yìn tí èyí sì sọ wọ́n di olùfaragbá ìjìyà lóríṣiríṣi àti ní gbogbo ọ̀nà. +Eto fifi ako se olori yii ti o ti ko wa lorun tipe ti opolopo si n ko pe ko ri bee – iyen ko si se e ri – ohun ti o n se re e: o n soni di alaabo-ara, o n ba aye awon obinrin je, bee lo n pani. Ètò fífi akọ ṣe olórí yìí tí ó ti kọ́ wa lọ́rùn tipẹ́ tí ọ̀pọ̀lọpọ̀ sì ń kọ̀ pé kò rí bẹ́ẹ̀ – ìyẹn kò sì ṣe é rí – ohun tí ó ń ṣe rè é: ó ń sọni di aláàbọ̀-ara, ó ń ba ayé àwọn obìnrin jẹ́, bẹ́ẹ̀ ló ń pani. +"Awa obinrin lokookan ati apapoo wa, a maa tesiwaju lati maa pariwo ki ""e yee pa wa"" ki e si ""yee se wa lese""." "Àwa obìnrin lọ́kọ̀ọ̀kan àti àpapọ̀ọ wa, a máa tẹ̀síwajú láti máa pariwo kí ""ẹ yéé pa wá"" kí ẹ sì ""yéé ṣe wá léṣe""." +A n fe awon ofin ti yoo daabo bo wa ti won yoo si kun oju iwon, a fe awon eto amulo gbogboogbo ti yoo mu aponle wa lo si awon itakuroso ati awon idasile. À ń fẹ́ àwọn òfin tí yóò dáàbò bò wá tí wọn yóò sì kún ojú ìwọ̀n, a fẹ́ àwọn ètò àmúlò gbogboògbò tí yóò mú àpọ́nlé wa lọ sí àwọn ìtàkùrọ̀sọ àti àwọn ìdásílẹ̀. +A fe awujo ti eru atijade o ti ni ba wa! A fẹ́ àwùjọ tí ẹ̀rù àtijáde ò ti ní bà wá! +A maa tesiwaju lati beere fun awujo ti a oo ti ni ominira ti ara, ominira imolara, ominira irin ati ominira rironu bi a se fe. A máa tẹ̀síwajú láti béèrè fún àwùjọ tí a óò ti ní òmìnira ti ara, òmìnira ìmọ̀lára, òmìnira ìrìn àti òmìnira ríronú bí a ṣe fẹ́. +A maa tesiwaju lati beere fun awujo ti a ti le gbaye pelu aabo to peye. A máa tẹ̀síwajú láti béèrè fún àwùjọ tí a ti lè gbáyé pẹ̀lú ààbò tó péye. +Bee, ipolongo yii mu esi ti o n takoni wa lati odo awon okunrin kan ti won ri idi fun idalare fun irukerudo fifi iya je obinrin. Bẹ́ẹ̀, ìpolongo yìí mú èsì tí ó ń takoni wá láti ọ̀dọ̀ àwọn ọkùnrin kan tí wọ́n rí ìdí fún ìdáláre fún ìrúkèrúdò fífi ìyà jẹ obìnrin. +"Won pe ipolongo won ni ""E Ye e Da Wa"", won gba pe iwa odale je idi ti o to lati maa fiya je obinrin." "Wọ́n pe ìpolongo wọn ní ""Ẹ Yé é Dà Wá"", wọ́n gbà pé ìwà ọ̀dàlẹ̀ jẹ́ ìdí tí ó tọ́ láti máa fìyà jẹ obìnrin." +Biotilejepe ero won o ti i maa rinle, Olorin Angola, Gill Slows Allen Russell naa soro; Bíótilẹ̀jẹ́pé èrò wọn ò tí ì máa rinlẹ̀, Olórin Angola, Gill Slows Allen Russell náà sọ̀rọ̀; +Itumo Itunwi-oro Oloro gan-an Ìtúmọ̀ Ìtúnwí-ọ̀rọ̀ Ọlọ́rọ̀ gan-an +“E ye e da elomiran, e jowo a o fe alaisododo aya mo. “Ẹ yé é da ẹlòmíràn, ẹ jọ̀wọ́ a ò fẹ́ aláìṣòdodo aya mọ́. +A n ke tantan, eyin obinrin bi e ko ba nifee wa mo, e beere fun ituka ki e to maa da wa, e maa lo. À ń ké tantan, ẹ̀yin obìnrin bí ẹ kò bá nífẹ̀ẹ́ wa mọ́, ẹ béèrè fún ìtúká kí ẹ tó máa dà wa, ẹ máa lọ. +Onimo awujo Mbangula Kemba soro tako oju ti won fi wo oro yii, o tenumoo pe won o gbodo fi ifiyajeni yanju isoro ninu igbeyawo. Onímọ̀ àwùjọ Mbangula Kemba sọ̀rọ̀ tako ojú tí wọ́n fi wo ọ̀rọ̀ yìí, ó tẹnumọ́ọ pé wọn ò gbọdọ̀ fi ìfìyàjẹni yanjú ìṣòro nínú ìgbéyàwó. +Angola fi idi ofin ti o n de ifiyajeni ti won mo si 25/11 mule ni odun 2011 ti o n so oniruuru ifiyajeni abele di iwa odaran ni gbangba. Angola fi ìdí òfin tí ó ń de ìfìyàjẹni tí wọ́n mọ̀ sí 25/11 múlẹ̀ ní ọdún 2011 tí ó ń sọ onírúurú ìfìyàjẹni abẹ́lé di ìwà ọ̀daràn ní gbangba. +Sibesibe, idajo ofin yii ko le to, itimole odun meji si mejo. Síbẹ̀síbẹ̀, ìdájọ́ òfin yìí kò le tó, ìtìmọ́lé ọdún méjì sí mẹ́jọ. +Sizaltina Cutaia, ti i se ajijagbara ati ajafetoo obinrin ni Angola; ti o je ilumooka fun isee re lori eto obinrin beere fun isamulo ofin naa lori awon gbagede itakuroso lori ero-alatagba: Sizaltina Cutaia, tí í ṣe ajìjàgbara àti ajàfẹ́tọ̀ọ́ obìnrin ní Angola; tí ó jẹ́ ìlúmọ̀ọ́ká fún iṣẹ́ẹ rẹ̀ lórí ẹ̀tọ́ obìnrin béèrè fún ìṣàmúlò òfin náà lórí àwọn gbàgede ìtàkùrọ̀sọ lórí ẹ̀rọ-alátagbà: +Itumo Itunwi-oro Oloro gan-an Ìtúmọ̀ Ìtúnwí-ọ̀rọ̀ Ọlọ́rọ̀ gan-an +Afikun odun ewon ko to, arabinrin igba-keji Aare MPLA [Ajo Awon eniyan to fe idasile Angola], O nilo ki orile-ede se idasile awon ilana atilewa ti yoo koju ipanilara – Awon ohun ti won fara mo ni 2007 nipa ajoso ilana Maputo ni lati di sise. Àfikún ọdún ẹ̀wọ̀n kò tó, arábìnrin igbá-kejì Ààrẹ MPLA [Àjọ Àwọn ènìyàn tó fẹ́ ìdásílẹ̀ Angola], Ó nílò kí orílẹ̀-èdè ṣe ìdásílẹ̀ àwọn ìlànà àtilẹ̀wá tí yóò kojú ìpanilára – Àwọn ohun tí wọ́n fara mọ́ ní 2007 nípa àjọsọ ìlànà Maputo ní láti di ṣíṣe. +Bakan naa ni ti eyi, o nilo ki won se idasile ofin aropo ti yoo mu eto awon obinrin rinle. Bákan náà ni ti èyí, ó nílò kí wọ́n ṣe ìdásílẹ̀ òfin arọ́pò tí yóò mú ẹ̀tọ́ àwọn obìnrin rinlẹ̀. +Lara eyi ni gbogbo ofin ti o de obinrin ni ti ibalopo ati eto omo bibi wa. Lára èyí ni gbogbo òfin tí ó de obìnrin ní ti ìbálòpọ̀ àti ẹ̀tọ́ ọmọ bíbí wà. +Ko si iwulo isoro tako ijiya abele ki o wa di eyin wa ki a maa se igbeleyin awon ofin ti o fi ase fun agbofinro lati yeye obirin ni titi ni ojumo, ko ba ara mu! Kò sí ìwúlò ìsọ̀rọ̀ tako ìjìyà abẹ́lé kí ó wá di ẹ̀yìn wá kí a máa ṣe ìgbèlẹ́yìn àwọn òfin tí ó fi àṣẹ fún agbófinró láti yẹ̀yẹ́ obìrin ní títì ní ojúmọ́, kò bá ara mu! +Ko wulo ki a maa soro tako ijiya abele ki a si tun maa gbeleyin asaro inawo ti ko ni se aabo eto awujo, isuna aito ti gbogbo wa mo pe ipa odi ni o n ko ninu aye awon obinrin. Kò wúlò kí a máa sọ̀rọ̀ tako ìjìyà abẹ́lé kí a sì tún máa gbèlẹ́yìn àṣàrò ìnáwó tí kò ní ṣe ààbò ètò àwùjọ, ìṣúná àìtó tí gbogbo wa mọ̀ pé ipa òdì ni ó ń kó nínú ayé àwọn obìnrin. +O se pataki ki a fi ogbon kun awon oro naa pelu sise gidi. Ó ṣe pàtàkì kí a fi ọgbọ́n kún àwọn ọ̀rọ̀ náà pẹ̀lú ṣíṣe gidi. +E fi owo yin si ibi ti enu yin wa. Ẹ fi owó yín sí ibi tí ẹnu yín wà. +# eyee pa awon obinrin # ẹyéé pa àwọn obìnrin +Ajafetoo obinrin Cecelia Kitombe soro si awon ti o n se atileyin ibasepo ti o niya ninu: Ajàfẹ́tọ̀ọ́ obìnrin Cecelia Kitombé sọ̀rọ̀ sí àwọn tí ó ń ṣe àtìlẹyìn ìbáṣepọ̀ tí ó níyà nínú: +Itumo Itunwi-oro Oloro gan-an Ìtúmọ̀ Ìtúnwí-ọ̀rọ̀ Ọlọ́rọ̀ gan-an +Lara wa ti a n tenumo on pe o poju [lati soro sita tako ijiya Abele] naa ni eni ti o n gba awon omobinrin, arabinrin ati ibatan lobinrin niyanju lati maa fi ara da ibasepo ti o n pani lara pelu oro-etan pe oro tokotaya o se e da si, awon miiran a ni ki o tesiwaju bee, bi oro lokolaya se ri niyen... Lára wa tí à ń tẹnumọ́ ọn pé ó pọ̀jù [láti sọ̀rọ̀ síta tako ìjìyà Abẹ́lé] náà ni ẹni tí ó ń gba àwọn ọmọbìnrin, arábìnrin àti ìbátan lóbìnrin níyànjú láti máa fi ara da ìbáṣepọ̀ tí ó ń pani lára pẹ̀lú ọ̀rọ̀-ẹ̀tàn pé ọ̀rọ̀ tọkọtaya ò ṣe é dá sí, àwọn mìíràn á ní kí o tẹ̀síwajú bẹ́ẹ̀, bí ọ̀rọ̀ lọ́kọláya ṣe rí nìyẹn... +"Awon kan tile ro pe obinrin le se gbogbo nnkan, sugbon won o gbodo gbagbe ""ojuse"" won." "Àwọn kan tilẹ̀ rò pé obìnrin lè ṣe gbogbo nǹkan, ���ùgbọ́n wọn ò gbọdọ̀ gbàgbé ""ojúṣe"" wọn." +E yee pa wa!!! Ẹ yéé pa wá!!! +Bi apamo alo ati itan atowodowo se mu oro ayika di mimo ni Mekong Bí àpamọ́ àlọ́ àti ìtàn àtọwọ́dọ́wọ́ ṣe mú ọ̀rọ̀ àyíká di mímọ̀ ní Mekong +Adagun omi Mekong. Aworan ti a mu lati Ibudo-itakun-agbaye ise Itan Awon Eniyan. Adágún omi Mekong. Àwòrán tí a mú láti Ibùdó-ìtàkùn-àgbáyé iṣẹ́ Ìtàn Àwọn Ènìyàn. +A lo o pelu ase. A lò ó pẹ̀lú àṣẹ. +Ni odun 2014, ogunlogo ibile ni Mekong bere si ni i se akosile awon alo ati itan atowodowoo won pelu iranlowo egbe asewadii kan ti o n se ayewo finnifinni si bi itan wonyi se le se iranwo ti yoo tu asiiri imudibaje ayika ti awon ise nlanla n fa ni agbegbe naa. Ní ọdún 2014, ogunlọ́gọ̀ ìbílẹ̀ ní Mekong bẹ̀rẹ̀ sí ní í ṣe àkọsílẹ̀ àwọn àlọ́ àti ìtàn àtọwọ́dọ́wọ́ọ wọn pẹ̀lú ìrànlọ́wọ́ ẹgbẹ́ aṣèwádìí kan tí ó ń ṣe àyẹ̀wò fínnífínní sí bí ìtàn wọ̀nyí ṣe lè ṣe ìrànwọ́ tí yóò tú àṣìírí ìmúdìbàjẹ́ àyíká tí àwọn iṣẹ́ ńláǹlà ń fà ní agbègbè náà. +Mekong je okan ninu awon odo nla Asia ti o san gba orile-ede mefa: China, Myanmar, Thailand, Laos, Cambodia, ati Vietnam. Mekong jẹ́ ọ̀kan nínú àwọn odò ńlá Ásíà tí ó ṣàn gba orílẹ̀-èdè mẹ́fà: China, Myanmar, Thailand, Laos, Cambodia, àti Vietnam. +O ni opolopo oro iseda abemi ati eweko ti o je ohun isayero fun egbeegberun agbe ati apeja. Ó ní ọ̀pọ̀lọpọ̀ ọrọ̀ ìṣẹ̀dá abẹ̀mí àti ewéko tí ó jẹ́ ohun ìsayéró fún ẹgbẹẹ̀gbẹ̀rún àgbẹ̀ àti apẹja. +Ni odun die seyin, opolopo ise nlanla bii koto idari-omi sisan fun Ipese Ina Manamana ti le awon olugbe jina o si n se akoba fun nnkan iseda odo naa. Ní ọdún díẹ̀ sẹ́yìn, ọ̀pọ̀lọpọ̀ iṣẹ́ ńláǹlà bíi kòtò ìdarí-omi ṣíṣàn fún Ìpèsè Iná Mànàmáná ti lé àwọn olùgbé jìnà ó sì ń ṣe àkóbá fún nnkan ìṣẹ̀dá odò náà. +Okanojokan ifehonuhan ko se nnkan kan, awon ise idari-omi sisan si n lo, paapaa ju lo ni Laos ati Thailand. Ọ̀kanòjọ̀kan ìfẹ̀hónúhàn kò ṣe nǹkan kan, àwọn iṣẹ́ ìdarí-omi ṣíṣàn ṣì ń lọ, pàápàá jù lọ ní Laos àti Thailand. +Pelu ajosepo Mekong Watch, egbe kan ni Japaani n ja fun idagbasoke ni agbegbe naa, opolopo awon agba ni Mekong ti bere si ni se akosile alo, isele ati itan atowodowoo won ti o ni ise pelu iseda. Pẹ̀lú àjọṣepọ̀ Mekong Watch, ẹgbẹ́ kan ní Jápáànì ń jà fún ìdàgbàsókè ní agbègbè náà, ọ̀pọ̀lọpọ̀ àwọn àgbà ní Mekong ti bẹ̀rẹ̀ sí ní ṣe àkọsílẹ̀ àlọ́, ìṣẹ̀lẹ̀ àti ìtàn àtọwọ́dọ́wọ́ọ wọn tí ó ní íṣe pẹ̀lú ìṣẹ̀dá. +"Mekong Watch gbagbo wipe awon itan wonyi ""ti ko ipa ribiribi ni ti idaabo iseda nipa didekun iwa aibikita fun oro iseda.""" "Mekong Watch gbàgbọ́ wípé àwọn ìtàn wọ̀nyí ""ti kó ipa ribiribi ní ti ìdáàbò ìṣẹ̀dá nípa dídẹ́kun ìwà àìbìkítà fún ọrọ̀ ìṣẹ̀dá.""" +"Mekong Watch so wipe ohun iseda nikan ko ni a ni lati daabo bo amo ati awon ""nnkan ajogunba ti-a-ko-le-e-ri-dimu"" ti a le pin ati ri lo." "Mekong Watch sọ wípé ohun ìṣẹ̀dá nìkan kọ́ ni a ní láti dáàbò bò àmọ́ àti àwọn ""nǹkan àjogúnbá tí-a-kò-le-è-rí-dìmú"" tí a lè pín àti rí lò." +Toshiyuki Doi, oludamoran agba fun Mekong Watch, ni eyi lati so: Toshiyuki Doi, olùdámọ̀ràn àgbà fún Mekong Watch, ní èyí láti sọ: +O pon dandan fun wa lati ka itan awon eniyan Mekong kun, ki a da won mo, ati bowo fun won, papaa ju lo ni ode oni ti won ti n padanu aye won ni iropo ile ise oniroyin igbalode, ti won ko si fi ajogunba le iran ti o n bo lowo. Ó pọn dandan fún wa láti ka ìtàn àwọn ènìyàn Mekong kún, kí a dá wọn mọ̀, àti bọ̀wọ̀ fún wọn, papàá jù lọ ní òde òní tí wọ́n ti ń pàdánù àyè wọn ní ìrọ́pò ilé iṣẹ́ oníròyìn ìgbàlódé, tí wọn kò sì fi àjogúnbá lé ìran tí ó ń bọ̀ lọ́wọ́. +Awon agbegbe ni Mekong nibi ti awon onise-iwadii ti se ise. 1. Kmhmu’ ni ariwa ati aarin gbungbun Laos;; 2. Siphandon ni guusu Laos; 3. Akha ni ariwa Thailand; 4. Thai So ati Isan ni ariwa-iwo-oorun Thailand; 5. Bunong ni ariwa-iwo-oorun Cambodia. Àwọn agbègbè ní Mekong níbi tí àwọn oníṣẹ́-ìwádìí ti ṣe iṣẹ́. 1. Kmhmu’ ní àríwá àti àárín gbùngbùn Laos;; 2. Siphandon ní gúúsù Laos; 3. Akha ní àríwá Thailand; 4. Thai So atí Isan ní àríwá-ìwọ̀-oòrùn Thailand; 5. Bunong ní àríwá-ìwọ̀-oòrùn Cambodia. +A lo o pelu ase. A lò ó pẹ̀lú àṣẹ. +Egbe naa se gudugudu meje yaya mefa ki o to ko orisirisi itan 102 jo ni Cambodia, Laos, ati Thailand. Ẹgbẹ́ náà ṣe gudugudu méje yàyà mẹ́fà kí ó tó kó oríṣiríṣi ìtàn 102 jọ ní Cambodia, Laos, àti Thailand. +A se akosile awon itan wonyi, da a ko sile sinu iwe, ati itumo itan si awon ede orile Thailand, Laos, ati Cambodia ki o to kan eda ti ede Geesi. A ṣe àkọsílẹ̀ àwọn ìtàn wọ̀nyí, dà á kọ sílẹ̀ sínú ìwé, àti ìtúmọ̀ ìtàn sí àwọn èdè orílẹ̀ Thailand, Laos, àti Cambodia kí ó tó kan ẹ̀da ti èdè Gẹ̀ẹ́sì. +Mekong Watch te awon itan wonyi jade sori iwe iroyin pelebe ati sori ero ayarabiasa, won si tun lo o ni idanilekoo nipa ayika ni awon ilu naa. Mekong Watch tẹ àwọn ìtàn wọ̀nyí jáde sórí ìwé ìròyìn pélébé àti sórí ẹ̀rọ ayárabíàṣá, wọ́n sì tún lò ó ní ìdánilẹ́kọ̀ọ́ nípa àyíká ní àwọn ìlú náà. +Lati ipari odun 2016, a ti fi itan awon eniyan se idanilekoo ayika fun awon ewe ni igberiko Laos ati Thailand. Láti ìparí ọdún 2016, a ti fi ìtàn àwọn ènìyàn ṣe ìdánilẹ́kọ̀ọ́ àyíká fún àwọn èwe ní ìgbèríko Laos àti Thailand. +A ti se agbekale idanilekoo ni ile-iwe ati ni ilu ibile lati to awon ewe sona, ati awon agba nigba miiran, lati se akosile itan enu awon agbalagba, fi itan naa kogbon, ati lati so won di kika. A ti ṣe àgbékalẹ̀ ìdánilẹ́kọ̀ọ́ ní ilé-ìwé àti ní ìlú ìbílẹ̀ láti tọ́ àwọn èwe sọ́nà, àti àwọn àgbà nígbà mìíràn, láti ṣe àkọsílẹ̀ ìtàn ẹnu àwọn àgbàlagbà, fi ìtàn náà kọ́gbọ́n, àti láti sọ wọ́n di kíkà. +Apeere idanilekoo kan ni itunso alo ‘Owiwi ati Agbonrin‘ awon araa Kmhmu ni aarin gbungbun ati ariwa Laos. Àpẹẹrẹ ìdánilẹ́kọ̀ọ́ kan ni ìtúnsọ àlọ́ ‘Òwìwí àti Àgbọ̀nrín‘ àwọn aráa Kmhmu ní àárín gbùngbùn àti àríwá Laos. +Alo naa da lorii owiwi ti ko riran ni osan nitori o yan agbonrin je. Àlọ́ náà dá lóríi òwìwí tí kò ríran ní ọ̀sán nítorí ó yan àgbọ̀nrín jẹ. +Nibi idanilekoo kan, a bi awon ewe ti o kopa: Níbi ìdánilẹ́kọ̀ọ́ kan, a bi àwọn èwe tí ó kópa: +"""Irufe eranko wo ni a ba ninu alo naa?""," """Irúfẹ́ ẹranko wo ni a bá nínú àlọ́ náà?""," +"""Nje a le ri awon eranko wonyi ni abulee yin bi?"", ati" """Ǹjẹ́ a lè rí àwọn ẹranko wọ̀nyí ní abúlée yín bí?"", àti" +"""boya awon eranko wonyi ti dinku si ti igba kan, ki ni iwo ro wipe o ti sele?""" """bóyá àwọn ẹranko wọ̀nyí ti dínkù sí ti ìgbà kan, kí ni ìwọ rò wípé ó ti ṣẹlẹ̀?""" +Leyin eyi, a gba awon akopa ni iyanju lati so alo naa mo idibaje ayika ni iluu won. Lẹ́yìn èyí, a gba àwọn akópa ní ìyànjú láti so àlọ́ náà mọ́ ìdìbàjẹ́ àyíká ní ìlúu wọn. +Ni agbegbe Champasak, guusu Laos, itan atowodowoo eranko omi ti o ti n dinku Irrawaddy dolphin ati eye Sida ni a n lo fi se apejuwe bi ise idari-omi-sisan se n se akoba fun eja inu odo Mekong. Ní agbègbè Champasak, gúúsù Laos, ìtàn àtọwọ́dọ́wọ́ọ ẹranko omi tí ó ti ń dínkù Irrawaddy dolphin àti ẹyẹ Sida ni a ń lò fi ṣe àpèjúwe bí iṣẹ́ ìdarí-omi-ṣíṣàn ṣe ń ṣe àkóbá fún ẹja inú odò Mekong. +Alo miiran lati guusu Laos ni awon ilana ti o koni nipa imoririi ibojuto oro iseda: Àlọ́ mìíràn láti gúúsù Laos ní àwọn ìlànà tí ó kọ́ni nípa ìmọrírìi ìbójútó ọrọ̀ ìṣẹ̀dá: +A se akosile alo Ori Erinmi ni ojo 16, osu Belu, odun 2014, ni etido Songkran ni ariwa-iwo-oorun Thailand. A ṣe àkọsílẹ̀ àlọ́ Orí Erinmi ní ọjọ́ 16, oṣù Belu, ọdún 2014, ní etídò Songkran ní àríwá-ìwọ̀-oòrùn Thailand. +Mun Kimprasert, eni odun 68. ni asotan, Mekong Watch lo ni aworan, a lo o pelu ase. Mun Kimprasert, ẹni ọdún 68. ni asọ̀tàn, Mekong Watch ló ni àwòrán, a lò ó pẹ̀lú àṣẹ. +Ni igba kan, ologun kan wo inu igbo iwin kan. Ní ìgbà kan, ológun kan wọ inú igbó iwin kan. +O se alabaapade opolopo ewe kataba nibe o si se won. Ó ṣe alábàápàdé ọ̀pọ̀lọpọ̀ ewé kátabá níbẹ̀ ó sì ṣẹ́ wọn. +Amo sa, bi o ti fee jade ninu igbo naa, ona di mon on ni oju, ko si mo ona mo. Àmọ́ ṣá, bí ó ti fẹ́ẹ́ jáde nínú igbó náà, ọ̀nà dí mọ́n ọn ní ojú, kò sì mọ ọ̀nà mọ́. +Nitori wipe o se ewe kataba ti o po ju eyi ti o le lo lo ni ko fi mo ona mon. Nítorí wípé ó ṣẹ́ ewé kátabá tí ó pọ̀ ju èyí tí ó lè lò lọ ni kò fi mọ ọ̀nà mọ́n. +O wa ona titi ko ri. Ó wá ọ̀nà títí kò rí. +Eri-okan bere si ni je e fun ohun ti o se, o pinnu lati da awon ewe kataba naa pada si ibi ti o ti gbe se e. Ẹ̀rí-ọkàn bẹ̀rẹ̀ sí ní jẹ́ ẹ fún ohun tí ó ṣe, ó pinnu láti dá àwọn ewé kátabá náà padà sí ibi tí ó ti gbé ṣẹ́ ẹ. +Were ti o so o sile, logan ni o ri ona ni iwajuu re. Wéré tí ó sọ ọ́ sílẹ̀, logan ni ó rí ọ̀nà ní iwájúu rẹ̀. +Ni ariwa Thailand, alo awon araa Akha kan nipa ipilese swing ti o so ise takuntakun ifaraenisile t'egbontaburo ti o mu aye rorun. Ní àríwá Thailand, àlọ́ àwọn aráa Akha kan nípa ìpilẹ̀ṣẹ̀ swing tí ó sọ iṣẹ́ takuntakun ìfaraẹnisílẹ̀ t'ẹ̀gbọ́ntàbúrò tí ó mú ayé rọrùn. +Ni ariwa iwo-oorun Thailand, alo kan ti o da lori Ta Sorn ti Tongsin Tanakanya so se igbelaruge isokan laaarin aladuugbo ni ilu ise agbe. Ní àríwá ìwọ-oòrùn Thailand, àlọ́ kan tí ó dá lórí Ta Sorn tí Tongsin Tanakanya sọ ṣe ìgbélárugẹ ìṣọ̀kan láàárín aládùúgbò ní ìlú iṣẹ́ àgbẹ̀. +Itan miiran se iranti bi pipa agbanrere kan se fa iyo tita ni apa orile-ede yii. Ìtàn mìíràn ṣe ìrántí bí pípa àgbànrere kan ṣe fa iyọ̀ títà ní apá orílẹ̀-èdè yìí. +Ni Bunong, ti o wa ni ariwa iwo-oorun Cambodia, awon alo ti o so nipa etutu fun atunse si igbeyawo ti ko ni adun ati etutu ifonrugbin ati ikore ti Khoeuk Keosineam je asotan. Ní Bunong, tí ó wà ní àríwá ìwọ-oòrùn Cambodia, àwọn àlọ́ tí ó sọ nípa ètùtù fún àtúnṣe sí ìgbéyàwó tí kò ní adùn àti ètùtù ìfọ́nrúgbìn àti ìkórè tí Khoeuk Keosineam jẹ́ asọ̀tàn. +Bakan naa ni itan atowodowoo erin ti Chhot Pich so se afihan bi awon orisa se so awon ara abule ti o fi majele si inu odo di erin. Bákan náà ni ìtàn àtọwọ́dọ́wọ́ọ erin tí Chhot Pich sọ ṣe àfihàn bí àwọn òrìṣà ṣe sọ àwọn ará abúlé tí ó fi májèlé sí inú odò di erin. +O so idi ti o fi rorun fun erin lati maa gbe pelu awon eniyan amo, leyin opolopo iran, won gbagbe ipile won, won lo n gbe ninu igbo. Ó sọ ìdí tí ó fi rọrùn fún erin láti máa gbé pẹ̀lú àwọn ènìyàn àmọ́, lẹ́yìn ọ̀pọ̀lọpọ̀ ìran, wọ́n gbàgbé ìpìlẹ̀ wọn, wọ́n lọ ń gbé nínú igbó. +Hea Phoeun ti abule Laoka, Senmonorom, agbegbe Mondulkiri ni Cambodia n salaye etutu igbeyawo ti ko ladun ni abule. Hea Phoeun ti abúlé Laoka, Senmonorom, agbègbè Mondulkiri ní Cambodia ń ṣàlàyé ètùtù ìgbéyàwó tí kò ládùn ní abúlé. +Aworan lati owoo Mekong Watch, a lo o pelu ase. Àwòrán láti ọwọ́ọ Mekong Watch, a lò ó pẹ̀lú àṣẹ. +Fun Mekong Watch ati awon agbegbe ni ilu naa ti akoba ti ba, ipamo awon itan wonyi se koko ninu ipolongo ikoju-ija si awon ise ti yoo le egbeegberun olugbe Mekong kuro ni ilee won: Fún Mekong Watch àti àwọn agbègbè ní ìlú náà tí àkóbá ti bá, ìpamọ́ àwọn ìtàn wọ̀nyí ṣe kókó nínú ìpolongo ìkọjú-ìjà sí àwọn iṣẹ́ tí yóò lé ẹgbẹẹgbẹ̀rún olùgbé Mekong kúrò ní ilée wọn: +Itan wonyi le di idanimoo won gege bi omo ilu ati ibasepo t'o dan manran pelu ayika. Ìtàn wọ̀nyí lè di ìdánimọ̀ọ wọn gẹ́gẹ́ bí ọmọ ìlú àti ìbáṣepọ̀ t'ó dán mánrán pẹ̀lú àyíká. +Nipasee itan, ilu yoo wa ona igbamora ati/tabi ikoju-ija si iyipada ti o n sele ni odo Mekong. Nípasẹ̀ẹ ìtàn, ìlú yóò wá ọ̀nà ìgbàmọ́ra àti/tàbí ìkọjú-ìjà sí ìyípadà tí ó ń ṣẹlẹ̀ ní odò Mekong. +Mo awon ondije si ipo aare Naijiria odun 2019 Mọ àwọn òǹdíje sí ipò ààrẹ Nàìjíríà ọdún 2019 +Awon ondije si ipo aare Naijiria odun 2019 [Akopo aworan lati owoo Nwachukwu Egbunike]. Àwọn òǹdíje sí ipò ààrẹ Nàìjíríà ọdún 2019 [Àkópọ̀ àwòrán láti ọwọ́ọ Nwachukwu Egbunike]. +Naijiria, orile-ede ti o ni eniyan ti o po ju ni Ile-Adulawo, yoo di ibo ipo aare ni ojo 16, osu 2019. Nàìjíríà, orílẹ̀-èdè tí ó ní ènìyàn tí ó pọ̀ jù ní Ilẹ̀-Adúláwọ̀, yóò di ìbò ipò ààrẹ ní ọjọ́ 16, oṣù 2019. +"Bi-o-ti-le-je-wipe awon ondije si ipo aare t'o 73, ere Apata Agbara – ibujokoo aare orile-ede Naijiria – yoo waye ni aarin-in egbe oloselu meji ti o ti n figagbaga ni ojo ti o ti pe ati awon ondije ti a pe ni ""agbara iketa"", iyen awon egbe a sese de sinu iselu orile-ede Naijiria." "Bí-ó-ti-lẹ̀-jẹ́-wípé àwọn òǹdíje sí ipò ààrẹ t'ó 73, eré Àpáta Agbára – ibùjókòó ààrẹ orílẹ̀-èdè Nàìjíríà – yóò wáyé ní àárín-in ẹgbẹ́ olóṣèlú méjì tí ó ti ń figagbága ní ọjọ́ tí ó ti pẹ́ àti àwọn òǹdíje tí a pè ní ""agbára ìkẹta"", ìyẹn àwọn ẹgbẹ́ a ṣẹ̀ṣẹ̀ dé sínú ìṣèlú orílẹ̀-èdè Nàìjíríà." +Muhammad Buhari, Aare orile-ede Naijiria. Creative Commons. Muhammad Buhari, Ààrẹ orílẹ̀-èdè Nàìjíríà. Creative Commons. +Egbe mejeeji ti o gbajumo ju lo, Ipejo Ilosiwaju Gbogboogbo APC ati Egbe-oloselu Ijoba-awa-arawa PDP, lai se ani-ani, yoo tari ondije won si gbangba walia: Ẹgbẹ́ méjèèjì tí ó gbajúmọ̀ jù lọ, Ìpéjọ Ìlọsíwájú Gbogboògbò APC àti Ẹgbẹ́-olóṣèlú Ìjọba-àwa-arawa PDP, láì ṣe àní-àní, yóò tari òǹdíje wọn sí gbangba wálíà: +Muhammadu Buhari Muhammadu Buhari +Aare lowolowo ti o je ondije labe asia APC, Buhari lo jawe olubori ninu ibo aare ti odun 2011 ti aare igba kan Goodluck Jonatani si padanu. Ààrẹ lọ́wọ́lọ́wọ́ tí �� jẹ́ òǹdíje lábẹ́ àsíá APC, Buhari ló jáwé olúborí nínú ìbò ààrẹ ti ọdún 2011 tí ààrẹ ìgbà kan Goodluck Jónátánì sí pàdánù. +Nitori iru eniyan ti Buhari n se ati ero wipe yoo gbogun ti ijegudujera ati igbawole egbe afemisofo Boko Haram ni awon ara ilu fi gbe e sori aleefa. Nítorí irú ènìyàn tí Buhari ń ṣe àti èrò wípé yóò gbógun ti ìjẹgúdújẹrá àti ìgbáwọlẹ̀ ẹgbẹ́ afẹ̀míṣòfò Boko Haram ni àwọn ará ìlú fi gbé e sórí àlééfà. +Sibe, labe isakoso re, aabo emi ko si pelu ikolu laaarin darandaran ati agbe bi awon darandaran lati ariwa se n wo guusu lati wa koriko fun eran osin-in won. Síbẹ̀, lábẹ́ ìṣàkóso rẹ̀, ààbò ẹ̀mí kò sí pẹ̀lú ìkọlù láàárín darandaran àti àgbẹ̀ bí àwọn darandaran láti àríwá ṣe ń wọ gúúsù láti wá koríko fún ẹran ọ̀sìn-in wọn. +Bakan naa, eto omoniyan ti wo lule ninu isakoso ijoba re, pelu aijeya ati isowo-ilu-mokumoku ni ibi giga ninu ijoba. Bákan náà, ẹ̀tọ́ ọmọnìyàn ti wó lulẹ̀ nínú ìṣàkóso ìjọba rẹ̀, pẹ̀lú àìjẹ̀yà àti ìṣowó-ìlú-mọ̀kumọ̀ku ní ibi gíga nínú ìjọba. +Atiku Abubakar [Aworan Ibudo-itakun-agbaye Ile-ise ipolongo]. Atiku Abubakar [Àwòrán Ibùdó-ìtàkùn-àgbáyé Ilé-iṣẹ́ ìpolongo]. +Atiku Abubakar Atiku Abubakar +Abubakar ni igba-keji aare igba kan ati ondije labe asia PDP. Abubakar ni igbá-kejì ààrẹ ìgbà kan àti òǹdíje lábẹ́ àsíá PDP. +O ti gbiyanju seyin lati di aare amo ori ko se ni oore. Ó ti gbìyànjú sẹ́yìn láti di ààrẹ àmọ́ orí kò ṣe ní oore. +Biotiwukiori, ipolongo re je igbawole nitori ipari ija ti o wa ni aarin oun ati ogaa re, Aare igba kan ri Olusegun Obasanjo — ti o so wipe isakoso ijoba Buhari kuna. Bíótiwùkíórí, ìpolongo rẹ̀ jẹ́ ìgbàwọlé nítorí ìparí ìjà tí ó wà ní àárín òun àti ọ̀gáa rẹ̀, Ààrẹ ìgbà kan rí Olusegun Obasanjo — tí ó sọ wípé ìṣàkóso ìjọba Buhari kùnà. +Gege bi amugbalegbee, Abubakar ni o se bonkari isohun-ijoba-di-adani ati tita oke aimoye ile ise ti o je ti ijoba ti ko pa owo si apo ijoba. Gẹ́gẹ́ bí amúgbálẹ́gbẹ̀ẹ́, Abubakar ni ó ṣe bònkárí ìsọhun-ìjọba-di-àdáni àti títa ọ̀kẹ́ àìmọye ilé iṣẹ́ tí ó jẹ́ ti ìjọba tí kò pa owó sí àpò ìjọba. +Awon miiran ti o ni ireti si ipo aare Naijiria ni: Àwọn mìíràn tí ó ní ìrètí sí ipò ààrẹ Nàìjíríà ni: +Oby Ezekwesili [Aworan ti awon alagbeekale ipolongo tari sita] Oby Ezekwesili [Àwòrán tí àwọn alágbèékalẹ̀ ìpolongo tari síta] +Obiageli [Oby] Ezekwesili Obiageli [Oby] Ezekwesili +Ezekwesili, obinrin kan soso ti o n du ipo ninu ere ibo sisa ti odun ti a wa yii, ti se minisita oro lile inu-ile ati eto eko ni asiko ijoba Olusegun Obasanjo ni aarin odun 1999 si 2007. Ezekwesili, obìnrin kan ṣoṣo tí ó ń du ipò nínú eré ìbò sísá ti ọdún tí a wà yìí, ti ṣe mínísítà ọrọ̀ líle inú-ilẹ̀ àti ètò ẹ̀kọ́ ní àsìkò ìjọba Olusegun Obasanjo ní àárín ọdún 1999 sí 2007. +O si ti se amugbalegbee aare Ile ifowopamo Agbaye eka ti Ile Adulawo igba kan lati osu Igbe odun 2007 si osu Igbe odun 2012. Ó sì ti ṣe amúgbálẹ́gbẹ̀ẹ́ ààrẹ Ilé ìfowópamọ́ Àgbáyé ẹ̀ka ti Ilẹ̀ Adúláwọ̀ ìgbà kan láti oṣù Igbe ọdún 2007 sí oṣù Igbe ọdún 2012. +Ezekwesili ti se bebe ninu akitiyan idasile awon akekoo-binrin 200 ti omo egbe afemisofo Elesin imale ji gbe ni odun 2014. Ezekwesili ti ṣe bẹbẹ nínú akitiyan ìdásílẹ̀ àwọn akẹ́kọ̀ọ́-bìnrin 200 tí ọmọ ẹgbẹ́ afẹ̀míṣòfo Ẹlẹ́sìn ìmale jí gbé ní ọdún 2014. +O je okan lara oludasile Ipolongo #BringBackOurGirls (BBOG). Ó jẹ́ ọ̀kan lára olùdásílẹ̀ Ìpolongo #BringBackOurGirls (BBOG). +Bakan naa ni o je ondije si ipo aare ni abe egbe oloselu Allied Congress Party ti Naijiria. Bákan náà ni ó jẹ́ òǹdíje sí ipò ààrẹ ní abẹ́ ẹgbẹ́ olóṣèlú Allied Congress Party ti Nàìjíríà. +Kingsley Moghalu [Aworan lati ibudo ipolongo]. Kingsley Moghalu [Àwòrán láti ibùdó ìpolongo]. +Kingsley Moghalu Kingsley Moghalu +Moghalu je onimo ninu idokowo agbaye ati ofin gbogbo eniyan ni ile iwe Ofin ati Ogbon Fletcher ni Ifasiti Tufts ni Massachusetts, USA. Moghalu jẹ́ onímọ̀ nínú ìdókòwò àgbáyé àti òfin gbogbo ènìyàn ní ilé ìwé Òfin àti Ọgbọ́n Fletcher ní Ifásitì Tufts ní Massachusetts, USA. +Moghalu ti sise ri ni United Nations lati odun 1992 si 2008. Moghalu ti ṣiṣẹ́ rí ní United Nations láti ọdún 1992 sí 2008. +O ti se igba-keji gomina Ile Ifowopamo Agba ti Naijiria lati odun 2009 si 2014, nibi ti “o ti tuko o awon agba ise atunse ninu eto ikowooamo orile ede Naijiria leyin igba ti oro Aje agbaye ti se ojojo tan.” Ó ti ṣe igbá-kejì gómìnà Ilé Ìfowópamọ́ Àgbà ti Nàìjíríà láti ọdún 2009 sí 2014, níbi tí “�� ti tukọ̀ ọ àwọn àgbà iṣẹ́ àtúnṣe nínú ètò ìkówóoamọ́ orílẹ̀ èdè Nàìjíríà lẹ́yìn ìgbà tí ọrọ̀ Ajé àgbáyé ti ṣe òjòjò tán.” +Oun ni ondije ni abe asia Egbe Oloselu Itesiwaju Odo – YPP. Òun ni òǹdíje ní abẹ́ àsíá Ẹgbẹ́ Olóṣèlú Ìtẹ̀síwájú Ọ̀dọ́ – YPP. +Omoyele Sowore [Aworan iforowanilenuwo ni ori CNBCAfrica, ni ojo 13, osu Ope, odun 2018]. Ọmọ́yẹlé Sowóre [Àwòrán ìfọ̀rọ̀wánilẹ́nuwò ní orí CNBCAfrica, ní ọjọ́ 13, oṣù Ọ̀pẹ, ọdún 2018]. +Omoyole Sowore Omoyole Sowore +Sowore ni oludasile ati atewejade SaharaReporters (SR), ile-ise oniroyin asewadii ori-ayelujara. Sowore ni olùdásílẹ̀ àti atẹ̀wéjáde SaharaReporters (SR), ilé-iṣẹ́ oníròyìn aṣèwádìí orí-ayélujára. +SR ni a n pe ni Wikileaks Ile Adulawo. SR ni à ń pè ní Wikileaks Ilé Adúláwọ̀. +Aja-fun-eto-omoniyan yii n jade labe asia African Action Congress. Ajà-fún-ẹ̀tọ́-ọmọnìyàn yìí ń jáde lábẹ́ àsíá African Action Congress. +Are ti n lo fun ojo iwaju orile ede Naijiria Aré ti ń lọ fún ọjọ́ iwájú orílẹ̀ èdè Nàìjíríà +Buhari ati Abubakar ni afigagbaga idije ibo are yii. Buhari àti Abubakar ni afigagbága ìdíje ìbò aré yìí. +Awon mejeeji ti n figagbaga ninu ibo Naijiria ni ojo ti o ti pe. Àwọn méjèèjì ti ń figagbága nínú ìbò Nàìjíríà ní ọjọ́ tí ó ti pẹ́. +"Ni ona keji, Ezekwesili, Moghalu, Sowore, awon ""agbara iketa"", je egbe ti o n wo inu eto iselu fun igba akoko." "Ní ọ̀nà kejì, Ezekwesili, Moghalu, Sowore, àwọn ""agbára ìkẹ́ta"", jẹ́ ẹgbẹ́ tí ó ń wọ inú ètò ìṣèlú fún ìgbà àkọ́kọ́." +Ise isakoso Buhari odun meta ni yoo gbe e leyin ati pe yoo ba ifi Naijiria si ipo olu orile-ede ti ise ti po ju. Iṣẹ́ ìṣàkóso Buhari ọdún mẹ́ta ni yóò gbè é lẹ́yìn àti pé yóò bá ìfi Nàìjíríà sí ipò olú orílẹ̀-èdè tí ìṣẹ́ ti pọ̀ jù. +"Iwe iroyin Punch se ifojusun ""ipesipo"" gege bi ""airotele "" ati pe o ti pin ilu yebeyebe." "Ìwé ìròyìn Punch ṣe ìfojúsùn ""ìpèsípò"" gẹ́gẹ́ bí ""àìròtẹ́lẹ̀ "" àti pé ó ti pín ìlú yẹ́bẹyẹ̀bẹ." +Eto igbogunti iwa ajebanu re fi si egbe kan. Ètò ìgbógunti ìwà àjẹbánu rẹ̀ fì sí ẹ̀gbẹ́ kan. +"Igbese ti o gbe lai pe yii lati se igbejo Adajo Agba orile ede — ti o ti sun mo ibo aare — ni Ajo Adajo orile ede Naijiria Nigerian Bar Association pe ni ""awose ikolu ni lemolemo ni ori awon agba eka ijoba mejeeji ti-ko-gbarale ijoba"" ni abe isakoso Buhari." "Ìgbésẹ̀ tí ó gbé láì pẹ́ yìí láti ṣe ìgbẹ́jọ́ Adájọ́ Àgbà orílẹ̀ èdè — tí ó ti sún mọ́ ìbò ààrẹ — ni Àjọ Adájọ́ orílẹ̀ èdè Nàìjíríà Nigerian Bar Association pè ní ""àwòṣe ìkọlù ní lemọ́lemọ́ ní orí àwọn àgbà ẹ̀ka ìjọba méjèèjì tí-kò-gbáralé ìjọba"" ní abẹ́ ìṣàkóso Buhari." +"Abubakar, ni ona keji, n duro lori ""igbekele"" awon ""egbelemuku okowo ti o ni ere lorii re ""." "Abubakar, ní ọ̀nà kejì, ń dúró lórí ""ìgbẹ́kẹ̀lé"" àwọn ""ẹgbẹlẹmùkù okòwò tí ó ní èrè lóríi rẹ̀ ""." +Biotiwukiori, o ni lati ba agbara iwalorioye afigagbaga re takongbon. Bíótiwùkíórí, ó ní láti bá agbára ìwàlóríoyè afigagbága rẹ̀ takọ̀ngbọ̀n. +Eni yoowu ti o ba gbegba-oroke ninu idije si ipo aare odun 2019 ni ise imugbooro oro Aje, aabo ni aarin ilu, atunto agbara ati imukari agbara, ati iselu eleyameya lati se. Ẹni yòówù tí ó bá gbégbá-orókè nínú ìdíje sí ipò ààrẹ ọdún 2019 ní iṣẹ́ ìmúgbòòrò ọrọ̀ Ajé, ààbò ní àárín ìlú, àtúntò agbára àti ìmúkárí agbára, àti ìṣèlú elẹ́yàmẹyà làti ṣe. +Fun iyosoto ti won yo oun nikan lati ye ara re wo ni ile itaja igbalode kan ni Serbia, gbajugbaja irawo osere ori-itage Roma fi esun iwa eleyameya kan ile itaja naa Fún ìyọsọ́tọ̀ tí wọ́n yọ òun nìkan láti yẹ ara rẹ̀ wò ní ilé ìtajà ìgbàlódé kan ní Serbia, gbajúgbajà ìràwọ̀ òṣèré orí-ìtàgé Roma fi ẹ̀sùn ìwà elẹ́yàmẹyà kan ilé ìtajà náà +Natasa Tasic Knezevic, photo by Dzenet Koko, used with permission. Nataša Tasić Knežević, photo by Dzenet Koko, used with permission. +Irawo osere ori-itage ilu Serbia Natasa Tasic Knezevic, aworan lati owoo Dzenet Koko, a lo o pelu ase. Ìràwọ̀ òṣèré orí-ìtàgé ìlú Serbia Nataša Tasić Knežević, àwòrán láti ọwọ́ọ Dzenet Koko, a lò ó pẹ̀lú àṣẹ. +Awon gbagede itakuroso ero-alatagba ilu Serbia gbana leyin ti olorin ati osere ibile Natasa Tasic Knezevic, ti o je omo bibi ile Roma fi esun kan ile itaja-igbalode kan ti o wa ni igboro Novi Sad fun iwa iyasoto eya ninu igbohunsafefe oju-ese kan lori Facebook. Àwọn gbàgede ìtàkùrọ̀sọ ẹ̀rọ-alátagbà ìlú Serbia gbaná lẹ́yìn tí olórin àti òṣèré ìbílẹ̀ Nataša Tasi�� Knežević, tí ó jẹ́ ọmọ bíbí ilẹ̀ Roma fi ẹ̀sùn kan ilé ìtajà-ìgbàlóde kan tí ó wà ní ìgboro Novi Sad fún ìwà ìyàsọ́tọ̀ ẹ̀yà nínú ìgbóhùnsáfẹ́fẹ́ ojú-ẹsẹ̀ kan lórí Facebook. +Ninu fidio naa, ti o gbe-sori-afefe ni ojo 29, osu Ope leyin ti isele naa se, arabinrin Tasic Knezevic salaye pe bi oun se n jade sita ninu ile itaja nla naa pelu opo awon onraja miiran ni ero adena afowora dun. Nínú fídíò náà, tí ó gbé-sórí-áfẹ́fẹ́ ní ọjọ́ 29, oṣù Ọ̀pẹ lẹ́yìn tí ìṣẹ̀lẹ̀ náà ṣẹ̀, arábìnrin Tasić Knežević ṣàlàyé pé bí òun ṣe ń jáde síta nínú ilé ìtajà ńlá náà pẹ̀lú ọ̀pọ̀ àwọn òǹrajà mìíràn ni ẹ̀rọ adènà àfọwọ́rá dún. +Bi awon eniyan yooku se n jade sita, awon eso-alaabo ile itaja naa ni ki o duro ti won si tesiwaju lati ye ara re wo ni gbangba ti awon onworan bere si i fi se yeye. Bí àwọn ènìyàn yòókù ṣe ń jáde síta, àwọn ẹ̀ṣọ́-aláàbò ilé ìtajà náà ní kí ó dúró tí wọ́n sì tẹ̀síwajú láti yẹ ara rẹ̀ wò ní gbangba tí àwọn òǹwòran bẹ̀rẹ̀ sí í fi ṣe yẹ̀yẹ́. +Iwe orin, iwe ati apo-apawomo-ilewo ni won ri ninu apo-agbekoyin-in re. Ìwé orin, ìwé àti àpò-àpawómọ́-ìléwọ́ ni wọ́n rí nínú àpò-àgbékọ́yìn-in rẹ̀. +Ni ibere osu Seere odun 2019, fidio naa dede poora pelu alaye rannpe nipa arabinrin Knezevic. Ní ìbẹ̀rẹ̀ oṣù Ṣẹẹrẹ ọdún 2019, fídíò náà dédé pòórá pẹ̀lú àlàyé ránńpẹ́ nípa arábìnrin Knežević. +Biotilejepe koi tii wa si gbangba ki o salaye ohun ti o sele, awon elomiran n so pe funra re ni o yo o ki oran to wa nile le tan boro. Bíótilẹ̀jẹ́pé kòì tíì wá sí gbangba kí ó ṣàlàyé ohun tí ó ṣẹlẹ̀, àwọn ẹlòmíràn ń sọ pé fúnra rẹ̀ ni ó yọ ọ́ kí ọ̀ràn tó wà nílẹ̀ lè tán bọ̀rọ̀. +Laaarin ojo die, awon eniyan ti o to bii egberun 60 ti wo fidio re, ti won si pin in lona 350, ti o si gba esi ti o to 700. Láàárín ọjọ́ díẹ̀, àwọn ènìyàn tí ó tó bíi ẹgbẹ̀rún 60 ti wo fídíò rẹ̀, tí wọ́n sì pín in lọ́nà 350, tí ó sì gba èsì tí ó tó 700. +Ile-ise Ikoroyinjo Ori-ayelujara Olominira Bulka ni o koko ro iyin isele naa saaju awon ile-ise iroyin Bulka miiran. Ilé-iṣẹ́ Ìkóròyìnjọ Orí-ayélujára Olómìnira Bulka ni ó kọ́kọ́ ro ìyìn ìṣẹ̀lẹ̀ náà ṣáájú àwọn ilé-iṣẹ́ ìròyìn Bulka mìíràn. +Akorin-olohun-oke ni arabinrin Tasic Knezevic ni Gbongan Ere-itage ti orile-ede Serbia ti o wa ni Novi Sad, ilu keji ti o tobi ju lo ni orile-ede naa. Akọrin-olóhùn-òkè ni arábìnrin Tasić Knežević ní Gbọ̀ngan Eré-ìtàgé ti orílẹ̀-èdè Serbia tí ó wà ní Novi Sad, ìlú kejì tí ó tóbi jù lọ ní orílẹ̀-èdè náà. +Tele ri, o sise ni Belgrade Atelje 212. Tẹ́lẹ̀ rí, ó ṣiṣẹ́ ní Belgrade Atelje 212. +O tun je akorin-sere ati adanikankorin ti o gbajumo, o si maa n ko orin adanikanko nipa asa Roma ti o je orirun re. Ó tún jẹ́ akọrin-ṣeré àti àdánìkànkọrin tí ó gbajúmọ̀, ó sì máa ń kọ orin àdánìkànkọ nípa àṣà Roma tí ó jẹ́ orírun rẹ̀. +Ninu fidio naa, arabinrin Knezevic so pe alaboojuto ile itaja naa bebe leyin ti oun se aroye nipa iwosi naa, sugbon pe inu oun ko dun si bi awon ero ti o pe jo le oun lori se yeye oun. Nínú fídíò náà, arábìnrin Knežević sọ pé alábòójútó ilé ìtajà náà bẹ̀bẹ̀ lẹ́yìn tí òun ṣe àròyé nípa ìwọ̀sí náà, ṣùgbọ́n pé inú òun kò dùn sí bí àwọn èrò tí ó pé jọ lé òun lórí ṣe yẹ̀yẹ́ òun. +"O ni okunrin agbalagba kan pariwo pe ki won ""ko panti yen jade"", iyen tumo si wipe ki awon osise o ju oun jade sita ninu ile itaja naa nitori pe oun je omo ibile Rome." "Ó ní ọkùnrin àgbàlagbà kan pariwo pé kí wọ́n ""kó pàǹtí yẹn jáde"", ìyẹn túmọ̀ sí wípé kí àwọn òṣìṣẹ́ ó ju òun jáde síta nínú ilé ìtajà náà nítorí pé òun jẹ́ ọmọ ìbílẹ̀ Rome." +"""A mo eni ti o feran lati maa jale nibi"" je gbolohun kan lati inu ere ""Ta ni o n korin nibe yen!"" nipa awon isele ti o n sele ni ojo 5, osu Ebibi odun 1971." """A mọ ẹni tí ó fẹ́ràn láti máa jalè níbí"" jẹ́ gbólóhùn kan láti inú eré ""Ta ni ó ń kọrin níbẹ̀ yẹn!"" nípa àwọn ìṣẹ̀lẹ̀ tí ó ń ṣẹlẹ̀ ní ọjọ́ 5, oṣù Èbìbí ọdún 1971." +Leyin odun 77, eyi [ero iyasoto] o ti i kuro ni ironuu wa. Lẹ́yìn ọdún 77, èyí [èrò ìyàsọ́tọ̀] ò tí ì kúrò ní ìrònúu wa. +Ile-ise [ti o ni ile itaja Maxi] naa je ti awon Dutch-Belgian sugbon awon eniyan-an wa ni awon osisee won! Ilé-iṣẹ́ [tí ó ni ilé ìtajà Maxi] náà jẹ́ ti àwọn Dutch-Belgian ṣùgbọ́n àwọn ènìyàn-an wa ni àwọn òṣìṣẹ́ẹ wọn! +Ohun itiju! Atileyin fun obinrin gidi ati osere yii @NatasaTasicKnez. Ohun ìtìjú! Àtìlẹyìn fún obìnrin gidi àti òṣèré yìí @NatasaTasicKnez. +"""Ta ni o n korin nibe yen?"" je ere Yugoslavia aye igba 1980 ti o si di ipo egbe-imule laaarin awon Balkan." """Ta ni ó ń kọrin níbẹ̀ yẹn?"" jẹ́ eré Yugoslavia ayé ìgbà 1980 tí ó sì di ipò ẹgbẹ́-ìmùlẹ̀ láàárín àwọn Balkan." +Ninu itan naa, won sesi fesun ole kan awon olorin Roma meji, ori ni o ko won yo lowo ijiya laisi idajo. Nínú ìtàn náà, wọ́n ṣèṣì fẹ̀sùn olè kan àwọn olórin Roma méjì, orí ni ó kó wọn yọ lọ́wọ́ ìjìyà láìsí ìdájọ́. +Ile-ise ti o ni ile itaja-igbalode Maxi, Delez Srbija, se agbejade akosile ituuba lojo kan naa. Ilé-iṣẹ́ tí ó ni ilé ìtajà-ìgbàlóde Maxi, Delez Srbija, ṣe àgbéjáde àkọsílẹ̀ ìtúúbá lọ́jọ́ kan náà. +O so pe awon “gbagbo pe eyi a wa bi isele iyasoto ti o mu ifura eni ti ko ye dani pe iru isele bee o ni waye mo lojo iwaju. Ó sọ pé àwọn “gbàgbọ́ pé èyí á wà bí ìṣẹ̀lẹ̀ ìyàsọ́tọ̀ tí ó mú ìfura ẹni tí kò yẹ dání pé irú ìṣẹ̀lẹ̀ bẹ́ẹ̀ ò ní wáyé mọ́ lọ́jọ́ iwájú. +Ile-ise naa fi kun un pe awon a se idanilekoo fun awon osise won lori bi a se n huwa bi won ba fura si ole jija. Ilé-iṣẹ́ náà fi kún un pé àwọn á ṣe ìdánilẹ́kọ̀ọ́ fún àwọn òṣìṣẹ́ wọn lórí bí a ṣe ń hùwà bí wọ́n bá fura sí olè jíjà. +Ni ojo keji, Milos Nikolic ti o je adari ofiisi ti o n se afikun Novi Sad mo Roma soro tako isele naa. Ní ọjọ́ kejì, Miloš Nikolić tí ó jẹ́ adarí ọ́fíìsì tí ó ń ṣe àfikún Novi Sad mọ́ Roma sọ̀rọ̀ tako ìṣẹ̀lẹ̀ náà. +O ni; gbogbo iwadii ti won se fi han pe awon ara Roma lokunrin lobinrin ni eya ti a ya soto ju lo ni orile-edee wa. Ó ní; gbogbo ìwádìí tí wọ́n ṣe fi hàn pé àwọn ará Roma lọ́kùnrin lóbìnrin ni ẹ̀yà tí a yà sọ́tọ̀ jù lọ ní orílẹ̀-èdèe wa. +A ni lati sise po lati yi i pada! A ní láti ṣiṣẹ́ pọ̀ láti yí i padà! +Ni 31 osu Ope, Igba-keji Alakooso Igbimo Ijoba ati Aare Ajo-ti-o-n-feto-si Imudogba Ako-atabo ni awujo, Zorana Mihajlovic naa soro tako awon osise ile itaja Maxi pe “iwa ibanilorukoje ni won hu ati pe won jebi. Ní 31 oṣù Ọpẹ, Igbá-kejì Alákòóso Ìgbìmọ̀ Ìjọba àti Ààrẹ Àjọ-tí-ó-ń-fètò-sí Ìmúdọ́gba Akọ-àtabo ní àwùjọ, Zorana Mihajlović náà sọ̀rọ̀ tako àwọn òṣìṣẹ́ ilé ìtajà Maxi pé “ìwà ìbanilórúkọjẹ́ ni wọ́n hù àti pé wọ́n jẹ̀bi. +Ko soro nipa awon ohun ti o ye ki won se si iyasoto awon omo Roma ni Serbia. Kò sọ̀rọ̀ nípa àwọn ohun tí ó yẹ kí wọ́n ṣe sí ìyàsọ́tọ̀ àwọn ọmọ Roma ní Serbia. +Biotilejepe o dabi eni pe arabinrin Knezevic ti yo ara re kuro lori Facebook, boya lati le je ki oran naa o sile, o fi alaye-nipa-ara re ori Twitter sile. Bíótilẹ̀jẹ́pé ó dàbí ẹni pé arábìnrin Knežević ti yọ ara rẹ̀ kúrò lórí Facebook, bóyá láti lè jẹ́ kí ọ̀ràn náà ó silẹ̀, ó fi àlàyé-nípa-ara rẹ̀ orí Twitter sílẹ̀. +Ni ale ojo ti o siwaju Odun Tuntun, o fi atejade soki so nipa isele naa. Ní alẹ́ ọjọ́ tí ó ṣíwájú Ọdún Tuntun, ó fi àtẹ̀jáde ṣókí sọ nípa ìṣẹ̀lẹ̀ náà. +Eyin oree mi owon, isele ti ko dun moni ninu kan sele ni ojo meloo kan seyin, sugbon mo nireti pe iru isele naa a pin pelu odun 2018 ati pe iru isele bee o ni waye mo. Ẹ̀yin ọ̀rẹ́ẹ̀ mi ọ̀wọ́n, ìṣẹ̀lẹ̀ tí kò dùn mọ́ni nínú kan ṣẹlẹ̀ ní ọjọ́ mélòó kan sẹ́yìn, ṣùgbọ́n mo nírètí pé irú ìṣẹ̀lẹ̀ náà á pín pẹ̀lú ọdun 2018 àti pé irú ìṣẹ̀lẹ̀ bẹ́ẹ̀ ò ní wáyé mọ́. +E je ki a je eniyan eleran ara, ohun ti o dara ju ni aye yii niyen. <3 Ẹ jẹ́ kí a jẹ́ ènìyàn ẹlẹ́ran ara, ohun tí ó dára jù ní ayé yìí nìyẹn. <3 +Ija laaarin irawo akorin soca Trinidad ati Tobago je ami ti o dara fun orin atijo Ìjà láàárín ìràwọ̀ akọrin soca Trinidad àti Tobago jẹ́ àmì tí ó dára fún orin àtijọ́ +Irawo akorin soca ilu Trinidad Machel Montano n sere ni Ajodun OVO ni Toronto ni odun 2016. AWORAN: The Come Up Show (CC BY-ND 2.0) Ìràwọ̀ akọrin soca ìlú Trinidad Machel Montano ń ṣeré ní Àjọ̀dún OVO ní Toronto ní ọdún 2016. ÀWÒRÁN: The Come Up Show (CC BY-ND 2.0) +Gbolohun aso laaarin eni meji ni ona ara ti o gba di ija igboro — papaa ninu ise orin kiko. Gbólóhùn asọ̀ láàárín ẹni méjì ní ọ̀nà àrà tí ó gbà di ìjà ìgboro — papàá nínú iṣẹ́ orin kíkọ. +Ija mo ju re lo laaarin awon oje bii ti Kanye West ati Taylor Swift ati omo Jamaica Mavado ati Vybz Kartel, titi kan ija ibile odun 2004 ni aarin-in akorin soca ilu Trinidad meji Destra ati Denise Belfon, ija mo ju o lo awon gbajugbaja saba maa n ja si ipolongo fun akorin ati orin won. Ìjà mo jù rẹ́ lọ láàárín àwọn ọ̀j���̀ bíi ti Kanye West àti Taylor Swift àti ọmọ Jamaica Mavado àti Vybz Kartel, títí kan ìjà ìbílẹ̀ ọdún 2004 ní àárín-in akọrin soca ìlú Trinidad méjì Destra àti Denise Belfon, ìjà mo jù ọ́ lọ àwọn gbajúgbajà sábà máa ń já sí ìpolongo fún akọrin àti orin wọn. +Wayi, ope fun aso ti o wa ni aarin-in akorin adide Trinidad ati Tobago meji Machel Montano ati Neil “Iwer” George, orin soca wo iroyin fun igba akoko ni odun 2019. Wàyí, ọpẹ́ fún asọ̀ tí ó wà ní àárín-in akọrin adìde Trinidad àti Tobago méjì Machel Montano àti Neil “Iwer” George, orin soca wọ ìròyìn fún ìgbà àkọ́kọ́ ní ọdún 2019. +Ayeye ijo ita-gbangba olodoodun Trinidad ati Tobago ti odun yii waye ni ojo 4 ati 5 osu Erena, ti o si je akoko fun orin soca. Ayẹyẹ ijó ìta-gbangba ọlọ́dọọdún Trinidad àti Tobago tí ọdún yìí wáyé ní ọjọ́ 4 àti 5 oṣù Ẹrẹ́nà, tí ó sì jẹ́ àkókò fún orin soca. +Oje oloree soca bii Montano ati George ti gba ipe lati sere nibi eto ijo ita-gbangba ki ojo o to ko rara. Ọ̀jẹ̀ olórée soca bíi Montano àti George ti gba ìpè láti ṣeré níbi ètò ijó ìta-gbangba kí ọjọ́ ó tó kò rárá. +Won yoo gbe orin tuntun jade ni ipalemo fun eni ti yoo gbegbaoroke ninu idije Iwode Ojuna, ti o n gbe ebun owo sile fun akorin ti a ba ko orin re ju lo ninu Ijo ita-gbangba. Wọn yóò gbé orin tuntun jáde ní ìpalẹ̀mọ́ fún ẹni tí yóò gbégbáorókè nínú ìdíje Ìwọ́de Ojúná, tí ó ń gbé ẹ̀bùn owó sílẹ̀ fún akọrin tí a bá kọ orin rẹ̀ jù lọ nínú Ijó ìta-gbangba. +Aworan irawo akorin soca ti Trinidad Iwer George ni Idapada Fete ni Toronto ni odun 2018 ti a mu lati fidio ori Vimeo. Àwòrán ìràwọ̀ akọrin soca ti Trinidad Iwer George ní Ìdápadà Fête ní Toronto ní ọdún 2018 tí a mú láti fídíò orí Vimeo. +"Awon ololufee orin Soca se akiyesi aroye ote laaarin-in akorin mejeeji nigba ti George gbe orin akose odun 2019 jade, ""Iwode Ojuna Bacchanal 2""." "Àwọn olólùfẹ́ẹ orin Soca ṣe àkíyèsí àròyé ọ̀tẹ̀ láàárín-in akọrin méjèèjì nígbà tí George gbé orin àkọ́ṣe ọdún 2019 jáde, ""Ìwọ́de Ojúná Bacchanal 2""." +Orin naa ko fi igbakanbokan ninu nipa ikunsinu ti o wa nile latari ipadanu ifigagbaga odun 2018 ti Montana jawe olubori. Orin náà kò fi igbákanbọ̀kan nínú nípa ìkùnsínú tí ó wà nílẹ̀ látàrí ìpàdánù ìfigagbága ọdún 2018 tí Montana jáwé olúborí. +"Orin re ti a pe ni ""Savannah"", ba ti enikeji figagbaga, sugbon Montana ti padi-apo-po pelu ogbontarigi akorin soca Superblue won si se agbejade ""Soca Kingdom"", ti o gba oye orin Iwode Ojuna odun 2018." "Orin rẹ̀ tí a pè ní ""Savannah"", bá ti ẹnìkejì figagbága, ṣùgbọ́n Montana tí pàdí-àpò-pọ̀ pẹ̀lú ògbóǹtarigi akọrin soca Superblue wọ́n sì ṣe àgbéjáde ""Soca Kingdom"", tí ó gba oyè orin Ìwọ́de Ojúná ọdún 2018." +"Iye igba 336 ni a ko orin “Soca Kingdom”, a si ko ""Savannah"" fun iye igba 140." "Iye ìgbà 336 ni a kọ orin “Soca Kingdom”, a sì kọ ""Savannah"" fún iye ìgbà 140." +Ipadanu oye yii ni o fa ibinu ni ita-gbangba, George fi orin fesun kan “janduku soca” – iyen akojopo osise ile ise agbohunsafefe ati oludariI won – fun ipadiapopo ti o mu won ko orin “Soca Kingdom” ni asiko idajo lati yan eni ti o jawe olubori. Ìpàdánù oyè yìí ni ó fa ìbínú ní ìta-gbangba, George fi orin fẹ̀sùn kan “jàndùkú soca” – ìyẹn àkójọpọ̀ òṣìṣẹ́ ilé iṣẹ́ agbóhùnsáfẹ́fẹ́ àti olùdaríI wọn – fún ìpàdíàpòpọ̀ tí ó mú wọn kọ orin “Soca Kingdom” ní àsìkò ìdájọ́ láti yan ẹni tí ó jáwé olúborí. +O korin: Ó kọrin: +"Lori itage ni ere ti o kan-an wa, awon DJ ati won n ko ""Savannah""" "Lórí ìtàgé ni eré tí ó kàn-án wà, àwọn DJ àti wọn ń kọ ""Savannah""" +"Sugbon nigba ti awon janduku de, won sun lati ""Savannah"" si ‘Kingdom’" "Ṣùgbọ́n nígbà tí àwọn jàndùkú dé, wọ́n sún láti ""Savannah"" sí ‘Kingdom’" +Won pawopo lati bori ija nla naa... lodun yii e ni lati pawopo pelu Jesu Kristi omo Maria Wọ́n pawọ́pọ̀ láti borí ìjà ńlá náà... lọ́dún yìí ẹ ní láti pawọ́pọ̀ pẹ̀lú Jésù Kristì ọmọ Màríà +"Ninu eda orin naa miiran , George fi esun kan Montana pe o n ""so oro alufansa"" si oun, o si fi enu te oye omowe ti Montano sese gba ni Ifasiti Trinidad ati Tobago latari ipa ti o ko ni ti igbelaruge orin soca." "Nínú ẹ̀dà orin náà mìíràn , George fi ẹ̀sùn kan Montana pé ó ń ""sọ ọ̀rọ̀ àlùfànṣá"" sí òun, ó sì fi ẹnu tẹ́ oyè ọ̀mọ̀wé tí Montano ṣẹ̀ṣẹ̀ gbà ní Ifásitì Trinidad àti Tobago látàrí ipa tí ó kó ní ti ìgbélárugẹ orin soca." +"Ko pe ti a gbe orin George jade, Montano fesi pelu orin ti a pe akolee re ni ""Dr. Mashup"", ninuu re ni o ti so madaru ti won se nibi idije Iwode Ojuna:" "Kò pẹ́ tí a gbé orin George jáde, Montano fèsì pẹ̀lú orin tí a pe àkọlée rẹ̀ ní ""Dr. Mashup"", nínúu rẹ̀ ni ó ti sọ màdàrú tí wọ́n ṣe níbi ìdíje Ìwọ́de Ojúná:" +"Ko tan sibe: nibi ayeye Ijo ita-gbangba tuntun, ""Hydrate"", ni ojo 13 osu Sere, awon akorin mejeeji sere. George le orin re tuntun Montano naa so oro ikeyin:" "Kò tán síbẹ̀: níbi ayẹyẹ Ijó ìta-gbangba tuntun, ""Hydrate"", ní ọjọ́ 13 oṣù Ṣẹrẹ, àwọn akọrin méjèèjì ṣeré. George lé orin rẹ̀ tuntun Montano náà sọ ọ̀rọ̀ ìkẹyìn:" +Leyin ere, alaboojuto Montano, Anthony Chow Lin On, tari aworan kan si ori Instagram ti o fi ara jo efe ituka eni meji ti o n ja: Lẹ́yìn eré, alábòójútó Montano, Anthony Chow Lin On, tari àwòrán kan sí orí Instagram tí ó fi ara jọ ẹ̀fẹ̀ ìtúká ẹni méjì tí ó ń jà: +Atejade naa mu ifura dani boya ija tooto ni tabi ete lasan-lasan: Àtẹ̀jáde náà mú ìfura dání bóyá ìjà tòótọ́ ni tàbí ète lásán-làsàn: +"Ete tabi bee ko, opolopo onlo ero-alatagba to n tele awuyewuye naa ti toka si irufe ariyanjiyan orin bayii (ti a mo si ""orin ija"") ko je tuntun; ati pe, o ba orisun orin calypso mu, o si je amulumala, soca." "Ète tàbí bẹ́ẹ̀ kọ́, ọ̀pọ̀lọpọ̀ òǹlo ẹ̀rọ-alátagbà tó ń tẹ̀lé awuyewuye náà ti tọ́ka sí irúfẹ́ àríyànjiyàn orin báyìí (tí a mọ̀ sí ""orin ìjà"") kò jẹ́ tuntun; àti pé, ó bá orísun orin calypso mu, ó sì jẹ́ àmúlùmálà, soca." +"Ninu iforowanilenuwo kan, George funra re so otito ibe wipe oun kan n ""se akopamo isele atijo "" gege ""bi o se maa n se"", titopa awon eniyan jankan-jankan ti o ti ko orin calypso seyin." "Nínú ìfọ̀rọ̀wánilẹ́nuwò kan, George fúnra rẹ̀ sọ òtítọ́ ibẹ̀ wípé òun kàn ń ""ṣe àkópamọ́ ìṣẹ̀lẹ̀ àtijọ́ "" gẹ́gẹ́ ""bí ó ṣe máa ń ṣe"", títọpa àwọn ènìyàn jàǹkàn-jàǹkàn tí ó ti kọ orin calypso sẹ́yìn." +Orin calypso je ilumonanka ti o maa n so nipa awujo ati iselu, ni ibere pepe orin naa ni isoro sira eni meji ti o fi ara pe ogun oro ti o n lo ni aarin-in George ati Montano. Orin calypso jẹ́ ìlúmọ̀nánká tí ó máa ń sọ nípa àwùjọ àti ìṣèlú, ní ìbẹ̀rẹ̀ pẹ̀pẹ̀ orin náà ni ìsọ̀rọ̀ síra ẹni méjì tí ó fi ara pẹ́ ogun ọ̀rọ̀ tí ó ń lọ ní àárín-in George àti Montano. +"Abe atibaba orin Calypso, nibi ti awon elere calipso ti maa n sere ni asiko Ijo ita-gbangba, gbajumo fun ""ogun airotele "", idije ti awon akorin yoo korin eebu si ara won lai ro tele loju ese, tabi lori akole kan." "Abẹ́ àtíbàbà orin Calypso, níbi tí àwọn eléré calipso ti máa ń ṣeré ní àsìkò Ijó ìta-gbangba, gbajúmọ̀ fún ""ogun àìròtẹ́lẹ̀ "", ìdíje tí àwọn akọrin yóò kọrin èébú sí ara wọn láì rò tẹ́lẹ̀ lójú ẹsẹ̀, tàbí lórí àkọ́lé kan." +"Ifigagbaga awon akorin wonyi ni a mo si ""picong""." "Ìfigagbága àwọn akọrin wọ̀nyí ni a mọ̀ sí ""picong""." +"Irufe ere wonyi maa n fi aye gba idasi, ti awon oluworan yoo maa gbe orin, okan ti o wopo ju lo ni ""Santimanitay!"", ti o je eda abo-oro Faranse “sans humanite”, tabi “ailaaanu”." "Irúfẹ́ eré wọ̀nyí máa ń fi àyè gba ìdásí, tí àwọn olùwòràn yóò máa gbe orin, ọ̀kan tí ó wọ́pọ̀ jù lọ ni ""Santimanitay!"", tí ó jẹ́ ẹ̀dà àbọ̀-ọ̀rọ̀ Faransé “sans humanité”, tàbí “àìláàánú”." +Amo awon onworan ko i tii ri iru eyi ri ninu orin soca ti a ti ka sile. Àmọ́ àwọn òǹwòrán kò ì tíì rí irú èyí rí nínú orin soca tí a ti ká sílẹ̀. +O je otito tabi ko je otito, awon ololufee George/Montano da si ogun airotele won gege bi oluworan, ni Ijo ita-gbangba ati lori ayelujara. Ó jẹ́ òtítọ́ tàbí kò jẹ́ òtítọ́, àwọn olólùfẹ́ẹ George/Montano dá sí ogun àìròtẹ́lẹ̀ wọn gẹ́gẹ́ bí olùwòràn, ní Ijó ìta-gbangba àti lórí ayélujára. +George ati Montano yo, lai si ani-ani, ninu idije Iwode Ojuna odun 2019 ati eyi ti o kere ju lo, awuyewuye ija gege bi idaraya gidi ati orin. George àti Montano yô, láì sí àní-àní, nínú ìdíje Ìwọ́de Ojúná ọdún 2019 àti èyí tí ó kéré jù lọ, awuyewuye ìjà gẹ́gẹ́ bí ìdárayá gidi àti orin. +Awon ololufee Soca ko le e beere ju behe lo. Àwọn olólùfẹ́ẹ Soca kò le è béèrè ju bẹ́hẹ̀ lọ. +Spiny Babbler, eye orile-ede Nepal, fa awon onimo-nipa-eye ati ololufe eye mora Spiny Babbler, ẹyẹ orílẹ̀-èdè Nepal, fa àwọn onímọ̀-nípa-ẹyẹ àti olólùfẹ́ ẹyẹ mọ́ra +Spiny Babbler Spiny Babbler +Spiny Babbler, eye ti a ko le e ri nibomiran ayafi ni Nepal. Aworan lati owoo Sagar Giri. A lo o pelu ase. Spiny Babbler, ẹyẹ tí a kò le è rí níbòmìrán àyàfi ní Nepal. Àwòrán láti ọwọ́ọ Sagar Giri. A lò ó pẹ̀lú àṣẹ. +Bi-o-ti-le-je-pe eya eye orile ede Nepal ju 800 lo, eye Spiny Babbler (Turdoides nipalensis) je eda ti ko si ni ibomiran ayafi orile ede naa. Bí-ó-ti-lẹ-jẹ́-pé ẹ̀yà ẹyẹ orílẹ̀ èdè Nepal ju 800 lọ, ẹyẹ Spiny Babbler (Turdoides nipalensis) jẹ́ ẹ̀dá tí kò sí ní ibòmíràn àyàfi orílẹ̀ èdè náà. +Eye alawo eeru-ati-pupa-resuresu naa, ti a n pe ni Kaande Bhyakur ni ede ibile Nepali, n fi igbo se ite a si le fi oju ba a bi o ba n fo loke lala lati iwon mita 500 si mita 2135. Ẹyẹ aláwọ̀ eérú-àti-pupa-rẹ́súrẹ́sú náà, tí à ń pè ní Kaande Bhyakur ní èdè ìbílẹ̀ Nepali, ń fi igbó ṣe ìtẹ́ a sì lè fi ojú bà á bí ó bá ń fò lókè lálá láti ìwọ̀n mítà 500 sí mítà 2135. +Bi o ti le je pe Spiny Babbler naa ti fa awon onimo-nipa-eye agbaye mora fun odun pipe, ibaje ayika ti n se ideruba akanda, eye ti awon eniyan feran yii. Bí ó ti lẹ̀ jẹ́ pé Spiny Babbler náà ti fa àwọn onímọ̀-nípa-ẹyẹ àgbáyé mọ́ra fún ọdún pípẹ́, ìbàjẹ́ àyíká ti ń ṣe ìdẹ́rùbà àkàndá, ẹyẹ tí àwọn ènìyàn fẹ́ràn yìí. +Iwee ni The Status of Nepal’s Birds: The National Red List Series so wipe: Ìwée nì The Status of Nepal’s Birds: The National Red List Series sọ wípé: +O maa n wa kokoro ninu koriko ile, ekanankan ni a si maa n ri i. Ó máa ń wá kòkòrò nínú koríko ilẹ̀, ẹ̀kànànkan ni a sì máa ń rí i. +Spiny Babbler maa n ba le eka koriko ati igi keekeeke lati korin, agogo enu eye yoo wa ni oke iru ni isale. Spiny Babbler máa ń bà lé ẹ̀ka koríko àti igi kéékèèké láti kọrin, àgógó ẹnu ẹyẹ yóò wà ní òkè irú ní ìsàlẹ̀. +O dara ni wiwo, ike orisirisi. Orin re ni a fi n mo ibi ti o wa, aarin osu Owewe ati Owara. Eda eye yii maa n fo soke lala ninu awon akoko kan ninu odun. Ó dára ní wíwò, iké oríṣiríṣi. Orin rẹ̀ ni a fi ń mọ ibi tí ó wà, àárín oṣù Ọ̀wẹwẹ̀ àti Ọ̀wàrà. Ẹ̀dá ẹyẹ yìí máa ń fò sókè lálá nínú àwọn àkókò kan nínú ọdún. +Eye Spiny Babbler, ti a le ri ni Nepal nikan, ti fa awon onimo-nipa-eye ati ololufe eye kariaye mora. Don Messerschmidt ko nipa akosile ti onimo-nipa-eye S. Dillon Ripley se nipa eye naa ninu iwee re Isawari eye Spiny Babbler: Ẹyẹ Spiny Babbler, tí a lè rí ní Nepal nìkan, ti fa àwọn onímọ̀-nípa-ẹyẹ àti olólùfẹ́ ẹyẹ káríayé mọ́ra. Don Messerschmidt kọ nípa àkọsílẹ̀ tí onímọ̀-nípa-ẹyẹ S. Dillon Ripley ṣe nípa ẹyẹ náà nínú ìwée rẹ̀ Ìṣàwárí ẹyẹ Spiny Babbler: +O je owo eye ti ko ka awon onimo ijinle sayensi si fun odun gbogboro, lati odun 1843 tabi 1844. Ó jẹ́ ọ̀wọ̀ ẹyẹ tí kò ka àwọn onímọ̀ ìjìnlẹ̀ sáyẹ́ǹsì sí fún ọdún gbọgbọrọ, láti ọdún 1843 tàbí 1844. +Ni igba yen awon asise fun Brian Hodgson ti o je asewadii Nepali ti se akojo oniruuru apeere, o ko. Ní ìgbà yẹn àwọn aṣiṣẹ́ fún Brian Hodgson tí ó jẹ́ aṣèwádìí Nepali tí ṣe àkójọ onírúurú àpẹẹrẹ, ó kọ. +Eye Spiny Babbler ti je eranko ti o ju imo eniyan lo ni ojo ti o ti pe, okan ninu owo eye marun-un ni India, pelu Aparo Oke giga, ko si lorile aye mon. Ẹyẹ Spiny Babbler ti jẹ́ ẹranko tí ó ju ìmọ̀ ènìyàn lọ ní ọjọ́ tí ó ti pẹ́, ọ̀kan nínú ọ̀wọ̀ ẹyẹ márùn-ún ní India, pẹ̀lú Àparò Òkè gíga, kò sí lórílẹ̀ ayé mọ́n. +Sugbon bi ero mi ba je otito, o n fo kiri nibi ni geregere oke Rekcha. Ṣùgbọ́n bí èrò mi bá jẹ́ òtítọ́, ó ń fò kiri níbi ní gẹ̀rẹ́gẹ̀rẹ́ òkè Rekcha. +Bee gege, iko-oba orile-ede America tele si ilu Nepal Scott DeLisi fi opo odun wa eye yii ati lati ya aworan-an re. Bẹ́ẹ̀ gẹ́gẹ́, ikọ̀-ọba orílẹ̀-èdè America tẹ́lẹ̀ sí ìlú Nepal Scott DeLisi fi ọ̀pọ̀ ọdún wá ẹyẹ yìí àti láti ya àwòrán-an rẹ̀. +Eye naa ti n dinku latari igbe pipa fun ise ogbin ati itelo igberiko di igboro. Ẹyẹ náà ti ń dínkù látàrí ìgbẹ́ pípa fún iṣẹ́ ọ̀gbìn àti ìtẹ́lọ ìgbèríko di ìgboro. +Bi a ba yo ti agbegbe aabo kuro, nigba miiran pipa eye yii fun ounje, ni oke kekere ti o yi afonifoji Kathmandu ka ti mu ki eye Spiny Babbler dinku ni iye. Bí a bá yọ ti agbègbè ààbò kúrò, nígbà mìíràn pípa ẹyẹ yìí fún oúnjẹ, ní òkè kékeré tí ó yí àfonífojì Kathmandu ká ti mú kí ẹyẹ Spiny Babbler dínkù ni iye. +Sibe, ohun ti o n fa adanu ni agbegbe kan naa le mu won po ni agbegbe miiran. Síbẹ̀, ohun tí ó ń fa àdánù ní agbègbè kan náà lè mú wọn pọ̀ ní agbègbè mìíràn. +Bi igbo se n dinku latari igbe pipa ati igi gedu gige jakejado orile ede naa, igbo ti won fi se ile ti di ti nnkan miiran. Bí igbó ṣe ń dínkù látàrí ìgbẹ́ pípa àti igi gẹdú gígé jákèjádò orílẹ̀ èdè náà, igbó tí wọ́n fi ṣe ilé ti di ti nǹkan mìíràn. +Amo sa igba ati akoko ni yoo so ohun ti yoo sele si awon eye ilu Nepal ti ko si ni ibomiran. Àmọ́ ṣá ìgbà àti àkókò ni yóò sọ ohun tí yóò ṣẹlẹ̀ sí àwọn ẹyẹ ìlú Nepal tí kò sí ní ibòmíràn. +Awon ogagun ajagun feyinti orile-ede Naijiria woyaaja lati nipa lori eto idibo odun-un 2019 Àwọn ọ̀gágun ajagun fẹ̀yìntì orílẹ̀-èdè Nàìjíríà wọ̀yáàjà láti nípa lórí ètò ìdìbò ọdún-un 2019 +Olusegun Obasanjo, Aare ana orile-ede Naijiria. Olúṣẹ́gun Ọbásanjọ́, Ààrẹ àná orílẹ̀-èdè Nàìjíríà. +Bi orile-ede Naijiria se n mura fun eto idibo si ipo Aare ninu Osu Erele, awon ogagun ti o ti jagun feyinti ti won di oloselu, je igi gboogi fun oye eto oselu orile-ede Naijiria. Bí orílẹ̀-èdè Nàìjíríà ṣe ń múra fún ètò ìdìbò sí ipò Ààrẹ nínú Oṣù Èrèlé, àwọn ọ̀gágun tí ó ti jagun fẹ̀yìntì tí wọn di olóṣèlú, jẹ́ igi gbòógì fún òye ètò òṣèlú orílẹ̀-èdè Nàìjíríà. +Awon ogagun ti o ti feyinti tabi awon ti won se atileyin fun lati de ori ipo ni o ti n tuko orile-ede Naijiria lati odun 1999 ti ijoba tiwantiwa ti pada. Àwọn ọ̀gágun tí ó ti fẹ̀yìntì tàbí àwọn tí wọn ṣe àtìlẹ́yìn fún láti dé orí ipò ni ó ti ń tukọ̀ orílẹ̀-èdè Nàìjíríà láti ọdún 1999 tí ìjọba tiwantiwa ti padà. +Aso ti o waye laipe yii laaarin Aare ana, Olusegun Obasanjo ati Aare ti o wa lori aleefa, Aare Muhammadu Buhari – ti awon mejeeji je ajagun feyinti afipasejoba ologun –ni ipa ti o po lori eto idibo osu ti o n bo. Asọ̀ tí ó wáyé láìpẹ́ yìí láàárín Ààrẹ àná, Olúsẹ́gun Ọbásanjọ́ àti Ààrẹ tí ó wà lórí àlééfà, Ààrẹ Muhammadu Buhari – tí àwọn méjèèjì jẹ́ ajagun fẹ̀yìntì afipásèjọba ológun –ní ipa tí ó pọ̀ lórí ètò ìdìbò oṣù tí ó ń bọ̀. +Ninu iwe apileko kan ti a ko ri iruu re ri ti o ko ranse si Buhari, Obasanjo fi esun kan-an wipe o ni ete lati se eru ibo. O ko o sinu iwe naa wipe: Nínú ìwé àpilẹ̀kọ kan tí a kò rí irúu rẹ̀ rí tí ó kọ ránṣẹ́ sí Buhari, Ọbásanjọ́ fi ẹ̀sùn kàn-án wípé ó ní ètè láti ṣe èrú ìbò. Ó kọ ọ́ sínú ìwé náà wípé: +Itiju nla gbaa lo je fun ijoba tiwantiwa, bi eto ibo ti o ye ki o lo ni irowo-irose lai fi ti apa kan se, sugbon ti isesii won ko fi isedeede han, aimudogba ti o han kedere, etan ati ijoye awodi maa le e gbedie. Ìtìjú ńlá gbáà ló jẹ́ fún ìjọba tiwantiwa, bí ètò ìbò tí o yẹ kí ó lọ ní ìrọwọ́-ìrọsẹ̀ láì fi ti apá kan ṣe, ṣùgbọ́n tí ìṣesíi wọn kò fi ìṣedéédé hàn, àìmúdọ́gba tí ó hàn kedere, ẹ̀tàn àti ìjòye àwòdì máà le è gbẹ́dìẹ. +"Obasanjo tenu mo on wipe Buhari ko lee ""se eto ibo ti o kesejari"", ati wipe isejoba tiwantiwa ni abe isakoso Buhari ni a le fi we ti ijoba ologun familete-ki-n-tutoo ti Gen. Sani Abacha." "Ọbásanjọ́ tẹnu mọ́ ọn wípé Buhari kò leè ""ṣe ètò ìbò tí ó kẹ́sẹjárí"", àti wípé ìsèjọba tiwantiwa ní abẹ́ ìṣàkóso Buhari ni a lè fi wé tí ìjọba ológun fàmílétè-kí-n-tutọ́ọ ti Gen. Sani Abacha." +Ni odun 1998, Sani Abacha, ti o je ologun apasewaa ni igba naa, pe fun ibo gbogboogbo sugbon ti o han ketekete pe Abacha ko setan lati gbe ijoba sile fun alagbada. Ní ọdún 1998, Sani Abacha, tí ó jẹ́ ológun apàṣẹwàá ní ìgbà náà, pè fún ìbò gbogboògbò ṣùgbọ́n tí ó hàn ketekete pé Abacha kò ṣetán láti gbé ìjọba sílẹ̀ fún alágbádá. +Ni asiko ti a n soroo re yii, awon egbe oselu marun-un otooto ni o fowo sii wipe ki Abacha o je oludije fun ipo Aare ninu egbe oseluu won. Ní àsìkò tí à ń sọ̀rọ̀ọ rẹ̀ yìí, àwọn ẹgbẹ́ òṣèlú márùn-ún ọ̀tọ̀ọ̀tọ̀ ni ó fọwọ́ síi wípé kí Abacha ó jẹ́ olùdíje fún ipò Ààrẹ nínú ẹgbẹ́ òṣèlúu wọn. +Ni bayii o ti sipo-pada, okiki Abacha tan kaakiri o si di ilu-mo-o-ka nipa iteri eto omo-eniyan mole ati ijegudujera. Ní báyìí ó ti ṣípò-padà, òkìkí Abacha tàn káàkiri ó sì di ìlú-mọ̀-ọ́-ká nípa ìtẹrí ẹ̀tọ́ ọmọ-ènìyàn mọ́lẹ̀ àti ìjẹgùdùjẹrà. +"Obasanjo tenumoo wipe ""ipase "" Abacha ni ojo kinni ana naa ni Buhari n to bayii ""lai wo eyin wo.""" "Ọbásanjọ́ tẹnumọ́ọ wípé ""ipasẹ̀ "" Abacha ní ọjọ́ kínní àná náà ni Buhari ń tọ́ báyìí ""láì wo ẹ̀yìn wò.""" +Shehu Garba, ti o je oluranlowo pataki fun Aare Buhari lori gbigbe iroyin jade, bu enu ate lu iwe apileko Obasanjo: Shehu Garba, tí ó jẹ́ olùrànlọ́wọ́ pàtàkì fún Ààrẹ Buhari lórí gbígbé ìròyìn jáde, bu ẹnu àtẹ́ lu ìwé àpilẹ̀kọ Ọbásanjọ́: +Eto idibo ti yoo waye ninu osu ti o n bo yii yoo lo ni pele-kutu, gege bi Aare Buhari ti se ileri fun omo orile-ede yii ati agbaye. Ètò ìdìbò tí yóò wáyé nínú osù tí ó ń bọ̀ yìí yóò lọ ní pẹ̀lẹ́-kùtù, gẹ́gẹ́ bí Ààrẹ Buhari ti ṣe ìlérí fún ọmọ orílẹ̀-èdè yìí àti àgbáyé. +Obasanjo, onkowe apileko? Ọbásanjọ́, òǹkọ̀wé àpilẹ̀kọ? +Olusegun Obasanjo, ti o je Aare ijoba ologun ana (lati odun 1976 si 1979), ti o si tun se Aare ijoba alagbada ti ibo gbe wole (ni odun 1999 si 2007), kundun lati maa bu enu ate lu awon eto ijoba Aare orile-ede Naijiria ti o je tele e. Olúṣẹ́gun Ọbásanjọ́, tí ó jẹ́ Ààrẹ ìjọba ológun àná (láti ọdún 1976 sí 1979), tí ó sì tún ṣe Ààrẹ ìjọba alágbádá tí ìbò gbé wọlé (ní ọdún 1999 sí 2007), kúndùn láti máa bu ẹnu àtẹ́ lu àwọn ètò ìjọba Ààrẹ orílẹ̀-èdè Nàìjíríà tí ó jẹ tẹ̀lé e. +"Ni esi, Obasanjo gba Buhari ni imoran lati ma dije fun ipo Aare fun igba keji, sugbon ki o ""da ifeyinti ro nitori ojo orii re ""." "Ní èṣí, Ọbásanjọ́ gba Buhari ni ìmọ̀ràn láti má díje fún ipò Ààrẹ fún ìgbà kejì, ṣùgbọ́n kí ó ""da ìfẹ̀yìntì rò nítorí ọjọ́ oríi rẹ̀ ""." +Amoran yii da yanponyanrin sile ni orile-ede Naijiria nitori wipe Obasanjo je alatileyin agba fun Buhari gege bi ondije ninu ibo ipo Aare ni saa akoko ni odun 2015. Àmọ̀ràn yìí dá yánpọnyánrin sílẹ̀ ní orílẹ̀-èdè Nàìjíríà nítorí wípé Ọbásanjọ́ jẹ́ alátìlẹ́yìn àgbà fún Buhari gẹ́gẹ́ bí òǹdíje nínú ìbò ipò Ààrẹ ni sáà àkọ́kọ́ ní ọdún 2015. +Saaju asiko yii, Obasanjo ti ba ijoba Goodluck Jonatani wi ninu iwe apileko ti o ko ranse si i ni odun 2013, Obasanjo fi esun kan Jonatani wipe o n dari orile-ede Naijiria lo si oko iparun pelu bi o se fi aye gba etan, ijegudujera, ibapin aigbekele lati fa aso iyi ati itesiwaju orile-ede naa ya perepere. Ṣáájú àsìkò yìí, Ọbásanjọ́ ti bá ìjọba Goodluck Jónátánì wí nínú ìwé àpilẹ̀kọ tí ó kọ ránṣẹ́ sí i ní ọdún 2013, Ọbásanjọ́ fi ẹ̀sùn kan Jónátánì wípé ó ń darí orílẹ̀-èdè Nàìjíríà lọ sí oko ìparun pẹ̀lú bí ó ṣe fi àyè gba ẹ̀tàn, ìjẹ́gùdùjẹrà, ìbápín àìgbẹ́kẹ̀lé láti fa aṣọ iyì àti ìtẹ̀síwájú orílè-èdè náà ya pẹ́rẹpẹ̀rẹ. +Ni apara, Obasanjo ti Goodluck Jonatani leyin ninu eto idibo ti o waye ni odun 2011. Ati wipe ni odun 2007, oun yii kan naa ni o ti Umaru Musa Yar'Adua ti o je ki Jonatani o to je leyin digbidigbi. Ní àpárá, Ọbásanjọ́ ti Goodluck Jónátánì lẹ́yìn nínú ètò ìdìbò tí ó wáyé ní ọdún 2011. Àti wípé ni ọdún 2007, òun yìí kan náà ni ó ti Umaru Musa Yar'Adua tí ó jẹ kí Jónátánì ó tó jẹ lẹ́yìn digbídigbí. +Sugbon ti o pa idi ore da si Yar'Adua leyin igbati o bere aisan ti ko si gbe eto ise ijoba fun igbakeji re tii se Goodluck Jonatani. Ṣùgbọ́n tí ó pa ìdí ọ̀rẹ́ dá sí Yar'Adua lẹ́yìn ìgbátí ó bẹ̀rẹ̀ àìsàn tí kò sì gbé ètò ìṣe ìjọba fún igbákèjì rẹ̀ tii ṣe Goodluck Jónátánì. +Aare orile-ede Naijiria ana Goodluck Jonathan with pelu Aare ti o sese gori aleefa Muhammadu Buhari nibi ayeye ifilole ijoba tuntun ni ojo 29, osu Ebibi, odun 2015. Ààrẹ orílẹ̀-èdè Nàìjíríà àná Goodluck Jonathan with pẹ̀lú Ààrẹ tí ó ṣẹ̀ṣẹ̀ gorí àlééfà Muhammadu Buhari níbi ayẹyẹ ìfilọ́lẹ̀ ìjọba tuntun ní ọjọ́ 29, oṣù Èbìbì, ọdún 2015. +Aworan Ikapa Gbogboogbo lati eka ijoba US. Àworan Ìkápá Gbogboògbò láti ẹ̀ka ìjọba US. +Ogagun ti o ti jagun feyinti ki i sinmi ni orile-ede Naijiria Ọ̀gágun tí ó ti jagun fẹ̀yìntì kì í sinmi ní orílẹ̀-èdè Nàìjíríà +Abe igbekun awon ogagun ti o ti jagun feyinti ati awon asomogbee won ni orile-ede Naijiria wa. Bi apeere, Obasanjo je alenuloro ti o mo alude toun apade bi awon Aare se n gba ipo lati odun 2007 si 2015. Abẹ ìgbèkùn àwọn ọ̀gágun tí ó ti jagun fẹ̀yìntì àti àwọn asọ́mogbée wọn ni orílẹ̀-èdè Nàìjíríà wà. Bí àpẹẹrẹ, Ọbásanjọ́ jẹ́ alẹ́nulọ́rọ̀ tí ó mọ àludé tòun àpadé bí àwọn Ààrẹ ṣe ń gba ipò láti ọdún 2007 sí 2015. +Biotiwukiori, lai jo ti awon alagbada – Yar'Adua ati Jonatani – ti o gbe ni aruge, ti o si tun yepere won, ti Buhari da yato gedegbe. Bíótiwùkíórí, láì jọ ti àwọn alágbádá – Yar'Adua àti Jónátánì – tí ó gbé ní arugẹ, tí ó sì tún yẹpẹrẹ wọn, ti Buhari dá yàtọ̀ gedegbe. +Bi o ti le je pe Obasanjo ti Buhari leyin lati lee yege ni odun 2015, a ko lee so pe atileyin re nikan ni o gbe e de ipo Aare. Bí ó ti lẹ̀ jé pé Ọbásanjọ́ ti Buhari lẹ́yìn láti leè yege ní ọdún 2015, a kò leè sọ pé àtìlẹyìn rẹ̀ nìkan ni ó gbé e dé ipò Ààrẹ. +Nitori ohun ti o je ki o see se o ju bi Buhari se fi owo we owo pelu egbe oselu igbaani Action Congress of Nigeria (ACN) ti Bola Tinubu. Nítorí ohun tí ó jẹ́ kí ó ṣeé ṣe ò ju bí Buhari ṣe fi ọwọ́ wẹ ọwọ́ pẹ̀lú ẹgbẹ́ òṣèlú ìgbàanì Action Congress of Nigeria (ACN) ti Bọ́lá Tinubu. +Egbe oselu Congress for Progressive Change (CPC) ti Buhari je omo egbe ni igbeyingbeyin parapo mo ACN, won si di okan ninu osu Keji odun 2013, eyi ti o se okunfa idasile egbe oselu tuntun ti oruko re n je Ajo Itesiwaju Gbogboogbo (APC). Ẹgbẹ́ òṣèlú Congress for Progressive Change (CPC) ti Buhari jẹ ọmọ ẹgbẹ́ ní ìgbẹ̀yìngbẹ́yín parapọ̀ mọ́ ACN, wọ́n sì di ọkàn nínú oṣù Kejì ọdún 2013, èyí tí ó ṣe okùnfà ìdásílẹ̀ ẹgbẹ́ òṣèlú tuntun tí orúkọ rẹ̀ ń jẹ́ Àjọ Ìtẹ̀síwájú Gbogboògbò (APC). +Ni afikun, Buhari ti o se olori ijoba ologun ni odun (1983 si 1985) je okan lara awon omo ‘egbe’ ogagun ti o ti feyinti ti o ti taku ti eto oselu orile-ede Naijiria. Ní àfikún, Buhari tí ó ṣe olórí ìjọba ológun ní ọdún (1983 sí 1985) jẹ́ ọ̀kan lára àwọn ọmọ ‘ẹgbẹ́’ ọ̀gágun tí ó ti fẹ̀yìntì tí ó ti takú ti ètò òṣèlú orílẹ̀-èdè Nàìjíríà. +Fun idi eyi, bi Obasanjo se tabuku Buhari ni gbangba to, o nii se pelu agbara ati ipo egbe ti awon mejeeji wa gege bi ogagun ti o ti jagun feyinti. Fún ìdí èyí, bí Ọbásanjọ́ ṣe tàbùkù Buhari ní gbangba tó, ó níí ṣe pẹ̀lú agbára àti ipò ẹgbẹ́ tí àwọn méjèèjì wà gẹ́gẹ́ bí ọ̀gágun tí ó ti jagun fẹ̀yìntì. +Obasanjo nikan si ko ni ogagun ti o ti jagun feyinti ti o n tabuku Buhari. Ọbásanjọ́ nìkan sì kọ́ ni ọ̀gágun tí ó ti jagun fẹ̀yìntì tí ó ń tàbùkù Buhari. +"Theophilus Danjuma, ti oun naa je ogagun ti o ti jagun feyinti ni osu keta odun ti o koja fi esun kan ""egbe ologun orile-ede Naijiria wipe o n gbaruku ti ipaniyan nipakupa ti o n lo ni orile-ede Naijiria""." "Theophilus Danjuma, tí òun náà jẹ́ ọ̀gágun tí ó ti jagun fẹ̀yìntì ní oṣù kẹ́ta ọdún tí ó kọjá fi ẹ̀sùn kan ""ẹgbẹ́ ológun orílẹ̀-èdè Nàìjíríà wípé ó ń gbárùkù ti ìpànìyàn nípakúpa tí ó ń lọ ní orílẹ̀-èdè Nàìjíríà""." +Danjuma, ti o je olori awon ologun, ti o si tun je minisita fun eto abo ni igba kan ri, bu enu ate lu egbe ologun bi won se n gbe leyin apa kan da apa kan si ninu aawo ti o waye laaarin awon darandaran ati agbe, paapaa ju lo eyi ti o waye ni ilee re ti i se ipinle Taraba. Danjuma, tí ó jẹ olórí àwọn ológun, tí o si tún jẹ́ mínísítà fún ètò abo ní ìgbà kan rí, bu ẹnu àtẹ́ lu ẹgbẹ́ ológun bí wọ́n ṣe ń gbé lẹ́yìn apá kan dá apá kan sí nínú aáwọ̀ tí ó wáyé láàárín àwọn darandaran àti àgbẹ̀, pàápàá jù lọ èyí tí ó wáyé ní ilée rẹ̀ tí í ṣe ìpínlẹ̀ Taraba. +Iri-ba-kan-naa, Danjuma fi ariwo ta nipa ete bi awon “olopaa ati ologun” se n gbimopo lati se eru ninu ibo odun 2019. Ìrí-bá-kan-náà, Danjuma fi ariwo ta nípa ète bí àwọn “ọlọ́pàá àti ológun” ṣe ń gbìmọ̀pọ̀ láti ṣe ẹ̀rú nínú ìbò ọdún 2019. +Bakan naa ewewe, ninu Osu Keji odun ti o koja, ajagun feyinti ti o tun je olori orile-ede Naijiria laye ologun, Ibrahim Babangida gba Aare Buhari ni iyanju lati maa du ije fun ipo Aare fun igba keji, nitori wipe ogorun-un odun 21 ti Naijiria wa yii je asiko awon odo ti o ni iriri igbalode. Bákan náà ẹ̀wẹ̀wẹ̀, nínú Oṣù Kejì ọdún tí ó kọjá, ajagun fẹ̀yìntì tí ó tún jẹ́ olórí orílẹ̀-èdè Nàìjíríà láyé ológun, Ibrahim Babangida gba Ààrẹ Buhari ní ìyànjú láti máà du ìje fún ipò Ààrẹ fún ìgbà kejì, nítorí wípé ọgọ́rùn-ún ọdún 21 tí Nàìjíríà wà yìí jẹ́ àsìkò àwọn ọ̀dọ́ tí ó ní ìrírí ìgbàlódé. +O gbagbo wipe igbakanigbakan “ohun ti yoo je anfaani gbogbo ara ilu gbodo bo ori anfaani ti ara eni.” Ó gbàgbọ́ wípé ìgbàkanìgbàkàn “ohun tí yóò jẹ́ àǹfààní gbogbo ará ìlú gbọdọ̀ bo orí àǹfààní ti ara ẹni.” +"Pelu bi gbogbo nnkan se n lo, yoo feree pe die ki orile-ede Naijiria o to le e ni Aare ti ko ni nnkan se pelu, tabi ti ko ni atileyin ""egbe "" awon ogagun ajagun feyinti." "Pẹ̀lú bí gbogbo nǹkan ṣe ń lọ, yóò fẹ́rẹ̀ẹ́ pẹ́ díẹ̀ kí orílẹ̀-èdè Nàìjíríà ó tó le è ní Ààrẹ tí kò ní nǹkan ṣe pẹ̀lú, tàbí tí kò ní àtìlẹ́yìn ""ẹgbẹ́ "" àwọn ọ̀gágun ajagun fẹ̀yìntì." +Owiwi kan ko ko kuro ninu ile igbimo ijoba Tanzania. Amii ki ni eyi? Òwìwí kan kọ̀ kò kúrò nínú ilé ìgbìmọ̀ ìjọba Tanzania. Àmìi kí ni èyí? +"Gbagede Nyerere Square ni Dodoma, olu-ilu orile-ede Tanzania, ati ile igbimo asofin, ""Bunge""." "Gbàgede Nyerere Square ní Dodoma, olú-ìlú orílẹ̀-èdè Tanzania, àti ilé ìgbìmọ̀ aṣòfin, ""Bunge""." +Aworan lati owoo Pernille Bærendtsen, a lo o pelu ase. Àwòrán láti ọwọ́ọ Pernille Bærendtsen, a lò ó pẹ̀lú àṣẹ. +Ni ojo 29 osu Sere, nigba ti awon ajo ijoba Tanzania (Bunge) pejo ni Dodoma fun ijokoo ipade ti o saaju ninu odun-un 2019, eye owiwi kan fo wo inu ile ipade, o si ba si ori aja, nibi ti o ti n wo ipejo lati oke tente. Ní ọjọ́ 29 oṣù Ṣẹrẹ, nígbà tí àwọn àjọ ìjọba Tanzania (Bunge) péjọ ní Dodoma fún ìjókòó ìpàdé tí ó ṣáájú nínú ọdún-un 2019, ẹyẹ òwìwí kan fò wọ inú ilé ìpàdé, ó sì bà sí orí ajá, níbi tí ó ti ń wo ìpéjọ láti òkè téńté. +Isele naa di iroyin ti o si tan kalekako, ti o si n mu awon eniyan se oniruuru ibeere lati ori ero-alatagba ati iwe iroyin. Ìṣẹ̀lẹ̀ náà di ìròyìn tí ó sì tàn kálékáko, tí ó sì ń mú àwọn ènìyàn ṣe onírúurú ìbéèrè láti orí ẹ̀rọ-alátagbà àti ìwé ìròyìn. +Apeere wo ni ti owiwi ninu ile igbimo ? Àpẹẹrẹ wo ni ti òwìwí nínú ilé ìgbìmọ̀ ? +Eye owiwi naa ti je riri ninuu gbongan ile igbimo ilu Dodoma ni erinmeji. Apeere wo ni eyi tumo si? Ẹyẹ òwìwí náà ti jẹ́ rírí nínúu gbọ̀ngan ilé ìgbìmọ̀ ìlú Dodoma ní ẹ̀rìnmejì. Àpẹẹrẹ wo ni èyí túmọ̀ sí? +"""Ami buruku?"" iwe iroyin ekun-ilu oloseose, Ila-oorun Afrika, da imoran." """Àmì burúkú?"" ìwé ìròyìn ẹkùn-ìlú ọlọ́sẹ̀ọ̀sẹ̀, Ìlà-oòrùn Afrika, dá ìmọ̀ràn." +Akobuloogu omo Geesi ati onimo kikun nipa ise iroyin, Ben Taylor, so siwaju si i: Akọbúlọ́ọ̀gù ọmọ Gẹ̀ẹ́sì àti onímọ̀ kíkún nípa iṣẹ́ ìròyìn, Ben Taylor, sọ síwájú sí i: +Aworan-efe lati owoo Samuel Mwamkinga (Joune), a loo pelu ase. Àwòrán-ẹ̀fẹ̀ láti ọwọ́ọ Samuel Mwamkinga (Joune), a lòó pẹ̀lú àṣẹ. +"Ayaworan-efe omo bibii Tanzania, Samuel Mwamkinga (Joune), leyin wa, ya apeere aworan isele naa pelu itoka si isoloruko ni ede Geesi ""akojopo awon owiwi"" latari imo awon Giriiki ti o ni wipe ologbon ni eye owiwi (pelu ase ni a fi lo aworan apeere)." "Ayàwòrán-ẹ̀fẹ̀ ọmọ bíbíi Tanzania, Samuel Mwamkinga (Joune), lẹ́yìn wá, ya àpẹẹrẹ àwòrán ìṣẹ̀lẹ̀ náà pẹ̀lú ìtọ́ka sí ìsọlọ́rúkọ ní èdè Gẹ̀ẹ́sì ""àkójọpọ̀ àwọn òwìwí"" látàrí ìmọ̀ àwọn Gíríìkì tí ó ní wípé ọlọ́gbọ́n ni ẹyẹ òwìwí (pẹ̀lú àṣẹ ni a fi lo àwòrán àpẹẹrẹ)." +Sibe, oju nnkan buburu, ami iku ati ofo ni Tanzania ni awon eniyan fi wo o. Síbẹ̀, ojú nǹkan búburú, àmì ikú àti òfo ní Tanzania ni àwọn ènìyàn fi wò ó. +Ati pe — owiwi naa ti pinnu lati duro si Bunge, gege bi Omoolu Naa ti wi: Àti pé — òwìwí náà ti pinnu láti dúró sí Bunge, gẹ́gẹ́ bí Ọmọọ̀lú Náà ti wí: +Owiwi, eye oru, ko le e kuro... pelu gbogbo ona ti awon ajo oba gba lati le e jade. Òwìwí, ẹyẹ òru, kò le è kúrò... pẹ̀lú gbogbo ọ̀nà tí àwọn àjọ ọba gbà láti lé e jáde. +Eye owiwi ki i se eye rere ni Tanzania, ati pe, bee ni Tanzania ki i ni igbagbo-asan. Iwo kaakiri odun-un 2010 kan fi han wipe ida 94 omo bibi Tanzania ni igbagbo ninu agbara Aje. Ẹyẹ òwìwí kì í ṣe ẹyẹ rere ní Tanzania, àti pé, bẹ́ẹ̀ ni Tanzania kì í ní ìgbàgbọ́-asán. Ìwò káàkiri ọdún-un 2010 kan fi hàn wípé ìdá 94 ọmọ bíbí Tanzania ní ìgbàgbọ́ nínú agbára Àjẹ́. +Ipade igbimo lasan ko Ìpàdé ìgbìmọ̀ lásán kọ́ +Fun ti ipade yii, eye owiwi ninuu ipade ni itumo ti o ni apeere, paapaa fun awon ti ko ni igbagbo-asan, ti o le patapata lati mu oju kuro. Fún ti ìpàdé yìí, ẹyẹ òwìwí nínúu ìpàdé ní ìtúmọ̀ tí ó ní àpẹẹrẹ, pàápàá fún àwọn tí kò ní ìgbàgbọ́-asán, tí ó le pátápátá láti mú ojú kúrò. +Ni ori ilana eto ipade akoko igbimoo Tanzania odun-un 2019 ni idamoran atunse si Ofin Egbe Oselu, ti o ti ni ariyanjiyan lemolemo ninuu iselu ti nnkan ko se enu re. Ní orí ìlànà ètò ìpàdé àkọ́kọ́ ìgbìmọ̀ọ Tanzania ọdún-un 2019 ni ìdámọ̀ràn àtúnṣe sí Òfin Ẹgbẹ́ Òṣèlú, tí ó ti ní àríyànjiyàn lemọ́lemọ́ nínúu ìṣèlú tí nǹkan kò ṣe ẹnu re. +Tanzania wo iwe itan ni odun-un 1992 gege bii orile-ede akoko ni Ile-adulawo ti yoo da eto egbe oselu pupo sile, eyi ti o fi aye gba egbe ikojusi. Tanzania wọ ìwé ìtàn ní ọdún-un 1992 gẹ́gẹ́ bíi orílẹ̀-èdè àkọ́kọ́ ní Ilẹ̀-adúláwò tí yóò dá ètò ẹgbẹ́ òṣèlú púpọ̀ sílẹ̀, èyí tí ó fi àyè gba ẹgbẹ́ ìkọjúsí. +Ofin Egbe Oselu naa (re e nibi pelu atunse ti a gba ni imoran) bakan naa di lilo ni odun-un 1992, o si ti ri atunse ni opo igba bii atunse ti odun-un 2009. Òfin Ẹgbẹ́ Òṣèlú náà (rè é níbi pẹ̀lú àtúnṣe tí a gbà ní ìmọ̀ràn) bákan náà di lílò ní ọdún-un 1992, ó sì ti rí àtúnṣe ní ọ̀pọ̀ ìgbà bíi àtúnṣe ti ọdún-un 2009. +Pelu wipe owiwi wo si oke tente ninuu ipade, ko di ipinnu awon igbimo lowo lati se atunse si ofin — igbese ti awon atabuku ni wipe o so eto egbe oselu pupo Tanzania, ati ijoba tiwantiwa bakan naa di yeperea Pẹ̀lú wípé òwìwí wọ̀ sí òkè téńté nínúu ìpàdé, kò dí ìpinnu àwọn ìgbìmọ̀ lọ́wọ́ láti ṣe àtúnṣe sí òfin — ìgbésẹ̀ tí àwọn atàbùkù ní wípé ó sọ ètò ẹgbẹ́ òṣèlú púpọ̀ Tanzania, àti ìjọba tiwantiwa bákan náà di yẹpẹrẹa +Gege bi Reuters ti se wi, isodituntun ofin naa ti fi agbara ti o po si owo awon akowe iranti ti ijoba-yan lati da iwe ase egbe oselu nu ati lati fi iya ifisewon je egbe oloselu ti o ba se si ofin. Gẹ́gẹ́ bí Reuters ti ṣe wí, ìsọdituntun òfin náà ti fi agbára tí ó pọ̀ sí ọwọ́ àwọn akọ̀wé ìrántí tí ìjọba-yàn láti da ìwé àṣẹ ẹgbẹ́ òṣèlú nù àti láti fi ìyà ìfisẹ́wọ̀n jẹ ẹgbẹ́ olóṣèlú tí ó bá ṣẹ̀ sí òfin. +Ni apeere, bi o ba se idanilekoo ilu ti o ni i se pelu iforukosile ondibo ati agbekale eto miiran ti o ni i se pelu iselu. Ní àpẹẹrẹ, bí ó bá ṣe ìdánilẹ́kọ̀ọ́ ìlú tí ó ní í ṣe pẹ̀lú ìforúkọsílẹ̀ òǹdìbò àti àgbékalẹ̀ ètò mìíràn tí ó ní í ṣe pẹ̀lú ìṣèlú. +Opo ile-iroyin ni o se atunwi oro Zitto Kabwe, olori egbe oselu alatako ACT-Wazalendo, eni ti o je wipe ninu osu Ogun odun-un 2017 bu enu ate lu idamoran atunse ofin naa, wipe o se e se ki o ro eto oselu seyin. Ọ̀pọ̀ ilé-ìròyìn ni ó ṣe àtúnwí ọ̀rọ̀ Zitto Kabwe, olórí ẹgbẹ́ òṣèlú alátakò ACT-Wazalendo, ẹni tí ó jẹ́ wípé nínú oṣù Ògún ọdún-un 2017 bu ẹnu àtẹ́ lu ìdámọ̀ràn àtúnṣe òfin náà, wípé ó ṣe é ṣe kí ó rọ́ ẹ̀tọ́ òṣèlú sẹ́yìn. +Kabwe wa fi we Abadofin Ise Iroyin odun-un 2016, eyi ti o fi ominira fun ile ise iroyin ti o si da ile iroyin aladaanialaigbarale-ijoba pada. Wayi, Kabwe pe akiyesi si iji lese ti atunse Ofin Egbe Oselu da sile: Kabwe wá fi wé Àbádòfin Iṣẹ́ Ìròyìn ọdún-un 2016, èyí tí ó fi òmìnira fún ilé iṣẹ́ ìròyìn tí ó sì dá ilé ìròyìn aládàánialáìgbáralé-ìjọba padà. Wàyí, Kabwe pe àkíyèsí sí ìjì lẹ́sẹ̀ tí àtúnṣe Òfin Ẹgbẹ́ Òṣèlú dá sílẹ̀: +A ko le e ni iwe-ofin ti o fi eto fun omiran ikegbe ki o tun wa fun enikan ni agbara lati mu eto ominira ikegbe kuro. A kò le è ní ìwé-òfin tí ó fi ẹ̀tọ́ fún òmíràn ìkẹ́gbẹ́ kí ó tún wá fún ẹnìkan ní agbára láti mú ẹ̀tọ́ òmìnira ìkẹ́gbẹ́ kúrò. +Ni enu odun meloo kan seyin, ofin orile-ede Tanzania ti n yi pada di alafagbara se, arapa re si n fa airi aye fun egbe oselu miiran ati ile ise iroyin alaigbarale-ijoba lati se bi o se ni abe ofin. Ní ẹnu ọdún mélòó kan sẹ́yìn, òfin orílẹ̀-èdè Tanzania ti ń yí padà di aláfagbára ṣe, arapa rẹ̀ sì ń fa àìrí àyè fún ẹgbẹ́ òṣèlú mìíràn àti ilé iṣẹ́ ìròyìn aláìgbáralé-ìjọba láti ṣe bí ó ṣe ní abẹ́ òfin. +Ni bayii, awon asayewo finnifinni ti so wipe atunse Ofin Egbe Oselu ko ni mu un rorun fun eto iselu ti o je pataki fun Aare ati Chama Cha Mapinduzi (Egbe Ayipada Naa), ti o ti wa ni ori aleefa lati igba ti ominira de ni odun-un 1961. Ní báyìí, àwọn aṣàyẹ̀wò fínnífínní ti sọ wípé àtúnṣe Òfin Ẹgbẹ́ Òṣèlú kò ní mú un rọrùn fún ètò ìṣèlú tí ó jẹ́ pàtàkì fún Ààrẹ àti Chama Cha Mapinduzi (Ẹgbẹ́ Àyípadà Náà), tí ó ti wà ní orí àlééfà láti ìgbà tí òmìnira dé ní ọdún-un 1961. +Itako je dandanandan ninu ijoba tiwantiwa ti o ye kooro. Alatako gidi yoo se ayewo finnifinni si eto ijoba, yoo si pe e ni ija. Ìtakò jẹ́ dandanàndan nínú ìjọba tiwantiwa tí ó yé kooro. Alátakò gidi yóò ṣe àyẹ̀wò fínnífínní sí ètò ìjọba, yóò sì pè é ní ìjà. +Bi ko ba si alatako, o se e se ki oju awon oniruuru iyato ohun ti omo-ilu nilo o maa je sise bi o ti se to. Bí kò bá sí alátakò, ó ṣe é ṣe kí ojú àwọn onírúurú ìyàtọ̀ ohun tí ọmọ-ìlú nílò ó máa jẹ́ ṣíṣe bí ó ti ṣe tọ́. +Ninu tuwiiti 15, akekoo imo isegun Rachel McLellan la awon eniyan ni oye nipa eredii ofin tuntun naa, ati iru ibi ti itako ti o mu opolo dani yoo ti wulo :walked readers through possible consequences of the new act, and characterizes a situation where a critical opposition will find itself cornered: Nínú túwíìtì 15, akẹ́kọ̀ọ́ ìmọ̀ ìṣègùn Rachel McLellan la àwọn ènìyàn ní òye nípa èrèdíi òfin tuntun náà, àti irú ibi tí ìtako tí ó mú ọpọlọ dání yóò ti wúlò :walked readers through possible consequences of the new act, and characterizes a situation where a critical opposition will find itself cornered: +Igbagbo-asan ni tabi bee ko – awon ti o n se agbeyewo isejoba afagbarase orile-ede Tanzania ri idaniloju awuyewuye won pelu ti eye owiwi ti o wo inu ile igbimo ati igbese gbogbo lati le e danu amo ti ko bo si i. Ìgbàgbọ́-asán ni tàbí bẹ́ẹ̀ kọ́ – àwọn tí ó ń ṣe àgbéyẹ̀wò ìṣèjọba àfagbáraṣe orílẹ̀-èdè Tanzania rí ìdánilójú awuyewuye wọn pẹ̀lú ti ẹyẹ òwìwí tí ó wọ inú ilé ìgbìmọ̀ àti ìgbésẹ̀ gbogbo láti lé e dánú àmọ́ tí kò bọ́ sí i. +Owiwi naa ta kete. Agbenuso Igbimo, Job Ndugai, gbiyanju lati yi igbagbo ibile pada pelu alaye ti o ni iye ninu: Òwìwí náà ta kété. Agbẹnusọ Ìgbìmọ̀, Job Ndugai, gbìyànjú láti yí ìgbàgbọ́ ìbílẹ̀ padà pẹ̀lú àlàyé tí ó ní iyè nínú: +Eyin Omo Igbimo Olola, a ti n ri eye owiwi kan ninu Ile yii lati owuro amo ninu igbagbo ibile Dodoma, owiwi ti a ba ri ni oju-ojo ko ni ohunkohun n se fun enikeni. Ẹ̀yin Ọmọ Ìgbìmọ̀ Ọlọ́lá, a ti ń rí ẹyẹ òwìwí kan nínú Ilé yìí láti òwúrọ̀ àmọ́ nínú ìgbàgbọ́ ìbílẹ̀ Dodoma, òwìwí tí a bá rí ní ojú-ọjọ́ kò ní ohunkóhun ń ṣe fún ẹnikẹ́ni. +Eyi jasi wipe ko si iberu. Èyí jásí wípé kò sí ìbẹ̀rù. +Fun awon ti o n wa asise, sibe, ko si ohun ti o ni iye ninu nipa ofin tuntun naa. Fún àwọn tí ó ń wá àṣìṣe, síbẹ̀, kò sí ohun tí ó ní iyè nínú nípa òfin tuntun náà. +Pelu aibale-okan ti o n po si i ni imura ibo aare odun-un 2019, Omo orile-ede Naijiria n beruu pipa ero-ayelujara Pẹ̀lú àìbalẹ̀-ọkàn tí ó ń pọ̀ sí i ní ìmúra ìbò ààrẹ ọdún-un 2019, Ọmọ orílẹ̀-èdè Nàìjíríà ń bẹ̀rùu pípa ẹ̀rọ-ayélujára +Iberubojo gba orile-ede Naijiria kan latari awuyewuye pe o se e se ki ero ayelukara-bi-ajere o di pipa ni asiko ibo aare odun-un 2019. Ìbẹ̀rùbojo gba orílẹ̀-èdè Nàìjíríà kan látàrí awuyewuye pé ó ṣe é ṣe kí ẹ̀rọ ayélukára-bí-ajere ó di pípa ní àsìkò ìbò ààrẹ ọdún-un 2019. +Eru ti n tan ka orile-ede Naijiria wipe o se e se ki ijoba o pa ero-ayelujara ni asiko ibo aare ninu osu Erele odun-un 2019. Ẹ̀rù ti ń tàn ká orílẹ̀-èdè Nàìjíríà wípé ó ṣe é ṣe kí ìjọba ó pa ẹ̀rọ-ayélujára ní àsìkò ìbò ààrẹ nínú oṣù Èrèlé ọdún-un 2019. +Ohun ti o bere bi aheso lasan ti n di ohun ti o n gbe awon eniyan ni okan bi ibo se n sun mole. Yomi Kamez ti Quartz Africa salaye : Ohun tí ó bẹ̀rẹ̀ bí àhesọ lásán ti ń di ohun tí ó ń gbé àwọn ènìyàn ní ọkàn bí ìbò ṣe ń sún mọ́lé. Yomi Kamez ti Quartz Africa ṣàlàyé : +A le so wipe iberubojo nipa pipa ero-ayelujara n gbile si i ni orile-ede ti awon omo-ilu n wa ilana ti yoo mu won wa ni ori ayelukara-bi-ajere bi idigaga ba waye. A lè sọ wípé ìbẹ̀rùbojo nípa pípa ẹ̀rọ-ayélujára ń gbilẹ̀ sí i ní orílẹ̀-èdè tí àwọn ọmọ-ìlú ń wá ìlànà tí yóò mú wọn wà ní orí ayélukára-bí-ajere bí ìdígàgá bá wáyé. +Ni isinmi ti o koja lo, itosona bi a se le wa ni ori ayelukara-bi-ajere ti Quartz Africa ko jo bi idigaga ero-ayelujara tabi ero-alatagba ba waye ni iroyin-in wa ti awon onkaroyin ka ju lo, ti opo si je omo orile-ede Naijiria. Ní ìsinmi tí ó kọjá lọ, ìtọ́sọ́nà bí a ṣe lè wà ní orí ayélukára-bí-ajere ti Quartz Africa kó jọ bí ìdígàgá ẹ̀rọ-ayélujára tàbí ẹ̀rọ-alátagbà bá wáyé ni ìròyìn-in wá tí àwọn òǹkàròyìn kà jù lọ, tí ọ̀pọ̀ sì jẹ́ ọmọ orílẹ̀-èdè Nàìjíríà. +Ogoro eniyan ni o so ni ori ero-alatagba wipe a ki i se e mo, Naijiria le to ipa ese awon orile-ede Adulawo [bii Sudan, Zimbabwe] ti ijoba ti digaga ero-alatagba tabi pa ero-ayelujara ni apapo ni iri oran aabo. Ọ̀gọ̀rọ̀ ènìyàn ni ó sọ ní orí ẹ̀rọ-alátagbà wípé a kì í ṣe é mọ̀, Nàìjíríà lè tọ ipa ẹsẹ̀ àwọn orílẹ̀-èdè Adúláwọ̀ [bíi Sudan, Zimbabwe] tí ìjọba ti dígàgá ẹ̀rọ-alátagbà tàbí pa ẹ̀rọ-ayélujára ní àpapọ̀ ní ìrí ọ̀ràn ààbò. +Awon isele ti o je mon ero-alatagba, oro ikoriira, idaduro lenu ise ati iropo adajo, ati aigbagbo ninu ile ise iroyin ni o parapo. Àwọn ìṣẹ̀lẹ̀ tí ó jẹ́ mọ́n ẹ̀rọ-alátagbà, ọ̀rọ̀ ìkórìíra, ìdádúró lẹ́nu iṣẹ́ àti ìrọ́pò adájọ́, àti àìgbàgbọ́ nínú ilé iṣẹ́ ìròyìn ni ó parapọ̀. +Yiyo-eyin onidaajo ati idogba labe ofin Yíyọ-eyín onídàájọ́ àti ìdọ́gba lábẹ́ òfin +Ni ojo 25, osu Sere odun-un 2019, iyalenu ni o je fun omo orile-ede Naijiria nigba ti Aare Muhammad Buhari ni oun nikan da Adajo Agba Orile-ede Naijiria, Onidaajo Walter Onnoghen duro ni enu ise, ti o si yan elomiran ni kiakia, iyen Ibrahim Tanko Muhammad eni ti a bura fun gege bii asise bii Adajo Agba Orile-ede Naijiria (CJN). Ní ọjọ́ 25, oṣù Ṣẹrẹ ọdún-un 2019, ìyàlẹ́nu ni ó jẹ́ fún ọmọ orílẹ̀-èdè Nàìjíríà nígbà tí Ààrẹ Muhammad Buhari ní òun nìkan dá Adájọ́ Àgbà Orílẹ̀-èdè Nàìjíríà, Onídàájọ́ Walter Onnoghen dúró ní ẹnu iṣẹ́, tí ó sì yan ẹlòmíràn ní kíákíá, ìyẹn Ibrahim Tanko Muhammad ẹni tí a búra fún gẹ́gẹ́ bíi aṣiṣẹ́ bíi Adájọ́ Àgbà Orílẹ̀-��dè Nàìjíríà (CJN). +Esun aibikita ati isowo-ilu-mokumoku ni a fi kan Onnoghen. Ẹ̀sùn àìbìkítà àti ìṣowó-ìlú-mọ́kumọ̀ku ni a fi kan Onnoghen. +Sibe, awon alatako so wipe esun wonyi je igbese lati di ajo onidaajo ni enu ni ipalemo ibo, ati dayafo eka ijoba ti o ku. Síbẹ̀, àwọn alátakò sọ wípé ẹ̀sùn wọ̀nyí jẹ́ ìgbésẹ̀ láti di àjọ onídàájọ́ ní ẹnu ní ìpalẹ̀mọ́ ìbò, àti dáyàfo ẹ̀ka ìjọba tí ó kù. +Idaduroo Onnoghen ta ipa si ofin Orile-ede Naijiria odun-un 1999 fun iyokuro awon adajo . Ìdádúróo Onnoghen ta ìpá sí òfin Orílẹ̀-èdè Nàìjíríà ọdún-un 1999 fún ìyọkúrò àwọn adájọ́ . +Alaale Iketa, Apa 1, ti iwe ofin odun-un 1999 so wipe Ajo Onidaajo (NJC) nikan ni o ni ase lati le ro adajo ni oye. Apa IV iwe ofin naa tubo so siwaju nipa ofin yii. Àlàálẹ̀ Ìkẹta, Apá 1, ti ìwé òfin ọdún-un 1999 sọ wípé Àjọ Onídàájọ́ (NJC) nìkan ni ó ní àṣẹ láti lè rọ adájọ́ ní oyè. Apá IV ìwé òfin náà túbọ̀ sọ síwájú nípa òfin yìí. +Aare orile-ede Naijiria Muhammadu Buhari ko tele awon alaale wonyi. Ààrẹ orílẹ̀-èdè Nàìjíríà Muhammadu Buhari kò tẹ̀lé àwọn àlàálẹ̀ wọ̀nyí. +O fi ipa gba agbara lowo NJC ti o ni ase ni abe ofin lati so boya ki a ro adajo tabi asoju-sofin (ile igbimo agba) ni oye, ti yoo si fi ohun si irufe igbese naa. Ó fi ipá gba agbára lọ́wọ́ NJC tí ó ní àṣẹ ní abẹ́ òfin láti sọ bóyá kí a rọ adájọ́ tàbí aṣojú-ṣòfin (ilé ìgbìmọ̀ àgbà) ní oyè, tí yóò sì fi ohùn sí irúfẹ́ ìgbésẹ̀ náà. +Iwa ifagbarasejoba ni aare hu, bee ni ko si ba ofin mu. Ìwà ìfagbáraṣèjọba ni ààrẹ hù, bẹ́ẹ̀ ni kò sì bá òfin mú. +Iro olootu iwe iroyin Punch pe ihuwasii Buhari gege bii ti apase-waa ati pe iwa naa le fa rogbodiyan-an ti ofin: Ìrò olóòtú ìwé ìròyìn Punch pe ìhùwàsíi Buhari gẹ́gẹ́ bíi ti apàṣẹ-wàá àti pé ìwà náà lè fa rògbòdìyàn-an ti òfin: +Ihuwasii Buhari buru jayi, o ni etan ninu, ko si ni ori ko si ni idi. Ìhùwàsíi Buhari burú jáyì, ó ní ẹ̀tàn nínú, kò sì ní orí kò sì ní ìdí. +Iwa akoso ijoba familetentuto, ti iwe ofin le di ifoworotisegbee... Ìwà àkóso ìjọba fàmílétèntutọ́, tí ìwé òfin lè di ìfọwọ́rọ́tìsẹ́gbẹ̀ẹ́... +Ni ti otito, iwa adanikanse aare le da iwe ofin orile-ede Naijiria ru yanyan, boya, o le da irinajo ogun odun ijoba tiwantiwa ru. Ní ti òtítọ́, ìwà àdánìkanṣe ààrẹ lè da ìwé òfin orílẹ̀-èdè Nàìjíríà rú yányán, bóyá, ó lè da ìrìnàjò ogún ọdún ìjọba tiwantiwa rú. +Eyi ko yato si awon iwa ifagbarasejoba ati itapa si ijoba awa-arawa ti a ti mo isakoso ijoba naa mon, koda bi a ba ka a si iwaa ko kan mi, ti o nipa ti o po ati ti a ko lero. Èyí kò yàtọ̀ sí àwọn ìwà ìfagbáraṣèjọba àti ìtàpá sí ìjọba àwa-arawa tí a ti mọ ìṣàkóso ìjọba náà mọ́n, kódà bí a bá kà á sí ìwàa kò kàn mí, tí ó nípa tí ó pọ̀ àti tí a kò lérò. +Ijoba orile-ede Amerika ati United Kingdom naa soro odi si idigboluu ajo onidaajo. Ìjọba orílẹ̀-èdè Amẹ́ríkà àti United Kingdom náà sọ̀rọ̀ òdì sí ìdìgbòlùu àjọ onídàájọ́. +Ni orii gbagede ero-alatagba Twitter, awon eniyan n so. Ní oríi gbàgede ẹ̀rọ-alátagbà Twitter, àwọn ènìyàn ń sọ. +Igbogunti oro ikoriira ni gbolohun tuntun ‘aabo orile-ede’ Ìgbógunti ọ̀rọ̀ ìkórìíra ni gbólóhùn tuntun ‘ààbò orílẹ̀-èdè’ +Ami miiran ti o n toka si wipe o le bo si ki won o ti ayelujara pa ni erongba ijoba lati pa ominira oro siso ori ayelujara mon ni ibamu pelu didaabobo orile-ede. Àmì mìíràn tí ó ń tọ́ka sí wípé ó lè bọ́ sí kí wọn ó ti ayélujára pa ni èròńgbà ìjọba láti pa òmìnira ọ̀rọ̀ sísọ orí ayélujára mọ́n ní ìbámu pẹ̀lú dídáàbobo orílẹ̀-èdè. +"Ni ko pe ko pe, ijoba pa ase fun awon agbofinro lati ""wa woroko fi s'ada lori oro ikoriira, paapaa ni ori ero-alatagba""." "Ní kò pẹ́ kò pẹ́, ìjọba pa àṣẹ fún àwọn agbófinró láti ""wá wọ̀rọ̀kọ̀ fi ṣ'àdá lórí ọ̀rọ̀ ìkórìíra, pàápàá ní orí ẹ̀rọ-alátagbà""." +"Eyi, gege bi iroyin lati owoo Cable ti se so, yoo je mimu se nipase sise alami asamulo ero-alatagba ""omo orile-ede Naijiria ti o lokiki""." "Èyí, gẹ́gẹ́ bí ìròyìn láti ọwọ́ọ Cable ti ṣe sọ, yóò jẹ́ mímú ṣẹ nípasẹ̀ ṣíṣe alamí aṣàmúlò ẹ̀rọ-alátagbà ""ọmọ orílẹ̀-èdè Nàìjíríà tí ó lókìkí""." +Ninuu osu Agemo odun-un ti o koja, Olori Eka ti o n ri si Eto Gbigbe Oro Sita fun Orile-ede Naijiria Lai Mohammed ni wipe ewu nla ni ibisi aheso iroyin ati oro ikoriira ti o n gbile yoo mu ba aabo orile-ede. Nínúu oṣù Agẹmọ ọdún-un tí ó kọ́ja, Olórí Ẹ̀ka tí ó ń rí sí Ètò Gbígbé Ọ̀rọ̀ Síta fún Orílẹ̀-èdè Nàìjíríà Láí Mohammed ní wípé ewu ńlá ni ìbísí àhesọ ìròyìn àti ọ̀rọ̀ ìkórìíra tí ó ń gbilẹ̀ yóò mú bá ààbò orílẹ̀-èdè. +Ni odun meji seyin, Nasir El-Rufai, gomina ipinle Kaduna, so wipe aheso ati oro ikoriira je “isoro nla” ti o le fa ifokanbale, aabo emi ati dukia orile-ede ya. Ní ọdún méjì sẹ́yìn, Nasir El-Rufai, gómìnà ìpínlẹ̀ Kaduna, sọ wípé àhesọ àti ọ̀rọ̀ ìkórìíra jẹ́ “ìṣòro ńlá” tí ó lè fa ìfọ̀kànbalẹ̀, ààbò ẹ̀mí àti dúkìá orílẹ̀-èdè yà. +Bi o ti wu ki o ri, pelu egan ni o je pe oran-an aheso ati oro ikoriira kan Lai ati El-Rufai gege bii isoro aabo orile-ede Naijiria. Bí ó ti wù kí ó rí, pẹ̀lú ẹ̀gàn ni ó jẹ́ pé ọ̀ràn-an àhesọ àti ọ̀rọ̀ ìkórìíra kan Lai àti El-Rufai gẹ́gẹ́ bíi ìṣòro ààbò orílẹ̀-èdè Nàìjíríà. +Bi oloselu egbe alatako, awon mejeeji ko ni eri ti o daju ti yoo fi idi esun ti o fi kan ijoba ana mule. Bí olóṣèlú ẹgbẹ́ alátakò, àwọn méjèèjì kò ní ẹ̀rí tí ó dájú tí yóò fi ìdí ẹ̀sùn tí ó fi kan ìjọba àná múlẹ̀. +Fun apeere, Nassir El-Rufai, gomina ipinlee Kaduna lowolowo tenu mo on ni odun-un 2014 — laisi eri — wipe “eni keje ni oun je ninu awon ti [Aare Jonataani Goodluck] fe se iku pa ”. Fún àpẹẹrẹ, Nassir El-Rufai, gómìnà ìpínlẹ̀ẹ Kaduna lọ́wọ́lọ́wọ́ tẹnu mọ́ ọn ní ọdún-un 2014 — láìsí ẹ̀rí — wípé “ẹni kéje ni òun jẹ́ nínú àwọn tí [Ààrẹ Jónátàànì Goodluck] fẹ́ ṣe ikú pa ”. +El-Rufai tun so wipe nigba ti Goodluck n tu oko gege bi aare, je agbateru egbe apani-ni- ifonna-finsu Boko Haram. Bee naa ni Lai Mohammed ti o ti se Akowe Alukoro Orile-ede ri fun egbe oselu APC ti se so. El-Rufai tún sọ wípé nígbà tí Goodluck ń tu ọkọ̀ gẹ́gẹ́ bí ààrẹ, jẹ́ agbátẹrù ẹgbẹ́ apani-ní- ìfọnná-finṣu Boko Haram. Bẹ́ẹ̀ náà ni Láí Mohammed tí ó ti ṣe Akọ̀wé Alukoro Orílẹ̀-èdè rí fún ẹgbẹ́ òṣèlú APC ti ṣe sọ. +Gege bii oloselu alatako, awon osise oba ti fi han wipe awon gan-an ni adarugudu ti o n da aheso ati oro ikoriira sile, ti o n lo ero-alatagba fi da rugudu sile. Gẹ́gẹ́ bíi olóṣèlú alátakò, àwọn òṣìṣẹ́ ọba ti fi hàn wípé àwọn gan-an ni adárúgúdù tí ó ń dá àhesọ àti ọ̀rọ̀ ìkórìíra sílẹ̀, tí ó ń lo ẹ̀rọ-alátagbà fi dá rúgúdù sílẹ̀. +Amo won ko ri iwaa won gege bii ewu fun aabo ati alaafia orile-ede; won ko di eni a n fi owoo sigun ofin mu tabi mu ki a pa ayelujara nitori iwaa won. Àmọ́ wọn kò rí ìwàa wọn gẹ́gẹ́ bíi ewu fún ààbò àti àlàáfíà orílẹ̀-èdè; wọn kò di ẹni à ń fi ọwọ́ọ ṣìgún òfin mú tàbí mú kí a pa ayélujára nítorí ìwàa wọn. +Ero-alatagba ati ibo orile-ede Naijiria Ẹ̀rọ-alátagbà àti ìbò orílẹ̀-èdè Nàìjíríà +Ija fun iyato igbe-aye ni orile-ede Naijiria odun-un 2012 #OccupyNigeria ati ipolongo odun-un 2014 #BringBackOurGirls mi gbogbo agbaye titi nitori wipe awon eniyan se amulo ero-alatagba fun ipolongo edun okan-an won. Ìjà fún ìyàtọ̀ ìgbé-ayé ní orílẹ̀-èdè Nàìjíríà ọdún-un 2012 #OccupyNigeria àti ìpolongo ọdún-un 2014 #BringBackOurGirls mi gbogbo àgbáyé tìtì nítorí wípé àwọn ènìyàn ṣe àmúlò ẹ̀rọ-alátagbà fún ìpolongo ẹ̀dùn ọkàn-an wọn. +Ni odun-un 2015, ero-alatagba ko ipa ribiribi ninu ibo orile-ede Naijiria nigba ti Twitter di ibi ikoro ati gbagede ija ipinya ni asiko ipolongo, a si mu u lo fun itanka oro ikoriira ati iroyin ti ko ni otito kan ninu. Ní ọdún-un 2015, ẹ̀rọ-alátagbà kó ipa ribiribi nínú ìbò orílẹ̀-èdè Nàìjíríà nígbà tí Twitter di ibi ìkorò àti gbàgede ìjà ìpínyà ní àsìkò ìpolongo, a sì mú u lò fún ìtànká ọ̀rọ̀ ìkórìíra àti ìròyìn tí kò ní òtítọ́ kan nínú. +Ni odun ti a wa yii, o ti se ojuse gege bii ona kan ti awon odoo Naijiria yan lati ni enu ninu oro iselu. Ní ọdún tí a wà yìí, ó ti ṣe ojúṣe gẹ́gẹ́ bíi ọ̀nà kan tí àwọn ọ̀dọ́ọ Nàìjíríà yàn láti ní ẹnu nínú ọ̀rọ̀ ìṣèlú. +Awon ti o n lo ero-ayarabiasa ti se amulo ero-alatagba lati fi pe ijoba si akiyesi, bii ti idaduro-lenu-ise ti CJN, bi bee ko, ko ba ti maa je mimo fun omo ilu. Àwọn tí ó ń lo ẹ̀rọ-ayárabíaṣá ti ṣe àmúlò ẹ̀rọ-alátagbà láti fi pe ìjọba sí àkíyèsí, bíi ti ìdádúró-lẹ́nu-iṣẹ́ ti CJN, bí bẹ́ẹ̀ kọ́, kò bá ti máà jẹ́ mímọ̀ fún ọmọ ìlú. +Awon omo bibi orile-ede Naijiria fi ori ero-alatagba so ohun ti o n gbe won ni okan, bee naa ni won lo o fi yo ijoba lenu lati pa erongbaa re ti ati fun ifehonuhan: Àwọn ọmọ bíbí orílẹ̀-èdè Nàìjíríà fi orí ẹ̀rọ-alátagbà sọ ohun tí ó ń gbé wọn ní ọkàn, bẹ́ẹ̀ náà ni wọ́n lò ó fi yọ ìjọba lẹ́nu láti pa èròńgbàa rẹ̀ tì àti fún ìfẹ̀hónúhàn: +Bo ya ayelujara wa ni asiko ibo tabi ko ni i wa, idi ti o daju n be lati ni igbagbo wipe oro oselu ni ori ayelukara-bi-ajere ati ni oju opopona yoo je ohun ti ijoba yoo fi oju si. Bó yá ayélujára wà ní àsìkò ìbò tàbí kò ní í wà, ìdí tí ó dájú ń bẹ láti ní ìgbàgbọ́ wípé ọ̀rọ̀ òṣèlú ní orí ayélukára-bí-ajere àti ní ojú òpópónà yóò jẹ́ ohun tí ìjọba yóò fi ojú sí. +‪Ta ni yoo jawe olubori ninu Ayeye ijo ita-gbangba orile-ede Trinidad ati Tobago odun-un 2019?‬ ‪Ta ni yóò jáwé olúborí nínú Ayẹyẹ ijó ìta-gbangba orílẹ̀-èdè Trinidad àti Tobago ọdún-un 2019?‬ +Aparada ijo ita-gbangba kan fo soke si orin soca ni ori itage ni Queen's Park Savannah, ni Ijo ita-gbangba ojo Isegun, odun-un 2009. Aparadà ijó ìta-gbangba kan fò sókè sí orin soca ní orí ìtàgé ní Queen's Park Savannah, ní Ijó ìta-gbangba ọjọ́ Ìṣẹ́gun, ọdún-un 2009. +Aworan lati owoo Georgia Popplewell, a lo o pelu ase. Àwòrán láti ọwọ́ọ Georgia Popplewell, a lò ó pẹ̀lú àṣẹ. +Awon alariiya maa n gba titi kan ni odoodun fun Ijo ita-gbangba Ijo ita-gbangba Trinidad ati Tobago, ti won n se pelu orin. Àwọn alárìíyá máa ń gba títì kan ní ọdọọdún fún Ijó ìta-gbangba Ijó ìta-gbangba Trinidad àti Tobago, tí wọn ń ṣe pẹ̀lú orin. +Awon asayan orin ti won maa n jo si maa n je akojopo orin soca ti o mi igboro titi ninu odun yen, amo Iwode Ojuna — orin naa ti maa n je jijo ju lo ni awon ibi kookan ni oju ona iyide — je oye ti o mu ebun ati iyi igbelaruge ajogunba ohun atijo. Àwọn àṣàyàn orin tí wọ́n máa ń jó sí máa ń jẹ́ àkójọpọ̀ orin soca tí ó mi ìgboro títì nínú ọdún yẹn, àmọ́ Ìwọ́de Ojúnà — orin náà tí máa ń jẹ́ jíjó jù lọ ní àwọn ibi kọ̀ọ̀kan ní ojú ọ̀nà ìyíde — jẹ́ oyè tí ó mú ẹ̀bùn àti iyì ìgbélárugẹ àjogúnbá ohun àtijọ́. +Fun awon osere soca, ki ni kan ni i maa mu ni jawe olubori ninu Iwode Ojuna, ko ju, didangajia ni orii opopona. Fún àwọn òṣèré soca, kí ni kan ní í máa mú ni jáwé olúborí nínú Ìwọ́de Ojúnà, kò ju, dídáńgájíá ní oríi òpópónà. +Ni odun mewaa seyin tabi nnkan bee ni won so pe idije naa ni magomago ninu — pelu ilowosi awon alenuloro ti o ni ile ise igbohunsafefe, afiorin-ti-a-ti-ka-sile da awon eniyan lara da ati awon alase ile ise orin kiko ti a mo si “janduku soca” — ko i yo igbagbo wipe Iwode Ojuna je ohun awon eniyan. Ní ọdún mẹ́wàá sẹ́yìn tàbí nnkan bẹ́ẹ̀ ni wọ́n sọ pé ìdíje náà ní màgòmágó nínú — pẹ̀lu ìlọ́wọ́sí àwọn alẹ́nulọ́rọ̀ tí ó ni ilé iṣẹ́ ìgbóhùnsáfẹ́fẹ́, afiorin-tí-a-ti-ká-sílẹ̀ dá àwọn ènìyàn lára dá àti àwọn aláṣẹ ilé iṣẹ́ orin kíkọ tí a mọ̀ sí “jàndùkú soca” — kò ì yọ́ ìgbàgbọ́ wípé Ìwọ́de Ojúnà jẹ́ ohun àwọn ènìyàn. +"Irawo oseree soca Machel Montano, eni ti o se ojukokoro jawe olubori ninu Iwode Ojuna ni erinmesan-an, se apejuwe re gege bi ""orin ti o maa n mu awon eniyan ni idunnu ati ti maa n mu awon eniyan jade ninu ara won"" — akorin wo ni ko ni fe gba iru oye bee?" "Ìràwọ̀ òṣèrée soca Machel Montano, ẹni tí ó ṣe ojúkòkòrò jáwé olúborí nínú Ìwọ́de Ojúnà ní ẹ̀rìnmẹ́sàn-án, ṣe àpèjúwe rẹ̀ gẹ́gẹ́ bí ""orin tí ó máa ń mú àwọn ènìyàn ní ìdùnnú àti tí máa ń mú àwọn ènìyàn jáde nínú ara wọn"" — akọrin wo ni kò ní fẹ́ gba irú oyè bẹ́ẹ̀?" +Amo ki enikeni maa ro wipe ise opolo nikan ni irinajo si Iwode Ojuna. Àmọ́ kí ẹnikẹ́ni máà rò wípé iṣẹ́ ọpọlọ nìkan ni ìrìnàjò sí Ìwọ́de Ojúnà. +Orin Iwode Ojuna gbodo ni awon eroja ti o se koko ninu ki o to le kopa: Orin Ìwọ́de Ojúnà gbọdọ̀ ní àwọn èròjà tí ó ṣe kókó nínú kí ó tó lè kópa: +1. O gbodo se e jo si, sibe o ni lati dun un ni eti awon eniyan ti yoo “mu won gbagbe ara” ni ori itage, pelu oro orin ti yoo mu ayo jade, eyi ti a mo Ijo ita-gbangba mo. 1. Ó gbọdọ̀ ṣe é jó sí, síbẹ̀ ó ní láti dùn ún ní etí àwọn ènìyàn tí yóò “mú wọn gbàgbé ara” ní orí ìtàgé, pẹ̀lú ọ̀rọ̀ orin tí yóò mú ayọ̀ jáde, èyí tí a mọ Ijó ìta-gbangba mọ́. +2. Egbe ti awon onworan le ko tele orin, ni idasi ati idahun ti i se asa calinda, ti calypso — ati adalu igbalode, soca — ti waye. 2. Ègbè tí àwọn òǹwòran lè kọ tẹ̀lé orin, ní ìdásí àti ìdáhùn tí í ṣe àṣà calinda, tí calypso — àti àdàlù ìgbàlódé, soca — ti wáyé. +3. Orin ti a gbe jade ni igba ti o ye. 3. Orin tí a gbé jáde ní ìgbà tí ó yẹ. +Bi orin ba tete jade, ti ko si duro pe titi ni igboro, orin miiran ti o n ba a figagbaga le ro o si egbe. Bí orín bá tètè jáde, tí kò sí dúró pẹ́ títí ní ìgboro, orin m��íràn tí ó ń bá a figagbága lè rọ́ ọ sí ẹ̀gbẹ́. +Ni ona miiran, bi orin ti o dara gan-an ba pe ju ki o to jade, awon ayirapada le maa ni aye ti o to fun won lati mo oro orin naa ni igbaradi ki ojo Ijo ita-gbangba o to de. Ní ọ̀nà mìíràn, bí orin tí ó dára gan-an bá pẹ́ jù kí ó tó jáde, àwọn ayírapadà lè máà ní àyè tí ó tó fún wọn láti mọ ọ̀rọ̀ orin náà ní ìgbáradì kí ọjọ́ Ijó ìta-gbangba ó tó dé. +Ni igba miiran ewewe, idije Iwode Ojuna maa n ni orin ayanfe ti ko ni afigagbaga rara; ko si ri bee nigba miiran, ifigagbaga naa maa n le de ibi wipe o maa n soro lati yan olubori. Ní ìgbà mìíràn ẹ̀wẹ̀wẹ̀, ìdíje Ìwọ́de Ojúnà máa ń ní orin àyànfẹ́ tí kò ní afigagbága rárá; kò sí rí bẹ́ẹ̀ nígbà mìíràn, ìfigagbága náà máa ń le dé ibi wípé ó máa ń ṣòro láti yan olúborí. +Lai wipe okan ju okan lo, awon wonyi ni orin ti a ro wipe yoo figagbaga ninu Ijo ita-gbangba Iwode Ojuna Trinidad ati Tobago odun-un 2019... Láì wípé ọ̀kan ju ọ̀kan lọ, àwọn wọ̀nyí ni orin tí a rò wípé yóò figagbága nínú Ijó ìta-gbangba Ìwọ́de Ojúnà Trinidad àti Tobago ọdún-un 2019... +"1. ""Savannah Grass"" lati owoo Kes" "1. ""Savannah Grass"" láti ọwọ́ọ Kes" +Papaa Queen's Park Savannah, ibi ti o ni eweko bii kaa-si-nnkan ni aarin gbungbun olu ilu Trinidad, ni ibi ti ayeye Ijo ita-gbangba ati ile itage ajodun naa. Pápáa Queen's Park Savannah, ibi tí ó ní ewéko bíi kàá-sí-nǹkan ní àárín gbùngbùn olú ìlú Trinidad, ni ibi tí ayẹyẹ Ijó ìta-gbangba àti ilé ìtàgé àjọ̀dún náà. +Orin yii da lorii agbegbe ayeye naa, ati iranti ti o ti mu ba awon ayirapada ti o ti n kopa lati odunmodun. Orin yìí dá lóríi agbègbè ayẹyẹ náà, àti ìrántí tí ó ti mú bá àwọn ayírapadà tí ó ti ń kópa láti ọdúnmọ́dún. +Orin naa n fi owo wo agbegbe naa: bi eni wipe Agbegbe Papa naa ni oorun ni aarin agba-nla Ijo ita-gbangba ati ohun ti o ku n yi i ka. Orin náà ń fi ọ̀wọ̀ wọ agbègbè náà: bí ẹni wípé Agbègbè Papa náà ni oòrùn ní àárín àgbá-ńlá Ijó ìta-gbangba àti ohun tí ó kù ń yí i ká. +"""Savannah Grass"" je ipe si iriri idan ayee ajodun yii." """Savannah Grass"" jẹ́ ìpè sí ìrírí idán ayée àjọ̀dún yìí." +Bee ko, amo bee naa ni, ilu orin naa ba orin naa mu gege bi awon ololufee Ijo ita-gbangba ti o maa n gbadun un Ijo ita-gbangba se maa n fe e. Bẹ́ẹ̀ kọ́, àmọ́ bẹ́ẹ̀ náà ni, ìlù orin náà ba orin náà mú gẹ́gẹ́ bí àwọn olólùfẹ́ẹ Ijó ìta-gbangba tí ó máa ń gbádùn un Ijó ìta-gbangba ṣe máa ń fẹ́ ẹ. +Orin naa dun daadaa ni eti ati pe o mu eeyan gbagbe ara re, ni ona ti o n mu ki awon ayirapada o maa gbe ese ni okookan bi won se n rin/jo ni oju ona. Orin náà dún dáadáa ní etí àti pé ó mú èèyàn gbàgbé ara rẹ̀, ní ọ̀nà tí ó ń mú kí àwọn ayírapadà ó máa gbé ẹsẹ̀ ní ọ̀kọ̀ọ̀kan bí wọ́n ṣe ń rìn/jó ní ojú ọ̀nà. +Orin naa se amulo ati afikun aworan ilana Ijo ita-gbangba bi a ti se mo o ni igba-de-igba, fidio orin naa tubo se afihan idagbasoke orin soca lati ipilese ti i se orin calypso. Orin náà ṣe àmúlò àti àfikún àwòrán ìlànà Ijó ìta-gbangba bí a ti ṣe mọ̀ ọ́ ni ìgbà-dé-ìgbà, fídíò orin náà túbọ̀ ṣe àfihàn ìdàgbàsókè orin soca láti ìpilẹ̀ṣẹ̀ tí í ṣe orin calypso. +"Bi ko ba ti e jawe olubori ninu idije Iwode Ojuna (bi o ti le je pe o ni aye ti o po!), ""Savannah Grass"" yoo wa ninu akopamo orin soca gege bi orin igba-de-igba ti o mu inu awon ololufee Ijo ita-gbangba ni ibi gbogbo dun." "Bí kò bá ti ẹ̀ jáwé olúborí nínú ìdíje Ìwọ́de Ojúnà (bí ó ti lẹ̀ jé pé ó ní àyè tí ó pọ̀!), ""Savannah Grass"" yóò wà nínú àkópamọ́ orin soca gẹ́gẹ́ bí orin ìgbà-dé-ìgbà tí ó mú inú àwọn olólùfẹ́ẹ Ijó ìta-gbangba ní ibi gbogbo dùn." +"2. ""Rag Storm"" lati owoo Super Blue, pelu ajosepo 3 Canal" "2. ""Rag Storm"" láti ọwọ́ọ Super Blue, pẹ̀lú àjọṣepọ̀ 3 Canal" +"Iwa ti o dun moni ti ""playing mas'"" ati jijo si orin ni wipe ni bakan, awon eeyan maa n ju owo si oke, pelu ohunkohun ti won ba mu ni owo, titi kan ohun-mimu ati aso inuju." "Ìwà tí ó dùn mọ́ni ti ""playing mas'"" àti jíjó sí orin ni wípé ní bákan, àwọn èèyàn máa ń ju ọwọ́ sí òkè, pẹ̀lú ohunkóhun tí wọ́n bá mú ní ọwọ́, títì kan ohun-mímu àti aṣọ inujú." +"Aso inuju yii ni won maa n pe ni ""akisa"", eyi ti won maa fi n nu aagun bi won ba n ""fo soke"". Ilana Ijo ita-gbangba naa ko sonu ni ara Super Blue, eni ti o ko ""Get Something and Wave"", orin ti o jawe olubori ninu Iwode Ojuna odun-un 1991." "Aṣọ inujú yìí ni wọ́n máa ń pè ní ""àkísà"", èyí tí wọn máa fi ń nu àágùn bí wọ́n bá ń ""fò sókè"". Ìlànà Ijó ìta-gbangba náà kò sọnù ní ara Super Blue, ẹni tí ó kọ ""Get Something and Wave"", orin tí ó jáwé olúborí nínú Ìwọ́de Ojúnà ọdún-un 1991." +"O fonrere atinuda naa ni odun ti o tele oye ti o gba pelu ""Bacchanal Time"", ti o pa ase fun awon ayirapada lati maa ""fi owo "" bi awon afonfere brass se n korin ""F-jam"" ti gbogbo eniyan mo tabi ""tantana"" ti o n dun ni abele." "Ó fọnrere àtinúdá náà ní ọdún tí ó tẹ̀lé oyè tí ó gbà pẹ̀lú ""Bacchanal Time"", tí ó pa àṣẹ fún àwọn ayírapadà láti máa ""fi ọwọ́ "" bí àwọn afọnfèrè brass ṣe ń kọrin ""F-jam"" tí gbogbo ènìyàn mọ̀ tàbí ""tantana"" tí ó ń dún ní abẹ́lẹ̀." +"Super Blue ti se agbekale ilana fun irufe orin kan ti o dara fun oju ona: o tun jawe olubori ni eekan si i ni odun-un 1995 pelu orin-in re ewi si agbaboolu krikeeti Brian Lara, ti o pa a ni ase fun awon oluworan lati ""na patakoo won si oke ki won o se ariya""." "Super Blue tí ṣe àgbékalẹ̀ ìlànà fún irúfẹ́ orin kan tí ó dára fún ojú ọ̀nà: ó tún jáwé olúborí ní èèkàn sí i ní ọdún-un 1995 pẹ̀lú orin-in rẹ̀ ewì sí agbábọ́ọ̀lù kríkẹ́ẹ̀tì Brian Lara, tí ó pa á ní àṣẹ fún àwọn olùwòran láti ""na pátákóo wọn sí òkè kí wọn ó ṣe àríyá""." +"""Iji Akisa"" ni awon ohun ti o mu soca yato — bii irufe lavway ipe-ati-ifesi, pelu aye ti o fe fun awon eniyan lati fi akisa." """Ìjì Àkísà"" ní àwọn ohun tí ó mú soca yàtọ̀ — bíi irúfẹ́ lavway ìpè-àti-ìfèsì, pẹ̀lú àyè tí ó fẹ́ fún àwọn ènìyàn láti fi àkísà." +Orin ti o dara lori itage fun awon ayirapada lati tu ara sile ati “sere tikara won”, le fi han kedere wipe ko ki i n se wasa lati fi owo ro si egbe ninu idije Iwode Ojuna ti odun nii. Orin tí ó dára lórí ìtàgé fún àwọn ayírapadà láti tú ara sílẹ̀ àti “ṣeré tìkára wọn”, lè fi hàn kedere wípé kò kì í ń ṣe wàsá láti fi ọwọ́ rọ́ sí ẹ̀gbẹ́ nínú ìdíje Ìwọ́de Ojúnà ti ọdún nìí. +"3. ""Famalay"" lowoo Machel Montano, Bunji Garlin ati Skinny Fabulous" "3. ""Famalay"" lọ́wọ́ọ Machel Montano, Bunji Garlin àti Skinny Fabulous" +Bi o ba ni orin kan ti n fi gbogbo ona wa oye Iwode Ojuna ti odun yii, ni orin yii ti o ni aye lati jawe olubori: Bí ó bá ní orin kan tí ń fi gbogbo ọ̀nà wá oyè Ìwọ́de Ojúnà ti ọdún yìí, ni orin yìí tí ó ní àyè láti jáwé olúborí: +"ilu ""soca ti o tani ji"", oro orin ti o so nipa isokan ti ajodun naa maa n mu wa, ati egbe olopolo ti o ko gbogbo eya ti o n kopa ninu Ijo ita-gbangba naa po — ti o n ba osise akorin kiri, tabi bi awon omo ibile Trinbago se maa n so, “famalay” re (ki a maa sesi fi we “ebi”) :" "ìlù ""soca tí ó tani jí"", ọ̀rọ̀ orin tí ó sọ nípa ìṣọ̀kan tí àjọ̀dún náà máa ń mú wá, àti ègbé ọlọ́pọlọ tí ó kó gbogbo ẹ̀yà tí ó ń kópa nínú Ijó ìta-gbangba náà pọ̀ — tí ó ń bá òṣìṣẹ́ akọrin kiri, tàbí bí àwọn ọmọ ìbílẹ̀ Trinbago ṣe máa ń sọ, “famalay” rẹ (kí a máà ṣèṣì fi wé “ẹbí”) :" +Se e ri i , e je ki n so fun un yin ni erinkan si i, famalay ni famalay n je ati pe o yato si ebi ti eniyan ti wa Ṣé ẹ rí i , ẹ jẹ́ kí n sọ fún un yín ní ẹ̀rìnkan sí i, famalay ni famalay ń jẹ́ àti pé ó yàtọ̀ sí ẹbí tí ènìyàn ti wá +Awon kan ni eje ni amo won ko fe ri oorun Àwọn kan ní ẹ̀jẹ̀ ni àmọ́ wọn kò fẹ́ rí oòrùn +Famalay ki i beru laye lati ti o leyin ni igba gbogbo... Famalay kì í bẹ̀rù láyé láti tì ọ́ lẹ́yìn ní ìgbà gbogbo... +"Lai pa ase (yato si abala kan ti Skinny ko ""fi owoo re han mi"" ati ""wa tele mi"", orin naa dabi orin ologun." "Láì pa àṣẹ (yàtọ̀ sí abala kan tí Skinny kọ ""fi ọwọ́ọ̀ rẹ hàn mí"" àti ""wá tẹ̀lé mi"", orin náà dàbí orin ológun." +Egbe soca ti o dun ni eti, pelu oro orin dancehall diedie, ti n da ori awon eniyan ru ni itaja Ijo ita-gbangba. Ègbé soca tí ó dùn ní etí, pẹ̀lú ọ̀rọ̀ orin dancehall díẹ̀díẹ̀, ti ń da orí àwọn ènìyàn rú ní ìtaja Ijó ìta-gbangba. +"Bi o ti le je pe o ni ariyanjiyan boya ""Famalay"" yoo kopa ninu Iwode Ojuna tabi ko ni i kopa, nitori Skinny wa lati St. Vincent ati Grenadines, ofin so wipe bi “opo awon akorin ti o n le orin” ye ki ""o je sise lati owoo omo bibii Trinidad ati Tobago"", orin naa le je afigagbaga – eleyii si je okan." "Bí ó ti lẹ̀ jé pé ó ní àríyànjiyàn bóyá ""Famalay"" yóò kópa nínú Ìwọ́de Ojúnà tàbí kò ní í kópa, nítorí Skinny wá láti St. Vincent àti Grenadines, òfin sọ wípé bí “ọ̀pọ̀ àwọn akọrin tí ó ń lé orin” yẹ kí ""ó jẹ́ ṣíṣe láti ọwọ́ọ ọmọ bíbíi Trinidad àti Tobago"", orin náà lè jẹ́ afigagbága – eléyìí sì jẹ́ ọ̀kan." +Eyi ki i se wipe orin meta pere ni o n du oye. O ku bi ose meta ki Ijo ita-gbangba o waye, awon orin won miiran — ti o ni akorin obirin Destra Garcia ati Patrice Roberts —ti yoo mu idije le fun awon okunrin, ati bi awon akorin soca si n gbe awo orin tuntun jade, ifigagbaga Iwode Ojuna odun-un 2019 si n lo lowo. Èyí kì í ṣe wípé orin mẹ́ta péré ni ó ń du oyè. Ó ku bí ọ̀sẹ̀ mẹ́ta kí Ijó ìta-gbangba ó wáyé, àwọn orin wọn mìíràn — tí ó ní akọrin obìrin Destra Garcia àti Patrice Roberts —tí yóò mú ìdíje le fún àwọn ọkùnrin, àti bí àwọn akọrin soca ṣì ń gbé àwo orin tuntun jáde, ìfigagbága Ìwọ́de Ojúnà ọdún-un 2019 ṣì ń lọ lọ́wọ́. +Je ki awon oku o so itan nipa Hong Kong Jẹ́ kí àwọn òkú ó sọ ìtàn nípa Hong Kong +Opopona Ile-isin orisa, Yau Ma Tei, Hong Kong. AWORAN: David Yan (CC BY 2.0) Òpópónà Ilé-ìsìn òrìṣà, Yau Ma Tei, Hong Kong. ÀWÒRÁN: David Yan (CC BY 2.0) +Ikilo: iroyin yii ni awon aworan ti o n se afihan iku ati ipa. Medium ti se atejade edaa iroyin yii saaju eyi. Ìkìlọ̀: ìròyìn yìí ní àwọn àwòrán tí ó ń ṣe àfihàn ikú àti ipá. Medium ti ṣe àtẹ̀jáde ẹ̀dàa ìròyìn yìí ṣáájú èyí. +Bi o ba ti rinrin ajo lo si Hong Kong, o se e se ki o de Yau Ma Tei, agbegbe oja ale ti o je ilumonanka nibi ti awon eniyan ti maa n lo ra oja ati ounje egbee titi. Bí o bá ti rìnrìn àjò lọ sí Hong Kong, o ṣe é ṣe kí o dé Yau Ma Tei, agbègbè ọjà alẹ́ tí ó jẹ́ ìlúmọ̀nánká níbi tí àwọn ènìyàn ti máa ń lọ ra ọjà àti oúnjẹ ẹ̀gbẹ́ẹ títì. +Yau Ma Tei je okan lara awon agbegbe ti ero po si ju lo ni Hong Kong. Yau Ma Tei jẹ́ ọ̀kan lára àwọn agbègbè tí èró pọ̀ sí jù lọ ní Hong Kong. +"Lati odun-un 2016, eka- ilu naa ti di ibudo fun ""20,000 ona lati gba ku ni Yau Ma Tei"", itona ""irinajo afe ipaniyan"" ti Melody Chan ati emitikarami se oludasile, ti o ti n gbe adugbo naa fun odun pupo." "Láti ọdún-un 2016, ẹ̀ka- ìlú náà ti di ibùdó fún ""20,000 ọ̀nà láti gbà kú ní Yau Ma Tei"", ìtọ́nà ""ìrìnàjò afẹ́ ìpànìyàn"" tí Melody Chan àti èmitìkarami ṣe olùdásílẹ̀, tí ó ti ń gbé àdúgbò náà fún ọdún púpọ̀." +Nipase irinajo afe naa, a fe mo bi aye ati igbe aye se ri ni Hong Kong. Nípasẹ̀ ìrìnàjò afẹ́ náà, a fẹ́ mọ bí ayé àti ìgbé ayé ṣe rí ní Hong Kong. +Irinajo afe ojuna oni kilomita 1.5 naa lo lati arewa ati guusu Yau Ma Tei, ati irinajo de ibi ti a ti pa eniyan 12 ni aarin-in wakati meji. Ìrìnàjò afẹ́ ojúnà oní kìlómítà 1.5 náà lọ láti arẹwà àti gúúsù Yau Ma Tei, àti ìrìnàjò dé ibi tí a ti pa ènìyàn 12 ní àárín-in wákàtí méjì. +A bere e re gege bii eto Halowiini lati ko owo jo fun ile-ise ibile kan. A bẹ̀rẹ̀ ẹ rẹ̀ gẹ́gẹ́ bíi ètò Halowíìnì láti kó owó jọ fún ilé-iṣẹ́ ìbílẹ̀ kan. +Esi ti a gba dara to bee ni o mu wa tesiwaju ninu irinajo ale ninu osu ti yinyin ba n bo ti oju ojo ba tutu. Èsì tí a gbà dára tó bẹ́ẹ̀ ni ó mú wa tẹ̀síwájú nínú ìrìnàjò alẹ́ nínú oṣù tí yìnyín bá ń bọ́ tí ojú ọjọ́ bá tútù. +Onise ilu ni awon amona, oluko, onisegun ati awon onimo miiran. Oníṣẹ́ ìlú ni àwọn amọ̀nà, olùkọ́, oníṣègùn àti àwọn onímọ̀ mìíràn. +Bi a ba ka a ni enimeji, o ti to eniyan 500 ti o ti se irinajo naa. Bí a bá kà á ní ẹníméjì, ó ti tó ènìyàn 500 tí ó ti ṣe ìrìnàjò náà. +Awon oran ipaniyan ti a yan waye ni aarin-in odun-un 2012 to 2016. Ninu iwe iroyin ni a ti sa awon iroyin ati akosile lati owoo ile ejo Oniwaadii-eni-ti-o-ku. Àwọn ọ̀ràn ìpànìyàn tí a yàn wáyé ní àárín-in ọdún-un 2012 to 2016. Nínú ìwé ìròyìn ni a ti ṣa àwọn ìròyìn àti àkọsílẹ̀ láti ọwọ́ọ ilé ẹjọ́ Oníwàádìí-ẹni-tí-ó-kú. +Ni isale ni aworan-ere ranpe irinajo afe odun-un 2017 ni orii YouTube: Ní ìsàlẹ̀ ni àwòrán-eré ránpẹ́ ìrìnàjò afẹ́ ọdún-un 2017 ní oríi YouTube: +O sunmo, sibe o jina Ó súnmọ́, síbẹ̀ ó jìnà +Iye eniyan ti o n gbe ni ile-ti-omi-feree-yika Kowloon to bii eeyan 40,000 ni ori iwon kilomita kookan, ati bi i eniyan 20,000 ni o n gbe Yau Ma Tei. Iye ènìyàn tí ó ń gbé ní ilẹ̀-tí-omí-fẹ́rẹ̀ẹ́-yíká Kowloon tó bíi èèyàn 40,000 ní orí ìwọ̀n kìlómítà kọ̀ọ̀kan, àti bí i ènìyàn 20,000 ni ó ń gbé Yau Ma Tei. +Opolopo nlanla ni a pin si keekeeke. Awon eniyan n gbe sunmo ara won, amo sibe, won jina si ara won. Ọ̀pọ̀lọpọ̀ ńláǹlà ni a pín sí kéékèèké. Àwọn ènìyàn ń gbé súnmọ́ ara wọn, àmọ́ síbẹ̀, wọ́n jìnà sí ara wọn. +Aimoye awon eniyan ti o wa ninu irinajo afe naa je agbalagba. Àìmọye àwọn ènìyàn tí ó wà nínú ìrìnàjò afẹ́ náà jẹ́ àgbàlagbà. +Baba arugbo kan pa ara re nigba ti o be lati ojuu ferese ile alaja-merin pelu okun ti o so mo orun. Bàbá arúgbó kan pa ara rẹ̀ nígbà tí ó bẹ́ láti ojúu fèrèsé ilé alájà-mẹ́rin pẹ̀lú okùn tí ó so mọ́ ọrùn. +Okuu re n fi ni ita ogiri ile naa ni titi ni aarin ale, amo ko si eni ti o se akiyesi afi ni igba ti o di feere nigba ti awon alugbe ile odi keji si feresee won. Òkúu rẹ̀ ń fì ní ìta ògiri ilé náà ní títì ní àárín alẹ́, àmọ́ kò sí ẹni tí ó se àkíyèsí àfi ní ìgbà tí ó di fẹ̀ẹ̀rẹ̀ nígbà tí àwọn alùgbé ilé òdì kejì ṣí fèrèsée wọn. +Omiran ni i se pelu awon agbalagba meji ti a ba okuu won ninu ile, okan ku iku ebi. Òmíràn ní í ṣe pẹ̀lú àwọn àgbàlagbà méjì tí a bá òkúu wọn nínú ilé, ọ̀kan kú ikú ebi. +Aseyinwa ni o to ye wipe oko naa ni o se olutoju aya, eni ti o aran n se. Àsẹ̀yìnwá ni ó tó yé wípé ọkọ náà ni ó ṣe olùtọ́jú aya, ẹni tí ó arán ń ṣe. +Oko naa kose ninu yara igbalejo, o si ku, ebi si se were pa iyawo si ori ibusun. Ọkọ náà kọsẹ̀ nínú yàrá ìgbàlejò, ó sì kú, ebí sì ṣe wẹ́rẹ́ pa ìyàwó sí orí ibùsùn. +O je ohun ibanuje wipe ko si eni ti o fura si iru igbe aye ijiya awon agbalagba meji. Ó jẹ́ ohun ìbànújẹ́ wípé kò sí ẹni tí ó fura sí irú ìgbé ayé ìjìyà àwọn àgbàlagbà méjì. +Gege bi eto ikaniyan odun-un 2016, milionu eeyan 1.16 million ni omo odun 65 ati ju bee lo ni Hong Kong— iyen 15.9 ida gbogbo eniyan. Gẹ́gẹ́ bí ètò ìkànìyàn ọdún-un 2016, mílíọ̀nù èèyàn 1.16 million ni ọmọ ọdún 65 àti jù bẹ́ẹ̀ lọ ní Hong Kong— ìyẹn 15.9 ìdá gbogbo ènìyàn. +Egberun 150 awon eniyan wonyi ni o n da gbe. Ẹgbẹ̀rún 150 àwọn ènìyàn wọ̀nyí ni ó ń dá gbé. +HK$5,780 (US$720) ni owo osu awon agbalagba ti i se osise-feyinti ni odun-un 2016 — ati owo iranwo ijoba lapapo. HK$5,780 (US$720) ni owó oṣù àwọn àgbàlagbà tí í ṣe òṣìṣẹ́-fẹ̀yìntì ní ọdún-un 2016 — àti owó ìrànwọ́ ìjọba lápapọ̀. +Lowolowo bayii, owo osu ti o kere ju lo ninu to HK$16,800 (US$2,200) dollars. Lọ́wọ́lọ́wọ́ báyìí, owó oṣù tí ó kéré jù lọ nínú tó HK$16,800 (US$2,200) dollars. +Amo gbigbe pelu ebi tabi ore ko kan ti itileyin. Ijamba orisi ni o maa n sele ninu ebi ni ilu, paapaa ju lo ni aarin awon ti o n sise. Àmọ́ gbígbé pẹ̀lú ẹbí tàbí ọ̀rẹ́ kò kan ti ìtìlẹyìn. Ìjàmbá oríṣi ni ó máa ń ṣẹlẹ̀ nínú ẹbí ní ìlú, pàápàá jù lọ ní àárín àwọn tí ó ń ṣiṣẹ́. +Isele kan waye, omodebinrin omo odun 15 ni oloogbe ti o maa n mura bi eda-inu itan ti a mo si cosplay. Ìṣẹ̀lẹ̀ kan wáyé, ọmọdébìnrin ọmọ ọdún 15 ni olóògbé tí ó máa ń múra bí ẹ̀dá-inú ìtàn tí a mọ̀ sí cosplay. +O f'akoyo ninu ekoo re amo o ba ebii re ni gbolohun aso nitori ololufee re. Ó f'akọyọ nínú ẹ̀kọ́ọ rẹ̀ àmọ́ ó bá ẹbíi rẹ̀ ní gbólóhùn asọ̀ nítorí olólùfẹ́ẹ rẹ̀. +Abalo ababo, o kuro ni ile-iwe, o si di eni-apeere aworan lati so emi ati ara ro. Eni ti o sise fun ti o san owo oya HK$500 dollars (US$65) fun un ni o pa a. Àbálọ àbábọ̀, ó kúrò ní ilé-ìwé, ó sì di ẹni-àpẹẹrẹ àwòrán láti so ẹ̀mí àti ara ró. Ẹni tí ó ṣiṣẹ́ fún tí ó san owó ọ̀yà HK$500 dollars (US$65) fún un ni ó pa a. +Omiran je oku omo-owo kan ti iwoo re si wa ni a ara re, ti obirin kan ti o n se imototo ibudoko abe-ile ni Yau Ma Tei ba ninu apo kan. Òmíràn jẹ́ òkú ọmọ-ọwọ́ kan tí ìwọ́ọ rẹ̀ ṣì wà ní a ara rẹ̀, tí obìrin kan tí ó ń ṣe ìmọ́tótó ìbùdókọ̀ abẹ́-ilẹ̀ ní Yau Ma Tei bá nínú àpò kan. +Leyin iwadii, awon olopaa se aridaju wipe omo-odo kan lati ile okeere ti o n beru wipe oga oun yoo le oun ni enu ise bi o ba mo wipe oun ni oyun ni iyaa re. Obirin naa je ere ise owoo re ni ewon. Lẹ́yìn ìwádìí, àwọn ọlọ́pàá ṣe àrídájú wípé ọmọ-ọ̀dọ̀ kan láti ilẹ̀ òkèèrè tí ó ń bẹ̀rù wípé ọ̀gá òun yóò lé òun ni ẹnu iṣẹ́ bí ó bá mọ̀ wípé òun ní oyún ni ìyáa rẹ̀. Obìrin náà jẹ èrè iṣẹ́ ọwọ́ọ rẹ̀ ní ẹ̀wọ̀n. +Ni abala irinajo afe yii, amona se ibeere: se awon oga obinrin naa ko jebi bi? Ní abala ìrìnàjò afẹ́ yìí, amọ̀nà ṣe ìbéèrè: ṣé àwọn ọ̀gá obìnrin náà kò jẹ̀bi bí? +Ko si bi o se le sele ki won o maa mo wipe eni ti o n sise fun won ni ojumo ni oyun ni inu. Kò sí bí ó ṣe lè ṣẹlẹ̀ kí wọn ó máà mọ̀ wípé ẹni tí ó ń ṣiṣẹ́ fún wọn ní ojúmọ́ ní oyún ní inú. +Omo-odo ti o wa ni Hong Kong ju 370,000 lo, ofin si fi aye gba won ki o maa gbe ninu ile ogaa won. Ọmọ-ọ̀dọ̀ tí ó wà ní Hong Kong ju 370,000 lọ, òfin ṣì fi àyè gbà wọ́n kí ó máa gbé nínú ilé ọ̀gáa wọn. +Eyi ni aye fi sile lati le ri won ba sun bi won ba n sise fun wakati pupo, lai jeun ti o se ara ni oore, ati bee bee lo. Èyí ni àyè fi sílẹ̀ láti lè rí wọn bá sùn bí wọn bá ń ṣiṣ��́ fún wákàtí púpọ̀, láì jẹun tí ó ṣe ara ní oore, àti bẹ́ẹ̀ bẹ́ẹ̀ lọ. +Leyin odun kan ti isele yen waye, omo-odo ile-okeere miiran gba idaduro ni enu ise fun oyun ti o ni. Lẹ́yìn ọdún kan tí ìṣẹ̀lẹ̀ yẹn wáyé, ọmọ-ọ̀dọ̀ ilẹ̀-òkèèrè mìíràn gba ìdádúró ní ẹnu iṣẹ́ fún oyún tí ó ní. +O gba obinrin naa ni odun meji gbako nile ejo lati ja fun idaduro lai ba ofin mu ni enu ise. Ó gba obìnrin náà ní ọdún méjì gbáko nílé ẹjọ́ láti jà fún ìdádúró láì bá òfin mu ní ẹnu iṣẹ́. +Ipaniyan ni aarin awon eniyan Ìpànìyàn ní àárín àwọn ènìyàn +Ogoro ipaniyan ni Yau Ma Tei je ese ti o ti owo awon eniyan fun ra won wa, ti o je ese ti won ko gbero tabi pa ete re tele, ti awon ti o da ese si se asise. Ọ̀gọ̀rọ̀ ìpànìyàn ní Yau Ma Tei jẹ́ ẹsẹ̀ tí ó ti ọwọ́ àwọn ènìyàn fún ra wọn wá, tí ó jẹ́ ẹsẹ̀ tí wọn kò gbèrò tàbí pa ète rẹ̀ tẹ́lẹ̀, tí àwọn tí ó dá ẹ̀ṣẹ̀ sì ṣe àṣìṣe. +O ni isele ti okunrin kan pa egbon-on re okunrin ni ita gbangba ni ojuu titi pelu obe iwon insi mesan-an ti o wo inu edo foro egbon-on re lo. Ó ní ìṣẹ̀lẹ̀ tí ọkùnrin kan pa ẹ̀gbọ́n-ọn rẹ̀ ọkùnrin ní ìta gbangba ní ojúu títì pẹ̀lú ọbẹ̀ ìwọ̀n ínṣì mẹ́sàn-án tí ó wọ inú ẹ̀dọ̀ fóró ẹ̀gbọ́n-ọn rẹ̀ lọ. +Ebun ni o ye ki obe naa je fun egbon naa. Ẹ̀bùn ni ó yẹ kí ọbẹ̀ náà jẹ́ fún ẹ̀gbọ́n náà. +Apaniyan kan taku si ibi ipaniyan leyin ti o pa eniyan tan; omiran fi iwe pelebe idanimoo re gba iyara ti o toju oku eni ti o pa si. Apànìyàn kan takú sí ibi ìpànìyàn lẹ́yìn tí ó pa ènìyàn tán; òmíràn fi ìwé pẹlẹbẹ ìdánimọ̀ọ rẹ̀ gba iyàrá tí ó tọ́jú òkú ẹni tí ó pa sí. +Ipaniyan miiran waye ni ile itaja-ohun-elo-inu-ile. Ìpànìyàn mìíràn wáyé ní ilé ìtaja-ohun-èlò-inú-ilé. +Ero-ayaworan amohunmaworan ka isele naa sile. Ẹ̀rọ-ayàwòrán amóhùnmáwòrán ká ìṣẹ̀lẹ̀ náà sílẹ̀. +Onirin ajo igbafe ti o n lo iwe-irinna Orile-ede Canada ni apaniyan naa, eni ti o gun ontaja iso naa nigba ti ontaja bii leere idi ti o fi ko oja lai san owo. Onírìn àjò ìgbafẹ́ tí ó ń lo ìwé-ìrìnnà Orílẹ̀-èdè Canada ni apànìyàn náà, ẹni tí ó gún òǹtajà ìsọ̀ náà nígbà tí òǹtajà bíi léèrè ìdí tí ó fi kó ọjà láì san owó. +Alabaapade awon emi ati ojijii won Àlábàápàdé àwọn ẹ̀mí àti òjìjíi wọn +Opo awon arinrin-ajo afe je akekoo ile-eko giga. Ọ̀pọ̀ àwọn arìnrìn-àjò afẹ́ jẹ́ akẹ́kọ̀ọ́ ilé-ẹ̀kọ́ gíga. +Awon kan kopa nitori won fe ri aridaju; awon miiran ri i bi ona lati fi imo kun imo. Àwọn kan kópa nítorí wọ́n fẹ́ rí àrídájú; àwọn mìíràn rí i bí ọ̀nà láti fi ìmọ̀ kún ìmọ̀. +Onisegun kan ti i se iko osise ilera ti o se irinajo naa so wipe: Oníṣègùn kan tí í ṣe ikọ̀ òṣìṣẹ́ ìlera tí ó ṣe ìrìnàjò náà sọ wípé: +Eni oran yii da bii awon alaaare ti a maa n ba pade ninu iyara itoju awon ti o ni ijamba ati itojuu pajawiri – awon ti egbogi oloro ti so di idakuda, awon ti o n sun titi, awon ogun-le-mi-de. Ẹni ọ̀ràn yìí dà bíi àwọn aláàárẹ̀ tí a máa ń bá pàdé nínú ìyára ìtọ́jú àwọn tí ó ní ìjàmbá àti ìtọ́júu pàjàwìrì – àwọn tí egbògi olóró tí sọ di ìdàkudà, àwọn tí ó ń sun títì, àwọn ogún-lé-mi-dé. +Isee gbogbo wa ni lati doola emii won ni yaraa pajawiri. Iṣẹ́ẹ gbogbo wa ni láti dóòlà ẹ̀míi wọn ní yàráa pàjàwìrì. +Amo won maa n kanra nigba miiran. Àmọ́ wọ́n máa ń kanra nígbà mìíràn. +Ki i rorun bi a ba n se itojuu won, nitori naa a maa so suuru nu. Kì í rọrùn bí a bá ń ṣe ìtọ́júu wọn, nítorí náà a máa sọ sùúrù nù. +Irinajo afe yii ran wa leti wipe a niloo suuru bi a ba n da awon alaaare lohun. Ìrìnàjò afẹ́ yìí rán wa létí wípé a nílòo sùúrù bí a bá ń dá àwọn aláàárẹ̀ lóhùn. +Ati pe aye irora ni won n gbe, won si n tiraka lati gbe. Àti pé ayé ìrora ni wọ́n ń gbé, wọ́n sì ń tiraka láti gbé. +Oniruuru iku ni yoo pa gbogbo awon olugbee 20,000 Yau Ma Tei. Onírúurú ikú ni yóò pa gbogbo àwọn olùgbée 20,000 Yau Ma Tei. +Igbagboo wa ni wipe bi iku ba kanlekun, emii won yoo maa rare kiri ni aarin-in adugbo ati ni opopona, lati maa ran awon eniyan leti nipa itumo iwa laye. Ìgbàgbọ́ọ wa ni wípé bí ikú bá kanlẹ̀kùn, ẹ̀míi wọn yóò máa ráre kiri ní àárín-in àdúgbò àti ní òpópónà, láti máa rán àwọn ènìyàn létí nípa ìtúmọ̀ ìwà láyé. +Irinajo yii n lepa lati pese aye fun awon ojiji lati so itan ara won. Ìrìnàjò yìí ń lépa láti pèsè àyè fún àwọn òjìjí láti sọ ìtàn ara wọn. +Ohun ti o n fa iku ni ibaje okan ti a o wo san. Ohun tí ó ń fa ikú ni ìbàjẹ�� ọkàn tí a ò wò sàn. +Ibaje okan ni iwosan, a si le dena ipaniyan. Ìbàjẹ́ ọkàn ní ìwòsàn, a sì lè dènà ìpànìyàn. +O le ri iranwo fun awon ti o n ba iparaeni fa a ati awon ti o wa ninu ibaje okan. Ó lè rí ìrànwọ́ fún àwọn tí ó ń bá ìparaẹni fà á àti àwọn tí ó wà nínú ìbàjẹ́ ọkàn. +Lo si Befrienders.org fun oju opo ibanisoro idena iparaeni ni orile-edee re. Lọ sí Befrienders.org fún ojú òpó ìbánisọ̀rọ̀ ìdènà ìparaẹni ní orílẹ̀-èdèe rẹ. +Olori orile-ede Azerbaijan takuroso akoko ni ori amohunmaworan leyin odun 15 ni ori aleefa. O le lo ona miiran. Olórí orílẹ̀-èdè Azerbaijan tàkùrọ̀sọ àkọ́kọ́ ní orí amóhùnmáwòrán lẹ́yìn ọdún 15 ní orí àlééfà. Ó lè lo ọ̀nà mìíràn. +Iforoworo Aare Ilham Aliyev ati amohunmaworan REAL TV ni Osu Erele 12. Ìfọ̀rọ̀wọ́rọ̀ Ààrẹ Ilham Aliyev àti amóhùnmáwòran REAL TV ní Oṣù Èrèlé 12. +Apa aworan wa lati REAL TV ero-alatagba YouTube channel. Àpá àwòrán wá láti REAL TV ẹ̀rọ-alátagbà YouTube channel. +Erin meloo lo ye ki aare orile ede ni itakuroso pelu ile igberoyin jade ti iluu re? Ẹ̀rìn mélòó ló yẹ kí ààrẹ orílẹ̀ èdè ní ìtakùrọ̀sọ pẹ̀lú ilé ìgbéròyìn jáde tí ìlúu rẹ̀? +Eekan l'ose? Ẹẹ̀kan l'ọ́sẹ̀? +Eekan l'osu? Ẹẹ̀kan l'óṣù? +Awon olori orile ede afipa se ijoba maa n se itakuroso pelu awon ile igberoyin jade ni eekan l'odun tabi ki o kere ju bee lo. Àwọn olórí orílẹ̀ èdè afipá ṣe ìjọba máa ń ṣe ìtakùrọ̀sọ pẹ̀lú àwọn ilé ìgbéròyìn jáde ní èèkàn l'ọ́dún tàbí kí ó kéré jù bẹ́ẹ̀ lọ. +Idahun si ibeere yii koyoyo ni Azerbaijan. Ìdáhùn sí ìbéèrè yìí kọyọyọ ní Azerbaijan. +Ni ibere osu yii, Aare Ilham Aliyev, ti o di olori ile Azerbaijan ni Osu Owara odun 2003, se itakuroso alakookoo re pelu ile ise amohun-maworan ti iluu re. Ní ìbẹ̀rẹ̀ oṣù yìí, Ààrẹ Ilham Aliyev, tí ó di olórí ilẹ̀ Azerbaijan ní Oṣù Ọ̀wàrà ọdún 2003, ṣe ìtakùrọ̀sọ alákọ̀ọ́kọ́ọ rẹ̀ pẹ̀lú ilé ìṣẹ́ amóhùn-máwòrán ti ìlúu rẹ̀. +Iforo-wani-lenuwo oniwakati kan ohun ti o waye lojo 12 osu yii, pelu oniroyin ijoba Mirshahin Aghayev — ti a ti mo tele ri fun idurosinsin aifi olo p'ohun — di gbigbesafefe ni ile ise amohun-maworan aladaani agbe fun ijoba REAL TV. Ìfọ̀rọ̀-wáni-lẹ́nuwò oníwákàtí kan ọ̀hún tí ó wáyé lọ́jọ́ 12 oṣù yìí, pẹ̀lú oníròyìn ìjọba Mirshahin Aghayev — tí a ti mọ̀ tẹ́lẹ̀ rí fún ìdúróṣinṣin aìfi òlò p'ohùn — di gbígbésáfẹ́fẹ́ ní ilé ìṣẹ́ amóhùn-máwòrán aládàáni agbè fún ìjọba REAL TV. +O gbon ongbe ni Azerbaijan, ile ti awon ara ilu ti maa n gbo ki Aliyev soro lori afefe, amo ti won ko si ri i ri ko takuroso pelu onibeere. Ó gbọn òǹgbẹ ni Azerbaijan, ilẹ̀ tí àwọn ará ìlú ti máa ń gbọ́ kí Aliyev sọ̀rọ̀ lórí afẹ́fẹ́, àmọ́ tí wọn kò sì rí i rí kó tàkùrọ̀sọ pẹ̀lú oníbèèrè. +Koda isamulo Twitter Aliyev da gege bi were aladaasoro ju igbiyanju iba ara ilu soro lo. Kódà ìṣàmúlò Twitter Aliyev dà gẹ́gẹ́ bí wèrè aládàásọ̀rọ̀ ju ìgbìyànjú ìbá ará ìlú sọ̀rọ̀ lọ. +Ni igbeyin-gbeyin, iforo-wani-lenuwo ohun je akose ti o koyoyo. Ní ìgbẹ̀yìn-gbẹ́yín, ìfọ̀rọ̀-wáni-lẹ́nuwò ọ̀hún jẹ́ àkọ́ṣe tí ó kọyọyọ. +Pupo awon ti o wa lori ero ayelujara gbogbo soro lori aikobi-ara si bi aare se gbe ara re, bi o se mura ati awon koko ti ile ise igbohun safefe ijoba soro le lori. Púpọ̀ àwọn tí ó wà lórí ẹ̀rọ ayélujára gbogbo sọ̀rọ̀ lórí aìkọbì-ara sí bí ààrẹ ṣe gbé ara rẹ̀, bí ó ṣe múra àti àwọn kókó tí ilé ìṣe ìgbóhùn sáfẹ́fẹ́ ìjọba sọ̀rọ̀ lé lórí. +Gege bi a ti mo pe ko pon dandan ki Aliyev safihan ara re bi o se to — Azerbaijan koi ti i dibo ti ko si komi-n-koho leyin odun 37 ti o ti gba ominira — kini o mu u se eyi? Gẹ́gẹ́ bí a ti mọ̀ pé kò pọn dandan kí Aliyev ṣàfihàn ara rẹ̀ bí ó ṣe tó — Azerbaijan kòì tí ì dìbò tí kò sí kọ́mí-n-kọ́họ lẹ́yìn ọdún 37 tí ó ti gba òmìnira — kíni ó mú u ṣe èyí? +Iforowanilenuwo Aare Ilham Aliyev's pelu REAL TV ni ojo 12, osu Erele. Ìfọ̀rọ̀wánilẹ́nuwo Ààrẹ Ilham Aliyev's pẹ̀lú REAL TV ní ọjọ́ 12, oṣù Èrèlé. +Aworan lati ori ero-alatagba YouTube ti REAL TV. Àwòrán láti orí ẹ̀rọ-alátagbà YouTube ti REAL TV. +Awon koko itakuroso ohun da lori — ijaku akata pelu Armenia lorii Nargono- Karabakh, ise ilu, atunse si eto oro Aje, ati ibasepo pelu Egbe Alasepo Eurasian ati Egbe Alasepo Europe. Àwọn kókó ìtakùrọsọ ọ̀hún dá lórí — ìjàkú akátá pẹ̀lú Armenia lóríi Nargono- Karabakh, iṣẹ́ ìlú, àtúnṣe sí ètò ọrọ̀ Ajé, àti ìbáṣepọ̀ pẹ̀lú Ẹgbẹ́ Aláṣẹpọ̀ Eurasian àti Ẹgbẹ́ Aláṣẹpọ̀ Europe. +A ko ri ohun tuntun kan gbamu. A kò rí ohun tuntun kan gbámu. +Leyin igba ti fidio ohun gba kobakungbe ijabo bii “Kowe fipo sile” ati “A ko fe alo atanije mo” pelu opolopo aini iferan ni ojo akoko ti a gbe e sori ayelujara, ikanni REAL TV ni orii YouTube ti isosi pa. Lẹ́yìn ìgbà tí fídíò ọ̀hún gba kòbákùngbé ìjábọ̀ bíi “Kọ̀wé fipò sílẹ̀” àti “A kò fẹ́ àlọ́ atanijẹ mọ́” pẹ̀lú ọ̀pọ̀lọpọ̀ àìní ìfẹ́ràn ní ọjọ́ àkọ́kọ́ tí a gbé e sórí ayélujára, ìkànnì REAL TV ní oríi YouTube ti ìsọsí pa. +"Oloselu alatako Azer Gasimli so pe iforo-wani-lenuwo ohun fi han pe ""ifoya ti de ba"" ijoba laaarin bi awon ara ilu o se gba ti won ati oro aje ilu ti o n s'ojojo." "Olóṣèlú alátakò Azer Gasimli sọ pé ìfọ̀rọ̀-wáni-lẹ́nuwò ọ̀hún fi hàn pé ""ìfoyà ti dé bá"" ìjọba láàárín bí àwọn ará ìlú ò ṣe gba ti wọn àti ọ̀rọ̀ ajé ìlú tí ó ń ṣ'òjòjò." +Mo wo itakuroso akoko ti Ilham Aliyev se pelu oniroyin ile yii kan. Mo wo ìtàkùrọsọ àkọ́kọ́ tí Ilham Aliyev ṣe pẹ̀lú oníròyìn ilẹ̀ yìí kan. +Mo ro pe ko mogbon dani lati so tabi ko nnkan kan l’ esi si ohun ti Aare so. Mo rò pé kò mọ́gbọ́n dání láti sọ tàbí kọ nǹkan kan l’ ésì si ohun tí Ààrẹ sọ. +Nitori pe a ti n fun un l'esi fun odun pipe. Nítorí pé a ti ń fún un l'ésì fún ọdún pípẹ́. +Ko si horo ooto kan ninu itakuroso ohun. Kò sí hóró òótọ́ kán nínú ìtàkùrọsọ ọ̀hún. +Aare ati oniroyin ohun ran mi l'eti nipa “oko to lefoo lori iro ”. Ààrẹ àti oníròyìn ọ̀hún rán mi l'étí nípa “ọkọ̀ tó léfòó lórí irọ́ ”. +Ni akotan: ara o ro ijoba! Ní àkótán: ara ò rọ ìjọba! +Habib Muntazir, aladaaduro oniroyin kan fi edun okan-an re han pe itakuroso ohun ko gbookan: Habib Muntazir, aládàádúró oníròyìn kan fi ẹ̀dùn ọkàn-an rẹ̀ hàn pé ìtàkùrọsọ ọ̀hún kò gbóòkàn: +"Nnkan kan so ti mo gbo ni ""Iya agba Saray""." "Nǹkan kan ṣo tí mo gbọ́ ni ""Ìyá àgbà Saray""." +"O da mi loju pe ""Iya agba"" yii yoo soro ti o wuni lori ju Ilham Aliyev lo." "Ó dá mi lójú pé ""Ìyá àgbà"" yìí yóò ṣòro tí ó wúni lórí ju Ilham Aliyev lọ." +Ifakun oro “Iya agba Saray” ti Muntazir menuba da lori abewo ibanidaro ti Aliyev ba lo si Agbegbe Shamakhi ti Azerbaijan, nibi ti iporuru aye ti ba opolopo ile igbe je ni ibere osu yii, ti okan ninu re je ti obirin olomodun 92 ti oruko re n je Saray. Ìfakùn ọ̀rọ̀ “Ìyá àgbà Saray” tí Muntazir mẹ́nubà dá lórí àbẹ̀wò ìbánidárọ tí Aliyev bá lọ sí Agbègbè Shamakhi tí Azerbaijan, níbi tí ìporùrù ayé tí bá ọ̀pọ̀lọpọ̀ ilé ìgbé jẹ́ ní ìbẹ̀rẹ̀ oṣù yìí, tí ọ̀kan nínú rẹ̀ jẹ́ ti obìrin ọlọ́mọdún 92 tí orúkọ rẹ ń jẹ́ Saray. +Ajabo ise ijoba ti funpa lori ipade ti Aliyev ni pelu Saray, eni ti o ti gba oriyin gege bi awokose rere fun ifarada ati igbagbo ti o ni si ojo iwaju orile-ede Azerbaijan leyin-in isele naa. Ajábọ̀ iṣẹ́ ìjọba ti fúnpá lórí ìpàdé tí Aliyev ní pẹ̀lú Saray, ẹni tí ó ti gba oríyìn gẹ́gẹ́ bí àwòkọ́ṣe rere fún ìfaradà àti ìgbàgbọ́ tí ó ní sí ọjọ́ iwájú orílẹ̀-èdè Azerbaijan lẹ́yìn-in ìṣẹ́lẹ̀ náà. +Ilham Aliyev pade Iya agba Saray. Aworan lati qafkaz.info. Ilham Aliyev pàdé Ìyá àgbà Saray. Àwòrán láti qafkaz.info. +Bi a se le ri lara itu imo iforoworo agbohunsafefe REAL TV l'orefe, Aliyev so asodun oro ninu igboriyin fun arugbo ohun, bi o ti se peri re ni sisentele: Bí a ṣe lè ri lára ìtú ìmọ̀ ìfọ̀rọ̀wọ́rọ̀ agbóhùnsáfẹ́fẹ́ REAL TV l'órèfé, Aliyev sọ àsọdùn ọ̀rọ̀ nínú ìgbóríyìn fún arúgbó ọ̀hún, bí ò tí ṣe perí rẹ ní sísẹ̀ntẹ̀lé: +Iru iya agba ati awon iya, gege bii Iya agba Saray ti n sakitiyan ipamo awon ise orile wa ati emi-airi fun aini ye ogorun-un odun. Irú ìyá àgbà àti àwọn ìyá, gẹ́gẹ́ bíi Ìyá àgbà Saray ti ń ṣakitiyan ìpamọ́ àwọn ìṣe orílẹ̀ wa àti ẹ̀mí-àìrí fún àìní ye ọgọ́rùn-ún ọdún. +Gbogbo obinrin Azerbaijan ni o fe fi iwa jo iya agba Saray. Gbogbo obìnrin Azerbaijan ni ó fẹ́ fi ìwà jọ ìyá àgbà Saray. +Wo o, obirin omo odun 92 eyi ti ile re ti di ileele, ireti gidi wo lo tun wa fun un mo! Wò ó, obìrin ọmọ ọdún 92 èyí tí ilé rẹ̀ ti di ìlẹ̀ẹ́lẹ̀, ìrètí gidi wo ló tún wà fún un mọ́! +Iya agba Saray ni ifokante pe ijoba yoo duro ti oun. Ìyá àgbà Saray ní ìfọkàntẹ̀ pé ìjọba yóò dúró tì òun. +Kamaparo, ninu irinajo kekere lo si Shamakhi, n ko ro o ti tele pe n o se alabapaade Iya agba Saray. Kámáparọ́, nínú ìrìnàjò kékeré lọ sí Shamakhi, n kò rò ó tì tẹ́lẹ̀ pé n ó ṣe àlábàpáàdé Ìyá àgb�� Saray. +Mo ye awon ile ti iporuru ile ohun ba wo finnifinni, mo si ri arito ohun ti o sele nibe. Mo yẹ àwọn ilé tí ìporùrù ilẹ̀ ọ̀hún bà wò fínnífínní, mo sì rí àrító ohun tí ó ṣẹlẹ̀ níbẹ̀. +Gege ti mo ri Iya agba Saray, aridaju mi lori bi awon omo Azerbaijan se s'eeyan si l'ekun si i. Gẹ́gẹ́ tí mo rí Ìyá àgbà Saray, àrídájú mi lórí bí àwọn ọmọ Azerbaijan ṣe ṣ'èèyàn sí l'ékún sí i. +Awon omo ile wa a maa mu iwuri bani. Àwọn ọmọ ilẹ̀ wa á máa mú ìwúrí báni. +O wa ninu isoro; ilee re ti wo. Ó wà nínú ìṣòro; ilée rẹ̀ ti wó. +O jo pe ko mo pe enikan yoo wa se iranwo fun oun. Ó jọ pé kò mọ̀ pé ẹnìkan yóò wá ṣe ìrànwọ́ fún òun. +Ko mo boya ile oun yoo di atunko tabi won yoo da a wo patapata ko omiran. Kò mọ̀ bóyá ilé òun yóò dí àtúnkọ́ tàbí wọn yóò dà á wó pátápátá kọ́ òmíràn. +Awon iya agba bii Saray ni emi iforiti oun ilora ti o mu awon omo Orile Azerbaijan yato. Àwọn ìyá àgbà bíi Saray ní ẹ̀mí ìforítì òun ìlọra tí ó mú àwọn ọmọ Orílẹ̀ Azerbaijan yàtọ̀. +Oniroyin aladaaduro miiran, Sevinc Osmangizi, fi se agbekale ipe kan ni orii YouTube ti o n pe fun ida-oro-wo lori iforowani-lenuwo ohun leyin ti Igbohunsafefe pari. Oníròyìn aládàádúró mìíràn, Sevinc Osmangizi, fi ṣe àgbékalẹ̀ ìpè kan ní oríi YouTube tí ó ń pè fún ìda-ọ̀rọ̀-wo lórí ìfọ̀rọ̀wáni-lẹ́nuwo ọ̀hún lẹ́yìn tí Ìgbóhùnsáfẹ́fẹ́ parí. +Awon ti won wo o so awon nnkan ti ko te won lorun, won si tun pe fun ayipada. Àwọn tí wọ́n wò ó sọ àwọn nǹkan tí kò tẹ́ wọn lọ́run, wón sì tún pè fún àyípadà. +Okan ni: Ọ̀kan ní: +N ko le e wo iforoworo naa ju ibi mo wo o de lo, mo si pa ero amohun-maworan. N kò le è wo ìfọ̀rọ̀wọ́rọ̀ náà ju ibi mo wò ó dé lọ, mo sì pa ẹ̀rọ amóhùn-máwòrán. +Nitori pe, ofe lasan ni olubeere Mirshahin Aghayev ati ibeere re. Nítorí pé, òfé lásán ni olùbéèrè Mirshahin Aghayev àti ìbéèrè rẹ̀. +Adehun won ko wulo fun wa mo. Àdéhùn wọn kò wúlò fún wa mọ́. +Eke ati iro won ti su awon eeyan. Èké àti irọ́ wọn ti sú àwọn èèyàn. +Awon ara ilu n fe ohun tuntun ati atunto tooto. Àwọn ará ìlú ń fẹ́ ohun tuntun àti àtúntò tòótọ́. +Akekoobirin kan ti o je omo Tibet-Canada ri ikolu lori ayelujara leyin ti o ja ewe olu bori ninu idibo ajo-igbimo akekoo. Akẹ́kọ̀ọ́bìrin kan tí ó jẹ́ ọmọ Tibet-Canada rí ìkọlu lórí ayélujára lẹ́yìn tí ó já ewé olú borí nínú ìdìbò àjọ-ìgbìmọ̀ akẹ́kọ̀ọ́. +O ro pe, Beijing lo ye a ba wi. Ó rò pé, Beijing ló yẹ á bá wí. +Aworan wa lati owoo Chemi Lhamo lati ibawole The Stand News. Àwòrán wá láti ọwọ́ọ Chemi Lhamo láti ìbáwọlé The Stand News. +Leung Hoi Ching ni o koko ko iroyin yii ti a si tejade ni edee Chinese lori ile igberoyin jade ara ilu Hong Kong, The Stand News ni ojo karun-un-dinlogun, Osu Erele, odun-un 2019. Leung Hoi Ching ni ó kọ́kọ́ kọ ìròyìn yìí tí a sì tẹ̀jáde ní èdèe Chinese lórí ilé ìgbéròyìn jáde ará ìlú Hong Kong, The Stand News ní ọjọ́ karùn-ún-dínlógún, Oṣù Èrèlé, ọdún-un 2019. +Zhao Yunlin ni o tu imoo re si edee Geesi. Zhao Yunlin ni ó tú ìmọ̀ọ rẹ̀ sí èdèe Gẹ̀ẹ́sì. +Ni ojo kesan-an Osu Erele, awon akekoo ti Ifafiti Toronto, ogba Scarborough dibo yan omo odun mejilel'ogun kan ti ilu abinibii re je Tibet, gege bi aare igbimo awon akekoo. Ní ọjọ́ kẹsàn-án Oṣù Èrélé, àwọn akẹ́kọ̀ọ́ ti Ifáfitì Toronto, ọgbà Scarborough dìbò yan ọmọ ọdún méjìlél'ógún kan tí ìlú abínibíi rẹ̀ jẹ́ Tibet, gẹ́gẹ́ bí ààrẹ ìgbìmọ̀ àwọn akẹ́kọ̀ọ́. +Leyin ojo meloo kan ti a kede esi idibo ohun, ogunlogo awon omo China ti won n kekoo l'oke okun fi onte lu apileko ifi-ehonu kan ni ori ero-ayelujara, ti won si n t'oka abuku si Lhamo pe o n l'ediapopo pelu awon ajo to n ja fun ominira Tibet. Lẹ́yìn ọjọ́ mélòó kan tí a kéde èsì ìdìbò ọ̀hún, ogunlọ́gọ̀ àwọn ọmọ China tí wọ́n ń kẹ́kọ̀ọ́ l'ókè òkun fi òǹtẹ̀ lu àpilẹ̀kọ ìfi-èhónú kan ní orí ẹ̀rọ-ayélujára, tí wọ́n sì ń t'ọ́ka àbùkù sí Lhamo pé ó ń l'ẹ̀díàpòpọ̀ pẹ̀lú àwọn àjọ tó ń jà fún òmìnira Tibet. +Won ro awon alase ile-iwe ohun lati yo o kuro l'ori oye naa. Wọn rọ àwọn aláṣẹ ilé-ìwé ọ̀hún láti yọ ọ́ kúrò l'órí òye náà. +Kobakungbe ifesi oro lati enu awon akekoo ti o n gbe ni oke okun gbungbun oke-odo China. Kòbákùngbé ìfèsì ọ̀rọ̀ láti ẹnu àwọn akẹ́kọ̀ọ́ tí ó ń gbé ní òkè òkun gbùngbùn òkè-odò China. +Isamulo ero-alatagbaa ti Lhamo kun fun awon kobakungbe ijabo-oro ati eyi ti o n pe fun iwaa jagidijagan, eyi ti ko seyin awon akekoo oke-okun ti o n gbe gbungbun China. Ìṣàmúlò ẹ��rọ-alátagbàa ti Lhamo kún fún àwọn kòbákùngbé ìjábọ̀-ọ̀rọ̀ àti èyí tí ó ń pè fún ìwàa jàgídíjàgan, èyí tí kò ṣẹ̀yìn àwọn akẹ́kọ̀ọ́ òkè-òkun tí ó ń gbé gbùngbùn China. +Bi awon ile igberoyin safefe agbanla-aye gbogbo se tan iroyin-in re ka, awon akekoo ti o wa lati Hong Kong ati Taiwan gbinnaya lati gbejaa Lhamo. Bí àwọn ilé ìgbéròyìn sáfẹ́fẹ́ àgbàńlá-ayé gbogbo ṣe tán ìròyìn-in rẹ̀ ká, àwọn akẹ́kọ̀ọ́ tí ó wà láti Hong Kong àti Taiwan gbìnnàyá láti gbéjàa Lhamo. +Ninu iforowani-lenuwo ori ero ibanisoro pelu Stand News, Chemi Lhamo so pe oun nigbagbo pe ohun ti o sele ko seyin awon ajo ti won n ba Ijoba China se, esun eyi ti awon osise agba ajo oba China ti se le lori. Nínú ìfọ̀rọ̀wáni-lẹ́nuwo orí ẹ̀rọ ìbánisọ̀rọ̀ pẹ̀lú Stand News, Chemi Lhamo sọ pé òun nígbàgbọ́ pé ohun tí ó ṣẹlẹ̀ kò sẹ́yìn àwọn àjọ tí wọ́n ń bá Ìjọba China ṣe, ẹ̀sùn èyí tí àwọn òṣìṣẹ́ àgbà àjọ ọba China ti sẹ́ lé lórí. +Ki a to dibo yii, a ti yan mi gege bi igba-keji aare igbimo akekoo fun osu mejo gbako, ko si si ohun kan ti o sele. Kí a tó dìbò yìí, a ti yàn mí gẹ́gẹ́ bí igbá-kejì ààrẹ ìgbìmọ̀ akẹ́kọ̀ọ́ fún oṣù mẹ́jọ gbáko, kò sì sí ohun kan tí ó ṣẹlẹ̀. +Ni idakeji, leyin gbogbo iselee pajawiri wonyii, ko si ani-ani pe ajo kan n gbiyanju lati tika bo isele wonwonyi ni biripo. Ní ìdakèjì, lẹ́yìn gbogbo ìṣẹ̀lẹ̀ẹ pàjáwìrì wọ̀nyìí, kò sí àní-àní pé àjọ kan ń gbìyànjú láti tìka bọ ìṣẹ̀lẹ̀ wọ̀nwọ̀nyí ní bírípó. +O pani lerin-in pe lati igba yii wa ti mo ti n sise gege bi igba-keji aare, bi mo ti se n se eto orisirisi ti n o si ye fi awon asayan ihuwasi mi l'ede, sugbon ko si eni ti o ti wadii nipa awon ona oselu ti mo yan ni aayo. Ó pani lẹ́rìn-ín pé láti ìgbà yìí wá tí mo ti ń ṣiṣẹ́ gẹ́gẹ́ bí igbá-kejì ààrẹ, bí mo ti ṣe ń ṣe ètò oríṣiríṣi tí n ò sì yé fi àwọn àṣàyàn ìhùwàsí mi l'éde, ṣùgbọ́n kò sí ẹni tí ó ti wádìí nípa àwọn ọ̀nà òṣèlú tí mo yàn ní ààyò. +O te siwaju si i pe iwa awon akekoo akegbe oun lati gbungbun China ti n yi pada. Ó tẹ̀ síwájú sí i pé ìwà àwọn akẹ́kọ̀ọ́ akẹgbẹ́ òun láti gbùngbùn China tí ń yí padà. +Okan ninu awon akegbee re ti o wa lati gbungbun China fi iwanwara pe e nija lati fi ero re s'ode lori gbigba ominira Tibet. Ọ̀kàn nínú àwọn akẹgbẹ́ẹ rẹ̀ tí ó wá láti gbùngbùn China fi ìwàǹwara pè é níjà láti fi èrò rẹ s'óde lórí gbígba òmìnira Tibet. +"O tun gba awon ipe kan, eyi ti o n ko ""orin pupa"" (orin ote ti o n yin Egbe Oselu Chinese Communist Party)." "Ó tún gba àwọn ìpè kan, èyí tí ó ń kọ ""orin pupa"" (orin ọ̀tẹ̀ tí ó ń yín Ẹgbẹ́ Òṣèlú Chinese Communist Party)." +Awon orin wonyii ko ye Lhamo, bo se je pe ko mo edee Mandarin Ile China so. Àwọn orin wọ̀nyìí kò yé Lhamo, bó ṣe jẹ́ pé kò mọ èdèe Mandarin Ilẹ̀ China sọ. +Bi akanlu atako ati ijabo se n lo lowo lori ayelujara, apapo awon akekoo kan ti gbogun lo si ofiisi igbimo akekoo lati lo pe fun gbigbe esi idibo ohun yewo. Bí àkànlù àtakò àti ìjàbọ̀ ṣe ń lọ lọ́wọ́ lórí ayélujára, àpapọ̀ àwọn akẹ́kọ̀ọ́ kan tí gbógun lọ sí ọ́fíìsì ìgbìmọ̀ akẹ́kọ̀ọ́ láti lọ pè fún gbígbé èsì ìdìbò ọ̀hún yẹ̀wò. +Igbimo akekoo si ti ti iyara ipadee won pa fun igba die, nitori oro abo. Ìgbìmọ̀ akẹ́kọ̀ọ́ sì ti ti ìyàrá ìpàdée wọn pa fún ìgbà díẹ̀, nítorí ọ̀rọ̀ àbò. +Chemi Lhamo ti je ajajangbara akekoo fun odun meloo kan. Chemi Lhamo ti jẹ́ ajàjàǹgbara akẹ́kọ̀ọ́ fún ọdún mélòó kan. +O je omo egbe to ni aapon ni ilu ajogbe awon Tibet ti o wa ni Toronto ati pe o ti kopa ninu ijafetoo kan ti o waye nita Akanko Ile Eko Confucius ti fafiti ohun, eka ibile ajo isodokan asa Ile China ti ijoba China n se agbateru fun lona ti o fi n mu ki China lagbara si i ni ile okeere. Ó jẹ́ ọmọ ẹgbẹ́ tó ní áápọn ní ìlú àjọgbé àwọn Tibet tí ó wà ní Toronto àti pé ó ti kópa nínú ìjàfẹ́tọ̀ọ́ kan tí ó wáyé níta Akànkọ́ Ilé Ẹ̀kọ́ Confucius tí fáfitì ọ̀hún, ẹ̀ka ìbílẹ̀ àjọ ìsọdọ̀kan àṣà Ilẹ̀ China tí ìjọba China ń ṣe agbátẹrù fún lọ́nà tí ó fi ń mú kí China lágbára sí i ní ilẹ̀ òkèèrè. +Ni igba yii wa, o ti fi ero okan-an re han pelu awon ajafetoo ilu lati Hong Kong ati Taiwan lori koko oro to je mo, ominira oro siso, ida-gbe nnkan se, ijoba awarawa ati awon koko to jo mo o ni ipade ita gbangba. Ní ìgbà yìí wá, ó ti fi èrò ọkàn-an rẹ̀ hàn pẹ̀lú àwọn ajàfẹ́tọ̀ọ́ ìlú láti Hong Kong àti Taiwan lórí kókó ọ̀rọ̀ tó jẹ mọ̀, òmìnira ọ̀rọ̀ sísọ, ìdá-gbé nǹkan ṣe, ìjọba àwarawa àti àwọn kókó tó jọ mọ́ ọ ní ìpàdé ìta gbangba. +Lhamo o fi igba kan beru lati so ero okan-an re jade ri tabi fi ara re han gege bi omo Tibet- o ma n wo Chuba, aso ibile awon omo Tibet, ni gbogbo ojo Ojoru. Lhamo ò fi ìgbà kan bẹ̀rù láti sọ èrò ọkàn-an rẹ̀ jáde rí tàbí fi ara rẹ̀ hàn gẹ́gẹ́ bí ọmọ Tibet- ó má ń wọ Chuba, aṣọ ìbílẹ̀ àwọn ọmọ Tibet, ní gbogbo ọjọ́ Ọjọ́rú. +Titi di igba idibo, ko gbo-oorun inunibini kan ri lati odo awon akegbee re ti won je omo China. Títí di ìgbà ìdìbò, kò gbó-òórùn inúnibíni kán rí láti ọ̀dọ àwọn akẹgbẹ́ẹ rẹ̀ tí wọ́n jẹ́ ọmọ China. +Eyi ni o mu u fura pe ikoni sita bii omo ojo mejo yii ko seyin awon alase China. Èyí ni ó mú u fura pé ìkoni síta bíi ọmọ ọjọ́ mẹ́jọ yìí kò sẹ́yìn àwọn aláṣẹ China. +Lati eeyan ogunlende alainibugbe si olori igbimo akekoo Láti èèyàn ogúnléndé aláìníbùgbé sí olórí ìgbìmọ̀ akẹ́kọ̀ọ́ +Ki o to rin irinajo lo si Canada ni omo odun mokanla , Chemi Lhamo je eni ogunlende ti ko ri ibugbe kan gbe ni India. Kí ó tó rin ìrìnàjò lọ sí Canada ní ọmọ ọdún mọ́kànlá , Chemi Lhamo jẹ́ ẹni ogúnléndé tí kò rí ibùgbé kan gbé ní India. +Awon obii re agba sa kuro ni ilee won pelu Dalai Lama ni odun-un 1959. Ninu hahamo inira ti won wa yii, ko si ibi ti oun ati molebi re lo, ti won ka won kun. Àwọn òbíi rẹ̀ àgbà sá kúrò ní ilẹ̀ẹ wọn pẹ̀lú Dalai Lama ní ọdún-un 1959. Nínú hàhámọ́ ìnira tí wọ́n wà yìí, kò sí ibi tí òun àti mọ̀lẹ́bí rẹ̀ lọ, tí wọ́n kà wọ́n kún. +"Nigbakuugba ti won ba bi mi leere pe : ""Ibo lo ti wa?""" "Nígbàkúùgbà tí wọ́n bá bí mí léèrè pé : ""Ibo lo ti wá?""" +Ara mi maa n koti lati dahun – Igba miiran ma a pe India ni mo ti wa, sugbon won ko fun mi ni iwe igbeluu; nigba miiran ewe ma a dahun pe Tibet ni mo ti wa, sugbon ti won ba beere pe bawo ni Tibet se ri, n o mo bi n o se dahun-un re, idi ni pe China o fun mi ni iwe igbeluu lo si Tibet. Ara mi máa ń kótì láti dáhùn – Ìgbà mìíràn mà á pé India ni mo ti wá, ṣùgbọ́n wọn kò fún mi ní ìwé ìgbèlùú; nígbà mìíràn ẹ̀wẹ̀ mà á dáhùn pé Tibet ni mo ti wá, ṣùgbọ́n tí wọ́n bá béèrè pé báwo ni Tibet ṣe rí, n ò mọ bí n ó ṣe dáhùn-un rẹ̀, ìdí ni pé China ò fún mi ní ìwé ìgbèlùú lọ sí Tibet. +Sugbon iriri mi bi won se n ri mi bii atohunrinwa ti je ki n ni imo nipa asa awon eeyan mi: asa Tibet. Ṣùgbọ́n ìrírí mi bí wọ́n ṣe ń rí mi bíi atọ̀húnrìnwá ti jẹ́ kí n ní ìmọ̀ nípa àṣà àwọn èèyàn mi: àṣà Tibet. +Llamo soro nipa irinajoo re lo si Canada, omo kekere akekoo tuntun kan ti o wa lati Tibet ti o ba wa si iyara ikeekoo. Llamo sọ̀rọ̀ nípa ìrìnàjòo rẹ̀ lọ sí Canada, ọmọ kékeré akẹ́kọ̀ọ́ tuntun kan tí ó wá láti Tibet tí ó bá wá sí ìyàrá ìkẹ́ẹ̀kọ̀ọ́. +Ara re ya gaga, inu re dun lati se alabapade awon ore ti o wa lati ilee re, bee lo mo pe o le so ede Tibet. Ara rẹ̀ yá gágá, inú rẹ̀ dùn láti ṣe alábàpàdé àwọn ọ̀rẹ́ tí ó wá láti ilẹ̀ẹ rẹ̀, bẹ́ẹ̀ ló mọ̀ pé ó lé sọ èdè Tibet. +Sibesibe, ninu ifun-ojupo, o so fun un pe: “Ti a ko ba so ede Tibet nko ? Síbẹ̀síbẹ̀, nínú ìfún-ojúpọ̀, ó sọ fún un pé: “Tí a kò bá sọ èdè Tibet ńkọ́ ? +Mo le so Geesi.” Mo lè sọ Gẹ̀ẹ́sì.” +N o mo boya oju n ti i ni tabi eri okan n je e. N ò mọ̀ bóyá ojú ń tì í ni tàbí ẹ̀rí ọkàn ń jẹ́ ẹ. +N o mo. N ò mọ̀. +Sugbon igba naa ni mo to mo pe awon odo Tibet kan o fe so ede won bi eni pe won kan-an nipa fun won lati so ede elede. Ṣùgbọ́n ìgbà náà ni mo tó mọ̀ pé àwọn ọ̀dọ́ Tibet kan ò fẹ́ sọ èdè wọn bí ẹni pé wọn kàn-án nípa fún wọn láti sọ èdè elédè. +Ni igba yen, Lhamo je omo odun 12. Ní ìgbà yẹn, Lhamo jẹ́ ọmọ ọdún 12. +Emii re o le ‘le nipa idanimoo re, o yii okan awon obi re pada lati ko lo si adugbo ti awon omo Tibet n gbe. Ẹ̀míi rẹ̀ ò lé ‘lẹ̀ nípa ìdánimọ̀ọ rẹ̀, ó yìí ọkàn àwọn òbí rẹ̀ padà láti kó lọ sí àdúgbò tí àwọn ọmọ Tibet ń gbé. +Lati igba naa wa, o ko nipa ede, asa ati isese Buddha ti Tibet, o si di aja-fun-eto omo eniyan. Láti ìgbà náà wá, ó kọ́ nípa èdè, àṣà àti ìṣẹ̀ṣe Buddha ti Tibet, ó sì di àjà-fún-ẹ̀tọ́ ọmọ ènìyàn. +Awon adayanri iwa Tibet bii ini elegbe eni lokan, ibowo fun agba, aimokan ni ipile ibaje, ti fun mi ni igboya. Àwọn àdáyanrí ìwà Tibet bíi ìní elẹgbẹ́ ẹni lọ́kàn, ìbọ̀wọ̀ fún àgbà, àìmọ̀kan ní ìpilẹ̀ ìbàjẹ́, ti fún mi ní ìgboyà. +Bi imo mi se n le kun si i ninu asa ibilee mi, ni igboya mi se n po si i. Bí ìmọ̀ mi ṣe ń lé kún sí i nínú àṣà ìbílẹ̀ẹ mi, ní ìgboyà mi ṣe ń pọ̀ sí i. +Agbara ati igboya yii, bi o se so, ti mu u lati le soro akin gege bi atohun-rinwa ati omo Tibet: Agbára àti ìgboyà yìí, bí ó ṣe sọ, tí mú u láti lè sọ̀rọ̀ akin gẹ́gẹ́ bí atọ̀hùn-rìnwá àti ọmọ Tibet: +O le lati je atohun-rinwa, sugbon ijajangbara yii ni o so mi di bi mo se wa. Ó le láti jẹ́ atọ̀hùn-rìnwá, ṣùgbọ́n ìjàjàǹgbara yìí ní ó sọ mí di bí mo ṣe wà. +Lonii, mo n soro ni ohun irara nipa awon ara Tibet ni kikankikan ati iwuri olope ti idanimoo mi gege bi omo Tibet fun mi. Lónìí, mò ń sọ̀rọ̀ ní ohùn ìrara nípa àwọn ará Tibet ní kíkankíkan àti ìwúrí ọlọ́pẹ́ tí ìdánimọ̀ọ mi gẹ́gẹ́ bí ọmọ Tibet fún mi. +Nigba ti a n dibo igbimo akekoo, mo maa n tenu mo on pe o ye ki awon ti won ayasoto ni asoju nigba idibo. Nígbà tí à ń dìbò ìgbìmọ̀ akẹ́kọ̀ọ́, mo máa ń tẹnu mọ ọn pé ó yẹ kí àwọn tí wọ́n ayàsọ́tọ̀ ní aṣojú nígbà ìdìbò. +A n fe asoju ti yoo ri i wipe a n ri eto wa gba loorekoore. À ń fẹ́ aṣojú tí yóò rí i wípé à ń rí ẹtọ wa gbà lóòrèkóòrè. +Ijiya yoo wa sopin Ìjìyà yóò wá sópin +Fun Lhamo, aye ti o pe perepere ni eyi ti ko si idalowoko tabi iyasoto — Ominira Tibet ati idaduroo re ko ni ohun ti o hun je wa lese. Fún Lhamo, ayé tí ó pé pérépéré ni èyí tí kò sí ìdálọ́wọ́kọ́ tàbí ìyàsọ́tọ̀ — Òmìnira Tibet àti ìdádúróo rẹ̀ kọ́ ni ohun tí ó hún jẹ wá lẹ́sẹ̀. +Imisi ojo ola mi si Tibet kan naa ni mo ni si gbogbo agba-nla-aye: Mo fe je ki eto ti awon ara Tibet n je gbadun maa yato si ti awon Canada, awon ni ominira lati le so ero okan eni, ominira lati ni igbagbo, ominira lati maa fi oselu pa enieleni lekun. Ìmísí ọjọ́ ọ̀la mi sí Tibet kan náà ni mo ní sì gbogbo àgbá-ńlá-ayé: Mo fẹ́ jẹ́ kí ẹ̀tọ́ tí àwọn ará Tibet ń jẹ gbádùn máà yàtọ̀ sí ti àwọn Canada, àwọn ni òmìnira láti lè sọ èrò ọkàn ẹni, òmìnira láti ní ìgbàgbọ́, òmìnira láti máà fi òṣèlú pá ẹniẹlẹ́ni lẹ́kún. +N o se ojusaaju fun awon ara Tibet lati ni awon eto won yii nikan, o wu mi ki awon ti won wa lati Hong Kong ati Taiwan, iwo-oorun Turkey, awon egbeegberun lona egberun ni ilopo meji 60 eni ogunlende ti o wa ni kari aye ati fun gbogbo awon eniyan lati janfaani eto wonyi. N ò ṣe ojúṣàájú fún àwọn ará Tibet láti ní àwọn ẹ̀tọ́ wọn yìí nìkan, ó wù mí kí àwọn tí wọ́n wá láti Hong Kong àti Taiwan, ìwọ̀-oòrùn Turkey, àwọn ẹgbẹẹgbẹ̀rún lọ́nà ẹgbẹ̀rún ní ìlọ́po méjì 60 ẹni ogúnléndé tí ó wà ní kárí ayé àti fún gbogbo àwọn ènìyàn láti jàǹfààní ẹ̀tọ̀ wọ̀nyí. +Opo awon eeyan lati Hong Kong ni igbagbo pe China ti n lo agbara tikuuku, won si n lo eto ilu lati se awon ota ati awon eya ti ko po leyin. Ọ̀pọ̀ àwọn èèyàn láti Hong Kong ní ìgbàgbọ́ pé China tí ń lo agbára tìkúùkú, wọ́n sì ń lo ètò ìlú láti ṣẹ́ àwọn ọ̀tá àti àwọn ẹ̀yà tí kò pọ̀ lẹ́yìn. +Koda ni Hong Kong, aye lati so oro enu eni jade ati lati ba eeyan se po ti jakule. Kódà ni Hong Kong, àyè láti sọ ọ̀rọ̀ ẹnu ẹni jáde àti láti bá èèyàn ṣe pọ̀ ti jákulẹ̀. +Awon ipenija oselu ti o n koju won ni Hong Kong leyin Akojopo Egbe Alaburada; 2014 Umbrella Movement ko se ajoji si Chemi Lhamo, sugbon o ba awon ara Hong Kong kedun, o petu si won lokan pe ko ki won maa se juwo sile: Àwọn ìpèníjà òṣèlú tí ó ń kojú wọn ní Hong Kong lẹ́yìn Àkójọpọ̀ Ẹgbẹ́ Alábùradà; 2014 Umbrella Movement kò ṣe àjòjì sí Chemi Lhamo, ṣùgbọ́n ó bá àwọn ará Hong Kong kẹ́dùn, ó pẹ̀tù sí wọn lọ́kàn pé kò kí wọ́n máà ṣe juwọ́ sílẹ̀: +Mo ko eko kan ninu asa awon Tibet nipa aiwafunigbapipe: gbogbo nnkan ni opin yoo de ba. Mo ni igbagbo pe ijiya gbogbo n bo wa dopin...Mo ni ireti pe ojo kan n bo ti mo maa wo aso Chuba mi lo si Tibet. Mo kọ́ ẹ̀kọ́ kan nínú àṣà àwọn Tibet nípa àìwàfúnìgbàpípẹ́: gbogbo nǹkan ni òpin yóò dé bá. Mo ní ìgbàgbọ́ pé ìjìyà gbogbo ń bọ̀ wá dópin…Mo ní ìrètí pé ọjọ́ kan ń bọ̀ tí mo máa wọ aṣọ Chuba mi lọ sí Tibet. +Afile iye owo fun gbigba iwe eri omo-ilu-fun-irinna mu awon omo Angola fi ehonu han Àfilé iye owó fún gbígba ìwé ẹ̀rí ọmọ-ìlú-fún-ìrìnnà mú àwọn ọmọ Angola fi ẹ̀hónú hàn +"Ni ibi ifehonuhan ni Luanda, ami naa so pe ""30.500 Kwanzas ki i se kekere""." "Ní ibi ìfẹ̀hónúhàn ní Luanda, àmì náà sọ pé ""30.500 Kwanzas kì í ṣe kékeré""." +Aworan lati owoo Fernando Gomes, a gba ase lati lo o. Àwòrán láti ọwọ́ọ Fernando Gomes, a gba àṣẹ láti lò ó. +Inu n bi awon omo orile-ede Angola latari iye owo iwe eri omo-ilu-fun-irinna tuntun 30,500 kwanzas (o to 97 owo dollar) ti ijoba sese polongo ni ojo 21 osu Seere. Inú ń bí àwọn ọmọ orílẹ̀-èdè Angola látàrí iye owó ìwé ẹ̀rí ọmọ-ìlú-fún-ìrìnnà tuntun 30,500 kwanzas (ó tó 97 owó dollar) tí ìjọba ṣẹ̀ṣẹ̀ polongo ní ọjọ́ 21 oṣù Ṣẹẹrẹ. +2500 kwanzas (owo dollar orile-ede US mejo) ni o je teletele. 2500 kwanzas (owó dollar orílẹ̀-èdè US mẹ́jọ) ni ó jẹ́ tẹ́lẹ̀tẹ́lẹ̀. +Ni afikun, ijoba ti pin iye owo irufe irinajo ti o wa si otooto, o to o ni eseese. Ní àfikún, ìjọba ti pín iye owó irúfẹ́ ìrìnàjò tí ó wà sí ọ̀tọ̀ọ̀tọ̀, ó tò ó ní ẹsẹẹsẹ. +Labe ilana tuntun yii ni ijoba yoo ti maa gba 45,250 kwanzas fun iwe iwolu iduro-si-ilu; 21,350 fun iwe iwolu irinajo-afe; 36,500 fun iwe iwolu agbanibode; 38,125 fun isunsiwaju iwe iwolu ise; 15,250 fun iwe iwolu oro ilera ara; ati 30,500 fun iwe pelebe igbeluu. Lábẹ́ ìlànà tuntun yìí ni ìjọba yóò ti máa gba 45,250 kwanzas fún ìwé ìwọ̀lú ìdúró-sí-ìlú; 21,350 fún ìwé ìwọ̀lú ìrìnàjò-afẹ́; 36,500 fún ìwé ìwọ̀lú àgbàníbodè; 38,125 fún ìsúnsíwájú ìwé ìwọ̀lú iṣẹ́; 15,250 fún ìwé ìwọ̀lú ọ̀rọ̀ ìlera ara; àti 30,500 fún ìwé pélébé ìgbélùú. +Agbenuso fun Eka Ijoba ti o n se abojuto eto iforukosile, Valdemar Jose, so fun awon akoroyin ibile Angola pe idiyele fun iwe irinna iwolu lasan-lasan lo si oke nitori owo gegere ni o n je lati se iwe naa: Agbẹnusọ fún Ẹ̀ka Ìjọba tí ó ń ṣe àbójútó ètò ìforúkọsílẹ̀, Valdemar José, sọ fún àwọn akọ̀ròyìn ìbílẹ̀ Angola pé ìdíyelé fún ìwé ìrìnnà ìwọ̀lú lásán-làsàn lọ sí òkè nítorí owó gegere ni ó ń jẹ láti ṣe ìwé náà: +Itumo Itunwi-oro Oloro gan-an Ìtúmọ̀ Ìtúnwí-ọ̀rọ̀ Ọlọ́rọ̀ gan-an +Ijoba ri i wipe o to asiko lati sun owo iwe eri omo-ilu-fun-irinna, o si ti yo owoo Kilankoo re kuro ninu kiko owo le e lori, ki o ba le se, fun apeere, pese omi, inaa manamana ati awon ohun amayerorun miiran. Ìjọba rí i wípé ó tó àsìkò láti sún owó ìwé ẹ̀rí ọmọ-ìlú-fún-ìrìnnà, ó sì ti yọ ọwọ́ọ Kílàńkóo rẹ̀ kúrò nínú kíkó owó lé e lórí, kí ó ba lè ṣe, fún àpẹẹrẹ, pèsè omi, ináa mànàmáná àti àwọn ohun amáyérọrùn mìíràn. +Ohun elo fun iwe eri omo-ilu-fun-irinna maa n gbon owo mi, nitori ise idaabobo orii re, ti ajo oba n kowo le lori tele ki o to di igba yii. Ohun èlò fún ìwé ẹ̀rí ọmọ-ìlú-fún-ìrìnnà máa ń gbọ́n owó mì, nítorí iṣẹ́ ìdáàbòbò oríi rẹ̀, tí àjọ ọba ń kówó lé lórí tẹ́lẹ̀ kí ó tó di ìgbà yìí. +Eyi je iranti ohun ti oju awon omo Mozambique ri ni ipari odun-un 2018, nigbati ijoba pinnu lati fi owo kun iwe ase gbogbo, bee naa ni o ba iwe ase oko wiwa, ti idiyelee re fi ida 500 gbewo lori. Èyí jẹ́ ìrántí ohun tí ojú àwọn ọmọ Mozambique rí ní ìparí ọdún-un 2018, nígbàtí ìjọba pinnu láti fi owó kún ìwé àṣẹ gbogbo, bẹ́ẹ̀ náà ni ó bá ìwé àṣẹ ọkọ̀ wíwà, tí ìdíyelée rẹ̀ fi ìdá 500 gbéwó lórí. +Afile iye owo naa ti da awuyewuye sile. Àfilé iye owó náà ti dá awuyewuye sílẹ̀. +Ifehonuhan odo ti o to bii 100 waye ni ojo kerin osu Erele, pelu atileyin egbe awon omo ilu kan ti o ri igbese ijoba gege bi ona lati gbese le eto awon eniyan fun irinajo sise. Ìfẹ̀hónúhàn ọ̀dọ̀ tí ó tó bíi 100 wáyé ní ọjọ́ kẹ́rin oṣù Èrèlé, pẹ̀lú àtìlẹ́yìn ẹgbẹ́ àwọn ọmọ ìlú kan tí ó rí ìgbésẹ̀ ìjọba gẹ́gẹ́ bí ọ̀nà láti gbẹ́sẹ̀ lé ẹ̀tọ́ àwọn ènìyàn fún ìrìnàjò ṣíṣe. +Ifehonuhan naa Ìfẹ̀hónúhàn náà +Ifehonuhan ni Luanda (ojo kerin osu Erele). Ìfẹ̀hónúhàn ní Luanda (ọjọ́ kẹrin oṣù Èrèlé). +Aworan lati owoo Simao Rossi, a lo o pelu ase. Àwòrán láti ọwọ́ọ Simão Rossi, a lò ó pẹ̀lú àṣẹ. +Ni ojo kerin osu Erele, Global Voices ba Fernando Gomes, ajijangbara omo orile ede Angola ti o je okan lara awon alatileyin ifehonuhan naa takuroso, lati mo ohun gbogbo ti o ro mo isele naa. Ní ọjọ́ kẹrin oṣù Èrèlé, Global Voices bá Fernando Gomes, ajìjàǹgbara ọmọ orílẹ̀ èdè Angola tí ó jẹ́ ọ̀kan lára àwọn alátìlẹ́yìn ìfẹ̀hónúhàn náà tàkùrọ̀sọ, láti mọ ohun gbogbo tí ó rọ̀ mọ́ ìṣẹ̀lẹ̀ náà. +O so fun wa: Ó sọ fún wa: +Itumo Itunwi-oro Oloro gan-an Ìtúmọ̀ Ìtúnwí-ọ̀rọ̀ Ọlọ́rọ̀ gan-an +Eyi [ni ona kan] fun ipesi akiyesi ijoba Joao Lourenco, wipe afile idiyele ko ye niru asiko yii, nitori owo naa ti se gegere ju fun awon omo ilu. Èyí [ni ọ̀nà kan] fún ìpèsí àkíyèsí ìjọba João Lourenço, wípé àfilé ìdíyelé kò yẹ nírú àsìkò yìí, nítorí owó náà ti ṣe gegere ju fún àwọn ọmọ ìlú. +"Ati pe ""ise idagbasoke oro Aje orile-ede Angola"" ko le waye nipase afile owo ori, nitori wipe awon omo ilu ni o n fi ori ko o, awon ti o wa ni ipo ijoba ni anfaani ti o po ni ikawoo won, ti o se pe apo ara ilu ti o n runpa ni won ti n mu owo ti won n na." "Àti pé ""iṣẹ́ ìdàgbàsókè ọrọ̀ Ajé orílẹ̀-èdè Angola"" kò lé wáyé nípasẹ̀ àfilé owó orí, nítorí wípé àwọn ọmọ ìlú ni ó ń fi orí kó o, àwọn tí ó wà ní ipò ìjọba ní àǹfààní tí ó pọ̀ ní ìkáwọ́ọ wọn, tí ó ṣe pé àpò ará ìlú tí ó ń rùnpà ni wọ́n ti ń mú owó tí wọ́n ń ná." +Awon alatako ti so pe o se pataki lati ranti wipe iwe eri omo-ilu-fun-irinna duro fun idanimo omo ilu ni oke okun, tori idi eyi, ko se e ye sile fun won. Àwọn alátakò ti sọ pé ó ṣe pàtàkì láti rántí wípé ìwé ẹ̀rí ọmọ-ìlú-fún-ìrìnnà dúró fún ìdánimọ̀ ọmọ ìlú ní òkè òkun, torí ìdí èyí, kò ṣe é yẹ̀ sílẹ̀ fún wọn. +Itumo Itunwi-oro Oloro gan-an Ìtúmọ̀ Ìtúnwí-ọ̀rọ̀ Ọlọ́rọ̀ gan-an +A maa wa ni oju opopona ni olu ilu fun osu Erele, ni awon ojo kookan ti a yan, ojo kerin osu Erele ni iwode naa bere, amo ni ojo keje ni a maa pada si oju opopona, ti a oo tun wa ni ojo kankanla, ti a o si jabo ni ojo ketala, bi ijoba ko ba yi ohun pada. A máa wà ní ojú òpópónà ní olú ìlú fún oṣù Èrèlé, ní àwọn ọjọ́ kọ̀ọ̀kan tí a yàn, ọjọ́ kẹrin oṣù Èrèlé ni ìwọ́de náà bẹ̀rẹ̀, àmọ́ ní ọjọ́ kéje ni a máa padà sí ojú òpópónà, tí a óò tún wà ní ọjọ́ kankànlá, tí a ó sì jábọ̀ ní ọjọ́ kẹtàlá, bí ìjọba kò bá yí ohùn padà. +"Awon akorin ewi-alohun raapu, Lilo Kwanza ati Aderito Goncalves, ko orin kan, ti won si ya aworan-an orin ti o da lorii iwode ifehonuhan yii, ""Iwe eri omo-ilu-fun-irinna 30,000"" ni akole orin naa, ti o n se efe lori iye owo tabua ti omo-ilu yoo san fun iwe irinna." "Àwọn akọrin ewì-alohùn ráàpù, Lilo Kwanza àti Adérito Gonçalves, kọ orin kan, tí wọ́n sì ya àwòrán-an orin tí ó dá lóríi ìwọ́de ìfẹ̀hónúhàn yìí, ""Ìwé ẹ̀rí ọmọ-ìlú-fún-ìrìnnà 30,000"" ni àkọlé orin náà, tí ó ń ṣe ẹ̀fẹ̀ lórí iye owó tabua tí ọmọ-ìlú yóò san fún ìwé ìrìnnà." +O ku ojo die ki iwode naa o ko, ajafuneto omo orile-ede Angola Pedrowski Teca so wipe iwe eri omo-ilu-fun-irinna pon dandan ju iwe idanimo pelebe lo, o ro awon eniyan lati kowoo rin, nitori aikowoo rin, ni i se iku pa omo ejo: Ó ku ọjọ́ díẹ̀ kí ìwọ́de náà ó kò, ajàfúnẹ̀tọ́ ọmọ orílẹ̀-èdè Angola Pedrowski Teca sọ wípé ìwé ẹ̀rí ọmọ-ìlú-fún-ìrìnná pọn dandan ju ìwé ìdánimọ̀ pélébé lọ, ó rọ àwọn ènìyàn láti kọ́wọ̀ọ́ rìn, nítorí àìkọ́wọ̀ọ́ rìn, ní í ṣe ikú pa ọmọ ejò: +Itumo Itunwi-oro Oloro gan-an Ìtúmọ̀ Ìtúnwí-ọ̀rọ̀ Ọlọ́rọ̀ gan-an +Awon ajo agbaye ti deyin ko Ofin Isikuro ti o pase afile idiyele ti o gbera nile firi ti o si lo oke lala. Àwọn àjọ àgbáyé ti dẹ̀yìn kọ Òfin Ìṣíkúrò tí ó pàṣẹ àfilé ìdíyelé tí ó gbéra nílẹ̀ fìrì tí ó sì lọ òkè lálá. +OBS: Iwe idanimo pelebe (B.I) wulo gege bi ami idanimo ni aarin ilu Angola. OBS: Ìwé ìdánimọ̀ pélébé (B.I) wúlò gẹ́gẹ́ bí àmì ìdánimọ̀ ní àárín ìlú Angola. +Ni eyin odi ilu Angola, panda ti ko wulo ni iwe idanimo pelebe, ko si ami idanimo kan ti o wa bi ko se iwe eri omo-ilu-fun-irinna. Ní ẹ̀yìn odi ìlú Angola, pánda tí kò wúlò ni ìwé ìdánimọ̀ pélébé, kò sí àmì ìdánimọ̀ kan tí ó wà bí kò ṣe ìwé ẹ̀rí ọmọ-ìlú-fún-ìrìnnà. +Awa, ti a wa ninu ilu, ni a o fi aabo bo ti a o si ke pe awon araa wa ni oke okun, ki awon naa o ke gbajare, nitori iwe eri omo-ilu-fun-irinna se koko fun won. Àwa, tí a wà nínú ìlú, ni a ó fi ààbò bò tí a ó sì ké pe àwọn aráa wa ní òkè òkun, kí àwọn náà ó ké gbàjarè, nítorí ìwé ẹ̀rí ọmọ-ìlú-fún-ìrìnnà ṣe kókó fún wọn. +Ki iroyin naa o ba ho ye leti awon eniyan, ajafunetoo ni ati akekoo Ifafiti, David Mendes, ko, ni ojo iwode naa, ise-ije fun aare orile-ede Angola Joao Lourenco: Kí ìròyìn náà ó ba hó ye létí àwọn ènìyàn, ajàfúnẹ̀tọ́ọ nì àti akẹ́kọ̀ọ́ Ifáfitì, David Mendes, kọ, ní ọjọ́ ìwọ́de náà, iṣẹ́-ìjẹ́ fún ààre orílẹ̀-èdè Angola João Lourenço: +Itumo Itunwi-oro Oloro gan-an Ìtúmọ̀ Ìtúnwí-ọ̀rọ̀ Ọlọ́rọ̀ gan-an +Omo-egbe aare Joao Lourenco, ki i se nitori eyi ni awon araa Angola se yan o sipo, ko si ibi ti o ti so ninu ipolongo ilerii re, o ko so pe iwe eri yoo gbowo lori, sibe ki ni o n ro? Ọmọ-ẹgbẹ́ ààrẹ João Lourenço, kì í ṣe nítorí èyí ni àwọn aráa Angola ṣe yàn ọ́ sípò, kò sí ibi tí o ti sọ nínú ìpolongo ìléríi rẹ, o kò sọ pé ìwé ẹ̀rí yóò gbówó lórí, síbẹ̀ kí ni ò ń rò? +Ki ni e fi se ohun awon mekunnu? Kí ni ẹ fi ṣe ohùn àwọn mẹ̀kúnnù? +A ti ri irora latari awon afile idiyele, nje o mo isoro ti o n fa fun awon ara ilu? A ti rí ìrora látàrí àwọn àfilé ìdíyelé, ǹjẹ́ o mọ ìṣòro tí ó ń fà fún àwọn ará ìlú? +A ko tile mo eni naa ti o to lati tuko orile-ede Angola, bawo ni odo ti ko nise ti ko labo yoo se ri owo gba iwe eri? A kò tilẹ̀ mọ ẹni náà tí ó tọ́ láti tukọ̀ orílẹ̀-èdè Angola, báwo ni ọ̀dọ́ tí kò níṣẹ́ tí kò lábọ̀ yóò ṣe rí owó gba ìwé ẹ̀rí? +Pelu gbogbo re, ijoba ko i tii so to, tabi ki o kede lati so boya oun yoo mu idiyele naa wale. Pẹ̀lú gbogbo rẹ̀, ìjọba kò ì tíì sọ tó, tàbí kí ó kéde láti sọ bóyá òun yóò mú ìdíyelé náà wálẹ̀. +Ayajo Ojo Ominira ni Trinidad ati Tobago — amo nje orile-ede naa ni ominira bi? Àyájọ́ Ọjọ́ Òmìnira ní Trinidad àti Tobago — àmọ́ ǹjẹ́ orílẹ̀-èdè náà ní òmìnira bí? +Citizens examine what stands in the way of true freedom Citizens examine what stands in the way of true freedom +Ere Orin Irapada, Ogba Ominira, Jamaica. Aworan lati owoo Mark Franco, a gba ase lati lo o. Ère Orin Ìràpadà, Ọgbà Òmìnira, Jamaica. Àwòrán láti ọwọ́ọ Mark Franco, a gba àṣẹ láti lò ó. +Ojo 1 osu Ogun ni opo agbegbe ti o wa ni Caribbean mo si Ayajo Ojo Ominira, ti i se ojo ti a maa n saami igbominira awon omo Adulawo t'o jiya ni asiko okowo eru ori okun atlantic. Ọjọ́ 1 oṣù Ògún ni ọ̀pọ̀ agbègbè tí ó wà ní Caribbean mọ̀ sí Àyájọ́ Ọjọ́ Òmìnira, tí í ṣe ọjọ́ tí a máa ń sààmi ìgbòmìnira àwọn ọmọ Adúláwọ̀ t'ó jìyà ní àsìkò okòwò ẹrú orí òkun atlantic. +Trinidad ati Tobago je akoko ninu awon orile-ede ni agbaye ti yoo ya ojo soto lati fi sorii ifopin si owo eru, amo leyin-in 34 odun ti isinmi apapo naa fi esemule ati odun 185 leyin-in ti Aba ofin Ifopin sowo-eru koko waye, awuyewuye si n lo lorii wipe boya erekusu-ibeji olominira naa ni ominira tabi ko ni. Trinidad àti Tobago jẹ́ àkọ́kọ́ nínú àwọn orílẹ̀-èdè ní àgbáyé tí yóò ya ọjọ́ sọ́tọ̀ láti fi sọríi ìfòpin sí òwò ẹrú, àmọ́ lẹ́yìn-in 34 ọdún tí ìsinmi àpapọ̀ náà fi ẹsẹ̀múlẹ̀ àti ọdún 185 lẹ́yìn-in tí Àbá òfin Ìfòpin sówò-ẹrú kọ́kọ́ wáyé, awuyewuye ṣì ń lọ lóríi wípé bóyá erékùṣù-ìbejì olómìnira náà ní òmìnira tàbí kò ní. +"Ninu oroo re nipa ominira ni ojo 27, odun-un, Alakooso Ilu Dokita. Keith Rowley sakiyesi wipe ni aarin awon omo bibii Trinidad ati Tobago, awon ti o je omo Adulawo ""kol se daadaa to bi o se ye""." "Nínú ọ̀rọ̀ọ rẹ̀ nípa òmìnira ní ọjọ́ 27, ọdún-un, Alákòóso Ìlú Dókítà. Keith Rowley ṣàkíyèsí wípé ní àárín àwọn ọmọ bíbíi Trinidad àti Tobago, àwọn tí ó jẹ́ ọmọ Adúláwọ̀ ""kol ṣe dáadáa tó bí ó ṣe yẹ""." +"Rowley so wipe iwa-ipa ti i se ti eniyan dudu, iriri odo, ni lati maa se iwuri fun awon omoilu lati ""fiyesi, se afihan ati se itakuroso pataki nipa ibi ti a wa gege bi orile-ede""." "Rowley sọ wípé ìwà-ipá tí í ṣe ti ènìyàn dúdú, ìrírí ọ̀dọ̀, ní láti máa ṣe ìwúrí fún àwọn ọmọìlú láti ""fiyèsí, ṣe àfihàn àti ṣe ìtàkùrọ̀sọ pàtàkì nípa ibi tí a wà gẹ́gẹ́ bí orílẹ̀-èdè""." +Alaga Igbimo Atileyin Ominira ti orile-ede naa, Khafra Khambon, gba. Alága Ìgbìmọ̀ Àtìlẹ́yìn Òmìnira ti orílẹ̀-èdè náà, Khafra Khambon, gbà. +Awon iwe apileko kan si olootu fi awon apeere okowo eru igbalode lawujo han eyi ti o fi han wipe ominira tooto si ku die kaato, nigba ti awon miiran gbiyanju lati so o di oro oselu, bi won se n tako awon ise ilu ati asa. Àwọn ìwé àpilẹ̀kọ kan sí olóòtú fi àwọn àpẹẹrẹ okòwò ẹrú ìgbàlódé láwùjọ hàn èyí tí ó fi hàn wípé òmìnira tòòtọ́ ṣì ku díẹ̀ káàtó, nígbà tí àwọn mìíràn gbìyànjú láti sọ ọ́ di ọ̀rọ̀ òṣèlú, bí wọ́n ṣe ń tako àwọn iṣẹ́ ìlú àti àṣà. +Iwe iroyin Trinidad Express yan lati ko eroo re nipa Ayajo Ojo Ominira ti o dabaa wipe Rowley, Kambon, ati ajafetoo omo-eniyan Pearl Eintou Springer si so nigbati won so idi ti awon omoilu Trinidad ati Tobago ti o je eniyan dudu o fi se daadaa to: Ìwé ìròyìn Trinidad Express yàn láti kọ èròo rẹ̀ nípa Àyájọ́ Ọjọ́ Òmìnira tí ó dábàá wípé Rowley, Kambon, àti ajàfẹ́tọ̀ọ́ ọmọ-ènìyàn Pearl Eintou Springer ṣì sọ nígbàtí wọ́n sọ ìdí tí àwọn ọmọìlú Trinidad àti Tobago tí ó jẹ́ ènìyàn dúdú ò fi ṣe dáadáa tó: +O rorun fun egbe ti o duro sinsin lati da etoo eleyameya ati itebole. Ó rọrùn fún ẹgbẹ́ tí ó dúró ṣinṣin láti dá ètòo ẹlẹ́yàmẹyà àti ìtẹ̀bọlẹ̀. +Awon ti ko ba eto naa lo yoo di alaiseto ti won a si di eni agbeseyin si ipo keji tabi eyi ti o buru ju bee lo. Àwọn tí kò bá ètò náà lọ yóò di aláìṣetó tí wọ́n á sì di ẹni àgbésẹ́yìn sí ipò kejì tàbí èyí tí ó burú ju bẹ́ẹ̀ lọ. +Opolopo awon etoo wa, eko ti i se baba, n gbe awon eniyan si ipoo talaka, ko si fun won ni anfaani leekan si i. Ọ̀pọ̀lọpọ̀ àwọn ètòo wa, ẹ̀kọ́ tí í ṣe baba, ń gbé àwọn ènìyàn sí ipòo tálákà, kò sì fún wọn ní àǹfààní lẹ́ẹ̀kan sí i. +Gbogbo eto ni o ni osuwon, ti o si jina gbegberegbe si oke. Gbogbo ètò ni ó ní òṣùwọ̀n, tí ó ṣì jìnà gbégbérégbé sí òkè. +Awon to ba ara won ni isale ni isoro lati ba awon ti o wa ni oke se. Àwọn tó bá ara wọn ní ìsàlẹ̀ ní ìṣòro láti bá àwọn tí ó wà ní òkè ṣe. +Iyi-ara-eni maa n rele, ti eyi yoo si mu won hu iwa-ipa lati ja fun etoo won lawujo. Iyì-ara-ẹni máa ń relẹ̀, tí èyí yóò sì mú wọn hu ìwà-ipá láti jà fún ẹ̀tọ́ọ wọn láwùjọ. +Ajabo-iroyin Arthur Dash gboriyin fun “isele-ateyinwa idagbasoke” orile-ede naa ni ti oran-an eya, amo o tun da aba wipe isoro naa ju bi awon ti se ro lo, o si mu u ni aba pe o ye ki oro alakooso ilu je iwuri fun omoilu lati se iwadii finnifinni si bi eleyameya ninu ile-ise se n pin awon eniyan sotooto. Ajábọ̀-ìròyín Arthur Dash gbóríyìn fún “ìṣẹ̀lẹ̀-àtẹ̀yìnwá ìdàgbàsókè” orílẹ̀-èdè náà ní ti ọ̀ràn-an ẹ̀yà, àmọ́ ó tún dá àbá wípé ìṣòro náà ju bí àwọn ti ṣe rò lọ, ó sì mú u ní àbá pé ó yẹ kí ọ̀rọ̀ alákòóso ìlú jẹ́ ìwúrí fún ọmọìlú láti ṣe ìwádìí fínnífínní sí bí ẹlẹ́yàmẹyà nínú ilé-iṣẹ ṣe ń pín àwọn ènìyàn sọ́tọ̀ọ̀tọ̀. +Awon onlo ero-alatagba so ti won. Onlo Facebook Adrian Raymond so: Àwọn òǹlò ẹ̀rọ-alátagbà sọ ti wọn. Òǹlò Facebook Adrian Raymond sọ: +Ni ojo oni a se iranti ati isaami ominira awon babanlaa wa ninu igbekun ara ti owo eru. Ní ọjọ́ òní a ṣe ìrántí àti ìsààmì òmìnira àwọn babańláa wa nínú ìgbèkùn ara ti òwò ẹrú. +Ni oni, leyin opolopo odun, awa omo eru ti a n ja fitafita fun ajogunba ijoba amunisin. Ní òní, lẹ́yìn ọ̀pọ̀lọpọ̀ ọdún, àwa ọmọ ẹrú tí à ń jà fitafita fún àjogúnbá ìjọba amúnisìn. +Awon ajogunba ti o gbeeru ati ti o ni imugboro ti di gbendeke: A o ki n se onroro, a o ki n se onijagidijagan, a o ki n se apanije, a o kan ki n se odaran ati omo-ita. Àwọn àjogúnbá tí ó gbèèrú àti tí ó ní ìmúgbòrò ti di gbẹndẹ́kẹ: A ò kí ń ṣe òǹrorò, a ò kí ń ṣe oníjàgídíjàgan, a ò kí ń ṣe apanijẹ, a ò kàn kí ń ṣe ọ̀daràn àti ọmọ-ìta. +Olori ni wa, aronujinle ni wa, olopolo pipe ni wa, onimo ni wa. Olórí ni wa, aronújinlẹ̀ ni wa, ọlọ́pọlọ pípé ni wa, onímọ̀ ni wa. +Obama ni wa, Garvey ni wa, Marley ni wa, Angelou ni wa, Walcott ni wa. Obama ni wá, Garvey ni wa, Marley ni wa, Angelou ni wa, Walcott ni wa. +E je ka mo wipe iyasotooto nipa ti awo ara ni ogun ti o n pin wa niya. Ẹ jẹ́ ká mọ̀ wípé ìyàsọ́tọ̀ọ̀tọ̀ nípa ti àwọ̀ ara ni ogún tí ó ń pín wa níyà. +E je ki a se iselu to kun fun owo; e dekun a n ba dudu je ni eti awon eniyan... Ẹ jẹ́ kí á ṣe ìṣèlú tó kún fún ọ̀wọ̀; ẹ dẹ́kun à ń ba dúdú jẹ́ ní etí àwọn ènìyàn... +E je ka s’ajoyo atunri awon igbagboo wa. Ẹ jẹ́ ká ṣ’àjọyọ̀ àtúnrí àwọn ìgbàgbọ́ọ wa. +Won gba esin awon babanlaa wa, won mu igbagbo ati ohun iyii wa kuro ni okan-an wa. Wọ́n gba ẹ̀sìn àwọn babańláa wa, wọ́n mú ìgbàgbọ́ àti ohun iyìi wa kúrò ní ọkàn-an wa. +Ni aye ode oni ti ero ayelujara mu ise iwadii rorun, o ye ki o se ayewo si igbagbo awon babanlaa wa, ibowo ati imoriri agba, gbigba iwusasi eni itenumo ewun ati ere iwa eni, igbagbo n be ninu ebi, ninuu molebi, ninu ileto, ninuu adugbo. Ní ayé òde òní tí ẹ̀rọ ayélujára mú iṣẹ́ ìwádìí rọrùn, ó yẹ kí o ṣe àyẹ̀wò sí ìgbàgbọ́ àwọn babańláa wa, ìbọ̀wọ̀ àti ìmọrírì àgbà, gbígba ìwùsàsí ẹni ìtẹnumọ́ ẹwùn àti èrè ìwà ẹni, ìgbàgbọ́ ń bẹ nínú ẹbí, nínúu mọ̀lẹ́bí, nínú ìletò, nínúu àdúgbó. +Ominira yii faramo eni ti o je, ibi ti o ti se wa, eje ati isele-ateyiwa ti o wa ninu isan-eje. Òmìnira yìí faramọ́ ẹni tí o jẹ́, ibi tí o ti ṣẹ̀ wá, ẹ̀jẹ̀ àti ìṣẹ̀lẹ̀-àtẹ̀yìwá tí ó wà nínú iṣan-ẹ̀jẹ̀. +Gba iyii re mu, asaa re, ati idanimoo re. Gbá iyìi rẹ̀ mú, àṣàà rẹ, àti ìdánimọ̀ọ rẹ. +Awon omo Bangladeshi lo ero-alatagba fi gbogun ti ajakale aisan iba-efon Àwọn ọmọ Bangladeshi lo ẹ̀rọ-alátagbà fi gbógun ti àjàkálẹ̀ àìsàn ibà-ẹ̀fọn +Ogoro l’o n d'ori ko ero-alatagba lo lati gba eje Ọ̀gọ̀rọ̀ l’ó ń d'orí kọ ẹ̀rọ-alátagbà lọ láti gba ẹ̀jẹ̀ +Efon Aedes albopictus, ti o maa n gbe kokoro iba ka. Ẹ̀fọn Aedes albopictus, tí ó máa ń gbé kòkòrò ibà ká. +Aworan lati orii Wikipedia, James Gathany, CDC ni o ni aworan, aworan Ode. Àwòrán láti oríi Wikipedia, James Gathany, CDC ni ó ni àwòrán, àwòrán Òde. +Ni aarin odun, meloo kan ti o koja, paapaa ni asiko iji odoodun monsoon, iye awon ti aisan-an ibaa efon ti kolu ni Bangladeshi ti lekun sii. Ní àárín ọdún, mélòó kan tí ó kọjá, pàápàá ní àsìkò ìjì ọdọọdún monsoon, iye àwọn tí àìsàn-an ibàa ẹ̀fọn ti kọlù ní Bangladeshì ti lékún síi. +Ni odun yii, awon ti aisan-an ibaa kolu to bii 7,179, awon - 2800 ni saa kinni osuu Agemo nikan. Ní ọdún yìí, àwọn tí àìsàn-an ibàá kọlù tó bíi 7,179, àwọn - 2800 ní sáà kínní osùu Agẹmọ nìkan. +Bi eto ijoba o se danto to lati bori ajakale aisan iba ti o gbode yii, awon eniyan n gbekele ero-alatagba lati fi so edun-un okan-an won, pin alaye nipa itankale kokoro naa, ati se ikede nipa bi awon eniyan se le da aabo bo ara won. Bí ètò ìjọba ò ṣe dántọ́ tó láti borí àjàkálẹ̀ àìsàn ibà tí ó gbòde yìí, àwọn ènìyàn ń gbẹ́kẹ̀le ẹ̀rọ-alátagbà láti fi sọ ẹ̀dùn-un ọkàn-an wọn, pín àlàyé nípa ìtànkálẹ̀ kòkòrò náà, àti ṣe ìkéde nípa bí àwọn ènìyán ṣe le dá ààbò bo ara wọn. +Akosile Aisan Po Si i Ni Osu Agemo Àkọsílẹ̀ Àìsàn Pọ̀ Sí i Ní Osù Agẹmọ +Ile iwosan gba awon alaisan iba efon 403 ti o po ju lo ni ojo 22 osu Agemo. Ilé ìwòsàn gba àwọn aláìsàn ibà ẹ̀fọn 403 tí ó pọ̀ jù lọ ní ọjọ́ 22 osù Agẹmọ. +Gege bi awon onimo kan se ro, ipa iyipada oju-ojo, ojo aidagba kan, oju-ojo to n se segesege, ati aisemototo ni odada ti o n da atankale iba sile. Gẹ́gẹ́ bí àwọn onímọ̀ kan ṣe rò, ipa ìyípadà ojú-ọjọ́, òjò àìdágbá kan, ojú-ọjọ́ tó ń ṣe ségesège, àti àìṣèmọ́tótó ni ọ̀dádá tí ó ń dá àtànkálẹ̀ ibà sílẹ̀. +Awon miiran so wipe iba efon ti odun nii n seku paon ju ti eyin wa lo. Ni ti onlo Twitter Md. Saif: Àwọn mìíràn sọ wípé ibà ẹ̀fọn ti ọdún nìí ń ṣekú paon ju ti ẹ̀yìn wá lọ. Ní ti òǹlò Twitter Md. Saif: +"""Iba-efon ati amii re ni odun yii ti yato nitori idi eyi ni o fi ni lati to onisegun re lo ni kete ti o ba ti ni iba naa"" – gege bi ogbologbo onimo ilera ti Ile-iwosan Bangabandhu ti so." """Ibà-ẹ̀fọn àti àmìi rẹ̀ ní ọdún yìí ti yàtọ̀ nítorí ìdí èyí ni o fi ní láti tọ oníṣègùn rẹ̀ lọ ní kété tí o bá ti ní ibà náà"" – gẹ́gẹ́ bí ògbólògbó onímọ̀ ìlera ti Ilé-ìwòsàn Bangabandhu ti sọ." +Awon eya ara awon alaisan ti amodi te ti n dase sile – a ko gbo eyi ri. Àwọn ẹ̀yà ara àwọn aláìsàn tí amodi tẹ̀ ti ń daṣẹ́ sílẹ̀ – a kò gbọ́ èyí rí. +Ninu iforowanilenuwo pelu iwe iroyin Bangla Tribune, Dokita Gulzar so wipe ko si bi a se le wo iba efon yii nigba akoko to, ki o maa tun seni leeekeji. Nínú ìfọ̀rọ̀wánilẹ́nuwò pẹ̀lú ìwé ìròyìn Bangla Tribune, Dókítà Gulzar sọ wípé kò sí bí a ṣe lè wo ibà ẹ̀fọn yìí nígbà àkọ́kọ́ tó, kí ó máà tún ṣeni lẹ́ẹ̀ẹkejì. +Itumo Itunwi-oro Oloro gan-an Ìtúmọ̀ Ìtúnwí-ọ̀rọ̀ Ọlọ́rọ̀ gan-an +Iba-efon ti odun yii je tuntun, o si yara pa eniyan. Ibà-ẹ̀fọn ti ọdún yìí jẹ́ tuntun, ó sì yára pa ènìyàn. +O si n fa ami ifoya. Ó sì ń fa àmì ìfòyà. +Ohun ti o le fa a le po – opo ni o ko aisan ni odun ti o koja, ti won ko fura. Ohun tí ó lè fà á lè pọ̀ – ọ̀pọ̀ ni ó kó àìsàn ní ọdún tí ó kọjá, tí wọn kò fura. +Bi o ba tun te won ni erin keji, saaare n sun mo niyen. Bí ó bá tún tẹ̀ wọ́n ní ẹ̀rìn kejì, sààárè ń sún mọ́ nìyẹn. +Iroyin nipa ajakale aisan yii n gba gbogbo ori ero-alatagba kan ti o si n mu aibaleara ati okan ba opolopo awon onlo ero-alatagba. Ìròyìn nípa àjàkálẹ̀ àìsàn yìí ń gba gbogbo orí ẹrọ-alátagbà kan tí ó sì ń mú àìbalẹ̀ara àti ọkàn bá ọ̀pọ̀lọpọ̀ àwọn òǹlo ẹ̀rọ-alátagbà. +Shofiq Ahmed pin Tuwiiti kan nipa iroyin aisan tuntun: Shofiq Ahmed pín Túwíìtì kan nípa ìròyìn àìsàn tuntun: +Awon dokita meji kan naa ku latari iba-efon, eyi si ti n mu ki awon eniyan o maa beru. Àwọn dókítà méjì kan náà kú látàrí ibà-ẹ̀fọn, èyí sì ti ń mú kí àwọn ènìyàn ó máa bẹ̀rù. +Ile-ejo Giga Dhaka ti fi ase pe Oga Agba Eto Ilera ti ijoba. Ilé-ẹjọ́ Gíga Dhaka ti fi àṣẹ pe Ọ̀gá Àgbà Ètò Ìlera ti ìjọba. +Awon ti o n ku nh po o si i. Àwọn tí ó ń kú nh pọ̀ ọ́ sí i. +Nje ijoba n se to? Ǹjẹ́ ìjọbá ń ṣe tó? +Oju-iwe Facebook ti BBC Bangla ro awon onkawee re lati jabo awon igbese akin ti awon onise ilu Dhaka n gbe lati gbogun ti efon. Ojú-ìwé Facebook ti BBC Bangla rọ àwọn òǹkàwée rẹ̀ láti jábọ̀ àwọn ìgbésẹ̀ akin tí àwọn òníṣẹ́ ìlú Dhaka ń gbé láti gbógun ti ẹ̀fọn. +Onlo Mohammad Mynuddin jabo ifaseyin lati owo awon osise ijoba lati kapa ajakale naa: Òǹlò Mohammad Mynuddin jábọ̀ ìfàsẹ́yìn láti ọwọ́ àwọn òṣìṣẹ́ ìjọba láti kápá àjàkálẹ̀ náà: +A o tii ri nnkan. A ò tíì rí nǹkan. +Osise Ajo Ilu kan ti so wipe yoo to ose meloo kan ki egbogi idaaabobo ti yo si din efon ku. Òṣìṣẹ́ Àjọ Ìlú kan ti sọ wípé yóò tó ọ̀sẹ̀ mélòó kan kí egbògi ìdáààbòbò tí yó sì dín ẹ̀fọn kù. +O ya mi lenu 🤔🤔 Ó yà mí lẹ́nu 🤔🤔 +Awon kan lero wipe ijoba o mu kini iba-efon ohun ni kanpa, awon omoilu n lo ero-alatagba mu ki awon eniyan o mo nipa kokoro naa. Àwọn kan lérò wípé ìjọba ò mú kiní ibà-ẹ̀fọn ọ̀hún ní kanpá, àwọn ọmọìlú ń lo ẹ̀rọ-alátagbà mú kí àwọn ènìyàn ó mọ̀ nípa kòkòrò náà. +Health Barta gbe fidio kan si orii YouTube ti o n se alaye lekununrere ohun ti o pon dandan lati se bi eeyan ba ni iba-efon: Health Barta gbé fídíò kan sí oríi YouTube tí ó ń ṣe àlàyé lẹ́kùnúnrẹ́rẹ́ ohun tí ó pọn dandan láti ṣe bí èèyán bá ní ibà-ẹ̀fọn: +Ogoro l’o n d'ori ko ero-alatagba lo lati gba eje fun awon alaisan. Ọ̀gọ̀rọ̀ l’ó ń d'orí kọ ẹ̀rọ-alátagbà lọ láti gba ẹ̀jẹ̀ fún àwọn aláìsàn. +Onlo Sajid Islam Khan tuwiiti pe oun nilo eje fun aburo oun ti iba-efon n ba finra. Òǹlo Sajid Islam Khan túwíìtì pé òún nílò ẹ̀jẹ̀ fún àbúrò òun tí ibà-ẹ̀fọn ń bá fínra. +Hannan Gazi naa se agbejade tire: Hannan Gazi náà se àgbéjáde tirẹ̀: +Ami iba-efon ati atise.. Àmì ibà-ẹ̀fọn àti àtiṣe.. +Ni aarin-in ajakale naa, Alakooso-ilu Ariwa Dhaka ti fagile isinmi ranpe awon iko ti o n ri si panti kiko ati igbegidina aposi efon. Ní àárín-in àjàkálẹ̀ náà, Alákòóso-ìlú Àríwá Dhaka ti fagilé ìsinmi ránpẹ́ àwọn ikọ̀ tí ó ń rí sí pàntí kíkó àti ìgbégidínà àpọ̀si ẹ̀fọn. +Sibesibe, fun idaaabo awon eniyan, sise si ku. Síbẹ̀síbẹ̀, fún ìdáààbò àwọn ènìyàn, ṣíṣe ṣì kú. +Adawolule ile aye-atijo olodun-un 150 fi aikaramaisiki ijoba si awon ibi ajogunbaa Bangladesh han Àdàwólulẹ̀ ilé ayé-àtijọ́ ọlọ́dún-un 150 fi àìkáràmáìsìkí ìjọba sí àwọn ibi àjogúnbáa Bangladesh hàn +Ile ajogunba naa di awopale pelu bi Ile-ejo Giga se pa ase. Ilé àjogúnbá náà di àwópalẹ̀ pẹ̀lú bí Ilé-ẹjọ́ Gíga ṣe pa àṣẹ. +Egeremiti “Jahaj Bari” ki o to di adawolule. Ẹgẹrẹmìtì “Jahaj Bari” kí ó tó di àdàwólulẹ̀. +Oun ni ile akoko ayagbe ni olu-ilu Bangladeshi, Dhaka, a ko o ni odun-un 1870. Aworan lati owoo Shakil Ahmed, a fi ase lo o. Òun ni ilé àkọ́kọ́ àyàgbé ní olú-ìlú Bangladeshi, Dhaka, a kọ́ ọ ní ọdún-un 1870. Àwòrán láti ọwọ́ọ Shakil Ahmed, a fi àṣẹ lò ó. +Ni Dhaka, ile ajogunba ologorun-un odun kan di adawolule pata ni ale ojo Itunu Awe 5, osu Okudu 2019. Ní Dhaka, ilé àjogúnbá ọlọ́gọ́rùn-ún ọdún kan di àdàwólulẹ̀ pátá ní alẹ́ ọjọ́ Ìtunu Àwẹ̀ 5, oṣù Òkúdù 2019. +"Ni nnkan bii odun-un 1870 ni a ko ile naa ti o fee da bii oko oju-omi, ti awon omo ibile n pe ni ""Jahaj Bari"", oun si ni ile ayagbe akoko ni olu-iluu Bangladesh." "Ní nǹkan bíi ọdún-un 1870 ni a kọ́ ilé náà tí ó fẹ́ẹ́ dà bíi ọkọ̀ ojú-omi, tí àwọn ọmọ ìbílẹ̀ ń pè ní ""Jahaj Bari"", òun sì ni ilé àyágbé àkọ́kọ́ ni olú-ìlúu Bangladesh." +Adawolule ti a da ile yii ti mu ki awon opo eniyan o so edun okan-an won sita lori aibikita fun awon ile ti o je ohun isura Dhaka. Àdàwólulẹ̀ tí a da ilé yìí ti mú kí àwọn ọ̀pọ̀ ènìyàn ó sọ ẹ̀dùn ọkàn-an wọn síta lórí àìbìkítà fún àwọn ilé tí ó jẹ́ ohun ìṣúra Dhaka. +Iroyin fi ye wipe awon omo egbe oselu ti o wa lori ipo iyen Awami League (AL) gbe ero tatapupu wa si ibe, won si da ile naa wo. Ìròyìn fi yé wípé àwọn ọmọ ẹgbẹ́ òṣèlú tí ó wà lórí ipò ìyẹn Awami League (AL) gbé ẹ̀rọ tatapùpù wá sí ibẹ̀, wọ́n sì da ilé náà wó. +Awon ti o wa sise naa so wipe olorii awon, omo igbimo ibile (Dhaka-7) Haji Md. Salim, ti ra ile naa lati fi ko ile alaja to po si ibudo naa. Àwọn tí ó wá ṣiṣẹ́ náà sọ wípé olóríi àwọn, ọmọ ìgbìmọ̀ ìbílẹ̀ (Dhaka-7) Haji Md. Salim, ti ra ilẹ̀ náà láti fi kọ́ ilé alájà tó pọ̀ sí ibùdó náà. +Bakan naa awon alatileyin AL so wipe ile atijo naa ko si lorii awon ibi ajogunba ti o wa ninu akosile. Bákan náà àwọn alátìlẹ́yìn AL sọ wípé ilé àtijọ́ náà kò sí lóríi àwọn ibi àjogúnbá tí ó wà nínú àkọsílẹ̀. +Ni ojo 13, osu Ogun odun-un 2018, Ile-ejo Giga Dhaka pase fun ajo ijoba ti o n ri si eto idagbasoke ilu ni ilana tigbalode ni Dhaka lati maa wo tabi tun awon ile ajogunba ti o wa ni olu-ilu naa to bii 2,200 ko. Ní ọjọ́ 13, oṣù Ògún ọdún-un 2018, Ilé-ẹjọ́ Gíga Dhaka pàṣẹ fún àjọ ìjọba tí ó ń rí sí ètò ìdàgbàsókè ìlú ní ìlànà tìgbàlódé ní Dhaka láti máà wó tàbí tún àwọn ilé àjogúnbá tí ó wà ní olú-ìlú náà tó bíi 2,200 kọ́. +Jahaj Bari wa ninu awon ile akopo Waqf (mortmain) ti ko se e ta. Jahaj Bari wà nínú àwọn ilé àkọ́pọ̀ Waqf (mortmain) tí kò ṣe é tà. +Gege bi alakooso Bangladesh Waqf Administration se so, gbigba ase pon dandan lati gbe ise sile, ta tabi se atunse si ohunkohun ti o ba je ti Waqf. Gẹ́gẹ́ bí alákòóso Bangladesh Waqf Administratioń ṣe sọ, gbígba àṣẹ pọn dandan láti gbé iṣẹ́ sílẹ̀, tà tàbí ṣe àtúnṣe sí ohunkóhun tí ó bá jẹ́ ti Waqf. +Eyi ko ri bi ajafetoo AL naa ti se wi, ko si ohun to jo o, ko si ase ti o ni ki won ta tabi wo ile ti a n soroo re yii. Èyí kò rí bí ajàfẹ́tọ̀ọ́ AL náà ti ṣe wí, kò sí ohun tó jọ ọ́, kò sí àṣẹ tí ó ní kí wọ́n tà tàbí wó ilé tí à ń sọ̀rọ̀ọ rẹ̀ yìí. +Ninu osuu Erena odun-un 2019, a gbe igbese kan lati da ile naa wo lule. Nínú oṣùu Ẹrẹ́nà ọdún-un 2019, a gbé ìgbésẹ̀ kan láti da ilé náà wó lulẹ̀. +Urban Study Group, egbe asise ofe-ti-ko-ni-ere ti o maa n fi aabo fun awon ohun ajogunba Dhaka Atijo fi iwe edun idawoduroo adawolule naa ranse si awon ti oran kan, ti o si menu ba ase Ile-ejo Giga. Urban Study Group, ẹgbẹ́ aṣiṣẹ́ ọ̀fẹ́-tí-kò-ní-èrè tí ó máa ń fi ààbò fún àwọn ohun àjogúnbá Dhaka Àtijọ́ fi ìwé ẹ̀dùn ìdáwọ́dúróo àdàwólulẹ̀ náà ránṣẹ́ sí àwọn tí ọ̀rán kàn, tí ó sì mẹ́nu ba àṣẹ Ilé-ẹjọ́ Gíga. +Sibe, bi iwe iroyin se jabo, die lara awon omo ibile n yo fun adawolule ile naa. Síbẹ̀, bí ìwé ìròyìn ṣe jábọ̀, díẹ̀ lára àwọn ọmọ ìbílẹ̀ ń yọ̀ fún àdàwólulẹ̀ ilé náà. +Won o mo pe ile naa ti di egeremiti, o si le wo lule ki o wo lu won—ti i se apeere aimokanmokan awon eniyan si ipamo ohun ajogunba ati atileyin fun atunse si ile atijo ti o wa ni Bangladesh. Wọ́n ò mọ̀ pé ilé náà ti di ẹgẹrẹmìtì, ó sì lè wò lulẹ̀ kí ó wó lù wọ́n—tí í ṣe àpẹẹrẹ àìmọ̀kanmọ̀kàn àwọn ènìyàn sí ìpamọ́ ohun àjogúnbá àti àtìlẹ́yìn fún àtúnṣe sí ilé àtijọ́ tí ó wà ní Bangladesh. +Ajogunba Isele Ateyinwa —oro ti o je mo nnkan Àjogúnbá Ìṣẹ̀lẹ̀ Àtẹ̀yìnwá —ọ̀rọ̀ tí ò jẹ́ mọ́ nǹkan +Opo eniyan l'o fi edun okan-an won han nigba ti won gbo nipa amudipetele ile naa. Ọ̀pọ̀ ènìyàn l'ó fi ẹ̀dùn ọkàn-an wọn hàn nígbà tí wọ́n gbọ́ nípa àmúdipẹ̀tẹ́lẹ̀ ilé náà. +Shuvra Kar ko si orii Facebook: Shuvra Kar kọ sí oríi Facebook: +Itumo Itunwi-oro Oloro gan-an Ìtúmọ̀ Ìtúnwí-ọ̀rọ̀ Ọlọ́rọ̀ gan-an +Ajogunba , itan-isele-ateyinwa, asa je oro ti ko ja mo nnkan ni orile-ede yii! Àjogúnbá , ìtàn-ìṣẹ̀lẹ̀-àtẹ̀yìnwá, àṣá jẹ́ ọ̀rọ̀ tí kò já mọ́ nǹkan ní orílẹ̀-èdè yìí! +Onkowe Tania Kamrun Nahar tan imole si idi ti ko fi ye ki ile yii di adawolule: Òǹkọ̀wé Tania Kamrun Nahar tan ìmọ́lẹ̀ sí ìdí tí kò fi yẹ kí ilé yìí di àdàwólulẹ̀: +Itumo Itunwi-oro Oloro gan-an Ìtúmọ̀ Ìtúnwí-ọ̀rọ̀ Ọlọ́rọ̀ gan-an +Ile alaja-meta naa “Jahaj Bari” ni awon ise ona ti o yara oto lara ni ara irin agbowole gun akaso . Ilé alájà-mẹ́ta náà “Jahaj Bari” ní àwọn iṣẹ́ ọnà tí ó yàrà ọ̀tọ̀ lára ní ara irin àgbọ́wọ́lé gun àkàsọ̀ . +Ise ona alarabara ti ori orule ibi ibojuwota gigun. Iṣẹ́ ọnà aláràbarà ti orí òrùlé ibi ìbojúwòta gígùn. +Okanojokan ona ni o wa ni ara ile naa — awon arabara ona abe aja ati bee bee lo. Ọ̀kanòjọ̀kan ọnà ni ó wà ní ara ilé náà — àwọn àràbarà ọnà abẹ́ àjà àti bẹ́ẹ̀ bẹ́ẹ̀ lọ. +Awon opo ni awose ona ilee ionic ati Corinthian. Àwọn òpó ní àwòṣe ọnà ilée ionic àti Corinthian. +Ona ara ile naa koja afenuso ti a ko le e ri lara awon ile miiran ni awon agbegbe atijoo Dhaka. Ọnà ara ilé náà kọjá àfẹnusọ tí a kò le è rí lára àwọn ilé mìíràn ní àwọn agbègbè àtijọ́ọ Dhaka. +Fun idi eyi, ko ye ki ile naa di adawolule. Fún ìdí èyí, kò yẹ kí ilé náà di àdàwólulẹ̀. +Odun-un 1610 ni Dhaka di olu-iluu Bengal, iyen ogoji odun seyin. Ọdún-un 1610 ni Dhaka di olú-ìlúu Bengal, ìyẹn ogójì ọdún sẹ́yìn. +Ni saaa Mughal ati ijoba amunisin British, opolopo ile ti a ko ni o ni itan-isele-ateyinwa ati ajogunba ilu naa kan ti o ro mo on. Ní sáàa Mughal àti ìjọba amúnisìn British, ọ̀pọ̀lọpọ̀ ilé tí a kọ́ ni ó ní ìtàn-ìṣẹ̀lẹ̀-àtẹ̀yìnwá àti àjogúnbá ìlú náà kan tí ó rọ̀ mọ́ ọn. +Amo pupo ninu awon ile wonyi ni o ti wo lati ojo pipe. Àmọ́ púpọ̀ nínú àwọn ilé wọ̀nyí ni ó ti wó láti ọjọ́ pípẹ́. +Awon ti o si n duro ti di egeremiti, eyi a mu ki awon kan o maa lo (se ayederu iwe lati) gbese le ile wonyi. Àwọn tí ó ṣì ń dúró ti di ẹgẹrẹmìtì, èyí á mú kí àwọn kan ó máa lọ (ṣe ayédèrú ìwé láti) gbẹ́sẹ̀ lé ilé wọ̀nyí. +Apeere kan ni Bara Katra, aragbaramuramu ile ti o ni itan-isele-ateyinwa ti Mir Abul Qasim, Diwan (alaga eto isuna) ti o je omoba Shah Shuja Mughul ko ni nnkan bii 1644 ati 1646. Àpẹẹrẹ kan ni Bara Katra, àrágbáramúramù ilé tí ó ní ìtàn-ìṣẹ̀lẹ̀-àtẹ̀yìnwá tí Mir Abul Qasim, Diwan (alága ètò ìṣúná) ti ó jẹ́ ọmọba Shah Shuja Mughul kọ́ ní nǹkan bíi 1644 àti 1646. +O je nnkan ibanuje wipe ile naa ti se tan, o le wo nigbakigba latori aisatunse, aikaramaisiki ohun ajogunba, ati ibaje ti awon ti o gbe ile lai gba ase n fa. Ó jẹ́ nǹkan ìbànújẹ́ wípé ilé náà ti ṣe tán, ó lè wó nígbàkigbà látorí àìṣàtúnṣe, àìkáràmáìsìkí ohun àjogúnbá, àti ìbàjẹ́ tí àwọn tí ó gbé ilé láì gba àṣẹ ń fà. +Bara Katra, awose ile kiko ibile Aarin gbungbun Asian caravanserais ni a fi ko o, o si ni owoo awose Mughal naa. Bara Katra, àwòṣe ilé kíkọ́ ìbílẹ̀ Àárín gbùngbùn Asian caravanserais ni a fi kọ́ ọ, ó sì ní ọwọ́ọ àwòṣe Mughal náà. +Ragib Hassan ni o ni aworan ni orii Wikipedia. CC BY 2.5 Ragib Hassan ni ó ní àwòrán ní oríi Wikipedia. CC BY 2.5 +Muntasir Mamun ti ko aimoye iwe lorii itan-isele-ateyinwa ati ajogunba iluu Dhaka. Muntasir Mamun ti kọ àìmọye ìwé lóríi ìtàn-ìṣẹ̀lẹ̀-àtẹ̀yìnwá àti àjogúnbá ìlúu Dhaka. +O ko sinu iwe iroyin ibilee Bhorer Kagoj: Ó kọ sínú ìwé ìròyìn ìbílẹ̀ẹ Bhorer Kagoj: +Itumo Itunwi-oro Oloro gan-an Ìtúmọ̀ Ìtúnwí-ọ̀rọ̀ Ọlọ́rọ̀ gan-an +Mo ti rawo ebe si awon alase fun ogoji odun ti o koja lati gba awon ile ajogunba bii Bara Katra ati Choto Katra sile lowo awon ti o fe pa itan ateyinwa re. Mo ti rawọ́ ẹ̀bẹ̀ sí àwọn aláṣẹ fún ogójì ọdún tí ó kọjá láti gba àwọn ilé àjogúnbá bíi Bara Katra àti Choto Katra sílẹ̀ lọ́wọ́ àwọn tí ó fẹ́ pa ìtàn àtẹ̀yìnwá rẹ́. +Sugbon ko si eni ti o da mi lohun. Ṣùgbọ́n kò sí ẹni tí ó dá mi lóhùn. +Ki ni ka so? Nigba ti eka ti o n se akopamo sitampu ti wo ogiri atijo amokayee Lalbagh Fort lati fi se aye igbokosi. Kí ni ká sọ? Nígbà tí ẹ̀ka tí ó ń ṣe àkópamọ́ sítám̀pù ti wo ògiri àtijọ́ àmọ̀káyée Lalbagh Fort láti fi ṣe àyè ìgbọ́kọ̀sí. +Bawo ni a o se doju ija ko iwa omugo? Báwo ni a ó ṣe dojú ìjà kọ ìwà òmùgọ̀? +Ile oniroyin ori-ayelujara kan ti se atejade abajade iwadii ti o jinle nipa aikaramaisiki ijoba lorii awon ile ajogunba ati awon alenuloro ti o n gbiyanju lati da awon ile ti o ku wo: Ilé oníròyìn orí-ayélujára kan ti ṣe àtẹ̀jáde àbájáde ìwádìí tí ó jinlẹ̀ nípa àìkáràmáìsìkí ìjọba lóríi àwọn ilé àjogúnbá àti àwọn alẹ́nulọ́rọ̀ tí ó ń gbìyànjú láti da àwọn ilé tí ó kù wó: +Itumo Itunwi-oro Oloro gan-an Ìtúmọ̀ Ìtúnwí-ọ̀rọ̀ Ọlọ́rọ̀ gan-an +Ile ti o wa ni ipo.14 ni ori iwe akosile ajogunba ti di wiwo. Ilé tí ó wà ní ipò.14 ní orí ìwé àkọsílẹ̀ àjogúnbá ti di wíwó. +Apa kan lara awon ile awosifila ti o wa ni Sutrapur ko se e ri mon. Apá kan lára àwọn ilé àwòṣífìlà tí ó wà ní Sutrapur kò ṣe é rí mọ́n. +Ise atunse si awon ajogunba igbaa Mughal ni mosalaasi Bangshal Mukim Bazar Jam-e ati mosalaasi Siddique Bazar Jam-e ti di ohun igbagbe nitori oju apa o le e jo oju ara, o ti yato. Iṣẹ́ àtúnṣe sí àwọn àjogúnbá ìgbàa Mughal ní mọ́ṣálááṣí Bangshal Mukim Bazar Jam-e àti mọ́ṣálááṣí Siddique Bazar Jam-e ti di ohun ìgbàgbé nítorí ojú àpá ò le è jọ ojú ara, ó ti yàtọ̀. +Amo sa, o ni ase ijoba ti o fi aabo bo awon ile ajogunba, awon agbefunjoba ti agbegbee Rajdhani Unnayan Kartripakkha ati Ajo Iluu Dhaka ko se ohun ti o ye ki won o se. Àmọ́ ṣá, ó ní àṣẹ ìjọba tí ó fi ààbò bo àwọn ilé àjogúnbá, àwọn agbèfúnjọba ti agbègbèe Rajdhani Unnayan Kartripakkha àti Àjọ Ìlúu Dhaka kò ṣe ohun tí ó yẹ kí wọn ó ṣe. +Aisojuse won ni o fa a ti awon oloselu olojukokoro se n gba awon ile atijo ti won si n da won wo lule. Àìṣojúṣe wọn ni ó fà á tí àwọn olóṣèlú olójúkòkòrò ṣe ń gba àwọn ilé àtijọ́ tí wọ́n sì ń dà wọ́n wó lulẹ̀. +Egbe Urban Study ti se agbekale iwode ati akojo awon eniyan ti yoo fi ehonu adawolule wonyi han. Ẹgbẹ́ Urban Study ti ṣe àgbékalẹ̀ ìwọ́de àti àkójọ àwọn ènìyàn tí yóò fi ẹ̀hónú àdàwólulẹ̀ wọ̀nyí hàn. +Bee naa ni won gbero lati se ikede nipa idaabo bo awon ile ajogunba ti oran kan. Bẹ́ẹ̀ náà ni wọ́n gbèrò láti ṣe ìkéde nípa ìdààbò bo àwọn ilé àjogúnbá tí ọ̀rán kàn. +Aworan isale yii ni awon ile ajogunbaa Bangladeshi ti adawolule n ba: Àwòrán ìsàlẹ̀ yìí ni àwọn ilé àjogúnbáa Bangladeshi tí àdàwólulẹ̀ ń bá: +Ilee Zamindar atijo kan ni Nazira Bazar ni agbegbee Atijoo Dhaka ti n di wiwo lule. Aworan lati owoo Shakil Ahmed. A lo o pelu ase. Ilée Zamindar àtijọ́ kan ní Nazira Bazar ní agbègbèe Àtijọ́ọ Dhaka ti ń di wíwó lulẹ̀. Àwòrán láti ọwọ́ọ Shakil Ahmed. A lò ó pẹlú àṣẹ. +Aafin Nimtali, oun ni ibugbe Gomina Dhaka ni ayee Ijoba Mughal. Aàfin Nimtali, òun ni ibùgbé Gómìnà Dhaka ní ayée Ìjọba Mughal. +Iloro abawole iwo-oorun-un aafin naa nikan lo si n duro. Ìloro àbáwọlé ìwọ̀-oòrùn-un ààfin náà nìkan ló ṣì ń dúró. +Aworan lati owoo Shakil Ahmed, a lo o pelu ase. Àwòrán láti ọwọ́ọ Shakil Ahmed, a lò ó pẹlú àṣẹ. +ShankhaNidh Eyi ni ile ogorun-un odun seyin miiran ni Dhaka. ShankhaNidh Èyí ni ilé ọgọ́rùn-ún ọdún sẹ́yìn mìíràn ní Dhaka. +Laisi amojuto, ile yii si duro. Láìsí àmójútó, ilé yìí ṣì dúró. +Aworan lati owoo Shakil Ahmed. A lo o pelu ase. Àwòrán láti ọwọ́ọ Shakil Ahmed. A lò ó pẹlú àṣẹ. +Northbrook Hall tabi Lal Kuthi – Fritz Kapp ni o ya aworan yii ni odun-un 1904. Northbrook Hall tàbí Lal Kuthi – Fritz Kapp ni ó ya àwòrán yìí ní ọdún-un 1904. +Ile yii si n duro lonii. Ilé yìí ṣì ń dúró lónìí. +Orii Wikipedia ni aworan yii wa. Oju Ode Oríi Wikipedia ni àwòrán yìí wà. Ojú Òde +China fi owoo sinkun ofin mu ayaworan ere ori itage nitori pe o tun aworan igo oti-lile kan ti o n toka si Ipaniyannipakupa Tiananmen pin China fi ọwọ́ọ ṣìnkún òfin mú ayàwòrán eré orí ìtàgé nítorí pé ó tún àwòrán ìgò ọtí-líle kan tí ó ń tọ́ka sí Ìpanìyànnípakúpa Tiananmen pín +Awon igoo Baijiu n se iranti ipaniyannipakupa Tiananmen naa. Àwọn ìgòo Baijiu ń ṣe ìrántí ìpànìyànnípakúpa Tiananmen náà. +Jennifer Creery ni eni ti o ko iroyin yii, ti Ile Ise Atewe Olominira Hong Kong si te e jade ni ojo 24 osu Ebibi odun-un 2019. Jennifer Creery ni ẹni tí ó kọ ìròyìn yìí, tí Ilé Iṣẹ́ Atẹ̀wé Olómìnira Hong Kong sì tẹ̀ ẹ́ jáde ní ọjọ́ 24 oṣù Èbìbí ọdún-un 2019. +Ohun Agbaye se edaa iroyin naa ni abe itowobowe ajose po ikoroyinjo. Ohùn Àgbáyé ṣe ẹ̀dàa ìròyìn náà ní abẹ́ ìtọwọ́bọ̀wé àjọṣe pọ̀ ìkóròyìnjọ. +"Awon alase ijoba China ti fi ayaworan ere asakosile-isele Deng Chuanbin si atimole leyin ti o se tuwiiti aworan igo oti-lile kan ti a saamii ""64"" si lara – ti o n toka si ojo buruku Esu gbomi mu Ipaninipakupa ti o waye ni Tiananmen Square ni ojo 4, osu Okudu odun-un 1989." "Àwọn aláṣẹ ìjọba China ti fi ayàwòrán eré aṣakọ̀sílẹ̀-ìṣẹ̀lẹ̀ Deng Chuanbin sí àtìmọ́lé lẹ́yìn tí ó ṣe túwíìtì àwòrán ìgò ọtí-líle kan tí a sààmìi ""64"" sí lára – tí ó ń tọ́ka sí ọjọ́ burúkú Èṣù gbomi mu Ìpaninípakúpa tí ó wáyé ní Tiananmen Square ní ọjọ́ 4, oṣù Òkúdù ọdún-un 1989." +Igo oti-lile 64 Ìgò ọtí-líle 64 +Odun-un 2016 ni a se igoo oti-lile naa, iyen ni iranti odun ketadinlogbon ti isele laabi ojo 4 osu Okudu waye. Ọdún-un 2016 ni a ṣe ìgòo ọtí-líle náà, ìyẹn ní ìrántí ọdún kẹtàdínlọ́gbọ̀n tí ìṣẹ̀lẹ̀ láabi ọjọ́ 4 oṣù Òkúdù wáyé. +"Oruko ti a pe oti-lile naa ni ""8 wine 64""." "Orúkọ tí a pe ọtí-líle náà ni ""8 wine 64""." +"Bi a ti se n pe ""wine"" ni edee Putonghua naa ni a n pe ""9""." "Bí a ti ṣe ń pe ""wine"" ní èdèe Putonghua náà ni à ń pe ""9""." +"Aami ara igo naa ni aworan ""Okunrin oko-ogun"" ti a ko ""Maa se gbagbe, maa se soreti nu""." "Ààmì ara ìgò náà ní àwòrán ""Ọkùnrin ọkọ̀-ogun"" tí a kọ ""Máà ṣe gbàgbé, máà ṣe sọ̀rètí nù""." +O si tun fi han gbangbagbangba pe Beijing ni a ti se otii waini naa ti o ni ida 64 iye oti-lile ninu ti o si ti wa nile itaja fun odun metadinlogbon. Ó sì tún fi han gbangbagbàngbà pé Beijing ni a ti ṣe ọtíi wáìnì náà tí ó ní ìdá 64 iye ọtí-líle nínú tí ó sì ti wà nílé ìtajà fún ọdún mẹ́tadínlọ́gbọ̀n. +A fi owoo sinkun ofin mu awon omokunrin orile edee China merin, Fu Hailu, Zhang Jinyong, Luo Fuyu ati Chen Bing, ni odun-un 2016 fun isele igo oti-lile ti a si fi esun-un “riru isepo agbaraiilu soke”. A fi ọwọ́ọ ṣìnkún òfin mú àwọn ọmọkùnrin orílẹ̀ èdèe China mẹ́rin, Fu Hailu, Zhang Jinyong, Luo Fuyu àti Chen Bing, ní ọdún-un 2016 fún ìṣẹ̀lẹ̀ ìgò ọtí-líle tí a sì fi ẹ̀sùn-un “rírú ìṣẹ́po agbáraiìlú sókè”. +Igbejo Fu, Zhang ati Luo's waye ni ibikan ni Ile-ejo Awon Eniyan Agbedemeji Chengdu ninu osu Igbe. Ìgbẹ́jọ́ Fu, Zhang àti Luo's wáyé ní ibìkan ní Ilé-��jọ́ Àwọn Ènìyàn Agbedeméjì Chengdu nínú oṣù Igbe. +Okookan won gba idajo igba odun meta ni ewon pelu idaduro odun merin si marun-un. Ọ̀kọ̀ọ̀kan wọn gba ìdájọ́ ìgbà ọdún mẹ́ta ní ẹ̀wọ̀n pẹ̀lú ìdádúró ọdún mẹ́rin sí márùn-ún. +Nitori pe Chen ko gba wipe oun da ese, o si wa labee sigun ofin. Nítorí pé Chen kò gbà wípé òun dá ẹ̀ṣẹ̀, ó sì wà lábẹ́ẹ ṣìgún òfin. +Pelu idaduro iranlewon, awon meteeta si wa labe iso: Pẹ̀lú ìdádúró ìránlẹ́wọ̀n, àwọn mẹ́tẹ̀ẹ̀ta ṣì wà lábẹ́ ìṣọ́: +Ifowoo sinkun ofin muni nitori atunpin tuwiiti Ìfọwọ́ọ ṣìnkún òfin múni nítorí àtúnpín túwíìtì +Ni ipalemo isaami ogbon odun ti isele ojo 4, ayaworan ere ori itage Deng Chuabin ti di eni ti oro igo oti-lile 64 n da seria fun lowolowo. Ní ìpalẹ̀mọ́ ìsààmì ọgbọ̀n ọdún tí ìṣẹ̀lẹ̀ ọjọ́ 4, ayàwòrán eré orí ìtàgé Deng Chuabin ti di ẹni tí ọ̀rọ̀ ìgò ọtí-líle 64 ń dá sẹ̀ríà fún lọ́wọ́lọ́wọ́. +Olopaa Sichuan fi owoo sigun ofin mu Deng ni ilee re ni Yibin ni ojo Eti ti o koja, leyin wakati die ti o se atunpin aworan-an Twitter kan ti o je ti igo oti-lile 64, gege bi Ileese-ti-kii-se-tijoba, Adaaabobo Eto Omo eniyan ti China (CHRD). Ọlọ́pàá Sichuan fi ọwọ́ọ ṣìgún òfin mú Deng ní ilée rẹ̀ ní Yibin ní ọjọ́ Ẹtì tí ó kọjá, lẹ́yìn wákàtí díẹ̀ tí ó ṣe àtúnpín àwòrán-an Twitter kan tí ó jẹ́ ti ìgò ọtí-líle 64, gẹ́gẹ́ bí Iléeṣẹ́-tí-kìí-ṣe-tìjọba, Adáààbòbo Ẹ̀tọ́ Ọmọ ènìyàn ti China (CHRD). +Ayaworan naa gba ipe awon olopaa leyin-in ogbon iseju leyin ti o tuwiiti aworan naa pelu wipe lesekese ni o mu un wale, bee ni CHRD se ti so. Ayàwòrán náà gba ìpè àwọn ọlọ́pàá lẹ́yìn-in ọgbọ̀n ìṣẹ́jú lẹ́yìn tí ó túwíìtì àwòrán náà pẹ̀lú wípé lẹ́sẹ̀kẹsẹ̀ ni ó mú un wálẹ̀, bẹ́ẹ̀ ni CHRD ṣe ti sọ. +Awon olopaa fi agbara gba ero ibanisoro alagbeeka meta, ero ayarabiasa komputa kan, ero ayarabiasa agbeletan kan, iPad, ike pelebe iranti ati ero ayaworan kekere kan nigba ti won wa si ilee re. Àwọn ọlọ́pàá fi agbára gba ẹ̀rọ ìbánisọ̀rọ̀ alágbèéká mẹ́ta, ẹ̀rọ ayárabíàṣá kọ̀mpútà kan, ẹ̀rọ ayárabíàṣá àgbélétan kan, iPad, ike pélébé ìrántí àti ẹ̀rọ ayàwòrán kékeré kan nígbà tí wọ́n wá sí ilée rẹ̀. +Deng ti wa ni Atimole Agbegbe Nanxi nitori wipe “o n ba ija bo” – esun ti won saba maa n ka mo awon eniyan ti o n tako ijoba lese. Deng ti wà ní Àtìmọ́lé Agbègbè Nanxi nítorí wípé “ó ń bá ìjà bọ̀” – ẹ̀sùn tí wọ́n sábà máa ń kà mọ́ àwọn ènìyàn tí ó ń takò ìjọba lẹ́sẹ̀. +CHRD so wipe fun wakati kan gbako, awon olopaa pada lati ye ilee Deng wo, won si ko awon ero lorisirisi: CHRD sọ wípé fún wákàtí kan gbáko, àwọn ọlọ́pàá padà láti yẹ ilée Deng wò, wọ́n sì kó àwọn ẹ̀rọ lóríṣiríṣi: +18 people are talking about this 18 people are talking about this +Oro ti o n lo nipa #Deng Chuabin: Ni ojo 20 osu Ebibi odun-un 2019: Awon olopaa agoo Peizhi ranse si babaa Deng. Ọ̀rọ̀ tí ó ń lọ nípa #Deng Chuabin: Ní ọjọ́ 20 oṣù Èbìbì ọdún-un 2019: Àwọn ọlọ́pàá àgọ́ọ Peizhi ránṣẹ́ sí bàbáa Deng. +Awon kan telee pada sile, won si ya aworan ninu ilee won. Àwọn kan tẹ̀lée padà sílé, wọ́n sì ya àwòrán nínú ilée wọn. +Won tu yaraa Deng Chuabin wo fun bii wakati kan, won si gbe ero 20 ati agbana si ara ero. Wọ́n tú yàráa Deng Chuabin wò fún bíi wákàtí kan, wọ́n sì gbé ẹ̀rọ 20 àti agbaná sí ara ẹ̀rọ. +Won tun se bee, won mu okun ikoko ise-iresi. Wọ́n tún ṣe bẹ́ẹ̀, wọ́n mú okùn ìkòkò ìse-ìrẹsì. +Ni ojo 21, awon olopaa so fun awon obii Deng lati maa gba agbejoro fun un. Ní ọjọ́ 21, àwọn ọlọ́pàá sọ fún àwọn òbíi Deng láti máà gba agbẹjọ́rò fún un. +Deng, ti a tun mo si Huang Huang, ti o je ayaworan aladaaduro ti o ti ba onyaworan Beijing, Ai Weiwei sise papo. Deng, tí a tún mọ̀ sí Huang Huang, tí ó jẹ́ ayàwòrán aládàádúró tí ó ti bá òǹyàwòrán Beijing, Ai Weiwei ṣiṣẹ́ papọ̀. +O so wipe oun ti ni idojuko ijoba, pelu atimole ni odun-un 2015 lati dena de e ki o maa lo si idanilekoo eto omoniyan ni Geneva. Ó sọ wípé òun ti ní ìdojúkọ ìjọba, pẹ̀lú àtìmọ́lé ní ọdún-un 2015 láti dénà dè é kí ó máà lọ sí ìdánilẹ́kọ̀ọ́ ẹ̀tọ́ ọmọnìyàn ní Geneva. +Osu ti o n bo ni o saami ogbon odun ti ipaninipakupa Tiananmen Square waye. Oṣù tí ó ń bọ̀ ni ó sààmì ọgbọ̀n ọdún tí ìpaninípakúpa Tiananmen Square wáyé. +Lodoodun, awon alase China fi owo agbara mu iranti isele naa, ti won si fi awon agborodun si atimole. Lọ́dọọdún, àwọn aláṣẹ China fi ọwọ́ agbára mú ìrántí ìṣẹ̀lẹ̀ náà, tí wọ́n sì fi àwọn agbọ̀rọ̀dùn sí àtìmọ́lé. +Ojuse lati se iranti: ogbon odun leyin Tiananmen Ojúṣe láti ṣe ìrántí: ọgbọ̀n ọdún lẹ́yìn Tiananmen +Onyaworan omo bibi Taiwan Shake ni asagbekale, aworan Okunrin Oko Ogun ti o wa ni aarin gbungun-un Taipei ni imisi agbekale naa. Òǹyàwòrán ọmọ bíbí Taiwan Shake ni aṣàgbékalẹ̀, àwòrán Ọkùnrin Ọkọ̀ Ogun tí ó wà ní àárín gbùngùn-un Taipei ni ìmísí àgbékalẹ̀ náà. +Filip Noubel ni o ya aworan eyi, a fi ase lo o. Filip Noubel ni ó ya àwòrán èyí, a fi àṣẹ lò ó. +O ti to 30 odun si igba igberi soke ati isubu Egbe Oloselu Ijoba Awa-ara-wa 89 (八九民运) ni China ti o kora jo di Ipaninipakupa Gbagede ailokiki Tiananmen Square ni ojo 4 osu Okudu, 1989. Ó ti tó 30 ọdún sí ìgbà ìgbérí sókè àti ìṣubú Ẹgbẹ́ Olóṣèlú Ìjọba Àwa-ara-wa 89 (八九民运) ní China tí ó kóra jọ di Ìpaninípakúpa Gbàgede àìlókìkí Tiananmen Square ní ọjọ́ 4 oṣù Òkúdù, 1989. +Ni ojo yen, iko ogun orile-ede China sina bole fun awon akekoo ti o n se iwode ifehonuhan atunse eto ijoba awaarawa. Ní ọjọ́ yẹn, ikọ̀ ogun orílẹ̀-èdè China ṣíná bolẹ̀ fún àwọn akẹ́kọ̀ọ́ tí ó ń ṣe ìwọ́de ìfẹ̀hónúhàn àtúnṣe ètò ìjọba àwaarawa. +Ajo Alagbeelebuu Pupa ni yoo to omo orile 2,700 ti won pa, amo awon miiran nipe o ju bee lo. Àjọ Alágbèélébùú Pupa ní yóò tó ọmọ orílẹ̀ 2,700 tí wọ́n pa, àmọ́ àwọn mìíràn nípé ó jù bẹ́ẹ̀ lọ. +Akopamo kan ti o je ti ijoba US jabo ni odun-un 2014 wipe ayewo ti o waye ninu China so wipe yoo feree to omo orile 10,454 ti won pa. Àkọpamọ́ kan tí ó jẹ́ ti ìjọba US jábọ̀ ní ọdún-un 2014 wípé àyẹ̀wò tí ó wáyé nínú China sọ wípé yóò fẹ́rẹ̀ẹ́ tó ọmọ orílẹ̀ 10,454 tí wọ́n pa. +Egbe Oloselu The Communist Party ti China ko fi igba kan so o ni gbangba ri wipe oun mo wipe isele wonyi se tabi se iwadii finnifinni siwaju si i. Ẹgbẹ́ Olóṣèlú The Communist Party ti China kò fi ìgbà kan sọ ọ́ ní gbangba rí wípé òún mọ̀ wípé ìṣẹ̀lẹ̀ wọ̀nyí ṣẹ̀ tàbí ṣe ìwádìí fínnífínní síwájú sí i. +Ko si itoka kankan si Egbe Oloselu Ijoba Awa-ara-wa 89 ninu iwe akosile isele ateyinwa kankan, awon omo ile iwe ti o ga ju lo ni China ko gbo nipa ipaninipakupa naa, ko ta si won leti ri. Kò sí ìtọ́ka kankan sí Ẹgbẹ́ Olóṣèlú Ìjọba Àwa-ara-wa 89 nínú ìwé àkọsílẹ̀ ìṣẹ̀lẹ̀ àtẹ̀yìnwá kankan, àwọn ọmọ ilé ìwé tí ó ga jù lọ ní China kò gbọ́ nípa ìpaninípakúpa náà, kò ta sí wọn létí rí. +Ohun Agbaye ti n jabo iroyin lori isele yii fun odun mewaa. Ohùn Àgbáyé ti ń jábọ̀ ìròyìn lórí ìṣẹ̀lẹ̀ yìí fún ọdún mẹ́wàá. +Ni odun yii ni a saami ogbon odun ohun ti o fa sababi ipaninipakupa ojo 4 osu Okudu ati lati se ojuse wa lati ran awon eniyan leti, pelu gbogbo ona agabagebe ti Beijing n gba lati fi eeru bo otito mole. Ní ọdún yìí ni a sààmì ọgbọ̀n ọdún ohun tí ó fa sábàbí ìpaninípakúpa ọjọ́ 4 oṣù Òkúdù àti láti ṣe ojúṣe wa láti rán àwọn ènìyàn létí, pẹ̀lú gbogbo ọ̀nà àgàbàgebè tí Beijing ń gbà láti fi eérú bo òtítọ́ mọ́lẹ̀. +Ipinnu Beijing ko ju lati pa ohun gbogbo ti o ba tan mon isele ojo 4 osu Okudu re lori ayelujara. Ìpinnu Beijing kò ju láti pa ohun gbogbo tí ó bá tan mọ́n ìṣẹ̀lẹ̀ ọjọ́ 4 oṣù Òkúdù rẹ̀ lórí ayélujára. +Ni osu Igbe, ipolowo oke okun kan ti o ni aworan Okunrin Oko Ogun fonka si ori ero alatagba orile edee China ki a to mu un wale. Ní oṣù Igbe, ìpolówó òkè òkun kan tí ó ní àwòrán Ọkùnrin Ọkọ̀ Ogun fọ́nká sí orí ẹ̀rọ alátagbà orílẹ̀ èdèe China kí a tó mú un wálẹ̀. +Omiran ninu awon iroyin-in wa salaye bi awon omo orile edee China ti o wa lori ayelujara se maa n fi ipalenumo sere ati wa ona ara ti won maa n gba so nipa isele naa lai daruko re, bi won ba si fi owoo sigun ofin mu won, ijiya oju ese ti o kojaa kekere ni onitohun yoo je ni agodo oba. Òmíràn nínú àwọn ìròyìn-in wa ṣàlàyé bí àwọn ọmọ orílẹ̀ èdèe China tí ó wà lórí ayélujára ṣe máa ń fi ìpalẹ́numọ́ ṣeré àti wá ọ̀nà àrà tí wọ́n máa ń gbà sọ nípa ìṣẹ̀lẹ̀ náà láì dárúkọ rẹ̀, bí wọ́n bá sì fi ọwọ́ọ ṣìgún òfin mú wọn, ìjìyà ojú ẹsẹ̀ tí ó kọjáa kékeré ni onítọ̀hún yóò jẹ ní agodo ọba. +Eyi ni ayika ti o mu ikoroyinjo nira ati di ohun ti ko se e se nitori gbogbo iroyin ni lati gba Ase Nla ipalenumo orile edee China koja. Èyí ni àyíká tí ó mú ìkóròyìnjọ nira àti di ohun tí kò ṣe é ṣe nítorí gbogbo ìròyìn ní láti gba Asẹ́ Ńlá ìpalẹ́numọ́ orílẹ̀ èdèe China kọjá. +Bee naa ni ifojusunnunkun wo oro lori ero alatagba ni eyin odi orile edee China naa mu ewu tire lowo, gege bi o ti se ka ninu iroyin yii. Bẹ́ẹ̀ náà ni ìfojúṣùnnùnkùn wo ọ̀rọ̀ lórí ẹ̀rọ alátagbà ní ẹ̀yin odi orílẹ̀ èdèe China náà mú ewu tirẹ̀ lọ́wọ́, gẹ́gẹ́ bí o ti ṣe kà nínú ìròyìn yìí. +Atimole ati ifipamuni ni ere ese eni ti o ba so erongba tire ti o yato si ti Egbe oloselu ijoba, bi a se sapejuwe nibi. Àtìmọ́lé àti ifipámúni ni èrè ẹ̀ṣẹ̀ ẹni tí ó bá sọ èròńgbà tirẹ̀ tí ó yàtọ̀ sí ti Ẹgbẹ́ olóṣèlú ìjọba, bí a ṣe ṣàpèjúwe níbí. +Iru ipalenumo onisananjupa Beijing bawonyi ti n kari aye, titi kan Hong Kong. Irú ìpalẹ́numọ́ onísànánjúpa Beijing báwọ̀nyí ti ń kárí ayé, títí kan Hong Kong. +Sibe ojuse lati ranti ko dekun fifi imisi si okan awon eniyan ati awon omo orile ede kaakiri agbaye. Síbẹ̀ ojúṣe láti rántí kò dẹ́kun fífi ìmísí sí ọkàn àwọn ènìyàn àti àwọn ọmọ orílẹ̀ èdè káàkiri àgbáyé. +Awon ti isele naa se ojuu won fo ohun ti o n gbe won lokan sita ninu iforoworo, bi awon akoni onkoroyin ni Hong Kong se n ko iroyin nipa ojo 4 osu Okudu. Àwọn tí ìṣẹ̀lẹ̀ náà ṣe ojúu wọn fọ ohun tí ó ń gbé wọn lọ́kàn síta nínú ìfọ̀rọ̀wọ́rọ̀, bí àwọn akọni òǹkọ̀ròyìn ní Hong Kong ṣe ń kọ ìròyìn nípa ọjọ́ 4 oṣù Òkúdù. +Nise ni Hong Kong kun fun aworan idanimo egbe naa, orisa abo ti Awaarawa ni ita gbangba. Níṣe ni Hong Kong kún fún àwòrán ìdánimọ̀ ẹgbẹ́ náà, òrìṣà abo ti Àwaarawa ní ìta gbangba. +Ni Taiwan, agbekalee ona alagbara kan ti a gbe si aarin gbungbun Taipei n se iranti awon isele odun-un 1989. Ní Taiwan, àgbékalẹ̀ẹ ọnà alágbára kan tí a gbé sí àárín gbùngbùn Taipei ń ṣe ìrántí àwọn ìṣẹ̀lẹ̀ ọdún-un 1989. +Awon omo ori ayelujara Agbaye, titi kan awon ti o n lo Reddit, naa n lo efe, ona ati aworan ori ayelujara ti a fi ayoka sinuu re ran ni leti nipa ijagbara oro ijoba awaarawa. Àwọn ọmọ orí ayélujára Àgbáyé, títí kan àwọn tí ó ń lo Reddit, náà ń lo ẹ̀fẹ̀, ọnà àti àwòrán orí ayélujára tí a fi àyọkà sínúu rẹ̀ rán ni létí nípa ìjàgbara ọ̀rọ̀ ìjọba àwaarawa. +‘Ohun-un Jamaica fun Ayipada Oju-ojo’ fi orin jisee won ‘Ohùn-un Jamaica fún Àyípadà Ojú-ọjọ́’ fi orin jíṣẹ́ẹ wọn +Aworan lati fidio orii YouTube “Ohun fun Ayipada Oju-ojo fun Eko Ayipada Oju-ojo – Ipolongo odun 2019,” ti Panos Caribbean te jade. Àwòrán láti fídíò oríi YouTube “Ohùn fún Àyípadà Ojú-ọjọ́ fún Ẹ̀kọ́ Àyípadà Ojú-ọjọ́ – Ìpolongo ọdún 2019,” tí Panos Caribbean tẹ̀ jáde. +Ileese naa ti se ifilole ipolongo ikede ayipada oju-ojo ni agbegbe merin ni aarin-in Jamaica: Rocky Point ati Lionel Town ni eka iluu Clarendon, Ridge Red Bank ni St. Elizabeth ati White River ni St Ann. Iléeṣẹ́ náà ti ṣe ìfilọ́lẹ̀ ìpolongo ìkéde àyípadà ojú-ọjọ́ ní agbègbè mẹ́rin ní àárín-in Jamaica: Rocky Point àti Lionel Town ní ẹ̀ka ìlúu Clarendon, Ridge Red Bank ní St. Elizabeth àti White River ní St Ann. +Bi orin reggae ati dancehall se n lo ni awon ipolongo ti o n so nipa ohun gbogbo lati ose ifoso abufo si ounje asesile, orin ni eniyan le gba de okan omo Jamaica — eyi lo mu Panos Caribbean, eni ti o ni ile ise iroyin ti ki i se ti ijoba, lati fi orin kede nipa oro ayika. Bí orin reggae àti dancehall ṣe ń lọ ni àwọn ìpolongo tí ó ń sọ nípa ohun gbogbo láti ọṣẹ ìfọṣọ àbùfọ̀ sí oúnjẹ àsèsílẹ̀, orin ni ènìyán lè gbà dé ọkàn ọmọ Jamaica — èyí ló mú Panos Caribbean, ẹni tí ó ní ilé iṣẹ́ ìròyìn tí kì í ṣe ti ìjọba, láti fi orin kéde nípa ọ̀rọ̀ àyíká. +Ileese naa ti yege ninuu itanka awon ikede ti o se koko nipasee ise Ohun fun Ayipada Oju-ojo. Iléeṣẹ́ náà ti yege nínúu ìtànká àwọn ìkéde tí ó ṣe kókó nípasẹ̀ẹ iṣẹ́ Ohùn fún Àyípadà Ojú-ọjọ́. +Kedere ni ohun n jade lati inu ile apero ilu-monka United Nations Conference ni Paris (COP21) lodun-un 2015. Kedere ni ohùn ń jáde láti inú ilé àpérò ìlú-mọ̀ńká United Nations Conference ní Paris (COP21) lọ́dún-un 2015. +Nibe, okorin omo Jamaica Aaron Silk darapo mo awon olorin miiran — pelu elere Belizean Adrian Martinez — lati se alagbaawi idinku fun igbona agbaye si iwon-on ojuami 1.5. Níbẹ̀, ọ̀kọrin ọmọ Jamaica Aaron Silk darapọ̀ mọ́ àwọn olórin mìíràn — pẹ̀lú eléré Belizean Adrian Martinez — láti ṣe alágbàáwí ìdínkù fún ìgbóná àgbáyé sí ìwọ̀n-ọn ojúàmì 1.5. +Ifiranse olorin naa, ti o se atileyin, ipoo ti idasile Ipinle Erekusu Keekeeke Ti-o-n-goke, je ohun afiyesi, ti o n ni ipa ninuu iwe-ipamo ikeyin-in ti COP21. Ìfiránṣẹ́ olórin náà, tí ó ṣe àtìlẹ́yìn, ipòo ti ìdásílẹ̀ Ìpínlẹ̀ Erékùṣù Kéékèèké Tí-ó-ń-gòkè, jẹ́ ohun àfiyèsí, tí ó ń ní ipa nínúu ìwé-ìpamọ́ ìkẹyìn-in ti COP21. +Odun gori odun, ise “1.5 tubo n rinle si i ni ila-oorun Caribbean, nibi ti awon okorin ti se alopo oro akewi St. Lucian Kendel Hippolyte’s pelu orin-in ti won lati se aridaju wipe ise naa de ibi ti o ye ki o de. Ọdún gorí ọdún, iṣẹ́ “1.5 túbọ̀ ń rinlẹ̀ sí i ní ìlà-oòrùn Caribbean, níbi tí àwọn ọ̀kọrin ti ṣe àlọ́pọ̀ ọ̀rọ̀ akéwì St. Lucian Kendel Hippolyte’s pẹ̀lú orin-in ti wọn láti ṣe àrídájú wípé iṣẹ́ náà dé ibi tí ó yẹ kí ó dé. +Oluyaworan agbegbe Sammy Junior, lati Rocky Point, Clarendon (agbegbe ti irusoke-odo osa ati agbara ibi ti o sunmo omi ti ko ba) nibi idanilekoo ti o da lorii Ifiseranse Ayipada Oju-ojo ni Jamaica ni ojo 14 osu Erena, odun-un 2019. Olùyàwòrán agbègbè Sammy Junior, láti Rocky Point, Clarendon (agbègbè tí ìrúsókè-odò ọ̀sà àti àgbàrá ibi tí ó súnmọ́ omi ti kó bá) níbi ìdánilẹ́kọ̀ọ́ tí ó dá lóríi Ìfiṣẹ́ránṣẹ́ Àyípadà Ojú-ọjọ́ ní Jamaica ní ọjọ́ 14 oṣù Ẹrẹ́nà, ọdún-un 2019. +Aworan-an Emma Lewis, pelu ase ni a fi lo o. Àwòrán-an Emma Lewis, pẹ̀lú àṣẹ ni a fi lò ó. +Wahala ayipada oju-ojo ni odun-un 2019 je ohun ti o nilo abojuto kiakia ju ti idunrin lo, ati ni Jamaica, awon ara igberiko ti o je agbe, awon apeja n gbo ipe itaniji yii. Wàhálà àyípadà ojú-ọjọ́ ní ọdún-un 2019 jẹ́ ohun tí ó nílò àbójútó kíákíá ju ti ìdúnrin lọ, àti ní Jamaica, àwọn ará ìgbèríko tí ó jẹ́ àgbẹ̀, àwọn apẹja ń gbọ́ ìpè itanijí yìí. +Akorin, omo ile iwe ati awon aladuugbo pejo ni — Kingston, Lionel Town, Ridge Red Bank ati White River — fun idanilekoo olojo merin ninuu osu Erena ati Igbe. Akọrin, ọmọ ilé ìwé àti àwọn aládùúgbò péjọ ní — Kingston, Lionel Town, Ridge Red Bank àti White River — fún ìdánilẹ́kọ̀ọ́ ọlọ́jọ́ mẹ́rin nínúu oṣù Ẹrẹ́nà àti Igbe. +Nibe, won fi eko kun eko imo itakuroso ati ko nipa ipa ayipada oju-ojo. Níbẹ̀, wọ́n fi ẹ̀kọ́ kún ẹ̀kọ́ ìmọ̀ ìtàkùrọ̀sọ àti kọ́ nípa ipa àyípadà ojú-ọjọ́. +Oro orin ti o lagbara gberi, ogbon n tayo ati irinajo isiju oju ese: Ọ̀rọ̀ orin tí ó lágbára gbérí, ọgbọ́n ń tayọ àti ìrìnàjò ìṣíjú ojú ẹsẹ̀: +Itumo Itunwi-oro Oloro gan-an Ìtúmọ̀ Ìtúnwí-ọ̀rọ̀ Ọlọ́rọ̀ gan-an +Iya Ile-aye n ke tantan Ìyá Ilẹ̀-ayé ń ké tantan +Ninu igbo kijikiji nibi ti awon igi n wo si Nínú igbó kìjikìji níbi tí àwọn igi ń wó sí +Wo okuta isale okun, wo eja bi o se kere Wo òkúta ìsàlẹ̀ òkun, wo ẹja bí ó ṣe kéré +Fun won ni asiko, je ki won dagba ati ga Fún wọn ní àsìkò, jẹ́ kí wọ́n dàgbà àti ga +Awon akorin lati Kingston, Clarendon ati Spanish Town n sise po lorii oro orin nibi idanilekoo Ifiseranse Ayipada Oju-ojo. Àwọn akọrin láti Kingston, Clarendon àti Spanish Town ń ṣiṣẹ́ pọ̀ lóríi ọ̀rọ̀ orin níbi ìdánilẹ́kọ̀ọ́ Ìfiṣẹ́ránṣẹ́ Àyípadà Ojú-ọjọ́. +Aworan-an Emma Lewis, a lo o pelu ase. Àwòrán-an Emma Lewis, a lò ó pẹ̀lú àṣẹ. +Pelu ifilolee Panos fun akori orin tuntun fun Caribbean fun Ayajo Ile-aye, egbee Jamaica naa ti se tan lati se ere ni ileewe ati ni adugbo, lai yo Kawe Jakejado Jamaica sile ati ise igi gbingbin. Pẹ̀lú ìfilọ́lẹ̀ẹ Panos fún àkòrí orin tuntun fún Caribbean fún Àyájọ́ Ilẹ̀-ayé, ẹgbẹ́ẹ Jamaica náà ti ṣe tán láti ṣe eré ní iléèwé àti ní àdúgbò, láì yọ Kàwé Jákèjádò Jamaica sílẹ̀ àti iṣẹ́ igi gbíngbìn. +Awon orin bawonyi, ti a ko si ori ilu reggae atijo ti a fi alujo kun, se kerekere mi igboro: Àwọn orin báwọ̀nyí, tí a kọ sí orí ìlú reggae àtijọ́ tí a fi àlùjó kún, ṣe kẹ̀rẹ̀kẹ̀rẹ̀ mi ìgboro: +Iya Iseda n kerora fun iwalaaye Ìyá Ìṣẹ̀dá ń kérora fún ìwàláàyè +Bi awon ileese se n sise, iya n ke. Bí àwọn iléeṣẹ́ ṣe ń ṣiṣẹ́, ìyá ń ké. +Igba wo ni a oo ko eko, ti a o fi gbon? Ìgbà wo ni a óò kọ́ ẹ̀kọ́, tí a ó fi gbọ́n? +Bi omi-didi ile aye se n yo, okun n kun. Bí omi-dídì ilé ayé ṣe ń yọ́, òkun ń kún. +Pelu idasile awon akoroyin-in Reuters, ese ni ominira oro siso si je ni Myanmar Pẹ̀lú ìdásílẹ̀ àwọn akọ̀ròyìn-in Reuters, ẹ̀ṣẹ̀ ní òmìnira ọ̀rọ̀ sísọ ṣì jẹ́ ní Myanmar +Akoroyin Reuters meji Wa Lone ati Kyaw Soe Oo rinrin ominira leyin ti a da won sile ni ewon Insein ni Yangon. Akọ̀ròyìn Reuters méjì Wa Lone àti Kyaw Soe Oo rìnrìn òmìnira lẹ́yìn tí a dá wọn sílẹ̀ ní ẹ̀wọ̀n Insein ní Yangon. +Aworan ati oro abe-aworan lati owoo Myo Min Soe / Irrawaddy naa n ba Ohun Agbaye sise iroyin. Àwòrán àti ọ̀rọ̀ abẹ́-àwòrán láti ọwọ́ọ Myo Min Soe / Irrawaddy náà ń bá Ohùn Àgbáyé ṣiṣẹ́ ìròyìn. +Awon egbe ileese oniroyin ati aja-fun-eto omoniyan n se ajoyoo ti idasile lewon-on akoroyin Reuters Wa Lone ati Kyaw Soe Oo ti o lo ju ojo 500 ni atimole fun ipa ti won ko ninu iwadii ofintoto isele ipanipakupa awon olugbee Rohingya kan ni guusu Myanmar. Àwọn ẹgbẹ́ iléeṣẹ́ oníròyìn àti ajà-fún-ẹ̀tọ́ ọmọnìyàn ń ṣe àjọyọ̀ọ ti ìdásílẹ̀ lẹ́wọ̀n-ọn akọ̀ròyìn Reuters Wa Lone àti Kyaw Soe Oo tí ó lò ju ọjọ́ 500 ní àtìmọ́lé fún ipa tí wọ́n kó nínú ìwádìí òfíntótó ìṣẹ̀lẹ̀ ìpanípakúpa àwọn olùgbée Rohingya kan ní gúúsù Myanmar. +Amo pelu idasile ti won da won sile, ipo yepere ni ominira oro siso ni ilu naa nitori wipe itimole ati ifiyaje awon akorin, akoroyin, ati ajijangbara si wa sibe sepe. Àmọ́ pẹ̀lú ìdásílẹ̀ tí wọ́n dá wọn sílẹ̀, ipò yẹpẹrẹ ni òmìnira ọ̀rọ̀ sísọ ní ìlú náà nítorí wípé ìtìmọ́lé àti ìfìyàjẹ àwọn akọrin, akọ̀ròyìn, àti ajìjàǹgbara ṣì wà síbẹ̀ sẹpẹ́. +Ka awon oran isale yii siwaju: Ka àwọn ọ̀ràn ìsàlẹ̀ yìí síwájú: +Ifesun Ibanilorukoje kan Irrawaddy Naa Ìfẹ̀sùn Ìbanilórúkọjẹ́ kan Irrawaddy Náà +Eka ologun Agbegbe Yangon ko iwe esun-un ibanilorukoje si olootu edee-Burmese U Ye Ni wipe ibudo-itakun-agbaye akoroyin naa gbe leyin enikan ninu iroyin ikolu laaarin-in omo-ogun ijoba ati awon adarugudu sile Omo ogun Arakan ni Ipinle Rakhine ti o te jade. Ẹ̀ka ológun Agbègbè Yangon kọ ìwé ẹ̀sùn-un ìbanilórúkọjẹ́ sí olóòtú èdèe-Burmese U Ye Ni wípé ibùdó-ìtakùn-àgbáyé akọ̀ròyìn náà gbè lẹ́yìn ẹnìkan nínú ìròyìn ìkọlù láàárín-in ọmọ-ogun ìjọba àti àwọn adárúgúdù sílẹ̀ Ọmọ ogun Arakan ní Ìpínlẹ̀ Rakhine tí ó tẹ̀ jáde. +Irrawaddy Naa so wipe oun ko se asemase ju jijaboo iwoyaaja ti o be sile ni sakani naa lati ibere odun-un 2019. Irrawaddy Náà sọ wípé òun kò ṣe àṣemáṣe ju jíjábọ̀ọ ìwọ̀yáàjà tí ó bẹ́ sílẹ̀ ní sàkání náà láti ìbẹ̀rẹ̀ ọdún-un 2019. +Esi ti U Ye Ni fun awon omo ajagun re e : Èsì tí U Ye Ni fún àwọn ọmọ ajagun rè é : +O ka mi lara nipe isee wa ko ye iko ajagun yekeyeke. Ó ká mi lára nípé iṣẹ́ẹ wa kò yé ikọ̀ ajagun yékéyéké. +Ninu imo ijinle ise ikoroyin ni o ti fi lele wipe a gbodo tanmole si ijiya awon eniyan ni ibi ti rogbodiyan ba wa. Nínú ìmọ̀ ìjìnlẹ̀ iṣẹ́ ìkọ̀ròyìn ni ó ti fi lélẹ̀ wípé a gbọdọ̀ tànmọ́lẹ̀ sí ìjìyà àwọn ènìyàn ní ibi tí rògbòdìyàn bá wà. +Erongba wa ti a fi tele iroyin naa o ju lati fa akiyesi awon ti yoo tan isoro si ijiya awon eniyan. Èròńgbà wa tí a fi tẹ̀lé ìròyìn náà ó ju láti fa àkíyèsí àwọn tí yóò tán ìṣòro sí ìjìyà àwọn ènìyàn. +Ajosepo ti o dan monran n be ni aarin-in Ohun Agbaye ati Irrawaddy. Àjọṣepọ̀ tí ó dán mọ́nrán ń bẹ ní àárín-in Ohùn Àgbáyé àti Irrawaddy. +Ajusewon fun yeye Àjùsẹ́wọ̀n fún yẹ̀yẹ́ +Iyen bee, awon omo egbee ajota Iran Okin Thangya marun-un di ero ewon ti o wa ni Insein titi di igba ti won yoo lo si ile ejo fun efe ti won fi ologun se. Ere itage ti o ni akojopo orin abinibi, ijo ati ewi ni a mo Thangyat mo. Ìyẹn bẹ́ẹ̀, àwọn ọmọ ẹgbẹ́ẹ ajótà Ìran Ọ̀kín Thangya márùn-ún di èrò ẹ̀wọ̀n tí ó wà ní Insein títí di ìgbà tí wọn yóò lọ sí ilé ẹjọ́ fún ẹ̀fẹ̀ tí wọ́n fi ológun ṣe. Eré ìtàgé tí ó ní àkójọpọ̀ orin abínibí, ijó àti ewì ni a mọ Thangyat mọ́. +Egbe alajoota yii ti tase agere si ofin abala 505(a) ti o ni wipe odaran ni eni ti o ba polongo oro, ayeso, tabi jabo iruu re pelu ero lati mu ki iko ajagun o maa ka ojuse re kun tabi kuna lati se ojusee re. Ẹ̀gbẹ́ alájòótà yìí ti tasẹ̀ àgẹ̀rẹ̀ sí òfin abala 505(a) tí ó ní wípé ọ̀daràn ni ẹni tí ó bá polongo ọ̀rọ̀, àyesọ, tàbí jábọ̀ irúu rẹ̀ pẹ̀lú èrò láti mú kí ikọ̀ ajagun ó máà ka ojúṣe rẹ̀ kún tàbí kùnà láti ṣe ojúṣee rẹ̀. +Okan lara eni ti a fi esun kan, Zeyar Lwin, so pe: Ọ̀kan lára ẹni tí a fi ẹ̀sùn kàn, Zeyar Lwin, sọ pé: +Gbogbo esun ti won fi kan wa je ti oselu tori idi eyi o ye ki won se atunse gege bii oro oselu. Gbogbo ẹ̀sùn tí wọ́n fi kàn wá jẹ́ ti òṣèlú torí ìdí èyí ó yẹ kí wọ́n ṣe àtúnṣe gẹ́gẹ́ bíi ọ̀rọ̀ òṣèlú. +Bakan naa, mo maa so wipe gbogbo wa ni lati darapo mo ise atunse si iwe ofin odun-un 2008 ti o n lo lowo ninu igbimo ijoba. Bákan náà, mo máa sọ wípé gbogbo wa ní láti darapọ̀ mọ́ iṣẹ́ àtúnṣe sí ìwé òfin ọdún-un 2008 tí ó ń lọ lọ́wọ́ nínú ìgbìmọ̀ ìjọba. +Ni temi, gbogbo oran yii pata yoo je yiye lule bi a ba le e se ise akobere ti atunse si iwe ofin. Ní tèmi, gbogbo ọ̀ràn yìí pátá yó�� jẹ́ yíyẹ̀ lulẹ̀ bí a bá le è ṣe iṣẹ́ àkọ́bẹ̀rẹ̀ ti àtúnṣe sí ìwé òfin. +Zeyar Lwin n toka si iwe ofin odun-un 2008 ti opolopo awon atunnkanka gbagbo wipe a se e to lati fi agbara fun isejoba iko ajagun paapaa leyin ti alagbada gba ijoba. Zeyar Lwin ń tọ́ka sí ìwé òfin ọdún-un 2008 tí ọ̀pọ̀lọpọ̀ àwọn atúnǹkanká gbàgbọ́ wípé a ṣe é to láti fi agbára fún ìṣèjọba ikọ̀ ajagun pàápàá lẹ́yìn tí alágbáda gba ìjọba. +Aya-ere-itage alaaare ninu atimole Aya-eré-ìtàgé aláàárẹ̀ nínú àtìmọ́lé +Oran aya-ere-itage Min Htin Ko Ko Gyi tun fi irisi ihamo ti a ha awon akorin pataki mo. Ọ̀ràn aya-eré-ìtàgé Min Htin Ko Ko Gyi tún fi ìrísí ìhámọ́ tí a há àwọn akọrin pàtàkì mọ́. +Iwe esun ti ofisa jagunjagun ko nipa awon atejade ‘ibanilorukoje’ ti aya-ere-itage gbe si ori Facebook ti o fa a ti a fi fi ofin mu un. Ìwé ẹ̀sùn tí ọ̀físà jagunjagun kọ nípa àwọn àtẹ̀jáde ‘ìbanilórúkọjẹ́’ tí aya-eré-ìtàgé gbé sí orí Facebook tí ó fà á tí a fi fi òfin mú un. +Min Htin Ko Ko Gyi ni oludasile ileese Ajodun Ere Ajafetoo Iyi Omoniyan ati ilumonanka alatako ilowosi iko ajagun ninu oselu. Min Htin Ko Ko Gyi ni olùdásílẹ̀ iléeṣẹ́ Àjọ̀dún Eré Ajàfẹ́tọ̀ọ́ Iyì Ọmọnìyàn àti ìlúmọ̀nánká alátakò ìlọ́wọ́sí ikọ̀ ajagun nínú òṣèlú. +Awon alatileyin-in re n pe fun itusilee re lorii eto omoniyan, latari wipe a ti yo abo edo re nitori arun jejere ati arun okan ati isoro kindinrin. Àwọn alátìlẹ́yìn-in rẹ̀ ń pè fún ìtúsílẹ̀ẹ rẹ̀ lóríi ẹ̀tọ́ ọmọnìyàn, látàrí wípé a ti yọ àbọ̀ ẹ̀dọ rẹ̀ nítorí àrùn jẹjẹrẹ àti àrùn ọkàn àti ìṣòro kíndìnrín. +Ajose Ere Eto Omoniyan, ti o je ajosepo ajodun ere ajafetoo omoniyan 40 kari aye, fi leta sowo si ijoba: Àjọṣe Eré Ẹ̀tọ́ Ọmọnìyàn, tí ó jẹ́ àjọṣepọ̀ àjọ̀dún eré ajàfẹ́tọ̀ọ́ ọmọnìyàn 40 kárí ayé, fi lẹ́tà ṣọwọ́ sí ìjọba: +Gege bi egbe ajijangbara agbaye ti oran kan, a toro idaniloju ijoba Myanmar lati rii daju wipe Abala 66 (d), ti o ye ki o sun itesiwaju ero ayarabiasa siwaju, ti ko ni je lilo fun ipalemo omo iluu Myanmar ti o fe so eroo okan-an won ati lowo si eto iselu ijoba awa-arawa ni Myanmar. Gẹ́gẹ́ bí ẹgbẹ́ ajìjàǹgbara àgbáyé tí ọ̀rán kàn, a tọrọ ìdánilójú ìjọba Myanmar láti ríi dájú wípé Abala 66 (d), tí ó yẹ kí ó sún ìtẹ̀síwájú ẹ̀rọ ayárabíàṣá síwájú, tí kò ní jẹ́ lílò fún ìpalẹ̀mọ́ ọmọ ìlúu Myanmar tí ó fẹ́ sọ èròo ọkàn-an wọn àti lọ́wọ́ sí ètò ìṣèlú ìjọba àwa-arawa ní Myanmar. +Leta naa toka si ti ariyanjiyan Abala 66(d) ti o so nipa ofin ibanilorukoje ti awon alase n lo lati to fi esun itako, ijijagbara, ati akoroyin. Lẹ́tà náà tọ́ka sí ti àríyànjiyàn Abala 66(d) tí ó sọ nípa òfin ìbánilórúkọjẹ́ tí àwọn aláṣẹ ń lò láti to fi ẹ̀sùn ìtakò, ìjìjàgbara, àti akọ̀ròyìn. +Ile ejo ibile ko iwe edun ti Min Htin Ko Ko Gyi ko fun beeli. Igbejoo re tun di ojo 9, osu Ebibi odun-un 2019. Ilé ẹjọ́ ìbílẹ̀ kọ ìwé ẹ̀dùn tí Min Htin Ko Ko Gyi kọ fún béèlì. Ìgbẹ́jọ́ọ rẹ̀ tún di ọjọ́ 9, oṣù Èbìbì ọdún-un 2019. +“Ko ye ki won di ero ewon ni ibere.” “Kò yẹ kí wọ́n di èrò ẹ̀wọ̀n ní ìbẹ̀rẹ̀.” +A ran Wa Lone ati Kyaw Soe Oo si ewon odun meje fun riru ofin Ikoko saa-akonileru. A rán Wa Lone àti Kyaw Soe Oo sí ẹ̀wọ̀n ọdún méje fún rírú òfin Ìkọ̀kọ̀ sáà-akónilẹ́rú. +Ile Ejo Agba di idalejo ti won se ni osu Igbe ti o koja amo a da won sile leyin idariji aare ni asiko Odun Tuntun ibile orile ede naa. Ilé Ẹjọ́ Àgbà di ìdálẹ́jọ́ tí wọ́n ṣe ní oṣù Igbe tí ó kọjá àmọ́ a dá wọn sílẹ̀ lẹ́yìn ìdáríjì ààrẹ ní àsìkò Ọdún Tuntun ìbílẹ̀ orílẹ̀ èdè náà. +Awon egbe bii Southeast Asian Press Alliance ki Wa Lone ati Kyaw Soe Oo kaabo leyin-in ti a da won sile amo won so iyanje ti o koju awon akoroyin mejeeji: Àwọn ẹgbẹ́ bíi Southeast Asian Press Alliance kí Wa Lone àti Kyaw Soe Oo káàbọ̀ lẹ́yìn-in tí a dá wọn sílẹ̀ àmọ́ wọ́n sọ ìyànjẹ tí ó kojú àwọn akọ̀ròyìn méjèèjì: +Ko ye ki won di ero ewon ni ibere, nitori won ko jebi esun ti won fi kan won. Kò yẹ kí wọ́n di èrò ẹ̀wọ̀n ní ìbẹ̀rẹ̀, nítorí wọn kò jẹ̀bi ẹ̀sùn tí wọ́n fi kàn wọ́n. +Nigbati a gba idagbasoke yii wole, ejoo Wa Lone ati Kyaw Soe Oo je eri wipe emi awon akoroyin ti o n se ayewo si iselu wa ninu ewu igbesan oselu. Nígbàtí a gba ìdàgbàsókè yìí wọlé, ẹjọ́ọ Wa Lone àti Kyaw Soe Oo jẹ́ ẹ̀rí wípé ẹ̀mí àwọn akọ̀ròyìn tí ó ń ṣe àyẹ̀wò sí ìṣèlú wà nínú ewu ìgbẹ̀san òṣèlú. +Awon omo ibile Brazili ra ipin idokoowo ni ileese reluwe lati ba a wi fun ikuna ojuse ayikaa re Àwọn ọmọ ìbílẹ̀ Brazili ra ìpín ìdókòòwò ní iléeṣẹ́ reluwé láti bá a wí fún ìkùnà ojúṣe àyíkáa rẹ̀ +Awon omo ibile so wipe ise tuntun fife reluwe n koba awon eranko agbegbe naa ati aaboo won. Àwọn ọmọ ìbílẹ̀ sọ wípé iṣẹ́ tuntun fífẹ reluwé ń kóbá àwọn ẹranko agbègbè náà àti ààbòo wọn. +Aworan: Pedro Biava, ti a fi ase lo. Àwòrán: Pedro Biava, tí a fi àṣẹ lò. +Ni ojo 24 osu Igbe, ipade akopinin Rumo Logistica, igbimo reluwe orile edee Brazili, gba awon alejo airotele tuntun: egbe eleni marun-un ibile kan ti o wa lati eya Guarani ati Tupi ti o sese ra ipin idokowo mefa ileese naa. Ní ọjọ́ 24 oṣù Igbe, ìpàdé akópìnín Rumo Logística, ìgbìmọ̀ reluwé orílẹ̀ èdèe Brazili, gba àwọn àlejò àìròtẹ́lẹ̀ tuntun: ẹgbẹ́ ẹlẹ́ni márùn-ún ìbílẹ̀ kan tí ó wá láti ẹ̀yà Guarani àti Tupi tí ó ṣẹ̀ṣẹ̀ ra ìpín ìdókòwò mẹ́fà iléeṣẹ́ náà. +Okookan won je asoju Ile Ibile ti ijoba fowo si ni guusu ila oorun ipinle Sao Paulo ti reluwe akeru alaadorun odun ileese Rumo n ko ba, ni odun-un 2014, bere si i fe si i. Ọ̀kọ̀ọ̀kan wọ́n jẹ́ aṣojú Ilẹ̀ Ìbílẹ̀ tí ìjọba fọwọ́ sí ní gúúsù ìlà oòrùn ìpínlẹ̀ São Paulo tí reluwé akẹ́rù aláàdọ́run ọdún iléeṣẹ́ Rumo ń kó bá, ní ọdún-un 2014, bẹ̀rẹ̀ sí í fẹ̀ sí i. +"Lati san owoo gba maa binu fun ibaje ti imugbooro si i ile ise naa ko ba agbegbee naa, ipinle ti fi eto fun iileese reluwe naa lati ""ko ile tuntun, ibudo iwure, afara, ogba ati ra ero isanko kekere"" fun awon agbegbe naa." "Láti san owóo gbà máà bínú fún ìbàjẹ́ tí ìmúgbòòrò sí i ilé iṣẹ́ náà kó bá agbègbèe náà, ìpínlẹ̀ ti fi ẹ̀tọ́ fún iiléeṣẹ́ reluwé náà láti ""kọ́ ilé tuntun, ibùdó ìwúre, afárá, ọgbà àti ra ẹ̀rọ ìṣánko kékeré"" fún àwọn agbègbè náà." +O to bii egberun marun-un eniyan ti o n gbe jakejado Ile Ibile ti fife reluwe ko ba. Ó tó bíi ẹgbẹ̀rún márùn-ún ènìyàn tí ó ń gbé jákèjádò Ilẹ̀ Ìbílẹ̀ tí fífẹ̀ reluwé kó bá. +Sugbon awon asoju ibile so wipe ileese naa ti kuna lati se iru eto naa, gege bii iroyin lati owo Folha de Sao Paulo. Ṣùgbọ́n àwọn aṣojú ìbílẹ̀ sọ wípé iléeṣẹ́ náà ti kùnà láti ṣe irú ẹ̀tọ́ náà, gẹ́gẹ́ bíi ìròyìn láti ọwọ́ Folha de São Paulo. +Ofiisi Abanirojo Ijoba Apapo jerii si i eyi: 63 ninuu ise atunse 97 iwe adehun ifimosokan ti di apati. Ọ̀fíìsì Abánirojọ̀ Ìjọba Àpapọ̀ jẹ́rìí sí i èyí: 63 nínúu iṣẹ́ àtúnṣe 97 ìwé àdéhùn ìfìmọ̀ṣọ̀kan ti di àpatì. +Ni ojo 19 osu Igbe, awon afesunkanni pa a lase fun Ibama, ajo eto ayika orile ede Brazili, lati sira da ise reluwe tuntun naa duro, won si gba iwe ase Rumo. Ní ọjọ́ 19 oṣù Igbe, àwọn afẹ̀sùnkanni pa á láṣẹ fún Ibama, àjọ ètò àyíká orílẹ̀ èdè Brazili, láti ṣíra dá iṣẹ́ reluwé tuntun náà dúró, wọ́n sì gba ìwé àṣẹ Rumo. +Bakan naa ni won tun gba ajo naa niyanju lati mu ki Rumo o san owo itanran milionu 10 owoo reais (iyen milionu 2,5 owoo dola orile edee US). Bákan náà ni wọ́n tún gba àjọ náà níyànjú láti mú kí Rumo ó san owó ìtanràn mílíọ̀nù 10 owóo reais (ìyẹn mílíọ̀nù 2,5 owóo dọ́là orílẹ̀ èdèe US). +Ninuu leta ti a ka nibi apejo ojo 24 osu Igbe, awon arapin-idokoowo ibile naa salaye edun-un okan-an won. Nínúu lẹ́tà tí a kà níbi àpèjọ ọjọ́ 24 oṣù Igbe, àwọn aràpín-ìdókòòwò ìbílẹ̀ náà ṣàlàyé ẹ̀dùn-un ọkàn-an wọn. +Won ti se alaye ijamba ti awon oko oju irin naa ti fa fun eranko inu igbe ti o wa ni agbegbe naa, ati din awon omo eniyan lowo lati fon ka si agbegbe. Wọ́n ti ṣe àlàyé ìjàmbá tí àwọn ọkọ̀ ojú irin náà ti fà fún ẹranko inú ìgbẹ́ tí ó wà ní agbègbè náà, àti dín àwọn ọmọ ènìyàn lọ́wọ́ láti fọ́n ká sí agbègbè. +"Ni afikun, won ti jabo akitiyan itakuroso won pelu Rumo, ti won si bu enu ate lu Atejade Igbero Olodoodun-un ileese naa, ti o so pe Rumo ""n se ojuse re bi o ti to ati bi o ti se ye, ni ona ti o fa awon omo ibile wo inu ise ""." "Ní àfikún, wọ́n ti jábọ̀ akitiyan ìtàkùrọ̀sọ wọn pẹ̀lú Rumo, tí wọ́n sì bu ẹnu àtẹ́ lu Àtẹ̀jáde Ìgbéró Ọlọ́dọọdún-un iléeṣẹ́ náà, tí ó sọ pé Rumo ""ń ṣe ojúṣe rẹ̀ bí ó ti tọ́ àti bí ó ti ṣe yẹ, ní ọ̀nà tí ó fa àwọn ọmọ ìbílẹ̀ wọ inú iṣẹ́ ""." +Nigba ti o n ba Pedro Biava ajabo-iroyin iwe iroyin Brasil de Fato forojomitoro, Adriano Karai, ti o wa lati agbegbe Guarani, so wipe ilepa awon alajopin idokoowo ibile naa ni lati mu ki ohun-un won o de eti igbo awon oludokoowo ileese naa dipoo ki won o jere lati ara idokoowo naa (eyi ti won ra okookan-an ni 17 owo reais, ti o to bii 4,30 owoo dola US). Nígbà tí ó ń bá Pedro Biava ajábọ̀-ìròyìn ìwé ìròyìn Brasil de Fato fọ̀rọ̀jomitoro, Adriano Karai, tí ó wà láti agbègbè Guarani, sọ wípé ìlépa àwọn alájọpín ìdókòòwò ìbílẹ̀ náà ni láti mú kí ohùn-un wọn ó dé etí ìgbọ́ àwọn olùdókòòwò iléeṣẹ́ náà dípòo kí wọn ó jèrè láti ara ìdókòòwò náà (èyí tí wọ́n ra ọ̀kọ̀ọ̀kan-an ní 17 owó reais, tí ó tó bíi 4,30 owóo dọ́là US). +Karai tun se apejuwe bi isee fife reluwe tuntun naa ti se koba agbegbee re Tenonde, ti o wa ni iluu Paralheiros: Karai tún ṣe àpèjúwe bí iṣẹ́ẹ fífẹ reluwé tuntun náà ti ṣe kóbá agbègbèe rẹ̀ Tenondé, tí ó wà ní ìlúu Paralheiros: +Itumo Itunwi-oro Oloro gan-an Ìtúmọ̀ Ìtúnwí-ọ̀rọ̀ Ọlọ́rọ̀ gan-an +Ariwo oko oju irin naa, ti o maa n gbale kan titi lale. Ariwo ọkọ̀ ojú irin náà, tí ó máa ń gbalẹ̀ kan títí lálẹ́. +Awon omo eranko ki i je si ibi ide mo bii tele . Àwọn ọmọ ẹranko kì í jẹ́ sí ibi ìdẹ mọ́ bíi tẹ́lẹ̀ . +A ko ni ale ailariwo. A kò ní alẹ́ àìláriwo. +Bakan naa ni won maa n gbe opolopo okan ti o maa n danu kaakiri ile, a si mo wipe ounje yen ki i se ojulowo, ti atowoda ni. Bákan náà ni wọ́n máa ń gbé ọ̀pọ̀lọpọ̀ ọkàn tí ó máa ń dànù káàkiri ilẹ̀, a sì mọ́ wípé oúnjẹ yẹn kì í ṣe ojúlówó, tí àtọwọ́dá ni. +Emi awa gan-an alara n be ninu ewu: oko oju irin naa n gba ile ajogunbaa wa koja, nibi ti awon apa ese awon alejo afese rin to. Ẹ̀mí àwa gan-an alára ń bẹ nínú ewu: ọkọ̀ ojú irin náà ń gba ilẹ̀ àjogúnbáa wa kọjá, níbi tí àwọn àpá ẹsẹ̀ àwọn àlejò afẹsẹ̀ rìn tọ́. +A wa ninu ewu nla ijamba iku oko oju irin, nitori oko oju-irin n pa eniyan ninuu iseju mewaa mewaa bayii.” A wà nínú ewu ńlá ìjàmbá ikú ọkọ̀ ojú irin, nítorí ọkọ̀ ojú-irin ń pa ènìyàn nínúu ìṣẹ́jú mẹ́wàá mẹ́wàá báyìí.” +Gege bii iroyin Folha, ni akoko, awon agbegbe ibile ti gbero pelu Rumo wipe ki o gbe ise atunse naa fun igbimo ti o je omo ibile. Gẹ́gẹ́ bíi ìròyìn Folha, ní àkọ́kọ́, àwọn agbègbè ìbílẹ̀ ti gbèrò pẹ̀lú Rumo wípé kí ó gbé iṣẹ́ àtúnṣe náà fún ìgbìmọ̀ tí ó jẹ́ ọmọ ìbílẹ̀. +Ni ti Ofiisi Abanirojo, ileese naa ti koko gba aba naa wole, sugbon ni kete ti o di eyin-in ibo osu Owewe odun-un 2018 ti o gbe Aare Jair Bolsonaro ti ko fi bo wipe oun koriira ti ibile si ori aleefa, ayipada de ba ipinnu igbese ti o wa nile teleteleri. Ní ti Ọ́fíìsì Abánirojọ̀, iléeṣẹ́ náà ti kọ́kọ́ gba àbá náà wọlé, ṣùgbọ́n ní kété tí ó di ẹ̀yìn-in ìbò oṣù Ọ̀wẹwẹ̀ ọdún-un 2018 tí ó gbé Ààrẹ Jair Bolsonaro tí kò fi bò wípé òun kórìíra ti ìbílẹ̀ sí orí àlèèfà, àyípadà dé bá ìpinnu ìgbésè ti ó wà nílẹ̀ tẹ́lẹ̀tẹ́lẹ́rí. +Ni ojo 20 osu Belu, Rumo sai dede fagi le ikopa pelu awon agbegbe ibile, ti ko i tii tun yoju nibi ipade lati igba naa. Ní ọjọ́ 20 oṣù Belu, Rumo ṣàì dédé fagi lé ìkópa pẹ̀lú àwọn agbègbè ìbílẹ̀, tí kò ì tíì tún yọjú níbi ìpàdé láti ìgbà náà. +Ninu itakuroso pelu Folha, ileese naa so wipe oun ko fi igba kan t'owo bo iwe adehun pelu awon agbegbe ibile naa lati gbe ise atunse naa fun won se. Nínú ìtàkùrọ̀sọ pẹ̀lú Folha, iléeṣẹ́ náà sọ wípé òun kò fi ìgbà kan t'ọwọ́ bọ ìwé àdéhùn pẹ̀lú àwọn agbègbè ìbílẹ̀ náà láti gbé iṣẹ́ àtúnṣe náà fún wọn ṣe. +Apejo awon alajopin idokoowo ti o waye lojo 24 osu Igbe wa si opin lai si ipinnu ti o lori, amo awon asoju Rumo so wipe oro ti ibile naa yoo je siso ninu ipade ti abenu ti yoo waye ninu osu Ebibi. Àpéjọ àwọn alájọpín ìdókòòwò tí ó wáyé lọ́jọ́ 24 oṣù Igbe wá sí òpin láì sí ìpinnu tí ó lórí, àmọ́ àwọn aṣojú Rumo sọ wípé ọ̀rọ̀ ti ìbílẹ̀ náà yóò jẹ́ sísọ nínú ìpàdé ti abẹ́nú tí yóò wáyé nínú oṣù Èbìbì. +Ise atunse bere ni 2014. Awon omo ibile ti o n gbe ni agbegbe naa to bii 5,000. Iṣẹ́ àtúnṣe bẹ̀rẹ̀ ní 2014. Àwọn ọmọ ìbílẹ̀ tí ó ń gbé ní agbègbè náà tó bíi 5,000. +Aworan: Pedro Biava, pelu ase ni a fi lo o. Àwòrán: Pedro Biava, pẹ̀lú àṣẹ ni a fi lò ó. +Ijagbara Alajopin-idokoowo Ìjàgbara Alájọpín-ìdókòòwò +"Awon omo ibile Guarani ati Tupi nikan ko ni o se ohun ti a pe ni ""ijagbara alajopin- idokoowo"", ti o je ohun tuntun ni Brazil." "Àwọn ọmọ ìbílẹ̀ Guarani àti Tupi nìkan kọ́ ni ó ṣe ohun tí a pè ní ""ìjàgbara alájọpín- ìdókòòwò"", tí ó jẹ́ ohun tuntun ní Brazil." +Ni odun-un 2010, egbe Imoro-yeni-yekeyeke awon ti oran-an Vale naa kan (Articulacao dos Atingidos e Atingidas pela Vale) ra ipin idokoowo ileese naa lati le ba won jokoo ni ajo won. Ní ọdún-un 2010, ẹgbẹ́ Ìmọ́rọ̀-yéni-yékéyéké àwọn tí ọ̀ràn-an Vale náà kàn (Articulação dos Atingidos e Atingidas pela Vale) ra ìpín ìdókòòwò iléeṣẹ́ náà láti lè bá wọn jókòó ní àjọ wọn. +Vale ni okan lara ileese awakusa ni agbaye, oun si ni o se akoso idido ti o ba iluu Brumadinho je ninu osuu Seere odun-un 2019, ti o mu emi eeyan-an 236 lo (ti 34 si ti di eni awati). Vale ni ọkàn lára iléeṣẹ́ awakùsà ní àgbáyé, òun sì ni ó ṣe àkóso ìdídò tí ó ba ìlúu Brumadinho jẹ́ nínú oṣùu Ṣẹẹrẹ ọdún-un 2019, tí ó mú ẹ̀mí èèyàn-an 236 lọ (tí 34 ṣì ti di ẹni àwátì). +Ni ojo 30 osu Igbe, ojo ipade alajopin idokoowo, awon omo egbe Imoro-yeni-yekeyeke le iwe-alemogiri ti a te oruko awon ti o ti re orun arinmabo mo ara ogiri olu-ile-isee Vale, gege bi iwe iroyin O Globo ti ro o. Ní ọjọ́ 30 oṣù Igbe, ọjọ́ ìpàdé alájọpín ìdókòòwò, àwọn ọmọ ẹgbẹ́ Ìmọ́rọ̀-yéni-yékéyéké lẹ ìwé-àlẹ̀mógiri tí a tẹ orúkọ àwọn tí ó ti re ọ̀run àrìnmabọ̀ mọ́ ara ògiri olú-ilé-iṣẹ́ẹ Vale, gẹ́gẹ́ bí ìwé ìròyìn O Globo ti rò ó. +Nitori aideena-pa-enu oran ti o kan won gbongbon ninu awon ipade wonyen, o di dandan ki awon ileese naa o ko ohun ti awon ajijagbara naa n fe sile ninu ipadee won. Nítorí àìdéènà-pa-ẹnu ọ̀ràn tí ó kàn wọ́n gbọ̀ngbọ̀n nínú àwọn ìpàdé wọ̀nyẹn, ó di dandan kí àwọn iléeṣẹ́ náà ó kọ ohun tí àwọn ajìjàgbara náà ń fẹ́ sílẹ̀ nínú ìpàdée wọn. +Obinrin kan lara awon omo egbe Imoro-yeni-yekeyeke, Carolina de Moura, ti oun naa ni ipin ninu idokoowo Vale, so fun O Globo: Obìnrin kan lára àwọn ọmọ ẹgbẹ́ Ìmọ́rọ̀-yéni-yékéyéké, Carolina de Moura, tí òun náà ní ìpín nínú ìdókòòwò Vale, sọ fún O Globo: +Itumo Itunwi-oro Oloro gan-an Ìtúmọ̀ Ìtúnwí-ọ̀rọ̀ Ọlọ́rọ̀ gan-an +A ko ni dekun lati maa so ohun ti o n gbe wa lokan sita fun araye gbo. A kò ní dẹ́kun láti máa sọ ohun tí ó ń gbé wa lọ́kàn síta fún aráyé gbọ́. +Ileese naa gbodo lo ere ti won ba ri fi tun awon odoo wa se ati sise abojuto emi omo eniyan. Iléeṣẹ́ náà gbọdọ̀ lo èrè tí wọ́n bá rí fi tún àwọn odòo wa ṣe àti ṣíṣe àbójútó ẹ̀mí ọmọ ènìyàn. +Ijoba Tanzania fi Ajijagbara Omo Orile-edee Uganda si atimole, won si le e kuro niluu Ìjọba Tanzania fi Ajìjàgbara Ọmọ Orílẹ̀-èdèe Uganda sí àtìmọ́lé, wọ́n sì lé e kúrò nílùú +Dokita Wairagala Wakabi [Aworan lati CIPESA ti a fi ase lo] Dókítà Wairagala Wakabi [Àwòrán láti CIPESA tí a fi àṣẹ lò] +Wairagala Wakabi, agba oje ajafetoo ero ayarabiasa ti o wa lati Uganda, di eni atimole ni Papako ofuurufu Julius Nyerere International Airport ni Dar es Salaam, Tanzania lojo 25 osu Igbe. Wairagala Wakabi, àgbà ọ̀jẹ̀ ajàfẹ́tọ̀ọ́ ẹ̀rọ ayárabíàṣá tí ó wá láti Uganda, di ẹni àtìmọ́lé ní Pápákọ̀ òfuurufú Julius Nyerere International Airport ní Dar es Salaam, Tanzania lọ́jọ́ 25 oṣù Igbe. +A fi iwe pe Wakabi ki o wa a soro nibi eto Ayajo Awon Olugbeja Eto Omoniyan ni Tanzania olodoodun ti Agbarijo Olugbeja Eto Omoniyan ti Tanzania (THRDC) je olugbalejo. A fi ìwé pe Wakabi kí ó wá á sọ̀rọ̀ níbi ètò Àyájọ́ Àwọn Olùgbèjà Ẹ̀tọ́ Ọmọnìyàn ní Tanzania ọlọ́dọọdún tí Àgbáríjọ Olùgbèjà Ẹ̀tọ́ Ọmọnìyàn ti Tanzania (THRDC) jẹ́ olùgbàlejò. +Wakabi ni Oludari Agba Ifowosowopo Eto-imulo Imo-ero Gbogboogbo fun Ila-Oorun ati Guusu Ile Adulawo (CIPESA), okan gboogi ninu ile-ise ti o n se eto ti o da lori eto-imulo ero ayelujara ati ominira oro siso ni ori ayelujara ni ile Adulawo. Wakabi ni Olùdarí Àgbà Ìfọwọ́sowọ́pọ̀ Ètò-ìmúlò Ìmọ̀-ẹ̀rọ Gbogboògbò fún Ìlà-Oòrùn àti Gúúsù Ilẹ̀ Adúláwò (CIPESA), ọ̀kan gbòógì nínú ilé-iṣẹ́ tí ó ń ṣe ètò tí ó dá lórí ètò-ìmúlò ẹ̀rọ ayélujára àti òmìnira ọ̀rọ̀ sísọ ní orí ayélujára ní ilẹ̀ Adúláwò. +Leyin opolopo wakati ti a fi oro wa Wakabi lenu wo, ti won ko si je ki o ri agbejoro, a da a pada si Uganda. Lẹ́yìn ọ̀pọ̀lọpọ̀ wákàtí tí a fi ọ̀rọ̀ wá Wakabi lẹ́nu wò, tí wọn kò sì jẹ́ kí ó rí agbẹjọ́rò, a dá a padà sí Uganda. +"Awon asoju lati Agbarijo Olugbeja Eto Omoniyan gbiyanju lati ja fun un, amo a so fun won wipe fun ""anfaani ilu"" ni a fi da Wakabi pada si iluu re:" "Àwọn aṣojú láti Àgbáríjọ Olùgbèjà Ẹ̀tọ́ Ọmọnìyàn gbìyànjú láti jà fún un, àmọ́ a sọ fún wọn wípé fún ""àǹfààní ìlú"" ni a fi dá Wakabi padà sí ìlúu rẹ̀:" +Bi o ti le je pe isele naa ko ju wakati die lo, o mu ijaya nla ba awon ajafetoo ni agbegbe naa, ti oran iwa aito ti orile-edee Tanzania n wu si awon ajijagbara ati onise-iroyin n peleke si i. Bí ó ti lẹ̀ jẹ́ pé ìṣẹ̀lẹ̀ náà kò ju wákàtí díẹ̀ lọ, ó mú ìjáyà ńlá bá àwọn ajàfẹ́tọ̀ọ́ ní agbègbè náà, tí ọ̀ràn ìwà àìtọ́ tí orílẹ̀-èdèe Tanzania ń wù sí àwọn ajìjàgbara àti oníṣẹ́-ìròyìn ń peléke sí i. +Ninu osu Belu odun ti o re koja, awon osise Igbimo ti o n Daabo bo Onise-iroyin, Angela Quintal ati Muthoki Mumo di eni atimole fun opo wakati ni Dar es Salaam, Tanzania, ti iwe eri omo-ilu-fun-irinnaa won di gbigba lowoo won. Nínú oṣù Belu ọdún tí ó ré kọjá, àwọn òṣìṣẹ́ Ìgbìmọ̀ tí ó ń Dáàbò bo Oníṣẹ́-ìròyìn, Angela Quintal àti Muthoki Mumo di ẹni àtìmọ́lé fún ọ̀pọ̀ wákàtí ní Dar es Salaam, Tanzania, tí ìwé ẹ̀rí ọmọ-ìlú-fún-ìrìnnàa wọ́n di gbígbà lọ́wọ́ọ wọn. +"Human Rights Watch so wipe labe isakoso ijoba Aare John Magufuli Tanzania ti ri ""iresile ibowo fun ominira oro siso, ikegbe ati apejo de oju ami""." "Human Rights Watch sọ wípé lábẹ́ ìṣàkóso ìjọba Ààrẹ John Magufuli Tanzania ti rí ""ìrésílẹ̀ ìbọ̀wọ̀ fún òmìnira ọ̀rọ̀ sísọ, ìkẹ́gbẹ́ àti àpéjọ dé ojú àmì""." +Ni odun-un 2015, Orileede Olominira Isokan Tanzania kede Igbese Irufin Ori Ero Ayelujara. Ní ọdún-un 2015, Orílẹ̀èdè Olómìnira Ìṣọ̀kan Tanzania kéde Ìgbésẹ̀ Ìrúfin Orí Ẹ̀rọ Ayélujára. +Ni aarin odun kan ti a kede ofin yen, o ti to bi omo orile edee Tanzania 14 ti ofin ti mu ti a si ti dalejo labe ofin fun pe won soro mosaasi si aare lori ero alatagba. Ní àárín ọdún kan tí a kéde òfin yẹn, ó ti tó bí ọmọ orílẹ̀ èdèe Tanzania 14 tí òfín ti mú tí a sì ti dálẹ́jọ́ lábẹ́ òfin fún pé wọ́n sọ̀rọ̀ mọ́ṣààsí sí ààrẹ lórí ẹ̀rọ alátagbà. +Pepeye gbe omo pon ninu osu Erena odun-un 2018 nigbati a gba Ilana Ero Ayarabiasa (Ohun ori ayelujara) ati Itakuroso Ifiweranse wole ti o mu un ni tulaasi fun awon akobuloogu lati fi oruko sile ti won a si san owo ori ti o to bii US $900 lodun ki won o to le gbe atejade si ori ayelujara. Pẹ́pẹ́yẹ gbé ọmọ pọ̀n nínú oṣù Ẹrẹ́nà ọdún-un 2018 nígbàtí a gba Ìlànà Ẹ̀rọ Ayárabíàṣá (Ohun orí ayélujára) àti Ìtàkùrọ̀sọ Ìfìwéránṣẹ́ wọlé tí ó mú un ní túláàsì fún àwọn akọbúlọ́ọ̀gù láti fi orúkọ sílẹ̀ tí wọ́n á sì san owó orí tí ó tó bíi US $900 lọ́dún kí wọn ó tó lè gbé àtẹ̀jáde sí orí ayélujára. +Eyi mu ki opolopo buloogu aladaaduro o wo okunkun. Èyí mú kí ọ̀pọ̀lọpọ̀ búlọ́ọ̀gù aládàádúró ó wọ òkùnkùn. +Ipalenumo ileese akoroyin aladaaduro nipase awon adalu isiwee fun ile ise akoroyin ati irokeke mo onise-iroyin ti di ideruba, ikora-eni-ni-ijanu ati iberu lati so ero okan eni nipa awon olori orile ede naa. Ìpalẹ́numọ́ iléeṣẹ́ akọ̀ròyìn aládàádúró nípasẹ̀ àwọn àdàlù ìṣíwèé fún ilé iṣẹ́ akọ̀ròyìn àti ìrókẹ́kẹ́ mọ́ oníṣẹ́-ìròyìn ti di ìdẹ́rùbà, ìkóra-ẹni-ní-ìjánu àti ìbẹ̀rù láti sọ èrò ọkàn ẹni nípa àwọn olórí orílẹ̀ èdè náà. +Atimole ati idapada Wakabi si Uganda je itesiwaju idoju-ija-ko ominira oro toun ero okan eni ni Tanzania. Àtìmọ́lé àti ìdápadà Wakabi sí Uganda jẹ́ ìtẹ̀síwájú ìdojú-ìjà-kọ òmìnira ọ̀rọ̀ tòun èrò ọkàn ẹni ní Tanzania. +Oniroyin Ori ero-alatagba Luis Carlos Diaz di awati ni Venezuela Oníròyìn Orí ẹ̀rọ-alátagbà Luis Carlos Diaz di àwátì ní Venezuela +"""Nibo ni Luis Carlos wa?""" """Níbo ni Luis Carlos wà?""" +Aworan ipolongo ori ayelujara ti Provea taari sita. Àwòrán ìpolongo orí ayélujára tí Provea taari síta. +Won so igba ti a pe e keyin ati tuwiiti ti o te keyin ninu aworan naa. Wọ́n sọ ìgbà tí a pè é kẹ́yìn àti túwíìtì tí ó tẹ̀ kẹ́yìn nínú àwòrán náà. +Ni irole ojo 11, osu Erena olufesi si oro iselu Naky Soto ti o tun je aya akoroyin ati ajiijangbara ise iroyin ti o je omo orile Venezuela, Luis Carlos Diaz tuwiiti pe oun ti n wa oko oun fun wakati marun-un. Ní ìrọ̀lẹ́ ọjọ́ 11, oṣù Ẹrẹ́nà olùfèsì sí ọ̀rọ̀ ìṣèlú Naky Soto tí ó tún jẹ́ aya akọ̀ròyìn àti ajììjàǹgbara iṣẹ́ ìròyìn tí ó jẹ́ ọmọ orílẹ̀ Venezuela, Luis Carlos Díaz túwíìtì pé òun ti ń wá ọkọ òun fún wákàtí márùn-ún. +[Iroyin ti o te wa lowo] Ajo awon Osise Iroyin (SNTP lede Spanish) jabo pe awon Agbofinro Otelemuye Bolivaria (SEBIN) ti fi Luis Carlos si atimole. [Ìròyìn tí ó tẹ̀ wá lọ́wọ́] Àjọ àwọn Òṣìṣẹ́ Ìròyìn (SNTP lédè Spanish) jábọ̀ pé àwọn Agbófinró Ọ̀tẹlẹ̀múyẹ́ Bolivaria (SEBIN) ti fi Luis Carlos sí àtìmọ́lé. +PAJAWIRI Ajo Sebin kan fidii re mule pe akoroyin Luis Carlos Diaz ti wa ni ahamo awon olopaa yen. PÀJÁWÌRÌ Àjọ Sebin kan fìdíi rẹ̀ múlẹ̀ pé akọ̀ròyìn Luis Carlos Diaz ti wà ní àhámọ́ àwọn ọlọ́pàá yẹn. +Won yo awon ohun ija ti akoroyin Marco Ruiz, Luz Mely Rehes ati Federico Black [pelu awon omo egbe osise iroyin. Wọ́n yọ àwọn ohun ìjà ti akọ̀ròyìn Marco Ruiz, Luz Mely Rehes àti Federico Black [pẹ̀lú àwọn ọmọ ẹgbẹ́ òṣìṣẹ́ ìròyìn. +Wakati die seyin, Soto tuwiiti pe awon ti n wa Luis Carlos Diaz fun wakati marun-un: Wákàtí díẹ̀ sẹ́yìn, Soto túwíìtì pé àwọn ti ń wá Luis Carlos Díaz fún wákàtí márùn-ún: +@LuisCarlos wa ni ori kekee re, sugbon lati aago 5:30 ni mi ko ti gburoo re mo, bee: @LuisCarlos wà ní orí kẹ̀kẹ́ẹ rẹ̀, ṣùgbọ́n láti aago 5:30 ni mi kò ti gbúròó rẹ̀ mọ́, bẹ́ẹ̀: +– Ko si ni ile ise igbohunsafefe naa – Kò sí ní ilé iṣẹ́ ìgbóhùnsáfẹ́fẹ́ náà +– Ko si nile – Kò sí nílé +– Ko tii tuwiiti – Kò tíì túwíìtì +– Ko gbe ipee re – Kò gbé ìpèe rẹ̀ +– Ko fesi si atejise tabi ise-ije orii WhatsApp – Kò fèsì sí àtẹ̀jíṣẹ́ tàbí iṣẹ́-ìjẹ́ oríi WhatsApp +---‘Boca de Rua': Iwe iroyin ile brazil lati owo awon eniyan ti o n gbe ni oju opopona ---‘Boca de Rua': Ìwé ìròyìn ilè brazil láti ọwọ́ àwọn ènìyàn tí ó ń gbé ní ojú òpópónà +Leyin odun 19, Boca si n royin nipa awon olugbe titi Lẹ́yìn ọdún 19, Boca ṣì ń ròyìn nípa àwọn olùgbé títì +Marcos Scher n ta iwe iroyin naa ninu idaduro ina adari oko ki ajakale arun o to bere. Aworan: Charlotte Dafol/ a gba ase ki a to lo o Marcos Scher ń ta ìwé ìròyìn náà nínú ìdádúró iná adarí ọkọ̀ kí àjákálẹ́ àrùn ó tó bẹ̀rẹ̀. Àwòrán: Charlotte Dafol/ a gba àṣẹ kí a tó lò ó +Ni odun mokandinlogun seyin ni Porto Alegre, ni guusu orile-ede Brazil, iwe iroyin kan ti agbarijo awon ti won n sun ita adugbo esekuku naa bere ise iroyin tite jade. Ní ọdún mọ́kàndínlógún sẹ́yìn ní Porto Alegre, ní gúúsù orílẹ̀-èdè Brazil, ìwé ìròyìn kan tí àgbáríjọ àwọn tí wọn ń sun ìta àdúgbò ẹsẹ̀kùkú náà bẹ̀rẹ̀ iṣẹ́ ìròyìn títẹ̀ jáde. +Boca de Rua (Enu Asunta, ti a tun mo si iwe iroyin Boca) je ogbon ori owo awon akoroyin kan lati pese ona ti awon asunta adugbo yii fi le maa fi soro fun ara won. Boca de Rua (Ẹnu Asùnta, tí a tún mọ̀ sí ìwé ìròyìn Boca) jẹ́ ọgbọ́n orí ọ̀wọ́ àwọn akọ̀ròyìn kan láti pèsè ọ̀nà tí àwọn asùnta àdúgbò yìí fi lè máa fi sọ̀rọ̀ fún ara wọn. +Ni odun 2000 ni won bere ise akanse yii, leyin odun kan lasiko ipade akoko Egbe Awujo Agbaye, ni won se ifilole akokoja ewe re. Ní ọdún 2000 ni wọ́n bẹ̀rẹ̀ iṣẹ́ àkànṣe yìí, lẹ́yìn ọdún kan lásìkò ìpàdé àkọ́kọ́ Ẹgbẹ́ Àwùjọ Àgbáyé, ni wọ́n ṣe ìfilọ́lẹ̀ àkọ́kọ́já ewé rẹ̀. +Ni oni, iwe iroyin yii nikan ni o je omo egbe Awon Iwe Iroyin Esekuku Agbaye (INSP) ti awon eni ti o n sunta n se jade. Ní òní, ìwé ìròyìn yìí nìkan ni ó jẹ́ ọmọ ẹgbẹ́ Àwọn Ìwé Ìròyìn Ẹsẹ̀kùkú Àgbáyé (INSP) tí àwọn ẹni tí ó ń sùnta ń ṣe jáde. +Awon asunta wonyi tikara won ni o pile awon ogbon ikotan, iforowanilenuwo ati ti ibeere. Àwọn asùnta wọ̀nyí tìkara wọn ni ó pilẹ̀ àwọn ọgbọ́n ìkọ̀tàn, ìfọ̀rọ̀wánilẹ́nuwò àti ti ìbéèrè. +Awon akoroyin meji kan ti won ti n ti kin awon asunta wonyi leyin lati igba ti ise akanse naa ti bere ni won maa n se gbogbo awon atejade tuntun. Àwọn akọ̀rọ̀yìn méjì kan tí wọ́n ti ń tì kín àwọn asùnta wọ̀nyí lẹ́yìn láti ìgbà tí iṣẹ́ àkànṣe náà ti bẹ̀rẹ̀ ni wọ́n máa ń ṣe gbogbo àwọn àtẹ̀jáde tuntun. +Owo awon afinufedosise kan naa maa n se atileyin nipa gbigba ohun ipade sile, nini awon ajabo iroyin niran awon ohun ti o se koko ati kiko ohun ti a ka sile ni oro sori ero-ayarabiasa. Ọ̀wọ́ àwọn afínúfẹ́dọ̀ṣiṣẹ́ kan náà máa ń ṣe àtìlẹyìn nípa gbígba ohùn ìpàdé sílẹ̀, níní àwọn ajábọ̀ ìrọ̀yìn níran àwọn ohun tí ó ṣe kókó àti kíkọ ohùn tí a ká sílẹ̀ ní ọ̀rọ̀ sórí èrọ-ayárabíàṣá. +Igbadegba osu metameta ni iwe iroyin naa n je tite jade. Ìgbàdégbà oṣù mẹ́tamẹ́ta ni ìwé ìròyìn náà ń jẹ́ títẹ̀ jáde. +Awon ibi ti Boca na iye de bere lori ifiyaje tabi ijiya awon ti won wa ni aarin oju popo titi kan awon iroyin rere miiran. Àwọn ibi tí Boca na ìyẹ́ dé bèrè lórí ìfìyàjẹ tàbí ìjìyà àwọn tí wọ́n wà ní àárín ojú pópó títí kan àwọn ìròyìn rere mìíràn. +Laaarin osu meta, owo yii, pinnu awon ohun ti won yoo ko nipa re, won jade lo si oko iwadii, won fi oro wa awon eniyan lenu wo, won ya aworan, won si ko awon eri jo fun awon iroyin won. Láàárin oṣù méta, òwọ́ yìí, pinnu àwon ohun tí wọn yóò kọ nípa rẹ̀, wọ́n jáde lọ sí oko ìwádìí, wọ́n fi ọ̀rọ̀ wá àwọn ènìyàn lẹ́nu wò, wọ́n ya àwòrán, wọ́n sì kó àwọn ẹ̀rí jọ fún àwọn ìròyìn wọn. +Awon omo egbe jade lopo yanturu fun ise yii, o feree to eniyan 50 ti won n sise lori atejade kookan ni apapo lori iwe iroyin eleemerin lodun yii. Àwọn ọmọ ẹgbẹ́ jáde lọ́pọ̀ yanturu fún iṣẹ́ yìí, ó fẹ́rẹ̀ẹ́ tó ènìyàn 50 tí wọn ń ṣiṣẹ́ lórí àtẹ̀jáde kọ̀ọ̀kan ní àpapọ̀ lórí ìwé ìròyìn ẹlẹ́ẹ̀mẹrin lọ́dún yìí. +Leyin ti won ba te iwe iroyin naa jade tan, awon omo egbe yoo gba ipin lati lo ta ni aarin adugbo Porto Alegre, ti ere yoo si lo si odo awon akoroyin/atawe-iroyin. Lẹ́yìn tí wọ́n bá tẹ ìwé ìròyìn náà jáde tán, àwọn ọmọ ẹgbẹ́ yóò gbá ìpín láti lọ tà ní àárín àdúgbò Porto Alegre, tí èrè yóò sì lọ sí ọ̀dọ̀ àwọn akọ̀ròyìn/atàwé-ìròyìn. +Atejade yii tun maa n ri igbowo lati odo awon ololufe iwe iroyin yii, opo ninu won ni ko fe ki oruko won o di mimo. Àtẹ̀jádè yìí tún máa ń rí ìgbọ̀wọ́ láti ọ̀dọ̀ àwọn olólùfẹ́ ìwé ìròyìn yìí, ọ̀pọ̀ nínú wọn ni kò fẹ́ kí orúkọ wọn ó di mímọ̀. +Rosina Duarte, okan ninu awon ti won n seda Boca de Rua ati Ile-se ti-kii-se-ti-ijoba ALICE (Ajo ofe fun eto igberoyinsita, ijomoilu ati eto eko-iwe) eyi ti iwe iroyin yii so mo so pe ohun ti awon gba lero tele ni “lati fi ohun fun awon ti ko ni ohun”. Rosina Duarte, ọ̀kan nínú àwọn tí wọ́n ń ṣẹ̀dá Boca de Rua àti Ilé-ṣẹ́ tí-kìí-ṣe-ti-ìjọba ALICE (Àjọ òfẹ́ fún ètò ìgbéròyìnsíta, ijọ́mọìlú àti ètò ẹ̀kọ́-ìwé) èyí tí ìwé ìròyìn yìí so mọ́ sọ pé ohun tí àwọ́n gbà lérò tẹ́lẹ̀ ni “láti fi ohùn fún àwọn tí ko ní ohùn”. +O so wi pe, leyin eyi ni awon sese wa ri i pe ilero lasanlasan ni, nitori ko si igba ti awon eniyan ki i fohun, awujo lo kan ko lati teti si won. Ó sọ wí pé, lẹ́yìn èyí ni àwọ́n ṣẹ̀ṣẹ̀ wá rí i pé ìlérò lásánlàsàn ni, nítorí kò sí ìgbà tí àwọn ènìyàn kì í fọhùn, àwùjọ ló kàn kọ̀ láti tẹ́tí sí wọn. +Ninu iforowanilenuwo ori ero-ibanisoro pelu Ohun Agbaye, Rosina so pe: Nínú ìfọ̀rọ̀wánilẹ́nuwò orí ẹ̀rọ-ìbánisọ̀rọ̀ pẹ̀lú Ohùn Àgbáyé, Rosina sọ pé: +Itumo Itunwi-oro Oloro gan-an Ìtúmọ̀ Ìtúnwí-ọ̀rọ̀ Ọlọ́rọ̀ gan-an +Nigba ti a bere, a maa n lo awon oro ti o lewa gan-an ni, eyi ti o mu ki opolopo awon eniyan abele o maa hu iwa yiyin eni laigba teni ohun” bi mo se le pe e niyen, ti i se ona ti yoo je iranlowo fun won. Nígbà tí a bẹ̀rẹ̀, a maá ń lo àwọn ọ̀rọ̀ tí ó lẹ́wà gan-an ni, èyí tí ó mú kí ọ̀pọ̀lọpọ̀ àwọn ènìyàn abẹ́lé ó maa hu ìwà yíyin ẹni láìgba tẹni ọ̀hún” bi mo ṣe lè pè é nìyẹn, tí í ṣe ọ̀nà tí yóò jẹ́ ìrànlọ́wọ́ fún wọn. +Sugbon a ri i pe awa ni o ye ki a di omowe ede amulo awujo won. Ṣùgbọ́n a rí i pé àwa ni ó yẹ kí a di ọ̀mọ̀wẹ́ èdè àmúlò àwùjọ wọn. +Won ko ni imo-mo-on-ko mo-on-ko bee ni awa naa ko si ni oye igbeaye awon ti won n gbe ni titi rara. Wọn kò ní ìmọ̀-mọ̀-ọ́n-kọ mọ̀-ọ́n-kọ̀ bẹ́ẹ̀ ni àwa náà kò sì ní òye ìgbéayé àwọn tí wọ́n ń gbé ní títì rárá. +Catarina ati Daniel wo aso ibomubenu ti o ni ami idamo Boca lara | Aworan: Luiz Abreu / a gba ase ki a to lo o Catarina àti Daniel wọ aṣọ ìbomúbẹnu tí ó ní àmì ìdámọ̀ Boca lára | Àwòrán: Luiz Abreu / a gba àṣẹ kí a tó lò ó +Ero awon akoroyin yii ni iberepepe ni lati se idasile eto ori redio ti won yoo si dari afefe eto naa sori awon gbohungbohun ti won yoo gbe si ori awon opo ina eba titi ni aarin igboro. Èrò àwọn akọ̀ròyìn yìí ní ìbẹ̀rẹ̀pẹ̀pẹ̀ ni láti ṣe ìdásílẹ̀ ètò orí rédíò tí wọn yóò sì darí afẹ́fẹ́ ètò náà sórí àwọn gbohùngbohùn tí wọn yóò gbé sí orí àwọn òpó iná ẹ̀bà títì ní àárín ìgboro. +Sugbon nigba ti won ba owo awon eniyan kan ti won ko tile nile lori soro, won ranri pe awon ko fe, ariwo: “A fe iwe iroyin ti yoo maa so nipa wa” ni won n pa. Ṣùgbón nígbà tí wọ́n bá ọ̀wọ́ àwọn ènìyàn kan tí wọn kò tilẹ̀ nílé lórí sọ̀rọ̀, wọ́n ranrí pé àwọn kò fẹ́, ariwo: “A fẹ́ ìwé ìròyìn tí yóò máa sọ nípa wa” ni wọ́n ń pa. +Rosina so pe ero yii koko ko oun lominu, sugbon o pada buse gada. Rosina sọ pé èrò yìí kọ́kọ́ kọ òun lóminú, ṣùgbọ́n ó padà bùṣe gàdà. +Itumo Itunwi-oro Oloro gan-an Ìtúmọ̀ Ìtúnwí-ọ̀rọ̀ Ọlọ́rọ̀ gan-an +Nigba ti won so pe awon fe iwe iroyin, a bere si ni wa owo kiri, bi o tile je pe inu okunkun ni a wa ti a ko si mo ohun ti a o gbamu se. Nígbà tí wọ́n sọ pé àwọn fẹ́ ìwé ìròyìn, a bẹ̀rẹ̀ sí ní wá owó kiri, bí ó tilẹ̀ jẹ́ pé inú òkùnkùn ni a wà tí a kò sì mọ ohun tí a ó gbámú ṣe. +Sugbon eyi pada dopin lojo kan: pelu bi a se royin ohun ti o n lo ni oju popo, won bere si ni gbe iroyin yii kiri. Sùgbọ́n èyí padà dópin lọ́jọ́ kan: pẹ̀lú bí a ṣe ròyìn ohun tí ó ń lọ ní ojú pópó, wọ́n bẹ̀rẹ̀ sí ní gbé ìròyìn yìí kiri. +Bi won ba si ti mo nipa re, ona a a gba di lila funra re niyen. Bí wọ́n bá sì ti mọ̀ nípa rẹ̀, ọ̀nà à á gbà di lílà fúnra rẹ̀ nìyẹn. +Idi ni pe gbogbo igba ni a maa n sise lori iroyin. Ìdí ni pé gbogbo ìgbà ni a máa ń ṣiṣẹ́ lórí ìròyìn. +Awon kan n se e lai fi-igba-kan-bo-ikan-ninu, awon kan ko si naani otito, sugbon a n se e. Àwọn kan ń ṣe é láì fi-igbá-kan-bọ-ìkan-nínú, àwọn kan kò sì náání òtítọ́, ṣùgbọ́n à ń ṣe é. +Nigba ti o ya, iwe iroyin yii di ohun ti a le pe ni egbe awujo. Nígbà tí ó yá, ìwé ìròyìn yìí di ohun tí a lè pè ní ẹgbẹ́ àwùjọ. +Egbe naa n pade losooose lati jiroro lori ibeere fun eto ati awon ona ti won le gba ran awon omo egbe lowo. Ẹgbẹ́ náà ń pàdé lọ́sọ̀ọ̀ọ̀sẹ̀ láti jíròrò lórí ìbèèrè fún ẹ̀tọ́ àti àwọn ọ̀nà tí wọ́n lè gbà ran àwọn ọmọ ẹgbẹ́ lọ́wọ́. +Won tile so po mo orisiirisii egbe bi i Movimento Nacional da Populacao de Rua (Agbarijo awon eniyan oju u titi lorile-ede) ati Amada Massa (Loving Dough) ile-ise adinkara ti erongba re je lati so awon ti won ti pe ni adugbo esekuku Porto Alegre di ominira ara won. Wọ́n tilẹ̀ so pọ̀ mọ́ oríṣìíríṣìí ẹgbẹ́ bí i Movimento Nacional da População de Rua (Àgbáríjọ àwọn ènìyàn ojú u títì lórílẹ̀-èdè) àti Amada Massa (Loving Dough) ilé-iṣẹ́ adínkàrà tí èròǹgbà rẹ jé láti sọ àwọn tí wọ́n ti pẹ́ ní àdúgbo esẹ̀kùkú Porto Alegre di òmìnira ara wọn. +Ni ibamu pelu akoonu iwe iroyin naa, Rosina so pe: Ní ìbàmu pẹ̀lú àkóónú ìwé ìròyìn náà, Rosina sọ pé: +Itumo Itunwi-oro Oloro gan-an Ìtúmọ̀ Ìtúnwí-ọ̀rọ̀ Ọlọ́rọ̀ gan-an +O fara jo iya ni ki i se iya, o foju jo isoro ni ki i se isoro. Ó fara jọ ìyà ni kì í ṣe ìyà, ó fojú jọ ìṣòro ni kì í ṣe ìṣoro. +A ti sawari ayo yii, itako yii, ninu re bee ni a mo riri agbara daradara ti ko je ki o ku, ki i se pe ti aiku re nikan biko se mimu ireti, ayo ati awon ohun miiran ti o ti wa pelu re wa laaye. A ti ṣàwárí ayọ̀ yìí, ìtakò yìí, nínú rẹ̀ bẹ́ẹ̀ ni a mọ rírì agbára dáradára tí kò jẹ́ kí ó kú, kì í ṣe pé ti àìkú rẹ̀ nìkan bíkò ṣe mímú ìrètí, ayọ̀ àti àwọn ohun mìíràn tí ó ti wà pẹ̀lú rẹ̀ wà láàyè. +Ohun lati adugbo esekuku Ohùn láti àdúgbò ẹsẹ̀kùkú +Ninu iforowanilenuwo ori ero-ibanisoro pelu Ohun Agbaye, Elisangela Escalante, ti o dara po mo egbe naa ni odun mefa seyin nigba ti oun naa n sun ita tenumo ipa ti iwe iroyin naa ti ko ninu aye oun. Nínú ìfọ̀rọ̀wánilẹ́nuwò orí ẹ̀rọ-ìbánisọ̀rọ̀ pẹ̀lú Ohùn Àgbáyé, Elisângela Escalante, tí ó dara pọ̀ mọ́ ẹgbẹ́ náà ní ọdún mẹ́fà sẹ́yìn nígbà tí òun náà ń sun ìta tẹnumọ́ ipa tí ìwé ìròyìn náà ti kó nínú ayé òun. +Itumo Itunwi-oro Oloro gan-an Ìtúmọ̀ Ìtúnwí-ọ̀rọ̀ Ọlọ́rọ̀ gan-an +Mewaa sele si mi lati ara iwe iroyin yii. Mẹ́wàá ṣẹlẹ̀ sí mi láti ara ìwé ìròyìn yìí. +Ohun ni ko je ki n sun ita mo. Òhun ni kò jẹ́ kí n sun ìta mọ́. +Idi ni pe ita ni mo n sun fun odidi odun meta ati aabo, mi o si sun ita mo leyin bi osu meloo kan ti mo dara po mo iwe iroyin yii. Ìdí ni pé ìta ni mò ń sùn fún odidi ọdún mẹ́ta àti ààbọ̀, mi ò sì sun ìta mọ́ lẹ́yin bí oṣù mélòó kan tí mo dara pọ̀ mọ́ ìwé ìròyìn yìí. +Mo bere si ni fi owo pamo lati gba ile ti emi naa yoo maa gbe. Mo bẹ̀rẹ̀ sí ní fi owó pamọ́ láti gba ilé tí èmi náà yóò máa gbé. +Tele, mi o ni ona ipawowole kankan, oko mi ni mo maa n woju re fun ohun gbogbo. Tẹ́lẹ̀, mi ò ní ọ̀nà ìpawówọlé kankan, ọkọ mi ni mo máa ń wojú rẹ̀ fún ohun gbogbo. +O yi aye mi pada tori emi pelu fe ni owo ti ara mi. Ó yí ayé mi padà torí èmi pẹ̀lú fẹ́ ní owó ti ara mi. +Ojuewe ita itejade ti o se agbeyewo ipenija ti o n koju awon iya ti o n gbe ni titi. Ojúewé ìta ìtẹ̀jáde tí ó ṣe àgbéyẹ̀wò ìpèníjà tí ó ń kojú àwọn ìyá tí ó ń gbé ní títì. +Aworan: Agencia ALICE/Boca de Rua, a gba ase ki a to lo o. Àwòrán: Agência ALICE/Boca de Rua, a gba àṣẹ kí a tó lò ó. +Elisangela ranti okan pato ninu awon atejade igbadegba won eyi ti akole oke re je: “Ki lo de ti a o le je iya? Elisângela rántí ọ̀kan pàtó nínú àwọn àtẹ̀jáde ìgbàdégbà wọn èyí tí àkọ́lé òke rẹ̀ jẹ́: “Kí ló dé tí a ò le jẹ�� ìyá? +Atejade yii soro lori isoro ti awon obinrin ti o n to omo ni oju opopona n koju. Àtẹ̀jáde yìí sọ̀rọ̀ lórí ìṣòro tí àwọn obìnrin tí ó ń tọ́ ọmọ ní ojú òpópónà ń kojú. +Elisangela so pe: Nigba ti a n se eyi lowo awon ti won je iya ninu awon omo egbe gbiyanju lati kan si awon omo won ti won ko ba soro lati aimoye odun seyin. Elisângela sọ pé: Nígbà tí a ń ṣe èyí lọ́wọ́ àwọn tí wọ́n jẹ́ ìyá nínú àwọn ọmọ ẹgbẹ́ gbìyànjú láti kàn sí àwọn ọmọ wọn tí wọn kò bá sọ̀rọ̀ láti àìmọye ọdún sẹ́yìn. +Itumo Itunwi-oro Oloro gan-an Ìtúmọ̀ Ìtúnwí-ọ̀rọ̀ Ọlọ́rọ̀ gan-an +Mo lero wi pe otito ni ohun ti a so [iyen ninu iwe iroyin]. Mo lérò wí pé òtítọ́ ni ohun tí a sọ [ìyẹn nínú ìwé ìròyìn]. +O je iriri ati ohun ti a n la koja ni aarin awujo. Ó jẹ́ ìrírí àti ohun tí à ń là kọjá ní àárín àwùjọ. +Bi ko ba si Boca, ko ba ti si ona miiran ti n o gbe eyi gba ti opo eniyan o si gbo mi to bayii. Bí kò bá sí Boca, kò bá tí sí ọ̀nà mìíràn tí n ó gbé èyí gbà tí ọ̀pọ̀ ènìyàn ó sì gbọ́ mi tó báyìí. +Pelu re mo je opo anfaani, mo si se iranlowo fun opo eniyan bakan naa. Pẹ̀lú rẹ̀ mo jẹ ọ̀pọ̀ àǹfààní, mo sì ṣe ìrànlọ́wọ́ fún ọ̀pọ̀ ènìyàn bákan náà. +Fun igba akoko ninu itan, iwe iroyin yii di eyi ti a ko le ta ni aarin adugbo latari ajakale arun COVID-19. Fún ìgbà àkọ́kọ́ nínú ìtan, ìwé ìròyìn yìí di èyí tí a kò le tà ní àárín àdúgbò látàrí àjàkálẹ̀ àrùn COVID-19. +Ninu akitiyan lati se igbesoke si owo ti o n wole fun awon ajabo iroyin, Boca de Rua ti gbe aso tuntun wo, o ti bo sori ero igbalode fun kika lori ero ayelujara. Nínú akitiyan láti ṣe ìgbésókè sí owó tí ó ń wọlé fún àwọn ajábọ̀ ìròyìn, Boca de Rua ti gbé aṣọ tuntun wọ̀, ó ti bọ́ sórí ẹ̀rọ ìgbàlódé fún kíkà lórí ẹ̀rọ ayélujára. +Pelu idawojo iye owo ti o to 20BRL owo ile Brazil (ti o n lo bi 3.75 owo dola ile America) ni osu metameta awon onkawe maa n ri aye ka agbejade Boca tuntun naa, ti o fi mo ti tele ati awon nnkan miiran. Pẹ̀lú ìdáwójọ iye òwó tí ó tó 20BRL owó ilẹ̀ Brazil (tí ó ń lọ bi 3.75 owó dọ́là ilẹ̀ America) ní osù mẹ́tamẹ́ta àwọn ọ̀nkàwé máa ń rí àyè ka àgbéjáde Boca tuntun náà, tí ó fi mọ́ ti tẹ́lẹ̀ àti àwọn nǹkan mìíran. +Ohun ti o se pataki ju fun awon aladaasi ati awon ajabo iroyin ni pe ohun awon ti o fi titi se ibugbe n di gbigbo ketekete sibe ni asiko ajakale arun yii. Ohun tí ó ṣe pàtàkì jù fún àwọn aládàásí àti àwọn ajábọ̀ ìròyìn ni pé ohùn àwọn tí ó fi títì ṣe ibùgbé ń di gbígbọ́ ketekete síbẹ̀ ní àsìkò àjàkálẹ̀ àrùn yìí. +Ninu itakuroso ori ero-ibanisoro nipa ohun ti o ri si iwe iroyin naa, Marcos Sher, omo odun 13 ti o je ogbontarigi Boca so bayii pe: Nínú ìtàkùrọ̀sọ orí ẹ̀rọ-ìbánisọ̀rọ̀ nípa ohun tí ó rí sí ìwé ìròyìn náà, Marcos Sher, ọmọ ọdún 13 tí ó jẹ́ ògbóntarìgì Boca sọ báyìí pé: +Itumo Itunwi-oro Oloro gan-an Ìtúmọ̀ Ìtúnwí-ọ̀rọ̀ Ọlọ́rọ̀ gan-an +Ni temi o dara, o dara gidi ni. Ní tèmi ó dára, ó dára gidi ni. +Eyin naa ri i pe emi naa ko gbe e ti, abi iro ni mo pa? Ẹ̀yín náà rí i pé èmí náà kò gbé e tì, àbí irọ́ ni mo pa? +Nigba miiran mo maa n pa a ti, sugbon ma a tun bere re pada nibi ti mo fi ti si. Nígbà mìíràn mo máa ń pa á tì, ṣùgbọ́n mà á tún bẹ̀rẹ̀ rẹ̀ padà níbi tí mo fi tì sí. +Ni temi, iwe iroyin yii je ona lati bo kuro ninu oogun oloro gbigbe o si da mi pada si enu ise. Ní tèmi, ìwé ìròyìn yìí jẹ́ ọ̀nà láti bọ́ kúrò nínú oògùn olóró gbígbé ó sì dá mi padà sí ẹnu iṣẹ́. +O dara nitori pe eniyan n ri nnkan se ti eniyan ba kuro nile. Ó dára nítorí pé ènìyàn ń rí nǹkan ṣe tí ènìyàn bá kúrò nílé. +Riri nnkan maa se bi ise se pataki simi pupo. Rírí nǹkan máa ṣe bí iṣẹ́ ṣe pàtàkì sími púpọ̀. +Ifiyesi olootu: Talita Fernandes n sise pelu iwe iroyin Boca de Rua (Porto Alegre, Rio Grande do Sul) o si ko apileko kan “Oju titi, oro-oruko ti iwa obinrin: awon obinrin ninu igbese ati ija-fun-eto si ti ara ni ilu”, lati owo Ifasiti Ijoba Apapo Rio Grande do Sul (UFRGS). Ìfiyèsí olóòtú: Talita Fernandes ń ṣiṣẹ́ pẹ̀lú ìwé ìròyìn Boca de Rua (Porto Alegre, Rio Grande do Sul) ó sì kọ àpilẹ̀kọ kan “Ojú títì, ọ̀rọ̀-orúkọ ti ìwà obìnrin: àwọn obìnrin nínú ìgbésẹ̀ àti ìjà-fún-ẹ̀tọ́ sí ti ara ní ìlú”, láti ọwọ́ Ifásitì Ìjọba Àpapọ̀ Rio Grande do Sul (UFRGS). +Awon idile l’orile-ede Kenya fi ara kaasa latari ipa ifojo-kun ile-iwe ti o wa ni titi pa Àwọn ìdílé l’órílẹ̀-èdè Kenya fi ara kááṣá látàrí ipa ìfọjọ́-kún ilé-ìwé tí ó wà ní títì pa +Kenya ti pa eko-iwe kiko ti, alakale won bayii nilo isamulo ero-igbalode ti opo ko ni anfaani si. Kenya tí pa ẹ̀kọ́-ìwé kíkọ́ tì, àlàkalè wọ́n báyìí nílò ìṣàmúlò ẹ̀rọ-ìgbàlódé tí ọ̀pọ̀ kò ní àǹfààní sí. +Oro Olootu: Agbejade yii je ajumoko aladaasi Ohun Agbaaye Bonface Witaba, aladaasi alejo Sri Ranjini Mei Hua, asewadii ati onkowe lati Singapore. Ọ̀rọ̀ Olóòtú: Àgbéjádè yìí jẹ́ àjùmọkọ aládàásí Ohùn Àgbááyé Bonface Witaba, aládàásí àlejò Sri Ranjini Mei Hua, aṣèwádìí àti òǹkọ̀wé láti Singapore. +Ni osu Erele, ijoba ile Kenya kede afaro awon ile-iwe ile naa gege bi okan ninu awon ona lati dekun itankale arun COVID-19. Ní oṣù Èrèlé, ìjọba ilẹ̀ Kenya kéde àfàró àwọn ilé-ìwé ilẹ̀ náà gẹ́gẹ́ bí ọ̀kan nínú àwọn ọ̀nà láti dẹ́kun ìtànkálẹ̀ àrùn COVID-19. +Ikede yii da awon alakale eko ni awon ile-iwe ile naa ru, leyii ti o se akoba fun egbeegberun 18 awon akekoo jakejado orile-ede naa. Ìkéde yìí da àwọn àlàkálẹ̀ ẹ̀kọ́ ní àwọn ilé-iwé ilẹ̀ náà rú, léyìí tí ó ṣe àkóbá fún ẹgbẹẹgbẹ̀rún 18 àwọn akẹ́kọ̀ọ́ jákèjádò orílẹ̀-èdè náà. +O gbegi dina itesiwaju siso eto-eko di toro fon kale, idogba ati eto-eko to monyanlori gege bi o se wa ninu Agbese 4 ti Igbero Ilepa Idagbasoke Ajo Isokan Agbaye. Ó gbégi dínà ìtẹ̀síwájú sísọ ètò-ẹ̀kọ́ di tọ́rọ́ fọ́n kálé, ìdọ́gba àti ètò-ẹ̀kọ́ tó mọ́nyánlórí gẹ́gẹ́ bí ó ṣe wà nínú Àgbéṣe 4 ti Ìgbéró Ìlépa Ìdàgbàsókè Àjọ Ìsọ̀kan Àgbáyé. +Lara awon igbiyanju won lati ri i pe ekokiko n tesiwaju bi won se n daabo bo ilera, igbelailewu, ati igbayegbadun awon akekoo ati oluko, ni Ile-ise Eto-eko ile naa pelu ajosepo awon ajo eleto eko miiran se idasile Ajo eleto eko ipile, abetiwere si isele pajawiri COVID-19 ti ile Kenya pelu erongba lati mu idagbasoke ba eko ateyin yara ikekoo ko pelu isamulo ero asoromagbesi, amohunmaworan, igbese sori awo-sanma, ati awon ero ibanisoro ilewo alagbeeka. Lára àwọn ìgbìyànjú wọn láti rí i pé ẹ̀kọ́kíkọ́ ń tẹ̀síwájú bí wọ́n ṣe ń dáàbò bo ìlera, ìgbéláìléwu, àti ìgbáyégbádùn àwọn akẹ́kọ̀ọ́ àti olùkọ́, ni Ilé-iṣẹ́ Ètò-ẹ̀kọ́ ilẹ̀ náà pẹ̀lú àjọṣepọ̀ àwọn àjọ elétò ẹ̀kọ́ mìíràn ṣe ìdásílẹ̀ Àjọ elétò ẹ̀kọ́ ìpìlẹ̀, abetíwéré sí ìṣẹlẹ pàjáwìrì COVID-19 ti ilẹ̀ Kenya pẹ̀lú èròǹgbà láti mú ìdàgbàsókè bá ẹ̀kọ́ àtẹ̀yin yàrá ìkẹ́kọ̀ọ́ kọ́ pẹ̀lú ìṣàmúlò ẹ̀rọ asọ̀rọ̀mágbèsì, amóhùnmáwòran, ìgbéṣẹ́ sórí àwọ̀-sánmà, àti àwọn ẹ̀rọ ìbánisọ̀rọ̀ ìléwọ́ alágbèéká. +Ni oni, pelu akitiyan Ajo ti o n mu idagbasoke ba alakale eto-eko ni ile Kenya (KICD) lati fe ikekoo ori ero ayarabiasa loju si i, ida 80 awon akekoo ni awon ti ko ri anfaani eko ori afefe yii je sibe, gege bi esi iwadii ti Agbese Usawa gbe jade (gbagede ajemekoo ori ero-ayelujara). Ní ọ̀ní, pẹ̀lú akitiyan Àjọ tí o ń mú ìdàgbàsókè bá àlàkalẹ̀ ètò-ẹ̀kọ́ ní ilẹ̀ Kenya (KICD) láti fẹ ìkẹ́kọ̀ọ́ orí ẹ̀rọ ayárabíàṣá lójú sí i, ìdá 80 àwọn akẹ́kọ̀ọ́ ni àwọn tí kò rí àǹfààní ẹ̀kọ orí afẹ́fẹ́ yìí jẹ síbẹ̀, gẹ́gẹ́ bí èsì ìwádìí tí Àgbéṣe Usawa gbé jáde (gbàgede ajẹmẹ́kọ̀ọ́ orí ẹ̀rọ-ayélujára). +Eyi waye latari aidogba oore-ofe si ilo irinse imo-ero amuseya bi i ero-ayarabiasa, ero ayarabiasa agbeletante, tabi awon ero-ibanisoro ilewo ayarabiasa ti o fi mo ohangogo iye owo isamulo ero ayelujara ati kudiekudie nidii isamulo ero ayelujara paapaa julo fun awon akekoo lati awon idile ti won ko ri jaje ati awon ilu ti won ko kasi. Èyí wáyé látàrí àìdógba oore-ọ̀fẹ́ sí ìlò irinṣẹ́ ìmọ̀-ẹ̀rọ amúṣẹ́yá bí i ẹ̀rọ-ayárabíàṣá, ẹ̀rọ ayárabíàṣá àgbélétantẹ̀, tàbí àwọn èrọ̀-ìbánisọ̀rọ̀ ìléwọ́ ayárabíàṣá tí ó fi mọ́ ọ̀hángógó iye owó ìṣàmúlò èrọ ayélujára àti kùdìẹ̀kudiẹ nídìí ìṣàmúlò ẹ̀rọ ayélujára pàápàá jùlọ fún àwọn akẹ́kọ̀ọ́ láti àwọn ìdílé tí wọn kò rí jájẹ àti àwọn ìlú tí wọn kò kàsí. +Koda nibi ti ero ti wa laroowoto gan-an, aimaato awon omo sona nidii isamulo ero ayelujara gan-an alara je ohun ti o n ko eniyan lominu. Kódà níbi tí ẹ̀rọ ti wà lárọ̀ọ́wọ́tó gan-an, àìmáatọ́ àwọn ọmọ sọ́nà nídìí ìṣàmúlò ẹ̀rọ ayélujára gan-an alára jẹ́ ohun tí ó ń kọ ènìyàn lóminú. +Ki itipa yii to bere, awon akekoo ni ooreofe si ounje ofe ni ile-iwe. Kí ìtípa yìí tó bẹ̀rẹ̀, àwọn akẹ́kọ̀ọ́ ní ooreọ̀fẹ́ sí ouńjẹ ọ̀fé ní ilé-ìwé. +Awon omodebinrin inu won ni oore-ofe si aso iledii ise-nnkan-alejo ti eto kan fun ipese aso ise-nnkan-alejo. Àwọn omọdébìnrin inú wọn ní oore-ọ̀fẹ́ sí aṣọ ìlédìí ìsé-nǹkan-àlejò ti ètò kan fún ìpèsè àṣọ ìsé-nǹkan-àlejò. +Pelu bi itipa yii se ti gun si, Akowe Igbimo Eto-eko George Magoha ti kede pe awon alakale ile-iwe ti “bomi lo”, ti o tunmo si wi pe awon ile-iwe yoo wa ni titipa sibe titi di odun 2021, leyii ti yoo so opo awon akekoo si ipo osi pelu bi awon ebi won ko se le pese ounje ati awon ohun elo ti o se koko latari airisese enu lowolowo yii. Pẹ̀lú bí ìtìpa yìí ṣe ti gùn sì, Akọ̀wé Ìgbìmọ̀ Ètò-ẹ̀kọ́ George Magoha ti kéde pé àwọn àlàkalè ilé-ìwé ti “bómi lọ”, tí ó túnmọ̀ sí wí pé àwọn ilé-ìwé yóò wà ní títìpa síbẹ̀ títí di ọdún 2021, léyìí tí yóò sọ ọ̀pọ̀ àwọn akẹ́kọ̀ọ́ sí ipò òṣì pẹ̀lú bí àwọn ẹbí wọn kò ṣe lè pèsè ouńjẹ àti àwọn ohun èlò tí ó ṣe kókó látàrí àìríṣẹ́ṣe ẹnu lọ́wọ́lọ́wọ́ yìí. +Ni ilu Kibra, fun apeere, agbegbe ti won ri gege bi ibi ti ise ati iya sodo si julo ni Nairobi (ati ni ile Adulawo) opo awon akekoo ni won ko ni oore-ofe si alakale eko ateyin yara ikekoo ko ajo KCID, bee ni opo ko tile ni ibi ti won o ti kekoo ambeletase ibi ere idaraya. Ní ìlú Kibra, fún àpẹẹrẹ, agbègbè tí wọ́n rí gẹ́gẹ́ bí ibi tí ìṣẹ́ àti ìyà sodo sí jùlọ ní Nairobi (àti ní ilẹ̀ Adúláwọ̀) ọ̀pọ̀ àwọn akẹ́kọ̀ọ́ ni wọn kò ní oore-ọ̀fẹ́ sí àlàkalẹ̀ ẹ̀kọ́ àtẹ̀yìn yàrá ìkẹ́kọ̀ọ́ kọ́ àjọ KCID, bẹ́ẹ̀ ni ọ̀pọ̀ kò tilẹ̀ ní ibi tí wọn ó ti kẹ́kọ̀ọ́ áḿbèlètàsé ibi eré ìdarayá. +(Lati opo odun seyin, agbegbe yii ti n je pipe ni “Kibera” ti i se asipe Kibra ti o tumo si “igbo kijikiji” ni ede Nubia. Fifi omo peni leru ni awon ara agbegbe Nubia ni Kenya maa n ri lilo “Kibera” si) (Láti ọ̀pọ̀ ọdún séyìn, agbègbè yìí ti ń jẹ́ pípẹ̀ ní “Kibera” tí í ṣe àṣìpè Kibra tí ó túmọ̀ sí “igbó kìjikìji” ní èdè Nubia. Fífi ọmọ peni lérú ni àwọn ará agbègbè Nubia ní Kenya máa ń rí lílo “Kibera” sí) +Ninu iforowanilenuwo lori Skype pelu Asha Jaffar, akoroyin ti o n gbe ni Kibra, eni ti o gbe iroyin nipa ewu ti o wu awon agbegbe Kibra, Jaffar so fun Ohun Agbaye pe awon yara ikawe lofee ti o le gba awon akekoo mewaa ni eekan soso ko to nnkan. Nínú ìfọ̀rọ̀wánilẹ́nuwò lórí Skype pẹ̀lú Asha Jaffar, akọ̀rọ̀yìn tí ó ń gbé ní Kibra, ẹni tí ó gbé ìròyìn nípa ewu tí ó wu àwọn agbègbè Kibra, Jaffar sọ fún Ohùn Àgbáyé pé àwọn yàrá ìkàwé lọ́fẹ̀ẹ́ tí ó lè gba àwọn akẹ́kọ̀ọ́ mẹ́wàá ní ẹ̀ẹ̀kan ṣoṣo kò tó nǹkan. +Amo, awon akekoo wonyi ni lati maa fi aye won sile leyin bii wakati kan ki owo awon akekoo miiran le samulo awon aye naa. Àmọ́, àwọn akẹ́kọ̀ọ́ wọ̀nyí ní láti máa fi àyè wọn sílẹ̀ lẹ́yìn bíi wákàtí kan kí ọ̀wọ́ àwọn akẹ́kọ̀ọ́ mìíràn lè ṣàmúlò àwọn àyè náà. +O fi kun un pe ina eto fun owo ile-iwe ofe fun awon akekoo ni lati jo reyin nitori ofin jijinna siraeni lawujo ti ijoba ati awon iko eleto ilera kan nipa. Ó fi kún un pé iná ètò fún owó ilé-ìwé ọ̀fẹ́ fún àwọn akẹ́kọ̀ọ́ ní láti jó rẹ̀yìn nítorí òfin jíjìnnà síraẹni láwùjọ tí ìjọba àti àwọn ikọ̀ elétò ìlera kàn nípá. +Asha Jaffar, akoroyin ati olugbe Kibra n nawo si awon ibugbe Kibra. Asha Jaffar, akọ̀rọ̀yìn àti olùgbé Kibra ń nawọ́ sí àwọn ibùgbé Kibra. +Aworan lati Eto ipese Ounje ofe Kibra, Osu Ogun, odun 2020, aworan je lilo pelu iyonda. Àwòrán láti Ètò ìpèsè Ouńjẹ ọ̀fé Kibra, Oṣù Ògún, ọdún 2020, àwòrán jẹ́ lílò pẹ̀lú ìyọ̀nda. +Ipa itipa olojo gbooro awon ile-iwe naa ti n koja agbara bee ni o si n lapa buruku lori awon idile ti won ko rowo hori. Ipa ìtìpa ọlọ́jọ́ gbọọrọ àwọn ilé-ìwé náà ti ń kọjá agbára bẹ́ẹ̀ ni ó sì ń lapa burúkú lórí àwọn ìdílé tí wọn kò rọ́wọ́ họrí. +Pelu bi aayan atije-atimu se bori aayan eto- eko, awon akekoo paapaa awon omodebinrin ati awon abileko kekeke lati awon idile ti ise n ba finra nilo lati se ise oko dida ati awon ise ile tabi ise agbato dipo eko iwe kiko. Pẹ̀lú bí aáyan àtijẹ-àtimu ṣe borí aáyan ètò- ẹ̀kọ́, àwọn akẹ́kọ̀ọ́ pàápàá àwọn omọdébìnrin àti àwọn abilékọ kékèké láti àwọn ìdílé tí ìṣẹ́ ń bá fínra nílò láti ṣe iṣẹ́ oko dídá àti àwọn iṣẹ́ ilé tàbí iṣẹ́ àgbàtọ́ dípò ẹ̀kọ́ ìwé kíkọ́. +Eyi waye ninu itipa yii ti o se deede pelu akoko ti ogbin sise wopo julo ni osu Erena. Èyí wáyé nínú ìtìpa yìí tí ó ṣe déédé pẹ̀lú àkókò tí ọ̀gbìn ṣíṣe wọ́pọ̀ jùlọ ní oṣù Ẹrẹ́nà. +Awon omodebinrin miiran gan-an le tibe ti kekere loko leyii ti yoo so won sinu ewu pipa ile-iwe ti lati ara oyun apapandodo. Àwọn ọmọdébìnrin mìíràn gan-an lè tibẹ̀ ti kékeré lọ́kọ léyìí tí yóò sọ wọ́n sínú ewu pípa ilé-ìwé tì láti ara oyún àpàpàndodo. +Nitori naa, eto-eko ninu awon idile ti ise n ba finra yoo lami, idi ni pe opo ninu won ni ko ri idi pataki ti o fi ye ki won o dari awon omo won pada si ile-iwe ti awon ile-iwe ba di sisi pada. Nítorí náà, ètò-ẹ̀kọ́ nínú àwọn ìdílé tí ìṣẹ́ ń bá fínra yóò lami, ìdí ni pé ọ̀pọ̀ nínú wọn ni kò rí ìdí pàtàkì tí ó fi yẹ kí wọn ó darí àwọn ọmọ wọn padà sí ilé-ìwé tí àwọn ilé-ìwé bá di ṣísí padà. +Ni osu Erena, Jaffar se ifilole Ipese Ounje ofe Kibra, lati le ebi jina si agbegbe Kibra pelu fifi apo kekeke ti o kun fun orisiirisii ounje ta awon idile kolakosagbe loore. Ní oṣù Ẹrénà, Jaffar ṣe ìfilọ́lẹ̀ Ìpèsè Ouńjẹ ọ̀fé Kibra, láti lé ebi jìnà sí agbègbè Kibra pẹ̀lú fífi àpọ̀ kékèké tí ó kún fún oríṣìíríṣìí oúnjẹ ta àwọn ìdílé kòlàkòṣagbe lọ́ọrẹ. +O bere pelu wiwa awon itore aanu lori M-pesa (apo owo ori ero ibanisoro alagbeeka) pelu erongba lati bo awon idile ti ko n opon pon la 100 fun ose kan, sugbon pelu bi awon ti won nilo iranlowo se n po si, eto yii ti bo idile ti o to 2400 titi di Ojo 5, Osu Ogun. Ó bẹ̀rẹ̀ pẹ̀lú wíwá àwọn ìtọrẹ àánú lórí M-pesa (àpò owó orí èrọ ìbánisọ̀rọ̀ alágbèéká) pẹ̀lú èrọ̀ngbà láti bọ́ àwọn ìdílé tí kò ń ọ̀pọ́n pọ́n là 100 fún ọ̀ṣẹ̀ kan, ṣùgbọ́n pẹ̀lú bí àwọn tí wọ́n nílò ìrànlọ́wọ́ ṣe ń pọ̀ si, ètò yìí ti bọ́ ìdílé tí ó tó 2400 títí di Ọjọ 5, Oṣù Ògún. +Jaffar ri i mo pe ipese ounje ofe ko to nitori pe awon idile yii nilo atileyin lati bere oko-owo keekeeke. Jaffar rí i mọ̀ pé ìpèsè oúnjẹ ọ̀fẹ́ kò tó nítorí pé àwọn ìdílé yìí nílò àtìlẹ́yìn láti bẹ̀rẹ̀ oko-òwò kéékèèké. +Amo sa o, oro aje agbegbe yii duro gbohin pelu bi karakata se ti wara ro. Àmọ́ ṣá o, orọ̀ ajé agbègbè yìí dùró gbọhin pẹ̀lú bí káràkátà ṣe ti wara ro. +Afinufedo pin ounje fun awon eniyan ibugbe Kibra lati Eto ipese Ounje ofe Kibra, Kenya, Osu Ogun, odun 2020. Afínúfẹ́dọ̀ pín oúnjẹ fún àwọn ènìyàn ibùgbé Kibra láti Ètò ìpèsè Ouńjẹ ọ̀fé Kibra, Kenya, Oṣù Ògún, ọdún 2020. +Aworan lati Eto ipese Ounje ofe Kibra, aworan je lilo pelu iyonda. Àwòrán láti Ètò ìpèsè Ouńjẹ ọ̀fé Kibra, àwòrán jẹ́ lílò pẹ̀lú ìyọ̀nda. +Kenya n reti odun eto-eko tuntun ni odun 2021— Sugbon eyi tun wa lowo iye eniyan ti arun COVID-19 ba kolu — gege bi oro Magoha, Akowe Igbimo Eto-eko. Kenya ń retí ọdún ètò-ẹ̀kọ́ tuntun nì ọdún 2021— Ṣùgbọ́n èyí tún wà lọ́wọ́ iye ènìyàn tí àrùn COVID-19 bá kọlù — gẹ́gẹ́ bí ọ̀rọ̀ Magoha, Akọ̀wé Ìgbìmọ̀ Ètò-ẹ̀kọ́. +Opo awon amoye nidii eto eko so bayii pe akoko yii je oore-ofe fun ijoba lati se igbelewon eto-eko, ki won o si tun ina ipese eko fun terutomo da gege bi afojusun ajo eleto eko ipile, abetiwere si isele pajawiri COVID-19 ti ile Kenya. Ọ̀pọ̀ àwọn amòye nídìí ètò ẹ̀kọ́ sọ báyìí pé àkókò yìí jé oore-ọ̀fẹ́ fún ìjọba láti ṣe ìgbéléwọ̀n ètò-ẹ̀kọ́, kí wọn ó sì tún iná ìpèsè ẹ̀kọ́ fún tẹ̀rútọmọ dá gẹ́gẹ́ bí àfojúsùn àjọ elétò ẹ̀kọ́ ìpìlẹ, abetíwéré sí ìṣẹ̀lè pàjáwìrì COVID-19 ti ilẹ̀ Kenya. +Igbese akoko, yoo je iya owo soto lati mu idagbasoke ba ile-iwe nipa ipese ina, awon tabili ikawe, aga ijokoo ati ina monamona to see fokan tan, paapaa julo ni awon igberiko. Ìgbésẹ̀ àkọ́kọ́, yóò jẹ́ ìya owó sọ́tọ̀ láti mú ìdàgbàsókè bá ilé-ìwé nípa ìpèsè iná, àwọn tábìlì ìkàwé, àga ìjókòó àti iná mọ̀nàmọ́ná tó ṣeé fọkàn tán, pàápàá jùlọ ní àwọn ìgbèríko. +Leyin eyi, ijoba le mu adinku ba owo ina ati owo omi ni awon ile iwe nitori pe bi o se gberi yii n pa ise won lara. Léyìn èyí, ìjọba lè mú àdínkù bá owó iná àti owó omi ní àwọn ilé ìwé nítorí pé bí ó ṣe gbérí yìí ń pa iṣẹ́ wọn lára. +Leyin bi awon ohun ti o se koko wonyi ba ti di yiyanju nikan ni igbiyanju le bere lori Ise akanse ikawe igbalode alapilero ti ijoba gbe jade ni odun 2013. Léyin bí àwọn ohun tí ó ṣe kókó wọ̀nyí bá ti di yíyanjú nìkan ni ìgbìyànjú le bẹ̀rẹ̀ lórí Iṣẹ́ àkànṣe ìkàwé ìgbàlódé alápilẹ̀rọ tí ìjọba gbé jáde ni ọdún 2013. +Eto Mooko-mooka Ero-ayarabiasa yii gbero lati ri i wi pe awon akekoo ile-iwe alakoobere (onipo 1-3) le lo awon ero igbalode ati awon ohun elo ibaraenisoro pelu erongba lati mu ki eto eko ile Kenya o ba ti ogorun-un odun 21 mu. Ètò Mọ̀ọ́kọ-mọ̀ọ́kà Ẹ̀rọ-ayárabíàṣá yìí gbèrò láti rí i wí pé àwọn akẹ́kọ̀ọ́ ilé-ìwé alákọ̀ọ́bẹ̀rẹ̀ (onípò 1-3) lè lo àwọn èrọ ìgbàlódé àti àwọn ohun èlò ìbáraẹnisọ̀rọ̀ pẹ̀lú èròǹgbà láti mú kí ètò ẹ̀kọ́ ilẹ̀ Kenya ó bá ti ọgọ́rùn-ún ọdún 21 mu. +Ise akanse naa feree ma gbera so bi won se koko mura si i to pelu bi awon afojusun won se kuna ati bi imurasile awon oluko se mehe. Iṣẹ́ àkànṣe náà fẹ́rẹ̀ẹ́ má gbéra sọ bí wọ́n ṣe kọ́kọ́ múra sí i tó pẹ̀lú bí àwọn àfojúsùn wọn ṣe kùnà àti bí ìmúrasílẹ̀ àwọn olùkọ́ ṣe mẹ́hẹ. +Lati le kese jari, eto yii nilo ki won o da awon oluko lekoo ilo awon ero igbalode ki won o ba le samulo awon ero naa bi o ti ye. Láti le kẹ́sẹ járí, ètò yìí nílò kí wọn ó dá àwọn olùkọ́ lẹ́kọ̀ọ́ ìlò àwọn ẹ̀rọ ìgbàlódé kí wọn ó bà lè ṣàmúlò àwọn ẹ̀rọ náà bí ó ti yẹ. +Opon Orile-ede Kenya ti sun lati iseto Eko alakoobeere kaakiri agbaye (UPE) si agbese Eko-iwe fun gbogbo eniyan (EFA). Ọ̀pọ́n Orílẹ̀-èdè Kenya ti sún láti ìṣètò Ẹ̀kọ́ alákọ̀ọ́bẹ̀ẹ̀rẹ̀ káàkiri àgbáyé (UPE) sí àgbéṣe Ẹ̀kọ́-ìwé fún gbogbo ènìyàn (EFA). +UPE ti o je Ilepa keji Ilepa idagbasoke ti Egberun odun Ajo Isokan Agbaye ti o gbero lati ri i wi pe nigba ti o ba fi maa di odun 2015, gbogbo omo ni jakejado agbaye ni won o ti pari ile-iwe alakoobeere, sugbon EFA ni tire je ipolongo agbaye ti ajo UNESCO lewaju re, pelu erongba lati mu anfaani eko-iwe to “gbogbo omo ilu ni gbogbo awon awujo ” agbaye lo. UPE tí ó jẹ́ Ìlépa kejì Ilépa ìdàgbàsókè ti Ẹgbẹ̀rún ọdún Àjọ Ìsọ̀kan Àgbáyé tí ó gbèrò láti rí i wí pé nígbà tí ó bá fi máa di ọdún 2015, gbogbo ọmọ ní jákèjádò àgbáyé ni wọn ó ti parí ilé-ìwé alákòóbẹ̀ẹ̀rẹ̀, ṣùgbọ́n EFA ní tirẹ̀ jẹ́ ìpolongo àgbáyé tí àjọ UNESCO léwájú rẹ̀, pẹ̀lú èròǹgbà láti mú àǹfààní ẹ̀kọ́-ìwé tọ “gbogbo ọmọ ìlú ní gbogbo àwọn àwùjọ ” àgbáyé lọ. +Pelu awon anfaani wonyi, orile-ede Kenya o gbodo fa owo aago idagbasoke yii seyin. Pẹ̀lú àwọn àǹfààní wọ̀nyí, orílẹ̀-èdè Kenya ò gbọdọ̀ fa ọwọ́ aago ìdàgbàsókè yìí sẹ́yìn. +Ipenija ti o kangun si orile-ede Kenya bayii ni lati ri i wi pe awon akekoo ni oore-ofe si awon ise akanse ikawe igbalode ti ki i se eko-iwe nikan ni yoo maa koni, sugbon apapo eko ti yoo tun maa koni logbon atise lorisiirisii, imo atiledaduro lati le ba afojusun won ati imuse ilepa igbero idagbasoke ti o ba fi maa di odun 2030. Ìpènijà tí ó kángun sí orílẹ̀-èdè Kenya báyìí ni láti rí i wí pé àwọn akẹ́kọ̀ọ́ ní oore-ọ̀fẹ́ sí àwọn iṣẹ́ àkànṣe ìkàwé ìgbàlódé tí kì í ṣe ẹ̀kọ́-ìwé nìkan ni yóò máa kọ́ni, sùgbọ́n àpapọ̀ ẹ̀kọ́ tí yóò tún máa kọ́ni lọ́gbọ́n àtiṣe lóríṣìiríṣìi, ìmọ̀ àtilèdádúró láti lè bá àfojúsùn wọn àti ìmúṣẹ ìlepa ìgbérò ìdàgbàsókè tí ó bá fi máa di ọdún 2030. +Ilakaka lati fi opin si okuroro SARS eka ile-ise olopaa ile Naijiiria n tesiwaju. Ìlàkàkà láti fi òpin sí òkúrorò SARS ẹ̀ka ilé-isẹ́ ọlọ́pàá ilẹ̀ Nàìjííríà ń tẹ̀síwájú. +Awon odo Naijiria n tesiwaju ifehonuhan jakejado orileede naa Àwọn ọ̀dọ́ Nàìjíríà ń tẹ̀síwájú ìfẹ̀hónúhàn jákèjádò orílèèdè náà +Atejade itumo 15 Owara 2020 Àtẹ̀jáde ìtúmọ̀ 15 Ọ̀wàrà 2020 +Ka atejade yii ni Francais, Espanol, English Ka àtẹ̀jáde yìí ní Français, Español, English +Awon afehonuhan kora jo lati fi opin si iko SARS ni Ojo 13, Osu Owara, Odun 2020, ni Ikeja, Eko. Àwọn afẹ̀hónúhàn kóra jọ láti fi òpin sí ikọ̀ SARS ní Ọjọ́ 13, Oṣù Òwàrà, Ọdún 2020, ní Ikeja, Èkó. +Aworan lati owo Nora Awolowo, sisamulo pelu iyonda. Àwòrán láti ọwọ́ Nora Awolowo, s̩ís̩àmúlò pẹ̀lú ìyọ̀nda. +Lati ose to ti koja, awon odo omo orile-ede Naijiiria ti gbera so lopo yanturu lati gbogun ti eka kan labe Ile-Ise Olopaa Orile-ede Naijiiria ti a mo si Iko Agbogunti Idigunjale (SARS), eyi ti won gbajugbaja fun isekupani, ilonilowogba, ijinigbe, ifipabanilopo lati odun 1992 ti won ti dawon sile. Láti ọ̀sẹ̀ tó ti kọjá, àwọn ọ̀dọ́ ọmọ orílẹ̀-èdè Nàìjííríà ti gbéra sọ lọ́pọ̀ yanturu láti gbógun ti ẹ̀ka kan lábẹ Ilé-Iṣẹ́ Ọlọ́pàá Orílẹ̀-èdè Nàìjííríà tí a mọ̀ sí Ikọ̀ Agbógunti Ìdigunjalè (SARS), èyí tí wó̩n gbajúgbajà fún ìṣekúpani, ìlọ́nilọ́wọ́gbà, ìjínigbé, ìfipábánilòpọ̀ láti ọdún 1992 tí wọ́n ti dáwo̩n sílẹ̀. +O le ni ogorun-un eniyan ti Iko SARS ti seku pa lati bi odun merin si marun-un seyin gege bi Amnesty International se jabo. Ó lé ní o̩gó̩rùn-ún ènìyàn tí Ikọ̀ SARS ti ṣekú pa láti bí ọdún mẹ́rin sí márùn-ún sẹ́yìn gẹ́gẹ́ bí Amnesty International ṣe jábọ̀. +Awon odo omo orile-ede Naijiiria ­— ti o maa n je afojusun iko SARS lopo igba — ti figbe ta laimoye igba pe ki won o pa eka naa re patapata sugbon won koti ogboin si. Àwọn ọ̀dọ́ ọmọ orílẹ̀-èdè Nàìjííríà ­— tí ó máa ń jẹ́ àfojúsùn ikọ̀ SARS lọ́pọ̀ ìgbà — ti figbe ta láìmọye ìgbà pé kí wọn ó pa ẹ̀ka náà rẹ́ pátápátá ṣùgbọ́n wó̩n ko̩tí o̩gbó̩in si. +Sugbon ni bayii, ifipanpe-oba-gbe ati isekupani to n peleke si i lenu loolo yii ni ipinle Eko ni o tun ta awon eniyan ji lati ri i pe o wa si imuse —leyin ti Iko SARS ti koko di tikuka ni eemerin otooto laaarin odun merin — ti fa iwode opolopo eniyan nigboro. Ṣùgbọ́n ní báyìí, ìfipáńpẹ́-ọba-gbé àti ìṣekúpani tó ń peléke sí i lẹ́nu lọ́ọ́lọ́ yìí ní ìpínlẹ̀ Èkó ni ó tún ta àwọn ènìyàn jí láti rí i pé ó wá sí ìmúṣẹ —lẹ́yìn tí Ikọ̀ SARS ti kọ́kọ́ di tíkúkà ní ẹ̀ẹ̀mẹrin ọ̀tọ̀ọ̀tọ̀ láàárín ọdún mẹ́rin — ti fa ìwó̩de ọ̀pọ̀lọpọ̀ ènìyàn nígboro. +KA SIWAJU: ‘Ole’ odo orile-ede Naijiiria ko ifehonuhan #EndSars (FI OPIN SI IKO SARS) jo lati ori ero alatagba titi de aarin igboro. KÀ SÍWÁJÚ: ‘Ò̩lẹ’ ọ̀dọ́ orílẹ̀-èdè Nàìjííríà kó ìfẹ̀hónúhàn #EndSars (FI ÒPIN SÍ IKỌ̀ SARS) jọ láti orí ẹ̀rọ alátagbà títí dé àárín ìgboro. +Igbogunti iwa okuroro awon olopaa yii tun di ohun ti gbogbo eniyan n gba bi eni gba igba oti, o si tun di koko oro opolopo itakuroso lori gbagede ero alatagba Ìgbógunti ìwà òkúrorò àwọn ọlọ́pàá yìí tún di ohun tí gbogbo ènìyàn ń gbà bí ẹni gba igbá ọtí, ó sì tún di kókó ọ̀rọ̀ ọ̀pọ̀lọpọ̀ ìtàkùrọsọ lórí gbàgede ẹ̀rọ alátagbà +Ifehonuhan ti gbera so ni o kere tan ipinle mejila ninu ipinle merindinlogoji orile-ede Naijiiria ti o fi mo Abuja, olu-ilu orile-ede naa ati Eko, nibi ti awon afehonuhan ti di awon enu ibode asanwo-ki-a-to-koja ati awon papako ofuurufu ni ipinle naa, pelu ireti atimu ki o fa eto oro aje seyin ki awon adari ti a yan le gbo si awon afehonuhan lenu laifi akoko sofo. Ìfẹ̀hónúhàn ti gbéra sọ ní ó kéré tán ìpínlẹ̀ méjìlá nínú ìpínlẹ̀ mé̩rìndínlógójì orílẹ̀-èdè Nàìjííríà tí ó fi mọ́ Abuja, olú-ìlú orílẹ̀-èdè náà àti Èkọ́, níbi tí àwọn afẹ̀hónúhàn ti dí àwọn ẹnu ibodè asanwó-kí-a-tó-kọjá àti àwọn pápákọ̀ òfuurufú ní ìpínlẹ̀ náà, pẹ̀lú ìrètí àtimú kí ó fa ètò ọrọ̀ ajé sẹ́yìn kí àwọn adarí tí a yàn lè gbọ́ sí àwọn àfẹ̀hónúhàn lẹ́nu láifi àkókò ṣòfò. +Eyi ni awon ohun ti awon afehonuhan n fe: Èyí ni àwọn ohun tí àwọn afẹ̀hónúhàn ń fẹ́: +Awon omo orile-ede Naijiiria leyin odi naa ti fon sigboro lati fi aidunnu won han si iko ogbologbo SARS yii, ti o ti n hu orisirisi iwa laabi lati aimoye odun seyin. Àwọn ọmọ orílẹ̀-èdè Nàìjííríà lẹ́yìn odi náà ti fọ́n sígboro láti fi àìdùnnú wọn hàn sí ikọ̀ ògbólógbo SARS yìí, tí ó ti ń hu oríṣiríṣi ìwa láabi láti àìmọye ọdún sẹ́yìn. +Awon afehonuhan ti kora jo ni London, England, Dublin, Ireland, Ottawa, ati Toronto, Canada, Cologne, Germany, Moscow, Russia, Pretoria, South Africa ti o fi mo Texas ati Washington, DC ni ile Amerika lati bu enu ate lu iko SARS. Àwọn afẹ̀hónúhàn ti kóra jọ ní London, England, Dublin, Ireland, Ottawa, àti Toronto, Canada, Cologne, Germany, Moscow, Russia, Pretoria, South Africa tí ó fi mọ́ Texas àti Washington, DC ní ilẹ̀ Amẹ́ríkà láti bu ẹnu àtẹ́ lu ikọ̀ SARS. +O kere tan awon afehonuhan mewaa ni won ti seku pa ni asiko ifehonuhan, gege bi Amnesty International se so. Ó kéré tan àwọn afẹ̀hónúhàn mé̩wàá ni wọ́n ti ṣekú pa ní àsìkò ìfẹ̀hónúhàn, gẹ́gẹ́ bí Amnesty International ṣe sọ. +Lara awon ti won pa ni Jimoh Isiaq, ti won pa ni ilu Ogbomoso, Ipinle Oyo, ati Ikechukwu Ilohamauzo ti won pa ni asiko ifehonuhan Suurulere ni Eko, ti oruko won gba ori awon ikanni ibanidoree ori ero alatagba kan. Lára àwọn tí wọ́n pa ni Jimoh Isiaq, tí wọ́n pa ní ìlú Ògbómò̩s̩ó̩, Ìpínlẹ̀ Oyo, àti Ikechukwu Ilohamauzo tí wọn pa ní àsìkò ìfẹ̀hónúhàn Sùúrùlérè ní Èkó, tí orúkọ wọn gba orí àwọn ìkànnì ìbánidọ́rẹ̀ẹ́ orí ẹ̀rọ alátagbà kan. +Awon onisegun oyinbo ti n kowoo rin pelu awon afehonuhan tori bi isele pajawiri ba waye. Àwọn oníṣègùn òyìnbó tí ń kọ́wọ̀ọ́ rìn pẹ̀lú àwọn afẹ̀hónúhàn tórí bí ìṣẹ̀lẹ̀ pàjáwìrì bá wáyé. +Awon afehonuhan kora jo lati bu enu ate lu iko SARS ni Ojo kejila, Osu Owara, Odun 2020 ni Yaba, Eko. Àwon afẹ̀hónúhàn kóra jọ láti bu ẹnu àtẹ́ lu ikọ̀ SARS ní Ọjọ́ kejìlá, Oṣù Ọ̀wàrà, Ọdún 2020 ní Yaba, Èkó. +Aworan lati owo Aremu Adeola Jr, sisamulo pelu iyonda. Àwòrán láti ọwọ́ Aremu Adeola Jr, s̩ís̩àmúlò pẹ̀lú ìyọ̀nda. +Oga agba Olopaa nile Naijiiria Muhammad Adamu tu iko naa ka ni bi ojo meloo kan seyin, sugbon igbese yii ko te awon omo orile-ede Naijiiria lorun nitori pe awon igbese ti won ti gbe saaju nipa iko naa ko so eso rere. Ọ̀gá àgbà Ọlọ́pàá nílẹ̀ Nàìjííríà Muhammad Adamu tú ikọ̀ náà ká ní bí ọjọ́ mélòó kan sẹ́yìn, ṣùgbọ́n ìgbésẹ̀ yìí kò tẹ́ àwọn ọmọ orílẹ̀-èdè Nàìjííríà lọ́rùn nítorí pé àwọn ìgbésẹ̀ tí wọ́n ti gbé ṣáájú nípa ikọ̀ náà kò so èso rere. +Ni ojo Aje, Aare orile-ede President Naijiiria Muhammad Buhari fi okan awon omo orile-ede bale pe igbese i-tu-iko naa ka yoo fese mule ni kia, bee si ni igbimo atunda ile ise aare yoo ri si igbayegbadun awon olopaa ati awon nnkan miiran ti o tun se pataki, o n fi aridaju han pe awon ibeere awon ara ilu yoo di mimu se. Ní ọjọ́ Ajé, Ààrẹ orílẹ̀-èdè President Nàìjííríà Muhammad Buhari fi ọkàn àwọn ọmọ orílẹ̀-èdè balẹ̀ pé ìgbésẹ̀ ì-tú-ikọ̀ náà ká yóò fẹsẹ̀ múlẹ̀ ní kíá, bẹ́ẹ̀ sì ni ìgbìmọ̀ àtúndá ilé iṣẹ́ ààrẹ yóò rí sí ìgbáyégbádùn àwọn ọlọ́pàá àti àwọn nǹkan mìíràn tí ó tun ṣe pàtàkì, ó ń fi àrídájú hàn pé àwọn ìbéèrè àwọn ará ìlú yóò di mímú ṣe. +Awon amofin ti won tun je ajafetoo omoniyan ati awon odo ajafetoo ti n sise karakara lati ri i pe won tu awon afehonuhan ti won ti mole sile. Àwọn amòfin tí wọ́n tún jẹ́ ajàfẹ́tọ̀ọ́ ọmọnìyàn àti àwọn ọ̀dọ́ ajàfẹ́tọ̀ọ́ tí ń ṣiṣẹ́ kárakára láti rí i pé wọ́n tú àwọn afẹ̀hónúhàn tí wọ́n tì mólé sílẹ̀. +Awon afehonuhan ti so o yanya pe ija fitafita lati fi opin si iko SARS ko lowo oselu ninu, bee ni won se ikilo fun awon oloselu ti o fi mo awon alatileyin egbe oselu alatako lati ma se gbe ifehonuhan ohun kari nitori atiri ere ninu egbe oselu tabi ti oselu gan paa. Àwọn afẹ̀hónúhàn ti sọ ọ́ yanya pé ìjà fitafita láti fi òpin sí ikọ̀ SARS kò lọ́wọ́ òṣèlú nínú, bẹ́ẹ̀ ni wọ́n ṣe ìkìlọ̀ fún àwọn olóṣèlú tí ó fi mọ́ àwọn alátìlẹ́yìn ẹgbẹ́ òṣèlú alátakò láti má ṣe gbé ìfẹ̀hónúhàn ọ̀hún karí nítorí àtirí èrè nínú ẹgbẹ́ òṣèlú tàbí ti òṣèlú gan pàá. +Awon afehonuhan taku pe ko si adari ninu ifehonuhan won, wi pe enikeni ti o ba jade lati wa fehonu han je adari ati omo eyin pelu. Àwọn afẹ̀hónúhàn tákú pé kò sí adarí nínú ìfẹ̀hónúhàn wọn, wí pé ẹnikẹ́ni tí ó bá jáde láti wá fẹ̀hónú hàn jẹ́ adarí àti ọmọ ẹ̀yìn pèlú. +Won taku pe ki aare ati/tabi Oga Agba Ile ise Olopaa doju oro ko gbogbo awon ti inu n bi ni eekan soso ni ki i se pe ki won o sa awon kan ba soro. Wọ́n takú pé kí ààrẹ àti/tàbí Ọ̀gá Àgbà Ilé iṣẹ́ Ọlọ́pàá dojú ọ̀rọ̀ kọ gbogbo àwọn tí inú ń bí ní ẹ̀ẹ̀kan ṣoṣo ni kì í ṣe pé kí wọn ó ṣa àwọn kan bá sọ̀rọ̀. +Ibeere lori eni ti o n dari awon olopaa ati iko SARS ko tii ni idahun ti o je itewogba. Ìbéèrè lórí ẹni tí ó ń darí àwọn ọlọ́pàá àti ikọ̀ SARS kò tíì ní ìdáhùn tí ó jé̩ ìté̩wó̩gbà. +Iwe ofin ile naa gbe agbara idari olopaa le aare lowo labe ibojuto oga agba ile ise olopaa. Ìwé òfin ilẹ̀ náà gbé agbára ìdárí ọlọ́pàá lé ààrẹ lọ́wọ́ lábẹ́ ìbòjútó ọ̀gá àgbà ilé iṣẹ́ ọlọ́pàá. +Amo pe ewon-ase ati idari yen ti ja. Àmọ́ pé ẹ̀wọ̀n-àṣe àti ìdarí yẹn ti já. +Bi apeere, lati jowo awon afehonuhan ni Suurulere, ni ipinle Eko, eyi gba ipe lati odo Gomina ipinle Eko Babajide Sanwo-Olu, Abenugan ile Igbimo Asojusofin Femi Gbajabiamila, omo ile igbimo asofin ipinle Eko ti o n soju ekun Suurulere Desmond Elliot ati awon agbejoro die. Bí àpẹẹrẹ, láti jọ̀wọ́ àwọn afẹ̀hónúhàn ní Sùúrùlérè, ní ìpínlẹ̀ Èkó, èyí gba ìpè láti ọ̀dọ̀ Gómìnà ìpínlẹ̀ Èkó Babájídé Sanwó-Olú, Abẹnugan ilẹ́ Ìgbìmọ̀ Aṣojúṣòfin Fẹ́mi Gbàjàbíàmílà, ọmọ ilé ìgbìmọ̀ aṣòfin ìpínlẹ̀ Èkó tí ó ń ṣojú ẹkùn Sùúrùlérè Desmond Elliot àti àwọn agbẹjórò díẹ̀. +Ni Ojo kejila, Osu Owara, Gomina Ipinle Rivers Nyesom Wike, kede lati ori tuwiiti kan pe ko si aaye fun ifehonuhan kankan — paapapa julo ti #EndSARS protest — ni ipinle oun. Ní Ọjọ́ kejìlá, Oṣù Òwàrà, Gómìnà Ìpínlẹ̀ Rivers Nyesom Wike, kéde láti orí túw��ìtì kan pé kò sí ààyè fún ìfẹ̀hónúhàn kankan — pàápàpá jùlọ ti #EndSARS protest — ní ìpínlẹ̀ òun. +Eyi ko dun mo opo awon omo ilu ninu. Èyí kò dùn mọ́ ọ̀pọ̀ àwọn ọmọ ìlú nínú. +Opo awon eniyan ni won da esi pada lori awon ikanni ero awujo pe iwe ofin ti o gbe gomina de ori ipo naa ni o fun awon omo ilu ni eto lati fi ehonu han. Ọ̀pọ̀ àwọn ènìyàn ni wọ́n dá èsì padà lórí àwọn ìkànnì ẹ̀rọ àwùjọ pé ìwé òfin tí ó gbé gómínà dé orí ipò náà ni ó fún àwọn ọmọ ìlú ní ẹ̀tọ́ láti fi ẹ̀hónú hàn. +Sibe, Wike yohun pada o si pada ba awon afehonuhan soro, nibi ti o ti fi atileyin re han si ipe won Síbẹ̀, Wike yóhùn padà ó sì padà bá àwọn afẹ̀hónúhàn sọ̀rọ̀, níbi tí ó ti fi àtìlẹ́yìn rẹ̀ hàn sí ìpè wọn +Ifehonuhan yii tesiwaju ni opolopo ilu ni orile-ede naa ti o fi mo ipinle Rivers. Awon afehonuhan ti seleri pe awon o ni teti ayafi bi awon ba ri aami iyipada ni odo awon olopaa ati odo ijoba apapo. Ìfẹ̀hónúhàn yìí tẹ̀síwájú ní ọ̀pọ̀lọpọ̀ ìlú ní orílẹ̀-èdè náà tí ó fi mọ́ ìpínlẹ̀ Rivers. Àwọn afẹ̀hónúhàn ti ṣèlérí pé àwọn ò ní tẹ̀tì àyàfi bí àwọn bá rí ààmì ìyípadà ní ọ̀dọ̀ àwọn ọlọ́pàá àti ọ̀dọ̀ ìjọba àpapọ̀. +Ni ojo Isegun, Ojo ketala, Osu Owara, awon afehonuhan royin lori Twitter pe ni Iwo Road, Ibadan, awon omo ologun ori ile n kowoorin pelu awon afehonuhan pelu isokan. Ní ọjọ́ Ìṣẹ́gun, Ọjọ́ ke̩tàlá, Oṣù Òwàrà, àwọn afẹ̀hónúhàn ròyìn lórí Twitter pé ní Ìwó Road, Ìbàdàn, àwọn ọmọ ológun orí ilẹ̀ ń kọ́wọ̀ọ́rìn pẹ̀lú àwọn afẹ̀hónúhàn pẹ̀lú ìsọ̀kan. +Bakan naa ni Ojo kerinla, Osu Owara, Gomina Ipinle Eko Babajide Sanwo-Olu kowoorin pelu awon afehonuhan, nibi ti o tun ti fi idaniloju atileyin ijoba han lati dekun ohun aburu yii. Bákan náà ní Ọjọ́ ke̩rìnlá, Oṣù Ò̩wàrà, Gómìnà Ìpínlẹ̀ Èkó Babàjídé Sanwó-Olú kọ́wọ̀ọ́rìn pẹ̀lú àwọn afẹ̀hónúhàn, níbi tí ó tún ti fi ìdánilójú àtìlẹyìn ìjọba hàn láti dé̩kun ohun aburú yìí. +Ijoba ipinle Eko ni awon eniyan mewaa to farakaasaa nibi isele ina to sele ni ojo kerin osu Agemo ni ilu Ijegun loti dagbere fun aye botijepe ina ohun ti jo won koja siso. Ìjọba ìpínlẹ̀ Èkó ní àwọn ènìyàn méwàá tó farakáásáá níbi ìsẹ̀lẹ̀ iná tó sẹlẹ̀ ní ọjọ́ kẹ̀rin oṣù Agẹmọ ní ìlú Ìjegun lóti dágbéré fún áyé bótijépé iná ohun ti jó wọn kọjá sísọ. +Akowe ijoba lori eto ilera Dokita Titilayo Goncalves to ba awon Akoroyin soro ni meta lara won loku ni ile iwosan ekose eto ilera Lagos State University Teaching Hospital Ikeja ti awon meje mii si padanu emi ni Gbagada General Hospital Leeko. Akọ̀wé ìjoba lórí ètò ìlera Dókítà Títílayò Goncalves tò bá àwọn Akọ̀ròyìn sọ̀rọ̀ ní mẹ́ta lára wọn lókú ní ilé ìwòsàn ẹ̀kọ́ṣẹ́ ètò ìlera Lagos State University Teaching Hospital Ikeja tí àwọn méje míì sì pàdánù ẹ̀mí ní Gbàgádà General Hospital Léèkó. +Ninu oro re, o ni awon eniyan mejilelogun ti won fi Oko pajawiri gbe nibi isele ohun ni won gbe eniyan mesan an si LASUTH, ti mejila si wa ni eka ijamba ina Gbagada General Hospital ti enikan si wa ni Alimoso General Hospital. Nínú ọ̀rọ̀ rẹ̀, ó ní àwọn ènìyàn méjìlélógún tí wọ́n fi Ọkọ̀ pàjáwìrì gbé níbi ìṣẹ̀lẹ̀ ọ̀hún ni wọ́n gbé ènìyàn mẹ́sàn án sí LASUTH, tí méjìlá sì wà ní ẹka ìjàmbá iná Gbàgádà General Hospital tí ẹ̣nìkan sì wà ni Àlímòṣọ́ General Hospital. +Dokita Titilayo ni gbogbo igbiyanju lawon wa lati mase padanu emi Kankan mo. Bakanaa loni ara awon to ku ti n ya. Dókítà Titilayo ní gbogbo ìgbìyànjú làwọn wa láti máse pàdánù ẹ̀mí Kankan mọ́. Bákanáà lóní ara àwọn tó kù ti ń yá. +Aare tintun orile ede Greece’s, Mrkyriakos Mitsotakis ti ni oun o ni ja awon ara ilu ni tan-an mon lehin ti Ijoba ti bosi lowo. Ààrẹ tintun orílẹ̀ èdè Greece’s, Mrkyriakos Mitsotakis ti ní òun ò ní já àwọn ará ìlú ní tàn-án mọ̀n lẹ́hìn tí Ìjọba ti bọ́si lọ́wọ́. +Mr Mitsotakis tofi eyin akegbe jonle pelu abajade egbelemuku ibo. Mr Mitsotakis tófi ẹ̀yìn akegbẹ́ jọnlẹ̀ pẹ̀lú àbájáde egbelemùkú ìbò. +Prime minister yii tun ni oun yoo se ijoba alaafia lori gbogbo ara ilu. Prime minister yìí tún ní òun yóò ṣe ìjọba àlááfíà lórí gbogbo ará ìlú. +Bakannaa lotun se ileri lati se ipade pelu awon Olokowo Greece lati lee faye gba opolopo owo sii ilu. Bákannáà lótún ṣe ìlérí láti sè ìpàdé pẹ̀lú àwọn Olókòwò Greece láti leè fàyè gba ọ̀pọ̀lọpọ̀ owó síi ìlú. +Aare Mohammedu Buhari ti pada si Abuja lojo aje lehin ipade eleekejila apejo ara oto pelu Ajo Africa Union ni Niamey Niger Republic. Ààrẹ Mohammedu Buhari ti padá sí Àbújá lọ́jọ́ ajé lẹ́hìn ìpàdè ẹlẹ́ẹ̀kejìlá àpèjọ àrà ọ̀tọ̀ pẹ̀lú Àjo Africa Union ní Niamey Niger Republic. +Ajo Akoroyin News Agency of Nigeria jabo pe oko ofurufu to gbe Aare ati awon ti won jo kooworin bale igun papako Nnamdi Azikwe International Airport Abuja ni aago kan koja iseju meedogun. Àjọ Akọ̀ròyìn News Agency of Nigeria jábọ̀ pé ọkọ̀ òfurufú tó gbé Ààrẹ àti àwọn tí wọ́n jọ kọ́ọ̀wọ̀rìn balè igun pápákọ̀ Nnamdi Azikwe International Airport Abuja ní aago kan kọjá ìṣẹ́jú mẹ́ẹ̀dógún. +Aare fowosi iwe adehun pelu AfCFTA gege bi Aare ketalelogota ti yoo ti owo bo iwe yii lagbaaye. Ààrẹ fọwọ́sí ìwé àdéhùn pẹ̀lú AfCFTA gẹ́gẹ́ bí Ààre ketàlélọ́gọ́ta tí yóò tí owọ́ bọ ìwé yìí lágbàáyé. +Aare da iwe yi duro de osu karun-un odun 2019. Ààre dá ìwé yí dúró de osú karùn-ún ọdún 2019. +Idaduro ti won fi aye gba awon Alenuloro, Onimo ijinle lati jabo iwadii won bi Nigeria se gbaradi lati darapo mo won. Ìdádúró tí wọ́n fi àyè gbà àwọn Alẹ́nulọ́rọ̀, Onímọ̀ ìjìnlẹ̀ láti jábọ̀ ìwádìí wọn bí Nigeria se gbaradì láti darapọ̀ mọ́ wọn. +Ipolongo ati ikede lori eto laarin awon okunrin si Obirinbi kii se fun ifi igagbaga bikosepe ki tako tabo ile yii le kopa ninu ilosiwaju orile ede wa. Ìpolongo àti ìkéde lórí ẹ̀tò láàrín àwọ̀n ọkùnrin sí Obìrinbi kìí ṣe fún ìfi igagbága bíkòsepé kí takọ tabo ilẹ̀ yìí le kópa nínú ìlọsíwájú orílẹ̀ èdè wa. +Oro yii ni minisita fun eto ise dokita Nike Akande so nibi eto kan ti Ijoba ipinle Eko gbe kale lati sami ayajo Awon Obinrin lagbaaye [IDW]. Ọ̀rọ̀ yìí ni mínísítà fún ètò iṣé dokita Nike Akande sọ níbi ètò kan tí Ìjọba ìpínlẹ̀ Èkò gbé kalẹ̀ láti sàmì àyájọ́ Àwọn Obìnrin lágbàáyé [IDW]. +O fi kun oro re pe iwoye ojo iwaju Orile ede yii ni isejoba ti awon to danto se akoso re ati ibi ti eto idajo, Isokan ati Ori o ju ori wa. Ó fi kún ọ̀rọ̀ rẹ̀ pé ìwòye ọjọ́ iwájú Orílẹ̀ èdè yìí ni ìṣèjọba tí àwọn tó dántọ́ ṣe àkóso rẹ̀ àti ibi tí ètò ìdájọ́, Ìsọ̀kan àti Orí ò ju orí wà. +Ninu Oro ti Gomina Ipinle Eko Ogbeni Akiwunmi Ambode ti Komisona fun oro awon Odo ati Idagbasoke Awujo, Agboola Dabiri to soju fun, ni ti a ba wo inu agbo oselu, ipa ribiribi lawon Obirin nko pelu eto oro Aje Ipinle, bakan naa lotun ro awon Obi ati Alagbato lati ma gba awon odo lamoran paapaa awon Odomobinrin lati ni iwa omoluwabi ki won le je asiwaju rere leyin ola. Nínú Ọ̀rọ́ tí Gómìnà Ìpínlẹ̀ Èkó Ọ̀gbẹ́ni Akíwùnmí Ambode tí Kómísóná fún ọ̀rọ̀ àwọn Ọ̀dọ́ àti Ìdàgbàsókè Àwùjọ, Agboọlá Dábírí tó sojú fún, ni tí a bá wo inú agbo òsèlú, ipa ribiribi làwọn Obìrin ńkó pèlu ètò ọrọ Ajé Ìpínlè, bákan náà lótún rọ àwọn Òbí àti Alágbàtọ́ láti ma gba àwọn ọ̀dọ́ ĺámọ̀ràn pàápàá àwọn Ọ̀dómọbìnrin láti ni ìwà ọmọlúwàbí kí wọ́n lè jẹ́ aṣíwájú rere lẹ́yìn ọ̀la. +Asoju ni ile Igbimo asofin to n soju ekun Eti osa keji, Ogbeni Gbolahan Yishawu ti gboriyin fun awon osise fun atileyin won lati gbe Orile ede yii ga. Asojú ni ilé Ìgbìmọ̀ asòfin tó ń sojú ekùn Etì ọ̀sà kejì, Ọ̀gbẹ́ni Gbóláhàn Yishawu ti gbóríyìn fún àwọn òṣìṣẹ́ fún àtìlẹyìn wọn láti gbé Orílẹ̀ èdè yìí ga. +Ogbeni Yishawu ninu iwe Apileko to fi ki awon osise to si dupe lowo Ajo Awon osise pelu ajo to n mu ojuto Ayedaade Osise ati Ajo Olokowo bi won se ja Ajaye lori ekunwo owo osu awon osise. Ọ̀gbẹ́ni Yishawu nínú ìwé Àpilẹ̀ko tó fi kí àwọn òṣìṣẹ́ tó sì dúpẹ́ lọ́wọ́ Àjo Àwọn òṣìṣẹ́ pẹ̀lú àjo tó n mú ojútó Ayédáadé Òṣìṣẹ́ àti Àjo Olókòwò bí wọ́n ṣe ja Àjàyè lórí èkúnwó owó oṣù àwọn òṣìṣẹ́. +Asofin tun muu da awon osise loju pe isejoba Aare Mohammadu Buhari mo riri won to sije ko buwolu ibeere won to si ti di ofin. Aṣòfin tún múu dá àwọn òṣìṣẹ́ lójú pé ìsèjoba Ààrẹ Mohammadu Buhari mọ rírì wọn tó sìjẹ́ kó buwólu ìbéèrè wọn tó sì ti di òfin. +Ogbeni Yishawu tun ro awon Onileese to si nje awon osise won lowo osu lati san Owo won fun won lasiko. Ọ̀gbẹ́ni Yishawu tún rọ àwọn Oníléeṣẹ́ tó sì ńjẹ àwọn òṣìṣẹ́ wọn lówó osú láti san Owó wọn fún wọn lásìkò. +Bi gbogbo osise lagbaaye se n sami ayajo awon osise ni gbogbo ipele lati se eto ile olowopoku ,eto ilera to jiire lowo ti ko ganilara ati sisan owo Ajemonu awon osise fehinti lasiko. Bí gbogbo òṣìṣẹ́ lágbàáyé se ń sàmì àyájó àwọn òṣìṣẹ́ ní gbogbo ìpele láti ṣe ètò ilé olówópókú ,ètò ìlera tó jíire lówó tí kò ganilára àti sísan owó Àjemọ́nú àwọn òṣìṣẹ̀ fẹ̀hìntì lásìkò. +Ipe yii wa lati odo Alaga fun Ajo Akoroyin eka ti ipinle eko Ogbeni Qazeem Akinreti lo so oro yii fun awon asoju oniroyin wa. Ìpè yìí wá láti ọ̀dọ̀ Alága fún Àjo Akọ̀ròyìn ẹ̀ka ti ìpínlẹ̀ èkó Ọ̀gbẹ́ni Qazeem Akínretí ló sọ ọ̀rọ̀ yíí fún àwọn aṣojú oníròyìn wa. +Dokita Akinreti tun ni leyin ibuwolu owo osu osise to kere ju opolopo nnkan amayederun loye ki ijoba o mojuto lati mu igbe aye irorun ba awon osise. Dokita Akinreti tún ní lẹ́yìn ìbuwọ́lù owó oṣù òṣìṣẹ́ to kéré ju ọ̀pọ̀lọ̀pọ̀ nǹkan amáyédẹrùn lóye ki ìjoba o mójútó láti mú ìgbé ayé ìrọ̀rùn bá àwọn òṣìṣẹ́. +Eni to jawe olubori ni ojo abameta to koja ninu idibo abele ti Kansilo ni Obele Oniwaala lagbegbe Suurulere ni Ipinle eko, Ogbeni Kazeem Bello ni Ajo eleto idibo ipinle Eko LASIEC ti fun ni iwe eri lati pada si Ofiisi leekan si. Ẹni tó jáwé olúborí ní ọjọ́ àbámẹ́ta tó kọjá nínú ìdìbò abẹ́lé ti Káńsílọ̀ ní Ọ̀bẹ̀lẹ́ Oníwàálà lágbègbè Sùúrùlérè ni Ìpínlẹ̀ eko, Ọ̀gbẹ́ni Kazeem Béllò ní Àjo elétò ìdìbò ìpínlẹ̀ Èkó LASIEC ti fun ní ìwé ẹ̀rí láti padà si Ófíìsì lẹ́ẹ̀kan si. +Alaga Ajo ohun onidaajo Ayotunde Phillips ki Ogbeni Bello ku oriire to si tun gbaa lamoran lati teramo ise Idagbasoke agbegbe Alága Àjo ọ̀hún onídàájó Àyòtúndé Phillips kí Ọ̀gbẹ́ni Bello kú oríire tó sì tún gbàá lámọ̀ràn làti teramọ́ isẹ́ Ìdàgbàsókè agbègbè +Onidaajo Phillips nibi to ti jabo fun Komisona fun Ajo ohun Hon Olusegun Ayedun woye pe Ajo ohun fi ifara eniji han lati ko ipa pataki laarin egbe oselu to n dije. Onídàájọ́ Phillips níbi tó ti jábọ̀ fún Komisọ́nà fún Àjọ òhún Hon Olúségun Ayédùn wòye pé Àjọ ọ̀hún fi ìfara ẹnijì hàn láti kó ipa pàtàkì láàrín ẹgbẹ́ òṣèlù tó ń díje. +Alaga yii to fi ehonu re han bi awon Oludibo se ko lati jade kopa ninu eto idibo ohun. Alága yìí tó fi èhónú rẹ̀ hàn bí àwọn Olùdìbò ṣe kọ̀ láti jáde kópa nínú eto ìdìbò ọ̀hún. +Alaga tun dupe pupo lowo awon eleto aabo paapaa awon Agbofinro ati awon Eleto aabo ipinle (DSS) pelu Civil Defence. Alága tún dúpẹ́ púpọ̀ lọ̀wọ̀ àwọn elétò ààbò pàápàá àwọn Agbófinró atì àwọn Eléto ààbò ìpínlè (DSS) pẹ̀lú Civil Defence. +Ajo to n koju isele pajawiri iyen Lagos Management Agency (LAGSEMA) ti ro awon Awako ati awon to n wa keke elese meta lati maa se jeje loju popo ki ifemi sofo loju popo o le di ohun afiseyin nile yii paapaa lasiko ti won ba n soda loju irin (Railway) Àjo tó ń kojú ìsẹ̀lẹ̀ pàjáwìrì ìyen Lagos Management Agency (LAGSEMA) ti ro àwọn Awakọ̀ àti àwọn tó ń wa kẹ̀kẹ́ ẹlẹ́sẹ̀ mẹ́ta láti máa se jẹ́jẹ́ lójú pópó kí ìfẹ̀mí sòfò lójú pópó ó lè di ohun àfìsẹ́yìn nílẹ̀ yìí pàápàá lásìkò tí wọ́n bá ń sodá lójú irin (Railway) +Ogbeni Adesina Tiamiyu to je oga Agba fun Ajo to n koju isele pajawiri iyen Lagos Management Agency (LAGSEMA)gba awon onikeke maruwa lamoran latari isele buruku kan to sele nigbati onikeke maruwa kan sare senu oko oju irin to nkoja lo ni agbegbe Shina Peters ni Iju Ishaa ni agbegbe Eko ni ibi ti awon eniyan merin ti je olorun nipe ti olorun si ko enikan yo lai farapa Ọ̀gbẹ́ni Adésínà Tìámíyù tó jẹ́ ọ̀gá Àgbà fún Àjo tó ń kojú ìsẹ̀lẹ̀ pàjáwìrì ìyen Lagos Management Agency (LAGSEMA)gba àwọn oníkèké márúwá lámọ̀ràn látàrí ìṣẹ̀lẹ̀ burúkú kan tó ṣẹlẹ̀ nígbàtí oníkèké márúwá kan sáré sẹ́nu ọkọ̀ ojú irin tó ńkọjá lọ́ ní agbègbè Shina Peters ní Ìjú Ìshàá ní agbègbè Èkó ní ibi tí àwọn ènìyàn mẹ́rin ti jẹ́ ọlọ́run nípè tí ọlọ́run sì kó ẹnìkan yọ láì farapa +Ogbeni Tiamiyu ni to ba sepe dereba yii mu suuru to tun tele ilana ofin, irufe isele yii ibati waye. Ọ̀̀gbẹ́ni Tìámíyù ní tó bá sepé dẹ́rẹ́bà yìí mú sùúrù tó tún tẹ̀lé ìlànà òfin, irúfẹ́ ìsèlè yìí ìbátí wáyé. +Bakanaa lo tun n ro won lati dekun ifemi ati dukia sofo latari ere asapajude ati aini suuru. Bákanáà ló tún ń rò wọ́n láti dẹ́kun ìfẹ̀mí àti dúkìá sòfò látàri eré àsápajúdé àti àìní sùúrù. +Mohammed Buhari ti ni ki gbogbo Osise olo fi okan bale nitori pe isejoba oun yii yoo mu iderun ba awon osise ni gbogbo ona eyi ni ise ikini iwuri to fi ranse si awon osise nibi ti Minisita fun eto igbani si ise Dokita Chris Ngige tilo soju fun Aare, oni owa ninu ero ati ipinu rere fun awon osise lori idokowo ti yoo mu oro aje Nigerians gbera soke . Mohammed Buhari ti ní kí gbogbo Òṣìṣẹ́ ólọ fi okàn balẹ̀ nítorí pé ìsèjoba òun yìí yóò mú ìdẹ̀rùn bá àwọn òṣìṣẹ́ ní gbogbo ọ̀nà èyì ni isé ìkíni ìwúrí tó fi ránsẹ́ sí àwọn òṣìṣẹ́ níbi tí Mínísítà fún ètò ìgbani sí iṣẹ́ Dókítà Chris Ngige tilo sojú fun Ààrẹ, ònì òwà nínú èrò àti ìpinu rere fun àwọn òṣìṣẹ́ lori ìdókòwò ti yoo mú ọrọ̀ ajé Nigerians gbéra sókè . +Ninu ise ikini ti Olori ile igbimo asofin Dokita Bukola Saraki to fi gboriyin fun awon osise fun ipa ti won nko ninu idagbasoke ile wa, ninu atejade ti akowe fun Dokita Saraki buwolu iyen Ogbeni Yusuph Olaniyonu lo ti gboriyin fun awon to gbero lati jooko ipade po pelu ijoba lati so asoyepo lori idamu to n koju awon osise. Nínú isẹ́ ìkíni ti Olórí ilé ìgbìmọ̀ asòfin Dokita Bukola Saraki tó fi gbóríyìn fún àwọn òṣìṣẹ́ fún ipa tí wón nko nínú ìdàgbàsókè ilẹ̀ wa, ninu àtèjáde ti akọ̀wé fún Dókítà Saraki buwọ́lù ìyen Ogbeni Yusuph Olaniyonu ló ti gbóríyín fún àwọn tó gbèrò láti jóòko ìpàdé pọ̀ pẹ̀lú ìjoba láti so àsoyèpọ̀ lórí ìdàmú tó n kójú àwọn òṣìṣẹ́. +Saraki muu da won loju pe igba otun nbo sugbon ki awon osise o ri daju pe won n sa ipa won paapa lenu ise oojo won. Sàràkí múu dá wọn lójú pé ìgbà ọ̀tun ńbò ṣùgbọ́n ki àwọn òṣìṣẹ́ o ri dájú pé wọn n sa ipá wọn pàápá lẹ́nu isẹ́ òòjó wọn. +Awon Osisi ipinle yii loti korajo si papa isere Agege lati sami ayajo awon osise. Àwọn Òṣìṣí ìpìnlẹ́ yìí lóti kórajo si pápá ìseré Agege láti sàmì àyájọ́ àwọn òṣìṣẹ́. +Komisona fun Idasesile, ikoni ati ifeyinti Ogbeni Akintola Benson gboriyin fun Ajo to n mojuto igbaye gbadun osise bi won se n bere fun ohun amayederun fun awon Osise. Komisona fun Ìdáṣẹ́sílẹ̀, ìkọ́ni àti ìfẹ̀yìntì Ogbeni Akintola Benson gbóríyín fún Àjo tó ń mójútó ìgbáyé gbádùn òṣìṣẹ́ bí wọ́n se ń bèrè fún ohun amáyédẹrùn fun àwọn Òṣìṣẹ́. +Oni ijoba pelu yoo tun bo ma tesiwaju lati mu igbe aye iderun ba awon osise ati pe pipese ise yoo je ijoba logun Óní ìjoba pẹ́lú yóò tún bọ̀ ma tẹ̀síwájú láti mú ìgbé ayé ìdẹ̀rùn bá àwọn òṣìṣẹ́ àti pé pípèsè iṣé yóò jẹ ìjọba lógún +Ogbeni Francis Ogunremi to je alaga fun awon Onisowo pe Gomina Akinwunmi Ambode lati bere sini san owo osu osise to kere ju ninu Osu Karun un Odun Bakan naa ni won tun beere fun owo ajemonu ti Osu kerin odun. Ọ̀gbẹ́ni Francis Ògúnrèmí tó jẹ́ alága fún àwọn Onísòwò pe Gómìná Akinwunmi Ambode láti bẹ̀rẹ̀ síní san owó osú òṣìṣẹ̀ tó kéré jù nínú Oṣù Karùn ún Ọdún Bákan náà ni wọn tún béèrè fún owó àjẹmọ́nú ti Oṣù kẹrin ọdún. +Ewe lasiko ti won n pe ijoba si akiyesi Ogbeni Ogunremi tun rawo ebe si ijoba lati dakun dabo je ki owo osu awon osise ni sisan lo dede ati awon owo ifeyinti naa, O tun wa rawo ebe sii ijoba Ipinle pe ki won se idiwon dede si awon osise kiakia ati awon kongila Ẹ̀wẹ̀ lásìkò tí wón ń pe ìjoba sí àkíyèsí Ọ̀gbẹ́ni Ògúnrẹ̀mí tún rawó ẹ̀bẹ̀ sí ìjoba láti dákun dábọ̀ jẹ́ kí owó oṣù àwọn òṣìṣẹ̀ ní sísan lọ dédé àti àwọn owó ìfẹ̀yìntì náà, Ó tún wá rawọ́ ẹ̀bẹ̀ síí ìjọba Ìpínlẹ̀ pé kí wọn ṣe ìdíwòn dédé sí àwọn òṣìṣẹ́ kíákíá àti àwọn kongílá +Ile Igbimo Asofin agba elekejo labe Aare won Dokita Bukola Saraki ati aka egbe re ogbeni Yakubu Dogara ti won n soju nile igbimo asoju-sofin kekere ni won ti juwe gegebi asiwaju rere tosi n fe ilosiwaju ile yi. Ilé Ìgbìmọ̀ Aṣòfin àgbà ẹlẹ́kẹ̀jọ lábẹ́ Aàre wọ́n Dókítà Bùkọ́lá Sàràkí àti aka ẹgbẹ́ rè ọ̀gbẹ́ni Yakubu Dogara tí wón ń ṣojú nílé ìgbìmọ̀ aṣojú-ṣòfín kékeré ni wọ́n ti júwe gẹ́gẹ́bí aṣíwájú rere tósí ń fẹ́ ìlọsíwájú ilẹ̀ yí. +Omo ile igbimo Asoju-sofin to n soju Agbadarigi Ogbeni Joseph Bamgbose lo so oro yi lasiko to ngbe o riyin fun won pe erongba ijoba lo mumu laya awon aka egbe ile igbimo asofin eleekejo, Oni gege bii omo ile igbimo asofin ohun tisa ipa ribiribi lati mu aye derun fun awon eniyan agbegbe re latari eto ironilagbara lori eto Ogbin, ise ona ti opolopo onise-owo naa si ri gba lati jabo fun awon to lo soju fun labuja bakan naa, Odupe pupo lowo awon agbegbe re fun ore-ofe ti won fun lati soju won ni ile igbimo asofin osi se ileri pe oun ko ni ja awon eniyan naa kule lojo-kojo. Ọ̀mọ ilé ìgbìmọ̀ Aṣojú-ṣòfin tó ń ṣojú Àgbádárìgì Ọ̀gbẹ́ni Joseph Bamgbose ló sọ ọ̀rọ̀ yí lásìkò tó ńgbé o ríyìn fún wọ̣n pé èróngbà ìjọba ló mumú láyà àwọn aka ẹgbẹ́ ilé ìgbìmọ̀ aṣòfin ẹlẹ́ẹ̀kẹjọ, Óní gẹ́gẹ́ bíí ọmọ ilé ìgbìmọ̀ aṣòfin ọ̀hún tisa ipa ribiribi láti mú ayé dẹrùn fún àwọn ènìyàn agbègbè rẹ̀ látàrí ètò ìrónilágbára lórí ètò Ọ̀gbìn, isẹ́ ọnà ti ọ̀pọ̀lọpọ̀ oníṣẹ́-ọwọ́ náà si rí gbà láti jábọ̀ fún àwọn tó lọ sojú fún labuja bákan náà, Ódúpẹ́ púpọ̀ lọ́wọ́ àwọn agbègbè rẹ̀ fún ore-òfẹ́ tí wọn fún láti ṣojú wọn ní ilé ìgbìmọ̀ aṣòfin ósì ṣ̣e ìlérí pé òun kò ní já àwọn ènìyán náà kulẹ̀ lọ́jọ́-kọ́jọ́. +Ajo to n gbogun ti iwa ibaje, eka ti ijoba apapo ti jawe adamolekun fun awon omo ganfe to n gba owo koto lowo awon Awako ajagbe Apapa Àjọ tó ń gbógun ti ìwà ìbàjé, ẹ̀ka ti ìjọba àpapọ̀ tí jáwé adámọlẹ́kun fún àwọn ọmọ gànfé tó ń gba owó kòtọ́ lọ́wọ́ àwọn Awakọ̀ àjàgbé Àpápá +Oga Agba won Ogbeni Kayode Opeifa to soro yii wi pe Aare ti fun won ni gbedeke wiwe yan keyinkeyin ti Ojo naa si ti pe lonii. Ọ̀gá Àgbà wọn Ọ̀gbẹ́ni Káyọ̀de Ọpéifá tó sọ̀rọ̀ yìí wí pé Ààrẹ ti fún wọn ní gbèdéke wíwẹ̀ yán kẹ̀yìnkẹ̀yìn tí Ọjọ́ náà sì ti pé lónìí. +Opeifa ni gbogbo kaanda ohun to si tun se kilo-kilo fun awon loga-loga lati dari awon Awako si ibi igbokosi ti ijoba ti ya soto fun won Ọpeifa ní gbogbo kàànda ọ̀hún tó sì tún ṣe kìlọ̀-kìlọ̀ fún àwọn lọ́gà-lọ́gà láti darí àwọn Awakọ sí ibi ìgbọ́kọ̀sí tí ìjọba ti yà sọ́tọ́ fún wọn +Bi odun se n sunmo ni awon olugbe ipinle Eko ti fajuro bi oja se gbe owo leri tosi gaju agbara won lo. Bí ọdún se ń súnmọ́ ni àwọn olùgbé ìpínlè Èkó ti fajúro bí ojà se gbé owó lérí tósì gaju agbára wọn lọ. +Lara awon eniyan toba ileese Bond FM soro so pe ohun gbogbo lo gbe owo lori koja siso. Lára àwọn ènìyàn tobá iléeṣẹ́ Bond FM sọ̀rọ̀ sọ pé ohun gbogbo ló gbe owó lórí kọ́já sísọ. +Won rawo ebe si ijoba Apapo lati wa nkan se sii Wọ́n rawọ́ ẹ̀bẹ̀ sí ìjoba Àpapọ̀ láti wa ǹkan se síi +Ajo to n mojuto ikole-kdoti ti Ipinle Eko ti ro awon olugbe lati toju awon ile lasiko odun yii lati fi dena ajakale arun Àjọ tó ń mójútó ìkólẹ̀-ḱdọ̀tí ti Ìpínlẹ̀ Èkó ti ro àwọn olùgbé látí tọ́jú àwọn ilẹ̀ lásìkò ọdún yìí láti fi dènà àjàkálẹ́ àrún +Igba keji oga agba ati alamojuto Abileko Folashade Kadiri ni eto gbogbo lo ti wa nile lati ri wipe agbegbe ti awon eniyan ti n se ajoyo odun wani mimo Igbá kejì ọ̀ga àgbà àti alámòjútó Abilékọ Fọláshadé Kádírì ní ètò gbogbo ló ti wà nílẹ̀ láti ri wípé àgbègbè tí àwọn ènìyàn tí ń ṣe àjọyọ̀ ọdún wàní mímọ́ +Arabinrin naa tun wa so pe Ajo LAWMA yoo pin apo idadoti si ni ofe fun awon olugbe agbegbe yii lati ko awon idoti naa sii ni asiko poposisi odun. Arábìnrin náà tún wá sọ pé Àjọ LAWMA yóò pín àpò ìdàdọ̀tí sí ní ọ̀fẹ́ fún àwọn olùgbé agbègbè yìí láti kó àwọn ìdọ̀tí náà síi ní àsìkò pọ̀pọ̀sìsì ọdún. +Ile Ise Oloopa ti fi owo si yiyo awon Oga agbofinro mesan an leye o soka latari iwa ibaje won. Ilé Isẹ́ Olọ́ọ̀pá ti fi ọwọ́ sí yíyọ àwọn Ọ̀gá agbófinró mẹ́sàn án lẹ́yẹ ò sọkà látàri ìwà ìbàjẹ́ wọ́n. +Nibi abajade ipade to waye ni ilu Abuja ni ojo-kerindinlogbon ati ketadinlogbo osu keta odun 2019, labe Alaga iyen Oga Agba teleri fun awon Oloopa Ogbeni Musiliu Smith, o fi kun pe ajo naa buwolu ijiya olokan o jokan fun awon osise Oloopa mewaa to tase ageere si ofin. Níbi àbájáde ìpàdé tó wáyé ní ìlú Àbújá ní ojọ́-kẹrìndínlọ́gbọ̀n àti kẹ́tàdínlọ́gbọ̀ oṣù ketà ọdún 2019, lábẹ́ Alága ìyen Ọ̀gá Àgbà tẹ́lẹ̀rí fún àwọn Ọlọ́ọ̀pá Ọ̀gbẹ́ni Musiliu Smith, ó fi kún pé àjọ náà buwọ́lu ìjìyà ọlọ́kan ò jọ̀kan fún àwọn òṣìṣẹ́ Ọlọ́ọ̀pá méwàá tó tasẹ̀ àgèẹ̀rẹ̀ sí òfin. +Latari oro ti won fi lede, Awon ti won da duro ni, Abdul Ahmed, Adamu Abare, Osondu Christian,Samson Ahmadu,Pius Timiala,Agatha Usman,Esther Yahya,Idris Sheu,Usman Dass. Látàrí ọ̀rọ̀ tí wọn fi léde, Àwọn tí wọn dá dúró ni, Abdul Ahmed, Adamu Abare, Osondu Christian,Samson Ahmadu,Pius Timiala,Agatha Usman,Esther Yahya,Idris Sheu,Usman Dass. +Ajo naa toro lowo Oga agba Oloopa pe ki won salaye lekunrere iru ijiya ti won fije eyikeyii agbofinro ti adaruko ninu iwadii awon oloopa. Àjọ náà tọrọ lọ́wọ́ Ọ̀gá àgbà Ọlọ́ọ̀pá pé kí wọn ṣàlàyé lẹ̀kúnrẹ́rẹ́ irú ìjìyà tí wọn fijẹ èyíkéyìí agbófinró tí adárúkọ nínú ìwádìí àwọn ọlọ́ọ̀pá. +IJANBA ENU ISE ÌJÀǸBÁ ẸNU IṢẸ́ +O ju Milionu meji o le leeedegberin eniyan lo n padanu emi won latari ijanba enu ise ati arun to fara pe ise sise lododun ni agbaye Ó ju Mílíònù méjì ó lé léèédégbèrín ènìyàn ló ń pàdánù ẹ̀mí wọn látàrí ìjànbá ẹnu isẹ́ àti àrùn tó fara pẹ́ isẹ́ ṣíṣe lọ́dọdún ní àgbáyé +Akowe agba fun eto igbani si ise Ogbeni William Alo ni odiwon alaelegbe ni iya ti ailabo to fi n je awon osise ati gbigbinyanju ilera ati idojuko to se farada Akowé àgbà fún ètò ìgbani sí iṣẹ́ Ogbeni William Alo ní òdiwọ̀n aláèlẹ́gbẹ́ ni ìyà tí àílàbò tó fí ń jẹ àwọn òṣìṣẹ́ àti gbígbìnyànjú ìlera àti ìdojúkọ tó ṣe faradà +O ni awon tunbo ma tesiwaju ati lati se agbeyewo ilana, ofin ati awon eto to lagbara lati ripe ilosiwaju ba eto abo ati ilera to lamilaka ni enu ise Ò ní àwọn túnbọ̀ ma tẹ̀síwájú àti láti ṣe àgbéyèwò ìlànà, òfin àti àwọn ètò tó lágbára láti ripé ìlọsíwájú bá ètò àbò àti ìlera tó làmìlaka ní ẹnu isẹ́ +Ninu oro ti Oga agba fun Ajo to n mojuto oro awon osise lagbaaye, eka ti Orile ede wa (International Labour Organisation Organisation) iyen Ogbeni Denis Zulu ni Orile ede wa kundun lati ma sami ayajo yii lati le fi mo itesiwaju ati ibi toye ki won doju ise ko nipa eto abo ti ilera lenu ise. Nínú ọ̀rọ̀ tí Ọ̀gá àgbà fún Àjo tó ń mójútó ọ̀rọ̀ àwọn òṣìṣe lágbàáyé, ẹ̀ka ti Orílẹ̀ èdè wa (Internàtional Labour Organisàtion Organisàtion) iyen Ọ̀gbẹ́ni Denis Zulu ni Orílẹ̀ èdè wa kúndún láti ma sàmì àyájó yìí láti lè fi mọ ìtẹ̀síwájú àti ibi tóyẹ ki wọn dojú isẹ́ ko nípa èto àbò ti ìlera lẹ́nu isẹ́. +ESO ALAABO Ẹ̀SỌ́ ALÁÀBÒ +Awon awako keke elese meta ati awon Olokada to ba lodi si ofin irinna ipinle Eko ni won yoo o kolo si ibi ti won ti n ye arun opolo wo, ti ijoba yoo si gbese le keke tabi irufe okada bee. Àwọn awakò kẹ̀kẹ́ elẹ́sẹ̀ mẹ́ta àti àwọn Olọ́kadà tó bá lòdì sí òfin ìrìnnà ìpínlẹ̀ Èkó ni wọn yóò o kólọ sí ibi tí wọ́n ti ń yẹ àrùn ọpọlọ wò, tí ìjoba yóò sì gbẹ́sẹ̀ lé kẹ̀kẹ́ tàbí irúfẹ́ ọ̀kadà bẹ́ẹ̀. +Oludari fun Ajo Eso Arinye Ogbeni Hyginus Omeje lo kede oro yii lasiko ti won nse eto idanileeko ti ijoba gbe kale pelu awon Onikeke,Olokada ati awon ero won ni Ijoba Ibile Ifako Ijaye. Olùdarí fún Àjo Ẹ̀ṣọ́ Àrìnyè Ọ̀gbẹ́ni Hyginus Omeje ló kéde ọ̀rọ̀ yìí lásìkò tí wọ́n ńṣe ètò ìdánilẹ́ẹ̀kọ́ tí ìjọba gbé kalẹ̀ pẹ̀lú àwọn Oníkẹ̀kẹ́,Ọlọ́kadà àti àwọn èrò wọn ní Ìjoba Ìbílẹ̀ Ìfàkọ̀ Ìjàyè. +Ogbeni Ofure-Ihenacho to soju fun-un nibi eto owun ni awon awako yi ni eto si oju opopona tosi tun nbe won lati lo ona gegebi omoluwabi. Ogbeni Ofure-Ihenacho tó sojú fún-ún níbi ètò ọ̀wún ni àwọn awakọ̀ yí ní ẹ̀tọ́ sí ojú òpópónà tósì tún nbẹ̀ wọ̀n láti lo ọ̀nà gẹ́gẹ́bí ọmọlúwàbí. +Oga agba yii tun ranse pe ki won ri daju pe awon ero ti won ba gbe jooko botito. Ọ̀gá àgbà yìí tún ránsẹ́ pé kí wọ́n ri dájú pé àwọn èrò tí wọ́n bá gbé jóòkó bótitọ́. +Ninu oro Alaga Kansulu yii Apostle Oloruntoba Oke loti nro awon Olokada ati oni keke lati yii iwa won pada ki won si ri ise won bii ise elege pelu awon ti won jo nlo oju ona. Nínú ọ̀rọ̀ Alága Kansulu yìí Apostle Ọlọruntoba Òkè lóti ńrọ àwọn Ọlọ́kadà àti oní kẹ̀kẹ́ láti yíí ìwà wọn padà kí wọn sì rí iṣẹ́ wọn bíi iṣẹ́ ẹlẹgẹ́ pẹ̀lú àwọn tí wọn jọ ńlo ojú ọ̀nà. +Ajo Africa Union ni o seni laaanu pe awon Ologun omo ile Sudan ko lati gbe ijoba ile naa fun Alagbada. Àjọ Africa Union ní ò seni láàánu pé àwọn Ológun omo ilẹ̀ Sudan kọ̀ láti gbé ìjoba ilẹ̀ náà fún Alágbádá. +AU ti fun awon ologun ni gbendeke ojo meedogun lati gbe ijoba fun Alagbada leyin ti won ti gba ijoba lowo Aare Omar al-Bashir ni ose metta seyin. AU ti fún àwọn ológun ní gbèndéke ọjọ́ méẹ̀dógún láti gbé ìjọba fún Alágbádá lẹ̀yín tí wọ́n ti gba ìjoba lọ́wọ́ Ààrẹ Omar al-Bashir ní ọ̀sẹ̀ mẹ́tta sẹ́yín. +Bakan naa ni won tun fun olori adite gbajoba ni ogota ojo lati gbe ijoba sile fun alagbada, bi won ba kuna awon yoo yo orilede sudan kuro ni Africa Union. Bákan náà ni wọ́n tun fún olórí adìtẹ̀ gbàjọba ní ọgọ́ta ọjọ́ láti gbé ìjọba sílẹ̀ fún alágbádá, bí wọ́n bá kùnà àwọn yóò yọ orílèdè sudan kúrò ní Africa Union. +Ewe awon olori Ologun naa si ti n se iforowero pelu olori awon ajijagbara ati awon alatako bi won se lee gbe ijoba fun awon ti won o fibo yan Ẹ̀wẹ̀ àwọn olori Ológun naa sì ti ń ṣe ìfọ̀rọ̀wérọ̀ pẹ̀lú olórí àwọn ajìjàgbara àti àwọn alátakò bí wọn ṣe leè gbé ìjọba fún àwọn tí wọn ó fìbò yàn +BANGBOSE/ASOJU ILE IGBIMO ASOFIN BANGBOSE/AṢOJÚ ILÉ ÌGBÌMỌ̀ AṢÒFIN +Ile Igbimo Asofin eleekejo labe Aare won Dokita Bukola Saraki ati Aka egbere re Yakubu Dogara ti won n soju nile igbimo asoju sofin ni won ti juwe gegebi asiwaju rere to si n fe ilosiwaju ile yii. Ilé Ìgbìmọ̀ Aṣòfin ẹlẹ́èkẹ̀jọ lábẹ́ Aàre wọ́n Dókítà Bùkọ́lá Sàràkí àti Aka ẹgbẹrẹ rẹ̀ Yakubu Dogara tí wọ́n ń ṣojú nílé ìgbìmọ̀ aṣojú ṣofín ni wọ́n ti júwe gẹ́gẹ́bí aṣíwájú rere tó si ń fẹ́ ìlọsíwájú ilẹ̀ yíì. +Omo ile igbimo Asoju-sofin to n soju Agbadarigi Ogbeni Joseph Bamgbose lo so oro yi lasiko to ngbe o riyin fun won pe erongba ijoba lo mumu laya awon aka egbe ile igbimo asofin eleekejo, Oni gege bii omo ile igbimo asofin ohun tisa ipa ribiribi lati mu aye derun fun awon eniyan agbegbe re latari eto ironilagbara lori eto Ogbin, ise ona ti opolopo onise-owo naa si ri gba lati jabo fun awon to lo soju fun labuja bakan naa, Odupe pupo lowo awon agbegbe re fun ore-ofe ti won fun lati soju won ni ile igbimo asofin osi se ileri pe oun ko ni ja awon eniyan naa kule lojo-kojo. Ọ̀mọ ilé ìgbìmọ̀ Aṣojú-ṣòfin tó ń ṣojú Àgbádárìgì Ọ̀gbẹ́ni Joseph Bamgbose ló sọ ọ̀rọ̀ yí lásìkò tó ńgbé o ríyìn fún wọ̣n pé èróngbà ìjọba ló mumú láyà àwọn aka ẹgbẹ́ ilé ìgbìmọ̀ aṣòfin ẹlẹ́ẹ̀kẹjọ, Óní gẹ́gẹ́ bíí ọmọ ilé ìgbìmọ̀ aṣòfin ọ̀hún tisa ipa ribiribi láti mú ayé dẹrùn fún àwọn ènìyàn agbègbè rẹ̀ látàrí ètò ìrónilágbára lórí ètò Ọ̀gbìn, isẹ́ ọnà ti ọ̀pọ̀lọpọ̀ oníṣẹ́-ọwọ́ náà si rí gbà láti jábọ̀ fún àwọn tó lọ sojú fún labuja bákan náà, Ódúpẹ́ púpọ̀ lọ́wọ́ àwọn agbègbè rẹ̀ fún ore-òfẹ́ tí wọn fún láti ṣojú wọn ní ilé ìgbìmọ̀ aṣòfin ósì ṣ̣e ìlérí pé òun kò ní já àwọn ènìyán náà kulẹ̀ lọ́jọ́-kọ́jọ́. +Oga Oloopa Mohammed Adamu ti bere fun ijiya to gbopon lori awon ajinigbe, Idunkoko moni tabi iwa-Odaran mii. Ọ̀gá Ọlọ́ọ̀pá Mohammed Adamu tí bèrè fún ìjìyà tó gbópọn lórí àwọn ajínigbé, Idúnkokò mọ́ni tàbí ìwà-Ọ̀daràn míì. +Adamu soro nibi ipade awon Asoju Omo ipinle Nasarawa eka ti Eko labe Alhaji Aminu Muasu Maifata lasiko odun Sallah. Adamu sọ̀rọ́ níbi ìpàdé àwọn Aṣojú Ọmọ ìpínlẹ̀ Nasarawa ẹ̀ka ti Èko lábẹ́ Alhaji Aminu Muasu Maifata lásìkò ọdún Sallah. +O ni lati igba ti won ti se igbekale Puff Addent ni Ojo karun un osu kerin odun 2019 ni Ajo ohun ti gba eniyan bi metalelogota kale lowo awon ajinigbe. O ní látì ìgbà tí wọ́n ti ṣe ìgbékalẹ̀ Puff Addent ni Ọjọ́ karun ún oṣù kerin ọdún 2019 ni Àjọ ọ̀hún ti gba ènìyàn bi métàlélọ́góta kalè lọ́wọ́ àwọn ajínigbé. +O fikun oro re pe pupo lara awon esun towa nile ejo ni iwaadi nlo lori e ati awon esun mii. Ó fikún ọ̀rọ̀ rẹ̀ pé púpọ̀ lára àwọn ẹ̀sùn tówà nílé ẹjọ́ ni ìwáàdí nlọ lórí ẹ̀ àti àwọn ẹ̀sùn míì. +Oga oloopa gbosuba rabande fun olutonisona re fun ise ribiribi o si tesiwaju pe ohun naa lofa ti aseyori awon oloopa olugbanisile ti won ri awon odaran mu pelu awon oun ija ti won rigba. Ọ̀gá ọlọ́ọ̀pá gbóṣùbà ràbàndẹ̀ fún olùtónisónà rẹ̀ fún iṣẹ́ ribiribi ó sì tẹ̀síwájú pé ohun náà lófa ti àṣeyọrí àwọn ọlọ́ọ̀pá olùgbanisílẹ̀ tí wọn rí àwọn ọ̀daràn mú pẹ̀lú àwọn oun ìjà tí wọn rígbà. +Lojuna ati mu idagbaseke ba eto lilo bibo oko oju omi ni irorun lo mu Nigeria Maritime Administration and safety Agency (NIMASA) se ifilole awon oko nla-nla ayara bi asa lori omi to je ti awon Apeja to si ni ohun elo igbalode ninu lati mu idagbasoke ba eka yii. Lójúnà àti mú ìdàgbàsékè bá ètò lílọ bíbọ̀ ọkọ̀ ojú omi ní ìrọ̀rùn ló mú Nigeria Maritime Administràtion and safety Agency (NIMASA) ṣe ìfilọ́lẹ̀ àwọn ọkọ̀ ńlá-nlá ayára bí àṣá lórí omi tó jẹ́ ti àwọn Apẹja tó sì ní ohun èlò ìgbàlódé nínú láti mú ìdàgbàsókè bá ẹ̀ka yìí. +Oga agba ajo ohun Dokita Dakuku Peterside lo siso lori iwe eri ni ilu eko ni asiko ifikun-lukun pelu awon oni oko oju omi naa. Ògá àgbà àjọ òhún Dókítà Dakuku Peterside ló ṣíṣọ lórí ìwé èrí ní ìlú èkó ní àsìkò ìfikùn-lukùn pẹ̀lú àwọn oní ọkọ̀ ojú omi náà. +Omowe Dakuku salaye pe oko oju omi orilede Nigeria wa ni ipo keji ni afirika bayii ati merin-din-ni-adoota ni agbaye gege bi international maritime organization se fi lede ninu igbelewon won. Ni igbeyin iforowanilenu wo to lekenka, Awon oloko oju omi fi idunu won han lati ba ajo NIMASA sise papo, lati lee saseyori ninu erongbawon lati jeki oko oju omi tiwatiwa je itewogba ni agbanla aye. Ọ̀mọ̀wé Dakuku ṣàlàyé pé ọkọ̀ ojú omi orílèdè Nigeria wà ní ipò kejì ní áfíríkà báyìí àti mẹ́rìn-dín-ní-àdọ́ọ́ta ní àgbáyé gẹ́gẹ́ bí international maritime organization ṣe fi léde nínú ìgbéléwọ̀n wọn. Ní ìgbẹ̀yìn ìfọ̀rọ̀wánilénu wò tó lékenkà, Àwọn ọlọ́kọ̀ ojú omi fi ìdùnú wọn hàn láti bá àjọ NIMASA ṣiṣé papọ̀, láti leè ṣàṣeyọrí nínú èròńgbàwon láti jẹ́kí ọkọ̀ ojú omi tiwatiwa jẹ́ ìtẹ́wọ́gbà ní àgbáńlá ayé. +Ogbeni Bayo lsinyemi to je Olubadamoran Gomina Sanwo-Olu lori oro ijoba ibile ati oye jije ni Oloye Abdul Raman Rafiu Apena ti se apejuwe re gegebi Oloselu to se fi Okan tan to si n ko ipa rere lati ran awon alaeni lowo paapaa julo ninu Egbe oselu All Progressive Congress Mushin ati Ojuwoye ni agbegbe ipinle Eko. Ọ̀gbẹ́ni Bayọ lsinyẹmi tó jẹ́ Olùbádámọ̀ràn Gomina Sanwo-Olu lórí ọ̀rọ̀ ìjọba ìbílẹ̀ àti oyè jíjẹ ni Olóyè Abdul Raman Rafiu Apena ti ṣe àpèjúwe rẹ̀ gẹ́gẹ́bi Olóṣèlú tó ṣe fi Ọkàn tán tó sì ń kó ipa rere láti ran àwọn aláèní lọ́wọ́ pàápàá jùlọ nínú Ẹgbẹ́ òṣẹ̀lú All Progressive Congress Mushin àti Ojúwòyè ní agbègbè ìpínlẹ̀ Èkó. +Oro apinleko yii wa lati enu agba oloselu Oloye Abdul Ramon Rafiu Apena ni o juwe Ogbeni Bayo lsinyemi bee ninu ise ikini ku ayeye Aadorin odun won. Ọ̀rọ̀ apinlẹ̀kọ yìí wá láti ẹnu àgbà olóṣèlú Olóyè Abdul Ramon Rafiu Apena ni ó júwe Ọ̀gbẹ́ni Bayọ lsinyẹmi bẹ́ẹ̀ nínú iṣẹ́ ìkíni kú ayẹyẹ Àádọ́rin ọdún wọn. +Alhaji Apena ti o je Balogun Ododowo Ojuwoye fi idunu re han lori igbe aye irele ati ti omoluabi ti olojo ibi naa n gbe, igbeaye to se tele ni, Alhaji Apena tun tesiwaju lati se adura fun olodun naa. Alhaji Apena tí ó jẹ́ Balogun Ododowo Ojúwòyẹ̀ fi ìdùnú rẹ̀ hàn lórí ìgbé ayé ìrẹ̀lẹ̀ àti ti ọmọlúàbí tí ọlọ́jọ́ ìbí náà ń gbé, ìgbéayé tó ṣe tẹ̀lé ni, Alhaji Apena tún tẹ̀síwájú láti ṣe àdúrà fún ọlọ́dún náà. +Alaga idagbasoke Ikosi Isheri Omobabinrin Samiat Bada se ileri fun awon eniyan re pe Alaafia ati idunnu won loun yoo wa ni igba gbogbo o so oro yii nigba ti o se ibura fun igbakeji e Alhaji Mukaila Adisa ati pe eto ironilagbara onigba degba fun awon opo, agbalagba ati awon odo bakan naa lo tun ro awon olugbe lati maa san owo ori lasiko ki won le ma je igbadun ijoba siwaju si. Alágá ìdàgbàsókè Ìkòsì Ìṣhẹ́ri Ọmọbabìnrin Samiat Badà ṣe ìlérí fún àwọn ènìyan rẹ pé Àlàáfíà àti ìdùnnú wọn loún yóò wá ni ìgbà gbogbo o so ọ̀rọ̀ yìí nígbà tí ó ṣe ìbúra fún igbákejì ẹ Alhaji Mukaila Adisa àti pe ètò ìrónilágbára onígbà dégbà fún àwọn opó, àgbàlagbà àti àwọn ọ̀dọ́ bákan náà ló tún rọ àwọn olùgbé láti máa san owó orí lásìkò ki wọn lè ma jẹ ìgbádùn ìjọba síwájú si. +O dupe lowo gbogbo awon agba egbe APC ti agbegbe kosofe federal constituency fun ifowosowopo won. Bibura fun igbakeji alaga waye latari ipapoda alaga ana, Alhaji Abdul-fatai Oyesanya tosi jasi igbega igbakeji alaga, Nigbati aye alaga sofo. Ó dúpẹ́ lọ́wọ́ gbogbo àwọn àgbà ẹgbẹ́ APC ti àgbègbè kòsòfẹ́ federal constituency fún ìfọwọ́sowọ́pọ̀ wọn. Bíbúra fún igbákejì alága wáyé látàrí ìpapòdà alága àná, Alhaji Abdul-fatai Oyesanya tósì jásí ìgbéga igbákejì alága, Nígbàtí àyè alága sófo. +Aya Gomina ipinle Eko Dokita Ibijoke Sanwo-Olu ti ro gbogbo elesin Musulumi lati mase ye kuro ninu iwa rere ti won gbewo lasiko Ramadan to kase nle, ki won je koje yo ninu awon iwa won, ati ihuwasi won ni awujo ati ni arin ara won. Aya Gómìnà ìpìnlẹ̀ Èkó Dọ́kítà Ìbíjọkẹ́ Sanwó-Olú ti rọ gbogbo ẹlẹ́sìn Mùsùlùmí láti máṣe yẹ̀ kúrò nínu ìwà rere tí wón gbéwọ làsìkò Ramadan tó kásè ńlẹ̀, kí wọn jẹ́ kójẹ yọ nínú àwon ìwà wọn, àti ìhùwàsí wọn ní àwùjọ àti ní àrin ara wọn. +Dokita Sanwo-Olu ro won nibi Irun Odun Eild-el-fitri ni Alausa ni Ikeja, o ni ki won mase gbagbe eko ti osu Lamulana kowa nipa ife, Alaafia ati ipamora laini eleyameya ninu. Dókítà Sanwo-Olu rọ̀ wọ́n níbi Ìrun Odún Eild-el-fitri ní Aláùsá ní Ìkẹjà, ó ní kí wọn máṣe gbàgbé ẹ̀kọ̀ ti osú Lamulana kọ́wa nípa ìfẹ́, Àláafíà àti ìpamọ́ra láìní ẹlẹ́yàmẹyà nínú. +Ninu oro Gomina Sanwo-Olu lo ti dupe lowo awon olugbe fun ifowosopo won to si tun se ileri pe laipe oju opo kan maa to jade fun ara ilu lati maa fi kan si ijoba bakan naa lotun oni gege bi ese mo pe ijoba yii konifi aye gba igbakugba fun awon to n dale si ibi ti koto ati awon ti won n ru ofin irina gomina tun ni ijoba oun koni kaaare lati rii pe agbekale ofin ati afojusun oun munadoko. Nínú ọ̀rọ̀ Gómìnà Sanwó-Olú ló ti dúpẹ́ lọ́wọ́ àwọn olúgbé fún ìfọwọ́sopọ̀ wọn tó sì tún ṣe ìlérí pé láìpẹ́ ojú òpó kan máa tó jáde fún ará ìlú láti máa fi kàn sí ìjọba bákan náà lótún óní gẹ́gẹ́ bí ẹṣe mọ̀ pé ìjọba yìí kònífi àyè gba ìgbàkugbà fún àwọn tó ń dalẹ̀ sí ibi tí kòtọ́ àti àwọn tí wọn ń rú òfin ìrìnà gómìnà tún ní ìjọba òun kòní káàárẹ̀ láti rii pé àgbékalẹ̀ òfin àti àfojúsùn òun múnádóko. +Akorohin jabo pe nibe won gbadura fun isejoba alaafia ipinle Eko ati Nigeria lati enu aladari awon lemomu, ti won si tun se koriya fun awon odo to dije ninu kika akosori Qurani ati idije iwe. Akọ̀rọ̀hìn jábọ̀ pe nibe wọn gbàdúrà fún ìṣèjọba àlàáfià ìpìnlẹ̀ Èkó àti Nigeria láti ẹnu aládarí àwọn lèmọ́mù, tí wọn sì tún ṣe kóríyá fún àwọn ọ̀dọ́ tó díje nínú kíka àkọ́sórí Qurani àti ìdíje ìwé. +Ajo JAMB ni awon ko i ti kede iye Gbendeke maaki ti awon to se idanwo asewole si ile eko Ifasiti, bi aheso se lugborokan. Àjọ JAMB ní àwọn kò ì tí kéde iye Gbèndéke máàkì tí àwọn tó ṣe ìdánwò àṣewọlé sí ilé èkó Ifásitì, bí àhesọ ṣe lùgborokan. +Olori Ajo Jamb ti eka Iroyin ati ipolongo, Dokita Febian Benjamin lo je ki eyi di mimo nigbati n ba awon Akoroyin soro ni ilu Eko, o ni kosi otito ninu oro ti awon akekoo naa n gbo kiri o si gba won ni Imoran pe ki won da oro naa nu sigbo. Dokita naa tun tesiwaju lati salaye pe ojo kokanla osu kefa ni ipade miran maa waye lori maaki ti won yoo fi se gbendeke. Olórí Àjọ Jamb ti ẹka Ìròyìn àti ìpolongo, Dọ́kíta Febian Benjamin ló jẹ́ kí èyí di mímọ̀ nígbàtí ń bá àwọn Akọ̀ròyìn sọ̀rọ̀ ní ìlú Èkó, ó ní kòsí òtítọ́ nínú ọ̀rọ̀ tí àwọn akẹ́kọ̀ọ́ náà ń gbọ́ kiri ó sì gbà wọ́n ní Ìmọ̀ràn pé kí wọn da ọ̀rọ̀ náà nù sígbó. Dókítà náà tún tẹ̀síwájú láti ṣàlàyé pé ọjọ́ kọkànlá oṣú kẹfà ni ìpàdé míràn máá wáyé lórí máàkì tí wọn yóò fi ṣe gbèndéke. +O ni Ajo Jamb yoo ma fi to won leti bi nnkan ba se n lo lesese. Ò ní Àjọ Jamb yóò ma fi tó wọn létí bí nǹkan bá ṣe ń lọ lẹ́sẹsẹ. +Olupolongo ibo si ipo Agbenugan ile igbimo Asofin eleekesan an Ogbeni Femi Gbajabiamila ti tako esun Odaran ti won fi kan an. Olúpolongo ìbò sí ipò Agbẹnugan ilé ìgbìmọ̀ Aṣòfin ẹlẹ́ẹ̀kẹsàn án Ọ̀gbẹ́ni Fẹ́mi Gbàjàbíàmílà ti tako ẹ̀sùn Ọ̀daràn tí wọ́n fi kàn án. +Abdulmumuni to je Oga agba fun ipolongo ibo fun Femi Gbajabiamila iyen Ahmed Wase, ni ko si ile ejo to fun Gbajabiamila ni iwe ipejo lati wa jejo ati wi pe niwon igba ti ko ni ejo kankan lati je o leeto labe ofin lati kopa ninu eto idibo ojo kokanla osu kefa Odun yii. Abdulmumuni tó jẹ́ Ọ̀gá àgbà fún ìpolongo ìbò fún Fẹ́mi Gbàjàbíàmílà ìyẹn Ahmed Wase, ní kò sí ilé ẹjọ́ tó fún Gbàjàbíàmílà ní ìwé ìpẹ̀jọ́ láti wá jẹ́jọ́ àti wi pe níwọ̀n ìgbà tí kò ní ẹ́jọ kankan láti jẹ́ o lẹ́ẹ̀tọ́ làbẹ́ òfin láti kópa nínú ètò ìdì̀bò ọjọ́ kọkànlá oṣù kẹfà Ọdún yìí. +Ogbeni Jubrin ni Oga agba Oloopa lejo kosi rii pe o tele awon adari egbe oselu parapo lati ri I pe o se iwaadi ibi ti won ti ri aheso oro won ati pe awon wo ni agbeyinbeboje lati odo ijoba apapo to n sise pelu won. Ọ̀gbẹ́ni Jubrin ní Ọ̀gá àgbà Ọlọ́ọ̀pá lẹ́jọ́ kósì rii pé ó tẹ̀lé àwọn adarí ẹgbẹ́ òṣèlú parapọ̀ láti rí I pé ó ṣe ìwáàdí ibi tí wọn tí rí àhesọ ọ̀rọ̀ wọn àti pe àwọn wo ni agbẹ̀yìnbẹbọjẹ́ láti ọ̀dọ̀ ìjọba àpapọ̀ tó ń ṣiṣẹ́ pẹ̀lú wọn. +Ewe Gbajabiamila naa ti dari iko amofin re ni ilana ofin lati tawon loji lori ibanilorukoje. Ẹ̀wẹ̀ Gbàjàbíàmílà náà ti darí ikọ̀ amòfin rẹ̀ ní ìlànà òfin láti tawọn lójì lórí ìbanilórukọjẹ́. +Omo ile igbimo asoju-sofin te|eri fun Kosofe Ogbeni Dayo Bash Alebiosu ni ki gbogbo Elesin Islam, o ko ise ati iwa Ojise nla Mohammed. Omo ilé ìgbìmọ̀ aṣójú-ṣòfin tẹ́|ẹ̀rí fún Kòṣọ̀fẹ́ Ọ̀gbẹ́ni Dayọ Bash Alébíoṣù ní kí gbogbo Ẹlẹ́sìn Islam, o kọ́ ìṣe àti ìwà Òjíṣẹ́ ńlá Mohammed. +Ogbeni Dayo Bash so eyi di mimo nigba to n ba awon akoroyin soro lasiko poposinsin odun Eid-el-fitri ti afi sori ipari awe olosu kan Ramadan. Ọ̀gbẹ́ni Dayo Bash sọ èyí di mímọ̀ nígbà tó ń bá àwọn akọ̀ròyìn sọ̀rọ̀ lásìkò pọ̀pọ̀ṣìnṣìn ọdún Eid-el-fitri tí afi sorí ìparí àwẹ̀ olóṣù kan Ramadan. +Bash ni ki gbogbo Asiwaju esin o maa gbadura fun Aare Buhari ati Gomina Sanwo-Olu ti ipinle eko. Bash ni kí gbogbo Aṣíwájú ẹ̀sìn ó máa gbádùrá fún Ààrẹ Buhari àti Gómìnà Sanwo-Olu ti ìpìnlẹ̀ èkó. +O tun ro awon ara ilu lati magba adura fun Orile ede wa lati lo asiko yii lati gbadura fun alaafia ati isokan Nigeria. Ò tún rọ̀ àwọn ará ìlú láti mágba àdúrà fún Orílẹ̀ èdè wa láti lo àsìkò yìí láti gbàdúrà fún àlááfíà àti ìṣòkan Nigeria. +Gomina ipinle Eko Ogbeni Sanwo-Olu titun je ki ifaraji re pelu awon olugbe ipinle eko fun aseyori gbogbo afojusun ati eto isejoba yii Gómìnà ìpínlẹ̀ Èkó Ọ̀gbẹ́ni Sanwó-Olú titún jẹ́ kí ìfarajì rẹ̀ pẹ̀lú àwọn olùgbé ìpínlẹ̀ èkó fún àṣeyọrí gbogbo àfojúsùn àti ètò ìṣèjọba yìí +Gomina soro yii lasiko to n gba awon Elesin Musulumi Ododo lalejo ninu Ogba ijoba Alausa ni Ikeja lati sami Eid-el-fitri to si se ileri pe oju kan maa to jade ti awon ara ilu yoo malo lati le mafi to ijoba leti lori awon ojuna to nilo atunse ki won le tete tunse. O tun ro won lati be Olorun fun alaafia. Gomina sọ̀rọ̀ yìí lásìkò tó n gba àwọn Ẹlẹ́sìn Musulumi Òdodo lálejò nínu Ọgbà ìjọba Aláùsá ní Ìkẹjà láti sàmì Eid-el-fitri tó sí ṣe ìlérí pé ojú kan máa tó jáde ti àwọn ara ìlú yóò malò láti lè mafi tó ìjọba létí lórí àwọn ojúnà tó nílò àtúnṣe kí wọn le tètè tunṣe. Ò tún rọ̀ wọn láti bẹ Ọlọ́run fún àlááfíà. +Awon oloopa ti pe akiyesi awon Onisowo ile itura lati maa wa ni ojulalakan fi nsori nigba gbogbo lati ma wo lilo bibo awon omo elegbe okunkun bose jepe ile itura nibi ipade won. Àwọn ọlọ́ọ̀pá ti pe àkíyèsí àwọn Oníṣòwò ilé ìtura láti máa wà ní ojúlalákàn fi ńṣọ́rí nígbà gbogbo láti má wo lílọ bíbọ̀ àwọn ọmọ ẹlẹ́gbẹ́ òkùnkùn bóṣe jẹ́pé ilé ìtura nibi ìpàdé wọn. +Oludari awon Eso to n gbogun ti egbe okunkun Ogbeni Udom Udoak lo kede oro nigba to n se ipade pelu awon Olori adugbo ati Onile-itura ati awon Ode ni agbegbe Gbagada lori akitiyan awon oloopa lati dekun sise egbe okunkun Olùdarí àwọn Ẹ̀sọ́ tó ń gbógun ti ẹgbẹ́ òkùnkùn Ọgbẹ́ni Udom Udoak lo kéde ọ̀rọ̀ nígbà tó n ṣe ìpàdé pelu àwọn Olórí àdúgbò àti Onílé-ìtura àti àwọn Ọdẹ ní agbègbè Gbàgádà lórí akitiyan àwọn ọlọ́ọ̀pá láti dẹ́kun ṣíṣe ẹgbẹ́ òkùnkùn +Uduak ro gbogbo awon to ni ile itura lati maa lo ero onmo CCTV ki won si ma fi to awon oloopa leti nigbakigba ti won ba keefin won. Uduak rọ gbogbo àwọn tó ní ilé ìtura láti máa lo ẹ̀rọ ònmọ̀ CCTV kí wọ́n si ma fi tó àwọn ọlọ́ọ̀pá létí nígbàkigbà tí wọ́n bá kẹ́ẹ́fín wọn. +Ajo olomi ipinle Eko ni Ojuna ti won n se ni Ojuna marose Eko si Abeokuta lo se idiwo fun omi tiko ja gaara fun awon olugbe Iyana-Ipaja, Egbeda,Dopemu,Orile Agege,Idimu,Isheri Olofin ati awon agbegbe to ku. Àjọ olómi ìpìnlẹ̀ Èkó ni Ojúnà tí wọ́n ń ṣe ní Ojúnà márosẹ̀ Èkó sí Abéòkúta ló ṣe ìdíwọ́ fún omi tíkò já gaara fún àwọn olùgbé Ìyànà-Ìpájà, Ẹgbẹ́dá,Dọ̀pẹ̀mú,Orílé Agége,Ìdímù,Ìshẹri Olófin àti àwọn agbègbè tó kù. +Ninu oro ti Oludari agba fun ajo Olomi Ogbeni Muminu Badmus se lalaye pe awon opa omi to gbe omi si awon ilu yii loti baje lasiko ise ojuna. Nínú ọ̀rọ̀ tí Olùdarí àgbà fún àjọ Olómi Ọ̀gbéni Muminu Badmus ṣe lálàyé pé àwọn ọ̀pá omi tó gbé omi sí àwọn ìlú yìí lóti bàjẹ́ lásìkò iṣẹ́ ojúnà. +O ro awon olugbe lati mase binu ki won mu suuru pe laipe omi tojagara ma to pada si odo won. Ó rọ̀ àwọn olùgbé láti máse bínú kí wọ́n mú sùúrù pé láìpé omi tójágara má tó padà sí ọ̀dọ̀ wọn. +Alaga ajo eleto idibo ni ile yii Ojogbon Mahmood Yakub ti se apejuwe igbese fun igbaradi eto idibo eyi ti awon kan nlodi si ofin. Alága àjọ elétò ìdìbò nì ilẹ̀ yìí Ọ̀jọ̀gbọ́n Mahmood Yakub ti ṣe àpéjùwe ìgbésẹ̀ fún ìgbaradì ètò ìdìbò èyí ti àwọn kan ńlòdì sí òfin. +O ni igbese tuntun yii ni lati le je ki ohun gbogbo lo botito to si ba ilana eto idibo mu. Ó ní ìgbèsẹ́ tuntun yìí ni láti lè jẹ́ kí ohun gbogbo lọ bótitọ́ tó sì bá ìlànà ètò ìdìbo mu. +Ojogbon Yakubu so oro yii nibi ipade Ajo awon eleto idibo elekejila iruu re to waye ni Jos olu ipinle Pleateu. Ọ̀jọ̀gbọ́n Yakubu sọ ọ̀rọ̀ yìí níbi ìpàdè Àjọ àwọn elétò ìdìbò ẹlẹ́kejìlá irúu rẹ̀ tó wáyé ní Jos olú ìpìnlẹ̀ Pleateu. +Alaga ti awon loogalooga lo soju fun bi Alaga ajo to n se amojuto, Alaga fun awon komisona ati Olupolongo ati oga leka ikoeko nipa eto idibo, Ogbeni Festus ni ilana yii fe ni owo abosi ninu ti ko si fe je ki awon eniyan ni igbagbo ninu won. Alága tí àwọn lọ́ọ̀gálọ́ọ̀ga lọ ṣojú fún bí Alága àjọ tó ń ṣe àmójútó, Alága fún àwọn kọmíṣọ́ná àti Olùpolongo àti ọ̀gá lẹ́ka ìkọ́èkọ́ nípa ètò ìdìbò, Ọ̀gbéni Festus ní ìlànà yìí fé ní ọwọ́ àbòsí nínú tí kò sì fẹ́ jẹ́ ḱi àwọn ènìyàn ní ìgbàgbọ́ nínú wọn. +O ni Ajo yii n se atungbeyewo ti yoo yanju gbogbo awon awuyewuye ti o nse yo ki a to dibo, o kere tan Ogota ojo si idibo. Ó ní Àjọ yìí ń ṣe àtúngbéyẹ̀wò tí yóò yanjú gbogbo àwọn awuyewuye tí ó ńṣẹ́ yọ kí á tó dìbò, ó kéré tán Ọgọ́ta ọjọ́ sí ìdìbò. +Ojogbon Yakubu ni eni ti Egbe ba yan ni eto lati ma gbaradi fun idibo. Ọ̀jọ̀gbọ̀n Yakubu ní eni tí Ẹgbẹ́ bá yàn ní ètọ̀ láti má gbaradì fún ìdìbò. +Oga agba yii tun se kilo-kilo pe yiyo Oruko ati ami egbe oselu ati piparo oruko asoju egbe titi di ojo keji ibo ni idari ase ile-ejo ati polongo je wahala ati idamu. Ọ̀gá àgbà yìí tún ṣe kìlọ̀-kìlọ̀ pé yíyọ Orúkọ àti àmì ẹgbẹ́ òṣèlú àti pípàrọ̀ orúko aṣojú ẹgbẹ́ títí dí ọjọ́ kejì ìbò ní ìdarí àṣẹ ilé-ẹjọ́ àti polongo jẹ́ wàhálà àti ìdàmú. +A nilo lati maa gbe ninu irepo ki idagbasoke o le de agbegbe wa. A nílò láti máa gbé nínú ìrẹ́pọ̀ kí ìdàgbàsókè ó lè dé àgbègbè wa. +Gbolohun yii lo ti enu Alaga idagbasoke Ojokoro Ogbeni Hammed Idowu Tijani wa, nibi waasi Awe to waye ninu ogba kansulu won to si n parowa fun awon Osise lati fi Imo sokan. Gbólóhùn yìí ló ti ẹnu Alága ìdàgbàsókè Òjokòro Ọ̀gbẹ́ni Hammed Ìdòwú Tìjání wá, níbi wáàsí Àwè tó wáyé nínú ogbà káńsùlù wọn tó sì ń pàrọwà fún àwọn Òṣìṣè láti fi Ìmọ̀ sọ̀kan. +Alaga gbe oriyin fun gbogbo omo egbe ti n se ise musulumi ododo pelu iwa pele ni gbogbo igba niwon ma n toju ara won pelu ibasepo to dan manran tiwon gbe se pelu awon egbe elesin miran, tun ran won leti pe asiko Ramadan je eyi ti a fi nfo Okan ati ara mo ati pelu kama ni iwa rere si omolakeji lai wo ti Esin tabi Iwa. Alága gbé oríyìn fún gbogbo ọmọ ẹgbẹ́ tí ń ṣe iṣẹ́ mùsùlùmí òdodo pẹ̀lú ìwà pẹ̀lẹ́ ní gbogbo ìgbà niwọ́n má ń tọ́jú ara wọn pẹ̀lú ìbáṣepọ̀ tó dán mánrán tíwọn gbé ṣe pẹ̀lú àwọn ẹgbẹ́ ẹlẹ́sìn míràn, tún rán wọn létí pé àsìkò Ramadan jẹ́ èyí tí a fí nfọ Ọkàn àti ara mọ́ àti pẹ̀lú kámá ní ìwà rere sí omolàkejì láì wo ti Ẹ̀sìn tàbí Ìwà. +Bakan naa lo tun ro won lati ma se atileyin toye ju ti tele lo fun isejoba oun ki awon le se aseyori nitori pe (Enikan ki je Awade) Bákań náà ló tún rọ̀ wọ́n láti má ṣe àtìlẹ́yìn tóyẹ ju ti tẹ́lẹ̀ lọ fún ìṣèjọba òun kí àwọn le ṣe àṣeyorì nítorí pé (Ẹnikan ki jẹ Awade) +Ogbeni Tijani ko sai dupe lowo Oniwaasi ojo naa iyen Fadiilat Sheik Ajani Bello fun Ounje emi ti won fi bo won. Ọ̀gbẹ́ni Tijani kò ṣàì dúpẹ́ lọ́wọ́ Ọníwáàsí ọjọ́ náà ìyẹn Fadiilat Sheik Ajani Bello fún Oúnjẹ èmí t́i wọ́n fi bọ́ wọ́n. +Aare Mohammadu Buhari ti se ifilole awon ti yoo maa se amojuto idagbasoke Ariwa Gusu to si ti yan Ajagun feyinti Paul Tarfa gege bi alaga won. Àarẹ Mohammadu Buhari ti ṣe ìfilọ́lẹ̀ àwọn tí yóò máa ṣe àmójútó ìdàgbàsókè Àríwá Gúsù tó sì ti yan Ajagun fẹ̀yìntì Paul Tarfa gẹ́gẹ́ bí alága wọn. +Ninu oro Aare lo ti ni o ye ki iru agbekale yii o wa lagbegbe ohun ki won le mojuto bi won yoo se segun awon Apanilekun Boko Haram to nda alaafia ilu won laamu. Nínú ọ̀rọ̀ Àarẹ ló ti ní ó yẹ kí irú àgbékalẹ̀ yìí ó wà lágbègbè ọ̀hún kí wọ́n le mójútó bí wọn yóò ṣe ṣẹ́gun àwọn Apanilékún Boko Haram tó ńda àlááfìa ilù wọn láàmú. +Aare ni awon se eyi lati fi emi imoore han si awon Eniyan yii fun bi won se fi ibo gbe owun wole 2015 ati 2019 o so oro ifemimoore han nigba to nse ibura fun awon iko yii . Ààrẹ ni àwọn ṣe èyí láti fi ẹ̀mí ìmoore hàn sí àwọn Ènìyàn yìí fún bí wọ́n ṣe fi ìbò gbé òwun wọlé 2015 àti 2019 ó sọ ọ̀rọ̀ ìfẹ̀mímoore hàn nígbà tó ńṣe ìbúra fún àwọn ikọ̀ yìí . +Aare Buhari ni awon iko yii o ma jabo fun ijoba ti won o si maa se eto ilaniloye ironilagbara ati amayederun ti awon dukia ijoba ko fi ni maa sofo mo. Aarẹ Buhari ní àwọn ikọ̀ yìí o ma jábọ̀ fún ìjọba tí wọ́n o ṣì maa ṣe ètò ìlanilóyẹ ìrónílágbára àti amáyédẹrùn tí àwọn dúkià ìjọba kò fi ní maa ṣòfò mọ́. +O tenumo pe igbese yiyan awon eniyan ti yoo ma soju ijoba, ati pe o wa lara ileri toun se lasiko ipolongo ibo lati mu idagbasoke ba oro aje won ki ipin tiwon naa le tewon lowo leyin ti won ba ti reyin awon iko Boko-Haram. Ó tẹnúmọ pe ìgbésè yíyan àwọn ènìyàn tí yóò ma ṣóju ìjọba, àti pé ó wà lára ìlérí tòún ṣe lásìkò ìpolongo ìbò láti mú ìdàgbàsókè bá ọrọ̀ ajé wọn kí ìpín tí́wọ́n náà le tẹ̀wọ́n lọ́wọ́ lẹ́yìn tí wọ́n bá ti rẹ́yìn àwọn ikọ̀ Boko-Haram. +Ajo to n gbogun ti isowo ilu moku-moku ti ni awon si ntesiwaju ninu iwaadi bi Aare ile igbimo asofin, Bukola Saraki, se na owo nigba to se Gomina ipinle Kwara lodun 2003 si 2011. Àjọ tó ń gbógún ti ìṣowó ìlú mọ́ku-mọ̀ku tí ní àwọn ṣì ńtẹ̀síwájú nínú ìwáàdí bí Àarẹ ilé ìgbìmọ̀ aṣòfin, Bukola Saraki, ṣe ná owó nígbà tó ṣe Gómìnà ìpínlè Kwara lọ́dún 2003 si 2011. +Ajo yii ni awon o ni deyin nibi iwaadi iwa ajebanu lai wo irufe ipo tabi aye ti ti eni ohun le je. Àjọ yìí ní àwọn ò ní dẹ̀yìn níbi ìwáàdí ìwà àjẹbánu láì wo irúfẹ́ ipò tàbí àyè tí t̀í eni ọ̀hún lè jẹ́. +Teniyan o ba se ohun Etufu koye ko kiyesi ehinkuleni Ajo yii so fun Aare ile igbimo Asofin. Ténìyàn ò ba ṣe ohun Etùfù kòyẹ kó kíyèsí èhìnkùléni Àjọ yìí sọ fún Ààrẹ ilé ìgbìmọ̀ Aṣòfin. +Tony Orikolade to je Olori leka iroyin fun ajo (EFCC) ni awon yoo se iwa ifin idikoko bi o se naa owo ipinle Kwara nigba to nse Gomina ni ipinle kwara. Tony Oríkóládé tó jẹ́ Olórí léka ìròyìn fún àjọ (EFCC) ní àwọn yóò ṣe ìwá ìfín ìdikóko bí ó ṣe náa owó ìpìnlẹ̀ Kwara nígbà tó ńṣe Gómìnà ní ìpìnlẹ̀ kwara. +(Omo aifo loro ngbe) lomu Asofin Bukola Saraki fesi pe Iroyin agbelero ati ibaniloruko je lasan ni oro yii. (Ọmọ aifọ lorò ńgbé) lómú Aṣòfin Bùkọ́lá Sàràkí fèsì pé Ìròyìn àgbélẹ̀ro àti ìbanilórúkó jẹ́ lásán ni ọ̀rọ̀ yìí. +Awon Asofin ti yan igbakeji Oga agba teleri fun ile ifowopamo Erinlonibu orile ede wa Ogbeni Tunde Lemo gegebi Alaga fun Ajo to nse atunse awon opopona to je ti ijoba apapo, Awon asofin tewogba abo awon igbimo (FERMA) ti won fi enu kosi yiyan Lema gegebi alaga won pelu awon meje miiran lati maa se isakoso. Àwọn Aṣòfin ti yan igbákejì Ọ̀gá àgbà tẹ́lẹ̀rí fún ilé ìfowópamọ́ Erinlónibú orílẹ̀ èdè wa Ọ̀gbẹ́ni Túndé Lemo gẹ́gẹ́bí Alága fún Àjọ tó ńṣe àtúnṣe àwọn òpópónà tó jẹ́ ti ìjọba àpapọ̀, Àwọn aṣòfin tẹ́wọ́gba àbọ̀ áwọn ìgbìmọ̀ (FERMA) tí wọ́n fi ẹnu kòsí yíyan Lema gẹ́gẹ́bí alága wọn pẹ̀lú àwọn méje mìíràn láti máa ṣe ìṣàkóso. +Nurudeen Rafindadi ni won yan si ipo Oludari Agba fun ajo yii ati awon ti won yoo jo sise po bi Buba Abdulahi Babangana Aji,Sha Abdulahi,Lorreta Aniagholu,Mujideen Dako ati Ogbeni Vincent Kolawole. Nurudeen Rafindadi ni wọ́n yàn sí ipò Olùdarí Àgbà fún àjọ yìí àti àwọn tí wọn yóò jọ ṣiṣé pọ̀ bí Buba Abdulahi Babangana Aji,Sha Abdulahi,Lorreta Aniagholu,Mujideen Dako àti Ọ̀gbẹ́ni Vincent Kọ́láwọlé. +Alaga Igbimo yii Senator Magnus Abe ni, ninu iwaadi lawon ti rii pe awon eniyan yii ye ni ipo Aladari yii. Alága Ìgbìmọ̀ yìí Senator Magnus Abe ní, nínú ìwáàdí làwọn tí ríi pé àwọn ènìyàn yìí yẹ ní ipò Aládarí yìí. +Ajo orile ede ti buwolu owo rogun-rogun Ogorunmesa an Million Naira lati fi ko ile to bojumu fun awon Asobode ile wa. Àjọ orílẹ̀ èdè tì buwọ́lu owó rọ̀gùn-rọ́gún Ọgọ́rùnmẹ́sà án Million Naira láti fi kọ́ ilé tó bójúmu fún àwọn Aṣọ́bodè ilẹ̀ wa. +Minisita fun eto Isuna Abileko Zainab Ahmeed lo kede oro yii leyin ipade ifenuko laaarin Ajo yii pelu Aare Mohammadu Buhari ni ile ijoba laabuja. Ḿinísítà fún ètò Ìṣúná Abilékọ Zainab Ahmeed ló kéde ọ̀rọ̀ yìí lẹ́yìn ìpàdé ìfẹnukò láàárín Àjọ yìí pèlú Àarẹ Mohammadu Buhari ní ilé ìjọba láàbújá. +Ahmeed ni awon Asobode ti n beere fun ile olowopooku aladaani mejilelogoji ti iye ti yoo si pari okookan je Ogorun-un-marun-un lelaaadota milionu fun igun kookan ti apapo e si je buloku mefa. Ahmeed ní àwọn Aṣọ́bodè ti ń bèèrè fún ilé olówópọ́ọ́kú aládàáni méjìlélógójì tí iye tí yóò si parí ọ̀kòokan jẹ́ Ọgọ́rùn-ùn-márùn-ùn lélàáadọ́ta mílíònù fún igun kọ̀òkan tí àpapọ̀ ẹ sì jẹ́ búlókù méfà. +O se afikun pe awon eso asobode yii leeto si awon eelo ikan siraeni bii Redio alaagbeka,Ero ibanisoro alaagberin,okun afaina ati eroja mii ti iye owo re je Milionu Meji Naira. Ó ṣe àfikún pé àwọn ẹ̀ṣó aṣọ́bodè yìí léètó sí àwọn èèlò ìkàn síraeni bíi Rédíò aláàgbéká,Ẹ̀̀ro ìbánisọ̀rọ̀ aláàgbérín,okùn afainá àti èròjà míì tí iye owó rẹ̀ jé Mílíònù Méjì Náírà. +Minisita ni awon eelo yii yoo se iranwo fun awon eso yii lati da awon Onifayawo lekun ati wiwole sileyi lona ti ko ba ofin mu. Mínísítà ní àwọn èèlò yìí yóò ṣe ìrànwọ́ fún àwọn ẹṣọ́ yìí láti dá àwọn Onífàyàwó lẹ́kun àti wíwọlé sílẹ̀yí lọ́nà tí kò bá òfin mu. +Ajo agbaye to n se igbelewon ile kiko lorile ede yii (ICC-NNC)oga agba kan leka yii Ogbeni Joseph Otejere ni titele ilana ajo yii ni a file dekun ile wiwo. Àjọ àgbáyé tó ń ṣe ìgbéléwọ̀n ilé kíkọ́ lórílẹ̀ èdè yìí (ICC-NNC)ọ̀gá àgbà kan léka yìí Ọ̀gbẹ́ni Joseph Otejere ní títẹ̀lé ìlànà àjọ yìí ni a filè dẹ́kun ilé wíwó. +Otejere ni opo awon osise kole-kole ati awon Agbaleko (DEVELOPER)ni won kii tele ilana ile kiko, oro yii lo so fun awon Akoroyin nibi isele ile kan to dawo lule ni ipinle Eko nigba ti ojo nla bere. Otejere ní ọ̀pọ̀ àwọn ọ̀ṣìṣẹ́ kọ́lé-kọ́lé àti àwọn Agbalékọ (DEVELOPER)ni wọn kìí tẹ̀lé ìlànà ilé kíkọ́, ọ̀rọ̀ yìí ló sọ fún àwọn Akọ̀ròyìn níbi ìṣẹ̀lẹ̀ ilé kan tó dàwó lulẹ̀ ní ìpìnlẹ̀ Èkó nìgbá tì òjò ńlá bèrè. +O so ninu oro re pe orisirisi ona la nlo fi kole nile wa paapaa awon ile tobaje gogoro loye ki won ya aworan fun un ko le ye won daadaa ko to di pe won o bere sini koo ati pe titele ilana ofin ile kiko se pataki. Ó sọ nínú ọ̀rọ̀ rè pé oríṣiríṣi ọ̀nà là ńlò fi kọ́lé nílè wa pàápàá àwọn ilé tóbájẹ́ gogoro lóyẹ kí wọ́n ya àwòrán fún un kó lè yé wọn dáadáa kó tó di pé wọn o bẹ̀rẹ̀ síní kọ́ọ àti pé títèlé ìlànà òfin ilé kíkọ́ ṣe pàtàkì. +O ni o ye ki won maa to awon Akosemose lo lati mo nipa ilana ati ofin, o tun gba won niyanju pe awon ilana ikole ni awon ilu nla-nla ti awa naa le maa lo lati fi kole ti yoo fi wa lokan bale nigba ojo tabi nigba eerun. Ó ní ó yẹ kí wọ́n máa tọ àwọn Akọ́ṣẹ́mọṣẹ́ lọ láti mọ̀ nípa ìlànà àti òfin, ó tún gba wọ́n níyànjú pé àwọn ìlànà ìkọ́lé ni àwọn ìlu ńlá-ńlá tí àwa náà lè máa lò láti fi kọ́lé tí yóò fi wá lọ́kàn balẹ̀ nígbà òjò tàbi nígbà ẹ̀ẹ̀rùn. +O salaye nipa isele ile kan to wo ni ilu Port Harcourt o ni iwaadi lo je ki won mo pe aikunju osuwon agbasese lo fa isele ohun. Ó ṣàlàyé nípa ìṣẹ̀lè ilé kan tó wó ní ìlu Port Harcourt ó ní ìwáàdí ló jẹ́ kí wọ́n mọ̀ pé àìkúnjú òṣùwọ̀n àgbaṣẹ́se ló fa ìṣẹ̀lẹ̀ òhun. +Adari fun Orile ede olominira Korea si ile wa Nigeria Ogbeni Jon Tong Chol ti pe fun ifowosowopo sise laaarin ile Korea ati Naijiria fun idagbasoke to loooriin Adarí fún Orílẹ̀ èdè olómìnira Korea sí ilẹ̀ wa Nigeria Ọ̀gbẹ́ni Jon Tong Chol ti pe fún ìfọwọ́sowọ́pọ̀ ṣiṣẹ́ láàárín ilẹ̀ Korea àti Nàìjíríà fún ìdàgbàsókè tó lọ́ọ̀ọ̀riin +O pe ipe yii nibi Apeje ojo ibi odunmetadinlaadofa ti won se fun Kim II Sung ti ile awon ile ase ilu ohun to wa ni ilu Abuja se fun. Ó pe ìpè yìí níbi Àpèjẹ ọjọ́ ìbí ọdúnmétàdínláàdọ́fà tí wọn ṣe fún Kim II Sung tí ilé àwọn ilè àṣe ì́lu òhún tó wà ní ílù Àbújá ṣe fún. +Ogbeni Jon to gbenuso fun Kim Chin ll to je Akowe ati Ogbufo ni, o ti pe ti ajosepo ti wa laaarin orile ede mejeji yii ati pe won fe ko tun fi ese rinle ju ti ateyinwa lo. Ọ̀gbẹ́ni Jon tó gbẹnusọ fún Kim Chin ll tó jé Akọ̀wé àti Ògbùfọ̀ ni, ó ti pẹ̀ tí àjọṣepọ̀ ti wà láàárín orílẹ́ èdè méjèjì yìí àti pé wọ́n fẹ́ kó tún fi ẹsẹ̀ rinlẹ̀ ju ti àtẹ̀yìnwá lọ. +Agbenuso yii ni taaba wo daadaa a o ri pe ninu Asia orile ede Korea ati Naijiria ni ibadore olojo pipe tiwa lati aye Kim ll Sung ati Kim Jon ti won je baba nla won. Agbẹnusọ yìí ní táabá wò dáadáa a o ri pé nínú Àsía orílè èdè Korea àti Nàìjíríà ní ìbádọ̀rẹ́ ọlójọ́ pípé tiwà láti ayé Kim ll Sung àti Kim Jon tí wọ́n jẹ́ bàbá ń́lá wọn. +Laakotan o ni, ibasepo Asa ati idoorepo wa si n tesiwaju. Láàkótán ó ní, ìbáṣepò Àṣà àti ìdọ́ọrépọ̀ wa sì n tèsíwájú. +Awon jagun-jagun ti won dite gba ijoba ti se ileri pe gbigba ti awon gba ijoba ni ibamu pelu ife-inu awon ara ilu. Àwọn jagun-jagun tí wọ́n dìtẹ̀ gbà ìjoba ti ṣe ìlérí pé gbígbà tí àwọn gba ìjọba ní ìbámu pẹ̀lú ìfẹ́-inú àwọn ara ilú. +Won ni owo ara ilu ni ase wa boya won si n fe Aare yii nitori pe awon ni won bosita lati se ifi ehonu han pe ki won yo Aare Orile ede won, iyen Omar al Bashir. Wọ́n ní ọwọ́ ará ilú ni àṣẹ wà bóyá wọ́n ṣì ń fẹ́ Àarẹ yìí nítorí pé àwọn ni wọ́n bọ́síta láti ṣe ìfi èhónú hàn pé kí wọ́n yọ Aarẹ Ọrílẹ̀ èdè wọn, ìyẹn Omar al Bashir. +Awon oluwode ko ara won jo si agbegbe kan ni adugbo Khartoum, bi won se nfura pe olori awon adite gba ijoba ohun lee sunmo ogbeni Bashir pekipeki. Àwọn olùwọ́de kó ara wọn jọ sí agbègbè kan ní àdúgbò Khartoum, bí wọ́n ṣe ńfura pé olórí àwọn adìtẹ̀ gba ìjọba ọ̀hún leè súnmọ́ ọ̀gbẹ́ni Bashir pẹ́kípẹ́kí. +Awon Ologun ni awon o ni tele esun ti ajo Agbaye fi kan an ni ile ejo pe o nsi agbara lo lori awon ara ilu lagbegbe Sudan Darfur lodun 2003 si 2008. Àwọn Ológun ní àwọn ò ní tẹ̀lé ẹ̀sùn tí àjọ Àgbáyé fi kàn án ní ilé ẹjọ́ pé ó ńṣi agbára lò lórí àwọn ara ilú lágbègbè Sudan Darfur lọ́dún 2003 sí 2008. +Nitori naa, won lee faa fun ijejo ni inu ilu sudan, gege bi alakale igbimo ti ologun adite gbajoba gbe kale Nítorí náà, wọn leè fàá fún ìjẹ́jọ́ ní inú ìlú sudan, gẹ́gẹ́ bí àlàkalẹ̀ ìgbìmọ̀ tí ológun adìtẹ̀ gbàjọba gbé kalẹ̀ +Isubu ijoba yii ni won ni kose leyin owon gogo oja to ti n sele lati osu die seyin, ti eniyan mejidinlogoji si ti ba isele ohun lo. Ìṣubú ìjọba yìí ni wọ́n ní kòsé lẹ́yìn òwón gógó ọjà tó ti ń ṣẹlẹ̀ láti ọṣù díẹ̀ sẹ́yìn, tí ènìyàn méjìdínlógójí sì ti bá ìṣẹ̀lẹ̀ òhún lọ. +Awon jagun-jagun ni awon yoo ma dari ilu titi ti idibo yoo fi waye tosi tun kede konilegbele olosu meta. Àwọn jagun-jagun ní àwọn yóò ma darí ilú títí tí ìdìbò yóò fi wáyé tósì tún kéde kónílégbélé olóṣù mẹ́ta. +Ologun ni yoo ma dari fun Odun meji, sugbon won ni ole maju osu kan lo ti oro awon Oloselu ba ye ra won lasiko. Ológun ni yóò ma darí fún Odún méjì, ṣùgbọ́n wọ́n ní ólè máju osù kan lọ tí ọ̀rọ̀ àwọn Olóṣèlu bá yé ra wọn lásìkò. +O din die Logoje-Egberun oko lo ti lu ofin irina ni ipinle Eko, ti awon oko yii si je ti awon Komisona, Asofin, Ojise Oluwa ati awon mii ni won tise si ofin irinna oko ipinle eko laaarin osu kinni si iketa odun 2019 ti ero titun ti mu nounba oko si mu nounba oko won sile. Ó dín díè Lógóje-Ẹgbẹ̀rún ọkọ̀ ló ti lu òfin ìrìnà ní ipìnlẹ̀ Èkó, tí àwọn ọkọ̀ yìí sì jẹ́ ti àwọn Kọmíṣọ́ná, Aṣòfin, Òjíṣẹ́ Olúwa àti àwọn míì ní wọ́n tiṣẹ̀ sí òfin ìrìnnà ọkọ̀ ìpìnlẹ̀ èkó láàárín oṣù kínní sí ìkẹta ọdún 2019 tí ẹ̀rọ titun tí mú nọ́uńbà ọkọ̀ sì mú nóuńbà ọkọ̀ wọn silẹ̀. +Ogbeni Gbolahan Toriola to je oludari awon eso yii ni ero to n so lilo bibo oko lo ti mu nounba awon oko yii sile nigba ti won se si ofin irinna o ni ero yii naa lo jeki won mo oruko ati irufe awon eniyan ti won je. Ọ̀gbẹ́ni Gbọ́láhàn Toríọlá tó jẹ́ olùdarí àwọn ẹ̀ṣọ́ yìí ní ẹ̀rọ tó ń ṣọ́ lílọ bíbọ̀ ọkọ̀ ló ti mú nóuńba àwọn ọkọ̀ yìí sílẹ̀ nígbà tí wọ́n ṣẹ̀ sí òfin ìrìnnà ó ní ẹ̀rọ yìí náà ló jẹ́kí wọ́n mọ orúkọ àti irúfẹ́ àwọn ènìyàn tí wọ́n jẹ́. +Toriola ni, ti arufin kan bako lati wa jejo leyin ojo meje pe, won o fi oruko re si iwe ibaniloruko je won osi tun gbee lo ile-ejo alaagbeka pelu ekunwo itanran re yoo tun le si ida/ogorun-un. Toríọlá ní, tí arúfin kan bákọ̀ láti wá jẹ́jọ́ lẹ́yìn ọjọ́ méje pé, wọn ó fi orúkọ rẹ̀ sí ìwé ìbanilórúkọ jẹ́ wọn ósì tún gbée lọ ilé-ẹjọ́ aláágbéká pelu ẹ́kúnwó ìtanràn rè yóò tún lé sí ìdá/ọgọ́rùn-ùn. +O ni leyin ayewo agbara ero yii lomu kawon se ifilole si ojuna ipinle Eko. Ó ní lẹ́yìn àyẹ̀wò agbára ẹ̀rọ yìí lómú káwọn ṣe ìfilọ́lẹ̀ sí ojúnà ìpínlẹ̀ Èkó. +Fifi ofin de awon olokada ati keke elese meta ni ijoba ti se apejuwe bi ojuna idabo bo ara ilu Eko ati dukia won. Fífi òfin de àwọn ọlọ́kadà àti kẹ́kẹ́ ẹlẹ́sẹ̀ mẹ́ta ní ìjọba ti ṣe àpèjúwe bí ojúnà ìdábò bò ará ìlú Eko áti dúkìá wọn. +Ako oro yii Alaga idagbasoke iwo-oorun Agbadarigi Ogbeni joseph Gbenu Henugbe nigbati o n dahun sii ibere awon Akoroyin nipa inira ti ofin ohun muba ara ilu. Àkó ọ̀rọ̀ yìí Alága ìdàgbàsókè ìwọ̀-òòrùn Àgbádárìgì Ọgbẹ́ni joseph Gbenú Henugbe nigbati o n dahun sii ibere àwọn Akọròyìn nípa ìnira tí òfin ọ̀hun múbá ará ìlú. +Loooto Okada ati keke elese meta ni o je ona ti o yara fun awon eniyan lati bo lowo sunkere- fakere loju popo sibe kii se ojuutu si isoro. Lóòótó Ọ̀kadà àti kẹ̀kẹ́ ẹlẹ́sẹ̀ mẹ́ta ni ó jẹ́ ọ̀nà tí ó yára fún àwọn èniyàn láti bọ́ lọ̀wọ̀ súnkẹrẹ- fàkẹ̀rẹ lójú pópó síbẹ̀ kíì ṣe ojúùtú sí ìṣòro. +Alaga ni pelu awon Akanse ona ti Gomina Sanwo-Olu n se yii o mu idagbasoke ati irorun ba ara ilu. Alága ní pẹ̀lú àwọn Àkànṣe ọ̀nà tí Gómìnà Sanwó-Olú ń ṣe yìí o mú ìdàgbàsókè àti ìrọ̀rùn bá arà ìlú. +Ijoba ipinle ti ke gbanjare si eti awon arin-irin ajo si orile Ojogbon tabi ni ibasepo pelu Omo ile China, ko tete jowo ara si ibudo ayewo latari aisan Corona-virus to ti China wa. Ìjọba ìpínlẹ̀ ti ké gbàǹjarè sí etí àwọn arìn-ìrìn àjò sí orílẹ̀ Ọ̀jọ̀gbọ́n tàbí ní ìbáṣepọ̀ pẹ̀lú Ọmọ ilẹ̀ China, kó tètè jọ̀wọ́ ara sí ibùdó àyẹ̀wò látárí àìsàn Corona-virus tó ti China wa. +Komisona fun eto iIera Ojogbon Akin Abayomi ni dida se itoju eni lewu pupo lori aisan Corona ti awon arinrin ajo n se oun ni igbese kinni lati ko arun yii. Kọmísọ́na fún ètò ìIera Ọ̀jọ̀gbọ́n Akin Àbáyòmí ní dídá ṣe ìtọ́jú ẹni léwu pùpọ́ lórí àìsàn Corona tí àwọn arìnrìn àjò ń ṣe òun ni ìgbésẹ̀ kínní láti kó àrùn yìí. +O ni won so eyi lati daabobo olukuluku ati lati maa ba gba aisan yii laaye. O ní wọn sọ èyí láti dáàbòbo olúkúlùkù àti láti máa bá gbá áìsàn yii láàyè. +O tesiwaju pe enikeni to ba fe se itoju fun ara re gbodo jooko sile laigba alejo tabi losi awujo opo eniyan, O gbodo safun awujo opo eniyan ko si gbodo wo oko ero tabi oko oju ofurufu. O tẹ̀síwájú pé ẹnikẹ́ni tó bá fẹ́ ṣe ìtọ́jú fún ara rẹ̀ gbódọ̀ jóòko sílé láìgba àlejò tábí lọsí àwùjọ ọ̀pọ̀ ènìyàn, Ó gbọdọ̀ sáfún àwùjọ ọ̀pọ̀ ènìyàn kò sì gbọdọ̀ wọ ọkọ̀ èrò tàbí ọkọ̀ ojú òfurufú. +Ojogbon Abayomi ro awon ara ilu lati koyin si iroyin ti ko bati ofisi Ajo eleto ilera jade. Ọ̀jọ̀gbọ́n Àbáyọ̀mí rọ àwọn ará ìlu láti kọ̀yìn sí ìròyìn tí kò báti ọ́físì Àjọ elètò ìlera jáde. +Awon omo isota ti n soba lori ile ti won ya soto fun ile eko Girama ni Otumara ni ebute meta ni ilu eko ni won ti gba ni imoran pe ki won kuro ni ori ile naa. Àwọn ọmọ ìsọ̀ta tí n ṣọbà lórí ilẹ̀ tí wọ́n yà sọ́tọ̀ fún ilé ẹ̀kọ́ Girama ní Òtúmarà ni èbúté mẹ́ta ní ìlú èkó ni wọ́n ti gbà ní ìmòràn pé kí wọn kúrò ní orí ilẹ̀ náà. +Baale Kehinde Kalejaye lo gba awon Oniroyin nimoran oro yii ni ilu eko. Baálẹ̀ Kẹhinde Kalẹ̀jayé ló gba àwọn Oníròyìn nímọ̀ràn ọ̀rọ̀ yìí ní ìlú èkó. +O ni, ile yii ni ijoba ti yaa soto fun ile iwe alaakobere mefa lasiko isejoba Jakande tosi jepe meji ni won le pari ninu re. O ní, ilẹ̀ yìí ni ìjọba ti yàà sọ́tọ̀ fùn ilé ìwé aláàkọ́bẹ̀rẹ̀ mẹ́fà lásìkò ìṣèjọba Jakande tósì jẹ́pé méjì ní wọn le parí nínú rẹ̀. +Oloye Kalejaye ni o wa je ohun iyalenu pe iyokun ninu ile naa ni awon omo asunta ti wa so ibe di ibugbe. Olóyè Kalẹ̀jayé ní ó wá jẹ́ ohun ìyàlẹ́nu pe ìyókùn nínú ilẹ̀ náà ni àwọn ọmọ asùnta ti wá sọ ibẹ̀ di ibùgbé. +O tako iroyin kan toni won ti ya ile naa soto fun ile Oja, Kalejaye ni iro patapata gbani. O tako ìròyìn kan tóní wọn ti ya ilẹ̀ náà sọ́tọ̀ fún ilẹ̀ Ọjà, Kalẹjaye ní irọ́ pátápátá gbáni. +Baale gboriyin fun Gomina Sanwo-Olu, Alaga Dainland Abileko Omolola Essien ati Ogbeni Adekanye fun aduroti won lori eto yii. Baálẹ̀ gbóríyìn fún Gómìnà Sanẃó-Olu, Alaga Dainland Abilékọ Ọmọlọlá Essien àti Ọ̀gbẹ́ni Adekanye fún àdúrótì wọn lórí ètò yìí. +Ijoba ipinle Eko ti tun bere itaniji lori awon ile olomi fun awon nnkan Alumoni to nbe ninu re. Ìjọba ìpínlè Èkó ti tún bẹ̀rẹ̀ ìtanijí lórí àwọn ilẹ̀ olómi fún àwọn nǹkan Àlùmọ́nì tó nbẹ nínú rẹ̀. +Ogbeni Bello ni ipinle Eko fi asiko yii la awon eniyan loye lori iwulo ati Alumoni to fi ara sin sinu omi, won w ape awon agbegbe tokun ki won wa darapo mo won ninu igbelaruge oun alumoni to fara sin sinu omi. Ọ̀gbẹ́ni Bello ní ìpínlẹ̀ Èkó fi àsìkò yìí la àwọn ènìyàn lọ́yẹ̀ lórí iwúlò àti Àlùmọ́nì tó fi ara sin sínú omi, wọn w ápè àwọn àgbègbè tókùn kí wọn wá darapọ̀ mọ́ wọn nínú ìgbélárugẹ oun àlùmọ́nì tó fara sin sínú omi. +O tesiwaju pe ike ni awon ile yii je fun alaadugbo to ba wa nitori pe o dara fun Ogbin ewebe, ise ona ati awon nnkan mere mere miran bii ibi igbafe. O tẹ̀síwájú pé ìkẹ́ ni àwọn ilẹ̀ yìí jẹ́ fún àláàdúgbò tó bá wà nítorí pé ó dára fún Ọ̀gbìn ewébẹ̀, iṣẹ́ ọnà àti àwọn nǹkan mère mère míràn bíi ibi ìgbàfẹ́. +Ogbeni Bello ni ijoba yoo da eto imojuto ati ipolongo sile lati rii pe awon eniyan jankan jankan lawujo yoo fowosowopo pelu won lati daabo bo oun alumoni ti ipinle yii ri ninu omi. Ọ̀gbẹ́ni Bello ní ìjọba yóò dá ètò ìmójútó àti ìpolongo sílẹ̀ láti ríi pé àwọn ènìyàn jànkàn jànkàn láwùjọ yóò fọwọ́sowọ́pọ̀ pẹ̀lú wọn láti dáàbò bo oun alumoni ti ipinlẹ yii ri ninu omi. +Alaga egbe awon awako RTEAN lorile ede yii Alhaji Musa Mohammed ti kilo fun awon Awako lati mase gbe owo le oko latari kiko ti ijoba ko keke Marwa kuro nile Alága ẹgbẹ́ àwọn awakọ RTEAN lórílè èdè yìí Alhaji Musa Mohammed ti kìlọ̀ fún àwọn Awakọ̀ láti máṣe gbé owó lé ọkọ̀ látàrí kíkó tí ìjọba kó kẹ̀kẹ́ Marwa kúrò nílẹ̀ +O so oro yii nibi ti ile eko ipoogun ti ijoba ipinle Eko ti won tun fi ami eye da Gomina lola ti oun naa si tun se ileri pe oun yoo tunbo teramo igbelaruge eto eko. Ó sọ ọ̀rọ̀ yìí níbi tí ilé ẹ̀kó ìpoògùn ti ìjọba ìpínlẹ̀ Èkò tí wọn tún fi àmì ẹ̀ye dá Gómìnà lọ́lá tí òun naa sì tún se ìlérí pé òun yóò túnbọ̀ teramọ ìgbélárugẹ ètò ẹ̀kọ́. +Ile igbimo asofin ti palase fun awon eso alaabo ti papako ofurufu ti ijoba Apapo lati se imojuto ati fifi ara bale se iwaadi awon to n gbe egbogi oloro ati leka miiran ti ise won jemo o. Ilé ìgbìmọ̀ aṣòfin ti páláṣẹ fún àwọn ẹ̀ṣọ́ aláàbò ti pápákọ̀ òfurufú ti ìjọba Àpapọ̀ láti se ìmójútọ́ àti fífi ara balẹ̀ ṣe ìwáàdí àwọn tó n gbé egbògi olóró àti lẹ́ka mìíràn tí iṣè wọn jẹmọ́ o. +Awon Asofin ni awon ti ayewo ba kun oju osuwon nikan loni eto lati duro lawon agbegbe yii. Àwọn Aṣòfin ní àwọn tí àyẹ̀wò bá kún ojú òṣùwọ̀n nìkan lóní ẹ̀tó láti dúró láwọn agbègbè yìí. +ile igbimo Asofin buwo lu aba ti Asofin Ibrahim Olulegba gbe si iwaju won, ti awon asofin meje mii tun kin n leyin, bakan naa lotun mu enu ba sisi ti won si Omodebirin Zainab Aliyu mu ni Saudi Arabia pe o gbe egbogi oloro. ilé ìgbìmọ̀ Aṣòfin buwó lu àbá tí Aṣòfin Ibrahim Olúlégba gbé sí iwájú wọn, tí àwọn aṣòfin méje mìí tún kín n lẹ́yìn, bákan náà lótún mú ẹnu ba ṣíṣì tí wọn ṣí Ọmọdébìrin Zainab Aliyu mú ní Saudi Arabia pé ó gbé egbògi olóró. +O fi idunnu re han bi ori se ko Aliyu ati awon meji mii yo lowo iku aimodi leyin iwaadi to fidi re mule pe won komo bi egbogi oloro naa se de inu apamo won. Ò fi ìdùnnú rẹ̀ hàn bí orí ṣe kó Aliyu àti àwọn meji mìí yọ lọ́wọ́ ikú àìmọ̀dí lẹ́yìn ìwáàdí tó fìdí rẹ̀ múlẹ̀ pé wọn kòmọ bí egbògi olóró náà ṣe dé inú àpamọ́ wọn. +Atunse ojuna Agbadarigi ti tun bere. Àtúnṣe ojúnà Àgbádárìgì ti tún bẹ̀rẹ̀. +Igbakeji Gomina Dokita Obafemi Hamsat ni atunse ohun bere lati oja nla Trade fair lojuna marose Agbadarigi. Igbákejì Gòmìnà Dókítà Ọbáfẹ́mi Hamsat ní àtúnṣe ọ̀hún bẹ̀rẹ̀ láti ọjà ńlá Trade fair lòjúnà márosè Àgbádárìgì. +Dokita Hamsat isikeji ona yoo laarin Agboju si traid fair. Dókítà Hamsat ìṣíkejì ọ̀nà yóò láàrín Agboju sí traid fair. +O ni ona naa yoo fee lati abala merin towa tele losi abala meewa. Ó ní ọ̀nà náà yóò fẹ̀ẹ̀ láti abala mẹ́rin tówà tẹ́lẹ̀ losí abala mẹ́ẹ̀wá. +O se ileri pe atunse owun yi pari ninu osu kejila odun. Ó ṣe ìlérí pé àtúnṣe ọ̀wun yí parí nínú oṣù kejìlá ọdún. +lgbakeji Gomina ro awon Awako lati farada inira ti atunse ohun le ma mu ba won . lgbákejì Gómìnà rọ àwọn Awakọ̀ láti faradà ìnira tí àtúnṣe òhún le ma mú bá wọn . +Bakan naa lo ni ki won maa tele ofin ki won mase sare asapajude ki won si ranti awon elese, ki awon elese naa o se pele-pele lasiko atunse ona yii. Bákan náà ló ní kí wọn máa tẹ̀lé òfin kí wọ́n máṣe sáré àsápajúdé kí wọ́n sì rántí àwọn ẹlẹ́sè, kí àwọn ẹlẹ́sẹ̀ náà ó ṣẹ pẹ̀lẹ́-pẹ̀lẹ́ làsìkò àtúnṣe ọ̀nà yìí. +O fikun oro re wi pe ifowosowopo tiwa laarin awon osisee Ajo atun ona se to je ti ijoba Apapo lati se atunse ona igbo elerin jade si Agbara. Ó fikún ọ̀rọ̀ rẹ̀ wí pé ìfọwọ́sowọ́pọ̀ tiwà láàrín àwọn òṣìṣẹ́ẹ́ Àjọ atún ọ̀nà ṣe tó jé ti ìjọba Àpapọ̀ láti ṣe àtúnse ọ̀nà igbó elérin jáde sí Àgbárá. +Akowe ajo Amusese dupe, Ogbeni Olujimi Hotonu ni, lati bi odun mewaa seyin ni ona yi ti nilo atunse. Akọ̀wé àjọ Amúṣẹ́ṣe dúpé, Ọ̀gbẹ́ni Olujimi Hotonu ní, láti bí ọdún méwàá sẹ́yìn ni ọ̀nà yí ti nílò àtúnṣe. +Egbe oselu People Democtic Party (PDP) eka t‘eko ti ni o ye ki Ijoba se iranwo fun awon ebi awon ero to padanu emi won ninu Oko oju-omi ni Agbegbe Badore Ikorodu Ẹgbẹ́ òṣẹ̀lú People Democtic Party (PDP) ẹkà t‘èkó ti ní ó yẹ kí Ìjọba se ìrànwọ́ fún àwọn ebí àwọn èrò tó pàdánù èmí wọn nínú Ọkọ̀ ojú-omi ni Agbègbè Bádóre Ìkòròdú +Ninu oro ti Agbenuso fun egbe yii, Ogbeni Taofik Gani ni Egbe Oselu bere fun iwaadi munadoko lori isele yii. Nínú ọ̀rọ̀ ti Agbẹnusọ fún ẹgbẹ́ yìí, Ọ̀gbẹ́ni Taofik Gani ní Ẹgbẹ́ Òṣèlú bere fún ìwáàdí múnádóko lórí ìṣẹ̀lẹ̀ yíi. +O fi oro naa lede pe oko oju omi ti o n danu lemolemo ni eka oju ona ori omi ti se iku pa opolopo eniyan. Ó fi ọ̀rọ̀ náà léde pé ọkọ̀ ojú omi tí ó ń dànù lemọ́lemọ́ ní ẹka ojú ọ̀nà orí omi ti ṣe ikú pa ọ̀pọ̀lọpọ̀ ènìyàn. +Baakan naa lotun gba Gomina Sanwo-Olu lamoran lati pese awon ohun eelo aabo irinna oko oju omi bi aso idaabobo, oko idoola emi ati ina oba to mole rokoso pelu awon akosemose awako oju omi. Báakan náà lótún gba Gómìnà Sanwó-Olú lámòràn láti pèsè àwọn ohun èèlò ààbò ìrìnnà ọkọ̀ ojú omi bí aṣọ ìdáàbòbò, ọkọ̀ ìdóòlà èmí àti iná ọba tó mọ́lẹ̀ rokoṣo pẹ̀lú àwọn akọ́ṣẹ́mọṣẹ́ awakọ̀ ojú omi. +O tesiwaju pe ki Gomina Sanwo-Olu mojuto awon kudie-kudie ni to nkoju awon olugbe ipinle eko. Ó tẹ̀síwájú pé kí Gómìnà Sanwó-Olú mójútó àwọn kùdìẹ-kùdìẹ ní tó nkójú àwọn olúgbé ìpínlẹ̀ èkó. +Ipa ribiribi ni ise owo ati Ogbon atinuda n mu ba idagbasoke oro aje. Ipa ribiribi ní isẹ́ ọwọ́ àti Ọgbọ́n àtinúdá ń mú bá ìdàgbàsókè ọrọ̀ ajé. +Oludari Agba fun ile Eko igbohun safefe Arakunrin Abiola Ajibola to tenumo oro yii nigba to n soju Oga Agba pata-pata fun ile ise Redio Ijoba Apapo Dokita Maosur Liman nibi eto ti won fi side igbeko owo keji awon akeeko nipa igbohun safefe to waye ninu ogba ile eko ohun ni GRA Ikeja. Olùdarí Àgbà fún ilé Ẹ̀kọ ìgbóhùn sáfẹ́fẹ́ Arákùnrin Abíólá Ajíbólá tó tẹnumọ́ ọ̀rọ̀ yìí nígbà tó ń ṣojú Ọ̀gá Àgbà pátá-pátá fún ilé isé Rédíò Ìjọba Àpapọ̀ Dọ́kítà Maosur Liman níbi ètò tí wọ́n fi ṣíde ìgbẹ̀kọ́ ọ̀wọ́ kejì àwọn akẹ́ẹ̀kọ́ nípa ìgbóhùn sáfẹ́fẹ́ tó wáyé nínú ọgbà ilé ẹ̀kọ́ òhún ní GRA Ìkẹjà. +Arakunrin Ajibola ro awon Akeeko pe ki won rii pe won sise takuntakun lati rii pe won da ise ti ara won sile ki won lee koju isoro airise se to deba orilede yii, O si se ileri pe oun yoo da idanileeko kan sile laarin eko olose mesan an ti won n se lowo Arákùnrin Ajibọla rọ àwọn Akẹ́ẹ̀kọ́ pé kí wọn ríi pé wọn ṣiṣẹ́ takuntakun láti ríi pé wọn dá iṣẹ́ ti ara wọn sílẹ̀ kí wọn leè kojú ìṣòro àíríṣẹ ṣe tó débá orílèdè yìí, Ó sì ṣe ìlérí pé òun yóò dá ìdánilẹ́ẹ̀kọ́ kan sílẹ̀ láàrin ẹ̀kọ́ ọlọ́sẹ̀ mẹ́sàn án tí wọn ń ṣe lọ́wọ́ +Bakan naa lotun ro awon Akeeko lati je Omoluwabi ki won sii jinna si egbe okunkun nitori pe egbekegbe n ba iwa rere je. Bákan náà lótún rọ àwọn Akẹ́ẹ̀kọ́ láti jẹ́ Ọmọlúwàbí kí wọ́n siì jìnnà sí ẹgbẹ òkùnkùn nítorí pé ẹgbẹ́kẹ́gbẹ́ ń ba ìwà rere jẹ́. +Ninu oro ti Oga Agba fun gbogbo eka Abileko Nkiruka Okiche loun ti ka ilana ofin ileiwe ohun si etiigbo won. Nínú ọ̀rọ̀ ti Ọ̀gá Àgbà fún gbogbo ẹ̀ka Abílekọ Nkiruka Okiche lòun ti ka ìlànà òfin iléìwé ọhún sí ẹtíìgbọ́ wọn. +Ogbeni Tanko Abdulahi toun je Oga leka Igbeko naa gba won niyanju lati ni emi ati maa se iwadii loorekore. Ọ̀gbẹ́ni Tanko Abdulahi tóun jẹ́ Ọ̀gá léka Ìgbẹ̀kọ́ naa gbà wọ́n níyànjú láti ní ẹ̀mí àti máa ṣe ìwádìí lóòrèkórè. +Gomina Sanwo –Olu ti fi owo soya fun awon Agbaboolu iko Fifa pe ki won lo fi okan bale pe eto aabo to peye, lori lilo-bibo ni irorun, ile igbe to fini lokan bale ati sise akoso laarin ogunlogo eniyan, ni ilu Eko, ti orilede Naijiria ba gbe gba oroke lati owo Ajo FIFA pe ki won lo se kokari ati gba idije awon omobinrin ti ojo ori won koju ogun odun wa sile lo Gomina Sanwó –Olú ti fi ọwọ́ ṣọ̀yà fún àwọn Agbábọ́ọ̀lù ikọ̀ Fífà pé kí wọ́n lọ fi ọkàn balẹ̀ pé ètò ààbò tó péye, lóri lílọ-bíbọ̀ ní ìrọ̀rùn, ilé ìgbè tó fini lọ́kàn balẹ̀ àti ṣíṣe àkóso láàrin ogunlọ́gọ̀ ènìyàn, ní ìlú Èkó, tí orílèdè Nàíjíríà bá gbé gbá orókè láti ọwọ́ Àjọ FIFA pé kí wọn lọ ṣe kòkárí àti gba ìdíje àwọn ọmọbìnrin tí ọjọ́ orí wọn kòju ogún ọdún wá sílẹ̀ lọ +Oro yii lo jade lasiko ti awon iko ti n sabewo lati Ajo FIFA ti alaga awon agbaboolu ni orilede yii NFF Amaju Pinnik dari won lo se abewo si gomina loofisi re ni Ikeja. Ọ̀rọ̀ yìí ló jáde lásìkò tí àwọn ikọ̀ tí ń ṣàbẹ̀wò láti Àjọ FIFA tí alága àwọn agbábọ́ọ̀lù ní orílèdè yìí NFF Amaju Pinnik darí wọn lọ ṣe àbẹ̀wò sí gómìnà lọ́ọ́fìsì rẹ̀ ní Ìkẹjà. +O ni Orile-ede yii ti gbaradi fun ere Idaraya eleekerindinlogun iru re ti won si ti pese aye si ilu Benin city, Asaba ati Uyo. Ó ní Ọriĺẹ̀-èdè yìí ti gbaradì fún eré Ìdárayá ẹlẹ́ẹ̀kẹrìndínlógún irú rẹ̀ tí wọ́n sì ti pèsè àyè sí ílu Benin city, Asaba àti Uyo. +Sanwo-Olu ni ipinle Eko pelu egbelemuku eniyan to le ni Ogun milionu oni ilu Eko ni agbara, ati awon Odo lolokan ojokan ati oyaya lati gba alejo, gege bi ilu kan gboogi ti wonti ya soto fun idije to n bo yii. Sanwó-Olú ní ìpínlè Èkó pẹ̀lú ẹgbẹlẹmùkú ènìyàn tó lé ní Ogún mílíònù óní ìlú Èkó ní agbára, àti àwọn Ọ̀dọ́ lọ́lọ́kan òjòkan àti ọ̀yàyà láti gba àlejò, gẹ́gẹ́ bí ìlú kan gbòógì tí wọ́nti yà sọ́tọ̀ fún ìdíje tó ń bọ̀ yìí. +Gomina, tun mu enu ba ti ipalemo Orin to n bo laipe yii, o tun je ona imugbooro oro aje nipa irin ajo igbafe. Gómìnà, tún mú ẹnu ba ti ìpalẹ̀mọ́ Orin tó ń bò láìpẹ́ yìí, ó tún jẹ́ ọ̀nà ìmúgbòòrò ọrọ̀ ajé nípa ìrìn àjọ ìgbafẹ́. +Amaju Picnic to je Aare fun Egbe agbaboolu ile wa dupe lowo Gomina fun oro iyanju oniyebiye toba awon agbaboolu Okunrin agba so, o tun fi kun pe awon iko yii wa fun iranwo ijoba lati je ki ere idaraya boolu alafesegba o tun mu oke si. Amaju Picnic tó jẹ́ Ààrẹ fún Ẹgbẹ́ agbábóòlù ilẹ́ wa dúpẹ́ lọ́wọ́ Gómìnà fún ọ̀rọ̀ ìyànjù oníyebíye tóbá àwọn agbábọ́ọ̀lù Ọkùnrin àgbà sọ, ó tún fi kún pé àwọn ikọ̀ yìí wá fún ìrànwọ̀ ìjọba láti jẹ́ kí eré ìdárayá bọ́ọ̀lú aláfẹsẹ̀gbá ó tún mú òkè si. +Awon Onkotan wa ni won ti pe lati jigiri ki Itan, Asa ati Isenbaye wa o ma baa parun. Àwọn Òǹkọ̀tàn wa ni wọ́n ti pè láti jígìrì kí Ìtàn, Àṣà àti Ìṣẹ̀ǹbáyé wa ó má bàá parun. +Oro iranti yii ni Gomina Ipinle Eko Ogbeni Babajide Sanwo-Olu pe gbogbo eniyan si nibi ifilole iwe manigbagbe kan ti won pe ni MATIKU to waye ni Akoka Yaba. Ọ̀rọ ̀ìrántí yìí ni Gómìnà Ìpínlẹ̀ Èkó Ọ̀gbẹ́ni Babájídé Sanwó-Olú pe gbogbo ènìyàn śi níbi ìfilọ́lẹ̀ ìwé mánigbàgbé kan tí wọ́n pè ní MÁTIKÚ tó wáyé ní Akọkà Yaba. +Gomina dupe lowo onkotan yii fun bi o se ko iwe ohun nipa itan Ipinle Eko o tun se ileri pe ijoba yoo ma le iwaju ninu Ife Isokan ati sise agbelaruge asa. Gomina dúpẹ́ lọ́wọ́ òǹkọ̀tàn yìí fún bí o ṣe kọ ìwé ọ̀hún nípa ìtàn Ìpínlẹ̀ Èkó ó tún ṣe ìlérí pé ìjọba yóò ma lé iwájú nínú Ìfẹ́ Ìṣọ̀kan àti ṣíṣe àgbélárugẹ àṣà. +Abileko Abosede Adelafa to je Akowe fun Ajo eleto irinajo igbafe ati Asa to lo soju Gomina nibe ni gomina niife pupo si iwe toba ni se pelu itan nitori pe lara iranwo ati je ki asa wa o le pe karin kese ni, ko si tun le se atileyin fun ijoba. Abilékọ Abọ́sèdé Adélafà tó jé Akọ̀wé fún Àjọ elétò ìrìnàjò ìgbafé àti Àṣà tó lọ ṣojú Gómìnà níbẹ̀ ní gómìnà níìfẹ́ púpọ̀ śi ìwé tóbá ní ṣe pẹ̀lú ̀itàn nítorí pé lára ìrànwọ̀ àti jẹ́ kí àṣà wa ó le pé kárin kése ní, kó sì tún le ṣe àtìlẹ́yìn fún ìjọba. +Se oniikan laaje o se, Onkotan yii Ogbeni Elesin to ko iwe yii ni ojuse awon onkotan ni lati ma ko itan manigbagbe ati erongba lori iwe yii pe yoo se afihan ojulowo omo eko toooto. Ṣé oníìkàn laajẹ́ ó ṣe, Oǹkọ̀tàn yìí Ọ̀gbéni Ẹlésin tó kọ ìwé yìí ní ojúṣe àwọn oǹkọ̀tàn ni láti má kọ ìtàn mánigbàgbé àti èròńgbà lórí ìwé yìí pé yóò se àfihàn ojúlówó ọmọ èkó tòóótó. +Bakan naa lotun ro awon odo lati mase gbagbe itan ibi ti won ti se wa nitori pe orirun won niyen ati ami idanimo won. Bákán náà lótún rọ àwọn ọ̀dọ́ láti máṣe gbàgbé ìtán ibi tí wọ́n t́i ṣẹ̀ wá nítorí pé orírun wọn nìyẹn àti àmì ìdánimọ̀ wọn. +Ile ejo to ngbo ejo leyin idibo (PEPT) ni won yoo se ifilole igbejo eka ti olu ilu Abuja ni ile ejo ko temilorun. Ilé ẹjọ́ to ńgbọ́ ẹjó lẹ́yìn ìdìbò (PEPT) ni wọn yóò ṣe ìfilọ́lẹ̀ ìgbẹ́jọ́ ẹ̀ka ti olú ìlú Àbújá ní ilé ẹjọ́ kò tẹ́milọ́rùn. +Ti won si ti to ejo merin ti won koko fe gbo sile , Tí wọ́n sì ti to ẹjọ́ mérin tí wọ́n kọ́kọ́ fé gbọ́ sì́lẹ̀ , +Akoko ni ti Egbe Oselu Hope Democratic Party (HPD) ati Ogbeni Ambrose Owuru, to n polongo ara re ni oludije fun Aare egbe naa Àkọ́kọ́ ni ti Ẹgbẹ́ Òṣèlú Hope Democràtic Party (HPD) àti Ọ̀gbẹ́ni Ambrose Owuru, tó ń polongo ara rẹ̀ ní olùdíje fún Ààrẹ ẹgbẹ́ náà +Eleekeji ni ti Egbe Oselu (PDP) ti Alhaji Atiku Abubakar si je Oludije fun ipo Aare. Ẹlẹ́èkejì ni ti Ẹgbẹ́ Ọ̀ṣèlù (PDP) tí Alhaji Àtiku Abubakar sì jẹ́ Olùdíje fún ipo Ààrẹ. +Coalition for Change ni ejo toun je eleeketa, ti Jeff Ojinika Eni to n polongo arare gege bii oludije Aare egbe naa Coalition for Change ni ejọ́ tóun jẹ́ ẹlẹ́èkẹ́ta, tí Jeff Ojinika Ẹni tó ń polongo ararẹ̀ gẹ́gẹ́ bíi olùdíje Ààrẹ ẹgbẹ́ náà +Igbejo to sikerin ni ti Egbe People’s Democratic Movement (PDM) eleyii ti ojise Oluwa Aminchi Abu toun naa n polongo ara re gege bii oludije fun ipo Aare egbe naa Ìgbẹ́jọ́ tó ṣìkẹrin ni ti Ẹgbẹ́ People’s Democràtic Movement (PDM) eleyìí ti òjíṣẹ́ Olúwa Aminchi Abu tóun náà ń polongo ara rẹ̀ gẹ́gẹ́ bíi olùdíje fún ipò Ààrẹ ẹgbẹ́ náà +Aare Buhari ti tun fi owo soya pe oun o ni ja omo Orile ede yii kule ni igba kan-kan lori Idanileeko nipa iwuwa si asaju, Eto aabo to peye ati igbe aye irorun fun gbogbo Omo ile yii. Ààrẹ Buhari ti tún fi ọwọ́ sọ̀yà pé òun ò ní já ọmọ Orílẹ̀ èdè yìí kulẹ̀ ní ìgbà kan-kan lórí Ìdánilẹ́èkọ́ nípá ìwùwà sí asájú, Ètò ààbò tó péye àti ìgbé ayé ìrọ̀rùn fún gbogbo Ọmọ ilẹ̀ yìí. +Oro yii ni Aare so ni Moshalashi nla to wa Labuja lasiko ti won n sami osu Ramadan o ni oun yoo se Ijoba ti yoo mu iderun ba Omo Orile-ede Naijiria. Akoroyin fun Aare wa Mallam Garba Sheu ni Aare dupe lowo gbogbo Omo Naijiria ti won fi aye gba oun lati sise sin ilu lelekeji. Ọ̀rọ̀ yìí ni Aàr��� sọ ní Mósháláshí ńlá tó wà Lábùjá lásìkò tí wọn ń sàmì oṣù Ramadan ó ní òun yóò ṣe Ìjọba tí yóò mú ìdẹ̀rùn bá Ọmo Ọrilé-èdè Nàìjíríà. Akọ̀ròyìn fún Àare wa Mallam Garba Ṣheu ní Àarẹ dúpẹ́ lọ́wọ́ gbogbo Ọmọ Nàìjíríà tí wọ́n fi àyè gba òun láti ṣiṣẹ́ sin ìlú lẹ́lẹ̀kejì. +Aare ro awon Musulumi lati maa ni Ikora eni ni Ijanu lasiko lamu-lana. Ààrẹ rọ àwọn Mùsùlùmí láti máa ní Ìkóra ẹni ní Ìjánu làsìkò lámú-lánà. +Imam Moshalashi yii Sheik Abdul-Waheed Sulaimon naa tun parowa fun ironupiwada ati adura ki orile-ede wa ba le ni aabo to peye. Imam Mọshalashi yìí Sheik Abdul-Waheed Sulaimon naa tún pàrọwà fún ìrònúpìwàdà àti àdúrà kí orílẹ̀̀-edè wa ba lè ní ààbò tó peye. +Bi odun se n sunmo ni awon olugbe ipinle Eko ti fajuro bi oja se gbe owo leri to si gaju agbara won lo, ti kosi mu aye derun fun mutumuwa. Bí ọdún se n súnmọ́ ni àwọn olùgbé ìpínlẹ̀ Eko ti fajúro bí ojà se gbé owó lérí tó sì gaju agbára wọn lọ, tí kòsì mú ayé dẹrùn fún mùtúmùwà. +Lara awon eniyan ti o ba ilese Bond FM soro so pe ohun gbogbo lo gbe owo lori koja siso ni oja ti osi je ki ati la irufe akoko yii koja nira fun awon eniyan. Lára àwọn ènìyàn tí ó bá iléṣe Bond FM sọ̀rọ̀ so pé ohun gbogbo ló gbe owó lórí kọ́já sísọ ní ọjà tí ósì jẹ́ kí àti la irúfẹ́ àkókò yìí kojá nira fún àwọn ènìyàn. +Won rawo ebe si ijoba Apapo lati wa nnkan se sii, atipe lilobibo owo laarin ilu lee je ki oro aje lo soke sii, asi tun jeki igbe aye iderun wa fun gbogbo mutumuwa. Wọ́n rawọ́ ẹ̀bẹ̀ sí ìjoba Àpapọ̀ láti wá nǹkan ṣe síi, àtipé lílọbíbọ̀ owó láàrin ìlú leè jẹ́ kí ọrọ̀ ajé lọ sókè síi, ásì tún jẹ́kí ìgbé ayé ìdẹ̀rùn wà fún gbogbo mùtúmùwà. +Akinrogun ilu Epe Otunba Denge Anifowose ti kesi gbogbo omo orile-ede yii lati sowopo pelu Aare Buhari fun iyipada rere fun ile wa. Akínrógun ìlú Èpé Ọ̀túnba Dẹngẹ Anífowóṣe ti késí gbogbo ọmọ orílẹ̀-èdè yìí ĺáti sowópọ pẹ̀lú Ààrẹ Buhari fún ìyípadà rere fún ilẹ̀ wa. +O ni erongba ati tun ilu se eyi to se iranwo fun un lati wole lelekeeji. Ó ní èròńgbà àti tún ìlú ṣe èyí tó ṣe ìrànwọ́ fún un láti wọlé lẹ́lẹ́kèejì. +Otunba Anifowose ni saa keji yoo mu iyipada otun wa bi Aare se ti fi ipa re lele fun orilede yii. Ọ̀túnba Anífowóṣe ní sáà kejì yóò mú ìyípadà ọ̀tun wá bí Àarẹ ṣe ti fi ipa rẹ̀ lélẹ̀ fún orílèdè yìí. +O tun dupe lowo awon olugbe ipinle Eko bi won se dibo lopo yanturu fi gbe Gomina Sanwo-Olu wole ati pe gomina yii ni imo ijinle lati lee so ipinle Eko di ilu apewo fun awon Onisowo. Ó tún dúpẹ́ lọ́wọ́ àwọn olùgbé ìpínlẹ̀ Èkó bí wọ́n ṣe dìbò lópò yanturu fi gbé Gómìnà Sanwó-Olú wọlé àti pé gómìnà yìí ní ìmọ̀ ìjìnlẹ̀ láti leè ṣọ ìpínlẹ̀ Èkó di ìlú àpéwò fún àwọn Oníṣòwò. +Otunba Denge nigba to n ki Gomina to kogba wole, iyen Akinwunmi Ambode pe itesiwaju re a dara ati pe Sanwo-Olu yoo ma tesiwaju ninu alaale Asiwaju won. Ọ̀tùnba Dẹngẹ nígbà tó ń kí Gómìnà tó kógbá wọlé, ìyẹn Akinwunmi Ambọde pé ìtẹ̀síwájú rẹ̀ á dára àti pé Sanwó-Olú yóò ma tẹ̀síwájú nínú àlàálẹ̀ Asíwáju wọn. +Ijoba ipinle Eko ti n se eto labenu lati ko ekun ile iwosan ijoba to wa ni idagbasoke Amuwo-Odofin. Ìjọba ìpínlẹ̀ Èkó ti ń ṣe ètò lábẹ́nú láti kọ́ ẹ̀kún ilé ìwòsán ìjọba tó wà ní ìdàgbàsókè Àmúwò-Ọdòfin. +Igba keji Oga agba ajo eleto ilera Dokita Olufunmilola Esho lo so oro yii nibi ipade to lo se ni ile iwosan yii leka ti igbebi ati omo wewe ‘ Igbá kejì Ọ̀gá àgbà àjọ elétò ìlera Dókítà Olúfúnmilọla Èṣhọ́ ló sọ ọ̀rọ̀ yìí níbi ìpàdé tó lọ ṣe ní́ ilé ìwòsàn yìí lẹ́ka ti ìgbẹ̀bí àti ọmọ wẹ́wẹ́ ‘ +Dokita Esho ni ijoba n gbero lati ko ekun ile iwosan yii ki o le to lo fun awon olugbe agbegbe naa. Dókítà Ẹ̀shọ́ ní ìjọba ń gbèrò láti kọ́ ẹ̀kún ilé ìwòsàn yìí kí ó le tó lò fún àwọn olùgbé àgbègbè náà. +Bee lotun ro awon tori jaje lagbegbe ohun lati kun ijoba lowo, ki won fi lee pese iwosan to yanranti, ti owo re ko si gunpa fun awon eniyan. Bẹ́ẹ̀ lótún rọ àwọn tórí jájẹ lágbègbè ọ̀hún láti kún ìjọba lọ́wọ́, kí wọn fi leè pèsè ìwòsàn tó yanrantí, tí owó rẹ̀ kò sì gunpá fún àwọn ènìyàn. +Ajo to nse eto iforuko sile awon Oluko ti ni ko si ipada seyin ninu gbedeke ti won fun won pe toba di ojo kokanlelogbon osu kejila odun yii lawon o yo awon Oluko ti ko kunju osuwon danu bi eni yo jiga lawon ile eko wa. Ojogbon Segun Ajiboye to je Akowe ajo yii loso bee niilu ibadan pe (Awifun ni koto dani agba ijakadi ni) o ni o ti pe ti won ti n kede fun awon oluko naa lati lo fi oruko sile labe ajo yii ki won si gba onte ase. Àjọ tó ńṣe ètò ìforúkọ sílẹ̀ àwọn Olùkó ti ní kò sí ìpadà sẹ́yìn nínú gbèdéke tí wọ́n fún wọn pé tóbá di ọjọ́ kọkànlélọ́gbọ̀n oṣù kejìlá ọdún yìì làwọn ó yọ àwọn Olùkó tí kò kúnjú òṣùwọ̀n danù bí ení yọ jìgá láwọn ilé ẹ̀kọ́ wa. Ọ̀jọ̀gbọ́n Ṣẹ́gun Ajíbóyè tó jẹ́ Akọ̀wé àjọ yìí lósọ bẹ́ẹ̀ níìlú ìbàdàn pé (Awífún ni kót́ó dáni àgbà ìjakàdi ni) ó ní ó tí pẹ tí wọ́n ti ń kéde fún àwọn olùkọ́ náà láti lọ fi orúkọ̀ sílẹ̀ lábẹ́ àjọ̀ yìí kí wọ́n sì gba òǹtẹ̀ àṣẹ. +O ni ojo keje ninu osu kefa ni Ajo to n se akoso eko nileyi ti fi iwe sowo si gbogbo Alase ile eko pata-pata lati da awon Oluko ti ko kunju osuwon duro jake-jado ile yii. Ó ní ọjọ́ keje nínú oṣù kẹfà ni Àjọ tó ń ṣe àkóso ẹ̀kọ́ nílẹ̀yí ti fi ìwé ṣọwọ́ sí gbogbo Aláṣe ilé ẹ̀kọ́ pátá-pátá láti da àwọn Olùkọ́ tí kò kúnjú òṣùwọ̀n dúró jákè-jádò ilẹ̀ yìí. +O ro awon ti koi foruko sile lati lo fi oruko sile ki asiko ti won fun won to pe. Ó rọ àwọn tí kòì forúkọ sílẹ̀ láti lọ fi orúkọ sílẹ̀ kí àsìkò tí wọ́n fún wọn tó pé. +Won ti ro awon Oga ninu ere idaraya lati ma mojuto awon odo agbaboolujeun lati kilo fun won nidi lilo egbogi oloro paapaa bi won se n gbe lawon ese kuku ati pe ko le rorun fun ijoba nikan lati dawon lekun iwa yii. Wọ́n ti rọ àwọn Ọ̀gá nínú eré ìdárayá láti má mójútó àwọn ọ̀dọ́ agbábọ́ọ̀lùjẹun láti kìlò fún won nídi lílo egbògi olóró pàápàá bí wọ́n ṣe ń gbe láwọn ẹsẹ̀ kùkú àti pé kò le rorún fún ìjọba nìkan láti dáwọn lẹ́kun ìwà yìí. +Ogbontarigi ninu egbe oselu (APC) Ogbeni Wale Adelana lo ke gbanjare oro yii nibi ayajo gbigbe Ogunti Oogun oloro eleyii ti ajo agbaye ya soto. Ògbóntàrigì nínú ẹgbẹ́ òṣèlù (APC) Ọ̀gbẹ́ni Wálé Adélànà ló ké gbànjarè ọ̀rọ̀ yìí níbi àyájọ́ gbígbé Ogunti Oògùn olóró eléyìí tí àjọ àgbáyé yà sọ́tọ̀. +Ogbeni Adelana ni (ilekun ajo kan loro yii) ti o si ti dan-dan fun gbogbo ojulowo omo orile ede yii lati sowopo pelu ajo to n kilo iwa ibaje nitori pe awon odo eni lasiwaju orile ede yii toba di lola. Ọ̀gbẹ́ni Adélàná ní (ilèkùn àjọ kàn lọ̀rọ̀ yìí) tí ó sì ti dan-dan fún gbogbo ojúlówó ọmọ orílẹ̀ èdè yìí láti sowọ́pọ̀ pẹ̀lú àjọ tó ń kìlọ̀ ìwà ìbàjẹ́ nítorí pé àwọn ọ̀dọ́ èní laṣiwajú orílẹ̀ èdè yìí tóbá di lọ́la. +Bakan naa lotun pe awon Obi ati Alagbato si akiyesi lati wo irufe awon ore ti omo won n ba rin. Bákan náà lótún pe àwọn Òbí àti Alágbàtó sí àkíyèsí láti wo irúfẹ́ àwọn ọ̀rẹ́ tí ọmọ wọn ń bá rìn. +Sise imojuto asa wa ati sise akosile e ni won ni o tidi dan-dan fun omo Naijiria, lati lee fi ran awon iran to nbo lowo Ṣí́ṣe ìmójútó àṣà wa àti ṣíṣe àkọsílè ẹ̀ ni wọ́n ní ó tidi dan-dan fún ọmọ Nàìjíríà, láti leè fi ran àwọn ìran tó ńbọ̀ lọ́wọ́ +Igbakeji Gomina ipinle Ogun Onimo-Ero Noimot Salako Oyedele lo pe ipe itaniji yii nibi ifilole iwe ti won pe ni “Ilu Ota Awori” to waye ni Maryland ipinle Eko. Igbákej̀i Gómìnà ìpínlẹ̀ Ògun Onímọ̀-Ẹ̀rọ Noimọt Sàlàkọ́ Oyèdélé ló pe ìpè ìtaníjí yìí níbi ìfilọ́lẹ̀ ìwé tí wọ́n pè ní “Ìlú Ọ̀tà Àwórì” tó wáyé ní Maryland ìpínlẹ̀ Èkó. +Oyedele to gbosuba fun Onkowe to si tun ni ki awon onkowe toku o kose lara won kawon naa o ko itan manigbagbe ti yoo wulo fun asa wa lojo iwaju. Oyèdélé to gbóṣùbà fún Òǹkọ̀wé tó sì tún ní kí àwọn òǹkọ̀wé tókù ó kọ́ṣe lára wọn káwọn náá ò kọ ìtàn mánigbàgbé tí yòò wúlò fún àṣà wa lọ́jọ́́ iwájú. +Loro ti kabiyesi Oba Abdu Kabir Adeyemi Oba Lanlege (Olota ti ilu Ota) to ni ilu Ota ni akoko ninu ile Awori to koko se iwe itan. Lọ̀rọ̀ tí kábíyèsí Ọba Abdu Kabir Adéyẹmí Oba Lánlẹ́gẹ́ (Ọlótà ti ilú Ọ̀tà) tó ní ìlú Ọ̀tà ni àkọ́kọ́ nínú ilẹ̀ Àwórì tó kọ́kọ́ ṣe ìwé ìtàn. +Ninu oro ti Sineto to n soju fun Iwo-Oorun ipinle Ogun Asofin Tolu Odebiyii loti ro awon eka eto eko lati ma ko awon akekoo ni itan ile wa to si tun kesi awon obi lati ma so itan fun awon omo won. Nínú ọ̀rọ̀ tí Sínétọ̀ tó ń ṣojú fún Ìwọ̀-Oòrùn ìpínlẹ̀ Ogun Aṣòfin Tolú Ọdẹ́bíyìí lóti rọ àwọn ẹ́ka ètò ẹ̀kọ́ láti má kọ́ àwọn akẹ́kọ̀ọ̀ ní ìtàn ilẹ̀ wa tó sì tún késí àwọn òbi láti má sọ ìtàn fún àwọn ọmọ wọn. +Ogbeni Frank Akinola ni o ye ki awon eya Awori o mo orirun ati Asa won eyi to si je iwuri fun un lati ka iwe ohun laka tun ka. Ọ̀gbẹ́ni Frank Akinọlá ní ó yẹ kí àwọn ẹ̀yà Àwórì ó mọ orírun àti Àṣa wọn èyí tó sì jẹ́ ìwúrí fún un láti ka ìwé òhun lákà tún kà. +Iroyin yajo yajo to desi yara iroyin wa ni pe, ile Alaja meta kan to wa ni agbegbe Fagba iju ni ipinle eko ti da wo lule. Ìròyìn yájó yàjó tó désí yàrá ìròyìn wa ní pe, ilé Alájà méta kan tó ẁa ní agbègbè Fágbà ìjú ní ìpínlẹ̀ èkó ti dà wó lulẹ̀. +Ninu iroyin to tewa lowo ni pe awon eniyan ti ijanba naa kolu ni won tiko kuro nibe ti won siti gbe awon to farapa losi ile iwosan nibi ti won ti n gba itoju. Nínú ìròyìn tó tẹ̀wá lọ́wọ́ ni pé àwọn ènìyàn tí ìjànbá náà kọlù ni wọ́n tikó kúrò níbẹ̀ tí wọn sìti gbé àwọn tó farapa lọsí ilé ìwòsàn níbi tí wọ́n tí ń gba ìtọ́jú. +Won ni isele yii ko gba emi kokan ti awon eso alaabo ni eka eleto pajawiri si ti wa nibe Wọ́n ní ìṣẹ̀lẹ̀ yìí kò gba ẹ̀mí kọkan tí àwọn ẹ̀ṣọ́ aláàbò ni ẹ̀ka elétò pàjáwìrì sì ti wà níbẹ̀ +Iroyin fiye wa wi pe ile ohun ni ijoba maa wolule fun ifokanbale awon olugbe agbegbe yii. Ìròyìn fiyé wa wí pé ilé ọ̀hún ni ìjọba máa wolulẹ̀ fún ìfọ̀kànbalẹ̀ àwọn olùgbé àgbègbè yìí. +Naijiria yoo gba iko omo ogun tuntun. Nàíjíríà yóò gba ikọ̀ ọmọ ogun tuntun. +Orile ede Naijiria ti setan lati gba iko omo ogun tuntun lati fi kun awon omo ogun to wa nile lati le gbogun ti idunkooko ati eto aabo to n se sege-sege. Orílẹ̀ èdè Nàíjíríà ti setán láti gba ikọ̀ ọmọ ogun tuntun láti fi kún àwọn ọmọ ogun tó wà nílẹ̀ láti le gbógun ti ìdúnkoòkò àti ètò ààbò tó ń ṣe sége-sège. +Igbakeji aare orile ede Naijiria, ojogbon Yemi Osinbajo lo soro yii lasiko ipade ti o se pelu egbe awon alufaa lati ila oorun, Arewa Pastors Forum for Peace, nile aare to wa niluu Abuja, lojo Aje. Igbákejì ààrẹ orílẹ̀ èdè Nàíjíríà, ọ̀jọ̀gbọ́n Yemí Òsínbàjò ló sọ̀rọ̀ yìí lásìkò ìpàdé tí ó se pẹ̀lú ẹgbẹ́ àwọn àlùfáà láti ìlà oòrùn, Arewa Pastors Forum for Peace, nílé ààrẹ tó wà nílùú Àbújá, lọ́jọ́ Ajé. +Ojogbon Osinbajo tun ni; “ A n sa ipa wa lori eto aabo. Ọ̀jọ̀gbọ́n Òsínbàjò tún ní; “ À ń sa ipá wa lórí ètò ààbò. +“Gege bi e se mo pe, a n sa ipa wa lori eto aabo lorile ede yii, nipa kiko awon iko omo ogun lo si ila oorun lati koju iko olote Boko Haram. “Gẹ́gẹ́ bí ẹ se mọ̀ pé, à ń sa ipá wa lórí ètò ààbò lórílẹ̀ èdè yìí, nípa kíkó àwọn ikọ̀ ọmọ ogun lọ sí ìlà oòrùn láti kojú ikọ̀ ọlọ̀tẹ̀ Boko Haram. +Ni bayii, a fe gba awon omo ogun tuntun lati fi kun awon to wa nile, a tun ti ya owo kan soto lati fi ra irinse ogun. Ní báyìí, a fẹ́ gba àwọn ọmọ ogun tuntun láti fi kún àwọn tó wà nílẹ̀, a tún ti ya owó kan sọ́tọ̀ láti fi ra irinsẹ́ ogun. +"""Ojogbon Osinbajo tun ni ijoba aare Muhammadu Buhari ko kaaree lati maa mojuto eto aabo lorile ede yii." """Ọ̀jọ̀gbọ̀n Òsínbàjò tún ní ìjọba ààrẹ Muhammadu Buhari kò káàrẹ́ẹ̀ láti máa mójútó ètò ààbò lórílẹ̀ èdè yìí." +"Igbakeji aare wa ro egbe awon alufaa naa pe ‘Eyin eniyan Olorun,"" e wa eto ti ijoba yoo maa tele lati mojuto eto aabo." "Igbákejì ààrẹ wá rọ ẹgbẹ́ àwọn àlùfáà náà pé ‘Ẹ̀yin ènìyàn Ọlọ́run,"" ẹ wá ètò tí ìjọba yóò máa tẹ̀lé láti mójútó ètò ààbò." +Aare egbe naa, Bisobu Mbayo Japhet naa so pe awon wa sile aare lati wa satileyin fun ijoba lati tun wa sapejuwe ojogbon Osinbajo gege bi eniyan alaafia. Ààrẹ ẹgbẹ́ náà, Bisobu Mbayo Japhet náà sọ pé àwọn wá sílé ààrẹ láti wá sàtìlẹyìn fún ìjọba láti tún wá sàpèjúwe ọ̀jọ̀gbọ́n Òsínbàjò gẹ́gẹ́ bí ènìyàn àlááfíà. +A o ni fowo kun oko oju irin nitori awon mekunu- Rotimi Amaechi. A ò ní fowó kún ọkọ̀ ojú irin nítorí àwọn mẹ̀kúnù- Rotimi Amaechi. +Bi awon eniyan se n pe lati je ki won fi owo kun iye ti awon eniyan n wo oko oju irin, ki ijoba lee tete san owo ti won ya pada lati fi ra oko oju irin naa sugbon minisita fun eto irinna, Rotimi Amaechi ti ni ijoba ko ni dekun lati maa seranwo nipa fifi owo kun oko oju irin lati Abuja si Kaduna. Bí àwọn ènìyàn se ń pè láti jẹ́ kí wọ́n fi owó kún iye tí àwọn ènìyàn ń wọ ọkọ̀ ojú irin, kí ìjọba leè tètè san owó tí wọ́n ya padà láti fi ra ọkọ́ ojú irin náà sùgbọ́n mínísítà fún ètò ìrìnnà, Rotimi Amaechi ti ní ìjọba kò ní dẹ́kun láti máa sèrànwọ́ nípa fífi owó kún ọkọ̀ ojú irin láti Àbújá sí Kaduna. +Amaechi, soro yii lasiko to n ba awon akoroyin soro, pe ni gbogbo agbaye ko si ibi ti won ti n lo oko oju irin lati pa owo sapo ijoba. Amaechi, sọ̀rọ̀ yìí lásìkò tó ń bá àwọn akọrọ̀yìn sọrọ̀, pé ní gbogbo àgbáyé kò sí ibi tí wọ́n ti ń lo ọkọ̀ ojú irin láti pa owó sápò ìjọba. +"Amaechi ni “Ti a ba fi owo kun iye ti awon eniyan n wo oko oju irin, Bawo ni awon mekunu ti won n se ise ni Abuja, sugbon ti won n gbe ni Kaduna nitori owo ile""." "Amaechi ní “Tí a bá fi owó kún iye tí àwọn ènìyàn ń wọ ọkọ̀ ojú irin, Báwo ni àwọn mẹ̀kúnù tí wọn ń se isẹ́ ní Àbújá, sùgbọ́n tí wọn ń gbé ní Kàdúná nítorí owó ilé""." +Nitori naa, lati wa ojutuu si ipenija to wa nibi rira iwe irinna oko oju irin lati Abuja si Kaduna, minisita ni ile-ise to n mojuto oko oju irin Nigeria Railway Corporation (NRC) yoo tun pese awon oko oju irin tuntun. Nítorí náà, láti wá ojútùú sí ìpèníjà tó wà níbi ríra ìwé ìrìnnà ọkọ̀ ojú irin láti Àbújá sí Kàdúná, mínísítà ní ilé-isẹ́ tó ń mójútó ọkọ̀ ojú irin Nigeria Railway Corporation (NRC) yóò tún pèsè àwọn ọkọ̀ ojú irin tuntun. +Oko oju irin lati Eko si Ibadan Minisita ko fesii lori igba ti oko oju irin lati Eko si Ibadan yoo pari. Ọkọ̀ ojú irin láti Èkó sí Ìbàdàn Mínísítà kò fésìì lórí ìgbà tí ọkọ̀ ojú irin láti Èkó sí Ìbàdàn yóò parí. +Amaechi ni “Ohun ti won so fun wa ni pe won yoo pari ise naa ni osu kerin, odun 2020. Amaechi ní “Ohun tí wọn sọ fún wa ni pé wọn yóò parí isẹ́ náà ní osú kẹrin, ọdún 2020. +Sugbon won ni ipenija. Sùgbọ́n wọ́n ní ìpèníjà. +Won ko ti i ri eru won gba lati ebute oko oju omi. Wọn kò tí ì rí ẹrù wọn gbà láti èbúté ọkọ̀ ojú omi. +--- Orile ede Amerika ati Naijiria yoo towobo iwe adehun lati da $321m pada. --- Orílẹ̀ èdè Amerika àti Nàíjíríà yóò tọwọ́bọ ìwé àdéhùn láti da $321m padà. +Ijoba orile ede Naijiria ti gbaradi lati towobo iwe adehun pelu ilu New Jersey ati United States of America nipa dida $321m owo orile ede Naijiria ti won ji ko pamo si orile ede naa. Ìjọba orílẹ̀ èdè Nàíjíríà ti gbaradi láti tọwọ́bọ ìwé àdéhun pẹlu ilu New Jersey ati United States of America nípa dídá $321m owó orílẹ̀ èdè Nàíjíríà tí wọ́n jí kó pamọ́ si orílẹ̀ èdè naa. +Iwe adehun naa wa lara igbiyanju orile ede Naijiria lati ri i pe gbogbo owo ti awon obayeje kan ko salo si ile okeere ni won da pada si orile ede Naijiria. Ìwé àdéhùn náà wa lára ìgbìyànjú orílẹ̀ èdè Nàíjíríà láti rí i pé gbogbo owó tí àwọn ọ̀bàyéjẹ́ kan kó sálọ sí ilẹ̀ òkèèrè ni wọ́n dá padà sí orílẹ̀ èdè Nàíjíríà. +Minista fun eto idajo lorile ede Naijiria, Abubakar Malami ni yoo maa towobo iwe adehun ohun loruko orile ede Naijiria, ni o ti fi orile ede Naijiria sile lo si orile ede America, lojo Aiku. Mínístà fún ètò ìdájọ́ lórílẹ̀ èdè Nàíjíríà, Abubakar Malami ní yóò máa tọwọ́bọ ìwé àdéhùn ọ̀hún lórúkọ orílẹ̀ èdè Nàíjíríà, ni ó ti fi orílẹ̀ èdè Nàíjíríà sílẹ̀ lọ sí orílẹ̀ èdè America, lọ́jọ́ Àìkú. +Ipade ohun lo maa n waye lodoodun laarin orile ede Naijiria ati America lati se agbeyewo nipa ibasepo orile ede mejeeji, lona ti ibasepo won yoo tun se lee muna-doko sii. Ìpàdé ọ̀hún ló máa ń wáyé lọ́dọọdún láàrin orílẹ̀ èdè Nàíjíríà àti America láti se àgbéyẹ̀wò nípa ìbásepọ̀ orílẹ̀ èdè méjèèjì, lọ́nà tí ìbásepọ̀ wọn yóò tún se leè múná-dóko sii. +Lara awon to lo soju orile ede Naijiria nile America nibi ipade naa ni: Minisita fun oro ile-ise, eto ise ati okoowo Otunba Adeniyi Adebayo, Minisita fun eto abbo, Maj.-Gen.Bashir Magashi (rtd), Minisita fun ile okeere, Geoffrey Onyeama, oludamoran fun ijoba apapo lori eto aabo, Maj.-Gen.Babagana Monguno (rtd) ati minisita fun eto omoniyan, ajalu ati idagbasoke awujo. Lára àwọn tó lọ sojú orílẹ̀ èdè Nàíjíríà nílẹ̀ America níbi ìpàdé náà ní: Mínísítà fún ọ̀rọ̀ ilé-isẹ́, ètò isẹ́ àti okoòwò Otúnba Adéníyì Adébáyò, Mínísítà fún ètò abbo, Maj.-Gen.Bashir Magashi (rtd), Mínísítà fún ilẹ́ ókeeré, Geoffrey Onyeama, olùdámọ̀ràn fún ìjọba àpapọ̀ lórí ètò aabo, Maj.-Gen.Babagana Monguno (rtd) àti mínísítà fún ètó ọmọnìyàn, àjálù àti ìdàgbàsókè àwùjọ. +--- Gomina pase lati mu awon adari agbegbe, bi emi se n sofo ni ipinle Plateau. --- Gómìnà pàsẹ láti mú àwọn adarí agbègbè, bí ẹ̀mí se ń sòfò ní ìpínlẹ̀ Plateau. +Emi to ti sonu ni ipinle Plateau ti di mejilelogun bayii, bi iwa ipaniyan se n tesiwaju. Ẹ̀mí tó ti sọnù ní ìpínlẹ̀ Plateau ti di méjìlélógún báyìí, bi ìwà ìpànìyàn se ń tẹ̀síwájú. +Gomina Simon Lalong lo so eleyii lasiko to n se ipade pelu awon adari agbegbe lojo Isegun nile gomina to wa ni Jos, to je olu-ilu ipinle Plateau. Gomina Simon Lalong lo sọ eleyii lasiko to n se ipade pẹlu awọn adari agbegbe l���jọ Ìsẹ́gun nile gomina to wa ni Jos, to jẹ olú-ìlú ipinlẹ Plateau. +O wa fi aidunnu re han lori owo ti awon olopaa, agbofinro ati adari agbegbe ohun se mu isele naa, ni eyi ti o tun je ki iwa ipaiyan naa tun fi lee si i ju ti ateyinwa lo. Ó wá fi àìdùnnú rẹ̀ hàn lori ọwọ́ tí àwọn ọlọ́pàá, agbófinró àti adarí agbègbè ọ̀hún se mú ìsẹ̀lẹ̀ náà, ní èyí tí ó tún jẹ́ kí ìwà ìpàìyàn náà tún fi lee si ́i ju ti àtẹ̀yìnwá lọ. +Gomina tun fi aidunnu re han si bi awon agbebon kan se kolu agbegbe Ruboi ati Marish ni ijoba ibile Bokkos to wa ni ipinle naa. Gómìnà tún fi àìdùnnú rẹ̀ hàn sí bí àwọn agbébọn kan se kọlu àgbègbè Ruboi àti Marish ní ìjọba ìbílẹ̀ Bokkos tó wà ní ìpínlẹ̀ náà. +Lasiko isele buruku yii eniyan meedogun lo padanu emi won, nigba ti eniyan marun un farapa, ti opolopo dukia ati ile si jona. Lásìkò ìsẹ̀lẹ̀ burúkú yìí ènìyàn mẹ́ẹ̀dógún ló pàdánù ẹ̀mí wọn, nígbà tí ènìyàn márùn ún farapa, tí ọ̀pọ̀lọpọ̀ dúkìá àti ilé sì jóná. +Lasiko ipade ohun ni Lalong wa ka iwe ofin si eti awon to ba tun fe gbimoran lati da wahala miiran sile. Lásìkò ìpàdé ọ̀hún ni Lalong wá ka ìwé òfin sí etí àwọn tó bá tún fẹ́ gbìmọ̀ràn láti dá wàhálà mííràn sílẹ̀. +O wa pase pe ki won mu awon adari agbegbe nibi ti wahala naa ti waye, titi ti won yoo fi mu awon afurasi to lowo ninu wahala naa. Ó wá pàsẹ pé kí wọn mú àwọn adarí àgbègbè níbi tí wàhálà náà ti wáyé, títí tí wọn yóò fi mú àwọn afurasí tó lọ́wọ́ nínú wàhálà náà. +Komisona olopaa fun ipinle Plateau, Isaac Akinmoyede, je okan lara awon to wa nibi ipade ohun. Kọmísọ́nà ọlọ́pàá fún ìpínlẹ̀ Plateau, Isaac Akínmóyèdé, jẹ́ ọ̀kan lára àwọn tó wà níbi ìpàdé ọ̀hún. +O wa kilo fun awon adari agbegbe ohun lati maa se gba iwa odaran laaye ni agbegbe won. Ó wá kìlọ̀ fún àwọn adarí àgbègbè ọ̀hún láti máa se gba ìwà ọ̀daràn láàyè ní agbègbè wọn. +Ipade naa waye leyin isele ti o gba emi awon eniyan metala ni agbegbe Kwatas ni ijoba ibile Bokkos ni ipinle Plateau. Ìpàdé náà wáyé lẹ́yìn ìsẹ̀lẹ̀ tí ó gba ẹ̀mí àwọn ènìyàn mẹ́tàlá ní àgbègbè Kwatas ní ìjọba ìbílẹ̀ Bokkos ní ìpínlẹ̀ Plateau. +Gege bi awon olopaa se so pe, awon odaran daran-daran lo wa se ose ni agbegbe ohun ni asale ojo Aiku. Gẹ́gé bí àwọn ọlọ́pàá se sọ pé, àwọn ọ̀daràn daran-daran ló wá se ọsẹ́ ní agbègbè ọ̀hún ní àsálẹ́ ọjọ́ Àìkú. +--- Ijamba ina ni oja Balogun niluu Eko. --- Ìjàḿbà iná ní ọjà Balogun nílùú Eko. +Ijamba ina n sele lowo-lowo ni oja Balogun niluu Eko bayii,. Ìjàḿbà iná ń sẹlẹ lọ́wọ́-lọ́wọ́ ní ọjà Balogun nílùú Eko báyìí,. +Eleyii waye leyin ijamba ina kan ti o sele ni oja Mushin ni ojo karun un seyin nibi ti awon oloja ti padanu oke aimoye dukia won. Eléyìí wáyé lẹ́yìn ìjàm̀bá iná kan tí ó sẹlẹ̀ ni ọjà Mushin ní ọjọ karun un sẹ́yìn níbi tí àwọn ọlọ́jà ti pàdánù ọ̀kẹ́ àìmọye dúk̀ía wọn. +--- Awon agbebon pa eniyan metala ni ipinle Plateau. --- Àwọn agbébọ́n pa ènìyàn mẹ́tàlá ní ìpínlẹ̀ Plateau. +Aare orile ede Naijiria , Muhammadu Buhari ti fi aidunu re han si bi awon agbebon se pa eniyan metala ni ipinle Plateau, aare wa fi da awon omo ipinle naa loju pe,gbogbo iwa ipaniyan, idigunjale, ijinigbe ati awon iwa odaran miiran ko ni pe di afiseyin ti eegun n fi aso. Ààrẹ orílẹ̀ èdè Naijiria , Muhammadu Buhari ti fi àìdùnú rẹ̀ hàn sí bí àwọn agbébọn se pa ènìyàn mẹ́tàlá ní ìpínlẹ̀ Plateau, ààrẹ wá fi dá àwọn ọmọ ìpínlẹ̀ náà lójú pé,gbogbo ìwà ìpànìyàn, ìdígunjalè, ìjínigbé àti àwọn ìwa ọ̀daràn mìíràn kò ní pẹ́ di àfisẹ́yìn tí eégún ń fi asọ. +“Aare Buhari wa ro awon eniyan naa pe “ ko si anfaani nibi esan, ikoriira ati iwa ipa nibi ti eleya pupo, elesin ati asa orisiirisi ba wa, gege bi orile ede Naijiria, ti a wa yii. “Ààrẹ Buhari wá rọ àwọn ènìyàn náà pé “ kò sí ànfààní níbi ẹ̀san, ìkórìíra àti ìwà ipá níbi tí ẹlẹ́yà púpọ̀, ẹlẹ́sìn àti àṣà orísìírìsí bá wà, gẹ́gẹ́ bí orílẹ̀ èdè Nàíjíríà, tí a wà yíí. +’’ Aare wa ro awon adari elesin ati adari agbegbe naa lati ro awon odo won nipa ibasepo alaafia. ’’ Ààrẹ wá rọ àwọn adarí ẹlẹ́sìn àti adarí agbègbè náà láti rọ àwọn ọ̀dọ́ wọn nípa ìbásepọ̀ àlááfíà. +Aare Buhari wa ba awon ebi ati ijoba ipinle Plateau kedun lori isele buruku ohun. Ààrẹ Buhari wá bá àwọn ẹbí àti ìjọba ìpínlẹ̀ Plateau kẹ́dùn lórí ìsẹ̀lẹ̀ burúkú ọ̀hún. +--- Naijiria ati Netherland yoo fowosowopo lori eto eko. --- Nàíjíríà àti Netherland yóò fọwọ́sowọ́pọ̀ lórí ètọ ẹ̀kọ́. +Ijoba orile ede Naijiria ati Netherlands ti fohunsokan lati fowosowopo lori eto eko, ki ibasepo orile ede mejeeji naa tun le fese mule sii. Ìjọba orílẹ̀ èdè Nàíjíríà àti Netherlands ti fohùnsọ̀kan láti fọwọ́sowọ́pọ̀ lórí ètọ ẹ̀kọ́, kí ìbásepọ̀ orílẹ̀ èdè méjéèjì náà tún le fẹsẹ̀ múlẹ̀ síi. +Akowe ijoba ajo to n mojuto eto eko, Sonny Echono, lo soro niluu Abuja, lasiko ti iko ile-eko orile ede Netherlands Institute of International Relations Clingendael, ti ogbeni Monika Sie Dhian Ho, je adari re, yoju sii. Akọ̀wé ìjọba àjọ tó ń mójútó ètò ẹ̀kọ́, Sonny Echono, ló sọ̀rọ̀ nílùú Àbújá, lásìkò tí ikọ̀ ilé-ẹ̀kọ́ orílẹ̀ èdè Netherlands Institute of International Relations Clingendael, tí ọ̀gbẹ́ni Monika Sie Dhian Ho, jẹ́ adarí rẹ̀, yọjú síí. +Akowe ijoba fun ajo ohun ni orile ede Naijiria yoo je anfaani pupo nipa ifowosowopo naa. Akọ̀wé ìjọba fún àjọ ọ̀hún ní orílẹ̀ èdè Nàíjíríà yóò jẹ́ ànfààní púpọ̀ nípa ìfọwọ́sowọ́pọ̀ náà. +"Gege bi akowe naa se so o ni, “Orisiirisii ona nipa eto eko lo nilo iranwo lati odo awon olokoowo lati ile okeere""." "Gẹ́gẹ́ bí akọ̀wé náà se sọ ó ní, “Orísìírísìí ọ̀nà nípa ètò ẹ̀kọ́ ló nílò ìrànwọ́ láti ọ̀dọ̀ àwọn olókoòwò láti ilẹ̀ òkèèrè""." +Sonny Echono so pe ijoba orile ede Naijiria ti setan lati ba awon to ba nifee si eto okoowo lori eko lorile ede yii se. Sonny Echono sọ pé ìjọba orílẹ̀ èdè Nàíjíríà ti ṣetán láti bá àwọn tó bá nífẹ̀ẹ́ sí ètò okòowó lórí ẹ̀kọ́ lórílẹ̀ èdè yìí ṣe. +Echono tun wa ro ijoba orile Dutch lati tun fowosowopo pelu ijoba orile ede Naijiria lori eto ogbin, iroyin ati imo ero ati eto eko nipa ise owo. Echono tún wá rọ ìjọba orílẹ̀ Dutch láti tún fọwọ́sowọ́pọ̀ pẹ̀lú ìjọba orílẹ̀ èdè Nàíjíríà lórí ètò ọ̀gbìn, ìròyìn àti ị̀mọ̀ ẹ̀rọ àti ètò ẹ̀kọ́ nípa isẹ́ ọwọ́. +Saaju eyi ni, oludari ile -eko ohun, Monika Sie Dhian wa so pe ijoba orile Dutch, lo ran awon wa si orile ede Naijiria lati wa beere ona ti ijoba ohun yoo fi lee fowosowopo pelu ijoba orile ede Naijiria. Sáájú èyí ni, olùdarí ilé -ẹ̀kọ́ ọ̀hún, Monika Sie Dhian wá sọ pé ìjọba orílẹ̀ Dutch, ló rán àwọn wá sí orílẹ̀ èdè Nàíjíríà láti wá béèrè ọ̀nà tí ìjọba ọ̀hún yóò fi leè fọwọ́sowọ́pọ̀ pẹ̀lú ìjọba orílẹ̀ èdè Nàíjíríà. +--- Ile igbimo asofin yoo sagbeyewo eto aabo, ofin epo robi ati idibo. --- Ilé ìgbìmọ̀ asòfin yóò sàgbéyẹ̀wò ètò ààbò, òfin epo rọ̀bì àti ìdìbò. +Ile igbimo asofin lorile ede Naijiria ti se ipinnu fun odun 2020, lati mojuto eto aabo, ofin fun epo robi ati atunse ofin lori eto idibo, ni kete ti won ba ti wole lojo Isegun. Ilé ìgbìmọ̀ asòfin lórilẹ̀ èdè Nàíjíríà ti se ìpinnu fún ọdún 2020, láti mójútó ètò ààbò, òfin fún epo rọ̀bì àti àtúnse òfin lórí ètò ìdìbò, ní kété tí wọ́n bá ti wọlé lọ́jọ́ Ìsẹ́gun. +Abenugan ile igbimo asofin, Ahmad Lawan ni ohun woye bi ese eto aabo lorile ede yii se n se sege-sege bi ese telo je ojuse gbogbo won yala, ijoba apapo, ile igbimo asofin ati gbogbo awon ipele ijoba ti o wa, ijoba ipinle ati ijoba ibile ni lati mojuto. Abẹnugan ilé ìgbìmọ̀ asòfin, Ahmad Lawan ní òhun wòye bí ẹsẹ̀ ètò ààbò lórílẹ̀ èdè yìí se ń se sége-sège bí ẹsẹ̀ télọ̀ jẹ́ ojúse gbogbo wọn yálà, ìjọba àpapọ̀, ilé ìgbìmọ̀ asòfin àti gbogbo àwọn ìpele ìjọba tí ó wà, ìjọba ìpínlẹ̀ àti ìjọba ìbílẹ̀ ní láti mójútó. +O tesiwaju pe, nigba ti ile igbimo asofin ba wole lojo Isegun ojo kejidinlogbon, Odun 2020 won yoo tun sun ijokoo ohun siwaju di ojoRu ni ibamu pelu ilana won lati bu ola fun okan ninu won ti o je Olorun nipe lasiko ajodun keresimesi ni Dubai, iyen oloogbe Muhammadu Gawo, to n soju fun Garki/Babura ni ipinle Jigawa. Ó tẹ̀síwájú pé, nígbà tí ilé ìgbìmọ̀ asòfin bá wọlé lọ́jọ́ Ìsẹ́gun ọjọ́ kejìdínlọ́gbọ̀n, Ọdún 2020 wọn yóò tún sún ìjokòó ọ̀hún síwájú di ọjọ́Rú ni ìbámu pẹ̀lú ìlànà wọn láti bu ọlá fún ọ̀kan nínú wọn tí ó jẹ́ Ọlọ́run nipé lásìkò àjọ̀dún kérésìmesì ní Dubai, ìyẹn olóògbé Muhammadu Gawo, tó ń sojú fún Garki/Babura ní ìpínlẹ̀ Jigawa. +--- Ijoba ipinle Cross River n fe atileyin fun ibudo omi okun. --- Ìjọba ìpínlẹ̀ Cross River ń fẹ́ àtìlẹ́yìn fún ìbùdó omi òkun. +Ijoba ipinle Cross River ti ro ijoba apapo lati satileyin fun oju ona marose ati ibudo omi okun to wa ni Bakasi ti ipinle naa ti dawole. Ìjọba ìpínlẹ̀ Cross River ti rọ ìjọba àpapọ̀ láti sàtìlẹyìn fún ojú ọ̀nà márosẹ̀ àti ìbùdó omi òkun tó wà ní Bakasi tí ìpínlẹ̀ náà ti dawọ́lé. +Gomina ipinle ohun, ojogbon Ben Ayade lo bebe yii lojo Aje, nile aare to wa niluu Abuja, leyin ipade ti o se pelu aare Muhammadu Buhari. Gómìnà ìpínlẹ̀ ọ̀hún, ọ̀jọ̀gbọ́n Ben Ayádé lọ bẹ̀bẹ̀ yìí lọ́jọ́ Ajé, nílé ààrẹ tó wà nílùú Àbújá, lẹ́yìn ìpàdé tí ó se pẹ̀lú ààrẹ Muhammadu Buhari. +Gomina naa so pe ise akanse meji ni ijoba ohun ti gunle, ni eyi ti o se pataki si ipinle Cross River ati orile ede Naijiria. Gómìnà náà sọ pé isẹ́ àkànṣe méjì ní ìjọba òhun tí gùnlé, ní èyí tí ó se pàtàkì sí ìpínlẹ̀ Cross River àti orílẹ̀ èdè Nàíjíríà. +O ni: “Mo gboroyin fun aare Buhari fun eto iranlowo re si gbogbo omo orile ede Naijiria ati paapaa julo fun ipinle Cross River. Ó ní: “Mo gbóróyìn fún ààrẹ Buhari fún ètò ìrànlọ́wọ́ rẹ̀ sí gbogbo ọmọ orílẹ̀ èdè Nàíjíríà àti pàápàá jùlọ fún ìpínlẹ̀ Cross River. +Sibesibe ijiroro wa kii se lori igbagbo ti a ni ninu isejoba yii nikan sugbon a tun jiroro nipa ohun ti o ju epo robi lo. Síbẹ̀síbẹ̀ ìjíròrò wa kìí se lórí ìgbàgbọ́ tí a ní nínú ìsèjọba yìí nìkan sùgbọ́n a tún jíròrò nípa ohun tí ó ju epo rọ̀bì lọ. +Gomina Ayade wa fokan gbogbo awon omo ipinle Rivers bale pe, oun yoo tubo maa tepele mo awon ise akanse ti awon eniyan yoo maa je igbadun re. Gómìnà Ayade wá fọkàn gbogbo àwọn ́ọmọ ìpínlẹ̀ Rivers balẹ̀ pé, òun yóò túbọ̀ máa tẹpẹlẹ mọ́ àwọn isẹ́ àkànse tí àwọn ènìyàn yóò máa jẹ ìgbádùn rẹ̀. +O tesiwaju pe ijoba ipinle naa ti pinnu lati fun egberun meji awon odo ni ise nipa eto idagbasoke ohun ogbin. Ó tẹ̀síwájú pé ìjọba ìpínlẹ̀ náà tí pinnu láti fún ẹgbẹ̀rún méjì àwọn ọ̀dọ́ ní isẹ́ nípa ètò ìdàgbàsókè ohun ọ̀gbìn. +Gomina tun so pe aare Buhari ko ni pe wa si ipinle naa lati wa se ifilole awon eto ironilagbara fun awon odo bi i ‘eto G-Money ’. Gómìnà tún sọ pé ààrẹ Buhari kò ní pẹ́ wá sí ìpínlẹ̀ náà láti wá se ìfilọ́lẹ̀ àwọn ètò ìrónilágbára fún àwọn ọ̀dọ́ bí i ‘ètò G-Money ’. +--- Ile-ise ogun ofurufu ti dana sun ibudo iko olote (ISWAP) ni ipinle Borno. --- Ilé-isẹ́ ogun òfurufú ti dáná sun ibùdó ikọ̀ ọlọ̀tẹ̀ (ISWAP) ní ìpínlẹ̀ Borno. +Ile-ise iko omo ogun ofurufu (Nigerian Air Force NAF) ti dana sun ibudo iko olote, Islamic State of West Africa Province, (ISWAP) to wa ni Gashigar ni ipinle Borno. Ilé-isẹ́ ikọ̀ ọmọ ogun òfurufú (Nigerian Air Force NAF) ti dáná sun ibùdó ikọ̀ ọlọ̀tẹ̀, Islamic State of West Africa Province, (ISWAP) tó wà ní Gashigar ní ìpínlẹ̀ Borno. +Ile-ise NAF so pe won tun se ikolu si ibi ti awon iko olote n sa pamo si ni awon agbegbe Tumbun Rego to wa ni Lake Chad ati Bula Bello ni agbegbe igbo Sambisa ni ipinle Borno. Ilé-isẹ́ NAF sọ pé wọn tún se ìkọ̀lù sí ibi tí àwọn ikọ̀ ọlọ̀tẹ̀ ń sá pamọ́ sí ní àwọn agbègbè Tumbun Rego tó wà ní Lake Chad àti Bula Bello ní agbègbè igbó Sambisa ní ìpínlẹ̀ Borno. +Air Commodore Ibikunle Daramola, NAF to je adari eka ibara-eni-sepo ati iroyin lo soro yii niluu Abuja lati so nipa ikolu ori afefe ti iko omo ogun ofurufu, Air Task Force (ATF) of Operation LAFIYA DOLE se lati fi dana sun iko olote. Air Commodore Ìbíkúnlé Dáramólá, NAF tó jẹ́ adarí ẹka ìbára-ẹni-sepọ̀ àti ìròyìn ló sọ̀rọ̀ yìí nílùú Àbújá láti sọ nípa ìkọlù orí afẹ́fẹ́ ti ikọ̀ ọmọ ogun òfurufú, Air Task Force (ATF) of Operation LAFIYA DOLE se láti fi dáná sun ikọ̀ ọlọ̀tẹ̀. +--- Ijoba apapo ko nilo lati ya owo nile okeere – SGF. --- Ìjọba àpapọ̀ kò nilò láti ya owó nílẹ̀ òkèèrè – SGF. +Akowe agba fun ijoba apapo lorile ede Naijiria, Boss Mustapha ti ni ti ijoba ba lee maa ri owo nipa sisan owo –ori, won ko nilo lati tun ya owo mo. Akọ̀wé àgbà fún ìjọba àpapọ̀ lórílẹ̀ èdè Naijiria, Boss Mustapha ti ní ti ìjọba bá leè máa rí owó nípa sísan owó –orí, wọn kò nílò láti tún yá owó mọ́. +Boss Mustapha soro yii ni ofiisi re lasiko ti alaga ile-ise to n mojuto eto bi owo se n wole lorile ede Naijiria (FIRS), Mohammed M. Nami se e -kaare, e -n- le- nibe -yen sii. Boss Mustapha sọ̀rọ̀ yìí ni ọ́fíìsì rẹ̀ lásìkò tí alága ilé-isẹ́ tó ń mójútó ètò bí owó se ń wọlé lórílẹ̀ èdè Nàíjíríà (FIRS), Mohammed M. Nami se ẹ́ -kááre, ẹ -ǹ- lẹ́- níbẹ̀ -yẹn sii. +Boss Mustapha tesiwaju pe ijoba apapo nilo gbogbo owo lati lee je ki o se oju re. Boss Mustapha tẹ̀síwájú pé ìjọba àpapọ̀ nílò gbogbo owó láti leè jẹ́ kí ó se ojú rẹ̀. +O wa ki alaga ati igbimo re ku ori –ire fun ipo tuntun won. Ó wá kí alága àti ìgbìmọ̀ rẹ̀ k�� orí –ire fún ipò tuntun wọn. +--- Aare Buhari pase lati kolu janduku,odaran ati ole lori afefe ni ipinle Niger. --- Ààrẹ Buhari pàsẹ láti kọlu jàǹdùkú,ọ̀daràn àti olè lórí afẹ́fẹ́ ní ìpínlẹ̀ Niger. +Aare Muhammadu Buhari ti pase pe ki awon omo ogun ori ofurufu bere ikolu ori afefe lati gbogun ti gbogbo awon janduku,odaran ati ole ti won n lo inu igbo lati se ise ibi won ni awon ipinle Kaduna, Niger ati Zamfara Aare ti ri idaniloju pe bi eruku oju ojo se n kuro loju ofurufu, awon iko omo ogun ori afefe yoo bere lose yii lati maa se ikolu si gbogbo ibi ti awon odaran daran-daran maa n sa pamo si lati se awon eniyan ni ijamba paapaa julo ni agbegbe Dogon Gona ni ipinle Niger,to je aarin gbungbun orile ede Naijiria. Ààrẹ Muhammadu Buhari ti pàsẹ pé kí àwọn ọmọ ogun orí òfurufú bẹ̀rẹ̀ ìkọlù orí afẹ́fẹ́ láti gbógun ti gbogbo àwọn jàǹdùkú,ọ̀daràn àti olè tí wọ́n ń lo inú igbó láti se isẹ́ ibi wọn ní àwọn ìpínlẹ̀ Kaduna, Niger ati Zamfara Ààrẹ ti rí ìdánilójú pé bí eruku ojú ọjọ́ ṣe ń kúrò lójú òfurufú, àwọn ikọ̀ ọmọ ogun orí afẹ́fẹ́ yóò bẹ̀rẹ̀ lọ́sẹ̀ yìí láti maa ṣe ikọlu si gbogbo ibi ti àwọn ọ̀daràn daran-daran máa n sa pamọ́ sí láti se àwọn ènìyàn ní ìjàm̀bá pàápàá jùlọ ni agbègbè Dogon Gona ni ipinlẹ Niger,tó jẹ́ ààrin gbùngbùn orílẹ̀ èdè Nàíjíríà. +Aare Buhari wa sapejuwe awon ikolu to n waye ni agbegbe ohun, ni eyi ti opolopo awon eniyan ti padanu emi won bi “ofo fun orile ede yii. Ààrẹ Buhari wá sàpèjúwe àwọn ìkọlù tó ń wáyé ní agbègbè ọ̀hún, ní èyí tí ọ̀pọ̀lọpọ̀ àwọn ènìyàn ti pàdánù ẹ̀mí wọn bí “òfò fún orílẹ̀ èdè yìí. +"""Ni ibamu ilana yii, ile-ise omo ogun ofurufu ati agbofinro orile ede Naijiria ti setan lati bere ise ni pereu lati se ikolu si awon odaran niluu Minna, ni ipinle Niger lati pese iranwo fun iko omo ogun ofurufu." """Ní ìbámu ìlànà yìí, ilé-isẹ́ ọmọ ogun òfurufú àti agbófinró orílẹ̀ èdè Nàíjíríà ti setán láti bẹ̀rẹ̀ iṣẹ́ ní pẹrẹu láti ṣe ìkọlù sí àwọn ọ̀daràn nílùú Minna, ní ìpínlẹ̀ Niger láti pèsè ìrànwọ́ fún ikọ̀ ọmọ ogun òfurufú." +Aare Buhari wa ba ijoba ipinle Niger ati awon omo ipinle Niger kedun lori ikolu ati ofo emi to sele ni ipinle naa. Ààrẹ Buhari wá bá ìjọba ìpínlẹ̀ Niger àti àwọn ọmọ ìpínlẹ̀ Niger kẹ́dùn lórí ìkọlù àti òfò ẹ̀mí tó sẹlẹ̀ ní ìpínlẹ̀ náà. +Aare wa fi da awon to farapa nibi isele naa loju pe orile ede Naijiria ko ni gbagbe won. Ààrẹ wá fi dá àwọn tó farapa níbi ìsẹ̀lẹ̀ náà lójú pé orílẹ̀ èdè Nàíjíríà kò ní gbàgbé wọn. +--- India yoo ran Naijiria lowo nipa eto aje, okoowo, aabo,eko. --- India yóò ran Nàíjíríà lọ́wọ́ nípa ètò ajé, okòòwò, ààbò,ẹ̀kọ́. +Orile ede India ti so pe ohun setan lati tubo fowosowopo pelu orile ede Naijiria nipa eto aje, okoowo, aabo, eko, oko ofurufu ati eto igbafe nipa ilera fun anfaani orile ede mejeeji. Orílẹ̀ èdè India ti sọ pé òhun setán láti túbọ̀ fọwọ́sowọ́pọ̀ pẹ̀lú orílẹ̀ èdè Nàíjíríà nípa ètò ajé, okòòwò, ààbò, ẹ̀kọ́, ọkọ̀ òfurufú àti ètò ìgbafẹ́ nípa ìlera fún àǹfààní orílẹ̀ èdè méjéèjì. +Asoju orile ede Inidia ni Naijiria, Arakunrin Abhay Thakur soro yii lasiko ti orile ede ohun n se ayeye aadorin odun ti won gba ominira ati ogota odun ti orile ede mejeeji naa n ba ara won se papo, ni eyi to waye niluu Abuja, lorile ede Naijiria. Asojú orílẹ̀ èdè Inidia ní Nàíjíríà, Arákùnrin Abhay Thakur sọ̀rọ̀ yìí lásìkò tí orílẹ̀ èdè ọ̀hún ń se ayẹyẹ àádọ́rin ọdún tí wọń gba òmìnira àti ọgọ́ta ọdún tí orílẹ̀ èdè méjèèjì náà ń bá ara wọn se papọ̀, ní èyí tó wáyé nílùú Àbújá, lórílẹ̀ èdè Nàíjíríà. +Abhay Thakur salaye pe “India je alabaasepo ninu eto isowo ti o tobi julo pelu orile ede Naijiria, ati Naijiria naa si je alabaasepo ti o tobi julo lorile ede India ni Afirika. Abhay Thakur sàlàyé pé “India jẹ́ alábàáṣepọ̀ nínú ètò ìṣòwò tí ó tóbi jùlọ pẹ̀lú orílẹ̀ èdè Nàíjíríà, àti Nàíjíríà náà sì jẹ́ alábàáṣepọ̀ tí ó tóbi jùlọ lórílẹ̀ èdè India ní Afirika. +Awon pasipaaro lori eto okoowo laarin orile mejeeji ohun ti goke agba laarin osu mejo akoko lodun 2019-20. Àwọn pàṣípààrọ̀ lórí ètò okoòwò láàrin orílẹ̀ méjèèjì ọ̀hún ti gòkè àgbà láàrin oṣù mẹ́jọ àkọ́kọ́ lọ́dún 2019-20. +Orile ede India ti pese eto iranlowo fun Naijiria nipa gbigbogun ti iko olote Boko Haram. Orílẹ̀ èdè India ti pèsè ètò ìrànlọ́wọ́ fún Nàíjíríà nípa gbígbógun ti ikọ̀ ọlọ̀tẹ̀ Boko Haram. +""" Minisita ipinle fun oro okeere lorile ede Naijiria, Zubairu Dada, naa tepele mo ifowosowopo orile ede Naijiria pelu India lona ti ibasepo awon orile mejeeji naa yoo se tun lee tesiwaju sii:" """ Mínísítà ìpínlẹ̀ fún ọ̀rọ̀ òkèèrè lórílẹ̀ èdè Nàíjíríà, Zubairu Dada, náà tẹpẹlẹ mọ́ ìfọwọ́sowọ́pọ̀ orílẹ̀ èdè Nàíjíríà pẹ̀lú India lọ́nà tí ìbásepọ̀ àwọn orílẹ̀ méjèèjì náà yóò se tún leè tẹ̀síwájú sii:" +"Zubairu so pe “ Bi orile ede Naijiria ati India se n se ayeye ogota odun lori ibasepo won, ti Inidia naa si n se ayeye aadorin odun ti won ti gba ominira, Naijiria yoo tepele mo ifowosowopo pelu India lona ti ibasepo awon orile mejeeji naa yoo se tun lee tesiwaju sii:""" "Zubairu sọ pé “ Bí orílẹ̀ èdè Nàíjíríà àti India se ń se ayẹyẹ ọgọ́ta ọdún lórí ìbásepọ̀ wọn, tí Inidia náà sì ń se ayẹyẹ àádọ́rin ọdún tí wọn ti gba òmìnira, Nàíjíríà yóò tẹpẹlẹ mọ́ ìfọwọ́sowọ́pọ̀ pẹ̀lú India lọ́nà tí ìbásepọ̀ àwọn orílẹ̀ méjèèjì náà yóò se tún leè tẹ̀síwájú síi:""" +Lati osu kokanla, odun 1958 ni orile ede India ati Naijiria ti n ba ara won se papo. Láti osù kọkànlá, ọdún 1958 ni orílẹ̀ èdè India àti Nàíjíríà ti ń bá ara wọn se papọ̀. +--- Awon aafa gbadura fun alaafia orile ede Naijiria. --- Àwọn àáfà gbàdúrà fún àlàáfíà orílẹ̀ èdè Nàíjíríà. +Apejo adura naa waye lasiko igbeyawo aburo aare Muhammadu Buhari, Hajiya Hadiza Lawal ati Muhammad Tukur Ibrahim, ti o waye ni Mosalasi ilu Abuja, ni eyi ti aare Muhammadu Buhari naa wa nibe. Àpèjọ àdúrà náà wáyé lásìkò ìgbéyàwó àbúrò ààrẹ Muhammadu Buhari, Hajiya Hadiza Lawal àti Muhammad Tukur Ibrahim, tí ó wáyé ní Mọsalasi ìlú Àbújá, ní èyí tí ààrẹ Muhammadu Buhari náà wà níbẹ̀. +Aare Buhari lo asiko ayeye naa lati gbadura fun toko-taya, bakan naa ni awon aafa lo anfaani naa lati gba opolopo adura fun eto alaafia, idurosinsin ati idagbasoke orile ede Naijiria. Ààrẹ Buhari lo àsìkò ayẹyẹ náà láti gbàdúrà fún tọkọ-taya, bákan náà ni àwọn àáfà lo ànfààní náà láti gba ọ̀pọ̀lọpọ̀ àdúrà fún ètò àlàáfíà, ìdúrósinsin àti ìdàgbàsókè orílẹ̀ èdè Nàíjíríà. +Lara awon to wa nibi igbeyawo ohun ti won soju ebi aare nibi igbeyawo naa ni Minisita ilu Abuja, Muhammed Bello pelu Dan Madamin Daura ati Alhaji Musa Haro. Lára àwọn tó wà níbi ìgbéyàwó ọ̀hún tí wọn sojú ẹbí ààrẹ níbi ìgbéyàwó náà ni Mínísítà ìlú Àbújá, Muhammed Bello pẹ̀lú Dan Madamin Daura àti Alhaji Musa Haro. +--- Naijiria ti fenuko pelu Marco lati da awon elewon pada sile. --- Nàíjíríà ti fẹnukò pẹ̀lú Marco láti dá àwọn ẹlẹ́wọ̀n padà sílé. +Aare orile ede Naijiria Muhammadu Buhari ti fenuko pelu ijoba orile ede Republic of China lati da awon omo orile ede Naijiria sugbon ti won wa logba ewon lorile ede China pada si orile ede Naijiria. Ààrẹ orílẹ̀ èdè Nàíjíríà Muhammadu Buhari ti fẹnukò pẹ̀lú ìjọba orílẹ̀ èdè Republic of China láti da àwọn ọmọ orílẹ̀ èdè Nàíjíríà sùgbọ́n tí wọ́n wà lọ́gbà ẹ̀wọ̀n lórílẹ̀ èdè China padà sí orílẹ̀ èdè Nàíjíríà. +Ipinnu yii wa lara ohun ti igbimo ijoba apapo fenuko le lori ni ojo kinni, osu keji, odun, 2018, igbimo Ijoba pase fun adajo orile ede Naijiria ti o tun je minisita fun eto idajo, Abubakar Malami lati se iwe adehun ti aare yoo bowolu. Ìpinnu yìí wá lára ohun tí ìgbìmọ̀ ìjọba àpapọ̀ fẹnukò lé lórí ní ọjọ́ kínní, oṣù kejì, ọdún, 2018, ìgbìmọ̀ Ìjoba pàsẹ fún àdájọ́ orílẹ̀ èdè Nàíjíríà tí ó tún jẹ́ mínísítà fún ètò ìdájọ́, Abubakar Malami láti se ìwé àdéhùn tí ààrẹ yóò bọwọ́lù. +Oluralowo aare fun iroyin ati ikede, Femi Adesina ti fi to awon oniroyin leti pe aare ti bowolu iwe adehun naa. Olùràlọ́wọ́ ààrẹ fún ìròyìn àti ìkéde, Fémi Adésínà ti fi tó àwọn oníròyìn létí pé ààrẹ ti bọwọ́lu ìwé àdéhùn náà. +--- Ajo EFCC yoo mu awon to ba lowo ninu iwa ibaje pada sorile Naijiria- Magu. --- Àjọ EFCC yóò mu ́àwọn tó bá lọ́wọ́ nínú ìwà ìbàjẹ̀ padà sórílẹ̀ Nàíjíríà- Magu. +Ajo to n gbogun ti sise owo ilu kumo-kumo lorile ede Naijiria, the Economic and Financial Crimes Commission(EFCC), ti ni gbogbo awon eniyan jankan-jankan to ba lowo ninu iwa ibaje sugbon ti won salo soke okun, ni awon yoo mu wa pada sorile ede Naijiria lati wa jejo. Àjọ tó ń gbógun ti síse owó ìlú kúmọ-kúmọ lórílẹ̀ èdè Nàíjíríà, the Economic and Financial Crimes Commission(EFCC), ti ní gbogbo àwọn ènìyàn jàǹkàn-jàǹkàn tó bá lọ́wọ́ nínú ìwà ìbàjẹ́ sùgbọ́n tí wọ́n sálọ sókè òkun, ni àwọn yóò mú wá padà sórílẹ̀ èdè Nàíjíríà láti wá jẹ́jọ́. +Adele ajo EFCC, ogbeni Ibrahim Magu soro yii lojo Isegun niluu Ilorin, ni ipinle Kwara pelu awon akoroyin. Adelé àjọ EFCC, ọ̀gbẹ́ni Ibrahim Magu sọ̀rọ̀ yìí lọ́jọ́ Ìṣẹ́gun nílùú Ìlọrin, ní ìpínlẹ̀ Kwara pẹ̀lú àwọn akọ̀ròyìn. +Magun tun salaye pe ajo naa ati egbe awon agunbaniro yoo se ikede ifehonuhan nipa ewu to wa nibi iwa ibaje kaakiri orile ede Naijiria lojo kerinla osu keji odun. Magun tún ṣàlàyé pé àjọ náà àti ẹgbẹ́ àwọn àgùnbánirọ̀ yóò ṣe ìkéde ìfẹ̀hónúhàn nípa ewu tó wà níbi ìwà ìbàjẹ́ káàkiri orílẹ̀ èdè Nàíjíríà lọ́jọ́ kẹrìnlá osù kejì ọdún. +Magun tun tesiwaju pe gbogbo esun nipa iwa ibaje ti ajo naa gunle ni won yoo ri i pe won yanju re, ti awon afuarasi ohun yoo foju bale ejo, ni kete ti won ba ti pari iwadii won. Magun tún tẹ̀síwájú pé gbogbo ẹ̀sùn nípa ìwà ìbàjẹ́ tí àjọ náà gùnlé ni wọn yóò ri i pé wọn yanjú rẹ̀, tí àwọn afuarasí ọ̀hún yóò fojú balé ẹjọ́, ní kété tí wọn bá ti parí ìwádìí wọn. +Magu ni kii se pe awon da ofiisi ajo EFCC sile ni Ilorin lati maa mu awon alaise. Magu ní kìí se pé àwọn dá ọfíísì àjọ EFCC sílẹ̀ ní Ìlọrin láti máa mú àwọn aláìsẹ̀. +O wa ro awon akoroyin lati fowosowopo pelu ajo naa ki won lee se aseyori. Ó wá rọ́ àwọn akọ̀ròyìn láti fọwọ́sowọ́pọ̀ pẹ̀lú àjọ náà kí wọn leè se àseyọrí. +--- Ile -ejo giga da Simon Lalong lare gege bi gomina ipinle Plateau. --- Ilé -ẹjọ́ gíga da Simon Lalong láre gẹ́gẹ́ bi gómìnà ìpínlẹ̀ Plateau. +Ile -ejo giga to wa ni ilu Abuja, orile ede Naijiria ti fonte lu Simon Lalong gege bii gomina ipinle Plateau ti won dibo yan. Ilé -ẹjọ́ gíga tó wà ní ìlú Àbújá, orílẹ̀ èdè Nàíjíria ti fòntẹ̀ lu Simon Lalong gẹ́gẹ́ bíi gómìnà ìpínlẹ̀ Plateau tí wọ́n dìbò yàn. +Ile -ejo giga ohun ni won da ejo Jeremiah Useni ti o je oludije fun ipo gomina labe egbe oselu Peoples Democratic Party (PDP) ti o gbe wa sile ejo ohun nu, pe ko fese mule lati tako ibo to gbe Simon Lalong wole gege bii gomina ipinle ohun. Ilé -ẹjọ́ gíga ọ̀hún ní wọn dá ẹjọ́ Jeremiah Useni tí ó jẹ́ olùdíje fún ipò gómìnà lábẹ́ ẹgbẹ̀ òsèlú Peoples Democratic Party (PDP) tí ó gbé wá sílé ẹjọ́ ọ̀hún nù, pé kò fẹsẹ̀ múlẹ̀ láti tako ìbò tó gbé Simon Lalong wọlè gẹ́gẹ́ bíi gómìnà ìpínlè ọ̀hún. +Ninu ejo ti adajo Adamu Galinje da ni o ti so pe olufesunkan naa ko ni eri to lee fi otito esun re mule. Nínú ẹjọ́ tí adájọ́ Adamu Galinje dá ni ó ti sọ pé olùfẹ̀sùnkàn náà kò ní ẹ̀rí tó leè fi òtítọ́ ẹ̀sùn rẹ̀ múlẹ̀. +---Ile ejo giga da ejo kotemilorun ti won pe tako aseyori Tambuwal’s gege bii gomina ipinle sokoto ---Ilé ẹjọ́ gíga da ẹjọ́ kòtémilọ́rùn tí́ wọn pè tako àṣeyọrí Tambuwal’s gẹ́gẹ́ bíi gómìnà ìpínlẹ̀ sokoto +Aminu Tambuwal oludije fun ipo gomina lati inu egbe alaburada (PDP) ni ile ejo giga ti gba gege bii eni to jawe olubori ninu idibo gomina ti odun 2019 Aminu Tambuwal olùdíje fún ipò gómìnà láti inú ẹgbẹ́ alábùradà (PDP) ní ilé ẹjọ́ gíga ti gbà gẹ́gẹ́ bíi ẹni tó jáwé olúborí nínú ìdìbò gómìnà ti ọdùn 2019 +Ninu idajo ti adajo Abba-Aji ka sode, Adajo naa da ejo kotemilorun ti egbe oselu olosusuowo (APC) ati oludije fun egbe naa Ahmad Aliyu pe danu latari pe ejo naa komunadoko to. Nínú ìdájọ́ tí adájọ́ Abba-Aji kà sóde, Adájọ́ náà dá ẹjọ́ kòtẹ́milọ́rùn ti ẹgbẹ́ òṣèlú olóṣùṣùọwọ̀ (APC) àti olùdíje fún ẹgbẹ́ náà Ahmad Aliyu pè dànù látàrí pé ẹjọ́ náà kòmúnádóko tó. +Ni ojo kejilelogun osu kokanla odun 2019 awon igbimo elenu marun un ile ejo kotemilorun, ti Adajo Usaini Murkhtar se aladari won da ejo naa sigbo. Ní ọjọ́ kejìlélógún osù kọkànlá ọdún 2019 àwọn ìgbìmọ̀ ẹlẹ́nu márùn ún ilé ẹjọ́ kòtẹ́milọ́rùn, tí Adájọ́ Usaini Murkhtar ṣe aládarí wọn da ẹjọ́ náà sígbó. +Ile ejo kotemilorun naa so pe olupejo naa koni eri to munadoko lati fi yii awon adajo naa lokan pada idi niyi ti won fi da ejo naa sigbo. Ilé ẹjọ́ kòtẹ́milọ́rùn náà sọ pé olùpẹ̀jọ́ náà kòní ẹ̀rí tó múnádóko láti fi yíí àwọn adájọ́ náà lọ́kàn padà ìdí nìyí tí wọn fi da ẹjọ́ náà sígbó. +--- Ile -ejo giga da Abdullahi Ganduje lare gege bi gomina ipinle Kano. --- Ilé -ẹjọ́ gíga da Abdullahi Ganduje láre gẹ́gẹ́ bi gómìnà ìpínlẹ̀ Kano. +Ile -ejo giga lorile ede Naijiria ti fonte lu Abdullahi Ganduje gege bi gomina ipinle Kano ti won dibo yan. Ilé -ẹjọ́ gíga lorílẹ̀ èdè Nàíjíríà ti fòntẹ̀ lu Abdullahi Ganduje gẹ́gẹ́ bi gómìnà ìpínlẹ̀ Kano tí wọ́n dìbò yàn. +Ile -ejo giga ohun ni won da ejo ti Abba Yusuf to je oludije fun ipo gomina labe egbe oselu Peoples Democratic Party gbe wa sile ejo ohun ni pe ko fese mule. Ilé -ẹjọ́ gíga ọ̀hún ni wọ́n dá ẹjọ́ tí Abba Yusuf tó jẹ́ olùdíje fún ipò gómìnà lábẹ́ ẹgbẹ́ òsèlú Peoples Democratic Party gbé wá sílé ẹjọ́ ọ̀hún ni pé kò fẹsẹ̀ múlẹ̀. +--- E je onitara ati omo orile ede Naijiria rere: Lai Mohammed. --- Ẹ jẹ́ onítara àti ọmọ orílẹ̀ èdè Nàíjíríà rere: Lai Mohammed. +Minisita fun iroyin ati asa, Alh. Lai Mohammed ti ro gbogbo awon omo orile ede Naijiria lati je olufokansin ati onitara, ki orile ede lee ni idagbasoke to ni itumo. Mínísítà fún ìròyìn àti àsà, Alh. Lai Mohammed ti rọ gbogbo àwọn ọmọ orílẹ̀ èdè Nàíjíríà láti jẹ olùfọkànsìn àti onítara, kí orílẹ̀ èdè leè ní ìdàgbàsókè tó ní ìtumọ̀. +Minisita pe ipe yii lojo Abameta pelu awon akoroyin lasiko eto igbeyawo to waye ni ile-ise awon omo ologun ori afefe, nile ijosin protestant to wa niluu Eko. Mínísítà pe ìpè yìí lọ́jọ́ Àbámẹ́ta pẹ̀lú àwọn akọ̀ròyìn lásìkò ètò ìgbéyàwó tó wáyé ní ilé-isẹ́ àwọn ọmọ ológun orí afẹ́fẹ́, nílé ìjọ́sìn protestant tó wà nílùú Èkó. +O ni iyipada ti awon omo orile ede Naijiria n fe lati odo ijoba gbodo bere lati ile enikookan. Ó ní ìyípadà tí àwọn ọmọ orílẹ̀ èdè Nàíjíríà ń fẹ́ láti ọ̀dọ̀ ìjọba gbọdọ̀ bẹ̀rẹ̀ láti ilé ẹnìkọ̀ọ̀kan. +Minisita tun tesiwaju pe “A mo riri ohun ti awon omo orile ede Naijiria n fe, ijoba ko si ni kaare lati mu gbogbo ileri ti o se se, paapaa julo nipa eto oro aje ati lati pese ise lopo janturu. Mínísítà tún tẹ̀síwájú pé “A mọ̀ rírì ohun tí àwọn ọmọ orílẹ̀ èdè Nàíjíríà ń fẹ́, ìjọba kò sì ní káàrẹ́ láti mú gbogbo ìlérí tí ó se sẹ́, páàpáà jùlọ nípa ètò ọrọ̀ ajé àti láti pèsè isẹ́ lọ́pọ̀ janturu. +“Gbogbo eniyan gbodo mo ojuse re lati je onitara ati lati maa dawole ohun ti o le da wahala sile laarin ara wa tabi si ijoba. “Gbogbo ènìyàn gbọdọ̀ mọ ojúse rẹ̀ láti jẹ onítara àti láti máa dáwọ́le ohun tí ó le dá wàhálà sílẹ̀ láàrin ara wa tàbí sí ìjọba. +--- Idagbasoke ti de ba orile ede Naijiria lati bi ogun odun seyin- Lawan. --- Ìdàgbàsókè ti dé bá orílẹ̀ èdè Nàíjíríà láti bí ogún ọdún sẹ́yìn- Lawan. +Abenugan ile igbimo asofin orile ede Naijiria, Ahmad Lawan so pe iyato nla ati idagbasoke lo ti de ba orile ede Naijiria lati bi ogun seyin , leyin ti orile ede Naijiria ti pada si ijoba tiwa-n-tiwa lodun 1999. Abẹnugan ilé ìgbìmọ̀ asòfin orílẹ̀ èdè Nàíjíríà, Ahmad Lawan sọ pé ìyàtọ̀ ńlá àti ìdàgbàsókè ló ti dé bá orílẹ̀ èdè Nàíjíríà láti bí ogún sẹ́yìn , lẹ́yìn tí orílẹ̀ èdè Nàíjíríà ti padà sí ìjọba tiwa-n-tiwa lọ́dún 1999. +"Asofin Ahmad Lawan soro yii ninu iwe apileko re nibi idanilekoo iketadinlogun ti ile –ise akoroyin Daily Trust Dialogue se agbekale re, ti won pe akori re ni “Ogun odun ijoba tiwa-n-tiwa lorile ede Naijiria: Agbara, Alailagbara ati awon anfaani re "", ti o waye niluu Abuja lojoBO." "Asòfin Ahmad Lawan sọ̀rọ̀ yìí nínú ìwé apilẹ̀kọ rẹ̀ níbi ìdánilẹ́kọ̀ọ́ ìkẹtàdínlógún ti ilé –isẹ́ akọ̀rọ̀yìn Daily Trust Dialogue se àgbékalẹ̀ rẹ̀, tí wọn pe àkòrí rẹ̀ ní “Ogún ọdún ìjọba tiwa-n-tiwa lorílẹ̀ édé Nàíjíríà: Agbára, Aláìlágbára àti àwọn ànfààní rẹ̀ "", tí ó wáyé nílùú Àbújá lọ́jọ́BỌ̀." +Aliyu Sabi Abdullahi, ti o je igbakeji alamojuto eto, nile igbimo asofin lo soju abenugan ile igbimo asofin, Lawan, ti o je alejo pataki nibi ayeye ohun. Aliyu Sabi Abdullahi, tí ó jẹ́ igbákejì alámòjútó ètò, nílé ìgbìmọ̀ asòfin ló sojú abẹnugan ilé ìgbìmọ̀ asòfin, Lawan, tí ó jẹ́ àlejò pàtàkì níbi ayẹyẹ ọ̀hún. +Abenugan ile igbimo asofin tun tepele mo awon igbese ti ile igbimo asofin ti gbe lati mu idagbasoke ba eto oro aje orile ede Naijiria. Abẹnugan ilé ìgbìmọ̀ asòfin tún tẹpẹlẹ mọ́ àwọn ìgbésẹ̀ tí ilé ìgbìmọ̀ asòfin ti gbé láti mú ìdàgbàsókè bá ètò ọ̀rọ̀ ajé orílẹ̀ èdè Nàíjíríà. +O ni ile igbimo asofin ti se opolopo ofin, ni eyi ti o ti je ki owo to n wole si apo osuwon orile ede yii tun po sii. Ó ní ilé ìgbìmọ̀ asòfin ti se ọ̀pọ̀lọpọ̀ òfin, ní èyí tí ó ti jẹ́ kí owó tó ń wọlé sí àpò òsùwọ̀n orílẹ̀ èdè yìí tún pọ̀ síi. +Lara awon eniyan pataki to wa nibi ayeye ohun ni igbakeji aare orile ede Naijiria teleri, Mohammed Namadi Sambo, ti o je alaga ayeye naa; Gomina ipinle Ekiti ati alaga awon gomina lorile ede Naijiria, Kayode Fayemi, ati alaga egbe oselu All Progressive Congress (APC) teleri, oloye John Oyegun. Lára àwọn ènìyàn pàtàkì tó wà níbi ayẹyẹ ọ̀hún ni igbákejì ààrẹ orílẹ̀ èdè Nàíjíríà tẹ́lẹ̀rí, Mohammed Namadi Sambo, tí ó jẹ́ alága ayẹyẹ náà; Gómìnà ìpínlẹ̀ Èkìtì àti alága àwọn gómìnà lórílẹ̀ èdè Nàíjíríà, Káyòdé Fáyemí, àti alága ẹgbẹ́ òsèlú All Progressive Congress (APC) tẹ́lẹ̀rí, olóyè John Oyegun. +--- Ipinle Nasarawa ti n jegbadun eto aabo to peye – Abdullahi Sule. --- Ìpínlẹ̀ Nasarawa ti ń jẹ̀gbádùn ètò ààbò tó péye – Abdullahi Sule. +Gomina ipinle Nasarawa, Abdullahi Sule ti so pe eto aabo ti fese mule si ni ipinle ohun, nipa igbese ti won gbe lati gbogun ti iwa odaran. Gómìnà ìpínlẹ̀ Nasarawa, Abdullahi Sule ti sọ pé ètò ààbò ti fẹsẹ̀ múlẹ̀ si ní ìpínlẹ̀ ọ̀hún, nípa ìgbésẹ̀ tí wọ́n gbé láti gbógun ti ìwà ọ̀daràn. +O soro yii lasiko to n ba awon akoroyin ile akede soro niluu Abuja leyin ipade ti o se pelu aare Muhammadu Buhari. Ó sọ̀rọ̀ yìí lásìkò tó ń bá àwọn akọ̀ròyìn ilé akéde sọ̀rọ̀ nílùú Àbújá lẹ́yìn ìpàdé tí ó se pẹ̀lú ààrẹ Muhammadu Buhari. +O ni: “Gege bi okan lara omo egbe oselu APC, ti mo si tun je gomina to n soju egbe naa, mo wa lati ri adari egbe wa, aare Buhari lati so nipa bi ipinle mii, ti o ni anfaani lati sunmo ilu Abuja se n lo sii, iyen Nasarawa. Ó ní: “Gẹ́gẹ́ bí ọ̀kan lára ọmọ ẹgbẹ́ òsèlú APC, tí mo sì tún jẹ́ gómìnà tó ń sojú ẹgbẹ́ náà, mo wá láti rí adarí ẹgbẹ́ wa, ààrẹ Buhari láti sọ nípa bí ìpínlẹ̀ míì, tí ó ní ànfààní láti súnmọ́ ìlú Àbújá se ń lọ síi, ìyẹn Nasarawa. +Mo ni anfaani lati so fun aare Buhari nipa bi ipinle Nasarawa se n lo, bi i eto aabo ati idagbasoke ti o ti de ba ipinle Nasarawa ‘’ Mo ní ànfààní láti sọ fún ààrẹ Buhari nípa bí ìpínlẹ̀ Nasarawa se ń lọ, bí i ètò ààbò àti ìdàgbàsókè tí ó ti dé bá ìpínlẹ̀ Nasarawa ‘’ +Gomina Sule ni oun wa ri aare Buhari lati wa dupe lowo re fun bi o se da ile-eko awon olopaa sile ni ipinle ohun. Gómìnà Sule ní òun wá rí ààrẹ Buhari láti wá dúpẹ́ lọ́wọ́ rẹ̀ fún bí ó ṣe dá ilé-ẹkọ́ àwọn ọlọ́pàá sílẹ̀ ní ìpínlẹ̀ ọ̀hún. +--- Aare Buhari yan Kingsley Obiora gege bi igbakeji gomina CBN. --- Ààrẹ Buhari yan Kingsley Obiora gẹ́gẹ́ bi igbákejì gómìnà CBN. +Aare orile ede Naijiria, Muhammadu Buhari ti foruko Kingsley Isitua Obiora ranse si ile igbimo asofin agba gege bi igbakeji gomina fun ile-ifowopamo ti ijoba apapo (CBN). Ààrẹ orílẹ̀ èdè Nàíjíríà, Muhammadu Buhari ti forúkọ Kingsley Isitua Obiora ránsẹ́ sí ilé ìgbìmọ̀ asòfin àgbà gẹ́gẹ́ bí igbákejì gómìnà fún ilé-ìfowópamọ́ ti ìjọba àpapọ̀ (CBN). +Ninu iwe ti aare Buhari fi ranse si abenugan ile igbimo asofin, Ahmad Lawan, lati yan Kingsley Isitua Obiora gege bi igbakeji gomina fun ile-ifowopamo ti ijoba apapo (CBN) wa ni ibamu pelu ofin 8(1) (2) ti o da banki CBN sile (Establishment) Act 2007. Nínú ìwé tí ààrẹ Buhari fi ránsẹ́ sí abẹnugan ilé ìgbìmọ́ asòfin, Ahmad Lawan, láti yan Kingsley Isitua Obiora gẹ́gẹ́ bí igbákejì gómìnà fún ilé-ìfowópamọ́ ti ìjọba àpapọ̀ (CBN) wà ní ìbámu pẹ̀lú òfin 8(1) (2) tí ó dá banki CBN sílẹ̀ (Establishment) Act 2007. +Omowe Obiora, ni yoo dipo Joseph Nnanna, ti o feyinti ni ojo keji, osu keji, odun 2020. Ọ̀mọ̀wé Obiora, ni yóò dípò Joseph Nnanna, tí ó fẹ̀yìntì ní ọjọ́ kejì, osú kejí, ọdún 2020. +Omowe Obiora gba oye Bachelor’s degree ninu imo eto inawo (Economics) ati isiro lati fasiti Benin, o tun ni imo ijinle ninu eto inawo (Masters in Economics) lati Fasiti ilu Ibadan, o tun gba oye omowe ninu Monetary and International Economics, lati fasiti ilu Ibadan. Ọ̀mọ̀wé Obiora gba oyè Bachelor’s degree nínú ìmọ̀ ètò ìnáwó (Economics) àti ìsirò láti fásitì Benin, ó tún ní ìmọ̀ ìjìnlẹ̀ nínú ètò ìnáwó (Masters in Economics) láti Fásitì ìlú Ìbàdàn, ó tún gba oyè ọ̀mọ̀wé nínú Monetary and International Economics, láti fásitì ìlú Ìbàdàn. +Omowe Obioraje je okan lara awon adari nile ifowopamo agbaye International Monetary Fund (IMF) ni Washington DC, lorile ede United States of America (USA). Ọ̀mọ̀wé Obioraje jé ọ̀kan lára àwọn adarí nílé ìfowópamọ́ àgbáyé International Monetary Fund (IMF) ni Washington DC, lórílẹ̀ èdè United States of America (USA). +--- Idasile Amotekun lodi si ofin orile-ede Naijiria odun 1999 – Malami. --- Ìdásilẹ̀ Àmọ́tẹ́kùn lòdì sí òfin orílẹ̀-èdè Nàíjiríà ọdún 1999 – Malami. +Ijoba orile-ede Naijiria ti ni iko eleto aabo tuntun ti awon gomina ekun Gusu orile-ede Naijiria da sile iyen, Amotekun lodi si ofin orile-ede Naijiria. Ìjọba orilẹ̀-èdè Naijiria ti ní ikọ̀ elétò ààbò tuntun ti àwọn gómìnà ẹkùn Gúsù orílẹ̀-èdè Nàíjiríà dá sílẹ̀ iyẹn, Àmọ̀tẹ́kùn lòdì sí òfin orílẹ̀-èdè Nàíjiríà. +Ninu atejade kan ti olubadamoran pataki lori iroyin ati ibara -eni sepo, Umar Gwandu so pe, Amotekun didasile egbe kii se eyi to ba ofin orile-ede Naijiria mu. Nínú àtẹ̀jáde kàn tí olùbádámọ̀ràn pàtàkì lóri ìròyìn àti ìbára -ẹni sepọ̀, Umar Gwandu sọ pé, Àmọ̀tẹ́kùn dídásílẹ̀ ẹgbẹ́ kìí ṣe èyi to ba òfin orílẹ̀-èdè Nàíjiríà mu. +Agbejoro agba fun ijoba apapo Abubakar Malami (SAN) salaye pe, oro aabo je ojuse ijoba apapo nikan ni. Agbẹjọ́rò àgbà fún ìjọba àpapọ̀ Abubakar Malami (SAN) sàlàyé pé, ọ̀rọ̀ ààbò jẹ ojúṣe ìjọba àpapọ níkàn ni. +"Atejade naa ka bayii pe "" iwe ofin orile-ede Naijiria ti odun 1999 ti fi idi re mule pe, omo–ogun ori-ile, omo–ogun oju omi, ati omo–ogun oju ofurufu, olopaa ati awon to farape nikan lo wa fun eto aabo Naijiria ati pe ijoba apapo nikan ni ofin gbaa laaye lati se idasile won." "Àtẹjáde náà ka bayìí pé "" ìwé òfin orílẹ̀-èdè Nàíjíríà ti ọdún 1999 ti fi idí rẹ̀ múlẹ̀ pé, ọmọ–ogun orí-ilẹ̀, ọmọ–ogun ojú omi, àti ọmọ–ogun ojú ofurufu, ọlọpàá àti àwọn to farapẹ́ nìkàn ló wà fún ètò ààbò Nàíjíríà àti pé ìjọba àpapọ̀ nìkan ni òfin gbáà láàyè láti ṣe ìdásílẹ̀ wọn." +"""Nitori idi eyi ko si Gomina yala eyo kan tabi lapapo to ni eto tabi agbara lati se idasile ile ise tabi ajo kankan to nise pelu eeto aabo." """Nítorí ìdí èyí kò si Gómìnà yálà ẹyọ kan tàbi lápapọ̀ to ni ẹ̀tọ tàbi agbára láti ṣe ìdásílẹ̀ ilé iṣẹ́ tàbí àjọ kankan to níṣe pẹ̀lú èètò ààbo." +--- Ile -ejo giga orile ede Naijiria yo gomina Imo, Emeka Ihedioha. --- Ilé -ẹjọ́ gíga orílẹ̀ èdè Nàíjíríà yọ gómínà Imo, Emeka Ihedioha. +Ile-ejo giga lorile ede Naijiria ti ni ki won yo gomina ipinle Imo , Emeka Ihedioha, ki ajo eleto idibo si kede Hope Uzodinma oludije fun ipo gomina labe egbe oselu, All Progressive Party (APC) gege bi gomina tuntun fun ipinle naa. Ilé-ẹjọ́ gíga lórílẹ̀ èdè Nàíjíríà ti ní kí wọ́n yọ gómínà ìpínlẹ̀ Imo , Emeka Ihedioha, kí àjọ elétò ìdìbò sí kéde Hope Uzodinma olùdíje fún ipò gómìnà lábẹ́ ẹgbẹ́ òṣèlú, All Progressive Party (APC) gẹ́gẹ́ bí gómìnà tuntun fún ìpínlẹ̀ náà. +Ninu ejo ti igbimo elenu meje ti adajo agba lorile ede Naijiria, Tanko Muhammed dari re, ni adajo, Kudirat Kekere-Ekun pase fun ajo eleto idibo orile ede Naijiria, Independent Electoral Commission (INEC) lati gba iwe eri gege bi gomina ipinle Imo lowo Ihedioha ki won si fun Uzodinma gege bi gomina tuntun fun ipinle naa. Nínú ẹjọ́ tí ìgbìmọ̀ ẹlẹ́nu méje tí adájọ́ àgbà lórílẹ̀ èdè Nàíjíríà, Tanko Muhammed darí rẹ̀, ni adájọ́, Kudirat Kekere-Ekun pàsẹ fún àjọ elétò ìdìbò orílẹ̀ èdè Nàíjíríà, Independent Electoral Commission (INEC) láti gba ìwé ẹri gẹ́gẹ́ bí gómìnà ìpínlẹ̀ Imo lọ́wọ́ Ihedioha kí wọń sì fún Uzodinma gẹ́gẹ́ bí gómìnà tuntun fun ìpínlẹ̀ náà. +--- Idajo eto idibo ipinle Kano: Adajo ile-ejo giga subu lu aisan lojiji. --- Ìdájọ́ ètò ìdìbò ìpínlẹ̀ Kano: Adájọ́ ilé-ẹjọ́ gíga subú lu àìsàn lójijì. +Ile-ejo giga to wa niluu Abuja, ti sun idajo lori eto idibo gomina ipinle Kano 2019 siwaju, nitori okan lara adajo meje to wa nile-ejo naa subu lu aisan lojiji lasiko ti ejo n lo lowo. Ilé-ẹjọ́ gíga tó wà nílùú Àbújá, ti sún ìdájọ́ lórí ètò ìdìbò gómìnà ìpínlẹ̀ Kano 2019 síwájú, nítorí ọ̀kan lára adájọ́ méje tó wà nílé-ẹjọ́ náà subú lu àìsàn lójijì lásíkò ti ẹjọ́ ń lọ lọ́wọ́. +Adajo agba fun ile-ejo giga naa, Tanko Mohammad, lo kede yii leyin ti agbejoro fun Abbah Yusuf to je omo egbe, peoples Democratic party, Gboyega Awomolo ro ile-ejo naa lati da ejo ohun. Adájọ́ àgbà fún ilé-ẹjọ́ gíga náà, Tanko Mohammad, ló kéde yìí lẹ́yìn tí agbẹjọ́rò fún Abbah Yusuf tó jẹ́ ọmọ ẹgbẹ́, peoples Democratic party, Gboyega Awomolo rọ ilé-ẹjọ́ náà láti dá ẹjọ́ ọ̀hún. +Tanko Mohammad ni ile-ejo nilo lati sun ejo naa siwaju di ojo kerinla, osu kinni, odun 2020. Tanko Mohammad ní ilé-ẹjọ́ nílò láti sún ẹjọ́ náà síwájú di ojó kerìnlá, osù kínní, odún 2020. +--- Iranti awon ologun: Osinbajo gbosuba fun awon to femi won lele. --- Ìrántí àwọn ológun: Osinbajo gbósùbà fún àwọn tó fẹ̀mí wọn lélẹ̀. +Igbakeji aare orile ede Naijiria, ojogbon Yemi Osinbajo ni orile ede Naijiria je orile ede to ni eya, asa ati ede orisirisi, nitori ipa ti awon akinkanju kan to fi ara won se irubo nigba kan seyin ati nibayii ti ko. Igbákejì ààrẹ orílẹ̀ èdè Nàíjíríà, ọ̀jọ̀gbọ́n Yemí Òsínbàjò ní oriĺ���̀ èdè Nàíjíríà jẹ oriĺẹ̀ èdè tó ní ẹ̀yà, àsà àti èdè orísirísi, nítorí ipa tí àwọn akínkanjú kan tó fi ara wọn se ìrúbọ nígbà kan sẹ́yìn àti níbàyìí ti kó. +Igbakeji aare soro yii nibi isin ayeye ayajo odun fun awon ologun to subu loju ogun ti odun 2020, ni eyi ti o waye nile-ijosin, National Christian Centre, to wa niluu Abuja. Igbákejì ààrẹ sọ̀rọ̀ yìí níbi ìsìn ayẹyẹ àyájọ́ ọdún fún àwọn ológun tó subú lójú ogun ti ọdún 2020, ní èyí tí ó wáyé nílé-ìjọ́sìn, National Christian Centre, tó wà nílùú Àbújá. +Igbakeji aare tun so pe, aare Muhammadu Buhari ko ni kaare lati tubo maa mojuto igbaye-gbadun ile-ise ologun. Igbákejì ààrẹ tún sọ pé, ààrẹ Muhammadu Buhari kò ní káàrẹ́ láti túbọ́ máa mójútó ìgbáyé-gbádùn ilé-isẹ́ ológun. +"Ninu iwasu ti akori re je “Ipe lati sin"" ti oniwaasu ijo Church of Christ in Nations (COCIN) Reverend Dr. Dachollom Chumang Datiri so pe olorun pe gbogbo wa lati wa sin oun ati awon eniyan." "Nínú ìwásù tí àkòrí rẹ́ jẹ́ “Ìpè láti sìn"" tí oníwàásù ìjọ Church of Christ in Nations (COCIN) Reverend Dr. Dachollom Chumang Datiri sọ pé ọlọ́run pe gbogbo wa lá́ti wa sìn òun àti àwọn ènìyàn." +Adari ile-ise ologun fun eto aabo lorile ede Naijiria, ogagun Gabriel Olanisakin, ni o ka eko kika akoko lati Genesis 3-1-19, nigba ti igbakeji abenugan ile igbimo asofin agba fun omo egbe to kere julo, Peter Okpatasai, ka eko keji lati inu, John 1:1-19. Adarí ilé-isẹ́ ológun fún ètò ààbò lórílẹ̀ èdè Nàíjíríà, ọ̀gágun Gabriel Olanisakin, ni ó ka ẹ̀kọ́ kíkà àkọ́kọ́ láti Genesis 3-1-19, nígbà tí igbákejì abẹnugan ilé ìgbìmọ̀ asòfin àgbà fún ọmọ ẹgbẹ́ tó kéré jùlọ, Peter Okpatasai, ka ẹ̀kọ́ kejì láti inú, John 1:1-19. +Alaga eto naa, arabinrin, Olu Mustapha wa dupe lowo Olorun ati awon eniyan pataki to wa nibi ayeye naa fun idagbasoke won lorile ede Naijiria. Alága ètò náà, arábìnrin, Olu Mustapha wá dúpẹ́ lọ́wọ́ Ọlọ́run àti àwọn ènìyàn pàtàkì tó wà níbi ayẹyẹ náà fún ìdàgbàsókè wọn lórílẹ̀ èdè Nàíjíríà. +--- Eto idajo gomina ni ipinle Sokoto: Olopaa pese aabo to nipon. --- Ètò ìdájọ́ gómìnà ní ìpínlẹ̀ Sokoto: Ọlọ́pàá pèsè ààbò tó nípọn. +Ile-ise olopaa to wa ni ipinle Sokoto, ti ni olopaa ti ko din ni egberun kan, mo eyi ti ko woso ni awon ti pin kaakiri gbogbo origun ipinle Sokoto. Ilé-isẹ́ ọlọ́pàá tó wà ní ìpínlẹ̀ Sokoto, ti ní ọlọ́pàá tí kò dín ní ẹgbẹ̀rún kan, mọ́ èyí tí kò wọsọ ni àwọn ti pín káàkiri gbogbo orígun ìpínlẹ̀ Sokoto. +Lati mojuto idajo ti ile-ejo giga yoo da lonii yii laarin gomina ipinle naa, Aminu Waziri Tambuwal to je omo egbe oselu, Peoples Democratic Party ( PDP) ati Alhaji Ahmed Aliyu Sokoto , omo egbe oselu, Progressives Congress (APC) lati tako idajo igbimo to n se itopipin eto idibo da lati fi gbe ibo to gbe Aminu Waziri Tambuwal wole gege bi gomina ipinle Sokoto. Láti mójútó ìdájọ́ tí ilé-ẹjọ́ gíga yóò da lónìí yìí láàrin gómìnà ìpínlẹ̀ náà, Aminu Waziri Tambuwal tó jẹ́ ọmọ ẹgbẹ́ òsèlú, Peoples Democratic Party ( PDP) àti Alhaji Ahmed Aliyu Sokoto , ọmọ ẹgbẹ́ òsèlú, Progressives Congress (APC) láti tako ìdájọ́ ìgbìmọ̀ tó ń se ìtọpipin ètò ìdìbò dá láti fi gbé ìbò tó gbé Aminu Waziri Tambuwal wọlé gẹ́gẹ́ bi gómìnà ìpínlẹ̀ Sokoto. +Komisona olopaa fun ipinle naa, Ibrahim Kaoje, ni Ile-ise olopaa gbe igbese naa lati ri i pe eto aabo to peye wa ni ipinle naa lasiko ati leyin idajo ohun, ti yoo waye lonii yii. Kọmísọ́nà ọlọ́pàá fún ìpínlẹ̀ náà, Ibrahim Kaoje, ni Ilé-isẹ́ ọlọ́pàá gbé ìgbésẹ̀ náà láti rí i pé ètò ààbò tó péye wà ní ìpínlẹ̀ náà lásìkò àti lẹ́yìn ìdájọ́ ọ̀hún, tí yóò wáyé lónìí yìí. +--- Awon ajoji lo n se fayawo wonu orile ede Naijiria: Emir ti Yashkira. --- Àwọn àjòjì ló ń se fàyàwọ́ wọnú orílẹ̀ èdè Nàíjíríà: Emir ti Yashkira. +Emir ti Yashkira, to wa ni ijoba ibile Baruteen ni ipinle Kwara, ni aarin gbungbun orile ede Naijiria, Alhaji Umar Sariki Sabikpasi II, ti ni ohun ti fi tapa –titan si igbese ijoba apapo lati ti aala orile ede yii pa, o ni pupo ninu awon iwa fayawo to n sele lorile ede yii lo je pe awon ajoji lo n faa. Emir ti Yashkira, tó wà ní ìjọba ìbílẹ̀ Baruteen ní ìpínlẹ̀ Kwara, ni ààrin gbungbun orílẹ̀ èdè Nàíjíríà, Alhaji Umar Sariki Sabikpasi II, ti ní ohun ti fi tapá –titan sí ìgbésẹ̀ ìjọba àpapọ̀ láti ti ààlà orílẹ̀ èdè yìí pa, ó ní púpọ̀ nínú àwọn ìwà fàyàwọ́ tó ń sẹlẹ̀ lórílẹ̀ èdè yìí ló jẹ́ pé àwọn àjòjì ló ń fàá.̀ +Emir soro yii ni aafin re lasiko ti adari awon iko to n mojuto aala orile ede Comptroller Mohammed Uba Garba wa si aafin emir naa fun ipolongo ati ilaniloye nipa bi ijoba se ti aala orile ede yii pa. Emir sọ̀rọ̀ yìí ní ààfin rẹ̀ lásìkò tí adarí àwọn ikọ̀ tó ń mójútó ààlà orílẹ̀ èdè Comptroller Mohammed Uba Garba wá sí ààfin emir náà fún ìpolongo àti ìlanilọ́yẹ̀ nípa bí ìjọba se ti ààlà orílẹ̀ èdè yìí pa. +O tesiwaju pe orile ede Naijiria ko lee foworo ile-ise asobode seyin nipa pipa owo si apo osuwon orile ede yii. Ó tẹ̀síwájú pé orílẹ̀ èdè Nàíjíríà kò leè fọwọ́rọ́ ilé-iṣẹ́ asọ́bodè sẹ́yìn nípa pípa owó sí àpò òsùwọ̀n orílẹ̀ èdè yìí. +Emir naa tun tesiwaju pe igbese ti ijoba gbe lati ti aala orile ede yii pa yoo je ki idagbasoke ba eto oro aje orile ede yii. Emir náà tún tẹ̀síwájú pé ìgbésẹ̀ tí ìjọba gbé láti ti ààlà orílẹ̀ èdè yìí pa yóò jẹ́ kí ìdàgbàsókè bá ètò ọrọ̀ ajé orílẹ̀ èdè yìí. +O wa ro ijoba lati gbe igbese to lagbara lori awon obayeje to n fa aago eto oro aje orile ede yii seyin, ki ijoba si tun fi owo ofin mu awon ile-ise to n ta epo robi sugbon ti won ko gba iwe ase lati bere ise won. Ó wá rọ ìjọba láti gbé ìgbésẹ̀ tó lágbára lórí àwọn ọ̀bàyéjẹ́ tó ń fa aago ètò ọrọ̀ ajé orílẹ̀ èdè yíí sẹ́yìn, kí ìjọba sì tún fi ọwọ́ òfin mú àwọn ilé-isẹ́ tó ń ta epo rọ̀bì ṣùgbọ́n tí wọn kò gba ìwé àsẹ láti bẹ̀rẹ̀ isẹ́ wọn. +--- Gomina Nasiru El-Rufai ti ile –itaja afefe gaasi pa.. --- Gómìnà Nasiru El-Rufai ti ilé –ìtajà afẹ́fẹ́ gáàsì pa.. +Gomina ipinle Kaduna, Nasiru El-Rufai ti pase pe ki ni kiakia, ni wara-sesa ni ki won ti ile –itaja afefe gaasi to wa ni agbegbe ibi ti awon eniyan kole won sih, pa. Gómìnà ìpínlẹ̀ Kaduna, Nasiru El-Rufai ti pàsẹ pé kí ní kíákíá, ní wàrà-sesà ni kí wọn ti ilé –ìtajà afẹ́fẹ́ gáàsì tó wà ní agbègbè ibi tí àwọn ènìyàn kọ́lé wọn sih, pa. +Gomina tun wa ro awon olugbe agbegbe naa lati maa fi iroyin naa to awon alase leti lori iru igbese bee. Gómìnà tún wá rọ àwọn olùgbé àgbègbè náà láti máa fi ìròyìn náà tó àwọn alásẹ létí lórí irú ìgbésẹ̀ bẹ́ẹ̀. +Nasiru El-Rufai soro yii lojo Abameta lasiko ti ijamba ina kan sele ni agbegbe Sabon Tasha, ni ipinle Kaduna. Nasiru El-Rufai sọ̀rọ̀ yìí lọ́jọ́ Àbámẹ́ta lásìkò tí ìjàmbá iná kan sẹlẹ̀ ní àgbègbè Sabon Tasha, ní ìpínlẹ̀ Kaduna. +O ni ijoba yoo gbe ile-ise afefe gaasi naa kuro lo si ibi ti won pese fun awon ile-ise, Nasiru El-Rufai tun so pe“O seni laanu pe iru isele bayii tun waye. Ó ní ìjọba yóò gbé ilé-iṣẹ́ afẹ́fẹ́ gáàsì náà kúrò lọ sí ibi tí wọn pèsè fún àwọn ilé-isẹ́, Nasiru El-Rufai tún sọ pé“Ó seni láànú pé irú ìsẹ̀lẹ̀ báyìí tún wáyé. +Eyi ti fihan pe afefe gaasi lewu fun awon eniyan, ni eyi ti ko ye ki iru ile-itaja bee wa ni agbegbe ti awon eniyan n gbe. Èyí ti fihàn pé afẹ́fẹ́ gáàsì léwu fún àwọn ènìyàn, ní èyí tí kò yẹ kí irú ilé-ìtajà bẹ́ẹ̀ wà ní àgbègbè tí àwọn ènìyàn ń gbé. +“A o ko won kuro nibi ti won wa yii, a o fun won nile ti won yoo gbe maa ta afefe gaasi, ni eyi ti yoo fi dena iru isele bayii. “A o ko wọn kúrò níbi tí wọn wà yìí, a ó fún wọn nílẹ̀ tí wọn yóò gbé máa ta afẹ́fẹ́ gáàsì, ní èyí tí yóò fi dènà irú ìsẹ̀lẹ̀ báyìí. +"""Gomina wa ba awon ebi, ojogbon Simon Mallam kedun, ti o ku nibi ijamba ina afefe gaasi na, O tun kan si awon to farapa nibi isele ohun, ti won n gba itoju nile iwosan, Gerald hospital, to wa ni ipinle Kaduna." """Gómìnà wá bá àwọn ẹbí, ọ̀jọ̀gbọ́n Simon Mallam kẹ́dùn, tí ó kú níbi ìjàmbá iná afẹ́fẹ́ gáàsì ná, Ó tún kàn sí àwọn tó farapa níbi ìsẹ̀lẹ̀ ọ̀hún, tí wọn ń gba ìtọ́jú nílé ìwòsàn, Gerald hospital, tó wà ní ìpínlẹ̀ Kaduna." +O tun gbadura fun awon to padanu emi won nibi isele ohun, pe ki Olorun te won si afefe ire. Ó tún gbàdúrà fún àwọn tó pàdánù ẹ̀mí wọn níbi ìsẹ̀lẹ̀ ọ̀hún, pé kí Ọlọ́run tẹ́ wọn sí afẹ́fẹ́ ire. +--- Kwara da miliionu mokanlelogun naira pada fun awon arinrinajo Hajj. --- Kwara da mílííọ̀nù mọ́kànlélógún naira padà fún àwọn arìnrìnàjò Hajj. +Gomina ipinle Kwara, Mallam AbdulRahman AbdulRasaq ti fi miliionu mokanlelogun naira sile fun awon arinrinajo to lo si ile mimo Hajj lodun 2019. Gómìnà ìpínlẹ̀ Kwara, Mallam AbdulRahman AbdulRasaq ti fi mílííọ̀nù mọ́kànlélógún náírà sílẹ̀ fún àwọn arìnrìnàjò tó lọ sí ilẹ̀ mímọ́ Hajj lọ́dún 2019. +Akowe agba fun irinajo ile mimo Hajj ni ipinle Kwara, Alhaji Tunde Jimoh lo soro yii lojo Aje lasiko to n ba awon akoroyin soro niluu Ilorin. Akọ̀wé àgbà fún ìrìnàjò ilẹ̀ mímọ́ Hajj ní ìpínlẹ̀ Kwara, Alhaji Tunde Jimoh ló sọ̀rọ̀ yìí lọ́jọ́ Ajé lásìkò tó ń bá àwọn akọ̀ròyìn sọ̀rọ̀ nílùú Ìlọrin. +Gege bi o se so, o ni ijoba orile ede Saudi Arabia lo da owo naa pada fun won, nitori pe won kuna lati pese awon eto to ye ki won se fun awon arinrinajo lodun naa. Gẹ́gẹ́ bí ó sẹ sọ, ó ní ìjọba orílẹ̀ èdè Saudi Arabia ló dá owó náà padà fún wọn, nítorí pé wọn kùnà láti pèsè àwọn ètò tó yẹ kí wọn se fún àwọn arìnrìnàjò lọ́dún náà. +LojoRu ose to n bo ni awon to n gbe ni iwo oorun Ilorin yoo gba owo tiwon, ti awon to n gbe lati Asa ati ila Gusu Ilorin yoo gba owo tiwon lojoBo, ti awon to n gbe ni ila oorun Ilorin ati Moro yoo gba owo tiwon ni ojo Eti, Jimoh yii. Lọ́jọ́Rú ọ̀sẹ̀ tó ń bọ̀ ni àwọn tó ń gbé ní ìwọ̀ oòrùn Ìlọrin yóò gba owó tiwọn, tí àwọn tó ń gbé láti Asà àti ìlà Gúsù Ìlorin yóò gba owó tiwọn lọ́jọ́Bọ̀, tí àwọn tó ń gbé ní ìlà oòrùn Ìlorin àti Mòro yóò gba owó tiwọn ní ọjọ́ Ẹtì, Jimọh yìí. +Awon to n gbe lati Gusu Kwara ni won yoo gba owo tiwon lojo Aje to n bo yii, sugbon awon to n gbe lati Baruten, Patigi, Edu, Kaiama ni won yoo gba owo tiwon lojo Isegun, ti awon ti kii se omo ilorin yoo gba owo tiwon lojoRu to n bo. Àwọn tó ń gbé láti Gúsù Kwara ní wọn yóò gba owó tiwọn lọ́jọ́ Ajé tó ń bọ̀ yìí, ṣùgbọ́n àwọn tó ń gbé láti Baruten, Patigi, Edu, Kaiama ni wọn yóò gba owó tiwọn lọ́jọ́ Ìsẹ́gun, tí àwọn tí kìí se ọmọ ìlọrin yóò gba owó tiwọn lọ́jọ́Rú tó ń bọ̀. +Alhaji Jimoh wa ro awon arinrinajo 2019 ohun lati wa pelu awon iwe idanimo ayelujara, iwe irinna ati eda iwe owo ti won fi sanwo irinajo lo si Hajj ti odun naa. Alhaji Jimoh wá rọ́ àwọn arìnrìnàjò 2019 ọ̀hún láti wà pẹ̀lú àwọn ìwé ìdánimọ̀ ayélujára, ìwé ìrìnnà àti ẹ̀dà ìwé owó tí wọn fi sanwó ìrìnàjò lọ sí Hajj ti ọdún náà. +--- Gomina ipinle Oyo sefilole ojo iranti awon ologun pelu milionu Meta naira. --- Gómìnà ìpínlẹ̀ Ọ̀yọ́ sèfilọ́lẹ̀ ọjọ́ ìrántí àwọn ológun pẹ̀lú mílíọ̀nù Mẹ́ta naira. +Gomina ipinle Oyo, Seyi Makinde ti sefilole ojo iranti awon ologun ti odun 2020 ati ami eye pelu ebun owo miliionu meta naira. Gómìnà ìpínlẹ̀ Ọ̀yọ́, Seyi Makinde ti sèfilọ́lẹ̀ ọjọ́ ìrántí àwọn ológun ti ọdún 2020 àti àmì ẹ̀yẹ pẹ̀lú ẹ̀bùn owó mílííọ̀nù mẹ́ta náírà. +Makinde wa gbosuba fun awon omo -ogun orile ede yii, ti won fi emi won lele lati je ki alaafia ati isokan joba lorile ede Naijiria. Mákindé wá gbósùbà fún àwọn ọmọ -ogun orílẹ̀ èdè yìí, tí wọn fi ẹ̀mí wọn lélẹ̀ láti jẹ́ kí àlááfíà àti ìsọ̀kan jọba lórílẹ̀ èdè Nàíjíríà. +O wa ro awon omo orile ede Naijiria lati tubo maa satileyin fun awon ebi ti awon oloogbe naa fi sile. Ó wá rọ àwọn ọmọ orílẹ̀ èdè Nàíjíríà láti túbọ̀ máa sàtìlẹyìn fún àwọn ẹbí tí àwọn olóògbé náà fi sílẹ̀. +“O ye ki a maa satileyin fun awon omo -ogun to farapa, awon opo ati omo awon akinkanju omo-ogun ti won subu loju ogun. “Ó yẹ kí á máa sàtìlẹyìn fún àwọn ọmọ -ogun tó farapa, àwọn opó àti ọmọ àwọn akínkanjú ọmọ-ogun tí wọn subú lójú ogun. +"""Gomina Makinde, eni ti igbakeji re, Rauf Olaniyan, soju fun lo soro yii ni ipinle Oyo to je ila Gusu, orile ede Naijiria, saaju eyi ni, alaga egbe awon omo- ologun to ti feyinti, Michael Fajimi, so pe, lara eto sise iranti omo -ologun orile ede yii ni lati se iranwo owo fun awon to farapa loju ogun, sugbon ti won si wa laye ati fun awon opo ati omo awon oloogbe to subu loju ogun." """Gómìnà Mákindé, ẹni tí igbákejì rẹ̀, Rauf Olaniyan, sojú fún ló sọ̀rọ̀ yìí ní ìpínlẹ̀ Ọ̀yọ́ tó jẹ́ ìlà Gúsù, orílẹ̀ èdè Nàíjíríà, sáájú èyí ni, alága ẹgbẹ́ àwọn ọmọ- ológun tó ti fẹ̀yìntì, Michael Fajimi, sọ pé, lára ètò síse ìrántí ọmọ -ológun orílẹ̀ èdè yìí ni láti se ìrànwọ́ owó fún àwọn tó farapa lójú ogun, ṣùgbọ́n tí wọn sì wà láyé àti fún àwọn opó àti ọmọ àwon olóògbé tó subú lójú ogun." +--- A o mojuto eto aabo ati alaafia nile Afrika: Buhari. --- A ó mójútó ètò ààbò àti àlàáfíà nílẹ̀ Afrika: Buhari. +Aare Muhammadu Buhari ti ni ohun yoo tubo tepele mo eto aabo, idagbasoke ati aseyori nile Afirika. Ààrẹ Muhammadu Buhari ti ní ohun yóò túbọ̀ tẹpẹlẹ mọ́ ètò ààbò, ìdàgbàsókè àti àseyọrí nílẹ̀ Afirika. +Aare Buhari soro yii lasiko ti aare Umaro Muhktar Sissoco Embalo ti orile ede Guinea Bissau sese yan wa dupe lowo re. Ààrẹ Buhari sọ̀rọ̀ yìí lásìkò tí ààrẹ Umaro Muhktar Sissoco Embalo ti orílẹ̀ èdè Guinea Bissau sẹ̀sẹ̀ yàn wá dúpẹ́ lọ́wọ́ rẹ̀. +Aare Buhari tun wa gbosuba fun aare, Jose Mario Vaz, to n sese n fi ipo sile fun atileyin ti o se fun aare tuntun ohun lasiko eto idibo. Ààrẹ Buhari tún wá gbósùbà fún ààrẹ, José Mário Vaz, tó ń sẹ̀sẹ̀ ń fi ipò sílẹ̀ fún àtìlẹyìn tí o sé fún ààrẹ tuntun ọ̀hún lásìkò ètò ìdìbò. +Aare Buhari so pe itan ati orile ede Guinea Bissau ko ni gbagbe ipa ribiribi ti aare Jose Mario Vaz ko lasiko eto idibo, ni eyi ti o gba lati je ki ife orile ede Guinea Bissau ju ife okan re lo. Ààrẹ Buhari sọ pé ìtàn àti orílẹ̀ èdè Guinea Bissau kò ní gbàgbé ipa ribiribi tí ààrẹ Jose Mario Vaz kó lásìkò ètò ìdìbò, ní èyí tí ó gba láti jẹ́ kí ìfẹ́ orílẹ̀ èdè Guinea Bissau ju ìfẹ́ ọkàn rẹ̀ lọ. +Aare Embalo ti o je onisowo, ki o to di oloselu, ti fi igba kan je adari ijoba orile ede Guinea Bissau labe akoso aare Jose Mario Vaz laarin odun 2016 si 2018. Ààrẹ Embalo tí ó jẹ́ onísòwò, kí ó tó di olósèlú, ti fi ìgbà kan jẹ́ adarí ìjọba orílẹ̀ èdè Guinea Bissau lábẹ́ àkóso ààrẹ Jose Mario Vaz láàrin ọdún 2016 sí 2018. +O tun je omo egbe oselu ruling African Party of Independence of Guinea ati Cape Verde (PAIGC) lasiko ti o da egbe Movement for Democratic Alternative (MADEM-G15), sile, ni eyi ti o fi dije fun ipo aare, ti o si jawe olubori. Ó tún jẹ́ ọmọ ẹgbẹ́ òsèlú ruling African Party of Independence of Guinea àti Cape Verde (PAIGC) lásìkò tí ó dá ẹgbẹ́ Movement for Democratic Alternative (MADEM-G15), sílẹ̀, ní èyí tí ó fí díje fún ipò ààrẹ, tí ó sì jáwé olúborí. +-- Orile ede Naijiria yoo ti di ogbontarigi nipa ero igbalode laarin odun mewaa. -- Orílẹ̀ èdè Nàíjíríà yóò ti di ògbóntarìgì nípa ẹ̀rọ ìgbàlódé láàrin ọdún mẹ́wàá. +Ijoba orile ede Naijiria ti ni laarin odun mewaa ti a wa yii, o daju pe gbogbo omo orile ede Naijiria ni yoo ti ni imo nipa ero igbalode. Ìjọba orílẹ̀ èdè Nàíjíríà ti ní láàrin ọdún mẹ́wàá tí a wà yìí, o dájú pé gbogbo ọmọ orílẹ̀ èdè Nàíjíríà ni yóò ti ní ìmọ̀ nípa ẹ̀rọ ìgbàlódé. +Minisita fun eto ibanisoro ati imo ero igbalode Isa Pantami lo soro yii pelu awon akoroyin niluu Abuja pe ko to di odun mewaa si asiko ti a wa yii, gbogbo awon omo orile ede Naijiria yoo ti di ogbontarigi ninu imo ero igbalode, nipa igbese ti ijoba yii n gbe lori imo ero. Mínísítà fún ètò ìbánisọ̀rọ̀ àti ìmọ̀ ẹ̀rọ ìgbàlódé Isa Pantami ló sọ̀rọ̀ yìí pẹ̀lú àwọn akọ̀ròyìn nílùú Àbújá pé kó tó di ọdún mẹ́wàá sí àsìkò tí a wá yìí, gbogbo àwọn ọmọ orílẹ̀ èdè Nàíjíríà yóò ti di ògbóǹtarìgì nínú ìmọ̀ èrọ ìgbàlódé, nípa ìgbésẹ̀ tí ìjọba yìí ń gbé lórí ìmọ̀ ẹ̀rọ. +Minisita tun tesiwaju pe gbogbo awon omo orile ede Naijiria ni yoo je anfaani eko nipa imo ero. Mínísítà tún tẹ̀síwájú pé gbogbo àwọn ọmọ orílẹ̀ èdè Nàíjíríà ni yóò jẹ ànfààní ẹ̀kọ́ nípa ìmọ̀ ẹ̀rọ. +--- Pa Adama Aduku di oloogbe. --- Pa Adama Aduku di olóògbé. +Aare Muhammadu Buhari ti ba ebi, ore ati ijoba ipinle Kogi kedun iku Adama Aduku Adamu je okan lara awon omo-ogun orile ede Naijiria, to ja ogun agbaye keji,(world war 11), omo odun mokanlelogorun un (101) Adama Aduku ko to fi aye sile. Ààrẹ Muhammadu Buhari ti bá ẹbí, ọ̀rẹ́ àti ìjọba ìpínlẹ̀ Kogi kẹ́dùn ikú Adama Aduku Adamu jẹ́ ọ̀kan lára àwọn ọmọ-ogun orílẹ̀ èdè Nàíjíríà, tó ja ogun àgbáyé kejì,(world war 11), ọmọ ọdún mọ́kànlélọ́gọ́rùn ún (101) Adama Aduku kó tó fi ayé sílẹ̀. +Aare wa gbadura pe ki Olorun te oloogbe naa si afefe ire, ki Olorun si tu awon ebi oloogbe naa ninu. Ààrẹ wá gbàdúrá pé kí Ọlọ́run tẹ́ olóògbé náà sí afẹ́fẹ́ ire, kí Ọlọ́run sì tu àwọn ẹbí́ olóògbé náà nínú. +--- Olopaa merinlelaadorin gba igbega lenu ise ni ipinle Kaduna. --- Ọlọ́pàá mẹ́rìnléláàdọ́rin gba ìgbéga lẹ́nu isẹ́ ní ìpínlẹ̀ Kaduna. +Komisona awon olopaa ni ipinle Kaduna, Ali Janga ti se awon olopaa merinlelaadorin (74) ti won sese gba oye igbega lenu ise, losoo. Kọmísọ́nà àwọn ọlọ́pàá ní ìpínlẹ̀ Kaduna, Ali Janga ti ṣe àwọn ọlọ́pàá mẹ́rìnléláàdọ́rin (74) tí wọ́n sẹ̀sẹ̀ gba oyè ìgbéga lẹ́nu isẹ́, lọ́sọ̀ọ́. +Ali ni igbega naa je ara akitiyan adari ile-ise olopaa lorile ede Naijiria, lati se moriya fun awon olopaa ti o ti se gudu gudu meje, yaya mefa lenu ise, nipa gbigbogun ti iwa odaran lorile ede Naijiria. Ali ní ìgbéga náà jẹ́ ara akitiyan adarí ilé-isẹ́ ọlọ́pàá lórílẹ̀ èdè Nàíjíríà, láti ṣe móríyá fún àwọn ọlọ́pàá tí o ti ṣe gudu gudu méje, yàyà mẹfà lẹ́nu iṣẹ́, nípa gbígbógun ti ìwà ọ̀daràn lorílẹ̀ èdè Nàíjírí��. +Komisona naa tun so pe igbega naa wa lara ilana ile-ise olopaa orile ede yii lati je ki eto aabo tun fese mule sii lorile ede Naijiria. Kọmísọ́nà náà tún sọ pé ìgbéga náà wà lára ìlànà ilé-isẹ́ ọlọ́pàá orílẹ̀ èdè yìí láti jẹ́ kí ètò ààbò tún fẹsẹ̀ múlẹ̀ síi lorílẹ́ èdè Nàíjíríà. +Komisona naa wa gbosuba fun awon eniyan ipinle naa ati akoroyin fun atileyin won fun ile-ise olopaa paapaa julo fun iroyin ati esun ti won fi n to won leti. Kọmísọ́nà náà wá gbósùbà fún àwọn ènìyàn ìpínlẹ̀ náà àti akọ̀ròyìn fún àtìlẹyìn wọn fún ilé-iṣẹ́ ọlọ́pàá pàápàá jùlọ fún ìròyìn àti ẹ̀sùn tí wọn fi ń tó wọn létí. +--- Amina Mohammed gba ami eye agbaye. --- Amina Mohammed gba àmì ẹ̀yẹ àgbáyé. +Aare Mohammadu Buhari ti ki minisita ana fun eto ayika, Amina Mohammed fun ami eye agbaye lori mimu igbe aye iderun ba awon eniyan, paapaa julo fun ipa pataki ti o n ko lorile ede Naijiria nipa bi o se n ran awon to ku die ki won fowo-hori lowo. Ààrẹ Mohammadu Buhari ti kí mínísítà àná fún ètò àyíká, Amina Mohammed fún àmì ẹ̀yẹ àgbáyé lórí mímú ìgbé ayé ìdẹ̀rùn bá àwọn ènìyàn, pàápàá jùlọ fún ipa pàtàkì tí ó ń kó lórílẹ̀ èdè Nàíjíríà nípa bí ó se ń ran àwọn tó kù díẹ̀ kí wọ́n fọwọ́-họrí lọ́wọ́. +Aare Buhari wa gbosuba fun igbakeji akowe agba fun ajo agbaye UN fun ipa ribi-ribi ti o n ko lati mu ipinnu ajo agbaye wa si imuse, nipa mimu awon eniyan kuro ninu ise ati osi, ki o to di odun 2030. Ààrẹ Buhari wá gbósùbà fún igbákejì akọ̀wé àgbà fún àjọ àgbáyé UN fún ipa ribi-ribi tí ó ń kó láti mú ìpinnu àjọ àgbáyé wá sí ìmúsẹ, nípa mímú àwọn ènìyàn kúrò nínú ìsẹ́ àti òṣì, kí ó tó di ọdún 2030. +Aare Buhari wa ro igbakeji akowe agba naa lati maa kaaree nipa sise iranwo fun awon eniyan lona atiyo won kuro ninu ise. Ààrẹ Buhari wá rọ igbákejì akọ̀wé àgbà náà láti máa káàrẹ́ẹ̀ nípa síse ìrànwọ́ fún àwọn ènìyàn lọ́nà àtiyọ wọn kúrò nínú ìṣẹ́. +--- Eniyan mokandinlogun padanu emi won ni ipinle Kogi. --- Ènìyàn mọ́kàndínlógún pàdánù ẹ̀mí wọn ní ìpínlẹ̀ Kogi. +Aare Muhammadu Buhari ti fi aidunnu re han lori iwa ipaniyan to waye ni agbegbe Tawari ni ipinle Kogi, nibi ti awon agbebon kan ti pa awon eniyan mokandinlogun. Ààrẹ Muhammadu Buhari ti fi àìdùnnú rẹ̀ hàn lórí ìwà ìpànìyàn tó wáyé ní agbègbè Tawari ní ìpínlẹ̀ Kogi, níbi tí àwọn agbébọn kan ti pa àwọn ènìyàn mọ́kàndínlógún. +Nigba ti aare Buhari n soro lori isele naa, o ni: “Ko si awawi tabi ejo kankan fun enikan tabi egbe nipa gbigba emi awon alaise. Nígbà tí ààrẹ Buhari ń sọ̀rọ̀ lórí ìsẹ̀lẹ̀ náà, ó ní: “Kò sí àwáwí tàbí ẹjọ́ kankan fún ẹnìkan tàbí ẹgbẹ́ nípa gbiǵba ẹ̀mí àwọn áláìsẹ̀. +’’ “Gbigba emi tabi gbigbesan nipa gbigba emi maa n je ki iwa ipa gbile sii ni, ni eyi ti o lee se akoba fun eto aabo. ’’ “Gbígba ẹ̀mí tábi gbígbẹ̀san nípa gbígba ẹ̀mí máa ń jẹ́ kí ìwà ipá gbilẹ̀ sìí ni, ní èyí tí ó leè se àkóbá fún ètò ààbò. +Aare wa ro gbogbo awon eniyan lati maa yanju aawo won ni itubi-inubi dipo sise ara eni ni ijamba. Ààrẹ wá rọ gbogbo àwọn ènìyàn láti máa yanjú aáwọ̀ wọn ni ìtùbí-ìnùbí dípò síse ara ẹni ní ìjàmbá. +--- E satileyin fun ijoba Buhari: Abiola Ajimobi. --- Ẹ sàtìlẹ́yìn fún ìjọba Buhari: Abiola Ajimobi. +Gomina ana fun ipinle Oyo Abiola Ajimobi ti ro gbogbo omo orile ede Naijiria lati tubo maa satileyin fun ijoba Muhammadu Buhari, ki won si ni igbagbo ninu isejoba re. Gómìnà àná fún ìpínlẹ̀ Ọ̀yọ́ Abiola Ajimobi ti rọ gbogbo ọmọ orílẹ̀ èdè Nàíjíríà láti túbọ̀ máa sàtìlẹyìn fún ìjọba Muhammadu Buhari, kí wọ́n sì ní ìgbàgbọ́ nínú ìsejọba rẹ̀. +Ajimobi ni aare Muhammadu Buhari ti n se gudu gudu meje, yaya mefa lati ri i pe atunse deba eto oro aje orile ede yii. Ajímọ̀bi ní ààrẹ Muhammadu Buhari tí ń se gudu gudu méje, yàyà mẹfà láti rí i pé àtúnse débá ètò ọrọ̀ ajé orílẹ̀ èdè yìí. +Ajimobi soro yii lati enu agbenuso re, Bolaji Tunji, o tun lo asiko naa lati ro gbogbo omo egbe All Progressives Congress, APC, to wa ni ipinle Oyo lati gba atunse ti won fe se ninu egbe naa laaye fun anfaani egbe ati awon omo ipinle Oyo. Ajímòbi sọ̀rọ̀ yìí láti ẹnu agbẹnusọ rẹ̀, Bolaji Tunji, ó tún lo àsìkò náà lati rọ gbogbo ọmọ ẹgbẹ All Progressives Congress, APC, to wa ni ìpínlẹ̀ Ọ̀yọ́ láti gba àtúnse tí wọn fẹ́ se nínú ẹgbẹ́ náà láàyè fún ànfààní ẹgbẹ́ àti àwọn ọmọ ìpínlẹ̀ Ọ̀yọ́. +Ninu atejade kan ti Ajimobi gbe jade, o ni, “Mo fe fi da gbogbo omo orile ede Naijiria loju pe, ife orile ede yii n gbona lokan aare Buhari, o si ti pinnu pe oun yoo fi apeere rere lele ti awon iran to n bo, yoo lee maa royin re. Nínú àtẹ̀jáde kan tí Ajímòbi gbé jáde, ó ní, “Mo fẹ́ fi dá gbogbo ọmọ orílẹ̀ èdè Nàíjíríà lójú pé, ìfẹ́ orílẹ̀ èdè yìí ń gbóná lọ́kàn ààrẹ Buhari, ó sì ti pinnu pé òun yóò fi àpẹẹrẹ rere lélẹ̀ tí àwọn ìran tó ń bọ̀, yóò leè máa ròyìn rẹ̀. +"""O tun so pe, “Opo awon eniyan lo ti se mi, emi naa si se opo awon eniyan." """Ó tún sọ pé, “Ọ̀pọ̀ àwọn ènìyàn ló ti ṣẹ̀ mí, èmi náà sì ṣẹ ọ̀pọ̀ àwọn ènìyàn." +Sugbon ki a lee gba atunse laaye, a gbodo darijin ara wa, ki a si je ki ohun ti o ti koja lo, ba odun 2019 lo. Ṣùgbọ́n kí á leè gba àtúnse láàyè, a gbọdọ̀ dáríjin ara wa, kí a sì jẹ́ kí ohun tí ó ti kọjá lọ, bá ọdún 2019 lọ. +--- Minisita fun awon omo ogofa ti won bi lojo odun tuntun lebun. --- Mínísítà fún àwọn ọmọ ọgọ́fà tí wọ́n bí lọ́jọ́ ọdún tuntun lẹ́bùn. +Minisita ipinle fun, FCTA Nigerian Federal capital territory administration, Ramatu Tijjani Aliyu, ti fi ebun orisirisi ati owo fun awon omo ogofa ti won bi lasiko odun tuntun yii ni awon ile iwosan alabode to wa ni ni ijoba ibile mefeefa to wa niluu Abuja. Minisita ìpínlẹ̀ fún, FCTA Nigerian Federal capital territory administration, Ramatu Tijjani Aliyu, ti fi ẹ̀bùn orísirísi àti owo fun awọn ọmọ ọgọ́fà ti wọn bi lasiko ọdún tuntun yìí ni àwọn ilé ìwòsàn alábọ́dé tó wà ní ni ìjọba ìbílẹ̀ mẹ́fẹ́ẹ̀fà tó wà nílùú Àbújá. +Minisita ti adele akowe agba fun ile iwosan alabode soju re, Iwot Ndaeyo dupe lowo awon obi fun itoju omo won, nigba ti o si n tenumo pe ebun lati odo Olorun ni omo. Mínísítà ti adelé akọ̀wé àgbà fún ilé ìwòsàn alábọ́dé sojú rẹ̀, Iwot Ndaeyo dúpẹ́ lọ́wọ́ àwọn òbí fún ìtọ́jú ọmọ wọn, nígbà tí ó sì ń tẹnumọ pé ẹ̀bùn láti ọ̀dọ̀ Ọlọ́run ni ọmọ. +Aliyu wa lo asiko naa lati fi ran awon obi leti nipa gbigba abere ajesara fun awon omo loore-koore, ki won to pe omo odun meji, ki won si ri i pe won toju kaadi ohun. Aliyu wá lo àsìkò náà láti fi ran àwọn òbí létí nípa gbígba abẹ́rẹ́ àjẹsára fún àwọn ọmọ lóòrè-kóòrè, kí wọn tó pé ọmọ ọdún méjì, kí wọn sì ri i pé wọn tọ́jú káàdì ọ̀hún. +Iko minisita ohun tun lo si ile iwosan alabode ti Kutunku atijo to wa ni ijoba ibile Gwagwalada, ile iwosan alabode ti Kunchigoro to wa ni ijoba ibile Abuja Municipal Area Council (AMAC), ile iwosan alabode ti Ushafa to wa ni ijoba ibile Bwari, ile iwosan alabode ti Dabi Bako to wa ni ijoba ibile Kwali ati ile iwosan alabode to wa ni ijoba ibile Abaji. Ikọ̀ mínísítà ọ̀hún tún lọ sí ilé ìwòsàn alábọ́dé ti Kutunku àtijọ́ tó wà ní ìjọba ìbílẹ̀ Gwagwalada, ilé ìwòsàn alábọ́dé ti Kunchigoro tó wà ní ìjọba ìbílẹ̀ Àbújá Municipal Area Council (AMAC), ilé ìwòsàn alábọ́dé ti Ushafa tó wà ní ìjọba ìbílẹ̀ Bwari, ilé ìwòsàn alábọ́dé ti Dabi Bako tó wà ní ìjọba ìbílẹ̀ Kwali àti ilé ìwòsàn alábọ́dé tó wà ní ìjọba ìbílẹ̀ Abaji. +--- Odun 2020: Aare Buhari ba Naijiria yo, salaye nipa aseyori re. --- Ọdún 2020: Ààrẹ Buhari bá Nàíjíríà yọ̀, ṣàlàyé nípa àṣeyọrí rẹ̀. +Aare orile ede Naijiria, Muhammadu Buhari ti ba awon omo orile ede Naijiria yo ayajo odun tuntun 2020; Ààrẹ orílẹ̀ èdè Nàíjíríà, Muhammadu Buhari ti bá àwọn ọmọ orílẹ̀ èdè Nàíjíríà yọ àyájọ́ ọdún tuntun 2020; +Ninu iwe atejade kan ti aare fi ranse si gbogbo omo orile ede Naijiria, lojo kinni, odun 2020, pe atunse nla lo ti de ba ise agbe lorile ede yii lasiko ijoba re. Nínú ìwé àtẹ̀jáde kan tí ààrẹ fi ránsẹ́ sí gbogbo ọmọ orílẹ̀ èdè Nàíjíríà, lọ́jọ́ kínní, ọdún 2020, pé àtúnṣe ńlá ló ti dé bá iṣẹ́ àgbẹ̀ lórílẹ̀ èdè yìí lásìkò ìjọba rẹ̀. +Aare ni: “Bi a se n je tabi mu pelu awon ore ati ebi wa ninu asiko isinmi yii, ti tabili ounje wa kun fun ounje ti a n pese funra wa, fun igba akoko lorile ede yii, laije pe a ko awon ounje yii wa lati oke –okun. Ààrẹ ní: “Bí a ṣe ń jẹ tàbí mu pẹ̀lú àwọn ọ̀rẹ́ àti ẹbí wa nínú àsìkò ìsinmi yìí, tí tábìlì ouńjẹ wa kún fún oúnjẹ tí à ń pèsè fúnra wa, fún ìgbà àkọkọ lórílẹ̀ èdè yìí, láìjẹ́ pé a kó àwọn ouńjẹ yìí wá láti òkè –òkun. +Eyi jasi pe ayipada ati atunse ti deba ise ogbin ni gbogbo origun mereerin orile ede Naijiria. Èyí jásí pé àyípadà àti àtúnse ti débá isẹ́ ọ̀gbìn ni gbogbo orígun mẹ́rẹ̀ẹ̀rin orílẹ̀ èdè Nàíjíríà. +A tun ti towobo iwe adehun miiran pelu orile ede Morocco, Russia ati awon orile ede miiran, lati ran wa lowo nipa ise ogbin lorile ede yii. A tún ti tọwọ́bọ ìwé àdéhùn mííràn pẹ̀lú orílẹ̀ èdè Morocco, Russia àti àwọn orílẹ̀ èdè mííràn, láti ràn wá lọ́wọ́ nípa isẹ́ ọ̀gbìn lórílẹ̀ èdè yìí. +Aare tun soro nipa eto irinna lorile ede yii: “Lori eto irinna, a ti gbiyanju lati se aseyori lori re bi i afara keji ti Niger, Ààrẹ tún sọ̀rọ̀ nípa ètò ìrìnnà lórílẹ̀ édé yìí: “Lórí ètò ìrìnnà, a ti gbìyànjú láti se àseyọrí lórí rẹ̀ bí i afárá kejì ti Niger, +Oju ona marose to wa ni Lagos – Ibadan ati eyi to wa ni ilu Abuja si Kano. Ojú ọ̀nà márosẹ̀ tó wà ní Lagos – Ìbàdàn àti èyí tó wà ní ìlú Àbújá sí Kánò. +A o tun gbe igbese lodun 2020 yii lati se ise lori oju irinna oko oju irin ti ipinle Eko si Kano. A ó tún gbé ìgbésẹ̀ lọ́dún 2020 yìí láti se isẹ́ lórí ojú ìrìnnà ọkọ̀ ojú irin ti ìpínlẹ̀ Èkó sí Kánò. +ise ti lo loju popo ti Apapa-Oworonshoki. isẹ́ ti lọ lójú pópó ti Àpápá-Òwòròǹshòkí. +Abuja ati Port Harcourt ti ni ibudo oko oju ofurufu tuntun, bakan naa ni a o tun tesiwaju lati se eyi ni ipinle Eko ati Kano lodun 2020. Àbújá àti Port Harcourt ti ní ibùdó ọkọ̀ ojú òfurufú tuntun, bákan náà ni á ò tún tẹ̀síwájú láti se èyí ní ìpínlẹ̀ Èkó àti Kánò lọ́dún 2020. +Ti a ba pari awon ise akanse yii, yoo tun je ki eto oro aje orile ede gbounje fegbe -gbawobo. Tí a bá parí àwọn isẹ́ àkànse yìí, yòó tún jẹ́ kí ètò ọrọ̀ ajé orílẹ̀ èdè gbóunjẹ fẹ́gbẹ́ -gbàwobọ̀. +“Wahala lori ina mona-mona ti wa lati igba iwase. “Wàhálà lórí ìná mọ̀nà-mọ́ná ti wà láti ìgbà ìwásẹ̀. +A ti gbe igbese lati ba awon ti oro naa kan soro lati wa ojutuu si isoro ohun. A ti gbé ìgbésẹ̀ láti bá àwọn tí ọ̀rọ̀ náà kàn sọ̀rọ̀ láti wá ojútùú sí ìṣòro ọ̀hún. +"""Aare Buhari tun salaye lori ipinnu re lati gbogun ti ise ati osi lorile ede Naijiria." """Ààrẹ Buhari tún sàlàyé lórí ìpinnu rẹ̀ láti gbógun ti ìsẹ́ àti òṣì lórílẹ̀ èdè Nàíjíríà." +“Lasiko ajodun eto ijoba tiwa-n-tiwa, mo seleri pe ogorun un milionu omo orile ede yii ni maa yo kuro ninu ise ati osi laarin odun mewaa. “Lásìkò àjọ̀dún ètò ìjọba tiwa-n-tiwa, mo sèlérí pé ọgọ́rùn ún mílíọ̀nù ọmọ orílẹ̀ èdè yii ni maa yọ kuro ninu ìsẹ́ ati òṣì láàrin ọdún mẹ́wàá. +A oo tun tesiwaju lati se awon atunse to monyan lori nipa eto eko, ile-iwosan alabode ati omi. A oò tún tẹ̀síwájú láti ṣe àwọn àtúnse tó mọ́nyán lórí nípa ètò ẹ̀kọ́, ilé-ìwòsàn alábọ́dé àti omi. +A o tubo maa fowosowopo pelu ijoba ipinle ati ibile. A ó túbọ̀ máa fọwọ́sowọ̀pọ́ pẹ̀lú ìjọba ìpínlẹ̀ àti ìbílẹ̀. +Owo osu awon osise yoo se won ni anfaani, a o si tun mojuto awon osise to ti feyinti lenu ise won. Owó osù àwọn òsìsẹ́ yóò se wọ́n ní ànfààní, a ó sì tún mójútó àwọn òsìsẹ́ tó ti fẹ̀yìntì lẹ́nu isẹ́ wọn. +A ti bere si ni maa san awon owo ti won je awon osise feyinti fun igba pipe bayii. A ti bẹ̀rẹ̀ sí ní máa san àwọn owó tí wọn jẹ àwọn òsìsẹ́ fẹ̀yìntì fún ìgbà pípẹ́ báyìí. +--- Odun 2020: Abenugan ile igbimo asofin ni oro aje Naijiria yoo bureke sii. --- Ọdún 2020: Abẹnugan ilé ìgbìmọ̀ asòfin ni ọrọ̀ ajé Nàíjíríà yóò búrẹ́kẹ́ síi. +Abenugan ile igbimo asofin lorile ede Naijiria Ahmad Lawan ti ni oun nigbagbo pe odun 2020 yoo tun je ki isokan ati idagbasoke fese mule sii lorile ede Naijiria. Abẹnugan ilé ìgbìmọ̀ asòfin lórílẹ̀ èdè Nàíjíríà Ahmad Lawan ti ńi òun nígbàgbọ́ pé ọdún 2020 yóò tún jẹ́ kí ìsọ̀kan àti ìdàgbàsókè fẹsẹ múlẹ̀ síi lórílẹ̀ èdè Nàíjíríà. +Ninu iroyin odun tuntun ti abenugan ohun gbe jade lati ki gbogbo omo orile ede Naijiria fun ibere odun 2020. Nínú ìròyìn ọdún tuntun tí abẹnugan ọ̀hún gbé jáde láti kí gbogbo ọmọ orílẹ̀ èdè Nàíjíríà fún ìbẹ̀rẹ̀ ọdún 2020. +Abenugan gbosuba fun gbogbo omo orile ede Naijiria fun emi isokan ati idagbasoke orile ede ohun ati atileyin won fun ijoba Muhammadu Buhari. Abẹnugan gbósùbà fún gbogbo ọmọ orílẹ̀ èdè Nàíjíríà fún ẹ̀mí ìsọ̀kan àti ìdàgbàsókè orílẹ̀ èdè ọ̀hún àti àtìlẹ́yìn wọn fún ìjọba Muhammadu Buhari. +Abenugan wa fi da gbogbo omo orile ede Naijiria loju pe, ile igbimo asofin ko ni kaaree lati maa sofin ti yoo mu igbaye-gbadun ba gbogbo omo orile ede Naijiria. Abẹnugan wá fi dá gbogbo ọmọ orílẹ̀ èdè Nàíjíríà lójú pé, ilé ìgbìmọ̀ asòfin kò ní káàrẹ́ẹ̀ láti máa sòfin tí yóò mú ìgbáyé-gbádùn bá gbogbo ọmọ orílẹ̀ èdè Nàíjíríà. +Asofin Lawan tun ni ile igbimo asofin yoo tubo maa fowosowopo pelu ijoba apapo ki ibasepo won tun lee gun rege fun anfaani gbogbo omo orile ede Naijiria. Asòfin Lawan tún ní ilé ìgbìmọ̀ asòfin yóò túbọ̀ máa fọwọ́sowọ́pọ̀ pẹ̀lú ìjọba àpapọ̀ kí ìbásepọ̀ wọn tún leè gún régé fún ànfààní gbogbo ọmọ orílẹ̀ èdè Nàíjíríà. +Abenuga wa ki gbogbo omo orile ede Naijiria nile, loko ati lajo ku odun tuntun. Abẹnuga wá kí gbogbo ọmọ orílẹ̀ èdè Nàíjíríà nílé, lóko àti lájò kú ọdún tuntun. +--- Odun tuntun: Abenugan ile igbimo asoju ba Naijiria yo, o pe fun emi isokan. --- Ọdún tuntun: Abẹnugan ilé ìgbìmọ̀ asojú bá Nàíjíríà yọ̀, ó pè fún ẹ̀mí ìsọkan. +Abenugan ile igbimo asoju lorile ede Naijiria, Femi Gbajabiamila ti ba gbogbo omo orile ede Naijiria yo ayo odun 2020. Abẹnugan ilé ìgbìmọ̀ asojú lórílẹ̀ èdè Nàíjíríà, Fẹmi Gbajabiamila ti bá gbogbo ọmọ orílẹ̀ èdè Nàíjíríà yọ ayọ̀ ọdún 2020. +Gbajabiamila ni opolopo nnkan ribi-ribi lo sele ni orile ede Naijiria lodun 2019 , lara re ni eto idibo to waye ni irowo-irose, o ni oun nigbagbo pe odun 2020 yoo dara fun orile ede Naijiria. Gbajabiamila ní ọpọ̀lọpọ̀ nǹkan ribi-ribi ló sẹlẹ̀ ní orílẹ̀ èdè Nàíjíríà lọ́dún 2019 , lára rẹ̀ ni ètò ìdìbò tó wáyé ni ìrọwọ́-ìrọsẹ̀, ó ní òun nígbàgbọ́ pé ọdún 2020 yóò dára fún orílẹ̀ èdè Nàíjíríà. +Abenugan soro yii lati enu oluranlowo re fun iroyin ati ikede, Lanre Lasisi, o wa ro gbogbo omo orile ede Naijiria lati gba emi isokan laaye. Abẹnugan sọ̀rọ̀ yìí láti ẹnu olùrànlọ́wọ́ rẹ̀ fún ìròyìn àti ìkéde, Lanre Lasisi, ó wá rọ gbogbo ọmọ orílẹ̀ èdè Nàíjíríà láti gba ẹ̀mí ìsọ̀kan láàyè. +"O tesiwaju pe""A ko gbodo dake adura wa paapaa julo fun isokan ati ibagbepo orile ede yii." "Ó tẹ̀síwájú pé""A kò gbọdọ̀ dákẹ́ àdúrà wa pàápàá jùlọ fún ìsọ̀kan àti ìbágbépọ̀ orílẹ̀ èdè yìí." +Ki Odun 2020 je odun aseyori fun gbogbo omo orile ede Naijiria. Kí Ọdún 2020 jẹ́ ọdún àseyọrí fún gbogbo ọmọ orílẹ̀ èdè Nàíjíríà. +"""Abenugan Gbajabiamila tun so pe ile igbimo asofin ko ni kaaree lati maa sofin ti yoo tubo mu igbaye-gbadun ba awon omo orile ede Naijiria." """Abẹnugan Gbàjàbíàmílà tún sọ pé ilé ìgbìmọ̀ asòfin kò ní káàrẹ́ẹ̀ láti máa ṣòfin tí yóò túbọ̀ mú ìgbáyé-gbádùn bá àwọn ọmọ orílẹ̀ èdè Nàíjíríà." +--- Gomina ipinle Benue bowolu abadofin eto isuna odun 2020. --- Gómìnà ìpínlẹ̀ Benue bọwọ́lu àbádòfin ètò ìsúná ọdún 2020. +Gomina ipinle Benue, Samuel Ortom ti towobo iwe eto isuna odun 2020 ti iye re le ni bilionu mokandinlaadowaa. (N189.43 billion) lati soo di ofin. Gómìnà ìpínlẹ̀ Benue, Samuel Ortom ti tọwọ́bọ ìwé ètò ìsúná ọdún 2020 ti iye rẹ̀ lé ní biliọnu mọ́kàndínláàdọ́wàá. (N189.43 billion) láti sọọ́ di òfin. +"Lasiko ti Ortom n towobo iwe eto isuna odun 2020 ohun ti o pe ni “Itesiwaju, Idagbasoke ati imugbooro"" lojo Aje ni Makurdi, o seleri lati je ki gbogbo awon eniyan lowo ninu isejoba re." "Lásìkò tí Ortom ń tọwọ́bọ ìwé ètò ìsúná ọdún 2020 ọ̀hún tí ó pè ní “Ìtẹ̀síwájú, Ìdàgbàsókè àti ìmúgbòòrò"" lọ́jọ́ Ajé ni Makurdi, ó sèlérí láti jẹ́ ḱi gbogbo àwọn ènìyàn lọ́wọ́ nínú ìsejọba rẹ̀." +Ortom gbe abadofin eto isuna lo siwaju igbimo asoju ipinle naa ni ojo kejila, Osu kokanla. Ortom gbé àbádòfin ètò ìsúná lọ síwájú ìgbìmọ̀ asojú ìpínlẹ̀ náà ní ọjọ́ kejìlá, Osù kọkànlá. +Ortom ni eto isuna naa yoo mu igbe aye iderun awon eniyan ati idagbasoke ba eto eko, eto ilera, omi ati awon ohun amayederun. Ortom ní ètò ìsúná náà yóò mú ìgbé ayé ìdẹ̀rùn àwọn ènìyàn àti ìdàgbàsókè bá ètò ẹ̀kọ́, ètò ìlera, omi àti àwọn ohun amáyédẹrùn. +--- Gomina ipinle Osun bowolu abadofin eto isuna odun 2020. --- Gómìnà ìpínlẹ̀ Ọ̀sun bọwọ́lu àbádòfin ètò ìsúná ọdún 2020. +Gomina ipinle Osun Gboyega Oyetola ti bowolu abadofin eto isuna odun 2020 ti iye re le ni die ni bilionu mokandinlogofa (N119.5 billion), ni eyi ti o seleri lai mu eto isuna naa lo. Gómìnà ìpínlẹ̀ Ọ̀sun Gboyega Oyetọla ti bọwọ́lu àbádòfin ètò ìsúná ọdún 2020 ti iye rẹ̀ lé ní díẹ̀ ní bílíọ̀nù mọ́kàndínlọ́gọ́fà (N119.5 billion), ní èyí tí ó sèlérí láì mú ètò ìsúná náà lò. +Gomina towobo iwe eto isuna naa lati soo di ofin leyin ti abenugan ile igbimo asoju ipinle Osun, Timothy Owoeye gbe abadofin eto isuna naa gbe fun un. Gómìnà tọwọ́bọ ìwé ètò ìsúná náà láti sọọ́ di òfin lẹ́yìn tí abẹnugan ilé ìgbìmọ̀ asojú ìpínlẹ̀ Ọ̀ṣun, Timothy Owóẹ̀yẹ gbé àbádòfin ètò ìsúná náà gbé fún un. +Ojo kerinlelogun, osu kejila, odun yii ni ile igbimo asoju naa fenuko lori eto isuna naa. Ọjọ́ kẹ́rìnlélógún, oṣú kejìlá, ọdún yìí ní ilé ìgbìmọ̀ aṣojú náà fẹnukò lórí ètò ìsúná náà. +Oyetola ni, ohun je ki eto isuna naa wa ni ibamu pelu bi eto oro aje ipinle naa se ri lasiko yii, lona atimu eto isuna naa wa si imuse. Oyetola ní, ohun jẹ́ kí ètò ìṣúná náà wà ní ìbámu pẹ̀lú bí ètò ọrọ̀ ajé ìpínlẹ̀ náà se rí lásìkò yìí, lọ́nà àtimú ètò ìsúná náà wá sí ìmúsẹ. +Gomina Oyetola wa seleri lati mojuto awon ohun ti yoo mu idagbasoke ba ipinle naa, ni eyi ti awon olugbe ipinle naa yoo lee je anfaani re lodun 2020. Gómìnà Oyetola wá sèlérí láti mójútó àwọn ohun tí yóò mú ìdàgbàsókè bá ìpínlẹ̀ náà, ní èyí tí àwọn olùgbé ìpínlẹ̀ náà yóò leè jẹ ànfààní rẹ̀ lọ́dún 2020. +O tesiwaju pe ijoba yoo gbiyanju lati mu eto idagbasoke ba gbogbo eka to wa ni ipinle naa. Ó tẹ̀síwájú pé ìjọba yóò gbìyànjú láti mú ètò ìdàgbàsókè bá gbogbo ẹka tó wà ní ìpínlẹ̀ náà. +--- Ijoba Naijiria ti sanwo ounje awon omo ile –iwe fun odun 2020. --- Ìjọba Nàíjíríà ti sanwó oúnjẹ àwọn ọmọ ilé –ìwé fún ọdún 2020. +Ijoba orile ede Naijiria ti san owo ounje ti awon omo ile-iwe yoo maa je ni osu kinni,odun 2020 fun awon agbasese, eleyii wa lara eto ti ijoba apapo ya sile lati maa fun awon akekoo ti iye won le ni milionu mesan an to wa ni jake-jado orile ede Naijiria ati ipinle FCT. Ìjọba orílẹ̀ èdè Nàíjíríà ti san owó oúnjẹ tí àwọn ọmọ ilé-iwé yóò máa jẹ ní osù kinni,ọdún 2020 fún àwọn agbasẹ́se, eléyìí wà lára ètò tí ìjọba àpapọ̀ yà sílẹ̀ láti máa fún àwọn akẹ́kọ̀ọ́ tí iye wọ́n lé ní miliọnu mẹ́sàn án tó wà ní jákè-jádò orílẹ̀ èdè Nàíjíríà àti ìpínlẹ̀ FCT. +Minisita fun eto omoniyan, ajalu ati idagbasoke awujo, Hajiya Sadiya Umar Farouq lo kede yii niluu Abuja pe, ijoba ti san owo ti yoo pese ounje fun awon omo ile-iwe to wa ni ipinle metalelogbon lorile ede Naijiria. Mínísítà fún ètò ọmọnìyàn, àjálù àti ìdàgbàsókè àwùjọ, Hajiya Sadiya Umar Farouq ló kéde yìí nílùú Àbújá pé, ìjọba ti san owó tí yóò pèsè ouńjẹ fún àwọn ọmọ ilé-ìwé tó wà ní ìpínlẹ̀ mẹ́tàlélọ́gbọ̀n lorílẹ̀ èdè Nàíjíríà. +Minisita tun so pe ijoba apapo san owo naa ni osu kejila, odun yii fun awon agbasese ti yoo pese ounje ati eroja ounje fun awon akekoo ohun. Mínísítà tún sọ pe ijọba apapọ san owo naa ni osu kejila, ọdun yii fun awọn agbasẹse ti yoo pese ounjẹ ati eroja ounjẹ fun awọn akẹkọọ ọhun. +Minista wa kilo pe ijoba ko ni faye gba ounje ti eroja re ko ba dara to tabi ti ko ni awon ohun a-fun-ara-loore fun awon omo ile –iwe naa. Minista wá kìlọ̀ pé ìjọba kò ní fàyè gba ounjẹ ti eroja rẹ ko ba dara tó tàbí tí kò ní àwọn ohun a-fún-ara-lóore fun àwọn ọmọ ilé –iwé náà. +--- Aare orile ede Naijiria n se ipade pelu awon adari ajo eleto aabo. --- Ààrẹ orílẹ̀ èdè Nàíjíríà ń se ìpàdé pẹ̀lú àwọn adarí àjọ elétò ààbò. +Aare orile ede Naijiria, Muhammadu Buhari n se ipade pelu awon adari ile –ise eleto aabo lowo-lowo bayii nile aare to wa niluu Abuja. Ààrẹ orílẹ̀ èdè Nàíjíríà, Muhammadu Buhari ń se ìpàdé pẹ̀lú àwọn adarí ilé –isẹ́ elétò ààbò lọ́wọ́-lọ́wọ́ báyìí nílé ààrẹ tó wà nílùú Àbújá. +--- E je ka wa oju rere Olorun fun idagbasoke orile ede Naijiria: NYCN. --- Ẹ jẹ́ ká wá ojú rere Ọlọ́run fún ìdàgbàsókè orílẹ̀ èdè Nàíjíríà: NYCN. +Egbe awon odo lorile ede Naijiria, (The National Youth Council of Nigeria NYCN) ti ro gbogbo omo orile ede yii lati wa ninu awe ati adura olojo meta fun isokan, alaafia ati idagbasoke orile ede Naijiria. Ẹgbẹ́ àwọn ọ̀dọ́ lórílẹ̀ èdè Nàíjíríà, (The National Youth Council of Nigeria NYCN) ti rọ gbogbo ọmọ orílẹ̀ èdè yìí láti wà nínú àwẹ̀ àti àdúrà ọlọ́jọ́ mẹ́ta fún ìsọ̀kan, àlàáfíà àti ìdàgbàsókè orílẹ̀ èdè Nàíjíríà. +Ninu atejade kan ti aare egbe naa, Solomon Adodo gbe jade niluu Abuja, pe ki gbogbo omo orile ede Naijiria wa ninu adura ati awe olojo meta lati ojo kinni di ojo keta osu kinni,( Jan.1 to Jan) odun 2020. Nínú àtẹ̀jáde kan tí ààrẹ ẹgbẹ́ náà, Solomon Adodo gbé jáde nílùú Àbújá, pé kí gbogbo ọmọ orílẹ̀ èdè Nàíjíríà wà nínú àdúrà àti àwẹ̀ ọlọ́jọ́ mẹ́ta láti ọjọ̀ kínní di ọjọ́ kẹta osù kínní,( Jan.1 to Jan) ọdún 2020. +Adodo tun wa ro won lati jawo ninu ese, ki won si wa oju rere Olorun. Adodo tún wá rọ wọn láti jáwọ́ nínú ẹ̀sẹ̀, kí wọn sì wá ojú rere Ọlọ́run. +“Gbogbo awon orile ede ti won wa oju rere olorun fun idagbasoke orile ede won, ni idagbasoke ti de ba. “Gbogbo àw��n orílẹ̀ èdè tí wọn wá ojú rere ọlọ́run fún ìdàgbàsókè orílẹ̀ èdè wọn, ní ìdàgbàsókè ti dé bá. +“A ni igbagbo pe, ti a ba wa oju rere Olorun nipa isoro to n dojuko orile ede yii, o daju pe isoro naa yoo di petele. “A ní ìgbàgbọ́ pé, tí a bá wá ojú rere Ọlọ́run nípa ìṣòro tó ń dójúkọ orílẹ̀ èdè yìí, ó dájú pé ìṣòro náà yóò di pẹ̀tẹ́lẹ̀. +Gege bi o se so, o ni ki awon omo leyin kristi pejo nile ijosin won fun adura lasiko awe, ki awon musulumi naa pejo ni mosalasi lati gbadura lasiko awe tiwon naa. Gẹ́gẹ́ bí ó se sọ, ó ní kí àwọn ọmọ lẹ́yìn kristi péjọ nílé ìjọ́sìn wọn fún àdúrà lásìkò àwẹ̀, kí àwọn mùsùlùmí náà péjọ ní mọ́sálásí láti gbàdúrà lásìkó àwẹ̀ tíwọn náà. +--- E pa olote ati awon alakatakiti elesin run lorile ede Naijiria: Tukur Buratai. --- Ẹ pa ọlọ̀tẹ̀ àti àwọn alákatakítí ẹlẹ́sìn run lórílẹ̀ èdè Nàíjíríà: Tukur Buratai. +Adari ile-ise ologun lorile ede Naijiria, Lt.-Gen.Tukur Buratai ti ro awon iko omo -ogun Operation Lafiya Dole (OPLD) ti won n ko lo si Madagali ni ipinle Adamawa lati maa fun awon iko olote ni isinmi rara. Adarí ilé-isẹ́ ológun lórílẹ̀ èdè Nàíjíríà, Lt.-Gen.Tukur Buratai ti rọ àwọn ikọ̀ ọmọ -ogun Operation Lafiya Dole (OPLD) tí wọ́n ń kó lọ sí Madagali ní ìpínlẹ̀ Adamawa láti máa fún àwọn ikọ̀ ọlọ̀tẹ̀ ní ìsinmi rárá. +Buratai, soro yii lasiko to n kan si iko omo ogun naa lojo Aiku, o wa ro won lati tubo maa gbogun ti iko olote ni agbegbe naa, ki won maa si rewesi rara ninu ojuse won. Buratai, sọ̀rọ̀ yìí lásìkò tó ń kàn sí ikọ̀ ọmọ ogun náà lọ́jọ́ Àìkú, ó wá rọ wọn láti túbọ̀ máa gbógun ti ikọ̀ ọlọ̀tẹ̀ ni agbègbè náà, kí wọn máa sì rẹ̀wẹ̀sì rárá nínú ojúse wọn. +Buratai tun ni ijoba ti seleri lati satileyin fun won, ni eyi ti yoo fi lee ran lowo lati bori iko olote to n da omi alaafia orile ede yii ru. Buratai tún ní ìjọba ti sèlérí láti sàtìlẹyìn fún wọn, ní èyí tí yóò fi leè ràn lọ́wọ́ láti borí ikọ̀ ọlọ̀tẹ̀ tó ń da omi àlàáfíà orílẹ̀ èdè yìí rú. +O tun wa gbosuba fun iko naa fun gudugudu meje, yaya mefa ti won se lati gbogun ti iko Boko Haram ati awon olote alakatakiti elesin musulumi, Islamic State of West Africa Province (ISWAP) ni ekun naa. Ó tún wá gbósùbà fún ikọ̀ náà fún gudugudu méje, yàyà mẹfà tí wọn se láti gbógun ti ikọ̀ Boko Haram àti àwọn ọlọ̀tẹ̀ alákatakítí ẹlẹ́sìn mùsùlùmí, Islamic State of West Africa Province (ISWAP) ní ẹkùn náà. +“Inu mi dun un lati wa nibi yii, nitori agbegbe yii gan ni mo mo pe o lewu pupo fun iko Operation Lafiya Dole (OPLD) lati se ise won. “Inú mi dún ùn láti wà níbí yìí, nítorí àgbègbè yìí gan ni mo mọ̀ pé ó léwu púpọ̀ fún ikọ̀ Operation Lafiya Dole (OPLD) láti se isẹ́ wọn. +“E ti se gudu gudu meje, yaya mefa lati gbogun ti iwa odaran,iko Boko Haram ati ISWAP. “Ẹ ti se gudu gudu méje, yàyà mẹfà láti gbógun ti ìwà ọ̀daràn,ikọ̀ Boko Haram àti ISWAP. +“E maa se fun won ni isinmi rara. “Ẹ máa se fún wọn ní ìsinmi rárá. +Eyi ni pe e o maa gbogun ti won yala ni owuro, osan ati asale, nigba ojo tabi ninu oorun. Èyí ni pé ẹ ó máa gbógun tì wọ́n yálà ní òwúrọ̀, ọ̀sán àti àsálẹ́, nígbà òjò tábi nínú òòrùn. +--- Emi o ni yo enikankan sile nibi isakoso mi: Ahmed Lawan. --- Èmi ò ní yọ ẹnìkankan sílẹ̀ níbi ìsàkoso mi: Ahmed Lawan. +Abenugan ile igbimo asofin, Ahmed Lawan ti seleri lati maa fa ori apa kan, da apa kan si nibi isakoso re. Abẹnugan ilé ìgbìmọ̀ asòfin, Ahmed Lawan ti sèlérí láti máa fa orí apá kan, dá apá kan sí níbi ìsàkoso rẹ̀. +Lawan soro yii lojo Abameta ni Damaturu nibi ayeye lati fi se ayesi fun abenugan ile igbimo asofin ati minisita ipinle fun ise akanse ati ile lorile ede Naijiria, Abubakar Aliyu. Lawan sọ̀rọ̀ yìí lọ́jọ́ Àbámẹ́ta ni Damaturu níbi ayẹyẹ láti fi se àyẹ́sí fún abẹnugan ilé ìgbìmọ̀ asòfin àti mínísítà ìpínlẹ̀ fún isẹ́ àkànse àti ilé lórílẹ̀ èdè Nàíjíríà, Abubakar Aliyu. +Lawan tun so pe “Mo ti pinnu lati se isakoso mi, ni eyi ti yoo ko gbogbo omo ile igbimo asofin mora, ni eyi ti egbe oselu ko ni lee nipa lori ohun ti a ba se. Lawan tún sọ pe “Mo ti pinnu láti se ìsàkóso mi, ní èyí tí yóò kó gbogbo ọmọ ilé ìgbìmọ̀ asòfin mọ́ra, ní èyí tí ẹgbẹ́ òsèlú kò ní leè nípa lórí ohun tí a bá se. +Gbogbo ohun ti a ba fe se ni o gbodo je eyi ti gbogbo omo orile ede Naijiria yoo je anfaani re. Gbogbo ohun tí a bá fẹ́ se ni ó gbọdọ̀ jẹ́ èyí tí gbogbo ọmọ orílẹ̀ èdè Nàíjíríà yóò jẹ ànfààní rẹ̀. +"“Gbogbo omo orile ede Naijiria, yala o wa ninu egbe oselu kan tabi ko si nibe, lo fe ki idagbasoke ba eto oro aje orile ede yii""." "“Gbogbo ọmọ orílẹ̀ èdè Nàíjíríà, yálà ó wà nínú ẹgbẹ́ òsèlú kan tàbí kò sí níbẹ̀, ló fẹ́ kí ìdàgbàsókè bá ètò ọrọ̀ ajé orílẹ̀ èdè yìí""." +Lawan wa ro gbogbo omo orile ede Naijiria lati se atileyin fun ile igbimo asofin lori aseyori won. Lawan wá rọ gbogbo ọmọ orílẹ̀ èdè Nàíjíríà láti se àtìlẹyìn fún ilé ìgbìmọ̀ asòfin lórí àseyọrí wọn. +O tun wa dupe lowo ile igbimo asofin fun atileyin ti won n se fun un. Ó tún wá dúpẹ́ lọ́wọ́ ilé ìgbìmọ̀ asòfin fún àtìlẹyìn tí wọn ń se fún un. +Ninu oro re gomina ipinle Yobe, Maimala Buni, o gbosuba fun abenugan ile igbimo asofin fun ibasepo to muna-doko to wa laarin omo egbe ile igbimo asofin ati ijoba apapo. Nínú ọ̀rọ̀ rẹ̀ gómìnà ìpínlẹ̀ Yobe, Maimala Buni, ó gbósùbà fún abẹnugan ilé ìgbìmọ̀ asòfin fún ìbásepọ̀ tó múná-dóko tó wà láàrin ọmọ ẹgbẹ ilé ìgbìmọ̀ asòfin àti ìjọba àpapọ̀. +--- Gomina ipinle Adamawa gbosuba fun ile-ise ologun fun ipese alaafia. --- Gómìnà ìpínlẹ̀ Adamawa gbósùbà fún ilé-isẹ́ ológun fún ìpèsè àlàáfíà. +Gomina ipinle Adamawa, Fintiri ti gbosuba fun ile-ise ologun orile ede Naijiria lati gbogun ti iko olote Boko Haram to n da omi alaafia ipinle naa laamu paapaa julo ni iwo oorun Ariwa to wa ni ipinle Adamawa lati pese eto alaafia nibe. Gómìnà ìpínlẹ̀ Adamawa, Fintiri ti gbósùbà fún ilé-isẹ́ ológun orílẹ̀ èdè Nàíjíríà láti gbógún ti ikọ̀ ọlọ̀tẹ̀ Boko Haram tó ń da omi àlà́afíà ìpínlẹ̀ náà láàmú pàápàá jùlọ ní ìwọ oòrùn Àríwá tó wà ní ìpínlẹ̀ Adamawa láti pèsè ètò àlà́afíà níbẹ̀. +Fintiri eni ti igbakeji re, oloye Seth Crowther soju fun, lo gbosuba fun ile-ise ologun naa lasiko ti won n se ifilole ise akanse ti owo re le ni egbegberun milionu fun ibudo awon omo ologun ohun, ni Gibson Jalo, to wa ni Yola, lojo Abameta. Fintiri ẹni tí igbákejì rẹ̀, oloye Seth Crowther sojú fún, ló gbósùbà fún ilé-isẹ́ ológun náà lásìkò tí wọn ń se ìfilọ́lẹ̀ isẹ́ àkànse tí owó rẹ̀ lé ní ẹgbẹgbẹ̀rún mílíọ́nù fún ibùdó àwọn ọmọ ológun ọ̀hún, ní Gibson Jalo, tó wà ní Yola, lọ́jọ́ Àbámẹ́ta. +O tun tesiwaju pe igbese n lo lowo lati se atunse si eto aabo ni ipinle naa, nipa pipese awon oko ayokele, kiko ile-eko fun awon omo ile –iwe ati awon irinse ti yoo lee ran awon ajo eleto aabo lowo lati fopin si iwa idunkooko moni, ti yoo si tun fi okan awon eniyan ipinle naa bale. Ó tún tẹ̀síwájú pé ìgbésẹ̀ ń lọ lọ́wọ́ láti ṣe àtúnse sí ètò ààbò ní ìpínlẹ̀ náà, nípa pípèsè àwọn ọkọ̀ ayọ́kẹ́lẹ́, kíkọ́ ilé-ẹ̀kọ́ fún àwon ọmọ ilé –ìwé àti àwọn irinsẹ́ tí yóò leè ran àwọn àjọ elétò ààbò lọ́wọ́ láti fòpin sí ìwà ìdúnkookò mọ́ni, tí yóò sì tún fi ọkàn àwọn ènìyàn ìpínlẹ̀ náà balẹ̀. +Ninu oro tire adari ile-ise ologun orile ede Naijiria, Lt.-Gen. Tukur Buratai, naa so pe ise akanse naa wa lara eto lati mu igbe aye iderun ba gbogbo omo ologun orile ede yii ati ebi won. Nínú ọ̀rọ̀ tirẹ̀ adarí ilé-isẹ́ ológun orílẹ̀ èdè Nàíjíríà, Lt.-Gen. Tukur Buratai, náà sọ pé isẹ́ àkànse náà wà lára ètò láti mú ìgbé ayé ìdẹ̀rùn bá gbogbo ọmọ ológun orílẹ̀ èdè yìí àti ẹbí wọn. +--- Gomina ipinle Sokoto bowolu abadofin eto isuna odun 2020. --- Gómìnà ìpínlẹ̀ Sokoto bọwọlu àbádòfin ètò ìsúná ọdún 2020. +Gomina ipinle Sokoto, Aminu Waziri Tambuwal ti bowolu abadofin eto isunaodun2020 ti iye re le ni mejilenigba bilionu naira (N202.4 billion) ti ile igbimo asoju ipinle naa fenuko le lori lati soo di ofin. Gómìnà ìpínlẹ̀ Sokoto, Aminu Waziri Tambuwal ti bọwọ́lu àbádòfin ètò ìsúnáọdún2020 ti iye rẹ̀ lé ní méjìlènígba biliọnu naira (N202.4 billion) tí ilé ìgbìmọ̀ asojú ìpínlẹ̀ náà fẹnukò lé lórí láti sọọ́ di òfin. +Lasiko ti gomina naa n towobo iwe abadofin fun eto isuna naa, Tambuwal wa gbosuba fun ile igbimo asoju ipinle naa, ti pupo ninu won je omo egbe alatako- All Progressive Congress (APC), fun atileyin won fun ilosiwaju ipinle naa. Lásìkò tí gómìnà náà ń tọwọ́bọ ìwé àbadòfin fún ètò ìsúná náà, Tambuwal wá gbósùbà fún ilé ìgbìmọ̀ asojú ìpínlẹ̀ náà, tí púpọ̀ nínú wọn jẹ́ ọmọ ẹgbẹ́ alátakò- All Progressive Congress (APC), fún àtìlẹyìn wọn fún ìlọsíwájú ìpínlẹ̀ náà. +"Gomina Tambuwal tun so pe ""Bo tile je pe egbe alatako APC lo poju nile igbimo asoju ipinle yii, sibe won tun n satileyin fun ijoba lati ri i pe won se ojuse won fun ilosiwaju ipinle yii ""." "Gomina Tambuwal tún sọ pé ""Bó tilẹ̀ jẹ́ pé ẹgbẹ́ alátakò APC ló pọ̀jù nílé ìgbìmò asojú ìpínlẹ̀ yìí, síbẹ̀ wọ́n tún ń sàtìlẹyìn fún ìjọba láti rí i pé wọ́n se ojúṣe wọn fún ìlọsíwájú ìpínlẹ̀ yìí ""." +"""Abenugan ile igbimo asoju ipinle Sokoto, Aminu Muhammad Achida wa gbosuba fun ijoba ipinle naa fun gbogbo akitiyan won lati ri i pe won se aseyori ni ipinle naa, bo tile je pe won ni ijakule owo." """Abẹnugan ilé ìgbìmọ̀ asojú ìpínlẹ̀ Sokoto, Aminu Muhammad Achida wá gbósùbà fún ìjọba ìpínlẹ̀ náà fún gbogbo akitiyan wọn láti rí i pé wọ́n se àseyọrí ní ìpínlẹ̀ náà, bó tilẹ̀ jẹ́ pé wọ́n ní ìjákulẹ̀ owó." +--- E maa je ki awon olote pin Naijiria yele-yele – Aare Buhari. --- Ẹ máa jẹ́ kí àwọn ọlọ̀tẹ̀ pín Nàíjíríà yẹ́lẹ-yẹ̀lẹ – Ààrẹ Buhari. +Aare orile ede Naijiria Muhammadu Buhari ti ro awon omo orile ede yii lati maa je ki awon olote pin orile ede Naijiria yele-yele nitori esin. Ààrẹ orílẹ̀ èdè Nàíjíríà Muhammadu Buhari ti rọ àwọn ọmọ orílẹ̀ èdè yìí láti máa jẹ́ kí ̀àwọn ọlọ̀tẹ̀ pín orílẹ̀ èdè Nàíjíríà yẹlẹ-yẹlẹ nitori ẹsin. +Aare Buhari tun so pe: “Inu mi baje nipa iku awon omo orile ede yii ti won ku si ibi ihamo lati owo awon alakatakiti elesin, awon apaniyan ti won n ba oruko esin musulumi je nipa iwa buruku won. Ààrẹ Buhari tún sọ pé: “Inú mi bàjẹ́ nípa ikú àwọn omọ orílẹ̀ èdè yìí tí wọ́n kú sí ibi ìhámọ́ láti ọwọ́ àwọn alákatakítí ẹlẹ́sìn, àwọn apanìyàn tí wọ́n ń ba orúkọ ẹ̀sìn mùsùlùmí jẹ́ nípa ìwà burúkú wọn. +“Labe bo ti wu kori, a o gbodo gba awon olote laaye lati da omi alaafia orile ede yii ru nipa dida ija sile laarin awon elesin musulumi ati igbagbo, nitori awon apaniyan yii ki i se elesin musulumi rara. “Lábẹ́ bó ti wù kórí, a ò gbọdọ̀ gba àwọn ọlọ̀tẹ̀ láàyè láti da omi àlááfíà orílẹ̀ èdè yìí rú nípa dídá ìjà sílẹ̀ láàrin àwọn ẹlẹ́sìn mùsùlùmí àti ìgbàgbọ́, nítorí àwọn apànìyàn yìí kì í se ẹlẹ́sìn mùsùlùmí rárá. +“Gege bi aare orile ede yii, ojuse mi ni lati mojuto eto aabo gbogbo omo orile ede Naijiria, nitori naa iku awon alaise yala musulumi tabi onigbagbo maa n ba mi ninu je. “Gẹ́gẹ́ bí ààrẹ orílẹ̀ èdè yìí, ojúṣe mi ni láti mójútó ètò ààbò gbogbo ọmọ orílẹ̀ èdè Nàíjíríà, nítorí náà ikú àwọn aláìsẹ̀ yálà mùsùlùmí tàbí onígbàgbọ́ máa ń bà mí nínú jẹ́. +’’Aare tun so pe ohun ti awon olote ni lokan ni lati maa se ise ibi won, lati maa ta eje awon alaise sile, ni eyi ti o lodi si imo eko esin musulumi ati igbagbo. ’’Ààrẹ tún sọ pé ohun tí àwọn ọlọ̀tẹ̀ ní lọ́kàn ni láti máa ṣe iṣẹ́ ibi wọn, láti máa ta ẹ̀jẹ̀ àwọn aláìsẹ̀ sílẹ̀, ní èyí tí ó lòdì sí ìmọ̀ ẹ̀kọ́ ẹ̀sìn mùsùlùmí àti ìgbàgbọ́. +--- Naijiria yan igbimo alamojuto fun ina mona-mona. --- Nàíjíríà yan ìgbìmọ̀ alámójútó fún iná mọ̀nà-mọ́ná. +Igbimo alamojuto labe isakoso minisita ile-ise mona-mona lorile ede Naijiria, ni ijoba ti yan lati maa mojuto ina mona-mona lorile ede yii, ni erongba lati ri i pe atunse to monyan lori ba ina mona-mona. Ìgbìmọ̀ alámójútó lábẹ́ ìsàkoso mínísítà ilé-isẹ́ mọ̀nà-mọ́ná lórílẹ̀ èdè Nàíjíríà, ni ìjọba ti yàn láti máa mójútó iná mọ̀nà-mọ́ná lórílẹ̀ èdè yìí, ní èròǹgbà láti rí i pé àtúnse tó mọ́nyán lórí bá iná mọ̀nà-mọ́ná. +Lasiko ti Sale Mamman to je minisita fun ina mona-mona lorile ede Naijiria n se ifilole igbimo naa , o ro won lati mojuto ona ti atunse yoo se lee ba ina mona-mona, ni eyi ti awon omo orile ede Naijiria yoo se maa jegbadun ina mona-mona ohun. Lasiko ti Sale Mamman to jẹ minisita fun iná mọ̀nà-mọ́ná lórílẹ̀ èdè Nàíjíríà n se ifilọlẹ ìgbìmọ̀ naa , ó rọ̀ wọ́n lati mojuto ọna ti atunse yoo se lee ba iná mọ̀nà-mọ́ná, ní èyí tí àwọn ọmọ orílẹ̀ èdè Nàíjíríà yoo se maa jẹ̀gbádùn iná mọ̀nà-mọ́ná ọ̀hún. +Mamman tun so pe igbimo naa ni yoo tun je olugbanimoran lori eto ilana ati imo ero tuntun lori ina mona-mona. Mamman tún sọ pé ìgbìmọ̀ náà ni yoo tun jẹ olugbanimọran lori eto ilana ati imọ ẹrọ tuntun lori iná mọ̀nà-mọ́ná. +O tun tesiwaju pe odun meji ni igbimo naa, ni lati fi ise won, lara ojuse won si ni lati seto ilana, ti yoo mu atunse to monyan lori nipa ina mona-mona, ni eyi ti ijoba orile ede Naijiria yoo maa tele. Ó tún tẹ̀síwájú pé ọdún méjì ni ìgbìmọ̀ náà, ní láti fi isé wọn, lára ojúṣe wọn sì ni láti sètò ìlànà, tí yóò mú àtúnse tó mọ́nyán lórí nípa iná mọ̀nà-mọ́ná, ní èyí tí ìjọba orílẹ̀ èdè Nàíjíríà yóò máa tẹ̀lé. +Ojogbon Abubakar Sani Sambo, ni alaga igbimo naa. Ọ̀jọ̀gbọ́n Abubakar Sani Sambo, ni alága ìgbìmọ̀ náà. +--- Aare Buhari bowolu eto isuna odun 2020. --- Ààrẹ Buhari bọwọ́lu ètò ìsúná ọdún 2020. +Aare orile ede Naijiria Muhammadu Buhari ti towobo eto isuna odun 2020 lojo Isegun, lati so di ofin, ni eyi ti iye re le ni tirionu mewaa (N10.594). Ààrẹ orílẹ̀ èdè Nàíjírià Muhammadu Buhari ti tọwọ́bọ ètò ìsúná ọdún 2020 lọ́jọ́ Ìsẹgun, lati sọ́ di òfin, ní èyí tí iye rẹ̀ lé ní tiriọnu mẹ́wàá (N10.594). +Ni ojo karun un, osu kejila odun yii, ni ile igbimo asofin pari ijiroro won lori eto abadofin isuna lati soo di ofin, ni eyi ti won si fenuko pe ki ijoba apapo ko gbodo na ju tirilionu mewaa lo. Ní ọjọ́ karùn ún, osù kejìlá ọdún yìí, ní ilé ìgbìmọ̀ asòfin parí ìjíròrò wọn lórí ètò àbádòfin ìsúná láti sọọ́ di òfin, ní èyí tí wọn sì fẹnukò pé kí ìjọba àpapọ̀ kò gbọdọ̀ ná ju tírílíọ̀nù mẹ́wàá ló. +Ni ojo kewaa osu kejo, odun 2020 ni aare orile ede Naijiria Muhammadu Buhari gbe abadofin eto isuna wa si ile igbimo asofin. Ní ọjọ́ kẹwàá osù kẹjọ, ọdún 2020 ní ààrẹ orílẹ̀ èdè Nàíjírià Muhammadu Buhari gbé àbádòfin ètò ìsúná wá sí ilé ìgbìmọ̀ asòfin. +Bi aare Buhari se tete bowolu eto isuna 2019 ohun, ni yoo tun je ki orile ede Naijiria tun pada si osu kinni si osu kejila ti o je ibere odun, ti aare orile ede Naijiria maa n bowolu eto isuna ohun. Bí ààrẹ Buhari ṣe tètè bọwọ́lu ètò ìṣúná 2019 ọ̀hún, ni yóò tún jẹ́ kí orílẹ̀ èdè Nàíjírià tún padà sí osù kínní sí osù kejìlá tí ó jẹ́ ìbẹ̀rẹ̀ ọdún, tí ààrẹ orílẹ̀ èdè Nàíjírià máa ń bọwọ́lu ètò ìsúná ọ̀hún. +Lasiko ti ayeye eto ohun, aare ni ile igbimo asofin ti fi owo to le ni igba bilionu (N263.95 billion) kun iwe isuna ti oun gbe wa sile igbimo asofin. Lásìkò tí ayẹyẹ ètò ọ̀hún, ààrẹ ní ilé ìgbìmọ̀ asòfin ti fi owó tó lé ní igba bílíọ̀nù (N263.95 billion) kún ìwé ìsúná tí òun gbé wá sílé ìgbìmọ̀ asòfin. +--- Ile igbimo asofin yoo gbogun ti osi ati ise. --- Ilé ìgbìmọ̀ asòfin yóò gbogun ti òsì àti ìsẹ́. +Ile igbimo asofin ti ni awon ko ni kaare lati tubo maa gbogun ti osi ati ise, ki igbe aye iderun lee ba gbogbo omo orile ede Naijiria. Ilé ìgbìmọ̀ asòfin ti ní àwọn kò ní kàárẹ̀ láti túbọ̀ máa gbógun ti òsì àti ìsẹ́, kí ìgbé ayé ìdẹ̀rùn leè bá gbogbo ọmọ orílẹ̀ èdè Nàíjíríà. +Abenugan ile igbimo asofin Ahmad Lawan lo soro idaniloju yii, lojo Aje lasiko to n ba awon akoroyin soro niluu Abuja. Abẹnugan ilé ìgbìmọ̀ asòfin Ahmad Lawan ló sọ̀rọ̀ ìdánilòjù yìí, lọ́jọ́ Ajé lásìkò tó ń bá àwọn akọ̀ròyìn sọ̀rọ̀ nílùú Àbújá. +Lawal, tun tesiwaju pe ile igbimo kesan an yoo seto ofin ti yoo gbogun ti osi ati ise, ajakale aarun, iwa odaran, iwa ibaje, ni eyi ti abenugan naa sapejuwe won, gege bi ota ilu. Lawal, tún tẹ̀síwájú pé ilé ìgbìmọ̀ kẹsàn án yóò sètò òfin tí yóò gbógun ti òsì àti ìsẹ́, àjàkálẹ̀ ààrùn, ìwà ọ̀daràn, ìwà ìbajẹ́, ní èyí tí abẹnugan náà sàpèjúwe wọn, gẹ́gẹ́ bí ọ̀tá ìlú. +O tun so pe ile igbimo asofin tete se ise lori eto isuna odun 2020, ti aare Buhari gbe wa siwaju won, ki o le ba igba ati akoko (January and December) ti orile ede Naijiria maa seto lori isuna odoodun won. Ó tún sọ pé ilé ìgbìmọ̀ asòfin tètè se isẹ́ lórí ètò ìsúná ọdún 2020, tí ààrẹ Buhari gbé wá síwájú wọn, kí o lè bá ìgbà àti àkókò (January and December) tí orílẹ̀ èdè Nàíjíríà máa ṣètò lórí ìṣúná ọdọọdún wọn. +Asofin Lawan, ni gbogbo kudie-kudie to wa bi won se ta gbogbo ohun ini orile ede yii, paapaa julo nipa ina mona-mona ni awon yoo mojuto. Asòfin Lawan, ní gbogbo kùdìẹ̀-kudiẹ tó wá bí wọn se ta gbogbo ohun ìní orílẹ̀ èdè yìí, pàápàá jùlọ nípa iná mọ̀nà-mọ́ná ni àwọn yóò mójútó. +Abenugan ile igbimo asofin tun ro awon akoroyin lati maa fari apa kan, da apa kan si, ninu iroyin won, sugbon ki won maa ko iroyin ti o lee mu idagbasoke ba orile ede Naijiria. Abẹnugan ilé ìgbìmọ̀ asòfin tún rọ àwọn akọ̀ròyìn láti máa fárí apá kan, dá apá kan sí, nínú ìròyìn wọn, ṣùgbọ́n kí wọn máa kọ ìròyìn tí ó leè mú ìdàgbàsókè bá orílẹ̀ èdè Nàíjíríà. +Adari omo egbe to kere julo nile igbimo asofin, asofin Eyinanya Abaribe tun fi da awon omo orile ede Naijiria loju pe, bo tile je pe egbe ototo ni awon asofin wa, sibe. Adarí ọmọ ẹgbẹ́ tó kéré jùlọ nílé ìgbìmọ̀ asòfin, asòfin Eyinanya Abaribe tún fi dá àwọn ọmọ orílẹ̀ èdè Nàíjíríà lójú pé, bó tilẹ̀ jẹ́ pé ẹgbẹ́ ọ̀tọ̀tọ̀ ni àwọn asòfin wà, síbẹ̀. +Igbimo asofin ko ni je ki egbe ototo naa da aarin won ru, lati maa se ofin ti yoo mu igbaye –gbadun ba gbogbo omo orile ede Naijiria. Ìgbìmọ̀ asòfin kò ní jẹ́ kí ẹgbẹ́ ọ̀tọ̀tọ̀ náà da àárín wọn rú, láti máa se òfin tí yóò mú ìgbáyé –gbádùn bá gbogbo ọmọ orílẹ̀ édé Nàíjíríà. +--- Boris Johnson di adari ijoba orile ede United Kingdom, UK. --- Boris Johnson di adarí́ ìjọba orílẹ̀ èdè United Kingdom, UK. +Aare orile ede Naijiria Muhammadu Buhari ti ki adari ijoba tuntun fun orile ede United Kingdom, Boris Johnson ku ori –ire bo se jawe olubori ninu eto idibo ti won di koja lorile ede naa. Ààrẹ orílẹ̀ èdè Nàíjíríà Muhammadu Buhari ti kí adarí ìjọba tuntun fún orílẹ̀ èdè United Kingdom, Boris Johnson kú orí –ire bó se jáwé olúborí nínú ètò ìdìbò tí wọ́n dì kọjá lórílẹ̀ èdè náà. +Aare Buhari ni orile ede Britain ti n se gudu gudu meje, yaya mefa lati fi se atileyin fun orile ede Naijiria, paapaa julo lori eto aabo ati bi won se n ran orile ede Naijiria lowo lati da awon owo ati ohun ini ti won ji ko lo si orile ede UK pada wa si orile ede Naijiria. Ààrẹ Buhari ní orílẹ̀ èdè Britain ti ń se gudu gudu méje, yàyà mẹ́fà láti fi ṣe àtìlẹyìn fún orílẹ̀ èdè Nàíjíríà, pàápàá jùlọ lórí ètò ààbò àti bí wọ́n se ń ran orílẹ̀ èdè Nàíjíríà lọ́wọ́ láti dá àwọn owó àti ohun ìní tí wọ́n jí kó lọ sí orílẹ̀ èdè UK padà wá sí orílẹ̀ èdè Nàíjíríà. +Aare Buhari ni oun fojusona lati ba adari ijoba tuntun naa sise papo, ni eyi ti ibasepo to wa laarin orile ede mejeeji naa, paapaa julo nipa bi eto oro aje, yoo se tubo ni idagbasoke sii. Ààrẹ Buhari ni òun fojúsọ́nà láti bá adarí ìjọba tuntun náà sisẹ́ papọ̀, ní èyí tí ìbásepọ̀ tó wà láàrin orílẹ̀ èdè méjéèjì náà, pàápàá jùlọ nípa bí ètò ọrọ̀ ajé, yóò se túbọ̀ ní ìdàgbàsókè síi. +--- Naijiria yoo jawo lati maa ra epo robi lati ile okeere lodun 2023. --- Nàíjíríà yóò jáwọ́ láti máa ra epo rọ̀bì láti ilẹ̀ òkèèrè lọ́dun 2023. +Ijoba orile ede Naijiria ti ni ohun yoo jawo lati maa ra epo robi lati ile okeere lodun 2023. Ìjọba orílẹ̀ èdè Nàíjíríà ti ní òhun yóò jáwọ́ láti máa ra epo rọ̀bì láti ilẹ̀ òkèèrè lọ́dún 2023. +Adari ile-ise to n mojuto epo robi lorile ede Naijiria , (Nigerian National Petroleum Corporation ,NNPC), Mele Kyari lo so eleyii di mimo lasiko to n towobo iwe adehun nipa idasile ibi ti won yoo gbe maa tun epo ro lorile ede Naijiria. Adarí ilé-isẹ́ tó ń mójútó epo rọ̀bì lórílẹ̀ èdè Nàíjíríà , (Nigerian National Petroleum Corporation ,NNPC), Mele Kyari ló sọ eléyìí di mímọ̀ láṣìkò tó ń tọwọ́bọ ìwé àdéhùn nípa ìdásílẹ̀ ibi tí wọn yóò gbé máa tún epo rọ lórílẹ̀ èdè Nàíjíríà. +Eto naa ni won ni ireti pe yoo fopin si rira epo lati ile okeere. Ètò náà ni wọ́n ní ìrètí pé yóò fòpin ṣí rira epo láti ilẹ̀ òkèèrè. +Bo tile je pe lodun 2017, ni ijoba orile ede Naijiria ti sepinnu lati fopin si rira epo robi lati ile okeere lodun 2019. Bó tilẹ̀ jẹ́ pé lọ́dún 2017, ni ìjọba orílẹ̀ èdè Nàíjíríà ti sèpinnu láti fòpin ṣí ríra epo rọ̀bì láti ilẹ̀ òkèèrè lọ́dún 2019. +--- Aare Buhari pada si Naijiria leyin ipade apero alaafia lorile ede Egypt. --- Ààrẹ Buhari padà sí Nàíjíríà lẹ́yìn ìpàdé àpérò àlàáfíà lórílẹ̀ èdè Egypt. +Aare Muhammadu Buhari ti pada si ilu Abuja leyin ipade apero alaafia ati idagbasoke Afirika, ni eyi ti o waye ni ojo kokanla ati ikejila, osu kejila lorile ede Egypt. Ààrẹ Muhammadu Buhari ti padà sí ìlú Àbújá lẹ́yìn ìpàdé àpérò àlàáfíà àti ìdàgbàsókè Afirika, ní èyí tí ó wáyé ní ọjọ́ kọkànlá àti ìkejìlá, oṣù kejìlá lórílẹ̀ èdè Egypt. +Oko ofurufu aare bale si papa ofurufu aare, Nnamdi Azikiwe International Airport, to wa niluu Abuja, ni aago 13.30 GMT. Ọkọ̀ òfurufu ààrẹ balẹ̀ sí pápá ofurufu ààrẹ, Nnamdi Azikiwe International Airport, tó wà nílùú Àbújá, ní aago 13.30 GMT. +Minisita fun ilu Abuja, Federal Capital Territory, Mohammed Bello ati awon adari eleto aabo lorile ede Naijiria lo tewogba aare ni papa ofurufu ohun. Mínísítà fún ìlú Àbújá, Federal Capital Territory, Mohammed Bello àti àwọn adarí elétò ààbò lórílẹ̀ èdè Nàíjíríà ló tẹ́wọ́gba ààrẹ ní pápá òfurufu ọ̀hún. +Ipade ohun lo da lori ona ti ile Afirika yoo se gba mojuto eto alaafia ati idagbasoke, ipade apero yii lo tun je akoko iru re nile Afirika. Ìpàdé ọ̀hún ló dá lórí ọ̀nà tí ilẹ̀ Afirika yóò ṣe gbà mójútó ètò àlááfíà àti ìdàgbàsókè, ìpàdé àpérò yìí ló tún jẹ́ àkọ́kọ́ irú rẹ̀ nílẹ̀ Afirika. +Aare Muhammadu Buhari ati aare orile ede Egypt, Abdelfattah el-Sisi, tun jo jiroro lati gbogun ti iwa odaran ati olote lorile ede won. Ààrẹ Muhammadu Buhari àti ààrẹ orílẹ̀ èdè Egypt, Abdelfattah el-Sisi, tún jọ jíròrò láti gbógun tí ìwà ọ̀daràn àti ọlọ̀tẹ̀ lórílẹ̀ èdè wọn. +Lara awon to tele aare ni minisita fun eto aabo, Gen.Bashir Magashi (Rtd); Minisita fun oro ile okeere fun ipinle, Amb.Zubairu Dada; Olugbani-nimoran lori eto aabo lorile ede yii, Maj.-Gen. Babagana Monguno (Rtd); ati alakosoo ile-ise, to n se itopinpin lorile ede Naijiria, (National Intelligence Agency), Amb. Ahmed Abubakar. Lára àwọn tó tẹ̀lé ààrẹ ni mínísítà fún ètò ààbò, Gen.Bashir Magashi (Rtd); Mínísítà fún ọ̀rọ̀ ilẹ̀ òkèèrè fún ìpínlẹ̀, Amb.Zubairu Dada; Olùgbani-nímọ̀ràn lórí ètò ààbò lórílẹ̀ èdè yìí, Maj.-Gen. Babagana Monguno (Rtd); àti alákòsóo ilé-isẹ́, tó ń ṣe ìtọpinpin lórílẹ̀ èdè Nàíjíríà, (National Intelligence Agency), Amb. Ahmed Abubakar. +--- E jawo lori esun Sowore: AGF Abubakar. --- Ẹ jáwọ́ lórí ẹ̀sun Sowore: AGF Abubakar. +Adajo agba lorile ede Naijiria (Attorney General of the Federation), Justice Abubakar Malami ti pase fun ile-ise otelemuye (Department of State Services, DSS) lati jawo lori esun Omoyele Sowore ni kiakia. Adájọ́ àgbà lórílẹ̀ èdè Náíjíríà (Attorney General of the Federation), Justice Abubakar Malami ti pàsẹ fún ilé-isẹ́ ọ̀tẹlẹ̀múyẹ́ (Department of State Services, DSS) láti jáwọ́ lórí ẹ̀sun Omoyẹle Sowore ní kíákíá. +--- ile -ejo ni Magu le di alaga ajo EFCC. --- ilé -ẹjọ́ ní Magu le di alága àjọ EFCC. +Adajo ile ejo giga lorile ede Naijiria to wa niluu Abuja, Justice Ijeoma Ojukwu, ti yi ejo to wa niwaju re danu bi omi-isanwo lati maa je ki Ibrahim Mustapha Magu adele ajo to n gbogun ti iwa sise owo ilu kumo-kumo lorile ede yii, Economic and Financial Crimes Commission, EFCC di alaga ajo naa, pe ejo ohun ko lese nile. Adájọ́ ilé ẹjọ́ gíga lórílẹ̀ èdè Nàíjíríà tó wà nílùú Àbújá, Justice Ijeoma Ojukwu, ti yí ẹjọ́ tó wà níwájú rẹ̀ dànù bí omi-ìsanwọ́ láti máa jẹ́ kí Ibrahim Mustapha Magu adelé àjọ tó ń gbógun ti ìwà síṣe owó ìlú kúmọ-kumọ̀ lórílẹ̀ èdè yìí, Economic and Financial Crimes Commission, EFCC di alága àjọ náà, pé ẹjọ́ ọ̀hụn kò lẹ́sẹ̀ nílẹ̀. +Ipejo naa lo waye lasiko ti ile igbimo asofin kejo labe abenugan, Bukola Saraki nigba ti ile igbimo naa faake kori pe won ko ni je ki adele ohun di alaga ajo EFCC. Ìpẹ̀jọ́ náà ló wáyé làsíkó tí ilé ìgbìmọ asòfin kẹjọ lábẹ́ abẹnugan, Bùkọ́lá Sàràkí nígbà tí ilé ìgbìmọ̀ náà fàáké kọ́rí pé wọn kò ní jẹ́ kí adelé ọ̀hún di alága àjọ EFCC. +Ninu idajo re, adajo Ojukwu ni, “Ejo yii ko ni eri lati gbe esun re lese nitori naa, ile-ejo da ejo naa nu. Nínú ìdájọ́ rẹ̀, adájọ́ Ojukwu ní, “Ẹjọ́ yìí kò ní ẹ̀rí láti gbe ẹ̀sùn rẹ̀ lẹ́sẹ̀ nítorí náà, ilé-ẹjọ́ da ẹjọ́ náà nú. +"""Adajo naa tun tesiwaju pe aare Muhammadu Buhari, ni “obe ati isu lowo, ti o si ni agbara lati fi se ohun ti o ba wuu, nitori naa, ofin ko soo nipato iye akoko tabi asiko ti aare lee fi yan adele sori ipo." """Adájọ́ náà tún tẹ̀síwájú pé ààrẹ Muhammadu Buhari, ni “ọ̀bẹ àti iṣu lọ́wọ́, tí ó sì ní agbára láti fi ṣe ohun tí ó bá wùú, nítorí náà, òfin kò sọọ́ nípàtó iye àkókò tàbí àsìkò tí ààrẹ leè fi yan adelé sórí ipò." +"""Adajo Ojukwu tun tesiwaju pe ile igbimo asofin ko ni agbara labe ofin lati so adele si alaga nipa ti alaga ajo EFCC." """Adájọ́ Ojukwu tún tẹ̀síwájú pé ilé ìgbìmọ asòfin kò ní agbára lábẹ́ òfin láti sọ adelé si alága nípa ti alága àjọ EFCC." +--- Laisi kaadi idanimo, ko si anfaani lati jokoo fun idanwo ile-eko giga-Jamb. --- Láìsí káàdì ìdánimọ̀, kò sí àǹfààní láti jókòó fún ìdánwò ilé-ẹ̀kọ́ gíga-Jamb. +Ajo to n mojuto idanwo lo si ile- eko giga lorile ede Naijiria,The Joint Admissions and Matriculation Board, JAMB ,ti yan egbesan (1800)awon osise won lati lo se ayewo finni-finni lori bi awon akekoo to n gbaradi fun idanwo yoo se maa lo kaadi idanimo won ninu ate iforukosile ero igbalode ti ajo JAMB ati ile-ise to n pese kaadi idanimo lorile ede Naijiria ,National Identity Management Commission,jo se agbateru re. Àjọ tó ń mọjútó ìdánwò lọ ṣí ilé- ẹ̀kọ́ gíga lórílẹ̀ èdè Nàíjíríà,The Joint Admissions and Matriculation Board, JAMB ,ti yan ẹgbẹ̀sán (1800)àwọn òsìsẹ́ wọn láti lọ ṣe àyẹ̀wò fínní-fínní lóri bí àwọn akẹ́kọ̀ọ́ tó ń gbáradì fún ìdánwò yóò se máa lo káádì ìdánimọ̀ wọn nínú àtẹ ìforúkọsílẹ̀ ẹ̀rọ ìgbàlódé ti àjọ JAMB àti ilé-isẹ́ tó ń pèsè káàdì ìdánimọ̀ lórílẹ̀ èdè Nàíjíríà ,National Identity Management Commission,jọ ṣe agbátẹrù rẹ̀. +Ajo JAMB ni awon osise ti awon yan naa yoo lo kaakiri gbogbo orile ede Naijiria lati se ayewo naa , ni eyi ti yoo se lee ro awon akekoo to fe se idanwo si ile-eko giga, Unified Tertiary Matriculation Examination, ti odun 2020 naa lorun. Ajọ JAMB ní àwọn òsìsẹ́ tí àwọn yàn náà yóò lọ káàkiri gbogbo orílẹ̀ èdè Nàíjíríà láti se àyẹ̀wò náà , ní èyí tí yóò se leè rọ àwọn akẹ́kọ̀ọ́ to fẹ ṣe ìdánwò si ilé-ẹ̀kọ́ gíga, Unified Tertiary Matriculation Examination, ti ọdun 2020 náà lọ́rùn. +Awon osise naa yoo wo aseyori ati ipenija ti awon akekoo naa le dojuko ati ona ti won lee gba lati wa ojutuu si iru ipenija ohun. Àwọn òsìsẹ́ náà yóò wo àséyọrí àti ìpèníjà tí àwọn akẹ́kọ̀ọ́ náà le dojúkọ àti ọ̀nà tí wọn leè gbà láti wá ojútùú sí irú ìpèníjà ọ̀hún. +--- Abenugan ile igbimo asofin ipinle Taraba kowe fipo sile. --- Abẹnugan ilé ìgbìmọ̀ asòfin ìpínlẹ̀ Taraba kọ̀wé fipò sílẹ̀. +Abenugan ile igbimo asofin ipinle Taraba, Taraba, ogbeni Abel Peter Diah, lo fariga pe oun ko se abenugan mo lojo Aiku yii. Abẹnugan ilé ìgbìmọ̀ asòfin ìpínlẹ̀ Taraba, Taraba, ọ̀gbẹ́ni Abel Peter Diah, ló fárígá pé òun kò se abẹnugan mọ́ lọ́jọ́ Àìkú yìí. +Bo tile je pe awuye-wuye ti n lo lowo pe gomina ipinle naa, Darius Ishaku ti n gbero lati yo oun ati akegbe re nipo bi i jiga. Bó tilẹ̀ jẹ́ pé awuye-wuye ti ń lọ lọ́wọ́ pé gomina ìpínlẹ̀ náà, Darius Ishaku ti ń gbèrò láti yọ òun àti akẹgbẹ́ rẹ̀ nípò bi í jìgá. +Lori ero ibanisoro lasaale ojo Aiku lo ti so pe ohun ti pinnu “lati kowe fipo sile gege bi abenugan ile igbimo asofin ipinle Taraba fun idi kan tabi idi keji. Lórí ẹ̀rọ ìbánisọ̀rọ̀ lásàálẹ́ ọjọ́ Àìkú ló ti sọ pé ohun ti pinnu “láti kọ̀wé fipò sílẹ̀ gẹ́gẹ́ bi abẹnugan ilé ìgbìmọ̀ asòfin ìpínlẹ̀ Taraba fún ìdí kan tàbí ìdí kejì. +"""Diah wa dupe lowo awon ile igbimo asofin fun ifowosowopo won lasiko to n dari won, o tun wa ro won lati tubo maa fowosowopo pelu ijoba ipinle naa, ni eyi ti itesiwaju yoo se deba ipinle naa." """Diah wá dúpẹ́ lọ́wọ́ àwọn ilé ìgbìmọ̀ asòfin fun ìfọẃọsowọ́pọ̀ wọn lásìkò tó ń darí wọn, ó tún wá rọ̀ wọ́n láti túbọ̀ máa fọwọ́sowọ́pọ̀ pẹ̀lú ìjọba ìpínlẹ̀ náà, ní èyí tí ìtẹ̀síwájú yóò ṣe débá ìpínlẹ̀ náà." +--- E wa woko oju-irin ofe lati Eko lo si Ibadan. --- Ẹ wá wọkọ̀ ojú-irin ọ̀fẹ́ láti Èkó lọ sí Ìbàdàn. +Ijoba orile ede Naijria ti ni awon yoo bere oko oju irin ofe ti yoo maa gbe awon arinrinajo lati Eko lo si Ibadan lofee. Ìjọba orílẹ̀ èdè Nàíj́́ríà ti ní àwọn yóò bẹ̀rẹ̀ ọkọ̀ ojú irin ọ̀fẹ́ tí yóò máa gbé àwọn arìnrìnàjò láti Eko lọ sí Ìbàdàn lọ́fẹ̀ẹ́. +Oko oju irin yii yoo maa gbera lati Iju niluu Eko ti yoo si maa bale si ilu Ibadan. Ọkọ̀ ojú irin yìí yóò máa gbéra láti Iju nílùú Eko tí yóò si máa balẹ̀ sí ìlú Ìbàdàn. +Minisita fun eto irinna lorile ede Naijiria, Rotimi Amaechi ni o soro yii lasiko to n se ifilole eto oko oju irin naa. Mínísítà fún ètò ìrìnnà lórílẹ̀ èdè Nàíjíríà, Rotimi Amaechi ni ó sọ̀rọ̀ yìí lásìkò tó ń se ìfilọ́lẹ̀ ètò ọkọ̀ ojú irin náà. +Amaechi ni oko oju irin ofe naa yoo pari ni osu keta odun, 2020. Amaechi ní ọkọ̀ ojú irin ọ̀fẹ́ náà yóò parí ní osù kẹta ọdún, 2020. +Amaechi ni eto oko oju irin ofe naa yoo bere ni ojo keji si ojo kokandinlogun , osu kejila, odun, 2019 nigba ti eyi ti yoo maa gbera lati Agege si ilu Ibadan ni ojo kokanlelogun. Amaechi ni ètò ọkọ̀ ojú irin ọ̀fẹ́ naa yóò bẹrẹ ni ọjọ́ kejì sí ọjọ́ kọ́kàndínlógún , oṣ̀u kéjìlá, ọdun, 2019 nígbà tí èyí tí yóò máa gberá láti Agege sí ìlú Ìbàdàn ńi ọjọ́ kọ́kànlélógún. +--- Dino Melaye fidii remi ninu eto idibo asofin ni ipinle Kogi. --- Dino Melaye fìdìí rẹmi nínú ètò ìdìbò asòfin ní ìpínlẹ̀ Kogi. +Oludije fun ipo asofin agba ninu egbe, All Progressives Congress (APC),asofin Smart Adeyemi,ni o jawe olubori ninu eto idibo asofin to waye ni apa ila Gusu ni ipinle Kogi. Olùdíje fún ipò asòfin àgbà nínú ẹgbẹ́, All Progressives Congress (APC),asòfin Smart Adeyemi,ni ó jáwé olúborí nínú ètò ìdìbò asòfin tó wáyé ní apá ilà Gúsù ní ìpínlẹ̀ Kogi. +Oludari eto idibo ni ipinle Kogi Ojogbon Olajide Lawal, ni o kede abajade eto idibo naa lojo Abameta ni ipinle Kogi. Olùdarí ètò ìdìbò ní ìpínlẹ̀ Kogi Ọ̀jọ̀gbọ́n Olajide Lawal, ni ó kéde àbájáde ètò ìdìbò náà lọ́jọ́ Àbámẹ́ta ni ìpínlẹ̀ Kogi. +Gege bi abajade eto idibo naa l se lo, Ojogbon Olajide ni asofin Smart Adeyemi ni iye ibo 88,373 lati fidii enikeji re Dino Melaye lati inu egbe oselu People’s Democratic Party (PDP) janle nigba ti oun ni iye ibo 62,133. Gẹ́gẹ́ bí àbájáde ètò ìdìbò náà l se lọ, Ọ̀jọ̀gbọ́n Ọlajide ni asofin Smart Adeyemi ni iye ibo 88,373 láti fìdìí ẹnìkejì rẹ̀ Dino Melaye láti inú ẹgbẹ́ òsèlú People’s Democratic Party (PDP) janlẹ̀ nígbà tí òun ní iye ìbò 62,133. +Ambassador Rufus Aiyenigba to je omo egbe Social Democratic Party (SDP) ni o gbe ipo keta nigba ti o ni iye ibo 659 ,John Olabode ati Adeyemi Taiwo ti won je omo egbe African Democratic Congress (ADC) ati Nigeria Elements Progressive Party (NEPP ) ni iye ibo 262 ati 119 bakan naa. Ambassador Rufus Aiyenigba to jẹ ọmọ ẹgbẹ Social Democratic Party (SDP) ni o gbe ipo kẹta nigba ti o ni iye ìbò 659 ,John Olabode àti Adeyemi Taiwo tí wọn jẹ ọmọ ẹgbẹ African Democratic Congress (ADC) àti Nigeria Elements Progressive Party (NEPP ) ni iye ìbò 262 ati 119 bákan náà. +Ajo eleto idibo lorile ede Naijiria, The Independent National Electoral Commission (INEC) ti kede pe oludije fun ipo asofin agba Smart Adeyemi, ti o je omo egbe APC lo jawe olubori fun ipo asofin agba. Àjọ elétò ìdìbò lórílẹ̀ èdè Nàíjíríà, The Independent National Electoral Commission (INEC) ti kéde pé olùdíje fún ipò asòfin àgbà Smart Adeyemi, tí ó jẹ́ ọmọ ẹgbẹ́ APC ló jáwé olúborí fún ipò asòfin àgbà. +--- ASUU le bere iyansenlodi laipe. --- ASUU le bẹ̀rẹ̀ ìyansẹ́nlódì láìpẹ́. +Ile igbimo asofin orile ede Naijiria , ti ni ti awon ko ba tete da si wahala to n sele laarin egbe oluko lorile ede Naijiria, Academic Staff Union of Universities (ASUU) ati ijoba apapo, pe ki ijoba maa fi awon oluko fafiti sinu eto ilana IPPIS. Ilé ìgbìmọ̀ asòfin orílẹ̀ èdè Nàíjíríà , ti ní tí àwọn kò bá tètè dá sí wàhálà tó ń sẹlẹ̀ láàrin ẹgbẹ́ olùkọ́ lórílẹ̀ èdè Nàíjíríà, Academic Staff Union of Universities (ASUU) àti ìjọba àpapọ̀, pé kí ìjọba máa fi àwọn olùkọ́ fáfitì sínú ètò ìlànà IPPIS. +Abbas Tajuddeen to n soju fun ipinle Kaduna, to tun je okan lara omo igbimo asofin niluu Abuja lo pe akiyesi ile igbimo asofin lati da si oro yii. Abbas Tajuddeen tó ń sojú fún ìpínlẹ̀ Kaduna, tó tún jẹ́ ọ̀kan lára ọmọ ìgbìmọ̀ asòfin nílùú Àbújá ló pe àkíyèsí ilé ìgbìmọ̀ asòfin láti dá sí ọ̀rọ̀ yìí. +Tajudeen ni igbese ti ijoba apapo fe gbe yii dara pupo. Tajudeen ní ìgbésẹ̀ tí ìjọba àpapọ̀ fẹ́ gbé yìí dára púpọ̀. +O ni “Bi egbe ASUU se n fariga lati maa tele eto ilana ti ijoba apapo la sile nipa sisan owo osu won, lee fa iyanselodi, ni eyi ti o lee tun dakun isoro to n koju awon akekoo ati obi won. Ó ní “Bí ẹgbẹ́ ASUU se ń fáríga láti ḿaa tẹ̀lé ètò ìlànà ti ́ ìjọba àpapọ̀ là sílẹ̀ nípa sísan owó osù wọn, leè fa ìyansẹ́lódì, ní èyí ti ́ó leè tún dákún ìsoro tó ń kojú àwọn akẹ́kọ̀ọ́ àti òbí wọn. +"""Amosa, ijoba apapo ti ni awon fasiti mokanlelogoji ni won ti foruko sile sinu eto ilana yii, bo tile je pe egbe ASUU si ko eti ikun lati tele eto ilana ohun." """Àmọ́sá, ìjọba àpapọ̀ ti ní àwọn fásitì mọ́kànlélógójì ni wọ́n ti forúkọ sílẹ̀ sínú ètò ìlànà yìí, bó tilẹ̀ jẹ́ pé ẹgbẹ́ ASUU sì kọ etí ikún láti tẹ̀lé ètò ìlànà ọ̀hún." +--- Aare Buhari benu ate lu wahala to sele ni ipinle Cross River. --- Ààrẹ Buhari bẹnu àtẹ lu wàhálà tó sẹlẹ̀ ní ìpínlẹ̀ Cross River. +Aare orile ede Naijiria ,Muhammadu Buhari ti bu enu ate lu wahala to n sele ni ijoba Boki to wa ni agbegbe ipinle Cross River, ni eyi ti o ti bere ni wakati merinlelogun seyin sugbon ti won ko lee so iye emi ti won ti padanu bayii ninu ikolu naa. Ààrẹ orílẹ̀ èdè Nàíjíríà ,Muhammadu Buhari ti bu ẹnu àtẹ lu wàhálà tó ń sẹlẹ̀ ní ìjọba Boki tó wà ní agbègbè ìpínlẹ̀ Cross River, ní èyí tí ó ti bẹ̀rẹ̀ ní wákàtí mẹrinlelogun sẹ́yìn sùgbọ́n tí wọ́n kò leè sọ iye ẹ̀mí tí wọ́n ti pàdánù báyìí nínú ìkọlù náà. +Ninu atejade kan ti oluranlowo aare fun iroyin ati ikede Garba Shehu gbe jade lojoRu pe: Nínú àtẹ̀jáde kan tí olùrànlọ́wọ́ ààrẹ fún ìròyìn àti ìkédè Garba Shehu gbé jáde lọ́jọ̀Rú pé: +“Ni bayii ipaniyan ati ile sisun n lowo ni agbegbe Nsadop ati Boje. “Ní báyìí ìpànìyàn àti ilé sísun ń lọ́wọ́ ní agbègbè Nsadop àti Boje. +Bakan naa, ni a o tii mo ohun to fa isele buruku yii. Bákan náà, ní a ó tíì mọ ohun tó fa ìsẹ̀lẹ̀ burúku yìí. +Amosa, aare Buhari fi aidunnu re han lori isele yii pe, ko si iru ibinu to ye ki eniyan gba emi enikeji re. Àmọ́sá, ààrẹ Buhari fi àìdùnnú rẹ̀ hàn lórí ìsẹ̀lẹ̀ yìí pé, kò sí irú ìbínú tó yẹ kí ènìyàn gba ẹ̀mí ẹnìkejì rẹ̀. +Awon omo orile ede Naijiria gbodo maa ko bi won se n gbe ni irepo ati alaafia. Àwọn ọmọ orílẹ̀ èdè Nàíjíríà gbọ́dọ̀ máa kọ́ bí wọn se ń gbé ní ìrẹ́pọ̀ àti àlááfíà. +Orile ede Naijiria ko nifee si ogun abele. Orílẹ̀ èdè Nàíjíríà kò nífẹ̀ẹ́ sí ogun abẹ́lé. +“Aare Buhari mo pe awon agbofinro ati eso alaabo ti n yanju isoro naa, ni eyi ti yoo mu ki alaafia tete pada si agbegbe naa. “Ààrẹ Buhari mọ̀ pé àwọn agbófinró àti ẹ̀sọ́ aláàbò ti ń yanjú isoro náà, ní èyí tí yóò mú kí àlàáfíà tètè pàdà sí agbègbè naa. +Aare tun ti ba gomina ipinle River ati alase ijoba ibile Boki soro lori ipe lati gbe igbese bi won yoo se lee tete yanju wahala naa kiakia. Ààrẹ tún ti bá gómìnà ipinlẹ River àti alásẹ ìjọba ìbílẹ̀ Boki sọ̀rọ̀ lórí ìpè láti gbé ìgbésẹ̀ bí wọn yóò se leè tètè yanjú wàhálà náà kíákíá. +--- Naijiria ba orile ede Kenya ati DR Congo kedun ijamba omiyale. --- Nàíjíríà bá orílẹ̀ èdè Kenya ati DR Congo kẹ́dùn ìjàm̀bá omíyalé. +Aare orile ede Naijiria Muhammadu Buhari ti ba orile ede Kenya ati DR Congo kedun ijamba omiyale ati ile riri to se ijamba lorile ede naa. Àarẹ orílẹ̀ èdè Nàíjíríà Muhammadu Buhari ti bá orílẹ̀ èdè Kenya àti DR Congo kẹ́dùn ìjàm̀bá omíyalé ati ilẹ riri tó ṣe ìjàm̀bá lórílẹ̀ èdè náà. +"Ninu iwe atejade ti aare Muhammadu Buhari ko si orile ede mejeeji naa, aare ni"": “orile ede Naijiria ba eyin ati awon eniyan ti ijamba omiyale ati ile riri naa sele si kedun pupo""" "Nínú ìwẹ́ àtẹ̀jáde tí àarẹ Muhammadu Buhari kọ sí orílẹ̀ èdè méjéèjì náà, ààrẹ ni"": “orílẹ̀ èdè Nàíjíríà ba ẹyin ati àwọn ènìyàn ti ìjàm̀bá omíyalé àti ilẹ̀ rírì náà sẹlẹ̀ sí kẹ́dùn púpọ̀""" +Aare tun so fun awon adari orile ede Kenya ati the Democratic Republic of Congo pe orile ede Naijiria yoo fi won sokan lati maa gbadura fun won. Àarẹ tún sọ fún àwọn adarí orílẹ̀ èdè Kenya àti the Democratic Republic of Congo pé orílẹ̀ èdè Nàíjíríà yóò fi wọ́n sọ́kàn láti máa gbàdúrà fún wọn. +--- Aare Buhari maa fimu awon to pa Achejuh Abuh jofin --- Ààrẹ Buhari màá fímu àwọ́n tó pa Achejuh Abuh jófin +Arabinrin Achejuh Abuh to je ogbontarigi adari awon obinrin fun egbe oselu People’s Democratic Party (PDP) ni ijoba ibile Wada/ Aro, ti awon onijamba ati odaran kan dana sun ninu ile re lasiko eto idibo gomina to waye ni ipinle Kogi. Arábìnrin Achejuh Abuh tó jẹ́ ògbóǹtarìgì adarí àwọ́n obìnrin fún ẹgbẹ́ oselu People’s Democratic Party (PDP) ní ìjọba ìbílẹ̀ Wada/ Aro, tí àwọ́n oníjàm̀bá àti ọ̀daràn kan dáná sun nínú ilé rẹ̀ lásìkò ètò ìdìbò gómìnà tó wáyé ní ìpínlẹ̀ Kogi. +--- E se atunse si gbogbo awon ile-iwosan alabode lorile ede yii: Buhari. --- Ẹ se àtúnṣe si gbogbo àwọn ilé-ìwòsàn alábọ́dé lórílẹ̀ èdè yìí: Buhari. +Aare Muhammadu Buhari ti pase fun gbogbo awon ajo tabi ile-ise ijoba to n mojuto gbogbo ile-iwosan alabode to wa jake –jado orile ede yii, pe ki won tete wa woroko fi sada lati mu atunse de ba won ni kiakia. Ààrẹ Muhammadu Buhari ti pàsẹ fún gbogbo àwọn àjọ tàbí ilé-isẹ́ ìjọba tó ń mójútó gbogbo ilé-ìwòsàn alábọ́dé tó wà jákè –jádò orílẹ̀ èdè yìí, pé kí wọ́n tètè wá wọ̀rọ̀kọ̀ fi sàd́a láti mu àtúnse dé bá wọn ní kíákíá. +"Aare soro yii lasiko to n tewo gba abajade iroyin lori: “Eto inawo lori awon ile-iwosan alabode lorile ede Naijiria"" ni eyi ti adari ile-eko eto ilana ati ise ijinle opolo (National Institute for Policy and Strategic Studies, NIPSS), Kuru, ojogbon Habu Galadima gbe fun un, niluu Abuja." "Ààrẹ sọ̀rọ̀ yìí lásìkò tó ń tẹ́wọ́ gba àbájáde ìròyìn lórí: “Ètò ìnáwó lórí àwọn ilé-ìwòsàn alábọ́dé lórílẹ̀ èdè Nàíjíríà"" ní èyí tí adarí ilé-ẹ̀kọ́ ètò ìlànà àti iṣẹ́ ìjìnlẹ̀ ọpọlọ (National Institute for Policy and Strategic Studies, NIPSS), Kúrú, ọ̀jọ̀gbọ́n Habu Galadima gbe fún un, nílùú Àbújá." +Ni ipari odun 2018 ni aare ti bowolu iwadii lori eto atunse si ile-iwosan alabode to wa lorile ede Naijiria fun odun 2019 lati wa ojutuu si awon ipenija to n dojuko eto ilera, ni ona ati mu idagbasoke ba eto ilera lorile ede Naijiria. Ní ìparí ọdún 2018 ni ààrẹ ti bọwọ́lu ìwádìí lórí ètò àtúnse sí ilé-ìwòsàn alábọ́dé tó wà lórílẹ̀ èdè Nàíjíríà fun ọdún 2019 láti wá ojútùú sí àwọn ìpèníjà tó ń dojúkọ ètò ìlera, ní ọ̀nà àti mú ìdàgbàsókè bá ètò ìlera lórílẹ̀ èdè Nàíjíríà. +Aare tun fi da ile-eko naa loju pe gbogbo awon ile-ise tabi ajo ijoba to n mojuto eto ilera alabode lorile ede Naijiria ni yoo se amulo eto atunse to wa ninu abajade iwe naa. Ààrẹ tún fi dá ilé-ẹ̀kọ́ náà lójú pé gbogbo àwọn ilé-isẹ́ tàbí àjọ ìjọba tó ń mójútó ètò ìlera alábọ́dé lórílẹ̀ èdè Nàíjíríà ni yóò ṣe àmúlò ètò àtúnse tó wà nínú àbájáde ìwé náà. +--- Ile igbimo asofin fenuko lori atunse si owo -ori sisan lorile ede Naijiria. --- Ilé ìgbìmọ̀ asòfin fẹnukò lórí àtúnse sí owó -orí sísan lórílẹ̀ èdè Nàíjíríà. +Ile igbimo asofin agba lorile ede Naijiria ti gba aba ijoba apapo wole nipa sise atunse si owo –ori sisan lorile ede yii. Ilé ìgbìmọ̀ asòfin àgbà lórílẹ̀ èdè Nàíjíríà ti gba àbá ìjọba àpapọ̀ wọlé nípa ṣíse àtúnse sí owó –orí sísan lórílẹ̀ èdè yii. +Asofin Olamilekan Adeola, to je alaga igbimo naa, ni ti ijoba apapo ba ti bu owo lu atunse si owo- ori naa nipa siso o di ofin, yoo pese awujo to dara fun awon to ba fe da ise sile lorile ede Naijiria, ati pe yoo tun je ki awon ile-ise olokoowo kekekee tun bureke sii. Asòfin Olamilekan Adeola, tó jẹ́ alága ìgbìmọ̀ náà, ní tí ìjọba àpapọ̀ bá ti bu ọwọ́ lu àtúnse sí owó- orí náà ńipa sísọ ọ́ di òfin, yóò pèsè àwujọ tó dára fún àwọn tó bá fẹ́ dá isẹ́ sílẹ̀ lórílẹ̀ èdè Nàíjíríà, àti pé yóò tún jẹ́ kí àwọn ilé-isẹ́ olókoòwò kékèkèé tún búrẹkẹ̀ sii. +Ninu oro tire, abenugan fun Ile igbimo asofin agba lorile ede Naijiria, Ahmad Lawan, ni atunse si ofin owo- ori yoo tun je ki owo to n wole si apo osuwon orile ede Naijiria tun po sii, ni eyi ti ijoba yoo maa lo lati lee pese awon ohun amayederun lorile ede Naijiria. Nínú ọ̀rọ̀ tirẹ̀, abẹnugan fún Ilé ìgbìmọ̀ asòfin àgbà lórílẹ̀ èdè Nàíjíríà, Ahmad Lawan, ní àtúnse sí òfin owó- orí yóò tún jẹ́ kí owó tó ń wọlé sí àpò òṣùwọ̀n orílẹ̀ èdè Nàíjíríà tún pọ̀ síi, ní èyí tí ìjọba yóò máa lo láti leè pèsè àwọn ohun amáyédẹrùn lórílẹ̀ èdè Nàíjíríà. +--- Minisita fun iroyin fedun okan re han lori iku oloogbe oloye Alex Akinyele --- Mínísítà fún ìròyìn fẹ̀dùn ọkàn rẹ hàn lórí ikú olóògbé olóyè Alex Akinyele +Minisita fun iroyin ati asa lorile ede Naijiria, Lai Mohammed ti fedun okan re han lori iku oloogbe oloye Alex Akinyele, ti o je minisita ana fun iroyin lorile ede Naijiria. Mínísítà fún ìròyìn àti àsà lórílè èdè Nàíjíríà, Lai Mohammed ti fẹ̀dùn ọkàn rẹ hàn lórí ikú olóògbé olóyè Alex Akinyele, tí ó jẹ́ mínísítà àná fún ìròyìn lórílè èdè Nàíjíríà. +Ninu atejade kan ti Minisita gbe jade lojo Eti pe iku oloye Alex Akinyele je adanu male-gbagbe fun ebi, gbogbo awon omo ipinle Ondo ati orile ede Naijiria lapapo. Nínú àtèjáde kàn tí Mínísítà gbé jáde lọ́jọ́ Etí pé ikú olóyè Alex Akinyẹle jẹ́ àdánù mále-gbàgbé fún ẹbí, gbogbo àwon omo ìpínlè Ondo àti orílè èdè Nàíjíríà lápapọ̀. +Minisita sapejuwe oloogbe Alex Akinyele gege bi olufokansin ati eni to nifee orile ede Naijiria pupo. Mínísítà sápéjùwe olóògbé Alex Akinyele gẹ́gẹ́ bí olùfokànsìn àti ẹni tó nífẹ̀ẹ́ orílè èdè Nàíjíríà púpọ̀. +Oloogbe Akinyele ti je minisita fun iroyin lorile ede Naijiria ati alaga ajo to n samojuto ere idaraya lorile ede Naijiria teleri nigba aye re. Olóògbé Akínyẹlé ti jẹ́ mínísítà fún ìròyìn lórílè èdè Nàíjíríà àti alága àjọ tó ń sàmójútó eré ìdárayá lórílè èdè Nàíjíríà tẹ́lẹ̀rí nígbà ayé rẹ̀. +Minisita wa gbadura pe ki Olorun te oloogbe naa si afefe ire. Mínísítà wá gbàdúrà pé kí Ọlọ́run tẹ́ olóògbé náà sí afẹ́fẹ́ ire. +--- Naijiria yoo yaa ogota bilionu dola fun idagbasoke ohun amayederun lati ile Amerika. --- Nàíjíríà yóò yàá ọgọ́ta biliọnu dọla fún ìdàgbàsókè ohun amáyédẹrun láti ilẹ̀ Amẹrika. +Aare orile ede Naijiria Muhammadu Buhari ti ni kaka keku maa je sese yoo fi sawadanu ni, oun yoo wa woroko fi sada lati wa owo ti yoo lo fun idagbasoke ohun amayederun lorile ede yii. Ààrẹ orílè èdè Nàíjíríà Muhammadu Buhari ti ní kàkà kéku máa jẹ sèsé yóò fi sàwàdànù ni, òun yóò wá wọ̀rọ̀kọ̀ fi sàdá láti wá owó tí yóò lò fún ìdàgbàsókè ohun amáyédẹrùn lórílẹ̀ èdè yìí. +Aare Buhari soro yii lasiko to n sepade pelu akowe owo fun orile ede Amerika, Steven Mnuchin ni Riyadh lori bi idagbasoke yoo se de ba eto oro aje lorile ede Naijiria, nipa sise eto iranwo owo fun orile ede yii. Ààrẹ Buhari sọ̀rọ̀ yìí lásìkò tó ń sèpàdé pẹ̀lú akọ̀wé owó fún orílẹ̀ èdè Amerika, Steven Mnuchin ni Riyadh lórí bí ìdàgbàsókè yóò ṣe dé bá ètò ọrọ̀ ajé lórílẹ̀ èdè Nàíjíríà, nípa ṣíṣe ètò ìrànwọ́ owó fún orílẹ̀ èdè yìí. +Ajo orile ede Amerika to n ri si pipese eto iranwo owo ti won n pe ni United States International Development Finance Corporation (USIDFC) ti ya ogota bilionu dola soto fun idagbasoke ohun amayederun fun awon orile ede ti o ku die ki won fowo hori. Àjọ orílẹ̀ èdè Amerika tó ń rí sí pípèsè ètò ìrànwọ́ owó tí wọn ń pè ní United States International Development Finance Corporation (USIDFC) ti ya ọgọ́ta bílíọ́nù dọ́là sọ́tọ̀ fún ìdàgbàsókè ohun amáyédẹrùn fún àwọn orílẹ̀ èdè tí ó kù díẹ̀ kí wọn fọwọ́ họrí. +--- Mobolaji Johnson di oloogbe. --- Mobọ́lájí Johnson di olóògbé. +Gomina ipinle Eko Babajide Sanwo-olu ti fi edun okan re han lori iku oloogbe ajagunfeyinti, Mobolaji Johnson ti o je gomina ologun akoko fun ipinle Eko. Gómìnà ìpínlẹ̀ Èkó Babajide Sanwo-olu ti fi ẹ̀dùn ọkàn rẹ̀ hàn lórí ikú olóògbé ajagunfẹ̀yìntì, Mobólájí Johnson tí ó jẹ́ gómìnà ológun àkọ́kọ́ fún ìpínlẹ̀ Èkó. +Sanwo-Olu sapejuwe oloogbe Mobolaji Johnson gege bi onirele osise ologun, ti o si tun ni ife ilu Eko lokan. Sanwo-Olu sàpèjúwe olóògbé Mobólájí Johnson gẹ́gẹ́ bí onírẹ̀lẹ̀ òṣìṣẹ́ ológun, tí ó sì tún ní ìfẹ́ ìlú Èkó lọ́kàn. +Oloogbe Mobolaji Johnson ko ipa pataki fun idagbasoke ilu Eko ati lorile ede Naijiria lapapo. Olóògbé Mobólájí Johnson kó ipa pàtàkì fún ìdàgbàsókè ìlú Èkó àti lórílẹ̀ èdè Nàíjíríà lápapọ̀. +Sanwo –Olu tun tesiwaju pe nigba ti oloogbe Mobolaji Johnson je gomina akoko ni ipinle Eko lasiko ijoba ologun laarin osun Karun-un odun 1967 si osu keje ,odun 1975 ni eto idagbasoke wa ni ipinle naa. Sanwo –Olu tún tẹ̀síwájú pé nígbà tí olóògbé Mobólájí Johnson jẹ gómìnà àkọ́kọ́ ní ìpínlẹ̀ Èkó lásìkò ìjọba ológun láàrin osùn Karùn-ún ọdún 1967 sí osù keje ,ọdún 1975 ni ètò ìdàgbàsókè wà ní ìpínlẹ̀ náà. +Gomina ipinle Eko wa ro gbogbo awon ‘Lagosians’ pe ona lati fi emi imoore han si oloogbe naa ni lati je ki eto isejoba rere tan yika ni agbegbe ati awujo wa. Gómìnà ìpínlẹ̀ Èkó wá rọ gbogbo àwọn ‘Lagosians’ pé ọ̀nà láti fi ẹ̀mí ìmoore hàn sí olóògbé náà ní láti jẹ́ kí ètò ìsèjọba rere tàn yíká ní àgbègbè àti àwùjọ wa. +Oloogbe Mobolaji Johnson je Olorun nipe leyin aisan die, omo odun metalelogorin (83) ni oloogbe naa, ki o to jade laye. Olóògbé Mobólájí Johnson jẹ́ Ọlọ́run nípè lẹ́yìn àìsàn díẹ̀, ọmọ ọdún mẹ́tàlélọ́gọ́rin (83) ni olóògbé náà, kí ó tó jáde láye. +--- Ogorun un milionu omo orile ede Naijiria ni yoo jegbadun eto ilera alabode. --- Ọgọ́rùn ún miliọnu ọmọ orílẹ̀ èdè Nàíjíríà ni yóò jẹ̀gbádùn ètò ìlera alábọ́dé. +Orile ede Naijiria ti ni kaka keku maa je sese yoo fi sawadanu ni, nipa sise atunse si awon ile- iwosan to pese eto ilera alabode egberun mewaa ti awon ogorun un milionu omo orile ede Naijiria yoo fi lee jegbadun eto-ilera alabode laarin odun mewaa. Orílẹ̀ èdè Nàíjíríà ti ní kàkà kéku máa jẹ sèsé yóò fi sàwàdànù ni, nípa síse àtúnse sí àwọn ilé- ìwòsàn tó pèsè ètò ìlera alábọ́dé ẹ̀gbẹ̀rún mẹ́wàá ti awọn ọgọ́rùn ún miliọnu ọmọ orílẹ̀ èdè Nàíjíríà yóò fi leè jẹ̀gbádùn ètò-ìlera alábọ́dé láàrin ọdún mẹ́wàá. +Ajo to n ri si eto ilera lorile ede Naijiria lo soro yii lojo Isegun nibi ipade ti igbimo ijoba apapo to n mojuto eto oro aje se, niluu Abuja , ni eyi ti igbakeji aare , Yemi Osinbajo dari re. Àjọ tó ń rí sí ètò ìlera lorílẹ̀ èdè Nàíjíríà ló sọ̀rọ̀ yìí lọ́jọ́ Ìsẹgun níbi ìpàdé tí ìgbìmọ̀ ìjọba àpapọ̀ tó ń mójútó ètò ọrọ̀ ajé se, nílùú Àbújá , ní èyí ti ́igbákejì ààrẹ , Yẹmi Osinbajo darí rẹ̀. +Nigba ti gomina ipinle Anambra, Willy Obiano n ba awon akoroyin ile-ise aare soro leyin ipade pe “Bi orile ede Naijiria se se aseyori lori aarun romo lapa-romo lese, sibe ise si po lati se nipa fifi opin si itankale aarun ohun. Nígbà tí gómìnà ìpínlẹ̀ Anambra, Willy Obiano ń bá àwọn akọ̀ròyìn ilé-isẹ́ ààrẹ sọ̀rọ̀ lẹ́yìn ìpàdé pé “Bí orílẹ̀ èdè Nàíjíríà ṣe ṣe àṣeyọrí lórí ààrùn rọmọ lápá-rọmọ lẹ́sẹ̀, síbẹ̀ isẹ́ sì pọ̀ láti ṣe nípa fífi òpin sí ìtànkálẹ̀ ààrùn ọ̀hún. +"""Obiano so pe ajo ohun wa n bebe fun eto iranwo lowo igbimo to n ri si eto oro aje lati pese owo iranwo ki orile ede Naijiria lee tesiwaju ninu awon aseyori ti o ti se nipa pipese ile-iwosan alabode lorile ede yii." """Obiano sọ pé àjọ ọ̀hún wá ń bẹ̀bẹ̀ fún ètò ìrànwọ́ lọ́wọ́ ìgbìmọ̀ tó ń rí sí ètò ọrọ̀ ajé láti pèsè owó ìrànwọ́ kí orílẹ̀ èdè Nàíjíríà leè tẹ̀síwájú nínú àwọn àṣeyọrí tí ó ti se nípa pípèsè ilé-ìwòsàn alábọ́dé lórílẹ̀ èdè yìí." +--- E mase faaye gba irewesi okan- Aare Buhari gba awon omo orile-ede Naijiria niyanju. --- E máse fààyè gba ìrẹ̀wẹ̀sì okàn- Ààre Buhari gba àwon omo orílè-èdè Nàíjíríà níyànjú. +Aare Muhammadu Buhari gbosuba kare lai fun iko agbaboolu Naijiria, tojo ori won koju metadinlogun lo (Golden Eaglets) fun ise takun-takun won, leyin ti iko naa gbo ewuro iya soju iko akaegbe won lati orile-ede Ecuador lanaa ojo isegun (Tuesday), ninu idije boolu agbaye tawon odo tojo ori won koju metadinlogun lo to n lo lowo lorile-ede Brazil (FIFA Under 17 World Cup in Brazil). Ààre Muhammadu Buhari gbósùbà káre láí fún ikọ̀ agbábóòlù Nàíjíríà, tọ́jọ́ orí wọn kòju mẹ́tàdínlógún lọ (Golden Eaglets) fún iṣẹ takun-takun wọn, lẹ́yìn tí ikọ̀ náà gbo ewúro ìyà sójú ikọ̀ akaẹgbẹ́ won láti orílẹ̀-èdè Ecuador lánàá ọjọ́ ìṣẹ́gun (Tuesday), nínú ìdíje bọ́ọ̀lù àgbáyé tàwọn ọ̀dọ́ tọ́jọ́ orí wọn kòju mẹ́tàdínlógún lọ tó ń lọ lọ́wọ́ lórílẹ̀-èdè Brazil (FIFA Under 17 World Cup in Brazil). +"""Aare wa lo iwa akinkanju awon odo naa lati fi gba awon omo orile-ede Naijiria niyanju lati mu iwa naa lo ninu gbogbo ohun ti won ba n dawo le, paapaa julo fun idagbasoke orile-ede Naijiria." """Ààrẹ wá lo ìwà akínkanjú àwọn ọ̀dọ́ náà láti fi gba àwọn ọmọ orílẹ̀-èdè Nàíjíríà níyànjú láti mú ìwà náà lò nínú gbogbo ohun tí wọn bá ń dáwọ́ lé, pàápàá jùlo fún ìdàgbàsókè orílẹ̀-èdè Nàíjíríà." +--- Won te Oloogbe Augustina Okechukwu safefe rere niluu Enugu. --- Wón tẹ́ Olóògbé Augustina Okechukwu sáfẹ́fẹ́ rere nílùú Enugu. +Oloogbe Augustina Okechukwu, ayaaba oludari agba ile-ise akoroyin Voice of Nigeria (VON), ogbeni Osita Okechukwu, ti wo ile sun bayii niluu re tin se Eke, nijoba ibile Udi Local Government nipinle Enugu, lojo abameta (Saturday). Olóògbé Augustina Okechukwu, ayaaba olùdarí àgbà ilé-iṣẹ́ akọ̀ròyìn Voice of Nigeria (VON), ọ̀gbẹ́ni Osita Okechukwu, ti wọ ilẹ̀ sùn báyìí nílùú rẹ̀ tín ṣe Eke, níjọba ìbílẹ̀ Udi Local Government nípínlè Enugu, lọ́jọ́ àbáméta (Saturday). +Lasiko iwaasu nile ijosin St.Paul’s Catholic Church, niluu Eke, ojise oluwa alagba Nnamdi Nwankwo, ninu oro re, O ro awon onigbagbo lati gbe igbeaye ti yoo mu ayerorun fun awon ti o wa layiika won gbogbo, ki won si tun je olufokan sin nile Oluwa. Lásìkò ìwàásù nílé ìjọ́sìn St.Paul’s Catholic Church, nílùú Eke, òjíṣé olúwa alàgbà Nnamdi Nwankwo, nínú ọ̀rọ̀ rẹ̀, Ó rọ àwon onígbàgbó láti gbé ìgbéayé tí yóò mú ayérorùn fún àwon tí ó wà láyìíká won gbogbo, kí won sì tún jẹ́ olùfokán sín nílé Olúwa. +Ninu oro idupe, oko oloogbe naa, ti o tun je oludari agba ile-ise VON, ogbeni Okechukwu dupe lowo awon eniyan fun ife ti won fi han si oun ati apapo ebi lasiko isinku naa. Nínú ọ̀rọ̀ ìdúpé, ọkọ olóògbé náà, tí ó tún jẹ́ olùdarí àgbà ilé-iṣẹ́ VON, ọ̀gbẹ́ni Okechukwu dúpẹ́ lọ́wọ́ àwon ènìyàn fún ìfẹ́ tí wón fi hàn sí òun àti àpapọ̀ ẹbí lásìkò ìsìnkú náà. +Ewe, lara awon ti o kopa ninu isunku naa ni Bisobu Anaezichukwu Obodo, ti o je Bisobu ile-ijosin Catholic Diocese, ni ipinle Enugu, akowe agba ijoba apapo ogbeni Boss Mustapha, eni ti akowe agba ajo to n ri si oro abele iyaafin Georgina Ekeoma-Nwaiwu lo soju fun. Ẹ̀wẹ̀, lára àwọn tí ó kópa nínú ìsùnkú náà ni Bisobu Anaezichukwu Obodo, tí ó jé Bisobu ilé-ìjósìn Catholic Diocese, ní ìpínlẹ̀ Enugu, akòwé àgbà ìjoba àpapọ̀ ọ̀gbẹ́ni Boss Mustapha, ẹni tí akọ̀wé àgbà àjọ tó ń rí sí ọ̀rọ̀ abẹ́lé ìyáàfin Georgina Ekeoma-Nwaiwu ló ṣojú fún. +Bakan naa, igbakeji gomina ipinle Enugu, iyaafin Cecila Ezeilo ati minisita teleri fun oro ile-okere, ogbeni Dubem Onyia, ti o fi tun mo awon eniyan jankan-jankan miiran. Bákan náà, ìgbàkejì gómìnà ìpínlẹ̀ Enugu, ìyáàfin Cecila Ezeilo àti mínísítà tẹ́lẹ̀rí fún ọ̀rọ̀ ilẹ̀-òkèrè, ọ̀gbéni Dubem Onyia, tí ó fi tún mọ àwọn ènìyàn jànkàn-jànkàn mííràn. +--- Ajo FIFA fofin de adari ifesewonse boolu omo orile-ede Kenya titi lai. --- Àjọ FIFA fòfin de adarí ìfẹsẹ̀wọnsẹ̀ bọ́ọ̀lù ọmọ orílẹ̀-èdè Kenya títí láí. +Adari ifesewonse boolu omo orile-ede Kenya ti o ye ki o dari ifesewonse nibi Ife eye agbaaye ti o n lo lowo lorile-ede Russia ni won ti fi ofin de titi lai leyin ti won gba a mu pelu gbigba owo iboonu. Adarí ìfẹsẹ̀wọnsẹ̀ bọ́ọ̀lù ọmọ orílẹ̀-èdè Kenya tí ó yẹ kí ó darí ìfẹsẹ̀wọnsẹ̀ níbi Ife ẹ̀yẹ àgbááyé tí ó ń lọ lọ́wọ́ lórílẹ̀-èdè Russia ni wọ́n ti fi òfin dè títí láí lẹ́yìn tí wọ́n gbá a mú pẹ̀lú gbígba owó ìbọ̀ọ̀nú. +Aden Marwa di kikasile lasiko ti o n gba egbeta owo dollar lasiko ise akanse Ajo to n moju to boolu afesegba ni ile Adulawo (CAF) lorile-ede Ghana. Aden Marwa di kíkásílẹ̀ lásìkò tí ó ń gba ẹgbẹ̀ta owó dollar lásìkò iṣẹ́ àkànṣe Àjọ tó ń mójú tó bọ́ọ̀lù àfẹsẹ̀gbá ní ilè Adúláwọ̀ (CAF) lórílẹ̀-èdè Ghana. +O wa lara awon mejilelogun ti ajo CAF fofin de ninu ipade ifowa-ibaje-nu ti won pe lopin ose to koja. Ó wà lára àwọn méjìlélógún tí àjọ CAF fòfin dè nínú ìpàdé ìfọ̀wà-ìbàjẹ́-nù tí wọ́n pè lópin ọ̀sè tó kọjá. +Marwa, ti o wa ni ipamo ni asekagba idije odun 2014 lorile-ede Brazil ni won ti koko yo kuro lara awon ti yoo dari idije ni orile-ede Russia. Marwa, tí ó wà ní ìpamọ́ ní àṣekágbá ìdíje ọdún 2014 lórílẹ̀-èdè Brazil ni wọ́n ti kọ́kọ́ yọ kúrò lára àwọn tí yóò darí ìdíje ní orílẹ̀-èdè Russia. +Ifofinde titi lai yii je sise lati owo igbimo ti o n sedajo iwa-ibaje ajo CAF, eyi ti o tun fi ofin de awon adari ifesewonse boolu mewaa miiran fun odun meji si odun mewaa fun irufe esun kan naa. Ìfòfindè títí lái yìí jẹ́ ṣíṣe láti ọwọ́ ìgbìmọ̀ tí ó ń ṣèdájọ́ ìwà-ìbàjẹ́ àjọ CAF, èyí tí ó tún fi òfin de àwọn adarí ìfẹsẹ̀wọnsẹ̀ bọ́ọ̀lù mẹ́wàá mìíràn fún ọdún méjì sí ọdún mẹ́wàá fún irúfẹ́ ẹ̀sùn kan náà. +--- Pinnick je yiyan gege bi igbakeji aare ajo CAF --- Pinnick jẹ́ yíyàn gẹ́gẹ́ bí igbákejì ààrẹ àjọ CAF +Aare Ajo to n moju to boolu afesegba lorile-ede Naijiiria (NFF) Amaju Pinnick ti je yiyan gege bi igbakeji aare akoko Ajo to n moju to boolu afesegba ni ile Adulawo (CAF). Ààrẹ Àjọ tó ń mójú tó bọ́ọ̀lù àfẹsẹ̀gbá lórílẹ̀-èdè Nàìjííríà (NFF) Amaju Pinnick ti jẹ́ yíyàn gẹ́gẹ́ bí igbákejì ààrẹ àkọ́kọ́ Àjọ tó ń mójú tó bọ́ọ̀lù àfẹsẹ̀gbá ní ilè Adúláwọ̀ (CAF). +Iwe naa ka bayii pe” Latari ikowefiposile igbakeji aare akoko, Ogbeni Kwesi Nyantakyi ati oke tente ti Ajo to n moju to boolu afesegba lorile-ede Naijiiria wa Aare Ajo CAF, leyin ti o fi oro lo awon omo igbimo isele pajawiri, yan Ogbeni Amaju Melvin Pinnick gege bi igbakeji aare akoko. Ìwé náà kà báyìí pé” Látàrí ìkọ̀wéfipòsílẹ̀ igbákejì ààrẹ àkọ́kọ́, Ọ̀gbẹ́ni Kwesi Nyantakyi àti òkè téńté tí Àjọ tó ń mójú tó bọ́ọ̀lù àfẹsẹ̀gbá lórílẹ̀-èdè Nàìjííríà wà Ààrẹ Àjọ CAF, lẹ́yìn tí ó fi ọ̀rọ̀ lọ àwọn ọmọ ìgbìmọ̀ ìṣẹ̀lẹ̀ pàjáwìrì, yan Ọ̀gbẹ́ni Amaju Melvin Pinnick gẹ́gẹ́ bí igbákejì ààrẹ àkọ́kọ́. +”Igbese yii wa ni ibamu pelu apileko ketadinlogbon, ipinro keji leyii ti igbimo isakoso yoo fowo si ni ijokoo ti won ti fi si ojo ketadinlogbon ati ikejidinlogbon osu kesan-an odun 2018.” ninu oro inu atejade, okun miiran ni iyansipo yii je fun Amaju pelu bi o se je olori igbimo Ife eye ile Adulawo ti yoo moju to ayeye iside. ”Ìgbésẹ̀ yìí wà ní ìbámu pẹ̀lú àpilẹ̀kọ kẹtàdínlọ́gbọ̀n, ìpínrọ̀ kejì léyìí tí ìgbìmọ̀ ìṣàkóso yóò fọwọ́ sí ní ìjókòó tí wọ́n ti fi sí ọjọ́ kẹtàdínlọ́gbọ̀n àti ìkejìdínlọ́gbọ̀n oṣù kẹsàn-án ọdún 2018.” nínú ọ̀rọ̀ inú àtẹ̀jáde, okùn mìíràn ni ìyànsípò yìí jẹ́ fún Amaju pẹ̀lú bí ó ṣe jẹ́ olórí ìgbìmọ̀ Ife ẹ̀yẹ ilẹ̀ Adúláwọ̀ tí yóò mójú tó ayẹyẹ ìṣíde. +O tun je okan lara omo igbimo fun iseto fun Ife eye agbaaye FIFA. Ó tún jẹ́ ọ̀kan lára ọmọ ìgbìmọ̀ fún ìṣètò fún Ife ẹ̀yẹ àgbááyé FIFA. +--- Quadri gba ipo ogun lagbaaye, akoko ni ile Adulawo. --- Quadri gba ipò ogún lágbàáyé, àkọ́kọ́ ní ilẹ̀ Adúláwọ̀. +Aruna Quadri goke si i pelu akaso meji lo si ipo ogun lori ate agbaaye ajo agbayoteniisi-ori-tabili ti o si di ipo kinni mu ni ile Adulawo saaju omo orile-ede Egypt Omar Assar ti o di ipo naa mu ni ile Adulawo tele. Aruna Quadri gòkè sí i pẹ̀lú àkàsọ̀ méji lọ sí ipò ogún lórí àtẹ àgbááyé àjọ agbáyòtẹníìsì-orí-tàbìlì tí ó sì di ipò kínní mú ní ilẹ̀ Adúláwọ̀ ṣaájú ọmọ orílẹ̀-èdè Egypt Omar Assar tí ó di ipò náà mú ní ilẹ̀ Adúláwọ̀ tẹ́lẹ̀. +Saaju ki ate yii to jade, ipo ejilelogun ni Quadri wa ni inu osu kefa. Pelu ami ojilelegbokanlelaaadota-o-din-mefa, Quadri siwaju Assar ti oun ni ami ojilelegbokanlelaaadota-o-din-meje ni ori ate tuntun, o si ti ja lati ipo ketadinlogun sipo kokanlelogun lori ipo ate naa. Ṣaájú kí àtẹ yìí tó jáde, ipọ̀ èjìlélógún ni Quadri wà ní inú oṣù kẹfà. Pẹ̀lú àmì òjìlélẹ́gbọ̀kànléláàádọ́ta-o-dín-mẹ́fà, Quadri ṣíwájú Assar tí òun ní àmì òjìlélẹ́gbọ̀kànléláàádọ́ta-o-dín-méje ní orí àtẹ tuntun, ó sì ti já láti ipò kẹ́tàdínlógún sípò kọ́kànlélógún lórí ipò àtẹ náà. +Eyi ni igbakeji ninu odun yii ti Quadri yoo wa lara awon ogun akoko lagbaaye, pelu bi o se ti wa ni ipo yii kan naa ni inu osu kinni odun 2018, ti o je omo orile-ede Naijiirian akoko lati ri eyi se. Èyí ni ìgbàkejì nínú ọdún yìí tí Quadri yóò wà lára àwọn ogún àkọ́kọ́ lágbàáyé, pẹ̀lú bí ó ṣe ti wà ní ipò yìí kan náà ní inù oṣù kínní ọdún 2018, tí ó jẹ́ ọmọ orílẹ̀-èdè Nàìjííríàn àkọ́kọ́ láti rí èyí ṣe. +Fan Zhendong omo orile-ede China di ipo akoko re mu lagbaaye sibe fun osu merin lera won ati fun igba akoko ninu itan ise re. Fan Zhendong ọmọ orílẹ̀-èdè China di ipò àkọ́kọ́ rẹ̀ mú lágbàáyé síbẹ̀ fún osù mẹ́rin léra wọn àti fún ìgbà àkọ́kọ́ nínú ìtàn iṣẹ́ rẹ̀. +Bakan naa, Ma Long, gbajugbaja asaaju ninu idije Olympic ti o tun je asaaju lagbaaye, nnkan o senu ire fun un; pelu bi o se ja lati ipo keji si ipo kefa. Bákan náà, Ma Long, gbajúgbajà aṣáájú nínú ìdíje Olympic tí ó tún jẹ́ aṣáájú lágbàáyé, nǹkan ò ṣenu ire fún un; pẹ̀lú bí ó ṣe já láti ipò kejì sí ipò kẹfà. +Oun ni o wa nipo kerin lati orile-ede China ninu awon ti o ga julo. Lin Gaoyuan goke lati ipo karun-un si ipo keta; Xu Xin ja pelu akaso kan si ipo kefa. Òun ni ó wà nípò kẹrin láti orílẹ̀-èdè China nínú àwọn tí ó ga jùlọ. Lin Gaoyuan gòkè láti ipò karùn-ún sí ipò kẹta; Xu Xin já pẹ̀lú àkàsọ̀ kan sí ipò kẹfà. +Bakan naa ni ti orile-ede Germany. Timo Boll goke pelu akaso meji, o wa ni ipo keji bayii; Dimitrij Ovtcharov rebo pelu akaso kan, o wa ni ipo kerin bayii. Bákan náà ní ti orílẹ̀-èdè Germany. Timo Boll gòkè pẹ̀lú àkàsọ̀ méjì, ó wà ní ipò kejì báyìí; Dimitrij Ovtcharov rébọ́ pẹ̀lú àkàsọ kan, ó wà ní ipò kẹrin báyìí. +--- E se o! – Mikel dupe lowo awon Olopaa fun didoola baba re --- Ẹ ṣé o! – Mikel dúpẹ́ lọ́wọ́ àwọn Ọlọ́pàá fún dídóòlà bàbá rẹ̀ +Balogun iko Super Eagles John Mikel Obi ti fi emi imoore han si awon olopaa ile Naijiiria fun didoola baba re ninu igbekun. Balógun ikọ̀ Super Eagles John Mikel Obi ti fi ẹ̀mí ìmoore hàn sí àwọn ọlọ́pàá ilẹ̀ Nàìjííríà fún dídóòlà bàbá rẹ̀ nínú ìgbèkùn. +Baba agba Michael Obi, pelu awako re ni awon agbebon ti a ko mo jigbe ni ojo kokandinlogbo osu kefa, ni o ku wakati die si ifesewonse ife eye agbaaye orile-ede Naijiiria ati orile-ede ni St. Petersburg, ni orile-ede Russia. Bàbá àgbà Michael Obi, pẹ̀lú awakọ̀ rẹ̀ ni àwọn agbébọn tí a kò mọ̀ jígbé ní ọjọ́ kọkàndínlọ́gbọ̀ oṣù kẹfà, ní ó ku wákàtí díẹ̀ sí ìfẹsẹ̀wọnsẹ̀ ìfe ẹ̀yẹ́ agbááyé orílẹ̀-èdè Nàìjííríà àti orílẹ̀-èdè ní St. Petersburg, ní orílẹ̀-èdè Russia. +Sugbon awon iko Olopaa eka ti ipinle Enugun doola re lojo aje (Monday), lawon ti won dana ogun ibon ya awon ajinigbe wonyi. Ṣùgbọ́n àwọn ikọ̀ Ọlọ́pàá ẹ̀ka ti ìpínlẹ̀ Enúgun dóòlà rẹ̀ lọ́jọ́ ajé (Monday), láwọn tí wọ́n dáná ogun ìbọn yá àwọn ajínigbé wọ̀nyí. +“Ma a fe dupe lowo awon alase ile-ise olopaa ti won lowo ninu ipadabo baba mi layo ati alaafia leyin ininilara ose yii,” Mikel so eyi lori ikanni Twitter re. “Mà á fẹ́ dúpẹ́ lọ́wọ́ àwọn aláṣẹ ile-iṣẹ́ ọlọ́pàá tí wọ́n lọ́wọ́ nínú ìpadàbọ̀ bàbá mi láyọ̀ àti àlááfíà lẹ́yìn ìninilára ọ̀sẹ̀ yìí,” Mikel sọ èyí lórí ìkànnì Twitter rẹ̀. +O tun dupe lowo awon omo orile-ede Naijiiria fun adura ati atileyin won. Ó tún dúpẹ́ lówọ́ àwọn ọmọ orílẹ̀-èdè Nàìjííríà fún àdúrà àti àtìlẹyìn wọn. +“Emi ati awon ebi mi mo riri o,” lo fi pari oro re “Èmi àti àwọn ẹbí mi mọ rírì o,” ló fi parí ọ̀rọ̀ rẹ̀ +Peu eyi, Mikel lo lati gba idije naa laiso ohun ti o n ba a finra fun enikeni. Pẹ̀ú èyí, Mikel lọ láti gbá ìdíje náà láìsọ ohun tí ó ń bá a fínra fún ẹnikẹ́ni. +Eyi ni o fi je igba keji laarin odun meje ti Baba agba Michael Obi ti di jijigbe. Èyí ni ó fi jẹ́ ìgbà kejì láàrin ọdún méje tí Bàbá àgbà Michael Obi ti di jíjígbé. +--- Mohamed Salah towo bowe tuntun pelu Liverpool. --- Mohamed Salah to̩wó̩ bò̩wé tuntun pẹ̀lú Liverpool. +Atamatase iko agbaboolu Liverpool, ti o tun je omo orile ede Egypt, Mohamed Salah ti sun ibasisepo re siwaju ninu iko agbaboolu Liverpool. Atamátàsé ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù Liverpool, tí ó tún jẹ́ ọmọ orílẹ̀ èdè Egypt, Mohamed Salah ti sún ìbásiṣẹ́pọ̀ rẹ̀ síwáju nínú ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù Liverpool. +Agbaboolu iwaju fun orile ede Egypt ti sun akoko re pelu iko Liverpool siwaju si nipa titowo bowe, leyin bi odun kan ti o ti iko AS Roma de iko Liverpool. Agbábó̩ò̩lù iwájú fún orílè èdè Egypt tí sún àkókò rè̩ pè̩lú ikò̩ Liverpool síwájú si nípa títo̩wó̩ bò̩wé, lé̩yìn bi o̩dún kan tí ó ti ikò̩ AS Roma dé ikò̩ Liverpool. +--- Fidio: Russia fidunnu han leyin ti won ja Spain. --- Fídíò: Russia fìdùnnú hàn lẹ́yìn tí wọ́n já Spain. +Opo eniyan ko lero pe iko agbaboolu orile ede Russia yoo ni anfaani lati jade kuro nipele kinni idije boolu agbaye to n lo lowo, eleyii ti orile-ede Russia ohun sagbateru re. Ọ̀pọ̀ ènìyàn kò lérò pé ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù orílẹ̀ èdè Russia yóò ní àǹfààní láti jáde kúrò nípele kínní ìdíje bọ́ọ̀lù àgbáyé tó ń lọ lọ́wọ́, eléyìí tí orílẹ̀-èdè Russia ọ̀hún ṣagbátẹrù rẹ̀. +Amo, iko ohun ya gbogbo eniyan lenu nipa jija Spain nipele keji idije pelu boolu agbesile-gba. Àmó̩, ikọ̀ ọ̀hún ya gbogbo ènìyàn lé̩nu nípa jíjá Spain nípele kejì ìdíje pẹ̀lú bọ́ọ̀lù àgbésílẹ̀-gbá. +--- IHF yoo sedanilekoo fun akonimoogba boolu-afowogba wa. --- IHF yóò ṣèdánilẹ́kọ̀ọ́ fún àkọ́nimọ̀ọ́gbá bò̩ó̩lù-àfo̩wó̩gbá wa. +Aare ajo amojuto boolu-afowogba lorile-ede Naijiiria, Sam Ocheho so pe eto n lo lowo pelu ajo amojuto boolu-afowogba tilu okere lati dawon akonimoogba wa lekoo. Ààrẹ àjọ amójútó bọ́ọ̀lù-àfọwọ́gbá lórílẹ̀-èdè Nàìjííríà, Sam Ocheho sọ pé ètò ń lọ lọ́wọ́ pẹ̀lú àjọ amójútó bọ́ọ̀lù-àfọwọ́gbà tìlú òkèrè láti dáwo̩n akọ́nimọ̀ọ́gbá wa lé̩kò̩ó̩. +Ocheho, so oro yii di mimo ni asiko asekagba idije Sam Ocheho International Invitational Handball Championships, ni ajo ohun ti pinnu lati mu imo awon akonimoogba wa ati awon osise idaraya yooku peleke si i. Ocheho, sọ ọ̀rọ̀ yìí dí mímọ̀ ní àsìkò àsekágbá ìdíje Sam Ocheho International Invitational Handball Championships, ní àjo̩ ò̩hún ti pinnu láti mu ìmò̩ àwo̩n akọ́nimọ̀ọ́gbá wa àti àwo̩n òs̩ìs̩é̩ ìdárayá yòókù peléke sí i. +O fikun oro re pe, orile-ede Naijiiria ti setan lati mu ayipada otun de ba ere idaraya ohun ati awon akonimoogba re lorile-ede yii, tesiwaju si, Ocheho ni, idanilekoo naa yoo waye ni ipinle Eko, bee si ni iko obinrin yoo wa ni ipago won fun ose meji, ni ona lati tun maa samojuto awon olukopa saaju okan-o-jokan idije to n bo lona. Ó fikún ọ̀rọ̀ rẹ̀ pé, orílẹ̀-èdè Nàìjííríà ti ṣetán láti mú àyípadà ọ̀tún dé bá eré ìdárayá ọ̀hún àti àwọn akónimọ̀ọ́gbá rẹ̀ lórílẹ̀-èdè yìí, tesiwaju si, Ocheho ní, ìdanilẹ́kọ̀ọ́ náà yóò wáyé ní ìpínlẹ̀ Èkó, bẹ́ẹ̀ sì ni ikọ̀ obìnrin yóò wà ní ìpàgọ́ wọn fún ọ̀sẹ̀ méjì, ní ọ̀nà láti tún máa ṣàmójútó àwọn olùkópa ṣaájú ọ̀kan-ò-jọ̀kan ìdíje tó ń bọ̀ lọ́nà. +O ni, bayii, oro n lo lowo pelu ajo IHF lati ran wa lowo fun idanilekoo awon akonimoogba wa gbogbo. O ní, báyìí, ọ̀rò̩ ń lọ lọ́wọ́ pẹ̀lú àjọ IHF láti ràn wá lọ́wọ́ fún ìdánilẹ́kọ̀ọ́ àwọn akọ́nimọ̀ọ́gbá wa gbogbo. +Idanilekoo naa yoo waye ki odun yii to pari, nitori a fe ki awon akonimoogba wa ni imo lowolowo ninu ere idaraya naa, eyi ti a nipa lori awon agbaboolu. Ìdánilẹ́kọ̀ọ́ náà yóò wáyé kí ọdún yìí tó parí, nítorí a fẹ́ kí àwọn akọ́nimọ̀ọ́gbá wa ní ìmọ̀ ló̩wó̩ló̩wó̩ nínú eré ìdárayá náà, èyí tí á nípa lórí àwo̩n agbábò̩ò̩lù. +--- Idije boolu agbaaye: Belgium lu England. --- Ìdíje bọ́ọ̀lù àgbááyé: Belgium lu England. +Ami-ayo kan soso Adnan Januzaj lo mu iko Belgium jegaba lori England iko G. Àmì-ayò kan ṣoṣo Adnan Januzaj ló mú ikò̩ Belgium je̩gàba lórí England ikò̩ G. +Agbaboolu teleri Manchester United gbami-ayo naa wole niseeju perete ki ifesewonse ohun to wa sipari, eyi to si mu iko Belgium le tete niko won afi tiko England ba mi awon bakan naa. Agbábọ́ọ̀lù tẹ́lẹ̀rí Manchester United gbámì-ayò náà wọlé níṣẹ̀ẹ́jú péréte kí ìfẹ́sẹ̀wọnsẹ̀ ọ̀hún tó wá síparí, èyí tó sì mú ikò̩ Belgium lé tété níkò̩ wo̩n àfi tíkò̩ England bá mi àwò̩n bákan náà. +Ewe, lataari pipegede iko agbaboolu orile-ede mejeeji, orisirisi atunse niko kookan se, eyi o si han boya iko yoowu fe jawe olubori ninu ifesewonse won. È̩wè̩, látàarí pípegedé ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù orílè̩-èdè méjéèjì, oríṣiríṣi àtúnṣe nikọ̀ kọ̀ọ̀kan ṣe, èyí ó sì han bóyá ikò̩ yòówù fé̩ jáwé olúborí nínú ìfe̩sè̩wo̩nsè̩ wo̩n. +Belgium ti gba apapo kaadi pelebe olomi osan marun-un ti orile ede England si ti gba meji pere. Belgium ti gba àpapọ̀ káàdì pélébé ólómi ọsàn márùn-ún tí orílẹ̀ èdè England sì ti gba méjì péré. +Eyi to jasi pe, ti ifesewonse ohun ba pari sami dogba-dogba, England yoo pari sipo kinni saaju iko akeegbe won ti won ko ba mi awon ara won. Èyí tó jásí pé, tí ìfẹsẹ̀wọnsẹ̀ ọ̀hún bá parí sámì dọ́gba-dọ́gba, England yóò parí sípò kinni ṣaájú ikọ̀ akẹegbẹ́ wọn tí wo̩n kò bá mi àwò̩n ara wo̩n. +--- Ajo NFF sajoyo ayeye ojo-ibi pelu Rohr ati Balogun. --- Àjọ NFF sàjọyọ̀ ayẹyẹ ọjọ́-ìbí pẹ̀lú Rohr àti Balogun. +Ajo amojuto boolu ni Naijiiria (NFF), sajoyo ojo-ibi pelu akonimoogba, Gernot Rohr, to sayeye ojo-ibi odun marundinlaadorin lEssentuki, Russia lojobo. Àjọ amójútó bọ́ọ̀lù ní Nàìjííríà (NFF), sàjọyọ̀ ọjọ́-ìbí pẹ̀lú akó̩nimò̩ó̩gbá, Gernot Rohr, tó s̩ayẹyẹ ọjọ́-ìbí ọdún márùndínláàdọ́rin lEssentuki, Russia lọ́jọ́bọ. +Won bi Rohr lojo kejidinlogbon osu kefa, odun 1953 ni Mannheim, Germany. Wọ́n bí Rohr lọ́jọ́ kéjídínlọ́gbọ̀n oṣù kẹfà, ọdún 1953 ni Mannheim, Germany. +Akonimoogba OGC Nice tele, lajo NFF yan gege bi akonimoogba Super Eagles lodun 2016 o si ranko ohun lowo lati lo idije boolu agbaaye to n lo lowo lorile-ede Russia. Akọ́nimọ̀ọ́gbá OGC Nice té̩lè̩, lạ̀jọ NFF yàn gẹ́gẹ́ bí akọnimọ̀ọ́gbá Super Eagles lọ́dún 2016 ó sì rankọ̀ ọ̀hún lọ́wọ́ láti lo̩ ìdíje bọ́ọ̀lù àgbááyé tó ń lọ lọ́wọ́ lórílẹ̀-èdè Russia. +NFF sun ibasisepo pelu Rohr siwaju di odun 2020. NFF sún ìbáṣiṣẹ́pọ̀ pẹ̀lú Rohr síwájú di ọdún 2020. +Ku ayeye ojo-ibi akonimoogba Super Eagles, Gernot Rohr. Kú ayẹyẹ ọjọ́-ibi akó̩nimò̩ó̩gbá Super Eagles, Gernot Rohr. +“Awon osise ti won jo n sise po ni ipago iko ohun niluu Essentuki, pese akara oyinbo ati ododo lati fi sajoyo ojo re,” NFF soyi lori twitter, pelu aworan Rohr to dunnu tawon osise si yika. “Àwọn òṣìṣẹ́ tí wọ́n jọ ń ṣiṣẹ́ pò ní ìpàgọ́ ikọ̀ ọ̀hún nílùú Essentuki, pèsè àkàrà òyìnbó àti òdòdó láti fi ṣàjọyọ̀ o̩jó̩ rẹ̀,” NFF sò̩yí lóri twitter, pè̩lú àwò̩rán Rohr tó dunnú táwo̩n òs̩ìs̩é̩ sì yiká. +Rohr atuko Super Eagles gba ifesewonse ogun, o bori mesan-an, o padanu mefa, o si gba omi marun un. Rohr atùkọ̀ Super Eagles gbá ìfẹsẹ̀wọnsẹ̀ ogún, ó borí mẹ́sàn-án, ó pàdánù mẹ́fà, ó sì gbá ò̩mì márùn ún. +Ajo NFF tun ki agbaboolu owo eyin iko Super Eagles, Leon Balogun ti o pe ogbon odun lojobo (Thursday). Àjọ NFF tún kí agbábọ́ọ̀lù ọwọ́ ẹ̀yìn ikọ̀ Super Eagles, Leon Balogun tí ó pé ogbọ̀n ọdún lọ́jọ́bọ̀ (Thursday). +Won bi Balogun lojo kejidinlogbon osu kefa, odun 1988 siluu Berlin, lorile-ede Germany. Wọ́n bí Balogun lọ́jọ́ kéjídínlọ́gbọ̀n oṣu ̀kẹfà, ọdún 1988 sílùu Berlin, lórílẹ̀-èdè Germany. +--- Amuyangan wa niyin - CAF, FIFA gboriyin fun Super Eagles. --- Amúyangàn wá niyín - CAF, FIFA gbóríyìn fún Super Eagles. +Akowe agba ajo FIFA, Fatma Samoura, ajo CAF ati ogooro awon ololufe iko agbaboolu lo gba pe iko agbaboolu Super Eagles mu ile adulawo dun pelu bi won se padanu ifesewonse won. Akọ̀wé àgbà àjọ FIFA, Fatma Samoura, àjọ CAF àti ọ̀gọ̀ọ̀rò̩ àwọn olólùfẹ́ ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù ló gbà pé ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù Super Eagles mú ilè̩ adúláwò̩ dùn pè̩lú bí wó̩n se pàdánù ìfe̩sè̩wo̩nsè̩ wo̩n. +Ami-ayo kan sodo ni iko Argentina ni ifesewonse iko ikeyin (Group D) ni papa isire Saint Petersburg, eyi to mu won wa nipo keta pelu ami meta leyin Argentina to mi ami merin. Àmì-ayò kan sódo ni ikò̩ Argentina ni ìfe̩sèwo̩nsè̩ ikò̩ ìke̩yìn (Group D) ni pápá ìs̩iré Saint Petersburg, èyí tó mú wo̩n wà nípò ke̩ta pè̩lú àmì mé̩ta lé̩yìn Argentina tó mí àmì mé̩rin. +Argentina ti Lionel Messi je balogun won, yoo darapo mo Croatia to pari ifigagbaga ohun sipo kinni pelu ami mesan-an, nigba ti Iceland asesede yoo lole pelu iko Gernot Rohr. Argentina tí Lionel Messi jé̩ balógun wo̩n, yóò darapọ̀ mọ́ Croatia tó parí ìfigagbága ọ̀hún sípò kínní pẹ̀lú àmì mẹ́sàn-án, nígbà tí Iceland às̩è̩s̩è̩dé yóò lo̩lé pè̩lú ikò̩ Gernot Rohr. +Bakan naa, ajo CAF, ti adulawo, so lori ero ayelujara won pe, iko Super Eagles gbiyanju lopolopo, bee si ni won mu ori awon wu. Bákan náà, àjọ CAF, ti adúláwò̩, sọ lórí ẹ̀rọ ayélujára wọn pé, ikọ̀ Super Eagles gbìyànjú lọ́pọ̀lọpọ̀, bẹ́ẹ̀ sì ni wọ́n mú orí àwọn wú. +Awon oloselu kan ni Naijiria fi sowo lori twitter lati yin iko Naijiria. Àwo̩n olós̩èlú kan ní Nàìjíríà fi so̩wó̩ lórí twitter láti yìn ikò̩ Nàìjíríà. +Aare ile igbimo asofin, Dokita Bukola Saraki tuwiiti pe: Ise takun-takun ni iko Super Eagles se. Ààrẹ ilé ìgbìmọ̀ aṣòfin, Dókítà Bukola Saraki túwíìtì pé: Iṣẹ́ takun-takun ni ikọ̀ Super Eagles ṣe. +A sa ipa pupo. A sa ipa púpọ̀. +Sibe, eniyan bori niwon, kuna niwon. Síbè̩, ènìyàn borí níwò̩n, kùnà níwò��n. +E sokan okunrin, nitori e dawokose fun ogosan-an milionu. E seun”. E̩ s̩o̩kàn o̩kùnrin, nítorí e̩ dàwò̩ko̩s̩e fún o̩gó̩sàn-án mílíò̩nù. E s̩eun”. +"""Asofin Ben Murray Bruce ni: Ise ribiribi le se." """Aṣòfin Ben Murray Bruce ní: Iṣẹ́ ribiribi lẹ ṣe." +Esi ifesewonse yii ko yi ife yin lokan wa pada. Èsì ìfẹsẹ̀wọnsẹ̀ yìí kò yí ìfẹ́ yín lọ́kàn wa padà. +A jo bori papo, a jo kuna papo. E se muyangan. A jo̩ borí papò̩, a jo̩ kùnà papò̩. E s̩e múyangàn. +Pelu Egypt, Morocco ati Tunisia ti won ti lole, Senegal nikan lorileede adulawo kan to ku, won a fesewonse pelu Colombia ni ifesewonse to keyin iko H lojobo. Pè̩lú Egypt, Morocco àti Tunisia tí wó̩n ti lo̩lé, Senegal nìkan lorílè̩èdè adúláwò̩ kan tó kù, wo̩n á fe̩sè̩wo̩nsè̩ pè̩lú Colombia ni ìfe̩sè̩wo̩nsè̩ tó ké̩yìn ikò̩ H ló̩jó̩bò̩. +--- Croatia yoo gbe awon ojulowo agbaboolu jokoo. --- Croatia yóò gbé àwọn ojúlówó agbábọ́ọ̀lù jókòó. +Akonimoogba agba iko Croatia, Zlatko Dalic setan lati gbe awon ojulowo agbaboolu mejo jokoo ninu ifigagbaga ikeyin ipele akoko idije Russia pelu orile-ede Iceland. Akọ́nimọ̀ọ́gbá àgbà ikò̩ Croatia, Zlatko Dalic s̩etán láti gbé àwọn ojúlówó agbábọ́ọ̀lù mẹ́jọ jókòó nínú ìfigagbága ìkẹyìn ìpele àkọ́kọ́ ìdíje Russia pẹ̀lú orílẹ̀-èdè Iceland. +Ewe, iko Dalic ti ni ami ti o ye fun ipele to tele ni idije ohun, ireti wa pe, Ivan Rakitic, Mario Mandzukic, Luka Modric, Dejan Lovren ati Ante Rabic won ko ni bere ifesewonse naa. Ẹ̀wẹ̀, ikò̩ Dalic tí ní àmì tí ó ye̩ fún ìpele tó tè̩le ní ìdíje̩ ò̩hún, ìrètí wà pé, Ivan Rakitic, Mario Mandzukic, Luka Modric, Dejan Lovren àti Ante Rabic wọn kò ní bẹ̀rẹ̀ ìfẹsẹ̀wọnsẹ̀ náa. +Dalic ni, O wu mi lati wa loke tente tabili, sugbon a gbodo se atunse siko wa, latari awon agbaboolu kookan to ti gba kaadi olomi-osan, fundii eyi maa satunse sawon agbaboolu mi. Dalic ní, Ó wù mí láti wà lókè téńté tábìlì, s̩ùgbó̩n a gbọdọ̀ ṣe àtúnṣe síkọ̀ wa, látàrí àwọn agbábọ́ọ̀lù kọ̀ọ̀kan tó ti gba káàdì olómi-ọsàn, fúndìí èyí màá sàtúnṣe sáwọn agbábọ́ọ̀lu mì. +--- Saudi Arabia fagba han Egypt pelu ami-ayo meji sookan. --- Saudi Arabia fàgbà han Egypt pẹ̀lú àmì-ayò méjì sóókan. +Egypt fun omo odun marundinlaadota asole won, Essam El-Hadary lanfaani lati dile, eyi to so dasole to dagba julo nitan boolu agbaaye. Egypt fún ọmọ ọdún márùndínláàdọ́ta aṣọ́lé wo̩n, Essam El-Hadary láǹfààní láti dile, èyí tó sọ́ daṣọ́lé tó dàgbà jùlọ nítàn bọ́ọ̀lù àgbááyé. +Egypt ati Saudi Arabia lo padanu ifesewonse meji won akoko. Egypt àti Saudi Arabia ló pàdánù ìfe̩sè̩wo̩nsè̩ méjì wo̩n àkó̩kó̩. +Al Dawsari gbami ayo miiran wole, eleyii to ran Saudi Arabia lowo lati jawe olubori, ti won si pari sipo keta nipele naa. Al Dawsari gbámì ayò mìíràn wọ̀lé, eléyìí tó ran Saudi Arabia lọ́wọ́ láti jáwé olúborí, tí wọ́n sì parí sípò kẹta nípele náà. +--- Idije agbaaye: Uruguay gbonwuro soju Russia 3-0. --- Ìdíje àgbááyé: Uruguay gbonwúro sójú Russia 3-0. +Adun idije agbaye fun Russia forisanpon lojo aje bi Uruguay se fagba han iko naa pelu 3-0. Adùn ìdíje àgbáyé fún Russia forís̩ánpó̩n ló̩jó̩ ajé bí Uruguay s̩e fàgbà han ikọ̀ náà pẹ̀lú 3-0. +Atamatase agbaboolu owo iwaju fun Uruguay, Luiz Suarez lo gba ami-ayo kinni wole niseeju mewaa saa akoko ti ifesewonse naa bere lati muko ohun dari. Atamátàsé agbábọ́ọ̀lù ọwọ́ iwájú fún Uruguay, Luiz Suarez ló gbá àmì-ayò kínní wọlé nísè̩ẹ́jú mẹ́wàá sáà àkọ́kọ́ tí ìfẹsẹ̀wọnsẹ̀ náà bẹ̀rẹ̀ láti mukò̩ ò̩hún darí. +Iko agbaboolu Russia sapa won lati dami-ayo ohun pada, sugbon omi po ju oka lo. Ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù Russia s̩apá wọn láti dámì-ayò ọ̀hún padà, ṣùgbọ́n omi pọ̀ ju ọkà lọ. +Niseeju metalelogun Diego Laxalt so ami ayo ohun di meji soodo, eyi ti boolu re ba Cheryshev lati mu iko guusu Amerika leke. Níṣẹ̀ẹ́jú mẹ́tàlélógún Diego Laxalt sọ àmì ayò ọ̀hún di méjì sóódo, èyí tí bó̩ò̩lù rè̩ bá Cheryshev láti mú ikò̩ gúúsù Amé̩ríkà lékè. +Agbaboolu amule, Akinfeev ti boolu agbawole sugbon Cavani tun gba wole o si je igba akoko ta mi awon nidiije ohun ni aadorun-un iseju Agbábó̩̀ò̩lù amúlé, Akinfeev ti bó̩ò̩lù àgbáwo̩lé s̩ùgbó̩n Cavani tun gba wo̩lé ó sì jé̩ igbà àkó̩kó̩ tá mi àwò̩n nídìíje ò̩hún ní àádọ́rùn-ún iṣẹ́jú +Uruguay le tente group A, pelu ami mesan-an lai mawon won. Uruguay lé téńté group A, pẹ̀lú àmì mẹ́sàn-án láì màwò̩n wo̩n. +Won yoo koju iko to ba tele adari group B, ti Russia agbanilalejo koju. Wo̩n yóò kojú ikọ̀ tó bá tè̩lé adarí group B, tí Russia agbanilálejò kojú. +--- Aare Buhari ki iko Super Eagles. --- Ààrẹ Buhari kí ikọ̀ Super Eagles. +Aare orile ede Naijiria Muhammadu Buhari ti ki iko Super Eagles ti Naijiiria fun aseyori won ni ojo eti lori iko Iceland ninu ifesewonse won eleekeji ninu idije agbaye 2018 ni Russia. Ààrẹ orílè̩ èdè Nàìjíríà Muhammadu Buhari ti kí ikọ̀ Super Eagles ti Nàìjííríà fún àṣeyọrí wo̩n ní o̩jọ́ ẹtì lóri ikò̩ Iceland nínú ìfẹsèwọnsẹ̀ wo̩n ẹlẹ́ẹ̀kejì nínú ìdíje àgbáyé 2018 ní Russia. +Aare se afihan idunnu re si igboya, isera-eni, isokan ati emi ailekuna ti awon agbaboolu odo Naijiria se afihan. Ààre̩ s̩e àfihàn ìdùnnú rè̩ sí ìgboyà, ìsé̩ra-e̩ni, ìṣọ̀kan àti è̩mí àìlekùnà tí àwo̩n agbábó̩ò̩lù ò̩dò̩ Nàìjíríà s̩e àfihàn. +Aare wa ro won lati ma foju kere ara won sugbon ki won tesiwaju nipa jijawe olubori lori iko Argentina, nibi ifesewonse ose to n bo. Ààrẹ wá rọ̀ wó̩n láti má fojú kéré ara wo̩n s̩ùgbó̩n kí wó̩n tẹ̀síwájú nípa jíjáwé olúborí lórí ikò̩ Argentina, níbi ìfẹsẹ̀wọnsẹ̀ ò̩sẹ̀ tó ń bọ̀. +"Gege bo se so:""okan mi bale tiko wa ba nigbagbo ninu ara won, dandan ni ki won pegede nibi ipele lile yii, ki won si rin jinna nidiije naa, “O fi kun-un, “pelu ifokansin, ko saise." "Gẹ́gẹ́ bó s̩e sọ:""ọkàn mí balẹ̀ tíkọ̀ wa bá nígbàgbọ́ nínú ara wọn, dandan ni kí wọ́n pegedé níbi ìpele líle yìí, kí wọ́n sì rìn jìnnà nídìíje náà, “Ó fi kún-un, “pẹ̀lú ìfọkànsìn, kò sáìṣe." +Aare wa ro gbogbo omo orile ede Naijiria lati tubo maa gbaruku ti awon asoju yii pelu adura ati atileyin olokan-o-jokan. Ààrẹ wá rọ gbogbo ọmọ orílẹ̀ èdè Naijiria láti túbọ̀ máa gbárùkù ti àwọn aṣojú yìí pẹ̀lú àdúrà àti àtìlẹyìn ọlọ́kan-ò-jọ̀kan. +Naijiiria lu iko Iceland pelu ami ayo meji si odo, Ahmed Musa lo gba ami-ayo meji ohun wole ni ipele keji ere ifesewonse naa. Nàìjííríà lu ikọ̀ Iceland pẹ̀lú àmi ayò méjì sí òdo, Ahmed Musa ló gbá àmì-ayò méjì ọ̀hún wọlé ní ìpele kejì eré ìfẹsẹ̀wọnsẹ̀ náà. +--- Dalung: Eagles yoo se daadaa nifesewonse won yooku. --- Dalung: Eagles yóò ṣe dáadáa nífẹsẹ̀wọnsẹ̀ wọn yòókù. +Minisita amoju ere-idaraya, Solomon Dalung, ni oun nidaaniloju pe iko agbaboolu Super Eagles yoo se daradara nifesewonse won yooku. Mínísítà amójú eré-ìdárayá, Solomon Dalung, ní òun nídàánilójú pé ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù Super Eagles yóò ṣe dáradára nífẹsẹ̀wọnsẹ̀ wọn yòókù. +Solomon Dalung so fun VON, Rafat Salami pe gbogbo ireti ko lo ti sonu bo tile je pe iko ohun so ifesewonse won akoko nu nidijie agbaye. Solomon Dalung so̩ fún VON, Rafat Salami pé gbogbo ìrètí kó̩ ló ti so̩nù bó tilè̩ jé̩ pé ikò̩ ò̩hún so̩ ìfe̩sèwo̩nsè̩ wo̩n àkó̩kó̩ nù nídìj́ié àgbáyé. +O soyi ni papako ofurufu Nnamdi Azikiwe niluu Abuja, bi o se ti Germany de. Ó so̩yí ní pápákọ̀ òfurufú Nnamdi Azikiwe nílùú Àbújá, bí ó s̩e ti Germany dé. +--- Russia 2018: Japan fagba han Colombia. --- Russia 2018: Japan fàgbà han Colombia. +Japan to fagba han Colombia, so di igba akoko ti won yoo bori alatako lati guusu iwo oorun Amerika. Japan tó fàgbà hàn Colombia, só̩ di ìgbà àkó̩kó̩ tí wo̩n yóò borí alátakò̩ láti gúúsù ìwọ̀ oòrùn Amerika. +Opo awon ololufe boolu afesegba, ti won n ta tete lo gbowo lori orile-ede Colombia pe won yoo bori. Ò̩pò̩ àwọn olólùfé̩ bó̩ò̩lù àfẹsègbá, tí wón ń ta té̩té́ ló gbówó lórí orílè̩-èdè Colombia pé wọn yóò borí. +Okan lara ami-ayo ti Japan gbawole, lo wa latoju boolu agbesilegba. Ò̩kan lára àmì-ayò tí Japan gbáwọlé, ló wá látojú bọ́ọ̀lù agbésílẹ̀gbá́. +Won ri boolu agbesilegba leyin tagbeyin fun Colombia, Carlos Sanchez dena sooti a-mi-awon latodo Yuya Osako ti Japan. Wó̩n rí bọ́ọ̀lù agbésílẹ̀gbà lé̩yìn tagbé̩yìn fún Colombia, Carlos Sanchez dènà s̩ó̩ò̩tì à-mi-àwò̩n látò̩do̩ Yuya Osako ti Japan. +--- Super Eagles beere igbaradi ni kikun fun ifesewonse Croatia. --- Super Eagles bẹ̀èrẹ̀ ìgbáradì ní kíkún fún ìfẹsẹ̀wọnsẹ̀ Croatia. +Iko Super Eagles beere igbaradi won lonii ni 10:15am aaro. Ikò̩ Super Eagles bẹ̀ẹ̀rẹ̀ ìgbáradì wo̩n lónìí ní 10:15am àárò̩. +Igbaradi naa side niseeju meedogun akoko, won si gunle ete iko naa. Ìgbáradì náà s̩íde nís̩è̩é̩jú mé̩è̩dógún àkó̩kó̩, wó̩n sì gùnlé ète ikò̩ náà. +--- Canada, U.S, Mexico yoo sagbateru idije agbaye 2026. --- Canada, U.S, Mexico yóò ṣagbáterù ìdíje àgbáyé 2026. +Amerika, Canada ati Mexico yoo sagbateru idije agbaaye lodun 2026, leyin ti won jawe olubori pelu okandinlaadorin ibo laarin won si orile-ede Morocco ti oun naa n gbero lati sagbateru idije ohun, eyi tiko maa di mejidinlaadota fungba akoko. Amẹ́ríkà, Canada àti Mexico yóò ṣagbátẹrù ìdíje àgbááyé ló̩dún 2026, lẹ́yìn tí wọ́n jáwé olú́borí pè̩lú ò̩kándínláàdó̩rin ibò láàrin wo̩n sí orílẹ̀-èdè Morocco tí òun náà ń gbèrò láti ṣagbátẹrù ìdíje ọ̀hún, èyí tíkò̩ máa di méjìdínláàdo̩ta fúngbà àkó̩kó̩. +--- Lopetegui ropo Zidane ni Madrid. --- Lopetegui rọ́pọ̀ Zidane ni Madrid. +Iko Real Madrid ti yan akonimoogba Spain, Julen Lopetegui gege bi akonimoogba tuntun saa to n bo. Ikọ̀ Real Madrid ti yan akọ́nimọ̀ọ́gbá Spain, Julen Lopetegui gẹ́gẹ́ bí akọ́nimọ̀ọ́gbá tuntun sáà tó ń bọ̀. +Lopetegui, omo odun mokanlelaadota (51), ropo Zinedine Zidane, leni to ko lati tesiwaju gege bi akonimoogba won, leyin to ran iko ohun lowo lati gbafe-eye idije UEFA Champions League nigba meta lera otooto. Lopetegui, ọmọ ọdún mọ́kànléláàdọ́ta (51), rọ́pò Zinedine Zidane, lẹ́ni tó kò̩ láti tè̩síwájú gé̩gé̩ bi akó̩nimò̩ó̩gbá wo̩n, lẹ́yìn to ran ikò̩ ọ̀hún lọ́wọ́ láti gbafe-ẹ̀yẹ ìdíje UEFA Champions League nígbà mẹ́ta léra ọ̀tọ̀ọ̀tọ̀. +Julen Lopetegui ni yoo je akonimoogba agba iko Real Madrid leyin idije agbaaye 2018. Julen Lopetegui ni yóò jẹ́ akọ́nimọ̀ọ́gbá àgbà ikọ̀ Real Madrid lẹ́yìn ìdíje àgbááyé 2018. +"""Lopetegui beere si ni tuko agbaboolu Spain lati odun 2016." """Lopetegui bẹ̀ẹ̀rẹ̀ sí ní tukọ̀ agbábọ́ọ̀lù Spain láti ọdún 2016." +Bee si ni o figba kan je akonimoogba iko agbaboolu FC Porto. Bẹ́ẹ̀ sì ni ó fìgbà kan jẹ́ akónimọ̀ọ́gbá ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù FC Porto. +O tun kopa funko Real Madrid ati Barcelona. Ó tún kópa fúnkọ̀ Real Madrid àti Barcelona. +--- Russia 2018: Germany gunle fun idije agbaye. --- Russia 2018: Germany gunlè̩ fún ìdíje àgbáye. +Awon agbaboolu English Premier League pade Erdogan niluu London losu to koja, eyi to mu Gundogan fewu igbaboolu iko Manchester City re ranse saare re. Àwọn agbábọ́ọ̀lù English Premier League pàdé Erdogan nílùú London lóṣù tó kọjá, èyí tó mú Gundogan fẹ̀wù ìgbábọ́ọ̀lù ikọ̀ Manchester City rẹ̀ ránsẹ́ sáàrẹ rè̩. +Germany bale si Moscow lojo isegun, pelu erongba lati daabo bo ife-eye agbaaye to wa lowo won, pelu ireti lati mokan kuro ninu gbogbo awuyewuye oselu to ro mo Mesut Ozil ati Ilkay Gundogan. Germany balẹ̀ sí Moscow lọ́jọ́ ìṣé̩gun, pè̩lú èròǹgbà láti dààbò bò ife-ẹ̀yẹ àgbááyé tó wà lọ́wọ́ wọn, pè̩lú ìrètí láti mọ́kàn kúrò nínú gbogbo awuyewuye òṣèlú tó rò̩ mó̩ Mesut Ozil àti Ilkay Gundogan. +Ninu gbogbo ifesewonse oloreejore, lawon ololufe iko naa benu ate lu Ozil ati Gundogan ti won jagbaboolu Germany sugbon won tan mo Turkey fun pipade aare ile Turkey RecepTayyip Erdogan. Nínú gbogbo ìfẹsẹ̀wọnsẹ̀ ọlọ́rẹ̀ẹ́jọ̀rẹ́, làwọn olólùfẹ́ ikọ̀ náà bẹnu àté̩ lu Ozil àti Gundogan tí wọ́n jágbá́bọ́ọ̀lù Germany ṣùgbọ́n wọ́n tan mó̩ Turkey fún pípàdé ààrẹ ilẹ̀ Turkey RecepTayyip Erdogan. +--- Osise ajo Ghana fise FIFA sile nitori ifesun iwabaje kan-an. --- Òṣìṣé̩ àjọ Ghana fis̩é̩ FIFA sí̀̀lè̩ nítorí ìfè̩sùn ìwàbàjé̩ kàn-án. +Osise ajo FIFA, Kwesi Nyantakyi, ti fipo sile lajo FIFA, latari esun iwabaje ti won fi kan an, iwadii si n lo labele ni Ghana lori iwabaje. Òṣìṣé̩ àjọ FIFA, Kwesi Nyantakyi, ti fipò sílẹ̀ lájọ FIFA, látàrí ẹ̀sùn ìwàbàjé̩ tí wọ́n fi kàn án, ìwádìí sì ń lo̩ lábé̩lè̩ ní Ghana lórí ìwàbàjé̩̩. +Aare ajo CAF, Ahmad naa fikun un pe, Nyantakyi tun kowe fipo re sile gege bi igbakeji aare ajo ohun. Ààrẹ àjọ CAF, Ahmad náà fikún un pé, Nyantakyi tún kọ̀wé fipò rẹ̀ sílẹ̀ gẹ́gẹ́ bí igbákejì ààrẹ àjọ ọ̀hún. +Ahmad wa kede etoodibo ni Egypt logbon ojo, osu kesan-an odun 2018, fun aadota (50) awon ajo amojuto boolu afesegba nile Afirika, fun ipo to sofo. Ahmad wá kéde ètòòdìbò ni Egypt lọ́gbọ̀n ọjọ́, oṣù kẹsàn-án ọdún 2018, fún àádọ́ta (50) àwọn àjọ amójútó bó̩ò̩lù àfe̩sè̩gbá nílè̩ Áfíríkà, fún ipò tó ṣófo. +Oludije yoo wa lati orile-ede to n so Geesi, aare CAF soyi. Olùdíje yóò wá láti orílè̩-èdè tó ń so̩ Gè̩é̩sì, ààre̩ CAF sò̩yí. +Lose to koja lero amohunmaworan safihan Nyantakyi to gba $65,000 sowo, lowo akoroyin to mo-on-mo se bi olokowo, lati roju rere aare Ghana, Nana Akufo-Addo atawon osise ijoba miiran. Ló̩sè̩ tó kọjá lẹ̀rọ amóhùnmáwòrán ṣàfihàn Nyantakyi tó gba $65,000 só̩wó̩, ló̩wó̩ akò̩ro̩yìn tó mò̩-ó̩n-mò̩ s̩e bí olókòwò, láti rójú rere ààrẹ Ghana, Nana Akufo-Addo àtàwọn òṣìsé̩ ìjọba mìíràn. +--- Nadal fagba han Thiem lati gba ife-eye French Open. --- Nadal fàgbà han Thiem láti gba ife-ẹ̀yẹ French Open. +Rafael Nadal bori ninu asekagba idije French Open, leyin ti o yanju akeegbe re Dominic Thiem ti Austria pelu ami-ayo 6-4, 6-3, 6-2 pelu iselese aderubani re lopin idije naa lojo Aiku. Rafael Nadal bori nínú àṣekágbá ìdíje French Open, lé̩yìn tí ó yanjú akẹẹgbé̩ rè̩ Dominic Thiem ti Austria pèlú àmì-àyò 6-4, 6-3, 6-2 pè̩lú ìs̩elés̩e adérùbani rè̩ lópin ìdíje náà ló̩jó̩ Áìkú. +Omo odun mejilelogbon (32) to mo-on gba julo ti gbapapo ifeeye metadinlogun, meta pere lalatako re korikosun Roger Federer fi juu. O̩mọ ọdún méjílélọ́gbọ̀n (32) tó mò̩-ó̩n gbá jùlọ ti gbàpapọ̀ ifeẹ̀yẹ mẹ́tàdínlógún, mé̩ta péré lalátakò rè̩ kòríkòsùn Roger Federer fi jùú. +Nadal fayanran idije naa de opin, amo o nilo itoju ni ipele kerin nigba ti o fowo sese ni ipele keta idije ohun, ki o to fakoyo lati gbon ewuro si Thiem loju ninu asekagba idije naa lara oto. Nadal fàyànrán ìdíje náà dé òpin, àmó̩ ó nílò ìtó̩jú ní ìpele ke̩rin nígbà tí ó fọwọ́ ṣèse ní ìpele kẹta ìdíje ò̩hún, kí ó tó fakọyọ láti gbon ewúro sí Thiem lójú nínú àṣekágbá ìdíje náà lárà ọ̀tọ̀. +Nadal ni, “Ifigagbaga yii lagbara pupo, mo woya ija nla pelu alatako to mo-on gba.” Nadal ní, “Ìfigagbága yìí lágbára púpọ̀, mo wò̩yá ìjà ńlá pè̩lú alátakò tó mò̩-ó̩n gba.” +Lati gbafe eye idije yii nigba mokanla (11) otooto, johun ti mi o ronu kan. Láti gbafe è̩yẹ ìdíje yìí nígbà mọ́kànlá (11) ọ̀tọ̀ọ̀tọ̀, jóhun tí mi ò ronú kàn. +Mo nigbagbo riri gbogbo yin lodun ti o n bo. Mo nígbàgbó̩ rírí gbogbo yín ló̩dún tí ó ń bò̩. +Nadal darapo mo Margaret Court ti Australia bi ondije to gba ifeeye ohun nigba mokanla. Nadal darapò̩ mó Margaret Court ti Australia bi òǹdíje tó gba ifeẹ̀yẹ ò̩hún nígbà mọ́kànlá. +Jijawe olubori Nadal naa mu ifigagbaga re ni Roland Garros di ajawe-olubori merindinlaadorun-un (86), to si kuna leemeji. Jíjáwé olú́borí Nadal náà mú ìfigagbága rẹ̀ ni Roland Garros di ajáwé-olúborí mé̩rìndínláàdó̩rùn-ún (86), tó sì kùnà lé̩è̩mejì. +Pelu awon onworan gbajugbaja bii osere Hugh Grant ati Tim Roth, atawon osere omo Faranse Marion Cottillard ati Jean Dujardin ti won n woran bi Nadal se bere. Pè̩lú àwọn òǹwò̩ran gbajúgbajà bíi òs̩èré Hugh Grant àti Tim Roth, àtàwo̩n òs̩èré o̩mo̩ Faransé Marion Cottillard ati Jean Dujardin tí wó̩n ń wòran bí Nadal s̩e bè̩rè̩. +--- Del Potro fagba han Cilic, lati lo koju Nadal. --- Del Potro fàgbà hàn Cilic, láti lọ kojú Nadal. +Del Potro ti Argentina, kopa ribiribi lati bori Marian Cilic eyi to mu yege funpele semi ni French Open fungba akoko leyin odun mesan-an lojobo, tojo sii dafigagbaga 7-6, 5-7, 6-3 ati 7-5 ohun duro. Del Potro ti Argentina, kópá ribiribi láti borí Marian Cilic èyí tó mu yege fúnpele sè̩mí ní French Open fúngbà àkó̩kó̩ lé̩yìn o̩dún mé̩sàn-án ló̩jó̩bò̩, tójò síì dáfigagbága 7-6, 5-7, 6-3 at̀i 7-5 ò̩hún dúro. +Del Potro nilo ami ayo meji pere lati koko bori ipele kin-in-ni ti Cilic si se n koko bori pelu 5-6. Del Potro nílò àmì ayò méjì péré láti kó̩kó̩ borí ìpele kìn-ín-ní tí Cilic sì s̩e ń kó̩kó̩ borí pè̩lú 5-6. +Cilic omo Croatia ko kopa daradara nigba to koko padanu ami-ayo nibere, o si n sasise peepeepe, sugbon o ni anfaani lati tun side nigba to ti n kapa Del Potro, akoko yii ni o si ni ami-ayo to dogba pelu re. Cilic o̩mo̩ Croatia kò kópa dáradára nígbà tó kó̩kó̩ pàdánù àmì-ayò níbè̩rè̩, ó sì ń s̩às̩ìs̩e̩ pé̩é̩pè̩è̩pé̩, ṣùgbọ́n ó ní àǹfààní láti tún s̩íde nígbà tó ti ń kápá Del Potro, àkókò yìí ní ó sì ní àmì-ayò tó dó̩gbá pè̩lú rè̩. +--- Naijiiria jawale ninu ate tuntun ajo FIFA. --- Nàìjííríà jáwálẹ̀ nínú́ àtẹ tuntun àjọ FIFA. +Ninu ipo ate tuntun ajo FIFA to sese jade, orile-ede Naijiiria ti jawale lati ipo metadinlaadota (47) sipo mejidinlaadota (48) lagbaaye, bee si ni lati ipo kefa si ipo keje nile Afrika. Nínú ipò àtẹ tuntun àjọ FIFA tó ṣèṣẹ̀ jáde, orílẹ̀-èdè Nàìjííríà ti jawálẹ̀ láti ipò mẹ́tàdínláàdọ́ta (47) sípò méjídínláàdọ́ta (48) lágbàáyé, bẹ́ẹ̀ sì ni láti ipò kẹfà sí ipò keje nílẹ̀ Afrika. +Ajo FIFA ni, okan-o-jokan ifesewonse oloreejore wa lara ohun ti won sagbeyewo re fun abajade ipo ate tuntun naa. Àjọ FIFA ní, ò̩kan-ò-jòkan ìfẹsẹ̀wọnsẹ̀ ọlọ́rẹ̀ẹ́jọ̀rẹ́ wà lára ohun tí wọ́n ṣàgbéyẹ̀wò rè̩ fún àbájáde ipò àtẹ tuntun náà. +Ewe, ninu ipo ate tuntun ohun lagbaaye, orile-ede Germany, Brazil ati Belguim sii dipo won mu ni itelentele, bee si ni, Russia, Poland ati Uruguay lanfaani lati wa laarin ipo kinni si ogun. Ẹ̀wẹ̀, nínú ipò àtẹ tuntun ọ̀hún lágbàáyé, orílẹ̀-èdè Germany, Brazil àti Belguim síì dipò wọn mú ní ìtẹ̀léǹtẹ̀lé, bẹ́ẹ̀ sì ni, Russia, Poland ati Uruguay láǹfààní láti wà láàrin ipò kínní sí ogún. +Argentina dipo karun-un mu, Croatia dipo ogun mu, bee si ni Iceland wa nipo mejilelogun. Argentina dipò karùn-ún mú, Croatia dipò ogún mú, bẹ́ẹ̀ sì ni Iceland wà nípò méjìlélógún. +Ni Afirika, Tunisia jawale lati ipo kerinla ti won wa tele de ikokanlelogun gege bi omo Afirika to wa nipo to ga ju lagbaaye. Ní Afíríkà, Tunisia jáwálè̩ láti ipò ke̩rìnlá tí wó̩n wà tè̩lé̩ dé ìko̩kànlélógún gé̩gé̩ bi o̩mo̩ Afíríkà tó wà nípò tó ga jù lágbàáyé. +Senegal telee nipo ketadinlogbon (27), ti DR Congo si duro sipo kejidinlogoji, ti Morrocco si wa nipo kokanlelogoji ati Egypt ni ipo karundinlaadota. Senegal tè̩lée nípò ke̩tàdínló̩gbò̩n (27), tí DR Congo sì dúró sípò kejìdínlógójì, tí Morrocco sì wà nípò ko̩kànlélógójì àti Egypt ní ipò karùndínláàdó̩ta. +Ghana, Alaikopa nidije agbaaye naa wa nipo ketadinlaadota won si dipo kefa mu lAfirika. Ghana, Aláìkópa nídije àgbááyé náà wà nípò kẹ́tàdínláàdọ́ta wọ́n sì dipò kẹfà mú lÁfíríkà. +Ipo ate tuntun miiran yoo jade ni July 19. Ipò àtẹ tuntun mìíràn yóò jáde ní July 19. +--- Putin kilo fun awon gomina – E ma sayika papasere dile-itaja. --- Putin kìlò̩ fún àwo̩n gómìnà – Ẹ má sàyíká pápáṣèré dilé-ìtajà. +Aare ni ki won ma se so awon ipago igbaboolu tabi ayika papa isere Russia ti won yoo lo fun idije boolu agbaaye di ile itaja. Ààrẹ ni kí wó̩n má s̩e sọ àwọn ìpàgó̩ ìgbábó̩ò̩lù tàbí àyíká pápá ìṣeré Russia tí wọn yóò lò fún ìdíje bó̩ò̩lù àgbááyé di ilé ìtajà. +--- E taji! Agbaboolu teleri pe Eagles nija bibori --- Ẹ tají! Agbábó̩ó̩lù tẹ́lẹ̀rí pe Eagles níjà bíborí +Leyin ikuna 1-0 iko Naijiia sowo iko Czech Republic ni papa-isire Rudolf-Tonn-Stadion ni Austria, awon agbaboolu teleri ti iko Super Eagles sekilo titaji won ti won ba fe nipa ninu idije agbaaye Russia 2018. Lé̩yìn ìkùnà 1-0 ikò̩ Nàìjííà só̩wó̩ ikò̩ Czech Republic ní pápá-ìs̩iré Rudolf-Tonn-Stadion ni Austria, àwọn agbábò̩ò̩lù té̩lè̩rí ti ikọ̀ Super Eagles ṣèkìlò̩ títají wo̩n tí wó̩n bá fé̩ nípa nínú ìdíje àgbááyé Russia 2018. +Agbaboolu egbe-iwaju teleri funko Super Eagles Emmanuel Amunike sekilo pe tiko ohun ko ba fe ja nidiije FIFA 2018 ni ipele akoko, ti won o ba yipada nifesewonse won oniruuru ki won to figagbaga pelu Croatia ni ifesewonse iside. Agbábó̩ò̩lù è̩gbé̩-iwájú té̩lè̩rí fúnkò̩ Super Eagles Emmanuel Amunike s̩èkìlò pé tíkò̩ ò̩hún kò bá fé̩ já nídìíje FIFA 2018 ní ìpele àkó̩kó̩, tí wó̩n ò bá yípadà nífe̩sè̩wo̩nsè̩ wo̩n onírúurú kí wo̩n tó figagbága pè̩lú Croatia ní ìfe̩sè̩wo̩nsè̩ ìs̩íde. +Biba Complete Sports soro, Amunike sapejuwe ifesewonse iko Eagles pelu Czech Republic bii “aidara rara” Bíbá Complete Sports sò̩rò̩, Amúníke s̩àpèjúwe ìfẹsẹ̀wọnsẹ̀ ikò̩ Eagles pè̩lú Czech Republic bíi “àìdára rárá” +Garba Lawal kin iha Amunike ko seyi, o sakiyesi peko Naijiria ko bere daadaa lawon ifesewonse eyi ti pipadanu awon ifesewonse oloreejoree si fa a. Garba Lawal kín ihà Àmúníke ko̩ sèyí, ó s̩àkíyèsí pékò̩ Nàìjíríà kò bè̩rè̩ dáadáa láwo̩n ìfe̩sè̩wò̩nsè̩ èyí tí pípàdánù àwọn ìfẹsẹ̀wọnsẹ̀ o̩ló̩rè̩é̩jó̩rè̩é̩ sì fà á. +--- Naijiiria kede agbaboolu mokanla ta koju Czech Republic. --- Nàìjííría kéde agbábọ́ọ̀lù mọ́kànlá tá kojú Czech Republic. +Akonimoogba agba Gernot Rohr ti kede agbaboolu mokanla fun ifesewonse oloreejoree losan-an ojoru pelu iko Czech Republic ni orile-ede Austria. Akọ́nimọ̀ọ́gbá àgbà Gernot Rohr ti kéde agbábó̩ò̩lù mọ́kànlá fún ìfe̩sè̩wo̩nsè̩ o̩ló̩rè̩é̩jó̩rè̩é̩ ló̩sàn-án ojórú pè̩lú ikò̩ Czech Republic ní orílè̩-èdè Austria. +O ti wa fara han gbangbagbangba bayii pe, asole iko agbaboolu Deportivo de La Corua, Francis Uzoho ni yoo je asole kinni iko ohun fun idije agbaaye naa, leyii ti yoo tun sole ninu ifigagbaga naa. Ó ti wá fara hàn gbangbagbangba báyìí pé, aṣọ́lé ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù Deportivo de La Corua, Francis Uzoho ni yóò jẹ́ aṣọ́lé kínní ikọ̀ ọ̀hún fún ìdíje àgbááyé náà, lẹ́yìí tí yóò tún ṣọ́lé nínú ìfigagbága náà. +Awon agbaboolu owo-eyin ni Abdullahi Shehu, Leon Balogun, William Troost-Ekong ati Brian Idowu. Àwọn agbábó̩ò̩lù ọwó̩-ẹ̀yìn ni Abdullahi Shehu, Leon Balogun, William Troost-Ekong àti Brian Idowu. +Agbaboolu marun-un ti won yan fun owo-aarin ni John Ogu, Wilfred Ndidi, John Obi Mikel, Alex Iwobi ati Victor Moses, o tumo si pe Joel Obi ati Eddy Onazi yoo jokoo leyin igbaboolu ti ko wunilori pelu England. Agbábó̩ò̩lù márùn-ún tí wó̩n yàn fún o̩wó̩-àárín ni John Ogu, Wilfred Ndidi, John Obi Mikel, Alex Iwobi àti Victor Moses, ó túmò̩ sí pé Joel Obi àti Eddy Onazi yóò jókòó lé̩yìn ìgbábó̩ò̩lù tí kò wúnilórí pèlú England. +Agbaboolu daadaa fun Watford tele, iyen Odion Ighalo, Kelechi Iheanacho ati Simeon Tochukwu Nwankwo lo ni anfaani lati gbowo-iwaju. Agbábó̩ò̩lù dáadáa fún Watford té̩lè, ìye̩n Odion Ighalo, Kelechi Iheanacho àti Simeon Tochukwu Nwankwo ló ní àǹfààní láti gbówó̩-iwájú. +Agbaboolu mokanla ohun: Uzoho, Shehu, Troost-Ekong, Balogun, Idowu, Ogu, Ndidi, Iwobi, Mikel, Moses, Ighalo. Agbábọ́ọ̀lù mọ́kànlá ọ̀hún: Uzoho, Shehu, Troost-Ekong, Balogun, Idowu, Ogu, Ndidi, Iwobi, Mikel, Moses, Ighalo. +--- Lichtsteiner darapo mo Arsenal. --- Lichtsteiner darapò̩ mó̩ Arsenal. +Arsenal ti ra agbaboolu owo-eyin alagbara Italy, Juventus, omo Switzerland, Stephan Lichtsteiner, lofee eyi to di mimo lojo isegun latenu iko Arsenal. Arsenal ti ra agbábọ́ọ̀lù ọwọ́-ẹ̀yìn alágbárà Italy, Juventus, o̩mo̩ Switzerland, Stephan Lichtsteiner, ló̩fè̩é̩ èyí tó di mímò̩ ló̩jó̩ ìs̩é̩gun láte̩nu ikò̩ Arsenal. +Omo odun merinlelogbon naa gbapapo ifesewonse aadotalelugba funko Juve, o si gbafe-eye idije Serie A fun igba meje otooto to fi wa nibe. Ọmọ ọdún mẹ́rìnlélọ́gbọ̀n náà gbápapò̩ ìfẹsè̩wọnsè̩ àádó̩tálélúgba fúnkò̩ Juve, ó sì gbafe-è̩yẹ ìdíje Serie A fún ìgbà méje ò̩tò̩ò̩tò̩ tó fi wà níbè̩. +Won so di balogun iko Switzerland lodun 2016, o si ti gbapapo ifesewonse mokandinlogorun-un fun won. Wó̩n só̩ di balógun ikò̩ Switzerland lọ́dún 2016, ó sì ti gbápapò̩ ìfe̩sè̩wọnsè̩ mọ́kàndínlọ́gọ́rùn-ún fún wo̩n. +Oun lagbaboolu kiini takonimoogba tuntun Arsenal, Unai Emery raa leyin to gbase lowo Arsene Wenger losu to koja. Òun lagbábó̩ò̩lù kìíní takó̩nimò̩ó̩gbá tuntun Arsenal, Unai Emery ráà lé̩yìn tó gbaṣé̩ ló̩wó̩ Arsene Wenger lóṣù tó kọjá. +Stephan mu iriri atidari ailegbe wanu egbe yii. Stephan mú ìrírí àtidarí àìlé̩gbé̩ wánú e̩gbé̩ yìí. +O je agbaboolu to dara gan-an to si ni isesi ati ifojusun to daa.” Ó jé̩ agbábó̩ò̩lù tó dára gan-an tó sì ní ìs̩esí àti ìfojúsùn tó dáa.” +Emery so pe, “Stephan yoo ranko yii lowo yala lori papa tabi nibo miiran”. Emery so̩ pé, “Stephan yóò rankò̩ yìí ló̩wó̩ yálà lórí pápá tàbí níbò mìíràn”. +Labala Lichtsteiner, o fidunnu re han lati darapo mo agbaboolu iha ariwa London. Lábala Lichtsteiner, ó fìdùnnú rè̩ hàn láti darapò̩ mó̩ agbábó̩ò̩lù ihà àríwá London. +Pelu ero twitter re, o ni, “Inuu mi dun, mo si mo iyi re lati je omo Gunner! Maa sise takuntakun lojoojumo lati rii daju pe, a mu gbogbo afojusun wa pata si imuse”. Pè̩lú è̩ro̩ twitter rè̩, ó ní, “Inúu mí dùn, mo sì mo̩ iyì rè̩ láti je̩ o̩mo̩ Gunner! Màá s̩iṣé̩ takuntakun lójoojúmó̩ láti ríi dájú pé, a mú gbogbo àfojúsùn wa pátá sí ìmúṣẹ”. +Lichtsteiner bere ise agbaboolu re ninu iko Grasshoppers Zurich ti Switzerland lodun 2001, o tesiwaju ni Lille ti France, ati Lazio ni Italy ko to lo Juventus lodun 2011. Lichtsteiner bẹ̀rẹ̀ iṣé̩ agbábó̩ò̩lù rè̩ nínú ikò̩ Grasshoppers Zurich ti Switzerland ló̩dún 2001, ó tè̩síwájú ní Lille ti France, àti Lazio ní Italy kó tó lo̩ Juventus ló̩dún 2011. +--- Russia 2018: Iran kanle si Russia. --- Russia 2018: Iran kanlè̩ sí Russia. +Iko agbaboolu Iran jeko akoko ti yoo bale si orile-ede Russia lojo isegun, saaju idije boolu agbaaye ti yoo beere ni papaasere Luzhniki lojo kerinla, osu kefa odun taa wa yii. Ikò̩ agbábó̩ó̩lù Iran jé̩kò̩ àkó̩kó̩ tí yóò balẹ̀ sí orílẹ̀-èdè Russia ló̩jó̩ ìṣẹ́gun, ṣaájú ìdíje bó̩ò̩lù àgbááyé tí yóò bè̩è̩rè̩ ní pápáàṣeré Luzhniki ló̩jó̩ ke̩rìnlá, oṣù kẹfà ọdún táa wà yìí. +Iran yoo koju Morocco ninu ifesewonse kiini won lojo karundinlogun, osu kefa ni papaasere Nizhny Novgorod. Igbakarun-un Iran ree, FIFA si fi won sipo kerindinlogoji. Iran yóò kojú Morocco nínú ìfẹsè̩wo̩nsè̩ kìíní wọn ló̩jó̩ karùndínlógún, oṣù kẹfà ní pápáàṣeré Nizhny Novgorod. Ìgbàkarùn-ún Iran rèé, FIFA sì fi wó̩n sípò ke̩rìndínlógójì. +Bakan naa, won yoo rinrinajo lo Kazan ni June 20 lati koju agbefe ana iko Spain, ki won to paju re de pelu Portugal ni June 25. Bákan náà, wọn yóò rìnrìnàjò lo̩ Kazan ní June 20 láti kojú agbéfe àná ikò̩ Spain, kí wó̩n tó pajú rè̩ dé pè̩lú Portugal ni June 25. +Iran padanu ifesewonse oloreejore pelu Turkey, pelu ami-ayo 2:1 ni May 28, won a tun gbafesewonse oloreejore miiran pelu Lithuania lojo kejo, osu kefa. Iran pàdánù ìfẹsè̩wọnsè̩ ọló̩rè̩é̩́jò̩ré̩ pè̩lú Turkey, pè̩lú àmì-ayò 2:1 ni May 28, wọn a tún gbáfẹsè̩wọnsè̩ ọlọ́rè̩é̩jò̩ré̩ mìíràn pè̩lú Lithuania ló̩jó̩ ke̩jo̩, oṣù kẹfà. +--- Rohr ni Uzoho dara, a ko nisoro asole rara. --- Rohr ní Uzoho dára, a kò níṣòro asó̩lé rárá. +Akonimoogba agba fun iko agbaboolu agba ti Naijiria, Gernot Rohr ti se afihan abuda pataki julo ti o ri lara asole odo ti iko ohun, Francis Odinaka Uzoho, o si tun ni iko Super Eagles ko nisoro asole rara. Akọ́nimọ̀ọ́gbá àgbà fún ikò̩ agbábó̩ò̩lù àgbà ti Nàìjíríà, Gernot Rohr ti ṣe àfihàn àbùdá pàtàkì jùlo̩ tí ó rí lára asó̩lé ò̩dó̩ ti ikò̩ ò̩hún, Francis Odinaka Uzoho, ó sì tún ní ikò̩ Super Eagles ko níṣòro aṣó̩lé rárá. +Rohr soro ohun leyin ifesewonse oloreejore tiko naa padanu sowo England pelu ami-ayo kan si meji, o ni ko si wahala kankan pelu asole ki idije agbaaye ni Russia to bere, o tenumoo pe awon asole meta re to gbangba sun loye ni Russia. Rohr sò̩rò̩ ò̩hún lé̩yìn ìfe̩sè̩wọnsè̩ ọló̩rè̩é̩jò̩ré̩ tíkò̩ náà pàdánù só̩wó̩ England pè̩lú àmì-ayò kan sí méjì, ó ní kò sí wàhálà kankan pè̩lú as̩o̩lé kí ìdíjé àgbááyé ní Russia tó bè̩rè̩, ó te̩numó̩o̩ pé àwo̩n as̩ó̩lé mé̩ta rè̩ tó gbangba sùn ló̩yé̩ ní Russia. +“Mo ni igbekele pelu awon asole wa, bi o tile je pe mo gbo ikunsinu oun awuyewuye lodo awon onifee boolu pe iko wa ni isoro pelu awon asole”, Rohr lo soyi. “Mo ní ìgbé̩kè̩lé pè̩lú àwo̩n as̩ó̩lé wa, bí ó tilè̩ jé̩ pé mo gbó̩ ìkùnsínú òun awuyewuye ló̩dò̩ àwo̩n onífèé bó̩ò̩lù pé ikò̩ wa ní ìs̩òro pè̩lú àwo̩n as̩ó̩lé”, Rohr ló sò̩yí. +“O se daradara ninu ifesewonse pelu England, a si n sise sii pelu re lati tubo ran an lowo sii, eyi to sokunfa idi ti a fi ran akonimoomu iko yii lo si Deportivo La Coruna lati lo ran an lowo ninu awon kudie-kudie re to ku. “Ó ṣe dáradára nínú ìfẹsè̩wọnsè̩ pè̩lú England, a sì ń ṣiṣé̩ síi pè̩lú rè̩ láti túbò̩ ràn án ló̩wó̩ síi, èyí tó ṣokùnfà ìdí tí a fi rán akó̩nimò̩ó̩mú ikò̩ yìí lọ sí Deportivo La Coruna láti lọ ràn án ló̩wó̩ nínú àwọn kùdìè̩-kudiẹ rè̩ tó kù. +Asole keta lo je ni La Coruna o si n gbiyanju. As̩ó̩lé ke̩ta ló jé̩ ní La Coruna ó sì ń gbìyànjú. +Eni jeje ni, o ga, o maa n jade, o dara nila re o si nilo ise si. E̩ni jé̩jé̩ ni, ó ga, ó máa ń jáde, o dára nílà rè̩ ó sì nílò is̩é̩ si. +Ohun ti mo feran ju nipaa re ni iwa irele,” o soyi. Ohun tí mo fé̩ràn jù nípaa rè̩ ni ìwà ìrè̩lè̩,” ó sò̩yí. +--- England ati Naijiria: Mikel ati Iheanacho n gbero fifakoyo. --- England àti Naijiria: Mikel àti Iheanacho ń gbèrò fífakọyọ. +Awon omo egbe agbaboolu Super Eagles ti Naijiria ti fireti han pe didun losan a so ninu idije oloresoree ti won fe gba pelu Three Lions ti England ni London lojo Abameta. Àwọn ọmọ ẹgbé̩ agbábó̩ò̩lù Super Eagles ti Nàìjíríà ti fìrètí hàn pé dídùn lọsàn á so nínú ìdíje ọló̩rè̩só̩rè̩é̩ tí wó̩n fé̩ gbá pè̩lú Three Lions ti England ní London ló̩jó̩ Àbámé̩ta. +Opo omo Naijiria benu ate lu egbe agbaboolu Super Eagles fun isowogba idije oloreejoree won pelu Leopard ti DR Congo niluu Port Harcourt lojo aje to pari pelu omi. Ò̩pò̩ ọmọ Nàìjíríà be̩nu àté̩ lu ẹgbé̩ agbábó̩ò̩lù Super Eagles fún ìs̩o̩wó̩gbá ìdíjé o̩ló̩rè̩é̩jó̩rè̩é̩ wo̩n pè̩lú Leopard ti DR Congo nílùú Port Harcourt ló̩jó̩ ajé tó parí pè̩lú ò̩mì. +Idije ti won gba pelu Poland naa ko wuni lori to nitori agidi ni won fi gba 1-0 ti Serbia si na won pelu 2-0 ni London. Ìdíje tí wọ́n gbá pẹ̀lú Poland náà kò wúni lórí tó nítorí agídí ni wọ́n fi gbá 1-0 tí Serbia si nà wọ́n pẹ̀lú 2-0 ní London. +Sisoro lati ilu London, balogun Eagles Mikel Obi niko ohun ti satunse gbogbo asise won, o si ti setan fun ifigagbaga pelu alatako bii won. Sísò̩rò̩ láti ìlú London, balógun Eagles Mikel Obi níkò̩ ò̩hún ti ṣàtúnṣe gbogbo àṣìṣe wọn, ó sì ti s̩e̩tán fún ìfigagbága pè̩lú alátakò bíi wó̩n. +--- Idije odo nile Adulawo: Kwara kawon 26 lopago fungbaaradi. --- Ìdíje ò̩dó̩ nílè̩ Adúláwò̩: Kwara káwọn 26 lọ̀pàgó̩ fúngbàáradì. +Elere sisa merindinlogbon nipininle Kwara ti ko lo sipago fungbaaradi de idije orisii ere idaraya mewaa ti yoo waye ni ere awon odo ile Adulawo ni Algiers ni orile ede Algeria laipe. Eléré sísá mé̩rìndínló̩gbò̩n nípìnínlè̩ Kwara ti kó lọ sípàgó̩ fúngbàáradì de ìdíje oríṣìí eré ìdárayá mé̩wàá tí yóò wáyé ní eré àwọn ò̩dó̩ ilè̩ Adúláwò̩ ní Algiers ni orílè̩ èdè Algeria láìpé̩. +Pipese awon akopa fun ere-idaraya naa fun awon akoroyin ere-idaraya, oludari ere-idaraya nipininle naa, iyen Mallam Tunde Kazeem, ni awon akonimoogba meta naa, Tajudeen Sulaiman (Badminton), Sidiq Bolaji (Wushu Kung Fu) ati Sulaiman Abdulkareem Angulu (Rugby) ti gbape lati segbaradi fun awon akopa idije ohun. Pípèsè àwo̩n akó̩pa fún eré-ìdárayá náà fún àwo̩n akò̩rò̩yìn eré-ìdárayá, olùdarí eré-ìdárayá nípìnínlè̩ náà, ìye̩n Mallam Tunde Kazeem, ní àwo̩n akó̩nimò̩ó̩gbá mé̩ta náà, Tajudeen Sulaiman (Badminton), Sidiq Bolaji (Wushu Kung Fu) àti Sulaiman Abdulkareem Angulu (Rugby) ti gbàpè láti s̩ègbáradì fún àwo̩n akópá ìdíje ò̩hún. +Mallam Tunde Kazeem, to tun je alaga fun adari ere-idaraya ni Naijiria, gba won nimoran lati fidi yiyan won mule, ki won si fi ipinle won yangan nibi idije to fe waye ni orileede yii. Mallam Tunde Kazeem, tó tún jé̩ alága fún adarí eré-ìdárayá ní Nàìjíríà, gbà wó̩n nímò̩ràn láti fìdí yíyàn wo̩n múlè̩, kí wó̩n sì fi ìpínlè̩ wo̩n yangàn níbi ìdíje tó fé̩ wáyé ní orílèèdè yìí. +--- NTTF n sofo Seun Ajetunmobi to ti di oloogbe. --- NTTF ń sọ̀fọ̀ Seun Ajetunmobi tó ti di olóògbé. +Ajetunmobi, ti won bi Oct 10, odun 1985 lo ku lojobo niluu Eko latari afefe gaasi. Ajetunmobi, tí wó̩n bí Oct 10, ọdún 1985 lo kú ló̩jó̩bò̩ nílùú Èkó látàrí afé̩fé̩ gáàsì. +Anderson Bankole, okan lara awon omoogbimo isakoso NTTF, sisoro niluu Eko so pajo ohun so okan lara awon ogbontirigi won nu. Anderson Bankole, ò̩kan lára àwọn ọmọò̩gbìmò̩ ìṣàkóso NTTF, sísò̩rò̩ nílùú Èkó so̩ pájo̩ ò̩hún so̩ ò̩kan lára àwo̩n ògbóǹtirigi wo̩n nù. +Samson Ajayi, okan lara awon akonimoogba ni ipinle Eko royin akitiyan oloogbe naa fun idagbasoke ere idaraya yii ki olojo to de wa mu. Samson Ajayi, ò̩kan lára àwọn akó̩nimò̩ó̩gbá ní ìpínlè̩ Èkó ròyìn akitiyan olóògbé náà fún ìdàgbàsókè eré ìdárayá yìí kí o̩ló̩jó̩ tó dé wá mú. +"--- Rohr sagbekale ero igbalode GPS trackers"" ti yoo safihan ipa awon agbaboolu lori papa." "--- Rohr ṣàgbékalẹ̀ ẹ̀rọ ìgbàlódé GPS trackers"" tí yóò ṣàfihàn ipa àwọn agbábọ́ọ̀lù lórí pápá." +Akonimoogba iko Super Eagles, Gernot Rohr ti pase fun awon agbaboolu re lati maa wo ewu igbalode, ki won o to bere igbaradi, ti a mo si (GPS trackers), eyi ti yoo maa safihan bi agbaboolu kookan se n kopa si ninu igbaradi olokan-o-jokan won. Akọ́nimọ̀ọ́gbá ikọ̀ Super Eagles, Gernot Rohr ti pàṣẹ fún àwọn agbábọ́ọ̀lù rẹ̀ láti máa wọ ẹ̀wù ìgbàlódé, kí wọn ó tó bẹ̀rẹ̀ ìgbáradì, tí a mọ̀ sí (GPS trackers), èyí tí yóò máa ṣàfihàn bí agbábọ́ọ̀lù kọ̀ọ̀kan ṣe ń kópa sí nínú ìgbáradì ọlọ́kan-ò-jọ̀kan wọn. +--- Odion Ighalo dara po mo awon akeegbe re niluu Uyo. --- Odion Ighalo dara pọ̀ mọ́ àwọn akẹẹgbẹ́ rẹ̀ nílùú Uyo. +Odion Ighalo bale si ipinle Eko lati ilu London lojo isegun (Tuesday), lati dara po mo awon akeegbe re fun igbaradi ifesewonse oloreejore eyi ti iko ohun yoo gba pelu iko agbaboolu DR Congo. Odion Ighalo balẹ̀ sí ìpínlẹ̀ Èkó láti ìlú London lọ́jọ́ ìṣẹ́gun (Tuesday), láti dara pọ̀ mọ́ àwọn akẹẹgbẹ́ rẹ̀ fún ìgbáradì ìfẹsẹ̀wọnsẹ̀ ọlọ́rẹ̀ẹ́jọ̀rẹ́ èyí tí ikọ̀ ọ̀hún yóò gbá pẹ̀lú ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù DR Congo. +Ireti wa pe, iko Super Eagles yoo gbaradi ni owuro oni fun ifigagbaga oloreejore miiran ti yoo waye laarin iko ohun ati iko agbaboolu Atletico de Madrid, ti o n kopa ninu idije La Liga lorile-ede Spain, ni papa isere Godswill Akpabio laago mefa irole oni. Ìrètí wà pé, ikọ̀ Super Eagles yóò gbáradì ní òwúrọ̀ òní fún ìfigagbága ọlọ́rẹ̀ẹ́jọ̀rẹ́ mìíràn tí yóò wáyé láàrin ikọ̀ ọ̀hún àti ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù Atletico de Madrid, tí ó ń kópa nínú ìdíje La Liga lórílẹ̀-èdè Spain, ní pápá ìṣeré Godswill Akpabio láago mẹ́fa ìrọ̀lẹ́ òní. +"Ighalo soro saaju ifigagbaga oloreejore ti won yoo gba pelu England, ""England ni awon agbaboolu ti o dara pupo, bee si ni, a o ni foju tenbelu won rara." "Ighalo sọ̀rọ̀ ṣaájú ìfigagbága ọlọ́rẹ̀ẹ́jọ̀rẹ́ tí wọn yóò gbá pẹ̀lú England, ""England ní àwọn agbábọ́ọ̀lù tí ó dára púpọ̀, bẹ́ẹ̀ sì ni, a ò ní fojú tẹ́ńbẹ́lú wọn rárá." +"""Mo n foju sona fun ifesewonse naa tori pe, mo ti kopa ri ninu idije ile Geesi EPL, ti mo si feran lati ri awon oju ti a jo wa tele." """Mò ń fojú sọ́nà fún ìfẹsẹ̀wọnsẹ̀ náà torí pé, mo ti kópa rí nínú ìdíje ilẹ̀ Gẹ̀ẹ́sì EPL, tí mo sì fẹ́ràn láti rí àwọn ojú tí a jọ wà tẹ́lẹ̀." +--- Iwobi fenu ko pelu ile-ise LG lati je asoju won. --- Iwobi fẹnu ko pẹ̀lú ilé-iṣẹ́ LG láti jẹ́ aṣojú wọn. +Atamatase iko agbaboolu Super Eagles, Alex Iwobi ti bowo lu iwe ibasepo pelu ile-ise to n ri si ipese ero igbalode LG Electronics, lati je asoju ile-ise naa. Atamátàsé ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù Super Eagles, Alex Iwobi ti bọwọ́ lu ìwé ìbásepọ̀ pẹ̀lú ilé-iṣẹ́ tó ń rí sí ìpèsè ẹ̀rọ ìgbàlódé LG Electronics, láti jẹ́ aṣojú ilé-iṣẹ́ náà. +Gege bi oludari ile-ise LG Electronics nile Afirika, Taeick Son se so: Ki a to yan Alex Iwobi gege bi asoju wa, a fikunlukun lopolopo lati wo ipa re ti o n ko lori papa, ati ni paapaa julo bi awon eniyan se nifee re si jakejado. Gẹ́gẹ́ bí olùdarí ilé-iṣẹ́ LG Electronics nílẹ̀ Áfíríkà, Taeick Son ṣe sọ: Kí a tó yan Alex Iwobi gẹ́gẹ́ bí aṣojú wa, a fikùnlukùn lọ́pọ̀lọpọ̀ láti wo ipa rẹ̀ tí ó ń kó lórí pápá, àti ní pàápàá jùlọ bí àwọn ènìyàn ṣe nífẹ̀ẹ́ rẹ̀ sí jákèjádò. +--- Chelsea fagba han Manchester United lati gba ife-eye idije FA Cup. --- Chelsea fàgbà hàn Manchester United láti gba ife-ẹ̀yẹ ìdíje FA Cup. +Chelsea fagba han Manchester United lati gba ife-eye idije FA Cup, ninu ifesewonse ti o waye ni papa isere Wembley lojo Aiku (Saturday). Chelsea fàgbà han Manchester United láti gba ife-ẹ̀yẹ ìdíje FA Cup, nínú ìfẹsẹ̀wọnsẹ̀ tí ó wáyé ní pápá ìṣeré Wembley lọ́jọ́ Àìkú (Saturday). +Bi o tile je pe, jijawe olubori ninu asekagba idije naa ko tii to lati fese akonimoogba iko ohun, Antonio Conte mule, leni ti ireti wa pe won yoo gba ise lowo re ti saa idije yii ba pari, latari aise deede iko naa, ti won ko si tun pegede fun idije UEFA champions league ti saa to n bo, leyin ti won pari sipo karun-un lori tabili idije EPL. Bí ó tilẹ̀ jẹ́ pé, jíjáwé olúborí nínú àṣekágbá ìdíje náà kò tíi tó láti fẹsẹ̀ àkọ́nimọ̀ọ́gbá ikọ̀ ọ̀hún, Antonio Conte múlẹ̀, lẹ́ni tí ìrètí wà pé wọn yóò gba iṣẹ́ lọ́wọ́ rẹ̀ tí sáà ìdíje yìí bá parí, látàrí àìṣe déédé ikọ̀ náà, tí wọn kò sì tún pegedé fún ìdíje UEFA champions league ti sáà tó ń bọ̀, lẹ́yìn tí wọ́n parí sípò karùn-ún lórí tábìlì ìdíje EPL. +Ni bayii, pipadanu ife-eye idije FA ohun sowo iko agbaboolu Chelsea, lo fihan pe, iko agbaboolu Manchester United pari saa yii laigba ife-eye kankan. Ní báyìí, pípàdánù ife-ẹ̀yẹ ìdíje FA ọ̀hún sọ́wọ́ ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù Chelsea, ló fihàn pé, ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù Manchester United parí sáà yìí láìgba ife-ẹ̀yẹ kankan. +Gege bi balogun iko ohun, Gary Cahill se so, A sise takuntakun lati gba ife eye yii, lati ye saa wa todun yii si, latari aise deede wa ninu okan-o-jokan idije yooku ti a kopa ninu re. Gẹ́gẹ́ bí balógun ikọ̀ ọ̀hún, Gary Cahill ṣe sọ, A ṣisẹ́ takuntakun láti gba ife ẹ̀yẹ yìí, láti yẹ́ sáà wa tọdụ́n yìí sí, látàrí àìṣe déédé wa nínú ọ̀kan-ò-jọ̀kan ìdíje yòókù tí a kópa nínú rẹ̀. +"""Romelu Lukaku ti o je eni ti o gba boolu sagbon julo fun iko Manchester United ni saa yii, ko lanfaani lati beere ifesewonse naa latari ifarapa ranpe ti o ni." """Romelu Lukaku tí ó jẹ́ ẹni tí ó gbá bọ́ọ̀lù ságbọ̀n júlọ̀ fún ikọ̀ Manchester United ni sáà yìí, kò láǹfààní láti bẹ̀ẹ̀rẹ̀ ìfẹsẹ̀wọnsẹ̀ náà látàrí ìfarapa ráńpẹ́ tí ó ní." +--- Dalung- Super Eagles nilo atileyin ti o peye saaju idije agbaaye. --- Dalung- Super Eagles nílò àtìlẹyìn tí ó péye ṣaájú ìdíje àgbááyé. +Minisita to n ri si oro ere idaraya ati idagbasoke awon odo ni Naijiiria, ogbeni Solomon Dalung ti pe fun atileyin ti o legbe latowo awon omo orile-ede Naijiiria fun aseyori iko agbaboolu Super Eagles saaju idije agbaaye to n bo lona lorile-ede Russia. Mínísítà tó ń rí sí ọ̀rọ̀ ere ìdárayá àti ìdàgbàsókè àwọn ọ̀dọ́ ní Nàìjííríà, ọ̀gbẹ́ni Solomon Dalung ti pè fún àtìlẹyìn tí ò lẹ́gbẹ́ látọwọ́ àwọn ọmọ orílẹ̀-èdè Nàìjííríà fún àṣeyọrí ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù Super Eagles ṣaájú ìdíje àgbááyé tó ń bọ̀ lọ́nà lórílẹ̀-èdè Russia. +Dalung so ninu oro re eleyii ti amugbalegbee pataki re lori oro igbodegba ati ifitonileti, Nneka Ikem-Anibeze, gbe jade lojobo (Thursday) niluu Abuja, O gboriyin fun iko ohun fun gbogbo akitiyan won, ibasepo ati iwa akinkanju ti won ni saaju idije naa to n ti n sun mole bayii. Dalung sọ nínú ọ̀rọ̀ rẹ̀ eléyìí tí amúgbálẹ́gbẹ̀ẹ́ pàtàkì rẹ̀ lóri ́ọ̀rọ̀ ìgbódegbà àti ìfitónilétí, Nneka Ikem-Anibeze, gbé jáde lọ́jọ́bọ (Thursday) nílùú Abuja, Ó gbóríyìn fún ikọ̀ ọ̀hún fún gbogbo akitiyan wọn, ìbáṣepọ̀ àti ìwà akínkanjú tí wọ́n ní ṣaájú ìdíje náà tó ń ti ń sún mọ́lé báyìí. +O wa ro, apapo iko ohun ati awon toro kan ninu iko naa pe, ki won rii daju lati kopa daradara ninu okan-o-jokan ifesewonse oloreejore won ti won yoo gba fun igbaradi ni kikun saaju idije nla naa. Ó wá rọ, àpapọ̀ ikọ̀ ọ̀hún àti àwọn tọ́rọ̀ kàn nínú ikọ̀ náà pé, kí wọ́n ríi dájú láti kópa dáradára nínú ọ̀kan-ò-jọkan ìfẹsẹ̀wọnsẹ̀ ọlọ́rẹ̀ẹ́jọ̀rẹ́ wọn tí wọn yóò gbá fún ìgbáradì ní kíkún ṣaájú ìdíje ńlá náà. +Mo gbosuba karelai fun ijoba apapo latari atileyin won lolokan-o-jokan fun iko yii. Mo gbósùbà káreláí fún ìjọba àpapọ̀ látàrí àtìlẹyìn wọn lọ́lọ́kan-ò-jọ̀kan fún ikọ̀ yìí. +Ijoba fi da awon omo orile-ede loju lati seto bi o ti to ati bi o ti ye saaju awon ifesewonse oloreejore wa yooku ti a o gba pelu, DR Congo, England ati Czech Republic. Ìjọba fi dá àwọn ọmọ orílẹ̀-èdè lójú láti ṣètò bí ó ti tọ́ àti bí ó ti yẹ ṣaájú àwọn ìfẹsẹ̀wọnsẹ̀ ọlọ́rẹ̀ẹ́jọ̀rẹ́ wa yòókù tí a ó gbá pẹ̀lú, DR Congo, England àti Czech Republic. +Bakan naa, minisita tun ki ajo NFF, awon osise ti o fi mo awon akonimoogba gbogbo fun akitiyan won, bee si ni, O ro won lati pa okan won po sojukan fun igbaradi idije naa. Bákan náà, mínísítà tuń kí àjọ NFF, àwọn òṣìṣẹ́ tí ó fi mọ́ àwọn akọ́nimọ̀ọ́gbá gbogbo fún akitiyan wọn, bẹ́ẹ̀ sì ni, Ó rọ̀ wọ́n láti pa ọkàn wọn pọ̀ sójúkan fún ìgbáradì ìdíje náà. +--- DR Congo kede agbaboolu mejidinlogbon ti yoo koju Super Eagles. --- DR Congo kéde agbábọ́ọ̀lù méjídínlọ́gbọ̀n tí yóò kojú Super Eagles. +--- Naijiria dipo metadinlaadota mu ninu ipo ate ajo FIFA. --- Nàìjíríà dípò mẹ́tàdínláàdọ́ta mú nínú ipò àtẹ àjọ FIFA. +Gege bi abajade ipo ate ajo FIFA ti o jade lojobo (Thursday), Naijiiria dipo metadinlaadota mu lagbaaye ninu ipo ate ajo ohun ti o sese jade. Gẹ́gẹ́ bí àbájáde ipò àtẹ àjọ FIFA tí ó jáde lọ́jọ́bọ (Thursday), Nàìjíiríà dipò mẹ́tàdínláàdọ́ta mú lágbàáyé nínú ipò àtẹ àjọ ọ̀hún tí ó ṣẹ̀ṣẹ̀ jáde. +Ipo ate ohun ni ajo FIFA gbe jade lori ero ayelujara won lojobo (Thursday), eleyii ti orile-ede metadinlaadota di ipo won mu gege bi won se wa tele. Ipò àtẹ ọ̀hún ni àjọ FIFA gbé jáde lórí ẹ̀rọ ayélujára wọn lọ́jọ́bọ (Thursday), eléyìí tí orílẹ̀-èdè mẹ́tàdínláàdọ́ta di ipò wọn mú gẹ́gẹ́ bí wọ́n ṣe wà tẹ́lẹ̀. +Orile-ede Germany, Brazil ati Belgium wa lori oke tente tabili ohun ni itelentele, bee si ni Argentina, Croatia ati Iceland wa ni ipo karun-un, ipo kejidinlogun ati ipo kejilelogun. Orílẹ̀-èdè Germany, Brazil àti Belgium wà lórí òkè téńté tábìlì ọ̀hún ní ìtẹ̀léǹtẹ̀lé, bẹ́ẹ̀ sì ni Argentina, Croatia àti Iceland wà ní ipò karùn-ún, ipò kejìdínlógún àti ipò kejìlélógún. +Ipo ate miiran yoo tun jade lojo keje osu kefa odun ti a wa yii. Ipò àtẹ mìíràn yóò tún jáde lọ́jọ́ keje oṣù kẹfà ọdún tí a wà yìí. +--- Oborududu yoo dara po mo awon akeegbe re ni New York. --- Oborududu yóò dara pọ̀ mọ́ àwọn akẹẹgbẹ́ rẹ̀ ní New York. +Blessing Oborududu ti o ni osuwon kilogiramu mejidinlaaadorin (68kg), ti bale siluu New York lati dara po mo awon akeegbe re yooku fun idije ifigagbaga ti yoo waye lojo ketadinlogun osu karun-un odun ti a wa yii. Blessing Oborududu tí ó ní òṣùwọ̀n kílógíràmù méjìdínláàádọ́rin (68kg), ti balẹ̀ sílùú New York láti dara pọ̀ mọ́ àwọn akẹẹgbẹ́ rẹ̀ yòókù fún ìdíje ìfigagbága tí yóò wáyé lọ́jọ́ kẹtàdínlógún oṣù karùn-ún ọdún tí a wà yìí. +Oborududu ko lanfaani lati ba awon akeegbe re lo lojo Aiku (Sunday), latari idojuko iwe irin ajo ti o ni. Oborududu kò láǹfààní láti bá àwọn akẹẹgbẹ́ rẹ̀ lọ lọ́jọ́ Àìkú (Sunday), látàrí ìdojúkọ ìwé ìrìn àjò tí ò ní. +O dara po mo Odunayo Adekuoroye ti o ni osuwon kilogiramu metadinlogota (57kg) ati Aminat Adeniyi ti o ni osuwon kilogiramu mejilelogota (62kg), fun ifigagbaga ti yoo waye ni gbagede Ó dara pọ̀ mọ Ọdúnayọ Adékúoróyè tí ó ní òṣùwọ̀n kílógírámù mẹ́tàdínlọ́gọ́ta (57kg) àti Aminat Adéníyì tí ó ní òṣùwọ̀n kìlógírámù méjílélọ́gọ́ta (62kg), fún ìfigagbága tí yóò wáyé ní gbàgede +"Gege bi Purity Akuh, ti o je akonimooja iko naa,""Inu mi dun pupo pe, iko mi ti pe bayii." "Gẹ́gẹ́ bí Purity Akuh, tí ó jẹ àkọ́nimọ̀ọ́jà ikọ̀ náà,""Inú mi dùn púpọ̀ pé, ikọ̀ mi ti pé báyìí." +Mo n foju sona fun idije World Championships ti yoo waye lorile-ede Hungary, bee si ni ifigagbaga yii yoo se anfaani fun wa lati fi gbaradi saaju idije agbaaye ohun. Mo ń fojú sọ́nà fún ìdíje World Championships tí yóò wáyé lórílẹ̀-èdè Hungary, bẹ́ẹ̀ sì ni ìfigagbága yìí yóò ṣe àǹfààní fún wa láti fi gbáradì ṣaájú ìdíje àgbááyé ọ̀hún. +--- Atletico fagba han Marseille pelu ami-ayo meta soodo. --- Atletico fàgbà han Marseille pẹ̀lú àmì-ayò mẹ́ta sóódo. +Atamatase agbaboolu owo iwaju fun iko agbaboolu Atletico Madrid, Antoine Griezmann ti ran iko re lowo lati gba ife eye idije Europa League fun igba keta bayii, leyin ti won fagba han iko agbaboolu Olympique de Marseille pelu ami-ayo meta soodo (3-0), lojoru (Wednesday). Atamátàsé agbábọ́ọ̀lù ọwọ́ iwájú fún ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù Atletico Madrid, Antoine Griezmann ti ran ikọ̀ rẹ̀ lọ́wọ́ láti gba ife ẹ̀yẹ ìdíje Europa League fún ìgbà kẹta báyìí, lẹ́yìn tí wọ́n fàgbà han ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù Olympique de Marseille pẹ̀lú àmì-ayò mẹ́ta sóódo (3-0), lọ́jọ́rú (Wednesday). +Ewe, ami-ayo kinni waye latari asise agbaboolu eyin Marseille Andre-Frank Zambo Anguissa, eleyii ti balogun iko Madrid, Gabi ja gba ki o to se iranwo ami-ayo ohun fun Griezmann ni iseju kokanlelogun saa akoko ifesewonse naa. Ẹ̀wẹ̀, àmì-ayò kínni wáyé látàrí àṣìṣe agbábọ́ọ̀lù ẹ̀yìn Marseille Andre-Frank Zambo Anguissa, eléyìí tí balógun ikọ̀ Madrid, Gabi já gbà kí ó tó ṣè ìrànwọ́ àmì-ayò ọ̀hún fún Griezmann ní ìṣẹ́jú kọkànlélógún sáà àkọ́kọ́ ìfẹsẹ̀wọnsẹ̀ náà. +Marseille padanu anfaani lorisirisi lati da ami-ayo naa pada, sugbon ifesewonse naa tun wa buru jai leyin ti agbaboolu aarin iko naa, Dimitri Payet fara pa, ti o si jade niseeju kokanlelogbon saa kinni ohun. Marseille pàdánù àǹfàaní lóríṣiriṣi láti dá àmì-ayò náà padà, ṣùgbọ́n ìfẹsẹ̀wọnsẹ̀ náà tún wá burú jáì lẹ́yìn tí agbábọ́ọ̀lù àárín ikọ̀ náà, Dimitri Payet fara pa, tí ó sì jáde níṣẹ̀ẹ́jú kọkànlélọ́gbọ̀n sáà kínní ọ̀hún. +Ni iseju merin gbara ti saa keji beere, Koke tun se iranwo ami-ayo miiran fun Griezmann. Ní ìṣẹ́jú mẹ́rin gbàrà tí sáà kejì bẹ̀ẹ̀rẹ̀, Koke tún ṣe ìrànwọ́ àmì-ayò mìíràn fún Griezmann. +Gabi gba ami ayo miiran wole lati so apapo esi ifesewonse ohun di meta soodo (3-0). Gabi gbá àmì ayò mìíràn wọ̀lé láti sọ àpapọ̀ èsì ìfẹsẹ̀wọnsẹ̀ ọ̀hún di mẹ́ta sóódo (3-0). +--- Brazil kede agbaboolu metalelogun fun idije boolu agbaaye. --- Brazil kéde agbábọ́ọ̀lu mẹ́tàlélógún fún ìdíje bọ́ọ̀lù àgbááyé. +--- Rohr kede ogbon agbaboolu ti yoo kopa fun idije boolu agbaaye. --- Rohr kéde ọgbọ̀n agbábọ́ọ̀lù tí yóò kópa fún ìdíje bọ́ọ̀lù àgbááyé. +Akonimoogba agba iko agbaboolu Super Eagles, Gernot Rohr ti kede awon agbaboolu ti yoo lo soju orile-ede Naijiiria ninu idije boolu agbaaye to n bo lona lorile-ede Russia. Akọ́nimọ̀ọ́gbá àgbà ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù Super Eagles, Gernot Rohr ti kéde àwọn agbábọ́ọ̀lù tí yóò lọ ṣojú orílẹ̀-èdè Nàìjííríà nínú ìdíje bọ́ọ̀lù àgbááyé tó ń bọ̀ lọ́nà lórílẹ̀-èdè Russia. +--- Naijiiria yoo koju Argentina, Turkey ninu idije agbaaye FIBA. --- Nàìjííríà yóò kojú Argentina, Turkey nínú ìdíje àgbááyé FIBA. +Naijiiria yoo maa koju iko Australia, Argentina ati Turkey ninu ipele keji iyikoto ifigagbaga idije agbaaye 2018 FIBA Women Basketball ti yoo beere lojo kejilelogun osu kesan-an titi di ogbon ojo odun ti a wa yii, niluu Tenerife, lorile-ede Spain. Nàìjíírìà yóò máa kojú ikọ̀ Australia, Argentina àti Turkey nínú ìpele kejì ìyíkoto ìfigágbaga ìdíje àgbááyé 2018 FIBA Women Basketball tí yóò bẹ̀ẹ̀rẹ̀ lọ́jọ́ kejìlélógún oṣù kẹsàn-án títí di ọgbọ̀n ọjọ́ ọdún tí a wà yìí, nílùú Tenerife, lórílẹ̀-èdè Spain. +Australia dipo kerin mu ninu ipo ate ajo FIBA ti o sese jade, Turkey wa ni ipo keje, bee si ni Argentina dipo karundinlogun mu lagbaaye. Australia dipò kẹrin mú nínú ipò àtẹ àjọ FIBA tí ó ṣẹ̀ṣẹ̀ jáde, Turkey wà ní ipò keje, bẹ́ẹ̀ sì ni Argentina dipò karùndínlógún mú lágbàáyé. +Iko Tigress wa ni ipo metadinlogoji lagbaaye, ti won si di ipo karun-un mu nile Afirika. Ikọ̀ Tigress wà ní ipò mẹ́tàdínlógójì lágbàáyé, tí wọ́n sì di ipò karùn-ún mú nílẹ̀ Áfíríkà. +Senegal bo si ipele kerin, ti won yoo si maa koju Latvia, USA ati China. Senegal bọ́ sí ìpele kẹrin, tí wọn yóò sì máa kojú Latvia, USA àti China. +Naijiiria pegede fun idije agbaye FIBA fun igba akoko lodun 2006, sugbon won ko jawe olubori ninu ifigagbaga kankan ti won fi ja kuro ninu idije ohun. Nàìjííríà pegedé fún ìdíje àgbáyé FIBA fún ìgbà àkọ́kọ́ lọ́dún 2006, ṣùgbọ́n wọn kò jáwé olúborí nínú ìfigagbága kankan tí wọ́n fi já kúrò nínú ìdíje ọ̀hún. +Bakan naa, gege bi ajo NBF (Nigeria Basketball Federation), won ni, iko Tigress yoo pago siluu Atlanta, Georgia, lorile-ede USA fun igbaradi idije naa ni kikun. Bákan náà, gẹ́gẹ́ bí àjọ NBF (Nigeria Basketball Federation), wọ́n ní, ikọ̀ Tigress yóò pàgọ́ sílùú Atlanta, Georgia, lórilẹ̀-èdè USA fún ìgbáradì ìdíje náà ní kíkún. +Agbenusoro ajo ohun, ogbeni Afolabi Oni so pe, won yoo kede apapo iko ti yoo maa kopa fun idije ohun ni kete ti idije boolu agbaaye Russia 2018 ba pari. Agbẹnusọ̀rọ̀ àjọ ọ̀hún, ọ̀gbẹ́ni Afọlábí Òní sọ pé, wọn yóò kéde àpapọ̀ ikọ̀ tí yóò máa kópa fún ìdíje ọ̀hún ní kété tí ìdíje bọ́ọ̀lù àgbááyé Russia 2018 bá parí. +--- Mancini fise sile gege bi akonimoogba iko agbaboolu Zenit. --- Mancini fiṣẹ́ sílẹ̀ gẹ́gẹ́ bí akọ́nimọ̀ọ́gbá ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù Zenit. +Akonimoogba agba iko agbaboolu Zenit St Petersburg, Roberto Mancini ti gba lati fise sile leyin ti o fenu ko pelu adehun ti o ro mo ifise sile naa. Akọ́nimọ̀ọ́gbá àgbà ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù Zenit St Petersburg, Roberto Mancini ti gbà láti fiṣẹ́ sílẹ̀ lẹ́yìn tí ó fẹnu kò pẹ̀lú àdéhùn tí ó rọ̀ mọ́ ìfisẹ́ sílẹ̀ náà. +Omo odun metalelogoji ohun ni ireti wa pe yoo bere ise laipe gege bi akonimoogba iko agbaboolu orile-ede Italy. Ọmọ ọdún mẹ́tàlélógójì ọ̀hún ni ìrètí wà pé yóò bẹ̀rẹ̀ iṣẹ́ láìpẹ́ gẹ́gẹ́ bí akọ́nimọ̀ọ́gbá ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù orílẹ̀-èdè Italy. +Bakan naa, O tuko agbaboolu Manchester City, Inter Milan, ki o to dara po mo iko agbaboolu Zenit lodun 2017, ti o si ran iko ohun lowo lati pari idije saa yii sipo karun-un lori tabili. Bákan náà, Ó tukọ̀ agbábọ́ọ̀lù Manchester City, Inter Milan, kí ó tó dara pọ̀ mọ́ ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù Zenit lọ́dún 2017, tí ó sì ran ikọ̀ ọ̀hún lọ́wọ́ láti parí ìdíje sáà yìí sípò karùn-ún lórí tábìlì. +Zenit ati Roberto Mancini fenu ko lati fopin si ibasepo won. Zenit àti Roberto Mancini fẹnu kò láti fòpin sí ìbáṣepọ̀ wọn. +Ni bayii, Mancini yoo kuro ninu iko ohun laigba owo gbamabiinu kankan. Ní báyìí, Mancini yóò kúrò nínú ikọ̀ ọ̀hún láìgba owó gbàmábìínú kankan. +--- Edmund fagba han Djokovic ninu idije Madrid open. --- Edmund fàgbà han Djokovic nínú ìdíje Madrid open. +Kyle Edmund gbadun okan lara ifigagbaga re ti o ti n gba lati igba ti o ti n dije ninu ere idaraya boolu afigigba, leyin ti o fagba han ondije ti o dara julo teleri ninu ere idaraya ohun, Novak Djokovic ninu ifigagbaga isori-isori pelu ami ayo mefa si meta (6-3), meji si mefa (2-6) ati mefa si meta (6-3) ninu ipele keji idije Madrid Open. Kyle Edmund gbádùn ọkàn lára ìfigagbága rẹ̀ tí ó ti ń gbá láti ìgbà tí ó ti ń díje nínú eré ìdárayá bọ́ọ̀lù àfigigbá, lẹ́yìn tí ó fàgbà han òǹdíje tí ó dára jùlọ tẹ́lẹ̀rí nínú eré ìdárayá ọ̀hún, Novak Djokovic nínú ìfigagbága ìsọ̀rí-ìsọ̀rí pẹ̀lú àmì ayò mẹ́fà sí mẹ́ta (6-3), méjì sí mẹ́fà (2-6) àti mẹ́fa sí mẹ́ta (6-3) nínú ìpele kejì ìdíje Madrid Open. +--- Tiger Woods yoo kopa ninu idije British open. --- Tiger Woods yóò kópa nínú ìdíje British open. +Tiger Woods ti so pe, oun yoo kopa ninu idije metadinlaadojo British Open ti igbimo naa yoo sagbateru re, eleyii ti yoo waye ni gbagede Carnoustie lojoru. Tiger Woods ti sọ pé, òun yóò kópa nínú ìdíje mẹ́tàdínláàdọ́jọ British Open tí ìgbìmọ̀ náà yóò ṣagbátẹrù rẹ̀, eléyìí tí yóò wáyé ní gbàgede Carnoustie lọ́jọ́rú. +Woods, omo odun mejilelogoji naa, eni ti o ti gba ife eye idije ohun fun igba meta otooto, sugbon ko tii lanfaani lati kopa ninu idije naa lati odun 2015 latari ifarapa ti o ni. Woods, ọmọ ọdún méjílélógójì náà, ẹni ti ó ti gba ife ẹ̀yẹ ìdíje ọ̀hún fún ìgbà mẹ́ta ọ̀tọ̀ọ̀tọ̀, ṣùgbọ́n kò tíì láǹfààní láti kópa nínú ìdíje náà láti ọdún 2015 látàrí ìfarapa tí ó ní. +Bakan naa, Woods ti gba ife eye merinla otooto, bee si ni, O tun kopa ninu ifigagbaga meje otooto lodun yii, leyin aseyori ise abe opa eyin eyi ti o lakoja ninu osu kerin odun ti o koja. Bákan náà, Woods tí gba ife ẹ̀yẹ mẹ́rìnlá ọ̀tọ̀ọ̀tọ̀, bẹ́ẹ̀ sì ni, Ó tún kópa nínú ìfigagbága méje ọ̀tọ̀ọ̀tọ̀ lọ́dún yìí, lẹ́yìn àṣeyọrí iṣẹ́ abẹ́ ọ̀pá ẹ̀yìn èyí tí ó làkọjá nínú oṣù kẹrin ọdún tí ó kọjá. +Ni ipari, idije British Open naa yoo beere lojo kokandinlogun, osu keje titi di ojo kejilelogun osu kan naa odun ti a wa yii (July 19 to July 22). Ní ìparí, ìdíje British Open náà yóò bẹ̀ẹ̀rẹ̀ lọ́jọ́ kọkàndínlógún, oṣù keje títí di ọjọ́ kejìlélógún oṣù kan nàà ọdún tí a wà yìí (July 19 to July 22). +--- Asise asole iko Ac Milan, Gianluigi sokunfa bi iko ohun se padanu. --- Àṣìṣe aṣọ́lé ikọ̀ Ac Milan, Gianluigi ṣokùnfà bí ikọ̀ ọ̀hún ṣe pàdánù. +Asise asole iko agbaboolu Ac Milan Gianluigi Donnarumma ti sokunfa bi iko ohun se padanu ifesewonse asekagba idije Coppa Italia sowo iko agbaboolu Juventus ninu ifigagbaga ti o waye lojobo (Thursday). Àṣìṣe aṣọ́lé ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù Ac Milan Gianluigi Donnarumma ti ṣokùnfà bí ikọ̀ ọ̀hún ṣe pàdánù ìfẹsẹ̀wọnsẹ̀ àṣekágbá ìdíje Coppa Italia sọ́wọ́ ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù Juventus nínú ìfigagbága tí ó wáyé lọ́jọ́bọ (Thursday). +Agbaboolu owo eyin Juventus Medhi Benatia, gba ami ayo meji wole, bee si ni Douglas Costa gba ami ayo miiran wole. Agbábọ́ọ̀lù ọwọ́̀ ẹ̀yìn Juventus Medhi Benatia, gbá àmì ayò méjì wọlé, bẹ́ẹ̀ sì ni Douglas Costa gbá àmì ayò mìíràn wọlé. +Nikola Kalinic se asise gba ami ayo kan miiran wonu agbon re, lati so apapo esi ifesewonse naa di ami ayo merin soodo. Nikola Kalinic ṣe àṣìṣe gbá àmì ayò kan mìíràn wọnú agbọ̀n rẹ̀, láti sọ àpapọ̀ èsì ìfẹsẹ̀wọnsẹ̀ náà di àmì ayò mérin sóódó. +--- Dennerby kede agbaboolu merindinlogbon ti yoo koju Gambia. --- Dennerby kéde agbábọ́ọ̀lù mẹ́rìndínlọ́gbọ̀n tí yóò kojú Gambia. +Iko agbaboolu Super Falcons yoo beere igbaradi ni kikun fun ifesewonse ipegede idije boolu ile Afirika 2018 tawon obinrin to n bo lona, eleyii ti won yoo gba pelu iko agbaboolu orile-ede Gambia. Ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù Super Falcons yóò bẹ̀ẹ̀rẹ̀ ìgbáradì ní kíkún fún ìfẹsẹ̀wọnsẹ̀ ìpegedé ìdíje bọ́ọ̀lù ilẹ̀ Áfíríkà 2018 táwọn obìnrin tó ń bọ̀ lọ́nà, eléyìí tí wọn yóò gbá pẹ̀lú ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù orílẹ̀-èdè Gambia. +Ni bayii, akonimoogba agba iko ohun, Thomas Dennerby ti pe agbaboolu merindinlogbon, ti o fi mo awon ti o fi ile okere se ibugbe. Ní báyìí, akọ́nimọ̀ọ́gbá àgbà ikọ̀ ọ̀hún, Thomas Dennerby ti pe agbábọ́ọ̀lù mẹ́rìndínlọ́gbọ́n, tí ó fi mọ́ àwọn tí ó fi ilẹ̀ òkèrè ṣe ibùgbé. +--- Ribery sun asiko re siwaju si ninu iko agbaboolu Bayern Munich. --- Ribery sún àsìko rẹ̀ síwájú sí nínu ikọ̀ agbabọ́ọ̀lù Bayern Munich. +Atamatase iko agbaboolu Bayern Munich, Franck Ribery ti sun asiko re siwaju sii ninu lko agbaboolu Bayern leyin ti o bowolu iwe isise po olodun kan. Atamátàsé ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù Bayern Munich, Franck Ribery ti sún àsìkò rẹ̀ síwájú síi nínú lkọ̀ agbábọ́ọ̀lù Bayern lẹ́yìn tí ó bọwọ́lu ìwé ìṣiṣẹ́ pọ̀ ọlọ́dún kan. +Omo odun marunlelogbon ohun ni ami ayo marun-un pere ninu ifesewonse mokandinlogun ti o gba ni saa yii lati gba ife eye kejo idije Bundesliga. Ọmọ ọdún márùnlélọ́gbọ̀n ọ̀hún ní àmì ayò márùn-ún péré nínú ìfẹsẹ̀wọnsẹ̀ mọ́kàndínlógún tí ó gbá ní sáà yìí láti gba ife ẹ̀yẹ kẹjọ ìdíje Bundesliga. +Gege bi adari eka eto idaraya fun Bayern, Hasan Salihamidzic se so, Inu wa dun pupo pe Franck si fe duro tiwa. Gẹ́gẹ́ bí adarí ẹ̀ka ètò ìdárayá fún Bayern, Hasan Salihamidzic ṣe sọ, Inú wa dùn púpọ̀ pé Franck ṣì fẹ́ dúró tìwá. +"""Ewe, Ribery dara po mo iko agbaboolu Bayern lodun 2007 lati iko agbaboolu Olympique de Marseille." """Ẹ̀wẹ̀, Ribery dara pọ̀ mọ́ ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù Bayern lọ́dún 2007 láti ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù Olympique de Marseille." +Ribery so pe, inu mi dun pe maa tun kopa fun iko agbaboolu yii fun saa kan si i, Ribery sọ pé, inú mi dùn pé máa tún kópa fún ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù yìí fún sáà kan sí i, +Munich ti je ile fun emi ati ebi mi lati ojo pipe, bee si ni o je iwuri fun mi. Munich ti jẹ́ ilé fún èmi àti ẹbí mi láti ọjọ́ pípẹ́, bẹ́ẹ̀ sì ni ó jẹ́ ìwúrí fún mi. +--- Eagles setan fun idije boolu agbaaye – Balogun --- Eagles ṣetán fún ìdíje bọ́ọ̀lù àgbááyé – Balogun +Atamatase agbaboolu owo eyin iko Super Eagles, Leon Balogun so pe, o je ohun iwuri pe awon akeegbe oun ko ni ifarapa kankan saaju idije agbaaye to n bo lona. Atamátàsé agbábọ́ọ̀lù ọwọ́ ẹ̀yìn ikọ̀ Super Eagles, Leon Balógun sọ pé, ó jẹ́ ohun ìwúrí pé àwọn akẹẹgbẹ́ òun kò ní ìfarapa kankan ṣááju ìdíje àgbááyé tó ń bọ̀ lọ́nà. +Ninu idije agbaaye naa, eleyii ti iko agbaboolu Super Eagles je iko kinni ti o koko pegede fun idije ohun nile Afirika, ni won yoo maa waako pelu Argentina, Croatia ati Iceland. Nínú ìdíje àgbááyé náà, eléyìí tí ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù Super Eagles jẹ́ ikọ̀ kínní tí ó kọ́kọ́ pegedé fún ìdíje ọ̀hún nílẹ̀ Áfíríkà, ni wọn yóò máa wàákò pẹ̀lú Argentina, Croatia àti Iceland. +Balogun wa so pe, ki okun awon agbaboolu pe yoo ran iko naa lowo pupo lati saseyori ninu idije agbaaye ohun. Balógun wa sọ pé, kí okun àwọn agbábọ́ọ̀lù pé yóò ran ikọ̀ náà lọ́wọ́ púpọ̀ láti ṣàṣeyọrí nínú ìdíje àgbááyé ọ̀hún. +A ni iko ti o le fakoyo ni Russia, bee si ni a le de ipele ti o lapere ti a ba ni okun ati ilera ti o pe. A ní ikọ̀ tí o le fakọyọ ní Russia, bẹ́ẹ̀ sì ni a lè dé ìpele tí ó lápẹrẹ tí a bá n�� okun àti ìlera tí ó pé. +Mo mo pe, ifarapa maa n waye nipase kikopa lori papa, ti a ba si ni oreofe lati ma nii ifarapa kankan ti idije naa yoo fi bere, eyi yoo se iranwo fun wa lopolopo. Mo mọ̀ pé, ìfarapa máa ń wáyé nípasẹ̀ kíkópa lórí pápá, tí a bá sì ní oreọ̀fẹ́ láti má nìí ìfarapa kankan tí ìdíje náà yóó fi bẹ̀rẹ̀, èyí yóò ṣe ìrànwọ́ fún wa lọ́pọ̀lọpọ̀. +"""Ninu irufe idije ohun ti o waye sikeyin, eleyii ti balogun iko naa teleri, Joseph Yobo ati Vincent Enyeama tuko re, iko ohun de ipele keji ninu idije ni Brazil ki iko agbaboolu France ko to ja won kuro." """Nínú irúfẹ́ ìdíje ọ̀hún tí ó wáyé sị̀kẹyìn, eléyìí tí balogun ikọ̀ náà tẹ́lẹ̀rí, Joseph Yobo àti Vincent Enyeama tukọ̀ rẹ̀, ikọ̀ ọ̀hún dé ìpele kejì nínú ìdíje ni Brazil kí ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù France kó tó já wọn kúro." +Bakan naa, ni iko Super Eagles yoo tun koju England lojo keji osu kefa odun ti a wa yii, ni papa isere Wembley saaju ifigagbaga oloreejore keyin pelu Czech Republic lojo kefa si ifesewonse ohun. Bákan náà, ni ikọ̀ Super Eagles yóò tún kojú England lọ́jọ́ kejí oṣù kẹfà ọdún tí a wà yìí, ní pápá ìṣeré Wembley ṣaájú ìfigagbága ọlọ́rẹ̀ẹ́jọ̀rẹ kẹyìn pẹ̀lú Czech Republic lọ́jọ́ kẹfà sí ìfẹsẹ̀wọnsẹ̀ ọ̀hún. +--- Esi ifesewonse idije boolu afesegba orile-ede Naijiiria (NPFL). --- Èsì ìfẹsẹ̀wọnsẹ̀ ìdíje bọ́ọ̀lù àfẹsẹ̀gbá orílẹ̀-èdè Nàìjííríà (NPFL). +Eyi ni esi ifesewonse idije boolu afesegba orile-ede Naijiiria Nigeria Professional Football League (NPFL), ti o waye lopin ose: Èyí ni èsì ìfẹsẹ̀wọnsẹ̀ ìdíje bọ́ọ̀lù àfẹsẹ̀gbá orílẹ̀-èdè Nàìjííríà Nigeria Professional Football League (NPFL), tí ó wáyé lópin ọ̀sẹ̀: +--- Super Eagles yoo fakoyo lorile-ede Russia – Yobo --- Super Eagles yóò fakọyọ lórílẹ̀-èdè Russia – Yobo +Balogun iko agbaboolu Super Eagles tele ri, Joseph Yobo, so pe, oun ni igbagbo pe iko Super Eagles yoo fakoyo ninu idije boolu agbaaye to n bo lona lorile-ede Russia. Balógun ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù Super Eagles tẹ́lẹ̀ rí, Joseph Yobo, sọ pé, òun ní ìgbàgbọ́ pé ikọ̀ Super Eagles yóò fakọyọ nínú ìdíje bọ́ọ̀lù àgbááyé tó ń bọ̀ lọ́nà lórílẹ̀-èdè Russia. +Yobo gba iko ohun niyanju lati ma se jaya fun iko akeegbe won kankan ti won yoo jo maa figagbaga, ti n se Croatia, Argentina ati Iceland. Yobo gba ikọ̀ ọ̀hún níyànjú láti má ṣe jáyà fún ikọ̀ akẹẹgbẹ́ wọn kankan tí wọn yóò jọ máa figagbága, tí ń ṣe Croatia, Argentina àti Iceland. +Agbaboolu owo eyin naa teleri, Yobo gboriyin fun akonimoogba agba iko ohun, Gernot Rohr, fun akitiyan re ti o sa lati ko okan-o-jokan agbaboolu ti o danto jo lati figagbaga fun aaye saaju idije ohun. Agbábọ́ọ̀lù ọwọ́ ẹ̀yìn náà tẹ́lẹ̀rí, Yobo gbóríyìn fún akọ́nimọ̀ọ́gbá àgbà ikọ̀ ọ̀hún, Gernot Rohr, fún akitiyan rẹ tí ó sà láti kó ọ̀kan-ò-jọ̀kan agbábọ́ọ̀lu tí ó dáńtọ́ jọ láti figagbága fún ààyè ṣaájú ìdíje ọ̀hún. +Yobo wa yanana idojuko ti iko ohun koju ni eka agbaboolu asole, pe iko naa yoo la idojuko ohun koja ti won yoo si fakoyo lorile-ede Russia. Yobo wá yànàná ìdojúkọ tí ikọ̀ ọ̀hún kojú ní ẹ̀ka agbábọ́ọ̀lù aṣólé, pé ikọ̀ náà yóò la ìdojúkọ ọ̀hún kọjá tí wọn yóò sì fakọyọ lórílẹ̀-èdè Russia. +Gege bi Yobo se so, Mo ni igbagbo pe iko Super Eagles yii yoo fakoyo lorile-ede Russia. Gẹ́gẹ́ bí Yobo ṣe sọ, Mo ní ìgbàgbọ́ pé ikọ̀ Super Eagles yìí yóò fakọyọ lórílẹ̀-èdè Russia. +O fikun un pe, agbaboolu odo ti o po ninu iko naa yoo ran iko naa lowo lopolopo ninu idije naa. Ó fikún un pé, agbábọ́ọ̀lù ọ̀dọ́ tí ó pọ̀ nínú ikọ̀ náà yóò ran ikọ̀ náà lọ́wọ́ lọ́pọ̀lọpọ̀ nínú ìdíje náà. +--- Roberto Mancini fenu ko pelu ajo FA lati tuko agbaboolu orile-ede Italy. --- Roberto Mancini fẹnu kò pẹ̀lú àjọ FA láti tukọ̀ agbábọ́ọ̀lù orílẹ̀-èdè Italy. +Roberto Mancini ti fenu ko pelu ajo to n ri si boolu afesegba orile-ede Italy lati je akonimoogba agba iko agbaboolu orile-ede ohun. Roberto Mancini ti fẹnu kò pẹ̀lú àjọ tó ń rí sí bọ́ọ̀lù àfẹsẹ̀gbá orílẹ̀-èdè Italy láti jẹ́ akọ́nimọ̀ọ́gbá àgbà ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù orílẹ̀-èdè ọ̀hún. +Akonimoogba agba iko agbaboolu Zenit St Petersburg naa, se ipade po pelu asoju ajo FA orile-ede Italy, Alessandro Costacurta ati oludari agba iko agbaboolu naa, Gabriele Oriali fun wakati meji gbako niluu Rome nirole ojo Aje. Akọ́nimọ̀ọ́gbá àgbà ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù Zenit St Petersburg náà, ṣe ìpàdé pọ̀ pẹ̀lú aṣojú àjọ FA orílẹ̀-èdè Italy, Alessandro Costacurta àti olùdarí àgbà ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù náà, Gabriele Oriali fún wákàtí méjì gbáko nílùú Rome nírọ̀lẹ́ ọjọ́ Ajé. +"Gege bi ile-ise akoroyin Gazzetta,""Mancini bowo lu iwe lati se ise olodun meji, eyi ti yoo mu un wa ninu iko ohun titi di odun 2020, ti yoo si maa gba milionu merin owo ile okere euro lodoodun." "Gẹ́gẹ́ bí ilé-iṣẹ́ akọ̀ròyìn Gazzetta,""Mancini bọwọ́ lu ìwé láti ṣe iṣẹ́ ọlọ́dún méjì, èyí tí yóò mú un wà nínú ikọ̀ ọ̀hún títí di ọdún 2020, tí yóò sì máa gba mílíọ́nù mẹ́rin owó ilẹ̀ òkèrè euro lọ́dọọdún." +"""Gege bi Mancini se so, o je ohun iwuri fun mi lopolopo lati je akonimoogba agba okan lara iko agbaboolu orile-ede ti o laamilaaka julo ninu ere boolu afesegba lagbaaye,""" """Gẹ́gẹ́ bí Mancini ṣe sọ, ó jẹ́ ohun ìwúrí fún mi lọ́pọ̀lọpọ̀ láti jẹ́ akọ́nimọ̀ọ́gbá àgbà ọ̀kan lára ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù orílẹ̀-èdè tí ó lààmìlaaka jùlọ nínú eré bọ́ọ̀lù àfẹsẹ̀gbá lágbàáyé,""" +Ni bayii, ireti wa pe, Mancini yoo beere ise re ni kete ti idije orile-ede Russia ba pari ni ojo ketala osu karun-un odun ti a wa yii. Ní báyìí, ìrètí wà pé, Mancini yóò bẹ̀ẹ̀rẹ̀ iṣẹ́ rẹ̀ ní kété tí ìdíje orílẹ̀-èdè Russia bá parí ní ọjọ́ kẹtàlá oṣù karùn-ún ọdún tí a wà yìí. +Ewe, fun gbogbo saa odun metadinlogun ti Mancini ti yan ise akonimoogba laayo, O tuko agbaboolu Manchester City gba ife eye idije ile Geesi EPL fun igba akoko lodun merinlelogoji ni odun 2012. Ẹ̀wẹ̀, fún gbogbo sáà ọdún mẹ́tàdínlógún tí Mancini ti yan iṣẹ́ akọ́nimọ̀ọ́gbá láàyò, Ó tukọ̀ agbábọ́ọ̀lù Manchester City gba ife ẹ̀yẹ́ ìdíje ilẹ̀ Gẹ̀ẹ́sì EPL fún ìgbà àkọ́kọ́ lọ́dún mẹ́rìnlélógójì ní ọdún 2012. +Bee si ni, O tun gba ife eye idije Serie A meta pelu iko agbaboolu Inter Milan, ti o si tun tuko agbaboolu Fiorentina ati Lazio. Bẹ́ẹ̀ sì ni, Ó tún gba ife ẹ̀yẹ ìdíje Serie A mẹ́ta pẹ̀lú ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù Inter Milan, tí ó sì tún tukọ̀ agbábọ́ọ̀lù Fiorentina àti Lazio. +Lara awon akonimoogba miiran ti won ro pe won koju osuwon lati tuko ohun ni: Antonio Conte ati Claudio Ranieri. Lára àwọn akọ́nimọ̀ọ́gbá mìíran tí wọ́n rò pé wọ́n kójú òṣùwọ̀n láti tukọ̀ ọ̀hún ni: Antonio Conte àti Claudio Ranieri. +--- Real Madrid pegede sinu asekagba idije UEFA champions league. --- Real Madrid pegedé sínú àṣekágbá ìdíje UEFA champions league. +Iko agbaboolu Real Madrid ti pegede sinu asekagba idije UEFA champions league fun igba keta lera won bayii. Ikọ̀ agbábọ́ọ̀lu Real Madrid ti pegedé sínú aṣekágbá ìdíje UEFA champions league fún ìgbà kẹta léra wọn báyìí. +Esi ifesewonse ohun pari si ami-ayo meji-meji (2-2), ti apapo ami ayo naa si je ami ayo merin si meta (4-3). Èsì ìfẹsẹ̀wọnsẹ̀ ọ̀hún parí sí àmì-ayò méjì-méjì (2-2), tí àpapọ̀ àmì ayò náà sì jẹ́ àmì ayò mẹ́rin sí mẹ́ta (4-3). +Joshua Kimmich lo gba ami ayo kinni wole, ti Karim Benzema si da ami- ayo ohun pada ni iseju mejo si ami ayo akoko. Joshua Kimmich ló gbá àmì ayò kínní wọlé, tí Karim Benzema sì dá àmì- ayò ọ̀hún padà ní ìṣẹ́jú mẹ́jọ sí àmì ayò àkọ́kọ́. +Ewe, ni kete ti saa keji ifesewonse ohun beere, asise asole iko agbaboolu Bayern, Sven Ulreich ni o sokunfa bi Benzema tun se gba ami-ayo keji wole. Ẹ̀wẹ̀, ní kété tí sáà kejì ìfẹsẹ̀wọnsẹ̀ ọ̀hún bẹ̀ẹ̀rẹ̀, àṣìṣe aṣọ́lé ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù Bayern, Sven Ulreich ni ó ṣokùnfà bí Benzema tún ṣe gbá àmì-ayò kejì wọlé. +Bi o ti le je pe, James Rodriguez gba ami ayo miiran wole, sugbon omi poju oka lo. Bí ó ti lẹ̀ jẹ́ pé, James Rodriguez gbá àmì ayò mìíràn wọ̀lé, ṣùgbọ́n omi pọ̀ju ọkà lọ. +Ni bayii, Real Madrid yoo koju iko agbaboolu ti o ba jawe olubori ninu iko agbaboolu AS Roma tabi Liverpool, eyi ti yoo waye ni papa isere Stadio Olympico niluu Rome ni asale ojoru. Ní báyìí, Real Madrid yóò kojú ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù tí ó bá jáwé olúborí nínú ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù AS Roma tabi Liverpool, èyí tí yóò wáyé ní pápá ìṣeré Stadio Olympico nílùú Rome ní àṣálẹ́ ọjọ́rú. +--- Won yoo samulo ero igbalode VAR ninu ifesewonse Naijiiria ati England - Pinnick --- Wọn yóò ṣàmúlò ẹ̀rọ ìgbàlódé VAR nínú ìfẹsẹ̀wọnsẹ̀ Nàìjííríà àti England - Pinnick +Aare ajo to n ri si boolu afesegba lorile-ede Naijiiria, Amaju Pinnick, ti kede pe, won yoo samulo ero igbalode Fonran ti a mo si, Video Assistant Referee (VAR) ninu ifesewonse oloreejore ti yoo waye laarin iko agbaboolu Super Eagles ati orile-ede England lose to n bo ni papa isere Wembley. Ààrẹ àjọ tó ń rí sí bọ́ọ̀lù àfẹsẹ̀gbá lórílẹ̀-èdè Nàìjííríà, Amájù Pinnick, ti kéde pé, wọ́n yóò ṣàmúlò ẹ̀rọ ìgbàlódé Fọ́ńrán tí a mọ̀ sí, Video Assistant Referee (VAR) nínú ìfẹsẹ̀wọnsẹ̀ ọlọ́rẹ̀ẹ́jọ̀rẹ tí yóò wáyé láàrin ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù Super Eagles àti orílẹ̀-èdè England lọ́sẹ̀ tó ń bọ̀ ní pápá ìṣeré Wembley. +Ewe, ifesewonse ohun yoo waye lojo keji osu kefa odun ti a wa yii, fun igbaradi ni kikun saaju idije boolu agbaye to n bo lona. Ẹ̀wẹ̀, ìfẹsẹ̀wọnsẹ̀ ọ̀hún yóò wáyé lọ́jọ́ kejì oṣù kẹfà ọdún tí a wà yìí, fún ìgbáradì ní kíkún ṣaájú ìdíje bọ́ọ̀lù àgbáyé tó ń bọ̀ lọ́nà. +Gege bi Pinnick se so, Won yoo samulo ero igbalode VAR ninu ifesewonse oloreejore wa pelu orile-ede England. Gẹ́gẹ́ bí Pinnick ṣe sọ, Wọn yóò ṣàmúlò ẹ̀rọ ìgbàlódé VAR nínú ìfẹsẹ̀wọnsẹ̀ ọlọ́rẹ̀ẹ́jọ̀rẹ wa pẹ̀lú orílẹ̀-èdè England. +"""Bakan naa, akonimoogba agba iko ohun, Gernot Rohr naa bowolu sise amulo ero igbalode ohun pe, yoo satileyin nla fun oludari ifesewonse naa." """Bákan náà, akọ́nimọ̀ọ́gbá àgbà ikọ̀ ọ̀hún, Gernot Rohr náà bọwọ́lù ṣíṣe àmúlò ẹ̀rọ ìgbàlódé ọ̀hún pé, yóò ṣàtìlẹyìn ńlá fún olùdarí ìfẹsẹ̀wọnsẹ̀ náà." +--- Dalung fe ki ifesewonse oloreejore Eagles ati DR Congo waye niluu Abuja. --- Dalung fẹ́ kí ìfẹsẹ̀wọnsẹ̀¸ ọlọ́rẹ̀ẹ́jọ̀rẹ Eagles àti DR Congo wáyé nílùú Abuja. +Minisita to n ri si ere idaraya ati idagbasoke awon odo lorile-ede Naijiiria, Solomon Dalung, ti fi mule pe, ifesewonse oloreejore ti yoo waye laarin iko agbaboolu Super Eagles ati Congo DR yoo waye ni papa isere miiran, ti atunse to n lo lowo ni papa isere ilu Abuja ko ba tii wa si ipari ki o to di asiko ifesewonse naa. Mínísítà tó ń rí sí eré ìdárayá àti ìdàgbàsókè àwọn ọ̀dọ́ lórílẹ̀-èdè Nàìjííríà, Solomon Dalung, ti fi múlẹ̀ pé, ìfẹsẹ̀wọnsẹ̀ ọlọ́rẹ̀ẹ́jọ̀rẹ́ tí yóò wáyé láàrin ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù Super Eagles àti Congo DR yóò wáyé ní pápá ìṣeré mìíràn, tí àtúnṣe tó ń lọ lọ́wọ́ ní pápá ìṣeré ìlú Abuja kò bá tíi wá sí ìparí kí ó tó di àsìkò ìfẹsẹ̀wọnsẹ̀ náà. +Dalung so oro naa di mimo lasiko to n ba awon akoroyin soro, leyin ayeye isiso loju eegun idije ere idaraya abele ti yoo waye niluu Abuja lojo Aje. Dalung sọ ọ̀rọ̀ náà di mímọ̀ lásìkò tó ń bá àwọn akòròyìn sọ̀rọ̀, lẹ́yìn ayẹyẹ ìṣíṣọ lójú eégún ìdíje eré ìdárayá abẹ́lé tí yóò wáyé nílùú Abuja lọ́jọ́ Ajé. +Dalung fikun un pe, idi pataki ti oun se fe je ki, ifesewonse ohun ko waye niluu Abuja, ni lati fi ye iko Super Eagles si, saaju irin ajo iko ohun lo si orile-ede Russia fun idije agbaye to n bo lona, ati pe boya aare Muhammadu Buhari yoo wa ye ifesewonse ohun si. Dalung fikún un pé, ìdí pàtàkì tí òun ṣe fẹ́ jẹ́ kí, ìfẹsẹ̀wọnsẹ̀ ọ̀hún kó wáyé nílùú Abuja, ni láti fi yẹ́ ikọ̀ Super Eagles sí, ṣaájú ìrìn àjò ikọ̀ ọ̀hún lọ sí orílẹ̀-èdè Russia fún ìdíje àgbáyé tó ń bọ̀ lọ́na, àti pé bóyá ààrẹ Muhammadu Buhari yóò wá yẹ́ ìfẹsẹ̀wọnsẹ̀ ọ̀hún sí. +Ni bayii, A n wo papa isere ilu Port Harcourt, ti atunse papa isere ilu Abuja ko ba tii pari. Ní báyìí, A ń wo pápá ìṣeré ìlú Port Harcourt, tí àtúnṣe pápá ìṣeré ìlú Abuja kò bá tíi parí. +"""Ewe, Super Eagles yoo maa gbaradi lati gba ifesewonse oloreejore pelu orile-ede Czech Republic, England ati DR Congo fun ipalemo idije agbaaye naa." """Ẹ̀wẹ̀, Super Eagles yóò máa gbáradì láti gbá ìfẹsẹ̀wọnsẹ̀ ọlọ́rẹ̀ẹ́jọ̀ré pẹ̀lú orílẹ̀-èdè Czech Republic, England àti DR Congo fún ìpalẹ̀mọ́ ìdíje àgbááyé náà." +--- O di dandan ki ifigagbaga pelu Anthony Joshua ko waye – Wilder --- Ó di dandan kí ìfigagbága pẹ̀lú Anthony Joshua kó wáyé – Wilder +Ondije oluja omo orile-ede Amerika, Deontay Wilder so pe, oun ko lero pe ifigagbaga pelu Anthony Joshua ko ni waye, bi o tile je pe, oun ko aadota milionu owo dola sile fun ifigagbaga ohun, eyi ti iko naa ko lati gba. Òǹdíje olùjà ọmọ orílẹ̀-èdè Amẹ́ríkà, Deontay Wilder sọ pé, òun kò lérò pé ìfigagbága pẹ̀lú Anthony Joshua kò ní wáyé, bí ó tilẹ̀ jé pé, òun kó àádọ́ta mílíọ́nù owó dọ́là sílẹ̀ fún ìfigagbága ọ̀hún, èyí tí ikọ̀ náà kọ̀ láti gbá. +Ni ose yii, Wilder ko aadota milionu owo dola ($50m) sile fun Joshua lati figagbaga pelu re, ti o si fi gbedeke ojobo (Thursday) sile lati se’pinnu. Ní ọ̀sẹ̀ yìí, Wilder kó àádọ́ta mílíọ́nù owó dọ́là ($50m) sílẹ̀ fún Joshua láti figagbága pẹ̀lú rẹ̀, tí ó sì fi gbèdéke ọjọ́bọ (Thursday) sílẹ̀ láti ṣè’pinnu. +Bi o tile je pe, Joshua gba lati koju Wilder, leyin ti o fenu ko pelu re lori ero ayelujara Instagram, papasibe ojo ifigagbaga ohun waye, ti o si tun re koja lo. Bí ó tilẹ̀ jẹ́ pé, Joshua gbà láti kojú Wilder, lẹ́yìn tí ó fẹnu kò pẹ̀lú rẹ̀ lórí ẹ̀rọ ayélujára Instagram, pàpàsíbẹ̀ ọjọ́ ìfigagbága ọ̀hún wáyé, tí ó sì tún ré kọjá lọ. +Ewe, pelu gbogbo idunaadura ifigagbaga naa, Wilder ni igbagbo pe ifigagbaga ohun yoo si waye. Ẹ̀wẹ̀, pẹ̀lú gbogbo ìdúnàádúrà ìfigagbága náà, Wilder ní ìgbàgbọ́ pé ìfigagbága ọ̀hún yóò sì wáyé. +--- Ancelotti ko lati sise gege bi akonimoogba iko agbaboolu orile-ede Italy. --- Ancelotti kọ̀ láti ṣiṣẹ́ gẹ́gẹ́ bí akọ́nimọ̀ọ́gbá ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù orílẹ̀-èdè Italy. +Gege bi ile-ise akoroyin se so lojo Aiku (Sunday), won ni, Carlo Ancelotti ti ko lati sise gege bi akonimoogba agba iko agbaboolu orile-ede Italy. Gẹ́gẹ́ bí ilé-iṣẹ́ akọ̀ròyìn ṣe sọ lọ́jọ́ Àìkú (Sunday), wọ́n ní, Carlo Ancelotti ti kọ̀ láti ṣiṣẹ́ gẹ́gẹ́ bí akọ́nimọ̀ọ́gbá àgbà ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù orílẹ̀-èdè Italy. +Iko agbaboolu Italy ti wa laisi akonimoogba kankan ti o n tuko iko ohun lati osu meloo kan seyin, eyi ti iko ohun ti gba ise lowo Gian Piero Ventura latari aise deede iko naa, ti iko ohun ko si tun pegede fun ife eye idije agbaaye to n bo lona yii. Ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù Italy ti wà láìsí akọ́nimọ̀ọ́gbá kankan tí ó ń tukọ̀ ikọ̀ ọ̀hún láti oṣù mélòó kan sẹ́yìn, èyí tí ikọ̀ ọ̀hún ti gba iṣẹ́ lọ́wọ́ Gian Piero Ventura látàrí àìṣe déédé ikọ̀ náà, tí ikọ̀ ọ̀hún kò sì tún pegedé fún ife ẹ̀yẹ ìdíje àgbááyé tó ń bọ̀ lọ́nà yìí. +Ancelotti, ti o je akonimoogba iko agbaboolu Bayern Munich tele ri, se ipade po pelu awon osise ajo to n ri si boolu afesegba orile-ede Italy ni Rome lose ti o koja. Ancelotti, tí ó jẹ́ akọ́nimọ̀ọ́gbá ikọ̀ agbábọ́ọ̀lu Bayern Munich tẹ́lẹ̀ rí, ṣe ìpàdé pọ̀ pẹ̀lú àwọn òṣìṣẹ́ àjọ tó ń rí sí bọ́ọ̀lù àfẹsẹ̀gbá orílẹ̀-èdè Italy ní Rome lósẹ̀ tí ó kọjá. +Gege bi ile-ise akoroyin Corriere dello, won ni, bi o tile je pe, omo odun mejidinlogota ohun fi ojo meji ronu lati so ipinnu re, sugbon ibi pelebe naa loro ohun jasi. Gẹ́gẹ́ bí ilé-iṣẹ́ akọ̀ròyìn Corriere dello, wọ́n ní, bí ó tilẹ̀ jẹ́ pé, ọmọ ọdún méjídínlọ́gọ́ta ọ̀hún fi ọjọ́ méjì ronú láti sọ ìpinnu rẹ̀, ṣùgbọ́n ibi pẹlẹbẹ náà lọ̀rọ̀ ọ̀hún jásí. +Bakan naa, o seese ki iko agbaboolu Arsenal tun fise akonimoogba lo Ancelotti, leyin ti akonimoogba iko ohun Arsene Wenger ti pinnu lati fi iko naa sile bi saa yii ba pari. Bákan náà, ó ṣeéṣe kí ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù Arsenal tún fiṣẹ́ akọ́nimọ̀ọ́gbá lọ Ancelotti, lẹ́yìn tí akọ́nimọ̀ọ́gbá ikọ̀ ọ̀hún Arsene Wenger ti pinnu láti fi ikọ̀ náà sílẹ̀ bí sáà yìí bá parí. +Ewe, orisirisi iko agbaboolu ni Ancelotti ti tuko re, ti o fimo ife eye lolokan-o-jokan, O tuko agbaboolu Chelsea, Real Madrid, AC Milan, Juventus, Roma ati Paris Saint-Germain. Ẹ̀we, oríṣiríṣi ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù ni Ancelotti ti tukọ̀ rẹ̀, tí ó fimọ́ ife ẹ̀yẹ lọ́lọ́kan-ò-jọ̀kan, Ó tukọ̀ agbábọ́ọ̀lu Chelsea, Real Madrid, AC Milan, Juventus, Roma àti Paris Saint-Germain. +Bee si ni O gba ife eye idije Champions League meta ni France, Germany ati England. Bẹ́ẹ̀ sì ni Ó gba ife ẹ̀yẹ ìdíje Champions League mẹ́ta ni France, Germany àti England. +Awon akonimoogba miiran ti ajo ohun tun ni lokan lati pe ni: Roberto Mancini, Antonio Conte ati akonimoogba iko agbaboolu Leicester ri, Claudio Ranieri, leni ti o n tuko agbaboolu Nantes bayii. Àwọn akọ́nimọ̀ọ́gbá mìíràn tí àjọ ọ̀hún tún ní lọ́kàn láti pè ni: Roberto Mancini, Antonio Conte àti akọ́nimọ̀ọ́gbá ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù Leicester rí, Claudio Ranieri, lẹ́ni tí ó ń tukọ̀ agbábọ́ọ̀lù Nantes báyìí. +--- Esi ifesewonse idije orile-ede Naijiiria (NPFL). --- Èsì ìfẹsẹ̀wọnsẹ̀ ìdíje orílẹ̀-èdè Nàìjííríà (NPFL). +--- Idije NNL yoo beere lojo Abameta. --- Ìdíje NNL yóò bẹ̀ẹ̀rẹ̀ lọ́jọ́ Àbámẹ́ta. +Gege bi okan lara awon toro kan gbongbon ninu igbimo to n sakoso idije Nigeria National League (NNL), Lawrence Katken, so pe, idije saa 2017/2018 yoo beere lojo Abameta. Gẹ́gẹ́ bí ọ̀kan lára àwọn tọ́rọ̀ kàn gbòngbòn nínú ìgbìmọ̀ tó ń sàkóso ìdíje Nigeria National League (NNL), Lawrence Katken, sọ pé, ìdíje sáà 2017/2018 yóò bẹ̀ẹ̀rẹ̀ lọ́jọ́ Àbáméta. +Idije ohun ni ireti wa tele pe, yoo beere ninu osu keta odun yii, sugbon won sun un siwaju latari afikun awon iko agbaboolu miiran ti o dara po mo idije ohun. Ìdíje ọ̀hún ni ìrètí wà tẹ́lẹ̀ pé, yóò bẹ̀ẹ̀rẹ̀ nínú oṣù kẹta ọdún yìí, ṣùgbọ́n wọ́n sún un síwájú látàrí àfikún àwọn ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù mìíràn tí ó dara pọ̀ mọ́ ìdíje ọ̀hún. +Lodun to koja iko agbaboolu mejilelogbon lo kopa ninu idije yii, sugbon lodun yii iko agbaboolu ogoji ni yoo kopa ninu idije naa. Lọ́dún tó kọjá ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù méjìlélọ́gbọ́n ló kópa nínú ìdíje yìí, ṣùgbọ́n lọ́dún yìí ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù ogójì ni yóò kópa nínú ìdíje náà. +Awon iko agbaboolu tuntun ti yoo dara po mo idije naa, ni o wa lati inu idije Nigeria Professional Football League (NPFL). Àwọn ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù tuntun ti yóò dara pọ̀ mọ́ ìdíje náà, ni ó wá láti inú ìdíje Nigeria Professional Football League (NPFL). +Bee si ni awon miiran gba igbega lati inu idije Nationwide League One (NLO), ti awon miiran si ra aaye iko agbaboolu miiran lati dara po mo idije ohun. Bẹ́ẹ̀ sì ni àwọn mìíràn gbà ìgbéga láti inú ìdíje Nationwide League One (NLO), tí àwọn mìíràn sì ra ààyè ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù mìíràn láti dara pọ̀ mọ́ ìdíje ọ̀hún. +Awon iko agbaboolu miiran ohun ni: Kada Football Club, Malumfashi FC, Bimo FC, Real Stars FC, Stores FC ati Rovers FC. Àwọn ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù mìíràn ọ̀hún ni: Kada Football Club, Malumfashi FC, Bimo FC, Real Stars FC, Stores FC àti Rovers FC. +"""O fikun un pe, igbimo to n sakoso idije naa gba lati je ki awon iko agbaboolu tuntun darapo mo idije ohun, ni paapaa julo lati mu ofin miiran, eyi ti yoo da idije ohun duro gbara ti idije boolu agbaaye ba beere." """Ó fikún un pé, ìgbìmọ̀ tó ń sàkóso ìdíje náà gbà láti jẹ́ kí àwọn ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù tuntun darapọ̀ mọ́ ìdíje ọ̀hún, ní pàápàá jùlọ láti mú òfin mìíràn, èyí tí yóò dá ìdíje ọ̀hún dúró gbàrà tí ìdíje bọ́ọ̀lù àgbááyé bá bẹ̀ẹ̀rẹ̀." +A se ifilole ofin tuntun naa lati fi aye sile fun idije boolu agbaaye 2018ti yoo waye lorile-ede Russia. A ṣe ìfilọ́lẹ̀ òfin tuntun náà láti fi àyè sílẹ̀ fún ìdíje bọ́ọ̀lù àgbááyé 2018tí yóò wáyé lórílẹ̀-èdè Russia. +A o gba isinmi ranpe ni kete ti idije boolu agbaaye ba beere, ti a o si beere pada ti idije naa ba wa si ipari. A ó gba ìsinmi ráńpẹ́ ní kété tí ìdíje bọ́ọ̀lù àgbááyé bá bẹ̀ẹ̀rẹ̀, tí a ó sì bẹ̀ẹ̀rẹ̀ padà tí ìdíje náà bá wá sí ìparí. +--- Real Madrid fagba han Bayern pelu ami-ayo meji sookan. --- Real Madrid fàgbà han Bayern pẹ̀lú àmì-ayò méjì sóókan. +--- Super Eagles yoo gbaradi ni kikun fun ifesewonse pelu England - Mikel --- Super Eagles yóò gbáradì ní kíkún fún ìfẹsẹ̀wọnsẹ̀ pẹ̀lú England - Mikel +Balogun iko agbaboolu Super Eagles, Mikel Obi so pe, Super Eagles gbaradi sile fun ifesewonse oloreejore ti iko ohun yoo gba pelu orile-ede England, eyi ti yoo waye ni papa isere Wembley niluu London, lojo keji inu osu kefa odun ti a wa yii. Balógun ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù Super Eagles, Mikel Obi sọ pé, Super Eagles gbáradì sílẹ̀ fún ìfẹsẹ̀wọnse ọlọ́rẹ̀ẹ́jọ̀rẹ́ tí ikọ̀ ọ̀hún yóò gbá pẹ̀lú orílẹ̀-èdè England, èyí tí yóò wáyé ní pápá ìṣeré Wembley nílùú London, lọ́jọ́ kejì inú oṣù kẹfà ọdún tí a wà yii. +Ko si ona miiran fun wa ju pe, ki a gbaradi ni kikun sile fun idije boolu agbaaye naa to ti n sunmo etile. Kò sí ọ̀nà mìíràn fún wa ju pé, kí á gbáradì ní kíkún sílẹ̀ fún ìdíje bọ́ọ̀lù àgbááyé náà tó ti ń súnmọ́ etílé. +Ifesewonse oloreejore ohun yoo waye ni ose meji si idije FIFA boolu agbaaye ohun. Ìfẹsẹ̀wọnsẹ̀ ọlọ́rẹ̀ẹ́jọ̀rẹ́ ọ̀hún yóò wáyé ní ọ̀sẹ̀ méjì sí ìdíje FIFA bọ́ọ̀lù àgbááyé ọ̀hún. +Naijiiria yoo waako pelu Croatia ninu ifesewonse akoko idije agbaaye ohun, ni papa isere Kaliningrad lojo kerindinlogun osu kefa odun ti a wa yii. Nàìjííríà yóò wàákò pẹ̀lú Croatia nínú ìfẹsẹ̀wọnsẹ̀ àkọ́kọ́ ìdíje àgbááyé ọ̀hún, ní pápá ìṣeré Kaliningrad lọ́jọ́ kẹrìndínlógún oṣù kẹfà ọdún tí a wà yìí. +Bakan naa, ifigagbaga pelu Iceland yoo waye ni papa isere Volgograd lojo kejilelogun inu osu kefa. Bákan náà, ìfigagbága pẹ̀lú Iceland yóò wáyé ní pápá ìṣeré Volgograd lọ́jọ́ kejìlélógún inú oṣù kẹ̀fà. +Ewe, iwe pelebe iworan fun ifesewonse ti yoo waye laarin England ati Naijiria ti wa loja fun tita bayii, ti iye re je pounds marundinlogoji (35 pounds) owo ile okere. Ẹ̀wẹ̀, ìwé pélébé ìwòran fún ìfẹsèwọnsẹ̀ tí yóò wáyé láàrín England àti Nàìjíría ti wà lọ́jà fún títà báyìí, tí ìye rẹ̀ jẹ́ pounds márùndínlógójì (35 pounds) owó ilẹ̀ òkèrè. +--- Rohr Uzoho yoo fakoyo ninu idije boolu agbaaye. --- Rohr Uzoho yóò fakọyọ nínú ìdije bọ́ọ̀lù àgbááyé. +Akonimoogba agba iko Super Eagles, Gernot Rohr fowo soya pe, asole tuntun fun iko Super Eagles Francis Uzoho yoo kopa daradara ninu idije boolu agbaaye to n bo lona lorile-ede Russia. Akọ́nimọ̀ọ́gbá àgbà ikọ̀ Super Eagles, Gernot Rohr fọwọ́ sọ̀yà pé, aṣọ́lé tuntun fún ikọ̀ Super Eagles Francis Uzoho yóò kópa dáradára nínú ìdíje bọ́ọ̀lù àgbááyé tó ń bọ̀ lọ́nà lórílẹ̀-èdè Russia. +Rohr so pe, Mi o lero pe, isoro asole ni iko Super Eagles ni lati igba ti Carl Ikeme ti wa nipo aisan, a lero pe isoro asole ni a ni, sugbon Ikechukwu Ezenwa se daradara ninu awon ifesewonse ipegede ti a gba, papa sibe a si n wa asole miiran. Rohr sọ pé, Mi ò lérò pé, ìṣòro aṣọ́lé ni ikọ̀ Super Eagles ní láti ìgbà tí Carl Ikeme ti wà nípò àìsàn, a lérò pé ìṣòro aṣọ́lé ni a ní, ṣùgbọ́n Ikechukwu Ezenwa ṣe dáradára nínú àwọn ìfẹsẹ̀wọnsẹ̀ ìpegedé tí a gbá, pàpà síbẹ̀ a sì ń wà asọ́lé mìíràn. +Mi o lero pe Uzoho yoo ni isoro kankan lati koju iru agbaboolu bi Messi ati awon agbaboolu jankanjankan miiran, nitori pe leyin ti o koju Lewandowski, Aguero ati Di Maria, O se daradara, eyi ni o fun mi ni idaniloju pe yoo fakoyo ninu idije naa. Mi ò lérò pé Uzoho yóò ní ìṣòro kankan láti kojú irú agbábọ́ọ̀lù bi Messi àti àwọn agbábọ́ọ̀lù jàǹkànjàǹkàn mìíràn, nítorí pé lẹ́yìn tí ó kojú Lewandowski, Aguero àti Di Maria, Ó ṣe dáradára, èyí ni ó fún mi ní ìdánilójú pé yóò fakọyọ nínú ìdíje náà. +"""Ewe, Rohr fikun oro re pe, oun yoo seto apapo agbaboolu marundinlogoji ti yoo kopa ninu idije naa fun ajo NFF lojo kerin osu karun-un odun ti a wa yii." """Ẹ̀wẹ̀, Rohr fikún ọ̀rọ̀ rẹ̀ pé, òun yóò ṣètò àpapọ̀ àgbábọ́ọ̀lù márùndínlógójì tí yóò kópa nínú ìdíje náà fún àjọ NFF lọ́jọ́ kẹrin oṣù karùn-ún ọdún tí a wà yìí." +--- Opin saa - Arsene Wenger yoo fi ipo re sile gege bi akonimoogba Arsenal. --- Òpin sáà - Arsene Wenger yóò fi ipò rẹ̀ sílẹ̀ gẹ́gẹ́ bí akọ́nimọ̀ọ́gbá Arsenal. +Leyin odun mejilelogun ti akonimoogba agba iko agbaboolu Arsenal, Arsene Wenger ti n tuko iko agbaboolu ohun, Wenger ti kede bayii lati fi iko naa sile lopin saa to n lo lowo yii. Lẹ́yìn ọdún mejìlélógún ti akọnímọ̀ọ́gbá àgbà ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù Arsenal, Arsene Wenger ti ń tukọ̀ ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù ọ̀hún, Wenger ti kéde báyìí láti fi ikọ̀ náà sílẹ̀ lópin sáà tó ń lọ lọ́wọ́ yìí. +Mo dupe lopolopo fun anfaani lati sin iko yii fun opolopo odun. Mo dúpẹ́ lọ́pọ̀lọpọ̀ fún àǹfààní láti sin ikọ̀ yìí fún ọ̀pọ̀lọpọ̀ ọdún. +Mo tuko yii tokan-tokan pelu oye kikun. Mo tukọ̀ yìí tọkàn-tọkàn pẹ̀lú oyè kíkún. +Mo fe dupe lowo awon osise, awon agbaboolu, oludari gbogbo, ati paapaa julo awon ololufe iko yii, fun atileyin ati ife won ti o legbe ti won fi han si mi lati igba ti mo ti n tuko iko yii. Mo fé dúpẹ́ lọ́wọ́ àwọn òṣìṣẹ́, àwọn agbábọ́ọ̀lù, olùdarí gbogbo, àti pàápàá jùlọ àwọn olólùfẹ́ ikọ̀ yìí, fún àtìlẹyìn àti ìfẹ́ wọn tí ò lẹ́gbẹ̀ tí wọ́n fi hàn sí mi láti ìgbà tí mo ti ń tukọ̀ ikọ̀ yìí. +Mo ro awon ololufe wa lati tubo duro sinsin pelu iko yii lati pari si ibi ti o lapere lori tabili ni saa yii. Mo rọ àwọn olólùfẹ́ wa láti túbọ̀ dúró ṣinṣin pẹ̀lú ikọ̀ yìí láti pàri sí ibi tí ó lápẹrẹ lórí tábìlì ní sáà yìí. +Si awon ololufe wa, e ri daju lati se itoju awon ohun ini wa gbogbo. Sí àwọn olólùfẹ́ wa, ẹ ri dájú láti ṣe ìtọ́jú àwọn ohun ìní wa gbogbo. +Ife mi ati atileyin mi fun iko yii, yoo wa titi ayeraye. Ifẹ́ mi àti àtìlẹyìn mi fún ikọ̀ yìí, yóò wà títí ayérayé. +--- Antonio Conte gboriyin fun Victor Moses. --- Antonio Conte gbóríyìn fún Victor Moses. +Akonimoogba agba iko agbaboolu Chelsea, Antonio Conte ti gbosuba karelai fun agbaboolu re omo bibi ati agbaboolu kan gboogi ninu iko Super Eagles Naijiria, Victor Moses. Akọ́nimọ̀ọ́gbá àgbà ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù Chelsea, Antonio Conte ti gbósùbà káreláí fún agbábọ́ọ̀lù rẹ̀ ọmọ bíbí àti agbábọ́ọ̀lù kan gbòógì nínú ikọ̀ Super Eagles Nàìjíríà, Victor Moses. +Moses gba ami ayo kan wole, ti o si se iranwo ami-ayo kan lati ran iko agbaboolu Chelsea lowo lati jawe olubori ninu ifesewonse pelu iko agbaboolu Burnley ni papa isere Turf Moor. Moses gbá àmì ayò kan wọlè, tí ó sì ṣẹ̀ ìrànwọ́ àmì-ayò kan láti ran ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù Chelsea lọ́wọ́ láti jáwé olúborí nínú ìfẹsẹ̀wọnsẹ̀ pẹ̀lú ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù Burnley ní pápá ìṣeré Turf Moor. +Bi o tile je pe, Ashley Barnes da ami-ayo kan pada, lati so esi ifesewonse ohun di ami ayo kan si meji (1-2), sugbon omi po ju oka lo. Bí ó tilẹ̀ jẹ́ pé, Ashley Barnes dá àmì-ayò kan padà, láti sọ èsì ìfẹsẹ̀wọnsẹ̀ ọ̀hún di àmì ayò kan sí méji (1-2), ṣùgbọ́n omi pọ̀ ju ọkà lọ. +"Gege bi Antonio Conte se so,""A kopa ribiribi lonii, bee si ni, a ni eto si ami meteeta ohun, ni paapaa julo, Moses se gudugudu meje ohun yaaya mefa, leyin ti o gba ami-ayo kan wole to si tun se iranwo ami-ayo kan." "Gẹ́gẹ́ bí Antonio Conte ṣe sọ,""A kópa ribiribi lónìí, bẹ́ẹ̀ sì ni, a ní ẹ̀tó sí àmì mẹ́tẹ̀ẹ̀ta ọ̀hún, ní pàápàá jùlọ, Moses ṣe gudugudu méje ọ̀hún yààyà mẹ́fa, léyìn tí ó gbá àmì-ayò kan wọlé tó sì tún ṣe ìrànwọ́ àmì-ayò kan." +"Ewe,"" ji jawe olubori ninu ifesewonse otooto meji lera yoo se iranwo nla fun wa lati kopa daradara ninu awon ifesewonse wa miiran to n bo lona." "Ẹ̀wẹ̀,"" jí jáwé olúborí nínú ìfẹsẹ̀wọnsẹ̀ ọ̀tọ̀ọ̀tọ̀ méji léra yóò ṣe ìrànwọ́ ńlá fún wa láti kópa dáradára nínú àwọn ìfẹsẹ̀wọnsẹ̀ wa mìíràn tó ń bọ̀ lọ́nà." +"""Ni bayii, Chelsea yoo lo koju Southampton ninu ifigagbaga ipele keji si asekagba idije FA lojo Aiku." """Ní báyìí, Chelsea yóò lọ kojú Southampton nínú ìfigagbága ìpele kejì sí àṣekágbá ìdíje FA lọ́jọ́ Àìkú." +Fun awon ere idaraya miiran ni ede Geesi kan sii. Fún àwọn eré ìdárayá mìíràn ní èdè Gẹ̀ẹ́sì kan síi. +--- Djoliba ja MFM kuro ninu idije CAFCC. --- Djoliba já MFM kúrò nínú ìdíje CAFCC. +Iko agbaboolu MFM FC tilu Eko, lorile-ede Naijiiria ti jade kuro ninu idije CAF Confederation Cup (CAFCC), bi o tile je pe, esi ifigagbaga ese keji naa pari si omi ayo (0-0) pelu iko agbaboolu Djoliba torile-ede Mali. Ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù MFM FC tílù Èkó, lórílẹ̀-èdè Nàìjííríà ti jáde kúrò nínú ìdíje CAF Confederation Cup (CAFCC), bí ó tilẹ̀ jẹ́ pé, èsì ìfigagbága ẹsẹ̀ kejì náà parí sí ọ̀mì ayò (0-0) pẹ̀lú ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù Djoliba torílẹ̀-èdè Mali. +Ifesewonse ohun waye ni papa isere Modibo Keita ni Bamako, leyin ti iko agbaboolu Djoliba ti fagba han MFC tele ninu ifesewonse akoko pelu ami ayo kan soodo(1-0). Ìfẹsẹ̀wọnsẹ̀ ọ̀hún wáyé ní pápá ìṣeré Modibo Keita ní Bamako, lẹ́yìn tí ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù Djoliba ti fàgbà han MFC tẹ́lẹ̀ nínú ìfẹsẹ̀wọnsẹ̀ àkọ́kọ́ pẹ̀lú àmì ayò kan sóódo(1-0). +Bakan naa, orisirisi anfaani ni Oumar Kida, Siaka Bagayoko ati Mohammed Cisse padanu lati tun gba ami ayo wole. Bákan náà, oríṣiríṣi àǹfààní ni Oumar Kida, Siaka Bagayoko àti Mohammed Cisse pàdánù láti tún gbá àmì ayò wọlé. +Ewe, iko agbaboolu Enyimba FC tilu Aba nikan lo ku ti yoo maa soju orile-ede Naijiiria ninu idije naa, leyin ti iko agbaboolu Plateau United ati Akwa United ti ja kuro saaju. Ẹ̀wẹ̀, ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù Enyimba FC tìlú Abá nìkan ló kù tí yóò máa sojú orílẹ̀-èdè Nàìjííríà nínú ìdíje náà, lẹ́yìn tí ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù Plateau United àti Akwa United ti já kúrò ṣaájú. +Plateau United padanu pelu ami-ayo merin soodo (4-0) sowo USM Alger torile-ede Algeria lojo Isegun, ti apapo esi ifesewonse ohun si pari si ami ayo marun-un si meji (5-2). Plateau United pàdánù pẹ̀lú àmì-ayò mẹ́rin sóódo (4-0) sọ́wọ́ USM Alger torílẹ̀-èdè Algeria lọ́jọ́ Ìṣẹ́gun, tí àpapọ̀ èsì ìfẹsẹ̀wọnsẹ̀ ọ̀hún sì parí sí àmì ayò márùn-ún sí méji (5-2). +Bakan naa, bi o tile jepe won jawe olubori pelu ami ayo meta sookan ninu ifesewonse ese keji pelu iko agbaboolu Al Hilal, sugbon iko naa ja kuro ninu idije ohun latari esi ifesewonse akoko, eleyii ti o pari si ami ayo meji soodo. Bákan náà, bí ó tilẹ̀ jẹ́pé wọ́n jaẃé olúborí pẹ̀lú àmì ayò mẹ́ta sóókan nínú ìfẹsẹ̀wọnsẹ̀ ẹsẹ̀ kejì pẹ̀lú ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù Al Hilal, ṣùgbọ́n ikọ̀ náà já kúrò nínú ìdíje ọ̀hún látàrí èsì ìfẹsẹ̀wọnsẹ̀ àkọ́kọ́, eléyìí tí ó parí sí àmì ayò méjì sóódo. +--- SWAN eka ipinle Kwara ki Olarinoye ku oriire. --- SWAN ẹ̀ka ìpínlẹ̀ Kwara ki Ọlárìnóyè kú oríire. +Egbe to n ri si sise akoole oro ere idaraya ni Naijiiria, Sports Writers Association of Nigeria (SWAN), ti panupo pelu ebi, ore, ara lati ki Dokita Ayodeji Olarinoye, ku oriire iyansipo tuntun gege bi alakooso eto ilera awon agbaboolu fun ajo to n ri si boolu afesegba lagbaaye FIFA Doping Control Officer (DCO), eni ti o je dokita ti o n sakoso ilera iko agbaboolu odo Naijiiria tojo ori won koju metadinlogun lo (Nigeria national Under-17 team). Ẹgbẹ́ tó ń rí sí ṣíṣe akọọ́lẹ̀ ọrọ eré ìdárayá ní Nàìjííríà, Sports Writers Association of Nigeria (SWAN), ti panupọ̀ pẹ̀lú ẹbí, ọ̀rẹ́, ará láti ki Dókítà Ayọ̀dèjì Ọlárìnóyè, kú oríire ìyànsípò tuntun gẹ́gẹ́ bí alákòóso ẹ̀tò ìlera àwọn agbábọ́ọ̀lù fún àjọ tó ń rí sí bọ́ọ̀lù àfẹsẹ̀gbá lágbàáyé FIFA Doping Control Officer (DCO), ẹni tí ó jẹ́ dókítà tí ó ń ṣàkóso ìlera ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù ọ̀dọ́ Nàìjííríà tọ́jọ́ orí wọn kòju mẹ́tadínlógún lọ (Nigeria national Under-17 team). +SWAN so ninu oro re eyi ti igbakeji akowe egbe ohun, Abdulrosheed Okiki gbe jade niluu Ilorin pe, iyansipo dokita naa nii se pelu ise takuntakun ti o n gbese ati aseyori re ninu ojuse torile-ede yan fun un. SWAN sọ nínú ọ̀rọ̀ rẹ̀ èyí tí igbákejì akọ̀wé ẹgbẹ́ ọ̀hún, Abdulrosheed Okiki gbé jáde nílùú Ìlọrin pé, ìyànsípò dókítà náà níí ṣe pẹ̀lú iṣẹ́ takuntakun tí ó ń gbése àti àṣeyọrí rẹ̀ nínú ojúṣe tórílẹ̀-èdè yàn fún un. +SWAN fikun-un pe, iyansipo dokita Ayodeji Olarinoye ni o je akoko omo orile-ede Naijiiria ti yoo se iru aseyori bayii, bee si ni won gbadura pe Olorun yoo fun un ni ogbon ati oye lati koju awon isoro lolokan-o-jokan bi o ba se n wa si iwaju re. SWAN fikún-un pe, ìyànsípò dókítà Ayọ̀dèjì Ọlárìnóyè ni ó jẹ́ àkọ́kọ́ ọmọ orílẹ̀-èdè Nàìjííríà tí yóò ṣe irú àṣeyọrí báyìí, bẹ́ẹ̀ sì ni wọ́n gbàdúrà pé Ọlọ́run yóò fún un ní ọgbọ́n àti òye láti kojú àwọn ìṣòro lọ́lọ́kan-ò-jọ̀kan bí ó bá ṣe ń wá sí iwájú rẹ̀. +Lara aseyori Dokita Olarinoye ti SWAN to ka si, ni ise takuntakun re ti o se ninu idije boolu agbaaye tawon odo naa, todun 2013 ati 2015, eyi ti iko Golden Eaglets gba ife-eye idije ohun wale. Lára àṣeyọrí Dókítà Ọlárìnóyè tí SWAN tó kà sí, ni iṣẹ́ takuntakun rẹ̀ tí ó ṣe nínú ìdíje bọ́ọ̀lù àgbááyé tàwọn ọ̀dọ́ náà, tọdún 2013 àti 2015, èyí tí ikọ̀ Golden Eaglets gba ife-ẹ̀yẹ ìdíje ọ̀hún wálé. +Dokita Olarinoye je omo bibi adari eka awon agbaboolu ile-okere ninu ajo NFF teleri, Dokita Steve Olarinoye. Dókítà Ọlárìnóyè jẹ́ ọmọ bíbí adarí ẹ̀ka àwọn agbábọ́ọ̀lù ilẹ̀-òkèrè nínú àjọ NFF tẹ́lẹ̀rí, Dókítà Steve Ọlárìnóyè. +--- Ipo ate FIFA: Naijiiria bo si ipo metadinlaadota lagbaaye. --- Ipo ̀atẹ FIFA: Nàìjííríạ̀ bọ́ sí ipò mẹ́tàdínláàdọ́ta lágbàáyé. +Ninu ipo ate ajo to n ri si boolu afesegba lagbaaye FIFA, ti o sese jade, Naijiiria bo si ipo metadinlaadota lagbaaye, ti won si di ipo kefa mu nile Afirika pelu apapo ami Ojilelegbeta-din-marun-un ti iko ohun ni. Nínú ipò àtẹ àjọ tó ń rí sí bọ́ọ̀lù àfẹsẹ̀gbá lágbàáyé FIFA, tí ó ṣẹ̀sẹ̀ jáde, Nàìjííríà bọ́ sí ipò mẹ́tàdínláàdọ́ta lágbàáyé, tí wọ́n sì di ipò kẹfà mú nílẹ̀ Áfíríkà pẹ̀lú àpapọ̀ àmì Òjìlélẹ́gbẹ̀ta-dín-márùn-ún tí ikọ̀ ọ̀hún ní. +Ninu ipo ate keyin ti o jade, Naijiiria wa ni ipo mejilelogoji lagbaaye pelu ami egbewa-o-le mesan-an lori tabili. Nínú ipò àtẹ kẹyiǹ tí ó jáde, Nàìjííríà wà ní ipò méjílélógójì lágbàáyé pẹ̀lú àmì ẹgbẹ̀wa-ó-lé mẹ́sàn-án lórí tábìlì. +Ewe, orile-ede Tunisia ni o wa loke julo saaju orile-ede miiran nile Afirika, leyin ti won di ipo kerinla mu lagbaaye, ti Senegal ati DR Congo si di ipo mejidinlogbon ati ipo mejidinlogoji ni itelentele. Ẹ̀wẹ̀, orílẹ̀-èdè Tunisia ni ó wà lókè jùlọ ṣaájú orílẹ̀-èdè mìíràn nílẹ̀ Áfíríkà, lẹ́yìn tí wọ́n di ipò kẹrìnlá mú lágbàáyé, tí Senegal àti DR Congo sì di ipò méjídínlọ́gbọ̀n àti ipò méjídínlógójì ní ìtẹ̀léǹtẹ̀lé. +Germany si duro loke tente tabili ipo ate lagbaaye, ti Brazil si tele won, Belgium bo si ipo keta lati ipo karun-un ti won wa tele. Germany sì dúro lókè téńté tábìlì ipò àtẹ lágbàáyé, tí Brazil sì tẹ̀lé wọn, Belgium bọ́ sí ipò kẹta láti ipò karùn-ún tí wọ́n wà tẹ́lẹ̀. +Bakan naa, awon orile-ede ti Naijiiria yoo maa waako pelu ninu idije boolu agbaaye 2018 to n bo lona, Argentina, Croatia ati Iceland wa ni ipo karun-un, ipo kejidinlogun ati ipo kejilelogun ni itelentele. Bákan náà, àwọn orílẹ̀-èdè tí Nàìjííríà yóò máa wàákò pẹ̀lú nínú ìdíje bọ́ọ̀lù àgbááyé 2018 tó ń bọ̀ lọ́nà, Argentina, Croatia àti Iceland wà ní ipò karùn-ún, ipò kejìdínlógún àti ipò kejìlélógún ní ìtẹ̀lẹ́ǹtẹ̀lé. +Ipo ate ajo FIFA miiran yoo tun jade lojo ketadinlogun osu karun-un odun ti a wa yii. Ipò àtẹ́ àjọ FIFA mìíràn yóò tún jáde lọ́jọ́ kẹtàdínlógún oṣù karùn-ún ọdún tí a wà yìí. +--- Real Madrid ati Bayern pegede sipele keji asekagba idije UEFA. --- Real Madrid áti Bayern pegedé sípele kejì àṣekágbá ìdíje UEFA. +--- Papa isere Jos yoo pari fun lilo ninu osu karun-un. --- Pápá ìṣeré Jos yóò parí fún lílò nínú oṣù karùn-ún. +Adari agba Ile-ise ikole, BCC Tropical Nig. Ltd, ogbeni Plamen Iliev, to n ko papa isere ultra-modern stadium niluu Jos so pe, ise yoo pari lori papa isere ohun ninu osu karun-un odun ti a wa yii. Adarí àgbà Ilé-iṣẹ́ ìkọ́lé, BCC Tropical Nig. Ltd, ọ̀gbẹ́ni Plamen Iliev, tó ń kọ́ pápá ìṣeré ultra-modern stadium nílùú Jos sọ pé, iṣẹ́ yóò parí lórí pápá ìṣeré ọ̀hún nínú oṣù karùn-ún ọdún tí a wà yìí. +Iliev so oro ohun fun gomina ipinle Plateau, Simon Lalong, lasiko abewo re si papa isere naa, O si fikun un pe gbogbo ohun elo ni ipese re ti wa nile bayii lati ko papa isere ohun ni ibamu pelu ilana ti ajo CAF fi sile. Iliev sọ ọ̀rọ̀ ọ̀hún fún gómìnà ìpínlẹ̀ Plateau, Simon Lalong, lásìkò àbẹ̀wò rẹ̀ sí pápá ìṣeré náà, Ó sì fikún un pé gbogbo ohun èlò ni ìpèsè rẹ̀ ti wà nílẹ̀ báyìí láti kọ́ pápá ìṣeré ọ̀hún ní ìbámu pẹ̀lú ìlànà tí àjọ CAF fi sílẹ̀. +Ewe, iko agbaboolu Pleateau United ti won wa lori oke tente tabili idije NPFL bayii, ni ajo CAF ti fofin de lati ma se gba ifesewonse kankan lori papa naa, latari ipo ti o boju mu ti papa isere ohun wa bayii, ayafi bi won ba satunse si papa isere naa, ni eyi ti ise si ti n lo lori re bayii. Ẹ̀wẹ̀, ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù Pleateau United tí wọ́n wà lórí òkè téńté tábìlì ìdíje NPFL báyìí, ni àjọ CAF ti fòfin dè láti má se gbá ìfẹsẹ̀wọnsẹ̀ kankan lórí pápá náà, látàrí ipò tí ò bójú mu tí papa ìṣeré ọ̀hún wà báyìí, àyàfi bí wọ́n bá ṣàtúnṣe sí pápá ìṣeré náà, ní èyí tí iṣẹ́ sì ti ń lọ lórí rẹ̀ báyìí. +Awon ololufe iko agbaboolu Pleateau united ti bu enu ate lu bi iko naa se padanu ifesewonse ese keji won ninu idije CAF Champions League latari papa isere ipinle Kano ti iko ohun ti lo gba ifesewonse naa, eyi ti o jina si ile won. Àwọn olólùfẹ́ ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù Pleateau united ti bu ẹnu àtẹ́ lu bí ikọ̀ náà ṣe pàdánu ìfẹsẹ̀wọnsẹ̀ ẹsẹ̀ kejì wọn nínú ìdíje CAF Champions League látàrí pápá ìṣeré ìpínlẹ̀ Kano tí ikọ̀ ọ̀hún ti lọ gbá ìfẹsẹ̀wọnsẹ̀ náà, èyí tí ó jìnà sí ilé wọn. +Ogbeni Iliev, ti isakoso bi atunse yoo se ba papa isere ohun wa lowo re, salaye fun gomina Simon Lalong pe, iyara itunrase (dressing room), awon aga ijokoo (the seats), awon iyara igbonse, baluwe ati bee bee lo ni gbogbo re yoo ti wa ni titun se ki o to di inu osu karun-un ohun. Ọ̀gbẹ́ni Iliev, tí ìsàkóso bí àtúnṣe yóò se bá pápá ìṣeré ọ̀hún wà lọ́wọ́ rẹ̀, ṣàlàyé fún gómìnà Simon Lalong pé, ìyàrá ìtúnraṣe (dressing room), àwọn àga ìjókòó (the seats), àwọn iyàrá ìgbọ̀nsẹ̀, balùwè àti bẹ́ẹ̀ bẹ́ẹ̀ lọ ni gbogbo rẹ̀ yóò ti wà ní títún ṣe kí ó tó di inú oṣù karùn-ún ọ̀hún. +Gomina Simon Lalong, so pe ijoba yoo ri daju lati mu atunse ba papa isere ohun gege bi ilana ti ajo NPFL fi sile lati tele saaju ki idije CAF miiran o to beere. Gómìnà Simon Lalong, sọ pé ìjọba yóò ri dájú láti mú àtúnṣe bá pápá ìṣeré ọ̀hún gẹ́gẹ́ bí ìlànà tí àjọ NPFL fi sílẹ̀ láti tẹ̀lé ṣaájú kí ìdíje CAF mìíràn ó tó bẹ̀ẹ̀rẹ̀. +--- Ondije omo orile-ede Cameroon marun-un sonu ni Commonwealth Games. --- Òǹdíje ọmọ orílẹ̀-èdè Cameroon márùn-ún sọnù ní Commonwealth Games. +Ondije omo orile-ede Cameroon marun-un to n kopa ninu idije Commonwealth Games to n lo lowo lorile-ede Australia, ni won ko ri mo bayii. Òǹdíje ọmọ orílẹ̀-èdè Cameroon márùn-ún tó ń kópa nínú ìdíje Commonwealth Games tó ń lọ lọ́wọ́ lórílẹ̀-èdè Australia, ni wọn kò rí mọ́ báyìí. +Gege bi alakooso iko to n soju Cameroon ninu idije naa. Gẹ́gẹ́ bí alákòóso ikọ̀ tó ń sojú Cameroon nínú ìdíje náà. +Ogbeni Victor Agbor Nso, se so lasiko to n ba awon akoroyin CRTV soro lojo Isegun, Nso so pe, ondije ninu irin gbigbe, Olivier Matam, oluja Ndzie Tchoyi ati Simplice Fotsala ni won ye ki won figagbaga lojo Isegun (Tuesday), sugbon ti won ko ri won. Ògbẹ́ni Victor Agbor Nso, ṣe sọ lásìkò tó ń bá àwọn akọ̀rọ̀yìn CRTV sọ̀rọ̀ lọ́jọ́ Ìṣẹ́gun, Nso sọ pé, òǹdíje nínú ìrin gbígbé, Olivier Matam, oluja Ndzie Tchoyi àti Simplice Fotsala ni wọ́n yẹ kí wọ́n figagbága lọjọ́ Ìṣẹ́gun (Tuesday), ṣùgbọ́n tí wọn kò rí wọn. +Nso fikun oro re pe, awon ondije olugbe irin miiran, ti a mo si (weightlifters), Aka Angeline Filji ati Mikoumba Petit David, ni won ko ri ni Gold Coast. Nso fikún ọ̀rọ̀ rẹ̀ pé, àwọn òǹdíje olùgbé irin mìíràn, tí a mọ̀ sí (weightlifters), Aka Angeline Filji ati Mikoumba Petit David, ni wọn kò rí ní Gold Coast. +Sugbon, ni bayii oro ohun ti wa lowo awon olopaa Australia. Sụ̀gbọ́n, ní báyìí ọ̀rọ̀ ọ̀hún ti wà lọ́wọ́ àwọn ọlọ́pàá Australia. +"Nso tenu mo on pe, ""A ti fi oro ohun to awon toroo kan gbangban ti o ran wa wabi leti, ti ajo to n ri si ere idaraya, ti o fi mo aare igbimo to n ri si sisakoso idije Olympic ni Cameroon (National Olympic Committee of Cameroon)""." "Nso tẹnu mọ́ ọn pé, ""A ti fi ọ̀rọ̀ ọ̀hún tó àwọn tọ́rọ̀ọ́ kàn gbangban tí ó rán wa wábí létí, tí àjọ tó ń rí sí eré ìdárayá, tí ó fi mọ́ ààrẹ ìgbìmọ̀ tó ń rí sí ṣísàkóso ìdíje Olympic ní Cameroon (National Olympic Committee of Cameroon)""." +Bakan naa, ni a ti se ohun ti o to, lati fi oro naa to awon agbofinro leti ti Australia. Bákan náà, ni a ti ṣe ohun tí ó tọ́, láti fi ọ̀rọ̀ náà tó àwọn agbófinró létí ti Australia. +"""Ewe, iroyin fi mule pe, eyi kii se igba akoko ti awon ondije asoju orile-ede Cameroon yoo sonu ninu irufe idije bayii." """Ẹ̀wẹ̀, ìròyìn fi múlẹ̀ pé, èyí kìí ṣe ìgbà àkọ́kọ́ tí àwọn òǹdíje aṣojú orílẹ̀-èdè Cameroon yóò sọnù nínú irúfẹ́ ìdíje báyìí." +Lodun 2012, ondije marun-un ninu ifigagbaga ija (five male boxers), agbaboolu obinrin kan ati oluwe okunrin kan ni won di awati niluu London. Lọ́dún 2012, òǹdíje márùn-ún nínú ìfigagbága ìjà (five male boxers), agbábọ́ọ̀lù obìnrin kan àti olụ̀wẹ̀ ọkùnrin kan ni wọ́n di àwátì nílùú London. +--- Jurgen Klopp-Idije Champions League ni n se pelu esi. --- Jurgen Klopp-Ìdíje Champions League ní ń ṣe pẹ̀lú èsì. +Akonimoogba agba iko agbaboolu Liverpool, Jurgen Klopp ti gbosuba karelai fun iko re leyin ti won ja iko agbaboolu akeegbe won Manchester City kuro ninu idije Uefa Champions League pelu ami-ayo meji sookan (2-1), lati pegede sipele keji si asekagba idije ohun. Akọ́nimọ̀ọ́gbá àgbà ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù Liverpool, Jurgen Klopp ti gbósùbà káreláí fún ikọ̀ rẹ̀ lẹ́yìn tí wọ́n já ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù akẹẹgbẹ́ wọn Manchester City kúrò nínú ìdíje Uefa Champions League pẹ̀lú àmì-ayò méjì sóókan (2-1), láti pegedé sípele kejì sí àṣekágbá ìdíje ọ̀hún. +Leyin ti Liverpool jawe olubori ninu ifesewonse akoko pelu ami-ayo meta soodo (3-0) ni papa isere Anfield. Lẹ́yìn tí Liverpool jáwé olúborí nínú ìfẹsẹ̀wọnsẹ̀ àkọ́kọ́ pẹ̀lú àmì-ayò mẹ́ta sóódo (3-0) ní pápá ìṣeré Anfield. +Bi o tile je pe, City gba ami-ayo kinni wole ni kete ti ifesewonse ohun beere, sugbon omi po ju oka lo, leyin ti Liverpool da ami-ayo meji pada gbara ti saa keji ifesewonse naa beere ni papa isere Etihad Stadium. Bí ó tilẹ̀ jẹ́ pé, City gbá àmì-ayò kínní wọlé ní kété tí ìfẹsẹ̀wọnsẹ̀ ọ̀hún bẹ̀ẹ̀rẹ̀, ṣùgbọ́n omi pọ̀ ju ọkà lọ, lẹ́yìn tí Liverpool dá àmì-ayò méjì padà gbàrà tí sáà kejì ìfẹsẹ̀wọnsẹ̀ náà bẹ̀ẹ̀rẹ̀ ní pápá ìṣeré Etihad Stadium. +"Gege bi Klopp se so,""Inu mi o dun rara fun bi a se kopa ni saa kinni ifesewonse ohun." "Gẹ́gẹ́ bí Klopp ṣe sọ,""Inú mí ò dùn rárá fún bí a ṣe kópa ní sáà kínní ìfẹsẹ̀wọnsẹ̀ ọ̀hún." +"A o se daradara rara, sugbon Mo ba awon agbaboolu mi soro lati pa okan po soju kan, inu mi si dun pe a jawe olubori nikeyin!""Idije Uefa Champions League ko niise pelu bi iko agbaboolu se dara si tabi se kopa si, bi ki i ba se esi ifesewonse ti o ba waye leyin saa ifigagbaga mejeeji," "A ò ṣe dáradára rárá, ṣùgbọ́n Mo bá àwọn agbábọ́ọ̀lù mi sọ̀rọ̀ láti pa ọkàn pọ̀ sójú kan, inú mí sì dùn pé a jáwé olúborí níkẹyìn!""Ìdíje Uefa Champions League kò nííṣe pẹ̀lú bí ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù ṣe dára sí tàbí ṣe kópa si, bí kì í bá ṣe èsì ìfẹsẹ̀wọnsẹ̀ tí ó bá wáyé lẹ́yìn sáà ìfigagbága méjèèjì," +Ni bayii, iko agbaboolu Real madrid yoo gbalejo Juventus ni papa isere Santiago, bee si ni, Bayern Munich yoo gbalejo Sevila ni papa isere Alliance Arena. Ní báyìí, ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù Real madrid yóò gbàlejò Juventus ni pápá ìṣeré Santiago, bẹ́ẹ̀ sì ni, Bayern Munich yóò gbàlejò Sevila ní pápá ìṣeré Alliance Arena. +--- Oyema fako yo ninu iwe-itan, Ezuruike, Ndidi gba ami-eye goolu. --- Oyema fakọ yọ nínú ìwe-ìtàn, Ezuruike, Ndidi gbà àmì-ẹ̀yẹ góòlù. +Iko Naijiiria n kopa ribiribi ninu idije Commonwealth games to n lo lowo lorile-ede Australia. Ikọ̀ Nàìjííríà ń kópa ribiribi nínú ìdíje Commonwealth games tó ń lọ lọ́wọ́ lórílẹ̀-èdè Australia. +Esther Oyema fitan bale lagbaaye ninu ere idaraya irin gbigbe (Para powerlifter), O fitan bale leyin ti o gba ami-eye goolu saaju awon akeegbe re ti won jo kopa. Esther Oyema fìtàn balẹ̀ lágbàáyé nínú eré ìdárayá irin gbígbé (Para powerlifter), Ó fìtàn balẹ̀ lẹ́yìn tí ó gba àmì-ẹ̀yẹ góòlù ṣaájú àwọn akẹẹgbẹ́ rẹ̀ tí wọ́n jọ kópa. +Oyema gbe ikun irin ti o le lokanlelogoje Kilo (141.6kg), saaju akeegbe re Lucy Ejike, ti o gbe ikun irin ti o le lokanlelaaadoje Kilo (131.4kg). Oyema gbé ìkún irin tí ó lé lọ́kànlélógóje Kílò (141.6kg), ṣaájú akẹẹgbẹ́ rẹ̀ Lucy Ejike, tí ó gbé ìkùn irin tí ó lé lọ́kànléláàádóje Kílò (131.4kg). +Bakan naa, ninu eka irin gbigbe tawon okunrin, Roland Ezuruike tuko Naijiiria gba ami-eye goolu, leyin ti o gbe ikun irin iwon ti o le lokoolenigba-o-le-merin Kilo (224.3kg). Bákan náà, nínú ẹ̀ka irin gbígbé tàwọn ọkùnrin, Roland Ezuruike tukọ̀ Nàìjííríà gba àmì-ẹ̀yẹ góòlù, lẹ́yìn tí ó gbé ìkún irin ìwọ̀n tí ó lé lókòólénígba-ó-lé-mẹ́rin Kílò (224.3kg). +Akeegbe re, Paul Kehinde gba ami-eye ipo keta ti n se, silver leyin ti o gbe ikun irin iwon ti o le lokoolenigbadinkan Kilo (219.9kg). Akẹẹgbẹ́ rẹ̀, Paul Kẹ́hìndé gba àmì-ẹ̀yẹ ipò kẹta tí ń ṣe, silver lẹ́yìn tí ó gbé ìkún irin ìwọ̀n tí ó le lókòólénígbadínkan Kílò (219.9kg). +Ewe, ni eka irin wuwo gbigbe, Ndidi Nwosu gba ami-eye goolu lati so apapo ami-eye iko Naijiiria di mejo, goolu merin ati Silver merin lapapo. Ẹ̀wẹ̀, ní ẹ̀ka irin wúwo gbígbé, Ndidi Nwosu gba àmì-ẹyẹ góòlù láti sọ àpapọ̀ àmì-ẹyẹ ikọ̀ Nàìjííríà di mẹ́jọ, góòlù mẹ́rin àti Silver mẹ́rin lápapọ̀. +--- Harry Kane: Ireti wa pe maa ba Salah laipe. --- Harry Kane: Ìrètí wà pé màá bá Salah láìpẹ́. +Agbaboolu owo iwaju fun iko agbaboolu Tottenham Hotspur, Harry Kane ni ireti pe laipe laijina oun yoo saaju akeegbe re to n kopa fun iko agbaboolu Liverpool FC, Mohamed Salah ninu idije dupo agbaboolu ti yoo gba boolu sagbon julo (Golden Boot award) ninu idije boolu ile Geesi (English Premier League) ti saa 2017/2018 to n lo lowo yii. Agbábọ́ọ̀lù ọwọ́ iwájú fún ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù Tottenham Hotspur, Harry Kane ní ìrètí pé láìpẹ́ láìjìnà òun yóò ṣaájú akẹẹgbẹ́ rẹ̀ tó ń kópa fún ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù Liverpool FC, Mohamed Salah nínú ìdíje dupò agbábọ́ọ̀lù tí yóò gba bọ́ọ̀lù ṣágbọ̀n jùlọ (Golden Boot award) nínú ìdíje bọ́ọ̀lù ilé Gẹ̀ẹ́sí (English Premier League) ti sáà 2017/2018 tó ń lọ lọ́wọ́ yìí. +Bakan naa, ni kane tun n gbero lati ran iko agbaboolu re lowo lati pari idije saa EPL todun yii sipo ti o dara lori tabili, bee si ni. Bákan náà, ní kane tún ń gbérò láti ran ikọ̀ àgbábọ́ọ̀lù rẹ̀ lọ́wọ́ láti parí ìdíje sáà EPL tọdún yìí sípò tí ó dára lórí tábìlì, bẹ́ẹ̀ sì ni. +Kane n gbero lati pari idije saa yii gege bi agbaboolu ti o gba boolu sagbon julo fun igba keta lera won. Kane ń gbèrò láti parí ìdíje sáà yìí gẹ́gẹ́ bí agbábọ́ọ̀lù tí ó gbá bọ́ọ̀lù ságbọ̀n jùlọ fún ìgbà kẹta léra wọn. +Gege bi Kane se so lasiko to n ba awon akoroyin soro, Mo ni igbagbo pe mo si le se e, ti mo ba le pa okan po ninu awon ifesewonse ti o ku. Gẹ́gẹ́ bí Kane ṣe sọ lásìkò tó ń bá àwọn akọ̀ròyìn sọ̀rọ̀, Mo ní ìgbàgbọ́ pé mo ṣì lè ṣe é, tí mo bá le pa ọkàn pọ̀ nínú àwọn ìfẹsẹ̀wọnsẹ̀ tí ó kù. +Spurs yoo maa waako pelu iko agbaboolu Manchester City ninu idije EPL lojo Aiku, osu kerin, ki won o to koju iko Manchester United ninu ifesewonse ipele keji si asekagba idije FA Cup. Spurs yóò máa wàákò pẹ̀lú ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù Manchester City nínú ìdíje EPL lọ́jọ́ Àìkú, oṣù kẹrin, kí wọn ó tó kojú ikọ̀ Manchester United nínú ìfẹsẹ̀wọnsẹ̀ ipele kejì sí àṣekágbá ìdíje FA Cup. +--- Ifigagbaga ipele keta si asekagba idije UEFA Champions League. --- Ìfigagbága ipele kẹta sí àṣekágbá ìdíje UEFA Champions League. +--- Ahmed Musa, Moses Simon dara po mo igbimo to n sakoso DW sports. --- Ahmed Musa, Moses Simon dara pọ̀ mọ́ ìgbìmọ̀ tó ń ṣàkóso DW sports. +Ahmed Musa ati akeegbe re Moses Simon ti dara po mo igbimo to n sakoso DW sports. Ahmed Musa àti akẹẹgbẹ́ rẹ̀ Moses Simon ti dara pọ̀ mọ́ ìgbìmọ̀ tó ń ṣàkóso DW sports. +Ni bayii eyi tumo si pe, awon mejeeji yoo wa lara isakoso katakara iko agbaboolu ti awon agbaboolu ba fe kopa fun. Ní báyìí èyí túmọ̀ sí pé, àwọn méjéèjì yóò wà lára ìṣàkóṣo kátàkára ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù tí àwọn agbábọ́ọ̀lù bá fẹ́ kópa fún. +Ewe, latari didara po mo igbimo isakoso DW sport ohun, eyi lo fopin si ibasepo Musa ati Tony Harris, leni ti isakoso katakara Ahmed Musa lati dara po mo iko agbaboolu lorisirisi wa lowo re, beere lati igba ti o kuro ninu iko agbaboolu Kano Pillars lo si ile okere. Ẹ̀wẹ̀, látàrí dídara pọ̀ mọ́ ìgbìmọ̀ iṣàkóso DW sport ọ̀hún, èyí ló fòpin sí ìbáṣepọ̀ Musa àti Tony Harris, lẹ́ni tí ìṣàkóso kátàkárà Ahmed Musa láti dara pọ̀ mọ́ ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù lóríṣiríṣi wà lọ́wọ́ rẹ̀, bẹ̀ẹ̀rẹ̀ láti ìgbà tí ó kúrò nínú ikọ̀ agbábóòlù Kano Pillars lọ sí ilẹ̀ òkèrè. +Bakan naa, Moses Simon wa labe isakoso katakara Tony Harris. Bákan náà, Moses Simon wà lábẹ́ ìṣàkóso kátàkára Tony Harris. +DW sports fi idunnu won han lati ni ibasepo pelu awon agbaboolu mejeeji lori ero ayelujara Twitter won. DW sports fi ìdùnnú wọn hàn láti ní ìbáṣepọ̀ pẹ̀lú àwọn agbábọ́ọ̀lù méjèèjì lórí ẹ̀rọ ayélujára Twitter wọn. +Didara po mo igbimo ohun ni yoo di agbaboolu Super Eagles meje ti yoo maa sise papo pelu DW sports. Dídara pọ̀ mọ́ ìgbìmọ̀ ọ̀hún ni yóò di agbábọ́ọ̀lù Super Eagles méje tí yóò máa ṣiṣẹ́ papọ̀ pẹ̀lú DW sports. +Awon agbaboolu Super Eagles miiran ti won jo maa sise papo bayii ni: Bryan Idowu, Shehu Abdulahi, Henry Onyekuru, Oghenekaro Etebo, ati Mikel Agu. Àwọn agbábọ́ọ̀lù Super Eagles mìíràn tí wọ́n jọ máa ṣiṣẹ́ papọ̀ báyìí ni: Bryan Ìdòwú, Shehu Abdulahi, Henry Onyekuru, Oghenekaro Etebo, àti Mikel Agu. +--- Iko merinlelogota (64) yoo kopa ninu ere idije boolu Mike Okonkwo. --- Ikọ̀ mẹ́rìnlélọ́gọ́ta (64) yóò kópa nínú eré ìdíje bọ́ọ̀lù Mike Okonkwo. +Iko agbaboolu merinlelogota ni won ti bowo lu bayii pe won yoo kopa ninu ere idije boolu Bishop Mike Okonkwo Football Championship 2018, eyi ti yoo waye ni papa isere National Stadium tilu Eko, beere lojo karun-un osu karun-un odun ti a wa yii. Ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù mẹ́rìnlélọ́gọ́ta ni wọ́n ti bọwọ́ lù báyìí pé wọn yóò kópa nínú eré ìdíje bọ́ọ̀lù Bishop Mike Okonkwo Football Championship 2018, èyí tí yóò wáyé ní pápá ìṣeré National Stadium tìlú Èkó, bẹ̀ẹ̀rẹ̀ lọ́jọ́ karùn-ún oṣù karùn-ún ọdún tí a wà yìí. +Gege bi awon ti o sagbateru idije naa, idije ohun ni iko agbaboolu obinrin otooto mejo yoo kopa ninu re fun igba akoko. Gẹ́gẹ́ bí àwọn tí ó ṣagbátẹrù ìdíje náà, ìdíje ọ̀hún ni ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù obìnrin ọ̀tọ̀ọ̀tọ̀ mẹ́jọ yóò kópa nínú rẹ̀ fún ìgbà àkọ́kọ́. +Gege bi alaga igbimo ti o sagbateru idije ohun, ogbeni Malachy Ndubuzor, O se e lalaye pe, won yoo rii daju lati foju sile mu awon agbaboolu ti o ba fakoyo ninu idije naa sinu iko agbaboolu TREM Football Academy. Gẹ́gẹ́ bí alága ìgbìmọ́ tí ó ṣagbátẹrù ìdíje ọ̀hún, ọgbẹ́ni Malachy Ndubuzor, Ó ṣe é lálàyé pé, wọn yóò ríi dájú láti fojú sílẹ̀ mú àwọn agbábọ́ọ̀lù tí ó bá fakọyọ nínú ìdíje náà sínú ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù TREM Football Academy. +Asekagba idije eka mejeeji, ti n se iko okunrin ati tobinrin, yoo waye ni ile-iwe giga fafiti onimo-ero Yaba College of Technology lojo kinni osu kesan-an odun ti a wa yii niluu Eko. Àṣekágbá ìdíje ẹ̀ka méjéèjì, tí ń ṣe ikọ̀ ọkùnrin àti tobìnrin, yóò wáyé ní ilé-ìwé gíga fáfìti onímọ̀-ẹ̀rọ̀ Yaba College of Technology lọ́jọ́ kínní oṣù kẹsàn-án ọdún tí a wà yìí nílùú Èkó. +"""Agbaboolu iko Super Eagles teleri, Waheed Akanni, ti o je alejo pataki lasiko iyikoto ifigagbaga idije ohun, gboriyin pupo fun Bishop Mike Okonkwo fun akitiyan to n ko lati gbe idije ohun laruge lodoodun." """Agbábọ́ọ̀lù ikọ̀ Super Eagles tẹ́lẹ̀rí, Waheed Akanni, tí ó jẹ́ àlejò pàtàkì lásìkò ìyíkoto ìfigagbága ìdíje ọ̀hún, gbórìyìn púpọ̀ fún Bishop Mike Okonkwo fun akitiyan tó ń kò láti gbé ìdíje ọ̀hún lárugẹ lọ́dọọdún." +O fikun-un pe, idije ohun yoo se iranwo lati sawari awon odo ti o lebun ere boolu afesegba. Ò fikún-un pé, ìdíje ọ̀hún yóò ṣe ìrànwọ́ láti ṣàwárí àwọn ọ̀dọ́ tí ò lẹ́bùn eré bọ́ọ̀lù àfẹsẹ̀gbá. +--- Arsenal, Atletico gbe enu le ipele keji si asekagba Europa League. --- Arsenal, Atletico gbé ẹnu lé ìpele kejì sí àṣekágbá Europa League. +Iko agbaboolu Arsenal kopa daradara ninu ifesewonse ipele keta si asekagba idije Europa League, leyin ti o fagba han iko agbaboolu CSKA Moscow pelu ami-ayo merin sookan (4-1) ninu ifigagbaga akoko ifesewonse naa, bakan naa si ni, iko agbaboolu Atletico Madrid ko gbeyin, leyin ti iko ohun naa fagba han Sporting Lisbon pelu ami-ayo meji soodo (2-0) lojobo (Thursday). Ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù Arsenal kópa dáradára nínú ìfẹsẹ̀wọnsẹ̀ ìpele kẹta sí àṣekágbá ìdíje Europa League, lẹ́yìn tí ó fàgbà han ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù CSKA Moscow pẹ̀lú àmì-ayò mẹ́rin sóókan (4-1) nínú ìfigagbága àkọ́kọ́ ìfẹsẹ̀wọnsẹ̀ náà, bákan náà sì ni, ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù Atletico Madrid kò gbẹ́yìn, lẹ́yìn tí ikọ̀ ọ̀hún náà fàgbà han Sporting Lisbon pẹ̀lú àmì-ayò méjì sóódo (2-0) lọ́jọ́bọ (Thursday). +Iko agbaboolu Lazio naa gbo ewuro soju Salzburg pelu ami-ayo merin si meji (4-2), bee si ni iko agbaboolu RB Leipzig fagba han Olympique de Marseille pelu ami-ayo kan soodo (1-0). Ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù Lazio náà gbo ewúro sójú Salzburg pẹ̀lú àmì-ayò mẹ́rin sí méji (4-2), bẹ́ẹ̀ sì ni ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù RB Leipzig fạ̀gbạ̀ han Olympique de Marseille pẹ̀lú àmì-ayò kan sóódo (1-0). +Koke gba ami-ayo kinni wole niseeju perete ti ifesewonse ohun beere, ki Antoine Griezmann ko to foba le e ki saa akoko o to wa si ipari. Koke gbá àmì-ayò kínní wolé níṣẹ̀ẹ́jú péréte tí ìfẹsẹ̀wọnsẹ̀ ọ̀hún bẹ̀ẹ̀rẹ̀, kí Antoine Griezmann kó tó fọba lé e kí sáà àkọ́kọ́ ó tó wá sí ìparí. +--- Commonwealth 2018: Naijiiria fagba han Malaysia ninu ifigagbaga boolu ori tabili. --- Commonwealth 2018: Nàìjííríà fàgbà han Malaysia nínú ìfigagbága bọ́ọ̀lù orí tábìlì. +Iko agbaboolu ori tabili Naijiiria ti beere ifigagbaga won ninu idije Commonwealth Games to n lo lowo lorile-ede Australia. Ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù orí tábílì Nàìjííríà ti bẹ̀ẹ̀rẹ̀ ìfigagbága wọn nínú ìdíje Commonwealth Games tó ń lọ lọ́wọ́ lórílẹ̀-èdè Australia. +Iko Naijiiria fagba han Malaysia ati Belize ninu ifigagbaga akoko ti o waye lojobo. Ikọ̀ Nàìjííríà fàgbà han Malaysia àti Belize nínú ìfigagbága àkọ́kọ́ tí ó wáyé lọ́jọ́bọ̀. +Olajide Omotayo fagba han Chee Feng olukopa fun Malaysia pelu ami-ayo metala si mokanla (13-11), marundinlogun si metala (15-13), mokanla si meje (11-7) ni itelentele. Olájídé Ọmọ́táyò fàgbà han Chee Feng olùkópa fún Malaysia pẹ̀lú àmì-ayò mẹ́tàlá sí mọ́kànlà (13-11), márùndínlógún sí mẹ́tàlá (15-13), mọ́kànlá sí méje (11-7) ní ìtẹ̀léǹtẹ̀lé. +Ni bayii, Abiodun yoo lo koju Javen Choong lati Malaysia ati Terry Su lati Belize, bee si ni Jamiu naa yoo lo koju Rohit Pagarani lati Belize. Ní báyìí, Abiodun yóò lọ kojú Javen Choong láti Malaysia àti Terry Su láti Belize, bẹ́ẹ̀ sì ni Jamiu náà yóò lọ kojú Rohit Pagarani láti Belize. +Idije Commonwealth Games yii, ni yoo di igba ketala ti Naijiiria yoo kopa ninu re lati odun 1950. Ìdíje Commonwealth Games yìí, ni yóò di ìgbạ̀ kẹtàlá tí Nàìjíírìà yóò kọpà nínú rẹ̀ láti ọdún 1950. +Ewe, iko Naijiiria yoo maa foju sona lati tun fitan miiran bale ti yoo koja eyi ti orile-ede ohun ni tele ninu irufe idije naa ti o waye lodun 1994 ni Canada, leyin ti won gba ami-eye metadinlogoji ninu idije naa. Ẹ̀wẹ̀, ikọ̀ Nàìjííríà yóò máa fojú sọ́nà láti tún fìtàn mìíràn balẹ̀ tí yóò kọjá èyí tí orílẹ̀-èdè ọ̀hún ní tẹ́lẹ̀ nínú irúfẹ̀ ìdíje náà tí ó wáyé lọ́dún 1994 ní Canada, lẹ́yìn tí wọ́n gba àmì-ẹ̀yẹ mẹ́tàdínlógójì nínú ìdíje náà. +Bakan naa, ninu idije Commonwealth Games ti o waye ni Glasgow, lorile-ede Scotland lodun 2014, Naijiiria gba ami-eye merindinlogoji, ti n se (11 Gold, 11 silver ati 14 bronze). Bákan náà, nínú ìdíje Commonwealth Games tí ó wáyé ní Glasgow, lórílẹ̀-èdè Scotland lọdún 2014, Nàìjííríà gba àmì-ẹ̀yẹ mẹ́rìndínlógójì, tí ń ṣe (11 Gold, 11 silver ati 14 bronze). +Ni ipari, idije Commonwealth 2018 ohun ti o beere lojoru, ni ireti wa pe yoo pari lojo karundinlogun osu kerin odun ti a wa yii. Ní ìparí, ìdíje Commonwealth 2018 ọ̀hún tí ó bẹ̀ẹ̀rẹ̀ lọ́jọ́rú, ní ìrètí wà pé yóò parí lọ́jọ́ karùndínlógún oṣù kẹrin ọdún tí a wà yìí. +--- Sally Pearson: Ibanuje lo je pe mi o ni tesiwaju ninu idije Commonwealth. --- Sally Pearson: Ìbànújẹ́ ló jẹ́ pé mi ò ní tẹ̀síwájú nínú ìdíje Commonwealth. +Sally Pearson omobibi orile-ede Australia, ti o tun je olukopa ti o dara julo lagbaaye ninu ere sisa hurdles ni ko ni tesiwaju ninu idije Commonwealth Games to n lo lowo latari ifarapa ti o ni lese, leyii ti o si mu yeba kikopa ninu ere-idaraya ohun fun odun kan. Sally Pearson ọmọbíbí orílẹ̀-èdè Australia, tí ó tún jẹ olùkópa tí ó dára jùlọ lágbàáyé nínú eré sísá hurdles ni kò ní tẹ̀síwájú nínú ìdìjé Commonwealth Games tó ń lọ lọ́wọ́ látàrí ìfarapa tí ó ní lẹ́sẹ̀, léyìí tí ó sì mú yébà kíkópa nínú eré-ìdárayá ọ̀hún fún ọ̀dún kan. +--- Dalung ro iko Naijiiria lati lo fakoyo ninu idije Commonwealth. --- Dalung rọ ikọ̀ Nàìjííríà láti lọ fakọyọ nínú ìdíje Commonwealth. +Minisita to n ri si ere-idaraya ati idagbasoke awon odo ni Naijiiria, ogbeni Solomon Dalung, ti ro iko Naijiiria ti yoo lo soju ninu oniruuru idije ere-idaraya Commonwealth Games ti yoo waye lorile-ede Australia lati kopa daradara. Mínísítà tó ń rí sí eré-ìdárayá àti ìdàgbàsóke àwọn ọ̀dọ́ ní Nàìjììríà, ọ̀gbẹ́ni Solomon Dalung, ti rọ ikọ̀ Nàìjííríà tí yóò lọ sojú nínú onírúurú ìdíje eré-ìdárayá Commonwealth Games tí yóò wáyé lórílẹ̀-èdè Australia láti kópa dáradára. +Ninu oro agbeleko re, eyi ti amugbalegbee pataki si minisita ohun ni eka iroyin ati oro ifitonileti se so, ogbeni Nneka Ikem-Anibeze, O ni, minisita gba won niyanju lati lo soju orile-ede Naijiiria daradara. Nínú ọ̀rọ̀ àgbélẹ̀kọ̀ rẹ̀, èyí tí àmúgbálẹ́gbẹ̀ẹ́ pàtàkì sí mínísítà ọ̀hún ní ẹ̀ka ìròyìn àti ọ̀rọ̀ ìfitóniléti ṣe sọ, ogbeni Nneka Ikem-Anibeze, Ó ní, mínísítà gbà wọ́n níyànjú láti lọ sojú orílẹ̀-èdè Nàìjííríà dáradára. +O soro naa di mimo ni kete ti won pari ayeye isiso loju eegun lati beere idije ohun, ti won si kede iko ti yoo maa soju Naijiiria. Ò sọ̀rọ̀ náà di mímọ̀ ní kété tí wọ́n parí ayẹyẹ ìṣíṣọ lójú eégún láti bẹ̀ẹ̀rẹ̀ ìdíje ọ̀hún, tí wọ́n sì kéde ikọ̀ tí yóò máa sojú Nàìjííríà. +Mo rii pe, e ti n foju sona lati beere sini n kopa, leyii ti o fara han pe, e ti gbaradi lopolopo fun idije yii. Mo ríi pé, ẹ ti ń fojú sọ́nà láti bẹ̀ẹ̀rẹ̀ síní ń kópa, léyìí tí ó fara hàn pé, ẹ ti gbáradì lọ́pọ̀lọpọ̀ fún ìdíje yìí. +Ni fikun un pe, ireti aare Buhari ni lati rii pe, oruko Naijiiria goke agba, ki orile-ede ohun si fakoyo ninu idije naa. Ni fikún un pé, ìrètí ààrẹ Buhari ni láti ríi pé, orúkọ Nàìjííríà gòkè àgbà, kí orílẹ̀-èdè ọ̀hún sì fakọyọ nínú ìdíje náà. +Ayeye isiso loju eegun ohun ni o waye lati se ikini kaabo awon iko orile-ede kookan ti yoo maa kopa ninu idije ohun pelu orin, ilu ati ijo latowo egbe onijo Munujali. Ayẹyẹ ìṣíṣọ lójú eégún ọ̀hún ni ó wáyé láti ṣe ìkíni káàbọ̀ àwọn ikọ̀ orílẹ̀-èdè kọ̀ọ̀kan tí yóò máa kópa nínú ìdíje ọ̀hún pẹ̀lú orin, ìlù àti ijó látọwọ́ ẹgbẹ́ oníjó Munujali. +Ewe, olukopa ti o ba gba ami-eye goolu (Gold) yoo lanfaani si eedegbaata owo dola ($5,000), ami-eye ipo keji (Silver) yoo gba eedegbaaji owo dola ($3,000), bee sini ami-eye ipo keta (bronze) yoo gba egbaa owo dola ($2,000). Ẹ̀wẹ̀, olùkópa tí ó bá gba àmì-ẹ̀yẹ góòlù (Gold) yóò láǹfààní sí ẹ̀ẹ́dẹ́gbààta owó dọ́là ($5,000), àmì-ẹ̀yẹ̀ ipò kejì (Silver) yóò gba ẹ̀ẹ́dẹ́gbàajì owó dọ́là ($3,000), bẹ́ẹ̀ sìni àmì-ẹ̀yẹ ipò kẹta (bronze) yóò gba ẹgbàá owó dọ́là ($2,000). +Lara awon eniyan jankanjankan ti o tun ye ayeye idije ohun si la ti ri asoju Naijiiria sorile-ede Australia, ogbeni Bello Husseini , bee si ni aare teleri ati aare ti o wa lori alefa bayii ti igbimo to n ri si idije Olympic ni Naijiiria Nigeria Olympic Committee (NOC), naa ko gbeyin, Sani Ndanusa ati Habu Gumel. Lára àwọn ènìyàn jàǹkànjàǹkàn tí ó tún yẹ́ ayẹyẹ ìdíje ọ̀hún sí la ti rí aṣojú Nàìjííríà sórílẹ̀-èdè Australia, ọ̀gbẹ́ni Bello Husseini , bẹ́ẹ̀ sì ni ààrẹ tẹ́lerí àti ààrẹ tí ó wà lórí àléfà báyìí ti ìgbìmọ̀ tó ń rí sí ìdíje Olympic ní Nàìjííríà Nigeria Olympic Committee (NOC), náà kò gbẹ́yìn, Sani Ndanusa àti Habu Gumel. +Ayeye lati beere idije XXI Commonwealth Games naa yoo waye laago meje ojoruu, ni papa isere Carrara ni Gold Coast, Australia. Ayẹyẹ láti bẹ̀ẹ̀rẹ̀ ìdíje XXI Commonwealth Games náà yóò wáyé láago méje ọjọ́rùú, ní pápá ìṣeré Carrara ní Gold Coast, Australia. +--- Cristiano Ronaldo dupe lowo awon ololufe Juventus. --- Cristiano Ronaldo dúpé lọ́wọ́ àwọn olólùfẹ́ Juventus. +--- Ifesewonse idije boolu afesegba NPFL ti yoo waye lonii. --- Ìfẹsẹ̀wọ̀nṣẹ̀ ìdíje bọ́ọ̀lù àfẹsẹ̀gbá NPFL tí yóò wáyé lónìí. +Eyi ni awon ifesewonse ti yoo maa waye ninu idije orile-ede Naijiiria NPFL lonii: Èyí ni àwọn ìfẹsẹ̀wọnsẹ̀ tí yóò máa wáyé nínú ìdíje orílẹ̀-èdè Nàìjííríà NPFL lónìí: +--- West Brom ati Alan Pardew fenu ko lati fopin si ibasepo won. --- West Brom àti Alan Pardew fẹnu kò láti fòpin sí ìbaṣepọ̀ wọn. +Pardew ni iko ohun gba ni osu merin seyin ni ireti pe yoo mu ayipada otun de ba iko naa lori tabili idije (EPL), sugbon omi po ju oka lo. Pardew ni ikọ̀ ọ̀hún gbà ní oṣù mẹ́rin sẹ́yìn ní ìrètí pé yóò mú àyípadà ọ̀tun dé bá ikọ̀ náà lórí tábìlì ìdíje (EPL), ṣùgbọ́n omi pọ̀ ju ọkà lọ. +--- Ogunbowale, Azubuike ran iko won lowo lati jawe olubori. --- Ògúnbọ̀wálé, Azubuike rán ikọ̀ wọn lọ́wọ́ láti jáwé olúborí. +Arike Ogunbowale ran iko agbaboolu afowogba re Notre Dame lati gba ife-eye idije National Collegiate Athletic Association (NCAA) todun 2018 pelu ami-ayo okanlelogota si mejidinlogota (61-58) lati fagba han Mississippi State. Àríkẹ́ Ògúnbọ̀wálé ran ikọ̀ agbábọ́��̀lù àfọ́wọ́gbá rẹ̀ Notre Dame láti gba ife-ẹ̀yẹ ìdíje National Collegiate Athletic Association (NCAA) tọdún 2018 pẹ̀lú àmì-ayò ọ̀kànlélọ́gọ́ta sí mẹ́jìdínlọ́gọ́ta (61-58) láti fàgbà han Mississippi State. +Ewe, iseju perete die toku ki ifigagbaga ohun wa si ipari ni Ogunbowale ju boolu wole sinu agbon Mississippi State lati ran Notre Dame lowo gba ife-eye idije NCAA tawon obinrin akoko lati odun 2001, eyi ti o si di eekeji iru re ti iko ohun ti gba bayii. Ẹ̀wẹ̀, ìṣẹ́jú péréte díẹ̀ tókù kí ìfigagbága ọ̀hún wá sí ìparí ni Ògúnbọ̀wálé ju bọ́ọ̀lù wọlé sínú agbọ̀n Mississippi State láti ran Notre Dame lọ́wọ́ gba ife-ẹ̀yẹ ìdíje NCAA tàwọn obìnrin àkọ́kọ́ láti ọdún 2001, èyí tí ó sì di èèkejì irú rẹ̀ tí ikọ̀ ọ̀hún ti gbà báyìí. +Leyin ti iko ohun fagba han Connect cut lojo Eti (Friday) ninu ipele keji si asekagba idije naa, jijawe olubori lojo Aiku Sunday ninu asekagba idije naa je ohun iyalenu ti o si tun fitan bale ninu iwe itan idije naa. Lẹ́yìn tí ikọ̀ ọ̀hún fàgbà han Connect cut lọ́jọ́ Ẹtì (Friday) nínú ìpele kejì sí àṣekágbá ìdíje náà, jíjáwé olúborí lọ́jọ́ Àìkú Sunday nínú àṣekágbá ìdíje náà jẹ́ ohun ìyàlẹ́nu tí ó sì tún fìtàn balẹ̀ nínú ìwé ìtàn ìdije náà. +"Ogunbowale so pe,""Lati se iru eleyii ninu ose kan pere, o je ohun itan ninu idije boolu afowogba yii,"" Ogunbowale ju boolu ami metadinlogbon wole ninu ipele keji asekagba ohun lojo Eti (Friday), leyii ti o mu un gba ami-eye olukopa ti o tayo julo ninu idije ohun." "Ògúnbọ̀wálé sọ pé,""Láti ṣe irú eléyìí nínú ọ̀sẹ̀ kan péré, ó jẹ́ ohun ìtàn nínú ìdíje bọ́ọ̀lù àfọwọ́gbá yìí,"" Ògúnbọ̀wálé ju bọ́ọ̀lù àmì mẹ́tàdínlọ́gbọ̀n wọlé nínú ìpele kejì àṣekágbá ọ̀hún lọ́jọ́ Ẹti ̀(Friday), léyìí tí ó mú un gba àmì-ẹ̀yẹ olùkópa tí ó tayo jùlọ nínú ìdíje ọ̀hún." +Mo ti gbaradi pupo fun iru akoko yii, opo olukopa lo n fe lati lowo ninu ami-ayo ti yoo ran iko re lowo gba ife-eye, sugbon gbigbaradi saaju ifigagbaga se pataki. Mo ti gbáradì púpọ̀ fún irú àkókò yìí, ọ̀pọ̀ olùkópa ló ń fẹ́ láti lọ́wọ́ nínú àmì-ayò tí yóò ran ikọ̀ rẹ̀ lọ́wọ́ gba ife-ẹ̀yẹ, ṣùgbọ́n gbígbáradì ṣaájú ìfigagbága ṣe pàtàkì. +"""Baba Ogunbowale, Gregory, je omobibi Naijiiria, ti o si feran boolu afesegba ati boolu afowogba (rugby), bee sini iya re, Yolanda, je omo bibi Amerika ti o si tun je oluko." """Bàbá Ògúnbọ̀wálé, Gregory, jẹ́ ọmọbíbí Nàìjííríà, tí ó sì fẹ́ràn bọ́ọ̀lù àfẹsẹ̀gbá àti bọ́ọ̀lù àfọwọ́gbá (rugby), bẹ́ẹ̀ sìni ìyá rẹ̀, Yolanda, jé ọmo bíbí Amẹ́ríkà tí ó sì tún jẹ́ olùkọ́." +Bakan naa, ninu irufe idije NCAA tawon okunrin, iko agbaboolu Kansas, ti Udoka Azubuike n kopa fun, padanu ipele keji si asekagba idije ohun sowo Villanova pelu ami-ayo marundinlogorun-un si mokandinlogorin (95-79). Bákan náà, nínú irúfẹ́ ìdíje NCAA tàwọn ọkùnrin, ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù Kansas, tí Udoka Azubuike ǹ kópa fún, pàdánù ìpele kejì sí àṣekágbá ìdíje ọ̀hún sọ́wọ́ Villanova pẹ̀lú àmì-ayò márùndínlọ́gọ́rùn-ún sí mọ́kàndínlọ́górin (95-79). +--- Eko nla ni pipadanu sowo Serbia je fun wa – Dalung --- Ẹ̀kọ́ ńlá ni pípàdánù sọ́wọ́ Serbia jẹ́ fún wa – Dalung +Minisita to n ri si ere idaraya ati idagbasoke ere idaraya ni Naijiria, Solomon Dalung so pe, inu ijoba ko baje rara latari pipadanu ifesewonse oloreejore keji sowo Serbia lojo Isegun (Tuesday). Mínísítà tó ń rí sí eré ìdárayá àti ìdàgbàsókè eré ìdárayá ní Nàìjíríà, Solomon Dalung sọ pé, inú ìjọba kò bàjẹ́ rárá látàrí pípàdánù ìfẹsẹ̀wọnsẹ̀ ọlọ́rẹ̀ẹ́jọ̀ré kejì sọ́wọ́ Serbia lọ́jọ́ Ìṣẹ́gun (Tuesday). +Minisita soro naa di mimo fun awon akoroyin leyin ipade apero igbimo ijoba toro kan gbangban Federal Executive Council (FEC) ti won se pelu aare Muhammadu Buhari. Mínísítà sọ̀rọ̀ náà di mímọ̀ fún àwọn akọ̀ròyìn lẹ́yìn ìpàdé àpérò ìgbìmọ̀ ìjọba tọ́rọ̀ kàn gbàngbàn Federal Executive Council (FEC) tí wọ́n ṣe pẹ̀lú ààrẹ Muhammadu Buhari. +Gege bi O se so, O ni, pipadanu ifesewonse naa se afihan awon kudie-kudie to ku fun akonimoogba iko naa ati awon osise ajo NFF ni lati se saaju idije agbaaye ohun to n bo lona. Gẹ́gẹ́ bí Ó ṣe sọ, Ó ní, pípàdánù ìfẹsẹ̀wọnsẹ̀ náà ṣe àfihàn àwọn kùdìẹ̀-kudiẹ tó kù fún akọ́nimọ̀ọ́gbá ikọ̀ náà àti àwọn òṣìṣẹ́ àjọ NFF ní láti ṣe ṣáájú ìdíje àgbááyé ọ̀hún tó ń bọ̀ lọ́nà. +Boya ifesewonse Super Eagles ohun temilorun tabi ko temilorun, temi ni pe, mo ni igboya fun iko naa. Bóyá ìfẹsẹ̀wọnsẹ̀ Super Eagles ọ̀hún tẹ́milọ́rùn tàbí kò tẹ́milọ́rùn, tèmi ni pé, mo ní ìgboyà fún ikọ̀ náà. +Bi a se pegede fun idije agbaaye yii ko rorun rara, bee si ni a ko le maa jawe olubori ninu gbogbo ifesewonse wa. Bí a ṣe pegedé fún ìdíje àgbááyé yìí kò rọrùn rárá, bẹ́ẹ̀ sì ni a kò le máa jáwé olúborí nínú gbogbo ìfẹsẹ̀wọnsẹ̀ wa. +--- Diego Costa- Olugbala ni Messi je fun Argentina. --- Diego Costa- Olùgbàlà ni Messi jẹ́ fún Argentina. +Atamatase iko agbaboolu Atletico Madrid, ti o tun n kopa fun Spain, Diego Costa ti ro Argentina lati dupe pe iko naa ni agbaboolu bi Lionel Messi ninu iko ohun. Atamátàsé ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù Atletico Madrid, tí ó tún ń kópa fún Spain, Diego Costa ti rọ Argentina láti dúpẹ́ pé ikọ̀ náà ní agbábọ́ọ̀lù bí Lionel Messi nínú ikọ̀ ọ̀hún. +Diego Costa ni igbagbo pe, jijawe olubori Spain ninu ifesewonse oloreejore pelu Argentina laisi atamatase ohun, Messi ninu iko naa se afihan bi Messi se se pataki fun Argentina to. Diego Costa ní ìgbàgbọ́ pé, jíjáwé olúborí Spain nínú ìfẹsẹ̀wọnsẹ̀ ọlọ́rẹ̀ẹ́jọ̀rẹ́ pẹ̀lú Argentina láìsí atamátàsé ọ̀hún, Messi nínú ikọ̀ náà ṣe àfihàn bí Messi ṣe ṣe pàtàkì fún Argentina tó. +Spain fagba han Argentina pelu ami-ayo mefa sookan (6-1), ti awon ayo ohun si wa lati owo: Costa, Thiago Alcantara, Iago Aspas ati Isco ti o gba ami-ayo meta wole. Spain fàgbà han Argentina pẹ̀lú àmì-ayò mẹ́fà sóókan (6-1), tí àwọn ayò ọ̀hún sì wá láti ọwọ́: Costa, Thiago Alcantara, Iago Aspas áti Isco tí ó gbá àmì-ayò mẹ́ta wọlé. +Bi o tile je pe, opo lo n bu enu ate lu Messi pe, ko tii kopa daradara to fun orile-ede re bi o se maa n gba boolu fun iko keji ti n se Barcelona, sugbon ni bayii, Costa ro awon ololufe iko agbaboolu Argentina lati dupe pe won ni Messi laaarin won, ti o si fikun oro re pe, ipa Messi ninu iko naa ko se e ye sile rara. Bí ó tilẹ̀ jẹ́ pé, ọ̀pọ̀ ló ń bu ẹnu àtẹ́ lu Messi pé, kò tíì kópa dáradára tó fún orílẹ̀-èdè rẹ̀ bí ó ṣe máa ń gbá bọ́ọ̀lu fún ikọ̀ kejì tí ń ṣe Barcelona, ṣùgbọ́n ní báyìí, Costa rọ àwọn olólùfẹ́ ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù Argentina láti dúpẹ́ pé wọ́n ní Messi láàárín wọn, tí ó sì fikún ọ̀rọ̀ rẹ̀ pé, ipa Messi nínú ikọ̀ náà kò ṣe é yẹ̀ sílẹ̀ rárá. +Costa so pe, O fara han gbangba gbangba pe, bi Messi ko ba kopa ninu iko Argentina, o maa n nira fun iko ohun lati sise po, leyii ti o wa lara bi a se fagba han won pelu ami-ayo ti o toyii. Costa sọ pé, Ó fara hàn gbangba gbangba pé, bí Messi kò bá kópa nínú ikọ̀ Argentina, ó máa ń nira fún ikọ̀ ọ̀hún láti ṣiṣẹ́ pọ́, léyìí tí ó wà lára bí a ṣe fàgbà hàn wọ́n pẹ̀lú àmì-ayò tí ó tóyìí. +"""iru agbaboolu bi Messi ko se e bu enu ate lu." """irú agbábọ́ọ̀lù bí Messi kò ṣe é bu ẹnu àtẹ́ lú." +O ye ki won maa dupe pe won ni Messi lara won ni. Ó yẹ kí wọ́n máa dúpẹ́ pé wọ́n ní Messi lára wọn ni. +Ewe, inu Costa dun pupo lati pada sinu iko Spain, leyin ti o kopa fun iko naa lasiko awon ifesewonse ipegede fun idije agbaaye naa latari wahala ti o koju lasiko re ninu iko agbaboolu Chelsea. Ẹ̀wẹ̀, inú Costa dùn púpọ̀ láti padà sínú ikọ̀ Spain, lẹ́yìn tí o kópa fún ikọ̀ náà lásìkò àwọn ìfẹsẹ̀wọnsẹ̀ ìpegedé fún ìdíje àgbááyé náà látàrí wàhálà tí ó kojú lásìkò rẹ̀ nínú ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù Chelsea. +--- Ipinle Kano mu igberu ba iko agbaboolu mokanlelogoji (41). --- Ìpínlẹ̀ Kano mú ìgbèrú bá ikọ̀ àgbábọ́ọ̀lù mọ́kànlélógójì (41). +Ijoba ipinle Kano ti se itore milionu metala aabo naira (N13.5m) fun iko agbaboolu mokanlelogoji (41) ti won fi ipinle naa se ibugbe. Ìjọba ìpínlẹ̀ Kano ti ṣe ìtọrẹ mílíọ́nù mẹ́tàlá ààbọ̀ náírà (N13.5m) fún ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù mọ́kànlélógójì (41) tí wọ́n fi ìpínlẹ̀ náà ṣe ibùgbé. +Awon Iko agbaboolu meje ti o wa ni eka kinni kookan lanfaani lati gba owo ti o to egberun lona eedegbeta (N500,000), bee sini iko agbaboolu marundinlogun ti o wa ni eka keji kookan oke metadinlogun-lelegbaarun-un (N350,000), ti iko agbaboolu mokandinlogun ti o bo si eka keta si lanfaani lati gba oke mejila-lelegbaarun-un (N250, 000). Àwọn Ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù méje tí ó wà ní ẹ̀ka kìnnì kọ̀ọ̀kan láǹfạ̀ạ̀ní láti gba owó tí ó tó ẹgbẹ̀rún lọ́nà ẹ̀ẹ́dẹ́gbẹ̀ta (N500,000), bẹ́ẹ̀ sìni ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù márùndínlógún tí ó wà ní ẹ̀ka kejì kọ̀ọ̀kan ọ̀kẹ́ mẹ́tàdínlógún-lélẹ́gbàarùn-ún (N350,000), tí ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù mọ́kàndínlógún tí ó bọ́ sí ẹ̀ka kẹta sì láǹfààní láti gba ọ��kẹ́ méjìlá-lélẹ́gbàarùn-ún (N250, 000). +Gomina Abdullahi Ganduje so pe, sise itore owo ohun ni o waye ni ona lati mu idagbasoke ti o yekooro ba iko kookan ni ipinle naa. Gomina Abdullahi Ganduje sọ pé, ṣíṣe ìtọrẹ owó ọ̀hún ni ó wáyé ni ọ̀nà láti mú ìdàgbàsókè tí ó yèkooro bá ikọ̀ kọ̀ọ̀kan ní ìpínlẹ̀ náà. +Inu mi dun pe iko agbaboolu yin se daradara, gege bi ijoba, ojuse wa ni lati ran iko kookan lowo lati tubo maa se daradara sii. A fi n daa yin loju pe a o se atileyin ti o to fun-un yin. Inú mí dùn pé ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù yín ṣe dáradára, gẹ́gẹ́ bí ìjọba, ojúṣe wa ni láti ran ikò kọ̀ọ̀kan lọ́wọ́ láti túbọ̀ máa ṣe dáradára síi. A fi ń dáa yín lójú pé a ó ṣe àtìlẹ́yìn tí ó tó fún-un yín. +Bakan naa, ko ti i pe rara ti a tun se itore awon ohun elo igba boolu fun iko agbaboolu ti o to eedegbeje ni ipinle yii, eleyii ti o wa lara ero wa lati mu igberu ba ere-idaraya ni ipinle yii. Bákan náà, kò tí ì pẹ́ rárá tí a tún ṣe ìtọrẹ àwọn ohun èlò ìgbá bọ́ọ̀lù fún ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù tí ó tó ẹ̀ẹ́dẹ́gbéje ní ìpínlẹ̀ yìí, eléyìí tí ó wà lára èrò wa láti mú ìgbèrú bá eré-ìdárayá ni í̀pínlẹ̀ yìí. +"""O fi kun un pe, boolu afesegba je ere idaraya kan gboogi ti ko se e fowo yepere mu lawujo, o maa n fi aaye ibasepo ti o danmoran sile laarin awon odo ati awon eniyan lapapo." """O fi kún un pé, bọ́ọ̀lù àfẹsègbá jẹ́ eré ìdárayá kan gbòógi tí kò ṣe é fọwọ́ yẹperẹ mú láwùjọ, ó máa ń fi ààyè ìbáṣepọ̀ tí ó dánmọ́rán sílẹ̀ láàrin àwọn ọ̀dọ́ àti àwọn ènìyàn lápapọ̀." +Gomina naa wa ro iko agbaboolu kookan ni ipinle naa lati tubo tepa mose won sii, bee si ni O fi n da won loju pe, isakoso oun yoo sa ipa re lati satileyin ti o to fun won nigba kuugba ati loorekoore. Gómìnà náà wá rọ ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù kọ̀ọ̀kan ní ìpínlẹ̀ náà láti túbọ̀ tẹpá mọ́ṣẹ́ wọn síi, bẹ́ẹ̀ sì nì O fi ń dá wọn lójú pé, ìṣàkóso ọ̀un yóò sa ipá rẹ̀ láti ṣàtìlẹyìn tí ó tó fún wọn nígbà kúùgbà àti lóòrèkóòrè. +--- Awon oloye ninu ajo NFF sabewo si Carl Ikeme. --- Àwọn olóyè nínú àjọ NFF ṣàbẹ̀wò sí Carl Ikeme. +Awon toro kan gbongbon ninu ajo NFF ti lo sabewo si amule iko agbaboolu Super Eagles, Carl Ikeme ti o n gba itoju nile iwosan Christie Clinic, Manchester. Àwọn tọ́rọ̀ kàn gbọ́ngbọ̀n nínú àjọ NFF ti lọ ṣàbẹ̀wò sí amúlé ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù Super Eagles, Carl Ikeme tí ó ń gba ìtọ́jú nílé ìwòsàn Christie Clinic, Manchester. +Ikeme ni awon dokita sayewo pe O ni aisan jejere ninu osu keje odun 2017, ti o si ti n gba itoju lati igba naa. Ikeme ni àwọn dókítà sàyẹ̀wò pé Ó ní àìsàn jẹjẹrẹ nínú oṣù keje ọdún 2017, tí ó sì ti ń gba ìtọjú láti ìgbà náà. +Ninu oro won, agbenuso ajo NFF, Toyin Ibitoye so pe, aare ajo NFF, Amaju Pinnick ni o dari awon igbimo ohun, ti o kun fun igbakeji aare kinni ajo NFF, Seyi Akinwunmi, akowe agba ajo naa Mohammed Sanusi, olusakoso iko Super Eagles, Dayo Enebi ati akonimoomu Alloy Agu lo si ile iwosan naa. Nínú ọ̀rọ̀ wọn, agbẹnusọ̀ àjọ NFF, Tóyìn Ìbítóyè sọ pé, ààrẹ àjọ NFF, Amaju Pinnick ni ó dari àwọn ìgbìmọ̀ ọ̀hún, tí ó kún fún igbákejì ààrẹ kìnní àjọ NFF, Ṣèyí Akínwùnmí, akọ̀wé àgbà àjọ náà Mohammed Sanusi, olùṣàkóso ikọ̀ Super Eagles, Dayọ̀ Enebi àti akọ́nimọ̀ọ́mú Alloy Agu lọ sí ilé ìwòsàn náà. +Pinnick so pe, A mu ikinni wa fun O lati owo ijoba, ajo NFF lapapo, lati wa sabewo mo ibi ti awon dokita ba itoju de. Ni paapaa julo lati so fun O pe a ko gbagbe re nigba kankan, bee sini O si duro digbi ninu iko Super Eagles. Pinnick sọ pé, A mú ìkínni wá fún Ọ láti ọwọ́ ìjọba, àjọ NFF lápapọ̀, láti wá ṣàbẹ̀wò mọ ibi tí àwọn dókítà bá ìtọ́jú dé. Ní pàápàá jùlọ láti sọ fún Ọ pé a kò gbàgbé rẹ nígbà kankan, bẹ́ẹ̀ sìni O ṣì dúró digbí nínú ikọ̀ Super Eagles. +Bakan naa, ni a tun wa beere boya O le je alejo wa pataki ninu ifesewonse oloreejore ti Super Eagles yoo gba pelu England ni papa isere Wembley lojo keji osu kefa. A fe je ko kopa lati siso loju eegun ki ifesewonse ohun o to beere. Bákan náà, ni a tún wá bèèrè bóyá O lè jẹ́ àlejò wa pàtàkì nínú ìfẹsẹ̀wọnsẹ̀ ọlọ́rẹ̀ẹ́jọ̀rẹ́ tí Super Eagles yóò gbá pẹ̀lú England ní pápá ìṣeré Wembley lọ́jọ́ kejì oṣù kẹfà. A fẹ́ jẹ́ kó kópa láti ṣíṣọ lójú eégún kí ìfẹsẹ̀wọnsẹ̀ ọ̀hún ó tó bẹ̀ẹ̀rẹ̀. +Ikeme dahun pe, Inu mi dun pupo fun ife nla ti ajo NFF ati ijoba fi n han mi. Ikeme dáhùn pé, Inú mí dùn púpọ̀ fún ìfẹ́ ńlá tí àjọ NFF àti ìjọba fi ń hàn mí. +Mo si dupe lopolopo fun awon omo Naijiiria fun orisirisi adura atejise ti won maa n fi ranse si mi lori ero ibanisoro mi. Mo sì dúpẹ́ lọ́pọ̀lọpọ̀ fún àwọn ọmọ Nàìjííríà fún oríṣiríṣi àdúrà àtẹ̀jíṣẹ́ tí wọ́n máa ń fi ránṣẹ́ sí mi lórí ẹ̀rọ ìbánisọ̀rọ̀ mi. +--- CAF, NFF sajoyo odun merinlelogoji(44) fun Taribo West. --- CAF, NFF ṣàjọyọ̀ ọdún merinlelogoji(44) fún Tàríbò West. +Ajo to n ri si boolu afesegba nile Afirika (CAF) ti panu po pelu ajo to n ri si boolu afesegba ni Naijiiria (NFF) lati sajoyo ayeye odun merinlelogoji agbaboolu iko Super Eagles teleri Taribo West lojo Aje (Monday). Àjọ tó ń rí sí bọ́ọ̀lù àfẹsẹ̀gbá nílẹ̀ Áfíríkà (CAF) ti panu pọ̀ pẹ̀lú àjọ tó ń rí si bọ́ọ̀lù àfẹsẹ̀gbá ní Nàìjííríà (NFF) láti ṣàjọyọ̀ ayẹyẹ ọdún mẹ́rìnlélógójì agbábọ́ọ̀lù ikọ̀ Super Eagles tẹ́lẹ̀rì Taribo West lọ́jọ́ Ajé (Monday). +Ajo CAF ati NFF se ikinni ohun lori ero ayelujara won lati ki atamatase teleri naa. Àjọ CAF àti NFF ṣe ìkínni ọ̀hún lórí ẹ̀rọ ayélujára wọn láti kí atamátàsé tẹ́lẹ̀rí náà. +Ewe, West beere aye re gege bi agbaboolu ninu iko Obanta United ki o to dara po mo iko agbaboolu miiran lorisirisi O kopa fun Sharks, Enugu Rangers, Julius Berger, Auxerre, Internazionale, AC Milan, Derby County, Kaiserslautern, Partizan, Al-Arabi ati Plymouth Argyle. Ẹ̀wẹ̀, West bẹ̀ẹ̀rẹ̀ ayé rẹ gẹ́gẹ́ bí agbábọ́ọ̀lù nínú ikọ̀ Obanta United kí ó tó dara pọ̀ mọ́ ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù mìíràn lóríṣiríṣi Ó kópa fún Sharks, Enugu Rangers, Julius Berger, Auxerre, Internazionale, AC Milan, Derby County, Kaiserslautern, Partizan, Al-Arabi àti Plymouth Argyle. +Taribo West wa lara iko Super Eagles ti o gba ife-eye idije boolu agbaaye tawon odo tojo ori won koju odun metalelogun lo U-23, 1996 Atlanta Olympic, bee si ni O tun kopa ninu idije Africa Cup of Nations ati idije boolu agbaaye. Taribo West wà lára ikọ̀ Super Eagles tí ó gba ife-ẹ̀yẹ ìdíje bọ́ọ̀lù àgbááyé tàwọn ọ̀dọ́ tọ́jọ́ orí wọn kòju ọ̀dún mẹ́tàlélógún lo U-23̣, 1996 Atlanta Olympic, bẹ́ẹ̀ sì ni Ó tún kópa nínú ìdíje Africa Cup of Nations àti ìdíje bọ́ọ̀lù àgbááyé. +--- ilera Nadal ti pe bayii lati figagbaga ninu idije Davis Cup. --- ìlera Nadal ti pé báyìí láti figagbága nínú ìdíje Davis Cup. +Atamatase agbaboolu afigigba ti o dara julo sikeji lagbaaye, Rafael Nadal ni Spain ti kede bayii pe yoo figagbaga ninu ipele keta si asekagba idije Davis Cup ti won yoo gba pelu Germany niluu Valencia losu to n bo. Atamátàsé agbábọ́ọ̀lù àfigigbá tí ó dára jùlọ sìkejí lágbàáyé, Rafael Nadal ní Spain ti kéde báyìí pé yóò figagbága nínú ìpele kẹta sí àṣekágbá ìdíje Davis Cup tí wọn yóò gbá pẹ̀lú Germany nílùú Valencia lóṣù tó ń bọ̀. +Omo odun mokanlelogbon(31) ohun ni ko tii kopa ninu idije naa lati igba ti o ti ran Spain lowo lati gba ife-eye ohun nigba marun-un otooto, eyi ti o gba keyin lodun 2016 lorile-ede India. Ọmọ ọdún mọ́kànlélọ́gbọ̀n(31) ọ̀hún ni kò tíi kópa nínú ìdíje náà láti ìgbà tí ó ti ran Spain lọ́wọ́ láti gba ife-ẹ̀yẹ ọ̀hún nígbà márùn-ún ọ̀tọ̀ọ̀tọ̀, èyí tí ó gbà kẹ́ỳin lọ́dún 2016 lórílẹ̀-èdè India. +Nadal ni akonimoogba agba iko Spain Sergi Bruguera ti yan papo pelu Pablo Busta, Bautista Agut, David Ferrer ati Feliciano Lopez lati kopa ninu idije naa. Nadal ni akọ́nimọ̀ọ́gbá àgbà ikọ̀ Spain Sergi Bruguera ti yàn papọ̀ pẹ̀lú Pablo Busta, Bautista Agut, David Ferrer àti Feliciano Lopez láti kópa nínú ìdíje náà. +Nadal, siwo lati tesiwaju ninu idije Australian Open ninu osu kinni odun latari ifarapa ti o ni. Nadal, ṣíwọ́ láti tẹ̀síwájú nínú ìdíje Australian Open nínú oṣù kínní ọdún látàrí ìfarapa tí ó ní. +Ewe, bi o tile je pe, ireti wa pe, yoo pada wa kopa ninu idije Mexican Open ninu osu keji, sugbon O ko lati kopa, leyii ti o so o di idije marun-un otooto ti ko tii kopa lera won bayii. Ẹ̀wẹ̀, bí ó tilẹ̀ jẹ́ pé, ìrètí wà pé, yóò padà wá kópa nínú ìdíje Mexican Open nínú oṣù kejì, ṣùgbọ́n Ó kọ̀ láti kópa, léyìí tí ó sọ ọ́ di ìdíje márùn-ún ọ̀tọ̀ọ̀tọ̀ tí kò tíi kópa léra wọn báyìí. +Ni ipari, ifigagbaga ipele keta si asekagba idije Davis Cup ohun yoo waye lojo kefa si ojo kejo inu osu kerin odun ti a wa yii. Ní ìparí, ìfigagbága ìpele kẹta sí àṣekágbá ìdíje Davis Cup ọ̀hún yóò wáyé lọ́jọ́ kẹfà sí ọjọ́ kẹjọ inú oṣù kẹrin ọdún tí a wà yìí. +--- Ifigagbaga pelu Parker yoo lagbara gan-an – Joshua --- Ìfigagbága pẹ̀lú Parker yóò lágbára gan-an – Joshua +Oluja omo bibi ile Biritiko, eni ti ami-eye beliti igbadi WBA ati IBF wa lowo re bayii, Anthony Joshua so pe ifigagbaga oun pelu Joseph Parker ti yoo waye ni gbagede Principality Stadium ni Cardiff lojo abameta (Saturday) yoo lagbara gan-an. Olùjà ọmọ bíbí ilẹ̀ Bìrìtìkó, ẹni tí àmì-ẹ̀yẹ bẹ́lítì ìgbàdí WBA àti IBF wà lọ́wọ́ rẹ̀ báyìí, Anthony Joshua sọ pé ìfigagbága ọ̀un pẹ̀lú Joseph Parker tí yóò wáyé ní gbàgede Principality Stadium ní Cardiff lọ́jọ́ àbámẹ́ta (Saturday) yóò lágbára gan-an. +Iroyin so pe, Joshua ko tii padanu ifigagbaga kankan lateyin wa, bee sini igbagbo wa pe o seese ki O jawe olubori ninu ifigagbaga ohun latari iriri re ti o ni ni gbagede Principality. Ìròyìn sọ pé, Joshua kò tíì pàdánù ìfigagbága kankan látẹ̀yìn wá, bẹ́ẹ̀ sìni ìgbàgbọ́ wà pé ó ṣeéṣe kí Ó jáwé olúborí nínú ìfigagbága ọ̀hún látàrí ìrírí rẹ̀ tí ó ní ní gbàgede Principality. +Ewe, enikeji re omo bibi orile-ede New Zealander, Parker naa ko tii padanu ifigagbaga kankan ninu ifigagbaga merinlelogun ti o ti ja bayii, bee sini yoo gbe beliiti igbadi WBO ti o gba keyin wa fi dije ninu ifigagbaga naa. Ẹ̀wẹ̀, ẹnìkejì rẹ̀ ọmọ bíbí orílẹ̀-èdè New Zealander, Parker náà kò tíì pàdánù ìfigagbága kankan nínú ìfigagbága mẹ́rìnlélógún tí ó ti jà báyìí, bẹ́ẹ̀ sìni yóò gbé bélíìtì ìgbàdí WBO tí ó gbà kẹ́yìn wá fi díje nínú ìfigagbága náà. +--- Rohr satunse si iko ti yoo koju Serbia. --- Rohr ṣàtúnṣe sí ikọ̀ tí yóò kojú Serbia. +Akonimoogba agba iko Super Eagles, Gernot Rohr ti se atunse si iko ti o fagba han iko agbaboolu Poland, leyin ti o ropo agbaboolu merin lara iko ti yoo koju orile-ede Serbia. Akọ́nimọ̀ọ́gbá àgbà ikọ̀ Super Eagles, Gernot Rohr ti ṣe àtúnṣe si ikọ̀ tí ó fàgbà hàn ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù Poland, léyìn tí ó rọ́pò agbábọ́ọ̀lù mẹ́rin lára ikọ̀ tí yóò kojú orílẹ̀-èdè Serbia. +"Gege bi ero ayelujara own goal Nigeria se so,"" Rohr ti se atunse si iko ti o fagba han iko agbaboolu Poland lojo Eti (Friday)." "Gẹ́gẹ́ bí ẹ̀rọ ayélujára own goal Nigeria ṣe sọ,"" Rohr ti ṣe àtúnṣe sí ikọ̀ tí ó fàgbà han ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù Poland lọ́jọ́ Ẹtì (Friday)." +Ni bayii, Leon Balogun ko ni kopa latari ifarapa ti o ni, bee si ni Shehu Abdullahi, Kelechi Iheanacho, ati Odion Ighalo ko ni beere ifesewonse ohun. Ní báyìí, Leon Balógun kò ní kópa látàri ìfarapa tí ó ní, bẹ́ẹ̀ sì ni Shehu Abdullahi, Kelechi Iheanacho, àti Odion Ighalo kò ní bẹ̀ẹ̀rẹ̀ ìfẹsẹ̀wọnsẹ̀ ọ̀hún. +Ewe, Kenneth Omeruo, Ogenyi Onazi, Tyronne Ebuehi ati Ahmed Musa yoo ropo won saaju ifesewonse naa, sugbon Francis Odinaka Uzoho, Joel Obi ati Brian Idowu yoo di ipo won mu bi o se wa tele. Ẹ̀wẹ̀, Kenneth Omeruo, Ogenyi Onazi, Tyronne Ebuehi àti Ahmed Musa yóò rọ́pò wọn ṣaájú ìfẹsẹ̀wọnsẹ̀ náà, ṣùgbọ́n Francis Odinaka Uzoho, Joel Obi àti Brian Ìdòwú yóò di ipò wọ́n mú bí ó ṣe wà tẹ́lẹ̀. +Iko mokanla ti yoo koju Serbia ni: Francis Odinaka Uzoho (GK), Tyronne Ebuehi, Brian Idowu, William Troost-Ekong, Kenneth Omeruo, Joel Obi, Wilfred Ndidi, Ogenyi Onazi (C), Alex Iwobi, Ahmed Musa, Victor Moses. Ikọ̀ mọ́kànlá tí yóò kojú Serbia ni: Francis Odinaka Uzoho (GK), Tyronne Ebuehi, Brian Ìdòwú, William Troost-Ekong, Kenneth Omeruo, Joel Obi, Wilfred Ndidi, Ogenyi Onazi (C), Alex Iwobi, Ahmed Musa, Victor Moses. +--- Ibrahimovic fi iko Manchester United sile lati dara po mo LA Galaxy. --- Ibrahimovic fi ikọ̀ Manchester United silẹ̀ láti dara pọ̀ mọ́ LA Galaxy. +Zlatan Ibrahimovic ti pinnu lati fi iko Manchester United sile lati dara po mo iko agbaboolu LA Galaxy. Zlatan Ibrahimovic ti pinnu láti fi ikọ̀ Manchester United silẹ̀ láti dara pọ̀ mọ́ ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù LA Galaxy. +“kosi ohun ti o ni ibeere ti o lopin, asiko ti to ni bayii lati tun tesiwaju ninu irin-ajo boolu afesegba mi, leyin saa meji ti mo lo pelu iko agbaboolu Manchester United. “kòsí òhun tí ó ní ìbéèrè tí ò lópin, àsìkò tí tò ní báyìí láti tún tẹ̀síwájú nínú ìrín-àjo bọ́ọ̀lù àfẹsẹ̀gbá mi, lẹ́yìn sáà méjì tí mo lò pẹ̀lú ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù Manchester United. +Mo dupe pupo fun iko naa, awon ololufe, awon akeegbe mi, awon akonimoogba gbogbo ati awon osise patapata fun aseyori mi ninu iko yii. Mo dúpé púpọ̀ fún ikọ̀ náà, àwọn olólùfẹ́, àwọn akẹẹgbẹ́ mi, àwọn akọ́nimọ̀ọ́gbá gbogbo àti àwọn òṣìṣẹ́ pátápátá fún àṣeyọrí mi nínú ikọ̀ yìí. +"""Akonimoogba agba iko Manchester United, Jose Mourinho naa ti so teleri pe, Ibrahimovic yoo kuro ninu iko naa ti iwe isise re naa ba wa si ipari ni saa yii." """Akọ́nimọ̀ọ́gbá àgbà ikọ̀ Manchester United, Jose Mourinho náà ti sọ tẹ́lẹ̀rí pé, Ibrahimovic yóò kúrò nínú ikọ̀ náà tí ìw�� ìṣiṣẹ́ rẹ̀ náà bá wá sí ìparí ní sáà yìí." +--- Mi o ni kopa fun Spain mo leyin idije boolu agbaaye - Iniesta --- Mi ò ní kópa fún Spain mọ́ lẹ́yìn ìdíje bọ́ọ̀lù àgbááyé - Iniesta +Saaju ifigagbaga oloreejore ti iko agbaboolu Spain yoo gba pelu Germany lojo Eti (Friday), Iniesta, ti gba ifesewonse metalelogofa (123) fun Spain bayii, sugbon ti ko tii ba tawon asaaju re ti won ti feyinti bi: Andoni Zubizarreta, Xavi, Sergio Ramos ati Iker Casillas. Ṣaájú ìfigagbága ọlọ́rẹ̀ẹ́jọ̀rẹ́ tí ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù Spain yóò gbá pẹ̀lú Germany lọ́jọ́ Ẹtì (Friday), Iniesta, ti gbá ìfẹsẹ̀wọnsẹ̀ mẹ́tàlélọ́gọ́fà (123) fún Spain báyìí, ṣùgbọ́n tí kò tíì bá tàwọn aṣaájú rẹ̀ tí wọ́n ti fẹ̀yìntì bí: Andoni Zubizarreta, Xavi, Sergio Ramos ati Iker Casillas. +Ni bayii, ti Iniesta ba lanfaani lati kopa ninu okan-o-jokan ifesewonse oloreejore fun Spain, eyi yoo mu saaju akeegbe re teleri, Xavi leni ti o je eniketa ti o kopa julo fun iko agbaboolu Spain ki o to feyinti ni omo odun merinlelogbon. Ní báyìí, tí Iniesta bá láǹfààní láti kópa nínú ọ̀kan-ò-jọ̀kan ìfẹsẹ̀wọnsẹ̀ ọlọ́rẹ̀ẹ́jọ̀rẹ́ fún Spain, èyí yóò mú ṣaájú akẹẹgbẹ́ rẹ̀ tẹ́lẹ̀rí, Xavi lẹ́ni tí ó jẹ́ ẹnikẹta tí ó kópa jùlọ fún ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù Spain kí ó tó fẹ̀yìntì ní ọmọ ọdún mẹ́rìnlélọ́gbọ̀n. +Ni bayii, o fara han gbangba gbangba pe, idije agbaaye to n bo yii ni yoo je ikeyin ti maa kopa ninu re fun Spain, Iniesta je okan lara agbaboolu iko Spain ti o saseyori julo ninu itan iko ohun, leyin ti o ran won lowo lati gba ife-eye European Championship ni saa 2008 ati 2012, bee si ni O tun kopa fun iko naa ninu idije agbaaye lodun 2010, ti o si tun gba ife-eye idije naa. Ní báyìí, ó fara hàn gbangba gbàǹgbà pé, ìdíje àgbááyé tó ń bọ yìí ni yóò jẹ́ ìkẹyìn tí màá kópa nínú rẹ̀ fún Spain, Iniesta jẹ́ ọ̀kan lára agbábọ́ọ̀lù ikọ̀ Spain tí ó ṣàṣeyọrí jùlọ nínú ìtàn ikọ̀ ọ̀hún, lẹ́yìn tí ó ràn wọ́n lọ́wọ́ láti gba ife-ẹ̀yẹ European Championship ní sáà 2008 ati 2012, bẹ́ẹ̀ sì ni Ó tún kópa fún ikọ̀ náà nínú ìdíje àgbááyé lọ́dún 2010, tí ó sì tún gba ife-ẹ̀yẹ ìdíje náà. +--- Poland/Nigeria ifesewonse oloreejore: Agbaboolu Super Eagles mejilelogun (22) bale sipago Wroclaw. --- Poland/Nigeria ìfẹsẹ̀wọnsẹ̀ ọlọ́rẹ̀ẹ́jọ̀ré: Agbábọ́ọ̀lù Super Eagles méjìlélógún (22) balẹ̀ sípàgọ́ Wroclaw. +Ile itura iko agbaboolu Super Eagles, Radisson Blu Hotel gbalejo repete lojo Isegun (Tuesday), leyin ti agbaboolu mejilelogun bale sipago iko naa ti n se Wroclaw, fun igbaradi ni kikun saaju ifesewonse oloreejore ti yoo waye lojo Eti (Friday) pelu orile-ede Poland. Ilé ìtura ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù Super Eagles, Radisson Blu Hotel gbàlejò rẹpẹtẹ lọ́jọ́ Í̀ṣẹ́gun (Tuesday), lẹ́yìn tí agbábọ́ọ̀lù méjìlélógún bálẹ ṣípàgọ́ ikọ̀ náà tí ń ṣe Wroclaw, fún ìgbáradì ní kíkún ṣaájú ìfẹsẹ̀wọnsẹ̀ ọlọ́rẹ̀ẹ́jọ̀ré tí yóò wáyé lọ́jọ́ Ẹtì (Friday) pẹ̀lú orílẹ̀-èdè Poland. +Awon osise iko ohun, ti o fimo awon akonimoogba won gbogbo, pelu agbaboolu mefa ni o side ipago ohun lojo Aje (Monday), ki awon yooku o to wa dara po mo won, Ni bayii, awon agbaboolu ti o ti wa nikale ni: Francis Uzoho, Kenneth Omeruo, Elderson Echiejile, Stephen Eze, Abdullahi Shehu, Chidozie Awaziem, midfielders Joel Obi, John Ogu, Ogenyi Onazi, Uche Agbo, Wilfred Ndidi, Ahmed Musa, Moses Simon, Odion Ighalo, Kelechi Iheanacho ati Victor Moses. Àwọn ọ̀ṣìṣẹ́ ìkọ́ ọ̀hún, tí o fimọ́ àwọn akọ́nimọ̀ọ́gbá wọn gbogbo, pẹ̀lú agbábọ́ọ̀lù mẹ́fà ní ó ṣíde ìpàgọ́ ọ̀hún lọ́jọ́ Ajé (Monday), kí àwọn yòókù ó tó wá dara pọ̀ mọ́ wọn, Ní báyìí, àwọn agbábọ́ọ̀lù tí ó ti wà níkàlẹ̀ ni: Francis Uzoho, Kenneth Omeruo, Elderson Echiejile, Stephen Eze, Abdullahi Shehu, Chidozie Awaziem, midfielders Joel Obi, John Ogu, Ogenyi Onazi, Uche Agbo, Wilfred Ndidi, Ahmed Musa, Moses Simon, Odion Ighalo, Kelechi Iheanacho ati Victor Moses. +Amule iko naa, Ikechukwu Ezenwa ati Daniel Akpeyi nireti wa pe, won yoo dara po mo won lonii ti n se ojoruu (Wednesday). Amúlé ikọ̀ náà, Ikechukwu Ezenwa àti Daniel Akpeyi nìrètí wà pé, wọn yóò dara pọ̀ mọ́ wọn lónìí tí ń ṣe ọjọ́rùú (Wednesday). +Ewe, balogun iko ohun Mikel John Obi ni ko tii wa pelu awon akeegbe re ni Wroclaw latari ise to n se lowo lati so iwe isise re ni China di otun ninu iko agbaboolu re Tianjin Teda. Ẹ̀wẹ̀, balógun ikọ̀ ọ̀hún Mikel John Obi ni kò tíì wà pẹ̀lú àwọn akẹẹgbẹ́ rẹ̀ ní Wroclaw látàrí iṣẹ́ tó ń ṣe lọ́wọ́ láti sọ ìwé ìṣiṣẹ́ rẹ̀ ní China di ọ̀tun nínú ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù rẹ̀ Tianjin Teda. +Ifesewonse naa yoo beere gbara laago mejo aabo (8.45pm), lojo Eti (Friday). Ìfẹsẹ̀wọnsẹ̀ náà yóò bẹ̀ẹ̀rẹ̀ gbàrà láago mẹ́jọ ààbọ̀ (8.45pm), lojo Eti (Friday). +--- Saunders sun ifigagbaga WBO siwaju latari ifarapa. --- Saunders sún ìfigagbága WBO ṣíwájú látàrí ìfarapa. +Oludije ninu ifigagbaga (WBO) Billy Saunders, ti o tun je eni ti o gba ife eye okun igbadi (Belt) ohun keyin, ti sun ifigagbaga ti yoo waye laaarin re ati Martin Murray sinu osu to n bo latari ifarapa owo ti o ni lasiko igbaradi. Olùdíje nínú ìfigagbága (WBO) Billy Saunders, tí ó tún jẹ́ ẹni tí ó gba ife ẹ̀yẹ okùn ìgbàdí (Belt) ọ̀hún kẹ́yìn, ti sún ìfigagbága tí yóò wáyé láàárín rẹ̀ àti Martin Murray sínú oṣù tó ń bọ̀ látàrí ìfarapa ọwọ́ tí ó ní lásìkò ìgbáradì. +Ewe, ifigagbaga naa nireti wa tele pe, yoo waye ni gbagede London O2 Arena lojo kerinla osu kerin odun yii, sugbon ni bayii yoo waye lojo ketalelogun inu osu kefa odun ti a wa yii. Ẹ̀wẹ̀, ìfigagbága náà nìrètí wà tẹ́lẹ̀ pé, yóò wáyé ní gbàgede London O2 Arena lọ́jọ́ kẹrìnlá oṣù kẹrin ọdún yìí, ṣùgbón ní báyìí yóò wáyé lọ́jọ́ kẹtàlélógún inú oṣù kẹfà ọdún tí a wà yìí. +Saunders gba okun igbadi ohun fun igba meta bayii, ti o si fagbahan David Lemieux ninu ifagagbaga keyin ti o waye ni Canada. Saunders gba okùn ìgbàdí ọ̀hún fún ìgbà mẹ́tà báyìí, tí ó sì fàgbàhan David Lemieux nínú ìfagagbága kẹ́yìn tí ó wáyé ní Canada. +"""Mo ni ifarapa lasiko igbaradi mi, ti mo si nilo lati setoju nikia laifi fale rara." """Mo ní ìfarapa lásìkò ìgbáradì mi, ti mo sì nílò láti ṣètọ́jú níkíá láìfi falẹ̀ rárá." +Gege bi akonimooja mi, Dominic Ingle, O ni, Mi o ni le ja fun ose merin, afi ti ilera ara mi ba pe ki o to di inu osu kefa. Gẹ́gẹ́ bí akọ́nimọ̀ọ́já mi, Dominic Ingle, Ó ni, Mi ò ní lè jà fún ọ̀sẹ̀ mẹ́rin, àfi tí ìlera ara mi bá pé kí ó tó di inú oṣù kẹ̀fa. +--- Argentina bere igbaradi fun ifesewonse oloreejore pelu Italy. --- Argentina bẹ̀rẹ̀ ìgbáradì fún ìfẹsẹ̀wọnsẹ̀ ọlọ̀rẹ̀ẹ́jọ̀rẹ́ pẹ̀lú Italy. +Lionel Messi dara po mo awon akeegbe re lojo Isegun (Tuesday) ni papa isere Manchester City lati gbaradi fun ifesewonse oloreejore pelu iko agbaboolu Italy. Lionel Messi dara pọ̀ mó àwọn akẹẹgbẹ́ rẹ̀ lọ́jọ́ Ìṣẹ́gun (Tuesday) ní pápá ìṣeré Manchester City láti gbáradì fún ìfẹsẹ̀wọnsẹ̀ ọlọ́rẹ̀ẹ́jọ̀rẹ́ pẹ̀lú ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù Italy. +Iko agbaboolu Argentina lo n samulo papa isere odo iko Manchester City fun ifesewonse ohun ti yoo waye lojo Eti (Friday). Ikọ̀ agbábọ́ọ̀lu Argentina ló ń ṣàmúlò pápá ìṣeré ọ̀dọ́ ikọ̀ Manchester City fún ìfẹsẹ̀wọnsẹ̀ ọ̀hún tí yóò wáyé lọ́jọ́ Ẹtì (Friday). +Ewe, Sergio Aguero naa dara po mo won, sugbon ko kopa latari ifarapa ti o ni. Ẹ̀wẹ̀, Sergio Aguero náà dara pọ̀ mọ́ wọn, ṣùgbọ́n kò kópa látàrí ìfarapa tí ó ní. +Bakan naa, awon ti o tun kopa ninu igbaradi ohun ni: Nicolas Otamendi, Gonzalo Higuain, Angel Di Maria, Javier Mascherano ati Marcos Rojo. Bákan náà, àwọn tí ó tún kópa nínú ìgbáradì ọ̀hún ni: Nicolas Otamendi, Gonzalo Higuain, Angel Di Maria, Javier Mascherano ati Marcos Rojo. +--- Agbaboolu merinla gunle sipago Super Eagles. --- Agbábọ́ọ̀lù mẹ́rìnlá gúnlẹ̀ sípàgọ́ Super Eagles. +Agbaboolu merinla (14) ti iko agbaboolu Super Eagles lo ti gunle si ipago iko ohun saaju ifigagbaga oloreejore pelu iko agbaboolu Poland ti yoo waye lojo Eti (Friday), ni papa isere Municipal, Wroclaw. Agbábọ́ọ̀lụ̀ mẹ́rìnlá (14) tí ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù Super Eagles ló ti gúnlẹ̀ sí ìpàgọ́ ikọ̀ ọ̀hún ṣaájú ìfigagbága ọlọ̀rẹ̀ẹ́jọ̀rẹ́ pẹ̀lú ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù Poland tí yóò wáyé lọ́jọ́ Ẹtị̀ (Friday), ní pápá ìṣeré Municipal, Wroclaw. +Ipago ohun ni won si lojo Aje (Monday), ti awon agbaboolu mejo si gunle lojo kannaa ki awon miiran o to wa dara po mo won lojo keji. Ìpàgọ́ ọ̀hún ni wọ́n ṣí lọ́jọ́ Ajé (Monday), tí àwọn agbábọ́ọ̀lù mẹ́jọ̀ sì gúnlẹ̀ lọ́jọ́ kannáà kí àwọn mìíràn ó tó wá dara pọ̀ mọ́ wọn lọ́jọ́ kejì. +Ni bayii, lara awon agbaboolu ti o ti gunle si ipago naa ni: Moses Simon, Joel Obi, Elderson Echiejile , Stephen Eze, Shehu Abdullahi, John Ogu ati Kenneth Omeruo. Ní báyìí, lára àwọn agbábọ́ọ̀lù tí ó ti gúnlẹ̀ sí ìpàgọ́ náà ni: Moses Simon, Joel Obi, Elderson Echiejile , Stephen Eze, Shehu Abdullahi, John Ogu àti Kenneth Omeruo. +Bakan naa, ireti wa pe, awon akonimoogba iko Super Eagles ati amule iko ohun, Ikechukwu Ezenwa yoo teko leti lo sorile-ede Poland lonii lati lo beere igbaradi ni kikun. Bákan náà, ìrètí wà pé, àwọn akónimọ̀ọ́gbá ikọ̀ Super Eagles àti amúlé ikọ̀ ọ̀hún, Ikechukwu Ezenwa yóò tẹkọ̀ létí lọ sórílẹ̀-èdè Poland lónìí láti lọ bẹ̀ẹ̀rẹ̀ ìgbáradì ní kíkún. +Awon agbaboolu ti o ti bale sipago ni kikun: Francis Uzoho, Elderson Echiejile, Stephen Eze, Joel Obi, Shehu Abdullahi, John Ogu, Moses Simon, Kenneth Omeruo, Troost Ekong, Alex Iwobi, Ola Aina, Tyronne Ebuehi, Brian Idowu, Leon Balogun. Àwọn agbábọ́ọ̀lù tí ó ti balẹ̀ sípàgọ́ ní kíkún: Francis Uzoho, Elderson Echiejile, Stephen Eze, Joel Obi, Shehu Abdullahi, John Ogu, Moses Simon, Kenneth Omeruo, Troost Ekong, Alex Iwobi, Ola Aina, Tyronne Ebuehi, Brian Idowu, Leon Balogun. +--- Chiellini ko ni kopa ninu ifesewonse oloreejore. --- Chiellini kò ní kópa nínú ìfẹsẹ̀wọnsẹ̀ ọlọ́rẹ̀ẹ́jọ̀rẹ́. +Agbaboolu owo eyin iko Juventus ati orile-ede Italy, Giorgio Chiellini ko ni kopa ninu ifesewonse oloreejore ti iko agbaboolu Italy yoo gba latari ifarapa eyi ti o ni. Iko agbaboolu Juventus lo soro ohun di mimo lori ero ayelujara iko ohun lojo Aje (Monday). Agbábọ́ọ̀lù ọwọ́ ẹ̀yìn ikọ̀ Juventus àti orílẹ̀-èdè Italy, Giorgio Chiellini kò ní kópa nínú ìfẹsẹ̀wọnsẹ̀ ọlọ́rẹ̀ẹ́jọ̀rẹ́ tí ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù Italy yóò gbá látàrí ìfarapa ẹ̀yí tí ó ní. Ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù Juventus ló sọ̀rọ̀ ọ̀hún di mímọ̀ lórí ẹ̀rọ ayélujára ikọ̀ ọ̀hún lọ́jọ́ Ajé (Monday). +Iko agbaboolu Italy, ti awon eeyan tun mo si The Azzurri, nireti wa pe, won yoo koju iko agbaboolu Argentina ni papa isere Manchester lojo Eti (Friday), bee si ni won yoo tun lo koju England ni papa isere Wembley lojo kerin si ifesewonse akoko. Ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù Italy, tí àwọn èèyàn tún mọ̀ sí The Azzurri, nìrètí wà pé, wọn yóò kojú ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù Argentina ní pápá ìṣeré Manchester lọ́jọ́ Ẹtì (Friday), bẹ́ẹ̀ sì ni wọn yóò tún lọ kojú England ní pápá ìṣeré Wembley lọ́jọ́ kẹrin sí ìfẹsẹ̀wọnsẹ̀ àkọ́kọ́. +Adele akonimoogba orile-ede ohun, Luigi Di Biagio lo gba ise lowo Gian Piero Ventura ninu osu kokanla odun ti o koja, latari kikuna lati pegede fun idije boolu agbaaye fun igba akoko lati odun 1958. Adelé akọ́nimọ̀ọ́gbá orílẹ̀-èdè ọ̀hún, Luigi Di Biagio ló gba iṣẹ́ lọ́wọ́ Gian Piero Ventura nínú oṣù kọkànlá ọdún tí ó kọjá, látàrí kíkùnà láti pegedé fún ìdíje bọ́ọ̀lù àgbááyé fún ìgbà àkọ́kọ́ láti ọdún 1958. +Juventus yoo maa koju iko agbaboolu AC Milan lojo kokanlelogbon (31) osu keta, bee si ni won yoo tun lo gba ifesewonse akoko idije UEFA Champions League pelu Real Madrid lojo keta inu osu kerin. Juventus yóò máa kojú ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù AC Milan lọ́jọ́ kọkànlélọ́gbọ̀n (31) oṣù kẹ̀ta, bẹ́ẹ̀ sì ni wọn yóò tún lọ gbá ìfẹsẹ̀wọnsẹ̀ àkọ́kọ́ ìdíje UEFA Champions League pẹ̀lú Real Madrid lọ́jọ́ kẹta inú oṣù kẹ̀rin. +--- Cadbury, NFF towo bo iwe ibasepo olodun meta. --- Cadbury, NFF tọwọ́ bọ ìwé ìbáṣepọ̀ ọlọ́dún mẹ́ta. +Ile ise Cadbury Nigeria Plc ti won n pese ohun lila elerindodo TomTom pelu ajo NFF ti towobo iwe ibasepo olodun meta ni ona lati gbe iko agbaboolu Super Eagles laruge sii. Ilé iṣẹ́ Cadbury Nigeria Plc tí wọ́n ń pèsè ohun lílá ẹlẹ́rìndòdò TomTom pẹ̀lú àjọ́ NFF ti tọwọ́bọ ìwé ìbáṣepọ̀ ọlọ́dún mẹ́ta ní ọ̀nà láti gbé ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù Super Eagles lárugẹ sìi. +Gege bi adari agba ile-ise Cadbury Nigeria Plc se so, ogbeni Amir Shamsi lasiko ipade naa, Inu wa dun pupo lati kede ibasepo olodun meta sii pelu ajo NFF. Odun yii je odun kewaa ti a ti n sise po pelu ajo NFF. Gẹ́gẹ́ bí adari àgbà ilè-iṣẹ́ Cadbury Nigeria Plc ṣe sọ, ọ̀gbéni Amir Shamsi lásìkò ìpàdé náà, Inú wa dùn púpọ̀ láti kéde ìbáṣepọ̀ ọlọ́dún mẹ́ta síi pẹ̀lú àjọ NFF. Ọdún yìí jẹ́ ọdún kẹwàá tí a ti ń ṣiṣẹ́ pọ̀ pẹ̀lú àjọ NFF. +"""Adari agba eka itaja ile-ise Cadbury nile Afirika, iyaafin Iwadiae Chidinma so pe: Ise ti Tom Tom se lara ko lonka. ...je okan gboogi laarin awon akeegbe re loja. Tom-Tom je elerindodo ti o se Pataki fun iko Super Eagles." """Adarí àgbà ẹ̀ka ìtajà ilé-iṣẹ́ Cadbury nílẹ̀ Áfíríkà, iyáàfin Iwadiae Chidinma sọ pé: Iṣẹ́ tí Tom Tom ṣe lára kò lóǹkà. …jẹ́ ọ̀kan gbòógì láàrin àwọn akẹẹgbẹ́ rẹ̀ lọ́jà. Tom-Tom jẹ́ ẹlẹ́rìndòdò tí ó ṣe Pàtàkì fún ikọ̀ Super Eagles." +"""Aare ajo NFF, Amaju Pinnick gboriyin bantabanta fun ile-ise Cadbury Nigeria Plc fun ibasepo ati atileyin won to gbooro ni ona lati mu igberu ba iko Super Eagles A dupe fun TomTom lopolopo fun okan-o-jokan atileyin won." """Ààrẹ àjọ NFF, Amaju Pinnick gbóríyìn bàǹtàbanta fún ilé-iṣẹ́ Cadbury Nigeria Plc fún ìbáṣepọ̀ àti àtìlẹyìn wọn tó gbòòrò ní ọ̀nà láti mú ìgbèrú bá ikọ̀ Super Eagles A dúpé fún TomTom lọ́pọ̀lọpọ̀ fún ọ̀kan-ò-jọ̀kan àtilẹyìn wọn." +"""Adari agba ninu ile-ise naa nile Afirika, ogbeni Aruleba Olumiide so pe, Inu ile-ise Cadbury Nigeria Plc, dun pupo lati satileyin fun Super Eagles, bee si ni O kin won leyin lati lo kopa ti o tayo ni Russia. Tom-Tom nifee Super Eagles pupo." """Adarí àgbà nínú ilé-iṣẹ́ náà nílẹ̀ Áfíríkà, ọ̀gbẹ́ni Aruleba Olúmìídé sọ pé, Inú ilé-iṣẹ́ Cadbury Nigeria Plc, dùn púpọ̀ láti ṣàtìlẹyìn fún Super Eagles, bẹ́ẹ̀ sì ni Ó kín wọn lẹ́yìn láti lọ kópa tí ó tayọ ní Russia. Tom-Tom nífẹ̀ẹ́ Super Eagles púpọ̀." +--- Yaya Toure pinnu lati pada sinu iko Ivory Coast. --- Yaya Toure pinnu láti padà sínú ikọ̀ Ivory Coast. +Agbaboolu iko Manchester City, omo orile-ede Ivory Coast, Yaya Toure ti pinnu lati pada sinu iko agbaboolu orile-ede re, leyin isinmi odun meta ti o ti kopa fun iko ohun ti o waye ninu ifesewonse oloreejore pelu orile-ede France. Agbábọ́ọ̀lù ikọ̀ Manchester City, ọmọ orílẹ̀-èdè Ivory Coast, Yaya Toure ti pinnu láti padà sínú ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù orílẹ̀-èdè rẹ̀, lẹ́yìn ìsinmi ọdún mẹ́ta tí ó ti kópa fún ikọ̀ ọ̀hún tí ó wáyé nínú ìfẹsẹ̀wọnsẹ̀ ọlọrẹ̀ẹ́jọ̀rẹ́ pẹ̀lú orílẹ̀-èdè France. +Toure ti yoo pe omo odun marunlelogbon(35) ninu osu kaarun, ti o tun tuko ohun gba ife-eye idije African Nations Cup lodun 2015, kede ipinnu ohun ninu osu kejila odun ti o koja pe oun yoo pada maa kopa, bi o tile je pe iko naa ko pegede fun idije boolu agbaaye ti yoo waye lorile-ede Russia ninu odun ti a wa yii. Toure tí yóò pé ọmọ ọdún márùnlélọ́gbọ̀n(35) nínú oṣù kaàrún, tí ó tún tukọ̀ ọ̀hún gba ife-ẹ̀yẹ ìdíje African Nations Cup lọ́dún 2015, kéde ìpinnu ọ̀hún nínú oṣù kejìlá ọdún tí ó kọjá pé òun yóò padà máa kópa, bí ó tilẹ̀ jẹ́ pé ikọ̀ náà kò pegedé fún ìdíje bọ́ọ̀lù àgbááyé tí yóò wáyé lórílẹ̀-èdè Russia nínú ọdún tí a wà yìí. +Bakan naa, ni adele akonimoogba iko agbaboolu Ivory Coast, Ibrahim Kamara kede Eric Bailly, Wilfried Zaha sara iko ti yoo koju Togo ati Moldova, bi o tile je pe, won sese pada sori papa latari ifarapa ti won ni ni.. Bákan náà, ni adelé akọ́nimọ̀ọ́gbá ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù Ivory Coast, Ibrahim Kamara kéde Eric Bailly, Wilfried Zaha sára ikọ̀ tí yóò kojú Togo àti Moldova, bí ó tilẹ̀ jẹ́ pé, wọn ṣẹ̀ṣẹ̀ padà sórí pápá látàrí ìfarapa tí wọ́n ní ni.. +--- UCL: Bayern jawe olubori ninu ifigagbaga pelu Besiktas. --- UCL: Bayern jáwé olúborí nínú ìfigagbága pẹ̀lú Besiktas. +Bayern Munich gbo ewuro si iko agbaboolu Besiktas loju ninu ifigagbaga idije UEFA Champions League, pelu ami-ayo meta sookan (3-1). Ni bayii, apapo ami-ayo mejo sookan (8-1), ni iko Bayern Munich fi pegede sinu ipele keta si asekagba idije naa. Bayern Munich gbo ewúro sí ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù Besiktas lójú nínú ìfigagbága ìdíje UEFA Champions League, pẹ̀lú àmì-ayò mẹ́ta sóókan (3-1). Ní báyìí, àpapọ̀ àmì-ayò mẹ́jọ sóókan (8-1), ni ikọ̀ Bayern Munich fi pegedé sínú ìpele kẹta sí àṣekágbá ìdíje náà. +Ewe, jijawe olubori ninu ifesewonse ohun, lo so o di ifesewonse mokanla ti iko Bayern ti yege lera won. Ẹ̀wẹ̀, jíjáwé olúborí nínú ìfẹsẹ̀wọnsẹ̀ ọ̀hún, ló sọ ọ́ di ìfẹsẹ̀wọnsẹ̀ mọ́kànlá tí ikọ̀ Bayern ti yege léra wọn. +Thiago Alcantara, gba ami-ayo kinni wole niseeju mejidinlogun saa akoko ifesewonse naa lati fopin si ireti Besiktas, boya won le pegede siwaju sii. Thiago Alcantara, gbá àmì-ayò kínní wọlé nísẹ̀ẹ́jú méjìdínlógún sáà àkọ́kọ́ ìfẹsẹ̀wọnsẹ̀ náà láti fòpin sí ìrètí Besiktas, bóyá wọ́n lè pegedé síwájú síi. +Ni bayii, iyikoto ipele keta yoo waye lojo Eti (Friday). Ní báyìí, ìyíkoto ìpele kẹta yóò wáyé lọ́jọ́ Ẹtì (Friday). +--- Venus jawe olubori ninu ifigagbaga omo-iya. --- Venus j́awé olúborí nínú ìfigagbága ọ̀mọ-ìyá. +Venus Williams ti fagba han aburo re Serena, ninu ifigagbaga sipele keta idije Indian Wells pelu ami-ayo mefa si meta (6-3), ami-ayo mefa si merin (6-4). Venus Williams ti fàgbà han àbúrò rẹ̀ Serena, nínú ìfigagbága sípele kẹta ìdíje Indian Wells pẹ̀lú àmì-ayò mẹ́fà sí mẹ́ta (6-3), àmì-ayò mẹ́fà sí mẹ́rin (6-4). +Bi o tile je pe, opo eeyan so pe, kikuna Serena lati jawe olubori o niise pelu omo ti o sese bi, sugbon ifigagbaga ohun lo di igba mokandinlogbon (29) ti awon omo-iya mejeeji maa pade, ti Venus si jawe olubori igba marundinlogbon. Bí ó tilẹ̀ jẹ́ p��, ọ̀pọ̀ èèyàn sọ pé, kíkùnà Serena láti jáwé olúborí ò níiṣe pẹ̀lú ọmọ tí ó ṣẹ̀ṣẹ̀ bí, ṣùgbón ìfigagbága ọ̀hún ló di ìgbà mọ́kàndínlọ́gbọ̀n (29) tí àwọn ọmọ-ìyá méjéèjì máa pàdé, tí Venus sì jáwé olúborí ìgbà márùndínlọ́gbọ̀n. +Ni bayii, Venus yoo lo koju omo ile Latvia Anastasija Sevastova, leni ti o fagba han Julia Goerges lati pegede sipele ti o kan. Ní báyìí, Venus yóò ló kojú ọmọ ilẹ̀ Latvia Anastasija Sevastova, lẹ́ni tí ó fàgbà han Julia Goerges láti pegedé sípele tí ó kàn. +--- Halep fagba han Wang lati pegede sinu ipele keta idije Indian Wells. --- Halep fàgbà han Wang láti pegedé sínú ìpele kẹta ìdíje Indian Wells. +Olukopa obinrin ti o dara julo lagbaaye ninu ere-idaraya boolu afigigba, Simona Halep fagba han akeegbe re Wang Qiang pelu ami-ayo meje si marun-un (7-5), mefa si ookan (6-1), ni papa isere BNP Paribas lojo Isegun (Tuesday) lati pegede sipele keta idije Indian Wells. Olùkópa obìnrin tí ó dára jùlọ lágbàáyé nínú eré-ìdárayá bọ́ọ̀lù àfigigbá, Simona Halep fàgbà han akẹẹgbẹ́ rẹ̀ Wang Qiang pẹ̀lú àmì-ayò méje sí márùn-ún (7-5), mẹ́fà sí óókàn (6-1), ní pápá ìṣeré BNP Paribas lọ́jọ́ Ìṣẹ́gun (Tuesday) láti pegedé sípele kẹta ìdíje Indian Wells. +Ni bayii, yoo gbaradi lati koju Petra Martic niluu California. Ní báyìí, yóò gbáradì láti kojú Petra Martic nílùú California. +Bi o ti le je pe, orisirisi asemaseni Simona fi beere ifigagbaga ohun, ki akonimoogba re, Darren Cahill ko to si i niye lati tepa mose sii, ki o si fopin si asemase naa. Bí ó ti lẹ̀ jẹ́ pé, oríṣiríṣi aṣemáṣeni Simona fi bẹ̀ẹ̀rẹ̀ ìfigágbaga ọ̀hún, kí akọ́nimọ̀ọ́gbá rẹ̀, Darren Cahill kó tó ṣí i níyè láti tẹpá mọ́ṣẹ́ síi, kí ó sì fòpin sí aṣemáse náà. +Simona Omo odun merindinlogbon (26) ohun, ko kopa bi eni to ni ifarapa rara, leyin ti o ko lati tesiwaju ninu idije Qatar Total Open niluu Doha losu ti o koja. Simona Ọmọ ọdún mẹ́rìndínlọ́gbọ̀n (26) ọ̀hún, kò kópa bí ẹni tó ní ìfarapa rárá, lẹ́yìn tí ó kọ̀ láti tẹ̀síwájú nínú ìdíje Qatar Total Open nílùú Doha lóṣù tí ó kọjá. +Ewe, Simona gba irufe ife-eye idije ohun ti o waye lodun 2015. Ẹ̀wẹ̀, Simona gba irúfẹ́ ife-ẹ̀yẹ ìdíje ọ̀hún tí ó wáyé lọ́dún 2015. +"Mo ni lati tepamose ninu ipele ti o kan, nitori Petra Martic dara pupo ,""." "Mo ní láti tẹpámọ́ṣẹ́ nínú ìpele tí ó kàn, nítorí Petra Martic dára púpọ̀ ,""." +Karolina Pliskova fi agbara re fagba han omo odun merindinlogun Amanda Anisimova. Karolina Pliskova fi agbára rẹ̀ fàgbà han ọmọ ọdún mẹ́rìndínlógún Amanda Anisimova. +--- Maria Sharapova ati Sven Groeneveld fopin si ibasepo won. --- Maria Sharapova àti Sven Groeneveld fòpin sí ìbáṣépọ́ wọn. +Maria Sharapova setan lati fopin si ibasepo oun ati akonimoogba re, Sven Groeneveld. Maria Sharapova sẹtán láti fòpin sí ìbáṣepọ̀ ọ̀un àti akọ́nimọ̀ọ́gbá rẹ̀, Sven Groeneveld. +Groeneveld beere sini sise pelu Sharapova lati odun 2014, ti o si ra an lowo lati gba ife-eye idije French Open fun saa naa. Groeneveld bẹ̀ẹ̀rẹ̀ síní ṣisẹ́ pẹ̀lú Sharapova láti ọdún 2014, tí ó sì rà án lọ́wọ́ láti gba ife-ẹ̀yẹ ìdíje French Open fún sáà náà. +Bakan naa, awon mejeeji si jo wa papo fun osu marundinlogun(15) ti ajo to n ri si ere-idaraya ohun ni Russia fofin de, latari lilo ogun eyinbo afunilokun ti a mo si meldonium lodun 2016. Bákan náà, àwọn méjèèjì ṣì jọ wà papọ̀ fún oṣù márùndínlógún(15) tí àjọ tó ń rí sí eré-ìdárayá ọ̀hún ní Russia fòfin dè, látàrí lílo ògùn èyìnbó afúnilókun tí a mọ̀ sí meldonium lọ́dún 2016. +Sugbon, omo ogbon(30) odun naa ti yege ifigagbaga marun-un(5) lodun yii, ti o si padanu ifigagbaga akoko ninu idije Indian Wells ninu ose yii. Ṣùgbọ́n, ọmọ ọgbòn(30) ọdún náà ti yege ìfigagbága márùn-ún(5) lọ́dún yìí, tí ó sì pàdánù ìfigagbága àkọ́kọ́ nínú ìdíje Indian Wells nínú ọ̀sẹ̀ yìí. +Sharapova fikun un pe, Isisepo olodun merin ati orisirisi idojuko la ti jo la koja lati odun merin seyin. Sharapova fikún un pé, Ìṣiṣẹ́pọ̀ ọlọ́dún mẹ́rin àti oríṣiríṣi ìdojúkọ la ti jọ là kọjá láti ọdún mẹ́rin sẹ́yìn. +"Bi o tile je pe, A ti jo fenu ko lati pinya fun akoko yii, bee sini anfaani nla lo je fun mi lati sise papo pelu re fun odun merin gbako,""." "Bí ó tilẹ̀ jẹ́ pé, A ti jọ fẹnu kò láti pínyà fún àkọ́kọ́ yìí, bẹ́ẹ̀ sìni àǹfààní ńlá ló jẹ́ fún mi láti ṣiṣẹ́ papọ̀ pẹ̀lù rẹ̀ fùn ọdún mẹ̀rin gbàko,""." +Akonimoogba omo orile-ede Holland ohun, ti sise papo pelu orisirisi olukopa ninu ere-idaraya yii bii: Monica Seles, Arantxa Sanchez Vicario, Ana Ivanovic, Caroline Wozniacki ati Greg Rusedski. Akọ̀nimọ̀ọ̀gbà ọmọ orìlẹ̀-èdè Holland ọ̀hún, ti ṣiṣẹ́ papọ̀ pẹ̀lú oríṣirìṣi olùkòpa nínú erè-ìdàrayà yìí bíi: Monica Seles, Arantxa Sanchez Vicario, Ana Ivanovic, Caroline Wozniacki àti Greg Rusedski. +Gege bi Groeneveld se so Maria je okan gboogi, akikanju, eni to n sise karakara lara awon ti mo ti ba sise po seyin, bee sini Mo ni owo pupo fun un. Gẹ́gẹ́ bí Groeneveld ṣe sọ Maria jẹ́ ọ̀kan gbòógì, akíkanjú, ẹni tó ń ṣiṣẹ́ kárakára lára àwọn tí mo ti bá ṣiṣẹ́ pọ̀ sẹ́yìn, bẹ́ẹ̀ sìni Mo ní ọ̀wọ̀ púpọ̀ fùn un. +--- Serena sajoyo jijawe olubori leyin isinmi osu merinla. --- Serena ṣàjọyọ̀ jíjáwé olúborí lẹ́yìn ìsinmi oṣù mẹ́rìnlá. +Serena Williams ti fi idunnu re han pupo leyin jijawe olubori ninu ifigagbaga WTA, leni ti o sese pada sinu idije latari isinmi osu merinla omo ti o sese bi. Serena Williams ti fi ìdùnnú rẹ̀ hàn púpọ̀ lẹ́yìn jíjáwé olúborí nínú ìfigagbága WTA, lẹ́ni tí ó ṣẹ̀ṣẹ̀ padà sínú ìdíje látàrí ìsinmi oṣù mẹ́rìnlá ọmọ tí ó ṣèṣẹ̀ bí. +Williams fagba han akeegbe re Zarina Diyas pelu ami-ayo meje si marun-un (7-5), mefa si meta (6-3), ninu ifigagbaga kinni ti o waye lorile-ede India. Williams fàgbà han akẹẹgbẹ́ rẹ̀ Zarina Diyas pẹ̀lú àmì-ayò méje sí márùn-ún (7-5), mẹ́fà sí mẹ́ta (6-3), nínú ìfigagbága kínní tí ó wáyé lórílẹ̀-èdè India. +"""Bakan naa, Mi o tii setan lati feyinti bayii." """Bákan náà, Mi ò tí́i ṣetàn láti fẹ̀yìntì bàyìí." +Serena Williams, omo odun merindinlogoji ohun, bi omo obinrin Alexis Olympia ninu osu kejila lodun ti o koja. Serena Williams, ọmọ ọdún mẹ́rìndínlógójì ọ̀hún, bí ọmọ obìnrin Alexis Olympia nínú oṣù kejìla lọ́dún tí ó kọjá. +Serena yoo waako pelu Kiki Bertens ninu ifigagbaga keji, ti o si tun mo pe, oun yoo tun koju aburo re Venus nipele keta. Serena yóò wàákò pẹ̀lú Kiki Bertens nínú ìfigagbága kejì, tí ó sì tún mọ̀ pé, òun yóò tún kojú àbúrò rẹ̀ Venus nípele kẹta. +--- Idije Europa: Arsenal fagba han AC Milan 2-0 --- Ìdíje Europa: Arsenal fàgbà han AC Milan 2-0 +Arsenal fagba han iko agbaboolu AC Milan mole pelu ami-ayo meji soodo (2-0), ninu idije Europa ti o waye lanaa ode yii. Arsenal fàgbà han ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù AC Milan mọ́lé pẹ̀lú àmì-ayò méjì sóódo (2-0), nínú ìdíje Europa tí ó wáyé lánàá òde yìí. +Mkhitaryan gba ami-ayo akoko wole fun Arsenal, ti Aaron Ramsey si gba ami-ayo keji wole. Mkhitaryan gbá àmì-ayò àkọ́kọ́ wọlé fún Arsenal, tí Aaron Ramsey sì gbá àmì-ayò kejì wọlé. +--- Aare Muhammadu Buhari gbalejo ife-eye idije boolu agbaaye FIFA. --- Ààrẹ Muhammadu Buhari gbàlejò ife-ẹ̀yẹ ìdíje bọ́ọ̀lù àgbááyé FIFA. +Aare Muhammadu Buhari gbalejo ife-eye idije boolu agbaaye, leyin ti ife-eye ohun bale siluu Abuja ti n se olu-ilu Naijiria lojoru (Wednesday). Ààrẹ Muhammadu Buhari gbàlejò ife-ẹ̀yẹ ìdíje bọ́ọ̀lù àgbááyé, lẹ́yìn tí ife-ẹ̀yẹ ọ̀hún balẹ̀ sílùú Abuja tí ń ṣe olú-ìlú Nàìjíríà lọ́jọ́ru (Wednesday). +Ewe, leyin ti ife-eye ohun ti lo kaakiri ogbon orile-ede lati inu osu kinni ti o ti beere irin ajo re, ife-eye ti o gbayi julo ohun pada bale siluu Abuja, leyin ti Christian Karembeu sagbekale re fun ara-ilu akoko lorile-ede yii. Ẹ̀wẹ̀, lẹ́yìn tí ife-ẹ̀yẹ ọ̀hún ti lọ káàkiri ọgbọ́n orílẹ̀-èdè láti inú oṣù kínní tí ó ti bẹ̀ẹ̀rẹ̀ ìrìn àjò rẹ̀, ife-ẹ̀yẹ tí ó gbayì jùlọ ọ̀hún padà balẹ̀ sílùú Abuja, lẹ́yìn tí Christian Karembeu ṣàgbékalẹ̀ rẹ̀ fún ará-ìlú àkọ́kọ́ lórílẹ̀-èdè yìí. +Peter Njonjo, ti o je aare Coca-Cola nile Afirika lo dari igbimo ajo FIFA lati sagbekale ife-eye ohun fun Aare Buhari ati awon miiran toroo kan gbongbon lorile-ede Naijiiria. Peter Njonjo, tí ó jẹ́ ààrẹ Coca-Cola nílẹ̀ Áfíríkà ló darí ìgbìmọ̀ àjọ FIFA látì ṣàgbékalẹ̀ ife-ẹ̀yẹ ọ̀hún fún Ààrẹ Buhari àti àwọn mìíràn tọ́rọ̀ọ́ kàn gbọ̀ngbọ̀n lórílẹ̀-èdè Nàìjííríà. +"Gege bi oro Aare Buhari, O je ohun iwuri fun mi pe, Naijiiria je orile-ede adulawo akoko ti o koko pegede fun idije agbaaye yii,"" Ijoba apapo yoo ri daju lati satileyin, sepese awon ohun elo fun iko Super Eagles lati kopa daradara ninu idije naa, lorile-ede Russia." "Gẹ́gẹ́ bí ọ̀rọ̀ Ààrẹ Buhari, Ó jẹ́ ohun ìwúrí fún mi pé, Nàìjííríà jẹ́ orílẹ̀-èdè adúláwọ̀ àkọ́kọ́ tí ó kọ́kọ́ pegedé fún ìdíje àgbááyé yìí,"" Ìjọba àpapọ̀ yóò ri dájú láti ṣàtìlẹyìn, ṣèpèsè àwọn ohun èlò fún ikọ̀ Super Eagles láti kópa dáradára nínú ìdíje náà, lórílẹ̀-èdè Russia." +"""Ife-eye ti o gbayi julo lagbaaye ninu ife-eye idije ajo FIFA ohun, ni won yoo safihan re fun awon ara ilu, ni papa isere Old Parade Ground, Garki niluu Abuja lojobo (Thursday)." """Ife-ẹ̀yẹ tí ó gbayì jùlọ lágbàáyé nínú ife-ẹ̀yẹ ìdíje àjọ FIFA ọ̀hún, ni wọn yóò ṣàfihàn rẹ̀ fún àwọn ará ìlú, ní pápá ìṣeré Old Parade Ground, Garki nílùú Abuja lọ́jọ́bọ (Thursday)." +Ife-eye ohun ni Coca-Cola yoo tun gbe kaakiri awon orile-ede yooku miiran, ki o to pada sorile-ede Russia fun ifigagbaga re. Ife-ẹ̀yẹ ọ̀hún ni Coca-Cola yóò tún gbé káàkiri àwọn orílẹ̀-èdè yòókù mìíràn, kí ó tó padà sórílẹ̀-èdè Russia fún ìfigagbága rẹ̀. +--- Rohr pe agbaboolu marundinlogbon(25) fun ifesewonse Poland, Serbia. --- Rohr pe agbábọ́ọ̀lù márùndínlọ́gbọ̀n(25) fún ìfẹsẹ̀wọnsẹ̀ Poland, Serbia. +Akonimoogba agba iko Super Eagles, Gernot Rohr, ti pe agbaboolu marunlelogun fun ifesewonse oloreejore ti iko naa yoo gba pelu Poland ati Serbia, fun igbaradi idije boolu agbaaye to n bo lona, lorile-ede Russia. Akọ́nimọ̀ọ́gbá àgbà ikọ̀ Super Eagles, Gernot Rohr, ti pe agbábọ́ọ̀lù márùnlélógún fún ìfẹsẹ̀wọnsẹ̀ ọlọ́rẹ̀ẹ́jọ̀rẹ́ tí ikọ̀ náà yóò gbá pẹ̀lú Poland àti Serbia, fún ìgbáradì ìdíje bọ́ọ̀lù àgbááyé tó ń bọ̀ lọ́nà, lórílẹ̀-èdè Russia. +Ewe, leyin ojo kerin si ifigagbaga pelu orile-ede Poland, Super Eagles yoo lo koju Serbia ni papa isere The Hive, ni London. Ẹ̀wẹ̀, lẹ́yìn ọjọ́ kẹrin sí ìfigagbága pẹ̀lú orílẹ̀-èdè Poland, Super Eagles yóò lọ kojú Serbia ní pápá ìṣeré The Hive, ní London. +AWON IKO AGBABOOLU OHUN NI KIKUN: ÀWỌN IKỌ̀ AGBÁBỌ́Ọ̀LÙ Ọ̀HÚN NÍ KÍKÚN: +Awon Asole (Goalkeepers): Francis Uzoho (Deportivo La Coruna, Spain); Ikechukwu Ezenwa (Enyimba FC) ati Daniel Akpeyi (Chippa United, South Africa). Àwọn Aṣọ́lé (Goalkeepers): Francis Uzoho (Deportivo La Coruna, Spain); Ikechukwu Ezenwa (Enyimba FC) àti Daniel Akpeyi (Chippa United, South Africa). +Awon Agbaboolu owo-eyin (Defenders): Abdullahi Shehu (Bursaspor FC, Turkey); Tyronne Ebuehi (Ado Den Haag, The Netherlands); Olaoluwa Aina (Hull City, England); Elderson Echiejile (Cercle Brugge KSV, Belgium) ati Brian Idowu (Amkar Perm, Russia). Àwọn Agbábọ́ọ̀lù ọwọ́-ẹ̀yìn (Defenders): Abdullahi Shehu (Bursaspor FC, Turkey); Tyronne Ebuehi (Ado Den Haag, The Netherlands); Ọláolúwa Àìná (Hull City, England); Elderson Echiejile (Cercle Brugge KSV, Belgium) àti Brian Ìdòwú (Amkar Perm, Russia). +Chidozie Awaziem (Nantes FC, France); William Ekong (Bursaspor FC, Turkey); Leon Balogun (FSV Mainz 05, Germany); Kenneth Omeruo (Kasimpasa FC, Turkey) ATI Stephen Eze (Lokomotiv Plovdiv, Bulgaria). Chidozie Awaziem (Nantes FC, France); William Ekong (Bursaspor FC, Turkey); Leon Balogun (FSV Mainz 05, Germany); Kenneth Omeruo (Kasimpasa FC, Turkey) ÀTI Stephen Eze (Lokomotiv Plovdiv, Bulgaria). +Awon Agbaboolu owo-aarin (Midfielders): Mikel John Obi (Tianjin Teda, China); Ogenyi Onazi (Trabzonspor FC, Turkey); Wilfred Ndidi (Leicester City, England); Oghenekaro Etebo (Las Palmas, Spain); John Ogu (Hapoel Bea€TMer Sheva, Israel); Uche Agbo (Standard Liege, Belgium) ati Joel Obi (Torino FC, Italy). Àwọn Agbábọ́ọ̀lù ọwọ́-àárín (Midfielders): Mikel John Obi (Tianjin Teda, China); Ogenyi Onazi (Trabzonspor FC, Turkey); Wilfred Ndidi (Leicester City, England); Oghenekaro Etebo (Las Palmas, Spain); John Ogu (Hapoel Be’er Sheva, Israel); Uche Agbo (Standard Liege, Belgium) ati Joel Obi (Torino FC, Italy). +Awon Agbaboolu owo-iwaju (Forwards): Ahmed Musa (CSKA Moscow, Russia); Kelechi Iheanacho (Leicester City, England); Moses Simon (KAA Gent, Belgium); Victor Moses (Chelsea FC, England); Odion Ighalo(Changchun Yatai, China); Alex Iwobi (Arsenal FC, England); Junior Ajayi (Al Ahly, Egypt) ati Gabriel Okechukwu (Akwa United). Àwọn Agbábọ́ọ̀lù ọwọ́-iwájú (Forwards): Ahmed Musa (CSKA Moscow, Russia); Kelechi Iheanacho (Leicester City, England); Moses Simon (KAA Gent, Belgium); Victor Moses (Chelsea FC, England); Odion Ighalo(Changchun Yatai, China); Alex Iwobi (Arsenal FC, England); Junior Ajayi (Al Ahly, Egypt) ati Gabriel Okechukwu (Akwa United). +--- Dalung: Ere-idaraya nilo isuna to muna doko fun idagbasoke. --- Dalung: Eré-ìdárayá nílò ìsúná tó múná dóko fún ìdàgbàsókè. +Minisita to n ri si ere-idaraya ati idagbasoke awon odo lorile-ede Naijiiria, Solomon Dalung so pe isuna to muna doko se pataki lati mu igberu deba ere idaraya ni ipinle wa kookan. Mínísítà tó ń rí sí eré-ìdárayá àti ìdàgbàsókè àwọn ọ̀dọ́ lórílẹ̀-èdè Nàìjííríà, Solomon Dalung sọ pé ìsúná tó múná dóko ṣe pàtàkì láti mú ìgbèrú débá eré ìdárayá ní ìpínlẹ̀ wa kọ̀ọ̀kan. +Dalung soro ohun di mimo lasiko ayeye odun ere-idaraya keji ipinle Akwa Ibom, 2nd Akwa Ibom State Youth Sports Festival ti o waye lojo isegun (Tuesday), ni olu-ilu ipinle ohun, Uyo. Dalung sọ̀rọ̀ ọ̀hún di mímọ̀ lásìkò ayẹyẹ ọdún eré-ìdárayá kejì ìpínlẹ̀ Akwa Ibom, 2nd Akwa Ibom State Youth Sports Festival tí ó wáyé lọ́jọ́ ìṣẹ́gun (Tuesday), ni olú-ìlú ìpínlẹ̀ ọ̀hún, Uyo. +Akowe agba ninu ajo naa, iya afin Esther Aluko lo soju fun minisita ohun ninu ayeye naa. Akọ̀wé àgbà nínú àjọ náà, ìyá àfin Esther Àlùkò ló ṣojú fún mínísítà ọ̀hún nínú ayẹyẹ náà. +Dalung so pe, Sise ayeye odun ere-idaraya ni ipinle se pataki lati mu igberu ba sise deede ninu okan-o-jokan eto idaraya. Dalung sọ pé, Ṣíṣe ayẹyẹ ọdún eré-ìdárayá ní ìpínlẹ̀ ṣe pàtàkì láti mú ìgbèrú bá ṣíṣe déédé nínú ọ̀kan-ò-jọ̀kan ètò ìdárayá. +O gboriyin fun gomina ijoba ipinle Akwa Ibom, Udom Emmanuel fun anfaani ti o fun awon odo lati febun won han nipase ayeye ohun. Ó gbóríyìn fún gómìnà ìjọba ìpínlẹ̀ Akwa Ibom, Udom Emmanuel fún àǹfààní tí ó fún àwọn ọdọ́ láti fẹ̀bùn wọn hạ̀n nípasẹ ayẹyẹ ọ̀hún. +Gomina Udom Emmanuel so pe, A ko wa sibi lati wa polongo egbe oselu, tabi se ikede ibo. Gomina Udom Emmanuel sọ pé, A kò wá síbí láti wá polongo ẹgbẹ́ òṣèlú, tàbí ṣe ìkéde ìbò. +--- US tennis club mu igberu ba boolu afigigba ni Naijiiria. --- US tennis club mú ìgbèrú bá bọ́ọ̀lù àfigigbá ní Nàìjííríà. +Egbe Springdale Area Recreation, to n ri si ere-idaraya odo wiwe ati boolu afigigba ti o fi North Carolina lorile-ede Amerika se ibugbe, ti pese awon ohun elo lorisirisi fun awon olukopa Naijiiria ninu ere-idaraya naa lati mu igberu ba ere-idaraya ohun lorile-ede Naijiiria. Ẹgbẹ́ Springdale Area Recreation, tó ń rí sí eré-ìdárayá odò wíwẹ̀ àti bọ́ọ̀lù àfigigbá tí ó fi North Carolina lórílẹ̀-èdè Amẹ́ríkà ṣe ibùgbé, ti pèsè àwọn ohun èlò lóríṣiríṣi fún àwọn olùkópa Nàìjííríà nínú eré-ìdárayá náà láti mú ìgbèrú bá eré-ìdárayá ọ̀hún lórílẹ̀-èdè Nàìjíìríà. +Oladele Michael, eni ti o gba ami-eye ere-idaraya ohun fun igba meji lorile-ede yii, ti o tun je akonimoogba agba ninu egbe Springdale Area Recreation, lo pin awon ohun elo naa fun awon olukopa ni ipinle Eko. Ọládélé Michael, ẹni tí ó gba àmì-ẹyẹ eré-ìdárayá ọ̀hún fún ìgbà méjì lórílẹ̀-èdè yìí, tí ó tún jẹ́ akọ́nimọ̀ọ́gbá àgbà nínú ẹgbẹ́ Springdale Area Recreation, ló pín àwọn ohun èlò náà fún àwọn olùkópa ní ìpínlẹ̀ Èkó. +Ewe, lara awon ohun elo ohun lati ri: igi igba boolu, bata, akete, boolu, awon ohun idera abbl. Ẹ̀wẹ, lára àwọn ohun èlò ọ̀hún láti rí: igi ìgbá bọ́ọ̀lù, bàtà, àkẹtẹ̀, bọ́ọ̀lù, àwọn ohun ìdẹra abbl. +O so pe, Nigbati Mo beere si ni n gba boolu afigigba, orisirisi idojuko ni Mo la koja; Mi o ni awon ohun elo kankan. Leyin re ni mo ni anfaani lati teko leti lo sile Amerika lati tesiwaju ninu ebun ere-idaraya naa. Ni bayii, Emi ni akonimoogba agba egbe Springdale Area Recreational, eyi ti o fun mi lanfaani lati beere fun iranwo awon ohun elo lowo egbe naa lati pin fun awon odo to n kopa ninu ere-idaraya yii. Ó sọ pé, Nígbàtí Mo bẹ̀ẹ̀rẹ̀ sí ní ń gbá bọ́ọ̀lù àfigigbá, oríṣiríṣi ìdojúkọ ni Mo là kọjá; Mi ò ní àwọn ohun èlò kankan. Lẹ́yìn rẹ̀ ni mo ní àǹfààní láti tẹkọ̀ létí lọ sílẹ̀ Amẹ́ríkà láti tẹ̀síwájú nínú ẹbùn eré-ìdárayá náà. Ní báyìí, Èmi ni akọ́nimọ̀ọ́gbá àgbà ẹgbẹ́ Springdale Area Recreational, èyí tí ó fún mi láǹfàání láti bèèrè fún ìrànwọ́ àwọn ohun èlò lọ́wọ́ ẹgbẹ́ náà láti pín fún àwọn ọ̀dọ́ tó ń kópa nínú eré-ìdárayá yìí. +O so pe, laipe laijina awon odo orile-ede Naijiiria yoo tun ni anfaani si awon ohun elo miiran lorisirisi. Ó sọ pé, láìpẹ́ láìjìnà àwọn ọ̀dọ́ orílẹ̀-èdè Nàíjííríà yóò tún ní àǹfààní sí àwọn ohun èlò mìíràn lóríṣiríṣi. +--- Falconets bo si ikoko keji ninu iyikoto idije boolu agbaaye. --- Falconets bọ́ sí ìkòkò kejì nínú ìyíkoto ìdíje bọ́ọ̀lù àgbááyé. +Iko agbaboolu obinrin Super Falconets orile-ede Naijiiria, ti bo si ikoko keji ninu iyikoto ifigagbaga idije boolu agbaaye tawon obinrin to n bo lona lorile-ede France, FIFA U-20 Women World Cup France 2018. Ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù obìnrin Super Falconets orílẹ̀-èdè Nàìjííríà, ti bọ́ sí ìkòkò kejì nínú ìyíkoto ìfigagbága ìdíje bọ́ọ̀lù àgbááyé tàwọn obìnrin tó ń bọ̀ lọ́nà lórílẹ̀-èdè France, FIFA U-20 Women World Cup France 2018. +Ninu irufe idije naa ti o waye lodun 2010 ati 2014, Falconets pari idije naa sipele keji si asekagba, bee si ni lodun 2012 won pari sipo karun-un. Nínú irúfẹ́ ìdíje náà tí ó wáyé lọ́dún 2010 àti 2014, Falconets pàrí ìdíje náà sípele kejì sí àṣekágbá, bẹ́ẹ̀ sì ni lọ́dún 2012 wọ́n parí sípò karùn-ún. +Ni bayii, Falconets yoo maa waako pelu USA, Mexico ati Zealand. Ní báyìí, Falconets yóò máa wàákò pẹ̀lú USA, Mexico àti Zealand. +Ninu ikoko kinni, orile-ede France ti yoo sagbateru idije naa, yoo maa waako pelu Germany, Korea ati Japan. Bakan naa, ninu ikoko keta Brazil, Spain, Ghana ati China yoo jo maa figagbaga. Nínú ìkòkò kínní, orílẹ̀-èdè France tí yóò ṣagbátẹrù ìdíje náà, yóò máa wàákò pẹ̀lú Germany, Korea àti Japan. Bákan náà, nínú ìkòkò kẹta Brazil, Spain, Ghana àti China yóò jọ máa figagbága. +Ninu ikoko kerin, England, Paraguay, Haiti ati orile-ede Netherland ni won yoo jo maa figagbaga. Nínú ìkòkò kẹrin, England, Paraguay, Haiti àti orílẹ̀-èdè Netherland ni wọn yóò jọ máa figagbága. +Ewe, eyi je igba karun-un ti Naijiiria ati Ghana yoo lo soju ile-Afirika ninu idije naa. Ẹ̀wẹ̀, èyí jẹ́ ìgbà karùn-ún tí Nàìjííríà àti Ghana yóò lọ sojú ilẹ̀-Áfíríkà nínú ìdíje náà. +Sarai Bareman, ti o je osise ajo FIFA ati akeegbe re Rhiannon Martin ni won yoo jo maa sakoso iyikoto ohun. Bee si ni, awon miiran ti won yoo jo sise papo ninu yiyikoto naa ni: Mikael Silvestre, Camille Abily, Damien Seguin ati Aela Mocaer. Sarai Bareman, tí ó jẹ́ òṣìṣẹ́ àjọ FIFA àti akẹẹgbẹ́ rẹ̀ Rhiannon Martin ni wọn yóò jọ máa ṣàkóso ìyíkoto ọ̀hún. Bẹ́ẹ̀ sì ni, àwọn mìíràn tí wọn yóò jọ ṣiṣẹ́ papọ̀ nínú yíyíkoto náà ni: Mikael Silvestre, Camille Abily, Damien Seguin àti Aela Mocaer. +idije ohun yoo waye niluu merin lorile-ede France: Vannes, Concarneau, Dinan-Lehon ati Saint-Malo, beere lati ojo karun-un osu kejo di ojo kerinlelogun odun ti a wa yii. ìdíje ọ̀hún yóò wáyé nílùú mẹ́rin lórílẹ̀-èdè France: Vannes, Concarneau, Dinan-Lehon àti Saint-Malo, bẹ̀ẹ̀rẹ̀ láti ọjọ́ karùn-ún oṣù kẹjọ di ọjọ́ kẹrìnlélógún ọdún tí a wà yìí. +--- CCL: Etoile Sahel fagba han Plateau United FC 4-2 --- CCL: Etoile Sahel fàgbà han Plateau United FC 4-2 +Ninu idije CAF Champions League to n lo lowo, Plateau United FC padanu ifesewonse akoko sowo Etoile du Sahel torile-ede Tunisia pelu ami-ayo merin si meji (4-2), ninu ifesewonse ti o waye lojo isegun (Tuesday) ni papa isere Sousse. Nínú ìdíje CAF Champions League tó ń lọ lọ́wọ́, Plateau United FC pàdánù ìfẹsẹ̀wọnsẹ̀ àkọ́kọ́ sọ́wọ́ Etoile du Sahel torílè-èdè Tunisia pẹ̀lú àmì-ayò mẹ́rin sí méjì (4-2), nínú ìfẹsẹ̀wọnsẹ̀ tí ó wáyé lọ́jọ́ ìṣẹ́gun (Tuesday) ní pápá ìṣeré Sousse. +Idije onipele meji ohun ni yoo mu iko agbaboolu Etoile du Sahel wa gba ifigagbaga keji niluu Jos, lati mo iko ti yoo pegede sinu ipele ti o kan ninu idije naa. Ìdíje onípele méjì ọ̀hún ni yóò mú ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù Etoile du Sahel wá gbá ìfigagbága kejì nílùú Jos, láti mọ ikọ̀ tí yóò pegedé sínú ìpele tí ó kàn nínú ìdíje náà. +Bi o tile je pe, iko agbaboolu Plateau United FC padanu ifesewonse naa, aye si wa fun iko ohun lati yi esi ohun pada, ti iko naa ba se daradara ninu ifigagbaga keji. Bí ó tilẹ̀ jẹ́ pé, ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù Plateau United FC pàdánù ìfẹsẹ̀wọnsẹ̀ náà, àyè ṣì wà fún ikọ̀ ọ̀hún láti yí èsì ọ̀hún padà, tí ikọ̀ náà bá ṣe dáradára nínú ìfigagbága kejì. +Amr Marey lo gba ami ayo kinni wole niseeju meji gbara ti saa akoko ifesewonse ohun beere, ki Amine Chemiti o to gba ami-ayo meji miiran wole laipe si ara won. Amr Marey ló gbá àmì ayò kínní wọlé níṣẹ̀ẹ́jú méjì gbàrà tí sáà àkọ́kọ́ ìfẹsẹ̀wọnsẹ ọ̀hún bẹ̀ẹ̀rẹ̀, kí Amine Chemiti ó tó gbá àmì-ayò méjì mìíràn wọlé láìpẹ́ sí ara wọn. +Ewe, Aikhali Bangoura gba ami-ayo kerin wole, ki Plateau United o to tara ji lati gba ami kan wole pelu boolu agbesilegba, bee si ni Tosin Omoyele gba ami-ayo miiran wole ki ifesewonse ohun o to wa si ipari. Ẹ̀wẹ̀, Aikhali Bangoura gbá àmì-ayò kẹrin wọlé, kí Plateau United ó tó tara jí láti gbá àmì kan wọlé pẹ̀lú bọ́ọ̀lù àgbésílẹ̀gbá, bẹ́ẹ̀ sì ni Tósìn Ọmọ́yẹlé gbá àmì-ayò mìíràn wọlé kí ìfẹsẹ̀wọnsẹ̀ ọ̀hún ó tó wá sí ìparí. +--- Farah se po kinni ninu ifigagbaga ere ije Big Half. --- Farah ṣe pò kínní nínú ìfigagbága eré ìje Big Half. +Mo Farah, omo bibi ile Biritiko ti sepo kinni ninu idije ere ije maili metala Big Half lojo Aiku (Sunday), saaju igbaradi fun idije ere-ije ti yoo waye niluu London. Mo Farah, ọmọ bíbí ilẹ̀ Bìrìtìkó ti ṣepò kínní nínú ìdíje eré ìje máìlì mẹ́tàlá Big Half lọ́jọ́ Àìkú (Sunday), ṣaájú ìgbáradì fún ìdíje eré-ìje tí yóò wáyé nílùú London. +Ninu ere-ije ohun ti o waye lagbegbe Greenwich, Farah sepo kinni saaju awon akeegbe re, Daniel Wanjiru, omo orile-ede Kenya ti o sepo kinni ninu idije ere-ije niluu London lodun ti o koja ati Scot Callum Hawkins ti oun si se ipo keta. Nínú eré-ìje ọ̀hún tí ó wáyé lágbègbè Greenwich, Farah ṣepò kínní ṣaájú àwọn akẹẹgbẹ́ rẹ̀, Daniel Wanjiru, ọmọ orílẹ̀-èdè Kenya tí ó ṣepò kínní nínú ìdíje eré-ìje nílùú London lọ́dún tí ó kọjá àti Scot Callum Hawkins tí òun ṣi ṣe ipò kẹta. +Farah omo odun merinlelogbon(34) ohun ti n gbaradi lorile-ede Ethiopia, ki o to bale siluu London lojobo (Thursday) saaju ifigagbaga ere ije naa. Farah ọmọ ọdún mẹ́rìnlélọ́gbọ̀n(34) ọ̀hún ti ń gbáradì lórílẹ̀-èdè Ethiopia, kí ó tó balẹ̀ sílùú London lọ́jọ́bọ (Thursday) ṣaájú ìfigagbága eré ìje náà. +Gege bi Farah O si mo niwon, Mo si ni ere-ije miiran niwaju ti o to meji iru maili ti mo sa yii, ise si po fun mi lati se. Gẹ́gẹ́ bí Farah Ó ṣi mọ níwọ̀n, Mo sì ní eré-ìje mìíràn níwájú tí ó tó méjì irú máìlì tí mo sá yìí, iṣẹ́ ṣì pọ̀ fún mi láti ṣe. +"""Farah beere si ni fakoyo ninu okan-o-jokan ere-ije lati igba ti o ti gba ami-eye goolu nigba meji otooto lodun 2012 ati odun 2016 ninu idije Olympic." """Farah bẹ̀ẹ̀rẹ̀ sí ní fakọyọ nínú ọ̀kan-ò-jọ̀kan eré-ìje láti ìgbà tí ó ti gba àmì-ẹ̀yẹ góòlù nígbà méjì ọ̀tọ̀ọ̀tọ̀ lọ́dún 2012 àti ọdún 2016 nínú ìdíje Olympic." +Bakan naa ni O si tun fojusona fun idije 2020 Olympic eleyii ti yoo waye ni Tokyo. Bákan náà ni Ó sì tún fojúsọ́nà fún ìdíje 2020 Olympic eléyìí tí yóò wáyé ní Tokyo. +--- Shehu Dikko dara po mo igbimo ajo FIFA. --- Shehu Dikko dara pọ̀ mọ́ ìgbìmọ̀ àjọ FIFA. +Alaga egbe LMC, ti o tun je igbakeji aare ajo NFF teleri, Shehu Dikko ni ajo FIFA ti yan bayii sara igbimo awon toro kan gbongbon ninu ajo ohun, leyin ti o kopa ninu ipade apero akoko igbimo ohun ti o waye ni Zurich, lorile-ede Switzerland ti n se olu-ilu ajo FIFA lojoru (Wednesday), Aare ajo FIFA, Gianni Infantino ati igbakeji re, Victor Montagliani leni ti o tun je aare ajo CONCACAF ni won pawo po lati sefilole igbimo tuntun naa. Alága ẹgbẹ́ LMC, tí ó tún jẹ́ igbákejì ààrẹ àjọ NFF tẹ́lẹ̀rí, Shehu Dikko ni àjọ FIFA ti yàn báyìí sára ìgbìmọ̀ àwọn tọ́rọ̀ kàn gbọ̀ngbọ̀n nínú àjọ ọ̀hún, lẹ́yìn tí ó kópa nínú ìpàdé àpérò àkọ́kọ́ ìgbìmọ̀ ọ̀hún tí ó wáyé ní Zurich, lórílẹ̀-èdè Switzerland tí ń ṣe olú-ìlú àjọ FIFA lọ́jọ́ru (Wednesday), Ààrẹ àjọ FIFA, Gianni Infantino àti igbákejì rẹ̀, Victor Montagliani lẹ́ni tí ó tún jẹ́ ààrẹ àjọ CONCACAF ni wọ́n pawọ́ pọ̀ láti ṣèfilọ́lẹ̀ ìgbìmọ̀ tuntun náà. +Infantino sefilole Dikko, eni ti o tun dipo alaga katakara, onigbowo ajo NFF, lati dara po mo igbimo ohun saaju ipade apero ajo FIFA keta ti yoo tun waye. Infantino ṣèfilọ́lẹ̀ Dikko, ẹni tí ó tún dípò alága kátàkárà, onígbọ̀wọ́ àjọ NFF, láti dara pọ̀ mọ́ ìgbìmọ̀ ọ̀hún ṣaájú ìpàdé àpérò àjọ FIFA kẹta tí yóò tún wáyé. +Ewe, Shehu Dikko dara po mo igbimo ajo FIFA ninu osu kokanla odun 2017. Bakan naa ni o tun je omo egbe igbimo ajo CAF. Ẹ̀wẹ̀, Shehu Dikko dara pọ̀ mọ́ ìgbìmọ́ àjọ FIFA nínú oṣù kọkànlá ọdún 2017. Bákan náà ni ó tún jẹ́ ọmọ ẹgbẹ́ ìgbìmọ̀ àjọ CAF. +--- Esi ifesewonse idije NPFL ti o waye lopin ose. --- Èsì ìfẹsẹ̀wọnsẹ̀ ìdíje NPFL tí ó wáyé lópin ọ̀sẹ̀. +Eyi ni esi ifesewonse idije NPFL, Nigeria Professional Football League ti o waye lojo Aiku (Sunday):Heartland FC 0-1 Lobi StarsNasarawa United 1-0 Wikki TouristsRivers United 1-1 FC IfeanyiUbahAbia Warriors 1-0 Kwara UnitedEl-Kanemi Warriors 0-0 Niger TornadoesKano Pillars 2-0 Go Round FCSunshine Stars 1-1 Rangers International. Èyí ní èsì ìfẹsẹ̀wọnsẹ̀ ìdíje NPFL, Nigeria Professional Football League tí ó wáyé lọ́jọ́ Àìkú (Sunday):Heartland FC 0-1 Lobi StarsNasarawa United 1-0 Wikki TouristsRivers United 1-1 FC IfeanyiUbahAbia Warriors 1-0 Kwara UnitedEl-Kanemi Warriors 0-0 Niger TornadoesKano Pillars 2-0 Go Round FCSunshine Stars 1-1 Rangers International. +--- Onome Ebi bowo lu iwe-isisepo iko agbaboolu Henan Huishang FC. --- Onome Ebi bọwọ́ lu ìwé-ìṣiṣẹ́pọ̀ ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù Henan Huishang FC. +Atamatase iko agbaboolu obinrin orile-ede Naijiria, Onome Ebi ti bowolu iwe-isisepo iko agbaboolu Henan Huishang FC, ti o n kopa ninu idije orile-ede China. Atamátàsé ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù obìnrin orílẹ̀-èdè Nàìjíríà, Ọ̀nọ̀mẹ Ebí tí bọwọ́lu iwé-ìṣiṣẹ́pọ̀ ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù Henan Huishang FC, tí ó ń kópa nínú ìdíje orílẹ̀-èdè China. +Onome Ebi ti o gba ife-eye idije African Women Championships (AWC) ni igba meta otooto ti pada sori papa bayii, leyin ifarapa ti o ni ninu asekaagba idije AWC lodun 2016 pelu iko agbaboolu orile-ede Cameroon. Onome Ebi tí ó gba ife-ẹ̀yẹ ìdíje African Women Championships (AWC) ní ìgbà mẹ́ta ọ̀tọ̀ọ̀tọ̀ tí padà sórí pápá báyìí, lẹ́yìn ìfarapa tí ó ní nínú àṣekáágbá ìdíje AWC lọ́dún 2016 pẹ̀lú ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù orílẹ̀-èdè Cameroon. +Koye Sowemimo, ti o je olori eka ere-idaraya nile ise Temple Management Company (TMC), fi idunnu re han pupo lati ri Ebi pada lori papa. Koye Ṣówẹ̀mímọ́, tí ó jẹ́ olórí ẹ̀ka eré-ìdárayá nílé iṣẹ́ Temple Management Company (TMC), fí ìdùnnú rẹ̀ hàn púpọ̀ láti rí Ebi padà lórí pápá. +Mo dupe lowo Olorun fun anfaani yii. Mo dúpẹ́ lọ́wọ́ Ọlọ́run fún àǹfààní yìí. +--- Aare Buhari yoo gbalejo ife-eye agbaaye. --- Ààrẹ Buhari yóò gbàlejò ife-ẹ̀yẹ agbááyé. +Ni bayii, gbogbo eto lo ti to sile fun Aare Muhammadu Buhari, igbimo ajo NFF ati awon toro kan gbongbon lati gbalejo ife-eye boolu agbaaye ni Naijiria, eyi ti o je ojuse ajo to n ri si boolu lagbaaye FIFA lati lo safihan ife-eye ohun lorile-ede kookan ti yoo maa kopa ninu idije agbaaye naa Bakan naa, ni awon ololufe boolu afesegba niluu Abuja ati Eko yoo ni anfaani lati yaworan pelu ife-eye agbaaye ohun. Ní báyìí, gbogbo ètò ló ti tò sílẹ̀ fún Ààrẹ Muhammadu Buhari, ìgbìmọ̀ àjọ NFF àti àwọn tọ́rọ̀ kàn gbọ̀ngbọ̀n láti gbàlejò ife-ẹ̀yẹ bọ́ọ̀lù àgbááyé ní Náìjíríà, èyí tí ó jẹ́ ojúṣe àjọ tó ń rí sí bọ́ọ̀lù lágbàáyé FIFA láti lọ ṣàfihàn ìfe-ẹ̀yẹ ọ̀hún lórílẹ̀-èdè kọ̀ọ̀kan tí yóò máa kópa nínú ìdíje àgbááyé náà Bákan náà, ni àwọn olólùfẹ́ bọ́ọ̀lù àfẹsẹ̀gbá nílùú Abuja àti Èkó yóò ní àǹfààní láti yàwòrán pẹ̀lú ife-ẹ̀yẹ àgbááyé ọ̀hún. +Ewe, eyi yoo tun ta iko agbaboolu Super Eagles ji, lati lo soju orile-ede yii daradara lorile-ede Russia, ki won ko si gba ife-eye ohun pada wa sile. Ẹ̀wẹ̀, èyí yóò tún ta ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù Super Eagles jí, láti lọ ṣojú orílẹ̀-èdè yìí dáradára lórílẹ̀-èdè Russia, kí wọn kó sì gba ife-ẹ̀yẹ ọ̀hún padà wá sílé. +--- NFF se ifilole igbimo tuntun. --- NFF ṣe ìfilọ́lẹ̀ ìgbìmọ̀ tuntun. +Aare ajo NFF, Amaju Pinnick se ifilole igbimo ti yoo maa samojuto wiwole ati bi owo se n jade ati igbimo isakoso miiran ninu ajo ohun, lojo Isegun (Tuesday) nile ipade ajo ohun niluu Abuja. Ààrẹ àjọ NFF, Amaju Pinnick ṣe ìfilọ́lẹ̀ ìgbìmọ̀ tí yóò máa ṣàmójútó wíwọlé àti bí owó ṣe ń jáde àti ìgbìmọ̀ ìṣàkóso mìíràn nínú àjọ ọ̀hún, lọ́jọ́ Ìṣẹ́gun (Tuesday) nílé ìpàdé àjọ ọ̀hún nílùú Abuja. +Pinnick gboriyin fun okan lara awon toro kan gbongbon ninu igbimo ohun, ogbeni Sunday Dele-Ajayi, fun ise takuntakun re ti o n gbese ni ona lati mu igberu ba ere-idaraya, bee si ni O tun ki I saaju ayeye ojo ibi re ogota odun ti yoo waye lose to n bo. Pinnick gbóríyìn fún ọ̀kan lára àwọn tọ́rọ̀ kàn gbọ̀ngbọ̀n nínú ìgbìmọ̀ ọ̀hún, ọ̀gbẹ́ni Sunday Délé-Àjàyí, fún iṣẹ́ takuntakun rẹ̀ tí ó ń gbése ní ọ̀nà láti mú ìgbèrú bá eré-ìdárayá, bẹ́ẹ̀ sì ni Ó tún kí I ṣáájú ayẹyẹ ọjọ́ ìbí rẹ̀ ọgọ́ta ọdún tí yóò wáyé lọ́sẹ̀ tó ń bọ̀. +O so pe, Otunba koju osuwon lati dari igbimo naa latari iriri re gbogbo, bee sini iwuwa re si yaayi, O tun je oniwa tutu bi adaba abbl. Ó sọ pé, Ọtúnba kójú òṣùwọ̀n láti dárí ìgbìmò náà látàrí ìrírí rẹ̀ gbogbo, bẹ́ẹ̀ síní ìwùwà rẹ̀ sì yááyì, Ó tún jẹ́ oníwà tútù bí àdàbà abbl. +Aare tun so pe, igbimo isakoso yii, yoo maa se akole gbogbo ise, erongba ajo NFF lapapo fun idagbasoke boolu afesegba ni Naijiiria. Ààrẹ tún sọ pé, ìgbìmọ̀ ìṣàkóso yìí, yóò máa ṣe àkọ́lé gbogbo iṣẹ́, èròǹgbà àjọ NFF lápapọ̀ fún ìdàgbásókè bọ́ọ̀lù àfẹsẹ̀gbá ní Nàìjííríà. +Pinnick fikun un pe Alaga igbimo ohun, Alhaji Abba Yola ko nilo sise afihan re rara. O je eni ti o loye isakoso ere idaraya. Bee sini, A ki i lopolopo fun gbigba re lati fara jin fun ajo yii. Pinnick fikún un pé Alága ìgbìmọ̀ ọ̀hún, Alhaji Abba Yola kò nílò ṣíṣe àfihàn rẹ̀ rárá. Ó jẹ́ ẹni tí ó lóye ìṣàkóso eré ìdárayá. Bẹ́ẹ̀ sìni, A kí i lọ́pọ̀lọpọ̀ fún gbígbà rẹ̀ láti fara jìn fún àjọ yìí. +--- Parker:- Maa fagba han Joshua ninu ifigagbaga Cardiff. --- Parker:- Máa fàgbà han Joshua nínú ìfigagbága Cardiff. +Joseph Parker, omo orile-ede New Zealand ti soro pelu igboya saaju ifigagbaga heavyweight title pelu Anthony Joshua, eyi ti yoo waye lojo ketalelogbon(31) osu keta. Joseph Parker, ọmọ orílẹ̀-��dè New Zealand ti sọ̀rọ̀ pẹ̀lú ìgboyà ṣaájú ìfigagbága heavyweight title pẹ̀lú Anthony Joshua, èyí tí yóò wáyé lọ́jọ́ kẹtàlélọ́gbọ̀n(31) oṣù kẹta. +Parker, eni ti okun iro mo-dii (WBO) wa lowo re, bee si ni akeegbe re Joshua ti gba okun iro mo-dii (IBF) ati (WBA), won yoo jo woya ija ni papa-isere Principality ni Cardiff ninu osu to n bo. Parker, ẹni tí okùn ìró mọ́-dìí (WBO) wà lọ́wọ́ rẹ̀, bẹ́ẹ̀ sì ni akẹẹgbẹ́ rẹ̀ Joshua ti gba okùn ìró mó-dìí (IBF) àti (WBA), wọn yóò jọ wọ̀yá ìjà ní pápá-ìṣeré Principality ní Cardiff nínú oṣù tó ń bọ̀. +Bi o tile je pe, Joshua ni awon ololufe ere ija ohun foju si lara pe yoo yege, sugbon Parker ti fowo-soya pe, oun yoo fagba han an ninu ifigagbaga naa. Parker so pe, Mo le fagba han Anthony Joshua. Bee sini, Mo lero pe Mo ni ebun ara oto lati koju re. Bí ó tilẹ̀ jẹ́ pé, Joshua ni àwọn olólùfẹ́ eré ijà ọ̀hún fojú sí lára pé yóò yege, ṣùgbọ́n Parker ti fọwọ́-sọ̀yà pé, òun yóò fàgbà hàn ań nínú ìfigagbága náà. Parker sọ pe, Mo lè fàgbà han Anthony Joshua. Bẹ́ẹ̀ sìni, Mo lérò pé Mo ní ẹ̀bùn àrà ọ̀tọ̀ láti kojú rẹ̀. +Eyi ni o mu inu mi dun pupo pe, Maa fi ara mi han ninu ifigagbaga nla yii. Èyí ni ó mú inú mi dùn púpọ̀ pé, Máa fi ara mi hàn nínú ìfigagbága ńlá yìí. +"""Bakan naa, ni anfaani lati ja niwaju ogunlogo awon eniyan tun je ohun iwuri." """Bákan náà, ni àǹfààní láti jà níwájú ogunlọ́gọ̀ àwọn ènìyàn tún jẹ́ ohun ìwúrí." +Bi o tile je pe, opo lo so pe, Maa maa beru, sugbon mo ri ija ohun pelu oju miiran pe, A o jo waako ninu ifigagbaga ohun ni. Bí ó tilẹ̀ jẹ́ pé, ọ̀pọ̀ ló sọ pé, Màá máa bẹ̀rù, ṣùgbọ́n mo rí ìjà ọ̀hún pẹ̀lú ojú mìíràn pé, A ó jọ wàákò nínú ìfigagbága ọ̀hún ni. +"""Akonimooja Parker, Kevin Barry naa ti fowo-soya pe, oun naa nigboya pe Parker yoo fagba han Joshua ninu ifigagbaga naa." """Akọ́nimọ̀ọ́jà Parker, Kevin Barry náà ti fọwọ́-sọ̀yà pé, òun náà nígboyà pé Parker yóò fàgbà han Joshua nínú ìfigagbága náà." +--- Agbaboolu Spain teleri Enrique Castro jade laye. --- Agbábọ́ọ̀lù Spain tẹ́lẹ̀rí Enrique Castro jáde láyé. +Erin wo, Ajanaku sun bi oke, leyin ti agbaboolu iko Barcelona ati Spain teleri, Enrique Castro ti awon eeyan mo si “Quini” jade laye lojo Isegun (Tuesday). Atamatase omo odun merindinlaaadorin ohun, gba ifesewonse ogorun-un fun iko Barcelona pelu ami-ayo merinlelogoji, bee si ni O gba ife-eye Copa del Rey meji ni saa (1981, 1983), ati ife-eye idije UEFA Cup ni saa (1982). Erin wó, Àjànàkú sùn bí òkè, lẹ́yìn tí agbábọ́ọ̀lù ikọ̀ Barcelona àti Spain tẹ́lẹ̀rí, Enrique Castro tí àwọn èèyàn mọ̀ sí “Quini” jáde láyé lọ́jọ́ Ìṣẹ́gun (Tuesday). Atamátàsé ọmọ ọdún mẹ́rìndínláàádọ́rin ọ̀hún, gbá ìfẹsẹ̀wọnsẹ̀ ọgọ́rùn-ún fún ikọ̀ Barcelona pẹ̀lú àmì-ayò mẹ́rìnlélógójì, bẹ́ẹ̀ sì ni Ó gba ife-ẹ̀yẹ Copa del Rey méjì ní sáà (1981, 1983), àti ife-ẹ̀yẹ ìdíje UEFA Cup ní sáà (1982). +O doloogbe leyin ti o saare aarun-okan. Ó dolóògbé lẹ́yìn tí ó ṣàárẹ̀ ààrùn-ọ̀kan. +Bakan naa, ni iko agbaboolu Sporting Gijon FC kedun iku atamatase oloogbe ohun, leni ti o kopa fun iko naa fun saa otooto meji. Ki Olorun ki o te e si afefe rere. Bákan náà, ni ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù Sporting Gijon FC kẹ́dùn ikú atamátàsé olóògbé ọ̀hún, lẹ́ni tí ó kópa fún ikọ̀ náà fún sáà ọ̀tọ̀ọ̀tọ̀ méji. Kí Ọlọ́run kí ó tẹ́ ẹ sí afẹ́fẹ́ rere. +Castro tun kopa fun orile-ede re, Spain ninu idije boolu agbaaye lodun 1978 ati 1982, bakan naa lo tun kopa ninu idije European Championship lodun 1980. O gba ami-ayo mejo wole ninu ifesewonse marunlelogbon ti o gba fun orile-ede Spain. Castro tún kópa fún orílẹ̀-èdè rè, Spain nínú ìdíje bọ́ọ̀lù àgbááyé lọ́dún 1978 àti 1982, bákan náà ló tún kópa nínú ìdíje European Championship lọ́dún 1980. Ó gbá àmì-ayò mẹ́jọ wọlé nínú ìfẹsẹ̀wọnsẹ̀ márùnlélọ́gbọ̀n tí ó gbá fún orílẹ̀-èdè Spain. +--- Infantino: A n jiroro lori isamulo ero VAR ninu idije agbaaye. --- Infantino: A ń jíròrò lórí ìṣámúlò ẹ̀rọ VAR nínú ìdíje àgbááyé. +Aare ajo FIFA, Gianni Infantino so pe, oun ko tii ni iye meji nipa sisamulo ero igbalode fonran, video assistant referee (VAR) ninu idije boolu agbaaye to n bo lona, pelu gbogbo ariyanjiyan lilo ero ohun to n lo labele. Ààrẹ àjọ FIFA, Gianni Infantino sọ pé, òun kò tíi ní iyè méjì nípa ṣíṣàmúlò ẹ̀rọ ìgbàlódé fọ́nrán, video assistant referee (VAR) nínú ìdíje bọ́ọ̀lù àgbááyé tó ń bọ̀ lọ́nà, pẹ̀lú gbogbo àríyànjiyàn lílo ẹ̀rọ ọ̀hún tó ń lọ lábẹ́lẹ̀. +Bi o tile je pe, on dupo akeegbe re, Aleksander Ceferin so pe, won ko ni se amulo ero igbalode naa ninu idije UEFA Champions League ni saa to n bo. Bí ó tilẹ̀ jẹ́ pé, òn dupò akẹẹgbẹ́ rè, Aleksander Ceferin sọ pé, wọn kò ní ṣe àmúlò ẹ̀rọ ìgbàlódé náà nínú ìdíje UEFA Champions League ní sáà tó ń bọ̀. +Ero VAR ohun lo n sise lati ran oludari ifesewonse lowo fun anfaani sise atunyewo awon okan-o-jokan isele lori papa. Ẹ̀rọ VAR ọ̀hún ló ń ṣiṣẹ́ láti ran olùdarí ìfẹsẹ̀wọnsẹ̀ lọ́wọ́ fún àǹfààní ṣíṣe àtúnyẹ̀wò àwọn ọ̀kan-ò-jọ̀kan ìṣẹ̀lẹ̀ lórí pápá. +Eyi ti won ti se amulo ero naa ninu orisirisi idije lagbaaye. Èyí tí wọ́n ti ṣe àmúlò ẹ̀rọ náà nínú oríṣiríṣi ìdíje lágbàáyé. +Igbimo to n se ifilole ilana boolu afesegba nile okeere, IFAB nireti wa pe won yoo fenu ko sojukan lojo abameta (Saturday) boya lati maa samulo ero ohun. Ìgbìmọ̀ tó ń ṣe ìfilọ́lẹ̀ ìlànà bọ́ọ̀lù àfẹsẹ̀gbá nílẹ̀ òkèèrè, IFAB nìrètí wà pé wọn yóò fẹnu kò sójúkan lọ́jọ́ àbámẹ́ta (Saturday) bóyá láti máa ṣamúlò ẹ̀rọ ọ̀hún. +Infantino wa so pe, ti igbimo naa ba bowolu lilo ero VAR, won yoo samulo re ninu idije agbaaye lorile-ede Russia. Infantino wá sọ̀ pé, tí ìgbìmọ̀ náà bá bọwọ́lu lílo ẹ̀rọ VAR, wọn yóò ṣàmúlò rẹ̀ nínú ìdíje àgbááyé lórílẹ̀-èdè Russia. +--- Ile-ise iwe iroyin The SUN fun Pinnick lami-eye O kare lai. --- Ilé-iṣẹ́ ìwé ìròyìn The SUN fún Pinnick lámì-ẹ̀yẹ Ó káre láí. +Ile-ise iwe iroyin The SUN fi ami-eye Sports Personality of the Year da aare ajo NFF, Amaju Melvin Pinnick lola, fun igbakeji lodun meji seyin, lojo Aiku (Sunday). Ayeye igbami eye ohun lo waye nile itura Eko Hotels and Suites, Victoria Island, niluu Eko. Nibiti ile-ise iwe iroyin naa ti n sayeye odun marundinlogun ti won sagbekele re. Ninu igbami-eye ohun, awon eeyan jankan-jankan miiran ti won tun fi ami-eye da lola ni, aare agba ile igbimo asoju-sofin, Dokita Bukola Saraki, pelu ami-eye oloselu to tayo julo (Outstanding Politican of the Year), Gomina ipinle Eko, ogbeni Akinwunmi Ambode gba ami-eye (Man of the Year), Gomina ipinle Rivers, Nyesom Wike (Governor of the Year), Emir ipinle Kano, Alhaji Muhammad Sanusi (Courage in Leadership Award), adari agba ajo NDDC, Nsima Ekere (Public Service Award), adari agba ile ifowopamo Zenith, Peter Amangbo (Banker of the Year), Dokita Emeka Okwuosa (Investor of the Year); Dokita Samuel Adedoyin (Lifetime Achievement Award); adari agba ile ifowopamo agba CBN, Godwin Emefiele (Public Service Award), bee si ni asofin Osita Izunaso ati Dokita gba ami-eye isomoniyan (Humanitarian Service Award). Ilé-iṣẹ́ ìwé ìròyìn The SUN fi àmì-ẹ̀yẹ Sports Personality of the Year dá ààrẹ àjọ NFF, Amaju Melvin Pinnick lọ́lá, fún ìgbàkejì lọ́dún méjì sẹ́yìn, lọ́jọ́ Àìkú (Sunday). Ayẹyẹ ìgbàmì ẹ̀yẹ ọ̀hún ló wáyé nílé ìtura Eko Hotels and Suites, Victoria Island, nílùú Èkó. Níbití ilé-iṣẹ́ ìwé ìròyìn náà ti ń ṣayẹyẹ ọdún márùndínlógún tí wọ́n ṣàgbékẹ̀lé rẹ̀. Nínú ìgbàmì-ẹ̀yẹ ọ̀hún, àwọn èèyàn jàǹkàn-jàǹkàn mìíràn tí wọ́n tún fi àmì-ẹ̀yẹ dá lọ́lá ni, ààrẹ àgbà ilé ìgbìmọ̀ aṣóju-sòfin, Dókítà Bùkọ́lá Sàràkí, pẹ̀lú àmì-ẹ̀yẹ olóṣèlú to tayọ jùlọ (Outstanding Politican of the Year), Gómìnà ìpínlẹ̀ Èkó, ọ̀gbẹ́ni Akinwunmi Ambode gba àmì-ẹyẹ (Man of the Year), Gómìnà ìpínlẹ̀ Rivers, Nyesom Wike (Governor of the Year), Emir ìpínlẹ̀ Kano, Alhaji Muhammad Sanusi (Courage in Leadership Award), adarí àgbà àjọ NDDC, Nsima Ekere (Public Service Award), adarí àgbà ilé ìfowópamọ́ Zenith, Peter Amangbo (Banker of the Year), Dókítà Emeka Okwuosa (Investor of the Year); Dókítà Samuel Adédoyin (Lifetime Achievement Award); adarí àgbà ilé ìfowópamọ́ àgbà CBN, Godwin Emefiele (Public Service Award), bẹ́ẹ̀ sì ni aṣòfin Osita Izunaso àti Dókìtà gba àmì-ẹ̀yẹ ìsọmọnìyàn (Humanitarian Service Award). +Ewe, lasiko igbami-eye naa, Pinnick fi anfaani ohun gboriyin fun akonimoogba agba iko agbaboolu Super Eagles, Gernot Rohr latari ise takuntakun re ninu iko naa. Bakan naa, O tun gbosuba fun awon ti o sagbateru igbami eye ohun ati awon omo egbe ajo NFF fun ifowosowopo won patapata ni ona lati mu igberu ba ere boolu afesegba lorile-ede Naijiiria. Ẹ̀wè, lásìkò ìgbàmì-ẹ̀yẹ náà, Pinnick fi àǹfààní ọ̀hún gbóríyìn fún akọ́nimọ̀ọ́gbá àgbà ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù Super Eagles, Gernot Rohr látàrí iṣẹ́ takuntakun rẹ̀ nínú ikọ̀ náà. Bákan náà, Ó tún gbóṣùbà fún àwọn tí ó ṣagbátẹrù ìgbàmì ẹ̀yẹ ọ̀hún àti àwọn ọmọ ẹgbẹ́ àjọ NFF fún ìfọwọ́sowọ́pọ̀ w���n pátápátá ní ọ̀nà láti mú ìgbèrú bá eré bọ́ọ̀lù àfẹsẹ̀gbá lórílẹ̀-èdè Nàìjííríà. +Awon miiran ti o tun kopa ninu igbami-eye ohun ni, amofin Seyi Akinwunmi, ti o je igbakeji aare NFF teleri, bakan naa ni awon omo egbe miiran, alaga awon toro kan gbongbon ninu ajo NFF, Mallam Shehu Dikko, abbl. Àwọn mìíràn tí ó tún kópa nínú ìgbàmì-ẹ̀yẹ ọ̀hún ni, amòfin Sèyí Akínwùnmí, tí ó jẹ́ igbákejì ààrẹ NFF tẹ́lẹ̀rí, bákan náà ni àwọn ọmọ ẹgbẹ́ mìíràn, alága àwọn tọ́rọ̀ kàn gbọ̀ngbọ̀n nínú àjọ NFF, Mallam Shehu Dikko, abbl. +Gernot Rohr ni o kuna lati kopa ninu ipade apero naa latari ipade igbaradi idije boolu agbaaye ti o lo fun lorile-ede Russia. Gernot Rohr ni ó kùnà láti kópa nínú ìpàdé àpérò náà látàrí ìpàdé ìgbáradì ìdíje bọ́ọ̀lù àgbááyé tí ó lọ fún lórílẹ̀-èdè Russia. +--- Esi idije boolu ile-Geesi ti o waye lopin ose. --- Èsì ìdíje bọ́ọ̀lù ilẹ̀-Gẹ̀ẹ́sì tí ó wáyé lópin ọ̀sẹ̀. +Eyi ni esi ifesewonse idije English Premier League (EPL), ti o waye lopin ose: Leicester City 1 a€“ 1 Stoke CityAFC Bournemouth 2 a€“ 2 Newcastle UnitedBrighton & Hove Albion 4 a€“ 1 Swansea CityBurnley 1 a€“ 1 SouthamptonLiverpool 4 a€“ 1 West Ham UnitedWest Bromwich Albion 1 a€“ 2 Huddersfield TownWatford 1 a€“ 0 EvertonCrystal Palace 0 a€“ 1 Tottenham HotspurManchester United 2 a€“ 1 Chelsea Bakan naa, esi ifesewonse asekagba idije EFL Iko agbaboolu Manchester City fagba han Arsenal FC pelu ami ayo meta soodo (3-0). Èyí ni èsì ìfẹsẹ̀wọnsẹ̀ ìdíje English Premier League (EPL), tí ó wáyé lópin ọ̀sẹ̀: Leicester City 1 – 1 Stoke CityAFC Bournemouth 2 – 2 Newcastle UnitedBrighton & Hove Albion 4 – 1 Swansea CityBurnley 1 – 1 SouthamptonLiverpool 4 – 1 West Ham UnitedWest Bromwich Albion 1 – 2 Huddersfield TownWatford 1 – 0 EvertonCrystal Palace 0 – 1 Tottenham HotspurManchester United 2 – 1 Chelsea Bákan náà, èsì ìfẹsẹ̀wọnsẹ̀ àṣekágbá ìdíje EFL Ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù Manchester City fàgbà han Arsenal FC pẹ̀lú àmì ayò mẹ́ta sóódo (3-0). +--- Esi idije NPFL ti o waye lopin ose. --- Èsì ìdíje NPFL tí ó wáyé lópin ọ̀sẹ̀. +Eyi ni esi ifesewonse idije Nigeria Professional Football League (NPFL), ti o waye lojo Aiku (Sunday):MFM FC 0-0 Lobi Stars FCEnyimba International 2-1 Sunshine Stars FCKwara United 0-1 Rivers UnitedWikki Tourists 1-1 Katsina UnitedRangers International 1-1 Kano PillarsYobe Desert Stars 2-0 El-Kanemi WarriorsNiger Tornadoes 2-0 Abia WarriorsFC IfeanyiUbah 1-0 Nasarawa United. Èyí ni èsì ìfẹsẹ̀wọnsẹ̀ ìdíje Nigeria Professional Football League (NPFL), tí ó wáyé lọ́jọ́ Àìkú (Sunday):MFM FC 0-0 Lobi Stars FCEnyimba International 2-1 Sunshine Stars FCKwara United 0-1 Rivers UnitedWikki Tourists 1-1 Katsina UnitedRangers International 1-1 Kano PillarsYobe Desert Stars 2-0 El-Kanemi WarriorsNiger Tornadoes 2-0 Abia WarriorsFC IfeanyiUbah 1-0 Nasarawa United. +--- Mikel je okan lara agbaboolu Naijiiria to saseyori julo Siasia. --- Mikel jẹ́ ọ̀kan lára agbábọ́ọ̀lù Nàìjííríà tó ṣàṣeyọrí jùlọ Siasia. +Agbaboolu ati akonimoogba agba iko Super Eagles teleri, Samson Siasia so pe, ko si nnkan ti o se pataki ninu ife ti oun ni si balogun iko Super Eagles, Mikel Obi. Agbábọ́ọ̀lù àti akọ́nimọ̀ọ́gbá àgbà ikọ̀ Super Eagles tẹ́lẹ̀rí, Samson Siasia sọ pé, kò sí nǹkan tí ó ṣe pàtàkì nínú ìfẹ́ tí òun ní sí balógun ikọ̀ Super Eagles, Mikel Obi. +Siasia yanana oro yii latari awuyewuye mimu Obi lo kopa ninu idije 2016 Olympic, eyi ti o si gba ami-eye ipo keta silver wale. Siasia yànàná ọ̀rọ̀ yìí látàrí awuyewuye mímú Obi lọ kópa nínú ìdíje 2016 Olympic, èyí tí ó sì gba àmì-ẹyẹ ipò kẹta silver wálé. +Ko si nnkan ti o se pataki laarin emi pelu Obi; o kan je pe mo nifee re pupo gege bi agbaboolu. Kò sí nǹkan tí ó ṣe pàtàkì láàrin èmi pẹ̀lú Ò̀bí; ó kàn jẹ́ pé mo nífẹ̀ẹ́ rẹ̀ púpọ̀ gẹ́gẹ́ bí agbábọ́òlù. +Bee sini O je okan lara awon agbaboolu Naijiiria ti o ti saseyori ninu ere boolu lagbaaye. Bẹ́ẹ̀ sìni Ó jẹ́ ọ̀kan lára àwọn agbábọ́ọ̀lù Nàìjííríà tí ó ti ṣàṣeyọrí nínú eré bọ́ọ̀lù lágbàáyé. +Obi kopa fun iko agbaboolu ti o laamilaaka lati ojo kekere aye re, bee si ni o ti gba orisirisi ife-eye gege bi agbaboolu, o si tun je akinkanju eni to n fara jin fun ise re. Òbí kópa fún ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù tí ó lààmìlaaka láti ọjọ́ kékeré ayé rẹ̀, bẹ́ẹ̀ sì ni ó ti gba oríṣiríṣi ife-ẹ̀yẹ gẹ́gẹ́ bí agbábọ́ọ̀lù, ó sì tún jẹ́ akínkanjú ẹni tó ń fara jìn fún iṣẹ́ rẹ̀. +"Bakan naa, ipa re ninu iko Super Eagles ko se e ye sile, fun idi eyi, tani ko ni nifee si iru agbaboolu yii,""." "Bákan náà, ipa rẹ̀ nínú ikọ̀ Super Eagles kò ṣe é yẹ̀ sílẹ̀, fún ìdí èyí, tani kò ní nífẹ̀ẹ́ sí irú agbábọ́ọ̀lù yìí,""." +O fikun un pe, Obi ti kopa daradara ninu iko re nile okeere ati iko agbaboolu Super Eagles. Ó fikún un pé, Obi ti kópa dáradára nínú ikọ̀ rẹ̀ nílẹ̀ òkèèrè àti ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù Super Eagles. +Ni igba kan ri, Siasia fi Obi we agbaboolu owo aarin iko agbaboolu Real Madrid, Luka Modric ati awon agbaboolu jankanjankan miiran lagbaaye. Ní ìgbà kan rí, Siasia fi Obi wé agbábọ́ọ̀lù ọwọ́ àárín ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù Real Madrid, Luka Modric àti àwọn agbábọ́ọ̀lù jàǹkànjàǹkàn mìíràn lágbàáyé. +Mikel lo soju Naijiiria ninu idije boolu agbaaye tawon odo tojo ori won ko ju ogun odun lo, FIFA U-20 World, ti O si gba ami eye agbaboolu keta ti o kopa julo ninu idije naa tele Lionel Messi, bee si ni o beere si ni kopa fun Super Eagles lojo ketadinlogun osu kejo odun 2005. Mikel lọ sojú Nàìjííríà nínú ìdíje bọ́ọ̀lù àgbááyé tàwọn ọ̀dọ́ tọ́jọ́ orí wọn kò ju ogún ọdún lọ, FIFA U-20 World, tí Ó sì gba àmì ẹ̀yẹ agbábọ́ọ̀lù kẹta tí ó kópa jùlọ nínú ìdíje náà tẹ̀lé Lionel Messi, bẹ́ẹ̀ sí ni ó bẹ̀ẹ̀rẹ̀ sí ní kópa fún Super Eagles lọ́jọ́ kẹtàdínlógún oṣù kẹjọ ọdún 2005. +--- Morocco yoo sagbateru idije boolu agbaaye lodun 2026 - Blatter. --- Morocco yóò ṣagbátẹrù ìdíje bọ́ọ̀lù àgbááyé lọ́dún 2026 - Blatter. +Aare ajo FIFA teleri, Sepp Blatter ti gbe si orile-ede Morocco leyin lati sagbateru idije boolu agbaaye lodun 2026, leyin ti o fowo soya pe orile-ede ohun ti o kangun si ariwa gusu ile Afirika to gbangba sun loye. Ààrẹ àjọ FIFA tẹ́lẹ̀rí, Sepp Blatter ti gbè sí orílẹ̀-èdè Morocco lẹ́yìn láti ṣagbátẹrù ìdíje bọ́ọ̀lù àgbááyé lọ́dún 2026, lẹ́yìn tí ó fọwọ́ sọ̀yà pé orílẹ̀-èdè ọ̀hún ti ó kángún sí àríwá gúsú ilẹ̀ Áfíríkà tó gbangba sùn lọ́yẹ́. +Morocco ti n gbero lati sagbateru idije boolu agbaaye fun igba karun-un bayii, bakan naa won tun gbiyanju lati sagbateru idije naa lodun 1994, 1998, 2006 ati odun 2010. Morocco ti ń gbèrò láti ṣagbátẹrù ìdíje bọ́ọ̀lù àgbááyé fún ìgbà karùn-ún báyìí, bákan náà wọn tún gbìyànjú láti ṣagbátẹrù ìdíje náà lọ́dún 1994, 1998, 2006 àti ọdún 2010. +Awon orile-ede miiran ti o tun gbero lati sagbateru idije yii papo lorile-ede U.S, Canada ati Mexico, eyi ti igbimo to n ri si boolu afesegba lagbaaye FIFA yoo se ipade apero re ninu osu kefa, ni Moscow lati mo orile-ede ti o koju osuwon julo lati sagbateru idije naa. Àwọn orílẹ̀-èdè mìíràn tí ó tún gbèrò láti ṣagbátẹrù ìdíje yìí papọ̀ lórílẹ̀-èdè U.S, Canada àti Mexico, èyí tí ìgbìmọ̀ tó ń rí sí bọ́ọ̀lù àfẹsẹ̀gbá lágbàáyé FIFA yóò ṣe ìpàdé àpérò rẹ̀ nínú oṣù kẹfà, ní Moscow láti mọ orílẹ̀-èdè tí ó kójú òsùwọ̀n jùlọ láti ṣagbátẹrù ìdíje náà. +Idije boolu agbaaye odun 2026: gbigbimopo lati sagbateru idije boolu agbaaye ko je itewogba fun ajo FIFA, leyin eyi ti o waye lodun 2002. Ìdíje bọ́ọ̀lù àgbááyé ọdún 2026: gbìgbìmọ̀pọ̀ láti ṣagbátẹrù ìdíje bọ́ọ̀lù àgbááyé kò jẹ́ ìtẹ́wọ́gbà fún àjọ FIFA, lẹ́yìn èyí tí ó wáyé lọ́dún 2002. +"Ni bayii: Morocco ni o si lanfaani bayii lati sagbateru re, ti yoo si tun fayesile fun ile-Afirika!""" "Ní báyìí: Morocco ni ó ṣì láǹfààní báyìí láti ṣagbátẹrù rẹ̀, tí yóò sì tún fàyèsílẹ̀ fún ilẹ̀-Áfíríkà!""" +Blatter, ti o je aare ajo FIFA lati odun 1998 si 2015, ko tewo gba apapo sise agbateru idije boolu agbaaye yii laarin orile-ede meji, leyin eyi ti o ti waye lodun 2002 ni Japan ati South Korea, eyi ti o si je igba akoko re ti orile-ede meji yoo gbimopo lati sagbateru idije naa. Blatter, tí ó jẹ́ ààrẹ àjọ FIFA láti ọdún 1998 sí 2015, kò tẹ́wọ́ gba àpapọ̀ ṣíṣe agbátẹrù ìdíje bọ́ọ̀lù àgbááyé yìí láàrin orílẹ̀-èdè méjì, lẹ́yìn èyí tí ó ti wáyé lọ́dún 2002 ní Japan àti South Korea, èyí tí ó sì jẹ́ ìgbà àkọ́kọ́ rẹ̀ tí orílẹ̀-èdè méjì yóò gbìmọ̀pọ̀ láti ṣagbátẹrù ìdíje náà. +Omo ogorin odun ohun, Blatter fipo re sile, ti won si tun fofin de e fun odun mefa latari titapa si ilana igbimo ajo FIFA. Ọmọ ọgọ́rin ọdún ọ̀hún, Blatter fipò rẹ̀ sílẹ̀, tí wọ́n sì tún fòfin dè é fún ọdún mẹ́fà látàrí títàpá sí ìlànà ìgbìmọ̀ àjọ FIFA. +Irufe idije nla yii ti o waye keyin nile Afirika, waye lorile-ede South Africa lodun 2010, eyi ti Blatter kosi kabaamo pe ile-Afirika sagbateru re. Irúfé ìdíje ńlá yìí tí o wáyé kẹ́yìn nílẹ̀ Áfíríkà, wáyé lórílẹ̀-èdè South Africa lọ́dún 2010, èyí tí Blatter kòsí kábàámọ̀ pé ilẹ̀-Áfíríkà ṣagbátẹrù rẹ̀. +--- Russia 2018: Aiteo gboriyin fun eto NFF fun ipalemo idije boolu agbaaye. --- Russia 2018: Aiteo gbóríyìn fún ètò NFF fún ìpalẹ̀mọ́ ìdíje bọ́ọ̀lù àgbááyé. +Onigbowo iko agbaboolu Super Eagles, ile-ise epo robi Aiteo ti fi idunnu re han fun eto ati ipalemo olokan-o-jokan ti ajo to n ri si boolu afesegba ni Naijiiria, NFF ti n pese sile saaju idije boolu agbaaye to n bo lona lorile-ede Russia. Onígbọ̀wọ́ ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù Super Eagles, ilé-iṣẹ́ epo rọ̀bì Aiteo ti fi ìdùnnú rẹ̀ hàn fún ètò àti ìpalẹ̀mọ́ ọlọ́kan-ò-jọ̀kan tí àjọ tó ń rí sí bọ́ọ̀lù àfẹsẹ̀gbá ní Nàìjííríà, NFF ti ń pèsè sílẹ̀ ṣaájú ìdíje bọ́ọ̀lù àgbááyé tó ń bọ̀ lọ́nà lórílẹ̀-èdè Russia. +Igbakeji adari ile-ise Aiteo, Francis Peters, Ninu oro re lasiko ipade igbami-eye eyi ti o waye niluu Eko lojo Aje (Monday), O ni inu ile-ise Aiteo dun lopolopo fun awon eto ajo NFF ti won sese kede fun ipalemo idije nla yii. Igbákejì adarí ilé-iṣẹ́ Aiteo, Francis Peters, Nínú ọ̀rọ̀ rẹ̀ lásìkò ìpàdé ìgbàmì-ẹ̀yẹ èyí tí ó wáyé nílùú Èkó lọ́jọ́ Ajé (Monday), Ó ní inú ilé-iṣẹ́ Aiteo dùn lọ́pọ̀lọpọ̀ fún àwọn ètò àjọ NFF tí wọ́n ṣẹ̀ṣẹ̀ kéde fún ìpalẹ̀mọ́ ìdíje ńlá yìí. +O fikun un pe Ni pataki inu wa dun pupo fun ipalemo ajo NFF saaju idije boolu agbaaye yii, eyi ti o fara han gbangba gbangba pe iko Super Eagles naa ti setan fun idije naa. Ó fikún un pé Ní pàtàkì inú wá dùn púpọ̀ fún ìpalẹ̀mọ́ àjọ NFF ṣaájú ìdíje bọ́ọ̀lu àgbááyé yìí, èyí tí ó fara hàn gbangba gbàǹgbà pé ikọ̀ Super Eagles náà ti ṣetán fún ìdíje náà. +Ero wa ni lati ri Super Eagles ki o kopa daradara koja erongba wa. Èrò wa ni láti rí Super Eagles kí ó kópa dáradára kọjá èròńgbà wa. +AITEO ti o je onigbowo iko agbaboolu Super Eagles yoo wa ni digbi lorile-ede Russia fun atileyin ti o legbe ati igbani-niyanju. AITEO tí ó jẹ́ onígbọ̀wọ́ ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù Super Eagles yóò wà ní digbí lórílẹ̀-èdè Russia fún àtìlẹyìn tí ò lẹ́gbẹ́ àti igbani-níyànjú. +Lati safihan mimu iko yii lokun-unkundun, paapaa julo fun iko naa lati lo saseyori ninu idije yii, a ti san ogbon oke owo dollar ($600,000) ati okoolelooodunrun milionu owo Naira (N320 million) lati pese awon ohun elo lolokan-o-jokan fun igbaradi ni kikun fun idije boolu agbaye yii. Láti ṣàfihàn mímú ikọ̀ yìí lọ́kùn-únkúndùn, pàápàá jùlọ fún ikọ̀ náà láti lọ ṣàṣeyọrí nínú ìdíje yìí, à ti san ọgbòn ọ̀kẹ́ owo dollar ($600,000) àti okòólélọ́ọ̀ọ́dúnrún mílíọ́nù owo Naira (N320 million) láti pèsè àwọn ohun èlò lọ́lọ́kan-ò-jọ̀kan fún ìgbáradì ní kíkún fún ìdíje bọ́ọ̀lù àgbáyé yìí. +"""Peters tesiwaju pe, inu oun dun pupo, bee sini o je ohun iwuri lati ri awon oludari agba tuntun ajo to n ri si boolu afesegba nile Afirika CAF fun atileyin ati akitiyan won lati gbe boolu eya Afrika de ipele ti o lapeere, bakan naa, ajo FIFA fun igberu ti o see ye sile ti won mu ba boolu afesegba lagbaaye." """Peters tèsíwájú pé, inú òun dùn púpọ̀, bẹ́ẹ̀ sìni ó jẹ́ ohun ìwúrí láti rí àwọn olùdarí àgbà tuntun àjọ tó ń rí sí bọ́ọ̀lù àfẹsẹ̀gbá nílẹ̀ Áfírík̀a CAF fún àtìlẹyìn àti akitiyan wọn láti gbé bọ́ọ̀lù ẹ̀yà Afrika dé ìpele tí ó lápẹẹrẹ, bákan náà, àjọ FIFA fún ìgbèrú tí ó ṣeé yẹ̀ sílẹ̀ tí wọ́n mú bá bọ́ọ̀lù àfẹsẹ̀gbá lágbàáyé." +Peters tun gboriyin fun Gomina ipinle Eko, Ogbeni Akinwumi Ambode ati ijoba re fun atileyin won lati mu igberu ba boolu afesegba ni Naijiiria ati ni ile Afirika. Peters tún gbóríyìn fún Gómìnà ìpínlẹ̀ Èkó, Ọ̀gbẹ́ni Akínwùmí Ambode àti ìjọba rẹ̀ fún àtìlẹyìn wọn láti mú ìgbèrú bá bọ́ọ̀lù àfẹsẹ̀gbá ní Nàìjííríà àti ní ilẹ̀ Áfíríkà. +--- MFM FC pegede sinu ipele keji idije CAF Champions League. --- MFM FC pegedé sínú ìpele kejì ìdíje CAF Champions League. +MFM FC ilu Eko, ninu ifigagbaga ifesewonse ti o waye lojoru (Wednesday), iko ohun pegede sinu ipele keji idije CAF Champions League, leyin ti won fagba han iko agbaboolu AS Bamako orile-ede Mali pelu ami-ayo kan soodo (1-0). MFM FC ilú Èkó, nínú ìfigagbága ìfẹsẹ̀wọnsẹ̀ tí ó wáyé lọ́jọ́ru (Wednesday), ikọ̀ ọ̀hún pegedé sínú ìpele kejì ìdíje CAF Champions League, léyìn tí wọ́n fàgbà han ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù AS Bamako orílẹ̀-èdè Mali pẹ̀lú àmì-ayò kan sóódo (1-0). +MFM pegede lapapo ami-ayo ifesewonse ohun, leyin ti iko ohun gba ami-ayo kookan ninu ifigagbaga akoko ti o waye lorile-ede Mali, ki won o to wa gba ami-ayo kan soodo ni papa isere Agege. MFM pegedé lápapọ̀ àmì-ayò ìfẹsẹ̀wọnsẹ̀ ọ̀hún, lẹ́yìn tí ikọ̀ ọ̀hún gbá àmì-ayò kọ̀ọ̀kan nínú ìfigagbága àkọ́kọ́ tí ó wáyé lórílẹ̀-èdè Mali, kí wọn ó tó wá gbá àmì-ayò kan sóódo ní pápá ìṣeré Agége. +Akuneto Chijioke lo gba ami ayo kan soso ohun wole ni saa keji ifesewonse naa, eyi ti Lawal Abayomi omo odun merindinlogun si se iranwo ami-ayo ohun. Akuneto Chijioke ló gbá àmì ayò kan ṣoṣo ọ̀hún wọlé ní sáà kejì ìfẹsẹ̀wọnsẹ̀ náà, èyí tí Lawal Àbáyọ̀mí ọmọ ọdún mẹ́rìndínlógún ṣì ṣe ìrànwọ́ àmì-ayò ọ̀hún. +O fikun un pe, Awon agbaboolu mi ti fi ara won han pe awon to gbangba sun loye. Ó fikún un pe, Àwọn agbábọ́ọ̀lù mi ti fi ara wọn hàn pé àwọn tó gbangba sùn lọ́yẹ́. +Bee si ni, a fi n da awon ololufe wa ati ijoba ipinle Eko loju pe, a ko ni jawon kule nigba kankan. Bẹ́ẹ̀ sì ni, a fi ń da àwọn olólùfẹ́ wa àti ìjọba ìpínlẹ̀ Èkó lójú pé, a kò ní jáwọn kulẹ̀ nígbà kankan. +"""Ewe, awon agbaboolu ti ko kopa fun MFM FC ninu won la ti ri, Sikiru Olatunbosun, Akila /Jesse, Shola Brossa ati Waheed Akanni, eyi si waye latari idojuko ti o waye lasiko iforukosile fun idije naa." """Ẹ̀wẹ̀, àwọn agbábọ́ọ̀lù tí kò kópa fún MFM FC nínú wọn la ti rí, Sikiru Ọlátúnbọ̀sún, Akila /Jesse, Ṣhọlá Brossa àti Waheed Àkànní, èyí sì wáyé látàrí ìdojúkọ tí ó wáyé lásìkò ìforúkọsílẹ̀ fún ìdíje náà." +--- Infantino:-Russia setan lati sagbateru idije boolu agbaaye. --- Infantino:-Russia ṣetán láti ṣagbátẹrù ìdíje bọ́ọ̀lù àgbááyé. +Aare ajo FIFA, Gianni Infantino soro lori igbese igbaradi ti Russia ti gbe lati gbalejo idije lodun yii. Ààrẹ àjọ FIFA, Gianni Infantino sọ̀rọ̀ lórí ìgbésẹ̀ ìgbáradì tí Russia ti gbé láti gbàlejò ìdíje lọ́dún yìí. +--- Aare FIFA- Boolu afesegba ni Naijiiria ju oro esin lo. --- Ààrẹ FIFA- Bọ́ọ̀lù àfẹsẹ̀gbá ní Nàìjííríà ju ọ̀rọ̀ ẹ̀sìn lọ. +Aare ajo FIFA, Gianni Infantino ti salaye boolu afesegba ni Naijiiria gege bi ohun ti o ju oro esin lo. Ààrẹ àjọ FIFA, Gianni Infantino ti ṣàlàyé bọ́ọ̀lù àfẹsẹ̀gbá ní Nàìjííríà gẹ́gẹ́ bí ohun tí ó ju ọ̀rọ̀ ẹ̀sìn lọ. +Ninu ipade igbami eye ohun ti o waye nile itura Eko Hotels and Suites, ni won ti fi ami-eye agbaboolu ti o dara julo ti ajo NFF da agbaboolu iko Chelsea FC, Victor Moses lola. Nínú ìpàdé ìgbàmì ẹ̀yẹ ọ̀hún tí ó wáyé nílé ìtura Eko Hotels and Suites, ni wọ́n ti fi àmì-ẹ̀yẹ agbábọ́ọ̀lù tí ó dára jùlọ tí àjọ NFF dá agbábọ́ọ̀lù ikọ̀ Chelsea FC, Victor Moses lọ́lá. +Bakan naa, Moses tun gba ife-eye idije EPL fun iko agbaboolu Chelsea ni saa 2016/2017, ti o si kopa ninu ifesewonse ogoji fun iko naa. Bákan náà, Moses tún gba ife-ẹ̀yẹ ìdíje EPL fún ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù Chelsea ní sáà 2016/2017, tí ó sì kópa nínú ìfẹsẹ̀wọnsẹ̀ ogójì fún ikọ̀ náà. +Awon agbaboolu ti o tun gba oniruuru ami-eye miiran ni: Rasheedat Ajibade, agbaboolu obinrin AITEO-NFF ti o dara julo Player of the Year (Women), Ikouwon Udoh, ami-eye agbaboolu ti o kere julo Young Player of the Year (Women). Àwọn agbábọ́ọ̀lù tí ó tún gba onírúurú àmì-ẹ̀yẹ mìíràn ni: Rasheedat Ajíbádé, agbábọ́ọ̀lù obìnrin AITEO-NFF tí ó dára jùlọ Player of the Year (Women), Ikouwon Udoh, àmì-ẹ̀yẹ agbábọ́ọ̀lù tí ó kéré jùlọ Young Player of the Year (Women). +Ann Chiejine, akonimoogba ti o dara julo Coach of the Year (Women), ti agbaboolu iko MFM FC, Sikiru Olatunbosun gba ami-eye ami ayo ti o dara julo Ann Chiejine, akọ́nimọ̀ọ́gbá tí ó dára jùlọ Coach of the Year (Women), tí agbábọ́ọ̀lù ikọ̀ MFM FC, Sikiru Ọlátúnbọ̀sún gba àmì-ẹ̀yẹ àmì ayò tí ó dára jùlọ +Kennedy Boboye, ti o je akonimoogba agba iko agbaboolu Plateau United FC tiluu Jos. Kennedy Bòbóyè, tí ó jẹ́ akọ́nimọ̀ọ́gbá àgbà ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù Plateau United FC tìlùú Jos. +"Channels Television gba ami-eye Developmental Award""." "Channels Television gba àmì-ẹ̀yẹ Developmental Award""." +All-Time Legendary Awards lo sodo Chiejine, Christian Chukwu, Uche Okechukwu, Austin Eguavoen, Felix Owolabi, Austin Okocha, Nwankwo Kanu, Segun Odegbami, Adokie Amaesimaka, Mercy Udoh ati Thompson Usiyen. All-Time Legendary Awards lọ sọ́dọ̀ Chiejine, Christian Chukwu, Uche Okechukwu, Austin Eguavoen, Felix Owólabí, Austin Okocha, Nwankwo Kanu, Ṣẹ́gun Ọdẹ́gbàmí, Adokie Amaesimaka, Mercy Udoh ati Thompson Usiyen. +The Platinum Award lo sodo Aare ajo FIFA Infantino The Platinum Award lọ sọ́dọ̀ Ààrẹ àjọ FIFA Infantino +--- Tennis: Roger Federer gba ife-eye Rotterdam Open. --- Tennis: Roger Federer gba ife-ẹ̀yẹ Rotterdam Open. +Roger Federer sayeye ipadasipo kinni re lagbaaye pelu gbigba ife-eye Rotterdam Open lojo Aiku (Sunday), eyi ti o je ife-eye metadinlogorun lapapo ti o ti gba bayii. Roger Federer ṣayẹyẹ ìpadàsípò kínni rè lágbàáyé pẹ̀lú gbígba ife-ẹ̀yẹ Rotterdam Open lọ́jọ́ Àìkú (Sunday), èyí tí ó jẹ́ ife-ẹ̀yẹ mẹ́tàdínlógórun lápapọ̀ tí ó ti gbà báyìí. +Omo odun mokandinlogoji naa, ti o si tun je olukopa ti o dagba julo ninu itan idije ATP, fagba han akeegbe re lati orile-ede Bulgaria, Grigor Dimitrov pelu ami-ayo mefa si meji (6-2), ninu asekagba ifigagbaga eekan soso ohun. Ọmọ ọdún mọ́kàndínlógójì náà, tí ó sì tún jẹ́ olùkópa tí ó dàgbà jùlọ nínú ìtàn ìdíje ATP, fàgbà han akẹẹgbẹ́ rẹ̀ láti orílẹ̀-èdè Bulgaria, Grigor Dimitrov pẹ̀lú àmì-ayò mẹ́fà sí mẹ́ji (6-2), nínú àṣekágbá ìfigagbága ẹ̀ẹ̀kan ṣoṣo ọ̀hún. +Ewe, olukopa omo bibi orile-ede Amerika, Jimmy Connors nikan ni apapo ife-eye ti o gba ju ti Federer lo, leyin ti o ti gba ife-eye ti o le ni ogorun-un. Ẹ̀wẹ̀, olùkópa ọmọ bíbí orílẹ̀-èdè Amẹ́ríkà, Jimmy Connors nìkan ní àpapọ̀ ìfe-ẹ̀yẹ tí ó gbà jù ti Federer lọ, lẹ́yìn tí ó ti gba ife-ẹ̀yẹ tí ó lé ní ọgọ́rùn-ún. +Federer, eni ti o ti gba ami-eye Grand Slam ni igba ogun bayii, yoo tun gba ipo kinni re pada ti ipo ate tuntun ATP miiran ba jade lose ti a wa yii. Federer, ẹni tí ó ti gba àmì-ẹ̀yẹ Grand Slam ní ìgbà ogún báyìí, yóò tún gba ipò kínní rẹ̀ padà tí ipò àtẹ tuntun ATP mìíràn bá jáde lọ́sẹ̀ tí a wà yìí. +--- Omo Didier Drogba dara po mo iko agbaboolu Guingamp. --- Ọmọ Didier Drogba dara pọ̀ mọ́ ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù Guingamp. +Iko agbaboolu odo Guingamp to n kopa ninu idije orile-ede Faranse, tojo ori won ko ju mokandinlogun lo, Guingamp U19 ti ra Isaac Drogba, omo atamatase iko agbaboolu Chelsea teleri, ti o tun je omo orile-ede Cote dIvoire, Didier Drogba wa sinu iko naa bayii. Ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù ọ̀dọ́ Guingamp tó ń kópa nínú ìdíje orílẹ̀-èdè Faransé, tọ́jọ́ orí wọn kò ju mọ́kàndínlógún lọ, Guingamp U19 ti ra Isaac Drogba, ọmọ atamátàsé ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù Chelsea tẹ́lẹ̀rí, tí ó tún jẹ́ ọmọ orílẹ̀-èdè Cote dIvoire, Didier Drogba wá sínú ikọ̀ náà báyìí. +Iko agbaboolu Guingamp soro ohun di mimo lori ero ayelujara lojo Aje (Monday). Ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù Guingamp sọ̀rọ̀ ọ̀hún di mímọ̀ lórí ẹ̀rọ ayélujára lọ́jọ́ Ajé (Monday). +Omo odun metadinlogun ohun, Isaac Drogba yoo tun lo kopa fun iko agbaboolu Guingamp, ti baba re ti kopa fun lodun merindinlogun seyin. Ọmọ ọdún mẹ́tàdínlógún ọ̀hún, Isaac Drogba yóò tún lọ kópa fún ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù Guingamp, tí bàbá rẹ̀ ti kópa fún lọ́dún mẹ́rìndínlógún sẹ́yìn. +"Drogba fi idunu re han leyin ti o ki omo re ku oriire lori ero ayelujara Instagram,""o je ohun iwuri fun mi lati rii pe Isaac dara po mo Guingamp""." "Drogba fi ìdùnú rẹ̀ hàn lẹ́yìn tí ó kí ọmọ rẹ̀ kú oríire lórí ẹ̀rọ ayélujára Instagram,""ó jẹ́́ ohun ìwúrí fún mi láti ríi pé Isaac dara pọ̀ mọ́ Guingamp""." +Didier Drogba kopa fun iko agbaboolu Guingamp fun saa kan, ki o to lo dara po mo iko agbaboolu Le Mans lodun 2002. Didier Drogba kópa fún ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù Guingamp fún sáà kan, kí ó tó lọ dara pọ̀ mọ́ ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù Le Mans lọ́dún 2002. +Ewe, Drogba tun fiko agbaboolu Marseille sile, ti o si tun lo dara po mo iko agbaboolu Chelsea, nibi ti o ti gba ife-eye idije EPL ati idije UEFA Champions League. Ẹ̀wẹ̀, Drogba tún fikọ̀ agbábọ́ọ̀lù Marseille sílẹ̀, tí ó sì tún lọ dara pọ̀ mọ́ ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù Chelsea, níbi tí ó ti gba ife-ẹ̀yẹ ìdíje EPL àti ìdíje UEFA Champions League. +--- Won yoo samulo ero igbalode VAR nile Afirika. --- Wọn yóò ṣàmúlò ẹ̀rọ ìgbàlódé VAR nílẹ̀ Áfíríkà. +Ni bayii, fun igba akoko won yoo lo ero igbalode Fonran, Video Assistant Referee [VAR] nile Afirika ni papa isere Stade Mohammed V, Casablanca lojo Abameta (Saturday). Ní báyìí, fún ìgbà àkọ́kọ́ wọn yóò lo ẹ̀rọ ìgbàlódé Fonran, Video Assistant Referee [VAR] nílẹ̀ Áfíríkà ní pápá ìṣeré Stade Mohammed V, Casablanca lọ́jọ́ Àbámẹ́ta (Saturday). +Ajo to n ri si boolu afesegba nile Afirika CAF, lo so oro ohun di mimo pe, won yoo lo ero igbalode naa ninu idije 2018 Caf Super Cup, eyi ti yoo waye laarin iko agbaboolu Wydad Athletic Club ati TP Mazembe lojo Aiku (Saturday). Àjọ tó ń rí sí bọ́ọ̀lù àfẹsẹ̀gbá nílẹ̀ Áfíríkà CAF, ló sọ ọ̀rọ̀ ọ̀hún di mímọ̀ pé, wọn yóò lo ẹ̀rọ ìgbàlódé náà nínú ìdíje 2018 Caf Super Cup, èyí tí yóò wáyé láàrin ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù Wydad Athletic Club àti TP Mazembe lọ́jọ́ Àìkú (Saturday). +Ifigagbaga idije 2018 CAF Super Cup , ni o maa n waye laarin iko ti o ba gba ife-eye 2017 Caf Champions League ati iko agbaboolu ti o ba gba ife-eye 2017 Caf Confederation Cup. Ìfigagbága ìdíje 2018 CAF Super Cup , ni ó máa ń wáyé láàrin ikọ̀ tí ó bá gba ife-ẹ̀yẹ 2017 Caf Champions League àti ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù tí ó bá gba ife-ẹ̀yẹ 2017 Caf Confederation Cup. +Ewe, latari sise amulo ero igbalode ohun ninu idije African Nations Championship ti o waye lorile-ede Morocco, ajo Caf, igbimo to n ri si boolu afesegba nile-okere, International Football Association Board (IFAB) ati ajo to n ri si boolu afesegba lagbaaye FIFA, ti fenuko papo lati tun samulo ero VAR ohun ninu idije 2018 Caf Super Cup to n bo lona. Ẹ́̀wẹ̀, látàrí ṣíṣe àmúlò ẹ̀rọ ìgbàlódé ọ̀hún nínú ìdíje African Nations Championship tí ó wáyé lórílẹ̀-èdè Morocco, àjọ Caf, ìgbìmọ̀ tó ń rí sí bọ́ọ̀lù àfẹsẹ̀gbá nílẹ̀-òkèrè, International Football Association Board (IFAB) àti àjọ tó ń rí sí bọ́ọ̀lù àfẹsẹ̀gbá lágbàáyé FIFA, ti fẹnukò papọ̀ láti tún ṣàmúlò ẹ̀rọ VAR ọ̀hún nínú ìdíje 2018 Caf Super Cup tó ń bọ̀ lọ́nà. +Gege bi akowe agba ajo CAF, Amr Fahmy. Gẹ́gẹ́ bí akọ̀wé àgbà àjọ CAF, Amr Fahmy. +Eyi je ohun itan ninu ere idaraya boolu afesegba nile Afirika. Èyí jẹ́ ohun ìtàn nínú eré ìdárayá bọ́ọ̀lù àfẹsẹ̀gbá nílẹ̀ Áfíríkà. +"""Bakan naa, alakooso oludari awon ifesewonse ajo CAF, Eddy Maillet fi idunu re han fun ifilole sise amulo ero igbalode naa nile Afirika." """Bákan náà, alákòóso olùdarí àwọn ìfẹsẹ̀wọnsẹ̀ àjọ CAF, Eddy Maillet fi ìdùnú rẹ̀ hàn fún ìfilọ́lẹ̀ ṣíṣe àmúlò ẹ̀rọ ìgbàlódé náà nílẹ̀ Áfíríkà." +O tesiwaju pe, awon ti setan lati se amulo ero VAR naa ninu okan-o-jokan ifesewonse CAF ti yoo maa waye. Ó tẹ̀síwájú pé, àwọn ti ṣetán láti ṣe àmúlò ẹ̀rọ VAR náà nínú ọ̀kan-ò-jọ̀kan ìfẹsẹ̀wọnsẹ̀ CAF tí yóò máa wáyé. +--- Ganduje yoo buyi-kun asekagba idije Ramat Cup. --- Ganduje yóò buyi-kùn àṣekágbá ìdíje Ramat Cup. +Gomina ipinle Kano, ogbeni Abdullahi Umar Ganduje, yoo je alejo pataki ninu asekagba merindinlogoji idije Ramat Cup, eyi ti ijoba ipinle Kano ati ajo to n ri si boolu afesegba ati idagbasoke awon odo lorile-ede Naijiiria sagbateru re. Gómìnà ìpínlẹ̀ Kano, ọ̀gbẹ́ni Abdullahi Umar Ganduje, yóò jẹ́ àlejò pàtàkì nínú àṣekágbá mẹ́rìndínlógójì ìdíje Ramat Cup, èyí tí ìjọba ìpínlẹ̀ Kano àti àjọ tó ń rí sí bọ́ọ̀lù àfẹsẹ̀gbá àti ìdàgbàsókè àwọn ọ̀dọ́ lórílẹ̀-èdè Nàìjííríà ṣagbátẹrù rẹ̀. +Gege bi aare YSFON, Nasiru Gawuna se so, O ni yato si gomina ipinle Kano, awon ti won yoo tun maa reti lati buyi kun asekagba idije naa, eyi ti won sagbekale re lati seranti oloogbe Gen. Murtala Mohammed ni awon omo egbe igbimo asofin ipinle ohun ati awon eeyan jankan-jankan lorisirisi nipinle naa ati lorile-ede Naijiiria. Gẹ́gẹ́ bí ààrẹ YSFON, Násírù Gawuna ṣe sọ, Ó ní yàtọ̀ sí gómìnà ìpínlẹ̀ Kano, àwọn tí wọn yóò tún máa retí láti buyì kún àṣekágbá ìdíje náà, èyí tí wọ́n ṣàgbékalẹ̀ rẹ̀ láti ṣèrántí olóògbé Gen. Murtala Mohammed ni àwọn ọmọ ẹgbẹ́ ìgbìmọ̀ aṣòfin ìpínlẹ̀ ọ̀hún àti àwọn èèyàn jàǹkàn-jàǹkàn lóríṣiríṣi nípìnlẹ̀ náà àti lórílẹ̀-èdè Nàìjííríà. +Gawuna salaye pe, Gomina Ganduje fe lati kopa ninu asekagba idije naa latari ife ti o ni fun idagbasoke awon odo ati fun ere-idaraya. Gawuna ṣàlàyé pé, Gomina Ganduje fẹ́ láti kópa nínú àṣekágbá ìdíje náà látàrí ìfẹ́ tí ó ní fún ìdàgbàsókè àwọn ọ̀dọ́ àti fún eré-ìdárayá. +Ganduje je Gomina ti o feran ere-idaraya pupo, ti o si maa n setan lati ran awon odo lowo nipase kikun won lowo lati mu igberu ba ebun ti won ni fun anfaani awon ara-ilu ati idagbasoke orile-ede. Ganduje jẹ́ Gómìnà tí ó fẹ́ràn eré-ìdárayá púpọ̀, tí ó sì máa ń setán láti ran àwọn ọ̀dọ́ lọ́wọ́ nípasẹ̀ kíkún wọn lọ́wọ́ láti mú ìgbèrú bá ẹ̀bùn tí wọ́n ní fún àǹfààní àwọn ará-ìlú àti ìdàgbàsókè orílẹ̀-èdè. +Ninu ifesewonse ipele keji si asekagba idije Ramat Cup ohun, iko agbaboolu kano fagba han Kwara pelu ami-ayo kan soodo (1-0), bee si ni ipinle Eko je oore-ofe asemase ti ipinle Kebbi se, leyin ti iko ohun lo agbaboolu ti ko letoo lati kopa ninu idije naa, eyi ti o sokunfa bi ipinle Eko se yege sinu asekagba idije ohun. Nínú ìfẹsẹ̀wọnsẹ̀ ìpele kejì sí àṣekágbá ìdíje Ramat Cup ọ̀hún, ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù kano fàgbà han Kwara pẹ̀lú àmì-ayò kan sóódo (1-0), bẹ́ẹ̀ sì ni ìpínlẹ̀ Èkó jẹ oore-ọ̀fẹ́ aṣemáse tí ìpínlẹ̀ Kebbi ṣe, lẹ́yìn tí ikọ̀ ọ̀hún lo agbábọ́ọ̀lù ti ́kò lẹ́tọ̀ọ́ láti kópa nínú ìdíje náà, èyí tí ó ṣokùnfa bí ìpínlẹ̀ Èkó ṣe yege sínú àṣekágbá ìdíje ọ̀hún. +Ewe, Kano ti o sagbateru idije ohun, yoo maa waako pelu ipinle Eko ninu ifesewonse ti yoo maa waye ni papa isere iko agbaboolu Kano Pillars, Sabon Garri, Kano. Ẹ̀wẹ̀, Kano tí ó ṣagbátẹrù ìdíje ọ̀hún, yóò máa wàákò pẹ̀lú ìpínlẹ̀ Èkó nínú ìfẹsẹ̀wọnsẹ̀ tí yóò máa wáyé ní pápá ìṣeré ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù Kano Pillars, Sabon Garri, Kano. +--- NPFL: Abia Warriors fagba han Yobe Desert Stars. --- NPFL: Abia Warriors fàgbà han Yobe Desert Stars. +Iko agbaboolu Abia Warriors FC lojo Aiku (Sunday) gbo ewuro si akeegbe won loju lati ipinle Yobe, Yobe Desert Stars FC pelu ami-ayo meta sookan (3-1), ni papa isere Umuahia Township Stadium. Ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù Abia Warriors FC lọ́jọ́ Àìkú (Sunday) gbo ewúro sí akẹẹgbẹ́ wọn lójú láti ìpínlẹ̀ Yobe, Yobe Desert Stars FC pẹ̀lú àmì-ayò mẹ́ta sóókan (3-1), ní pápá ìṣeré Umuahia Township Stadium. +Atamatase iko ohun Effiong Ndifereke lo gba ami-ayo kinni wole niseeju mokandinlogbon saa akoko ifesewonse ohun, bee si ni Sam Obi gba ami-ayo keji wole ki saa akoko ifesewonse naa o to wa si ipari. Atamátàsé ikọ̀ ọ̀hún Effiong Ndifereke ló gbá àmì-ayò kínní wọlé níṣẹ̀ẹ́jú mọ́kàndínlọ́gbọ̀n sáà àkọ́kọ́ ìfẹsẹ̀wọnsẹ̀ ọ̀hún, béẹ̀ sì ni Sam Obi gbá àmì-ayò kejì wọlé kí sáà àkọ́kọ́ ìfẹsẹ̀wọnsẹ̀ náà ó tó wá sí ìparí. +Bi o tile je pe, iko Yobe Desert se gudugudu meje ohun yahaya mefa lati gba ami-ayo kan wole niseeju mokandinlogorin saa keji ifesewonse naa, sugbon omi po ju oka lo, leyin ti Abia Warrios tun gba ami-ayo miiran wole, eyi ti o kase ifesewonse naa nile. Bí ó tilẹ̀ jẹ́ pé, ikọ̀ Yobe Desert ṣe gudugudu méje òhun yàhàyà mẹfà láti gba àmì-ayò kan wọlé níṣẹ̀ẹ́jú mọ́kàndínlọ́gọ́rin sáà kejì ìfẹsẹ̀wọnsẹ̀ náà, ṣùgbọ́n omi pọ̀ ju ọkà lọ, lẹ́yìn tí Abia Warrios tún gbá àmi-ayò mìíràn wọ̀lé, ẹ̀yí tí ó kásẹ̀ ìfẹsẹ̀wọnsẹ̀ náà nílẹ̀. +"Gege bi akonimoogba iko Yobe Stars, Ganaru Mohammed se so,""Esi ifesewonse yii bami ninu je pupo." "Gẹ́gẹ́ bí akọ́nimọ̀ọ́gbá ikọ̀ Yobe Stars, Ganaru Mohammed ṣe sọ,""Èsì ìfẹsẹ̀wọnsẹ̀ yìí bàmí nínú jẹ́ púpọ̀." +Akonimoogba agba Abia Warriors Emmanuel Deutsch gbosuba kare lai fun iko re leyin ti won jawe olubori ninu ifigagbaga naa. Akọ́nimọ̀ọ́gbá àgbà Abia Warriors Emmanuel Deutsch gbósùbà káre láí fún ikọ̀ rẹ̀ lẹ́yìn tí wọ́n jáwé olúborí nínú ìfigagbága náà. +--- Naijiiria ja wale ninu ipo ate ajo FIFA. --- Nàìjííríà já wálẹ̀ nínú ipò àtẹ àjọ FIFA. +Naijiiria ja wale ninu ipo ate tuntun ajo FIFA, eyi ti igbimo to n ri si boolu afesegba lagbaaye gbe jade lojobo (Thursday). Nàìjííríà já wálẹ̀ nínú ipò àtẹ tuntun àjọ FIFA, èyí tí ìgbìmọ̀ tó ń rí sí bọ́ọ̀lù àfẹsẹ̀gbá lágbàáyé gbé jáde lọ́jọ́bọ (Thursday). +Gege bi atejade ajo FIFA ti o jade ninu ero ayelujara won lojobo (Thursday) se so, Iko agbaboolu Super Eagles ti o wa ni ipo mokanlelaaadota lagbaaye pelu ami otalelegbeta-din-,meta ninu osu-kinni odun yii. Gẹ́gẹ́ bí àtẹ̀jáde àjọ FIFA tí ó jáde nínú ẹ̀rọ ayélujára wọn lọ́jọ́bọ (Thursday) ṣe sọ, Ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù Super Eagles tí ó wà ní ipò mọ́kànléláàádọ́tà lágbàáyé pẹ̀lú àmì ọ̀tàlélẹ́gbẹ̀ta-dín-,mẹ́ta nínú oṣù-kínní ọdún yìí. +Iko Naijiiria sepo keji ninu idije CHAN ti o waye lorile-ede Morocco. Ikọ̀ Nàìjííríà sepò kejì nínú ìdíje CHAN tí ó wáyé lórílẹ̀-èdè Morocco. +Ewe, leyin ti iko ohun ja wale ninu atejade ipo ate FIFA losu ti o koja latari didin ami iko naa ti won fi pegede fun idije boolu agbaaye, opo ninu awon ololufe iko Super-Eagles lo fokan si pe, ipo ate miiran yoo wa soke, sugbon ti ko ri bee. Ẹ̀wẹ̀, lẹ́yìn tí ikọ̀ ọ̀hún já wálẹ̀ nínú àtẹ̀jáde ipò àtẹ FIFA lósù tí ó kọjá látàrí dídín àmì ikọ̀ náà tí wọ́n fi pegedé fún ìdíje bọ́ọ̀lù àgbááyé, ọ̀pọ̀ nínú àwọn olólùfẹ́ ikọ̀ Super-Eagles ló fọkàn si pé, ipò àtẹ mìíràn yóò wá sókè, ṣùgbọ́n tí kò rí bẹ́ẹ̀. +Ni bayii, Super Eagles dipo keje mu nile Afirika, ti orile-ede Tunisia, Senegal, DR Congo, Morocco, Egypt ati Cameroon si telera won. Ní báyìí, Super Eagles dipò keje mú nílẹ̀ Áfíríkà, tí orílẹ̀-èdè Tunisia, Senegal, DR Congo, Morocco, Egypt àti Cameroon sì tẹ̀léra wọn. +Orile-ede Ghana, Burkina Faso ati Algeria naa telera won pelu ipo kejo, kesan-an ati ikewa-a lori ipo ate tuntun ohun. Orílẹ̀-èdè Ghana, Burkina Faso àti Algeria náà tẹ̀léra wọn pẹ̀lú ipò kẹjọ, kẹsàn-án àti ìkẹwà-á lórí ipò àtẹ túntún ọ̀hún. +Ipo ate tuntun miiran yoo tun jade lojo karundinlogun osu keta . Ipò àtẹ tuntun mìíran yóò tún jáde lọ́jọ́ karùndínlógún oṣù kẹta . +--- Ronaldo fitan bale ninu idije Uefa Champions League gbigba ogorun-un ami-ayo. wole --- Ronaldo fìtàn balẹ̀ nínú ìdíje Uefa Champions League gbígbá ọ̀gọ́rùn-ún àmì-ayò. wọ̀lé +Atamatase iko agbaboolu Real-madrid, Cristiano Ronaldo di agbaboolu akoko ti yoo gba ogorun-un ami-ayo wole ninu itan idije Uefa Champions League fun iko kan-naa, leyin ti o gba ami-ayo meji wole ninu ifagagbaga pelu iko agbaboolu Paris Saint-German lojoru (Wednesday). Atamátàsé ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù Real-madrid, Cristiano Ronaldo di agbábọ́ọ̀lù àkọ́kọ́ tí yóò gbá ọ̀gọ́rùn-ún àmì-ayò wọ̀lé nínú ìtàn ìdíje Uefa Champions League fún ikọ̀ kan-náà, lẹ́yìn tí ó gbá àmì-ayò méjì wọ̀lé nínú ìfagagbága pẹ̀lú ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù Paris Saint-German lọ́jọ́rú (Wednesday). +Ewe, bi o tile je pe, iko agbaboolu PSG lo koko gba ami-ayo akoko wole, sugbon iko Real Madrid pada jawe olubori pelu ami-ayo meta sookan (3-1) ni papa isere Santiago Bernabeu. Ẹ̀wẹ̀, bí ó tilẹ̀ jẹ́ pé, ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù PSG ló kọ́kọ́ gbá àmì-ayò àkọ́kọ́ wọlé, ṣùgbọ́n ikọ̀ Real Madrid padà jáwé olúborí pẹ̀lú àmì-ayò mẹ́ta sóókan (3-1) ní pápá ìṣeré Santiago Bernabeu. +--- Papa isere Akwa-Ibom gba ami-eye papa ti o dara julo. --- Pápá ìṣeré Akwa-Ibom gba àmì-ẹ̀yẹ pápá tí ó dára júlọ. +Ise akanse ijoba ipinle Akwa-Ibom lori kikowo le papa isere ipinle ohun lati le gberu si ati fifigagbaga laarin awon akeegbe re yooku ni ipinle kookan lorile-ede Naijiria, paapaa julo lagbaaye ti so eso rere, leyin ti papa isere ohun gba ami-eye National Sports Summit Award, leyii ti o je papa isere ti o ni awon ohun elo idaraya igbalode ti o pojulo laarin awon akeegbe re lorile-ede yii. Iṣẹ́ àkànṣe ìjọba ìpínlẹ̀ Akwa-Ibom lórí kíkówó lé pápá ìṣeré ìpínlẹ̀ ọ̀hún láti le gbèrú sí àti fífigagbága láàrin àwọn akẹẹgbẹ́ rẹ̀ yòókù ní ìpínlẹ̀ kọ̀ọ̀kan lórílẹ̀-èdè Nàìjíríà, pàápàá jùlọ lágbàáyé ti so èso rere, lẹ́yìn tí pápá ìṣeré ọ̀hún gba àmì-ẹ̀yẹ National Sports Summit Award, léyìí tí ó jẹ́ pápá ìṣeré tí ó ní àwọn ohun èlò ìdárayá ìgbàlóde tí ó pọ̀jùlọ láàrín àwọn akẹẹgbẹ́ rẹ̀ lórílẹ̀-èdè yìí. +Ami-eye ohun naa fi ta ipinle naa lore lasiko ayeye ti o waye niluu Abuja ti ile-ise to n ri si ere-idaraya ati idagbasoke awon odo lorile-ede yii sagbateru re. Àmì-ẹ̀yẹ ọ̀hún náà fi ta ìpínlẹ̀ náà lọ́rẹ lásìkò ayẹyẹ tí ó wáyé nílùú Abuja tí ilé-iṣẹ́ tó ń rí sí eré-ìdárayá àti ìdàgbàsókè àwọn ọ̀dọ́ lórílẹ̀-èdè yìí ṣagbátẹrù rẹ̀. +Minisita ere-idaraya, Solomon Dalung ni adari agba to n ri si siseto oniruuru ninu ajo naa, iya-afin Hauwa Kulu-Akinyemi lo soju re, eyi ti komisona to n ri si oro ifitonileti ni ipinle Akwa-Ibom, ogbeni Charles Udoh gba ami-eye naa fun ijoba ipinle Akwa Ibom. Mínísítà eré-ìdárayá, Solomon Dalung ni adarí àgbà tó ń rí sí ṣíṣètò onírúurú nínú àjọ náà, ìyà-afin Hauwa Kulu-Akinyemi ló sojú rẹ̀, èyí tí kọmíṣọ́nà tó ń rí sí ọ̀rọ̀ ìfitónilétí ní ìpínlẹ̀ Akwa-Ibom, ọ̀gbẹ́ni Charles Udoh gba àmì-ẹ̀yẹ náà fún ìjọba ìpínlẹ̀ Akwa Ibom. +Ewe, ami-eye ohun lo je okan lara ami-eye meta ti ipinle naa gba ninu ayeye ohun. Ẹ̀wẹ̀, àmì-ẹ̀yẹ ọ̀hún ló jẹ́ ọ̀kan lára àmì-ẹ̀yẹ mẹ́ta tí ìpínlẹ̀ náà gbà nínú ayẹyẹ ọ̀hún. +Ipinle naa tun gba ami-eye Diamond fun ipinle to n sagbateru eto lolokan-o-jokan fun idagbasoke ere-idaraya julo, bee si ni won tun gba ami-eye akinkanju, onfara jin ololufe ere-idaraya lorile-ede yii. Ìpínlẹ̀ náà tún gba àmì-ẹ̀yẹ Diamond fún ìpínlẹ̀ tó ń ṣagbátẹrù ètò lọ́lọ́kan-ò-jọ̀kan fún ìdàgbàsókè eré-ìdárayá jùlọ, bẹ́ẹ̀ sì ni wọ́n tún gba àmì-ẹ̀yẹ akínkanjú, òǹfara jìn olólùfẹ́ eré-ìdárayá lórílẹ̀-èdè yìí. +"Gege bi Udoh se so,""Gbigba ami-eye meta naa safihan ise rere ti Gomina Udom Emmanuel gbe se lati mu ere-idaraya lokun-unkundun ni ipinle naa,""." "Gẹ́gẹ́ bí Udoh ṣe sọ,""Gbígba àmì-ẹ̀yẹ mẹ́ta náà ṣàfihàn iṣẹ́ rere tí Gómìnà Udom Emmanuel gbé ṣe láti mú eré-ìdárayá lọ́kùn-únkúndùn ní ìpínlẹ̀ náà,""." +"O tenumo on pe, gbogbo ohun ti a ti se lo ti so eso rere bayii, ti o fi mo sise aseyori agbateru ipolongo iko agbaboolu Super Eagles ti yoo kopa ninu idije boolu agbaaye, bee si ni ti a tun ni iko agbaboolu meji ninu idije boolu afesegba tokunrin ati tobinrin torile-ede yii,""" "Ó tẹnumọ́ ọn pe, gbogbo ohun tí a ti ṣe ló ti so èso rere báyìí, tí ó fi mọ́ ṣíṣe àṣeyọrí agbátẹrù ìpolongo ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù Super Eagles tí yóò kópa nínú ìdíje bọ́ọ̀lù àgbááyé, bẹ́ẹ̀ sì ni tí a tún ní ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù méjì nínú ìdíje bọ́ọ̀lù àfẹsẹ̀gbá tọkùnrin àti tobìnrin torílẹ̀-èdè yìí,""" +Ni ipari, alaga ayeye igbami-eye ohun, Philips Asiegbu so pe, titewo gba iko Super Eagles ati okan-o-jokan atileyin ijoba ipinle naa ati awon ololufe re sokunfa sise aseyori ati jijawe olubori ninu ifigagbaga ipegede idije agbaaye naa. Ní ìparí, alága ayẹyẹ ìgbàmì-ẹ̀yẹ ọ̀hún, Philips Asiegbu sọ pé, títẹ́wọ́ gba ikọ̀ Super Eagles àti ọ̀kan-ò-jọ̀kan àtìlẹyìn ìjọba ìpínlẹ̀ náà àti àwọn olólùfẹ́ rẹ̀ ṣokùnfá ṣíṣe àṣeyọrí àti jíjáwé olúborí nínú ìfigagbága ìpegedé ìdíje àgbááyé náà. +--- Ipade Ajo FIFA yoo waye niluu Eko. --- Ìpàdé Àjọ FIFA yóò wáyé nílùú Èkó. +Ajo to n ri si ere-idaraya boolu afesegba lorile-ede Naijiiria, NFF so pe, ipade awon toro kan gbongbon ninu Ajo to n ri si boolu afesegba lagbaaye, FIFA yoo waye niluu Eko, lorile-ede Naijiiria, eyi ti yoo je ipade kejila irufe ipade ohun bayii, 12 FIFA Executive Football Summit (EFS). Àjọ tó ń rí si eré-ìdárayá bọ́ọ̀lù àfẹsẹ̀gbá lórílẹ̀-èdè Nàìjííríà, NFF sọ pé, ìpàdé àwọn tọ́rọ̀ kàn gbọ̀ngbọ̀n nínú Àjọ tó ń rí sí bọ́ọ̀lù àfẹsẹ̀gbá lágbàáyé, FIFA yóò wáyé nílùú Ékó, lórílẹ̀-èdè Nàìjííríà, èyí tí yóò jẹ́ ìpàdé kejìlá irúfẹ́ ìpàdé ọ̀hún báyìí, 12 FIFA Executive Football Summit (EFS). +"Gege bi Aare ajo NFF, Amaju Pinnick se so lasiko to n ba awon akoroyin soro niluu Abuja,""Ipade naa ni ireti wa tele pe yoo waye ninu osu kokanla odun 2017 si osu keta odun 2018." "Gẹ́gẹ́ bí Ààrẹ àjọ NFF, Amaju Pinnick ṣe sọ lásìkò tó ń bá àwọn akọ̀ròyìn sọ̀rọ̀ nílùú Abuja,""Ìpàdé náà ni ìrètí wà tẹ́lẹ̀ pé yóò wáyé nínú oṣù kọkànlá ọdún 2017 sí oṣù kẹta ọdún 2018." +"""Ewe, awon ti yoo maa kopa ninu ipade ohun nireti wa pe, won yoo mu okan-o-jokan iriri ati idojuko ti orile-ede won la koja, eleyii ti won yoo koju ninu ipade ohun." """Ẹ̀wẹ̀, àwọn tí yóò máa kópa nínú ìpàdé ọ̀hún nìrètí wà pé, wọn yóò mú ọ̀kan-ò-jọ̀kan ìrírí àti ìdojúkọ tí orílẹ̀-èdè wọn là kọjá, eléyìí tí wọn yóò kojú nínú ìpàdé ọ̀hún." +Iroyin so pe, lara awon eeyan pataki ti yoo maa kopa ninu ipade ohun ni: Aare ajo CAF, Ahmad Ahmad, akowe agba ajo FIFA, Fatima Samba Samoura, Aare ajo to n ri si boolu afesegba lorile-ede Netherland, Michael Van Praag ati Slavisa Ikokezia, ti o je aare tuntun ajo boolu afesegba lorile-ede Serbia. Ìròyìn sọ pé, lára àwọn èèyàn pàtàkì tí yóò máa kópa nínú ìpàdé ọ̀hún ni: Ààrẹ àjọ CAF, Ahmad Ahmad, akọ̀wé àgbà àjọ FIFA, Fatima Samba Samoura, Ààrẹ àjọ tó ń rí sí bọ́ọ̀lù afẹ́sẹ̀gbá lórílẹ̀-èdè Netherland, Michael Van Praag àti Slavisa Ikokezia, tí ó jẹ́ ààrẹ tuntun àjọ bọ́ọ̀lù afẹsẹ̀gbá lórílẹ̀-èdè Serbia. +"Pinnick fikun oro re pe, Aare ajo FIFA, Gianni Infantino yoo gunle si Naijiiria lojo Aje (Monday) fun ipade olojo meta ohun, bee sini yoo mu awon akoroyin lagbaaye wa sorile-ede Naijiiria,""" "Pinnick fikún ọrọ rẹ̀ pé, Ààrẹ àjọ FIFA, Gianni Infantino yóò gúnlẹ̀ sí Nàìjííríà lọ́jọ́ Ajé (Monday) fún ìpàdé ọlọ́jọ́ mẹ́ta ọ̀hún, bẹ́ẹ̀ sìni yóò mú àwọn akọ̀ròyìn lágbàáyé wá sórílẹ̀-èdè Nàìjííríà,""" +--- Ifigagbaga Idije UEFA CHAMPIONS LEAGUE. --- Ìfigagbága Ìdíje UEFA CHAMPIONS LEAGUE. +Champions League IPELE IKO MERINDINLOGUN February 1320:45 Basel ? Champions League ÌPELE IKỌ̀ MẸ́RÌNDÍNLÓGÚN February 1320:45 Basel ? +Tottenham Hotspur February 14 20:45 FC Porto ? Tottenham Hotspur February 14 20:45 FC Porto ? +Liverpool 20:45 Real Madrid ? Liverpool 20:45 Real Madrid ? +--- Ifesewonse idije NPFL (Nigeria Professional Football League). --- Ìfẹsẹ̀wọnsẹ̀ ìdíje NPFL (Nigeria Professional Football League). +Eyi ni awon ifesewonse ti yoo waye ninu idije NPFL(Nigeria Professional Football League), lojo aiku (Sunday):Enugu Rangers ? Èyí ni àwọn ìfẹsẹ̀wọnsẹ̀ tí yóò wáyé nínú ìdíje NPFL(Nigeria Professional Football League), lọ́jọ́ àìkú (Sunday):Enugu Rangers ? +Heartland Owerri 16:00 Kwara United ? Heartland Owerri 16:00 Kwara United ? +Katsina United 16:00 Niger Tornadoes ? Katsina United 16:00 Niger Tornadoes ? +--- Ifesewonse ti yoo maa waye ninu idije boolu ile-okeere lokan-o-jokan. --- Ìfẹsẹ̀wọnsẹ̀ tí yóò máa wáyé nínú ìdíje bọ́ọ̀lù ilẹ̀-okèèrè lọ́kan-ò-jọ̀kan. +Eyi ni awon ifesewonse ti yoo waye ninu idije boolu ile-okere lolokan-o-jokan lojo abameta (Saturday) ati Aiku (Sunday):English Premier League: February 10Tottenham Hotspur ? Èyí ni àwọn ìfẹsẹ̀wọnsẹ̀ tí yóò wáyé nínú ìdíje bọ́ọ̀lù ilẹ̀-òkèrè lọ́lọ́kan-ò-jọ̀kan lọ́jọ́ àbámẹ́ta (Saturday) àti Àìkú (Sunday):English Premier League: February 10Tottenham Hotspur ? +--- NFF n kedun iku Mgbolu. --- NFF ń kẹ́dùn ikú Mgbolu. +Ajo to n ri si boolu afesegba lorile-ede Naijiiria , NFF ti se ikedun iku agbenusoro ajo ohun teleri, Austin Mgbolu. Àjọ tó ń rí sí bọ́ọ̀lù àfẹsẹ̀gbá lórílẹ̀-èdè Nàìjííríà , NFF ti ṣe ìkẹ́dùn ikú agbẹnusọ̀rọ̀ àjọ ọ̀hún tẹ́lẹ̀rí, Austin Mgbolu. +"Ewe, ninu oro ti agbenusoro ajo naa Ademola Olajiire so,""Mgbolu sise gege bi agbenusoro ajo (NFA) fun saa 1993 si 2001. O fi kun oro re pe,"" O je akinkanju eniyan, bee si ni Mgbolu fi ara re jin fun ise, ti o si fi apeere rere sile ki o to jade laye""." "Ẹ̀wẹ̀, nínú ọ̀rọ̀ tí agbẹnusọ̀rọ̀ àjọ náà Adémọ́lá Ọlájíire sọ,""Mgbolu ṣiṣẹ́ gẹ́gẹ́ bí agbẹnusọ̀rọ̀ àjọ (NFA) fún sáà 1993 sí 2001. Ó fi kún ọ̀rọ̀ rẹ̀ pé,"" Ó jé akínkanjú ènìyàn, bẹ́ẹ̀ sì ni Mgbolu fi ara rẹ̀ jìn fún iṣẹ́, tí ó sì fi àpẹẹrẹ rere sílẹ̀ kí ó tó jáde láyé""." +Bakan naa, akowe agba ajo (NFF), Mohammed Sanusi salaye pe, iroyin so pe Mgbolu se ise-abe losu ti o koja, leyii ti o si fara han pe ara re ti mokun, sugbon ti aisan ohun tun peleke si lojoru (Wednesday) leyii ti o sokunfa ile-iwosan ti o ti jade laye. Bákan náà, akọ̀wé àgbà àjọ (NFF), Mohammed Sanusi ṣàlàyé pé, ìròyìn sọ pé Mgbolu ṣe iṣẹ́-abẹ lóṣù tí ó kọjá, léyìí tí ó sì fara hàn pé ara rẹ̀ ti mókun, ṣùgbọ́n tí àìsàn ọ̀hún tún peléke sí lọ́jọ́ru (Wednesday) léyìí tí ó ṣokùnfa ilé-ìwòsàn tí ó ti jáde láye. +--- Nike safihan awon ohun elo tuntun ti Eagles yoo lo. --- Nike ṣàfihàn àwọn ohun èlò tuntun tí Eagles yóò lò. +Nike ti safihan awon ohun elo tuntun ti iko agbaboolu Super Eagles yoo lo ninu idije boolu agbaaye to n bo lona lorile-ede Russia lojoruu (Wednesday), niluu London. Nike ti ṣàfíhan àwọn ohun èlò tuntun tí ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù Super Eagles yóò lò nínú ìdíje bọ́ọ̀lù àgbááyé tó ń bọ̀ lọ́nà lórílẹ̀-èdè Russia lọ́jọ́rùú (Wednesday), nílùú London. +Ewe, aso tuntun ohun lo safihan ewu ti iko Super-Eagles wo ninu ifesewonse ipegede idije agbaaye USA 94. Ẹ̀wẹ̀, aṣọ̀ tuntun ọ̀hún ló ṣàfihàn ẹ̀wù tí ikọ̀ Super-Eagles wọ̀ nínú ìfẹsẹ̀wọnsẹ̀ ìpegedé ìdíje àgbááyé USA 94. +Alex Iwobi ati Sophia Omidiji wa lara awon ti o safihan ewu boolu tuntun ohun. Alex Iwobi àti Sophia Omidiji wà lára àwọn tí o ṣàfihàn ẹ̀wù bọ́ọ̀lù tuntun ọ̀hún. +Ni bayii, Eagles yoo lo ewu tuntun naa fun igba akoko ninu ifesewonse oloreejore ti yoo waye laarin iko naa ati orile-ede Poland, ki won o to teko leti lo gba ifesewonse akoko pelu Croatia ninu idije agbaaye. Ní báyìí, Eagles yóò lo ẹ̀wù tuntun náà fún ìgbà àkọ́kọ́ nínú ìfẹsẹ̀wọnsẹ̀ ọlọ́rẹ̀ẹ́jọ̀rẹ́ tí yóò wáyé láàrin ikọ̀ náà àti orílẹ̀-èdè Poland, kí wọn ó tó tẹkọ̀ létí lọ gbá ìfẹsẹ̀wọnsẹ̀ àkọ́kọ́ pẹ̀lú Croatia nínú ìdíje àgbááyé. +Nnkan ti iko le yi pada lorile-ede Naijiiria ni ife ere boolu afesegba. Nǹkan tí ikọ̀ le yí padà lórílẹ̀-èdè Nàìjííríà ni ìfẹ́ eré bọ́ọ̀lù àfẹsẹ̀gbá. +Bee sini, ewu tuntun ohun ni Nike pese lati buyi kun asa orile-ede yii. Bẹ́ẹ̀ sìni, ẹ̀wù tuntun ọ̀hún ni Nike pèsè láti buyì kún àṣà orílẹ̀-èdè yìí. +--- Rohr mu agbaboolu CHAN Eagles meji fun idije boolu agbaaye. --- Rohr mú agbábọ́ọ̀lù CHAN Eagles méjì fún ìdíje bọ́ọ̀lù àgbááyé. +Akonimoogba agba iko agbaboolu Super Eagles, Gernot Rohr ti mu agbaboolu meji lara iko CHAN Eagles lati kopa ninu idije boolu agbaaye to n bo lona. Awon meji ohun ni balogun iko naa Ikechukwu Ezenwa ati agbaboolu owo eyin Stephen Eze. Akọ́nimọ̀ọ́gbá àgbà ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù Super Eagles, Gernot Rohr ti mú agbábọ́ọ̀lù méjì lára ikọ̀ CHAN Eagles láti kópa nínú ìdíje bọ́ọ̀lù àgbááyé tó ń bọ̀ lọ́nà. Àwọn méjì ọ̀hún ni balógun ikọ̀ náà Ikechukwu Ezenwa àti agbábọ́ọ̀lù ọwọ́ ẹ̀yìn Stephen Eze. +Gege bi okan gboogi lara osise NFF se so, Rohr ti pinnu lati mu Ezenwa ati Eze lati kopa ninu awon iko re ti yoo ko lo fun idije boolu agbaaye. O fikun oro re pe, o wa ku sowo awon mejeeji lati ja fun aaye won ninu iko naa. Gẹ́gẹ́ bí ọ̀kan gbòógì lára òṣìṣẹ́ NFF ṣe sọ, Rohr ti pinnu láti m�� Ezenwa àti Eze láti kópa nínú àwọn ikọ̀ rẹ̀ tí yóò kó lọ fún ìdíje bọ́ọ̀lù àgbááyé. Ó fikún ọ̀rọ̀ rẹ̀ pé, ò wá kù sọ́wọ̀ àwọn méjèèjì láti jà fún ààyè wọ̣n nínú ikọ̀ náà. +""" Naijiiria pegede sinu asekagba idije CHAN ti o waye lorile-ede Morocco, sugbon won padanu ife-eye ohun sowo Morocco." """ Nàìjííríà pegedé sínú àṣekágbá ìdíje CHAN tí ó wáyé lórílẹ̀-èdè Morocco, ṣùgbọ́n wọ́n pàdánù ife-ẹ̀yẹ ọ̀hún sọ́wọ́ Morocco." +Ewe, Rohr ti kede pe oun yoo mu awon agbaboolu ti yoo kopa fun oun ninu awon ifesewonse oloreejore olokan-o-jokan ti iko Super-Eagles ba gba fun igbaradi idije agbaaye ohun to n bo lona. Ẹ̀wẹ̀, Rohr ti kéde pé òun yóò mú àwọn agbábọ́ọ̀lù tí yóò kópa fún òun nínú àwọn ìfẹsẹ̀wọnsẹ̀ ọlọ́rẹ̀ẹ́jọ̀rẹ́ ọlọ́kan-ò-jọ̀kan tí ikọ̀ Super-Eagles bá gbá fún ìgbáradì ìdíje àgbááyé ọ̀hún tó ń bọ̀ lọ́nà. +Ni bayii, Super-Eagles yoo lo koju Poland lojo ketalelogun osu keta odun ti a wa yii, bee si ni won yoo tun koju Serbia lojo ketadinlogbon osu keta niluu London. Ní báyìí, Super-Eagles yóò lọ kojú Poland lọ́jọ́ kẹtàlélógún oṣù kẹta ọdún tí a wà yìí, bẹ́ẹ̀ sì ni wọn yóò tún kojú Serbia lọ́jọ́ kẹtàdínlọ́gbọ̀n oṣù kẹta nílùú London. +--- Netherland yan Koeman gege bi akonimoogba agba tuntun. --- Netherland yan Koeman gẹ́gẹ́ bí akọ́nimọ̀ọ́gbá àgbà tuntun. +Ronald Koeman ni orile-ede Netherland ti yan bayii gege bi akonimoogba agba tuntun iko ohun. Ronald Koeman ni orílẹ̀-èdè Netherland ti yàn báyìí gẹ́gẹ́ bí akọ́nimọ̀ọ́gbá àgbà tuntun ikọ̀ ọ̀hún. +Ni bayii, omo-odun merinlelaaadota akonimoogba tuntun ohun lo di akonimoogba keje ti yoo tuko iko agbaboolu orile-ede naa lati odun mejo seyin. Ní báyìí, ọmọ-ọdún mẹ́rìnléláàádọ́ta akọ́nimọ̀ọ́gbá tuntun ọ̀hún ló di akọ́nimọ̀ọ́gbá keje tí yóò tukọ̀ ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù orílẹ̀-èdè náà láti ọdún mẹ́jọ sẹ́yìn. +Mo lero pe, orile-ede Netherland ye ko pegede bee sini, o ye ki o maa kopa fun okan-o-jokan idije, mo ri apeere ti o dara fun ojo iwaju, eleyii ti o sokunfa idi ti mo fi gba ise yii. Mo lérò pé, orílẹ̀-èdè Netherland yẹ kó pegedé bẹ́ẹ̀ sìni, ó yẹ kí o ́máa kópa fún ọ̀kan-ò-jọ̀kan ìdíje, mo rí àpẹẹrẹ tí ó dára fún ọjọ́ iwájú, eléyìí tí ó ṣokùnfà ìdí tí mo fi gba iṣẹ́ yìí. +Orile-ede Netherland se ipo keji ninu irufe idije boolu agbaaye ohun ti o waye lodun 2010, bee sini won tun se ipo keta lodun 2014, idije boolu agbaaye ti o waye lorile-ede. Orílẹ̀-èdè Netherland ṣe ipò kejì nínú irúfẹ́ ìdíje bọ́ọ̀lù àgbááyé ọ̀hún tí ó wáyé lọ́dún 2010, bẹ́ẹ̀ sìni wọ́n tún ṣe ipò kẹta lọ́dún 2014, ìdíje bọ́ọ̀lù àgbááyé tí ó wáyé lórílẹ̀-èdè. +Ewe, ireti yoo wa pe Ronald Koeman yoo ran iko naa lowo lati pegede fun idije Euro 2020, bakan naa idije agbaaye odun 2022 lorile-ede Qatar. Ẹ̀wẹ̀, ìrètí yóò wà pé Ronald Koeman yóò ran ikọ̀ náà lọ́wọ́ láti pegedé fún ìdíje Euro 2020, bákan náà ìdíje àgbááyé ọdún 2022 lórílẹ̀-èdè Qatar. +Ni bayii, Koeman yoo waako pelu iko agbaboolu England ninu ifesewonse oloreejore ni papa isere Amsterdam Arena lojo ketalelogun osu keta odun ti a wa yii, bakan naa, yoo tun maa waako pelu iko agbaboolu Portugal ninu ifesewonse oloreejore lojo keta si ifigagbaga pelu orile-ede England. Ní báyìí, Koeman yóò wàákò pẹ̀lú ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù England nínú ìfẹsẹ̀wọnsẹ̀ ọlọ́rẹ̀ẹ́jọ̀rẹ́ ní pápá ìṣeré Amsterdam Arena lọ́jọ́ kẹtàlélógún oṣù kẹta ọdún tí a wà yìí, bákan náà, yóò tún máa wàákò pẹ̀lú ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù Portugal nínú ìfẹsẹ̀wọnsẹ̀ ọlọ́rẹ̀ẹ́jọ̀rẹ́ lọ́jọ́ kẹta sí ìfigagbága pẹ̀lú orílẹ̀-èdè England. +Koeman tuko Ajax Amsterdam gba ife-eye idije Eredivisie lorile-ede Netherland ti saa (2001-02, 2003-04), bee si ni O tun tuko PSV Eindhoven gba irufe ife-eye naa lodun (2006-07). Koeman tukọ̀ Ajax Amsterdam gba ife-ẹ̀yẹ ìdíje Eredivisie lórílẹ̀-èdè Netherland tí sáà (2001-02, 2003-04), bẹ́ẹ̀ sì ni Ó tún tukọ̀ PSV Eindhoven gba irúfẹ́ ife-ẹ̀yẹ náà lọ́dún (2006-07). +Ni afikun, Koeman ti tuko agbaboolu Vitesse Arnhem, Benfica, Valencia, AZ Alkmaar, Feyenoord ati Southampton. Ní àfikún, Koeman ti tukọ̀ agbábọ́ọ̀lù Vitesse Arnhem, Benfica, Valencia, AZ Alkmaar, Feyenoord àti Southampton. +--- Djokovic beere igbaradi pada leyin ise-abe ti o la koja. --- Djokovic bẹ̀ẹ̀rẹ̀ ìgbáradì padà lẹ́yìn iṣẹ́-abẹ tí ó là kọjá. +Ni bayii, atamatase agbaboolu afigigba omo orile-ede Serbia, Djokovic ti beere igbaradi ni kikun pada lati bi osu merin seyin ti o ti farapa, leyii ti o si se ise-abe lati fi pada bo sipo. Ewe, iroyin so pe, Djokovic ti beere igbaradi bayii lati kopa ninu idije Australian Open. Ní báyìí, atamátàsé agbábọ́ọ̀lù àfigigbá ọmọ orílẹ̀-èdè Serbia, Djokovic ti bẹ̀ẹ̀rẹ̀ ìgbáradí ní kíkún padà láti bí oṣù mẹ́rin sẹ́yìn t́í ó ti farapa, léyìí tí ó sì ṣe iṣẹ́-abẹ láti fi padà bọ̀ sípò. Ẹ̀wẹ̀, ìròyìn sọ pé, Djokovic ti bẹ̀ẹ̀rẹ̀ ìgbáradì báyìí láti kópa nínú ìdíje Australian Open. +O tenu mo on pe, Mo ti ni ipalara yii lati odun meji seyin, bee sini ni gbogbo akoko yii, mo ti n ri orisirisi dokita. Ó tẹnu mọ́ ọn pé, Mo ti ní ìpalára yìí láti ọdún méjì sẹ́yìn, bẹ́ẹ̀ sìni ni gbogbo àkókò yìí, mo ti ń rí oríṣiríṣi dókítà. +"Ko rorun fun mi lati mo ohun ti maa se tabi ibi ti maa lo bayii""." "Kò rọrùn fún mi láti mọ ohun tí màá ṣe tàbí ibi tí màá lọ báyìí""." +--- Naijiiria gba ipo keji ninu idije CHAN. --- Nàìjííríà gba ipò kejì nínú ìdíje CHAN. +Bi o tile je pe, iko agbaboolu CHAN Eagles torile-ede Naijiiria sa gbogbo ipa won denu asekagba idije CHAN 2017 ti o waye lorile-ede Morocco, sugbon omi po ju oka lo ninu ifigagbaga ohun, leyin ti iko CHAN torile-ede Morocco ti o sagbateru idije naa gbo ewuro si iko ohun loju pelu ami-ayo merin soodo (4-0), ninu ifesewonse ti o waye ni papa isere Casablanca. Bí ó tilẹ̀ jẹ́ pé, ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù CHAN Eagles torílẹ̀-èdè Nàìjííríà sa gbogbo ipá wọn dénú àṣekágbá ìdíje CHAN 2017 tí ó wáyé lórílẹ̀-èdè Morocco, ṣùgbọ́n omi pọ̀ ju ọkà lọ nínú ìfigagbága ọ̀hún, lẹ́yìn tí ikọ̀ CHAN torílẹ̀-èdè Morocco tí ó ṣagbátẹrù ìdíje náà gbo ewúro sí ikọ̀ ọ̀hún lójú pẹ̀lú àmì-ayò mẹ́rin sóódo (4-0), nínú ìfẹsẹ̀wọnsẹ̀ tí ó wáyé ní pápá ìṣeré Casablanca. +Ewe, ami-ayo meji waye lati owo Zakaria Hadraf, bee si ni Walid El Karti ati Ayoub El Kaabi gba ami-ayo kookan wole. Ẹ̀wẹ̀, àmì-ayò méjì wáyé láti ọwọ́ Zakaria Hadraf, bẹ́ẹ̀ sì ni Walid El Karti àti Ayoub El Kaabi gbá àmì-ayò kọ̀ọ̀kan wọlé. +Ni afikun, iko agbaboolu Sudan jawe olubori ninu ifigagbaga idupo keta, leyin ti won fagba han orile-ede Libya. Ní àfikún, ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù Sudan jáwé olúborí nínú ìfigagbága ìdupò kẹta, lẹ́yìn tí wọ́n fàgbà han orílẹ̀-èdè Libya. +--- Esi ifesewonse idije boolu afesegba torile-ede Naijiiria. --- Èsí ìfẹsẹ̀wọnsẹ̀ ìdíje bọ́ọ̀lù àfẹsẹ̀gbá torílẹ̀-èdè Nàìjííríà. +Eyi ni esi ifesewonse idije boolu afesegba torile-ede Naijiiria NPFL ti o waye lopin ose: Abia Warriors 0 – 0 Enugu RangersAkwa United 4 – 0 Wikki TouristEl Kanemi Warriors 0 – 0 EnyimbaKano Pillars 2 – 0 MFM FCKatsina United 2 – 0 Niger TornadoesPlateau United 5 – 0 Sunshine StarsRivers United FC 1 – 0 Go RoundHeartland Owerri 2 – 0 Kwara UnitedLobi Stars 1 – 0 Ifeanyi Ubah UnitedEwe, ifesewonse meji yooku yoo waye laarin iko agbaboolu Nasarawa United ? Yobe Desert Stars, laago merin oni, bee sini okan yooku yoo waye lola laarin iko agbaboolu Niger Tornadoes ati Heartland Owerri. Èyí ni èsì ìfẹsẹ̀wọnsẹ̀ ìdíje bọ́ọ̀lù àfẹsẹ̀gbá torílẹ̀-èdè Nàìjííríà NPFL tí ó wáyé lópin ọ̀sẹ̀: Abia Warriors 0 – 0 Enugu RangersAkwa United 4 – 0 Wikki TouristEl Kanemi Warriors 0 – 0 EnyimbaKano Pillars 2 – 0 MFM FCKatsina United 2 – 0 Niger TornadoesPlateau United 5 – 0 Sunshine StarsRivers United FC 1 – 0 Go RoundHeartland Owerri 2 – 0 Kwara UnitedLobi Stars 1 – 0 Ifeanyi Ubah UnitedEwe, ìfẹsẹ̀wọnsẹ méjì yòókù yóò wáyé láàrín ikọ̀ agbábọ̀ọ̀lù Nasarawa United ? Yobe Desert Stars, láago mẹ́rin òní, bẹ́ẹ̀ sìni ọ̀kan yòókù yóò wáyé lọ́la láàrin ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù Niger Tornadoes àti Heartland Owerri. +--- Barcelona fagba han Chelsea lati pegede sipele ti o kan. --- Barcelona fàgbà han Chelsea láti pegedé sípele tí ó kàn. +Lionel Messi gba ami-ayo meji wole, bee sini O se iranwo ami-ayo kan fun akeegbe re Ousmane Dembele, lati fagba han Chelsea pelu ami-ayo meta soodo (3-0), lojoruu (Wednesday). Lionel Messi gbá àmì-ayò méjì wọlé, bẹ́ẹ̀ sìni Ó ṣe ìrànwọ́ àmì-ayò kan fún akẹẹgbẹ́ rẹ̀ Ousmane Dembele, láti fàgbà han Chelsea pẹ̀lú àmì-ayò mẹ́ta sóódo (3-0), lọ́jọ́rùú (Wednesday). +Gege bi oro akonimoogba agba Chelsea, Antonio Conte: Ninu ifigagbaga mejeeji, a n so nipa agbaboolu ti o dara julo lagbaaye, Lionel Messi ni o tayo julo, ti o si mu iyato wa ninu ifesewonse ohun. Gẹ́gẹ́ bí ọ̀rọ̀ akọ́nimọ̀ọ́gbá àgbà Chelsea, Antonio Conte: Nínú ìfigagbága méjèèjì, a ń sọ nípa agbábọ́ọ̀lù tí ó dára jùlọ lágbàáyé, Lionel Messi ni ó tayọ jùlọ, tí ó sì mú ìyàtọ̀ wà nínú ìfẹsẹ̀wọnsẹ̀ ọ̀hún. +A ni lati lo gbaradi fun ifesewonse wa pelu iko agbaboolu Leicester ti yoo waye lojo Aiku (Sunday) bayii. A ní láti lọ gbáradì fún ìfẹsẹ̀wọnsẹ̀ wa pẹ̀lú ikọ̀ agbábọ́ọ̀lù Leicester tí yóò wáyé lọ́jọ́ Àìkú (Sunday) báyìí. +Awon Apejo Ta A Se Ni Orile-Ede Angola Ni Ibudo Awon To N Wa Ibi Isadi Ni Ede Lingala ati Tshiluba Àwọn Àpéjọ Tá A Ṣe Ní Orílẹ̀-Èdè Àǹgólà Ní Ibùdó Àwọn Tó Ń Wá Ibi Ìsádi Ní Èdè Lingala àti Tshiluba +Ise N Lo Lowo Lori Eka Ofiisi Tuntun Ti A N Ko ni Kameruunu Iṣẹ́ Ń Lọ Lọ́wọ́ Lórí Ẹ̀ka Ọ́fíìsì Tuntun Tí À Ń Kọ́ ní Kamẹrúùnù +Iroyin: Ise Ti N Lo Gan-an Lori Eka Ofiisi Tuntun ni Kameruunu Ìròyìn: Iṣẹ́ Ti Ń Lọ Gan-an Lórí Ẹ̀ka Ọ́fíìsì Tuntun ní Kamẹrúùnù +Awon Elerii Jehofa Mu Iwe Mimo Kristeni Lede Giriiki Jade Lede Bassa ni Orile-ede Kameruunu Àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà Mú Ìwé Mímọ́ Kristẹni Lédè Gíríìkì Jáde Lédè Bassa ní Orílẹ̀-èdè Kamẹrúùnù +Awon Ara ni Ariwa Ila Oorun Kongo Sa Tori Awon To N Ja Àwọn Ará ní Àríwá Ìlà Oòrùn Kóńgò Sá Torí Àwọn Tó Ń Jà +Arun Ebola N Ja Ran-in Lorile-Ede Congo Àrùn Ebola Ń Jà Ràn-ìn Lórílẹ̀-Èdè Congo +Won Ti Lo Odun Meeedogbon (25) Logba Ewon ni Eritrea Wọ́n Ti Lo Ọdún Mẹ́ẹ̀ẹ́dọ́gbọ̀n (25) Lọ́gbà Ẹ̀wọ̀n ní Eritrea +Arabinrin Kan Ku Ninu Janba Oko Ofurufu Ethiopian Airlines Arábìnrin Kan Kú Nínú Jàǹbá Ọkọ̀ Òfúrufú Ethiopian Airlines +Akanse Iwaasu Lorile-Ede Gabon Àkànṣe Ìwàásù Lórílẹ̀-Èdè Gabon +Awon Adigunjale Wa si Hoteeli Kan ni Kenya Àwọn Adigunjalè Wá sí Hòtẹ́ẹ̀lì Kan ní Kenya +Awa Elerii Jehofa Mu Bibeli Mimo ti Itumo Aye Tuntun Jade Lede Luo Lorile-Ede Kenya Àwa Ẹlẹ́rìí Jèhófà Mú Bíbélì Mímọ́ ti Ìtumọ̀ Ayé Tuntun Jáde Lédè Luo Lórílẹ̀-Èdè Kẹ́ńyà +A Ya Ile Eko Eto Olorun Kan Si Mimo ni Kenya A Ya Ilé Ẹ̀kọ́ Ètò Ọlọ́run Kan Sí Mímọ́ ní Kẹ́ńyà +Iji Cyclone Ava Kolu Madagasika Ìjì Cyclone Ava Kọlu Madagásíkà +Awa Elerii Jehofa Ko Leta Nitori Awon Ara Wa ni Rosia​—Lati Malawi Àwa Ẹlẹ́rìí Jèhófà Kọ Lẹ́tà Nítorí Àwọn Ará Wa ní Rọ́ṣíà​—Láti Màláwì +Iji Lile Kenneth Ja ni Ariwa Mosanbiiki Ìjì Líle Kenneth Jà ní Àríwá Mòsáńbíìkì +“Idunnu Subu Layo”—A mu Bibeli Itumo Aye Tuntun Ta A Tun Se Jade Lede Meji ni Naijiria “Ìdùnnú Ṣubú Layọ̀”—A mú Bíbélì Ìtumọ̀ Ayé Tuntun Tá A Tún Ṣe Jáde Lédè Méjì ní Nàìjíríà +Ojo Arooroda Ro ni Naijiria Òjò Àrọ̀ọ̀rọ̀dá Rọ̀ ní Nàìjíríà +Ojo Arooroda Fa Omiyale ni Naijiria Òjò Àrọ̀ọ̀rọ̀dá Fa Omíyalé ní Nàìjíríà +Eka Ofiisi Wa ni Ruwanda Bere Si I Tumo Iwe Bibeli si Ede Aditi Lona ti Ruwanda Ẹ̀ka Ọ́fíìsì Wa ní Rùwáńdà Bẹ̀rẹ̀ Sí Í Túmọ̀ Ìwé Bíbélì sí Èdè Adití Lọ́nà ti Rùwáńdà +Won Ranti Ipeyarun To Sele Ni Ruwanda Leyin Odun Marundinlogbon Wọ́n Rántí Ìpẹ̀yàrun Tó Ṣẹlẹ̀ Ní Rùwáńdà Lẹ́yìn Ọdún Márùndínlọ́gbọ̀n +Ojo Oniji Lile Sose ni Ruwanda Òjò Oníjì Líle Ṣọṣẹ́ ní Rùwáńdà +Awa Elerii Jehofa Se Apejo Agbegbe Lede Aditi Fun Igba Akoko Ni Ruwanda Àwa Ẹlẹ́rìí Jèhófà Ṣe Àpéjọ Àgbègbè Lédè Adití Fún Ìgbà Àkọ́kọ́ Ní Rùwáńdà +Ile Ya, O Si Pa Awon Eeyan ni Siria Loonu Ilẹ̀ Ya, Ó Sì Pa Àwọn Èèyàn ní Siria Lóònù +Apejo Agbaye “Ife Ki I Ye Lae”! Ti Odun 2019 Ti A Se Ni Ilu Johannesburg, Lorile-Ede South Africa Àpéjọ Àgbáyé “Ìfẹ́ Kì Í Yẹ̀ Láé”! Ti Ọdún 2019 Tí A Ṣe Ní Ìlú Johannesburg, Lórílẹ̀-Èdè South Africa +Awa Elerii Jehofa Mu Iwe Mimo Kristian Lede Griki ni Itumo Aye Titun Jade Lede Kwanyama Àwa Ẹlẹ́rìí Jèhófà Mú Ìwé Mímọ́ Kristian Lédè Griki ní Ìtumọ̀ Ayé Titun Jáde Lédè Kwanyama +A Mu Bibeli Itumo Aye Tuntun Jade ni Ede Meta ni Apejo Agbaye Ta A Se Lorile-Ede South Africa A Mú Bíbélì Ìtumọ̀ Ayé Tuntun Jáde ní Èdè Mẹ́ta ní Àpéjọ Àgbáyé Tá A Ṣe Lórílẹ̀-Èdè South Africa +Ojo Arooroda ati Omiyale ni South Africa Òjò Àrọ̀ọ̀rọ̀dá àti Omíyalé ní South Africa +Akunya Omi Waye Lorile-Ede Togo Àkúnya Omi Wáyé Lórílẹ̀-Èdè Tógò +Awa Elerii Jehofa Mu Bibeli Itumo Aye Tuntun Ta A Tun Se Jade Lede Shona Àwa Ẹlẹ́rìí Jèhófà Mú Bíbélì Ìtumọ̀ Ayé Tuntun Tá A Tún Ṣe Jáde Lédè Shona +Ise Ti Bere Lori Eka Ofiisi Tuntun ni Ajentina Iṣẹ́ Ti Bẹ̀rẹ̀ Lórí Ẹ̀ka Ọ́fíìsì Tuntun ní Ajẹntínà +A Waasu Lakanse Nibi Tero Po si Nigba Ere Idaraya Olinpiiki To Waye ni Ajentina Lodun 2018 A Wàásù Lákànṣe Níbi Térò Pọ̀ sí Nígbà Eré Ìdárayá Òlíńpíìkì Tó Wáyé ní Ajẹntínà Lọ́dún 2018 +Omo Odun Meeedogbon (25) Ni Arabinrin Cecilia Alvarez, Amo O Ti Se Ise Abe Metalelogoji (43) Lai Gba Eje Ọmọ Ọdún Mẹ́ẹ̀ẹ́dọ́gbọ̀n (25) Ni Arábìnrin Cecilia Alvarez, Àmọ́ Ó Ti Ṣe Iṣẹ́ Abẹ Mẹ́tàlélógójì (43) Láì Gba Ẹ̀jẹ̀ +Ile Ya Lorile-Ede Bolivia, O si Ba Nnkan Je Niluu La Paz Ilẹ̀ Ya Lórílẹ̀-Èdè Bolivia, Ó sì Ba Nǹkan Jẹ́ Nílùú La Paz +Apejo Agbaye “Ife Ki I Ye Lae”! Ta A Se ni 2019—Sao Paulo, Brazil Àpéjọ Àgbáyé “Ìfẹ́ Kì Í Yẹ̀ Láé”! Tá A Ṣe ní 2019—São Paulo, Brazil +Awon Ara Wa Seranwo Leyin Ti Akunya Omi Sose Lorile-ede Brazil Àwọn Ará Wa Ṣèrànwọ́ Lẹ́yìn Tí Àkúnya Omi Ṣọṣẹ́ Lórílẹ̀-èdè Brazil +Ibi To N Gba Omi Duro Ya Lule ni Brazil Ibi Tó Ń Gba Omi Dúró Ya Lulẹ̀ ní Brazil +Ina Nla So Niluu Manaus, ni Brazil Iná Ńlá Sọ Nílùú Manaus, ní Brazil +Ile Ejo Giga Ju Lo ni Kanada Da Awa Elerii Jehofa Lare Ilé Ẹjọ́ Gíga Jù Lọ ní Kánádà Dá Àwa Ẹlẹ́rìí Jèhófà Láre +Ile Ejo Giga Ju Lo ti Kanada Ko Lati Da si Eto Iyolegbe Ilé Ẹjọ́ Gíga Jù Lọ ti Kánádà Kọ̀ Láti Dá sí Ètò Ìyọlẹ́gbẹ́ +Iranti Iku Kristi Ta A Se Lodun 2020​—Orile-ede Kanada Ìrántí Ikú Kristi Tá A Ṣé Lọ́dún 2020​—Orílẹ̀-èdè Kánádà +Omiyale Sele ni Kanada Omíyalé Ṣẹlẹ̀ ní Kánádà +Okan Won Bale Lasiko ti Arun COVID-19 N Ja Ọkàn Wọn Balẹ̀ Lásìkò tí Àrùn COVID-19 Ń Jà +Apejo Agbaye “Ife Ki I Ye Lae”! Ta A Se ni 2019—Toronto, Kanada Àpéjọ Àgbáyé “Ìfẹ́ Kì Í Yẹ̀ Láé”! Tá A Ṣe ní 2019—Toronto, Kánádà +Won Fun Awa Elerii Jehofa ni Iwe Eri Tori Ba A Se N Ko Awon Elewon Lekoo Bibeli ni Kolonbia Wọ́n Fún Àwa Ẹlẹ́rìí Jèhófà ní Ìwé Ẹ̀rí Torí Bá A Ṣe Ń Kọ́ Àwọn Ẹlẹ́wọ̀n Lẹ́kọ̀ọ́ Bíbélì ní Kòlóńbíà +Iji Lile Fa Ajalu Nla ni Cuba Ìjì Líle Fa Àjálù Ńlá ní Cuba +Idile Elerii Jehofa Kan Ku Sinu Janba Oko Ofuurufu ni Cuba Ìdílé Ẹlẹ́rìí Jèhófà Kan Kú Sínú Jàǹbá Ọkọ̀ Òfuurufú ní Cuba +Apejo Agbaye “Ife Ki I Ye Lae”! Ta A Se ni 2019​—Guayaquil, Ecuador Àpéjọ Àgbáyé “Ìfẹ́ Kì Í Yẹ̀ Láé”! Tá A Ṣe ní 2019​—Guayaquil, Ecuador +Awon Elerii ni Ecuador N Waasu Fawon Eeyan Lai Kuro Nile Àwọn Ẹlẹ́rìí ní Ecuador Ń Wàásù Fáwọn Èèyàn Láì Kúrò Nílé +Oke Ayonayeefin Bu Gbau ni Guatemala Òkè Ayọnáyèéfín Bú Gbàù ní Guatemala +Imititi Ile Waye ni Ariwa Ile Haiti Ìmìtìtì Ilẹ̀ Wáyé ní Àríwá Ilẹ̀ Haiti +Iji Ti Won Pe Ni Lidia Ja ni Orile-Ede Mesiko Ìjì Tí Wọ́n Pè Ní Lidia Jà ní Orílẹ̀-Èdè Mẹ́síkò +Imititi ile to lagbara ti iwon re je 7.1 waye ni aarin gbungbun orile-ede Mesiko Ìmìtìtì ilẹ̀ tó lágbára tí ìwọ̀n rẹ̀ jẹ́ 7.1 wáyé ní àárín gbùngbùn orílẹ̀-èdè Mẹ́síkò +Hurricane Max ja ni guusu orile-ede Mesiko Hurricane Max jà ní gúùsù orílẹ̀-èdè Mẹ́síkò +Awon Elerii Jehofa Pari Eto Iranwo ni Amerika Aarin Leyin Imititi Ile To Waye Àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà Parí Ètò Ìrànwọ́ ní Amẹ́ríkà Àárín Lẹ́yìn Ìmìtìtì Ilẹ̀ Tó Wáyé +Awon Elerii Jehofa Ti Se Tan Lati Bere Atunse Sawon Ile Ti Imititi Ile Ba je ni Guatemala ati Mexico Àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà Ti Ṣe Tán Láti Bẹ̀rẹ̀ Àtúnṣe Sáwọn Ilé Tí Ìmìtìtì Ilẹ̀ Bà jẹ́ ní Guatemala àti Mexico +Apejo Agbaye “Ife Ki I Ye Lae”! Ta A Se ni 2019—Monterrey, Mesiko Àpéjọ Àgbáyé “Ìfẹ́ Kì Í Yẹ̀ Láé”! Tá A Ṣe ní 2019—Monterrey, Mẹ́síkò +Imititi Ile Waye ni Mesiko Ìmìtìtì Ilẹ̀ Wáyé ní Mẹ́síkò +Won Fi Ipa Le Awon Elerii Jehofa to Je Huichol Kuro Nile Won ni Jalisco, Orile-Ede Mexico Wọ́n Fi Ipá Lé Àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà tó Jẹ́ Huichol Kúrò Nílé Wọn ní Jalisco, Orílẹ̀-Èdè Mexico +Iji Lile Ja Te Lera ni Mesiko Ìjì Líle Jà Tẹ̀ Léra ní Mẹ́síkò +Awa Elerii Jehofa Mu Bibeli Mimo ti Itumo Aye Tuntun Jade Lede Guarani Àwa Ẹlẹ́rìí Jèhófà Mú Bíbélì Mímọ́ ti Ìtumọ̀ Ayé Tuntun Jáde Lédè Guarani +Akunya Omi Sele Lorile-Ede Paraguay Àkúnya Omi Ṣẹlẹ̀ Lórílẹ̀-Èdè Paraguay +Akanse Iwaasu De Odo Awon To N So Ede Aymara Niluu Puno, Lorile-Ede Peru Àkànṣe Ìwàásù Dé Ọ̀dọ̀ Àwọn Tó Ń Sọ Èdè Aymara Nílùú Puno, Lórílẹ̀-Èdè Peru +Ile Ise Ijoba Thailand “Gboriyin ati Osuba” Fawon Elerii Jehofa Nile Peru Tori Won Seranwo Fawon Omo Ile Thailand To Wa Lewon Ilé Iṣẹ́ Ìjọba Thailand “Gbóríyìn àti Òṣùbà” Fáwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà Nílẹ̀ Peru Torí Wọ́n Ṣèrànwọ́ Fáwọn Ọmọ Ilẹ̀ Thailand Tó Wà Lẹ́wọ̀n +Awon Elerii Jehofa Ni Orile-ede Peru Mu Ki Ise Iwaasu Nibi Tero Po Si Gbooro Yika Ibi Awon Ere Idaraya Àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà Ní Orílẹ̀-èdè Peru Mú Kí Iṣẹ́ Ìwàásù Níbi Térò Pọ̀ Sí Gbòòrò Yíká Ibi Àwọn Eré Ìdárayá +Iroyin Ta a koko gbo nipa iji nla kan ti won pe ni Hurricane Maria Ìròyìn Tá a kọ́kọ́ gbọ́ nípa ìjì ńlá kan tí wọ́n pè ní Hurricane Maria +Iroyin lati Puerto Rico Leyin iji lile Hurricane Maria Ìròyìn láti Puerto Rico Lẹ́yìn ìjì líle Hurricane Maria +Awon Elerii Jehofa To Wa ni Amerika N Ba Igbokegbodo Won Niso Leyin Iji Lile Hurricane Harvey Àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà Tó Wà ní Amẹ́ríkà Ń Bá Ìgbòkègbodò Wọn Nìṣó Lẹ́yìn Ìjì Líle Hurricane Harvey +Oju Ojo Ti Ko Bara De Ba Nnkan Je Lawon Ibi Kan Lorile-Ede Amerika Ojú Ọjọ́ Tí Kò Bára Dé Ba Nǹkan Jẹ́ Láwọn Ibì Kan Lórílẹ̀-Èdè Amẹ́ríkà +Imititi Ile Sose Ni Guusu California Ìmìtìtì Ilẹ̀ Ṣọṣẹ́ Ní Gúúsù California +Apejo Agbaye “Ife Ki I Ye Lae”! ti Odun 2019 Ti A Se Ni St. Louis Lorile-Ede Amerika Àpéjọ Àgbáyé “Ìfẹ́ Kì Í Yẹ̀ Láé”! ti Ọdún 2019 Tí A Ṣe Ní St. Louis Lórílẹ̀-Èdè Amẹ́ríkà +Imititi Ile To Lagbara ni Alaska Ìmìtìtì Ilẹ̀ Tó Lágbára ní Alaska +Iji Lile Sose Lawon Agbegbe Kan Lorile-ede Amerika Ìjì Lílé Ṣọṣẹ́ Láwọn Agbègbè Kan Lórílẹ́-èdè Amẹ́ríkà +Iji Lile To N Je Dorian Sose Lorile-ede Bahamas Ìjì Líle Tó Ń Jẹ́ Dorian Ṣọṣẹ́ Lórílẹ̀-èdè Bahamas +Iji Lile Michael, Okan Lara Eyi To Le Ju To Tii Ja Nile Amerika Ba Nnkan Je Lapoju Ìjì Líle Michael, Ọ̀kan Lára Èyí Tó Le Jù Tó Tíì Jà Nílẹ̀ Amẹ́ríkà Ba Nǹkan Jẹ́ Lápọ̀jù +Apejo Agbaye “Ife Ki I Ye Lae”! Ta A Se ni 2019​—Houston, Orile-ede Amerika (Geesi) Àpéjọ Àgbáyé “Ìfẹ́ Kì Í Yẹ̀ Láé”! Tá A Ṣe ní 2019​—Houston, Orílẹ̀-èdè Amẹ́ríkà (Gẹ̀ẹ́sì) +Ina Runlerunna ni Ipinle California Iná Runlérùnnà ní Ìpínlẹ̀ California +Apejo Agbaye “Ife Ki I Ye Lae”! Ta A Se ni 2019—Atlanta, Orile-ede Amerika Àpéjọ Àgbáyé “Ìfẹ́ Kì Í Yẹ̀ Láé”! Tá A Ṣe ní 2019—Atlanta, Orílẹ̀-èdè Amẹ́ríkà +Oke Ayonayeefin To N Bu Gbau ni Hawaii Ba Nnkan Je, O si Ti Le Awon Eeyan Kuro Nile Òkè Ayọnáyèéfín Tó Ń Bú Gbàù ní Hawaii Ba Nǹkan Jẹ́, Ó sì Ti Lé Àwọn Èèyàn Kúrò Nílé +Apejo Agbaye “Ife Ki I Ye Lae”! Ta A Se ni 2019—Miami, Orile-ede Amerika (Geesi) Àpéjọ Àgbáyé “Ìfẹ́ Kì Í Yẹ̀ Láé”! Tá A Ṣe ní 2019—Miami, Orílẹ̀-èdè Amẹ́ríkà (Gẹ̀ẹ́sì) +Ina Runle-runna ni Ariwa California Iná Runlé-rùnnà ní Àríwá California +Iroyin Akoko Nipa Iji Lile Ti Won Pe ni Irma Ìròyìn Àkọ́kọ́ Nípa Ìjì Líle Tí Wọ́n Pè ní Irma +Iroyin nipa Hurricane Irma Ìròyìn nípa Hurricane Irma +Ina Nla Ti Won Pe ni Carr Sose Nitosi Redding, Ipinle California Iná Ńlá Tí Wọ́n Pè ní Carr Ṣọṣẹ́ Nítòsí Redding, Ìpínlẹ̀ California +IROYIN TO KOKO DE | Ina To Se Yo Ni California ÌRÒYÌN TÓ KỌ́KỌ́ DÉ | Iná Tó Ṣẹ́ Yọ Ní California +Iji Lile ati Akunya Omi Sose Ni Guusu Ipinle Texas Ìjì Líle àti Àkúnya Omi Ṣọṣẹ́ Ní Gúúsù Ìpínlẹ̀ Texas +Iranti Iku Kristi Ta A Se Lodun 2020—Orile-Ede Amerika Ìrántí Ikú Kristi Tá A Ṣé Lọ́dún 2020—Orílẹ̀-Èdè Amẹ́ríkà +Iroyin Looloo Nipa Ibi Ti Eto Iranwo De Leyin Iji Hurricane Harvey Ìròyìn Lọ́ọ́lọ́ọ́ Nípa Ibi Tí Ètò Ìrànwọ́ Dé Lẹ́yìn Ìjì Hurricane Harvey +Iji Lile To N Je Dorian Runle-runna Ijì Lílé Tó Ń Jẹ́ Dorian Runlé-rùnnà +Iroyin Looloo Nipa Ina Runle-runna To Seyo Ni California Ìròyìn Lọ́ọ́lọ́ọ́ Nípa Iná Runlé-rùnnà Tó Ṣẹ́yọ Ní California +Omiyale Ba Nnkan Je Laaarin Agbegbe Iwo Oorun Amerika Omíyalé Ba Nǹkan Jẹ́ Láàárín Agbègbè Ìwọ̀ Oòrùn Amẹ́ríkà +Iji Lile Sose ni Guusu Ipinle California Ìjì Líle Ṣọṣẹ́ ni Gúúsù Ìpínlẹ̀ California +A Ya Gbongan Ijoba Akoko Si Mimo Leekan Si I Leyin Odun Marunlelogorin (85) A Ya Gbọ̀ngàn Ìjọba Àkọ́kọ́ Sí Mímọ́ Lẹ́ẹ̀kan Sí I Lẹ́yìn Ọdún Márùnlélọ́gọ́rin (85) +Awon Ina To Jo ni Igberiko California Ba Agbegbe Naa Je Àwọn Iná Tó Jó ní Ìgbèríko California Ba Agbègbè Náà Jẹ́ +Eni Kan Yinbon ni Ile Iwe Kan ni California, Lorile-Ede Amerika Ẹnì Kan Yìnbọn ní Ilé Ìwé Kan ní California, Lórílẹ̀-Èdè Amẹ́ríkà +Apejo Agbaye “Ife Ki I Ye Lae”! Ta A Se ni 2019​—Phoenix, Orile-Ede Amerika Àpéjọ Àgbáyé “Ìfẹ́ Kì Í Yẹ̀ Láé”! Tá A Ṣe ní 2019​—Phoenix, Orílẹ̀-Èdè Amẹ́ríkà +Ipate Awon Nnkan Isenbaye Ti Wa Bayii ni Orileese Wa Lede Aditi Ìpàtẹ Àwọn Nǹkan Ìṣẹ̀ǹbáyé Ti Wà Báyìí ní Oríléeṣẹ́ Wa Lédè Adití +Apejo Agbaye “Ife Ki I Ye Lae”! Ta A Se ni 2019—Miami, Orile-ede Amerika (Ede Spanish) Àpéjọ Àgbáyé “Ìfẹ́ Kì Í Yẹ̀ Láé”! Tá A Ṣe ní 2019—Miami, Orílẹ̀-èdè Amẹ́ríkà (Èdè Spanish) +Iji Lile To N Je Barry Gbo Guusu Amerika Jigijigi Ìjì Líle Tó Ń Jẹ́ Barry Gbo Gúúsù Amẹ́ríkà Jìgìjìgì +Opo Eeyan Lo Fara Gbota Niluu Virginia Beach Lorile-Ede Amerika Ọ̀pọ̀ Èèyàn Ló Fara Gbọta Nílùú Virginia Beach Lórílẹ̀-Èdè Amẹ́ríkà +Iji Lile To Le Ni Ogorun-un Sose Lawon Ibi Kan Lorile-ede Amerika Ìjì Líle Tó Lé Ní Ọgọ́rùn-ún Ṣọṣẹ́ Láwọn Ibì Kan Lórílẹ̀-èdè Amẹ́ríkà +Iji Lile Florence Sose ni Guusu Ila Oorun Ile Amerika Ìjì Líle Florence Ṣọṣẹ́ ní Gúúsù Ìlà Oòrùn Ilẹ̀ Amẹ́ríkà +Iji Lile Ja ni Guusu Ila Oorun Ile Amerika Ìjì Líle Jà ní Gúúsù Ìlà Oòrùn Ilẹ̀ Amẹ́ríkà +fenesuela, oro aje denu kole, ko si owo, eto iranlowo, fidio fenesuela, oro aje denu kole, ko si owo, eto iranlowo, fidio +Iroyin Lati Fenesuela: Awon Elerii Jehofa Tubo Tera Mo Ijosin Olorun Laika Isoro Si Ìròyìn Láti Fẹnẹsúélà: Àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà Túbọ̀ Tẹra Mọ́ Ìjọsìn Ọlọ́run Láìka Ìṣòro Sí +Awon Elerii Jehofa Lorile-ede Fenesuela N Ko Awon Eeyan Lekoo Bibeli Niso Laifi Oro Aje To Denu Kole Pe Àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà Lórílẹ̀-èdè Fẹnẹsúélà Ń Kọ́ Àwọn Èèyàn Lẹ́kọ̀ọ́ Bíbélì Nìṣó Láìfi Ọrọ̀ Ajé Tó Dẹnu Kọlẹ̀ Pè +Iji Lile Hato Ja Niluu Hong Kong ati Macau Ìjì Líle Hato Jà Nílùú Hong Kong àti Macau +Emi Sofo Nigba Ti Oke Ya Lule Lapa Guusu-Iwo Oorun Ile India Ẹ̀mí Ṣòfò Nígbà Tí Òkè Ya Lulẹ̀ Lápá Gúúsù-Ìwọ̀ Oòrùn Ilẹ̀ Íńdíà +Awon Elerii Jehofa Mu Bibeli Jade ni Ede Telugu ni Orile-Ede India Àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà Mú Bíbélì Jáde ní Èdè Telugu ní Orílẹ̀-Èdè Íńdíà +Arooroda Ojo Mu Ki Omi Ya Wo Iwo Oorun India Àrọ̀ọ̀rọ̀dá Òjò Mú Kí Omi Ya Wọ Ìwọ̀ Oòrùn Íńdíà +Omiyale Sele ni India Omíyalé Ṣẹlẹ̀ ní Íńdíà +Iji Lile Ja ni India Ìjì Líle Jà ní Íńdíà +Ojo Alategun To Lagbara Gan-an Ba Ilu Mumbai Je Òjò Alátẹ́gùn Tó Lágbára Gan-an Ba Ìlú Mumbai Jẹ́ +Awon Atumo Ede ni Orile-ede India N Base Lo Laika Ti Ajakale Arun To Gbode Kan Si Àwọn Atúmọ̀ Èdè ní Orílẹ̀-èdè India Ń Báṣẹ́ Lọ Láìka Ti Àjàkálẹ̀ Àrùn Tó Gbòde Kan Sí +Imititi Ile Waye ni Erekusu Kan ni Indonesia Ìmìtìtì Ilẹ̀ Wáyé ní Erékùṣù Kan ní Indonéṣíà +Imititi Ile ati Omiyale Sose ni Sulawesi, Indonesia Ìmìtìtì Ilẹ̀ àti Omíyalé Ṣọṣẹ́ ní Sulawesi, Indonéṣíà +Omiyale Sele ni Indonesia Omíyalé Ṣẹlẹ̀ ní Indonesia +Iji Lile Trami: Iji Lile To Ja Lenu Aipe Yii ni Japan Ìjì Líle Trami: Ìjì Líle Tó Jà Lẹ́nu Àìpẹ́ Yìí ní Japan +Awon Elerii Jehofa Seranwo Fawon Ti Omiyale Da Laamu ni Japan Àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà Ṣèrànwọ́ Fáwọn Tí Omíyalé Dà Láàmú ní Japan +Omiyale Ba Nnkan Je ni Iwo Oorun Ile Japan Omíyalé Ba Nǹkan Jẹ́ ní Ìwọ̀ Oòrùn Ilẹ̀ Japan +Imititi Ile Waye ni Hokkaido,Japan Ìmìtìtì Ilẹ̀ Wáyé ní Hokkaido,Japan +Akunya Omi Sose Lorile-Ede Japan Àkúnya Omi Ṣọṣẹ́ Lórílẹ̀-Èdè Japan +Iji Lile To N Je Tapah Ro Lu Apa Guusu Orile-Ede Japan Ìjì Líle Tó Ń Jẹ́ Tapah Rọ́ Lu Apá Gúúsù Orílẹ̀-Èdè Japan +Iji Lile Jebi Ja ni Japan Ìjì Líle Jebi Jà ní Japan +A Mu Bibeli Itumo Aye Tuntun Ta A Tun Se Jade Lede Japanese A Mú Bíbélì Ìtumọ̀ Ayé Tuntun Tá A Tún Ṣe Jáde Lédè Japanese +Iji Lile Ti Won Pe Ni Typhoon Bualoi Sose Lorile-Ede Japan Ìjì Líle Tí Wọ́n Pè Ní Typhoon Bualoi Ṣọṣẹ́ Lórílẹ̀-Èdè Japan +Iji Lile To N Je Faxai Sose ni Orile-Ede Japan Ìjì Líle Tó Ń Jẹ́ Faxai Ṣọṣẹ́ ní Orílẹ̀-Èdè Japan +Won Ti Da Teymur Akhmedov Sile Lewon Lorile-ede Kazakhstan ni April 4, 2018 Wọ́n Ti Dá Teymur Akhmedov Sílẹ̀ Lẹ́wọ̀n Lórílẹ̀-èdè Kazakhstan ní April 4, 2018 +Awon Elerii Jehofa ni Kazakhstan Pe Awon Eeyan Wa Sebewo Sawon Gbongan Ijoba Àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà ní Kazakhstan Pe Àwọn Èèyàn Wá Ṣèbẹ̀wò Sáwọn Gbọ̀ngàn Ìjọba +Teymur Akhmedov Lo 441 Ojo Lewon​—A Foro Wa Oun ati Mafiza Iyawo Re Lenu Wo Teymur Akhmedov Lo 441 Ọjọ́ Lẹ́wọ̀n​—A Fọ̀rọ̀ Wá Òun àti Mafiza Ìyàwó Rẹ̀ Lẹ́nu Wò +Itesiwaju Lori Oran Ejo Niluu Osh, Lorile-ede Kyrgyzstan Ìtẹ̀síwájú Lórí Ọ̀ràn Ẹjọ́ Nílùú Osh, Lórílẹ̀-èdè Kyrgyzstan +Awon Elerii Jehofa Ti Lominira Esin ni Mongolia: Ijoba Pa Da Foruko Esin Won Sile Labe Ofin Àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà Ti Lómìnira Ẹ̀sìn ní Mòǹgólíà: Ìjọba Pa Dà Forúkọ Ẹ̀sìn Wọn Sílẹ̀ Lábẹ́ Òfin +Akunya Omi ati Ile Yiya Ba Orile-ede Nepal Je Àkúnya Omi àti Ilẹ̀ Yíya Ba Orílẹ̀-èdè Nepal Jẹ́ +Omiyale Sose Lorile-Ede Philippines Omíyalé Ṣọṣẹ́ Lórílẹ̀-Èdè Philippines +Apejo Agbaye “Ife Ki i Ye Lae!” Manila, Philippines—2019 Àpéjọ Àgbáyé “Ìfẹ́ Kì í Yẹ̀ Láé!” Manila, Philippines—2019 +Iji Lile Vongfong Ja Lorile-ede Philippines Lasiko Ti Iji Saba Maa N Ja Ìjì Líle Vongfong Jà Lórílè-èdè Philippines Lásìkò Tí Ìjì Sábà Máa Ń Jà +Ojo Alategun Ro Lu Orile-Ede Philippines Òjò Alátẹ́gùn Rọ́ Lu Orílẹ̀-Èdè Philippines +Iji Lile Yutu Tun Sose, O Ja ni Philippines Ìjì Líle Yutu Tún Ṣọṣẹ́, Ó Jà ní Philippines +Iranti Iku Kristi ti Odun 2020 Ìrántí Ikú Kristi ti Ọdún 2020 +Awa Elerii Jehofa Mu Bibeli Itumo Aye Tuntun Jade Lede Meta ni Philippines Àwa Ẹlẹ́rìí Jèhófà Mú Bíbélì Ìtumọ̀ Ayé Tuntun Jáde Lédè Mẹ́ta ní Philippines +Imititi Ile Sose Ni Orile-Ede Philippines Ìmìtìtì Ilẹ̀ Ṣọsẹ́ Ní Orílẹ̀-Èdè Philippines +Ina Nla To So ni Philippines Jo Opo Ile Iná Ńlá Tó Sọ ní Philippines Jó Ọ̀pọ̀ Ilé +O See Se Ki Oke Ayonayeefin To Wa Lorile-Ede Philippines Bu Gbau Ó Ṣeé Ṣe Kí Òkè Ayọnáyèéfín Tó Wà Lórílẹ̀-Èdè Philippines Bú Gbàù +Iji Lile Ba Apa Kan Orile-ede Philippines Je Ìjì Líle Ba Apá Kan Orílẹ̀-èdè Philippines Jẹ́ +Ina So Awon Ile Di Eeru ni Philippines Iná Sọ Àwọn Ilé Di Eérú ní Philippines +Iji Lile Ja ni Ila Oorun Orile-Ede Philippines, O Mu Ki Ile Ya, O si Fa Omiyale Ìjì Líle Jà ní Ìlà Oòrùn Orílẹ̀-Èdè Philippines, Ó Mú Kí Ilẹ̀ Ya, Ó sì Fa Omíyalé +Iji Meji Sose ni Philippines Ìjì Méjì Ṣọṣẹ́ ní Philippines +Imititi Ile To Po Gan-an Waye ni Apa Guusu Orile-Ede Philippines Ìmìtìtì Ilẹ̀ Tó Pọ̀ Gan-an Wáyé ní Apá Gúúsù Orílẹ̀-Èdè Philippines +“Won O Jebi” “Wọn Ò Jẹ̀bi” +Ile Ejo Giga Ju Lo Nile South Korea Gbo Tenu Awon Eeyan Lori Oro Awon Ti Eri Okan O Je Ki Won Sise Ologun Ilé Ẹjọ́ Gíga Jù Lọ Nílẹ̀ South Korea Gbọ́ Tẹnu Àwọn Èèyàn Lórí Ọ̀rọ̀ Àwọn Tí Ẹ̀rí Ọkàn Ò Jẹ́ Kí Wọ́n Ṣiṣẹ́ Ológun +Won Ti Da Gbogbo Elerii Jehofa To Wa Lewon Tori Pe Eri Okan O Je Ki Won Sise Ologun Sile ni South Korea Wọ́n Ti Dá Gbogbo Ẹlẹ́rìí Jèhófà Tó Wà Lẹ́wọ̀n Torí Pé Ẹ̀rí Ọkàn Ò Jẹ́ Kí Wọ́n Ṣiṣẹ́ Ológun Sílẹ̀ ní South Korea +Ile Ejo Ijoba South Korea Sepinnu Ta A Ti N Reti Tipe​—Won Gbeja Awon Ti Eri Okan O Je Ki Won Sise Ologun Ilé Ẹjọ́ Ìjọba South Korea Ṣèpinnu Tá A Ti Ń Retí Tipẹ́​—Wọ́n Gbèjà Àwọn Tí Ẹ̀rí Ọkàn Ò Jẹ́ Kí Wọ́n Ṣiṣẹ́ Ológun +Ile Ejo Giga Ju Lo Nile South Korea Da Ejo Manigbagbe Ilé Ẹjọ́ Gíga Jù Lọ Nílẹ̀ South Korea Dá Ẹjọ́ Mánigbàgbé +Ina Nla So Ninu Igbo Leti Ila Oorun South Korea Iná Ńlá Sọ Nínú Igbó Létí Ìlà Oòrùn South Korea +Idajo To Sara Oto ni Ile Ejo To N Ri Si Eto Omoniyan Nile Korea: Ko Bofin Mu Bi Ko Se Si Ise Mii Teeyan Le Fi Sinlu Ìdájọ́ Tó Ṣàrà Ọ̀tọ̀ ní Ilé Ẹjọ́ Tó Ń Rí Sí Ẹ̀tọ́ Ọmọnìyàn Nílẹ̀ Korea: Kò Bófin Mu Bí Kò Ṣe Sí Iṣẹ́ Míì Téèyàn Lè Fi Sìnlú +Won Da Awon Arakunrin Wa Sile Lewon ni Korea Wọ́n Dá Àwọn Arákùnrin Wa Sílẹ̀ Lẹ́wọ̀n ní Korea +Awon Elerii Jehofa Pate Iwe To Da Lori Bibeli Nibi Idije Olinpiiki ati Idije Fawon Alaabo Ara ti Odun 2018 Àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà Pàtẹ Ìwé Tó Dá Lórí Bíbélì Níbi Ìdíje Òlíńpíìkì àti Ìdíje Fáwọn Aláàbọ̀ Ara ti Ọdún 2018 +Awon Elerii Jehofa Se Akanse Apejo Fungba Akoko ni Siri Lanka Àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà Ṣe Àkànṣe Àpéjọ Fúngbà Àkọ́kọ́ ní Siri Láńkà +Won Mu Bibeli Itumo Aye Tuntun Ta A Tun se Jade Lede Chinese Wọ́n Mú Bíbélì Ìtumọ̀ Ayé Tuntun Tá A Tún ṣe Jáde Lédè Chinese +Imititi Ile Sose ni Taiwan Ìmìtìti Ilẹ̀ Ṣọṣẹ́ ni Taiwan +Won Fi Arakunrin Jovidon Bobojonov Sewon Odun Meji Lorile-ede Tajikistan Wọ́n Fi Arákùnrin Jovidon Bobojonov Sẹ́wọ̀n Ọdún Méjì Lórílẹ̀-èdè Tajikistan +Awon Alase Ilu Tajik Ju Arakunrin Shamil Khakimov, Eni Odun Mejidinlaaadorin (68) Sewon Odun Meje Ataabo Lona Ti Ko To Àwọn Aláṣẹ Ìlú Tajik Ju Arákùnrin Shamil Khakimov, Ẹni Ọdún Méjìdínláàádọ́rin (68) Sẹ́wọ̀n Ọdún Méje Àtààbọ̀ Lọ́nà Tí Kò Tọ́ +A Mu Iwe Mimo Kristian Lede Griki ni Itumo Aye Titun Jade Lede Laotian A Mú Ìwé Mímọ́ Kristian Lédè Griki ní Ìtumọ̀ Ayé Titun Jáde Lédè Laotian +Ile Ejo Orile-Ede Turkmenistan Fi Arakunrin Dovletov Sewon Odun Meta Nitori Eri Okan Re Ko Je Ko Sise Ologun Ilé Ẹjọ́ Orílẹ̀-Èdè Turkmenistan Fi Arákùnrin Dovletov Sẹ́wọ̀n Ọdún Mẹ́ta Nítorí Ẹ̀rí Ọkàn Rẹ̀ Kò Jẹ́ Kó Ṣiṣẹ́ Ológun +Opo Eeyan Wa Sawon Ibi Ta A Ti Se Iranti Iku Kristi Kaakiri Orile-Ede Uzbekistan Ọ̀pọ̀ Èèyàn Wá Sáwọn Ibi Tá A Ti Ṣe Ìrántí Ikú Kristi Káàkiri Orílẹ̀-Èdè Uzbekistan +Awon Ile Ejo Giga ni Uzbekistan Dajo Pe Awon Elerii Jehofa Letoo Lati Ni Awon Iwe To Da Lori Bibeli Àwọn Ilé Ẹjọ́ Gíga ní Uzbekistan Dájọ́ Pé Àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà Lẹ́tọ̀ọ́ Láti Ní Àwọn Ìwé Tó Dá Lórí Bíbélì +Apejo Agbaye “Ife Ki I Ye Lae” ti Odun 2019 Ti A Se Ni Melbourne, Lorile-Ede Osirelia Àpéjọ Àgbáyé “Ìfẹ́ Kì Í Yẹ̀ Láé” ti Ọdún 2019 Tí A Ṣe Ní Melbourne, Lórílẹ̀-Èdè Ọsirélíà +Ojo Arooroda Mu Ki Agbara Ya Bo Ilu Queensland ni Osirelia Òjò Àrọ̀ọ̀rọ̀dá Mú Kí Àgbàrá Ya Bo Ìlú Queensland ní Ọsirélíà +Ina Jo Opo Ibi ni Osirelia Iná Jó Ọ̀pọ̀ Ibi ní Ọsirélíà +Iji Lile Harold Ba Opo Nnkan Je Lawon Erekusu Vanuatu ati Fiji Ìjì Líle Harold Ba Ọ̀pọ̀ Nǹkan Jẹ́ Láwọn Erékùṣù Vanuatu àti Fíjì +A Tubo N Waasu Nibi Tero Po si Lorile-Ede Israel Bi Egbeegberun Eeyan Se N Sebewo Siluu Tel Aviv A Túbọ̀ Ń Wàásù Níbi Térò Pọ̀ sí Lórilè-Èdè Israel Bí Ẹgḅẹẹgbẹ̀rún Èèyàn Ṣe Ń Ṣèbẹ̀wò Sílùú Tel Aviv +Ile Ejo Eto Omoniyan ti Ile Yuroopu Da Orile-ede Armenia Lebi Ejo Ti Won Da Fawon Arakunrin Mejilelogun (22) Ti Eri Okan Won Ko Je Ki Won Sise Ologun Ilé Ẹjọ́ Ẹ̀tọ́ Ọmọnìyàn ti Ilẹ̀ Yúróòpù Dá Orílẹ̀-èdè Armenia Lẹ́bi Ẹjọ́ Tí Wọ́n Dá Fáwọn Arákùnrin Méjìlélógún (22) Tí Ẹ̀rí Ọkàn Wọn Kò Jẹ́ Kí Wọ́n Ṣiṣẹ́ Ológun +Ile Ejo ni Azerbaijan Da Okan Lara Awon Arakunrin Wa Lebi Tori Pe O Ko Lati Wose Ologun Ilé Ẹjọ́ ní Azerbaijan Dá Ọ̀kan Lára Àwọn Arákùnrin Wa Lẹ́bi Torí Pé Ó Kọ̀ Láti Wọṣẹ́ Ológun +Awon Elerii Jehofa Ti Foruko Esin Won Sile Labe Ofin Niluu Baku, ni Azerbaijan Àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà Ti Forúkọ Ẹ̀sìn Wọn Sílẹ̀ Lábẹ́ Òfin Nílùú Baku, ní Azerbaijan +Apejo Agbegbe Manigbagbe Waye Ni Azerbaijan Àpéjọ Agbègbè Mánigbàgbé Wáyé Ní Azerbaijan +Eni Ti Eri Okan O Je Ko Sise Ologun ni Azerbaijan Maa Pe Ejo Kotemilorun si Ile Ejo Giga Ju Lo Ẹni Tí Ẹ̀rí Ọkàn Ò Jẹ́ Kó Ṣiṣẹ́ Ológun ní Azerbaijan Máa Pe Ẹjọ́ Kòtẹ́milọ́rùn sí Ilé Ẹjọ́ Gíga Jù Lọ +Awon Ejo Ta A Jare Nile Ejo Giga Ju Lo Daabo Bo Eto Tawon Elerii Jehofa Ni Lati Se Esin Won ni Bogeria Àwọn Ẹjọ́ Tá A Jàre Nílé Ẹjọ́ Gíga Jù Lọ Dáàbò Bo Ẹ̀tọ́ Táwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà Ní Láti Ṣe Ẹ̀sìn Wọn ní Bọ̀géríà +Awa Elerii Jehofa Mu Bibeli Itumo Aye Tuntun Ta A Tun Se Jade Lede Czech ati Slovak Àwa Ẹlẹ́rìí Jèhófà Mú Bíbélì Ìtumọ̀ Ayé Tuntun Tá A Tún Ṣe Jáde Lédè Czech àti Slovak +Isele Manigbagbe Ninu Itan Awa Elerii Jehofa: A Mu Iwe Mimo Kristian Lede Griki Jade Ni Ede Icelandic Ìṣẹ̀lẹ̀ Mánigbàgbé Nínú Ìtàn Àwa Ẹlẹ́rìí Jèhófà: A Mú Ìwé Mímọ́ Kristian Lédè Griki Jáde Ní Èdè Icelandic +Awon Elerii Jehofa Si Ibi Tuntun Ti Won Ko Oniruuru Bibeli Si Lorile-Ede Denmark Àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà Ṣí Ibi Tuntun Tí Wọ́n Kó Onírúurú Bíbélì Sí Lórílẹ̀-Èdè Denmark +Apejo Agbaye “Ife Ki I Ye Lae”! Ta A Se ni 2019—Copenhagen, Denmark Àpéjọ Àgbáyé “Ìfẹ́ Kì Í Yẹ̀ Láé”! Tá A Ṣe ní 2019—Copenhagen, Denmark +Awon Elerii Jehofa Tu Awon Eeyan Ninu leyin Ipaniyan to waye niluu Turku, lorile-ede Finland Àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà Tu Àwọn Èèyàn Nínú lẹ́yìn Ìpànìyàn tó wáyé nílùú Turku, lórílẹ̀-èdè Finland +Akanse Apejo Akoko To Waye Niluu Tbilisi, ni Jojia Àkànṣe Àpéjọ Àkọ́kọ́ Tó Wáyé Nílùú Tbilisi, ní Jọ́jíà +A Se Eto Ipate Kan Niluu Kassel, Lorile-ede Jamani Lati Sayeye Aadorin Odun Apejo Manigbagbe Kan To Waye Nibe A Ṣe Ètò Ìpàtẹ Kan Nílùú Kassel, Lórílẹ̀-èdè Jámánì Láti Ṣayẹyẹ Àádọ́rin Ọdún Àpéjọ Mánigbàgbé Kan Tó Wáyé Níbẹ̀ +Apejo Agbaye “Ife Ki I Ye Lae”! Ta A Se ni 2019​—Berlin, Jamani Àpéjọ Àgbáyé “Ìfẹ́ Kì Í Yẹ̀ Láé”! Tá A Ṣe ní 2019​—Berlin, Jámánì +Ki I Seni Tawon Eeyan O Mo Mo: Won Seranti Max Eckert ni Ibi Iranti To Wa ni Ago Iseninisee Ilu Dachau Kì Í Ṣẹni Táwọn Èèyàn Ò Mọ̀ Mọ́: Wọ́n Ṣèrántí Max Eckert ní Ibi Ìrántí Tó Wà ní Àgọ́ Ìṣẹ́niníṣẹ̀ẹ́ Ìlú Dachau +Ojuko Ago Iseninisee Kan Safihan Bi Won Se Pon Awon Elerii Jehofa Loju ni Jamani Ojúkò Àgọ́ Ìṣẹ́niníṣẹ̀ẹ́ Kan Ṣàfihàn Bí Wọ́n Ṣe Pọ́n Àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà Lójú ní Jámánì +Ilu Munich Safihan Bi Ijoba Nasi Se Pon Awon Elerii Jehofa Loju Ìlú Munich Ṣàfihàn Bí Ìjọba Násì Ṣe Pọ́n Àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà Lójú +Itan Manigbagbe: A fi Odindi Aadota Odun Ja fun Eto Ta A Ni Lati Waasu Ìtàn Mánigbàgbé: A fi Odindi Àádọ́ta Ọdún Jà fún Ẹ̀tọ́ Tá A Ní Láti Wàásù +Ina So Ninu Igbo Nile Giriisi Iná Sọ Nínú Igbó Nílẹ̀ Gíríìsì +Apejo Agbaye “Ife Ki I Ye Lae”! Ta A Se ni 2019—Athens ni Giriisi Àpéjọ Àgbáyé “Ìfẹ́ Kì Í Yẹ̀ Láé”! Tá A Ṣe ní 2019—Athens ní Gíríìsì +Opo Dokita Nifee si Titoju Alaisan Lailo Eje Nibi Apero Pataki Meji Tawon Onimo Isegun Se Lorile-Ede Itali Ọ̀pọ̀ Dókítà Nífẹ̀ẹ́ sí Títọ́jú Aláìsàn Láìlo Ẹ̀jẹ̀ Níbi Àpérò Pàtàkì Méjì Táwọn Onímọ̀ Ìṣègùn Ṣe Lórílẹ̀-Èdè Ítálì +Ile Ejo Kan Niluu Sicily Tubo Fidi E Mule Pe Awon Elerii Jehofa Letoo Lati Pinnu Iru Itoju Ti Won Fe Nile Iwosan Ilé Ẹjọ́ Kan Nílùú Sicily Túbọ̀ Fìdí Ẹ̀ Múlẹ̀ Pé Àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà Lẹ́tọ̀ọ́ Láti Pinnu Irú Ìtọ́jú Tí Wọ́n Fẹ́ Nílé Ìwòsàn +Imititi Ile Sele ni Erekusu Kan Lorile-Ede Itali Ìmìtìtì Ilẹ̀ Ṣẹlẹ̀ ní Erékùṣù Kan Lórílẹ̀-Èdè Ítálì +Ile Ejo Giga Ju Lo ni Itali Fowo Si I Pe Awon Elerii Jehofa Letoo Lati Yan Itoju Isegun To Wu Won Ilé Ẹjọ́ Gíga Jù Lọ ní Ítálì Fọwọ́ Sí I Pé Àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà Lẹ́tọ̀ọ́ Láti Yan Ìtọ́jú Ìṣègùn Tó Wù Wọ́n +Lorile-Ede Itali, Won Si Aso Loju Ami To N Ranni Leti Awon Elerii Jehofa ti Egbe Oselu Nasi ati Ijoba Alase Onikumo Se Inunibini Si Lórílẹ̀-Èdè Ítálì, Wọ́n Ṣí Aṣọ Lójú Àmì Tó Ń Ránni Létí Àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà tí Ẹgbẹ́ Òṣèlú Násì àti Ìjọba Aláṣẹ Oníkùmọ̀ Ṣe Inúnibíni Sí +A Ti N Ko Eka Ofiisi Tuntun Lorile-Ede Itali A Ti Ń Kọ́ Ẹ̀ka Ọ́fíìsì Tuntun Lórílẹ̀-Èdè Ítálì +Apejo Agbaye “Ife Ki I Ye Lae”! Ta A Se ni 2019—Utrecht, Netherlands Àpéjọ Àgbáyé “Ìfẹ́ Kì Í Yẹ̀ Láé”! Tá A Ṣe ní 2019—Utrecht, Netherlands +Won “Soda Wa si Makedonia” fun Akanse Iwaasu Wọ́n “Sọdá Wá sí Makedóníà” fún Àkànṣe Ìwàásù +Apejo Agbaye “Ife Ki I Ye Lae”! Ta A Se ni 2019​—Warsaw, Poland Àpéjọ Àgbáyé “Ìfẹ́ Kì Í Yẹ̀ Láé”! Tá A Ṣe ní 2019​—Warsaw, Poland +Ina To Tii Paayan Ju Lo ni Portugal Iná Tó Tíì Pààyàn Jù Lọ ní Portugal +Apejo Agbaye “Ife Ki I Ye Lae”! Ta A Se ni 2019—Lisbon ni Potuga Àpéjọ Àgbáyé “Ìfẹ́ Kì Í Yẹ̀ Láé”! Tá A Ṣe ní 2019—Lisbon ní Pọ́túgà +Won Da Awon Arakunrin Mefa Mii Lebi, Won Si Ju Won Sewon ni Orile-Ede Rosia Wọ́n Dá Àwọn Arákùnrin Mẹ́fà Míì Lẹ́bi, Wọ́n Sì Jù Wọ́n Sẹ́wọ̀n ní Orílẹ̀-Èdè Rọ́ṣíà +Ile Ejo ni Rosia Debi fun Dennis Christensen Laise Lairo, Won si Ran An Lewon Odun Mefa Ilé Ẹjọ́ ní Rọ́ṣíà Dẹ́bi fún Dennis Christensen Láìṣẹ̀ Láìrò, Wọ́n sì Rán An Lẹ́wọ̀n Ọdún Mẹ́fà +Ijoba Rosia Gbese Le Dukia Awa Elerii Jehofa Ti Iye Re Ju Milionu Metadinlogota (57) Owo Dola Lo Ìjọba Rọ́ṣíà Gbẹ́sẹ̀ Lé Dúkìá Àwa Ẹlẹ́rìí Jèhófà Tí Iye Rẹ̀ Ju Mílíọ̀nù Mẹ́tàdínlọ́gọ́ta (57) Owó Dọ́là Lọ +Ile Ejo Ile Rosia Da Ewon Odun Mefa fun Arakunrin Klimov, Idajo To Buru Ju Lo Lati Odun 2017 Ilé Ẹjọ́ Ilẹ̀ Rọ́ṣíà Dá Ẹ̀wọ̀n Ọdún Mẹ́fà fún Arákùnrin Klimov, Ìdájọ́ Tó Burú Jù Lọ Láti Ọdún 2017 +Dennis Christensen Maa Soro Ikeyin Lati Gbeja Ara Re Nile Ejo ni May 23 Dennis Christensen Máa Sọ̀rọ̀ Ìkẹyìn Láti Gbèjà Ara Rẹ̀ Nílé Ẹjọ́ ní May 23 +Ile Ejo Wogi Le Idajo Ti Won Se fun Arakunrin Akopyan Tele ni Rosia Ilé Ẹjọ́ Wọ́gi Lé Ìdájọ́ Tí Wọ́n Ṣe fún Arákùnrin Akopyan Tẹ́lẹ̀ ní Rọ́ṣíà +Ile Ejo Kan ni Rosia Ran Arakunrin Alushkin Lo si Ewon Odun Mefa Ilé Ẹjọ́ Kan ní Rọ́ṣíà Rán Arákùnrin Alushkin Lọ sí Ẹ̀wọ̀n Ọdún Mẹ́fà +O Ti To Odun Meta Bayii Ti Won Ti Fi Arakunrin Dennis Christensen Sewon Ni Rosia, Sibe O Je Oloooto O Si N Layo Ó Ti Tó Ọdún Mẹ́ta Báyìí Tí Wọ́n Ti Fi Arákùnrin Dennis Christensen Sẹ́wọ̀n Ní Rọ́ṣíà, Síbẹ̀ Ó Jẹ́ Olóòótọ́ Ó Sì Ń Láyọ̀ +A Pe Ejo Kotemilorun Ki Won Ma Baa Gbese Le Eka Ofiisi Wa Atijo ni Rosia A Pe Ẹjọ́ Kòtẹ́milọ́rùn Kí Wọ́n Má Bàa Gbẹ́sẹ̀ Lé Ẹ̀ka Ọ́fíìsì Wa Àtijọ́ ní Rọ́ṣíà +Awon Asoju Kari Aye Ti Awon Ara Wa ni Rosia Leyin Nibi Igbejo To Waye ni Ile Ejo Giga Ju Lo Àwọn Aṣojú Kárí Ayé Ti Àwọn Ará Wa ní Rọ́ṣíà Lẹ́yìn Níbi Ìgbẹ́jọ́ Tó Wáyé ní Ilé Ẹjọ́ Gíga Jù Lọ +Latinu Ewon Sinu Ma Jade Nile Látinú Ẹ̀wọ̀n Sínú Má Jáde Nílé +Ile Ejo Kotemilorun Fara Mo On Pe Ki Dennis Christensen Lo Sewon Ilé Ẹjọ́ Kòtẹ́milọ́rùn Fara Mọ́ Ọn Pé Kí Dennis Christensen Lọ Sẹ́wọ̀n +Rosia Daju So Awon Agbalagba Elerii Jehofa, Titi Kan Awon To Ti Le ni Aadorin Odun Rọ́ṣíà Dájú Sọ Àwọn Àgbàlàgbà Ẹlẹ́rìí Jèhófà, Títí Kan Àwọn Tó Ti Lé ní Àádọ́rin Ọdún +Ile Ejo Kotemilorun Fagi Le Idajo Ti Ile Ejo Kan Se Lodi si Arakunrin Alushkin Atawon Marun-un Mii. Igba Akoko Ree Tiru E Maa Sele Ni Rosia Ilé Ẹjọ́ Kòtẹ́milọ́rùn Fagi Lé Ìdájọ́ Tí Ilé Ẹjọ́ Kan Ṣe Lòdì sì Arákùnrin Alushkin Àtàwọn Márùn-ún Míì. Ìgbà Àkọ́kọ́ Rèé Tírú Ẹ̀ Máa Ṣẹlẹ̀ Ní Rọ́ṣíà +Won Maa Da Ejo Dennis Christensen ni February 6, 2019 Wọ́n Máa Dá Ẹjọ́ Dennis Christensen ní February 6, 2019 +Ile Ejo ni Rosia Da Dennis Christensen Lebi, Won si Ran An Lewon Odun Mefa Ilé Ẹjọ́ ní Rọ́��íà Dá Dennis Christensen Lẹ́bi, Wọ́n sì Rán An Lẹ́wọ̀n Ọdún Mẹ́fà +Ile Ejo Kan Lorile-Ede Rosia Da Arakunrin Dennis Christensen Sile Lewon Ilé Ẹjọ́ Kan Lórílẹ̀-Èdè Rọ́ṣíà Dá Arákùnrin Dennis Christensen Sílẹ̀ Lẹ́wọ̀n +Ile Ejo Lorile-Ede Rosia Da Arakunrin Yevgeniy Aksenov Lebi Pelu Ewon Odun Meji Ni Ipamo Ilé Ẹjọ́ Lórílẹ̀-Èdè Rọ́ṣíà Dá Arákùnrin Yevgeniy Aksenov Lẹ́bi Pẹ̀lú Ẹ̀wọ̀n Ọdún Méjì Ní Ìpamọ́ +Ile Ejo Lorile-Ede Rosia Da Arakunrin Yevgeniy Aksenov Lebi Pelu Ewon Odun Meji Ni Ipamo Ilé Ẹjọ́ Lórílẹ̀-Èdè Rọ́ṣíà Dá Arákùnrin Yevgeniy Aksenov Lẹ́bi Pẹ̀lú Ẹ̀wọ̀n Ọdún Méjì Ní Ìpamọ́ +Won Da Awon Elerii Jehofa Loro Niluu Surgut, Lorile-Ede Rosia Wọ́n Dá Àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà Lóró Nílùú Surgut, Lórílẹ̀-Èdè Rọ́ṣíà +Won O Gba Ejo Kotemilorun Tawon Elerii Pe Wole, O si Mu Ki Awon Alase Rosia Gbese Le Eka Ofiisi Wa Atijo Wọn Ò Gba Ẹjọ́ Kòtẹ́milọ́rùn Táwọn Ẹlẹ́rìí Pè Wọlé, Ó sì Mú Kí Àwọn Aláṣẹ Rọ́ṣíà Gbẹ́sẹ̀ Lé Ẹ̀ka Ọ́fíìsì Wa Àtijọ́ +Awujo Awon Onimo Ijinle To Wa Labe Ajo Isokan Agbaye So Pe Ijoba Rosia Ti Te Ofin Awon Orile-Ede Loju, Bi Won Se Fi Elerii Jehofa Mejidinlogun Satimole Àwùjọ Àwọn Onímọ̀ Ìjìnlẹ̀ Tó Wà Lábẹ́ Àjọ Ìṣọ̀kan Àgbáyé Sọ Pé Ìjọba Rọ́ṣíà Ti Tẹ Òfin Àwọn Orílẹ̀-Èdè Lójú, Bí Wọ́n Ṣe Fi Ẹlẹ́rìí Jèhófà Méjìdínlógún Sátìmọ́lé +Awujo Awon Onimo Ijinle To Wa Labe Ajo Isokan Agbaye So Pe Ijoba Rosia Ti Te Ofin Awon Orile-Ede Loju, Bi Won Se Fi Elerii Jehofa Mejidinlogun Satimole Àwùjọ Àwọn Onímọ̀ Ìjìnlẹ̀ Tó Wà Lábẹ́ Àjọ Ìṣọ̀kan Àgbáyé Sọ Pé Ìjọba Rọ́ṣíà Ti Tẹ Òfin Àwọn Orílẹ̀-Èdè Lójú, Bí Wọ́n Ṣe Fi Ẹlẹ́rìí Jèhófà Méjìdínlógún Sátìmọ́lé +Won Dajo Ewon Odun Mefa Ataabo fun Arakunrin Gennady Shpakovskiy Lorile-Ede Rosia Wọ́n Dájọ́ Ẹ̀wọ̀n Ọdún Mẹ́fà Àtààbọ̀ fún Arákùnrin Gennady Shpakovskiy Lórílẹ̀-Èdè Rọ́ṣíà +Ile Ejo ni Rosia Debi fun Arkadya Akopyan To Je Eni Aadorin Odun Ilé Ẹjọ́ ní Rọ́ṣíà Dẹ́bi fún Arkadya Akopyan Tó Jẹ́ Ẹni Àádọ́rin Ọdún +Won Fesun Kan Arakunrin Mikhail Popov ati Iyawo Re, Yelena Ni Rosia—A N Reti Ohun Ti Ile Ejo Maa So Ni February 13, 2020 Wọ́n Fẹ̀sùn Kan Arákùnrin Mikhail Popov àti Ìyàwó Rẹ̀, Yelena Ní Rọ́ṣíà—À Ń Retí Ohun Tí Ilé Ẹjọ́ Máa Sọ Ní February 13, 2020 +Won Ti Da Arakunrin Vladimir Alushkin Sile Lewon Wọ́n Ti Dá Arákùnrin Vladimir Alushkin Sílẹ̀ Lẹ́wọ̀n +Arakunrin Gennady Shpakovskiy Le Lo Sewon Odun Meje Ataabo Lorile-ede Rosia Arákùnrin Gennady Shpakovskiy Lè Lọ Sẹ́wọ̀n Ọdún Méjé Àtààbọ̀ Lórílẹ̀-èdè Rọ́ṣíà +Won Da Arakunrin Valeriy Moskalenko Sile Lewon Wọ́n Dá Arákùnrin Valeriy Moskalenko Sílẹ̀ Lẹ́wọ̀n +Ile Ejo Kotemilorun Pase Pe Ki Won Je Ki Arakunrin Andrey Suvorkov Lominira Lati Jade Kuro Nile Ilé Ẹjọ́ Kòtẹ́milọ́rùn Pàṣẹ Pé Kí Wọn Jẹ́ Kí Arákùnrin Andrey Suvorkov Lómìnira Láti Jáde Kúrò Nílé +Won Da Arakunrin Andrzej Oniszczuk Sile Lewon Leyin To Ti Lo Osu Mokanla ni Ahamo Wọ́n Dá Arákùnrin Andrzej Oniszczuk Sílẹ̀ Lẹ́wọ̀n Lẹ́yìn Tó Ti Lo Oṣù Mọ́kànlá ní Àhámọ́ +Won Tun Debi fun Elerii Jehofa Mii ni Rosia Wọ́n Tún Dẹ́bi fún Ẹlẹ́rìí Jèhófà Míì ní Rọ́ṣíà +Gbajugbaja Onimo Nipa Esin Jerii Gbe Awon Elerii Jehofa ni Ilu Saratov Gbajúgbajà Onímọ̀ Nípa Ẹ̀sìn Jẹ́rìí Gbe Àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà ní Ìlú Saratov +Ile-Ejo Orile-Ede Rosia Da Arakunrin ati Arabinrin Popov Lebi, Won Si Ni Ki Won Sanwo Itanran Ilé-Ẹjọ́ Orílẹ̀-Èdè Rọ́ṣíà Dá Arákùnrin àti Arábìnrin Popov Lẹ́bi, Wọ́n Sì Ní Kí Wọ́n Sanwó Ìtanràn +Oro Asokagba Arakunrin Valeriy Moskalenko Ọ̀rọ̀ Àsọkágbá Arákùnrin Valeriy Moskalenko +Igbimo Awon Ojogbon Ti Ajo Isokan Agbaye So Pe Ko Bofin Mu Bi Ijoba Rosia Se Fi Arakunrin Mikhaylov Sewon Ìgbìmọ̀ Àwọn Ọ̀jọ̀gbọ́n Ti Àjọ Ìṣọ̀kan Àgbáye Sọ Pé Kò Bófin Mu Bí Ìjọba Rọ́ṣíà Ṣe Fi Arákùnrin Mikhaylov Sẹ́wọ̀n +O Ti Feree To Odun Kan Ti Arakunrin Andrzej Oniszczuk Ti Wa Latimole Ó Ti Fẹ́rẹ̀ẹ́ Tó Ọdún Kan Tí Arákùnrin Andrzej Oniszczuk Ti Wà Látìmọ́lé +Iyawo Awon Elerii Jehofa To Wa Lewon ni Rosia Fi Leta Ranse si Agbani-nimoran Putin Ìyàwó Àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà Tó Wà Lẹ́wọ̀n ní Rọ́ṣíà Fi Lẹ́tà Ránṣẹ́ sí Agbani-nímọ̀ràn Putin +Ile Ejo ECHR Sare Fesi Iwe Ta A Ko Lori Ejo Arakunrin Ti Won Fiya Je ni Rosia Ilé Ẹjọ́ ECHR Sáré Fèsì Ìwé Tá A Kọ Lórí Ẹjọ́ Arákùnrin Tí Wọ́n Fìyà Jẹ ní Rọ́ṣíà +IROYIN LOOLOO—Won Ti Gbe Dennis Christensen Lo Si Ogba Ewon To Wa Ni Adado, Sibe O Si Je Oloooto ÌRÒYÌN LỌ́Ọ́LỌ́Ọ́—Wọ́n Ti Gbé Dennis Christensen Lọ Sí Ọgbà Ẹ̀wọ̀n Tó Wà Ní Àdádó, Síbẹ̀ Ó Ṣì Jẹ́ Olóòótọ́ +December 21 Ni Ojo To Keyin Ti Arakunrin Arkadya Akopyan Maa Fara Han Nile Ejo December 21 Ni Ọjọ́ Tó Kẹ́yìn Tí Arákùnrin Arkadya Akopyan Máa Fara Hàn Nílé Ẹjọ́ +Iforowanilenuwo: Awon Arabinrin Marun-un Royin Bi Awon Olopaa Se Ja Wole Awon ni Ilu Ufa, Lorile-Ede Rosia Ìfọ̀rọ̀wánilẹ́nuwò: Àwọn Arábìnrin Márùn-ún Ròyìn Bí Àwọn Ọlọ́pàá Ṣe Já Wọlé Àwọn ní Ìlú Ufa, Lórílẹ̀-Èdè Rọ́ṣíà +Won Da Arakunrin Stupnikov Sile Latimole Wọ́n Dá Arakùnrin Stupnikov Sílẹ̀ Látìmọ́lé +Ile Ejo Kan Ni Rosia Dajo Pe Arakunrin Aleksandr Solovyev Jebi Esun Ti Won Fi Kan An Ilé Ẹjọ́ Kan Ní Rọ́ṣíà Dájọ́ Pé Arákùnrin Aleksandr Solovyev Jẹ̀bi Ẹ̀sùn Tí Wọ́n Fi Kàn Án +Won Si N Ko Opo Awon Ara Wa, Won si N Fi Won si Atimole ni Rosia Wọ́n Ṣì Ń Kó Ọ̀pọ̀ Àwọn Ará Wa, Wọ́n sì Ń Fi Wọ́n sí Àtìmọ́lé ní Rọ́ṣíà +Ejo Kotemilorun Christensen O Ni Pe Pari Ẹjọ́ Kòtẹ́milọ́rùn Christensen Ò Ní Pẹ́ Parí +Won Paro Mo Awon Elerii Jehofa ni Rosia Pe Won Ka Ohun Ija Mo Won Lowo Ti Won Fi N Sise Agbaweremesin Wọ́n Parọ́ Mọ́ Àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà ní Rọ́ṣíà Pé Wọ́n Ká Ohun Ìjà Mọ́ Wọn Lọ́wọ́ Tí Wọ́n Fi Ń Ṣiṣẹ́ Agbawèrèmẹ́sìn +Ile Ejo Orile-Ede Rosia Maa Da Ejo Arakunrin Moskalenko Lose To N Bo Ilé Ẹjọ́ Orílẹ̀-Èdè Rọ́ṣíà Máa Dá Ẹjọ́ Arákùnrin Moskalenko Lọ́sẹ̀ Tó Ń Bọ̀ +Awon Eeyan N Ti Dennis Christensen Leyin Kari Aye Àwọn Èèyàn Ń Ti Dennis Christensen Lẹ́yìn Kárí Ayé +Ile Ejo ni Rosia Tu Awon Arakunrin Meji To Ku Latimole Sile ni Ilu Surgut Ilé Ẹjọ́ ní Rọ́síà Tú Àwọn Arákùnrin Méjì Tó Kù Látìmọ́lé Sílẹ̀ ní Ìlú Surgut +Ile Ejo Orile-Ede Rosia Ni Ki Arakunrin Aleksey Metsger San Owo Itanran Egberun Lona Ogorun-un Meta ati Aabo Ruble (350,000 Rubles), Ko si Gba Pelu Agbejoro Ijoba Pe Ki Won Fi Sewon Odun Meta Ilé Ẹjọ́ Orílẹ̀-Èdè Rọ́ṣíà Ní Kí Arákùnrin Aleksey Metsger San Owó Ìtanràn Ẹgbẹ̀rún Lọ́nà Ọgọ́rùn-ún Mẹ́ta àti Ààbọ̀ Ruble (350,000 Rubles), Kò sì Gbà Pẹ̀lú Agbẹjọ́rò Ìjọba Pé Kí Wọ́n Fi Sẹ́wọ̀n Ọdún Mẹ́ta +Won Fesun Iwa Odaran Kan Arakunrin Yevgeniy Aksenov Tori Pe O Soro Nipa Bibeli Wọ́n Fẹ̀sùn Ìwà Ọ̀daràn Kan Arákùnrin Yevgeniy Aksenov Torí Pé Ó Sọ̀rọ̀ Nípa Bíbélì +A Maa Gbe Ejo Dennis Christensen Lo si Ile Ejo Eto Omoniyan ti Ile Yuroopu A Máa Gbé Ẹjọ́ Dennis Christensen Lọ sí Ilé Ẹjọ́ Ẹ̀tọ́ Ọmọnìyàn ti Ilẹ̀ Yúróòpù +Tokotaya Elerii Ti Won Koko Ju Sewon ni Rosia Tọkọtaya Ẹlẹ́rìí Tí Wọ́n Kọ́kọ́ Jù Sẹ́wọ̀n ní Rọ́ṣíà +Ile Ejo Tu Okan Lara Awon Elerii Jehofa Meta To Wa Latimole Sile Niluu Surgut, Lorile-ede Rosia Ilé Ẹjọ́ Tú Ọ̀kan Lára Àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà Mẹ́ta Tó Wà Látìmọ́lé Sílẹ̀ Nílùú Surgut, Lórílẹ̀-èdè Rọ́ṣíà +Ile Awon Ara To Ju Egbeta (600) Ni Awon Olopaa Ile Rosia Ti Fipa Ya Wo Ilé Àwọn Ará Tó Ju Ẹgbẹ̀ta (600) Ni Àwọn Ọlọ́pàá Ilẹ̀ Rọ́ṣíà Ti Fipá Ya Wọ̀ +Apejo Agbegbe Akoko Ta A Se Ni Ede Romani (Ila-Oorun Slovakia) Àpéjọ Àgbègbè Àkọ́kọ́ Tá A Ṣe Ní Èdè Rómánì (Ìlà-Oòrùn Slovakia) +Isele Manigbagbe: Awon Elerii Jehofa Mu Bibeli Mimo ti Itumo Aye Tuntun Ta A Tun Se Jade Lede Sipaniisi Ìṣẹ̀lẹ̀ Mánigbàgbé: Àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà Mú Bíbélì Mímọ́ ti Ìtumọ̀ Ayé Tuntun Tá A Tún Ṣe Jáde Lédè Sípáníìṣì +Apejo Agbaye “Ife Ki I Ye Lae”! ti Odun 2019 Ti A Se Ni Madrid Lorile-ede Spain Àpéjọ Àgbáyé “Ìfẹ́ Kì Í Yẹ̀ Láé”! ti Ọdún 2019 Tí A Ṣe Ní Madrid Lórílẹ̀-èdè Spain +Akunya Omi Sose ni Apa Ila Oorun Sipeeni Àkúnya Omi Ṣọṣẹ́ ní Apá Ìlà Oòrùn Sípéènì +Ijoba Orile-Ede Sweden So Pe Esin To N Ran Araalu Lowo Lawon Elerii Jehofa Ìjọba Orílẹ̀-Èdè Sweden Sọ Pé Ẹ̀sìn Tó Ń Ran Aráàlú Lọ́wọ́ Làwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà +Won Fofin De Awon Elerii Jehofa ni “Donetsk People’s Republic” Wọ́n Fòfin De Àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà ní “Donetsk People’s Republic” +Isokan ati Aajo Alejo Wa Laaarin Awon Elerii Jehofa Nigba Akanse Apejo ni Ukraine Ìṣọ̀kan àti Aájò Àlejò Wà Láàárín Àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà Nígbà Àkànṣe Àpéjọ ní Ukraine +Awa Elerii Jehofa Lorile-Ede Ukraine Safihan Bibeli Àwa Ẹlẹ́rìí Jèhófà Lórílẹ̀-Èdè Ukraine Ṣàfihàn Bíbélì +Ise Ikole Eka Ofiisi Ti Ile Geesi Ti Feree Pari Iṣẹ́ Ìkọ́lé Ẹ̀ka Ọ́fíìsì Ti Ilẹ̀ Gẹ̀ẹ́sì Ti Fẹ́rẹ̀ẹ́ Parí +Ni May 25 ati 26, 2019, a se apejo ayika “Je Alagbara!” ni ede Lingala ati Tshiluba ni ibudo awon to n wa ibi isadi to wa niluu Lovua. Ní May 25 àti 26, 2019, a ṣé àpéjọ àyíká “Jẹ́ Alágbára!” ní èdè Lingala àti Tshiluba ní ibùdó àwọn tó ń wà ibi ìsádi to wà nílùú Lóvua. +Ibudo yii fi kilomita egberun kan ati mejilelogun (1,022) jin si Luanda, to je olu ilu Angola. Ibùdó yìí fi kìlómítà ẹgbẹ̀rún kan àti méjìlélógún (1,022) jìn sí Luanda, tó jẹ́ olú ìlú Àǹgólà. +Nigba ta a se apejo yen, akede ogorun-un kan ati metadinlogorin (177) to fi mo awon idile won lo wa ni ibudo Lovua. Nígbà tá a ṣe àpéjọ yẹn, akéde ọgọ́rùn-ún kan àti mẹ́tàdínlọ́gọ́rin (177) tó fi mọ́ àwọn ìdílé wọn ló wà ní ibùdó Lóvua. +Sibe, ogorun-un meta ati ogorin (380) eeyan lo gbadun apejo ta a se ni ede Lingala, awon meta si se iribomi, nigba to je pe ogorun-un mefa ati ogbon (630) eeyan lo gbadun itoleseese ta a se ni ede Tshiluba, awon mefa si se iribomi. Síbẹ̀, ọgọ́rùn-ún mẹ́ta àti ọgọ́rin (380) èèyàn ló gbádùn àpéjọ tá a ṣe ní èdè Lingala, àwọn mẹ́ta sì ṣe ìrìbọmi, nígbà tó jẹ́ pé ọgọ́rùn-ún mẹ́fà àti ọgbọ̀n (630) èèyàn ló gbádùn ìtòlẹ́sẹẹsẹ tá a ṣe ní èdè Tshiluba, àwọn mẹ́fà sì ṣe ìrìbọmi. +Opo awon ara wa to sa wa si Lovua se bee tori iwa ipa ti o mu ki ilu fara ro ni orile-ede Kongo. Ọ̀pọ̀ àwọn ará wa tó sá wá sí Lóvua ṣe bẹ́ẹ̀ torí ìwà ipá tí ò mú kí ìlú fara rọ ní orílẹ̀-èdè Kóńgò. +Awon ara wa to wa ni Lovua o le lo si awon ilu mii lati se ipade, tori won fofin de awon to wa ni ibudo lati rinrin ajo. Àwọn ará wa tó wà ní Lóvua ò lè lọ́ sí àwọn ìlú míì láti ṣe ìpàdé, torí wọ́n fòfin de àwọn tó wà ní ibùdó láti rìnrìn àjò. +Tori naa, eka ofiisi seto pe ki won se apejo yen ninu ibudo naa, won si tun ko Gbongan Ijoba meji to se e lo fungba die. Torí náà, ẹ̀ka ọ́fíìsì ṣètò pé kí wọ́n ṣe àpéjọ yẹn nínú ibùdó náà, wọ́n sì tún kọ́ Gbọ̀ngàn Ìjọba méjì tó ṣe é lò fúngbà díẹ̀. +Ijo merin lo n lo Gbongan Ijoba mejeeji yii, meta ni ede Tshiluba ati okan ni ede Lingala Ìjọ mẹ́rin ló ń lo Gbọ̀ngàn Ìjọba méjèèjì yìí, mẹ́ta ní èdè Tshiluba àti ọ̀kan ní èdè Lingala +Ni May 24, 2019, alaboojuto ayika ati asoju lati eka ofiisi rinrin ajo lo si ibudo Lovua ki won le ri i pe pepele ati ero ta a fi n gbohun safefe wa letoleto. Ní May 24, 2019, alábòójútó àyíká àti aṣojú láti ẹ̀ka ọ́fíìsì rìnrìn àjò lọ sí ibùdó Lóvua kí wọ́n lè rí i pé pèpéle àti ẹ̀rọ tá a fi ń gbóhùn sáfẹ́fẹ́ wà létòlétò. +Laika awon ipenija ti awon ara wa to wa ni ibudo awon to n wa ibi isadi n koju si, sibe won fi awon nnkan bii tapoli, opo, okun, iso atawon ohun elo mii ti won nilo setileyin. Láìka àwọn ìpèníjà tí àwọn ara wa tó wà ni ibùdó àwọn tó ń wà ibi ìsádi ń kojú sí, síbẹ̀ wọ́n fi àwọn nǹkan bíi tapólì, òpó, okùn, ìṣó àtàwọn ohun èlò míì tí wọ́n nílò ṣètìlẹ́yìn. +Leyin itoleseese naa, arakunrin Honore Lontongo, to je iranse ise ojise ninu okan lara awon ijo to wa ni Tshiluba ninu ibudo awon to n wa ibi isadi naa, so pe: Lẹ́yìn ìtòlẹ́sẹẹsẹ náà, arákùnrin Honoré Lontongo, tó jẹ́ ìránṣẹ́ iṣẹ́ òjíṣẹ́ nínú ọ̀kan lára àwọn ìjọ tó wà ní Tshiluba nínú ibùdó àwọn tó ń wà ibi ìsádi náà, sọ pé: +“Bi a se ri awon apejo ta a se ninu ibudo awon to n wa ibi isadi yii, laika awon ipo ti ko rorun rara ta a wa si, je ka ri i pe Jehofa nifee wa, ki i se awujo wa lodindi nikan lo nifee, amo, o tun nifee wa leni kookan pelu.” “Bí a ṣe rí àwọn àpéjọ tá a ṣe nínú ibùdó àwọn tó ń wà ibi ìsádi yìí, láìka àwọn ipò tí kò rọrùn rárá tá a wà sí, jẹ́ ká rí i pé Jèhófà nífẹ̀ẹ́ wa, kì í ṣe àwùjọ wa lódindi nìkan ló nífẹ̀ẹ́, àmọ́, ó tún nífẹ̀ẹ́ wa lẹ́nì kọ̀ọ̀kan pẹ̀lú.” +Inu mi dun gan-an! Inú mi dùn gan-an! +Aadota (50) ni awon to n fi gbogbo akoko won sise ni Beteli to wa niluu Douala, lorile-ede Kameruunu. Àádọ́ta (50) ni àwọn tó ń fi gbogbo àkókò wọn ṣiṣẹ́ ní Bẹ́tẹ́lì tó wà nílùú Douala, lórílẹ̀-èdè Kamẹrúùnù. +Laipe, won maa ni eka ofiisi tuntun, tori pe a maa to ko eka ofiisi tuntun si adugbo Logbessou, eyi to maa ropo awon ofiisi ti won n lo lowolowo bayii ni adugbo Bonaberi. Láìpẹ́, wọ́n máa ní ẹ̀ka ọ́fíìsì tuntun, torí pé a máa tó kọ́ ẹ̀ka ọ́fíìsì tuntun sí àdúgbò Logbessou, èyí tó máa rọ́pò àwọn ọ́fíìsì tí wọ́n ń lò lọ́wọ́lọ́wọ́ báyìí ní àdúgbò Bonabéri. +Ti pe a fe ko eka ofiisi tuntun fi han pe ilosiwaju n ba oro ijosin Olorun lorile-ede Kameruunu. Lodun 2017, o le ni egberun lona ogorun-un (100,000) eeyan to wa sibi Iranti Iku Kristi, iye yen si ju ilopo meji awon akede lo. Ti pé a fẹ́ kọ́ ẹ̀ka ọ́fíìsì tuntun fi hàn pé ìlọsíwájú ń bá ọ̀rọ̀ ìjọsìn Ọlọ́run lórílẹ̀-èdè Kamẹrúùnù. Lọ́dún 2017, ó lé ní ẹgbẹ̀rún lọ́nà ọgọ́rùn-ún (100,000) èèyàn tó wá síbi Ìrántí Ikú Kristi, iye yẹn sì ju ìlọ́po méjì àwọn akéde lọ. +Awon ara wa n ri ohun ti ko ni je ki manamana sose. Àwọn ará wa ń ri ohun tí kò ní jẹ́ kí mànàmáná ṣọṣẹ́. +Egbe Gbongan Apejo kan ni ibi ta a n ko eka ofiisi naa si wa. Ẹ̀gbẹ́ Gbọ̀ngàn Àpéjọ kan ni ibi tá a ń kọ́ ẹ̀ka ọ́fíìsì náà sí wà. +Awon osise ti bere si i seto ipile ile naa. Àwọn òṣìṣẹ́ ti bẹ̀rẹ̀ sí í ṣètò ìpìlẹ̀ ilé náà. +Ta a ba ti ko ile naa tan, awon ile gbigbe to wa nibe maa ri bii tawon ile to wopo laduugbo naa, awon ofiisi si maa wa loto bo se wa ninu foto to wa loke yii. Tá a bá ti kọ́ ilé náà tán, àwọn ilé gbígbé tó wà níbẹ̀ máa rí bíi tàwọn ilé tó wọ́pọ̀ ládùúgbò náà, àwọn ọ́fíìsì sì máa wà lọ́tọ̀ bó ṣe wà nínú fọ́tò tó wà lókè yìí. +Eto ta a se lowolowo bayii ni pe, titi ipari odun 2019, idile Beteli maa le ko lo sibe. Ètò tá a ṣe lọ́wọ́lọ́wọ́ báyìí ni pé, títí ìparí ọdún 2019, ìdílé Bẹ́tẹ́lì máa lè kó lọ síbẹ̀. +Die lara awon ara lokunrin lobinrin to le ni egberun meji ati ogorun-un mejo (2,800) to wa sibi akanse ipade ti won ti ko bi won se le seranwo lenu ise ikole naa. Díẹ̀ lára àwọn ará lọ́kùnrin lóbìnrin tó lé ní ẹgbẹ̀rún méjì àti ọgọ́rùn-ún mẹ́jọ (2,800) tó wá síbi àkànṣe ìpàdé tí wọ́n ti kọ́ bí wọ́n ṣe lè ṣèrànwọ́ lẹ́nu iṣẹ́ ìkọ́lé náà. +Gilles Mba, to je ara idile Beteli ni Kameruunu, to n ba Eka To N Gberoyin Jade sise, so pe, “O wu wa lori lati ri egbeegberun awon ara wa lokunrin lobinrin ti won ti yonda ara won lati seranwo lenu ise ikole naa, tawon naa ni iru emi ti Aisaya ni.” (Aisaya 6:8) Gilles Mba, tó jẹ́ ara ìdílé Bẹ́tẹ́lì ní Kamẹrúùnù, tó ń bá Ẹ̀ka Tó Ń Gbéròyìn Jáde ṣiṣẹ́, sọ pé, “Ó wú wa lórí láti rí ẹgbẹẹgbẹ̀rún àwọn ará wa lọ́kùnrin lóbìnrin tí wọ́n ti yọ̀ǹda ara wọn láti ṣèrànwọ́ lẹ́nu iṣẹ́ ìkọ́lé náà, táwọn náà ní irú ẹ̀mí tí Aísáyà ní.” (Aísáyà 6:8) +O fi kun un pe, “Bi ise se n lo ni pereu yii je koriya fun gbogbo awa ta a n sise ni eka ofiisi lati tera mose. Ó fi kún un pé, “Bí iṣẹ́ ṣe ń lọ ní pẹrẹu yìí jẹ́ kóríyá fún gbogbo àwa tá à ń ṣiṣẹ́ ní ẹ̀ka ọ́fíìsì láti tẹra mọ́ṣẹ́. +Ara wa ti wa lona lati bere si i lo awon ofiisi tuntun ta a n ko yii fun ete ta a fi n ko o, iyen lati bola fun oruko Jehofa.” Ara wa ti wà lọ́nà láti bẹ̀rẹ̀ sí í lo àwọn ọ́fíìsì tuntun tá à ń kọ́ yìí fún ète tá a fi ń kọ́ ọ, ìyẹn láti bọlá fún orúkọ Jèhófà.” +Lodun to koja, ise bere lori eka ofiisi tuntun lorile-ede Kameruunu. Lọ́dún tó kọjá, iṣẹ́ bẹ̀rẹ̀ lórí ẹ̀ka ọ́fíìsì tuntun lórílẹ̀-èdè Kamẹrúùnù. +Bo se wa ninu aworan to wa loke yii, ise ti n lo lori awon ile gbigbe mereerin atawon ofiisi. Bó ṣe wà nínú àwòrán tó wà lókè yìí, iṣẹ́ ti ń lọ lórí àwọn ilé gbígbé mẹ́rẹ̀ẹ̀rin àtàwọn ọ́fíìsì. +A reti pe ogota (60) eeyan laa maa gbe ni eka ofiisi tuntun yii, o si maa ni aye to gba awon mokanlelaaadorin (71) lati sise. A retí pé ọgọ́ta (60) èèyàn láá máa gbé ní ẹ̀ka ọ́fíìsì tuntun yìí, ó sì máa ní àyè tó gba àwọn mọ́kànléláàádọ́rin (71) láti ṣiṣẹ́. +Eto to wa nile fi han pe ise maa pari lori awon ile naa titi ipari osu December 2019. Ètò tó wà nílẹ̀ fi hàn pé iṣẹ́ máa parí lórí àwọn ilé náà títí ìparí oṣù December 2019. +Awon foto to te le e yii maa je ke e ri ibi ti ise naa de. Aworan bi eka ofiisi naa se maa ri tise ba pari. Àwọn fọ́tò tó tẹ̀ lé e yìí máa jẹ́ kẹ́ ẹ rí ibi tí iṣẹ́ náà dé. Àwòrán bí ẹ̀ka ọ́fíìsì náà ṣe máa rí tíṣẹ́ bá parí. +Awon Elerii Jehofa mu Iwe Mimo Kristeni Lede Giriiki ni Itumo Aye Tuntun jade lede Bassa ni apejo agbegbe to waye niluu Douala, lorile-ede Kameruunu ni August 2, 2019. Àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà mú Ìwé Mímọ́ Kristẹni Lédè Gíríìkì ní Ìtumọ̀ Ayé Tuntun jáde lédè Bassa ní àpéjọ agbègbè tó wáyé nílùú Douala, lórílẹ̀-èdè Kamẹrúùnù ní August 2, 2019. +O gba to osu mejidinlogun (18) ki ise to pari lori ise itumo Iwe Mimo yii. Ó gbà tó oṣù méjìdínlógún (18) kí iṣẹ́ tó parí lórí iṣẹ́ ìtumọ̀ Ìwé Mímọ́ yìí. +Igba akoko si niyi ti awon Elerii Jehofa maa tu Bibeli si ede ti awon eeyan Kameruunu n so. Ìgbà àkọ́kọ́ sì nìyí tí àwọn ��lẹ́rìí Jèhófà máa tú Bíbélì sí èdè tí àwọn èèyàn Kamẹrúùnù ń sọ. +Arakunrin Peter Canning, to je okan lara Igbimo Eka ofiisi Kameruunu lo mu Bibeli yii jade ni ojo akoko apejo agbegbe to waye ni Gbongan Apejo to wa ni Logbessou. Egberun meji o le meeedogun (2,015) eeyan lo wa nibe. Arákùnrin Peter Canning, tó jẹ́ ọ̀kan lára Ìgbìmọ̀ Ẹ̀ka ọ́fíìsì Kamẹrúùnù ló mú Bíbélì yìí jáde ní ọjọ́ àkọ́kọ́ àpéjọ agbègbè tó wáyé ní Gbọ̀ngàn Àpéjọ tó wà ní Logbessou. Ẹgbẹ̀rún méjì ó lé mẹ́ẹ̀ẹ́dógún (2,015) èèyàn ló wà níbẹ̀. +Saaju ka to mu Iwe Mimo Kristeni Lede Giriiki yii jade, Bibeli ti wonwo, to si soro loye ni awon arakunrin ati arabinrin wa to n so ede Bassa n lo. Ṣáájú ká tó mú Ìwé Mímọ́ Kristẹni Lédè Gíríìkì yìí jáde, Bíbélì tí wọ́nwó, tó sì ṣòro lóye ní àwọn arákùnrin àti arábìnrin wa tó ń sọ èdè Bassa ń lò. +Okan lara awon atumo ede to sise lori itumo Bibeli yii so pe: “Itumo Bibeli ti a sese mu jade yii maa ran awon akede lowo lati loye Bibeli daadaa. Ọ̀kan lára àwọn atúmọ̀ èdè tó ṣiṣẹ́ lórí ìtumọ̀ Bíbélì yìí sọ pé: “Ìtumọ̀ Bíbélì tí a ṣẹ̀ṣẹ̀ mú jáde yìí máa ran àwọn akéde lọ́wọ́ láti lóye Bíbélì dáadáa. +O tun maa fi kun ife ti won ni fun Jehofa ati eto re.” Ó tún máa fi kún ìfẹ́ tí wọn ní fún Jèhófà àti ètò rẹ̀.” +Awon to feree to egberun lona ogorun-un meta (300,000) lo n so ede Bassa ni Kameruunu. Àwọn tó fẹ́rẹ̀ẹ́ tó ẹgbẹ̀rún lọ́nà ọgọ́rùn-ún mẹ́ta (300,000) ló ń sọ èdè Bassa ní Kamẹrúùnù. +Egberun kan, ogorun-un mesan-an ati mesan-an (1,909) akede to n so ede Bassa lo wa ni Kameruunu. Ẹgbẹ̀rún kan, ọgọ́rùn-ún mẹ́sàn-án àti mẹ́sàn-án (1,909) akéde tó ń sọ èdè Bassa ló wà ní Kamẹrúùnù. +Lati December 2017, ija abele to n waye laaarin awon Hema ati Lendu lagbegbe Ituri ni Orile-ede Olominira ti Kongo ti yori si iku opo eeyan, egbeegberun eeyan ni o si nile lori mo. Láti December 2017, ìjà abẹ́lé tó ń wáyé láàárín àwọn Hema àti Lendu lágbègbè Ituri ní Orílẹ̀-èdè Olómìnira ti Kóńgò ti yọrí sí ikú ọ̀pọ̀ èèyàn, ẹgbẹẹgbẹ̀rún èèyàn ni ò sì nílé lórí mọ́. +Se ni ija yii n le si i, opo awon ara wa lokunrin lobinrin si wa lara awon to n fara gba abajade re. Ṣe ni ìjà yìí ń le sí i, ọ̀pọ̀ àwọn ará wa lọ́kùnrin lóbìnrin sì wà lára àwọn tó ń fara gbá àbájáde rẹ̀. +Egbeegberun awon ti ogun le wa si Kongo, to fi mo awon akede igba o din mejo (192) to n gbe ni ibudo meji nitosi aala Kongo, ti sa lo si Uganda lati fori ara won pa mo. Ẹgbẹẹgbẹ̀rún àwọn tí ogun lé wá sí Kóńgò, tó fi mọ́ àwọn akéde igba ó dín mẹ́jọ (192) tó ń gbé ní ibùdó méjì nítòsí ààlà Kóńgò, ti sá lọ sí Ùgáńdà láti forí ara wọn pa mọ́. +Nigba to fi maa di June 2018, egberun kan o le mejidinlogorun-un (1,098) Elerii Jehofa lo ti sa kuro nibi tawon eeyan ti n ja lo si Bunia, to je olu-ilu Ituri. Nígbà tó fi máa di June 2018, ẹgbẹ̀rún kan ó lé méjìdínlọ́gọ́rùn-ún (1,098) Ẹlẹ́rìí Jèhófà ló ti sá kúrò níbi táwọn èèyàn ti ń jà lọ sí Bunia, tó jẹ́ olú-ìlú Ituri. +O dun wa pe tokotaya kan atawon omo kekere meta tawon obi won ti seribomi salaisi, tori pe won saisan. Ó dùn wá pé tọkọtaya kan àtàwọn ọmọ kékeré mẹ́ta táwọn òbí wọn ti ṣèrìbọmi ṣaláìsí, torí pé wọ́n ṣàìsàn. +Amo awon to n para won nipakupa naa o ri ikankan ninu awon ara wa lokunrin ati lobinrin pa. Àmọ́ àwọn tó ń para wọn nípakúpa náà ò rí ìkankan nínú àwọn ará wa lọ́kùnrin àti lóbìnrin pa. +Awon ara lokunrin lobinrin to sa kuro lawon agbegbe lorisirisi niluu Ituri ree ninu ayika Gbongan Apejo ni Bunia. Àwọn ará lọ́kùnrin lóbìnrin tó sá kúrò láwọn agbègbè lóríṣiríṣi nílùú Ituri rèé nínú àyíká Gbọ̀ngàn Àpéjọ ní Bunia. +Awon janduku ti fo ile opo awon ara to sa lo, se ni won tie jo awon ile kan kanle. Àwọn jàǹdùkú ti fọ́ ilé ọ̀pọ̀ àwọn ará tó sá lọ, ṣe ni wọ́n tiẹ̀ jó àwọn ilé kan kanlẹ̀. +Bakan naa, won ba opo ire oko awon ara naa je, bee tori ki won le fi gbo bukata ni won se gbin won. Bákan náà, wọ́n ba ọ̀pọ̀ irè oko àwọn ará náà jẹ́, bẹ́ẹ̀ torí kí wọ́n lè fi gbọ́ bùkátà ni wọ́n ṣe gbìn wọ́n. +Atigba ti ija naa ti bere lawon akede ti ko si nibi ti won ti n ja ti n seranwo fawon ara won toro yii kan. Àtìgbà tí ìjà náà ti bẹ̀rẹ̀ làwọn akéde tí kò sí níbi tí wọ́n ti ń jà ti ń ṣèrànwọ́ fáwọn ará wọn tọ́rọ̀ yìí kàn. +Awon kan gbe oko won sile ki won le fi ko awon ara lo sibi ti ko sewu (wo aworan ibere). Àwọn kan gbé ọkọ̀ wọn sílẹ̀ kí wọ́n lè fi kó àwọn ará lọ síbi tí kò séwu (wo àwòrán ìbẹ̀rẹ̀). +Yato siyen, awon idile Elerii Jehofa tiye won je igba o le marun-un (205) lati ilu Bunia fi owo ati ounje ranse, koda won gba awon ara won sile, bo tie je pe awon funra won o fi bee ni lowo. Yàtọ̀ síyẹn, àwọn ìdílé Ẹlẹ́rìí Jèhófà tíye wọn jẹ́ igba ó lé márùn-ún (205) láti ìlú Bunia fi owó àti oúnjẹ ránṣẹ́, kódà wọ́n gba àwọn ará wọn sílé, bó tiẹ̀ jẹ́ pé àwọn fúnra wọn ò fi bẹ́ẹ̀ ní lọ́wọ́. +Loooto, ibudo meji to tobi dewon aye kan wa niluu Bunia tawon ti ogun le wa le de si, amo gbogbo awon akede to sa kuro ni Kongo lawon ara won to je Elerii Jehofa ni Bunia ti gba sile. Lóòótọ́, ibùdó méjì tó tóbi déwọ̀n àyè kan wà nílùú Bunia táwọn tí ogun lé wá lè dé sí, àmọ́ gbogbo àwọn akéde tó sá kúrò ní Kóńgò làwọn ará wọn tó jẹ́ Ẹlẹ́rìí Jèhófà ní Bunia ti gbà sílé. +Igbimo Eka orile-ede Kongo seto igbimo kan to n seto iranwo nigba ajalu, igbimo yii si ti pese awon ohun koseemaani fawon ara wa. Ìgbìmọ̀ Ẹ̀ka orílẹ̀-èdè Kóńgò ṣètò ìgbìmọ̀ kan tó ń ṣètò ìrànwọ́ nígbà àjálù, ìgbìmọ̀ yìí sì ti pèsè àwọn ohun kòṣeémáàní fáwọn ará wa. +Asoju kan lati eka ofiisi tun be awon ara toro kan wo, o si fi oro Olorun gbe won ro. Aṣojú kan láti ẹ̀ka ọ́fíìsì tún bẹ àwọn ará tọ́rọ̀ kàn wò, ó sì fi ọ̀rọ̀ Ọlọ́run gbé wọn ró. +Bo tie je pe awon ara lokunrin lobinrin to sa lo si Bunia atawon ibomii o nile tara won, sibe won n kora jo lati josin pelu awon ijo to wa lagbegbe naa, won si n fitara waasu ihin rere fawon eeyan. Bó tiẹ̀ jẹ́ pé àwọn ará lọ́kùnrin lóbìnrin tó sá lọ sí Bunia àtàwọn ibòmíì ò nílé tara wọn, síbẹ̀ wọ́n ń kóra jọ láti jọ́sìn pẹ̀lú àwọn ìjọ tó wà lágbègbè náà, wọ́n sì ń fìtara wàásù ìhìn rere fáwọn èèyàn. +Lati February si April 2018, o le ni igba ati aadorin (270) eeyan tawon ara bere si i ko lekoo Bibeli nibi tawon ti ogun le kuro niluu n gbe. Láti February sí April 2018, ó lé ní igba àti àádọ́rin (270) èèyàn táwọn ará bẹ̀rẹ̀ sí í kọ́ lẹ́kọ̀ọ́ Bíbélì níbi táwọn tí ogun lé kúrò nílùú ń gbé. +Bo tie je pe nnkan o fara ro lorile-ede Congo, ti ija si n sele, arun Ebola bere si i ja nibe lati osu August 2018. Bó tiẹ̀ jẹ́ pé nǹkan ò fara rọ lórílẹ̀-èdè Congo, tí ìjà sì ń ṣẹlẹ̀, àrùn Ebola bẹ̀rẹ̀ sí í jà níbẹ̀ láti oṣù August 2018. +Lagbegbe North Kivu ati Ituri, o le ni egberun kan (1,088) eeyan to ti ko arun yii, awon to si ti pa je ogorun-un mefa o le marundilaaadorin (665). Lágbègbè North Kivu àti Ituri, ó lé ní ẹgbẹ̀rún kan (1,088) èèyàn tó ti kó àrùn yìí, àwọn tó sì ti pa jẹ́ ọgọ́rùn-ún mẹ́fà ó lé márùndíláàádọ́rin (665). +O dun wa pe arun yii ja de odo awon ara wa. Ó dùn wá pé àrùn yìí jà dé ọ̀dọ̀ àwọn ará wa. +Eka ofisi wa ni Congo (Kinshasa) so pe, arun yii pa eni mewaa to ti dagba ati omode meji laaarin awon ara. Ẹ̀ka ọ́físì wa ní Congo (Kinshasa) sọ pé, àrùn yìí pa ẹni mẹ́wàá tó ti dàgbà àti ọmọdé méjì láàárín àwọn ará. +Arun naa ran arakunrin kan, amo ara re ti kofe pa da. Àrùn náà ran arákùnrin kan, àmọ́ ara rẹ̀ ti kọ́fẹ pa dà. +Ka le ko awon ara ni bi won se le dena arun yii, eka ofiisi wa ni Congo (Kinshasa) gba aye lodo Igbimo Olusekokaari lati se fidio kan pelu asoye kan. Ká lè kọ́ àwọn ará ní bí wọ́n ṣe lè dènà àrùn yìí, ẹ̀ka ọ́fíìsì wa ní Congo (Kinshasa) gba àyè lọ́dọ̀ Ìgbìmọ̀ Olùṣekòkáárí láti ṣe fídíò kan pẹ̀lú àsọyé kan. +Fidio naa koni lawon aba to wulo, iru bii pe ki won lawon ibi teeyan ti le fowo kaakiri, iyen la si se ni gbogbo ijo. Fídíò náà kọ́ni láwọn àbá tó wúlò, irú bíi pé kí wọ́n láwọn ibi téèyàn ti lè fọwọ́ káàkiri, ìyẹn la sì ṣe ní gbogbo ìjọ. +Awon aba to wulo yii ti je ka le din bi aarun naa se n gbile ku. Àwọn àbá tó wúlò yìí ti jẹ́ ká lè dín bí ààrùn náà ṣe ń gbilẹ̀ kù. +Ohun ta a se yii mu ki awon osise eto ilera meji kowe imoriri si eka ofiisi wa tori apeere to daa ati ifowosowopo ti won ri laaarin awon Elerii Jehofa lasiko ti arun Ebola fi n ja. Ohun tá a ṣe yìí mú kí àwọn òṣìṣẹ́ ètò ìlera méjì kọ̀wé ìmọrírì sí ẹ̀ka ófíìsì wa torí àpẹẹrẹ tó dáa àti ìfọwọ́sowọ́pọ̀ tí wọ́n rí láàárín àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà lásìkò tí àrùn Ebola fi ń jà. +Igba kan wa ti awon ara wa kan o le jade nile fun opo ose lawon ilu kan. Ìgbà kan wà tí àwọn ará wa kan ò lè jáde nílé fún ọ̀pọ̀ ọ̀sẹ̀ láwọn ìlú kan. +Koda, tori ki arun yii ma baa tubo ran lasiko naa, eka ofiisi ni ki ayika mejila sun apejo agbegbe won siwaju. Kódà, torí kí àrùn yìí má bàa túbọ̀ ràn lásìkò náà, ẹ̀ka ọ́fíìsì ní kí àyíká méjìlá sún àpéjọ àgbègbè wọn síwájú. +Eka ofiisi wa seto pe ki awon ara to wa lawon ijo toro naa kan wo fidio apejo agbegbe ta a ti gba sile ni Gbongan Ijoba won, ki won ma baa padanu ounje temi. Ẹ̀ka ọ́fíìsì wá ṣètò pé kí àwọn ará tó wà láwọn ìjọ tọ́rọ̀ náà kàn wo fídíò àpéjọ àgbègbè tá a ti gbà sílẹ̀ ní Gbọ̀ngàn Ìjọba wọn, kí wọ́n má bàa pàdánù oúnjẹ tẹ̀mí. +Orile-ede Eritrea je okan lara awon ibi ti won ti n se inunibini to gbona janjan si awon Elerii Jehofa lawon odun aipe yii. Orílẹ̀-èdè Eritrea jẹ́ ọ̀kan lára àwọn ibi tí wọ́n ti ń ṣe inúnibíni tó gbóná janjan sí àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà láwọn ọdún àìpẹ́ yìí. +Ni September 17, 2019, awon arakunrin meteeta wonyi, Paulos Eyasu, Isaac Mogos, ati Negede Teklemariam ti wa lewon fun odun meeedogbon. Ní September 17, 2019, àwọn arákùnrin mẹ́tẹ̀ẹ̀ta wọ̀nyí, Paulos Eyasu, Isaac Mogos, àti Negede Teklemariam ti wà lẹ́wọ̀n fún ọdún mẹ́ẹ̀ẹ́dọ́gbọ̀n. +Lafikun si i, awon arakunrin wa mokandinlogoji (39) atawon arabinrin mewaa mii ni won ti ju sewon. Láfikún sí i, àwọn arákùnrin wa mọ́kàndínlógójì (39) àtàwọn arábìnrin mẹ́wàá míì ní wọn ti jù sẹ́wọ̀n. +Gbogbo awon arakunrin atawon arabinrin wa ti won wa lewon bayii ni ijoba ile naa ko gboro won lo ile ejo, bee si ni ile ejo kankan o da won lebi. Gbogbo àwọn arákùnrin àtàwọn arábìnrin wa tí wọ́n wà lẹ́wọ̀n báyìí ni ìjọba ilẹ̀ náà kò gbọ́rọ̀ wọn lọ ilé ẹjọ́, bẹ́ẹ̀ sì ni ilé ẹjọ́ kankan ò dá wọn lẹ́bi. +Won o mo igba ti won maa da won sile. Wọn ò mọ ìgbà tí wọ́n máa dá wọn sílẹ̀. +Awon arakunrin merin lo ti ku sinu ogba ewon, nigba ti awon meta mii ku leyin ti won da won sile, tori iya ti won fi je won nigba ti won wa lewon. Àwọn arákùnrin mẹ́rin ló ti kù sínú ọgbà ẹ̀wọ̀n, nígbà tí àwọn mẹ́tà míì kú lẹ́yìn tí wọ́n dá wọn sílẹ̀, torí ìyà tí wọ́n fi jẹ wọ́n nígbà tí wọ́n wà lẹ́wọ̀n. +Inunibini ni Eritrea bere si gbona si i ni October 25, 1994 to je nnkan bi odun kan aabo leyin ti orile ede Eritrea gbominira lowo orile ede Ethiopia. Inúnibíni ní Eritrea bẹ̀rẹ̀ sí gbóná sì i ní October 25, 1994 tó jẹ́ nǹkan bí ọdún kan ààbọ̀ lẹ́yìn tí orílẹ̀ èdè Eritrea gbòmìnira lọwọ́ orílẹ̀ èdè Ethiopia. +Aare orile ede tuntun nibe so pe gbogbo awon omo ibile orile ede Eritrea ti won je Elerii Jehofa, ni won kii se omo ibile orile ede naa mo, kiki ni tori pe, won duro laiyese lori ipinnu won gege bi Kristeni lati ma se da si totun tosi. Ààrẹ orílẹ̀ èdè tuntun níbẹ̀ sọ pé gbogbo àwọn ọmọ ìbílẹ̀ orílẹ̀ èdè Eritrea tí wọ́n jẹ́ Ẹlẹ́rìí Jèhófà, ní wọn kìí ṣe ọmọ ìbílẹ̀ orílẹ̀ èdè náà mọ́, kìkì ní torí pé, wọ́n dúró láìyẹsẹ̀ lórí ìpinnu wọn gẹ́gẹ́ bí Kristẹni láti má ṣe dá sí tọ̀tún tòsì. +Aare naa tun fi awon eto ti won ni du won. Ààrẹ náà tún fi àwọn ẹ̀tọ́ tí wọ́n ní dù wọ́n. +Lara awon eto ti won tun fi du won ni pe awon Elerii Jehofa ko le lo sile iwe, won o le da okowo tiwon sile tabi rinrin ajo kuro lorile ede naa. Lára àwọn ẹ̀tọ́ tí wọ́n tún fi dù wọ́n ni pé àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà kò lè lọ sílé ìwé, wọn ò lè dá okòwò tiwọn sílẹ̀ tàbí rìnrìn àjò kúrò lórílẹ̀ èdè náà. +Lawon odun aipe yii, awon egbe ajafetoo omoniyan to loruko lawujo ti so leralera pe o n ka awon lara bi ijoba orile ede Eritrea se fowo ro ilana nipa eto omoniyan lagbaaye seyin ti won si n foju awon Elerii gbole. Láwọn ọdún àìpẹ́ yìí, àwọn ẹgbẹ́ ajàfẹ́tọ̀ọ́ ọmọnìyàn tó lórúkọ láwùjọ ti sọ léraléra pé ó ń ká àwọn lára bí ìjọba orílẹ̀ èdè Eritrea ṣe fọwọ́ rọ́ ìlànà nípa ẹ̀tọ́ ọmọnìyàn lágbàáyé sẹ́yìn tí wọ́n sì ń fojú àwọn Ẹlẹ́rìí gbolẹ̀. +Ijoba orile-ede Eritrea ti ko jale lati te le ohun ti awon ajo yii so.. Ìjọba orílẹ̀-èdè Eritrea ti kọ̀ jálẹ̀ láti tẹ̀ lé ohun tí àwọn àjọ yìí sọ.. +Wo: “AKANSE IROYIN: Won N Senunibini Sawon Elerii Jehofa Lorile-Ede Eritrea” Wo: “ÀKÀNṢE ÌRÒYÌN: Wọ́n Ń Ṣenúnibíni Sáwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà Lórílẹ̀-Èdè Eritrea” +Aa maa ba a lo lati maa so fun awon alase ijoba atawon mii to wa nipo ase nipa bi nnkan se ri ni Eritrea. Àá máa bá a lọ láti máa sọ fún àwọn aláṣẹ ìjọba àtàwọn míì tó wà nípò àṣẹ nípa bí nǹkan ṣe rí ní Eritrea. +Ni Sunday, March 10, oko ofurufu 302 ti Ethiopian Airlines gbera ni Addis Ababa to je olu ilu orile-ede Etiopia, amo ko pe leyin to gbera to fi ko janba. Ní Sunday, March 10, ọkọ̀ òfúrufú 302 ti Ethiopian Airlines gbéra ní Addis Ababa tó jẹ́ olú ìlú orílẹ̀-èdè Etiópíà, àmọ́ kò pẹ́ lẹ́yìn tó gbéra tó fi ko jàǹbá. +Gbogbo awon metadinlogojo (157) to wa ninu e lo si ku. Gbogbo àwọn mẹ́tàdínlọ́gọ́jọ (157) tó wà nínú ẹ̀ ló sì kú. +O dun wa pe arabinrin wa kan to n je Rosemary Mumbi wa lara awon to ku ninu janba oko naa. Iroyin iku arabinrin yii dun wa gan-an. Ó dùn wá pé arábìnrin wa kan tó ń jẹ́ Rosemary Mumbi wà lára àwọn tó kú nínú jàǹbá ọkọ̀ náà. Ìròyìn ikú arábìnrin yìí dùn wá gan-an. +Eni odun merindinlaaadorin (66) ni Arabinrin Mumbi, o si maa n lo eyi to po ju lara akoko re lenu ise iwaasu, ijo Roma Manzoni Inglese lo wa ni ilu Rome, lorile-ede Itali. Ẹni ọdún mẹ́rìndínláàádọ́rin (66) ni Arábìnrin Mumbi, ó sì máa ń lo èyí tó pọ̀ jù lára àkókò rẹ̀ lẹ́nu iṣẹ́ ìwàásù, ìjọ Roma Manzoni Inglese ló wà ní ìlú Rome, lórílẹ̀-èdè Ítálì. +Lati le de awon ipinle ti a ki i saba se lorile-ede Gabon, eka ile ise wa lorile-ede Cameroon seto iwaasu akanse lati June 1 si August 31, 2019. Láti lè dé àwọn ìpínlẹ̀ tí a kì í sábà ṣe lórílẹ̀-èdè Gabon, ẹ̀ka ilé iṣẹ́ wa lórílẹ̀-èdè Cameroon ṣètò ìwàásù àkànṣe láti June 1 sí August 31, 2019. +Afojusun naa je lati waasu de odo awon to n gbe lawon ilu nla mewaa ti ero po si julo, iyen Franceville, Koulamoutou, Lambarene, Libreville, Makokou, Moanda, Mouila, Oyem, Port-Gentil, ati Tchibanga. Àfojúsùn náà jẹ́ láti wàásù dé ọ̀dọ́ àwọn tó ń gbé làwọn ìlú ńlá mẹ́wàá tí èrò pọ̀ sí jùlọ, ìyẹn Franceville, Koulamoutou, Lambaréné, Libreville, Makokou, Moanda, Mouila, Oyem, Port-Gentil, àti Tchibanga. +Lati oniruuru orile-ede lati kowo ti ise iwaasu yii, tori pe ogorun-un merin (400) awon oluyonda-ara-eni lo wa lati Belgium, Kanada, France, ati orile-ede Amerika. Láti onírúurú orílẹ̀-èdè làti kọ́wọ́ ti iṣẹ́ ìwàásù yìí, torí pé ọgọ́rùn-ún mẹ́rin (400) àwọn olùyọ̀ǹda-ara-ẹni ló wá láti Belgium, Kánádà, France, àti orílẹ̀-èdè Amẹ́ríkà. +Eeyan to le ni milionu meji lo n gbe lorile-ede Gabon. Èèyàn tó lé ní mílíọ̀nù méjì ló ń gbé lórílẹ̀-èdè Gabon. +Awon to to ida mejo ninu mewaa lo n so ede Faranse to je ede ajumolo, ti ida meta ninu mewaa si le so ede Fang to je ede ibile won. Àwọn tó tó ìdá mẹ́jọ nínú mẹ́wàá ló ń sọ èdè Faransé tó jẹ́ èdè àjùmọ̀lò, tí ìdá mẹ́ta nínú mẹ́wàá sì lè sọ èdè Fang tó jẹ́ èdè ìbílẹ̀ wọn. +Tori naa, ede mejeji la lo lati waasu. Torí náà, èdè méjèjì la lò láti wàásù. +Enikan to n so ede Fang, to nifee Bibeli, to si n gbe lagbegbe Bissegue niluu Libreville so pe: “Igba akoko niyi ti maa gbo oro Olorun lede mi!” Ẹnìkan tó ń sọ èdè Fang, tó nífẹ̀ẹ́ Bíbélì, tó sì ń gbé lágbègbè Bissegue nílùú Libreville sọ pé: “Ìgbà àkọ́kọ́ nìyí tí màá gbọ́ ọ̀rọ̀ Ọlọ́run lédè mi!” +Arabinrin kan to kopa ninu iwaasu naa so pe: “Ise iwaasu yii je apeere ife ati isokan to wa ninu eto Jehofa. Arábìnrin kan tó kópa nínú ìwàásù náà sọ pé: “Iṣẹ́ ìwàásù yìí jẹ́ àpẹẹrẹ ìfẹ́ àti ìṣọ̀kan tó wà nínú ètò Jèhófà. +Ni January 15, 2019, o kere tan, eeyan mokanlelogun (21) lo ku nigba tawon adigunjale wa si hoteeli ati ofiisi kan ni ilu Nairobi, lorile-ede Kenya. Ní January 15, 2019, ó kéré tán, èèyàn mọ́kànlélógún (21) ló kú nígbà táwọn adigunjalè wá sí hòtẹ́ẹ̀lì àti ọ́fíìsì kan ní ìlú Nairobi, lórílẹ̀-èdè Kenya. +Eka ofiisi wa ni Kenya royin pe ko si ikankan ninu awon akede to ku tabi to fara pa nigba isele yii. Ibi ti isele yii ti waye to irin kilomita meje (maili merin) si eka ofiisi wa. Ẹ̀ka ọ́fíìsì wa ní Kenya ròyìn pé kò sí ìkankan nínú àwọn akéde tó kú tàbí tó fara pa nígbà ìṣẹ̀lẹ̀ yìí. Ibi tí ìṣẹ̀lẹ̀ yìí ti wáyé tó ìrìn kìlómítà méje (máìlì mẹ́rin) sí ẹ̀ka ọ́fíìsì wa. +O ju mewaa lara awon ara wa to n sise ninu ogba Dusit, tawon adigunjale naa ti sose. Ó ju mẹ́wàá lára àwọn ará wa tó ń ṣiṣẹ́ nínú ọgbà Dusit, táwọn adigunjalè náà ti ṣọṣẹ́. +Lasiko tawon adigunjale naa wa, meje lara awon ara naa o si nibi ise; awon eeyan to ku si jade nibe ni alaafia. Lásìkò táwọn adigunjalè náà wá, méje lára àwọn ará náà ò sí níbi iṣẹ́; àwọn èèyàn tó kù sì jáde níbẹ̀ ní àlàáfíà. +Arakunrin kan ati arabinrin kan to fara pa mo fun wakati mejila wa lara awon ti won ko jade nibe ni alaafia. Arákùnrin kan àti arábìnrin kan tó fara pa mọ́ fún wákàtí méjìlá wà lára àwọn tí wọ́n kó jáde níbẹ̀ ní àlàáfíà. +Ni August 30 2019, awa Elerii Jehofa mu Bibeli Mimo ti Itumo Aye Tuntun jade lede Luo ni apejo agbegbe to waye niluu Kisumu, lorile-ede Kenya. Ní August 30 2019, àwa Ẹlẹ́rìí Jèhófà mú Bíbélì Mímọ́ ti Ìtumọ̀ Ayé Tuntun jáde lédè Luo ní àpéjọ agbègbè tó wáyé nílùú Kisumu, lórílẹ̀-èdè Kẹ́ńyà. +Arakunrin Remy Pringle, to je okan lara Igbimo Eka lorile-ede Kenya lo mu Bibeli yii jade lojo akoko apejo naa. Arákùnrin Remy Pringle, tó jẹ́ ọ̀kan lára Ìgbìmọ̀ Ẹ̀ka lórílẹ̀-èdè Kẹ́ńyà ló mú Bíbélì yìí jáde lọ́jọ́ àkọ́kọ́ àpéjọ náà. +Awon to wa si apejo naa, pa po pelu awon to wa nibi apejo agbegbe meji mii ti atagba eto naa de, je egberun meji, ogorun-un merin ati mokanlelogorin (2,481). Àwọn tó wá sí àpéjọ náà, pa pọ̀ pẹ̀lú àwọn tó wà níbi àpéjọ àgbègbè méjì míì tí àtagbà ètò náà dé, jẹ́ ẹgbẹ̀rún méjì, ọgọ́rùn-ún mẹ́rin àti mọ́kànlélọ́gọ́rin (2,481). +Nnkan bi odun meta ni won fi sise lori itumo Bibeli yii ko to pari. Nǹkan bí ọdún mẹ́ta ni wọ́n fi ṣiṣẹ́ lórí ìtúmọ̀ Bíbélì yìí kó tó parí. +Okan lara awon atumo ede to sise naa so pe: “O maa nipa to po lori awon arakunrin ati arabinrin ti won ti n foju sona fun Bibeli Itumo Aye Tuntun lodindi lede Luo. Ọ̀kan lára àwọn atúmọ̀ èdè tó ṣiṣẹ́ náà sọ pé: “Ó máa nípa tó pọ̀ lórí àwọn arákùnrin àti arábìnrin tí wọn ti ń fojú sọ́nà fún Bíbélì Ìtumọ̀ Ayé Tuntun lódindi lédè Luo. +Opo idile ta a jo wa ninu ijo ni ko le ra odindi Bibeli fun gbogbo awon to wa ninu idile won. Tori naa, ibukun leyi je fun won lati ni eda kookan. Ọ̀pọ̀ ìdílé tá a jọ wà nínú ìjọ ni kò le ra odindi Bíbélì fún gbogbo àwọn tó wà nínú ìdílé wọn. Torí náà, ìbùkún lèyí jẹ́ fún wọn láti ní ẹ̀dà kọ̀ọ̀kan. +Iyen nikan ko, ede ode oni ta a fi tumo Bibeli yii a mu ko rorun lati loye, bakan naa, a mu ki igbagbo wa tubo lagbara ba a se n lo o fun idakekoo ati ijosin idile.” Ìyẹn nìkan kọ́, èdè òde òní tá a fi túmọ̀ Bíbélì yìí á mú kó rọrùn láti lóye, bákan náà, á mú kí ìgbàgbọ́ wa túbọ̀ lágbára bá a ṣe ń lò ó fún ìdákẹ́kọ̀ọ́ àti ìjọsìn ìdílé.” +A ti tumo Bibeli Itumo Aye Tuntun lodindi tabi ni apa kan si ede merinlelogosan-an (184), meeedogbon (25) ninu won je atunse lodindi, ta a gbe ka eda Geesi ta a tun se lodun 2013. A ti túmọ̀ Bíbélì Ìtumọ̀ Ayé Tuntun lódindi tàbí ní apá kan sí èdè mẹ́rìnlélọ́gọ́sàn-án (184), mẹ́ẹ̀ẹ́dọ́gbọ̀n (25) nínú wọn jẹ́ àtúnṣe lódindi, tá a gbé ka ẹ̀dà Gẹ̀ẹ́sì tá a tún ṣe lọ́dún 2013. +Akede to to nnkan bi egberun kan ati ogorun-un mejo (1,800) lo n so ede Luo ni Kenya, o si da wa loju pe Bibeli ta a sese mu jade yii a ran won lowo lati tubo sun mo Jehofa. Akéde tó tó nǹkan bí ẹgbẹ̀rún kan àti ọgọ́rùn-ún mẹ́jọ (1,800) ló ń sọ èdè Luo ní Kẹ́ńyà, ó sì dá wa lójú pé Bíbélì tá a ṣẹ̀ṣẹ̀ mú jáde yìí á ràn wọ́n lọ́wọ́ láti túbọ̀ sún mọ Jèhófà. +A tun ran won lowo lati waasu fun awon eeyan to le ni milionu marun-un to n so ede Luo. Á tún ràn wọ́n lọ́wọ́ láti wàásù fún àwọn èèyàn tó lé ní mílíọ̀nù márùn-ún tó ń sọ èdè Luo. +Ni November 9, 2019, a ya ile tuntun kan ta a ko fun ile eko eto Olorun si mimo ni Eldoret, lorile-ede Kenya. Ní November 9, 2019, a ya ilé tuntun kan tá a kọ́ fún ilé ẹ̀kọ́ ètò Ọlọ́run sí mímọ́ ní Eldoret, lórílẹ̀-èdè Kẹ́ńyà. +Arakunrin Bengt Olsson to je okan lara Igbimo Eka orile-ede Kenya lo so asoye iyasimimo naa. Awon egberun kan ati igba o din kan (1,199) titi kan ogorun-un marun-un (500) awon ojise alakooko kikun ti won wa lati oniruuru ibi lorile-ede naa lo pese sibe. Arákùnrin Bengt Olsson tó jẹ́ ọ̀kan lára Ìgbìmọ̀ Ẹ̀ka orílẹ̀-èdè Kẹ́ńyà ló sọ àsọyé ìyàsímímọ́ náà. Àwọn ẹgbẹ̀rún kan àti igba ó dín kan (1,199) títí kan ọgọ́rùn-ún márùn-ún (500) àwọn òjíṣẹ́ alákòókò kíkún tí wọ́n wá láti onírúurú ibi lórílẹ̀-èdè náà ló pésẹ̀ síbẹ̀. +Ile Eko Awon Ajihinrere Ijoba Olorun (SKE) ati Ile Eko Awon Alaboojuto Ayika Atawon Iyawo Won la fe maa lo ibe fun. Ilé Ẹ̀kọ́ Àwọn Ajíhìnrere Ìjọba Ọlọ́run (SKE) àti Ilé Ẹ̀kọ́ Àwọn Alábòójútó Àyíká Àtàwọn Ìyàwó Wọn la fẹ́ máa lo ibẹ̀ fún. +O kere tan, awujo awon akekoo SKE merin la reti pe a maa kekoo yege nibe lodoodun. Ó kéré tán, àwùjọ àwọn akẹ́kọ̀ọ́ SKE mẹ́rin la retí pé á máa kẹ́kọ̀ọ́ yege níbẹ̀ lọ́dọọdún. +Awon ile ti eka ofiisi n lo tele amo ta a ti tun se la so di ile eko yii. Ile tawon misonnari n gbe tele la so di ibi ti won a ti maa foso, ile idana ati ile ijeun. Àwọn ilé tí ẹ̀ka ọ́fíìsì ń lò tẹ́lẹ̀ àmọ́ tá a ti tún ṣe la sọ di ilé ẹ̀kọ́ yìí. Ilé táwọn míṣọ́nnárì ń gbé tẹ́lẹ̀ la sọ di ibi tí wọ́n á ti máa fọṣọ, ilé ìdáná àti ilé ìjẹun. +A si so Gbongan Ijoba kan di kilaasi tawon akekoo a maa lo. April 1, 2019 la bere ise yii, a si pari eyi to po ju nibe ni September 9. A sì sọ Gbọ̀ngàn Ìjọba kan di kíláàsì táwọn akẹ́kọ̀ọ́ á máa lò. April 1, 2019 la bẹ̀rẹ̀ iṣẹ́ yìí, a sì parí èyí tó pọ̀ jù níbẹ̀ ní September 9. +Nigba ti Arakunrin Olsson n so bi ile eko yii se se pataki to, o so pe: “Eri fi han pe opo awon to n gbe ni Ila Oorun Afirika ni won fe mo Olorun. O da wa loju pe idalekoo tawon akekoo maa gba nile eko yii a mu ki won tubo ja fafa lati ran opo eeyan lowo ki won le ro wa sori oke Jehofa.” Nígbà tí Arákùnrin Olsson ń sọ bí ilé ẹ̀kọ́ yìí ṣe ṣe pàtàkì tó, ó sọ pé: “Ẹ̀rí fi hàn pé ọ̀pọ̀ àwọn tó ń gbé ní Ìlà Oòrùn Áfíríkà ni wọ́n fẹ́ mọ Ọlọ́run. Ó dá wa lójú pé ìdálẹ́kọ̀ọ́ táwọn akẹ́kọ̀ọ́ máa gbà nílé ẹ̀kọ́ yìí á mú kí wọ́n túbọ̀ já fáfá láti ran ọ̀pọ̀ èèyàn lọ́wọ́ kí wọ́n lè rọ́ wá sórí òkè Jèhófà.” +Ni January 5, 2018, iji lile Cyclone Ava kolu orile-ede Madagasika. Awon osise ijoba royin pe nnkan bi eeyan mokanlelaaadota [51] lo ku sinu isele naa, egbeegberun eeyan lo si ti di eni ti ko nile lori mo. Ní January 5, 2018, ìjì líle Cyclone Ava kọlu orílẹ̀-èdè Madagásíkà. Àwọn òṣìṣẹ́ ìjọba ròyìn pé nǹkan bí èèyàn mọ́kànléláàádọ́ta [51] ló kú sínú ìṣẹ̀lẹ̀ náà, ẹgbẹẹgbẹ̀rún èèyàn ló sì ti di ẹni tí kò nílé lórí mọ́. +Iroyin ta a gbo lati eka ofiisi wa ni Madagasika je ka mo pe ko si okankan ninu awon ara wa to ku sinu isele naa. Ìròyìn tá a gbọ́ láti ẹ̀ka ọ́fíìsì wà ní Madagásíkà jẹ́ ká mọ̀ pé kò sí ọ̀kankan nínú àwọn ará wa tó kú sínú ìṣẹ̀lẹ̀ náà. +Amo ile marundinlaaadota [45] lo ti ba je, titi kan Gbongan Ijoba mefa. Àmọ́ ilé márùndínláàádọ́ta [45] ló ti bà jẹ́, títí kan Gbọ̀ngàn Ìjọba mẹ́fà. +Iji yen tun ba ohun ogbin je, ohun ti pupo ninu awon ara wa si fi n gbo bukata ara won niyen. Ìjì yẹn tún ba ohun ọ̀gbìn jẹ́, ohun tí púpọ̀ nínú àwọn ará wa sì fi ń gbọ́ bùkátà ara wọn nìyẹn. +A seto pe ki Igbimo To N Seto Iranwo Nigba Ajalu boju to awon ara ti ajalu naa ba, won pese ounje, aso, won tun seto ibi tawon ara le fori pamo si fun igba die. A ṣètò pé kí Ìgbìmọ̀ Tó Ń Ṣètò Ìrànwọ́ Nígbà Àjálù bójú tó àwọn ará tí àjálù náà bá, wọ́n pèsè oúnjẹ, aṣọ, wọ́n tún ṣètò ibi táwọn ará lè forí pamọ́ sí fún ìgbà díẹ̀. +Awon arakunrin meji lati eka ofiisi tun rinrin ajo lo sibe lati se ipade akanse pelu awon ti ajalu naa de ba, won fi Bibeli gbe won ro. Àwọn arákùnrin méjì láti ẹ̀ka ọ́fíìsì tún rìnrìn àjò lọ síbẹ̀ láti ṣe ìpàdé àkànṣe pẹ̀lú àwọn tí àjálù náà dé bá, wọ́n fi Bíbélì gbé wọn ró. +Owo tawon ara wa kari aye fi se itileyin fun ise kari aye ni Igbimo Oludari lo lati pese iranwo fawon ara wa ti ajalu de ba kari aye, iru eyi to sele ni Madagasika. Owó táwọn ará wa kárí ayé fi ṣe ìtìlẹyìn fún iṣẹ́ kárí ayé ni Ìgbìmọ̀ Olùdarí lò láti pèsè ìrànwọ́ fáwọn ará wa tí àjálù dé bá kárí ayé, irú èyí tó ṣẹlẹ̀ ní Madagásíkà. +Adura wa ni pe ki Jehofa maa baa lo lati je orisun aabo fawon ara wa ni Madagasika lasiko to nira yii. Àdúrà wa ni pé kí Jèhófà máa báa lọ láti jẹ́ orísun ààbò fáwọn ará wa ní Madagásíkà lásìkò tó nira yìí. +Gbo iriri awon arakunrin ati arabinrin wa ni Malawi, ti won ko leta nitori awon ara wa ni Rosia. Gbọ́ ìrírí àwọn arákùnrin àti arábìnrin wa ní Màláwì, tí wọ́n kọ lẹ́tà nítorí àwọn ará wa ní Rọ́ṣíà. +Awon kan soro nipa igba ti iru ohun to sele ni Rosia sele lorile-ede won, lawon akoko kan laaarin odun 1970 si 1979. Àwọn kan sọ̀rọ̀ nípa ìgbà tí irú ohun tó ṣẹlẹ̀ ní Rọ́síà ṣẹlẹ̀ lórílẹ̀-èdè wọn, láwọn àkókò kan láàárín ọdún 1970 sí 1979. +Maa binu, eto to o fi n wo fidio ko sise. Wa Fidio Yii Jade Máà bínú, ètò tó o fi ń wo fídíò kò ṣiṣẹ́. Wa Fídíò Yìí Jáde +Ni April 25, 2019, iji lile kan ti won pe ni Kenneth ja ni ariwa orile-ede Mosanbiiki. Ní April 25, 2019, ìjì líle kan tí wọ́n pè ní Kenneth jà ní àríwá orílẹ̀-èdè Mòsáńbíìkì. +Igba keji niyi ti iji lile tun ja leyin Iji Lile Idai to ja losu March lorile-ede naa. Ìgbà kejì nìyí tí ìjì líle tún jà léyìn Ìjì Líle Idai tó jà lóṣù March lórílẹ̀-èdè náà. +Iji to ja keyin yii fa omiyale to po, o ba opo ile ati ona je, koda nse lo mu ki nnkan tubo nira lagbegbe to ti ja. Ìjì tó jà kẹ́yìn yìí fa omíyalé tó pọ̀, ó ba ọ̀pọ̀ ilé àti ọ̀nà jẹ́, kódà ńṣe ló mú kí nǹkan túbọ̀ nira lágbègbè tó ti jà. +Nnkan bii ogorun-un meta (300) akede lo n gbe ni agbegbe Cabo Delgado, amo ko si ikankan lara won ti iji lile naa se lese tabi to pa. Nǹkan bíi ọgọ́rùn-ún mẹ́ta (300) akéde ló ń gbé ní agbègbè Cabo Delgado, àmọ́ kò sí ìkankan lára wọn tí ìjì líle náà ṣe lẹ́se tàbí tó pa. +Sibe, iji naa ba mesan-an lara ile awon ara wa je koja atunse, o si tun ba ile merindinlogun (16) mii je die. Síbẹ̀, ìjì náà ba mẹ́sàn-án lára ilé àwọn ará wa jẹ́ kọjá àtúnṣe, ó sì tún ba ilé mẹ́rìndínlógún (16) míì jẹ́ díẹ̀. +Yato siyen, o ba Gbongan Ijoba kan je patapata, o si tun ba meta mii je die. Yàtọ̀ síyẹn, ó ba Gbọ̀ngàn Ìjọba kan jẹ́ pátápátá, ó sì tún ba mẹ́ta míì jẹ́ díẹ̀. +Alaboojuto ayika to wa lagbegbe naa ati asoju kan lati Eka To N Yaworan Ile To si N Ko O pelu arakunrin meji lati ofiisi awon atumo ede lo sodo gbogbo awon ijo ti ajalu naa kan, won si fun won ni isiri. Alábòójútó àyíká tó wà lágbègbè náà àti aṣojú kan láti Ẹ̀ka Tó Ń Yàwòrán Ilé Tó sì Ń Kọ́ Ọ pẹ̀lú arákùnrin méjì láti ọ́fíìsì àwọn atúmọ̀ èdè lọ sọ́dọ̀ gbogbo àwọn ìjọ tí àjálù náà kàn, wọ́n sì fún wọn ní ìṣírí. +Ni January 12, 2019, awon ara wa lorile-ede Naijiria se akanse ipade kan ni Gbongan Apejo to wa ni ilu Benin. Ní January 12, 2019, àwọn ará wa lórílẹ̀-èdè Nàìjíríà ṣe àkànṣe ìpàdé kan ní Gbọ̀ngàn Àpéjọ tó wà ní ìlú Benin. +Ninu ipade naa, Arakunrin Geoffrey Jackson, okan lara Igbimo Oludari kede pe a ti mu Bibeli Mimo ti Itumo Aye Tuntun ta a tun se jade ni ede Isoko ati Yoruba. Nínú ìpàdé náà, Arákùnrin Geoffrey Jackson, ọ̀kan lára Ìgbìmọ̀ Olùdarí kéde pé a ti mú Bíbélì Mímọ́ ti Ìtumọ̀ Ayé Tuntun tá a tún ṣe jáde ní èdè Isoko àti Yorùbá. +Awon to wa nibi ipade naa atawon to wo o lawon ibi ta a ta atagba re si je egberun lona ogota, ogorun-un mefa ati mejilelaaadorin (60,672). Àwọn tó wà níbi ìpàdé náà àtàwọn tó wò ó láwọn ibi tá a ta àtagbà rẹ̀ sí jẹ́ ẹgbẹ̀rún lọ́nà ọgọ́ta, ọgọ́rùn-ún mẹ́fà àti méjìléláàádọ́rin (60,672). +A ta atagba ipade naa si Gbongan Ijoba merindinlaaadofa (106) ati Gbongan Apejo mesan-an ni Naijiria ati lawon ibi meloo kan lorile-ede Benin. A ta àtagbà ìpàdé náà sí Gbọ̀ngàn Ìjọba mẹ́rìndínláàádọ́fà (106) àti Gbọ̀ngàn Àpéjọ mẹ́sàn-án ní Nàìjíríà àti láwọn ibì mélòó kan lórílẹ̀-èdè Benin. +Arakunrin Jackson ati idile kan ni Gbongan Apejo to wa ni ilu Benin lorile-ede Naijiria Arákùnrin Jackson àti ìdílé kan ní Gbọ̀ngàn Àpéjọ tó wà ní ìlú Benin lórílẹ̀-èdè Nàìjíríà +Arakunrin Gad Edia to wa ni eka ofiisi ni Naijiria so pe: “Odun meta ati osu meji ni won fi tumo Bibeli yii si ede Isoko, o si gba odun meta ati osu meta ki won to pari re lede Yoruba.” Arákùnrin Gad Edia tó wà ní ẹ̀ka ọ́fíìsì ní Nàìjíríà sọ pé: “Ọdún mẹ́ta àti oṣù méjì ni wọ́n fi túmọ̀ Bíbélì yìí sí èdè Isoko, ó sì gba ọdún mẹ́ta àti oṣù mẹ́ta kí wọ́n tó parí rẹ̀ lédè Yorùbá.” +O wa so pe: “Ni Naijiria, o le ni egberun marun-un (5,000) awon ara to n so ede Isoko, awon to n so ede Yoruba ti won si n ka a le ni egberun lona aadota (50,000). Nigba tawon ara gba Bibeli ta a tun se yii, eni kan so bo se ri lara awon to wa nibe pe ‘idunnu subu layo.’ Tori naa, a le fi gbogbo enu so pe isapa naa to bee, o ju bee lo!” Ó wá sọ pé: “Ní Nàìjíríà, ó lé ní ẹgbẹ̀rún márùn-ún (5,000) àwọn ará tó ń sọ èdè Isoko, àwọn tó ń sọ èdè Yorùbá tí wọ́n sì ń kà á lé ní ẹgbẹ̀rún lọ́nà àádọ́ta (50,000). Nígbà táwọn ará gba Bíbélì tá a tún ṣe yìí, ẹnì kan sọ bó ṣe rí lára àwọn tó wà níbẹ̀ pé ‘ìdùnnú ṣubú layọ̀.’ Torí náà, a lè fi gbogbo ẹnu sọ pé ìsapá náà tó bẹ́ẹ̀, ó jù bẹ́ẹ̀ lọ!” +Ni lowolowo bayii, awa Elerii Jehofa ti mu Bibeli Itumo Aye Tuntun jade lodindi tabi lapa kan ni ede mokandinlogosan-an (179). Ní lọ́wọ́lọ́wọ́ báyìí, àwa Ẹlẹ́rìí Jèhófà ti mú Bíbélì Ìtumọ̀ Ayé Tuntun jáde lódindi tàbí lápá kan ní èdè mọ́kàndínlọ́gọ́sàn-án (179). +Ojo ro gan-an ni guusu iwo oorun orile-ede Naijiria lati July 6 si July 12, 2017, o si mu ki omi yale awon eeyan ni ipinle Eko, Niger ati Oyo. Iroyin ta a gbo ni pe, o kere tan, eeyan mejidinlogun [18] ni emi won ti lo si isele yii. Òjò rọ̀ gan-an ní gúúsù ìwọ̀ oòrùn orílẹ̀-èdè Nàìjíríà láti July 6 sí July 12, 2017, ó sì mú kí omi yalé àwọn èèyàn ní ìpínlẹ̀ Èkó, Niger àti Ọ̀yọ́. Ìròyìn tá a gbọ́ ni pé, ó kéré tán, èèyàn méjìdínlógún [18] ni ẹ̀mí wọn ti lọ sí ìṣẹ̀lẹ̀ yìí. +Eka ofiisi awon Elerii Jehofa ni Naijiria ti wadii, won si ti ri i pe Elerii Jehofa kankan o ku sinu isele yii, ikankan o si fara pa, bo tie je pe merin ninu won o nile lori mo. Ẹ̀ka ọ́fíìsì àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà ní Nàìjíríà ti wádìí, wọ́n sì ti rí i pé Ẹlẹ́rìí Jèhófà kankan ò kú sínú ìṣẹ̀lẹ̀ yìí, ìkankan ò sì fara pa, bó tiẹ̀ jẹ́ pé mẹ́rin nínú wọn ò nílé lórí mọ́. +Yato siyen, ile Elerii Jehofa meji lo ba je, ile eni kan si wa to ba je patapata. Yàtọ̀ síyẹn, ilé Ẹlẹ́rìí Jèhófà méjì ló bà jẹ́, ilé ẹnì kan sì wà tó bà jẹ́ pátápátá. +Awon Elerii Jehofa to wa ni Naijiria n seranwo fawon ara won atawon aladuugbo won ti ki i se Elerii, tawon kan ninu won naa o nile lori mo. Àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà tó wà ní Nàìjíríà ń ṣèrànwọ́ fáwọn ará wọn àtàwọn aládùúgbò wọn tí kì í ṣe Ẹlẹ́rìí, táwọn kan nínú wọn náà ò nílé lórí mọ́. +Ojo arooroda ti fa omiyale lopo ibi ni aarin gbungbun orile-ede Naijiria ati lawon agbegbe to wa ni guusu. Òjò àrọ̀ọ̀rọ̀dá ti fa omíyalé lọ́pọ̀ ibi ní àárín gbùngbùn orílẹ̀-èdè Nàìjíríà àti láwọn agbègbè tó wà ní gúúsù. +Odo Benue ati odo Niger, awon odo mejeeji to la orile-ede naa ja ti kun koja aala won, eyi ti le opo eeyan kuro nibi ti won n gbe, o si le ni ogorun-un (100) eeyan to pa. Odò Benue àti odò Niger, àwọn odò méjèèjì tó la orílẹ̀-èdè náà já ti kún kọjá ààlà wọn, èyí ti lé ọ̀pọ̀ èèyàn kúrò níbi tí wọ́n ń gbé, ó sì lé ní ọgọ́rùn-ún (100) èèyàn tó pa. +Iroyin ta a koko gbo so pe ko si ikankan lara awon ara wa to ba ajalu naa lo tabi to fara pa. Ìròyìn tá a kọ́kọ́ gbọ́ sọ pé kò sí ìkankan lára àwọn ará wa tó bá àjálù náà lọ tàbí tó fara pa. +Amo, o kere tan, egberun meji (2,000) akede ni omiyale naa le kuro nibi ti won n gbe, o si ju egberun kan (1,000) lara won to nilo iranlowo. Àmọ́, ó kéré tán, ẹgbẹ̀rún méjì (2,000) akéde ni omíyalé náà lé kúrò níbi tí wọ́n ń gbé, ó sì ju ẹgbẹ̀rún kan (1,000) lára wọn tó nílò ìrànlọ́wọ́. +Eyi to po ju lara awon to sa kuro nile won yii lo ti n gbe lodo awon ara lawon agbegbe ti ajalu naa o de. Èyí tó pọ̀ jù lára àwọn tó sá kúrò nílé wọn yìí ló ti ń gbé lọ́dọ̀ àwọn ará láwọn agbègbè tí àjálù náà ò dé. +A ti ni ki Igbimo To N Seto Iranwo Nigba Ajalu bere ise lati pese awon nnkan ti awon ara nilo, ki won si fun won nisiiri nipa temi. A ti ní kí Ìgbìmọ̀ Tó Ń Ṣètò Ìrànwọ́ Nígbà Àjálù bẹ̀rẹ̀ iṣẹ́ láti pèsè àwọn nǹkan tí àwọn ará nílò, kí wọ́n sì fún wọn níṣìírí nípa tẹ̀mí. +Meji lara Igbimo Eka ni Naijiria ati alaboojuto ayika kan pelu awon arakunrin to n sise ni Eka Ise Isin ati Eka To N Yaworan Ile To si N Ko O lo sebewo sodo awon akede to wa lawon agbegbe toro kan, lati ran won lowo. Méjì lára Ìgbìmọ̀ Ẹ̀ka ní Nàìjíríà àti alábòójútó àyíká kan pẹ̀lú àwọn arákùnrin tó ń ṣiṣẹ́ ní Ẹ̀ka Iṣẹ́ Ìsìn àti Ẹ̀ka Tó Ń Yàwòrán Ilé Tó sì Ń Kọ́ Ọ lọ ṣèbẹ̀wò sọ́dọ̀ àwọn akéde tó wà láwọn agbègbè tọ́rọ̀ kàn, láti ràn wọ́n lọ́wọ́. +Bo tie je pe ajalu yii ti fa opolopo isoro, Baba wa orun, Jehofa, si ‘ni odi aabo wa ni akoko wahala. Bó tiẹ̀ jẹ́ pé àjálù yìí ti fa ọ̀pọ̀lọpọ̀ ìṣòro, Baba wa ọ̀run, Jèhófà, ṣì ‘ni odi ààbò wa ní àkókò wàhálà. +Ojo pe tawon Elerii Jehofa ti n so Oro Olorun fawon eeyan Ruwanda, amo eyi ti won se ni September 2018 tun sara oto : Won bere si i tumo awon iwe to da lori Bibeli si Ede Aditi Lona ti Ruwanda (RWS). Ọjọ́ pẹ́ táwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà ti ń sọ Ọ̀rọ̀ Ọlọ́run fáwọn èèyàn Rùwáńdà, àmọ́ èyí tí wọ́n ṣe ní September 2018 tún ṣàrà ọ̀tọ̀ : Wọ́n bẹ̀rẹ̀ sí í túmọ̀ àwọn ìwé tó dá lórí Bíbélì sí Èdè Adití Lọ́nà ti Rùwáńdà (RWS). +Ohun ti won se yen maa mu kawon metalelaaadofa (113) arakunrin ati arabinrin to je aditi tubo loye eko Bibeli, a si je ki won tubo ja fafa lati waasu fawon aditi atawon ti ko fi bee gboro, to le legberun lona ogbon (30,000) lorile-ede naa. Ohun tí wọ́n ṣe yẹn máa mú káwọn mẹ́tàléláàádọ́fà (113) arákùnrin àti arábìnrin tó jẹ́ adití túbọ̀ lóye ẹ̀kọ́ Bíbélì, á sì jẹ́ kí wọ́n túbọ̀ já fáfá láti wàásù fáwọn adití àtàwọn tí kò fi bẹ́ẹ̀ gbọ́rọ̀, tó lé lẹ́gbẹ̀rún lọ́nà ọgbọ̀n (30,000) lórílẹ̀-èdè náà. +Awon atumo ede RWS yii ti tumo iwe Teti si Olorun Ko O Le Wa Laaye Titi Lae, won tumo fidio kukuru Ki Nidi To Fi Ye Ko O Kekoo Bibeli? ati opo iwe asaro kukuru to wa ninu Apoti Ikonilekoo wa. Àwọn atúmọ̀ èdè RWS yìí ti túmọ̀ ìwé Tẹ́tí sí Ọlọ́run Kó O Lè Wà Láàyè Títí Láé, wọ́n túmọ̀ fídíò kúkúrú Kí Nìdí Tó Fi Yẹ Kó O Kẹ́kọ̀ọ́ Bíbélì? àti ọ̀pọ̀ ìwé àṣàrò kúkúrú tó wà nínú Àpótí Ìkọ́nilẹ́kọ̀ọ́ wa. +A maa gbe awon itejade yii sori ikanni wa laipe. A máa gbé àwọn ìtẹ̀jáde yìí sórí ìkànnì wa láìpẹ́. +Inu ile kan ti ko fi bee jinna si eka ofiisi wa niluu Kigali lawon atumo ede RWS yii ti n sise won, koda ko ju irin iseju marun-un lo. Inú ilé kan tí kò fi bẹ́ẹ̀ jìnnà sí ẹ̀ka ọ́fíìsì wa nílùú Kigali làwọn atúmọ̀ èdè RWS yìí ti ń ṣiṣẹ́ wọn, kódà kò ju ìrìn ìṣẹ́jú márùn-ún lọ. +Merin lawon atumo ede naa, okunrin meji ati obinrin meji, odi si ni okan lara awon arakunrin naa. Mẹ́rin làwọn atúmọ̀ èdè náà, ọkùnrin méjì àti obìnrin méjì, odi sì ni ọ̀kan lára àwọn arákùnrin náà. +Awon mereerin lo ti gba idalekoo olose merin to n je keeyan mo awon ilana to ro mo titumo ede. Àwọn mẹ́rẹ̀ẹ̀rin ló ti gba ìdálẹ́kọ̀ọ́ ọlọ́sẹ̀ mẹ́rin tó ń jẹ́ kéèyàn mọ àwọn ìlànà tó rọ̀ mọ́ títúmọ̀ èdè. +Ofiisi awon atumo ede naa ree, ko fi bee jinna si eka ofiisi orile-ede Ruwanda. Ọ́fíìsì àwọn atúmọ̀ èdè náà rèé, kò fi bẹ́ẹ̀ jìnnà sí ẹ̀ka ọ́fíìsì orílẹ̀-èdè Rùwáńdà. +Arakunrin Rwakibibi Jean Pierre to je okan lara awon atumo ede RWS salaye ohun to fa a to fi maa n soro lati tumo si ede aditi ta a ba fi we titumo sawon ede mii to see ka, O ni: “Owo ati oju lawon to je aditi fi maa n ba ara won soro, tori naa fidio la maa n lo lati mu kawon aditi loye oro ti won ko sinu iwe. Arákùnrin Rwakibibi Jean Pierre tó jẹ́ ọ̀kan lára àwọn atúmọ̀ èdè RWS ṣàlàyé ohun tó fà á tó fi máa ń ṣòro láti túmọ̀ sí èdè adití tá a bá fi wé títúmọ̀ sáwọn èdè míì tó ṣeé kà, Ó ní: “Ọwọ́ àti ojú làwọn tó jẹ́ adití fi máa ń bá ara wọn sọ̀rọ̀, torí náà fídíò la máa ń lò láti mú káwọn adití lóye ọ̀rọ̀ tí wọ́n kọ sínú ìwé. +Leyin ta a ba ti loye ohun ti onkowe so lede oyinbo, aa ya oniruuru aworan sori patako ikowe funfun kan, ko le rorun fun wa lati fara sapejuwe ohun ti onkowe n so lede aditi. Lẹ́yìn tá a bá ti lóye ohun tí òǹkọ̀wé sọ lédè òyìnbó, àá ya onírúurú àwòrán sórí pátákó ìkọ̀wé funfun kan, kó lè rọrùn fún wa láti fara ṣàpèjúwe ohun tí òǹkọ̀wé ń sọ lédè adití. +Ko le da wa loju pe ohun ti onkowe n so gan-an la gbe jade ati pe a o fi iru pe iru, a saba maa n pe awon ara to je aditi lati sayewo re ki won si so ero won nipa e.” Kó lè dá wa lójú pé ohun tí òǹkọ̀wé ń sọ gan-an la gbé jáde àti pé a ò fi irú pe ìrù, a sábà máa ń pe àwọn ará tó jẹ́ adití láti ṣàyẹ̀wò rẹ̀ kí wọ́n sì sọ èrò wọn nípa ẹ̀.” +Ogbeni Augustin Munyangeyo to je oga agba ajo Rwanda National Union of the Deaf. Ọ̀gbẹ́ni Augustin Munyangeyo tó jẹ́ ọ̀gá àgbà àjọ Rwanda National Union of the Deaf. +Ogbeni Augustin Munyangeyo to je oga agba ajo adani kan to n boju to oro awon aditi lorile-ede Ruwanda, iyen Rwanda National Union of the Deaf, so bo se moyi ise tawon atumo ede yen n se. O so pe: “A dupe lowo eyin Elerii Jehofa gidigidi fun ise ribiribi te e n se. Eyin le n je kawon aditi mo Olorun tori pe e n se iwe Bibeli ati fidio lede Aditi lona ti Ruwanda.” Ọ̀gbẹ́ni Augustin Munyangeyo tó jẹ́ ọ̀gá àgbà àjọ àdáni kan tó ń bójú tó ọ̀rọ̀ àwọn adití lórílẹ̀-èdè Rùwáńdà, ìyẹn Rwanda National Union of the Deaf, sọ bó ṣe mọyì iṣẹ́ táwọn atúmọ̀ èdè yẹn ń ṣe. Ó sọ pé: “A dúpẹ́ lọ́wọ́ ẹ̀yin Ẹlẹ́rìí Jèhófà gidigidi fún iṣẹ́ ribiribi tẹ́ ẹ̀ ń ṣe. Ẹ̀yin lẹ̀ ń jẹ́ káwọn adití mọ Ọlọ́run torí pé ẹ̀ ń ṣe ìwé Bíbélì àti fídíò lédè Adití lọ́nà ti Rùwáńdà.” +Ta a ba ka a ni eni, eji, ede aditi tawa Elerii Jehofa n tumo iwe wa si lawon ibi otooto laye ti le ni aadorun-un (90), yato siyen, a tun ni eto isise kan ta a diidi se fun anfaani gbogbo eeyan laibeere kobo, iyen JW Library Sign Language®, orisirisi itejade ta a gbe kari Bibeli lo wa ni awon ede aditi to le laaadorun-un (90) yen. Tá a bá kà á ní ení, èjì, èdè adití táwa Ẹlẹ́rìí Jèhófà ń túmọ̀ ìwé wa sí láwọn ibi ọ̀tọ̀ọ̀tọ̀ láyé ti lé ní àádọ́rùn-ún (90), yàtọ̀ síyẹn, a tún ní ètò ìṣiṣẹ́ kan ta á dìídì ṣe fún àǹfààní gbogbo èèyàn láìbéèrè kọ́bọ̀, ìyẹn JW Library Sign Language®, oríṣiríṣi ìtẹ̀jáde tá a gbé karí Bíbélì ló wà ní àwọn èdè adití tó lé láàádọ́rùn-ún (90) yẹn. +Bawon itejade yii se wa loniruuru ede aditi mu ko see se fawon ara wa lokunrin ati lobinrin nibi gbogbo laye lati waasu ihin rere fun “gbogbo orile-ede ati eya ati ede ati eeyan.”​—Ifihan 14:​6, alaye isale. Báwọn ìtẹ̀jáde yìí ṣe wà lónírúurú èdè adití mú kó ṣeé ṣe fáwọn ará wa lọ́kùnrin àti lóbìnrin níbi gbogbo láyé láti wàásù ìhìn rere fún “gbogbo orílẹ̀-èdè àti ẹ̀yà àti èdè àti èèyàn.”​—Ìfihàn 14:​6, àlàyé ìsàlẹ̀. +Lodun to saaju odun ti won bere si i tumo awon itejade wa si RWS, eka ofiisi orile-ede Ruwanda seto Ile Eko Awon Asaaju-Ona ni ose September 4 si 9, 2017. Lọ́dún tó ṣáájú ọdún tí wọ́n bẹ̀rẹ̀ sí í túmọ̀ àwọn ìtẹ̀jáde wa sí RWS, ẹ̀ka ọ́fíìsì orílẹ̀-èdè Rùwáńdà ṣètò Ilé Ẹ̀kọ́ Àwọn Aṣáájú-Ọ̀nà ní ọ̀sẹ̀ September 4 sí 9, 2017. +Ede Aditi Lona ti Ruwanda ni won fi se ile eko naa, iyen si ni akoko iru e. Awon metalelogun (23) lo wa sile eko naa, won si ko bi won se le tubo mooyan ko, paapaa bi won se le ko awon aditi lekoo Bibeli, titi kan awon ti ko fi bee gboro. Èdè Adití Lọ́nà ti Rùwáńdà ni wọ́n fi ṣe ilé ẹ̀kọ́ náà, ìyẹn sì ni àkọ́kọ́ irú ẹ̀. Àwọn mẹ́tàlélógún (23) ló wá sílé ẹ̀kọ́ náà, wọ́n sì kọ́ bí wọ́n ṣe lè túbọ̀ mọ̀ọ̀yàn kọ́, pàápàá bí wọ́n ṣe lè kọ́ àwọn adití lẹ́kọ̀ọ́ Bíbélì, títí kan àwọn tí kò fi bẹ́ẹ̀ gbọ́rọ̀. +Ilana eko nipa beeyan se le ko awon aditi lekoo lawon oluko ile eko naa te le. A ti te awon ilana yii sinu iwe kan ta a pe ni “Sasepari Ise Ojise Re ni Kikun.” Ìlànà ẹ̀kọ́ nípa béèyàn ṣe lè kọ́ àwọn adití lẹ́kọ̀ọ́ làwọn olùkọ́ ilé ẹ̀kọ́ náà tẹ̀ lé. A ti tẹ àwọn ìlànà yìí sínú ìwé kan tá a pè ní “Ṣàṣeparí Iṣẹ́ Òjíṣẹ́ Rẹ ní Kíkún.” +A tun se iwe ile eko kan lakanse fun awon akekoo, eyi taa je ki won loye eko Bibeli, ki won si le fi koni lede aditi. A tún ṣe ìwé ilé ẹ̀kọ́ kan lákànṣe fún àwọn akẹ́kọ̀ọ́, èyí táá jẹ́ kí wọ́n lóye ẹ̀kọ́ Bíbélì, kí wọ́n sì lè fi kọ́ni lédè adití. +Bi apeere, aworan la fi gbe awon koko pataki inu eko Bibeli jade dipo oro, a si tun faye sile fawon akekoo lati ya aworan tiwon funra won, eyi taa mu ki won le maa ranti eko ti won ko. Bí àpẹẹrẹ, àwòrán la fi gbé àwọn kókó pàtàkì inú ẹ̀kọ́ Bíbélì jáde dípò ọ̀rọ̀, a sì tún fàyè sílẹ̀ fáwọn akẹ́kọ̀ọ́ láti ya àwòrán tiwọn fúnra wọn, èyí táá mú kí wọ́n lè máa rántí ẹ̀kọ́ tí wọ́n kọ́. +Orile-ede Amerika la ti koko se Ile Eko Awon Asaaju-Ona ni December 1977, kerekere o di ohun ta a n se nigun mereerin aye. Orílẹ̀-èdè Amẹ́ríkà la ti kọ́kọ́ ṣe Ilé Ẹ̀kọ́ Àwọn Aṣáájú-Ọ̀nà ní December 1977, kẹ̀rẹ̀kẹ̀rẹ̀ ó di ohun tá à ń ṣe nígun mẹ́rẹ̀ẹ̀rin ayé. +Lodun ise isin 2018 nikan, iyen lati September 2017 si August 2018, ile metalelogorin (83) otooto la ti se ile eko naa. Lọ́dún iṣẹ́ ìsìn 2018 nìkan, ìyẹn láti September 2017 sí August 2018, ilẹ̀ mẹ́tàlélọ́gọ́rin (83) ọ̀tọ̀ọ̀tọ̀ la ti ṣe ilé ẹ̀kọ́ náà. +Arakunrin Ricardo Braz, to je okan lara awon oluko Ile Eko Awon Asaaju-Ona n foro wa akekoo kan lenu wo, iyen Arakunrin Nyandwi Jean de Dieu. Arákùnrin Ricardo Braz, tó jẹ́ ọ̀kan lára àwọn olùkọ́ Ilé Ẹ̀kọ́ Àwọn Aṣáájú-Ọ̀nà ń fọ̀rọ̀ wá akẹ́kọ̀ọ́ kan lẹ́nu wò, ìyẹn Arákùnrin Nyandwi Jean de Dieu. +Ipeyarun to sele sawon eya Tutsi lorile-ede Ruwanda je okan lara eyi to tii yara kankan to si tii bani leru ju lo ninu itan ode oni. Ìpẹ̀yàrun tó ṣẹlẹ̀ sáwọn ẹ̀yà Tutsi lórílẹ̀-èdè Rùwáńdà jẹ́ ọ̀kan lára èyí tó tíì yára kánkán tó sì tíì bani lẹ́rù jù lọ nínú ìtàn òde òní. +Ajo Isokan Agbaye tie foju bu u pe laaarin ogorun-un (100) ojo pere, o to egberun lona ogorun-un mejo (800,000) si milionu kan (1,000,000) eeyan ti won pa. Àjọ Ìṣọ̀kan Àgbáyé tiẹ̀ fojú bù ú pé láàárín ọgọ́rùn-ún (100) ọjọ́ péré, ó tó ẹgbẹ̀rún lọ́nà ọgọ́rùn-ún mẹ́jọ (800,000) sí mílíọ̀nù kan (1,000,000) èèyàn tí wọ́n pa. +Awon eya Tutsi gan-an ni won daju so, amo won tun pa awon eya Hutu ti ko ba won lowo si ipeyarun naa. Àwọn ẹ̀yà Tutsi gan-an ni wọ́n dájú sọ, àmọ́ wọ́n tún pa àwọn ẹ̀yà Hutu tí kò bá wọn lọ́wọ́ sí ìpẹ̀yàrun náà. +Iyen tumo si pe gbogbo awon Elerii Jehofa ti iye won je egberun meji ati eedegbeta (2,500) to wa ni Ruwanda ni emi won wa ninu ewu. Ìyẹn túmọ̀ sí pé gbogbo àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà tí iye wọn jẹ́ ẹgbẹ̀rún méjì àti ẹ̀ẹ́dẹ́gbẹ̀ta (2,500) tó wà ní Rùwáńdà ni ẹ̀mí wọn wà nínú ewu. +Awon arakunrin atawon arabinrin to to nnkan bi irinwo (400) ni Ruwanda lo ku nigba ipeyarun naa, eyi to si po ju lo lara won je eya Tutsi. Àwọn arákùnrin àtàwọn arábìnrin tó tó nǹkan bí irínwó (400) ní Rùwáńdà ló kú nígbà ìpẹ̀yàrun náà, èyí tó sì pọ̀ jù lọ lára wọn jẹ́ ẹ̀yà Tutsi. +Amo, awon Elerii mii to je eya Hutu ku tori pe won ko lati pa elomii lara ati pe won fe da emi arakunrin tabi arabinrin won si. Àmọ́, àwọn Ẹlẹ́rìí míì tó jẹ́ ẹ̀yà Hutu kú torí pé wọ́n kọ̀ láti pa ẹlòmíì lára àti pé wọ́n fẹ́ dá ẹ̀mí arákùnrin tàbí arábìnrin wọn sí. +Arakunrin Charles Rutaganira to je ara eya Tutsi mori bo nigba ipeyarun to waye lodun marundinlogbon (25) seyin, o so pe oun ranti aaro ojo Sunday kan toun ti gba pe won maa pa oun, amo awon arakunrin re gba emi re la tori pe won ni ife ifara-eni-rubo. Arákùnrin Charles Rutaganira tó jẹ́ ara ẹ̀yà Tutsi mórí bọ́ nígbà ìpẹ̀yàrun tó wáyé lọ́dún márùndínlọ́gbọ̀n (25) sẹ́yìn, ó sọ pé òun rántí àárọ̀ ọjọ́ Sunday kan tóun ti gbà pé wọ́n máa pa òun, àmọ́ àwọn arákùnrin rẹ̀ gba ẹ̀mí rẹ̀ là torí pé wọ́n ní ìfẹ́ ìfara-ẹni-rúbọ. +Eru ba arakunrin Rutaganira gan-an nigba ti nnkan bi ogbon eeyan ya bo ile re. Ẹ̀rù ba arákùnrin Rutaganira gan-an nígbà tí nǹkan bí ọgbọ̀n èèyàn ya bo ilé rẹ̀. +O so pe: “Aladuugbo mi ni opo lara won. Ojoojumo la maa n rira wa.” Ó sọ pé: “Aládùúgbò mi ni ọ̀pọ̀ lára wọn. Ojoojúmọ́ la máa ń ríra wa.” +Amo nigba tawon janduku yii wa sile e laaaro ojo yen, o ri i pe won o ri boun se mo won tele mo. Àmọ́ nígbà táwọn jàǹdùkú yìí wá sílé ẹ̀ láàárọ̀ ọjọ́ yẹn, ó rí i pé wọ́n ò rí bóun ṣe mọ̀ wọ́n tẹ́lẹ̀ mọ́. +O so pe “Oju won pon, won si bere si i wo oun tika-tegbin. Ó sọ pé “Ojú wọn pọ́n, wọ́n sì bẹ̀rẹ̀ sí í wò òun tìkà-tẹ̀gbin. +Won ri bi awon eranko to n wa eran ti won fe pa je.” Wọ́n rí bí àwọn ẹranko tó ń wá ẹran tí wọ́n fẹ́ pa jẹ.” +Awon janduku naa fi ada sa Arakunrin Rutaganira, won fi oko gun un, won si fi opa to ni iso lara gba a, ko si idi meji ju pe o je eya Tutsi. Àwọn jàǹdùkú náà fi àdá ṣá Arákùnrin Rutaganira, wọ́n fi ọ̀kọ̀ gún un, wọ́n sì fi ọ̀pá tó ní ìṣó lára gbá a, kò sí ìdí méjì ju pé ó jẹ́ ẹ̀yà Tutsi. +Leyin naa, won wo o soju titi, won si fi i sibe ko le ku. Lẹ́yìn náà, wọ́n wọ́ ọ sójú títì, wọ́n sì fi í síbẹ̀ kó lè kú. +O ti fee ku tan nibi ti won wo o si, eje si n da lara e gan-an, ko pe sakooko yen lawon osise kan ko sobiri wa sibe ki won le sin oku e. Ó ti fẹ́ẹ̀ kú tán níbi tí wọ́n wọ́ ọ sí, ẹ̀jẹ̀ sì ń dà lára ẹ̀ gan-an, kò pẹ́ sákòókò yẹn láwọn òṣìṣẹ́ kan kó ṣọ́bìrì wá síbẹ̀ kí wọ́n lè sin òkú ẹ̀. +O jo pe okan lara won mo Arakunrin Rutaganira si Kristeni to je eeyan alaafia, o wa beere pe “Ki nidi ti won fi pa Elerii Jehofa yii?” Ko seni to da a lohun. Ó jọ pé ọ̀kan lára wọn mọ Arákùnrin Rutaganira sí Kristẹni tó jẹ́ èèyàn àlàáfíà, ó wá béèrè pé “Kí nìdí tí wọ́n fi pa Ẹlẹ́rìí Jèhófà yìí?” Kò sẹ́ni tó dá a lóhùn. +Ko pe sigba yen ni ojo nla kan bere si i ro, bi won se kuro nibe niyen. Kò pẹ́ sígbà yẹn ni òjò ńlá kan bẹ̀rẹ̀ sí í rọ̀, bí wọ́n ṣe kúrò níbẹ̀ nìyẹn. +Nigba ti Arakunrin Samuel Rwamakuba to je okan lara eya Hutu to n gbe nitosi gbo ohun to sele si Arakunrin Rutaganira, o ni komo oun okunrin lo gbe arakunrin naa wa sile oun ninu ojo to lagbara yen. Nígbà tí Arákùnrin Samuel Rwamakuba tó jẹ́ ọ̀kan lára ẹ̀yà Hutu tó ń gbé nítòsí gbọ́ ohun tó ṣẹlẹ̀ sí Arákùnrin Rutaganira, ó ní kọ́mọ òun ọkùnrin lọ gbé arákùnrin náà wá sílé òun nínú òjò tó lágbára yẹn. +Laika bi igboro se lewu lakooko yen si, awon arakunrin meji mii to je eya Hutu figboya jade, won si lo mu oogun ati aso ti won fi maa n di ogbe wa. Láìka bí ìgboro ṣe léwu lákòókò yẹn sí, àwọn arákùnrin méjì míì tó jẹ́ ẹ̀yà Hutu fìgboyà jáde, wọ́n sì lọ mú oògùn àti aṣọ tí wọ́n fi máa ń di ọgbẹ́ wá. +Awon apaayan yen wa bere si i wa Arakunrin Rutaganira. Àwọn apààyàn yẹn wá bẹ̀rẹ̀ sí í wá Arákùnrin Rutaganira. +Nigba ti won ri i nile eni kan to je eya Hutu, olori won ba hale pe: “Gbogbo yin la maa wa pa laaaro ola.” Nígbà tí wọ́n rí i nílé ẹnì kan tó jẹ́ ẹ̀yà Hutu, olórí wọn bá halẹ̀ pé: “Gbogbo yín la máa wá pa láàárọ̀ ọ̀la.” +Awon Arakunrin to je eya Hutu yen mo pe won le pa awon tori eya Tutsi kan ti won saanu. Àwọn Arákùnrin tó jẹ́ ẹ̀yà Hutu yẹn mọ̀ pé wọ́n lè pa àwọn torí ẹ̀yà Tutsi kan tí wọ́n ṣàánú. +Arakunrin Rutaganira so pe: “To o ba lo da emi eni kan ti won fe pa si, iwo ateni naa ni won jo maa pa.” Arákùnrin Rutaganira sọ pé: “Tó o bá lọ dá ẹ̀mí ẹni kan tí wọ́n fẹ́ pa sí, ìwọ àtẹni náà ni wọ́n jọ máa pa.” +Tori pe eya Hutu ni Arakunrin Rwamakuba, o see se ko ma soro fun un lati sa lo ko si gba ibi tawon eso to dihamora ti gbegi dina ti won si n so oju ona lataaro sule. Torí pé ẹ̀yà Hutu ni Arákùnrin Rwamakuba, ó ṣeé ṣe kó má ṣòro fún un láti sá lọ kó sì gba ibi táwọn ẹ̀ṣọ́ tó dìhámọ́ra ti gbégi dínà tí wọ́n sì ń ṣọ́ ojú ọ̀nà látàárọ̀ ṣúlẹ̀. +Amo ko fi arakunrin e to je eya Tutsi to ti sese yii sile, o so fun un pe: “Mi o ni fi e sile. Àmọ́ kò fi arákùnrin ẹ̀ tó jẹ́ ẹ̀yà Tutsi tó ti ṣèṣe yìí sílẹ̀, ó sọ fún un pé: “Mi ò ni fi ẹ́ sílẹ̀. +Ibi to o ba ku si lemi naa maa ku si.” Ibi tó o bá kú sí lèmi náà máa kú sí.” +Laaaro ojo keji, awon soja bere si i ba awon apaayan yen ja, bi gbogbo won se sa lo niyen. Láàárọ̀ ọjọ́ kejì, àwọn sójà bẹ̀rẹ̀ sí í bá àwọn apààyàn yẹn jà, bí gbogbo wọn ṣe sá lọ nìyẹn. +Leyin ti ogbe ara Arakunrin Rutaganira san, o pa da sile ko le lo ba awon ara ijo re to n sofo awon ololufe won ti won pa lainidii, opo lara won lo ni idaamu okan ati irora to lagbara tori bi won se fiya je won, ti won si fipa ba awon mii lo po. Lẹ́yìn tí ọgbẹ́ ara Arákùnrin Rutaganira san, ó pa dà sílé kó lè lọ bá àwọn ará ìjọ rẹ̀ tó ń ṣọ̀fọ̀ àwọn olólùfẹ́ wọn tí wọ́n pa láìnídìí, ọpọ̀ lára wọn ló ní ìdààmú ọkàn àti ìrora tó lágbára torí bí wọ́n ṣe fìyà jẹ wọ́n, tí wọ́n sì fipá bá àwọn míì lò pọ̀. +Arakunrin Rutaganira so pe: “Nnkan nira gan-an leyin osu die ti ipeyarun yen dawo duro.” Arákùnrin Rutaganira sọ pé: “Nǹkan nira gan-an lẹ́yìn oṣù díẹ̀ tí ìpẹ̀yàrun yẹn dáwọ́ dúró.” +Amo tori pe awon arakunrin to je eya Hutu ati Tutsi nifee ara won, won si foye bara won lo, o je ki won le ran ara won lowo lati bori ibanuje ti won ni. Àmọ́ torí pe àwọn arákùnrin tó jẹ́ ẹ̀yà Hutu àti Tutsi nífẹ̀ẹ́ ara wọn, wọ́n sì fòye bára wọn lò, ó jẹ́ kí wọ́n lè ran ara wọn lọ́wọ́ láti borí ìbànújẹ́ tí wọ́n ní. +O so pe: “Won sise kara ko ma baa si agabagebe tabi ero ‘eya temi loga,’ tabi iyapa laaarin won.” Ó sọ pé: “Wọ́n ṣiṣẹ́ kára kó má bàa sí àgàbàgebè tàbí èrò ‘ẹ̀yà tèmi lọ̀gá,’ tàbí ìyapa láàárín wọn.” +Ni April 2019, won se afihan kan ni Ojuko To Wa fun Eto Omoniyan ni ilu Atlanta lorile-ede Georgia to nise pelu itan awon arakunrin atawon arabinrin to la ipeyarun to waye lorile-ede Ruwanda ja atawon to ku Ní April 2019, wọ́n ṣe àfihàn kan ní Ojúkò Tó Wà fún Ẹ̀tọ́ Ọmọnìyàn ní ìlú Atlanta lórílẹ̀-èdè Georgia tó níṣe pẹ̀lú ìtàn àwọn arákùnrin àtàwọn arábìnrin tó la ìpẹ̀yàrun tó wáyé lórílẹ̀-èdè Rùwáńdà já àtàwọn tó kú +Bo tile je pe idaamu okan ba awon Elerii Jehofa kaakiri orile-ede Ruwanda, won bere si i lo sawon ipade Kristeni, won si n waasu. Bó tilẹ̀ jẹ́ pé ìdààmú ọkàn bá àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà káàkiri orílẹ̀-èdè Rùwáńdà, wọ́n bẹ̀rẹ̀ sí í lọ sáwọn ìpàdé Kristẹni, wọ́n sì ń wàásù. +Won ri opo eeyan to nilo itunu ati ireti loju mejeeji. Wọ́n rí ọ̀pọ̀ èèyàn tó nílò ìtùnú àti ìrètí lójú méjèèjì. +Opo eeyan ni won fiya je gan an tori bi won se pa awon eeyan won nipa ika. Ọ̀pọ̀ èèyàn ni wọ́n fìyà jẹ gan an torí bí wọ́n ṣe pa àwọn èèyàn wọn nípa ìkà. +Se ni eri okan awon elomii n da won lebi tori ohun buruku ti won se. Ṣe ni ẹ̀rí ọkàn àwọn ẹlòmíì ń dá wọn lẹ́bi torí ohun burúkú tí wọ́n ṣe. +O dun opo eeyan lorile-ede Ruwanda gan an tori bawon aladuugbo won, awon oloselu, paapaa julo bawon asaaju esin se ja won kule. Ó dun ọ̀pọ̀ èèyàn lórílẹ̀-èdè Rùwáńdà gan an torí báwọn aládùúgbò wọn, àwọn olóṣèlú, pàápàá jùlọ báwọn aṣáájú ẹ̀sìn ṣe já wọn kulẹ̀. +(Wo apoti naa “ Bi Awon Onisoosi Naa Se Kopa Ninu Ipeyarun To Sele Ni Ruwanda.”) (Wo àpótí náà “ Bí Àwọn Oníṣọ́ọ̀ṣì Náà Ṣe Kópa Nínú Ìpẹ̀yàrun Tó Ṣẹlẹ̀ Ní Rùwáńdà.”) +Amo, opo awon ara Ruwanda kiye si i pe alaafia wa laaarin awon eeyan Jehofa, ohun to si mu ki won sara oto niyen. Àmọ́, ọ̀pọ̀ àwọn ará Rùwáńdà kíyè sí i pé àlàáfíà wà láàárín àwọn èèyàn Jèhófà, ohun tó sì mú kí wọ́n ṣàrà ọ̀tọ̀ nìyẹn. +Idile Elerii Jehofa kan fi oluko ile iwe Katoliiki kan to je eya Tutsi atawon omo re mefa pamo, bo tie je pe oluko naa o fi bee mo idile naa ri. Ìdílé Ẹlẹ́rìí Jèhófà kan fi olùkọ́ ilé ìwé Kátólíìkì kan tó jẹ́ ��̀yà Tutsi àtàwọn ọmọ rẹ̀ mẹ́fà pamọ́, bó tiẹ̀ jẹ́ pé olùkọ́ náà ò fi bẹ́ẹ̀ mọ ìdílé náà rí. +Oluko naa so pe: “Mo bowo fawon Elerii Jehofa gan an. . . . Olùkọ́ náà sọ pé: “Mo bọ̀wọ̀ fáwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà gan an. . . . +Opo eeyan lo mo pe won o lowo si ipeyarun naa.” Ọ̀pọ̀ èèyàn ló mọ̀ pé wọn ò lọ́wọ́ sí ìpẹ̀yàrun náà.” +Leyin ti ipeyarun naa pari, opo awon ara Ruwanda ro wa sinu Gbongan Ijoba. Lẹ́yìn tí ìpẹ̀yàrun náà parí, ọ̀pọ̀ àwọn ará Rùwáńdà rọ́ wá sínú Gbọ̀ngàn Ìjọba. +Ni ipindogba, akede kookan dari ikekoo Bibeli meta. Ní ìpíndọ́gba, akéde kọ̀ọ̀kan darí ìkẹ́kọ̀ọ́ Bíbélì mẹ́ta. +Laaarin odun ise isin 1996, ida ogota ninu ogorun-un ni awon Elerii Jehofa to wa ni Ruwanda fi po si i, idi ni pe iwaasu tawon eeyan gbo n tu won ninu, won si nifee si i. Láàárín ọ́dún iṣẹ́ ìsìn 1996, ìdá ọgọ́ta nínú ọgọ́rùn-ún ni àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà tó wà ní Rùwáńdà fi pọ̀ sí i, ìdí ni pé ìwàásù táwọn èèyàn gbọ́ ń tù wọ́n nínú, wọ́n sì nífẹ̀ẹ́ sí i. +Odun yii lo pe odun marundinlogbon (25) ti ipeyarun yen waye, opo eeyan lo n ronu jinle nipa ipeyarun to sele naa, paapaa julo awon to la a ja. Ọdún yìí ló pé ọdún márùndínlọ́gbọ̀n (25) tí ìpẹ̀yàrun yẹn wáyé, ọpọ̀ èèyàn ló ń ronú jinlẹ̀ nípa ìpẹ̀yàrun tó ṣẹlẹ̀ náà, pàápàá jùlọ àwọn tó là á já. +O da Arakunrin Rutaganira atawon mii ti isele yen soju won loju pe ojulowo ife Kristeni lagbara ju ikoriira to wa laaarin awon eya lo. Ó dá Arákùnrin Rutaganira àtàwọn míì tí ìṣẹ̀lẹ̀ yẹn ṣojú wọn lójú pé ojúlówó ìfẹ́ Kristẹni lágbára ju ìkórìíra tó wà láàárín àwọn ẹ̀yà lọ. +Arakunrin Rutaganira so pe, “Jesu Kristi ko awon omo eyin re oloooto pe ki won nifee omonikeji won ju ara won lo. Arákùnrin Rutaganira sọ pé, “Jésù Kristi kọ́ àwọn ọmọ ẹ̀yìn rẹ̀ olóòótọ́ pé kí wọ́n nífẹ̀ẹ́ ọmọnìkejì wọn ju ara wọn lọ. +Idi ti mo fi wa laaye lonii ni pe iru ife yii wa laaarin awon eeyan Jehofa loooto.”​—Johanu 15:13. Ìdí tí mo fi wà láàyè lónìí ni pé irú ìfẹ́ yìí wà láàárín àwọn èèyàn Jèhófà lóòótọ́.”​—Jòhánù 15:13. +Iwe Christianity and Genocide in Rwanda so pe, ida aadosan-an ninu ogorun-un eeyan to n gbe ni Ruwanda lo n lo si Soosi, iyen tumo si pe o feree je gbogbo eeyan lo so pe Kristeni lawon ni Ruwanda. Ìwé Christianity and Genocide in Rwanda sọ pé, ìdá àádọ́sàn-án nínú ọgọ́rùn-ún èèyàn tó ń gbé ní Rùwáńdà ló ń lọ sí Ṣọ́ọ̀ṣì, ìyẹn túmọ̀ sí pé ó fẹ́rẹ̀ẹ́ jẹ́ gbogbo èèyàn ló sọ pé Kristẹni làwọn ní Rùwáńdà. +Onsewe kan toruko re n je Timothy Longman so pe, nigba ipeyarun yen, opo awon ara soosi, titi kan awon asaaju soosi to je eya Hutu lo pa awon omo ijo won to je eya Tutsi. Òǹṣèwé kan tórúkọ rẹ̀ ń jẹ́ Timothy Longman sọ pé, nígbà ìpẹ̀yàrun yẹn, ọ̀pọ̀ àwọn ará ṣọ́ọ̀ṣì, títí kan àwọn aṣáájú ṣọ́ọ̀ṣì tó jẹ́ ẹ̀yà Hutu ló pa àwọn ọmọ ìjọ wọn tó jẹ́ ẹ̀yà Tutsi. +O beere pe: “Ti won ba je oloooto si soosi won atawon onigbagbo bii tiwon, ki . . . nidi tawon Katoliiki fi n pa Katoliiki, tawon Purotesitanti si fi n pa Purotesitanti?” Ó béèrè pé: “Tí wọ́n bá jẹ́ olóòótọ́ sí ṣọ́ọ̀ṣì wọn àtàwọn onígbàgbọ́ bíi tiwọn, kí . . . nìdí táwọn Kátólíìkì fi ń pa Kátólíìkì, táwọn Pùròtẹ́sítáǹtì sì fí ń pa Pùròtẹ́sítáǹtì?” +Ojo ti pe tawon onisoosi ti n kopa ninu ija keleyameya. Ọjọ́ ti pẹ́ táwọn oníṣọ́ọ̀ṣì ti ń kópa nínú ìjà kẹ́lẹ́yàmẹ̀yà. +Ni opo odun saaju ipeyarun yen, awon asaaju soosi atawon oloselu ni Ruwanda gbimo po ki won ma ba a kuro nipo ase. Ní ọ̀pọ̀ ọdún ṣáájú ìpẹ̀yàrun yẹn, àwọn aṣáájú ṣọ́ọ̀ṣì àtàwọn olóṣèlú ní Rùwáńdà gbìmọ̀ pọ̀ kí wọ́n má bà a kúrò nípò àṣẹ. +Okan lara ona ti won lo ni pe, won gbin emi etanu ati keleyameya sokan awon eeyan. Sibe, Ojogbon Longman kowe pe: “Lorile-ede Ruwanda, awon asaaju soosi o ko awon eeyan lekoo nipa ‘ife ati bi won se le fara rora pelu awon elomii.’” Ọ̀kan lára ọ̀nà tí wọ́n lò ni pé, wọ́n gbin ẹ̀mí ẹ̀tanú àti kẹ́lẹ́yàmẹ̀yà sọ́kàn àwọn èèyàn. Síbẹ̀, Ọ̀jọ̀gbọ́n Longman kọ̀wé pé: “Lórílẹ̀-èdè Rùwáńdà, àwọn aṣáájú ṣọ́ọ̀ṣì ò kọ́ àwọn èèyàn lẹ́kọ̀ọ́ nípa ‘ìfẹ́ àti bí wọ́n ṣe lè fara rora pẹ̀lú àwọn ẹlòmíì.’” +Nigba tawon to gbin emi ikoriira sokan awon eya Hutu lodi si eya Tutsi dori aleefa, nse lawon asaaju soosi n ti won leyin. Nígbà táwọn tó gbin ẹ̀mí ìkórìíra sọ́kàn àwọn ẹ̀yà Hutu lòdì sí ẹ̀yà Tutsi dórí àlééfà, ńṣe làwọn aṣáájú ṣọ́ọ̀ṣì ń tì wọ́n lẹ́yìn. +Nigba ti ipeyarun naa bere, dipo kawon asaaju esin yii debi fun iwa ipa ati etanu to gbile, se ni won so fawon omo ijo won pe ki won se ohunkohun tawon oloselu ba ni ki won se. Nígbà tí ìpẹ̀yàrun náà bẹ̀rẹ̀, dípò káwọn aṣáájú ẹ̀sìn yìí dẹ́bi fún ìwà ipá àti ẹ̀tanú tó gbilẹ̀, ṣe ni wọ́n sọ fáwọn ọmọ ìjọ wọn pé kí wọ́n ṣe ohunkóhun táwọn olóṣèlú bá ní kí wọ́n ṣe. +Ojogbon Longman so pe “Ero opo awon to n lo si soosi ni pe awon asaaju soosi lo fowo si ipeyarun naa. Ọ̀jọ̀gbọ́n Longman sọ pé “Èrò ọ̀pọ̀ àwọn tó ń lọ sí ṣọ́ọ̀ṣì ni pé àwọn aṣáájú ṣọ́ọ̀ṣì ló fọwọ́ sí ìpẹ̀yàrun náà. +O tie so apeere awon apaayan kan ti won maa n koko gbadura lori pepe soosi ki won to jade lo paayan. Ó tiẹ̀ sọ àpẹẹrẹ àwọn apààyàn kan tí wọ́n máa ń kọ́kọ́ gbàdúrà lórí pẹpẹ ṣọ́ọ̀ṣì kí wọ́n tó jáde lọ pààyàn. +Itejade to n je Rwanda: Death, Despair, and Defiance so ninu iroyin ti won gbe jade pe “Ipeyarun to waye ni Ruwanda fi han lona to se kedere pe awon asaaju isin to wa ni opo soosi ko niwa rere, won o si mo Olorun.” Ìtẹ̀jáde tó ń jẹ́ Rwanda: Death, Despair, and Defiance sọ nínú ìròyìn tí wọ́n gbé jáde pé “Ìpẹ̀yàrun tó wáyé ní Rùwáńdà fi hàn lọ́nà tó ṣe kedere pé àwọn aṣáájú ìsìn tó wà ní ọ̀pọ̀ ṣọ́ọ̀ṣì kò níwà rere, wọn ò sì mọ Ọlọ́run.” +Nigba ti won gbe awon asaaju soosi ni Ruwanda lo sile ejo tori pe won lowo si ipeyarun, awon oniroyin kan kiye si i pe: “Awon Elerii Jehofa nikan ni won o fi esun eyikeyii kan.” Nígbà tí wọ́n gbé àwọn aṣáájú ṣọ́ọ̀ṣì ní Rùwáńdà lọ sílé ẹjọ́ torí pé wọ́n lọ́wọ́ sí ìpẹ̀yàrun, àwọn oníròyìn kan kíyè sí i pé: “Àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà nìkan ni wọn ò fi ẹ̀sùn èyíkéyìí kan.” +Nigba ti J. J. Carney to je ojogbon ninu eko isin n salaye nipa iwa awon Elerii Jehofa, o so pe “okan pataki lara ohun tawon Elerii Jehofa gba gbo ni pe iwa ipa ko dara.” Nígbà tí J. J. Carney tó jẹ́ ọ̀jọ̀gbọ́n nínú ẹ̀kọ́ ìsìn ń ṣàlàyé nípa ìwà àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà, ó sọ pé “ọ̀kan pàtàkì lára ohun táwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà gbà gbọ́ ni pé ìwà ipá kò dára.” +John Roth to je omowe nipa ipeyarun so pe, awon Elerii Jehofa gba pe o se pataki keeyan segboran si Olorun ju keeyan segboran sawon oloselu.” John Roth tó jẹ́ ọ̀mọ̀wé nípa ìpẹ̀yàrun sọ pé, àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà gbà pé ó ṣe pàtàkì kéèyàn ṣègbọràn sí Ọlọ́run ju kéèyàn ṣègbọràn sáwọn olóṣèlú.” +Arakunrin Tharcisse Seminega, tawon ara to je eya Hutu daabo bo idile re so ohun mii to mu kawon onigbagbo bii tie je eeyan alaafia to si mu ki won maa sise igbemila: Ojulowo ife Kristeni ni. Arákùnrin Tharcisse Seminega, táwọn ará tó jẹ́ ẹ̀yà Hutu dáàbò bo ìdílé rẹ̀ sọ ohun míì tó mú káwọn onígbàgbọ́ bíi tiẹ̀ jẹ́ èèyàn àlàáfíà tó sì mú kí wọ́n máa ṣiṣẹ́ ìgbẹ̀mílà: Ojúlówó ìfẹ́ Kristẹni ni. +O so pe “Iru ife yii nikan lo lagbara lati daabo bo okan ati ironu eeyan lowo oro etanu.” Ó sọ pé “Irú ìfẹ́ yìí nìkan ló lágbára láti dáàbò bo ọkàn àti ìrònú èèyàn lọ́wọ́ oró ẹ̀tanú.” +Ni October 26 ati 29, 2019, ojo oniji lile sose ni ibi to po ni apa ariwa orile-ede Ruwanda, o si kan opo awon Elerii Jehofa. Ní October 26 àti 29, 2019, òjò oníjì líle ṣọṣẹ́ ní ibi tó pọ̀ ní apá àríwá orílẹ̀-èdè Rùwáńdà, ó sì kan ọ̀pọ̀ àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà. +O dun wa pe omi gbe omobinrin kan to je omo odun metala (13) lo. Elerii Jehofa lawon obi e, adugbo Musanze ni apa Ariwa ni won si n gbe. Ó dùn wá pé omi gbé ọmọbìnrin kan tó jẹ́ ọmọ ọdún mẹ́tàlá (13) lọ. Ẹlẹ́rìí Jèhófà làwọn òbí ẹ̀, àdúgbò Musanze ní apá Àríwá ni wọ́n sì ń gbé. +Ni agbegbe Ngororero to wa ni apa Iwo Oorun, ile awon Elerii kan ba je, idile mesan-an lo si padanu ire oko won. Ní agbègbè Ngororero tó wà ní apá Ìwọ̀ Oòrùn, ilé àwọn Ẹlẹ́rìí kan bà jẹ́, ìdílé mẹ́sàn-án ló sì pàdánù irè oko wọn. +Eka ofiisi Rwanda n pese iranwo fun awon ti ajalu ba ni agbegbe yen, won si n pese ohun ti won nilo nipa tara ati nipa temi. Ẹ̀ka ọ́fíìsì Rwanda ń pèsè ìrànwọ́ fún àwọn tí àjálù bá ní agbègbè yẹn, wọ́n sì ń pèsè ohun tí wọ́n nílò nípa tara àti nípa tẹ̀mí. +Adura wa ni pe ki Jehofa tu awon ara ti isele yii kan ninu.​—2 Tesalonika 2:16, 17. Àdúrà wa ni pé kí Jèhófà tu àwọn ará tí ìṣẹ̀lẹ̀ yìí kàn nínú.​—2 Tẹsalóníkà 2:16, 17. +Ni August 16 si 18, 2019, awon arakunrin wa se apejo agbegbe lede aditi ti Ruwanda niluu Kigali, lorile-ede Ruwanda, igba akoko tiru e maa waye ree. Ní August 16 sí 18, 2019, àwọn arákùnrin wa ṣe àpéjọ agbègbè lédè adití ti Rùwáńdà nílùú Kigali, lórílẹ̀-èdè Rùwáńdà, ìgbà àkọ́kọ́ tírú ẹ̀ máa wáyé rèé. +Ogorun-un mefa ati ogun (620) eeyan lo wa si apejo naa, awon aditi mejo lo si seribomi. Ọgọ́rùn-ún mẹ́fà àti ogún (620) èèyàn ló wà sí àpéjọ náà, àwọn adití mẹ́jọ ló sì ṣèrìbọmi. +Awon to wa si apejo naa n fi ede aditi ko orin Ijoba Olorun Àwọn tó wá sí àpéjọ náà ń fi èdè adití kọ orin Ìjọba Ọlọ́run +Awon alejo lati ileese ijoba meji lo wa ni apejo yii lojo Sunday, awon ni: Ogbeni Jean Damascene Bizimana to je okan lara awon oludari Egbe Awon Aditi Ile Ruwanda ati Ogbeni Emmanuel Ndayisaba to je akowe agba fun Ajo To N Boju To Awon Alaabo Ara lorile-ede Rwanda. Àwọn àlejò láti iléeṣẹ́ ìjọba méjì ló wà ní àpéjọ yìí lọ́jọ́ Sunday, àwọn ni: Ọ̀gbẹ́ni Jean Damascène Bizimana tó jẹ́ ọ̀kan lára àwọn olùdarí Ẹgbẹ́ Àwọn Adití Ilẹ̀ Rùwáńdà àti Ọ̀gbẹ́ni Emmanuel Ndayisaba tó jẹ́ akọ̀wé àgbà fún Àjọ Tó Ń Bójú Tó Àwọn Aláàbọ̀ Ara lórílẹ̀-èdè Rwanda. +Yato siyen, ileese iwe iroyin to n je Ukwezi naa wa nibe lojo Sunday, won si gbe iroyin to wuni lori jade lori ikanni won. Yàtọ̀ síyẹn, iléeṣẹ́ ìwé ìròyìn tó ń jẹ́ Ukwezi náà wà níbẹ̀ lọ́jọ́ Sunday, wọ́n sì gbé ìròyìn tó wúni lórí jáde lórí ìkànnì wọn. +Arabinrin kan n tumo itoleseese apejo naa fun eni kan to foju to si tun yadi. O n fi owo se ami ohun ti won so si i lowo Arábìnrin kan ń túmọ̀ ìtòlẹ́sẹẹsẹ àpéjọ náà fún ẹnì kan tó fọ́jú tó sì tún yadi. Ó ń fi ọwọ́ ṣe àmì ohun tí wọ́n sọ sí i lọ́wọ́ +Ogbeni Bizimana so pe: “Apejo yii ti daa ju! E wo bi awon aditi lati oniruuru agbegbe lorile-ede yii se jo wa papo — E seun. Ọ̀gbẹ́ni Bizimana sọ pé: “Àpéjọ yìí ti dáa jù! Ẹ wo bí àwọn adití láti onírúurú agbègbè lórílẹ̀-èdè yìí ṣé jọ wà papọ̀ — Ẹ ṣeun. +A dupe gan-an lowo awon Elerii Jehofa fun bi won se n ti ede awon aditi leyin. A dúpẹ́ gan-an lọ́wọ́ àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà fún bí wọ́n ṣe ń ti èdè àwọn adití lẹ́yìn. +O ye kawon alase ijoba wa wo iru apejo to n fi bi awon eeyan se wa nisokan bayii han, ki won si se iru re.” Ó yẹ káwọn aláṣẹ ìjọba wa wo irú àpéjọ tó ń fi bí àwọn èèyàn ṣe wà níṣọ̀kan báyìí hàn, kí wọn sì ṣe irú rẹ̀.” +Lodun meji seyin, awon ohun manigbagbe meji kan tun waye laaarin awon to n so ede aditi ti Ruwanda. Lọ́dún méjì sẹ́yìn, àwọn ohun mánigbàgbé méjì kan tún wáyé láàárín àwọn tó ń sọ èdè adití tí Rùwáńdà. +Ni September 2017, eka ofiisi Ruwanda se ile-eko awon asaaju-ona lede aditi ti Ruwanda fun igba akoko. Ní September 2017, ẹ̀ka ọ́fíìsì Rùwáńdà ṣe ilé-ẹ̀kọ́ àwọn aṣáájú-ọ̀nà lédè adití ti Rùwáńdà fún ìgbà àkọ́kọ́. +Nigba to tun di September 2018, eka ofiisi bere si tu awon itejade wa si ede aditi ti Ruwanda. Nígbà tó tún di September 2018, ẹ̀ka ọ́fíìsì bẹ̀rẹ̀ sí tú àwọn ìtẹ̀jáde wa sí èdè adití ti Rùwáńdà. +Arakunrin Jean d’Amour Habiyaremye, to je asoju ti eka ofiisi ran wa si apejo awon aditi yii so pe: “A layo lati ri itesiwaju to n ba ise iwaasu laaarin awon to n so ede aditi ti Ruwanda, titi kan apejo agbegbe yii. Arákùnrin Jean d’Amour Habiyaremye, tó jẹ́ aṣojú tí ẹ̀ka ọ́fíìsì rán wá sí àpéjọ àwọn adití yìí sọ pé: “A láyọ̀ láti rí ìtẹ̀síwájú tó ń bá iṣẹ́ ìwàásù láàárín àwọn tó ń sọ́ èdè adití ti Rùwáńdà, títí kan àpéjọ agbègbè yìí. +Akori apejo naa ni ‘Ife Ki I Ye Lae!,’ a si ri i pe loooto ni awa Elerii Jehofa fi ife yii han si gbogbo eeyan titi kan awon aditi.” Àkòrí àpéjọ náà ni ‘Ìfẹ́ Kì Í Yẹ̀ Láé!,’ a sì rí i pé lóòótọ́ ni àwa Ẹlẹ́rìí Jèhófà fi ìfẹ́ yìí hàn sí gbogbo èèyàn títí kan àwọn adití.” +Bi ise iwaasu se n tesiwaju laaarin awon to n so ede aditi je eri to se kedere pe Jehofa n bu kun wa!​—Saamu 67:1. Bí iṣẹ́ ìwàásù ṣe ń tẹ̀síwájú láàárín àwọn tó ń sọ èdè adití jẹ́ ẹ̀rí tó ṣe kedere pé Jèhófà ń bù kún wa!​—Sáàmù 67:1. +Laaaro August 14, 2017, akunya omi ati ile yiya ba awon soobu, awon oju ona atawon ile je niluu Freetown, to je olu ilu Siria Loonu, janba yii koja siso. Láàárọ̀ August 14, 2017, àkúnya omi àti ilẹ̀ yíya ba àwọn ṣọ́ọ̀bù, àwọn ojú ọ̀nà àtàwọn ilé jẹ́ nílùú Freetown, tó jẹ́ olú ìl�� Siria Lóònù, jàǹbá yìí kọjá sísọ. +O le ni ogorun-un merin [400] eeyan ti won ti ri pe o ku, nnkan bi ogorun-un mefa [600] awon mii ni won o si tii mo ibi ti won wa. Ó lé ní ọgọ́rùn-ún mẹ́rin [400] èèyàn tí wọ́n ti rí pé ó kú, nǹkan bí ọgọ́rùn-ún mẹ́fà [600] àwọn míì ni wọn ò sí tíì mọ ibi tí wọ́n wà. +Eru n ba awon alase pe awon ojo mii ti won ti gbo pe o maa ro tun maa fa ajalu kun eyi to wa nile. Ẹ̀rù ń ba àwọn aláṣẹ pé àwọn òjò míì tí wọ́n ti gbọ́ pé ó máa rọ̀ tún máa fa àjálù kún èyí tó wà nílẹ̀. +Eka ofiisi to wa lorile-ede Siria Loonu so pe ko si Elerii Jehofa kankan to ku tabi to fara pa ninu ajalu yii. Ẹ̀ka ọ́fíìsì tó wà lórílẹ̀-èdè Siria Lóònù sọ pé kò sí Ẹlẹ́rìí Jèhófà kankan tó kú tàbí tó fara pa nínú àjálù yìí. +Amo, idile meji ni omi gbale won. Àmọ́, ìdílé méjì ni omi gbalé wọn. +Awon alagba ijo to wa lagbegbe naa n fi oro Olorun gbe awon Elerii Jehofa bii tiwon ro. Àwọn alàgbà ìjọ tó wà lágbègbè náà ń fi ọ̀rọ̀ Ọlọ́run gbé àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà bíi tiwọn ró. +Yato siyen, awon alagba naa n so ohun tawon eeyan le se lati daabo bo ara won ti akunya omi ba tun sele. Yàtọ̀ síyẹn, àwọn alàgbà náà ń sọ ohun táwọn èèyàn lè ṣe láti dáàbò bo ara wọn tí àkúnya omi bá tún ṣẹlẹ̀. +Agbenuso fun Awa Elerii Jehofa: Agbẹnusọ fún Àwa Ẹlẹ́rìí Jèhófà: +Kari Aye: David A. Semonian, Office of Public Information. Kárí Ayé: David A. Semonian, Office of Public Information. +Deeti: September 6 si 8, 2019 Déètì: September 6 sí 8, 2019 +Ibi Ti A Ti Se E: Gbongan Iworan FNB ni ilu Johannesburg, South Africa Ibi Tí A Ti Ṣe É: Gbọ̀ngàn Ìwòran FNB ní ìlú Johannesburg, South Africa +Ede: Geesi, Sesotho, Zulu Èdè: Gẹ̀ẹ́sì, Sesotho, Zulu +Awon To Wa: 58, 149 Àwọn Tó Wá: 58, 149 +Awon To Seribomi: 476 Àwọn Tó Ṣèrìbọmi: 476 +Awon To Wa Lati Ile Okeere: 6,000 Àwọn Tó Wá Láti Ilẹ̀ Òkèèrè: 6,000 +Awon Eka Ofiisi Ta A Pe: Bolifia, ile Geesi, Central Europe, Kongo (Kinshasha) Finland, Hong Kong, Hungary, Isireli, Japan, Kenya, Koria, Laiberia, Madagasika, Malawi, Paraguay, Peru, Uganda, Amerika, Sanbia, Sinbabuwe. Àwọn Ẹ̀ka Ọ́fíìsì Tá A Pè: Bòlífíà, ilẹ̀ Gẹ̀ẹ́sì, Central Europe, Kóńgò (Kinshasha) Finland, Hong Kong, Hungary, Ísírẹ́lì, Japan, Kẹ́ńyà, Kòríà, Làìbéríà, Madagásíkà, Màláwì, Paraguay, Peru, Uganda, Amẹ́ríkà, Sáńbíà, Sìǹbábúwè. +Iriri: Awon alase ogba eranko to n je Lion and Safari Park, to je okan lara ibi ti won seto fun awon alejo lati gbafe lo, salaye pe awon o tii ri i ri ki opo eeyan ti asa ibile ati ede won yato sira bee maa bo sile latinu oko kan naa to si je pe won o ba ara won jiyan, bee ni won o si ba ara won ja. Ìrírí: Àwọn aláṣẹ ọgbà ẹranko tó ń jẹ́ Lion and Safari Park, tó jẹ́ ọ̀kan lára ibi tí wọ́n ṣètò fún àwọn àlejò láti gbafẹ́ lọ, ṣàlàyé pé àwọn ò tíì rí i rí kí ọ̀pọ̀ èèyàn tí àṣà ìbílẹ̀ àti èdè wọn yàtọ̀ síra bẹ́ẹ̀ máa bọ́ sílẹ̀ látinú ọkọ̀ kan náà tó sì jẹ́ pé wọ́n ò bá ara wọn jiyàn, bẹ́ẹ̀ ni wọ́n ò sì bá ara wọn jà. +Ori awon alase naa wu gan-an nigba ti won ri i bi awon alejo yen se te le itoni ti won si fowosowopo pelu awon osise won, won so pe: “Inu wa dun pe won wa.” Orí àwọn aláṣẹ náà wú gan-an nígbà tí wọ́n rí i bí àwọn àlejò yẹn ṣe tẹ̀ lé ìtọ́ni tí wọ́n sì fọwọ́sowọ́pọ̀ pẹ̀lú àwọn òṣìṣẹ́ wọn, wọ́n sọ pé: “Inú wá dùn pé wọ́n wá.” +Ni August 16, 2019, awa Elerii Jehofa mu Iwe Mimo Kristian Lede Griki ni Itumo Aye Titun jade lede Kwanyama nibi apejo agbegbe to waye ni Ondangwa, lorile-ede Namibia. Ní August 16, 2019, àwa Ẹlẹ́rìí Jèhófà mú Ìwé Mímọ́ Kristian Lédè Griki ní Ìtumọ̀ Ayé Titun jáde lédè Kwanyama níbi àpéjọ agbègbè tó wáyé ní Ondangwa, lórílẹ̀-èdè Namibia. +Arakunrin Franco Dagostini, to je ara Igbimo Eka orile-ede South Africa lo mu Bibeli yii jade lojo akoko apejo naa ni gbongan to n je Ondangwa Trade Fair Hall. Arákùnrin Franco Dagostini, tó jẹ́ ara Ìgbìmọ̀ Ẹ̀ka orílẹ̀-èdè South Africa ló mú Bíbélì yìí jáde lọ́jọ́ àkọ́kọ́ àpéjọ náà ní gbọ̀ngàn tó ń jẹ́ Ondangwa Trade Fair Hall. +Okan lara awon atumo ede naa so pe: “Iwe Mimo Kristian Lede Griki ni Itumo Aye Titun yii maa rorun fawon eeyan lati ka, won a si loye awon oro inu e lona to se kedere. Ọ̀kan lára àwọn atúmọ̀ èdè náà sọ pé: “Ìwé Mímọ́ Kristian Lédè Griki ní Ìtumọ̀ Ayé Titun yìí máa rọrùn fáwọn èèyàn láti kà, wọ́n á sì lóye àwọn ọ̀rọ̀ inú ẹ̀ lọ́nà tó ṣe kedere. +Inu awon arakunrin ati arabinrin wa maa dun lati ri oruko Jehofa ni gbogbo ibi to ye ko wa.” Inú àwọn arákùnrin àti arábìnrin wa máa dùn láti rí orúkọ Jèhófà ní gbogbo ibi tó yẹ kó wà.” +Ni ipinle ti Eka ofiisi South Africa n boju to, nnkan bi ogorun-un marun-un o din mewaa (490) akede lo n so ede Kwanyama. Ní ìpínlẹ̀ tí Ẹ̀ka ọ́fíìsì South Africa ń bójú tó, nǹkan bí ọgọ́rùn-ún márùn-ún ó dín mẹ́wàá (490) akéde ló ń sọ èdè Kwanyama. +Won n waasu fun awon eeyan to feree to milionu kan ataabo to n so ede Kwanyama ni orile-ede Angola ati Namibia. Wọ́n ń wàásù fún àwọn èèyàn tó fẹ́rẹ̀ẹ́ tó mílíọ̀nù kan àtààbọ̀ tó ń sọ èdè Kwanyama ní orílẹ̀-èdè Àǹgólà àti Nàmíbíà. +A ti mu Bibeli Itumo Aye Tuntun jade lodindi tabi lapa kan ni ede merinlelogosan-an (184), meeedogbon (25) lara re si je odindi Bibeli ta a tun se latinu eda to jade lede Geesi lodun 2013. A ti mú Bíbélì Ìtumọ̀ Ayé Tuntun jáde lódindi tàbí lápá kan ní èdè mẹ́rìnlélọ́gọ́sàn-án (184), mẹ́ẹ̀ẹ́dọ́gbọ̀n (25) lára rẹ̀ sì jẹ́ odindi Bíbélì tá a tún ṣe látinú ẹ̀dà tó jáde lédè Gẹ̀ẹ́sì lọ́dún 2013. +Inu wa dun pe awon arakunrin ati arabinrin wa maa lo Bibeli yii lati so Oro Olorun fun opo eeyan lede Kwanyama.​—Ise 2:37. Inú wa dùn pé àwọn arákùnrin àti arábìnrin wa máa lo Bíbélì yìí láti sọ Ọ̀rọ̀ Ọlọ́run fún ọ̀pọ̀ èèyàn lédè Kwanyama.​—Ìṣe 2:37. +Ni September 6, 2019, a mu Bibeli Mimo ti Itumo Aye Tuntun jade ni ede Venda, Afrikaans ati Xhosa nibi apejo agbaye ta a se niluu Johannesburg lorile-ede South Africa, o si ju milionu merindinlogun (16) eeyan lo to n so awon ede yen. Ní September 6, 2019, a mú Bíbélì Mímọ́ ti Ìtumọ̀ Ayé Tuntun jáde ní èdè Venda, Afrikaans àti Xhosa níbi àpéjọ àgbáyé tá a ṣe nílùú Johannesburg lórílẹ̀-èdè South Africa, ó sì ju mílíọ̀nù mẹ́rìndínlógún (16) èèyàn lọ tó ń sọ àwọn èdè yẹn. +Arakunrin Anthony Morris, to je okan lara Igbimo Oludari lo kede fawon eeyan to to egberun merindinlogoji, ogorun-un mejo ati marundinlaaadorin (36,865) to kora jo si papa isere FNB pe a ti mu Bibeli naa jade. Arákùnrin Anthony Morris, tó jẹ́ ọ̀kan lára Ìgbìmọ̀ Olùdarí ló kéde fáwọn èèyàn tó tó ẹgbẹ̀rún mẹ́rìndínlógójì, ọgọ́rùn-ún mẹ́jọ àti márùndínláàádọ́rin (36,865) tó kóra jọ sí pápá ìṣeré FNB pé a ti mú Bíbélì náà jáde. +Awon eeyan to to egberun mokanlelaaadota ati igba o le mokandinlogbon (51,229) mii wo itoleseese naa bo se n lo lowo ni ibi mejo otooto ti won ta atagba eto naa si, titi kan orile-ede Lesotho, Namibia ati Saint Helena. Àwọn èèyàn tó tó ẹgbẹ̀rún mọ́kànléláàádọ́ta àti igba ó lé mọ́kàndínlọ́gbọ̀n (51,229) míì wo ìtòlẹ́sẹẹsẹ náà bó ṣe ń lọ lọ́wọ́ ní ibi mẹ́jọ ọ̀tọ̀ọ̀tọ̀ ti wọ́n ta àtagbà ètò náà sí, títí kan orílẹ̀-èdè Lesotho, Namibia àti Saint Helena. +Nigba ti atumo ede kan n soro lori ohun to sara oto ninu Bibeli naa, o so pe: “Inu wa dun gan-an pe a le ka Bibeli latokedele ni ede to woni lokan!” Atumo ede mii so pe: “Ni pataki julo, [Bibeli ta a sese mu jade yii] maa je ka le sun mo Jehofa tori pe leralera lo lo oruko Olorun.” Nígbà tí atúmọ̀ èdè kan ń sọ̀rọ̀ lórí ohun tó ṣàrà ọ̀tọ̀ nínú Bíbélì náà, ó sọ pé: “Inú wa dùn gan-an pé a lè ka Bíbélì látòkèdélẹ̀ ní èdè tó wọni lọ́kàn!” Atúmọ̀ èdè míì sọ pé: “Ní pàtàkì jùlọ, [Bíbélì tá a ṣẹ̀ṣẹ̀ mú jáde yìí] máa jẹ́ ká lè sún mọ́ Jèhófà torí pé léraléra ló lo orúkọ Ọlọ́run.” +Bibeli yii tun maa ran awon ara wa lowo nigba ti won ba n waasu. Okan lara awon to tumo ede Xhosa so pe: “Bibeli Itumo Aye Tuntun ta a tun se yii maa ran wa lowo ninu ise iwaasu. Bíbélì yìí tún máa ran àwọn ará wa lọ́wọ́ nígbà tí wọ́n bá ń wàásù. Ọ̀kan lára àwọn tó túmọ̀ èdè Xhosa sọ pé: “Bíbélì Ìtúmọ̀ Ayé Tuntun tá a tún ṣe yìí máa ràn wá lọ́wọ́ nínú iṣẹ́ ìwàásù. +Awon eeyan maa gbo ohun ti Bibeli fi koni lona to se kedere laisi pe a sese n salaye itumo oro kookan.” Àwọn èèyàn máa gbọ́ ohun tí Bíbélì fi kọ́ni lọ́nà tó ṣe kedere láìsì pé à ṣẹ̀ṣẹ̀ ń ṣàlàyé ìtumọ̀ ọ̀rọ̀ kọ̀ọ̀kan.” +Okan lara awon atumo ede Afrikaans fi kun un pe: “Ni bayii, o ti see se lati ka Bibeli ko si ye e yekeyeke.” Ọ̀kan lára àwọn atúmọ̀ èdè Afrikaans fi kún un pé: “Ní báyìí, ó ti ṣeé ṣe láti ka Bíbélì kó sì yé ẹ yékéyéké.” +Inu wa dun pe awon ara wa ni Bibeli to rorun-un ka, taa si je ki won sun mo Olorun wa.​—Jemiisi 4:8. Inú wa dùn pé àwọn ara wa ní Bíbélì tó rọrùn-ún ka, táá sì jẹ́ kí wọ́n sún mọ́ Ọlọ́run wa.​—Jémíìsì 4:8. +Ojo to rinle gan-an ro lowo ipari osu April 2019 lawon ibi to kangun si ila oorun orile-ede South Africa. Òjò tó rinlẹ̀ gan-an rọ̀ lọ́wọ́ ìparí oṣù April 2019 láwọn ibi tó kángun sí ìlà oòrùn orílẹ̀-èdè South Africa. +Ojo arooroda naa fa omiyale ati abata lawon ibi kan ni ilu Durban ati ni agbegbe KwaZulu-Natal. Òjò àrọ̀ọ̀rọ̀dá náà fa omíyalé àti àbàtà láwọn ibì kan ní ìlú Durban àti ní agbègbè KwaZulu-Natal. +Iroyin fi han pe o kere tan, aadorin (70) eeyan lo ku. Ìròyìn fi hàn pé ó kéré tán, àádọ́rin (70) èèyàn ló kú. +Eka ofiisi wa ni South Africa so pe ko si ikankan lara awon ara wa to ku tabi to fara pa ninu isele naa. Ẹ̀ka ọ́fíìsì wa ní South Africa sọ pé kò sí ìkankan lára àwọn ará wa tó kú tàbí tó fara pa nínú ìṣẹ̀lẹ̀ náà. +Amo, o kere tan, ile awon idile mokandinlogun (19) ni omiyale ati abata naa ba je. Àmọ́, ó kéré tán, ilé àwọn ìdílé mọ́kàndínlógún (19) ni omíyalé àti àbàtà náà bà jẹ́. +Omiyale naa tun ba Gbongan Ijoba meta je o kere tan. Omíyalé náà tún ba Gbọ̀ngàn Ìjọba mẹ́ta jẹ́ ó kéré tán. +Igbimo To N Seto Iranwo Nigba Ajalu ti seto awon ara to yonda ara won lati sise pelu Eka To N Yaworan Ile To si N Ko O ki won le sewadii bi ile kookan se ba je to. Ìgbìmọ̀ Tó Ń Ṣètò Ìrànwọ́ Nígbà Àjálù ti ṣètò àwọn ará tó yọ̀ǹda ara wọn láti ṣiṣẹ́ pẹ̀lú Ẹ̀ka Tó Ń Yàwòrán Ilé Tó sì Ń Kọ́ Ọ kí wọ́n lè ṣèwádìí bí ilé kọ̀ọ̀kan ṣe bà jẹ́ tó. +Lawon ibi ti emi awon ara ti wa ninu ewu, won seto lati ko won lo sibomii. Láwọn ibi tí ẹ̀mí àwọn ará ti wà nínú ewu, wọ́n ṣètò láti kó wọn lọ síbòmíì. +O da wa loju pe Jehofa o ni yee ran awon ara wa ni South Africa lowo bi won se n koju isoro to le gan-an yii.—Saamu 34:19. Ó dá wa lójú pé Jèhófà ò ní yéé ran àwọn ará wa ní South Africa lọ́wọ́ bí wọ́n ṣe ń kojú ìṣòro tó le gan-an yìí.—Sáàmù 34:19. +Ojo arooroda to waye lorile-ede Togo ni asiko ojo odun 2019 fa akunya omi ni ibi pupo lawon igberiko ilu Lome, lorile-ede Togo. Òjò àrọ̀ọ̀rọ̀dá tó wáyé lórílẹ̀-èdè Tógò ní àsìkò òjò ọdún 2019 fa àkúnya omi ní ibi púpọ̀ láwọn ìgbèríko ìlú Lome, lórílẹ̀-èdè Tógò. +Awon akede ogorun-un meji o le metadinlogota (257) to wa ni ijo meje otooto lo fara gba ninu isele naa. Àwọn akéde ọgọ́rùn-ún méjì ó lé mẹ́tàdínlọ́gọ́ta (257) tó wà ní ìjọ méje ọ̀tọ̀ọ̀tọ̀ ló fara gbá nínú ìṣẹ̀lẹ̀ náà. +Eka ofiisi to n boju to orile-ede naa ti n pese iranwo fun awon akede yii. Ẹ̀ka ọ́fíìsì tó ń bójú tó orílẹ̀-èdè náà ti ń pèsè ìrànwọ́ fún àwọn akéde yìí. +Lawon ibi kan ti akunya omi naa ti sele, omi naa fee mu eeyan de ibadi, eyi mu ko pondandan ki awon ara to je mokanlelaaadota (51) sa kuro nile. Láwọn ibì kan tí àkúnya omi náà ti ṣẹlẹ̀, omi náà fẹ́ẹ̀ mu èèyàn dé ìbàdí, èyí mú kó pọndandan kí àwọn ará tó jẹ́ mọ́kànléláàádọ́ta (51) sá kúrò nílé. +Awon akede to wa nitosi ti gba awon ara yii sile, won si n boju to won. Àwọn akéde tó wà nítòsí ti gba àwọn ará yìí sílé, wọ́n sì ń bójú tó wọn. +Agbara ojo ti ba die lara awon omi to see lo ni agbegbe yen je. Àgbàrá òjò ti ba díẹ̀ lára àwọn omi tó ṣeé lò ní agbègbè yẹn jẹ́. +Igbimo Eka Benin to n boju to ise wa ni Togo ti seto pe ki alaboojuto ayika atawon alagba pin awon nnkan tawon ara wa le lo fun won. Ìgbìmọ̀ Ẹ̀ka Benin tó ń bójú tó iṣẹ́ wa ní Tógò ti ṣètò pé kí alábòójútó àyíká àtàwọn alàgbà pín àwọn nǹkan táwọn ará wa lè lò fún wọn. +Lara e ni oogun to n pa kokoro inu omi, kemika apakokoro ati kemika ti won fi n so aso di funfun ti won n pe ni bleach. Lára ẹ̀ ni oògùn tó ń pa kòkòrò inú omi, kẹ́míkà apakòkòrò àti kẹ́míkà tí wọ́n fi ń sọ aṣọ di funfun tí wọ́n ń pè ní bleach. +A gbadura pe ki Jehofa bu kun awon ara wa ni Togo bi won se n fi ife ifara-eni-rubo han sira won.—Johanu 13:34, 35. A gbàdúrà pé kí Jèhófà bù kún àwọn ará wa ní Tógò bí wọ́n ṣe ń fi ìfẹ́ ìfara-ẹni-rúbọ hàn síra wọn.—Jòhánù 13:34, 35. +Ni March 17, 2019, Arakunrin Kenneth Cook to je ara Igbimo Oludari mu Bibeli Itumo Aye Tuntun ta a tun se jade lede Shona nibi akanse ipade kan ti won se ni Gbongan Apejo Harare lorile-ede Sinbabuwe. Ní March 17, 2019, Arákùnrin Kenneth Cook tó jẹ́ ara Ìgbìmọ̀ Olùdarí mú Bíbélì Ìtumọ̀ Ayé Tuntun tá a tún ṣe jáde lédè Shona níbi àkànṣe ìpàdé kan tí wọ́n ṣe ní Gbọ̀ngàn Àpéjọ Harare lórílẹ̀-èdè Sìǹbábúwè. +Odun meta seyin ni ise itumo Bibeli ta a mu jade yii bere. Ọdún mẹ́ta sẹ́yìn ni iṣẹ́ ìtúmọ̀ Bíbélì tá a mú jáde yìí bẹ̀rẹ̀. +Nnkan bi egberun meji aabo (2,500) awon ara lo wa si Gbongan Apejo naa fun akanse ipade yii. Nǹkan bí ẹgbẹ̀rún méjì ààbọ̀ (2,500) àwọn ará ló wá sí Gbọ̀ngàn Àpéjọ náà fún àkànṣe ìpàdé yìí. +A ta atagba re si ogorun meta o din marun-un (295) Gbongan Ijoba ati Gbongan Apejo merin, iye awon to si wa sibe to egberun metalelogoji (43,000). A ta àtagbà rẹ̀ sí ọgọ́rùn mẹ́ta ó dín márùn-ún (295) Gbọ̀ngàn Ìjọba àti Gbọ̀ngàn Àpéjọ mẹ́rin, iye àwọn tó sì wá síbẹ̀ tó ẹgbẹ̀rún mẹ́tàlélógójì (43,000). +Arakunrin kan so pe: “O wu mi ki n ti maa lo Bibeli ta a tun se naa lode eri. Arákùnrin kan sọ pé: “Ó wù mí kí n ti máa lo Bíbélì tá a tún ṣe náà lóde ẹ̀rí. +Oro re rorun, o si dun moni, eyi kii je keeyan fe gbe e sile to ba n ka a. Ọ̀rọ̀ rẹ̀ rọrùn, ó sì dùn mọ́ni, èyí kìí jẹ́ kéèyàn fẹ́ gbé e sílẹ̀ tó bá ń kà á. +Ope ni fun Jehofa tori ebun yii.” Ọpẹ́ ni fún Jèhófà torí ẹ̀bùn yìí.” +Bibeli ta a tun se yii maa wulo gan-an fun egberun mejidinlogoji (38,000) awon ara to n so ede Shona. Bíbélì tá a tún ṣe yìí máa wúlò gan-an fún ẹgbẹ̀rún méjìdínlógójì (38,000) àwọn ará tó ń sọ èdè Shona. +Ta a ba pin milionu mesan-an (9,000,000) eeyan to n gbe ni Sinbabuwe sona mewaa, awon to n so ede Shona to nnkan bi ida mejo, tori naa Bibeli yii maa mu ko rorun fawon ara lati waasu. Tá a bá pín mílíọ̀nù mẹ́sàn-án (9,000,000) èèyàn tó ń gbé ní Sìǹbábúwè sọ́nà mẹ́wàá, àwọn tó ń sọ èdè Shona tó nǹkan bí ìdá mẹ́jọ, torí náà Bíbélì yìí máa mú kó rọrùn fáwọn ará láti wàásù. +Bibeli kookan ta a n mu jade n fi eri han pe Jehofa n bu kun ise itumo ta a n se kari aye. Bíbélì kọ̀ọ̀kan tá à ń mú jáde ń fi ẹ̀rí hàn pé Jèhófà ń bù kún iṣẹ́ ìtumọ̀ tá à ń ṣe kárí ayé. +Inu wa dun pe Oro Olorun ti n wa lorisirisi ede abinibi ki awon pupo si i le ri i ka.—Ise 2:8. Inú wa dùn pé Ọ̀rọ̀ Ọlọ́run ti ń wà lóríṣiríṣi èdè àbínibí kí àwọn púpọ̀ sí i lè rí i kà.—Ìṣe 2:8. +Losu August 2018, ise ikole bere lori eka ofiisi wa tuntun to wa ni ilu Buenos Aires, lorile-ede Ajentina. Lóṣù August 2018, iṣẹ́ ìkọ́lẹ́ bẹ̀rẹ̀ lórí ẹ̀ka ọ́fíìsì wa tuntun tó wà ní ìlú Buenos Aires, lórílẹ̀-èdè Ajẹntínà. +Ile tuntun yii maa ni aye ibi ise merindinlogoje (136) ati ile gbigbe meji to ni yara mejindinlogorun-un (98). Ilé tuntun yìí máa ní àyè ibi iṣẹ́ mẹ́rìndínlógóje (136) àti ilé gbígbé méjì tó ní yàrá méjìndínlọ́gọ́rùn-ún (98). +Ile yii yato sawon ile to wa kaakiri ti a n lo fun eka ofiisi lowolowo bayii tori pe ibi kan naa ni ile tuntun yii wa, eyi maa mu ki ise ya, ko si tubo rorun. Ilé yìì yàtò sáwọn ilé tó wà káàkiri tí à ń lò fún ẹ̀ka ọ́fíìsì lọ́wọ́lọ́wọ́ báyìí torí pé ibì kan náà ni ilé tuntun yìí wà, èyí máa mú kí iṣẹ́ yá, kó sì túbọ̀ rọrùn. +Ninu awon foto to wa nisale yii, e maa ri bi ise naa se lo si nigba ti won bere re. Nínú àwọn fọ́tò tó wà nísàlẹ̀ yìí, ẹ máa rí bí iṣẹ́ náà ṣe lọ sí nígbà tí wọ́n bẹ̀rẹ̀ rẹ̀. +Ile naa fe to 91,758 ese bata, eyin ode ilu Buenos Aires, to je olu ilu Ajentina lo si wa. Ilẹ̀ náà fẹ̀ tó 91,758 ẹsẹ̀ bàtà, ẹ̀yìn òde ìlú Buenos Aires, tó jẹ́ olú ìlú Ajẹntínà ló sì wà. +Ni October 6 si 18, 2018, awon ara wa waasu lakanse lawon ibi tero po si nigba Ere Idaraya Olinpiiki Odun 2018 to waye ni ilu Buenos Aires, lorile-ede Ajentina. Ní October 6 sí 18, 2018, àwọn ará wa wàásù lákànṣe láwọn ibi térò pọ̀ sí nígbà Eré Ìdárayá Òlíńpíìkì Ọdún 2018 tó wáyé ní ìlú Buenos Aires, lórílẹ̀-èdè Ajẹntínà. +Awon elere idaraya lati erekusu Saint Kitts ati Nevis wa sibi ate naa. Àwọn eléré ìdárayá láti erékùṣù Saint Kitts àti Nevis wá síbi àtẹ náà. +Ogoroorun itejade lawon eeyan n gba lojoojumo lasiko iwaasu akanse naa. Ọgọ́rọ̀ọ̀rún ìtẹ̀jáde làwọn èèyàn ń gbà lójoojúmọ́ lásìkò ìwàásù àkànṣe náà. +Awon to kopa ninu ere idaraya to wa fawon odo naa le ni egberun merin (4,000), won wa lati igba o le mefa (206) orile-ede, awon eeyan gba pe ere idaraya yii lo tobi ju lo laye, tori orisirisi ere idaraya to wa fawon odo ti ojo ori won wa laaarin odun meeedogun (15) si mejidinlogun (18) ni won se nibe. Àwọn tó kópa nínú eré ìdárayá tó wà fáwọn ọ̀dọ́ náà lé ní ẹgbẹ̀rún mẹ́rin (4,000), wọ́n wá láti igba ó lé mẹ́fà (206) orílẹ̀-èdè, àwọn èèyàn gbà pé eré ìdárayá yìí ló tóbi jù lọ láyé, torí oríṣiríṣi eré ìdárayá tó wà fáwọn ọ̀dọ́ tí ọjọ́ orí wọn wà láàárín ọdún mẹ́ẹ̀ẹ́dógún (15) sí méjìdínlógún (18) ni wọ́n ṣe níbẹ̀. +Ki opo awon elere idaraya atawon alejo to wa lati orisirisi ile yii le gbo nipa eko Bibeli, o ju egberun mefa o le ogorun-un merin (6,400) Elerii Jehofa to kopa ninu iwaasu naa. Kí ọ̀pọ̀ àwọn eléré ìdárayá àtàwọn àlejò tó wá láti oríṣiríṣi ilẹ̀ yìí lè gbọ́ nípa ẹ̀kọ́ Bíbélì, ó ju ẹgbẹ̀rún mẹ́fà ó lé ọgọ́rùn-ún mẹ́rin (6,400) Ẹlẹ́rìí Jèhófà tó kópa nínú ìwàásù náà. +Awon ara wa lo ogorun-un meta o le aadorun-un (390) ate iwe ni nnkan bi ibi ogorun-un (100) otooto. Àwọn ará wa lo ọgọ́rùn-ún mẹ́ta ó lé àádọ́rùn-ún (390) àtẹ ìwé ní nǹkan bí ibi ọgọ́rùn-ún (100) ọ̀tọ̀ọ̀tọ̀. +Tori pe awon odo ni ere idaraya naa wa fun, awon ara lo iwe Awon Ibeere Ti Awon Odo N Beere​—Awon Idahun Ti O Gbese apa mejeeji ati iwe pelebe Idahun Awon Ibeere 10 Tawon Odo N Beere. Torí pé àwọn ọ̀dọ́ ni eré ìdárayá náà wà fún, àwọn ará lo ìwé Awọn Ìbéèrè Tí Awọn Ọ̀dọ́ Ń Béèrè​—Awọn Ìdáhùn Tí Ó Gbéṣẹ́ apá méjèèjì àti ìwé pẹlẹbẹ Ìdáhùn Àwọn Ìbéèrè 10 Táwọn Ọ̀dọ́ Ń Béèrè. +Awon iwe naa wa nibe lorisirisi ede, iru bii Larubawa, Chinese, Geesi, Faranse, German, Korean, Potogi, Russian, Sipaniisi ati Ede Awon Aditi Lona ti Ajentina. Nnkan bi ogorun-un meje o le aadorun-un (790) itejade lawon eeyan n gba lojoojumo lasiko ere idaraya naa. Àwọn ìwé náà wà níbẹ̀ lóríṣiríṣi èdè, irú bíi Lárúbáwá, Chinese, Gẹ̀ẹ́sì, Faransé, German, Korean, Potogí, Russian, Sípáníìṣì àti Èdè Àwọn Adití Lọ́nà ti Ajẹntínà. Nǹkan bí ọgọ́rùn-ún méje ó lé àádọ́rùn-ún (790) ìtẹ̀jáde làwọn èèyàn ń gbà lójoojúmọ́ lásìkò eré ìdárayá náà. +Inu awon ara to kopa ninu ise iwaasu naa dun gan-an lati so ireti to wa ninu Bibeli fun tomode tagba.—Saamu 110:3. Inú àwọn ará tó kópa nínú iṣẹ́ ìwàásù náà dùn gan-an láti sọ ìrètí tó wà nínú Bíbélì fún tọmọdé tàgbà.—Sáàmù 110:3. +Orile-ede Argentina ni won bi Arabinrin Cecilia Alvarez si. Orílẹ̀-èdè Argentina ni wọ́n bí Arábìnrin Cecilia Alvarez sí. +O si ti koju opo isoro ailera to le gan-an. Ó sì ti kojú ọ̀pọ̀ ìṣòro àìlera tó le gan-an. +Ko ju omo ojo merindinlogun (16) lo nigba to se ise abe akoko. Ni May 18, 1994, awon dokita ni orile-ede Argentina sise abe lati satunse si aleebu kan to wa lori opa eyin ati awo fele to bo egungun eyin re. Kò ju ọmọ ọjọ́ mẹ́rìndínlógún (16) lọ nígbà tó ṣe iṣẹ́ abẹ àkọ́kọ́. Ní May 18, 1994, àwọn dókítà ní orílẹ̀-èdè Argentina ṣiṣẹ́ abẹ láti ṣàtúnṣe sí àléébù kan tó wà lórí ọ̀pá ẹ̀yìn àti awọ fẹ́lẹ́ tó bo egungun ẹ̀yìn rẹ̀. +Ni bayii, Cecilia ti pe eni odun meeedogbon (25), o ti se ise abe metalelogoji (43), opo ninu re lo si je nigba to wa lomode. Ní báyìí, Cecilia ti pé ẹni ọdún mẹ́ẹ̀ẹ́dọ́gbọ̀n (25), ó ti ṣe iṣẹ́ abẹ mẹ́tàlélógójì (43), ọ̀pọ̀ nínú rẹ̀ ló sì jẹ́ nígbà tó wà lọ́mọdé. +O tie se ise abe kan laipe yii nibi ti won ti satunse egungun ibadi apa osi re. Ó tiẹ̀ ṣe iṣẹ́ abẹ kan láìpẹ́ yìí níbi tí wọ́n ti ṣàtúnṣe egungun ìbàdí apá òsì rẹ̀. +Bii tawon ise abe mii to ti se tele, won se eyi naa laseyori lai fa eje si i lara. Bíi tàwọn iṣẹ́ abẹ míì tó ti ṣe tẹ́lẹ̀, wọ́n ṣe èyí náà láṣeyọrí láì fa ẹ̀jẹ̀ sí i lára. +1999: Cecilia nigba to wa lomo odun marun-un ni ile iwosan awon omode, iyen Juan P. Garrahan Children’s Hospital 1999: Cecilia nígbà tó wà lọ́mọ ọdún márùn-ún ní ilé ìwòsàn àwọn ọmọdé, ìyẹn Juan P. Garrahan Children’s Hospital +Cecilia so pe: “Opo ise abe ti mo ti se seyin atawon itoju ti mo ti gba tan mi lokun gan-an.” Cecilia sọ pé: “Ọ̀pọ̀ iṣẹ́ abẹ tí mo ti ṣe sẹ́yìn àtàwọn ìtọ́jú tí mo ti gbà tán mi lókun gan-an.” +Amo, okan e bale, o si gbara le Jehofa. Àmọ́, ọkàn ẹ̀ balẹ̀, ó sì gbára lé Jèhófà. +Pelu iranlowo awon obi re, o n sapa lati se awon ohun ti awon dokita ba so pe ko se. Pẹ̀lú ìrànlọ́wọ́ àwọn òbí rẹ̀, ó ń sapá láti ṣe àwọn ohun tí àwọn dókítà bá sọ pé kó ṣe. +Cecilia so pe: “Ohun kan ti mo maa n fowo pataki mu ni pe, mo maa n mura sile fun ise abe. Cecilia sọ pé: “Ohun kan tí mo máa ń fọwọ́ pàtàkì mú ni pé, mó máa ń múra sílẹ̀ fún iṣẹ́ abẹ. +Iyen gba pe ki n lo awon oogun eje, ki n si je awon ounje ti a mu ki seeli pupa inu eje po si i.” Ìyẹn gba pé kí n lo àwọn oògùn ẹ̀jẹ̀, kí n sì jẹ àwọn oúnjẹ tí á mú kí sẹ́ẹ̀lì pupa inú ẹ̀jẹ̀ pọ̀ sí i.” +Nigba ti Cecilia n soro nipa bi awon onimo isegun se ran an lowo lati odun yii wa, o so pe: “Mo moyi ise won gan-an, ki i se tori pe won gba emi mi la nikan, sugbon tori pe won tun fi owo han fun ipinnu mi lati ma se gba eje.” Nígbà tí Cecilia ń sọ̀rọ̀ nípa bí àwọn onímọ̀ ìṣègùn ṣe ràn án lọ́wọ́ láti ọdún yìí wá, ó sọ pé: “Mo mọyì iṣẹ́ wọn gan-an, kì í ṣe torí pé wọn gba ẹ̀mí mi là nìkan, ṣùgbọ́n torí pé wọn tún fi ọ̀wọ̀ hàn fún ìpinnu mi láti má ṣe gba ẹ̀jẹ̀.” +Dokita Ernesto Bersusky, eni to ti feyin ti lenu ise isegun egungun eyin to labuku Dókítà Ernesto Bersusky, ẹni tó ti fẹ̀yìn tì lẹ́nu iṣẹ́ ìṣègùn egungun ẹ̀yìn tó lábùkù +Awon onimo isegun to toju Cecilia bowo fun oun atawon ara to ran an lowo. Àwọn onímọ̀ ìṣègùn tó tọ́jú Cecilia bọ̀wọ̀ fún òun àtàwọn ará tó ràn án lọ́wọ́. +Dokita Ernesto Bersusky, to ti figba kan ri je olori awon to n toju egungun eyin ni ile iwosan awon omode to n je Juan P. Garrahan Children’s Hospital niluu Buenos Aires, to ti sise abe egungun eyin fun Cecilia lopo igba so pe: “Ko sigba ti mo fe sise abe fun Cecilia, ti ki i wu mi lori lati ri bo se fowo pataki mu ipinnu re ati bo se maa n salaye igbagbo re lai fikan pe meji. Dókítà Ernesto Bersusky, tó ti fìgbà kan rí jẹ́ olórí àwọn tó ń tọ́jú egungun ẹ̀yìn ní ilé ìwòsàn àwọn ọmọdé tó ń jẹ́ Juan P. Garrahan Children’s Hospital nílùú Buenos Aires, tó ti ṣiṣẹ́ abẹ egungun ẹ̀yìn fún Cecilia lọ́pọ̀ ìgbà sọ pé: “Kò sígbà tí mo fẹ́ ṣiṣẹ́ abẹ fún Cecilia, tí kì í wú mi lórí láti rí bó ṣe fọwọ́ pàtàkì mú ìpinnu rẹ̀ àti bó ṣe máa ń ṣàlàyé ìgbàgbọ́ rẹ̀ láì fìkan pe méjì. +Mo ti ba a soro laimoye igba, ti maa si salaye awon ohun ti mo fe se, iyen nikan ko, maa tun fi i lokan bale pe a o ni faje si i lara.” Mo ti bá a sọ̀rọ̀ láìmọye ìgbà, tí màá sì ṣàlàyé àwọn ohun tí mo fẹ́ ṣe, ìyẹn nìkan kọ́, máà tún fi í lọ́kàn balẹ̀ pé a ò ní fàjẹ̀ sí i lára.” +Dokita Susana Ciruzzi, agbejoro ati onimo nipa ilana iwa hihu nile iwosan Dókítà Susana Ciruzzi, agbẹjọ́rò àti onímọ̀ nípa ìlànà ìwà híhù nílé ìwòsàn +Dokita Susana Ciruzzi, to je agbejoro ati okan lara igbimo to n ri si iwa to ye kawon onisegun maa hu ni ile iwosan omode to n je Juan P. Garrahan Children’s Hospital so pe: “Ifowosowopo to wa laaarin awon Elerii Jehofa atawon onimo isegun ki i se kekere. Dókítà Susana Ciruzzi, tó jẹ́ agbẹjọ́rò àti ọkàn lára ìgbìmọ̀ tó ń rí sí ìwà tó yẹ káwọn oníṣègùn máà hù ní ilé ìwòsàn ọmọdé tó ń jẹ́ Juan P. Garrahan Children’s Hospital sọ pé: “Ìfọwọ́sowọ́pọ̀ tó wà láàárín àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà àtàwọn onímọ̀ ìṣègùn kì í ṣe kékeré. +A ti sise po pelu awon Elerii Jehofa, a si ti fi ara wa jin lati yi ero, ogbon ati imo ijinle pa da, nipa bee, eyi ti je ka sawari awon itoju mii teeyan le yan dipo fifa eje sini lara.” A ti ṣiṣẹ́ pọ̀ pẹ̀lú àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà, a sì ti fi ara wa jìn láti yí èrò, ọgbọ́n àti ìmọ̀ ìjìnlẹ̀ pa dà, nípa bẹ́ẹ̀, èyí ti jẹ́ ká ṣàwárí àwọn ìtọ́jú míì téèyàn lè yàn dípò fífa ẹ̀jẹ̀ síni lára.” +Gege bi Cecilia se so, lafikun si bawon akosemose onimo isegun se sapa ribiribi, o tun gboriyin fun bi awon onigbagbo elegbe re se duro ti i gba-gba-gba, o so pe: “Mi o mo bi mi o ba se dupe fun ise takuntakun ti Igbimo Alarina Ile Iwosan (HLC) ati Egbe To N Be Awon Alaisan Wo se. Gẹ́gẹ́ bí Cecilia ṣe sọ, láfikún sí báwọn akọ́ṣẹ́mọṣẹ́ onímọ̀ ìṣègùn ṣe sapá ribiribi, ó tún gbóríyìn fún bí àwọn onígbàgbọ́ ẹlẹgbẹ́ rẹ̀ ṣe dúró tì í gbá-gbá-gbá, ó sọ pé: “Mi ò mọ bí mi ò bá ṣe dúpẹ́ fún iṣẹ́ takuntakun tí Ìgbìmọ̀ Alárinà Ilé Ìwòsàn (HLC) àti Ẹgbẹ́ Tó Ń Bẹ Àwọn Aláìsàn Wò ṣe. +Laika pe awon arakunrin yii ni idile tiwon atawon nnkan mii ti won n boju to si, sibe won lo okun ati akoko won, tori ko sigba ta a nilo won ti won so pe o su awon ri, mo moyi won gan-an.” Láìka pé àwọn arákùnrin yìí ní ìdílé tiwọn àtàwọn nǹkan míì tí wọ́n ń bójú tó sí, síbẹ̀ wọ́n ló okun àti àkókò wọn, torí kò sígbà tá a nílò wọn tí wọ́n sọ pé ó sú àwọn rí, mo mọyì wọn gan-an.” +Bo tie je pe, gbogbo igba ni ara maa n ro Cecilia to si je pe ori keke aro lo maa n wa nigba gbogbo, o ti pe eni odun meeedogbon (25) bayii sibe o gba pe ola n bo wa daa, ko si ro ara re pin. Koda, o tie so pe: “Mo mo pe awon ohun to sele si mi yii ti tubo so mi di eni otun, o si ti je ki n le maa gbe awon animo Kristeni yo.” Bó tiẹ̀ jẹ́ pé, gbogbo ìgbà ni ara máa ń ro Cecilia tó sì jẹ́ pé orí kẹ̀kẹ́ arọ ló máa ń wà nígbà gbogbo, ó ti pé ẹni ọdún mẹ́ẹ̀ẹ́dọ́gbọ̀n (25) báyìí síbẹ̀ ó gbà pé ọ̀la ń bọ̀ wá d��a, kò sì ro ara rẹ̀ pin. Kódà, ó tiẹ̀ sọ pé: “Mo mọ̀ pé àwọn ohun tó ṣẹlẹ̀ sí mi yìí ti túbọ̀ sọ mí di ẹni ọ̀tún, ó sì ti jẹ́ kí n lè máa gbé àwọn ànímọ́ Kristẹni yọ.” +July 2019: Cecilia wa lode eri pelu asaaju ona elegbe re July 2019: Cecilia wà lóde ẹ̀rí pẹ̀lú aṣáájú ọ̀nà ẹlẹgbẹ́ rẹ̀ +Cecilia tun so pe: “Leyin okan lara awon ise abe ti mo se, okan lara Igbimo Alarina Ile Iwosan be mi wo, o si toka si Owe 10:22 to so pe: ‘Ibukun Jehofa lo n soni di oloro, ki i si i fi irora [to maa wa titi lae] kun un.’ Cecilia tún sọ pé: “Lẹ́yìn ọ̀kan lára àwọn iṣẹ́ abẹ tí mo ṣe, ọkàn lára Ìgbìmọ̀ Alárinà Ilé Ìwòsàn bẹ̀ mí wò, ó sì tọ́ka sí Òwe 10:22 tó sọ pé: ‘Ìbùkún Jèhófà ló ń sọni di ọlọ́rọ̀, kì í sì í fi ìrora [tó máa wà títí láé] kún un.’ +Ko sigba ti mi o ki i ranti awon oro yii.” Kò sígbà tí mi ò kì í rántí àwọn ọ̀rọ̀ yìí.” +Ni May 1, 2019, Arabinrin Cecilia ri ibukun ara oto kan gba nigba ti eto Olorun fowo si i pe ko di asaaju-ona deedee. Ní May 1, 2019, Arábìnrin Cecilia rí ìbùkún àrà ọ̀tọ̀ kan gbà nígbà tí ètò Ọlọ́run fọwọ́ sí i pé kó di aṣáájú-ọ̀nà déédéé. +O han kedere pe, Jehofa ti tu arabinrin wa owon yii ninu, o si tun fun un lokun. Ó hàn kedere pé, Jèhófà ti tu arábìnrin wa ọ̀wọ́n yìí nínú, ó sì tún fún un lókun. +Nipa bee, oun naa n fi tayotayo soro itunu to wa ninu Oro Olorun fun awon elomii. Nípa bẹ́ẹ̀, òun náà ń fi tayọ̀tayọ̀ sọ̀rọ̀ ìtùnú tó wà nínú Ọ̀rọ̀ Ọlọ́run fún àwọn ẹlòmíì. +A nigbagbo pe bi Jehofa se tu Cecilia ninu, bee naa laa maa tu gbogbo wa ninu laika oniruuru iponju to le de ba wa si.​—2 Korinti 1:4. A nígbàgbọ́ pé bí Jèhófà ṣe tú Cecilia nínú, bẹ́ẹ̀ náà láá máa tu gbogbo wa nínú láìka onírúurú ìpọ́njú tó lè dé bá wa sí.​—2 Kọ́ríńtì 1:4. +Ile to ya ni ilu La Paz lorile-ede Bolivia ba nnkan je gan-an lagbegbe San Jorge Kantutani ni April 30, 2019. Ilẹ̀ tó ya ní ìlú La Paz lórílẹ̀-èdè Bolivia ba nǹkan jẹ́ gan-an lágbègbè San Jorge Kantutani ní April 30, 2019. +Opolopo eeyan lo ni lati kuro nibi ti won n gbe. Ọ̀pọ̀lọpọ̀ èèyàn ló ní láti kúrò níbi tí wọ́n ń gbé. +Bo tie je pe ko si ikankan lara awon ara wa ti ajalu yii pa tabi to se lese, eka ofiisi wa ni Bolivia so pe o ba ile meji to je tawon ara wa je patapata. Bó tiẹ̀ jẹ́ pé kò sí ìkankan lára àwọn ará wa tí àjálù yìí pa tàbí tó ṣe léṣe, ẹ̀ka ọ́fíìsì wa ní Bolivia sọ pé ó ba ilé méjì tó jẹ́ tàwọn ará wa jẹ́ pátápátá. +Bakan naa, idile mokanla (11) awon ara wa lo n gbe lagbegbe toro yii ti sele, amo ko fi bee si nnkan kan to se awon ile won. Bákan náà, ìdílé mọ́kànlá (11) àwọn ará wa ló ń gbé lágbègbè tọ́rọ̀ yìí ti ṣẹlẹ̀, àmọ́ kò fi bẹ́ẹ̀ sí nǹkan kan tó ṣe àwọn ilé wọn. +Eka ofiisi seto Igbimo To N Seto Iranwo Nigba Ajalu, igbimo yii pelu awon alaboojuto ayika atawon alagba to wa lagbegbe naa n fawon ara nisiiri, won si n pese awon ohun ti won nilo. Ẹ̀ka ọ́fíìsì ṣètò Ìgbìmọ̀ Tó Ń Ṣètò Ìrànwọ́ Nígbà Àjálù, ìgbìmọ̀ yìí pẹ̀lú àwọn alábòójútó àyíká àtàwọn alàgbà tó wà lágbègbè náà ń fáwọn ará níṣìírí, wọ́n sì ń pèsè àwọn ohun tí wọ́n nílò. +Awon ara to wa lagbegbe yii wa lojufo gan-an, tori o see se ki ile tun ya nibe ti ojo mii ba ro. Àwọn ará tó wà lágbègbè yìí wà lójúfò gan-an, torí ó ṣeé ṣe kí ilẹ̀ tún ya níbẹ̀ tí òjò míì bá rọ̀. +A dupe pe awon ara wa o fara pa, won si ti n ri iranlowo ti won nilo.—Galatia 6:10. A dúpẹ́ pé àwọn ará wa ò fara pa, wọ́n sì ti ń rí ìrànlọ́wọ́ tí wọ́n nílò.—Gálátíà 6:10. +Deeti: July 12 si 14, 2019 Déètì: July 12 sí 14, 2019 +Ibi Ta A Ti Se E: Sao Paulo Expo ni Sao Paulo, Brazil Ibi Tá A Ti Ṣe É: São Paulo Expo ní São Paulo, Brazil +Ede: Ede Aditi ti Brazil, Geesi, Faranse, Italian, Potogi, Sipaniisi Èdè: Èdè Adití ti Brazil, Gẹ̀ẹ́sì, Faransé, Italian, Potogí, Sípáníìṣì +Awon To Wa: 36,624 Àwọn Tó Wá: 36,624 +Awon To Seribomi: 291 Àwọn Tó Ṣèrìbọmi: 291 +Awon To Wa Lati Ile Okeere: 7,000 Àwọn Tó Wá Láti Ìlẹ̀ Òkèèrè: 7,000 +Awon Eka Ofiisi To Wa: Angola, Ajentina, Belgium, Czech-Slovak, Faranse, Itali, Mosanbiiki, Potuga, Scandinavia, Suriname, Trinidad and Tobago, Amerika, Fenesuela Áwọn Ẹ̀ka Ọ́fíísì Tó Wá: Àǹgólà, Ajẹntínà, Belgium, Czech-Slovak, Faransé, Ítálì, Mòsáńbíìkì, Pọ́túgà, Scandinavia, Suriname, Trinidad and Tobago, Amẹ́ríkà, Fẹnẹsúélà +Iriri: Maria Luiza Goncalves lo maa n seto bi won se n bawon to n wa si ogba eranko to wa ni Sao Paulo Zoo soro, nigba to n ki awon to wa si apejo kaabo, o ni: “Opo awon to n wa se nnkan nibi ni mo ti ba pade. Ìrírí: Maria Luiza Gonçalves ló máa ń ṣètò bí wọ́n ṣe ń báwọn tó ń wá sí ọgbà ẹranko tó wà ní São Paulo Zoo sọ̀rọ̀, nígbà tó ń kí àwọn tó wá sí àpéjọ káàbọ̀, ó ní: “Ọ̀pọ̀ àwọn tó ń wá ṣe nǹkan níbí ni mo ti bá pàdé. +Jale odun ni won si maa n wa, amo tiyin yato, mi o tii rawon to po, sibe ti won loyaya, ti won si wa letoleto bii tiyin ri. Jálẹ̀ ọdún ni wọ́n sì máa ń wá, àmọ́ tiyín yàtọ̀, mi ò tíì ráwọn tó pọ̀, síbẹ̀ tí wọ́n lọ́yàyà, tí wọ́n sì wà létòlétò bíi tiyín rí. +E ma nifee ara yin o! O han ninu be e se n gbani mora, be e se n se sira yin ati ninu awon orin yin.” Ẹ mà nífẹ̀ẹ́ ara yín ò! Ó hàn nínú bẹ́ ẹ ṣe ń gbáni mọ́ra, bẹ́ ẹ ṣe ń ṣe síra yín àti nínú àwọn orin yín.” +Lati January 18, 2020 ni arooroda ojo ti n ro ni ipinle Espirito Santo ati Minas Gerais lorile-ede Brazil, iyen si fa akunya omi to lagbara gan-an. Láti January 18, 2020 ni àrọ̀ọ̀rọ̀dá òjò ti ń rọ̀ ní ìpínlẹ̀ Espírito Santo àti Minas Gerais lórílẹ̀-èdè Brazil, ìyẹn sì fa àkúnya omi tó lágbára gan-an. +Omi to n ya wonu ilu ba opo ile je, o gbe opo oko lo, o si hu awon igi da nu. Omi tó ń ya wọnú ìlú ba ọ̀pọ̀ ilé jẹ́, ó gbé ọ̀pọ̀ ọkọ̀ lọ, ó sì hú àwọn igi dà nù. +Awon alase so pe, egbeegberun eeyan lo ti sa fi ile won sile, o si ju ogota (60) eeyan to ti padanu emi won. Àwọn aláṣẹ sọ pé, ẹgbẹẹgbẹ̀rún èèyàn ló ti sá fi ilé wọn sílẹ̀, ó sì ju ọgọ́ta (60) èèyàn tó ti pàdánù ẹ̀mí wọn. +Niluu Iconha ati Alfredo Chaves, akunya omi naa ba ile awon Elerii Jehofa mesan-an je, awon arakunrin atawon arabinrin metadinlogbon (27) lo si n gbebe. Nílùú Iconha àti Alfredo Chaves, àkúnya omi náà ba ilé àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà mẹ́sàn-án jẹ́, àwọn arákùnrin àtàwọn arábìnrin mẹ́tàdínlọ́gbọ̀n (27) ló sì ń gbébẹ̀. +Inu wa dun pe ko si ara wa kankan to fara pa tabi to ku ninu isele naa. Inú wá dùn pé kò sí ará wa kankan tó fara pa tàbí tó kú nínú ìṣẹ̀lẹ̀ náà. +Nnkan bi ogorun-un (100) eeyan ti won je Elerii lati agbegbe yen lo yonda ara won ki won le seranwo fawon ara ti akunya omi naa ba ile won je. Nǹkan bí ọgọ́rùn-ún (100) èèyàn tí wọ́n jẹ́ Ẹlẹ́rìí láti agbègbè yẹn ló yọ̀ǹda ara wọn kí wọ́n lè ṣèrànwọ́ fáwọn ará tí àkúnya omi náà ba ilé wọn jẹ́. +Awon alagba boju to bi won se pin ounje, omi ati aso tawon ara fi setileyin. Àwọn alàgbà bójú tó bí wọ́n ṣe pín oúnjẹ, omi àti aṣọ táwọn ará fi ṣètìlẹ́yìn. +Yato siyen, awon ara tun ile awon arakunrin atawon arabinrin won se, titi kan ile awon aladuugbo ti ki i se Elerii Jehofa. Yàtọ̀ síyẹn, àwọn ará tún ilé àwọn arákùnrin àtàwọn arábìnrin wọn ṣe, títí kan ilé àwọn aládùúgbò tí kì í ṣe Ẹlẹ́rìí Jèhófà. +Ko si ara wa kankan to fara pa tabi to ku ninu isele naa. Kò sí ará wa kankan tó fara pa tàbí tó kú nínú ìṣẹ̀lẹ̀ náà. +Amo, Gbongan Ijoba marun-un lo ba je, o si feree to aadota (50) idile Elerii Jehofa to sa kuro nile won. Àmọ́, Gbọ̀ngàn Ìjọba márùn-ún ló bà jẹ́, ó sì fẹ́rẹ̀ẹ́ tó àádọ́ta (50) ìdílé Ẹlẹ́rìí Jèhófà tó sá kúrò nílé wọn. +Akunya omi naa ka awon ara wa kan mo debi pe oko oju omi ni won fi gbe won lati aja keji ile won. Àkúnya omi náà ká àwọn ará wa kan mọ́ débi pé ọkọ ojú omi ni wọ́n fi gbé wọn láti àjà kejì ilé wọn. +Gbogbo awon arakunrin atawon arabinrin ti akunya omi naa ba ile won je ni awon Elerii Jehofa mii gba sile. Gbogbo àwọn arákùnrin àtàwọn arábìnrin tí àkúnya omi náà ba ilé wọn jẹ́ ni àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà míì gbà sílé. +Eka ofiisi yan Igbimo To N Seto Iranwo Nigba Ajalu ni ipinle Espirito Santo ati Minas Gerais, igbimo yii lo n seto bi won se maa pese iranwo fawon ti ajalu naa ba. Ẹ̀ka ọ́fíìsì yan Ìgbìmọ̀ Tó Ń Ṣètò Ìrànwọ́ Nígbà Àjálù ní ìpínlẹ̀ Espírito Santo àti Minas Gerais, ìgbìmọ̀ yìí ló ń ṣètò bí wọ́n ṣe máa pèsè ìrànwọ́ fáwọn tí àjálù náà bá. +Igbimo To N Seto Iranwo Nigba Ajalu lawon ipinle yii maa sise pelu awon alaboojuto ayika atawon alagba lati pese ohun tawon ara ti ajalu naa ba nilo nipa tara, ki won si fi Bibeli tu won ninu. Ìgbìmọ̀ Tó Ń Ṣètò Ìrànwọ́ Nígbà Àjálù láwọn ìpínlẹ̀ yìí máa ṣiṣẹ́ pẹ̀lú àwọn alábòójútó àyíká àtàwọn alàgbà láti pèsè ohun táwọn ará tí àjálù náà bá nílò nípa tara, kí wọ́n sì fi Bíbélì tù wọ́n nínú. +A o ni je ko su wa lati maa gbadura fawon ara ti akunya omi naa fiya je. A ò ní jẹ́ kó sú wa láti máa gbàdúrà fáwọn ará tí àkúnya omi náà fìyà jẹ. +A dupe pe Jehofa n lo egbe ara wa lati fun won lokun, lati tu won ninu ati lati maa pese awon ohun ti won nilo.​—Saamu 28:7. A dúpẹ́ pé Jèhófà ń lo ẹgbẹ́ ará wa láti fún wọn lókun, láti tù wọ́n nínú àti láti máa pèsè àwọn ohun tí wọ́n nílò.​—Sáàmù 28:7. +Ni Friday, January 25, 2019, ibi to n gba omi duro fawon to n wa kusa ya lule ni ilu Brumadinho, ipinle Minas Gerais, lorile-ede Brazil, o si mu ki abata to po gan-an ya wolu. Ní Friday, January 25, 2019, ibi tó ń gba omi dúró fáwọn tó ń wa kùsà ya lulẹ̀ ní ìlú Brumadinho, ìpínlẹ̀ Minas Gerais, lórílẹ̀-èdè Brazil, ó sì mú kí àbàtà tó pọ̀ gan-an ya wọ̀lú. +O kere tan aadojo (150) eeyan lo ku, awon mejilelogosan-an (182) mii si wa ti won si n wa titi di bayii. Ó kéré tán àádọ́jọ (150) èèyàn ló kú, àwọn méjìlélọ́gọ́sàn-án (182) míì sì wà tí wọ́n ṣì ń wá títí di báyìí. +Ijo meji lo wa ni ilu Brumadinho, awon Elerii to wa nibe n lo si bi ogosan-an (180), ile ise to n wa kusa naa si ni pupo won ti n sise. Ìjọ méjì ló wà ní ìlú Brumadinho, àwọn Ẹlẹ́rìí tó wà níbẹ̀ ń lọ sí bí ọgọ́sàn-án (180), ilé iṣẹ́ tó ń wa kùsà náà sì ni púpọ̀ wọn ti ń ṣiṣẹ́. +Awon arakunrin mewaa lo n sise nibi to n gba omi duro naa nigba to ya lule. Àwọn arákùnrin mẹ́wàá ló ń ṣiṣẹ́ níbi tó ń gba omi dúró náà nígbà tó ya lulẹ̀. +Mesan-an lara won o fara pa, amo o dun wa pe a o tii ri eni kan to ku to je alagba titi di bayii. Mẹ́sàn-án lára wọn ò fara pa, àmọ́ ó dùn wá pé a ò tíì rí ẹnì kan tó kù tó jẹ́ alàgbà títí di báyìí. +Yato siyen, idile marun-un o kere tan lo ni lati kuro ni ile won, koda nse ni okan lara awon ile naa ba je patapata. Yàtọ̀ síyẹn, ìdílé márùn-ún ó kéré tán ló ní láti kúrò ní ilé wọn, kódà ńṣe ni ọ̀kan lára àwọn ilé náà bà jẹ́ pátápátá. +Okan lara Igbimo Eka ni Brazil atawon alaboojuto ayika to wa lagbegbe naa lo wo awon ti oro yii sele si, ki won le fun won nisiiri nipa temi, ki won si pese ohun ti won nilo. Ọ̀kan lára Ìgbìmọ̀ Ẹ̀ka ní Brazil àtàwọn alábòójútó àyíká tó wà lágbègbè náà lọ wo àwọn tí ọ̀rọ̀ yìí ṣẹlẹ̀ sí, kí wọ́n lè fún wọn níṣìírí nípa tẹ̀mí, kí wọ́n sì pèsè ohun tí wọ́n nílò. +Adura wa ni pe ki Baba wa orun tu awon ti ajalu yii kan ninu ko si pese ohun ti won nilo fun won.—Roomu 15:5. Àdúrà wa ni pé kí Baba wa ọ̀run tu àwọn tí àjálù yìí kan nínú kó sì pèsè ohun tí wọ́n nílò fún wọn.—Róòmù 15:5. +Laaaro kutu December 18, ina so ninu ilu Manaus lorile-ede Brazil, o si ba o kere tan ogorun-un mefa (600) ile je. Láàárọ̀ kùtù December 18, iná sọ nínú ìlú Manaus lórílẹ̀-èdè Brazil, ó sì ba ó kéré tán ọgọ́rùn-ún mẹ́fà (600) ilé jẹ́. +Bo tie je pe a o gbo pe ina naa pa eni kankan, awon merin fara pa, o si le ni egberun meji (2,000) eeyan to ni lati kuro nibi ti won n gbe. Bó tiẹ̀ jẹ́ pé a ò gbọ́ pé iná náà pa ẹnì kankan, àwọn mẹ́rin fara pa, ó sì lé ní ẹgbẹ̀rún méjì (2,000) èèyàn tó ní láti kúrò níbi tí wọ́n ń gbé. +Iroyin ta a gbo lati eka ofiisi wa ni Brazil fi han pe ko si ikankan lara awon ara ti ina naa pa tabi to se lese. Ìròyìn tá a gbọ́ láti ẹ̀ka ọ́fíìsì wa ní Brazil fi hàn pé kò sí ìkankan lára àwọn ará tí iná náà pa tàbí tó ṣe léṣe. +Amo, ile mewaa to je tawon ara wa lo ba je, iyen si mu ki akede mejidinlogun (18) pelu awon molebi won ti ki i se Elerii kuro nibi ti won n gbe. Àmọ́, ilé mẹ́wàá tó jẹ́ tàwọn ará wa ló bà jẹ́, ìyẹn sì mú kí akéde méjìdínlógún (18) pẹ̀lú àwọn mọ̀lẹ́bí wọn tí kì í ṣe Ẹlẹ́rìí kúrò níbi tí wọ́n ń gbé. +Eka ofiisi ti da Igbimo To N Seto Iranwo Nigba Ajalu sile ki won le pese ohun tawon akede ti oro naa kan nilo. Ẹ̀ka ọ́fíìsì ti dá Ìgbìmọ̀ Tó Ń Ṣètò Ìrànwọ́ Nígbà Àjálù sílẹ̀ kí wọ́n lè pèsè ohun táwọn akéde tí ọ̀rọ̀ náà kàn nílò. +O da wa loju pe awon ara wa ti ijanba ina yii kan ni Brazil ko ni je ko su won bi won se n gbeke le Jehofa to je ‘ibi aabo wa ni akoko wahala.’—Saamu 9:9, 10. Ó dá wa lójú pé àwọn ará wa tí ìjàǹbá iná yìí kàn ní Brazil kò ní jẹ́ kó sú wọn bí wọ́n ṣe ń gbẹ́kẹ̀ lé Jèhófà tó jẹ́ ‘ibi ààbò wa ní àkókò wàhálà.’—Sáàmù 9:9, 10. +Ni May 31, 2018, Ile Ejo Giga Ju Lo ni ile Kanada so ipinnu ti won fenu ko si pe won faye gba awa Elerii Jehofa pe a le yo eni kan legbe laisi pe a n gbaye nile ejo. Ní May 31, 2018, Ilé Ẹjọ́ Gíga Jù Lọ ní ilẹ̀ Kánádà sọ ìpinnu tí wọ́n fẹnu kò sí pé wọ́n fàyè gba àwa Ẹlẹ́rìí Jèhófà pé a lè yọ ẹnì kan lẹ́gbẹ́ láìsí pé à ń gbàyè nílé ẹjọ́. +Inu wa dun gan-an si bi won se da awon ilana ododo Jehofa lare yii.​—Aisaya 33:22. Inú wa dùn gan-an sí bí wọ́n ṣe dá àwọn ìlànà òdodo Jèhófà láre yìí.​—Aísáyà 33:22. +Ninu ejo Highwood Congregation of Jehovah’s Witnesses (Judicial Committee) v. Wall, Ile Ejo Giga Ju Lo ti Kanada fohun sokan ni May 31, 2018 pe “awon elesin lominira lati pinnu eni ti won ba fe ko wa ninu esin won, won si lominira lati se ofin ti won a maa te le ninu esin won,” eyi si fi han pe won fowo si i pe ile ejo o gbodo da si eto tawon Elerii Jehofa se nipa yiyo eni kan legbe. Nínú ẹjọ́ Highwood Congregation of Jehovah’s Witnesses (Judicial Committee) v. Wall, Ilé Ẹjọ́ Gíga Jù Lọ ti Kánádà fohùn ṣọ̀kan ní May 31, 2018 pé “àwọn ẹlẹ́sìn lómìnira láti pinnu ẹni tí wọ́n bá fẹ́ kó wà nínú ẹ̀sìn wọn, wọ́n sì lómìnira láti ṣe òfin tí wọ́n á máa tẹ̀ lé nínú ẹ̀sìn wọn,” èyí sì fi hàn pé wọ́n fọwọ́ sí i pé ilé ẹjọ́ ò gbọ́dọ̀ dá sí ètò táwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà ṣe nípa yíyọ ẹnì kan lẹ́gbẹ́. +Ile Ejo Giga Ju Lo ti Kanada (aworan apa osi) ni Ottawa. Ilé Ẹjọ́ Gíga Jù Lọ ti Kánádà (àwòrán apá òsì) ní Ottawa. +Ibi ti Ile Ejo naa pari ero si ni pe ilana tawon Elerii Jehofa maa n te le lori oro eni to da ese to buru jai “ki i se eyi to ni ikoriira ninu, kaka bee, se lo maa n je ki won le ran eni naa lowo ko le pa da di ara Ijo,” Ile Ejo naa si dajo pe awon ile ejo yooku o gbodo da si iru oro bee, tori ki i se nnkan gbogboogbo, oro esin ni. Ibi tí Ilé Ẹjọ́ náà parí èrò sí ni pé ìlànà táwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà máa ń tẹ̀ lé lórí ọ̀rọ̀ ẹni tó dá ẹ̀ṣẹ̀ tó burú jáì “kì í ṣe èyí tó ní ìkórìíra nínú, kàkà bẹ́ẹ̀, ṣe ló máa ń jẹ́ kí wọ́n lè ran ẹni náà lọ́wọ́ kó lè pa dà di ara Ìjọ,” Ilé Ẹjọ́ náà sì dájọ́ pé àwọn ilé ẹjọ́ yòókù ò gbọ́dọ̀ dá sí irú ọ̀rọ̀ bẹ́ẹ̀, torí kì í ṣe nǹkan gbogboogbò, ọ̀rọ̀ ẹ̀sìn ni. +Adajo Malcolm Rowe to je adajo Ile Ejo Giga Ju Lo salaye idi ti igbimo eleni mesan-an to gbo ejo naa fi sedajo yen, o ni: “Awon ilana ati ofin ti esin pato kan n te le le we mo ohun kan ti won gba gbo, ba a se ri i ninu ejo yii. Adájọ́ Malcolm Rowe tó jẹ́ adájọ́ Ilé Ẹjọ́ Gíga Jù Lọ ṣàlàyé ìdí tí ìgbìmọ̀ ẹlẹ́ni mẹ́sàn-án tó gbọ́ ẹjọ́ náà fi ṣèdájọ́ yẹn, ó ní: “Àwọn ìlànà àti òfin tí ẹ̀sìn pàtó kan ń tẹ̀ lé lè wé mọ́ ohun kan tí wọ́n gbà gbọ́, bá a ṣe rí i nínú ẹjọ́ yìí. +Ko si agbara lowo ile ejo, bee ni won o lase lati sepinnu lori iru awon oro bayii to je mo oro esin tori won o mo kulekule nipa ohun ti won gba gbo.” Kò sí agbára lọ́wọ́ ilé ẹjọ́, bẹ́ẹ̀ ni wọn ò láṣẹ láti ṣèpinnu lórí irú àwọn ọ̀rọ̀ báyìí tó jẹ mọ́ ọ̀rọ̀ ẹ̀sìn torí wọn ò mọ kúlẹ̀kúlẹ̀ nípa ohun tí wọ́n gbà gbọ́.” +Philip Brumley, to je agbejoro agba fawon Elerii Jehofa so pe: “Ipinnu ti Ile Ejo Giga Ju Lo ti Kanada se yii mu ki won fohun sokan pelu awon ile ejo giga ni Ajentina, Brazil, Hungary, Ireland, Itali, Peru, Poland ati Amerika, pe awon fowo si i pe a letoo labe ofin lati te le ilana to wa ninu Iwe Mimo to ba doro ka pinnu eni to tootun lati je Elerii Jehofa.”—1 Korinti 5:11; 2 Johanu 9-11. Philip Brumley, tó jẹ́ agbẹjọ́rò àgbà fáwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà sọ pé: “Ìpinnu tí Ilé Ẹjọ́ Gíga Jù Lọ ti Kánádà ṣe yìí mú kí wọ́n fohùn ṣọ̀kan pẹ̀lú àwọn ilé ẹjọ́ gíga ní Ajẹntínà, Brazil, Hungary, Ireland, Ítálì, Peru, Poland àti Amẹ́ríkà, pé àwọn fọwọ́ sí i pé a lẹ́tọ̀ọ́ lábẹ́ òfin láti tẹ̀ lé ìlànà tó wà nínú Ìwé Mímọ́ tó bá dọ̀rọ̀ ká pinnu ẹni tó tóótun láti jẹ́ Ẹlẹ́rìí Jèhófà.”—1 Kọ́ríńtì 5:11; 2 Jòhánù 9-11. +Ijo Iqaluit wa ni okan lara awon erekusu ti yinyin ti maa n jabo gan-an lapa ariwa orile-ede Kanada, awon akede metadinlogun (27) lo wa ninu ijo yen, ninu awon eni marundinlogota (55) ti won n ko lekoo Bibeli, mejila (12) lo dara po mo won lori ero ayelujara lati gbo asoye Iranti Iku Kristi, inu won si dun gan-an pe awon se bee. Ìjọ Iqaluit wà ní ọ̀kan lára àwọn erékùṣù tí yìnyín ti máa ń jábọ́ gan-an lápá àríwá orílẹ̀-èdè Kánádà, àwọn akéde mẹ́tàdínlógún (27) ló wà nínú ìjọ yẹn, nínú àwọn ẹni márùndínlọ́gọ́ta (55) tí wọ́n ń kọ́ lẹ́kọ̀ọ́ Bíbélì, méjìlá (12) ló dara pọ̀ mọ́ wọn lórí ẹ̀rọ ayélujára láti gbọ́ àsọyé Ìrántí Ikú Kristi, inú wọn sì dùn gan-an pé àwọn ṣe bẹ́ẹ̀. +Latile, ko le rorun rara fun eyi to po lara awon ti won n ko lekoo Bibeli lati wa si Iranti Iku Kristi, o tie le ma see se rara ni. Látilẹ̀, kò lè rọrùn rárá fún èyí tó pọ̀ lára àwọn tí wọ́n ń kọ́ lẹ́kọ̀ọ́ Bíbélì láti wá sí Ìrántí Ikú Kristi, ó tiẹ̀ lè má ṣeé ṣe rárá ni. +Idi si ni pe ipinle iwaasu ijo naa tobi gan-an, o bere lati ilu Kimmirut lo si iyanniyan ilu Grise Fiord to je apa ibi to jinna ju lo ni apa ariwa orile-ede Kanada. Ìdí sì ni pé ìpínlẹ̀ ìwàásù ìjọ náà tóbí gan-an, ó bẹ̀rẹ̀ láti ìlú Kimmirut lọ sí ìyànníyàn ìlú Grise Fiord tó jẹ́ apá ibi tó jìnnà jù lọ ní apá àríwá orílẹ̀-èdè Kánádà. +Odun yii ni igba akoko tawon ta a n ko lekoo Bibeli dara po mo wa lati se Iranti Iku Kristi. Ọdún yìí ni ìgbà àkọ́kọ́ táwọn tá à ń kọ́ lẹ́kọ̀ọ́ Bíbélì dara pọ̀ mọ́ wa láti ṣe Ìrántí Ikú Kristi. +Eni kan ta a n ko lekoo Bibeli ni agbegbe Grise Fiord pe awon merin mii, bo se di pe awon marun-un lo dara po mo wa lati se Iranti Iku Kristi, bo tie je pe ona won jin gan-an si wa.” Ẹnì kan tá à ń kọ́ lẹ́kọ̀ọ́ Bíbélì ní agbègbè Grise Fiord pe àwọn mẹ́rin míì, bó ṣe di pé àwọn márùn-ún ló dara pọ̀ mọ́ wa láti ṣe Ìrántí Ikú Kristi, bó tiẹ̀ jẹ́ pé ọ̀nà wọn jìn gan-an sí wa.” +Bi nnkan se ri lasiko ti arun COVID-19 gbode yii mu ki opo lara awon arakunrin atawon arabinrin to wa ni ijo Iqaluit ri bo ti se pataki to pe ka mo oniruuru ona ta tun le gba waasu. Bí nǹkan ṣe rí lásìkò tí àrùn COVID-19 gbòde yìí mú kí ọ̀pọ̀ lára àwọn arákùnrin àtàwọn arábìnrin tó wà ní ìjọ Iqaluit rí bó ti ṣe pàtàkì tó pé ká mọ onírúurú ọ̀nà tá tún lè gbà wàásù. +Arabinrin Kathy Burechailo so pe: “A n pe awon eeyan to wa lawon agbegbe oniyinyin ni ila oorun orile-ede yii lori foonu, a si n bawon soro. Arábìnrin Kathy Burechailo sọ pé: “À ń pe àwọn èèyàn tó wà láwọn agbègbè oníyìnyìn ní ìlà òòruń orílẹ̀-èdè yìí lórí fóònù, a sì ń báwọn sọ̀rọ̀. +Inu mi dun gan-an pe mo le ba awon eeyan to wa lawon ona jijin yen soro Jehofa! Idi si ni pe won o le jade nile, won nilo eni to maa tu won ninu.” Inú mi dùn gan-an pé mo lè bá àwọn èèyàn tó wà làwọn ọ̀nà jíjìn yẹn sọ̀rọ̀ Jèhófà! Ìdí sì ni pé wọn ò lè jáde nílé, wọ́n nílò ẹni tó máa tù wọ́n nínú.” +Arabinrin Laura McGregor so pe: “Nnkan o rorun rara fun wa ni ilu Iqaluit latigba ti onikaluku wa ti wa nile nitori arun to gbode yii. Arábìnrin Laura McGregor sọ pé: “Nǹkan ò rọrùn rárá fún wa ní ìlú Iqaluit látìgbà tí oníkálùkù wa ti wà nílé nítorí àrùn tó gbòde yìí. +Ko sowo lowo, eru si tun n ba opo eeyan tori pe won o mo ohun to le sele bojo se n gori ojo. Kò sówó lọ́wọ́, ẹ̀rù sì tún ń bà ọ̀pọ̀ èèyàn torí pé wọn ò mọ ohun tó lè ṣẹlẹ̀ bọ́jọ́ ṣe ń gorí ọjọ́. +Igba akoko ree ta a maa se buredi Iranti Iku Kristi ni idile wa. Ìgbà àkọ́kọ́ rèé tá a màá ṣe búrẹ́dì Ìrántí Ikú Kristi ní ìdílé wa. +Amo a gbadun ba a se jo wa pa po, o je ka tubo moyi bi eto Iranti Iku Kristi se rorun to ati bi ko si la ariwo lo, a dupe lowo Jehofa pe ohun ta a nilo wa laroowoto, ko si soro se.” Àmọ́ a gbádùn bá a ṣe jọ wà pa pọ̀, ó jẹ́ ká túbọ̀ mọyì bí ètò Ìrántí Ikú Kristi ṣe rọrùn tó àti bí kò sì la ariwo lọ, a dúpẹ́ lọ́wọ́ Jèhófà pé ohun tá a nílò wà lárọ̀ọ́wọ́tó, kò sì ṣòro ṣe.” +Arakunrin Demeester fi kun un pe: “Ooto ni pe arun COVID-19 yii ko je ka le wa pa po ba a se maa n se lateyin wa, sibe iyalenu lo je pe a tubo sun mora gan-an lasiko Iranti Iku Kristi yii. Arákùnrin Demeester fi kún un pé: “Òótọ́ ni pé àrùn COVID-19 yìí kò jẹ́ ká lè wà pa pọ̀ bá a ṣe máa ń ṣe látẹ̀yìn wá, síbẹ̀ ìyàlẹ́nu ló jẹ́ pé a túbọ̀ sún mọ́ra gan-an lásìkò Ìrántí Ikú Kristi yìí. +Manigbagbe ni Iranti Iku Kristi todun yii je!” Mánigbàgbé ni Ìrántí Ikú Kristi tọdún yìí jẹ́!” +Awon ara to wa ni ijo Iqaluit nireti pe awon naa maa ni Gbongan Ijoba tiwon laipe, ti ipo nnkan ba ti yi pa da si rere. Àwọn ará tó wà ní ìjọ Iqaluit nírètí pé àwọn náà máa ní Gbọ̀ngàn Ìjọba tiwọn láìpẹ́, tí ipò nǹkan bá ti yí pa dà sí rere. +Ni bayii na, o da wa loju pe Jehofa maa bu kun gbogbo isapa won lati ri i pe ihin rere Ijoba Olorun de awon ibi to jinna ju lo lapa ariwa orile-ede Kanada, to je okan lara ibi to jinna ju lo ni aye!​—Ise 1:8. Ní báyìí ná, ó dá wa lójú pé Jèhófà máa bù kún gbogbo ìsapá wọn láti rí i pé ìhìn rere Ìjọba Ọlọ́run dé àwọn ibi tó jìnnà jù lọ lápá àríwá orílẹ̀-èdè Kánádà, tó jẹ́ ọ̀kan lára ibi tó jìnnà jù lọ ní ayé!​—Ìṣe 1:8. +Lorile-ede Kanada, egbeegberun awon to n gbe ni agbegbe New Brunswick, Ontario, ati Quebec ni omiyale ti le kuro nile. Lórílẹ̀-èdè Kánádà, ẹgbẹẹgbẹ̀rún àwọn tó ń gbé ní agbègbè New Brunswick, Ontario, àti Quebec ni omíyalé ti lé kúrò nílé. +Lagbegbe Quebec nikan, nnkan bi egberun mesan-an (9,000) eeyan lo ni lati ko kuro nibi ti won n gbe. Lágbègbè Quebec nìkan, nǹkan bí ẹgbẹ̀rún mẹ́sàn-án (9,000) èèyàn ló ní láti kó kúrò níbi tí wọ́n ń gbé. +Eka ofiisi wa ni Kanada so pe ni Quebec, ile merinlelogoji (44) awon ara wa lo ba je. Ẹ̀ka ọ́fíìsì wa ní Kánádà sọ pé ní Quebec, ilé mẹ́rìnlélógójì (44) àwọn ará wa ló bà jẹ́. +Ni New Brunswick ati Ontario, a o tii gbo pe o ba nnkan kan je, amo omiyale naa ko tii dawo duro. Ní New Brunswick àti Ontario, a ò tíì gbọ́ pé ó ba nǹkan kan jẹ́, àmọ́ omíyalé náà kò tíì dáwọ́ dúró. +Awon alaboojuto ayika to wa lawon agbegbe toro kan n sise pelu awon alagba to wa nibe lati tu awon ara ninu. Àwọn alábòójútó àyíká tó wà láwọn agbègbè tọ́rọ̀ kàn ń ṣiṣẹ́ pẹ̀lú àwọn alàgbà tó wà níbẹ̀ láti tu àwọn ará nínú. +Bakan naa, asoju kan lati eka ofiisi lo sebewo sawon apa ibi ti omiyale naa ti po gan-an ko le fun won nisiiri nipa temi. Bákan náà, aṣojú kan láti ẹ̀ka ọ́fíìsì lọ ṣẹ̀bẹ̀wò sáwọn apá ibi tí omíyalé náà ti pọ̀ gan-an kó lè fún wọn níṣìírí nípa tẹ̀mí. +Ni agbegbe Beauce, awon ara ti pale idoti ati abata mo kuro ninu ogun (20) ile to je tawon ara wa. Ní agbègbè Beauce, àwọn ará ti palẹ̀ ìdọ̀tí àti àbàtà mọ́ kúrò nínú ogún (20) ilé tó jẹ́ tàwọn ará wa. +Igbimo To N Seto Iranwo Nigba Ajalu ti bere ise ni Sainte-Marthe-sur-le-Lac, won n ran awon ti ile won ba je lowo. Ìgbìmọ̀ Tó Ń Ṣètò Ìrànwọ́ Nígbà Àjálù ti bẹ̀rẹ̀ iṣẹ́ ní Sainte-Marthe-sur-le-Lac, wọ́n ń ran àwọn tí ilé wọn bà jẹ́ lọ́wọ́. +Adura wa ni pe ki awon ara wa ti ajalu yii kan ma se dekun lati gbeke le Jehofa, eni to je ‘okun ati agbara won.’—Ekisodu 15:2. Àdúrà wa ni pé kí àwọn ará wa tí àjálù yìí kàn má ṣe dẹ́kun láti gbẹ́kẹ̀ lé Jèhófà, ẹni tó jẹ́ ‘okun àti agbára wọn.’—Ẹ́kísódù 15:2. +Arakunrin Jean-Yves Mudaheranwa ati iyawo re to n je Vasthie wa lara awon onisegun to n boju to awon to ni arun Corona niluu Montreal lorile-ede Kanada. Arákùnrin Jean-Yves Mudaheranwa àti ìyàwó rẹ̀ tó ń jẹ́ Vasthie wà lára àwọn oníṣègùn tó ń bójú tó àwọn tó ní àrùn Corona nílùú Montreal lórílẹ̀-èdè Kánádà. +Arakunrin Mudaheranwa je dokita to n toju awon to nisoro eemi, okan lara ile iwosan to wa niluu Montreal lo si ti n sise, ni ti iyawo re, noosi ni, okan lara ibi ti won ti n toju awon to ni arun COVID-19 loun ti n sise ni tie. Arákùnrin Mudaheranwa jẹ́ dókítà tó ń tọ́jú àwọn tó níṣòro èémí, ọ̀kan lára ilé ìwòsàn tó wà nílùú Montreal ló sì ti ń ṣiṣẹ́, ní ti ìyàwó rẹ̀, nọ́ọ̀sì ni, ọ̀kan lára ibi tí wọ́n ti ń tọ́jú àwọn tó ní àrùn COVID-19 lòun ti ń ṣiṣẹ́ ní tiẹ̀. +Eyin naa mo bi arun yii se n mu kawon eeyan kokan soke, amo okan tokotaya yii bale tori pe Jehofa n fun won lokun, o si n mu ki “ayo kun inu okan” won bo ti seleri ninu Bibeli Oro re.​—Aisaya 65:14. Ẹ̀yìn náà mọ bí àrùn yìí ṣe ń mú káwọn èèyàn kọ́kàn sókè, àmọ́ ọ̀kan tọkọtaya yìí balẹ̀ torí pé Jèhófà ń fún wọn lókun, ó sì ń mú kí “ayọ̀ kún inú ọkàn” wọn bó ti ṣèlérí nínú Bíbélì Ọ̀rọ̀ rẹ̀.​—Àìsáyà 65:14. +Arakunrin Mudaheranwa so pe: “Nse leru n ba awon ta a jo n sise, boya ni mo ri ki won beru bee ri.” Arákùnrin Mudaheranwa sọ pé: “Ńṣe lẹ̀rù ń bá àwọn tá a jọ ń ṣiṣẹ́, bóyá ni mo rí kí wọ́n bẹ̀rù bẹ́ẹ̀ rí.” +Arabinrin Mudaheranwa so pe: “Ba a se n da kekoo wa lara ohun to mu ki okan wa bale, asasaro lori ami ti Bibeli so pe a fi maa mo pe a ti wa lawon ojo ikeyin, a si ran ara wa leti ileri Jehofa pe oun maa wa pelu wa, oun o si ni fi wa sile. Arábìnrin Mudaheranwa sọ pé: “Bá a ṣe ń dá kẹ́kọ̀ọ́ wà lára ohun tó mú kí ọkàn wa balẹ̀, aṣàṣàrò lórí àmì tí Bíbélì sọ pé a fi máa mọ̀ pé a ti wà láwọn ọjọ́ ìkẹyìn, a sì rán ara wa létí ìlérí Jèhófà pé òun máa wà pẹ̀lú wa, òun ò sì ní fi wá sílẹ̀. +Adura tun wa lara ohun to fi wa lokan bale. Àdúrà tún wà lára ohun tó fi wá lọ́kàn balẹ̀. +Ki n to kuro nile lo sibi ise, mo koko maa n gbadura, iyen si maa n je kara tu mi pese.” Kí n tó kúrò nílé lọ síbi iṣẹ́, mo kọ́kọ́ máa ń gbàdúrà, ìyẹn sì máa ń jẹ́ kára tù mí pẹ̀sẹ̀.” +Arakunrin ati arabinrin Mudaheranwa dara po mo awon ara yooku nipade latori ero Arákùnrin àti arábìnrin Mudaheranwa dara pọ̀ mọ́ àwọn ará yòókù nípàdé látorí ẹ̀rọ +Arakunrin Mudaheranwa so pe: “Orile-ede Ruwanda ni mo ti wa, oju mi si ri mabo nigba ogun kan ti won ti feree pa odindi eya kan run. Arákùnrin Mudaheranwa sọ pé: “Orílẹ̀-èdè Rùwáńdà ni mo ti wá, ojú mi sì rí màbo nígbà ogun kan tí wọ́n ti fẹ́rẹ̀ẹ́ pa odindi ẹ̀yà kan run. +Lorile-ede Kanada ta a wa yii, ko sohun to jo bee, teeyan o ba si sora eeyan le ma ranti pe ojo ikeyin la wa yii. Lórílẹ̀-èdè Kánádà tá a wà yìí, kò sóhun tó jọ bẹ́ẹ̀, téèyàn ò bá sì ṣọ́ra èèyàn lè má rántí pé ọjọ́ ìkẹyìn la wà yìí. +Ki n sooto, ki i se igba gbogbo ni mo maa n ranti pe ojo Jehofa ti sun mole. Amo, arun to gbode yii ti mu ko tubo da mi loju pe ojo ikeyin la wa yii. Kí n sòótọ́, kì í ṣe ìgbà gbogbo ni mo máa ń rántí pé ọjọ́ Jèhófà ti sún mọ́lé. Àmọ́, àrùn tó gbòde yìí ti mú kó túbọ̀ dá mi lójú pé ọjọ́ ìkẹyìn la wà yìí. +Yato siyen, o ti mu ki n tubo moyi Bibeli, o si ti mu ki n tubo gba gbo pe ko si asotele Bibeli kan to maa lo laise.” Yàtọ̀ síyẹn, ó ti mú kí n túbọ̀ mọyì Bíbélì, ó sì ti mú kí n túbọ̀ gbà gbọ́ pé kò sí àsọtẹ́lẹ̀ Bíbélì kan tó máa lọ láìṣẹ.” +Oju ti Arakunrin ati Arabinrin Mudaheranwa fi wo ohun to n sele lawon eeyan Jehofa nibi gbogbo laye naa fi n wo o, iyen si mu ki okan gbogbo won bale laika arun COVID-19 to gbaye kan si.​—Aisaya 48:18. Ojú tí Arákùnrin àti Arábìnrin Mudaheranwa fi wo ohun tó ń ṣẹlẹ̀ làwọn èèyàn Jèhófà níbi gbogbo láyé náà fi ń wò ó, ìyẹn sì mú kí ọkàn gbogbo wọn balẹ̀ láìka àrùn COVID-19 tó gbayé kan sí.​—Àìsáyà 48:18. +Deeti: July 19-21, 2019 Déètì: July 19-21, 2019 +Ibi Ti A Ti Se E: Exhibition Place, Toronto, Ontario, Canada Ibi Tí A Ti Ṣe É: Exhibition Place, Toronto, Ontario, Canada +Ede: Geesi, Potogi, Sipaniisi Èdè: Gẹ̀ẹ́sì, Potogí, Sípáníìṣì +Awon To Wa: 46,183 Àwọn Tó Wá: 46,183 +Awon To Seribomi: 317 Àwọn Tó Ṣèrìbọmi: 317 +Awon To Wa Lati Ile Okeere: 5,000 Àwọn Tó Wá Láti Ilẹ̀ Òkèèrè: 5,000 +Awon Eka Ofiisi Ta A Pe: Amerika, Brazil, Britain, Central America, Finland, India, Japan, Korea, Philippines, Ukraine Àwọn Ẹ̀ka Ọ́fíísì Tá A Pè: Amẹ́ríkà, Brazil, Britain, Central America, Finland, India, Japan, Korea, Philippines, Ukraine +Iriri: Laura Purdy to je oga agba ni eka to n pawo wole to si n boju to ayeye ni gbongan ta a lo so pe: “Gbogbo ohun ti igbimo apejo [awon Elerii Jehofa] so pe awon maa se ninu gbongan yii lati buyi kun un ni won se pata. Ìrírí: Laura Purdy tó jẹ́ ọ̀gá àgbà ní ẹ̀ka tó ń pawó wọlé tó sì ń bójú tó ayẹyẹ ní gbọ̀ngàn tá a lò sọ pé: “Gbogbo ohun tí ìgbìmọ̀ àpéjọ [àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà] sọ pé àwọn máa ṣe nínú gbọ̀ngàn yìí láti buyì kún un ni wọ́n ṣe pátá. +A se iwadii die funra wa nipa awon Elerii Jehofa, a si ba awon oludari awon gbongan ayeye ti won ti lo ri fun apejo won soro. Iru iriri kan naa ta a ni pelu won bayii lawon naa ni.” A ṣe ìwádìí díẹ̀ fúnra wa nípa àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà, a sì bá àwọn olùdarí àwọn gbọ̀ngàn ayẹyẹ tí wọn ti lò rí fún àpéjọ wọn sọ̀rọ̀. Irú ìrírí kan náà tá a ní pẹ̀lú wọn báyìí làwọn náà ní.” +Ms. Purdy tun so pe: “Apejo naa gbadun moni o si tuni lara. Ms. Purdy tún sọ pé: “Àpéjọ náà gbádùn mọ́ni ó sì tuni lára. +Tokantokan ni maa fi gba awon mii to n boju to ibi ayeye bi iru eyi niyanju lati gba awon Elerii Jehofa towotese si ilu won ki won le se apejo won nibe.” Tọkàntọkàn ni màá fi gba àwọn míì tó ń bójú tó ibi ayẹyẹ bí irú èyí níyànjú láti gba àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà tọwọ́tẹsẹ̀ sí ìlú wọn kí wọn lè ṣe àpéjọ wọn níbẹ̀.” +Iwe eri ti ajo Paulo Freire Educational Center fi moyi eko Bibeli ta a n se ni ogba ewon to wa ni ilu Valledupar. Ìwé ẹ̀rí tí àjọ Paulo Freire Educational Center fi mọyì ẹ̀kọ́ Bíbélì tá à ń ṣe ní ọgbà ẹ̀wọ̀n tó wà ní ìlú Valledupar. +O ti le ni ogun (20) odun bayii tawon ara wa ti n ko awon elewon lekoo Bibeli lofee ni kolonbia. Ó ti lé ní ogun (20) ọdún báyìí táwọn ará wa ti ń kọ́ àwọn ẹlẹ́wọ̀n lẹ́kọ̀ọ́ Bíbélì lọ́fẹ̀ẹ́ ní kòlóńbíà. +Ni November 30, 2018, ajo Paulo Freire Educational Center fun awa Elerii Jehofa ni iwe eri kan lati kan saara si wa tori ba a se n ko awon elewon lekoo Bibeli ni ogba ewon to wa ni ilu Valledupar. Ní November 30, 2018, àjọ Paulo Freire Educational Center fún àwa Ẹlẹ́rìí Jèhófà ní ìwé ẹ̀rí kan láti kan sáárá sí wa torí bá a ṣe ń kọ́ àwọn ẹlẹ́wọ̀n lẹ́kọ̀ọ́ Bíbélì ní ọgbà ẹ̀wọ̀n tó wà ní ìlú Valledupar. +Lowolowo bayii, aadota (50) lara awon elewon to wa nibe lo n kekoo Bibeli. Lọ́wọ́lọ́wọ́ báyìí, àádọ́ta (50) lára àwọn ẹlẹ́wọ̀n tó wà níbẹ̀ ló ń kẹ́kọ̀ọ́ Bíbélì. +Kaakiri orile-ede Kolonbia, ogba ewon marundinlaaadorin (65) lawa Elerii Jehofa ti n ko awon eeyan lekoo Bibeli, iye awon ta a si n ko lekoo je ogorun-un meje ati mejilelogorin (782). Káàkiri orílẹ̀-èdè Kòlóńbíà, ọgbà ẹ̀wọ̀n márùndínláàádọ́rin (65) làwa Ẹlẹ́rìí Jèhófà ti ń kọ́ àwọn èèyàn lẹ́kọ̀ọ́ Bíbélì, iye àwọn tá a sì ń kọ́ lẹ́kọ̀ọ́ jẹ́ ọgọ́rùn-ún méje àti méjìlélọ́gọ́rin (782). +Latodun 1996, iye awon to seribomi lara won ti di ogota (60). Látọdún 1996, iye àwọn tó ṣèrìbọmi lára wọn ti di ọgọ́ta (60). +Ogba ewon ni Never Antonio Cavadia ti kekoo Bibeli, o si ti di alagba ninu ijo re bayii. Ọgbà ẹ̀wọ̀n ni Néver Antonio Cavadía ti kẹ́kọ̀ọ́ Bíbélì, ó sì ti di alàgbà nínú ìjọ rẹ̀ báyìí. +Oun ree pelu iyawo re, Lety Cavadia. Òun rèé pẹ̀lú ìyàwó rẹ̀, Lety Cavadía. +Ogba ewon ni Never Antonio Cavadia ti kekoo Bibeli, o si seribomi ni 1998. Ọgbà ẹ̀wọ̀n ni Néver Antonio Cavadía ti kẹ́kọ̀ọ́ Bíbélì, ó sì ṣèrìbọmi ní 1998. +Nigba to ya, won tu u sile ni ogba ewon to wa ni ilu Valledupar lodun 2007. Nígbà tó yá, wọ́n tú u sílẹ̀ ní ọgbà ẹ̀wọ̀n tó wà ní ìlú Valledupar lọ́dún 2007. +Nigba to n menu kan anfaani ti eko Bibeli se foun, o ni: “Awon ilana Bibeli daabo bo mi, o si je ki n ni ogbon to wulo nigba ti mo wa lewon. Nígbà tó ń mẹ́nu kan àǹfààní tí ẹ̀kọ́ Bíbélì ṣe fóun, ó ní: “Àwọn ìlànà Bíbélì dáàbò bò mí, ó sì jẹ́ kí n ní ọgbọ́n tó wúlò nígbà tí mo wà lẹ́wọ̀n. +O tun mu ki n se awon iyipada to lagbara ninu aye mi, ki n si nireti.” Ó tún mú kí n ṣe àwọn ìyípadà tó lágbára nínú ayé mi, kí n sì nírètí.” +Gbogbo isapa wa lati ko awon elewon lekoo kari aye ba ife Jehofa mu pe, “ka gba oniruuru eeyan la, ki won si ni imo to peye nipa otito.”—1 Timoti 2:4. Gbogbo ìsapá wa láti kọ́ àwọn ẹlẹ́wọ̀n lẹ́kọ̀ọ́ kárí ayé bá ìfẹ́ Jèhófà mu pé, “ká gba onírúurú èèyàn là, kí wọ́n sì ní ìmọ̀ tó péye nípa òtítọ́.”—1 Tímótì 2:4. +Ni January 27, 2019, iji lile kan ja niluu Havana to je olu ilu orile-ede Cuba. Ní January 27, 2019, ìjì líle kan jà nílùú Havana tó jẹ́ olú ìlú orílẹ̀-èdè Cuba. +Iji naa lagbara gan-an (322 km/h), o yara debi pe o le fa igi tu, ko si gbe moto so nu koda, oun ni iji to lagbara ju lo to tii ja niluu yen lati bi ogorin (80) odun seyin, awon nnkan ti iji naa ba je o lonka, opo ile lo wo, o si fa omiyale. Ìjì náà lágbára gan-an (322 km/h), ó yára débi pé ó lè fa igi tu, kó sì gbé mọ́tò sọ nù kódà, òun ni ìjì tó lágbára jù lọ tó tíì jà nílùú yẹn láti bí ọgọ́rin (80) ọdún sẹ́yìn, àwọn nǹkan tí ìjì náà bà jẹ́ ò lóǹkà, ọ̀pọ̀ ilé ló wó, ó sì fa omíyalé. +O kere tan, eeyan merin lo ku, awon ogorun-meji o din marun-un (195) si fara pa. Ó kéré tán, èèyàn mẹ́rin ló kú, àwọn ọgọ́rùn-méjì ó dín márùn-ún (195) sì fara pa. +Ko si arakunrin tabi arabinrin to ku tabi to sese ninu isele naa. Kò sí arákùnrin tàbí arábìnrin tó kú tàbí tó ṣèṣe nínú ìṣẹ̀lẹ̀ náà. +Sibe, ile merindinlogbon (26) to je tawon ara wa ni iji naa ba je, won si maa n lo meta lara awon ile naa fun ipade. Síbẹ̀, ilé mẹ́rìndínlọ́gbọ̀n (26) tó jẹ́ tàwọn ará wa ni ìjì náà bà jẹ́, wọ́n sì máa ń lo mẹ́ta lára àwọn ilé náà fún ìpàdé. +Eto ti bere ni pereu lati satunse ile awon ara ti iji naa ba je. Ètò ti bẹ̀rẹ̀ ní pẹrẹu láti ṣàtúnṣe ilé àwọn ará tí ìjì náà bà jẹ́. +Awon alaboojuto arinrin ajo ti n pese iranwo temi fawon ara ti ajalu yii de ba. Àwọn alábòójútó arìnrìn àjò ti ń pèsè ìrànwọ́ tẹ̀mí fáwọn ará tí àjálù yìí dé bá. +Adura wa ni pe ki Jehofa tu awon ara yii ninu ko si fun won lokun ki won le fara da adanu nla yii.​—Nonba 6:26. Àdúrà wa ni pé kí Jèhófà tu àwọn ará yìí nínú kó sì fún wọn lókun kí wọ́n lè fara da àdánù ńlá yìí.​—Nọ́ńbà 6:26. +Ni Friday, May 18, 2018, oko ofuurufu kan ti won n pe ni Boeing 737 ja bo laipe sigba to gbera niluu Havana lorile-ede Cuba. Ní Friday, May 18, 2018, ọkọ̀ òfuurufú kan tí wọ́n ń pè ní Boeing 737 já bọ́ láìpẹ́ sígbà tó gbéra nílùú Havana lórílẹ̀-èdè Cuba. +Ninu gbogbo awon metalelaaadofa (113) to woko ofuurufu naa, eni kan pere lo ye e. Isele yii ni janba oko ofuurufu to buru ju to tii waye lorile-ede yii lati opo odun seyin. Nínú gbogbo àwọn mẹ́tàléláàádọ́fà (113) tó wọkọ̀ òfuurufú náà, ẹnì kan péré ló yè é. Ìṣẹ̀lẹ̀ yìí ni jàǹbá ọkọ̀ òfuurufú tó burú jù tó tíì wáyé lórílẹ̀-èdè yìí láti ọ̀pọ̀ ọdún sẹ́yìn. +O dun wa pe idile eleni meta kan ti won je Elerii Jehofa (iyen baba, iya ati omokunrin won olodun mejilelogun (22)) wa lara awon to ba isele naa lo. Ó dùn wá pé ìdílé ẹlẹ́ni mẹ́ta kan tí wọ́n jẹ́ Ẹlẹ́rìí Jèhófà (ìyẹn bàbá, ìyá àti ọmọkùnrin wọn ọlọ́dún méjìlélógún (22)) wà lára àwọn tó bá ìṣẹ̀lẹ̀ náà lọ. +A ti sin oku won ni Saturday, May 26, 2018. A ti sin òkú wọn ní Saturday, May 26, 2018. +Awon alagba to wa niluu naa o fi tebi-tore awon ti ajalu sele si sile, won si n fi oro Bibeli tu won ninu. Bee naa lawon alase ilu n fife seranwo. Àwọn alàgbà tó wà nílùú náà ò fi tẹbí-tọ̀rẹ́ àwọn tí àjálù ṣẹlẹ̀ sí sílẹ̀, wọ́n sì ń fi ọ̀rọ̀ Bíbélì tù wọ́n nínú. Bẹ́ẹ̀ náà làwọn aláṣẹ ìlú ń fìfẹ́ ṣèrànwọ́. +O da wa loju pe Jehofa o ni yee ‘tu gbogbo awon to n sofo ninu’ lasiko ti nnkan nira yii.​—Aisaya 61:1, 2. Ó dá wa lójú pé Jèhófà ò ní yéé ‘tu gbogbo àwọn tó ń ṣọ̀fọ̀ nínú’ lásìkò tí nǹkan nira yìí.​—Aísáyà 61:1, 2. +Deeti: June 14 si16, 2019 Déètì: June 14 sí16, 2019 +Ibi Ta A Ti Se E: Papa isere Estadio Monumental Banco Pichincha ni ilu Guayaquil, Ecuador Ibi Tá A Ti Ṣe É: Pápá ìṣeré Estadio Monumental Banco Pichincha ní ìlú Guayaquil, Ecuador +Ede: Ede Aditi ti Ecuador, Geesi, Sipaniisi Èdè: Èdè Adití ti Ecuador, Gẹ̀ẹ́sì, Sípáníìṣì +Awon To Wa: 53,055 Àwọn Tó Wá: 53,055 +Awon To Seribomi: 702 Àwọn Tó Ṣèrìbọmi: 702 +Awon To Wa Lati Ile Okeere: 5,300 Àwọn Tó Wá Láti Ìlẹ̀ Òkèèrè: 5,300 +Awon Eka Ofiisi To Wa: Ajentina, Belgium, Bolivia, Central America, Kolonbia, Cuba, Kazakhstan, Korea, Moldova, Myanmar, Poland, Sipeeni, Amerika Áwọn Ẹ̀ka Ọ́fíísì Tó Wá: Ajẹntínà, Belgium, Bolivia, Central America, Kòlóńbíà, Cuba, Kazakhstan, Korea, Moldova, Myanmar, Poland, Sípéènì, Amẹ́ríkà +Iriri: Jose Francisco Cevallos, aare egbe agbaboolu Barcelona to ni papa isere ta a ti se apejo naa so pe: “E o fun wa ni wahala kankan nigba te e se apejo yin lawon odun to koja, todun yii naa o si yato. Ìrírí: José Francisco Cevallos, ààrẹ ẹgbẹ́ agbábọ́ọ́lù Barcelona tó ni pápá ìṣeré tá a ti ṣe àpéjọ náà sọ pé: “Ẹ ò fún wa ní wàhálà kankan nígbà tẹ́ ẹ ṣe àpéjọ yín láwọn ọdún tó kọjá, tọdún yìí náà ò sì yàtọ̀. +Eyi fi han pe oniwa tutu ni yin ati pe gbogbo apejo yin lo maa n wa letoleto. Èyí fi hàn pé oníwà tútù ni yín àti pé gbogbo àpéjọ yín ló máa ń wà létòlétò. +Ko rorun, amo e maa n sapa gan-an lati seto ki nnkan le lo bo se ye lawon apejo yin. Kò rọrùn, àmọ́ ẹ máa ń sapá gan-an láti ṣètò kí nǹkan lè lọ bó ṣe yẹ láwọn àpéjọ yín. +Eeyan daadaa ni yin​—e gbeko, iwa yin daa, e si wa letoleto. Èèyàn dáadáa ni yín​—ẹ gbẹ̀kọ́, ìwà yín dáa, ẹ sì wà létòlétò. +Imoran wa ni pe kawon ilu atawon orile-ede mii maa gba awon Elerii Jehofa lalejo.” Ìmọ̀ràn wa ni pe káwọn ìlú àtàwọn orílẹ́-èdè míì máa gba àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà lálejò.” +Ibi gbogbo laye lawon ara wa ti n lo awon ona mii lati maa waasu nitori arun COVID-19 ti ko je ki won le maa waasu bi won ti n se tele. Ibi gbogbo láyé làwọn ará wa ti ń lo àwọn ọ̀nà míì láti máa wàásù nítorí àrùn COVID-19 tí kò jẹ́ kí wọ́n lè máa wàásù bí wọ́n ti ń ṣe tẹ́lẹ̀. +Awon ara wa to wa ni orile-ede Ecuador n lo oniruuru ona lati waasu ihin rere fun opolopo eeyan. Àwọn ará wa tó wà ní orílẹ̀-èdè Ecuador ń lo onírúurú ọ̀nà láti wàásù ìhìn rere fún ọ̀pọ̀lọpọ̀ èèyàn. +Apeere kan ni ti odobinrin olodun meje kan to n gbe ni ilu Ambato, pelu iranlowo mama re, o ko atejise, o si fi ranse sawon tisa ile iwe re. Àpẹẹrẹ kan ni ti ọ̀dọ́bìnrin ọlọ́dún méje kan tó ń gbé ní ìlú Ambato, pẹ̀lú ìrànlọ́wọ́ màmá rẹ̀, ó kọ àtẹ̀jíṣẹ́, ó sì fi ránṣẹ́ sáwọn tíṣà ilé ìwé rẹ̀. +Lara ohun to ko niyi: “E kaaaro. Lára ohun tó kọ nìyí: “Ẹ káàárọ̀. +Mo fi atejise yii ranse si yin lati tu yin ninu nitori pe asiko ta a wa yii nira gan-an. Mò fi àtèjíṣẹ́ yìí ránṣẹ́ sí yín láti tù yín nínú nítorí pé àsìkò tá a wà yìí nira gan-an. +Bibeli fi wa lokan bale ninu iwe Ifihan 21:4 pe ola maa daa. Bíbélì fi wá lọ́kàn balẹ̀ nínú ìwé Ìfihàn 21:4 pé ọ̀la máa dáa. +Iluja ti mo fi ranse maa gbe yin lo sibi te e ti maa ri alaye to po si i.” Ìlujá tí mo fi ránṣẹ́ máa gbé yín lọ síbi tẹ́ ẹ ti máa rí àlàyé tó pọ̀ sí i.” +Okan lara awon tisa re da esi pa da, o ni: “O seun gan-an ni, omo daadaa. Ọ̀kan lára àwọn tíṣà rẹ̀ dá èsì pa dà, ó ní: “O ṣeun gan-an ni, ọmọ dáadáa. +Omode ni e, amo oro to o so yii mogbon dani gan-an.” Ọmọdé ni ẹ́, àmọ́ ọ̀rọ̀ tó o sọ yìí mọ́gbọ́n dání gan-an.” +Elomii dupe lowo re gan-an, o si beere boya oun le ri Iwe Itan Bibeli, eyi to wa lori ero. Ẹlòmíì dúpẹ́ lọ́wọ́ rẹ̀ gan-an, ó sì béèrè bóyá òun lè rí Ìwé Ìtàn Bíbélì, èyí tó wà lórí ẹ̀rọ. +O so fun omo naa pe oun ni iwe yen tele amo oun ya omo ileewe kan. Ó sọ fún ọmọ náà pé òun ní ìwé yẹn tẹ́lẹ̀ àmọ́ òun yá ọmọ iléèwé kan. +Odobinrin naa wa salaye fun tisa yen pe o le ri iwe naa lori ikanni jw.org. Ọ̀dọ́bìnrin náà wá ṣàlàyé fún tíṣà yẹn pé ó lè rí ìwé náà lórí ìkànnì jw.org. +Apeere mii ni tokotaya kan to n gbe niluu Quevedo, won wa oruko awon ti ki i se Elerii Jehofa to wa lori foonu won, won si fi atejise ranse si won, ohun ti won so ree: “Elerii Jehofa ni mi Àpẹẹrẹ míì ni tọkọtaya kan tó ń gbé nílùú Quevedo, wọ́n wá orúkọ àwọn tí kì í ṣe Ẹlẹ́rìí Jèhófà tó wà lórí fóònù wọn, wọ́n sì fi àtẹ̀jíṣẹ́ ránṣẹ́ sí wọn, ohun tí wọ́n sọ rèé: “Ẹlẹ́rìí Jèhófà ni mí +Ko see se fun wa lati maa waasu lati ile de ile ba a ti maa n se nitori arun to n ja ran-in nile wa ati kari aye, sibe, inu wa maa dun ta a ba le ba yin soro lori ero ayelujara.” Kò ṣeé ṣe fún wa láti máa wàásù láti ilé dé ilé bá a ti máa ń ṣe nítorí àrùn tó ń jà ràn-ìn nílẹ̀ wa àti kárí ayé, síbẹ̀, inú wa máa dùn tá a bá lè bá yín sọ̀rọ̀ lórí ẹ̀rọ ayélujára.” +Opo lo gba lati se bee. Ọ̀pọ̀ ló gbà láti ṣe bẹ́ẹ̀. +Obinrin kan ti ki i gba kawa Elerii Jehofa ba oun soro Olorun gboriyin fawon tokotaya naa pe oun moriri bi won se n gbiyanju lati tu awon eeyan ninu. Obìnrin kan tí kì í gbà káwa Ẹlẹ́rìí Jèhófà bá òun sọ̀rọ̀ Ọlọ́run gbóríyìn fáwọn tọkọtaya náà pé òun mọrírì bí wọ́n ṣe ń gbìyànjú láti tu àwọn èèyàn nínú. +O so fun won pe okan oun o bale nitori isoro to gbode kan yii. Ó sọ fún wọn pé ọ̀kan òun ò balẹ̀ nítorí ìṣòro tó gbòde kan yìí. +Ni tokotaya naa ba fi iwe iroyin wa kan ranse si i, iyen Ji!, No. 1 2020, to ni akori naa, “Bo O Se Le Ni Ibale Okan.” Ni tọkọtaya náà bá fi ìwé ìròyìn wa kan ránṣẹ́ sí i, ìyẹn Jí!, No. 1 2020, tó ní àkòrí náà, “Bó O Ṣe Lè Ní Ìbàlẹ̀ Ọkàn.” +Nigba ti won tun jo raye soro, obinrin naa so pe oun gbadun iwe naa gan-an, o si je ki won mo pe oun ti ka iwe naa lopolopo igba. Nígbà tí wọ́n tún jọ ráyè sọ̀rọ̀, obìnrin náà sọ pé òun gbádùn ìwé náà gan-an, ó sì jẹ́ kí wọ́n mọ̀ pé òun ti ka ìwé náà lọ́pọ̀lọpọ̀ ìgbà. +Apeere elomii ni arabinrin aditi kan to n je Johana to n gbe ni Santo Domingo de los Tsachilas. Arabinrin yii fi aworan * “kowe” sawon eeyan. Àpẹẹrẹ ẹlòmíì ni arábìnrin adití kan tó ń jẹ́ Johana tó ń gbé ní Santo Domingo de los Tsáchilas. Arábìnrin yìí fi àwòrán * “kọ̀wé” sáwọn èèyàn. +O fowo ya oniruuru aworan, o ya foto awon aworan naa, o si fi i ranse sawon ojulumo e to je aditi. Ó fọwọ́ ya onírúuru àwòrán, ó ya fọ́tò àwọn àwòrán náà, ó sì fi í ránṣẹ́ sáwọn ojúlùmọ̀ ẹ̀ tó jẹ́ adití. +Amo, obinrin kan ti ki i se aditi wa lara awon to fi atejise naa ranse si. Àmọ́, obìnrin kan tí kì í ṣe adití wà lára àwọn tó fi àtẹ̀jíṣẹ́ náà ránṣẹ́ sí. +Ko pe ti obinrin yen ri atejise naa gba lo fesi pa da, to si n beere opo ibeere. Kò pẹ́ tí obìnrin yẹn rí àtẹ̀jíṣẹ́ náà gbà ló fèsì pa dà, tó sì ń béèrè ọ̀pọ̀ ìbéèrè. +Amo Johana o loye awon ibeere yen, tori naa o so fun arabinrin asaaju-ona kan ti ki i se aditi ti oruko re n je Rhonda pe ko dahun awon ibeere obinrin naa. Àmọ́ Johana ò lóyé àwọn ìbéèrè yẹn, torí náà ó sọ fún arábìnrin aṣáájú-ọ̀nà kan tí kì í ṣe adití tí orúkọ rẹ̀ ń jẹ́ Rhonda pé kó dáhùn àwọn ìbèérè obìnrin náà. +Obinrin yen so fun Arabinrin Rhonda pe awon aworan ti Johana fi ranse si oun ya oun lenu gan-an. Obìnrin yẹn sọ fún Arábìnrin Rhonda pé àwọn àwòrán tí Johana fi ránṣẹ́ sí òun ya òun lẹ́nu gan-an. +O wa beere boya awon ese Iwe Mimo mii tun wa to salaye idi tawon nnkan buruku fi n sele laye. Ó wá béèrè bóyá àwọn ẹsẹ Ìwé Mímọ́ míì tún wà tó ṣàlàyé ìdí táwọn nǹkan burúkú fi ń ṣẹ̀lẹ̀ láyé. +Arabinrin Rhonda ka Luuku 21:​10, 11 fun un, o si fi iluja fidio Ki Nidi Ti Olorun Fi Gba Pe Ka Maa Jiya? ati Ki Ni Idi Ti Olorun Fi Da Aye? ranse si i. Obinrin naa so pe oun a fe kawon tun jo soro Bibeli nigba mii. Arábìnrin Rhonda ka Lúùkù 21:​10, 11 fún un, ó sì fi ìlujá fídíò Kí Nìdí Tí Ọlọ́run Fi Gbà Pé Ká Máa Jìyà? àti Kí Ni Ìdí Tí Ọlọ́run Fi Dá Ayé? ránṣẹ́ sí i. Obìnrin náà sọ pé òun á fẹ́ káw��n tún jọ sọ̀rọ̀ Bíbélì nígbà míì. +Bii ti apositeli Poolu ti ko dekun atimaa “jerii kunnakunna nipa Ijoba Olorun” bo tie wa lewon, awon ara wa naa n se gbogbo ohun ti won le se lati maa waasu bawon naa o tie le jade nile.​—Ise 28:23. Bíi ti àpọ́sítélì Pọ́ọ̀lù tí kò dẹ́kun àtimáa “jẹ́rìí kúnnákúnná nípa Ìjọba Ọlọ́run” bó tiẹ̀ wà lẹ́wọ̀n, àwọn ará wa náà ń ṣe gbogbo ohun tí wọ́n lè ṣe láti máa wàásù báwọn náà ò tiẹ̀ lè jáde nílé.​—Ìṣe 28:23. +^ ipinro 7 Opo awon aditi lo maa n soro fun lati loye iwe teeyan ba ko, tori naa dipo kawon ara wa to gbo ede aditi kowe sile fun eni to je aditi, aworan ni won saba maa n ya lati fi salaye oro feni to je aditi. ^ ìpínrọ̀ 7 Ọ̀pọ̀ àwọn adití ló máa ń ṣòro fún láti lóyé ìwé téèyàn bá kọ, torí náà dípò káwọn ará wa tó gbọ́ èdè adití kọ̀wẹ́ sílẹ̀ fún ẹni tó jẹ́ adití, àwòrán ni wọ́n sábà máa ń yà láti fi ṣàlàyé ọ̀rọ̀ fẹ́ni tó jẹ́ adití. +Ni Sunday, June 3, 2018, oke ayonayeefin ti won n pe ni Volcan de Fuego bu gbau ni orile-ede Guatemala. Ní Sunday, June 3, 2018, òkè ayọnáyèéfín tí wọ́n ń pè ní Volcan de Fuego bú gbàù ní orílẹ̀-èdè Guatemala. +Eeru gbigbona tu jade, eefin to n jade nibe si feree ga to kilomita mesan-an. Eérú gbígbóná tú jáde, èéfín tó ń jáde níbẹ̀ sì fẹ́rẹ̀ẹ́ ga tó kìlómítà mẹ́sàn-án. +O kere tan, ijo mewaa lo wa nibi ti isele yii ti waye. Amo a dupe pe ikankan ninu awon ara wa lokunrin ati lobinrin o fara pa, bo tie je pe awon mejo ninu won la ti ni ki won kuro nibi ti won n gbe tori atidaabo bo won. Ó kéré tán, ìjọ mẹ́wàá ló wà níbi tí ìṣẹ̀lẹ̀ yìí ti wáyé. Àmọ́ a dúpẹ́ pé ìkankan nínú àwọn ará wa lọ́kùnrin àti lóbìnrin ò fara pa, bó tiẹ̀ jẹ́ pé àwọn mẹ́jọ nínú wọn la ti ní kí wọ́n kúrò níbi tí wọ́n ń gbé torí àtidáàbò bò wọ́n. +Oro inu 2 Korinti 8:14 ati 15 ti mu ki awon ayika to wa nitosi seranwo lati pese ounje, ile ati ohun irinna fawon ti ajalu sele si. Ọ̀rọ̀ inú 2 Kọ́ríńtì 8:14 àti 15 ti mú kí àwọn àyíká tó wà nítòsí ṣèrànwọ́ láti pèsè oúnjẹ, ilé àti ohun ìrìnnà fáwọn tí àjálù ṣẹlẹ̀ sí. +Ni Saturday, October 6, 2018, imititi ile kan to lagbara waye ni agbegbe ariwa ile Haiti, o pa eeyan metadinlogun (17), o si ju ogorun-un meta (300) to fara pa. Ní Saturday, October 6, 2018, ìmìtìtì ilẹ̀ kan tó lágbára wáyé ní agbègbè àríwá ilẹ̀ Haiti, ó pa èèyàn mẹ́tàdínlógún (17), ó sì ju ọgọ́rùn-ún mẹ́ta (300) tó fara pa. +Iroyin ta a gbo fi han pe ko si ikankan lara awon ara wa to ku; amo awon meji sese. Ìròyìn tá a gbọ́ fi hàn pé kò sí ìkankan lára àwọn ará wa tó kú; àmọ́ àwọn méjì ṣèṣe. +Iroyin ta a koko gbo latodo awon alaboojuto ayika fi han pe ile merinlelogoji (44) ati Gbongan Ijoba merin lo ba je. Ìròyìn tá a kọ́kọ́ gbọ́ látọ̀dọ̀ àwọn alábòójútó àyíká fi hàn pé ilé mẹ́rìnlélógójì (44) àti Gbọ̀ngàn Ìjọba mẹ́rin ló bà jẹ́. +Ni ilu Port-de-Paix, nnkan bi aadota (50) awon ara ati idile won lo ni lati kuro nibi ti won n gbe tori awon ile naa le wo nigbakigba. Ní ìlú Port-de-Paix, nǹkan bí àádọ́ta (50) àwọn ará àti ìdílé wọn ló ní láti kúrò níbi tí wọ́n ń gbé torí àwọn ilé náà lè wó nígbàkigbà. +Awon ara inu ijo to wa lagbegbe naa lo n toju awon idile yii. Àwọn ará inú ìjọ tó wà lágbègbè náà ló ń tójú àwọn ìdílé yìí. +Okan lara Igbimo Eka nile Haiti pelu arakunrin meji to n sise ni Eka To N Yaworan Ile To si N Ko O lo sawon ibi ti ajalu naa ti sele ki won le mo bo se to, ki won si fun awon ara nisiiri. Ọ̀kan lára Ìgbìmọ̀ Ẹ̀ka nílẹ̀ Haiti pẹ̀lú arákùnrin méjì tó ń ṣiṣẹ́ ní Ẹ̀ka Tó Ń Yàwòrán Ilé Tó sì Ń Kọ́ Ọ lọ sáwọn ibi tí àjálù náà ti ṣẹlẹ̀ kí wọ́n lè mọ bó ṣe tó, kí wọ́n sì fún àwọn ara níṣìírí. +Igbimo To N Seto Iranwo Nigba Ajalu ti bere ise nibe lati pese awon nnkan to se pataki. Ìgbìmọ̀ Tó Ń Ṣètò Ìrànwọ́ Nígbà Àjálù ti bẹ̀rẹ̀ iṣẹ́ níbẹ̀ láti pèsè àwọn nǹkan tó ṣe pàtàkì. +Okan wa wa lodo awon ara wa ni Haiti, a si n gbadura fun won. Ọkàn wa wà lọ́dọ̀ àwọn ará wa ní Haiti, a sì ń gbàdúrà fún wọn. +Iji kan ti won pe ni Lidia ja ni Iyawole Omi Baja California lorile-ede Mesiko ni September 1. Ìjì kan tí wọ́n pè ní Lidia jà ní Ìyawọlẹ̀ Omi Baja California lórílẹ̀-èdè Mẹ́síkò ní September 1. +Bo tile je pe o ti role nigba to fi maa di ojo Saturday, sibe ojo to ro po gan-an, ko tii si iru e lati odun 1933. Bó tilẹ̀ jẹ́ pé ó ti rọlẹ̀ nígbà tó fi máa di ọjọ́ Saturday, síbẹ̀ òjò tó rọ̀ pọ̀ gan-an, kò tíì sí irú ẹ̀ láti ọdún 1933. +O kere tan, eeyan marun-un lo ku ninu iji naa. Ó kéré tán, èèyàn márùn-ún ló kú nínú ìjì náà. +Eka ofiisi awa Elerii Jehofa to wa ni Mexico City fi to wa leti pe arabinrin Elerii kan ku, ogbara ojo to n ya mu-un mu-un lo gbe e lo nigba to n rin lo sile. Ẹ̀ka ọ́fíìsì àwa Ẹlẹ́rìí Jèhófà tó wà ní Mexico City fi tó wa létí pé arábìnrin Ẹlẹ́rìí kan kú, ọ̀gbàrá òjò tó ń ya mù-ún mù-ún ló gbé e lọ nígbà tó ń rìn lọ sílé. +Ogbara yen gbe awon meta mii lo, amo won ri won yo ninu e. Ọ̀gbàrá yẹn gbé àwọn mẹ́ta míì lọ, àmọ́ wọ́n rí wọn yọ nínú ẹ̀. +Lafikun si i, iji naa ba ile mejo je patapata. Láfikún sí i, ìjì náà ba ilé mẹ́jọ jẹ́ pátápátá. +Gbogbo awon ti ajalu yii sele si lo ri itoju gba latodo awon molebi won tabi latodo awon Elerii Jehofa to wa laduugbo won. Gbogbo àwọn tí àjálù yìí ṣẹlẹ̀ sí ló rí ìtọ́jú gbà látọ̀dọ̀ àwọn mọ̀lẹ́bí wọn tàbí látọ̀dọ̀ àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà tó wà ládùúgbò wọn. +Igbimo Oludari awon Elerii Jehofa lo n boju to eto iranwo nigba ajalu lati orileese won, ore tawon eeyan fi setileyin fun ise kari aye ni won si n lo. Ìgbìmọ̀ Olùdarí àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà ló ń bójú tó ètò ìrànwọ́ nígbà àjálù láti oríléeṣẹ́ wọn, ọrẹ táwọn èèyàn fi ṣètìlẹ́yìn fún iṣẹ́ kárí ayé ni wọ́n sì ń lò. +Agbenuso fun Awa Elerii Jehofa: Kari Aye: David A. Semonian, Ofiisi Agberoyinjade, +1-845-524-3000 Mexico: Gamaliel Camarillo, +52-555-133-3048 Agbẹnusọ fún Àwa Ẹlẹ́rìí Jèhófà: Kárí Ayé: David A. Semonian, Ọ́fíìsì Agbéròyìnjáde, +1-845-524-3000 Mexico: Gamaliel Camarillo, +52-555-133-3048 +Ni September 19, 2017, imititi ile to lagbara gan-an ti iwon re je 7.1 waye ni aarin gbungbun orile-ede Mesiko, o si pa eeyan to le ni ogorun-un meji [200]. Ní September 19, 2017, ìmìtìtì ilẹ̀ tó lágbára gan-an tí ìwọ̀n rẹ̀ jẹ́ 7.1 wáyé ní àárín gbùngbùn orílẹ̀-èdè Mẹ́síkò, ó sì pa èèyàn tó lé ní ọgọ́rùn-ún méjì [200]. +Iroyin ta a koko gbo lati eka ofiisi Central America ree: O dun wa gan-an pe okan lara awon arabinrin wa ni Mexico City ku sinu isele naa. Ìròyìn tá a kọ́kọ́ gbọ́ láti ẹ̀ka ọ́fíìsì Central America rèé: Ó dùn wá gan-an pé ọ̀kan lára àwọn arábìnrin wa ní Mexico City kú sínú ìṣẹ̀lẹ̀ náà. +Arabinrin kan tun wa ti a si n wa titi di bayii leyin ti ile re wo. Arábìnrin kan tún wà tí a ṣì ń wá títí di báyìí lẹ́yìn tí ilé rẹ̀ wó. +Arabinrin kan fara pa yanayana ni ilu kan to n je Puebla, a tun gbo pe arabinrin mii fara gbogbe o si wa nile iwosan ni State of Mexico. Arábìnrin kan fara pa yánayàna ní ìlú kan tó ń jẹ́ Puebla, a tún gbọ pé arábìnrin míì fara gbọgbẹ́ ó sì wà nílé ìwòsàn ní State of Mexico. +A koko ko idile Beteli kuro ni eka ofiisi wa, amo won ti pa da senu ise bayii. A kọ́kọ́ kó ìdílé Bẹ́tẹ́lì kúrò ní ẹ̀ka ọ́fíìsì wa, àmọ́ wọ́n ti pa dà sẹ́nu iṣẹ́ báyìí. +A dupe pe enikeni o fara pa, ofiisi naa o si ba je. A dúpẹ́ pé ẹnikẹ́ni ò fara pa, ọ́fíìsì náà ò sì bà jẹ́. +A n ba a lo lati maa gbadura fun awon arakunrin atawon arabinrin wa ba a se n gbe ni akoko to le koko yii, o daju pe Jehofa mo “wahala okan” won, a si boju to won.—Saamu 31:7. À ń bá a lọ láti máa gbàdúrà fún àwọn arákùnrin àtàwọn arábìnrin wa bá a ṣe ń gbé ní àkókò tó le koko yìí, ó dájú pé Jèhófà mọ “wàhálà ọkàn” wọn, á sì bójú tó wọn.—Sáàmù 31:7. +Agbenuso fun Awa Elerii Jehofa: Kari Aye: David A. Semonian, Ofiisi Agberoyinjade, +1-845-524-3000 Mexico: Gamaliel Camarillo, +52-555-133-3048 Agbẹnusọ fún Àwa Ẹlẹ́rìí Jèhófà: Kárí Ayé: David A. Semonian, Ọ́fíìsì Agbéròyìnjáde, +1-845-524-3000 Mexico: Gamaliel Camarillo, +52-555-133-3048 +Ni September 14, 2017, iji nla kan ti won pe ni Hurricane Max ja ni guusu etikun Pasifiiki lorile-ede Mesiko, o si fa iji lile. Ní September 14, 2017, ìjì ńlá kan tí wọ́n pè ní Hurricane Max jà ní gúùsù etíkun Pàsífíìkì lórílẹ̀-èdè Mẹ́síkò, ó sì fa ìjì líle. +Iji naa mu ki ategun to lagbara fe, o si tun fa omiyale to ba opo nnkan je. Ìjì náà mú kí atẹ́gùn tó lágbára fẹ́, ó sì tún fa omíyalé tó ba ọ̀pọ̀ nǹkan jẹ́. +Iwadii si n lo lowo lati mo bi iji naa se sose to. Ìwádìí ṣì ń lọ lọ́wọ́ láti mọ bí ìjì náà ṣe ṣọṣẹ́ tó. +Amo, o bani ninu je lati gbo pe iji naa pa okan lara awon arakurin wa nibi to ti n gbiyanju lati ran aladuugbo re kan lowo. Àmọ́, ó bani nínú jẹ́ láti gbọ́ pé ìjì náà pa ọ̀kan lára àwọn arákùrin wa níbi tó ti ń gbìyànjú láti ran aládùúgbò rẹ̀ kan lọ́wọ́. +Eka ofiisi wa to wa ni Mexico seto iranwo, won si sise po pelu awon ijo adugbo lati pese iranwo fun awon ti iji naa se lose. Ẹ̀ka ọ́fíìsì wa tó wà ní Mexico ṣètò ìrànwọ́, wọ́n sì ṣiṣẹ́ pọ̀ pẹ̀lú àwọn ìjọ àdúgbò láti pèsè ìrànwọ́ fún àwọn tí ìjì náà ṣe lọ́ṣẹ́. +Agbenuso fun Awa Elerii Jehofa: Kari Aye: David A. Semonian, Ofiisi Agberoyinjade, +1-845-524-3000 Mexico: Gamaliel Camarillo, +52-555-133-3048 Agbẹnusọ fún Àwa Ẹlẹ́rìí Jèhófà: Kárí Ayé: David A. Semonian, Ọ́fíìsì Agbéròyìnjáde, +1-845-524-3000 Mexico: Gamaliel Camarillo, +52-555-133-3048 +Lodun 2017, imititi ile meji to lagbara waye lorile-ede Guatemala ati Mesiko. Lọ́dún 2017, ìmìtìtì ilẹ̀ méjì tó lágbára wáyé lórílẹ̀-èdè Guatemala àti Mẹ́síkò. +Awon ara wa pari eto iranwo ti won se ni gbogbo agbegbe naa losu December 2018. Àwọn ará wa parí ètò ìrànwọ́ tí wọ́n ṣe ní gbogbo agbègbè náà lóṣù December 2018. +Eka ofiisi wa ni Amerika Aarin bere eto iranwo yii nigba ti won se oniruuru ipade lati fun awon ara ti ajalu naa sele si nisiiri. Ẹ̀ka ọ́fíìsì wa ní Amẹ́ríkà Àárín bẹ̀rẹ̀ ètò ìrànwọ́ yìí nígbà tí wọ́n ṣe onírúurú ìpàdé láti fún àwọn ará tí àjálù náà ṣẹlẹ̀ sí níṣìírí. +Won se ipade naa ni ipinle Chiapas, Morelos, Oaxaca, ati Puebla, koda won tun se e ni ilu Mexico City. Wọ́n ṣe ìpàdé náà ní ìpínlẹ̀ Chiapas, Morelos, Oaxaca, àti Puebla, kódà wọ́n tún ṣe é ní ìlú Mexico City. +Igbimo Eka da igbimo mokandinlogoji (39) to n seto iranwo sile, awon igbimo yii lo si seto bi won se tun gbogbo awon nnkan to ba je se. Ìgbìmọ̀ Ẹ̀ka dá ìgbìmọ̀ mọ́kàndínlógójì (39) tó ń ṣètò ìrànwọ́ sílẹ̀, àwọn ìgbìmọ̀ yìí ló sì ṣètò bí wọ́n ṣe tún gbogbo àwọn nǹkan tó bà jẹ́ ṣe. +Arakunrin Jesse Perez, okan lara Igbimo Eka ni Amerika Aarin ba awon akede ti ajalu naa kan sepade ni ipinle Morelos. Arákùnrin Jesse Pérez, ọ̀kan lára Ìgbìmọ̀ Ẹ̀ka ní Amẹ́ríkà Àárín bá àwọn akéde tí àjálù náà kàn ṣèpàdé ní ìpínlẹ̀ Morelos. +Arakunrin meji n sise lori orule Gbongan Apejo kan ti won tun ko nigba eto iranwo naa. Arákùnrin méjì ń ṣiṣẹ́ lórí òrùlé Gbọ̀ngàn Àpéjọ kan tí wọ́n tún kọ́ nígbà ètò ìrànwọ́ náà. +Lorile-ede Mesiko, o ju egberun mejilelogoji (42,000) akede to yonda ara won lati ipinle mewaa ki won le ba awon to n seto iranwo sise. Lórílẹ̀-èdè Mẹ́síkò, ó ju ẹgbẹ̀rún méjìlélógójì (42,000) akéde tó yọ̀ǹda ara wọn láti ìpínlẹ̀ mẹ́wàá kí wọ́n lè bá àwọn tó ń ṣètò ìrànwọ́ ṣiṣẹ́. +Awon ara yii tun ile ogorun-un mefa o le mokandinlogun (619) ko pelu Gbongan Ijoba marun-un ati Gbongan Apejo meji. Àwọn ará yìí tún ilé ọgọ́rùn-ún mẹ́fà ó lé mọ́kàndínlógún (619) kọ́ pẹ̀lú Gbọ̀ngàn Ìjọba márùn-ún àti Gbọ̀ngàn Àpéjọ méjì. +Won tun satunse si ogorun-un marun-un o le meji (502) ile ati Gbongan Ijoba metalelaaadota (53). Wọ́n tún ṣàtúnṣe sí ọgọ́rùn-ún márùn-ún ó lé méjì (502) ilé àti Gbọ̀ngàn Ìjọba mẹ́tàléláàádọ́ta (53). +Yato siyen, won tun ile mewa ko ni Guatemala. Yàtọ̀ síyẹn, wọ́n tún ilé mẹ́wà kọ́ ní Guatemala. +Ara awon ti won seranlowo fun ni idile Hernandez ati Santiago. Ara àwọn tí wọ́n ṣèrànlọ́wọ́ fún ni ìdílé Hernández àti Santiago. +Idile Hernandez niwaju ile won, awon to seto iranwo lo ba won tun ile naa ko. Ìdílé Hernández níwájú ilé wọn, àwọn tó ṣètò ìrànwọ́ ló bá wọn tún ilé náà kọ́. +Ilu Chalco ni idile Hernandez n gbe, ibe o ju ogoji (40) kilomita si ilu Mexico City. Ìlú Chalco ni ìdílé Hernández ń gbé, ibẹ̀ ò ju ogójì (40) kìlómítà sí ìlú Mexico City. +Imititi ile to waye ni September 19, 2017 ba ile won je koja atunse. Ìmìtìtì ilẹ̀ tó wáyé ní September 19, 2017 ba ilé wọn jẹ́ kọjá àtúnṣe. +Arabinrin Ana Maria Hernandez so pe: “Ni gbogbo asiko wahala yii, a o salaini ohunkohun ta a nilo. Arábìnrin Ana María Hernández sọ pé: “Ní gbogbo àsìkò wàhálà yìí, a ò ṣaláìní ohunkóhun tá a nílò. +Awon ara toju wa gan-an. Àwọn ará tọ́jú wa gan-an. +Mo si ranti bi ile wa tele se ri nigba to wo, amo ti nnkan bi aadota awon to yonda ara won wa lati ba wa ko ile wa tuntun. Mo ṣì rántí bí ilé wa tẹ́lẹ̀ ṣe rí nígbà tó wó, àmọ́ tí nǹkan bí àádọ́ta àwọn tó yọ̀ǹda ara wọn wá láti bá wa kọ́ ilé wa tuntun. +Titi doni, ohun tawon ara yen se fun wa si maa n ya awon ara adugbo wa lenu.” Yato si iranlowo ti idile Hernandez ri gba yii, asoju kan lati eka ofiisi ni Amerika Aarin wa sodo won, o si fi Bibeli fun won nisiiri. Títí dòní, ohun táwọn ará yẹn ṣe fún wa ṣì máa ń ya àwọn ará àdúgbò wa lẹ́nu.” Yàtọ̀ sí ìrànlọ́wọ́ tí ìdílé Hernández rí gbà yìí, aṣojú kan láti ẹ̀ka ọ́fíìsì ní Amẹ́ríkà Àárín wá sọ́dọ̀ wọn, ó sì fi Bíbélì fún wọn níṣìírí. +Idile Santiago niwaju ile won tuntun. Ìdílé Santiago níwájú ilé wọn tuntun. +Imititi ile to waye ni September 7, 2017 kan idile Santiago to n gbe ni ilu Juchitan, ipinle Oaxaca. Ìmìtìtì ilẹ̀ tó wáyé ní September 7, 2017 kan ìdílé Santiago tó ń gbé ní ìlú Juchitán, ìpínlẹ̀ Oaxaca. +O ba ile won je debi pe ko see gbe mo. Ó ba ilé wọn jẹ́ débi pé kò ṣeé gbé mọ́. +Amo laaarin osu mefa, awon to n sise iranwo ba won ko ile tuntun mii. Àmọ́ láàárín oṣù mẹ́fà, àwọn tó ń ṣiṣẹ́ ìrànwọ́ bá wọn kọ́ ilé tuntun míì. +Olori idile naa, Arakunrin Victor Santiago so pe: “Bi eto Jehofa se yara pese awon ohun ta a nilo fun wa wu mi lori pupo. Olórí ìdílé náà, Arákùnrin Victor Santiago sọ pé: “Bí ètò Jèhófà ṣe yára pèsè àwọn ohun tá a nílò fún wa wú mi lórí púpọ̀. +Mo ri i pe owo Jehofa la wa, oun lo si n boju to wa.” Arakunrin Jesse Perez, okan lara Igbimo Eka ni Amerika Aarin, so pe: “Ose ti imititi ile mejeeji to waye se po gan-an. Mo rí i pé ọwọ́ Jèhófà la wà, òun ló sì ń bójú tó wa.” Arákùnrin Jesse Pérez, ọ̀kan lára Ìgbìmọ̀ Ẹ̀ka ní Amẹ́ríkà Àárín, sọ pé: “Ọṣẹ́ ti ìmìtìtì ilẹ̀ méjèèjì tó wáyé ṣe pọ̀ gan-an. +Amo eto iranwo to wulo ta a se te le e fun awon ara lanfaani lati yonda ara won. Àmọ́ ètò ìrànwọ́ tó wúlò tá a ṣe tẹ̀ lé e fún àwọn ará láǹfààní láti yọ̀ǹda ara wọn. +Opolopo awon akede lo seranlowo, eyi si fi han pe won nifee awon ara. Ọ̀pọ̀lọpọ̀ àwọn akéde ló ṣèrànlọ́wọ́, èyí sì fi hàn pé wọ́n nífẹ̀ẹ́ àwọn ará. +December 1 ni ise iranwo yii bere, a maa na to milionu mewaa dola [$10 million]. December 1 ni ìṣẹ́ ìrànwọ́ yìí bẹ̀rẹ̀, a máa ná tó mílíọ̀nù mẹ́wàá dọ́là [$10 million]. +A maa tun ile to to ogorun-un marun-un [500] ati Gbongan Ijoba merindinlogun [16] se, atawon ile mii ti iji lile to waye leemeji ti ba je ni Guatemala ati Mexico losu September. A máa tún ilé tó tó ọgọ́rùn-ún márùn-ún [500] àti Gbọ̀ngàn Ìjọba mẹ́rìndínlógún [16] ṣe, àtàwọn ilé míì tí ìjì lílé tó wáyé lẹ́ẹ̀mejì ti bà jẹ́ ní Guatemala àti Mexico lóṣù September. +MEXICO CITY—Igbimo Eka ti Central America maa bere atunse to po gan-an ni Guatemala ati Mexico ni December 1, 2017, lati pese iranwo siwaju si i nitori imititi ile meji to waye ni osu September. MEXICO CITY—Ìgbìmọ̀ Ẹ̀ka ti Central America máa bẹ̀rẹ̀ àtúnṣe tó pọ̀ gan-an ní Guatemala àti Mexico ní December 1, 2017, láti pèsè ìrànwọ́ síwájú sí i nítorí ìmìtìtì ilẹ̀ méjì tó wáyé ní oṣù September. +Gbara leyin ti imititi ile yen ti waye ni eka ofiisi ti seto iranwo, won pese omi, ounje, oogun ati aso fawon arakunrin wa ti ajalu yen de ba. Gbàrà lẹ́yìn tí ìmìtìtì ilẹ̀ yẹn ti wáyé ni ẹ̀ka ọ́fíìsì ti ṣètò ìrànwọ́, wọ́n pèsè omi, oúnjẹ, oògùn àti aṣọ fáwọn arákùnrin wa tí àjálù yẹn dé bá. +Ohun mii ti won tun maa bere bayii ni bi won se maa tun Gbongan Apejo, Gbongan Ijoba ati ile awon arakunrin wa ko. Ohun míì tí wọ́n tún máa bẹ̀rẹ̀ báyìí ni bí wọ́n ṣe máa tún Gbọ̀ngàn Àpéjọ, Gbọ̀ngàn Ìjọba àti ilé àwọn arákùnrin wa kọ́. +Ni ipinle Chiapas ati Oaxaca ni Mexico, awon arakunrin ati arabinrin ogorun mefa ati aadota le ni marun-un [655] ni ko nile lori mo leyin ti iji lile kan waye ni September 7. Ní ìpínlẹ̀ Chiapas àti Oaxaca ní Mexico, àwọn arákùnrin àti arábìnrin ọgọ́rùn mẹ́fà àti àádọ́ta lé ní márùn-ún [655] ni kò nílé lórí mọ́ lẹ́yìn tí ìjì líle kan wáyé ní September 7. +Ohun ti won gbero lati se ni pe ki won tun ile ogorun meta ati meeedogun [315] ko, won si maa tun Gbongan Ijoba meeedogun [15] ko. Ohun tí wọ́n gbèrò láti ṣe ni pé kí wọ́n tún ilé ọgọ́rùn mẹ́ta àti mẹ́ẹ̀ẹ́dógún [315] kọ́, wọ́n sì máa tún Gbọ̀ngàn Ìjọba mẹ́ẹ̀ẹ́dógún [15] kọ́. +Yato sawon yen, awon ile to baje ti won fe tun se to egberun kan ati mokandinlogoji [1,039], Gbongan Ijoba to to ogorun kan o le mejo [108] ati Gbongan Apejo meta. Yàtọ̀ sáwọn yẹn, àwọn ilé tó bàjẹ́ tí wọ́n fẹ́ tún ṣe tó ẹgbẹ̀rún kan àti mọ́kàndínlógójì [1,039], Gbọ̀ngàn Ìjọba tó tó ọgọ́rùn kan ó lé mẹ́jọ [108] àti Gbọ̀ngàn Àpéjọ mẹ́ta. +Ni Mexico City ati ni Morelos ati Puebla, awon arakunrin atawon arabinrin ogorun merin o le ogota ati meta [463] ni iji lile to waye ni September 19 ba ile won je. Ní Mexico City àti ní Morelos àti Puebla, àwọn arákùnrin àtàwọn arábìnrin ọgọ́rùn mẹ́rin ó lé ọgọ́ta àti mẹ́ta [463] ni ìjì líle tó wáyé ní September 19 ba ilé wọn jẹ́. +Ile to to mejidinlogojo [158] ni won maa tun ko, won tun maa tun ile ogorun mefa [600] se, won a si tun satunse si Gbongan Ijoba mokandinlogoji [39] ati Gbongan Apejo kan. Ilé tó tó méjìdínlọ́gọ́jọ [158] ni wọ́n máa tún kọ́, wọ́n tún máa tún ilé ọgọ́rùn mẹ́fà [600] ṣe, wọ́n á sì tún ṣàtúnṣe sí Gbọ̀ngàn Ìjọba mọ́kàndínlógójì [39] àti Gbọ̀ngàn Àpéjọ kan. +Iji lile to waye ni September 7 ni Guatemala so awon arakunrin ati arabinrin merindinlogoji [36] di alainile lori. Ìjì líle tó wáyé ní September 7 ní Guatemala sọ àwọn arákùnrin àti arábìnrin mẹ́rìndínlógójì [36] di aláìnílé lórí. +Laaarin osu die si i, awon iranse ikole ati awon arakunrin to wa laduugbo maa tun ile mesan-an ati Gbongan Ijoba kan ko. Láàárín oṣù díẹ̀ sí i, àwọn ìránṣẹ́ ìkọ́lé àti àwọn arákùnrin tó wà ládùúgbò máa tún ilé mẹ́sàn-án àti Gbọ̀ngàn Ìjọba kan kọ́. +Won maa tun ile ogun [20] ko, won si maa tun Gbongan Ijoba merin ko. Wọ́n máa tún ilé ogún [20] kọ́, wọ́n sì máa tún Gbọ̀ngàn Ìjọba mẹ́rin kọ́. +Igbimo Eka so pe awon igbimo to n boju to eto iranwo mokandinlogoji [39] lo maa boju to ise yii, o maa na won to milionu mewaa owo dola [$10 million] ise naa si maa gba to osu marun-un si mefa. Ìgbìmọ̀ Ẹ̀ka sọ pé àwọn ìgbìmọ̀ tó ń bójú tó ètò ìrànwọ́ mọ́kàndínlógójì [39] ló máa bójú tó iṣẹ́ yìí, ó máa ná wọn tó mílíọ̀nù mẹ́wàá owó dọ́là [$10 million] iṣẹ́ náà sì máa gbà tó oṣù márùn-un sí mẹ́fà. +Awon iranse ikole ogbon [30] lo ti n gbara di lati lo si awon ibi ti ajalu yen ti waye, awon ara to to egberun kan o din ogbon [970] lo si ti yonda ara won lati lowo si ise atunse yii. Àwọn ìránṣẹ́ ìkọ́lé ọgbọ̀n [30] ló ti ń gbara di láti lọ sí àwọn ibi tí àjálù yẹn ti wáyé, àwọn ará tó tó ẹgbẹ̀rún kan ó dín ọgbọ̀n [970] ló sì ti yọ̀ǹda ara wọn láti lọ́wọ́ sí iṣẹ́ àtúnṣe yìí. +O da wa loju pe Jehofa maa bu kun ise yii atawon to yonda ara won lati ni ipin ninu eto iranwo ta a se fawon ara wa ti ajalu yii de ba.—2 Korinti 8:4. Ó dá wa lójú pé Jèhófà máa bù kún iṣẹ́ yìí àtàwọn tó yọ̀ǹda ara wọn láti ní ìpín nínú ètò ìrànwọ́ tá a ṣe fáwọn ará wa tí àjálù yìí dé bá.—2 Kọ́ríńtì 8:4. +Deeti: June 7 si 9, 2019 Déètì: June 7 sí 9, 2019 +Ibi Ta A Ti Se E: Papa isere BBVA Bancomer Stadium ni ilu Monterrey, Mesiko Ibi Tá A Ti Ṣe É: Pápá ìṣeré BBVA Bancomer Stadium ní ìlú Monterrey, Mẹ́síkò +Ede: Geesi, Ede Aditi ti Mesiko, Sipaniisi Èdè: Gẹ̀ẹ́sì, Èdè Adití ti Mẹ́síkò, Sípáníìṣì +Awon Ibi Ti Won Ta Atagba Re si: Ibi mejidinlogoji (38) ni orile-ede mefa (Costa Rica, Guatemala, Honduras, Mesiko, Nicaragua ati Panama) Àwọn Ibi Tí Wọ́n Ta Àtagbà Rẹ̀ sí: Ibi méjìdínlógójì (38) ní orílẹ́-èdè mẹ́fà (Costa Rica, Guatemala, Honduras, Mẹ́síkò, Nicaragua àti Panama) +Awon To Wa: 39,099 Àwọn Tó Wá: 39,099 +Awon To Seribomi: 393 Àwọn Tó Ṣèrìbọmi: 393 +Awon To Wa Lati Ile Okeere: 4,682 Àwọn Tó Wá Láti Ìlẹ̀ Òkèèrè: 4,682 +Awon Eka Ofiisi To Wa: Ajentina, Brazil, Kolonbia, Faranse, Itali, Japan, Netherlands, Paraguay, Peru, Sipeeni, Amerika Áwọn Ẹ̀ka Ọ́fíísì Tó Wá: Ajẹntínà, Brazil, Kòlóńbíà, Faransé, Ítálì, Japan, Netherlands, Paraguay, Peru, Sípéènì, Amẹ́ríkà +Iriri: Roberto Valero to je asoju ijoba ilu Guadalupe lo si ibi ta a ti se apejo lojo Satide. O so pe: “Ohun to se pataki ju si ijoba ile wa ni bi awon eeyan a se wa ni alaafia ati aabo. Eyin Elerii Jehofa n kopa to joju ninu mimu ki eyi see se. Gbogbo ara ilu yii lo si mo bee.” Ìrírí: Roberto Valero tó jẹ́ aṣojú ìjọba ìlú Guadalupe lọ sí ibi tá a ti ṣe àpéjọ lọ́jọ́ Sátidé. Ó sọ pé: “Ohun tó ṣe pàtàkì jù sí ìjọba ilẹ̀ wa ni bí àwọn èeyàn á ṣe wà ní àlááfíà àti ààbò. Ẹ̀yin Ẹlẹ́rìí Jèhófà ń kópa tó jọjú nínú mímú kí èyí ṣeé ṣe. Gbogbo ará ìlú yìí ló sì mọ̀ bẹ́ẹ̀.” +Ni irole ojo Thursday, September 7, imititi ile to lagbara gan-an waye ni apa guusu Eti Okun Pasifiiki ni orile-ede Mesiko. Ní ìrọ̀lẹ́ ọjọ́ Thursday, September 7, ìmìtìtì ilẹ̀ tó lágbára gan-an wáyé ní apá gúùsù Etí Òkun Pàsífíìkì ní orílẹ̀-èdè Mẹ́síkò. +Imititi ile yen lo le ju ninu awon eyi to ti waye ri ni orile-ede Mesiko ni opo odun seyin, eeyan marunlelogoji [45] lo pa. Ìmìtìtì ilẹ̀ yẹn ló le jù nínú àwọn èyí tó ti wáyé rí ní orílẹ̀-èdè Mẹ́síkò ní ọ̀pọ̀ ọdún sẹ́yìn, èèyàn márùnlélógójì [45] ló pa. +O dun wa pe a gba isofunni pe arakunrin wa kan ati awon arabinrin wa meji wa lara awon to ku. Ó dùn wá pé a gba ìsọf��nni pé arákùnrin wa kan àti àwọn arábìnrin wa méjì wà lára àwọn tó kú. +Ni afikun si iyen, isofunni ta a koko gba fi han pe opo ile awon ara wa ati awon Gbongan Ijoba kan lo baje tabi to baje patapata. Ní àfikún sí ìyẹn, ìsọfúnni tá a kọ́kọ́ gbà fi hàn pé ọ̀pọ̀ ilé àwọn ará wa àti àwọn Gbọ̀ngàn Ìjọba kan ló bàjẹ́ tàbí tó bàjẹ́ pátápátá. +Gbongan Apejo meji ni Ipinle Chiapas naa baje. Gbọ̀ngàn Àpéjọ méjì ní Ìpínlẹ̀ Chiapas náà bàjẹ́. +Amo won si n ba ayewo lo. Àmọ́ wọ́n ṣì ń bá àyẹ̀wò lọ. +A o tubo maa gbadura fun awon arakunrin ati awon arabinrin wa, a nigbagbo pe Jehofa maa tu won ninu, a si fun won lokun.—2 Tesalonika 2:16, 17. A ó túbọ̀ máa gbàdúrà fún àwọn arákùnrin àti àwọn arábìnrin wa, a nígbàgbọ́ pé Jèhófà máa tù wọ́n nínú, á sì fún wọn lókun.—2 Tẹsalóníkà 2:16, 17. +Agbenuso fun Awa Elerii Jehofa: Kari Aye: David A. Semonian, Ofiisi Agberoyinjade, +1-845-524-3000 Mexico: Gamaliel Camarillo, +52-555-133-3048 Agbẹnusọ fún Àwa Ẹlẹ́rìí Jèhófà: Kárí Ayé: David A. Semonian, Ọ́fíìsì Agbéròyìnjáde, +1-845-524-3000 Mexico: Gamaliel Camarillo, +52-555-133-3048 +MEXICO CITY​—Ni December 4, 2017, awon kan kora jo ni adugbo Tuxpan de Bolanos, to wa nitosi awon apata ni Jalisco, Mexico, won si le awon ara wa mejila [12] ti won je omo Huichol kuro nile, papo pelu awon merindinlogoji [36] mii to maa n wa si ipade. MEXICO CITY​—Ní December 4, 2017, àwọn kan kóra jọ ní àdúgbò Tuxpan de Bolaños, tó wà nítòsí àwọn àpáta ní Jalisco, Mexico, wọ́n sì lé àwọn ará wa méjìlá [12] tí wọ́n jẹ́ ọmọ Huichol kúrò nílé, papọ̀ pẹ̀lú àwọn mẹ́rìndínlógójì [36] míì tó máa ń wá sí ìpàdé. +Awon eeyan yen n binu pe awon ara wa o ba awon lowo si awon asa esin ti awon Huichol maa n se. Àwọn èèyàn yẹn ń bínú pé àwọn ará wa ò bá àwọn lọ́wọ́ sí àwọn àṣà ẹ̀sìn tí àwọn Huichol máa ń ṣe. +Tori ohun ti won se yii, awon ara wa ti lo ba awon alase pe ki won ran awon lowo. Torí ohun tí wọ́n ṣe yìí, àwọn ará wa ti lọ bá àwọn aláṣẹ pé kí wọ́n ran àwọn lọ́wọ́. +Won ji eru awon ara wa ko, won si ju awon mii sita. Wọ́n jí ẹrù àwọn ará wa kó, wọ́n sì ju àwọn míì síta. +Ijoba Mexico o koyan awon asa Huichol kere rara, tori naa, de iwon aye kan, ijoba fun won lominira lati se bo se wu won. Ìjọba Mexico ò kóyán àwọn àṣà Huichol kéré rárá, torí náà, dé ìwọ̀n àyè kan, ìjọba fún wọn lómìnira láti ṣe bó ṣe wù wọ́n. +Se lawon to n ri si asa awon Huichol ni kawon eeyan wa le awon ara wa kuro nile won, won tun ja won lole, won yo ilekun won lo, windo ati orule won. Ṣe làwọn tó ń rí sí àṣà àwọn Huichol ni káwọn èèyàn wá lé àwọn ará wa kúrò nílé wọn, wọ́n tún jà wọ́n lólè, wọ́n yọ ilẹ̀kùn wọn lọ, wíńdò àti òrùlé wọn. +Won tun da awon eru won mii sinu omi. Wọ́n tún da àwọn ẹrù wọn míì sínú omi. +Leyin naa, won mu awon ara wa lo sinu igbo kan, won si so pe awon maa pa won ti won ba pa da wale. Lẹ́yìn náà, wọ́n mú àwọn ará wa lọ sínú igbó kan, wọ́n sì sọ pé àwọn máa pa wọ́n tí wọ́n bá pa dà wálé. +Awon Elerii ti won je eya Huichol niwaju Gbongan Ijoba. Àwọn Ẹlẹ́rìí tí wọ́n jẹ́ ẹ̀yà Huichol níwájú Gbọ̀ngàn Ìjọba. +Asoju kan lati eka ofiisi wa ni Mexico rinrin ajo lati lo ba awon ti won le kuro nile, ki won le fi Bibeli ran won lowo, ki won si ba won seto ile ti won le fori pamo si. Aṣojú kan láti ẹ̀ka ọ́fíìsì wa ní Mexico rìnrìn àjò láti lọ bá àwọn tí wọ́n lé kúrò nílé, kí wọ́n lè fi Bíbélì ràn wọ́n lọ́wọ́, kí wọ́n sì bá wọn ṣètò ilé tí wọ́n lè forí pamọ́ sí. +Awon to n boju to oro ejo lati eka ofiisi awa Elerii Jehofa ti lo ri awon alase ilu Jalisco, eni to n ri si oro eto omoniyan, agbejoro fun ijoba lagbegbe yen, ati eni to n ri si oro awon ta a huwa ika si. Àwọn tó ń bójú tó ọ̀rọ̀ ẹjọ́ láti ẹ̀ka ọ́fíìsì àwa Ẹlẹ́rìí Jèhófà ti lọ rí àwọn aláṣẹ ìlú Jalisco, ẹni tó ń rí sí ọ̀rọ̀ ẹ̀tọ́ ọmọnìyàn, agbẹjọ́rò fún ìjọba lágbègbè yẹn, àti ẹni tó ń rí sí ọ̀rọ̀ àwọn tá a hùwà ìkà sí. +Awon yii ti n se iwadii lori ohun ti won se sawon ara wa yii. Àwọn yìí ti ń ṣe ìwádìí lórí ohun tí wọ́n ṣe sáwọn ará wa yìí. +Arakunrin Gamaliel Camarillo, to je agbenuso fun awa Elerii Jehofa ni Mexico so pe: “O dun wa gan-an pe won n gbeja ko awon ara wa to je eni alaafia to si n bowo fun asa awon mii, tori pe won o ba won lowo ninu awon asa esin ti ko ba eri okan won mu. Arákùnrin Gamaliel Camarillo, tó jẹ́ agbẹnusọ fún àwa Ẹlẹ́rìí Jèhófà ní Mexico sọ pé: “Ó dùn wá gan-an pé wọ́n ń gbéjà ko àwọn ará wa tó jẹ ẹni àlàáfíà tó sì ń bọ̀wọ̀ fún àṣà àwọn míì, torí pé wọn ò bá wọn lọ́wọ́ nínú àwọn àṣà ẹ̀sìn tí kò bá ẹ̀rí ọkàn wọn mu. +A gba pe awon alase maa se nnkan si oro awon to n se inunibini sawon ara wa nitori esin.” A n gbadura fun awon ara wa to ti padanu ile atawon nnkan ini won, o da wa loju pe Jehofa a maa lo eto re lati pese iranlowo tawon ara wa nilo.​—Aisaya 32:2. A gbà pé àwọn aláṣẹ máa ṣe nǹkan sí ọ̀rọ̀ àwọn tó ń ṣe inúnibíni sáwọn ará wa nítorí ẹ̀sìn.” À ń gbàdúrà fún àwọn ará wa tó ti pàdánù ilé àtàwọn nǹkan ìní wọn, ó dá wa lójú pé Jèhófà á máa lo ètò rẹ̀ láti pèsè ìrànlọ́wọ́ táwọn ará wa nílò.​—Aísáyà 32:2. +Agbenuso fun Awa Elerii Jehofa: Kari Aye: David A. Semonian, Ofiisi Agberoyinjade, +1-845-524-3000 Mexico: Gamaliel Camarillo, +52-555-133-3048 Agbẹnusọ fún Àwa Ẹlẹ́rìí Jèhófà: Kárí Ayé: David A. Semonian, Ọ́fíìsì Agbéròyìnjáde, +1-845-524-3000 Mexico: Gamaliel Camarillo, +52-555-133-3048 +Ni October 23, ajalu meji sele lorile-ede Mesiko, iyen ni Iji Vicente ati Iji Lile Willa. Ní October 23, àjálù méjì ṣẹlẹ̀ lórílẹ̀-èdè Mẹ́síkò, ìyẹn ni Ìjì Vicente àti Ìjì Líle Willa. +Iji Vicente fa omiyale to lagbara, o si mu ki ere ya ni guusu Mesiko debi pe o pa eeyan mokanla (11). Ìjì Vicente fa omíyalé tó lágbára, ó sì mú kí ẹrẹ̀ ya ní gúúsù Mẹ́síkò débi pé ó pa èèyàn mọ́kànlá (11). +Iji lile Willa sose gan-an ni eti Okun Pasifiiki ni Mesiko, ojo arooroda ro, owo ategun ibe si le gan-an. Eeyan to to egberun merin o le igba ati aadota (4,250) lo si sa kuro nile tori iji lile naa. Ìjì líle Willa ṣọṣẹ́ gan-an ní etí Òkun Pàsífíìkì ní Mẹ́síkò, òjò àrọ̀ọ̀rọ̀dá rọ̀, ọwọ́ atẹ́gùn ibẹ̀ sì le gan-an. Èèyàn tó tó ẹgbẹ̀rún mẹ́rin ó lé igba àti àádọ́ta (4,250) ló sì sá kúrò nílé torí ìjì líle náà. +Eka ofiisi Central America, to n boju to ise awa Elerii Jehofa ni Mesiko, royin pe ko si ikankan lara awon ara wa to ku, won o si fara pa nigba ti iji mejeeji ja. Ẹ̀ka ọ́fíìsì Central America, tó ń bójú tó iṣẹ́ àwa Ẹlẹ́rìí Jèhófà ní Mẹ́síkò, ròyìn pé kò sí ìkankan lára àwọn ará wa tó kú, wọn ò sì fara pa nígbà tí ìjì méjèèjì jà. +Amo ni ipinle Nayarit, akede mejidinlogofa (118) lo sa kuro nile lo si agbegbe oloke. Àmọ́ ní ìpínlẹ̀ Nayarit, akéde méjìdínlọ́gọ́fà (118) ló sá kúrò nílé lọ sí agbègbè olókè. +Niluu Sinaloa, omi ya wo Gbongan Ijoba kan ati ile opo awon ara. Nílùú Sinaloa, omi ya wọ Gbọ̀ngàn Ìjọba kan àti ilé ọ̀pọ̀ àwọn ará. +Omi tun ya wo ile awon idile Elerii Jehofa marun-un niluu Michoacan. Omi tún ya wọ ilé àwọn ìdílé Ẹlẹ́rìí Jèhófà márùn-ún nílùú Michoacán. +Amo awon ara to wa nibe satunse to ye si ile won ati Gbongan Ijoba ti omi wo naa. Àmọ́ àwọn ará tó wà níbẹ̀ ṣàtúnṣe tó yẹ sí ilé wọn àti Gbọ̀ngàn Ìjọba tí omi wọ̀ náà. +Adura wa ni pe ki awon ara wa ti awon iji yii se ni janba ni Mesiko maa fara da a, ki won si maa ranti pe gbogbo wa la jo n reti ojo iwaju ti ajalu o ni sele mo.—2 Korinti 6:4. Àdúrà wa ni pé kí àwọn ará wa tí àwọn ìjì yìí ṣe ní jàǹbá ní Mẹ́síkò máa fara dà á, kí wọ́n sì máa rántí pé gbogbo wa la jọ ń retí ọjọ́ iwájú tí àjálù ò ní ṣẹlẹ̀ mọ́.—2 Kọ́ríńtì 6:4. +Ni August 16 2019, awa Elerii Jehofa mu Bibeli Mimo ti Itumo Aye Tuntun jade lede Guarani nibi apejo agbegbe ti won ta atagba re latinu gbongan Beteli to wa niluu Capiata, lorile-ede Paraguay. Ní August 16 2019, àwa Ẹlẹ́rìí Jèhófà mú Bíbélì Mímọ́ ti Ìtumọ̀ Ayé Tuntun jáde lédè Guarani níbi àpéjọ agbègbè tí wọ́n ta àtagbà rẹ̀ látinú gbọ̀ngàn Bẹ́tẹ́lì tó wà nílùú Capiatá, lórílẹ̀-èdè Paraguay. +Arakunrin Daniel Gonzalez, to je okan lara Igbimo Eka orile-ede Paraguay lo mu Bibeli yii jade lojo akoko apejo agbegbe naa. Arákùnrin Daniel González, tó jẹ́ ọ̀kan lára Ìgbìmọ̀ Ẹ̀ka orílẹ̀-èdè Paraguay ló mú Bíbélì yìí jáde lọ́jọ́ àkọ́kọ́ àpéjọ agbègbè náà. +Won si wo itoleseese naa bo se n lo lowo lawon ibi metala (13) otooto mii, aropo gbogbo awon pejo nigba ta a mu Bibeli naa jade si je egberun marun-un, ogorun-un mefa ati mokanlelogbon (5,631). Wọ́n sì wo ìtòlẹ́sẹẹsẹ náà bó ṣe ń lọ lọ́wọ́ láwọn ibi mẹ́tàlá (13) ọ̀tọ̀ọ̀tọ̀ míì, àròpọ̀ gbogbo àwọn péjọ nígbà tá a mú Bíbélì náà jáde sì jẹ́ ẹgbẹ̀rún márùn-ún, ọgọ́rùn-ún mẹ́fà àti mọ́kànlélọ́gbọ̀n (5,631). +Bo tie je pe ede Sipaniisi lawon eeyan n so lorile-ede Paraguay, amo o kere tan, eeyan mesan-an ninu mewaa lo n so ede Guarani to je ede ibile ibe. Bó tiẹ̀ jẹ́ pé èdè Sípáníìṣì làwọn èèyàn ń sọ lórílẹ̀-èdè Paraguay, àmọ́ ó kéré tán, èèyàn mẹ́sàn-án nínú mẹ́wàá ló ń sọ èdè Guarani tó jẹ́ èdè ìbílẹ̀ ibẹ̀. +Idi niyen to fi je pe ni gbogbo Latin America, orile-ede Paraguay nikan ni opo eeyan ti n so ede ibile kan naa. Ìdí nìyẹn tó fi jẹ́ pé ní gbogbo Latin America, orílẹ̀-èdè Paraguay nìkan ni ọ̀pọ̀ èèyàn ti ń sọ èdè ìbílẹ̀ kan náà. +Okan lara awon atumo ede to sise lori itumo Bibeli yii so pe ki won to mu Bibeli yii jade, opo awon arakunrin atawon arabinrin lo je pe ede Guarani to je ede ibile won ni won fi maa n gbadura si Jehofa.. Ọ̀kan lára àwọn atúmọ̀ èdè tó ṣiṣẹ́ lórí ìtúmọ̀ Bíbélì yìí sọ pé kí wọ́n tó mú Bíbélì yìí jáde, ọ̀pọ̀ àwọn arákùnrin àtàwọn arábìnrin ló jẹ́ pé èdè Guarani tó jẹ́ èdè ìbílẹ̀ wọn ni wọ́n fi máa ń gbàdúrà sí Jèhófà.. +O so pe: “Ni bayii, Jehofa naa a maa ba wa soro lede Guarani. A mo pe Jehofa nifee wa, o si moyi wa. O ti tubo da mi loju pe Jehofa ni Baba mi.” Ó sọ pé: “Ní báyìí, Jèhófà náà á máa bá wa sọ̀rọ̀ lédè Guarani. A mọ̀ pé Jèhófà nífẹ̀ẹ́ wa, ó sì mọyì wa. Ó ti túbọ̀ dá mi lójú pé Jèhófà ni Bàbá mi.” +O da wa loju pe Bibeli ede Guarani yii maa seranwo fun awon akede egberun merin, ogorun-un mesan-an ati merinlelogbon (4,934) to n so ede Guarani lorile-ede Paraguay, o si maa je ki ife ati imoriri ti won ni fun Jehofa ati eto re tubo lagbara si i. Ó dá wa lójú pé Bíbélì èdè Guarani yìí máa ṣèrànwọ́ fún àwọn akéde ẹgbẹ̀rún mẹ́rin, ọgọ́rùn-ún mẹ́sàn-án àti mẹ́rìnlélọ́gbọ̀n (4,934) tó ń sọ èdè Guarani lórílẹ̀-èdè Paraguay, ó sì máa jẹ́ kí ìfẹ́ àti ìmọrírì tí wọ́n ní fún Jèhófà àti ètò rẹ̀ túbọ̀ lágbára sí i. +O da wa loju pe Bibeli yii maa je kawon to n ka a mo otito to seyebiye to wa ninu oro Olorun wa. Ó dá wa lójú pé Bíbélì yìí máa jẹ́ káwọn tó ń kà á mọ òtítọ́ tó ṣeyebíye tó wà nínú ọ̀rọ̀ Ọlọ́run wa. +Lati ipari osu April 2019 ni ojo to rinle to n ro ni Paraguay ti n mu ki akunya omi sele lawon agbegbe to wa ni eti odo Paraguay River. Láti ìparí oṣù April 2019 ni òjò tó rinlẹ̀ tó ń rọ̀ ní Paraguay ti ń mú kí àkúnya omi ṣẹlẹ̀ láwọn agbègbè tó wà ní etí odò Paraguay River. +O kere tan, eeyan mefa ni akunya omi naa pa. Ó kéré tán, èèyàn mẹ́fà ni àkúnya omi náà pa. +Eka ofiisi wa ni Paraguay royin pe ajalu yii kan metadinlogoje (137) lara awon ara wa lorisirisi ilu. Ẹ̀ka ọ́fíìsì wa ní Paraguay ròyìn pé àjálù yìí kan métàdínlógóje (137) lára àwọn ará wa lóríṣiríṣi ìlú. +Ni ilu Asuncion to je olu ilu orile-ede naa, omi yii wo ogiri Gbongan Ijoba kan, o si ya wole, ibe ni won maa n lo fun Ile Eko Awon Ajihinrere.fara pa. Ní ìlú Asunción tó jẹ́ olú ìlú orílẹ̀-èdè náà, omi yìí wó ògiri Gbọ̀ngàn Ìjọba kan, ó sì ya wọlé, ibẹ̀ ni wọ́n máa ń lò fún Ilé Ẹ̀kọ́ Àwọn Ajíhìnrere.fara pa. +Amo, a dupe pe ko seni to fara pa. Àmọ́, a dúpẹ́ pé kò sẹ́ni tó fara pa. +Eka ofiisi ko nnkan ranse sawon ara toro naa kan, iru bi ounje, omi atawon nnkan mii ti won nilo. Ẹ̀ka ọ́fíìsì kó nǹkan ránṣẹ́ sáwọn ará tọ́rọ̀ náà kàn, irú bí oúnjẹ, omi àtàwọn nǹkan míì tí wọ́n nílò. +Tori pe akunya omi naa o tii lo, eka ofiisi si n wo bi nnkan se n lo si fawon ara, bakan naa won n ri si i pe awon ara ri ohun ti won nilo, won si n seranwo nipa tara ati nipa temi. Torí pé àkúnya omi náà ò tíì lọ, ẹ̀ka ófíìsì ṣì ń wo bí nǹkan ṣe ń lọ sí fáwọn ará, bákan náà wọ́n ń rí sí i pé àwọn ará rí ohun tí wọ́n nílò, wọ́n sì ń ṣèrànwọ́ nípa tara àti nípa tẹ̀mí. +A n gbadura fun awon ara wa ti akunya omi yii kan ni Paraguay. A mo pe Jehofa maa je “ibi olodi” fun won lasiko isoro yii.​ À ń gbàdúrà fún àwọn ará wa tí àkúnya omi yìí kàn ní Paraguay. A mọ̀ pé Jèhófà máa jẹ́ “ibi olódi” fún wọn lásìkò ìṣòro yìí.​ +Lati May 1 si August 31, 2019, eka ofiisi orile-ede Peru seto akanse iwaasu kan ki won le waasu oro Olorun fun awon ara Peru ti won n so ede ibile to n je Aymara. Láti May 1 sí August 31, 2019, ẹ̀ka ọ́fíìsì orílẹ̀-èdè Peru ṣètò àkànṣe ìwàásù kan kí wọ́n lè wàásù ọ̀rọ̀ Ọlọ́run fún àwọn ará Peru tí wọ́n ń sọ èdè ìbílẹ̀ tó ń jẹ́ Aymara. +Akanse iwaasu naa kese jari gan-an ni. Àkànṣe ìwàásù náà kẹ́sẹ járí gan-an ni. +Awon to lowo ninu e fi iwe egberun meje, ogorun-un mejo ati metalelaaadorun-un (7,893) sode, won si fi fidio wa han awon eeyan ni igba egberun meji ati ogorun-un marun-un (2,500). Àwọn tó lọ́wọ́ nínú ẹ̀ fi ìwé ẹgbẹ̀rún méje, ọgọ́rùn-ún mẹ́jọ àti mẹ́tàléláàádọ́rùn-ún (7,893) sóde, wọ́n sì fi fídíò wa han àwọn èèyàn ní ìgbà ẹgbẹ̀rún méjì àti ọgọ́rùn-ún márùn-ún (2,500). +Nigba ti akanse iwaasu naa fi maa pari, awon ara wa ti bere ikekoo Bibeli pelu ogorun-un meta ati mokanlelogorin (381) eeyan. Nígbà tí àkànṣe ìwàásù náà fi máa parí, àwọn ará wa ti bẹ̀rẹ̀ ìkẹ́kọ̀ọ́ Bíbélì pẹ̀lú ọgọ́rùn-ún mẹ́ta àti mọ́kànlélọ́gọ́rin (381) èèyàn. +Awon to n so ede Aymara lorile-ede Peru to egberun lona aadota-le-ni-irinwo (450,000), o si feree to egberun lona oodunrun (300,000) lara won to n gbe ni ilu Puno. Àwọn tó ń sọ èdè Aymara lórílẹ̀-èdè Peru tó ẹgbẹ̀rún lọ́nà àádọ́ta-lé-ní-irínwó (450,000), ó sì fẹ́rẹ̀ẹ́ tó ẹgbẹ̀rún lọ́nà ọ̀ọ́dúnrún (300,000) lára wọn tó ń gbé ní ìlú Puno. +Ni bayii, iye awon akede to n so ede Aymara je ogorun-un meta ati mokanlelogbon (331), won wa ni ijo meje ati awujo mejo. Ní báyìí, iye àwọn akéde tó ń sọ èdè Aymara jẹ́ ọgọ́rùn-ún mẹ́ta àti mọ́kànlélọ́gbọ̀n (331), wọ́n wà ní ìjọ méje àti àwùjọ mẹ́jọ. +Ipinle iwaasu to wa lorile-ede Peru fe ju ohun ti awon akede to wa nibe le kari lo, tori naa awon akede to n so ede Aymara lorile-ede Chile wa dara po mo won fun akanse iwaasu naa. Ìpínlẹ̀ ìwàásù tó wà lórílẹ̀-èdè Peru fẹ̀ ju ohun tí àwọn akéde tó wà níbẹ̀ lè kárí lọ, torí náà àwọn akéde tó ń sọ èdè Aymara lórílẹ̀-èdè Chile wá dara pọ̀ mọ́ wọn fún àkànṣe ìwàásù náà. +Ki awon ara le de odo awon to n so ede Aymara, igba mii wa ti won maa n gun oke to fi egberun marun-un (5,000) mita ga ju iteju okun lo, won a si waasu nibi to tutu bii yinyin. Kí àwọn ará lè dé ọ̀dọ̀ àwọn tó ń sọ èdè Aymara, ìgbà míì wà tí wọ́n máa ń gun òkè tó fi ẹgbẹ̀rún márùn-un (5,000) mítà ga ju ìtẹ́jú òkun lọ, wọ́n á sì wàásù níbi tó tutù bíi yìnyín. +Awujo kan fi opo wakati rin lo si agbegbe kan ti awon to ti abule mii wa ti wa se isinku kan. Àwùjọ kan fi ọ̀pọ̀ wákàtí rìn lọ sí agbègbè kan tí àwọn tó ti abúlé míì wá ti wá ṣe ìsìnkú kan. +Awon ara lokunrin ati lobinrin fi ileri ti Olorun se nipa awon to ti ku han won ninu Bibeli. Àwọn ará lọ́kùnrin àti lóbìnrin fi ìlérí tí Ọlọ́run ṣe nípa àwọn tó ti kú hàn wọ́n nínú Bíbélì. +Awon alase abule naa ati idile ti ofo se dupe lowo awon arakunrin ati arabinrin naa fun gbogbo isapa ti won se ki won le wa fi Bibeli, Oro Olorun tu won ninu. Àwọn aláṣẹ abúlé náà àti ìdílé tí ọ̀fọ̀ ṣẹ̀ dúpẹ́ lọ́wọ́ àwọn arákùnrin àti arábìnrin náà fún gbogbo ìsapá tí wọ́n ṣe kí wọ́n lè wá fi Bíbélì, Ọ̀rọ̀ Ọlọ́run tù wọ́n nínú. +Ni apa ibomii, awon arakunrin ati arabinrin wa ri awujo awon eeyan kan ti won n pade leemeji lose lati kekoo Bibeli. Ní apá ibòmíì, àwọn arákùnrin àti arábìnrin wa rí àwùjọ àwọn èèyàn kan tí wọ́n ń pàdé lẹ́ẹ̀mejì lọ́sẹ̀ láti kẹ́kọ́ọ̀ Bíbélì. +Awon akede naa ri i pe iwe Okunrin Titobilola Julo Ti O Tii Gbe Aye Ri ati Iwe Itan Bibeli ti won gba lowo ibatan won kan lorile-ede Bolifia ni won n lo. Àwọn akéde náà rí i pé ìwé Ọkunrin Titobilọla Julọ Ti O Tii Gbé Ayé Rí àti Ìwé Ìtàn Bíbélì tí wọ́n gbà lọ́wọ́ ìbátan wọn kan lórílẹ̀-èdè Bòlífíà ni wọ́n ń lò. +Bi awon eeyan yii se ri i pe awa Elerii Jehofa la te awon iwe ti won n lo yii ni opo lara won ti bere sii kekoo Bibeli, ti won si n wa si awon ipade wa. Bí àwọn èèyàn yìí ṣe rí i pé àwa Ẹlẹ́rìí Jèhófà la tẹ àwọn ìwé tí wọ́n ń lò yìí ni ọ̀pọ̀ lára wọn ti bẹ̀rẹ̀ síí kẹ́kọ̀ọ́ Bíbélì, tí wọ́n sì ń wá sí àwọn ìpàdé wa. +Arakunrin Albert Condor, alagba kan to se kokaari okan lara awon awujo naa so pe: “Inu emi ati iyawo mi dun gan-an pe o see se fun wa lati lowo ninu akanse iwaasu yii. Arákùnrin Albert Condor, alàgbà kan tó ṣe kòkáárí ọ̀kan lára àwọn àwùjọ náà sọ pé: “Inú èmi àti ìyàwó mi dùn gan-an pé ó ṣeé ṣe fún wa láti lọ́wọ́ nínú àkànṣe ìwàásù yìí. +O ti je ka tubo nigbagbo ninu Jehofa tori pe nigba ta a koko n lo si ilu naa, a o mo ba se maa debe, tori pe irin-ajo naa nira gan-an. Ó ti jẹ́ ká túbọ̀ nígbàgbọ́ nínú Jèhófà torí pé nígbà tá a kọ́kọ́ ń lọ sí ìlú náà, a ò mọ bá ṣe máa débẹ̀, torí pé ìrìn-àjò náà nira gan-an. +Nigba ta a debe, a gbadura si Jehofa pe ko je ka ri ibi ta a maa sun si, o si gbo adura wa. Nígbà tá a débẹ̀, a gbàdúrà sí Jèhófà pé kó jẹ́ ká rí ibi tá a máa sùn sí, ó sì gbọ́ àdúrà wa. +Awon adura ta a gba yen fun mi lokun gan-an, bi mo tun se ri bi awon ara yooku se gbeke le Jehofa naa tun fun mi lokun.” Àwọn àdúrà tá a gbà yẹn fún mi lókun gan-an, bí mo tún ṣe rí bí àwọn ará yòókù ṣe gbẹ́kẹ̀ lé Jèhófà náà tún fún mi lókun.” +Inu awon ara lokunrin ati lobinrin dun pe awon waasu Oro Olorun to le mu keeyan jogun iye ainipekun, fun awon ara ilu Puno ti won n so ede Aymara lorile-ede Peru.​ Inú àwọn ará lọ́kùnrin àti lóbìnrin dùn pé àwọn wàásù Ọ̀rọ̀ Ọlọ́run tó lè mú kéèyàn jogún ìyè àìnípẹ̀kun, fún àwọn ará ìlú Puno tí wọ́n ń sọ èdè Aymara lórílẹ̀-èdè Peru.​ +Ni June 26, 2018, awon asoju Ile Ise Ijoba ile Thailand ni Peru wa si eka ofiisi awa Elerii Jehofa to wa ni Lima, to je olu ilu ile Peru. Ní June 26, 2018, àwọn aṣojú Ilé Iṣẹ́ Ìjọba ilẹ̀ Thailand ní Peru wá sí ẹ̀ka ọ́fíìsì àwa Ẹlẹ́rìí Jèhófà tó wà ní Lima, tó jẹ́ olú ìlú ilẹ̀ Peru. +Won diidi wa ni lati dupe lowo awon ara wa tori pe won seranwo fun awon omo ile Thailand to wa lewon nile Peru. Wọ́n dìídì wá ni láti dúpẹ́ lọ́wọ́ àwọn ará wa torí pé wọ́n ṣèrànwọ́ fún àwọn ọmọ ilẹ̀ Thailand tó wà lẹ́wọ̀n nílẹ̀ Peru. +Odun 2007 lawon Elerii Jehofa ni Peru ti bere si i lo wo awon elewon ki won le ko won lekoo Bibeli. Ọdún 2007 làwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà ní Peru ti bẹ̀rẹ̀ sí í lọ wo àwọn ẹlẹ́wọ̀n kí wọ́n lè kọ́ wọn lẹ́kọ̀ọ́ Bíbélì. +Amo latodun 2013, awon ara bere si i lo si ogba ewon kan ti awon omo ile Thailand wa. Àmọ́ látọdún 2013, àwọn ará bẹ̀rẹ̀ sí í lọ sí ọgbà ẹ̀wọ̀n kan tí àwọn ọmọ ilẹ̀ Thailand wà. +Inu asoju ile Thailand yii dun gan-an si ife tawon ara diidi fi han yii, lo ba kan si eka ofiisi pe oun maa fe wa sibe. Inú aṣojú ilẹ̀ Thailand yìí dùn gan-an sí ìfẹ́ táwọn ará dìídì fi hàn yìí, ló bá kàn sí ẹ̀ka ọ́fíìsì pé òun máa fẹ́ wá síbẹ̀. +Awon ara lokunrin ati lobinrin n jade bo lati ogba ewon kan ti won ti lo ko awon elewon lekoo Bibeli. Àwọn ará lọ́kùnrin àti lóbìnrin ń jáde bọ̀ láti ọgbà ẹ̀wọ̀n kan tí wọ́n ti lọ kọ́ àwọn ẹlẹ́wọ̀n lẹ́kọ̀ọ́ Bíbélì. +Awon ti won wa lati ofiisi ijoba ni Ogbeni Angkura Kulvanij to je asoju minisita; Ogbeni Pathompong Singthong to je akowe agba ati Pradthana Pongudom to je oluranlowo asoju ile ise. Àwọn tí wọ́n wá láti ọ́fíìsì ìjọba ni Ọ̀gbẹ́ni Angkura Kulvanij tó jẹ́ aṣojú mínísítà; Ọ̀gbẹ́ni Pathompong Singthong tó jẹ́ akọ̀wé àgbà àti Pradthana Pongudom tó jẹ́ olùrànlọ́wọ́ aṣojú ilé iṣẹ́. +Bi won se n rin kaakiri eka ofiisi naa, awon arakunrin to wa ninu Igbimo Eka je ki won ri ise ribiribi ti a n se lenu ise itumo, lara e ni ba a se n tumo awon itejade wa si ede ibile mesan-an. Bí wọ́n ṣe ń rìn káàkiri ẹ̀ka ọ́fíìsì náà, àwọn arákùnrin tó wà nínú Ìgbìmọ̀ Ẹ̀ka jẹ́ kí wọ́n rí iṣẹ́ ribiribi tí à ń ṣe lẹ́nu iṣẹ́ ìtumọ̀, lára ẹ̀ ni bá a ṣe ń túmọ̀ àwọn ìtẹ̀jáde wa sí èdè ìbílẹ̀ mẹ́sàn-án. +Awon asoju Ile Ise Ijoba Thailand n wo arakunrin kan bo se n tumo itejade wa si Ede Awon Aditi Lona ti Peru. Àwọn aṣojú Ilé Iṣẹ́ Ìjọba Thailand ń wo arákùnrin kan bó ṣe ń túmọ̀ ìtẹ̀jáde wa sí Èdè Àwọn Adití Lọ́nà ti Peru. +Ninu leta ti won ko lati ofiisi ijoba si eka ofiisi wa, won so pe, won “gboriyin ati osuba” fun awon ara wa lori ise takuntakun ti won se lati seranwo fun “awon alaini atawon ti o leeyan ni Peru, laika ohun ti won gba gbo ati asa won si.” Nínú lẹ́tà tí wọ́n kọ láti ọ́fíìsì ìjọba sí ẹ̀ka ọ́fíìsì wa, wọ́n sọ pé, wọ́n “gbóríyìn àti òṣùbà” fún àwọn ará wa lórí iṣẹ́ takuntakun tí wọ́n ṣe láti ṣèrànwọ́ fún “àwọn aláìní àtàwọn tí ò léèyàn ní Peru, láìka ohun tí wọ́n gbà gbọ́ àti àṣà wọn sí.” +Ile ise ijoba tun soro nipa “ise ribiribi ati itileyin tawon osise Association of Jehovah’s Witnesses ni eka ofiisi Peru n se lati seranwo fun awon omo ile Thailand to wa lewon nile Peru.” Ilé iṣẹ́ ìjọba tún sọ̀rọ̀ nípa “iṣẹ́ ribiribi àti ìtìlẹyìn táwọn òṣìṣẹ́ Association of Jehovah’s Witnesses ní ẹ̀ka ọ́fíìsì Peru ń ṣe láti ṣèrànwọ́ fún àwọn ọmọ ilẹ̀ Thailand tó wà lẹ́wọ̀n nílẹ̀ Peru.” +Ohun tawon ara wa ni Peru n se je ka ri ayipada rere to maa n waye ta a ba n ko gbogbo eeyan lekoo Bibeli. Ohun táwọn ará wa ní Peru ń ṣe jẹ́ ká rí àyípadà rere tó máa ń wáyé tá a bá ń kọ́ gbogbo èèyàn lẹ́kọ̀ọ́ Bíbélì. +Awon arakunrin ati arabinrin to to egberun meta (3,000) lo wa nibi akanse ise iwaasu nibi tero po si ni akoko ere idaraya ti won seto fun awon ara Amerika atawon mii, iyen Pan American Games and Parapan American Games, eyi to waye ni ilu Lima ni Peru. Àwọn arákùnrin àti arábìnrin tó tó ẹgbẹ̀rún mẹ́ta (3,000) ló wà níbi àkànṣe iṣẹ́ ìwàásù níbi térò pọ̀ sí ní àkókò eré ìdárayá tí wọ́n ṣètò fún àwọn ará Amẹ́ríkà àtàwọn míì, ìyẹn Pan American Games and Parapan American Games, èyí tó wáyé ní ìlú Lima ní Peru. +Ere idaraya naa bere ni July 26, 2019, o si pari ni September 1. Eré ìdárayá náà bẹ̀rẹ̀ ní July 26, 2019, ó sì parí ní September 1. +Awon to kopa ninu awon ere idaraya naa le ni egberun mejo ati aabo (8,500), awon arinrin-ajo afe to wa sibe si to oke mejila aabo (250,000). Àwọn tó kópa nínú àwọn eré ìdárayá náà lé ní ẹgbẹ̀rún mẹ́jọ àti ààbọ̀ (8,500), àwọn arìnrìn-àjò afẹ́ tó wá síbẹ̀ sì tó ọ̀kẹ́ méjìlá ààbọ̀ (250,000). +Lati le waasu fun opo alejo to n bo, awon akede gbe ogorun-un kan (100) ate iwe si ibi metalelaaadota (53) otooto. Láti lè wàásù fún ọ̀pọ̀ àlejò tó ń bọ̀, àwọn akéde gbé ọgọ́rùn-ún kan (100) àtẹ ìwé sí ibi mẹ́tàléláàádọ́ta (53) ọ̀tọ̀ọ̀tọ̀. +Awon iwe ti won te lede Aymara, Geesi, Faranse, Potogi, Quechua (ti a tun mo si Ayacucho) ati Sipaniisi ni a ko sori awon ate iwe naa. Àwọn ìwé tí wọn tẹ̀ lédè Aymara, Gẹ̀ẹ́sì, Faransé, Potogí, Quechua (tí a tún mọ̀ sí Ayacucho) àti Sípáníìṣì ni a kó sórí àwọn àtẹ ìwé náà. +Awon fidio ti a se ni Ede Awon Aditi Lona ti Peru tun wa nibe pelu fun anfaani awon alejo to je aditi. Àwọn fídíò tí a ṣe ní Èdè Àwọn Adití Lọ́nà ti Peru tún wà níbẹ̀ pẹ̀lú fún àǹfààní àwọn àlejò tó jẹ́ adití. +Arakunrin Kemps Moran Hurtado, to n se kokaari ise iwaasu yii so pe: “Eto ti a se yii a mu ka le waasu fun oniruuru eeyan ti asa ibile won yato nitori pe orile-ede otooto ni awon eeyan ti maa wa. Arákùnrin Kemps Moran Hurtado, tó ń ṣe kòkáárí iṣẹ́ ìwàásù yìí sọ pé: “Ètò tí a ṣe yìí á mú ká lè wàásù fún onírúurú èèyàn tí àṣà ìbílẹ̀ wọn yàtọ̀ nítorí pé orílẹ̀-èdè ọ̀tọ̀ọ̀tọ̀ ni àwọn èèyàn ti máa wá. +Ise iwaasu nibi tero po si je apa pataki ninu ise kikoni lekoo Bibeli ti a n se, nitori o n je kawon eeyan ri awon Elerii Jehofa ti won n waasu lawon ibi tero po si.” Iṣẹ́ ìwàásù níbi térò pọ̀ sí jẹ́ apá pàtàkì nínú iṣẹ́ kíkọ́ni lẹ́kọ́ọ́ Bíbélì tí à ń ṣe, nítorí ó ń jẹ́ káwọn èèyàn rí àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà tí wọ́n ń wàásù láwọn ibi térò pọ̀ sí.” +Inu wa dun lati gbo nipa igbokegbodo ise iwaasu to n gbooro si i yii. O da wa loju pe Jehofa a maa ba a lo lati bu kun awon arakunrin ati arabinrin wa ni Peru, bi won se n te siwaju lati waasu fun awon eeyan nibi gbogbo ti a ti le ri won.​ Inú wa dùn láti gbọ́ nípa ìgbòkègbodò iṣẹ́ ìwàásù tó ń gbòòrò sí i yìí. Ó dá wa lójú pé Jèhófà á máa bá a lọ láti bù kún àwọn arákùnrin àti arábìnrin wa ní Peru, bí wọ́n ṣe ń tẹ̀ síwájú láti wàásù fún àwọn èèyàn níbi gbogbo tí a ti lè rí wọn.​ +Ni Wednesday, September 20, 2017, iji nla kan ti won pe ni Hurricane Maria ja, o si ba nnkan je gan-an ni Puerto Rico. Ní Wednesday, September 20, 2017, ìjì ńlá kan tí wọ́n pè ní Hurricane Maria jà, ó sì bá nǹkan jẹ́ gan-an ní Puerto Rico. +Eyi ni iji karun-un to lagbara ju lo ninu eyi to tii ja lorile-ede Amerika. Èyí ni ìjì karùn-ún tó lágbára jù lọ nínú èyí tó tíì jà lórílẹ̀-èdè Amẹ́ríkà. +Lowolowo bayii, ko si ina monamona ni gbogbo erekusu naa, ijoba si ti sofin pe enikeni ko gbodo rin nita lati aago mefa irole. Lọ́wọ́lọ́wọ́ báyìí, kò sí iná mọ̀nàmọ́ná ní gbogbo erékùṣù náà, ìjọba sì ti ṣòfin pé ẹnikẹ́ni kò gbọ́dọ̀ rìn níta láti aago mẹ́fà ìrọ̀lẹ́. +Awon ara wa kankan ko fara pa. A si ti n seto lati pese iranwo fun won. Àwọn ará wa kankan kò fara pa. A sì ti ń ṣètò láti pèsè ìrànwọ́ fún wọn. +Gbongan Ijoba kan ti ko ba je la maa gbe, ibe naa laa ti maa pin awon ohun iranwo fawon eeyan. Gbọ̀ngàn Ìjọba kan tí kò bà jẹ́ la máa gbé, ibẹ̀ náà làá ti máa pín àwọn ohun ìrànwọ́ fáwọn èèyàn. +Iji naa ba apa kekere kan je ni eka ofiisi wa to wa ni ilu San Juan. Ìjì náà ba apá kékeré kan jẹ́ ní ẹ̀ka ọ́fíìsì wa tó wà ní ìlú San Juan. +Awon idile Beteli wa ni alaafia, ko si eni kankan to fara pa. Àwọn ìdílé Bẹ́tẹ́lì wà ní àláàfíà, kò sí ẹnì kankan tó fara pa. +Amo intaneeti ti ba je, jenerato ni won si n lo. Àmọ́ íńtánẹ́ẹ̀tì ti bà jẹ́, jẹnẹrátọ̀ ni wọ́n sì ń lò. +O daju pe awon ara wa n ri itunu gba bi won se ri ise ribiribi ti eto Jehofa n se lati pese iranwo fun won. Ó dájú pé àwọn ará wa ń rí ìtùnú gbà bí wọ́n ṣe rí iṣẹ́ ribiribi tí ètò Jèhófà ń ṣe láti pèsè ìrànwọ́ fún wọn. +Ni September 25, 2017, ohun ta a gbo latenu awon alaboojuto ayika meeedogun [15] lara awon alaboojuto ayika mokandinlogun [19] to wa niluu Puerto Rico ni pe arakunrin wa kan soso lo fara pa nigba ti iji lile Hurricane Maria sose. Ní September 25, 2017, ohun tá a gbọ́ látẹnu àwọn alábòójútó àyíká mẹ́ẹ̀ẹ́dógún [15] lára àwọn alábòójútó àyíká mọ́kàndínlógún [19] tó wà nílùú Puerto Rico ni pé arákùnrin wa kan ṣoṣo ló fara pa nígbà tí ìjì líle Hurricane Maria ṣọṣẹ́. +A o tii ri awon alaboojuto ayika merin to ku ti won wa ni apa iwo oorun ilu naa ba soro lati mo bi nnkan se n lo si nibe. A ò tíì rí àwọn alábòójútó àyíká mẹ́rin tó kù tí wọ́n wà ní apá ìwọ̀ oorùn ìlú náà bá sọ̀rọ̀ láti mọ bí nǹkan ṣe ń lọ sí níbẹ̀. +Awon arakunrin wa to wa lawon ayika to wa nitosi ti lo wa awon okada atawon oko to roku, ki won le fi rinrin-ajo lo wo awon ara wa to wa ni iwo oorun ilu naa. Àwọn arákùnrin wa tó wà láwọn àyíká tó wà nítòsí ti lọ wá àwọn ọ̀kadà àtàwọn ọkọ̀ tó rọ́kú, kí wọ́n lè fi rìnrìn-àjò lọ wo àwọn ara wa tó wà ní ìwọ̀ oòrùn ìlú náà. +A o maa ba a niso lati gbadura fun awon arakunrin ati arabinrin wa owon yii. A ó máa bá a nìṣó láti gbàdúrà fún àwọn arákùnrin àti arábìnrin wa ọ̀wọ́n yìí. +Afikun isofunni: O dun wa gan-an pe iji lile Hurricane Harvey pa arabinrin wa kan to je agbalagba. Àfikún ìsọfúnni: Ó dùn wá gan-an pé ìjì líle Hurricane Harvey pa arábìnrin wa kan tó jẹ́ àgbàlagbà. +NEW YORK—Lojo Friday, August 25, 2017, iji runlerunna kan ti won n pe ni Hurricane Harvey sose lagbegbe Rockport, Texas, to wa letikun. NEW YORK—Lọ́jọ́ Friday, August 25, 2017, ìjì runlérùnnà kan tí wọ́n ń pè ní Hurricane Harvey ṣọṣẹ́ lágbègbè Rockport, Texas, tó wà létíkun. +Nigba to maa fi di ojo Sunday, iji naa ti role die, amo o si n sose lo lawon ibi kan ni Texas titi di ojo Wednesday, August 30. Nígbà tó máa fi di ọjọ́ Sunday, ìjì náà ti rọlẹ̀ díẹ̀, àmọ́ ó ṣì ń ṣọṣẹ́ lọ láwọn ibì kan ní Texas títí di ọjọ́ Wednesday, August 30. +Eka ofiisi awa Elerii Jehofa to wa lorile-ede Amerika ti sewadii lati mo bi isele naa se nipa to lori awon arakunrin ati arabinrin wa. Ẹ̀ka ọ́fíìsì àwa Ẹlẹ́rìí Jèhófà tó wà lórílẹ̀-èdè Amẹ́ríkà ti ṣèwádìí láti mọ bí ìṣẹ̀lẹ̀ náà ṣe nípa tó lórí àwọn arákùnrin àti arábìnrin wa. +Nnkan bi 84,000 awon Elerii Jehofa ni iji lile naa sakoba fun. Nǹkan bí 84,000 àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà ni ìjì líle náà ṣàkóbá fún. +Ko si arakunrin tabi arabinrin wa kankan to ku sinu isele yii, amo awon mesan-an lo fara pa, awon marun-un si n gba itoju nile iwosan. Kò sí arákùnrin tàbí arábìnrin wa kankan tó kú sínú ìṣẹ̀lẹ̀ yìí, àmọ́ àwọn mẹ́sàn-án ló fara pa, àwọn márùn-ún sì ń gba ìtọ́jú nílé ìwòsàn. +Awon Elerii Jehofa ti iye won je 5,566 ni isele yii ti so di alainile lori. Àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà tí iye wọn jẹ́ 5,566 ni ìṣẹ̀lẹ̀ yìí ti sọ di aláìnílé lórí. +Ile awon ara wa ti o to 475 ni iji yen ba je gan-an; lafikun siyen, ile awon ara wa mii ti iye re je 1,182 lo tun ba je. Ilé àwọn ará wa tí ó tó 475 ni ìjì yẹn bà jẹ́ gan-an; láfikún síyẹn, ilé àwọn ará wa míì tí iye rẹ̀ jẹ́ 1,182 ló tún bà jẹ́. +Awon alaboojuto ayika to wa ni ilu Austin, Dallas, ati San Antonio lo n se kokaari bi awon ti isele yii sakoba fun se maa ri iranwo gba. Àwọn alábòójútó àyíká tó wà ní ìlú Austin, Dallas, àti San Antonio ló ń ṣe kòkáárí bí àwọn tí ìṣẹ̀lẹ̀ yìí ṣàkóbá fún ṣe máa rí ìrànwọ́ gbà. +Opo awon ara wa to wa lawon ilu yii lo gba awon ara to wa lati Houston ati Texas Gulf Coast ti ile won ba je sile. Ọ̀pọ̀ àwọn ará wa tó wà láwọn ìlú yìí ló gba àwọn ará tó wá láti Houston àti Texas Gulf Coast tí ilé wọn bà jẹ́ sílé. +Awon ara wa mii fi obitibiti ounje ranse, won tun fi omi atawon nnkan mii to se pataki setileyin fawon ti isele naa sakoba fun. Àwọn ará wa míì fi òbítíbitì oúnjẹ ránṣẹ́, wọ́n tún fi omi àtàwọn nǹkan míì tó ṣe pàtàkì ṣètìlẹ́yìn fáwọn tí ìṣẹ̀lẹ̀ náà ṣàkóbá fún. +Awon alaboojuto ayika je ka mo pe gbogbo awon ijo to wa lawon ilu naa lo ti bere si i ba awon igbokegbodo temi won niso. Àwọn alábòójútó àyíká jẹ́ ká mọ̀ pé gbogbo àwọn ìjọ tó wà láwọn ìlú náà ló ti bẹ̀rẹ̀ sí í bá àwọn ìgbòkègbodò tẹ̀mí wọn nìṣó. +Awon to wa ninu Igbimo Eka ofiisi wa lorille-ede Amerika ti n seto bi won se maa lo sebewo sawon agbegbe ti iji naa ti sose ki won le tu won ninu, ki won si setileyin to ba ye fun won. Àwọn tó wà nínú Ìgbìmọ̀ Ẹ̀ka ọ́fíìsì wa lóríllẹ̀-èdè Amẹ́ríkà ti ń ṣètò bí wọ́n ṣe máa lọ ṣèbẹ̀wò sáwọn àgbègbè tí ìjì náà ti ṣọṣẹ́ kí wọ́n lè tù wọ́n nínú, kí wọ́n sì ṣètìlẹ́yìn tó bá yẹ fún wọn. +David A. Semonian to je agbenuso fun awa Elerii Jehofa so pe: “A ba awon ti iji lile Harvey sakoba fun kedun gan-an ni, a si tun dupe lowo gbogbo awon to yonda ara won lati seranwo leyin ti isele naa waye. David A. Semonian tó jẹ́ agbẹnusọ fún àwa Ẹlẹ́rìí Jèhófà sọ pé: “A bá àwọn tí ìjì líle Harvey ṣàkóbá fún kẹ́dùn gan-an ni, a sì tún dúpẹ́ lọ́wọ́ gbogbo àwọn tó yọ̀ǹda ara wọn láti ṣèrànwọ́ lẹ́yìn tí ìṣẹ̀lẹ̀ náà wáyé. +A n gbadura fun awon arakunrin ati arabinrin wa ti isele yii sakoba fun. À ń gbàdúrà fún àwọn arákùnrin àti arábìnrin wa tí ìṣẹ̀lẹ̀ yìí ṣàkóbá fún. +A tun n ro won pe ki won maa ba a niso lati gbeke le Jehofa, Olorun ife.” A tún ń rọ̀ wọ́n pé kí wọ́n máa bá a nìṣọ́ láti gbẹ́kẹ̀ lé Jèhófà, Ọlọ́run ìfẹ́.” +Losu May 2019, iroyin fi han pe ojo pupo to ro ati ogorun marun-un (500) iji lile to ja ni Amerika ba nnkan je gan-an. Lóṣù May 2019, ìròyìn fi hàn pé ojò púpọ̀ tó rọ̀ àti ọgọ́rùn márùn-ún (500) ìjì líle tó jà ní Amẹ́ríkà ba nǹkan jẹ́ gan-an. +Oju ojo ti ko bara de yii kan awon Elerii Jehofa to wa ni ipinle Arkansas, Indiana, Mississippi, Missouri, Ohio, Oklahoma, Pennsylvania ati Texas. Ojú ọjọ́ tí kò bára dé yìí kan àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà tó wà ní ìpínlẹ̀ Arkansas, Indiana, Mississippi, Missouri, Ohio, Oklahoma, Pennsylvania àti Texas. +Ko si ikankan lara awon ara wa to ba ajalu naa lo. Amo, mefa lara won fara pa, merin ninu won si wa nile iwosan. Kò sí ìkankan lára àwon ará wa tó bá àjálù náà lọ. Àmọ́, mẹ́fà lára wọn fara pa, mẹ́rin nínú wọn sì wà nílé ìwòsàn. +Yato siyen ile mefa awon ara wa lo ba je patapata, ile mejidinlogorun-un (98) ati Gbongan Ijoba mejila si ba je. Yàtọ̀ síyẹn ilé mẹ́fà àwọn ará wa ló bà jẹ́ pátápátá, ilé méjìdínlọ́gọ́rùn-ún (98) àti Gbọ̀ngàn Ìjọba méjìlá sì bà jẹ́. +Gbogbo eyi mu ki awon ara merinlelogorin (84) kuro nibi ti won n gbe. Gbogbo èyí mú kí àwọn ará mẹ́rìnlélọ́gọ́rin (84) kúrò níbi tí wọ́n ń gbé. +Bawon ara se n ye awon nnkan to ba je wo, won n pese ounje, omi ati ibugbe fawon toro naa kan. Báwọn ará ṣe ń yẹ àwọn nǹkan tó bà jẹ́ wò, wọ́n ń pèsè oúnjẹ, omi àti ibùgbé fáwọn tọ́rọ̀ náà kàn. +Awon alagba ijo atawon alaboojuto ayika to wa lagbegbe naa n fun awon ara nisiiri, won si n gba won niyanju. Àwọn alàgbà ìjọ àtàwọn alábòójútó àyíká tó wà lágbègbè náà ń fún àwọn ará níṣìírí, wọ́n sì ń gbà wọ́n níyànjú. +A o ni siwo iranwo, a o si ni dake adura fawon ara wa bi won se n fara da isoro ti iji to ja ti da sile. A ò ní ṣíwọ́ ìrànwọ́, a ò sì ní dákẹ́ àdúrà fáwọn ará wa bí wọ́n ṣe ń fara da ìṣòro tí ìjì tó jà ti dá sílẹ̀. +Lati July 4, 2019, awon imititi ile to lagbara waye ni Guusu California ni agbegbe asale Mojave. Láti July 4, 2019, àwọn ìmìtìtì ilẹ̀ tó lágbára wáyé ní Gúúsù California ní agbègbè aṣálẹ̀ Mojave. +Okan ninu awon imititi ile naa lagbara to 7.1 lori iwon, won si gba pe o wa lara awon imititi ile to tii lagbara ju lo ni agbegbe yii lati ogun (20) odun seyin. Ọ̀kan nínú àwọn ìmìtìtì ilẹ̀ náà lágbára tó 7.1 lórí ìwọ̀n, wọ́n sì gbà pé ó wà lára àwọn ìmìtìtì ilẹ̀ tó tíì lágbára jù lọ ní agbègbè yìí láti ogún (20) ọdún sẹ́yìn. +Awon imititi ile naa waye nitosi ilu nla Ridgecrest nibi ti awon akede igba o le meeedogun (215) n gbe. Àwọn ìmìtìtì ilẹ̀ náà wáyé nítòsí ìlú ńlá Ridgecrest níbi tí àwọn akéde igba ó lé mẹ́ẹ̀ẹ́dógún (215) ń gbé. +A dupe pe ko si eni kankan ninu won to sese gan-an, bo tile je pe awon akede meta fara pa die. A dúpẹ́ pé kò sí ẹnì kankan nínú wọn tó ṣèṣe gan-an, bó tilẹ̀ jẹ́ pé àwọn akéde mẹ́ta fara pa díẹ̀. +Yato siyen, isofunni ti a gba fi han pe awon akede meje lo di alainile mo. Yàtọ̀ síyẹn, ìsọfúnni tí a gbà fi hàn pé àwọn akéde méje ló di aláìnílé mọ́. +Bakan naa, ile meje to je tawon ara wa ba je gan-an, ti marundinlogoji (35) si ba je die. Bákan náà, ilé méje tó jẹ́ tàwọn ará wa bà jẹ́ gan-an, tí márùndínlógójì (35) sì bà jẹ́ díẹ̀. +Ni afikun, Gbongan Ijoba meji lo ba je die. Ní àfikún, Gbọ̀ngàn Ìjọba méjì ló bà jẹ́ díẹ̀. +Awon alabojuto ayika meji lo n boju to eto iranwo fun awon ti ajalu ba ni agbegbe naa. Àwọn alábòjútó àyíká méjì ló ń bojú tó ètò ìrànwọ́ fún àwọn tí àjálù bá ní agbègbè náà. +Awon alabojuto ayika yii ati awon alagba tun n sebewo oluso aguntan sodo awon arakunrin ati arabinrin ti ajalu naa ba. Àwọn alábòjútó àyíká yìí àti àwọn alàgbà tún ń ṣèbẹ̀wò olùṣọ́ àgùntàn sọ́dọ̀ àwọn arákùnrin àti arábínrin tí àjálù náà bá. +Adura wa ni pe ki Jehofa fun awon ara wa logbon ti won nilo lati koju awon ajalu bi eyi.​ Àdúrà wa ni pé kí Jèhófà fún àwọn ará wa lọ́gbọ́n tí wọ́n nílò láti kojú àwọn àjálù bí èyí.​ +Ojo Ti A Se E: August 16 si 18, 2019 Ọjọ́ Tí A Ṣe É: August 16 sí 18, 2019 +Ibi Ti A Ti Se E: Ile Olorule Ribiti ti won n pe ni “The Dome” to wa ni St. Louis, Missouri, lorile-ede Amerika Ibi Tí A Ti Ṣe É: Ilé Olórùlé Rìbìtì tí wọ́n ń pè ní “The Dome” tó wà ní St. Louis, Missouri, lórílẹ̀-èdè Amẹ́ríkà +Ede: Geesi, Croatian Èdè: Gẹ̀ẹ́sì, Croatian +Awon To Wa: 28,122 Àwọn Tó Wá: 28,122 +Awon To Seribomi: 224 Àwọn Tó Ṣèrìbọmi: 224 +Awon To Wa Lati Ile Okeere: 5,000 Àwọn Tó Wá Láti Ilẹ̀ Òkèèrè: 5,000 +Awon Eka Ofiisi Ta A Pe: Argentina, Australasia, ile Geesi, Kanada, Central Europe,, Kolonbia, Croatia, Czech-Slovak, Finland, Faranse, Japan, Philippines, Poland, Portugal, Scandinavia, Serbia, South Africa Àwọn Ẹ̀ka Ọ́fíìsì Tá A Pè: Argentina, Australasia, ilẹ̀ Gẹ̀ẹ́sì, Kánádà, Central Europe,, Kòlóńbíà, Croatia, Czech-Slovak, Finland, Faransé, Japan, Philippines, Poland, Portugal, Scandinavia, Serbia, South Africa +Iriri: Martin Gulley, to je agbenuso fun ileese Metrolink so pe:n. Ìrírí: Martin Gulley, tó jẹ́ agbẹnusọ fún iléeṣẹ́ Metrolink sọ pé:n. +“O le so pe o nifee eni kan tabi ohun kan. “O lè sọ pé o nífẹ̀ẹ́ ẹnì kan tàbí ohun kan. +Amo, o digba to o ba fi ife yen han ka to mo pe ki i se oro ori ahon lasan ni. Àmọ́, ó dìgbà tó o bá fi ìfẹ́ yẹn hàn ká tó mọ̀ pé kì í ṣe ọ̀rọ̀ orí ahọ́n lásán ni. +Bi eyin Elerii Jehofa se n se fi han pe loooto le nifee. Bí ẹ̀yin Ẹlẹ́rìí Jèhófà ṣe ń ṣe fi hàn pé lóòótọ́ lẹ nífẹ̀ẹ́. +Onirele ni yin, o se tan, ife maa n je ki eeyan re ara e sile ni, ki i je ko gbera ga. Onírẹ̀lẹ̀ ni yín, ó ṣe tán, ìfẹ́ máa ń jẹ́ kí èèyàn rẹ ara ẹ̀ sílẹ̀ ni, kì í jẹ́ kó gbéra ga. +Baaji to wa laya mi lo je ke e mo pe osise Metrolink ni mi, amo ife la fi n da eyin Elerii Jehofa mo.” Báàjì tó wà láyà mi ló jẹ́ kẹ́ ẹ mọ̀ pé òṣìṣẹ́ Metrolink ni mi, àmọ́ ìfẹ́ la fi ń dá ẹ̀yin Ẹlẹ́rìí Jèhófà mọ̀.” +Jerry Vallely ni oga agba to je agbenuso fun ile-ise Bi-State Development (iyen, ajo eleto irinna kan to n ri si idagbasoke oro-aje ni agbegbe St. Louis). O so pe: Jerry Vallely ni ọ̀gá àgbà tó jẹ́ agbẹnusọ fún ilé-iṣẹ́ Bi-State Development (ìyẹn, àjọ elétò ìrìnnà kan tó ń rí sí ìdàgbàsókè ọrọ̀-ajé ní agbègbè St. Louis). Ó sọ pé: +“Ise ti e n se ko lo je babara fun un yin, ohun to je yin logun ni anfaani tawon eeyan maa ri latinu ise naa, iyen awon alejo to n bo, awon ti e n ba sise ninu ilu, ati awa osise Metrolink ti a wa nibi. “Ìṣẹ́ tí ẹ̀ ń ṣe kọ́ ló jẹ́ bàbàrà fún un yín, ohun tó jẹ yín lógún ni àǹfààní táwọn èèyàn máa rí látinú iṣẹ́ náà, ìyẹn àwọn àlejò tó ń bọ̀, àwọn tí ẹ̀ ń bá ṣiṣẹ́ nínú ìlú, àti àwa òṣìṣẹ́ Metrolink tí a wà níbí. +E n ronu nipa bi inu gbogbo awon ti e n ba sise se maa dun, bi gbogbo nnkan se maa gun rege, ta a si sunwon si i.” Ẹ̀ n ronú nípa bí inú gbogbo àwọn tí ẹ̀ ń bá ṣiṣẹ́ ṣe máa dùn, bí gbogbo nǹkan ṣe máa gún régé, tá á sì sunwọ̀n sí i.” +Ni November 30, 2018, imititi ile to lagbara sele nitosi ilu Anchorage, ipinle Alaska. Ní November 30, 2018, ìmìtìtì ilẹ̀ tó lágbára ṣẹlẹ̀ nítòsí ìlú Anchorage, ìpínlẹ̀ Alaska. +Bi o tie je pe ko seni to ba imititi ile naa lo, awon oniroyin so pe o ba awon ona je gan-an. Bí ó tiẹ̀ jẹ́ pé kò sẹ́ni tó bá ìmìtìtì ilẹ̀ náà lọ, àwọn oníròyìn sọ pé ó ba àwọn ọ̀nà jẹ́ gan-an. +Eka ofiisi wa ni Amerika royin pe awon akede meje fara pa die nigba ti isele yii waye. Ẹ̀ka ọ́fíìsì wa ní Amẹ́ríkà ròyìn pé àwọn akéde méje fara pa díẹ̀ nígbà tí ìṣẹ̀lẹ̀ yìí wáyé. +Ile merindinlogun (16) awon ara wa ati Gbongan Ijoba meji lo ba je. Ilé mẹ́rìndínlógún (16) àwọn ará wa àti Gbọ̀ngàn Ìjọba méjì ló bà jẹ́. +Awon alaboojuto ayika seto bi awon ijo a se maa pese ounje, aso omi ati ile fun awon ara to nilo won. Àwọn alábòójútó àyíká ṣètò bí àwọn ìjọ á ṣe máa pèsè oúnjẹ, aṣọ omi àti ilé fún àwọn ará tó nílò wọn. +Yato siyen, awon alagba to wa lagbegbe naa n fi Bibeli tu gbogbo awon ti ajalu naa kan ninu. Yàt���̀ síyẹn, àwọn alàgbà tó wà lágbègbè náà ń fi Bíbélì tu gbogbo àwọn tí àjálù náà kàn nínú. +A n ranti awon ara wa ti imititi ile yii kan ninu adura wa. À ń rántí àwọn ará wa tí ìmìtìtì ilẹ̀ yìí kàn nínú àdúrà wa. +O da wa loju pe Jehofa maa je agbara ati ibi aabo fun awon eeyan re bi won se n gbeke le e. Ó dá wa lójú pé Jèhófà máa jẹ́ agbára àti ibi ààbò fún àwọn èèyàn rẹ̀ bí wọ́n ṣe ń gbẹ́kẹ̀ lé e. +Arakunrin Albert Barnett ati iyawo re, Arabinrin Susan Barnett, n dara po mo ijo West niluu Tuscaloosa, ipinle Alabama Ni January 11 ati 12, 2020, Iji lile kan ja, o si sose lawon agbegbe kan ni orile-ede Amerika. Arákùnrin Albert Barnett àti ìyàwó rẹ̀, Arábìnrin Susan Barnett, ń dara pọ̀ mọ́ ìjọ West nílùú Tuscaloosa, ìpínlẹ̀ Alabama Ní January 11 àti 12, 2020, Ìjì lílé kan jà, ó sì ṣọṣẹ́ làwọn agbègbè kan ní orílẹ̀-èdè Amẹ́ríkà. +Ose kekere ko ni arooroda ojo, iji to fe ategun ati iji lile to sele fun odindi ojo meji se ni opo ipinle lorile-ede yen. Ọṣẹ́ kékeré kọ́ ní àrọ̀ọ̀rọ̀dá òjò, ìjì tó fẹ́ atẹ́gùn àti ìjì líle tó ṣẹlẹ̀ fún odindi ọjọ́ méjì ṣe ní ọ̀pọ̀ ìpínlẹ̀ lórílẹ̀-èdè yẹn. +O bani ninu je pe Arakunrin Albert Barnett eni odun marundinlaaadorun-un (85) ati iyawo re, Arabinrin Susan Barnett, to je eni odun marundinlogorin (75) ku nigba ti iji lile naa kolu ile won. Ó bani nínú jẹ́ pé Arákùnrin Albert Barnett ẹni ọdún márùndínláàádọ́rùn-ún (85) àti ìyàwó rẹ̀, Arábìnrin Susan Barnett, tó jẹ́ ẹni ọdún márùndínlọ́gọ́rin (75) kú nígbà tí ìjì líle náà kọlu ilé wọn. +Eka ofiisi orile-ede Amerika royin pe, o kere tan ile awon ara wa merin ati Gbongan Ijoba meji ni iji naa kolu, amo awon ile naa ko fi bee ba je pupo. Ẹ̀ka ọ́fíìsì orílẹ̀-èdè Amẹ́ríkà ròyìn pé, ó kéré tán ilé àwọn ará wa mẹ́rin àti Gbọ̀ngàn Ìjọba méjì ni ìjì náà kọlù, àmọ́ àwọn ilé náà kò fi bẹ́ẹ̀ bà jẹ́ púpọ̀. +Yato siyen, iji lile naa ba ile ti arakunrin wa kan ti n taja je gan-an. Yàtọ̀ síyẹn, ìjì líle náà ba ilé tí arákùnrin wa kan ti ń tajà jẹ́ gan-an. +Awon alagba atawon alaboojuto ayika n se gbogbo ohun ti won le se lati seranwo fawon ti ajalu naa ba, won si n fun won nisiiri latinu Bibeli. Àwọn alàgbà àtàwọn alábòójútó àyíká ń ṣe gbogbo ohun tí wọ́n lè ṣe láti ṣèrànwọ́ fáwọn tí àjálù náà bá, wọ́n sì ń fún wọn níṣìírí látinú Bíbélì. +A mo pe Baba wa orun Jehofa n pese itunu fawon arakunrin atawon arabinrin wa to n sofo nitori ajalu yii.​ A mọ̀ pé Baba wa ọ̀run Jèhófà ń pèsè ìtùnú fáwọn arákùnrin àtàwọn arábìnrin wa tó ń ṣọ̀fọ̀ nítorí àjàlù yìí.​ +Iji lile to n je Dorian ni iji to lagbara julo to tii ja lori Okun Atilantiiki. Erekusu Abaco lapa ariwa Bahamas lo ti waye laaaro Sunday September 1, 2019. Ìjì líle tó ń jẹ́ Dorian ni ìjì tó lágbára jùlọ tó tíì jà lórí Òkun Àtìláńtíìkì. Erékùṣù Abaco lápá àríwá Bahamas ló ti wáyé láàárọ̀ Sunday September 1, 2019. +Ohun to mu ki iji lile Dorian buru gan-an ni pe, iji naa kii sare, o maa n fe ategun to le, arooroda ojo si maa n ro. Ohun tó mú kí ìjì lílé Dorian burú gan-an ni pé, ìjì náà kìí sáré, ó máa ń fẹ́ atẹ́gùn tó le, àrọ̀ọ̀rọ̀dá òjò sì máa ń rọ̀. +Iji naa fe lo si erekusu Leewards Islands lorile-ede Puerto Rico ati erekusu Virgin Islands, amo ko fi bee sose pupo nibe. Ìjì náà fẹ́ lọ sí erékùṣù Leewards Islands lórílẹ̀-èdè Puerto Rico àti erékùṣù Virgin Islands, àmọ́ kò fi bẹ́ẹ̀ ṣọṣẹ́ púpọ̀ níbẹ̀. +Eka ofiisi orile-ede Amerika n ko isofunni jo nipa bi iji lile naa se sepalara fawon ara wa atawon dukia eto Olorun. Ẹ̀ka ọ́fíìsì orílẹ̀-èdè Amẹ́ríkà ń kó ìsọfúnni jọ nípa bí ìjì líle náà ṣe ṣèpalára fáwọn ará wa àtàwọn dúkìá ètò Ọlọ́run. +Iroyin to to wa leti bayii ni pe ko si akede kankan to fara pa ninu awon akede merindinlaaadota (46) to wa ni ijo meji to wa ni erekusu Great Abaco Island. Ìròyìn tó tó wa létí báyìí ni pé kò sí akéde kankan tó fara pa nínú àwọn akéde mẹ́rìndínláàádọ́ta (46) tó wà ní ìjọ méjì tó wà ní erékùṣù Great Abaco Island. +Amo, iji naa ti ba Gbongan Ijoba kan soso to wa ni erekusu naa je. Àmọ́, ìjì náà ti ba Gbọ̀ngàn Ìjọba kan ṣoṣo tó wà ní erékùṣù náà jẹ́. +Ijo merin lo wa ni erekusu Grand Bahama Island, won si ni ogorun-un meta ati merinlelogota (364) akede. Ìjọ mẹ́rin ló wà ní erékùṣù Grand Bahama Island, wọ́n sì ní ọgọ́rùn-ún mẹ́ta àti mẹ́rìnlélọ́gọ́ta (364) akéde. +Iroyin ta a koko gbo ni pe awon arakunrin atawon arabinrin to to igba o din merin (196) lo sa fi ile won sile, ile mejilelogun (22) lo ba je die. Ìròyìn tá a kọ́kọ́ gbọ́ ni pé àwọn arákùnrin àtàwọn arábìnrin tó tó igba ó dín mẹ́rin (196) ló sá fi ilé wọ́n sílẹ̀, ilé méjìlélógún (22) ló bà jẹ́ díẹ̀. +Ile meta lo si ba je koja atunse. Ilé mẹ́ta ló sì bà jẹ́ kọjá àtúnṣe. +Eka ofiisi ti fun awon alaboojuto ayika atawon alagba to wa nibi ti ajalu naa ti sele ni itoni ki iji naa to waye. Ẹ̀ka ọ́fíìsì ti fún àwọn alábòójútó àyíká àtàwọn alàgbà tó wà níbi tí àjálù náà ti ṣẹlẹ̀ ní ìtọ́ni kí ìjì náà tó wáyé. +Eka ofiisi so fawon ara pe ki won ko lo si olu ilu Nassau tabi agbegbe mii ti ko lewu. Ẹ̀ka ọ́fíìsì sọ fáwọn ará pé kí wọ́n kó lọ sí olú ìlú Nassau tàbí agbègbè míì tí kò léwu. +Gbogbo igba la n gbadura fawon arakunrin atawon arabinrin wa to wa nibi ti iji lile yii ti sose. Gbogbo ìgbà là ń gbàdúrà fáwọn arákùnrin àtàwọn arábìnrin wa tó wà níbi tí ìjì líle yìí ti ṣọṣẹ́. +A mo pe Jehofa n ri iya to n je won, o si maa fun won lokun ta a je ki won le fara da akoko wahala yii.​ A mọ̀ pé Jèhófà ń rí ìyà tó ń jẹ wọ́n, ó sì máa fún wọn lókun tá á jẹ́ kí wọ́n lè fara da àkókò wàhálà yìí.​ +Ni October 10, 2018, iji lile kan ti won pe ni Michael ja ni ipinle Florida lorile-ede Amerika, o si ba nnkan je gan-an lawon ipinle to wa ni guusu ila oorun Ile Amerika. Ní October 10, 2018, ìjì líle kan tí wọ́n pè ní Michael jà ní ìpínlẹ̀ Florida lórílẹ̀-èdè Amẹ́ríkà, ó sì ba nǹkan jẹ́ gan-an láwọn ìpínlẹ̀ tó wà ní gúúsù ìlà oòrùn Ilẹ̀ Amẹ́ríkà. +Iji yii le gan-an, won si so pe o wa lara awon iji to le ju to tii ja lorile-ede Amerika, to si ba opolopo nnkan je. Ìjì yìí le gan-an, wọ́n sì sọ pé ó wà lára àwọn ìjì tó le jù tó tíì jà lórílẹ̀-èdè Amẹ́ríkà, tó sì ba ọ̀pọ̀lọpọ̀ nǹkan jẹ́. +Iji lile yii tun pa o kere tan, eeyan mejidinlogun (18). Ìjì líle yìí tún pa ó kéré tán, èèyàn méjìdínlógún (18). +Iji lile yii kan awon ara wa ni ijo merinlelaaadorun-un (94) ati ayika metala (13). Ìjì líle yìí kan àwọn ará wa ní ìjọ mẹ́rìnléláàádọ́rùn-ún (94) àti àyíká mẹ́tàlá (13). +Ko si ikankan lara awon ara wa to ku ninu ajalu yii, amo awon meta fara pa. Kò sí ìkankan lára àwọn ará wa tó kú nínú àjálù yìí, àmọ́ àwọn mẹ́ta fara pa. +Ogorun-un marun-un o le mejidinlogbon (528) ile awon ara wa ati Gbongan Ijoba merinlelogbon (34) ni iji yii ba je, bakan naa, o ba ina je ni Gbongan Ijoba mokandinlogoji (39). Ọgọ́rùn-ún márùn-ún ó lé méjìdínlọ́gbọ̀n (528) ilé àwọn ará wa àti Gbọ̀ngàn Ìjọba mẹ́rìnlélọ́gbọ̀n (34) ni ìjì yìí bà jẹ́, bákan náà, ó ba iná jẹ́ ní Gbọ̀ngàn Ìjọba mọ́kàndínlógójì (39). +Eka Ofiisi wa lorile-ede Amerika ati Igbimo To N Seto Iranwo Nigba Ajalu n sise pelu ogoji (40) alaboojuto ayika lati seto ohun tawon ara nilo. Ẹ̀ka Ọ́fíìsì wa lórílẹ̀-èdè Amẹ́ríkà àti Ìgbìmọ̀ Tó Ń Ṣètò Ìrànwọ́ Nígbà Àjálù ń ṣiṣẹ́ pẹ̀lú ogójì (40) alábòójútó àyíká láti ṣètò ohun táwọn ará nílò. +Ise yii gba pe ki won pese ounje, oogun, ile ati omi fawon ara, ki won ta tapoliini sori ile won, ki won si pale mo gbogbo pantiri tawon igi to wo lu nnkan da sile. Iṣẹ́ yìí gba pé kí wọ́n pèsè oúnjẹ, oògùn, ilé àti omi fáwọn ará, kí wọ́n ta tapolíìnì sórí ilé wọn, kí wọ́n sì palẹ̀ mọ́ gbogbo pàǹtírí táwọn igi tó wó lu nǹkan dá sílẹ̀. +Won tun seto lati seranwo fawon ara nipa temi, ki won si sebewo oluso aguntan sodo won. Wọ́n tún ṣètò láti ṣèrànwọ́ fáwọn ará nípa tẹ̀mí, kí wọ́n sì ṣèbẹ̀wò olùṣọ́ àgùntàn sọ́dọ̀ wọn. +Bo tie je pe awon ohun buruku to n sele ninu aye yii, titi kan awon isoro ti ajalu n fa, n kan awon ara wa, won gbeke le Olorun patapata pe a maa ran awon lowo. Bó tiẹ̀ jẹ́ pé àwọn ohun burúkú tó ń ṣẹlẹ̀ nínú ayé yìí, títí kan àwọn ìṣòro tí àjálù ń fà, ń kan àwọn ará wa, wọ́n gbẹ́kẹ̀ lé Ọlọ́run pátápátá pé á máa ran àwọn lọ́wọ́. +Deeti: July 12-14, 2019 Déètì: July 12-14, 2019 +Ibi Ta A Ti Se E: Papa Isere NRG ni Houston, ipinle Texas, lorile-ede Amerika Ibi Tá A Ti Ṣe É: Pápá Ìṣeré NRG ní Houston, ìpínlẹ̀ Texas, lórílẹ̀-èdè Amẹ́ríkà +Ede: Geesi ati Korean Èdè: Gẹ̀ẹ́sì àti Korean +Awon To Wa: 50,901 Àwọn Tó Wá: 50,901 +Awon To Seribomi: 401 Àwọn Tó Ṣèrìbọmi: 401 +Awon To Wa Lati Ile Okeere: 5,000 Àwọn Tó Wá Láti Ilẹ̀ Òkèèrè: 5,000 +Awon Eka Ofiisi Ta A Pe: Australasia, Belgium, Brazil, Britain, Kanada, Kolonbia, Czech-Slovak, Faranse, India, Itali, Japan, Koria, Philippines ati Scandinavia Àwọn Ẹ̀ka Ọ́fíìsì Tá A Pè: Australasia, Belgium, Brazil, Britain, Kánádà, Kòlóńbíà, Czech-Slovak, Faransé, Íńdíà, Ítálì, Japan, Kòríà, Philippines àti Scandinavia +Iriri: Inu Sylvester Turner to je olori ilu Houston dun lati ri egberun lona aadota (50,000) awon Elerii Jehofa atawon alejo to wa si ilu Houston fun apejo naa. Ìrírí: Inú Sylvester Turner tó jẹ́ olórí ìlú Houston dùn láti rí ẹgbẹ̀rún lọ́nà àádọ́ta (50,000) àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà àtàwọn àlejò tó wá sí ìlú Houston fún àpéjọ náà. +O so pe: “A o le so bi inu wa se dun to tori nse lara tu wa pese. Ó sọ pé: “A ò lè sọ bí inú wa ṣe dùn tó torí ńṣe lara tù wa pẹ̀sẹ̀. +Idi niyen ti a fi gba won towotese. Ìdí nìyẹn tí a fi gbà wọ́n tọwọ́tẹsẹ̀. +Teyin Elerii Jehofa ba le maa wa leemeji lodun, tayotayo la a maa ki i yin kaaabo si ilu Houston. Tẹ́yin Ẹlẹ́rìí Jèhófà bá lè máa wá lẹ́ẹ̀mejì lọ́dún, tayọ̀tayọ̀ là á máa kí i yín káààbọ̀ sí ilú Houston. +Aa ma reti yin lodun to n bo ateyi to te le e. Àá ma retí yín lọ́dún tó ń bọ̀ àtèyí tó tẹ̀ lé e. +Iroyin Looloo: O seni laaanu pe eka ofiisi wa lorile-ede Amerika ti ri aridaju pe ina Camp Fire tun gbemi arakunrin kan to je eni aadorin (70) odun to wa lati ilu Paradise, ni agbegbe ariwa ipinle California. Ìròyìn Lọ́ọ́lọ́ọ́: Ó ṣeni láàánú pé ẹ̀ka ọ́fíìsì wa lórílẹ̀-èdè Amẹ́ríkà ti rí àrídájú pé iná Camp Fire tún gbẹ̀mí arákùnrin kan tó jẹ́ ẹni àádọ́rin (70) ọdún tó wá láti ìlú Paradise, ní agbègbè àríwá ìpínlẹ̀ California. +O kere tan, eeyan mejidinlaaadota (48) lo ku latari ina runlerunna to jo leemeta ni ipinle California lrile-ede Amerika, opolopo nnkan lo si ba je. Ó kéré tán, èèyàn méjìdínláàádọ́ta (48) ló kú látàrí iná runlérùnnà tó jó lẹ́ẹ̀mẹta ní ìpínlẹ̀ California lrílẹ̀-èdè Amẹ́ríkà, ọ̀pọ̀lọpọ̀ nǹkan ló sì bà jẹ́. +Eyi to le ju ninu ina meteeta ni won n pe ni ina Camp Fire, ina yii si n jo lo ni ariwa California, o ti jo ibi to fe to egberun metadinlogofa (117,000) eeka, nnkan bi egberun meje o le ogorun-un kan (7,100) ile lo ti run, ile gbigbe lo si po ju nibe. Èyí tó le jù nínú iná mẹ́tẹ̀ẹ̀ta ni wọ́n ń pè ní iná Camp Fire, iná yìí ṣì ń jo lọ ní àríwá California, ó ti jó ibi tó fẹ̀ tó ẹgbẹ̀rún mẹ́tàdínlọ́gọ́fà (117,000) éékà, nǹkan bí ẹgbẹ̀rún méje ó lé ọgọ́rùn-ún kan (7,100) ilé ló ti run, ilé gbígbé ló sì pọ̀ jù níbẹ̀. +Ni guusu ipinle California, eemeji ni ina jo, won pe okan ni Hill Fire, ikeji Woolsey Fire, ina mejeeji yii jo ibi to fe to eeka egberun lona aadorun o le merin ataabo (94,500), ile to si run to ogorun-un merin o le marundinlogoji (435). Ní gúúsù ìpínlẹ̀ California, ẹ̀ẹ̀mejì ni iná jó, wọ́n pe ọ̀kan ní Hill Fire, ìkejì Woolsey Fire, iná méjèèjì yìí jó ibi tó fẹ̀ tó éékà ẹgbẹ̀rún lọ́nà àádọ́rùn ó lé mẹ́rin àtààbọ̀ (94,500), ilé tó sì run tó ọgọ́rùn-ún mẹ́rin ó lé márùndínlógójì (435). +Iroyin kan so pe, ta a ba pa orile-ede Belgium ati Luxembourg po, ko tii to gbogbo ibi ti ina jo ni ipinle California. Ìròyìn kan sọ pé, tá a bá pa orílẹ̀-èdè Belgium àti Luxembourg pọ̀, kò tíì tó gbogbo ibi tí iná jó ní ìpínlẹ̀ California. +Iroyin ta a koko gbo lati eka ofiisi wa lorile-ede Amerika ni pe ina Camp Fire le awon akede to to ogorun-un merin ati metadinlogbon (427) kuro niluu Chico ati Paradise. Ìròyìn tá a kọ́kọ́ gbọ́ láti ẹ̀ka ọ́fíìsì wa lórílẹ̀-èdè Amẹ́ríkà ni pé iná Camp Fire lé àwọn akéde tó tó ọgọ́rùn-ún mẹ́rin àti mẹ́tàdínlọ́gbọ̀n (427) kúrò nílùú Chico àti Paradise. +O dun wa pe ina yen pa arabinrin agbalagba kan lati Ijo Ponderosa. Ó dùn wá pé iná yẹn pa arábìnrin àgbàlagbà kan láti Ìjọ Ponderosa. +A tun ri aridaju pe lowolowo bayii, o kere tan, merinlelaaadorun-un (94) ile awon ara wa ni ina yen ti run, omii ninu won si ti ba je gidi gan-an. A tún rí àrídájú pé lọ́wọ́lọ́wọ́ báyìí, ó kéré tán, mẹ́rìnléláàádọ́rùn-ún (94) ilé àwọn ará wa ni iná yẹn ti run, òmíì nínú wọn sì ti bà jẹ́ gidi gan-an. +Gbongan Ijoba kan to wa niluu Paradise naa run patapata. Gbọ̀ngàn Ìjọba kan tó wà nílùú Paradise náà run pátápátá. +Nnkan bi akede ogorun-un merin o le ogun (420) to n gbe niluu Oxnard, Simi Valley ati Thousand Oaks lo ti kuro niluu nitori awon ina to jo yii. Nǹkan bí akéde ọgọ́rùn-ún mẹ́rin ó lé ogún (420) tó ń gbé nílùú Oxnard, Simi Valley àti Thousand Oaks ló ti kúrò nílùú nítorí àwọn iná tó jó yìí. +O seni laaanu pe arakunrin kan ati iya re ti ki i se Elerii ku niluu Malibu nibi ti won ti n sa fun ina naa. Ó ṣeni láàánú pé arákùnrin kan àti ìyá rẹ̀ tí kì í ṣe Ẹlẹ́rìí kú nílùú Malibu níbi tí wọ́n ti ń sá fún iná náà. +Iroyin ta a koko gbo fi han pe ile mokanlelogun (21) awon ara wa lo ba je, to fi mo Gbongan Ijoba kan. Eka ofiisi da Igbimo To N Seto Iranwo Nigba Ajalu meji sile, ki won le pese ohun tawon ara wa nilo. Ìròyìn tá a kọ́kọ́ gbọ́ fi hàn pé ilé mọ́kànlélógún (21) àwọn ará wa ló bà jẹ́, tó fi mọ́ Gbọ̀ngàn Ìjọba kan. Ẹ̀ka ọ́fíìsì dá Ìgbìmọ̀ Tó Ń Ṣètò Ìrànwọ́ Nígbà Àjálù méjì sílẹ̀, kí wọ́n lè pèsè ohun táwọn ará wa nílò. +Awon alaboojuto ayika seto awon alagba lati lo sebewo sodo awon akede ti ina yii se ni janba, ki won si pese iranwo nipa tara fun awon ti ajalu naa de ba. Àwọn alábòójútó àyíká ṣètò àwọn alàgbà láti lọ ṣèbẹ̀wò sọ́dọ̀ àwọn akéde tí iná yìí ṣe ní jàǹbá, kí wọ́n sì pèsè ìrànwọ́ nípa tara fún àwọn tí àjálù náà dé bá. +Ni Saturday, November 10, won se akanse ipade kan niluu Chico fun awon ara to le ni igba ati aadorin (270). Ní Saturday, November 10, wọ́n ṣe àkànṣe ìpàdé kan nílùú Chico fún àwọn ará tó lé ní igba àti àádọ́rin (270). +Okan lara Igbimo Eka Orile-ede Amerika atawon alaboojuto ayika fi Iwe Mimo fun awon ara ibe nisiiri. Ọ̀kan lára Ìgbìmọ̀ Ẹ̀ka Orílẹ̀-èdè Amẹ́ríkà àtàwọn alábòójútó àyíká fi Ìwé Mímọ́ fún àwọn ará ibẹ̀ níṣìírí. +Adura wa ni pe ki Jehofa tu awon ara wa to n koju isoro to nira yii ninu, ko si fun won lokun. Àdúrà wa ni pé kí Jèhófà tu àwọn ará wa tó ń kojú ìṣòro tó nira yìí nínú, kó sì fún wọn lókun. +A tun gbadura pe ki won maa ranti pe laipe, Jehofa maa nu gbogbo omije wa kuro, a si gbe iku mi titi lae.​ A tún gbàdúrà pé kí wọ́n máa rántí pé láìpẹ́, Jèhófà máa nu gbogbo omijé wa kúrò, á sì gbé ikú mì títí láé.​ +Deeti: May 17 si 19, 2019 Déètì: May 17 sí 19, 2019 +Ibi Ta A Ti Se E: Papa Isere Mercedes-Benz Stadium niluu Atlanta, ipinle Georgia, Amerika Ibi Tá A Ti Ṣe É: Pápá Ìṣeré Mercedes-Benz Stadium nílùú Atlanta, ìpínlẹ̀ Georgia, Amẹ́ríkà +Ede: Amharic, Geesi, Russian Èdè: Amharic, Gẹ̀ẹ́sì, Russian +Awon To Wa: 46,374 Àwọn Tó Wá: 46,374 +Awon To Seribomi: 314 Àwọn Tó Ṣèrìbọmi: 314 +Awon To Wa Lati Ile Okeere: 5,000 Àwọn Tó Wá Láti Ìlẹ̀ Òkèèrè: 5,000 +Awon Eka Ofiisi To Wa: Australasia, Brazil, Britain, Kanada, Chile, Kolonbia, Etiopia, Finland, ile Faranse, Giriisi, Hong Kong, Israel, Itali, Japan, Kazakhstan, Netherlands, Potuga, Romania, Scandinavia, Trinidad and Tobago Áwọn Ẹ̀ka Ọ́fíísì Tó Wá: Australasia, Brazil, Britain, Kánádà, Chile, Kòlóńbíà, Etiópíà, Finland, ilẹ̀ Faransé, Gíríìsì, Hong Kong, Israel, Ítálì, Japan, Kazakhstan, Netherlands, Pọ́túgà, Ròmáníà, Scandinavia, Trinidad and Tobago +Eyi ni akoko lara itowo merinlelogun (24) awon apejo agbaye odun 2019 ta a maa gbe si abala Iroyin lori ikanni jw.org/yo bi apejo kookan ba se n pari. Èyí ni àkọ́kọ́ lára ìtọ́wò mẹ́rìnlélógún (24) àwọn àpéjọ àgbáyé ọdún 2019 tá a máa gbé sí abala Ìròyìn lórí ìkànnì jw.org/yo bí àpéjọ kọ̀ọ̀kan bá ṣe ń parí. +Lati May 3, 2018, oke ayonayeefin Kilauea to n bu gbau ni Erekusu Nla Hawaii lorile-ede Amerika ti le awon to feree to egberun meji (2,000) kuro nile won, o si ti ba, o kere tan, ile merindinlogoji (36) je. Láti May 3, 2018, òkè ayọnáyèéfín Kilauea tó ń bú gbàù ní Erékùṣù Ńlá Hawaii lórílẹ̀-èdè Amẹ́ríkà ti lé àwọn tó fẹ́rẹ̀ẹ́ tó ẹgbẹ̀rún méjì (2,000) kúrò nílé wọn, ó sì ti ba, ó kéré tán, ilé mẹ́rìndínlógójì (36) jẹ́. +Ara awon to ti kuro nile won ni idile Elerii Jehofa merin ati arabinrin agbalagba kan. Ara àwọn tó ti kúrò nílé wọn ni ìdílé Ẹlẹ́rìí Jèhófà mẹ́rin àti arábìnrin àgbàlagbà kan. +Bo tie je pe awon nnkan gbigbona to n ru jade latinu oke yen o ba Gbongan Ijoba kankan je, imititi ile kan to waye ni May 4 ba Gbongan Ijoba kan je die. Bó tiẹ̀ jẹ́ pé àwọn nǹkan gbígbóná tó ń ru jáde látinú òkè yẹn ò ba Gbọ̀ngàn Ìjọba kankan jẹ́, ìmìtìtì ilẹ̀ kan tó wáyé ní May 4 ba Gbọ̀ngàn Ìjọba kan jẹ́ díẹ̀. +Igbimo To N Seto Iranwo Nigba Ajalu atawon ara lokunrin lobinrin to wa niluu yen n boju to awon akede toro naa kan. Ìgbìmọ̀ Tó Ń Ṣètò Ìrànwọ́ Nígbà Àjálù àtàwọn ará lọ́kùnrin lóbìnrin tó wà nílùú yẹn ń bójú tó àwọn akéde tọ́rọ̀ náà kàn. +Ti nnkan ba ti loju dewon aye kan, igbimo naa maa pinnu iranwo mii tawon akede naa ba tun maa nilo. Tí nǹkan bá ti lójú déwọ̀n àyè kan, ìgbìmọ̀ náà máa pinnu ìrànwọ́ míì táwọn akéde náà bá tún máa nílò. +A o dake adura lori awon ara wa lokunrin lobinrin toro kan tori ajalu to n sele lowo yii, o da wa loju pe Jehofa maa je odi agbara won lasiko wahala yii. A ò dákẹ́ àdúrà lórí àwọn ará wa lọ́kùnrin lóbìnrin tọ́rọ̀ kàn torí àjálù tó ń ṣẹlẹ̀ lọ́wọ́ yìí, ó dá wa lójú pé Jèhófà máa jẹ́ odi agbára wọn lásìkò wàhálà yìí. +Deeti: July 5 si 7, 2019 Déètì: July 5 sí 7, 2019 +Ibi Ta A Ti See: Marlins Park ni Miami, Florida, Lorile-ede Amerika Ibi Tá A Ti Ṣeé: Marlins Park ní Miami, Florida, Lórílẹ̀-èdè Amẹ́ríkà +Ede: Geesi ati Chinese Mandarin Èdè: Gẹ̀ẹ́sì àti Chinese Mandarin +Awon To Wa: 28,000 Àwọn Tó Wá: 28,000 +Awon To Seribomi: 181 Àwọn Tó Ṣèrìbọmi: 181 +Awon To Wa Lati Ile Okeere: 5,000 Àwọn Tó Wá Láti Ilẹ̀ Òkèèrè: 5,000 +Awon Eka Ofiisi Ta A Pe: Australasia, Brazil, Britain, Kanada, Kolonbia, Dominican Republic, Fiji, Gana, Giri isi, Hong Kong, Israel, Japan, Netherlands, Scandinavia, South Africa, Sipeeni, Taiwan, Trinidad and Tobago, Ukraine Àwọn Ẹ̀ka Ọ́fíìsì Tá A Pè: Australasia, Brazil, Britain, Kánádà, Kòlóńbíà, Dominican Republic, Fíjì, Gánà, Gírí ìsì, Hong Kong, Israel, Japan, Netherlands, Scandinavia, South Africa, Sípéènì, Taiwan, Trinidad and Tobago, Ukraine +Iriri: Alakooso ilu Miami toruko re n je Francis X. Suarez wa si apejo naa lojo Sunday, o si so pe: “Inu mi dun pe ‘Ife Ki I Ye Lae’! ni akori apejo te e se yii. Akori yen tuni lara gan-an.” Ìrírí: Alákòóso ìlú Miami tórúkọ rẹ̀ ń jẹ́ Francis X. Suarez wá sí àpéjọ náà lọ́jọ́ Sunday, ó sì sọ pé: “Inú mi dùn pé ‘Ìfẹ́ Kì Í Yẹ̀ Láé’! ni àkòrí àpéjọ tẹ́ ẹ ṣe yìí. Àkòrí yẹn tuni lára gan-an.” +"O wa fi kun un pe: “O maa daa te e ba le se iru apejo yii lawon ilu to wa ni Amerika ati lawon ibomii kari aye.”""" "Ó wá fi kún un pé: “Ó máa dáa tẹ́ ẹ bá lè ṣe irú àpéjọ yìí láwọn ìlú tó wà ní Amẹ́ríkà àti láwọn ibòmíì kárí ayé.”""" +Awon panapana si n ba ina runlerunna ja ni Southern California, ina yii ti jo ibi to le ni egberun lona ogorun-un meji ati aabo [250,000] eeka ni awon agbegbe mefa bii Los Angeles, Riverside, San Diego, Santa Barbara, ati Ventura. Àwọn panápaná ṣì ń bá iná runlérùnnà jà ní Southern California, iná yìí ti jó ibi tó lé ní ẹgbẹ̀rún lọ́nà ọgọ́rùn-ún méjì àti ààbọ̀ [250,000] éékà ní àwọn àgbègbè mẹ́fà bíi Los Angeles, Riverside, San Diego, Santa Barbara, àti Ventura. +Iroyin ta a koko gbo je ka mo pe awon akede ogorun-un merin, ati aadorin le merin [484] ti sa kuro nile, won si lo n gbe pelu awon arakunrin mii tabi pelu awon molebi won to n gbe ni apa ibi ti alaafia wa. Ìròyìn tá a kọ́kọ́ gbọ́ jẹ́ ká mọ̀ pé àwọn akéde ọgọ́rùn-ún mẹ́rin, àti àádọ́rin lé mẹ́rin [484] ti sá kúrò nílé, wọ́n sì lọ ń gbé pẹ̀lú àwọn arákùnrin míì tàbí pẹ̀lú àwọn mọ̀lẹ́bí wọn tó ń gbé ní apá ibi tí àlááfíà wà. +Yato siyen, mefa ninu ile awon arakunrin wa lo jona, ile meta mii si baje. Yàtọ̀ síyẹn, mẹ́fà nínú ilé àwọn arákùnrin wa ló jóná, ilé mẹ́ta míì sì bàjẹ́. +Awon alagba ati awon alaboojuto ayika n fi Oro Olorun pese itunu fun awon ara wa ti ajalu naa ba, won si tun n boju to aini won nipa tara Àwọn alàgbà àti àwọn alábòójútó àyíká ń fi Ọ̀rọ̀ Ọlọ́run pèsè ìtùnú fún àwọn ará wa ti àjálù náà bá, wọ́n sì tún ń bójú tó àìní wọn nípa tara +Gbogbo igba la n gbadura fun awon arakunrin ati arabinrin wa, a si tun foju sona fun igba ti oro to wa ninu Owe 1:33 maa ni imuse: Gbogbo ìgbà là ń gbàdúrà fún àwọn arákùnrin àti arábìnrin wa, a sì tún fojú sọ́nà fún ìgbà tí ọ̀rọ̀ tó wà nínú Òwe 1:33 máa ní ìmúṣẹ: +“Ni ti eni ti n feti si mi, yoo maa gbe ninu aabo, yoo si wa laini iyolenu lowo iberubojo iyonu ajalu.” “Ní ti ẹni tí ń fetí sí mi, yóò máa gbé nínú ààbò, yóò sì wà láìní ìyọlẹ́nu lọ́wọ́ ìbẹ̀rùbojo ìyọnu àjálù.” +Agbenuso fun Awa Elerii Jehofa: David A. Semonian, Ofiisi Agberoyinjade, +1-845-524-3000 Agbẹnusọ fún Àwa Ẹlẹ́rìí Jèhófà: David A. Semonian, Ọ́fíìsì Agbéròyìnjáde, +1-845-524-3000 +Iji lile kan to mi ile titi waye ni September 5, 2017, o si wa lara awon iji lile to lagbara ju lo to waye ni agbegbe Okun Atilantiiki. Ìjì líle kan tó mi ilẹ̀ tìtì wáyé ní September 5, 2017, ó sì wà lára àwọn ìjì líle tó lágbára jù lọ tó wáyé ní àgbègbè Òkun Àtìláńtíìkì. +O ti ba opo awon erekusu to wa ni agbegbe Caribbean je. Ó ti ba ọ̀pọ̀ àwọn erékùṣù tó wà ní agbègbè Caribbean jẹ́. +Titi di bayii, a ko tii gbo pe eni kankan ninu awon arakunrin atawon arabinrin wa sese tabi pe won ku ninu isele yii. Títí di báyìí, a kò tíì gbọ́ pé ẹnì kankan nínú àwọn arákùnrin àtàwọn arábìnrin wa ṣèṣe tàbí pé wọ́n kú nínú ìṣẹ̀lẹ�� yìí. +Gbongan Ijoba kan to wa ni La Desirade, Guadeloupe; Gbongan Ijoba kan ni St. Barts ati Gbongan Apejo kan ni St. Martin la gbo pe iji lile naa ba je. Gbọ̀ngàn Ìjọba kan tó wà ní La Désirade, Guadeloupe; Gbọ̀ngàn Ìjọba kan ní St. Barts àti Gbọ̀ngàn Àpéjọ kan ní St. Martin la gbọ́ pé ìjì líle náà bà jẹ́. +Iji lile naa sose lona to le gan-an ni erekusu Barbuda, bi idaji awon to ni ile ni erekusu naa ni ko nile lori mo. Ìjì líle náà ṣọṣẹ́ lọ́nà tó le gan-an ní erékùṣù Barbuda, bí ìdajì àwọn tó ní ilé ní erékùṣù náà ni kò nílé lórí mọ́. +Gbogbo awon to n gbe nibe, to fi mo awon arakunrin wa mokanla [11] ni ijoba ti so fun pe ki won tete kuro ni agbegbe yen, ki won maa lo si Antigua tori won fura pe iji lile mii ti won pe ni Jose tun maa ja ni agbegbe Caribbean yen ni opin ose. Gbogbo àwọn tó ń gbé níbẹ̀, tó fi mọ́ àwọn arákùnrin wa mọ́kànlá [11] ni ìjọba ti sọ fún pé kí wọ́n tètè kúrò ní àgbègbè yẹn, kí wọ́n máa lọ sí Antigua torí wọ́n fura pé ìjì líle míì tí wọ́n pè ní José tún máa jà ní agbègbè Caribbean yẹn ní òpin ọ̀sẹ̀. +Opo nnkan ni awon arakunrin to wa lagbegbe yen ti se ki won le fi awon nnkan koseemanii ranse si awon ara bi iji lile ti won pe ni Irma se n ja lo si apa guusu Bahamas, Cuba ati guusu ila oorun orile-ede Amerika. Ọ̀pọ̀ nǹkan ní àwọn arákùnrin tó wà lágbègbè yẹn ti ṣe kí wọ́n lè fi àwọn nǹkan kòṣeémánìí ránṣẹ́ sí àwọn ará bí ìjì líle tí wọ́n pè ní Irma ṣe ń jà lọ sí apá gúùsù Bahamas, Cuba àti gúúsù ìlà oòrùn orílẹ̀-èdè Amẹ́ríkà. +Ara ohun ti won se ni pe won ti n seto ile sile fun awon ara to see se ki iji naa ba ile won je. Ara ohun tí wọ́n ṣe ni pé wọ́n ti ń ṣètò ilé sílẹ̀ fún àwọn ará tó ṣeé ṣe kí ìjì náà ba ilé wọn jẹ́. +Agbenuso fun awa Elerii Jehofa: David A. Semonian, Ofiisi Agberoyinjade, +1-845-524-3000 Agbẹnusọ fún àwa Ẹlẹ́rìí Jèhófà: David A. Semonian, Ọ́fíìsì Agbéròyìnjáde, +1-845-524-3000 +A gboroyin nipa bi nnkan se n lo si fun awon arakunrin atawon arabinrin wa to wa ni agbegbe Caribbean ati guusu ila oorun Amerika leyin ti iji lile Hurricane Irma sose. A gbọ́ròyìn nípa bí nǹkan ṣe ń lọ sí fún àwọn arákùnrin àtàwọn arábìnrin wa tó wà ní àgbègbè Caribbean àti gúúsù ìlà oòrùn Amẹ́ríkà lẹ́yìn tí ìjì líle Hurricane Irma ṣoṣẹ́. +O dun wa gan-an pe arakunrin agbalagba kan niluu Florida ati arabinrin kan ni Georgia ku sinu isele naa. Ó dùn wá gan-an pé arákùnrin àgbàlagbà kan nílùú Florida àti arábìnrin kan ní Georgia kú sínú ìṣẹ̀lẹ̀ náà. +Bakan naa, awon arakunrin meji fara pa ni ilu Tortola. Bákan náà, àwọn arákùnrin méjì fara pa ní ìlú Tortola. +Ile awon ara wa to ba je ni gbogbo agbegbe Caribbean le ni ogoji [40], o kere tan awon arakunrin wa ti iye won je ogoji [40] lo ti sa kuro nile won. Ilé àwọn ará wa tó bà jẹ́ ní gbogbo àgbègbè Caribbean lé ní ogójì [40], ó kéré tán àwọn arákùnrin wa tí iye wọn jẹ́ ogójì [40] ló ti sá kúrò nílé wọn. +Awon ara wa si n ba ise niso lati mo bi nnkan se n lo si lawon agbegbe mii ti iji yen ti sose. Àwọn ará wa ṣì ń bá iṣẹ́ nìṣó láti mọ bí nǹkan ṣe ń lọ sí láwọn àgbègbè míì tí ìjì yẹn ti ṣọṣẹ́. +A kedun gan-an pelu awon ti eeyan won ku sinu isele naa, to fi mo opo awon mii ti isele naa sakoba fun lawon ona mii. A kẹ́dùn gan-an pẹ̀lú àwọn tí èèyàn wọn kú sínú ìṣẹ̀lẹ̀ náà, tó fi mọ́ ọ̀pọ̀ àwọn míì tí ìṣẹ̀lẹ̀ náà ṣàkóbá fún láwọn ọ̀nà míì. +A nigbagbo pe Jehofa a maa tu wa ninu niso nipase ijo re. A nígbàgbọ́ pé Jèhófà á máa tù wá nínú nìṣó nípasẹ̀ ìjọ rẹ̀. +Agbenuso fun Awa Elerii Jehofa: David A. Semonian, Ofiisi Agberoyinjade, +1-845-524-300 Agbẹnusọ fún Àwa Ẹlẹ́rìí Jèhófà: David A. Semonian, Ọ́fíìsì Agbéròyìnjáde, +1-845-524-300 +Ina nla kan to so ni July 23, 2018 si n jo nitosi agbegbe Redding, ni ipinle California titi di bayii. Iná ńlá kan tó sọ ní July 23, 2018 ṣì ń jó nítòsí agbègbè Redding, ní ìpínlẹ̀ California títí di báyìí. +Oruko ibi ti ina yii ti so ni won fi pe ina naa, o ti pa eeyan mejo, o si le ni egberun lona ogorun-un o le mewaa (110,000) eeka ile to ti jo, koda awon ile to ba je le ni egberun kan o le ogorun-un meta (1,300). Orúkọ ibi tí iná yìí ti sọ ni wọ́n fi pe iná náà, ó ti pa èèyàn mẹ́jọ, ó sì lé ní ẹgbẹ̀rún lọ́nà ọgọ́rùn-ún ó lé mẹ́wàá (110,000) éékà ilẹ̀ tó ti jó, kódà àwọn ilé tó bà jẹ́ lé ní ẹgbẹ̀rún kan ó lé ọgọ́rùn-ún mẹ́ta (1,300). +Ko si ikankan lara awon akede to n gbe lawon ibi ti ina ti sose yii to fara pa koja bo se ye, bo tie je pe ina naa jo arakunrin wa kan lara nibi to ti n fi oko katapila lana fawon panapana ki won le ribi kapa ina naa. Kò sí ìkankan lára àwọn akéde tó ń gbé láwọn ibi tí iná ti ṣọṣẹ́ yìí tó fara pa kọjá bó ṣe yẹ, bó tiẹ̀ jẹ́ pé iná náà jó arákùnrin wa kan lára níbi tó ti ń fi ọkọ̀ katapílà lànà fáwọn panápaná kí wọ́n lè ríbi kápá iná náà. +Bakan naa, ogorun-un merin ati aadota o le merin (454) akede wa lokunrin lobinrin ni won kuro nibi ti won n gbe, ti won si lo sodo awon molebi won tabi sodo awon ara fungba die. Bákan náà, ọgọ́rùn-ún mẹ́rin àti àádọ́ta ó lé mẹ́rin (454) akéde wa lọ́kùnrin lóbìnrin ni wọ́n kúrò níbi tí wọ́n ń gbé, tí wọ́n sì lọ sọ́dọ̀ àwọn mọ̀lẹ́bí wọn tàbí sọ́dọ̀ àwọn ará fúngbà díẹ̀. +Ina naa ba ile idile mejila je lara awon ara wa. Iná náà ba ilé ìdílé méjìlá jẹ́ lára àwọn ará wa. +Gbogbo awon akede la ti gburoo won, awon alaboojuto ayika pelu awon alagba ijo si n seto bi won se maa pese ohun tawon ara nilo nipa tara ati nipa temi lasiko wahala yii.​ Gbogbo àwọn akéde la ti gbúròó wọn, àwọn alábòójútó àyíká pẹ̀lú àwọn alàgbà ìjọ sì ń ṣètò bí wọ́n ṣe máa pèsè ohun táwọn ará nílò nípa tara àti nípa tẹ̀mí lásìkò wàhálà yìí.​ +Igbimo Eka orile-ede Amerika ti fun wa lawon isofunni yii nipa awon arakunrin wa ti ijanba ina sele si ni Northern California ati ina igbo to n yara sose gan-an ni Southern California. Ìgbìmọ̀ Ẹ̀ka orílẹ̀-èdè Amẹ́ríkà ti fún wa láwọn ìsọfúnni yìí nípa àwọn arákùnrin wa tí ìjàǹbá iná ṣẹlẹ̀ sí ní Northern California àti iná igbó tó ń yára ṣọṣẹ́ gan-an ní Southern California. +Northern California: Eka ofiisi orile-ede Amerika ti kan si awon alaboojuto ayika to wa lagbegbe Mendocino, Napa ati Sonoma, won si so fun wa pe gbogbo awon ara wa ti kuro nibi to lewu, bo tile je pe akede kan fara pa. Northern California: Ẹ̀ka ọ́fíìsì orílẹ̀-èdè Amẹ́ríkà ti kàn sí àwọn alábòójútó àyíká tó wà lágbègbè Mendocino, Napa àti Sonoma, wọ́n sì sọ fún wa pé gbogbo àwọn ará wa ti kúrò níbi tó léwu, bó tilẹ̀ jẹ́ pé akéde kan fara pa. +Awon ara to to ogorun-un meje (700) ti fi ile won sile, awon egberun meji (2,000) si ti mura tan lati lo to ba sele pe ipo nnkan buru si i. Àwọn ará tó tó ọgọ́rùn-ún méje (700) ti fi ilé wọn sílẹ̀, àwọn ẹgbẹ̀rún méjì (2,000) sì ti múra tán láti lọ tó bá ṣẹlẹ̀ pé ipò nǹkan burú sí i. +Awon ara to wa nibi ti ko sewu ti gba awon to sa kuro nibi ti ewu wa sile won. Àwọn ará tó wà níbi tí kò séwu ti gba àwọn tó sá kúrò níbi tí ewu wà sílé wọn. +A gbo pe Gbongan Ijoba kan ati ile awon ara meta lo ba je patapata. A gbọ́ pé Gbọ̀ngàn Ìjọba kan àti ilé àwọn ará mẹ́ta ló bà jẹ́ pátápátá. +Lafikun si i, ile mejilelogun (22) lo ba je gan-an, ile mejilelogbon (32) si ba je die. Láfikún sí i, ilé méjìlélógún (22) ló bà jẹ́ gan-an, ilé méjìlélọ́gbọ̀n (32) sì bà jẹ́ díẹ̀. +Awon alaboojuto ayika n mu ipo iwaju lati fun awon ara ni isiri ati itileyin ti won nilo. Àwọn alábòójútó àyíká ń mú ipò iwájú láti fún àwọn ará ní ìṣírí àti ìtìlẹ́yìn tí wọ́n nílò. +Southern California: Lagbegbe Anaheim, idile awon Elerii meeedogbon (25) ni won ti sa kuro nile won, amo ko seni kankan to fara pa. Southern California: Lágbègbè Anaheim, ìdílé àwọn Ẹlẹ́rìí mẹ́ẹ̀ẹ́dọ́gbọ̀n (25) ni wọ́n ti sá kúrò nílé wọn, àmọ́ kò sẹ́nì kankan tó fara pa. +Awon ara to wa nibi ti ko lewu ti gba gbogbo awon ara yii sile won. Àwọn ará tó wà níbí tí kò léwu ti gba gbogbo àwọn ará yìí sílé wọn. +Ko si ile awon ara tabi Gbongan Ijoba kankan to ba je. Kò sí ilé àwọn ará tàbí Gbọ̀ngàn Ìjọba kankan tó bà jẹ́. +O da wa loju pe Jehofa maa je “ibi giga aabo” fun gbogbo awon toro kan lasiko wahala yii. Ó dá wa lójú pé Jèhófà máa jẹ́ “ibi gíga ààbò” fún gbogbo àwọn tọ́rọ̀ kàn lásìkò wàhálà yìí. +Ni June 24, 2019, iji lile ati ojo arooroda sose gan-an ni guusu Texas. Ní June 24, 2019, ìjì líle àti òjò àrọ̀ọ̀rọ̀dá ṣọṣẹ́ gan-an ní gúúsù Texas. +Iroyin fi han pe ogoroorun ile ni ogbara ojo naa ba je, o si ju ogorun-un eeyan ti won ko kuro lagbegbe naa. Ìròyìn fi hàn pé ọgọ́rọ̀ọ̀rún ilé ni ọ̀gbàrá òjò náà bà jẹ́, ó sì ju ọgọ́rùn-ún èèyàn tí wọ́n kó kúrò lágbègbè náà. +Bo tile je pe ko si akede kankan to fara pa nibi iji naa, amo akede metadinlaaadota (47) ni o nile mo rara. Bó tilẹ̀ jẹ́ pé kò sí akéde kankan tó fara pa nibi ìjì náà, àmọ́ àkéde mẹ́tàdínláàádọ́ta (47) ni ò nílé mọ́ rárá. +Yato siyen, iji naa ba ile awon ara marundinlaaadorin (65) je, o si tun ba ile kan ta a ko mo Gbongan Ijoba kan je. Yàtọ̀ síyẹn, ìjì náà ba ilé àwọn ará márùndínláàádọ́rin (65) jẹ́, ó sì tún bá ilé kan tá a kọ́ mọ́ Gbọ̀ngàn Ìjọba kan jẹ́. +Awon alaboojuto ayika atawon alagba n sebewo sodo awon ara ti ajalu naa ba. Àwọn alábòójútó àyíká àtàwọn alàgbà ń ṣèbẹ̀wò sọ́dọ̀ àwọn ará tí àjálù náà bá. +Bakan naa, Igbimo To N Seto Iranwo Nigba Ajalu ti n seto ile, ounje, omi ati aso fawon ara. Bákan náà, Ìgbìmọ̀ Tó Ń Ṣètò Ìrànwọ́ Nígbà Àjálù ti ń ṣètò ilé, oúnjẹ, omi àti aṣọ fáwọn ará. +Yato siyen, ise n lo lori atunse awon ile ati Gbongan Ijoba to ba je. Yàtọ̀ síyẹn, iṣẹ́ ń lọ lórí àtúnṣe àwọn ilé àti Gbọ̀ngàn Ìjọba tó bà jẹ́. +A o ni fi awon arakunrin atawon arabinrin wa ni guusu Texas sile, inu wa dun pe Jehofa ni won gbara le, o si daju pe a ran won lowo lati fara da ajalu yii.​ A ò ní fi àwọn arákùnrin àtàwọn arábìnrin wa ní gúúsù Texas sílẹ̀, inú wa dùn pé Jèhófà ni wọ́n gbára lé, ó sì dájú pé á ràn wọ́n lọ́wọ́ láti fara da àjálù yìí.​ +Ogba ewon meji to wa ni Palm Beach County, ni Florida se atagba asoye Iranti Iku Kristi awon to le ni egberun kan o le ogorun-un (1,100) eeyan to wa ninu ogba ewon nirole April 7, bo tie je pe ko si Elerii Jehofa kankan to le lo sibe lati dari itoleseese naa. Ọgbà ẹ̀wọ̀n méjì tó wà ní Palm Beach County, ní Florida ṣe àtagbà àsọyé Ìrántí Ikú Kristi àwọn tó lé ní ẹgbẹ̀rún kan ó lé ọgọ́rùn-ún (1,100) èèyàn tó wà nínú ọgbà ẹ̀wọ̀n nírọ̀lẹ́ April 7, bó tiẹ̀ jẹ́ pé kò sí Ẹlẹ́rìí Jèhófà kankan tó lè lọ síbẹ̀ láti darí ìtòlẹ́sẹẹsẹ náà. +Okan lara awon mejila (12) to maa n lo waasu logba ewon losoose so pe: “O ya wa lenu gan-an pe gbogbo eto naa lo daadaa bo se ye. Ọ̀kan lára àwọn méjìlá (12) tó máa ń lọ wàásù lọ́gbà ẹ̀wọ̀n lọ́sọ̀ọ̀sẹ̀ sọ pé: “Ó yà wá lẹ́nu gan-an pé gbogbo ètò náà lọ dáadáa bó ṣe yẹ. +Ko si ani-ani pe Jehofa fe kawon to wa lewon yii gbo asoye Iranti Iku Kristi.” Awon ara ti gbase lodo alaboojuto ogba ewon to wa nibe lati so asoye Iranti Iku Kristi lawon ogba ewon meji yii. Kò sí àní-àní pé Jèhófà fẹ́ káwọn tó wà lẹ́wọ̀n yìí gbọ́ àsọyé Ìrántí Ikú Kristi.” Àwọn ará ti gbàṣẹ lọ́dọ̀ alábòójútó ọgbà ẹ̀wọ̀n tó wà níbẹ̀ láti sọ àsọyé Ìrántí Ikú Kristi láwọn ọgbà ẹ̀wọ̀n méjì yìí. +Amo ko see se mo tori ofin ti Ijoba se nipa arun COVID-19 to n ja. Àmọ́ kò ṣeé ṣe mọ́ torí òfin tí Ìjọba ṣe nípa àrùn COVID-19 tó ń jà. +Sugbon kawon ara to ri ojutuu si oro naa, alaboojuto ogba ewon naa bi won pe se won le fun oun ni asoye Iranti Iku Kristi ti won ti gbohun e sile. Ṣùgbọ́n káwọn ará tó rí ojútùú sí ọ̀rọ̀ náà, alábòójútó ọgbà ẹ̀wọ̀n náà bi wọ́n pé ṣé wọ́n lè fún òun ní àsọyé Ìrántí Ikú Kristi tí wọ́n ti gbohùn ẹ̀ sílẹ̀. +O ti seto bi won se maa ta atagba asoye naa ni ogba ewon mejeeji. Ó ti ṣètò bí wọ́n ṣe máa ta àtagbà àsọyé náà ní ọgbà ẹ̀wọ̀n méjèèjì. +Yato si fidio yen, awon arakunrin yen ti n seto bi won se maa fi ikesini Iranti Iku Kristi ranse si alaboojuto ogba ewon naa ko le fun awon elewon tabi ko le e soju patako fun won. Yàtọ̀ sí fídíò yẹn, àwọn arákùnrin yẹn ti ń ṣètò bí wọ́n ṣe máa fi ìkésíni Ìrántí Ikú Kristi ránṣẹ́ sí alábòójútó ọgbà ẹ̀wọ̀n náà kó lè fún àwọn ẹlẹ́wọ̀n tàbí kó lẹ̀ ẹ́ sójú pátákó fún wọn. +Amo, o tun ya won lenu leekan si i pe alaboojuto ogba ewon naa ti le isofunni nipa Iranti Iku Kristi kaakiri awon ogba ewon naa. Àmọ́, ó tún yà wọ́n lẹ́nu lẹ́ẹ̀kan sí i pé alábòójútó ọgbà ẹ̀wọ̀n náà ti lẹ ìsọfúnni nípa Ìrántí Ikú Kristi káàkiri àwọn ọgbà ẹ̀wọ̀n náà. +Nigba to maa fi di irole ojo Iranti Iku Kristi, gbogbo awon to wa ninu ewon lo ti lanfaani lati wo asoye yen. Nígbà tó máa fi di ìrọ̀lẹ́ ọjọ́ Ìrántí Ikú Kristi, gbogbo àwọn tó wà nínú ẹ̀wọ̀n ló ti láǹfààní láti wo àsọyé yẹn. +Leyin Iranti Iku Kristi, alaboojuto ogba ewon yen so fun awon ara pe ki won fun oun ni Bibeli to po si i koun le fun awon to wa ninu ewon. Lẹ́yìn Ìrántí Ikú Kristi, alábòójútó ọgbà ẹ̀wọ̀n yẹn sọ fún àwọn ará pé kí wọ́n fún òun ní Bíbélì tó pọ̀ sí i kóun lè fún àwọn tó wà nínú ẹ̀wọ̀n. +Gbogbo Bibeli ti won ko si ogba ewon ni won ti gba tan. Gbogbo Bíbélì tí wọ́n kó sí ọgbà ẹ̀wọ̀n ni wọ́n ti gbà tán. +Koda, Bibeli naa o kari awon to n beere fun un. Kódà, Bíbélì náà ò kárí àwọn tó ń béèrè fún un. +Inu wa dun pe ko sohun to le ni kawon eeyan ma gboro Olorun, koda ogba ewon gan-an o di i lowo.​ Inú wa dùn pé kò sóhun tó lè ní káwọn èèyàn má gbọ́rọ̀ Ọlọ́run, kódà ọgbà ẹ̀wọ̀n gan-an ò dí i lọ́wọ́.​ +NEW YORK​—Leyin ti iji lile ti won n pe ni Hurricane Harvey ja, to si sole ni tosi agbegbe Corpus Christi ni August 25, 2017, raborabo e ti n tan lara awon to n gbe niluu Texas lorile-ede Amerika. NEW YORK​—Lẹ́yìn tí ìjì líle tí wọ́n ń pè ní Hurricane Harvey jà, tó sì sọlẹ̀ ní tòsí àgbègbè Corpus Christi ní August 25, 2017, ràbọ̀ràbọ̀ ẹ̀ ti ń tán lára àwọn tó ń gbé nílùú Texas lórílẹ̀-èdè Amẹ́ríkà. +Igbimo meji to n seto iranwo nigba ajalu lo n dari bi egbeegberun awon ara lokunrin ati lobinrin ti ajalu sele si se maa ri iranwo gba. Ìgbìmọ̀ méjì tó ń ṣètò ìrànwọ́ nígbà àjálù ló ń darí bí ẹgbẹẹgbẹ̀rún àwọn ará lọ́kùnrin àti lóbìnrin tí àjálù ṣẹlẹ̀ sí ṣe máa rí ìrànwọ́ gbà. +Arakunrin kan n wa awon Elerii Jehofa nibi kan ti won ti n seto iranwo ni Houston, niluu Texas. Arákùnrin kan ń wá àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà níbì kan tí wọ́n ti ń ṣètò ìrànwọ́ ní Houston, nílùú Texas. +O le ni egberun meje [7,000] eeyan to yonda ara won lati seranwo nigba ti won koko bere atunse gbara ti iji naa ja tan. Ara ibi ti won tun se ni ile awon akede to je egberun meji ati ogorun-un meta [2,300]. Ó lé ní ẹgbẹ̀rún méje [7,000] èèyàn tó yọ̀ǹda ara wọn láti ṣèrànwọ́ nígbà tí wọ́n kọ́kọ́ bẹ̀rẹ̀ àtúnṣe gbàrà tí ìjì náà jà tán. Ara ibi tí wọ́n tún ṣe ni ilé àwọn akéde tó jẹ́ ẹgbẹ̀rún méjì àti ọgọ́rùn-ún mẹ́ta [2,300]. +Losoose, awon to feree to egberun kan [1,000] lo n yonda ara won lati seranwo lenu ise to si n lo lowo, iyen kiko awon ile ti iji naa ba je. Lọ́sọ̀ọ̀sẹ̀, àwọn tó fẹ́rẹ̀ẹ́ tó ẹgbẹ̀rún kan [1,000] ló ń yọ̀ǹda ara wọn láti ṣèrànwọ́ lẹ́nu iṣẹ́ tó ṣì ń lọ lọ́wọ́, ìyẹn kíkọ́ àwọn ilé tí ìjì náà bà jẹ́. +Gbongan Ijoba mejidinlaaadota [48] ni won ti tun se tan bayii, awon ile ti won si seto pe won maa tun se laaarin osu die si i le ni ogorun-un marun-un ati marundinlaaadota [545]. Gbọ̀ngàn Ìjọba méjìdínláàádọ́ta [48] ni wọ́n ti tún ṣe tán báyìí, àwọn ilé tí wọ́n sì ṣètò pé wọ́n máa tún ṣe láàárín oṣù díẹ̀ sí i lé ní ọgọ́rùn-ún márùn-ún àti márùndínláàádọ́ta [545]. +A reti pe a maa na to milionu mejo aabo owo dola sori ise ta a maa se ni adugbo yii nikan, ise naa a si pari titi June 30, 2018. A retí pé a máa ná tó mílíọ̀nù mẹ́jọ ààbọ̀ owó dọ́là sórí iṣẹ́ tá a máa ṣe ní àdúgbò yìí nìkan, iṣẹ́ náà á sì parí títí June 30, 2018. +Lati ipari osu August 2017, awon asoju eka mejilelogun [22], to fi mo awon meje to wa lara Igbimo Eka, lo ti sebewo si awon ibi ti ajalu naa ti sele ki won le fi oro Olorun gbe awon akede ti ajalu sele si ro. Láti ìparí oṣù August 2017, àwọn aṣojú ẹ̀ka méjìlélógún [22], tó fi mọ́ àwọn méje tó wà lára Ìgbìmọ̀ Ẹ̀ka, ló ti ṣèbẹ̀wò sí àwọn ibi tí àjálù náà ti ṣẹlẹ̀ kí wọ́n lè fi ọ̀rọ̀ Ọlọ́run gbé àwọn akéde tí àjálù ṣẹlẹ̀ sí ró. +Adura wa ni pe ki gbogbo awon to n lowo si eto iranwo yii ri okun gba ki won le sise naa yori.​ Àdúrà wa ni pé kí gbogbo àwọn tó ń lọ́wọ́ sí ètò ìrànwọ́ yìí rí okun gbà kí wọ́n lè ṣiṣẹ́ náà yọrí.​ +Awon to n seto iranwo ni Aransas Pass, niluu Texas. Àwọn tó ń ṣètò ìrànwọ́ ní Aransas Pass, nílùú Texas. +Iji lile to n je Dorian yii koko ja ni awon erekusu to wa ni Bahamas, o si ba nnkan je nibe gan-an. Eyin iyen lo wa ro lo si awon etikun to wa ni ila oorun Amerika. Ìjì líle tó ń jẹ́ Dorian yìí kọ́kọ́ jà ní àwọn erékùṣù tó wà ní Bahamas, ó sì ba nǹkan jẹ́ níbẹ̀ gan-an. Ẹ̀yìn ìyẹn ló wá rọ́ lọ sí àwọn etíkun tó wà ní ìlà oòrùn Amẹ́ríkà. +Ni aaro Friday, September 6, 2019, o koja ni ilu Cape Hatteras ni North Carolina, o si fa akunya omi to n ru gudu, eyi to ya wo ile ati awon ile itaja kaakiri. Ní àárọ̀ Friday, September 6, 2019, ó kọjá ní ìlú Cape Hatteras ní North Carolina, ó sì fa àkúnya omi tó ń ru gùdù, èyí tó ya wọ ilé àti àwọn ilé ìtajà káàkiri. +Ni September 7, 2019, iji naa fa efuufu lile gan an niluu Nova Scotia, ni orile ede Kanada. Ní September 7, 2019, ìjì náà fa ẹ̀fúùfù líle gan an nílùú Nova Scotia, ní orílẹ̀ èdè Kánádà. +Awon akede lati Nassau wa ki awon arakunrin ati arabinrin won ti won ko kuro ni erekusu Great Abaco kaabo ni papako ofuurufu Eka ofiisi wa ni orile ede Amerika royin pe lara awon akede to to egberun kan, ogorun-un meje ati mejilelogoji (1,742) to wa ni Bahamas, arabinrin kan soso lo kan fara pa die. Àw��n akéde láti Nassau wá kí àwọn arákùnrin àti arábìnrin wọn tí wọ́n kó kúrò ní erékùṣù Great Abaco káàbọ̀ ní pápákọ̀ òfuurufú Ẹ̀ka ọ́fíìsì wa ní orílẹ̀ èdè Amẹ́ríkà ròyìn pé lára àwọn akéde tó tó ẹgbẹ̀rún kan, ọgọ́rùn-ún méje àti méjìlélógójì (1,742) tó wà ní Bahamas, arábìnrin kan ṣoṣo ló kàn fara pa díẹ̀. +Ni asiko ta a n ko iroyin yii, ile mejidinlaaadota (48) to je ti awon ara wa ni iji naa ba je nigba ti ile mejo baje koja atunse. Ní àsìkò tá a ń kọ ìròyìn yìí, ilé méjìdínláàádọ́ta (48) tó jẹ́ ti àwọn ará wa ni ìjì náà bà jẹ́ nígbà tí ilé mẹ́jọ bàjẹ́ kọjá àtúnṣe. +Opo lara awon akede to n gbe ni erekusu Great Abaco ni eka ofiisi seto pe ki won ko lo si ilu Nassau, to je olu ilu Bahamas. Ọ̀pọ̀ lára àwọn akéde tó ń gbé ní erékùṣù Great Abaco ni ẹ̀ka ọ́fíìsì ṣètò pé kí wọ́n kó lọ sí ìlú Nassau, tó jẹ́ olú ìlú Bahamas. +Awon arakunrin ati arabinrin to si wa nibe ki won kaabo tayotayo ni papa oko ofuurufu. Àwọn arákùnrin àti arábìnrin tó sì wà níbẹ̀ kí wọn káàbọ̀ tayọ̀tayọ̀ ní pápá ọkọ̀ òfuurufú. +Awon arakunrin ati arabinrin n seto awon nnkan iranwo ni gbongan apejo to n je West Palm Beach Christian Convention Center Igbimo To N Seto Iranwo Nigba Ajalu ati alaboojuto ayika to wa ni agbegbe naa n seto itoju pajawiri, won si tun n seto ibewo oluso aguntan fun awon akede ti ajalu de ba. Àwọn arákùnrin àti arábìnrin ń ṣètò àwọn nǹkan ìrànwọ́ ní gbọ̀ngàn àpéjọ tó ń jẹ́ West Palm Beach Christian Convention Center Ìgbìmọ̀ Tó Ń Ṣètò Ìrànwọ́ Nígbà Àjálù àti alábòójútó àyíká tó wà ní agbègbè náà ń ṣètò ìtọ́jú pàjáwìrì, wọ́n sì tún ń ṣètò ìbẹ̀wò olùṣọ́ àgùntàn fún àwọn akéde tí àjálù dé bá. +Awon arakunrin lati eka ofiisi orile ede Amerika naa rinrin ajo lo si agbegbe naa ki won le pese awon ohun ti awon ara yii nilo ki won si fi Bibeli tu won ninu. Àwọn arákùnrin láti ẹ̀ka ọ́fíìsì orílẹ̀ èdè Amẹ́ríkà náà rìnrìn àjò lọ sí agbègbè náà kí wọ́n lè pèsè àwọn ohun tí àwọn ará yìí nílò kí wọ́n sì fi Bíbélì tù wọ́n nínú. +Awon nnkan iranwo ti won fi oko okun ko lati gbongan apejo West Palm Beach Christian Convention Center de si Freeport ni Bahamas. Àwọn nǹkan ìrànwọ́ tí wọ́n fi ọkọ̀ òkun kó láti gbọ̀ngàn àpéjọ West Palm Beach Christian Convention Center dé sí Freeport ní Bahamas. +Awon ara to wa nibe n ko awon paali eru naa sinu oko to maa pin in kiri Ni orile ede Amerika, apa Ariwa ati Guusu Carolina ni iji naa ti sose julo. Àwọn ará tó wà níbẹ̀ ń kó àwọn páálí ẹrù náà sínú ọkọ̀ tó máa pín in kiri Ní orílẹ̀ èdè Amẹ́ríkà, apá Àríwá àti Gúúsù Carolina ni ìjì náà ti ṣọṣẹ́ jùlọ. +Ko si arakunrin tabi arabinrin kankan to fara pa ninu ajalu naa, amo awon ara to to ogorun-un meje ati metadinlogoji (737) lo ni lati sa fi ile won sile. Ko sí arákùnrin tàbí arábìnrin kankan tó fara pa nínú àjálù náà, àmọ́ àwọn ará tó tó ọgọ́rùn-ún méje àti mẹ́tàdínlógójì (737) ló ni láti sa fi ilé wọn sílẹ̀. +Opo lara won ni igbimo naa seto pe ki won ko kuro fungba die titi digba ti won a fi le pa da sile. Ọ̀pọ̀ lára wọn ní ìgbìmọ̀ náà ṣètò pé kí wọ́n kó kúrò fúngbà díẹ̀ títí dìgbà tí wọ́n a fì lè pa dà sílé. +Bakan naa, aadota (50) ile ati gbongan ijoba mejila (12) lo ba je. Bákan náà, àádọ́ta (50) ilé àti gbọ̀ngàn ìjọba méjìlá (12) ló bà jẹ́. +A o gbo iroyin pe enikeni lara awon ara wa ni Kanada fara pa. Iji naa ba awon nnkan die je lara ile awon arakunrin wa kan, bee lo si ba ina manamana won je. A ò gbọ́ ìròyìn pé ẹnikẹ́ni lára àwọn ará wà ní Kánádà fara pa. Ìjì náà ba àwọn nǹkan díẹ̀ jẹ́ lára ilé àwọn arákùnrin wa kan, bẹ́ẹ̀ ló sì ba iná mànàmáná wọn jẹ́. +Awon arakunrin ati arabinrin to wa ninu ijo laduugbo yen se iranlowo fun awon ara ti ajalu naa de ba. Àwọn arákùnrin àti arábìnrin tó wà nínú ìjọ ládùúgbò yẹn ṣe ìrànlọ́wọ́ fún àwọn ará tí àjálù náà dé bá. +A ma dupe o, pe Jehofa n gbo “ebe [awon ara wa] fun iranlowo,” bi won se n gbokan le e ni akoko ti nnkan le koko yii.​ A mà dúpẹ́ o, pé Jèhófà ń gbọ́ “ẹ̀bẹ̀ [àwọn ará wa] fún ìrànlọ́wọ́,” bí wọ́n ṣe ń gbọ́kàn lé e ní àkókò tí nǹkan lè koko yìí.​ +Won ti n kapa ina runlerunna to n jo lona to kamama ni California. Wọ́n ti ń kápá iná runlérùnnà tó ń jó lọ́nà tó kàmàmà ní California. +Ninu isofunni die ta a ri gba latodo Igbimo Eka ti Orile-Ede Amerika nipa awon arakunrin wa to wa lagbegbe yen, ko si arakunrin wa tabi arabinrin wa kankan to ku, amo awon arakunrin mejo sese, awon egberun kan ati ogorun-un merin [1,400] lo si ti sa kuro nile. Nínú ìsọfúnni díẹ̀ tá a rí gbà látọ̀dọ̀ Ìgbìmọ̀ Ẹ̀ka ti Orílẹ̀-Èdè Amẹ́ríkà nípa àwọn arákùnrin wa tó wà lágbègbè yẹn, kò sí arákùnrin wa tàbí arábìnrin wa kankan tó kú, àmọ́ àwọn arákùnrin mẹ́jọ ṣèṣe, àwọn ẹgbẹ̀rún kan àti ọgọ́rùn-ún mẹ́rin [1,400] ló sì ti sá kúrò nílé. +Yato siyen, ile awon arakunrin wa mokandinlogbon [29] lo ti baje patapata. Yàtọ̀ síyẹn, ilé àwọn arákùnrin wa mọ́kàndínlọ́gbọ̀n [29] ló ti bàjẹ́ pátápátá. +Awon to sa kuro nile tori isele buruku yii n ri itoju gba latodo awon ara to wa ni ijo ati ayika mii to wa nitosi won, pupo ninu awon arakunrin wa lo si ti pa da sile won. Àwọn tó sá kúrò nílé torí ìṣẹ̀lẹ̀ burúkú yìí ń rí ìtọ́jú gbà látọ̀dọ̀ àwọn ará tó wà ní ìjọ àti àyíká míì tó wà nítòsí wọn, púpọ̀ nínú àwọn arákùnrin wa ló sì ti pa dà sílé wọn. +Lasiko ti ina yen si n sose, awon asoju lati eka ofiisi lo sebewo sawon Alaboojuto ayika, Igbimo To N Seto Iranwo Nigba Ajalu atawon to yonda ara won lati seranwo fawon ti ajalu de ba. Lásìkò tí iná yẹn ṣì ń ṣọṣẹ́, àwọn aṣojú láti ẹ̀ka ọ́fíìsì lọ́ ṣèbẹ̀wò sáwọn Alábòójútó àyíká, Ìgbìmọ̀ Tó Ń Ṣètò Ìrànwọ́ Nígbà Àjálù àtàwọn tó yọ̀ǹda ara wọn láti ṣèrànwọ́ fáwọn tí àjálù dé bá. +Won tun sebewo sodo awon to padanu ile won sinu ijanba yen. Wọ́n tún ṣèbẹ̀wò sọ́dọ̀ àwọn tó pàdánù ilé wọn sínú ìjàǹbá yẹn. +Yato siyen, won tun se ipade akanse kan pelu awon ayika meji ti ajalu yen de ba gan-an ki won le fi Bibeli tu won ninu, ki won si ran won lowo. Yàtọ̀ síyẹn, wọ́n tún ṣe ìpàdé àkànṣe kan pẹ̀lú àwọn àyíká méjì tí àjálù yẹn dé bá gan-an kí wọ́n lè fi Bíbélì tù wọ́n nínú, kí wọn sì ràn wọ́n lọ́wọ́. +O da wa loju pe Jehofa a maa baa lo lati pese itunu fawon arakunrin wa to wa ninu isoro yii. Ó dá wa lójú pé Jèhófà á máa báa lọ láti pèsè ìtùnú fáwọn arákùnrin wa tó wà nínú ìṣòro yìí. +Ojo arooroda ati yinyin to yo fa omiyale ni ipinle Nebraska ati Iowa losu March 2019. Òjò àrọ̀ọ̀rọ̀dá àti yìnyín tó yọ́ fa omíyalé ní ìpínlẹ̀ Nebraska àti Iowa lóṣù March 2019. +Omiyale naa mu ki awon odo to wa lagbegbe naa kun koja aala, awon ibi to n gba omi duro ya lule, o ba opolopo ile je, o si pa o kere tan eeyan merin. Omíyalé náà mú kí àwọn odò tó wà lágbègbè náà kún kọjá ààlà, àwọn ibi tó ń gba omi dúró ya lulẹ̀, ó ba ọ̀pọ̀lọpọ̀ ilé jẹ́, ó sì pa ó kéré tán èèyàn mẹ́rin. +Eka ofiisi wa ni Amerika so pe ko si ikankan lara egberun marun-un ati metalelogofa (5,123) akede to wa nibe to ku tabi to fara pa. Ẹ̀ka ọ́fíìsì wa ní Amẹ́ríkà sọ pé kò sí ìkankan lára ẹgbẹ̀rún márùn-ún àti mẹ́tàlélọ́gọ́fà (5,123) akéde tó wà níbẹ̀ tó kú tàbí tó fara pa. +Amo akede merinlelogorin (84) ni lati kuro nibi ti won n gbe. Àmọ́ akéde mẹ́rìnlélọ́gọ́rin (84) ní láti kúrò níbi tí wọ́n ń gbé. +Yato siyen, ile mejo awon ara wa ba je gan-an, ile merinlelogbon (34) mii si ba je die. Yàtọ̀ síyẹn, ilé mẹ́jọ àwọn ará wa bà jẹ́ gan-an, ilé mẹ́rìnlélọ́gbọ̀n (34) míì sì bà jẹ́ díẹ̀. +Awon ara ijo lagbegbe naa ti bere si i yonda ara won lati pale idoti mo, won si n sise pelu awon ara to wa ni Eka To N Yaworan Ile To si N Ko O. Àwọn ará ìjọ lágbègbè náà ti bẹ̀rẹ̀ sí í yọ̀ǹda ara wọn láti palẹ̀ ìdọ̀tí mọ́, wọ́n sì ń ṣiṣẹ́ pẹ̀lú àwọn ará tó wà ní Ẹ̀ka Tó Ń Yàwòrán Ilé Tó sì Ń Kọ́ Ọ. +Awon alaboojuto ayika to wa lagbegbe ti ajalu naa ti sele n fawon ara toro kan nisiiri. Àwọn alábòójútó àyíká tó wà lágbègbè tí àjálù náà ti ṣẹlẹ̀ ń fáwọn ará tọ́rọ̀ kàn níṣìírí. +Adura wa ni pe ki iranlowo tawon ara wa ri gba nipa tara ati nipa temi tu won ninu lasiko isoro yii. Àdúrà wa ni pé kí ìrànlọ́wọ́ táwọn ará wa rí gbà nípa tara àti nípa tẹ̀mí tù wọ́n nínú lásìkò ìṣòro yìí. +Ni January 9 lorile-ede Amerika, iji lile kan ja ni guusu ipinle California. Iji yen lo fa ogbara pupo gan-an to si han awon ara ilu leemo. Ní January 9 lórílẹ̀-èdè Amẹ́ríkà, ìjì líle kan jà ní gúúsù ìpínlẹ̀ California. Ìjì yẹn ló fa ọ̀gbàrá púpọ̀ gan-an tó sì han àwọn ará ìlú léèmọ̀. +Iroyin je ka mo pe awon mokanlelogun [21] lo padanu emi won sinu isele buruku yen, opo ile lo wo, awon mii si baje. Ìròyìn jẹ́ ká mọ̀ pé àwọn mọ́kànlélógún [21] ló pàdánù ẹ̀mí wọn sínú ìṣẹ̀lẹ̀ burúkú yẹn, ọ̀pọ̀ ilé ló wó, àwọn míì sì bàjẹ́. +Ko si okankan ninu awon ara wa to ku sinu isele naa. Kò sí ọ̀kankan nínú àwọn ará wa tó kú sínú ìṣẹ̀lẹ̀ náà. +Amo ni ilu Burbank, iji yen ba ile atawon nnkan ini akede kan je. Bakan naa, ni ilu Ventura idile mejo lo ti sa kuro nile. Àmọ́ ní ìlú Burbank, ìjì yẹn ba ilé àtàwọn nǹkan ìní akéde kan jẹ́. Bákan náà, ní ìlú Ventura ìdílé mẹ́jọ ló ti sá kúrò nílé. +Gbongan Ijoba kankan ko baje. Gbọ̀ngàn Ìjọba kankan kò bàjẹ́. +Awon Alaboojuto ayika pelu Igbimo To N Seto Iranwo Nigba Ajalu ati awon asoju lati Eka To N Yaworan Ile To si N Ko O jo n sise po lati seranwo fawon ti ajalu de ba. Àwọn Alábòójútó àyíká pẹ̀lú Ìgbìmọ̀ Tó Ń Ṣètò Ìrànwọ́ Nígbà Àjálù àti àwọn aṣojú láti Ẹ̀ka Tó Ń Yàwòrán Ilé Tó sì Ń Kọ́ Ọ jọ ń ṣiṣẹ́ pọ̀ láti ṣèrànwọ́ fáwọn tí àjálù dé bá. +Ni iru asiko ti nnkan nira yii, aa maa baa lo lati ranti awon arakunrin atawon arabinrin wa ninu awon adura wa, o da wa loju pe Jehofa maa fun won lokun ti won nilo.​ Ní irú àsìkò tí nǹkan nira yìí, àá máa báa lọ láti rántí àwọn arákùnrin àtàwọn arábìnrin wa nínú àwọn àdúrà wa, ó dá wa lójú pé Jèhófà máa fún wọn lókun tí wọ́n nílò.​ +Odun 1935 ni isele amokanyo yii koko waye. Ọdún 1935 ni ìṣẹ̀lẹ̀ amọ́kànyọ̀ yìí kọ́kọ́ wáyé. +Arakunrin Joseph F. Rutherford, to je aare Watch Tower Society nigba yen wa nibe nigba ti won bere si i ko Gbongan Ijoba to wa ni ojule 1228 ni Pensacola Street, ilu Honolulu, ipinle Hawaii. Arákùnrin Joseph F. Rutherford, tó jẹ́ ààrẹ Watch Tower Society nígbà yẹn wà níbẹ̀ nígbà tí wọ́n bẹ̀rẹ̀ sí í kọ́ Gbọ̀ngàn Ìjọba tó wà ní ojúlé 1228 ní Pensacola Street, ìlú Honolulu, ìpínlẹ̀ Hawaii. +Ko ni ya yin lenu pe ile kekere ti won ko nigba yen ni ile ijosin awa Elerii Jehofa ta a koko pe ni “Gbongan Ijoba.” Atigba yen lawa eeyan Jehofa ti n pe awon ibi ta a maa n kora jo si lati josin ni Gbongan Ijoba, iyen si ti le logorin (80) odun bayii. Kò ní yà yín lẹ́nu pé ilé kékeré tí wọ́n kọ́ nígbà yẹn ni ilé ìjọsìn àwa Ẹlẹ́rìí Jèhófà tá a kọ́kọ́ pè ní “Gbọ̀ngàn Ìjọba.” Àtìgbà yẹn làwa èèyàn Jèhófà ti ń pe àwọn ibi tá a máa ń kóra jọ sí láti jọ́sìn ní Gbọ̀ngàn Ìjọba, ìyẹn sì ti lé lọ́gọ́rin (80) ọdún báyìí. +Ni bayii, awon ijo merin lo n sepade ninu Gbongan Ijoba yen, ede marun-un ni won si fi n sepade nibe, titi kan ede Hawaii Pidgin. Ní báyìí, àwọn ìjọ mẹ́rin ló ń ṣèpàdé nínú Gbọ̀ngàn Ìjọba yẹn, èdè márùn-ún ni wọ́n sì fi ń ṣèpàdé níbẹ̀, títí kan èdè Hawaii Pidgin. +* Gbongan Ijoba ta a sese tun ko ni 1228 Pensacola Street, Honolulu, Hawaii Ni February 11 si 15, 2020, iyen ki arun COVID-19 to gbaye kan, leyin ta a ti tun Gbongan Ijoba akoko yen ko, awon ara wa pe awon ara ilu, awon asoju ijoba atawon oluko lati wa sebewo ki won si rin yi ka ile naa. * Gbọ̀ngàn Ìjọba tá a ṣẹ̀ṣẹ̀ tún kọ́ ní 1228 Pensacola Street, Honolulu, Hawaii Ní February 11 sí 15, 2020, ìyẹn kí àrùn COVID-19 tó gbayé kan, lẹ́yìn tá a ti tún Gbọ̀ngàn Ìjọba àkọ́kọ́ yẹn kọ́, àwọn ará wa pe àwọn ará ìlú, àwọn aṣojú ìjọba àtàwọn olùkọ́ láti wá ṣèbẹ̀wò kí wọ́n sì rín yí ká ilé náà. +Awon ara wa mu awon alejo naa rin yi ka ile naa, ki won le ri oniruuru foto atawon akosile itan nipa ile naa. Yato siyen, awon arakunrin tun salaye awon nnkan tawa Elerii Jehofa n gbe se lode oni fun won. Àwọn ará wa mú àwọn àlejò náà rìn yí ká ilé náà, kí wọ́n lè rí onírúurú fọ́tò àtàwọn àkọ́sílẹ̀ ìtàn nípa ilé náà. Yàtọ̀ síyẹn, àwọn arákùnrin tún ṣàlàyé àwọn nǹkan táwa Ẹlẹ́rìí Jèhófà ń gbé ṣe lóde òní fún wọn. +Nigba to di February 16, Arakunrin David H. Splane to je okan lara Igbimo Oludari awa Elerii Jehofa wa foba le e pelu asoye iyasimimo. Nígbà tó di February 16, Arákùnrin David H. Splane tó jẹ́ ọ̀kan lára Ìgbìmọ̀ Olùdarí àwa Ẹlẹ́rìí Jèhófà wá fọba lé e pẹ̀lú àsọyé ìyàsímímọ́. +Arabinrin kan to wa lara awon to se awon imurasile kan ki eto naa le kese jari so pe: “Bo tie je pe ki i se tori atiwaasu fawon eeyan naa la se ni ki won wa sebewo, a gba pe eri nla ni ibewo naa je fun opo eeyan to see se ki won ma mo nipa awa Elerii Jehofa.” Eto ta a se pe kawon eeyan rin yi ka Gbongan Ijoba yen mu kawon ara wa lokunrin ati lobinrin tubo loye itan awa Elerii Jehofa lawon erekusu Hawaii, o si mu ki won ri imuse Oro Olorun to so pe: “Ni awon erekusu okun, won maa yin oruko Jehofa, Olorun Isireli logo. Arábìnrin kan tó wà lára àwọn tó ṣe àwọn ìmúrasílẹ̀ kan kí ètò náà lè kẹ́sẹ járí sọ pé: “Bó tiẹ̀ jẹ́ pé kì í ṣe torí àtiwàásù fáwọn èèyàn náà la ṣe ní kí wọ́n wá ṣèbẹ̀wò, a gbà pé ẹ̀rí ńlá ni ìbẹ̀wò náà jẹ́ fún ọ̀pọ̀ èèyàn tó ṣeé ṣe kí wọ́n má mọ̀ nípa àwa Ẹlẹ́rìí Jèhófà.” Ètò tá a ṣe pé káwọn èèyàn rìn yí ká Gbọ̀ngàn Ìjọba yẹn mú káwọn ará wa lọ́kùnrin àti lóbìnrin túbọ̀ lóye ìtàn àwa Ẹlẹ́rìí Jèhófà láwọn erékùṣù Hawaii, ó sì mú kí wọ́n rí ìmúṣẹ Ọ̀rọ̀ Ọlọ́run tó sọ pé: “Ní àwọn erékùṣù òkun, wọ́n máa yin orúkọ Jèhófà, Ọlọ́run Ísírẹ́lì lógo. +^ ipinro 2 Lasiko ti arun COVID-19 gbode, ori ero ayelujara ni gbogbo ijo awa Elerii Jehofa lorile-ede Amerika ti n sepade dipo ki won maa kora jo ninu Gbongan Ijoba. ^ ìpínrọ̀ 2 Lásìkò tí àrùn COVID-19 gbòde, orí ẹ̀rọ ayélujára ni gbogbo ìjọ àwa Ẹlẹ́rìí Jèhófà lórílẹ̀-èdè Amẹ́ríkà ti ń ṣèpàdé dípò kí wọ́n máa kóra jọ nínú Gbọ̀ngàn Ìjọba. +Ni osu die seyin, awon ina kan jo ni ipinle California, o si ba agbegbe to to ogorun-un meta o le ogota ati meji kilomita je nibuu ati looro (362 square kilometers). Ní oṣù díẹ̀ sẹ́yìn, àwọn iná kan jó ní ìpínlẹ̀ California, ó sì ba agbègbè tó tó ọgọ́rùn-ún mẹ́ta ó lé ọgọ́ta àti méjì kìlómítà jẹ́ níbùú àti lóòró (362 square kilometers). +Eka ofiisi wa ni Amerika royin pe awon ara to le ni egberun kan o le ogorun-un meje (1,700) lo ti sa kuro nile nitori awon ina to jo leralera naa. Ẹ̀ka ọ́fíìsì wa ní Amẹ́ríkà ròyìn pé àwọn ará tó lé ní ẹgbẹ̀rún kan ó lé ọgọ́rùn-ún méje (1,700) ló ti sá kúrò nílé nítorí àwọn iná tó jó léraléra náà. +A o tii gbo pe enikeni fara pa tabi ku. A ò tíì gbọ́ pé ẹnikẹ́ni fara pa tàbí kú. +Ni October 10, 2019, ina to jo adugbo Sandalwood to wa ni Calimesa ba ile okan lara awon arakunrin wa je. Ní October 10, 2019, iná tó jó àdúgbò Sandalwood tó wà ní Calimesa ba ilé ọ̀kan lára àwọn arákùnrin wa jẹ́. +Bakan naa, eefin ba awon ile kan je die. Bákan náà, èéfín ba àwọn ilé kan jẹ́ díẹ̀. +O feree je gbogbo awon to sa kuro nile lo ti pa da sile. Ó fẹ́rẹ̀ẹ́ jẹ́ gbogbo àwọn tó sá kúrò nílé ló ti pa dà sílé. +Okan lara awon alagba to n gbe lawon ibi ti ina naa ti jo so pe: “O se pataki gan-an pe ka maa te le itoni ti iru nnkan bayii ba sele, koda, o ye ka tenu mo on daadaa. Ọ̀kan lára àwọn alàgbà tó ń gbé láwọn ibi tí iná náà ti jó sọ pé: “Ó ṣe pàtàkì gan-an pé ká máa tẹ̀ lé ìtọ́ni tí irú nǹkan báyìí bá ṣẹlẹ̀, kódà, ó yẹ ká tẹnu mọ́ ọn dáadáa. +Esekese lawon ara wa ti kuro lawon ibi ti ina naa ti n jo, iyen si je ko rorun fawon panapana lati gbaju mo bi won se maa pa ina naa dipo ki won maa wa awon eeyan kiri.” Awon alaboojuto ayika ati awon alagba to n gbe lagbegbe naa n se gbogbo ohun ti won le se lati pese iranwo fun awon to sa kuro nile. Ẹsẹ̀kẹsẹ̀ làwọn ará wa ti kúrò láwọn ibi tí iná náà ti ń jó, ìyẹn sì jẹ́ kó rọrùn fáwọn panápaná láti gbájú mọ́ bí wọ́n ṣe máa pa iná náà dípò kí wọ́n máa wá àwọn èèyàn kiri.” Àwọn alábòójútó àyíká àti àwọn alàgbà tó ń gbé lágbègbè náà ń ṣe gbogbo ohun tí wọ́n lè ṣe láti pèsè ìrànwọ́ fún àwọn tó sá kúrò nílé. +Ife ati emi olawo ti awon akede to n gbe lagbegbe yii fi han buaya. Ìfẹ́ àti ẹ̀mí ọ̀làwọ́ tí àwọn akéde tó ń gbé lágbègbè yìí fi hàn bùáyà. +Tori ife to jinle tawon ara fi han, alaboojuto ayika kan so pe: “Ko soro fun wa rara lati ri ile tawon to sa kuro nile maa gbe.” A dupe lowo Jehofa tori awon to “ti di orisun itunu” fun awon arakunrin atawon arabinrin wa ti ina yii le kuro nile. Torí ìfẹ́ tó jinlẹ̀ táwọn ará fi hàn, alábòójútó àyíká kan sọ pé: “Kò ṣòro fún wa rárá láti rí ilé táwọn tó sá kúrò nílé máa gbé.” A dúpẹ́ lọ́wọ́ Jèhófà torí àwọn tó “ti di orísun ìtùnú” fún àwọn arákùnrin àtàwọn arábìnrin wa tí iná yìí lé kúrò nílé. +Ni November 14, 2019, omo ile iwe kan dabon bole laaarin awon omo kilaasi re ni ile eko girama to wa niluu Santa Clarita, ni California. Ní November 14, 2019, ọmọ ilé ìwé kan dàbọn bolẹ̀ láàárín àwọn ọmọ kíláàsì rẹ̀ ní ilé ẹ̀kọ́ girama tó wà nílùú Santa Clarita, ní California. +Omo naa pa omo ile iwe meji, o si se awon meta lese, ko to wa pa ara e. Ọmọ náà pa ọmọ ilé ìwé méjì, ó sì ṣe àwọn mẹ́ta léṣe, kó tó wá pa ara ẹ̀. +O bani ninu je pe Dominic Blackwell, omo arabinrin wa kan wa lara awon omo ile iwe to yinbon pa. Ó bani nínú jẹ́ pé Dominic Blackwell, ọmọ arábìnrin wa kan wà lára àwọn ọmọ ilé ìwé tó yìnbọn pa. +Omo odun merinla (14) ni, o si maa n lo si ipade deedee pelu iya re to n je Nancy Blackwell. Ọmọ ọdún mẹ́rìnlá (14) ni, ó sì máa ń lọ sí ìpàdé déédéé pẹ̀lú ìyá rẹ̀ tó ń jẹ́ Nancy Blackwell. +Baba, iya ati aburo meta ni Dominic fi sile. Bàbá, ìyá àti àbúrò mẹ́ta ni Dominic fi sílẹ̀. +Awon alagba n pese itunu latinu Iwe Mimo fun idile yii atawon ara ijo won. Àwọn alàgbà ń pèsè ìtùnú látinú Ìwé Mímọ́ fún ìdílé yìí àtàwọn ará ìjọ wọn. +O ba wa ninu je gan-an pe iru ajalu buruku yii sele. Ó bà wá nínú jẹ́ gan-an pé irú àjálù burúkú yìí ṣẹlẹ̀. +A n reti igba ti Olorun maa ‘nu gbogbo omije kuro ti iku o ni si mo, ti ko si ni si ofo tabi ekun tabi irora mo.’ À ń retí ìgbà tí Ọlọ́run máa ‘nu gbogbo omijé kúrò tí ikú ò ní sí mọ́, tí kò sì ní sí ọ̀fọ̀ tàbí ẹkún tàbí ìrora mọ́.’ +Deeti: August 9 si 11, 2019 Déètì: August 9 sí 11, 2019 +Ibi To Ti Waye: Chase Field ni Phoenix, Arizona, Orile-ede Amerika Ibi Tó Ti Wáyé: Chase Field ní Phoenix, Arizona, Orílẹ̀-èdè Amẹ́ríkà +Ede: Geesi Èdè: Gẹ̀ẹ́sì +Awon To Wa: 40,237 Àwọn Tó Wá: 40,237 +Awon To Seribomi: 352 Àwọn Tó Ṣèrìbọmi: 352 +Awon To Wa Lati Ile Okeere: 5,000 Àwọn Tó Wá Láti Ilẹ̀ Òkèèrè: 5,000 +Awon Eka Ofiisi Ta A Pe: Australasia, ile Geesi, Kanada, Central Europe, Chile, Faranse, Giriisi, India, Itali, Koria, Micronesia, Scandinavia, Sri Lanka, Tahiti, Thailand, Trinidad and Tobago, Toki Àwọn Ẹ̀ka Ọ́fíìsì Tá A Pè: Australasia, ilẹ̀ Gẹ̀ẹ́sì, Kánádà, Central Europe, Chile, Faransé, Gíríìsì, Íńdíà, Ítálì, Kòríà, Micronesia, Scandinavia, Sri Lanka, Tahiti, Thailand, Trinidad and Tobago, Tọ́kì +Iriri: Steve Moore to je aare ati Oga agba ileese kan ti won n pe ni Visit Phoenix, lo ba wa seto ibi ta a ti se apejo naa, awon oteeli ati ibi igbafe ta a sere lo ni ilu Phoenix, o so pe: Ìrírí: Steve Moore tó jẹ́ ààrẹ àti Ọ̀gá àgbà iléeṣẹ́ kan tí wọ́n ń pè ní Visit Phoenix, ló bá wa ṣètò ibi tá a ti ṣe àpéjọ náà, àwọn òtẹ́ẹ̀lì àti ibi ìgbafẹ́ tá a ṣeré lọ ní ìlú Phoenix, ó sọ pé: +“Ojo pe gan-an ti mo ti n sise yii, amo apejo yin lo si wa letoleto ju latigba ti mo ti n sise yii. Inu mi dun pe a jo sise. “Ọjọ́ pẹ́ gan-an tí mo ti ń ṣiṣẹ́ yìí, àmọ́ àpéjọ yín ló ṣì wà létòletò jù látìgbà tí mo ti ń ṣiṣẹ́ yìí. Inú mi dùn pé a jọ ṣiṣẹ́. +"Yato siyen, e seleri pe e maa je ki papa isere yii wa ni mimo ke e to kuro, ko seni to so bee ri, afeyin nikan.”""" "Yàtọ̀ síyẹn, ẹ ṣèlérí pé ẹ máa jẹ́ kí pápá ìṣeré yìí wà ní mímọ́ kẹ́ ẹ tó kúrò, kò sẹ́ni tó sọ bẹ́ẹ̀ rí, àfẹ̀yin nìkan.”""" +Bere lati January 2019, o ti see se fawon to gbo Ede Aditi ti Amerika (ASL) lati tubo gbadun ibewo won si orileese wa. Bẹ̀rẹ̀ láti January 2019, ó ti ṣeé ṣe fáwọn tó gbọ́ Èdè Adití ti Amẹ́ríkà (ASL) láti túbọ̀ gbádùn ìbẹ̀wò wọn sí oríléeṣẹ́ wa. +Arakunrin Enrique Ford, to je alaboojuto Eka Awon Nnkan Isenbaye so pe: “Ise kekere ko ni eka itumo ede ati ti konputa se lati mu kawon ara wa loye awon nnkan isenbaye yii ni Ede Aditi ti Amerika (ASL)! Arákùnrin Enrique Ford, tó jẹ́ alábòójútó Ẹ̀ka Àwọn Nǹkan Ìṣẹ̀ǹbáyé sọ pé: “Iṣẹ́ kékeré kọ́ ni ẹ̀ka ìtúmọ̀ èdè àti ti kọ̀ǹpútà ṣe láti mú káwọn ará wa lóye àwọn nǹkan ìṣẹ̀ǹbáyé yìí ní Èdè Adití ti Amẹ́ríkà (ASL)! +Tori naa, awon ara wa lokunrin ati lobinrin ti won je aditi tabi ti won o fi bee gboro ti won maa n sebewo sibi ipate wa maa gbadun e doba bayii. A mu ki won tubo moyi ohun ti won ri, a wu won lori, a si tubo ko won lekoo gan-an.” Arabinrin Ana Barrios, to je aditi to si n se asaaju-ona deedee niluu New York, wa lara awon to koko sebewo sibi ipate yii. Torí náà, àwọn ará wa lọ́kùnrin àti lóbìnrin tí wọ́n jẹ́ adití tàbí tí wọn ò fi bẹ́ẹ̀ gbọ́rọ̀ tí wọ́n máa ń ṣèbẹ̀wò síbi ìpàtẹ wa máa gbádùn ẹ̀ dọ́ba báyìí. Á mú kí wọ́n túbọ̀ mọyì ohun tí wọ́n rí, á wú wọn lórí, á sì túbọ̀ kọ́ wọ́n lẹ́kọ̀ọ́ gan-an.” Arábìnrin Ana Barrios, tó jẹ́ adití tó sì ń ṣe aṣáájú-ọ̀nà déédéé nílùú New York, wà lára àwọn tó kọ́kọ́ ṣèbẹ̀wò síbi ìpàtẹ yìí. +E gbo ohun to so: “Nigba ti mo n wo alaye nipa ate naa lede aditi lori ero ti won gbe fun mi, ori mi wu! Ẹ gbọ́ ohun tó sọ: “Nígbà tí mò ń wo àlàyé nípa àtẹ náà lédè adití lórí ẹ̀rọ tí wọ́n gbé fún mi, orí mi wú! +Ki i se igba akoko ti mo maa wa sibi ree, leralera ni mo si ti ri awon nnkan ti won pate, sibe igba akoko ree ti ohun ti mo ri wo mi lokan gan-an, o si ye mi daadaa ju igba ti mo kan ka ede oyinbo ti won fi salaye okookan won. Kì í ṣe ìgbà àkọ́kọ́ tí mo máa wá síbí rèé, léraléra ni mo sì ti rí àwọn nǹkan tí wọ́n pàtẹ, síbẹ̀ ìgbà àkọ́kọ́ rèé tí ohun tí mo rí wọ̀ mí lọ́kàn gan-an, ó sì yé mi dáadáa ju ìgbà tí mo kàn ka èdè òyìnbó tí wọ́n fi ṣàlàyé ọ̀kọ̀ọ̀kan wọn. +Bi mo se bere si i gbo alaye naa lede mi lawon nnkan wa tubo se kedere si mi. Bí mo ṣe bẹ̀rẹ̀ sí í gbọ́ àlàyé náà lédè mi làwọn nǹkan wá túbọ̀ ṣe kedere sí mi. +Bi apeere, mo wa loye ohun ti oruko Jehofa duro fun, ase mi o tie fi bee loye e tele! Yato siyen, ipate yen je ki n tubo loye awon animo Jehofa, alaye yen wo mi lokan debi pe se ni mo bere si i da omi loju!” June 2017 nise titumo ati siseto bere lori ipate awon nnkan isenbaye ni Ede Aditi ti Amerika. Bí àpẹẹrẹ, mo wá lóye ohun tí orúkọ Jèhófà dúró fún, àṣé mi ò tiẹ̀ fi bẹ́ẹ̀ lóye ẹ̀ tẹ́lẹ̀! Yàtọ̀ síyẹn, ìpàtẹ yẹn jẹ́ kí n túbọ̀ lóye àwọn ànímọ́ Jèhófà, àlàyé yẹn wọ̀ mí lọ́kàn débi pé ṣe ni mo bẹ̀rẹ̀ sí í da omi lójú!” June 2017 niṣẹ́ títúmọ̀ àti ṣíṣètò bẹ̀rẹ̀ lórí ìpàtẹ àwọn nǹkan ìṣẹ̀ǹbáyé ní Èdè Adití ti Amẹ́ríkà. +Metalelogun (23) lawon arakunrin ati arabinrin to kopa ninu re, aditi ni mefa lara won, mefa mii si lawon obi to je aditi. Gbogbo won lo lowo ninu ise titumo awon alaye yen si ASL, won si tun kopa ninu awon fidio naa. Mẹ́tàlélógún (23) làwọn arákùnrin àti arábìnrin tó kópa nínu rẹ̀, adití ni mẹ́fà lára wọn, mẹ́fà míì sì láwọn òbí tó jẹ́ adití. Gbogbo wọn ló lọ́wọ́ nínú iṣẹ́ títúmọ̀ àwọn àlàyé yẹn sí ASL, wọ́n sì tún kópa nínú àwọn fídíò náà. +Fidio ti won se le ni ogorun-un mesan-an (900), won si gun to nnkan bii wakati mesan-an, ko le ba alaye ta a ti gba ohun re sile mu. Fídíò tí wọ́n ṣe lé ní ọgọ́rùn-ún mẹ́sàn-án (900), wọ́n sì gùn tó nǹkan bíi wákàtí mẹ́sàn-án, kó lè bá àlàyé tá a ti gba ohùn rẹ̀ sílẹ̀ mu. +Ile igbohunsile meta to wa fun ede aditi la ti se ise naa: Ofiisi awon atumo Ede Aditi (ASL) ni Fort Lauderdale, ipinle Florida; eyi to wa ni eka ofiisi orile-ede Amerika ni Wallkill, ipinle New York; ateyi to wa ni orileese wa ni Warwick, ipinle New York. Ilé ìgbohùnsílẹ̀ mẹ́ta tó wà fún èdè adití la ti ṣe iṣẹ́ náà: Ọ́fíìsì àwọn atúmọ̀ Èdè Adití (ASL) ní Fort Lauderdale, ìpínlẹ̀ Florida; èyí tó wà ní ẹ̀ka ọ́fíìsì orílẹ̀-èdè Amẹ́ríkà ní Wallkill, ìpínlẹ̀ New York; àtèyí tó wà ní oríléeṣẹ́ wa ní Warwick, ìpínlẹ̀ New York. +Ko le da wa loju pe ko si tabi-sugbon kankan ninu ise naa, a pe awon arakunrin ati arabinrin meloo kan ti won je aditi, tojo ori won si yato sira pe ki won ba wa foju sunnukun wo o. A sise lori awon akiyesi won ko to di pe a gbe e jade nikeyin. Kó lè dá wa lójú pé kò sí tàbí-ṣùgbọ́n kankan nínú iṣẹ́ náà, a pe àwọn arákùnrin àti arábìnrin mélòó kan tí wọ́n jẹ́ adití, tọ́jọ́ orí wọn sì yàtọ̀ síra pé kí wọ́n bá wa fojú ṣùnnùkùn wò ó. A ṣiṣẹ́ lórí àwọn àkíyèsí wọn kó tó di pé a gbé e jáde níkẹyìn. +Die ree lara awon arakunrin ati arabinrin to tumo si ede aditi nipa awon ohun isenbaye ta a pate si Warwick. Díẹ̀ rèé lára àwọn arákùnrin àti arábìnrin tó túmọ̀ sí èdè adití nípa àwọn ohun ìṣẹ̀ǹbáyé tá a pàtẹ sí Warwick. +Eka Isenbaye ra ero igbalode alagbeeka meloo kan to le je kawon to n so ede aditi (ASL) loye awon nnkan ti won n ri bi won se n rin yika ti won si n foju lounje. Alaye kan naa tawon to ti nnkan bo eti n gbo nipa ipate Warwick yii lawon naa n wo lori ero ti won mu dani. Ẹ̀ka Ìṣẹ̀ǹbáyé ra ẹ̀rọ ìgbàlódé alágbèéká mélòó kan tó lè jẹ́ káwọn tó ń sọ èdè adití (ASL) lóye àwọn nǹkan tí wọ́n ń rí bí wọ́n ṣe ń rìn yíká tí wọ́n sì ń fojú lóúnjẹ. Àlàyé kan náà táwọn tó ti nǹkan bọ etí ń gbọ́ nípa ìpàtẹ Warwick yìí làwọn náà ń wò lórí ẹ̀rọ tí wọ́n mú dání. +Yato sawon ero teeyan le mu dani, Eka Isenbaye tun seto ohun ta a le pe ni telifison gadagba merinla mii to n sagbeyo awon ohun isenbaye naa, to si n salaye won lede ASL. Yàtọ̀ sáwọn ẹ̀rọ téèyàn lè mú dání, Ẹ̀ka Ìṣẹ̀ǹbáyé tún ṣètò ohun tá a lè pè ní tẹlifíṣọ̀n gàdàgbà mẹ́rìnlá míì tó ń ṣàgbéyọ àwọn ohun ìṣẹ̀ǹbáyé náà, tó sì ń ṣàlàyé wọn lédè ASL. +Mark Sanderson, to je okan lara Igbimo Oludari Awa Elerii Jehofa so pe: “Ki nidi ta a fi seto ipate awon ohun isenbaye yii? A fe ko fun gbogbo awon to n sebewo si orileese wa nisiiri, ko si fun igbagbo won lokun. Mark Sanderson, tó jẹ́ ọ̀kan lára Ìgbìmọ̀ Olùdarí Àwa Ẹlẹ́rìí Jèhófà sọ pé: “Kí nìdí tá a fi ṣètò ìpàtẹ àwọn ohun ìṣẹ̀ǹbáyé yìí? A fẹ́ kó fún gbogbo àwọn t�� ń ṣèbẹ̀wò sí oríléeṣẹ́ wa níṣìírí, kó sì fún ìgbàgbọ́ wọn lókun. +Inu wa dun pe ede merinla (14) otooto la fi salaye oniruuru nnkan to wa nibi ipate yii, titi kan Ede Aditi ti Amerika (ASL). Tori naa, o dun mo wa pe awon ara wa to je aditi atawon ti ko fi bee gboro, titi kan awon ti ki i se Elerii lo maa janfaani.” Ta a ba siro e, o le ni ilaji milionu eeyan to ti wa sebewo si orileese wa ni Warwick. Inú wa dùn pé èdè mẹ́rìnlá (14) ọ̀tọ̀ọ̀tọ̀ la fi ṣàlàyé onírúurú nǹkan tó wà níbi ìpàtẹ yìí, títí kan Èdè Adití ti Amẹ́ríkà (ASL). Torí náà, ó dùn mọ́ wa pé àwọn ará wa tó jẹ́ adití àtàwọn tí kò fi bẹ́ẹ̀ gbọ́rọ̀, títí kan àwọn tí kì í ṣe Ẹlẹ́rìí ló máa jàǹfààní.” Tá a bá ṣírò ẹ̀, ó lè ní ìlàjì mílíọ̀nù èèyàn tó ti wá ṣèbẹ̀wò sí oríléeṣẹ́ wa ní Warwick. +A ke si eyin ara wa nibi gbogbo laye pe ke e wa sibi, ke e si foju ara yin ri awon nnkan ta a pate sibi isenbaye yii. Egan ni hee, a je ke e tubo moyi awon ohun ribiribi tawa eeyan Jehofa ti gbe se atohun to ti waye ninu itan awa Elerii Jehofa. A ké sí ẹ̀yin ará wa níbi gbogbo láyé pé kẹ́ ẹ wá síbi, kẹ́ ẹ sì fojú ara yín rí àwọn nǹkan tá a pàtẹ síbi ìṣẹ̀ǹbáyé yìí. Ẹ̀gàn ni hẹ̀ẹ̀, á jẹ́ kẹ́ ẹ túbọ̀ mọyì àwọn ohun ribiribi táwa èèyàn Jèhófà ti gbé ṣe àtohun tó ti wáyé nínú ìtàn àwa Ẹlẹ́rìí Jèhófà. +Ko si ani-ani, gbogbo awon to ti wa sibi lo pinnu pe titi lae lawon a maa “gbeke le Olorun.”—Saamu 78:7. Kò sí àní-àní, gbogbo àwọn tó ti wá síbí lo pinnu pé títí láé làwọn á máa “gbẹ́kẹ̀ lé Ọlọ́run.”—Sáàmù 78:7. +A si i ni April 3, 2017, ipate yii pin sona meta ni orileese wa to wa niluu Warwick, ni New York. Ko si pe eni kan n mu eeyan kiri ibe tabi ko maa salaye funni. A ṣí i ní April 3, 2017, ìpàtẹ yìí pín sọ́nà mẹ́ta ní oríléeṣẹ́ wa tó wà nílùú Warwick, ní New York. Kò sí pé ẹnì kan ń mú èèyàn kiri ibẹ̀ tàbí kó máa ṣàlàyé fúnni. +“The Bible and the Divine Name” salaye bawon kan se sapa fun opo odun lati te Oro Olorun ati oruko re ri atohun ti ko je ki won saseyori. “The Bible and the Divine Name” ṣàlàyé báwọn kan ṣe sapá fún ọ̀pọ̀ ọdún láti tẹ Ọ̀rọ̀ Ọlọ́run àti orúkọ rẹ̀ rì àtohun tí kò jẹ́ kí wọ́n ṣàṣeyọrí. +(Aisaya 40:8) Eeyan a ri awon Bibeli to sowon, to le logorun-un (100) atawon ohun isenbaye mii to je mo Bibeli. (Àìsáyà 40:8) Èèyàn á rí àwọn Bíbélì tó ṣọ̀wọ́n, tó lé lọ́gọ́rùn-ún (100) àtàwọn ohun ìṣẹ̀ǹbáyé míì tó jẹ mọ́ Bíbélì. +“A People for Jehovah’s Name” se afihan ohun tawa Elerii Jehofa gbe se atohun to sele si wa latodun yii wa. “A People for Jehovah’s Name” ṣe àfihàn ohun táwa Ẹlẹ́rìí Jèhófà gbé ṣe àtohun tó ṣẹlẹ̀ sí wa látọdún yìí wá. +Awon ohun isenbaye ati iriri awon toro soju won je ka ri bi Jehofa se n dari awa eeyan re latodun yii wa. Àwọn ohun ìṣẹ̀ǹbáyé àti ìrírí àwọn tọ́rọ̀ ṣojú wọn jẹ́ ká rí bí Jèhófà ṣe ń darí àwa èèyàn rẹ̀ látọdún yìí wá. +“World Headquarters—Faith in Action” salaye ojuse igbimo mefeefa ti Igbimo Oludari ati bi won se n boju to oniruuru ise tawa Elerii Jehofa n se kari aye. “World Headquarters—Faith in Action” ṣàlàyé ojúṣe ìgbìmọ̀ mẹ́fẹ̀ẹ̀fà ti Ìgbìmọ̀ Olùdarí àti bí wọ́n ṣe ń bójú tó onírúurú iṣẹ́ táwa Ẹlẹ́rìí Jèhófà ń ṣe kárí ayé. +“Courage to Stand Firm in a Time of Trial.” Won maa n paaro ohun ti won ko sibi ipate yii latigbadegba. “Courage to Stand Firm in a Time of Trial.” Wọ́n máa ń pààrọ̀ ohun tí wọ́n kó síbi ìpàtẹ yìí látìgbàdégbà. +O je ka mo bi nnkan se ri laaarin odun 1914 si 1919, adanwo igbagbo tawon Akekoo Bibeli koju leni kookan ati lapapo. Ó jẹ́ ká mọ bí nǹkan ṣe rí láàárín ọdún 1914 sí 1919, àdánwò ìgbàgbọ́ táwọn Akẹ́kọ̀ọ́ Bíbélì kojú lẹ́nì kọ̀ọ̀kan àti lápapọ̀. +Ipate yii n je kawon to sebewo ri awon foto ta a ti ya latojo gbonhan, awon akosile, aworan atawon iforowanilenuwo ta a ti gba sile tipetipe. Awon to sebewo le teti si i tabi ki won wo o ni fidio. Ìpàtẹ yìí ń jẹ́ káwọn tó ṣèbẹ̀wò rí àwọn fọ́tò tá a ti yà látọjọ́ gbọ́nhan, àwọn àkọsílẹ̀, àwòrán àtàwọn ìfọ̀rọ̀wánilẹ́nuwò tá a ti gbà sílẹ̀ tipẹ́tipẹ́. Àwọn tó ṣèbẹ̀wò lè tẹ́tí sí i tàbí kí wọ́n wò ó ní fídíò. +October 3, 2018 nibi ipate yii ti di apewo. October 3, 2018 nibi ìpàtẹ yìí ti di àpéwò. +A maa fawon nnkan ta a ko sibi ipate yii ranse sawon eka ofiisi wa mii kawon naa le pate won, aa wa pate awon nnkan mii si Warwick. A máa fàwọn nǹkan tá a kó síbi ìpàtẹ yìí ránṣẹ́ sáwọn ẹ̀ka ọ́fíìsì wa míì káwọn náà lè pàtẹ wọn, àá wá pàtẹ àwọn nǹkan míì sí Warwick. +Deeti: May 24 si 26, 2019 Déètì: May 24 sí 26, 2019 +Ibi Ta A Ti Se E: Marlins Park niluu Miami, ipinle Florida, Amerika Ibi Tá A Ti Ṣe É: Marlins Park nílùú Miami, ìpínlẹ̀ Florida, Amẹ́ríkà +Ede: Sipaniisi Èdè: Sípáníìṣì +Awon To Wa: 28,562 Àwọn Tó Wá: 28,562 +Awon To Seribomi: 230 Àwọn Tó Ṣèrìbọmi: 230 +Awon To Wa Lati Ile Okeere: 4,600 Àwọn Tó Wá Láti Ìlẹ̀ Òkèèrè: 4,600 +"Awon Eka Ofiisi To Wa: Ajentina, Bolivia, Brazil, Britain, Kanada, Central America, Central Europe, Chile, Kolonbia, Cuba, Ecuador, Paraguay, Peru, Philippines, Sipeeni""" "Áwọn Ẹ̀ka Ọ́fíísì Tó Wá: Ajẹntínà, Bolivia, Brazil, Britain, Kánádà, Central America, Central Europe, Chile, Kòlóńbíà, Cuba, Ecuador, Paraguay, Peru, Philippines, Sípéènì""" +Ni Saturday, July 13, 2019, iji lile kan ro lu ilu Louisiana, ko to di pe owo wa role die ti won fi wa n pe e ni Barry. Ní Saturday, July 13, 2019, ìjì líle kan rọ́ lu ìlú Louisiana, kó tó di pé ọwọ́ wà rọlẹ̀ díẹ̀ tí wọ́n fi wá ń pè é ní Barry. +Iji lile yii ba nnkan je, o fa akunya omi, o si je ki ina manamana lo ni ibi pupo yi ka ipinle Alabama, Louisiana, ati Mississippi. Ìjì líle yìí ba nǹkan jẹ́, ó fa àkúnya omi, ó sì jẹ́ kí iná mànàmáná lọ ní ibi púpọ̀ yí ká ìpínlẹ̀ Alabama, Louisiana, àti Mississippi. +Bi o ti le je pe ko si akede kankan to fara pa tabi ku ninu iji naa, awon metalelogofa (123) ni won di alainile lori. Bí o tì lẹ́ jẹ́ pé kò sí akéde kankan tó fara pa tàbí kú nínú ìjì náà, àwọn mẹ́tàlélọ́gọ́fà (123) ni wọ́n di aláìnílé lórí. +Lafikun, iji lile naa ba ile metadinlogorun-un (97) to je ti awon arakunrin ati arabinrin wa je, pelu Gbongan Ijoba marun-un. Láfikún, ìjì líle náà ba ilé mẹ́tàdínlọ́gọ́rùn-ún (97) tó jẹ́ ti àwọn arákùnrin àti arábìnrin wa jẹ́, pẹ̀lú Gbọ̀ngàn Ìjọba márùn-ún. +Awon alaboojuto ayika ati awon alagba ijo n lo be awon toro naa kan wo ki won le fun won nisiiri. Àwọn alábòójútó àyíká àti àwọn alàgbà ìjọ ń lọ bẹ àwọn tọ́rọ̀ náà kàn wò kí wọ́n lè fún wọn níṣìírí. +Bakan naa lawon akede lati awon ijo to wa nitosi n pese omi, ounje ati ibugbe nibi ti won ti nilo won. Bákan náà làwọn akéde láti àwọn ìjọ tó wà nítòsí ń pèsè omi, oúnjẹ àti ibùgbé níbi tí wọ́n ti nílò wọn. +Won ti n seto bi won a se tun awon ile to nilo atunse se. Wọ́n ti ń ṣètò bí wọ́n á ṣe tún àwọn ilé tó nílò àtúnṣe ṣe. +Aa maa fi awon arakunrin ati awon arabinrin wa ni Guusu Amerika ti iji lile Barry se lose sinu adura wa, aa si maa ti won leyin. Àá máa fi àwọn arákùnrin àti àwọn arábìnrin wa ní Gúúsù Amẹ́ríkà tí ìjì líle Barry ṣe lọ́ṣẹ́ sínú àdúrà wa, àá sì máa tì wọ́n lẹ́yìn. +Ni May 31, 2019, okunrin kan bere si i rojo ota ibon lu awon to n sise ni ofiisi ilu Virginia Beach, ipinle Virginia, lorile-ede United States. Ní May 31, 2019, ọkùnrin kan bẹ̀rẹ̀ sí í ròjọ̀ ọta ìbọn lu àwọn tó ń ṣiṣẹ́ ní ọ́fíìsì ìlú Virginia Beach, ìpínlẹ̀ Virginia, lórílẹ̀-èdè United States. +Eeyan mejila lo ku, awon merin si fara pa. Èèyàn méjìlá ló kú, àwọn mẹ́rin sì fara pa. +Iroyin ta a gbo lati eka ofiisi wa ni Amerika fi han pe, o seni laaanu pe arabinrin wa kan to n je, LaQuita Brown, wa lara awon to ku ninu isele buruku yii. Ìròyìn tá a gbọ́ láti ẹ̀ka ọ́fíìsì wa ní Amẹ́ríkà fi hàn pé, ó ṣeni láàánú pé arábìnrin wa kan tó ń jẹ́, LaQuita Brown, wà lára àwọn tó kù nínú ìṣẹ̀lẹ̀ burúkú yìí. +Eni odun mokandinlogoji (39) ni Arabinrin Brown, asaaju-ona si ni ninu Ijo Seaview ti won ti n so ede Faranse niluu Norfolk, ipinle Virginia. Ẹni ọdún mọ́kàndínlógójì (39) ni Arábìnrin Brown, aṣáájú-ọ̀nà sì ni nínú Ìjọ Seaview tí wọ́n ti ń sọ èdè Faransé nílùú Norfolk, ìpínlẹ̀ Virginia. +Arabinrin yii maa n yonda ara re lati sise pelu Eka To N Yaworan Ile To si N Ko O. Arábìnrin yìí máa ń yọ̀ǹda ara rẹ̀ láti ṣisẹ́ pẹ̀lú Ẹ̀ka Tó Ń Yàwòrán Ilé Tó sì Ń Kọ́ Ọ. +Awon alagba to wa lagbegbe naa ati alaboojuto ayilka won n fun tebitore Arabinrin Brown nisiiri, won si n tu won ninu. Àwọn alàgbà tó wà lágbègbè náà àti alábòójútó àyílká wọn ń fún tẹbítọ̀rẹ́ Arábìnrin Brown níṣìírí, wọ́n sì ń tù wọ́n nínú. +Iku arabinrin yii dun wa gan-an. Ikú arábìnrin yìí dùn wá gan-an. +A n reti asiko ti iru isele buruku yii o ni waye mo, ti “opolopo alaafia” a si wa kaakiri aye. À ń retí àsìkò tí irú ìṣẹ̀lẹ̀ burúkú yìí ò ní wáyé mọ́, tí “ọ̀pọ̀lọpọ̀ àlàáfíà” á sì wá káàkiri ayé. +Ni April 12 ati 13, 2020, o le ni ogorun-un (100) igba ti iji lile ti won n pe ni tornado sose ni apa guusu ila oorun orile-ede Amerika. Ní April 12 àti 13, 2020, ó lé ní ọgọ́rùn-ún (100) ìgbà tí ìjì líle tí wọ́n ń pè ní tornado ṣoṣẹ́ ní apá gúúsù ìlà oòrùn orílẹ̀-èdè Amẹ́ríkà. +Ajo To N Boju To Ipo Oju Ojo so pe okan lara iji lile naa fe to kilomita meta, o wa lara awon iji lile to tobi ju to tii ja ri. Àjọ Tó Ń Bójú Tó Ipò Ojú Ọjọ́ sọ pé ọ̀kan lára ìjì líle náà fẹ̀ tó kílòmítà mẹ́ta, ó wà lára àwọn ìjì líle tó tóbi jù tó tíì jà rí. +Esekese ni eka ofiisi kan si awon alaboojuto ayika to wa ni agbegbe yen ki won le mo bi nnkan se n lo si pelu awon ara wa. Ẹsẹ̀kẹsẹ̀ ni ẹ̀ka ọ́fíìsì kàn sí àwọn alábòójútó àyíká tó wà ní agbègbè yẹn kí wọ́n lè mọ bí nǹkan ṣe ń lọ sí pẹ̀lú àwọn ará wa. +Ko si ikankan ninu awon ara wa ti iji naa pa. Amo, arabinrin kan fara pa die nigba ti iji naa fe lu ile re. Kò sí ìkankan nínú àwọn ará wa tí ìjì náà pa. Àmọ́, arábìnrin kan fara pa díẹ̀ nígbà tí ìjì náà fẹ́ lu ilé rẹ̀. +Awon akede metalelogota (63) lo ni lati kuro nile, ile mejila (12) lo wo, ile mejidinlogota (58) lo si ba je. Àwọn akéde mẹ́tàlélọ́gọ́ta (63) ló ní láti kúrò nílé, ilé méjìlá (12) ló wó, ilé méjìdínlọ́gọ́ta (58) ló sì bà jẹ́. +Lafikun siyen, Gbongan Ijoba marun-un lo ba je die, amo igi kan wo lu Gbongan Ijoba kan, o si ba a je gan-an. Láfikún síyẹn, Gbọ̀ngàn Ìjọba márùn-ún ló bà jẹ́ díẹ̀, àmọ́ igi kan wó lu Gbọ̀ngàn Ìjọba kan, ó sì bà á jẹ́ gan-an. +Awon alagba atawon alaboojuto ayika si n kiye si bi nnkan se ri. Àwọn alàgbà àtàwọn alábòójútó àyíká ṣì ń kíyè sí bí nǹkan ṣe rí. +Won n boju to ohun tawon ara nilo nipa tara ati nipa temi, won si n pese itunu fawon ti ajalu naa ba.​ Wọ́n ń bójú tó ohun táwọn ará nílò nípa tara àti nípa tẹ̀mí, wọ́n sì ń pèsè ìtùnú fáwọn tí àjálù náà bá.​ +Iji lile kan ti won pe ni Florence ja lopo ibi ni ipinle North Carolina, South Carolina atawon ipinle mii lorile-ede Amerika, omiyale si tun sele nibe. Ìjì líle kan tí wọ́n pè ní Florence jà lọ́pọ̀ ibi ní ìpínlẹ̀ North Carolina, South Carolina àtàwọn ìpínlẹ̀ míì lórílẹ̀-èdè Amẹ́ríkà, omíyalé sì tún ṣẹlẹ̀ níbẹ̀. +Igba kan wa ti iji lile ti won n pe ni Florence yii pa o kere tan, eeyan mejilelogbon (32), to si so egbeegberun eeyan di alairilegbe. Ìgbà kan wà tí ìjì líle tí wọ́n ń pè ní Florence yìí pa ó kéré tán, èèyàn méjìlélọ́gbọ̀n (32), tó sì sọ ẹgbẹẹgbẹ̀rún èèyàn di aláìrílégbé. +Eka ofiisi wa ni Amerika so pe ko si ikankan lara awon akede wa to ba isele naa lo tabi to fara pa ju bo se ye, bo tie je pe o le ni egberun merin (4,000) Elerii Jehofa ti iji naa le kuro nibi ti won n gbe. Ẹ̀ka ọ́fíìsì wa ní Amẹ́ríkà sọ pé kò sí ìkankan lára àwọn akéde wa tó bá ìṣẹ̀lẹ̀ náà lọ tàbí tó fara pa ju bó ṣe yẹ, bó tiẹ̀ jẹ́ pé ó lé ní ẹgbẹ̀rún mẹ́rin (4,000) Ẹlẹ́rìí Jèhófà tí ìjì náà lé kúrò níbi tí wọ́n ń gbé. +Loooto, iji naa ti ja tan, sibe awon ibi kan o tii see de tori omi to bo gbogbo ibe. Lóòótọ́, ìjì náà ti jà tán, síbẹ̀ àwọn ibì kan ò tíì ṣeé dé torí omi tó bo gbogbo ibẹ̀. +Ayewo ti won se gbeyin fi han pe ogorun-un meta ati mokanlelaaadota (351) ile awon ara wa pelu Gbongan Ijoba mokanlelogun (21) ni iji naa ba je. Àyẹ̀wò tí wọ́n ṣe gbẹ̀yìn fi hàn pé ọgọ́rùn-ún mẹ́ta àti mọ́kànléláàádọ́ta (351) ilé àwọn ará wa pẹ̀lú Gbọ̀ngàn Ìjọba mọ́kànlélógún (21) ni ìjì náà bà jẹ́. +Igbimo To N Seto Iranwo Nigba Ajalu n sise lori bi awon ara se maa ri ounje, omi, ibugbe ati itoju isegun ti won nilo. Ìgbìmọ̀ Tó Ń Ṣètò Ìrànwọ́ Nígbà Àjálù ń ṣiṣẹ́ lórí bí àwọn ará ṣe máa rí oúnjẹ, omi, ibùgbé àti ìtọ́jú ìṣègùn tí wọ́n nílò. +Awujo meji kan tun wa to n seranwo lati ko awon igi to wo lule kuro lagbegbe naa. Àwùjọ méjì kan tún wà tó ń ṣèrànwọ́ láti kó àwọn igi tó wó lulẹ̀ kúrò lágbègbè náà. +Ohun to ku bayii ni bi won se maa tun awon nnkan ti omiyale ti ba je se. Awon ara lawon ijo to wa nibe atawon to wa lati ibomii n yonda ara won lati ba Igbimo To N Seto Iranwo Nigba Ajalu naa sise. Ohun tó kù báyìí ni bí wọ́n ṣe máa tún àwọn nǹkan tí omíyalé ti bà jẹ́ ṣe. Àwọn ará láwọn ìjọ tó wà níbẹ̀ àtàwọn tó wá láti ibòmíì ń yọ̀ǹda ara wọn láti bá Ìgbìmọ̀ Tó Ń Ṣètò Ìrànwọ́ Nígbà Àjálù náà ṣiṣẹ́. +Awon alagba ijo ati awon alaboojuto ayika to wa nibe si n lo sodo awon toro naa kan lati fun won nisiiri. Àwọn alàgbà ��jọ àti àwọn alábòójútó àyíká tó wà níbẹ̀ sì ń lọ sọ́dọ̀ àwọn tọ́rọ̀ náà kàn láti fún wọn níṣìírí. +A n gbadura fun awon ara wa ti nnkan nira fun nitori iji lile to ja lenu aipe yii, a si n reti igba ti ‘eru kankan’ o ni ba wa mo. À ń gbàdúrà fún àwọn ará wa tí nǹkan nira fún nítorí ìjì líle tó jà lẹ́nu àìpẹ́ yìí, a sì ń retí ìgbà tí ‘ẹ̀rù kankan’ ò ní bà wá mọ́. +Ni Sunday March 3, 2019, iji to le gan-an ja lawon apa ibi kan ni ipinle Alabama, Florida ati Georgia, o gbemi eeyan metalelogun (23), opo eeyan lo si fara pa. Ní Sunday March 3, 2019, ìjì tó le gan-an jà láwọn apá ibì kan ní ìpínlẹ̀ Alabama, Florida àti Georgia, ó gbẹ̀mí èèyàn mẹ́tàlélógún (23), ọ̀pọ̀ èèyàn ló sì fara pa. +Eka ofiisi wa ni Amerika so pe ko si ikankan lara awon ara wa to ku. Ẹ̀ka ọ́fíìsì wa ní Amẹ́ríkà sọ pé kò sí ìkankan lára àwọn ará wa tó kú. +Amo arabinrin wa kan fara pa nigba ti iji lile ba ile re je patapata ni ilu Fort Valley, ipinle Georgia. Àmọ́ arábìnrin wa kan fara pa nígbà tí ìjì líle ba ilé rẹ̀ jẹ́ pátápátá ní ìlú Fort Valley, ìpínlẹ̀ Georgia. +Won ti n toju re nile iwosan kan to wa nitosi. Wọ́n ti ń tọ́jú rẹ̀ nílé ìwòsàn kan tó wà nítòsí. +Yato siyen, eka ofiisi so pe ile mefa awon ara wa ni iji naa ba je, o si wo ile merin mii patapata. Yàtọ̀ síyẹn, ẹ̀ka ọ́fíìsì sọ pé ilé mẹ́fà àwọn ará wa ni ìjì náà bà jẹ́, ó sì wó ilé mẹ́rin míì pátápátá. +Awon alaboojuto ayika to wa lagbegbe naa n seto bawon ara se n ri ounje, ibi ti won a gbe ati aso, awon alagba si n fi Bibeli fun won nisiiri. Àwọn alábòójútó àyíká tó wà lágbègbè náà ń ṣètò báwọn ará ṣe ń rí oúnjẹ, ibi tí wọ́n á gbé àti aṣọ, àwọn alàgbà sì ń fi Bíbélì fún wọn níṣìírí. +Adura wa ni pe ki awon ara wa ti ajalu yii kan ri itunu ninu esin odun wa ti 2019 to so pe, “Ma wo yi ka, nitori emi ni Olorun re. Àdúrà wa ni pé kí àwọn ará wa tí àjálù yìí kàn rí ìtùnú nínú ẹṣin ọdún wa ti 2019 tó sọ pé, “Má wò yí ká, nítorí èmi ni Ọlọ́run rẹ. +Bi eto oro aje se tubo n denu kole ni Fenesuela nipa lori awon ara wa lokunrin ati lobinrin. Bí ètò ọrọ̀ ajé ṣe túbọ̀ ń dẹnu kọlẹ̀ ní Fẹnẹsúélà nípa lórí àwọn ará wa lọ́kùnrin àti lóbìnrin. +Osoose ni iroyin nipa awon ara wa ti won huwa odaran si n de eka ofiisi wa ni Fenesuela. Ọ̀sọ̀ọ̀sẹ̀ ni ìròyìn nípa àwọn ará wa tí wọ́n hùwà ọ̀daràn sí ń dé ẹ̀ka ọ́fíìsì wa ní Fẹnẹsúélà. +Bakan naa, opo Gbongan Ijoba lorile-ede naa ni won ti ji awon nnkan to wa ninu re ko lo. Bákan náà, ọ̀pọ̀ Gbọ̀ngàn Ìjọba lórílẹ̀-èdè náà ni wọ́n ti jí àwọn nǹkan tó wà nínu rẹ̀ kó lọ. +Awon ara wa n fara da a bo tie je pe gbogbo nnkan lo ti gbowo leri, bee ni ko si ounje, oogun atawon nnkan to se pataki mii. Àwọn ará wa ń fara dà á bó tiẹ̀ jẹ́ pé gbogbo nǹkan ló ti gbówó lérí, bẹ́ẹ̀ ni kò sí oúnjẹ, oògùn àtàwọn nǹkan tó ṣe pàtàkì míì. +Latodun 2013, o le ni oke kan (20,000) akede to ti sa lo sawon orile-ede mii bii, Ajentina, Brazil, Chile, Kolonbia, Ecuador, Itali, Peru, Potuga, Sipeeni ati Amerika. Látọdún 2013, ó lé ní ọ̀kẹ́ kan (20,000) akéde tó ti sá lọ́ sáwọn orílẹ̀-èdè míì bíi, Ajẹntínà, Brazil, Chile, Kòlóńbíà, Ecuador, Ítálì, Peru, Pọ́túgà, Sípéènì àti Amẹ́ríkà. +* Laika gbogbo isoro yii si, nnkan bi egberun lona ogoje (140,000) Elerii Jehofa to wa ni Fenesuela bayii n ba ijosin won lo. * Láìka gbogbo ìṣòro yìí sí, nǹkan bí ẹgbẹ̀rún lọ́nà ogóje (140,000) Ẹlẹ́rìí Jèhófà tó wà ní Fẹnẹsúélà báyìí ń bá ìjọsìn wọn lọ. +Eka ofiisi wa ni Fenesuela ko dawo duro lati maa seto iranwo lorile-ede naa. Ẹ̀ka ọ́fíìsì wa ní Fẹnẹsúélà kò dáwọ́ dúró láti máa ṣètò ìrànwọ́ lórílẹ̀-èdè náà. +Lowolowo bayii, ogota (60) igbimo to n seto iranwo lo n sise kara lati pin ounje fawon ara lokunrin ati lobinrin. Lọ́wọ́lọ́wọ́ báyìí, ọgọ́ta (60) ìgbìmọ̀ tó ń ṣètò ìrànwọ́ ló ń ṣiṣẹ́ kára láti pín oúnjẹ fáwọn ará lọ́kùnrin àti lóbìnrin. +Titi di bayii, eka ofiisi wa ni Fenesuela pelu eyi to wa nile Brazil ti pin ounje ti awon ara ko jo, to si kun opolopo oko akeru fun awon akede to le ni egberun merinlelogota (64,000) lawon ijo egberun kan, ogorun-un merin ati metadinlogorun-un (1,497). Títí di báyìí, ẹ̀ka ọ́fíìsì wa ní Fẹnẹsúélà pẹ̀lú èyí tó wà nílẹ̀ Brazil ti pín oúnjẹ tí àwọn ará kó jọ, tó sì kún ọ̀pọ̀lọpọ̀ ọkọ̀ akẹ́rù fún àwọn akéde tó lé ní ẹgbẹ̀rún mẹ́rìnlélọ́gọ́ta (64,000) láwọn ìjọ ẹgbẹ̀rún kan, ọgọ́rùn-ún m���́rin àti mẹ́tàdínlọ́gọ́rùn-ún (1,497). +Eka ofiisi wa ni Fenesuela tun n pese awon ohun tawon ara nilo lati maa ba ijosin won lo. Ẹ̀ka ọ́fíìsì wa ní Fẹnẹsúélà tún ń pèsè àwọn ohun táwọn ará nílò láti máa bá ìjọsìn wọn lọ. +Lodun yii, Apejo Agbegbe “Je Onigboya”! mejilelogofa (122) ni won se kaakiri orile-ede naa, September 2, 2018 ni won pari eyi to keyin lara won. Lọ́dún yìí, Àpéjọ Agbègbè “Jẹ́ Onígboyà”! méjìlélọ́gọ́fà (122) ni wọ́n ṣe káàkiri orílẹ̀-èdè náà, September 2, 2018 ni wọ́n parí èyí tó kẹ́yìn lára wọn. +Apejo Agbegbe yii tubo fun awon ara lokun gan-an nipa temi, opo lara won lo si tiraka gan-an ki won to le wa si apejo naa. Àpéjọ Agbègbè yìí túbọ̀ fún àwọn ará lókun gan-an nípa tẹ̀mí, ọ̀pọ̀ lára wọn ló sì tiraka gan-an kí wọ́n tó lè wá sí àpéjọ náà. +Awon ara ni Fenesuela n sise kara lati fi oro Bibeli tu opo awon ti wahala ti ba lorile-ede naa ninu. Àwọn ará ní Fẹnẹsúélà ń ṣiṣẹ́ kára láti fi ọ̀rọ̀ Bíbélì tu ọ̀pọ̀ àwọn tí wàhálà ti bá lórílẹ̀-èdè náà nínú. +Ni bayii, iye ikekoo Bibeli tawon akede n dari losoosu feree to oke mewaa (200,000). Ní báyìí, iye ìkẹ́kọ̀ọ́ Bíbélì táwọn akéde ń darí lóṣooṣù fẹ́rẹ̀ẹ́ tó ọ̀kẹ́ mẹ́wàá (200,000). +Iye awon to n kekoo, ti won si n wa sipade ti po si i, awon egberun meje ogorun-un meji ati mokandinlogota (7,259) lo si seribomi. Iye àwọn tó ń kẹ́kọ̀ọ́, tí wọ́n sì ń wá sípàdé ti pọ̀ sí i, àwọn ẹgbẹ̀rún méje ọgọ́rùn-ún mẹ́jì àti mọ́kàndínlọ́góta (7,259) ló sì ṣèrìbọmi. +Awon itesiwaju ti a n ri yii fi han pe emi Olorun lo n fun awon ara wa ni Fenesuela lagbara. Àwọn ìtẹ̀síwájú tí à ń rí yìí fi hàn pé ẹ̀mí Ọlọ́run ló ń fún àwọn ará wa ní Fẹnẹsúélà lágbára. +Adura wa ni pe ki won gbara le Jehofa titi digba ti Ijoba re maa fopin si gbogbo wahala ti a n koju bayii.—Owe 3:5, 6. Àdúrà wa ni pé kí wọ́n gbára lé Jèhófà títí dìgbà tí Ìjọba rẹ̀ máa fòpin sí gbogbo wàhálà tí à ń kojú báyìí.—Òwe 3:5, 6. +To o ba fe mo si i nipa ohun to n sele ni Fenesuela, wo fidio Fenesuela—Won Ni Ife ati Igbagbo Bi Nnkan Tie Nira. Tó o bá fẹ́ mọ̀ sí i nípa ohun tó ń ṣẹlẹ̀ ní Fẹnẹsúélà, wo fídíò Fẹnẹsúélà—Wọ́n Ní Ìfẹ́ àti Ìgbàgbọ́ Bí Nǹkan Tiẹ̀ Nira. +^ ipinro 2 Lawon akoko ti oro aje ati eto iselu o ba fara ro, akede kookan lo maa pinnu boya ki oun kuro lorile-ede toun n gbe tabi koun duro. ^ ìpínrọ̀ 2 Láwọn àkókò tí ọrọ̀ ajé àti ètò ìṣèlú ò bá fara rọ, akéde kọ̀ọ̀kàn ló máa pinnu bóyá kí òun kúrò lórílẹ̀-èdè tóun ń gbé tàbí kóun dúró. +Eto Olorun ki i pinnu fawon eeyan boya ki won kuro tabi ki won duro. Ètò Ọlọ́run kì í pinnu fáwọn èèyàn bóyá kí wọ́n kúrò tàbí kí wọ́n dúró. +Ilu o fara ro, oro aje si ti denu kole lorile-ede Fenesuela. Ìlú ò fara rọ, ọrọ̀ ajé sì ti dẹnu kọlẹ̀ lórílẹ̀-èdè Fẹnẹsúélà. +Awon eeyan o ri ounje, omi, epo petiroolu, ati oogun ti won maa lo tori ko si laroowoto, eyi to wa si gbowo leri. Àwọn èèyàn ò rí oúnjẹ, omi, epo pẹtiróòlù, ati oògùn tí wọ́n máa lò torí kò sí lárọ̀ọ́wọ́tó, èyí tó wà sì gbówó lérí. +Aisi ina ti mu ki ounje tubo sowon, tori ko si bi won a se toju re ko ma baa ba je. Àìsí iná ti mú kí oúnjẹ túbọ̀ ṣọ̀wọ́n, torí kò sí bí wọ́n á ṣe tọjú rẹ̀ kó má bàa bà jẹ́. +Iwa odaran si n peleke si i. Ìwà ọ̀daràn sì ń peléke sí i. +Sibe, loju gbogbo isoro yii, awon akede egberun merindinlogoje ataabo (136,500) to wa ni Fenesuela o yee fitara waasu. Síbẹ̀, lójú gbogbo ìṣòro yìí, àwọn akéde ẹgbẹ̀rún mẹ́rìndínlógóje àtààbọ̀ (136,500) tó wà ní Fẹnẹsúélà ó yéé fìtara wàásù. +Bi apeere, ni January 2019, bo tie je pe iye awon akede lorile-ede naa fi egberun meje (7,000) din si todun to koja, wakati ti won fi waasu fi egberun lona aadorun-un (90,000) ju ti tele lo. Bí àpẹẹrẹ, ní January 2019, bó tiẹ̀ jẹ́ pé iye àwọn akéde lórílẹ̀-èdè náà fi ẹgbẹ̀rún méje (7,000) dín sí tọdún tó kọjá, wákàtí tí wọ́n fi wàásù fi ẹgbẹ̀rún lọ́nà àádọ́rùn-ún (90,000) ju ti tẹ́lẹ̀ lọ. +Ni April 2019, ikekoo Bibeli ti won se feree to egberun lona ogorun-un meji (195,600). Ní April 2019, ìkẹ́kọ̀ọ́ Bíbélì tí wọ́n ṣe fẹ́rẹ̀ẹ́ tó ẹgbẹ̀rún lọ́nà ọgọ́rùn-ún méjì (195,600). +Awon asaaju-ona deedee po si i, won ti le ni egberun lona ogbon (30,000). Àwọn aṣáájú-ọ̀nà déédéé pọ̀ sí i, wọ́n ti lé ní ẹgbẹ̀rún lọ́nà ọgbọ̀n (30,000). +Awon ara kowo ti eto ta a se kari aye lati pe awon eeyan wa sibi Iranti Iku Kristi, iyen si mu ki iye awon asaaju-ona oluranlowo di egberun lona ogun o le ogorun merin (20,400). Àwọn ará kọ́wọ́ ti ẹ̀tò tá a ṣe kárí ayé láti pe àwọn èèyàn wá síbi Ìrántí Ikú Kristi, ìyẹn sì mú kí iye àwọn aṣáájú-ọ̀nà olùrànlọ́wọ́ di ẹgbẹ̀rún lọ́nà ogún ó lé ọgọ́rùn mẹ́rin (20,400). +Isapa ti won se yii mu ki nnkan bi egberun lona ogorun-un merin o le mokanlelaaadorin (471,000) eeyan wa sibi Iranti Iku Kristi, eyi si ju ilopo meta iye awon akede to wa lorile-ede naa. Ìsapá tí wọ́n ṣe yìí mú kí nǹkan bí ẹgbẹ̀rún lọ́nà ọgọ́rùn-ún mẹ́rin ó lé mọ́kànléláàádọ́rin (471,000) èèyàn wá síbi Ìrántí Ikú Kristi, èyí sì ju ìlọ́po mẹ́ta iye àwọn akéde tó wà lórílẹ̀-èdè náà. +Bakan naa, opo eeyan lo n wa sipade, tori pe awon ara o yee ko awon to n wa ojutuu si isoro won lekoo Bibeli. Bákan náà, ọ̀pọ̀ èèyàn ló ń wá sípàde, torí pé àwọn ará ò yéé kọ́ àwọn tó ń wá ojútùú sí ìṣòro wọn lẹ́kọ̀ọ́ Bíbélì. +Eka ofiisi wa ni Fenesuela seto ise iranwo ki awon ara wa le ri ohun ti won nilo je. Ẹ̀ka ọ́fíìsì wa ní Fẹnẹsúélà ṣètò iṣẹ́ ìrànwọ́ kí àwọn ará wa lè rí ohun tí wọ́n nílò jẹ. +Lola iranwo lati awon eka to wa layiika ati owo itileyin kari aye, osoosu ni eka ofiisi wa ni Fenesuela n pin opolopo eru ounje fun egberun marundinlogorin (75,000) akede ni ijo egberun kan ogorun marun-un o le marundinlogorun-un (1,595). Lọ́lá ìrànwọ́ láti àwọn ẹ̀ka tó wà láyìíká àti owó ìtìlẹyìn kárí ayé, oṣooṣù ni ẹ̀ka ọ́fíìsì wa ní Fẹnẹsúélà ń pín ọ̀pọ̀lọpọ̀ ẹrù oúnjẹ fún ẹgbẹ̀rún márùndínlọ́gọ́rin (75,000) akéde ní ìjọ ẹgbẹ̀rún kan ọgọ́rùn márùn-ún ó lé márùndínlọ́gọ́rùn-ún (1,595). +Opo isoro lawon ara wa ni Fenesuela n fara da, amo inu wa dun pe won n ‘yo gidigidi ninu Jehofa, inu won si n dun ninu Olorun igbala won. Ọ̀pọ̀ ìṣoro làwọn ará wa ní Fẹnẹsúélà ń fara dà, àmọ́ inú wa dùn pé wọ́n ń ‘yọ̀ gidigidi nínú Jèhófà, inú wọn sì ń dùn nínú Ọlọ́run ìgbàlà wọn. +ILU NEW YORK— Kari aye ni awon oniroyin ti n so nipa wahala to n ba orile-ede Fenesuela nitori oro aje to denu kole. ÌLÚ NEW YORK— Kárí ayé ni àwọn oníròyìn ti ń sọ nípa wàhálà tó ń bá orílẹ̀-èdè Fẹnẹsúélà nítorí ọrọ̀ ajé tó dẹnu kọlẹ̀. +Igbimo Eka Ofiisi orile-ede Fenesuela so pe wahala naa o yo awon arakunrin atawon arabinrin wa sile. Ìgbìmọ̀ Ẹ̀ka Ọ́fíìsì orílẹ̀-èdè Fẹnẹsúélà sọ pé wàhálà náà ò yọ àwọn arákùnrin àtàwọn arábìnrin wa sílẹ̀. +Awon iroyin yii o munu Igbimo Oludari dun rara. Àwọn ìròyìn yìí ò múnú Ìgbìmọ̀ Olùdarí dùn rárá. +Awon adigunjale wo awon Gbongan Ijoba kan nigba ti ipade aarin ose n lo lowo, won si ji awon ero abanasise atawon nnkan iyebiye mii. Àwọn adigunjalè wọ àwọn Gbọ̀ngàn Ìjọba kan nígbà tí ìpàdé àárín ọ̀sẹ̀ ń lọ lọ́wọ́, wọ́n sì jí àwọn ẹ̀rọ̀ abánáṣiṣẹ́ àtàwọn nǹkan iyebíye míì. +Yato siyen, awon igba mii wa ti awon ara maa sepade ni ile adani, tori pe awon to n bara won ja o je ki won rona de Gbongan Ijoba. Yàtọ̀ síyẹn, àwọn ìgbà míì wà tí àwọn ará máa ṣèpàdé ní ilé àdáni, torí pé àwọn tó ń bára wọn jà ò jẹ́ kí wọ́n rọ́nà dé Gbọ̀ngàn Ìjọba. +Opo lara awon arakunrin atawon arabinrin wa lo wa lara awon ti ise bo mo lowo tori pe ibi ti won ti n sise kogba wole. Ọ̀pọ̀ lára àwọn arákùnrin àtàwọn arábìnrin wa ló wà lára àwọn tí iṣẹ́ bọ́ mọ́ lọ́wọ́ torí pé ibi tí wọ́n ti ń ṣiṣẹ́ kógbá wọlé. +Se ni awon odaran atawon janduku tun n daju so awon to nise ara won, iyen lo fa a tawon kan fi gbe okowo won ta, ti won si sa kuro niluu ki won le rimu mi. Ṣe ni àwọn ọ̀daràn àtàwọn jàǹdùkú tún ń dájú sọ àwọn tó níṣẹ́ ara wọn, ìyẹn lò fà á táwọn kan fi gbé okòwò wọn tà, tí wọ́n sì sá kúrò nílùú kí wọ́n lè rímú mí. +O bani ninu je pe, lawon odun aipe yii, o kere tan ogorun-un meje o din ogun [680] awon arakunrin atawon arabinrin ni won ti ji gbe, o le ni egberun metala ati merindinlaaadojo [13,146] ninu won ti awon adigunjale ji nnkan won, awon merinlelogoje [144] ni won si ti fipa ba lo po tabi ti won fe se bee fun. Ó bani nínú jẹ́ pé, láwọn ọdún àìpẹ́ yìí, ó kéré tán ọgọ́rùn-ún méje ó dín ogún [680] àwọn arákùnrin àtàwọn arábìnrin ni wọ́n ti jí gbé, ó lé ní ẹgbẹ̀rún mẹ́tàlá àti mẹ́rìndínláàádọ́jọ [13,146] nínú wọn tí àwọn adigunjalè jí nǹkan wọn, àwọn mẹ́rìnlélógóje [144] ni wọ́n sì ti fipá bá lò pọ̀ tàbí tí wọ́n fẹ́ ṣe bẹ́ẹ̀ fún. +Eyi to buru ju ni ohun ti iroyin to de ni August 10, 2017 so, pe awon arakunrin atawon arabinrin metadinlaaadota [47] ni won ti pa. Èyí tó burú jù ni ohun tí ìròyìn tó dé ní August 10, 2017 sọ, pé àwọn arákùnrin àtàwọn arábìnrin mẹ́tàdínláàádọ́ta [47] ni wọ́n ti pa. +Awon mii tie tun gbemii mi tori pe won o ri itoju to ye gba. Àwọn míì tiẹ̀ tún gbẹ́mìí mì torí pé wọn ò rí ìtọ́jú tó yẹ gbà. +Igbimo Oludari n wo bi nnkan se n lo si loju mejeeji, won n lo lara owo tawon eeyan fi setore lati ran awon arakunrin atawon arabinrin ti won nilo ounje, ile gbigbe atawon nnkan mii lowo. Ìgbìmọ̀ Olùdarí ń wo bí nǹkan ṣe ń lọ sí lójú méjèèjì, wọ́n ń lo lára owó táwọn èèyàn fi ṣètọrẹ láti ran àwọn arákùnrin àtàwọn arábìnrin tí wọ́n nílò oúnjẹ, ilé gbígbé àtàwọn nǹkan míì lọ́wọ́. +Igbimo Oludari tun n ba awon Eka Ofiisi kari aye soro ki won le ri ona to daa ju lati ran awon arakunrin atawon arabinrin wa ni Fenesuela lowo, tori pe o lewu keeyan so pe oun fe lo sibe lo ran won lowo. Ìgbìmọ̀ Olùdarí tún ń bá àwọn Ẹ̀ka Ọ́fíìsì kárí ayé sọ̀rọ̀ kí wọ́n lè rí ọ̀nà tó dáa jù láti ran àwọn arákùnrin àtàwọn arábìnrin wa ní Fẹnẹsúélà lọ́wọ́, torí pé ó léwu kéèyàn sọ pé òun fẹ́ lọ síbẹ̀ lọ ràn wọ́n lọ́wọ́. +Igbimo Eka orile-ede Fenesuela ti yan igbimo to n boju to eto iranwo pajawiri si eka ofiisi naa, igbimo ti won yan yii si n boju to igbimo keekeeke merinlelogun [24] mii kaakiri orile-ede naa lati pese ohun ti awon ara nilo. Ìgbìmọ̀ Ẹ̀ka orílẹ̀-èdè Fẹnẹsúélà ti yan ìgbìmọ̀ tó ń bójú tó ètò ìrànwọ́ pàjáwìrì sí ẹ̀ka ọ́fíìsì náà, ìgbìmọ̀ tí wọ́n yàn yìí sì ń bójú tó ìgbìmọ̀ kéékèèké mẹ́rìnlélógún [24] míì káàkiri orílẹ̀-èdè náà láti pèsè ohun tí àwọn ará nílò. +Ki i se pe awon akede to le ni egberun lona ogoje o le mesan-an [149,000] to wa ni Fenesuela n fara da iponju to lagbara “ni awon ojo ikeyin” yii nikan ni, won tun n fi kun isapa won lati maa so oro itunu to wa ninu Bibeli fun awon aladuugbo won. Kì í ṣe pé àwọn akéde tó lé ní ẹgbẹ̀rún lọ́nà ogóje ó lé mẹ́sàn-án [149,000] tó wà ní Fẹnẹsúélà ń fara da ìpọ́njú tó lágbára “ní àwọn ọjọ́ ìkẹyìn” yìí nìkan ni, wọ́n tún ń fi kún ìsapá wọn láti máa sọ ọ̀rọ̀ ìtùnú tó wà nínú Bíbélì fún àwọn aládùúgbò wọn. +(2 Timoti 3:1-5; 2 Timoti 4:2) Luis R. Navas to je agbenuso lati eka ofiisi orile-ede Fenesuela so pe: “A o tii loro nipa temi bayii ri. (2 Tímótì 3:1-5; 2 Tímótì 4:2) Luis R. Navas tó jẹ́ agbẹnusọ láti ẹ̀ka ọ́fíìsì orílẹ̀-èdè Fẹnẹsúélà sọ pé: “A ò tíì lọ́rọ̀ nípa tẹ̀mí báyìí rí. +Awon to n wa sipade ijo ti po si i. Àwọn tó ń wá sípàdé ìjọ ti pọ̀ sí i. +Opo akede lo ti bere asaaju-ona deedee, won si n sora se bi won n waasu. Ọ̀pọ̀ akéde ló ti bẹ̀rẹ̀ aṣáájú-ọ̀nà déédéé, wọ́n sì ń ṣọ́ra ṣe bí wọ́n ń wàásù. +Tori pe awon aladuugbo wa mo pe a o gbe seyin enikeni ati pe a o lowo si iwa odaran eyikeyii to n lo lorile-ede naa, won tewo gba oro ireti ati itunu ti a n so fun won latinu Bibeli.” Awon Elerii Jehofa to wa lorile-ede Fenesuela a maa boju to ara won niso leni kookan, won a si maa tu awon aladuugbo won ninu. Torí pé àwọn aládùúgbò wa mọ̀ pé a ò gbè sẹ́yìn ẹnikẹ́ni àti pé a ò lọ́wọ́ sí ìwà ọ̀daràn èyíkéyìí tó ń lọ lórílẹ̀-èdè náà, wọ́n tẹ́wọ́ gba ọ̀rọ̀ ìrètí àti ìtùnú tí à ń sọ fún wọn látinú Bíbélì.” Àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà tó wà lórílẹ̀-èdè Fẹnẹsúélà á máa bójú tó ara wọn nìṣó lẹ́nì kọ̀ọ̀kan, wọ́n á sì máa tu àwọn aládùúgbò wọn nínú. +Kari aye, awon arakunrin atawon arabinrin bii tiwon a maa ti won leyin niso, won o si ni dake adura lori won. Kárí ayé, àwọn arákùnrin àtàwọn arábìnrin bíi tiwọn á máa tì wọ́n lẹ́yìn nìṣó, wọn ò sì ní dákẹ́ àdúrà lórí wọn. +Ni Wednesday, August 23, iji lile to lenkeka kan to n je Hato, ja ni apa guusu orile-ede Saina, o si de ilu Hong Kong ati Macau. Ní Wednesday, August 23, ìjì líle tó léńkekà kan tó ń jẹ́ Hato, jà ní apá gúúsù orílẹ̀-èdè Ṣáínà, ó sì dé ìlu Hong Kong àti Macau. +Ko si eni kankan ta a gbo pe o ku niluu Hong Kong, amo awon metalelogbon [34] lo fara pa. Kò sí ẹni kankan tá a gbọ́ pé ó kú nílùú Hong Kong, àmọ́ àwọn mẹ́tàlélógbọ̀n [34] ló fara pa. +Niluu Macau, o kere tan awon mesan-an lo ku, awon metalelaadojo [153] si fara pa. Nílùú Macau, ó kéré tán àwọn mẹ́sàn-án ló kú, àwọn mẹ́tàléláàdọ́jọ [153] sì fara pa. +Eka ofiisi awa Elerii Jehofa ni ilu Hong Kong, to tun n boju to ise awa Elerii niluu Macau, royin pe ko si Elerii kankan to ba isele yii lo. Ẹ̀ka ọ́fíìsì àwa Ẹlẹ́rìi Jèhófa ní ìlu Hong Kong, tó tún ń bójú tó iṣẹ́ àwa Ẹlẹ́rìí nílùú Macau, ròyìn pé kò sí Ẹlẹ́rìi kankan tó bá ìṣẹ̀lẹ̀ yìí lọ. +Amo, opo ni ko ni ina ati omi ti won maa lo niluu Macau. Àmọ́, ọ̀pọ̀ ni kò ní iná àti omi tí wọ́n máa lò nílùú Macau. +Eka ofiisi n seto pelu awon Elerii lagbegbe yen lati pese omi ati awon ohun mii ti awon ara won ti ajalu yii de ba nilo. Ẹ̀ka ọ́fíìsì ń ṣètò pẹ̀lú àwọn Ẹlẹ́rìí lágbègbè yẹn láti pèsè omi àti àwọn ohun míì tí àwọn ará wọn tí àjálù yìí dé bá nílò. +Awon Elerii Jehofa to ju egberun marun-un ati ogorun marun-un [5,500] lo n gbe niluu Hong Kong, awon ogorun-un meta ati ogun [320] lo si n gbe niluu Macau. Àwọn Ẹlẹ́rìi Jèhófa tó ju ẹgbẹ̀rún márùn-ún àti ọgọ́rùn márùn-ún [5,500] ló ń gbé nílùú Hong Kong, àwọn ọgọ́rùn-un mẹ́ta àti ógún [320] ló sì ń gbé nílùú Macau. +Iji lile to maa n ba ojo rin ja ni ipinle Kerala, lorile-ede India, o si mu ki oke ya lule nibi meeedogbon (25), isele yii gbemi o kere tan, eeyan marundinlogorin (75). Ìjì líle tó máa ń bá òjò rìn jà ní ìpínlẹ̀ Kerala, lórílẹ̀-èdè Íńdíà, ó sì mú kí òkè ya lulẹ̀ níbi mẹ́ẹ̀ẹ́dọ́gbọ̀n (25), ìṣẹ̀lẹ̀ yìí gbẹ̀mí ó kéré tán, èèyàn márùndínlọ́gọ́rin (75). +Eka To N Sewadii Nipa Oju Ojo Nile India (India Meteorological Department) so pe iji lile to maa n ja lapa guusu iwo oorun aye lo tii ro ojo to rinle ju lo lapa ibi yii ninu itan. Ẹ̀ka Tó Ń Ṣèwádìí Nípa Ojú Ọjọ́ Nílẹ̀ Íńdíà (India Meteorological Department) sọ pé ìjì líle tó máa ń jà lápá gúúsù ìwọ̀ oòrùn ayé ló tíì rọ òjò tó rinlẹ̀ jù lọ lápá ibí yìí nínú ìtàn. +O dun wa gan-an nigba ta a gbo iroyin lati eka ofiisi wa nile India pe nigba ajalu yii, tokotaya Elerii kan ti won ti le ni leni ogota (60) odun ati akekoo Bibeli kan padanu emi won, bakan naa awon akekoo Bibeli meji sese gan-an, won si ti n gbatoju nile iwosan. Ó dùn wá gan-an nígbà tá a gbọ́ ìròyìn láti ẹ̀ka ọ́fíìsì wa nílẹ̀ Íńdíà pé nígbà àjálù yìí, tọkọtaya Ẹlẹ́rìí kan tí wọ́n ti lé ní lẹ́ni ọgọ́ta (60) ọdún àti akẹ́kọ̀ọ́ Bíbélì kan pàdánù ẹ̀mí wọn, bákan náà àwọn akẹ́kọ̀ọ́ Bíbélì méjì ṣèṣe gan-an, wọ́n sì ti ń gbàtọ́jú nílé ìwòsàn. +Yato siyen, arakunrin wa kan to je omo odun metadinlogun (17) bomi lo nibi to ti fe ran ara adugbo re lowo. Yàtọ̀ síyẹn, arákùnrin wa kan tó jẹ́ ọmọ ọdún mẹ́tàdínlógún (17) bómi lọ níbi tó ti fẹ́ ran ará àdúgbò rẹ̀ lọ́wọ́. +A da Igbimo To N Seto Iranwo Nigba Ajalu (DRC) sile ki won le wo ibi ti nnkan ba je de, ki won si seto iranwo. A dá Ìgbìmọ̀ Tó Ń Ṣètò Ìrànwọ́ Nígbà Àjálù (DRC) sílẹ̀ kí wọ́n lè wo ibi tí nǹkan bà jẹ́ dé, kí wọ́n sì ṣètò ìrànwọ́. +Awon Gbongan Ijoba kan ni won lo lati se ise iranwo yii. Àwọn Gbọ̀ngàn Ìjọba kan ni wọ́n lò láti ṣe iṣẹ́ ìrànwọ́ yìí. +Iroyin ta a si koko gbo fi han pe o kere tan, merindinlaaadota (46) lara ile awon ara wa lo wo tabi to ba je. Ìròyìn tá a sì kọ́kọ́ gbọ́ fi hàn pé ó kéré tán, mẹ́rìndínláàádọ́ta (46) lára ilé àwọn ará wa ló wó tàbí tó bà jẹ́. +Nnkan bi idile marunlelogorin (85) iyen (akede 475) ni isele yii mu ki won kuro nibi ti won n gbe, ti won si lo n gbe nile awon ara tabi awon molebi won. Nǹkan bí ìdílé márùnlélọ́gọ́rin (85) ìyẹn (akéde 475) ni ìṣẹ̀lẹ̀ yìí mú kí wọ́n kúrò níbi tí wọ́n ń gbé, tí wọ́n sì lọ ń gbé nílé àwọn ará tàbí àwọn mọ̀lẹ́bí wọn. +A gbo pe omi ogbara ti mu awon Gbongan Ijoba kan debi kan. A gbọ́ pé omi ọ̀gbàrá ti mu àwọn Gbọ̀ngàn Ìjọba kan débì kan. +Igbimo DRC si wa ni sepe tori iroyin ta a gbo ni pe ojo to rinle si maa tun ro laipe. Ìgbìmọ̀ DRC ṣì wà ní sẹpẹ́ torí ìròyìn tá a gbọ́ ni pé òjò tó rinlẹ̀ ṣì máa tún rọ̀ láìpẹ́. +Awon asoju lati eka ofiisi ati alaboojuto ayika kan lagbegbe naa pelu awon alagba ijo sebewo sodo awon ara lokunrin ati lobinrin ki won le tu won ninu, ki won si fun won nisiiri nipa temi. Àwọn aṣojú láti ẹ̀ka ọ́fíìsì àti alábòójútó àyíká kan lágbègbè náà pẹ̀lú àwọn alàgbà ìjọ ṣèbẹ̀wò sọ́dọ̀ àwọn ará lọ́kùnrin àti lóbìnrin kí wọ́n lè tù wọ́n nínú, kí wọ́n sì fún wọn níṣìírí nípa tẹ̀mí. +Okan wa wa lodo gbogbo awon ti isele yii kan, a si n gbadura fun won. Ọkàn wa wà lọ́dọ̀ gbogbo àwọn tí ìṣẹ̀lẹ̀ yìí kàn, a sì ń gbàdúrà fún wọn. +A n reti igba ti gbogbo iru ajalu yii ati gbogbo irora to maa n ba a rin a dohun igbagbe.​ À ń retí ìgbà tí gbogbo irú àjálù yìí àti gbogbo ìrora tó máa ń bá a rìn á dohun ìgbàgbé.​ +Ni October 25, 2019, Arakunrin Ashok Patel to je okan lara Igbimo Eka orile-ede India mu Bibeli Mimo ti Itumo Aye Tuntun jade lede Telugu ni apejo agbegbe ta a se ni International Convention Centre to wa niluu Hyderabad, lorile-ede India. Ní October 25, 2019, Arákùnrin Ashok Patel tó jẹ́ ọ̀kan lára Ìgbìmọ̀ Ẹ̀ka orílẹ̀-èdè Íńdíà mú Bíbélì Mímọ́ ti Ìtumọ̀ Ayé Tuntun jáde lédè Telugu ní àpéjọ agbègbè tá a ṣe ní International Convention Centre tó wà nílùú Hyderabad, lórílẹ̀-èdè Íńdíà. +Awon to feree to milionu mokanlelaaadorun-un (91,900, 000) lo n so ede Telugu, iyen lo mu ko je ede keta ti awon eeyan n so ju ni India leyin ede Hindi ati Bengali. Àwọn tó fẹ́rẹ̀ẹ́ tó mílíọ̀nù mọ́kànléláàádọ́rùn-ún (91,900, 000) ló ń sọ èdè Telugu, ìyẹn ló mú kó jẹ́ èdè kẹta tí àwọn èèyàn ń sọ jù ní Íńdíà lẹ́yìn èdè Hindi àti Bengali. +Ni bayii, awon akede to to egberun mefa (6,000) lo n sin lawon agbegbe ti won ti n so ede Telugu, amo egberun mejo ati mejidinlaaadorin (8,868) lawon to wa si apejo naa. Ní báyìí, àwọn akéde tó tó ẹgbẹ̀rún mẹ́fà (6,000) ló ń sìn láwọn agbègbè tí wọ́n ti ń sọ èdè Telugu, àmọ́ ẹgbẹ̀rún mẹ́jọ àti méjìdínláàádọ́rin (8,868) làwọn tó wá sí àpéjọ náà. +Eyi fi han pe opo awon eeyan lo wa ni agbegbe yen ti won nifee si otito, koda ayika meji la ti da sile lodun yii. Èyí fi hàn pé ọ̀pọ̀ àwọn èèyàn ló wà ní agbègbè yẹn tí wọ́n nífẹ̀ẹ́ sí òtítọ́, kódà àyíká méjì la ti dá sílẹ̀ lọ́dún yìí. +Okan lara awon atumo ede to wa lara awon to tumo Bibeli Telugu naa fun odindi odun marun-un kiye si i pe ki i rorun fawon odo lati loye awon ede atijo ti won lo ninu awon Bibeli Telugu mii. Ọ̀kan lára àwọn atúmọ̀ èdè tó wà lára àwọn tó túmọ̀ Bíbélì Telugu náà fún odindi ọdún márùn-ún kíyè sí i pé kì í rọrùn fáwọn ọ̀dọ́ láti lóye àwọn èdè àtijọ́ tí wọ́n lò nínú àwọn Bíbélì Telugu míì. +O wa so pe: “Pelu itumo tuntun yii, Jehofa maa ba awon odo soro ni taarata lona to maa ye won daadaa ti ko si ni loju po.” Ó wá sọ pé: “Pẹ̀lú ìtumọ̀ tuntun yìí, Jèhófà máa bá àwọn ọ̀dọ́ sọ̀rọ̀ ní tààràtà lọ́nà tó máa yé wọn dáadáa tí kò sì ní lọ́jú pọ̀.” +Atumo ede mii tun fi kun un pe: “Lode eri, awon eeyan a maa tete loye ese Iwe Mimo ta a ba ka fun won tori pe o rorun.” Atúmọ̀ èdè míì tún fi kún un pé: “Lóde ẹ̀rí, àwọn èèyàn á máa tètè lóye ẹsẹ Ìwé Mímọ́ tá a bá kà fún wọn torí pé ó rọrùn.” +Lafikun siyen, opo lara awon Bibeli to wa lede Telugu lo ti yo oruko Olorun, iyen Jehofa kuro ninu Bibeli won, tori naa Bibeli Itumo Aye Tuntun maa ran opo lowo lati mo oruko Olorun Olodumare. Láfikún síyẹn, ọ̀pọ̀ lára àwọn Bíbélì tó wà lédè Telugu ló ti yọ orúkọ Ọlọ́run, ìyẹn Jèhófà kúrò nínú Bíbélì wọn, torí náà Bíbélì Ìtumọ̀ Ayé Tuntun máa ran ọ̀pọ̀ lọ́wọ́ láti mọ orúkọ Ọlọ́run Olódùmarè. +O tun maa je ki won mo itumo awon oro bi okan ati emi. Idi si ni pe igbagbo esin Hindu lawon to tu awon Bibeli mii gbe itumo won ka. Ó tún máa jẹ́ kí wọ́n mọ ìtumọ̀ àwọn ọ̀rọ̀ bí ọkàn àti ẹ̀mí. Ìdí sì ni pé ìgbàgbọ́ ẹ̀sìn Hindu làwọn tó tú àwọn Bíbélì míì gbé ìtumọ̀ wọn kà. +Akede kan so pe: “Mo mo pe Bibeli Telugu yii maa ran awon to ba ka a lowo lati tubo ri i pe Jehofa nifee won gan-an!” O se kedere pe Bibeli tuntun ta a mu jade lede Telugu yii maa ran awon to ba ka a lowo lati ‘to Jehofa wo, ki won si ri i pe eni rere ni. Akéde kan sọ pé: “Mo mọ̀ pé Bíbélì Telugu yìí máa ran àwọn tó bá kà á lọ́wọ́ láti túbọ̀ rí i pé Jèhófà nífẹ̀ẹ́ wọn gan-an!” Ó ṣe kedere pé Bíbélì tuntun tá a mú jáde lédè Telugu yìí máa ran àwọn tó bá kà á lọ́wọ́ láti ‘tọ́ Jèhófà wò, kí wọ́n sì rí i pé ẹni rere ni. +Bi iroyin kan se so, o kere tan, ogorun-un kan ati mokandinlaaadorin (169) eeyan lo ba akunya omi to sele lawon ipinle kan ni Iwo Oorun India lo. Awon ipinle toro kan ni ipinle Gujarat, Maharashtra, Karnataka ati Kerala. Bí ìròyìn kan ṣe sọ, ó kéré tán, ọgọ́rùn-ún kan àti mọ́kàndínláàádọ́rin (169) èèyàn ló bá àkúnya omi tó ṣẹlẹ̀ láwọn ìpínlẹ̀ kan ní Ìwọ̀ Oòrùn Íńdíà lọ. Àwọn ìpínlẹ̀ tọ́rọ̀ kàn ni ìpínlẹ̀ Gujarat, Maharashtra, Karnataka àti Kerala. +Iroyin to te wa lowo lati eka ofiisi wa lorile-ede India fi ye wa pe ko si ikankan ninu awon arakunrin atawon arabinrin wa to ba akunya omi naa lo tabi to fara pa. Ìròyìn tó tẹ̀ wá lọ́wọ́ láti ẹ̀ka ọ́fíìsì wa lórílẹ̀-èdè Íńdíà fi yé wa pé kò sí ìkankan nínú àwọn arákùnrin àtàwọn arábìnrin wa tó bá àkúnya omi náà lọ tàbí tó fara pa. +Alaye ti eka ofiisi se ree: Àlàyé tí ẹ̀ka ọ́fíìsì ṣe rèé: +Ipinle Gujarat: Ni ilu Vadodara, awon akede marunlelogoje (ni akunya omi naa ba ile won je. Ìpínlẹ̀ Gujarat: Ní ìlú Vadodara, àwọn akéde márùnlélógóje (ni àkúnya omi náà ba ilé wọn jẹ́. +Amo, mimi kan o mi ofiisi awon atumo ede Gujarati to wa ni ilu Vadodara. Àmọ́, mìmì kan ò mi ọ́fíìsì àwọn atúmọ̀ èdè Gujarati tó wà ní ìlú Vadodara. +Ipinle Maharashtra: Ni ilu Mumbai, idile mefa ni akunya omi naa ba ile won je. Ìpínlẹ̀ Maharashtra: Ní ìlú Mumbai, ìdílé mẹ́fà ni àkúnya omi náà ba ilé wọn jẹ́. +Ni ilu Sangli, to wa ni nnkan bii 378 kilomita si ilu Mumbai, awon akede meeedogbon (25) lo sa fi ile won sile. Ní ìlú Sangli, tó wà ní nǹkan bíi 378 kìlómítà sí ìlú Mumbai, àwọn akéde mẹ́ẹ̀ẹ́dọ́gbọ̀n (25) ló sá fi ilé wọn sílẹ̀. +Awon ara ni ilu kan to wa nitosi gba won sile. Àwọn ará ní ìlú kan tó wà nítòsí gbà wọ́n sílé. +Ipinle Karnataka: Idile mefa ni akunya omi naa ti mu ki won sa fi ile won sile. Ìpínlẹ̀ Karnataka: Ìdílé mẹ́fà ni àkúnya omi náà ti mú kí wọ́n sá fi ilé wọn sílẹ̀. +Ipinle yii ni eka ofiisi wa, amo akunya omi yii o se janba eyikeyii fun eka ofiisi naa. Ìpínlẹ̀ yìí ni ẹ̀ka ọ́fíìsì wà, àmọ́ àkúnya omi yìí ò ṣe jàǹbá èyíkéyìí fún ẹ̀ka ọ́fíìsì náà. +Ipinle Kerala: Nnkan bii ogorun-un kan (100) idile lo ti si lo sawon ibi to ga, won n gbe pelu awon ara wa to wa nibe. Ìpínlẹ̀ Kerala: Nǹkan bíi ọgọ́rùn-ún kan (100) ìdílé ló ti ṣí lọ sáwọn ibi tó ga, wọ́n ń gbé pẹ̀lú àwọn ará wa tó wà níbẹ̀. +Igbimo To N Seto Iranwo Nigba Ajalu ti n boju to oro naa. Ìgbìmọ̀ Tó Ń Ṣètò Ìrànwọ́ Nígbà Àjálù ti ń bójú tó ọ̀rọ̀ náà. +Eka ofiisi ti n dari eto iranwo lawon ibi toro kan. Ẹ̀ka ọ́fíìsì ti ń darí ètò ìrànwọ́ láwọn ibi tọ́rọ̀ kàn. +Awon alaboojuto ayika atawon asoju Eka To N Yaworan Ile To Si N Ko O naa si ti n sise takuntakun lori oro yii ki won le ran awon arakunrin atawon arabinrin wa toro kan lowo. Àwọn alábòójútó àyíká àtàwọn aṣojú Ẹ̀ka Tó Ń Yàwòrán Ilé Tó Sì Ń Kọ́ Ọ náà sì ti ń ṣiṣẹ́ takuntakun lórí ọ̀rọ̀ yìí kí wọ́n lè ran àwọn arákùnrin àtàwọn arábìnrin wa tọ́rọ̀ kàn lọ́wọ́. +Won fun won lawon ohun koseemaani bii omi to se e mu, won n fun won nisiiri, won si n fi Oro Olorun tu won ninu. Wọ́n fún wọn láwọn ohun kòṣeémáàní bíi omi tó ṣé e mu, wọ́n ń fún wọn níṣìírí, wọ́n sì ń fi Ọ̀rọ̀ Ọlọ́run tù wọ́n nínú. +Adura wa ni pe ki Jehofa ma se fi awon ara wa yii sile. Àdúrà wa ni pé kí Jèhófà má ṣe fi àwọn ará wa yìí sílẹ̀. +A n foju sona fun igba to je pe “opolopo alaafia” lo maa wa nibi gbogbo dipo ajalu.​ À ń fojú sọ́nà fún ìgbà tó jẹ́ pé “ọ̀pọ̀lọpọ̀ àlàáfíà” ló máa wà níbi gbogbo dípò àjálù.​ +O ti le ni ogorun-un [100] odun bayii ti oju ojo ti yi pa da lawon ibi kan lorile-ede India, eyi si ti mu ki manamana to lewu gan-an maa ko, ki ojo arooroda si maa ro, koda awon ojogbon so pe ojo o ro to bee ri lorile-ede naa. Ó ti lé ní ọgọ́rùn-ún [100] ọdún báyìí tí ojú ọjọ́ ti yí pa dà láwọn ibì kan lórílẹ̀-èdè Íńdíà, èyí sì ti mú kí mànàmáná tó léwu gan-an máa kọ, kí òjò àrọ̀ọ̀rọ̀dá sì máa rọ̀, kódà àwọn ọ̀jọ̀gbọ́n sọ pé òjò ò rọ̀ tó bẹ́ẹ̀ rí lórílẹ̀-èdè náà. +Omi ati yepe to ya ti ba nnkan je lopo ilu lorile-ede naa; awon ti emi won lo si i to ogorun-un meje [700], opo milionu eeyan ni o si nile lori mo. Omi àti yẹ̀pẹ̀ tó ya ti ba nǹkan jẹ́ lọ́pọ̀ ìlú lórílẹ̀-èdè náà; àwọn tí ẹ̀mí wọn lọ sí i tó ọgọ́rùn-ún méje [700], ọ̀pọ̀ mílíọ̀nù èèyàn ni ò sì nílé lórí mọ́. +Titi di July 31, 2017, a o tii gbo pe Elerii Jehofa kankan sese tabi pe won fara pa yannayanna. Títí di July 31, 2017, a ò tíì gbọ́ pé Ẹlẹ́rìí Jèhófà kankan ṣèṣe tàbí pé wọ́n fara pa yánnayànna. +Amo, o kere tan, ile meta to je tawon Elerii ni omi ya wo, sugbon ko ba je koja atunse. Àmọ́, ó kéré tán, ilé mẹ́ta tó jẹ́ tàwọn Ẹlẹ́rìí ni omi ya wọ̀, ṣùgbọ́n kò bà jẹ́ kọjá àtúnṣe. +Awon ijo awon Elerii Jehofa to wa ni India n seranwo fawon ara won ti ajalu sele si. Àwọn ìjọ àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà tó wà ní Íńdíà ń ṣèrànwọ́ fáwọn ará wọn tí àjálù ṣẹlẹ̀ sí. +Ni November 16, 2018, iji ti won pe ni Gaja sose gan-an ni ipinle Tamil Nadu lorile-ede India. Ní November 16, 2018, ìjì tí wọ́n pè ní Gaja ṣọṣẹ́ gan-an ní ìpínlẹ̀ Tamil Nadu lórílẹ̀-èdè Íńdíà. +O kere tan, eeyan merindinlaaadota (46) lo ku, nnkan bi egberun lona igba o le aadota (250,000) lo sa fi ile won sile, ile to si le ni egberun marundinlaaadorun-un (85,000) lo ba je die tabi to ba je patapata. Ó kéré tán, èèyàn mẹ́rìndínláàádọ́ta (46) ló kú, nǹkan bí ẹgbẹ̀rún lọ́nà igba ó lé àádọ́ta (250,000) ló sá fi ilé wọn sílẹ̀, ilé tó sì lé ní ẹgbẹ̀rún márùndínláàádọ́rùn-ún (85,000) ló bà jẹ́ díẹ̀ tàbí tó bà jẹ́ pátápátá. +Ile okan lara awon ara wa niluu Mannargudi, ni Tamil Nadu ree. Igi wo lu ile naa. Ilé ọ̀kan lára àwọn ará wa nílùú Mannargudi, ní Tamil Nadu rèé. Igi wó lu ilé náà. +Eka ofiisi to wa ni India jabo pe iji naa o pa ikankan ninu awon ara wa, ko si se won lese. Ẹ̀ka ọ́fíìsì tó wà ní Íńdíà jábọ̀ pé ìjì náà ò pa ìkankan nínú àwọn ará wa, kò sì ṣe wọ́n léṣe. +Amo, ile awon ara wa mejidinlogoji (38) ati Gbongan Ijoba meji lo ba je. Àmọ́, ilé àwọn ará wa méjìdínlógójì (38) àti Gbọ̀ngàn Ìjọba méjì ló bà jẹ́. +Eka ofiisi seto Igbimo To N Seto Iranwo Nigba Ajalu ki won seranlowo fun awon akede ti ajalu naa sele si, won pin ounje, omi atawon nnkan mii. Ẹ̀ka ọ́fíìsì ṣètò Ìgbìmọ̀ Tó Ń Ṣètò Ìrànwọ́ Nígbà Àjálù kí wọ́n ṣèrànlọ́wọ́ fún àwọn akéde tí àjálù náà ṣẹlẹ̀ sí, wọ́n pín oúnjẹ, omi àtàwọn nǹkan míì. +Adura wa ni pe ki awon ara wa ti Iji Gaja sepalara fun ni India ri itunu gba latodo Jehofa nipase awon alagba onifee. Àdúrà wa ni pé kí àwọn ará wa tí Ìjì Gaja ṣèpalára fún ní Íńdíà rí ìtùnú gbà látọ̀dọ̀ Jèhófà nípasẹ̀ àwọn alàgbà onífẹ̀ẹ́. +Heavy monsoon rains fell on Mumbai, India, during the week of August 28, leading to the deaths of 14 individuals. Heavy monsoon rains fell on Mumbai, India, during the week of August 28, leading to the deaths of 14 individuals. +The branch office of Jehovah’s Witnesses in India reports that there have been no casualties or serious injuries among Jehovah’s Witnesses. The branch office of Jehovah’s Witnesses in India reports that there have been no casualties or serious injuries among Jehovah’s Witnesses. +However, several homes of Witnesses were flooded. However, several homes of Witnesses were flooded. +Local Witnesses provided food and assisted in cleaning up the damaged homes of their fellow believers. Local Witnesses provided food and assisted in cleaning up the damaged homes of their fellow believers. +The branch office continues to monitor the situation in Mumbai as well as other parts of India that have been affected by the floods. The branch office continues to monitor the situation in Mumbai as well as other parts of India that have been affected by the floods. +Arun COVID-19 to gbode kan yii ko fe mu nnkan rorun fawon to n sise ni ofiisi awon atumo ede (RTO) mokanla, nibi ti won ti n tumo awon itejade wa si ede merindinlogoji (36). Àrùn COVID-19 tó gbòde kan yìí kò fẹ́ mú nǹkan rọrùn fáwọn tó ń ṣiṣẹ́ ní ọ́fíìsì àwọn atúmọ̀ èdè (RTO) mọ́kànlá, níbi tí wọ́n ti ń túmọ̀ àwọn ìtẹ̀jáde wa sí èdè mẹ́rìndínlógójì (36). +Amo pelu iranlowo Jehofa, awon atumo ede yii n ri ojutuu sawon isoro to n yoju yen, won si n base won niso. Àmọ́ pẹ̀lú ìrànlọ́wọ́ Jèhófà, àwọn atúmọ̀ èdè yìí ń rí ojútùú sáwọn ìṣòro tó ń yọjú yẹn, wọ́n sì ń báṣẹ́ wọn nìṣó. +Ise itumo ede ki i se ise ti eni kan le da se. Iṣẹ́ ìtúmọ̀ èdè kì í ṣe iṣẹ́ tí ẹnì kan lè dá ṣe. +Amo bi arun COVID-19 se tubo n tan kale, ijoba orile-ede India se ofin konilegbele, won o si foro naa sere rara, eyi lo wa mu ko soro fun awon atumo ede yen lati wa papo nibi kan naa. Àmọ́ bí àrùn COVID-19 ṣe túbọ̀ ń tàn kálẹ̀, ìjọba orílẹ̀-èdè India ṣe òfin kónílégbélé, wọ́n ò sì fọ̀rọ̀ náà ṣeré rárá, èyí ló wá mú kó ṣòro fún àwọn atúmọ̀ èdè yẹn láti wà papọ̀ níbi kan náà. +Bakan naa, awon amoju ero to maa n sise lori awon fidio wa, ti won si maa n gba ohun awon eeyan sile ko le sise won ninu ofiisi awon atumo ede mo bii ti tele. Bákàn náà, àwọn amojú ẹ̀rọ tó máa ń ṣiṣẹ́ lórí àwọn fídíò wa, tí wọ́n sì máa ń gba ohùn àwọn èèyàn sílẹ̀ kò lè ṣiṣẹ́ wọn nínú ọ́fíìsì àwọn atúmọ̀ èdè mọ́ bíi ti tẹ́lẹ̀. +Atori ero ayelujara lawon atumo ede yen ti maa n bara won sise bayii dipo ki won jo wa nibi kan naa, koda ti won ba fe gba ohun awon eeyan sile, oto nibi ti eni to n moju ero ateni to n kawe maa wa. Àtorí ẹ̀rọ ayélujára làwọn atúmọ̀ èdè yẹn ti máa ń bára wọn ṣiṣẹ́ báyìí dípò kí wọ́n jọ wà níbì kan náà, kódà tí wọ́n bá fẹ́ gba ohùn àwọn èèyàn sílẹ̀, ọ̀tọ̀ nibi tí ẹni tó ń mojú ẹ̀rọ àtẹni tó ń kàwé máa wà. +Eyi lo wa je ko see se fun awon ara to wa ni awon orile-ede mii bii Bangladesh ati Amerikalati ran awon atumo ede to wa ni India lowo lenu ise won. Èyí ló wá jẹ́ kó ṣeé ṣe fún àwọn ará tó wà ní àwọn orílẹ̀-èdè míì bíi Bangladesh àti Amẹ́ríkàláti ràn àwọn atúmọ̀ èdè tó wà ní India lọ́wọ́ lẹ́nu iṣẹ́ wọn. +Awon ara yen tun ti wa ri awon ona mii ti won le gba se awon fidio to wa fun awon aditi, lai je pe awon to n sise naa sun mora won. Àwọn ará yẹn tún ti wá rí àwọn ọ̀nà míì tí wọ́n lè gbà ṣe àwọn fídíò tó wà fún àwọn adití, láì jẹ́ pé àwọn tó ń ṣiṣẹ́ náà sún mọ́ra wọn. +Awon atumo ede kan tie ti so iyara won di ibise won, koda won ti fi awon paali atawon nnkan mii to wa laroowoto won se awon nnkan to maa je ki ise won jade daadaa, awon kan tie n fi foonu won se fidio dipo awon kamera to le nile. Àwọn atúmọ̀ èdè kan tiẹ̀ ti sọ iyàrá wọn di ibiṣẹ́ wọn, kódà wọ́n ti fi àwọn páálí àtàwọn nǹkan míì tó wà lárọ̀ọ́wọ́tó wọn ṣe àwọn nǹkan tó máa jẹ́ kí iṣẹ́ wọn jáde dáadáa, àwọn kan tiẹ̀ ń fi fóònù wọn ṣe fídíò dípò àwọn kámẹ́rà tó le nílẹ̀. +Amo yato sohun tawon atumo ede yen se, se ni won gbara le Jehofa pe o maa ran awon lowo lati ma se rewesi,o si maa fun won lokun lati maa base naa lo. Àmọ́ yàtọ̀ sóhun táwọn atúmọ̀ èdè yẹn ṣe, ṣe ni wọ́n gbára lé Jèhófà pé ó máa ran àwọn lọ́wọ́ láti má ṣe rẹ̀wẹ̀sì,ó sì máa fún wọn lókun láti máa báṣẹ́ náà lọ. +E gbo ohun tawon kan lara won so: Arakunrin Jose Francis lati ilu Kolkata so pe, “Ti isoro kan ba yoju, awa eeyan maa n rii bi ogiri, amo Jehofa mo ona abayo.” Arabinrin Bindu Rani Chandan lati ilu Bangalore so pe, “Ohun to n fun mi layo lasiko ti nnkan nira yii ni pe Jehofa n lo mi, o si je ki n wulo fun oun.” Arabinrin Rubina Patel lati ilu Vadodara so pe, “Ko si ohun to le da Jehofa ati eto re duro, koda arun corona gan-an o to bee.” Ori wa maa n wu ta a ba ranti awon arakunrin atawon arabinrin wa to n sise takuntakun lati tumo awon itejade wa. Ẹ gbọ́ ohun táwọn kan lára wọn sọ: Arákùnrin Jose Francis láti ìlú Kolkata sọ pé, “Tí ìṣòro kan bá yọjú, àwa èèyàn máa ń ríi bí ògiri, àmọ́ Jèhófà mọ ọ̀nà àbáyọ.” Arábìnrin Bindu Rani Chandan láti ìlú Bangalore sọ pé, “Ohun tó ń fún mi láyò lásìkò tí nǹkan nira yìí ni pé Jèhófà ń lò mí, ó sì jẹ́ kí n wúlò fún òun.” Arábìnrin Rubina Patel láti ìlú Vadodara sọ pé, “Kò sí ohun tó lè dá Jèhófà àti ètò rẹ̀ dúró, kódà àrùn corona gan-an ò tó bẹ́ẹ̀.” Orí wa máa ń wú tá a bá rántí àwọn arákùnrin àtàwọn arábìnrin wa tó ń ṣiṣẹ́ takuntakun láti túmọ̀ àwọn ìtẹ̀jáde wa. +O da wa loju pe emi mimo Jehofa lo n je ki won se gbogbo aseyori ti won n se lenu ise naa, o si maa je ki asotele Jesu nimuuse, eyi to so pe: “A o si waasu ihin rere Ijoba yii ni gbogbo ile aye ti a n gbe, ko le je eri fun gbogbo orile-ede. Ó dá wa lójú pé ẹ̀mí mímọ́ Jèhófà ló ń jẹ́ kí wọ́n ṣe gbogbo àṣeyọrí tí wọ́n ń ṣe lẹ́nu iṣẹ́ náà, ó sì máa jẹ́ kí àsọtẹ́lẹ̀ Jésù nímùúṣẹ, èyí tó sọ pé: “A ó sì wàásù ìhìn rere Ìjọba yìí ní gbogbo ilẹ̀ ayé tí à ń gbé, kó lè jẹ́ ẹ̀rí fún gbogbo orílẹ̀-èdè. +Ni ipari osu July ati ibere osu August, ile mi titi leralera ni erekusu Lombok lorile-ede Indonesia, o gbemi o kere tan, ogorun-un merin o le merindinlogoji (436) eeyan, nnkan bi egberun lona ogorun-un meta ati aadota (350,000) lo si ni lati kuro nibi ti won n gbe. Ní ìparí oṣù July àti ìbẹ̀rẹ̀ oṣù August, ilẹ̀ mì tìtì léraléra ní erékùṣù Lombok lórílẹ̀-èdè Indonéṣíà, ó gbẹ̀mí ó kéré tán, ọgọ́rùn-ún mẹ́rin ó lé mẹ́rìndínlógójì (436) èèyàn, nǹkan bí ẹgbẹ̀rún lọ́nà ọgọ́rùn-ún mẹ́ta àti àádọ́ta (350,000) ló sì ní láti kúrò níbi tí wọ́n ń gbé. +Okan lara imititi to waye naa lagbara gan-an, se ni awon ile wole raurau, ogoroorun milionu owo dola si lawon nnkan to ba je. Ọ̀kan lára ìmìtìtì tó wáyé náà lágbára gan-an, ṣe ni àwọn ilé wọlẹ̀ ráúráú, ọgọ́rọ̀ọ̀rún mílíọ̀nù owó dọ́là sì làwọn nǹkan tó bà jẹ́. +Iroyin ta a gbo lati eka ofiisi wa niluu Jakarta ni pe ikankan ninu awon ara wa o fara pa, ikankan o si ku, bo tie je pe ile awon akede kan ba je. Ìròyìn tá a gbọ́ láti ẹ̀ka ọ́fíìsì wa nílùú Jakarta ni pé ìkankan nínú àwọn ará wa ò fara pa, ìkankan ò sì kú, bó tiẹ̀ jẹ́ pé ilé àwọn akéde kan bà jẹ́. +Bakan naa, ile ti ijo kan soso to wa ni erekusu naa ti n sepade ba je, ogoji (40) akede lo si wa ninu ijo. Bákan náà, ilé tí ìjọ kan ṣoṣo tó wà ní erékùṣù náà ti ń ṣèpàdé bà jẹ́, ogójì (40) akéde ló sì wà nínú ìjọ. +Asoju meji lati eka ofiisi rinrin ajo lo sibi ti ajalu ti sele yii ki won le mo iranlowo ti awon ara ibe maa nilo, ki won si le tu won ninu. Aṣojú méjì láti ẹ̀ka ọ́fíìsì rìnrìn àjò lọ síbi tí àjálù ti ṣẹlẹ̀ yìí kí wọ́n lè mọ ìrànlọ́wọ́ tí àwọn ará ibẹ̀ máa nílò, kí wọ́n sì lè tù wọ́n nínú. +A o dake adura lori awon ara wa lasiko ti nnkan nira yii, tori a mo pe Jehofa le ‘tu won ninu ninu gbogbo iponju won. A ò dákẹ́ àdúrà lórí àwọn ará wa lásìkò tí nǹkan nira yìí, torí a mọ̀ pé Jèhófà lè ‘tù wọ́n nínú nínú gbogbo ìpọ́njú wọn. +Ni Friday, September 28, imititi ile to lagbara waye ni erekusu Sulawesi lorile-ede Indonesia. Ní Friday, September 28, ìmìtìtì ilẹ̀ tó lágbára wáyé ní erékùṣù Sulawesi lórílẹ̀-èdè Indonéṣíà. +O ju egberun kan o le ogorun-un meta (1,300) eeyan ti imititi ile naa ati omiyale to te le e pa, pupo lara won lo n gbe ni ilu Palu ni aarin erekusu Sulawesi. Ó ju ẹgbẹ̀rún kan ó lé ọgọ́rùn-ún mẹ́ta (1,300) èèyàn tí ìmìtìtì ilẹ̀ náà àti omíyalé tó tẹ̀ lé e pa, púpọ̀ lára wọn ló ń gbé ní ìlú Palu ní àárín erékùṣù Sulawesi. +Eka ofiisi to wa ni ilu Jakarta ni Indonesia so pe ko si ikankan to ku lara ogorin (80) awon ara wa to wa nibi ti ajalu yii ti sele. Ẹ̀ka ọ́fíìsì tó wà ní ìlú Jakarta ní Indonéṣíà sọ pé kò sí ìkankan tó kú lára ọgọ́rin (80) àwọn ará wa tó wà níbi tí àjálù yìí ti ṣẹlẹ̀. +Awon die lo fara pa, won si ni lati lo sile iwosan. Àwọn díẹ̀ ló fara pa, wọ́n sì ní láti lọ sílé ìwòsàn. +Isele yii ba ile arakunrin wa kan je patapata, opo awon ara wa mii si wa to ba ile won je gan-an. Ìṣẹ̀lẹ̀ yìí ba ilé arákùnrin wa kan jẹ́ pátápátá, ọ̀pọ̀ àwọn ará wa míì sì wà tó ba ilé wọn jẹ́ gan-an. +Ile ti Ijo Palu ti n sepade naa tun ba je. Ilé tí Ìjọ Palu ti ń ṣèpàdé náà tún bà jẹ́. +Eka To N Seto Iranwo Nigba Ajalu ni eka ofiisi wa ti n sise pelu awon alaboojuto ayika atawon ijo to wa nitosi lati seto bi won se maa ran awon ara lowo. Ẹ̀ka Tó Ń Ṣètò Ìrànwọ́ Nígbà Àjálù ní ẹ̀ka ọ́fíìsì wa ti ń ṣiṣẹ́ pẹ̀lú àwọn alábòójútó àyíká àtàwọn ìjọ tó wà nítòsí láti ṣètò bí wọ́n ṣe máa ran àwọn ará lọ́wọ́. +Tori pe awon ara to wa nibi ti ajalu naa ti sele o fi bee ni ounje, omi atawon nnkan mii to se pataki, eka ofiisi seto ijo meta ti a maa pese awon nnkan yii fawon ara to wa ni Palu. Torí pé àwọn ará tó wà níbi tí àjálù náà ti ṣẹlẹ̀ ò fi bẹ́ẹ̀ ní oúnjẹ, omi àtàwọn nǹkan míì tó ṣe pàtàkì, ẹ̀ka ọ́fíìsì ṣètò ìjọ mẹ́ta tí á máa pèsè àwọn nǹkan yìí fáwọn ará tó wà ní Palu. +Awon alagba n pese iranlowo temi fawon ara, won n tu won ninu, won si n je ki won ri ohun ti won nilo lati gbe emi won ro. Àwọn alàgbà ń pèsè ìrànlọ́wọ́ tẹ̀mí fáwọn ará, wọ́n ń tù wọ́n nínú, wọ́n sì ń jẹ́ kí wọ́n rí ohun tí wọ́n nílò láti gbé ẹ̀mí wọn ró. +Arakunrin to je alaboojuto Eka To N Yaworan Ile To si N Ko O, to si tun je okan lara Igbimo Eka pelu alaboojuto ayika ibe maa de odo awon ara ti isele naa kan ki won le tu won ninu, ki won si fun won nisiiri. Arákùnrin tó jẹ́ alábòójútó Ẹ̀ka Tó Ń Yàwòrán Ilé Tó sì Ń Kọ́ Ọ, tó sì tún jẹ́ ọ̀kan lára Ìgbìmọ̀ Ẹ̀ka pẹ̀lú alábòójútó àyíká ibẹ̀ máa dé ọ̀dọ̀ àwọn ará tí ìṣẹ̀lẹ̀ náà kàn kí wọ́n lè tù wọ́n nínú, kí wọ́n sì fún wọn níṣìírí. +A n gbadura fun awon ara wa ni Indonesia, tori a mo pe Jehofa a maa je “ibi isadi ati okun” fun won lasiko wahala yii. À ń gbàdúrà fún àwọn ará wa ní Indonéṣíà, torí a mọ̀ pé Jèhófà á máa jẹ́ “ibi ìsádi àti okun” fún wọn lásìkò wàhálà yìí. +Ojo to ro ni agbegbe Papua to wa ni ila oorun orile-ede Indonesia ni March 16, 2019 koja werewere. Òjò tó rọ̀ ní agbègbè Papua tó wà ní ìlà oòrùn orílẹ̀-èdè Indonesia ní March 16, 2019 kọjá wẹ́rẹwẹ̀rẹ. +Ojo yii fa omiyale, awon to pa le ni ogorun-un kan (100), opo ile lo si gba lo. Òjò yìí fa omíyalé, àwọn tó pa lé ní ọgọ́rùn-ún kan (100), ọ̀pọ̀ ilé ló sì gbá lọ. +Eka ofiisi wa ni Indonesia so pe omiyale yii naa daamu opo lara awon ara to n gbe ni ilu Sentani lagbegbe Papua. Ẹ̀ka ọ́fíìsì wa ní Indonesia sọ pé omíyalé yìí náà dààmú ọ̀pọ̀ lára àwọn ará tó ń gbé ní ìlú Sentani lágbègbè Papua. +O dun wa pe arakunrin wa kan ku nigba ti omi gbe ile re lo. Ó dùn wá pé arákùnrin wa kan kú nígbà tí omi gbé ilé r���̀ lọ. +Omi naa si tun ba ile meta mii to je ti awon ara wa je. Omi náà sì tún ba ilé mẹ́ta míì tó jẹ́ ti àwọn ará wa jẹ́. +O ju ogoji (40) akede to ni lati kuro nibi ti won n gbe, odo awon ara leyi to po ju ninu won si n gbe bayii. Ó ju ogójì (40) akéde tó ní láti kúrò níbi tí wọ́n ń gbé, ọ̀dọ̀ àwọn ará lèyí tó pọ̀ jù nínú wọ́n sì ń gbé báyìí. +A ti da Igbimo To N Seto Iranwo Nigba Ajalu sile lati pese ohun tawon ara nilo. A ti dá Ìgbìmọ̀ Tó Ń Ṣètò Ìrànwọ́ Nígbà Àjálù sílẹ̀ láti pèsè ohun táwọn ará nílò. +Awon asoju eka ati alaboojuto ayila to wa lagbegbe naa lo sawon apa ibi ti ajalu naa ti sele lati fun awon ara ni isiri latinu Bibeli. Àwọn aṣojú ẹ̀ka àti alábòójútó àyílá tó wà lágbègbè náà lọ sáwọn apá ibi tí àjálù náà ti ṣẹ̀lẹ̀ láti fún àwọn ará ní ìṣírí látinú Bíbélì. +Won si tun wo bi iranlowo tawon ara nilo se maa po to. Wọ́n sì tún wo bí ìránlọ́wọ́ táwọn ará nílò ṣe máa pọ̀ tó. +A n ranti gbogbo awon ara ti ajalu yii sele si ninu adura wa. À ń rántí gbogbo àwọn ará tí àjálù yìí ṣẹlẹ̀ sí nínú àdúrà wa. +A reti pe laipe, Jehofa maa “maa gbe iku mi titi lae,” a si “nu omije kuro ni oju gbogbo eeyan. A retí pé láìpẹ́, Jèhófà máa “máa gbé ikú mì títí láé,” á sì “nu omijé kúrò ní ojú gbogbo èèyàn. +Iji lile kan ti won pe ni Trami ja ni guusu ile Japan nirole ojo Sunday, September 30, 2018. Owo iji naa lagbara gan-an, ojo to si ro po pupo. Ìjì líle kan tí wọ́n pè ní Trami jà ní gúúsù ilẹ̀ Japan nírọ̀lẹ́ ọjọ́ Sunday, September 30, 2018. Ọwọ́ ìjì náà lágbára gan-an, òjò tó sì rọ̀ pọ̀ púpọ̀. +Amo iji naa bere si i role ko to de apa ariwa lopin ose naa. Nigba to fi maa dojo Monday, October 1, o de ilu Tokyo. Àmọ́ ìjì náà bẹ̀rẹ̀ sí í rọlẹ̀ kó tó dé apá àríwá lópin ọ̀sẹ̀ náà. Nígbà tó fi máa dọjọ́ Monday, October 1, ó dé ìlú Tokyo. +Eeyan meta lo ku, nnkan bii igba (200) lo fara pa, o si le ni milionu kan ati egberun lona ogorun-un meta (1,300,000) ile ti iji naa ba ina won je. Èèyàn mẹ́ta ló kú, nǹkan bíi igba (200) ló fara pa, ó sì lé ní mílíọ̀nù kan àti ẹgbẹ̀rún lọ́nà ọgọ́rùn-ún mẹ́ta (1,300,000) ilé tí ìjì náà ba iná wọn jẹ́. +Iroyin ta a gbo latodo awon alaboojuto ayika fi han pe erekusu Okinawa, ni guusu ile Japan ni iji naa ti ba nnkan je ju. Ìròyìn tá a gbọ́ látọ̀dọ̀ àwọn alábòójútó àyíká fi hàn pé erékùṣù Okinawa, ní gúúsù ilẹ̀ Japan ni ìjì náà ti ba nǹkan jẹ́ jù. +Ayewo akoko ti won se lawon ayika meteeta to wa ni Okinawa atawon ibi to wa nitosi fi han pe ko si ikankan lara awon ara wa to ku ninu ajalu yii, amo awon mesan-an fara pa. Àyẹ̀wò àkọ́kọ́ tí wọ́n ṣe láwọn àyíká mẹ́tẹ̀ẹ̀ta tó wà ní Okinawa àtàwọn ibi tó wà nítòsí fi hàn pé kò sí ìkankan lára àwọn ará wa tó kú nínú àjálù yìí, àmọ́ àwọn mẹ́sàn-án fara pa. +Iji lile naa tun ba nnkan bi ogofa (120) ile awon ara wa je ati Gbongan Ijoba marun-un ni erekusu Okinawa. Ìjì líle náà tún ba nǹkan bí ọgọ́fà (120) ilé àwọn ará wa jẹ́ àti Gbọ̀ngàn Ìjọba márùn-ún ní erékùṣù Okinawa. +Bakan naa, owo iji yii ba Gbongan Ijoba mokanlelogoji (41) je kaakiri awon agbegbe mii nile Japan. Bákan náà, ọwọ́ ìjì yìí ba Gbọ̀ngàn Ìjọba mọ́kànlélógójì (41) jẹ́ káàkiri àwọn agbègbè míì nílẹ̀ Japan. +Awon alaboojuto ayika to wa lawon agbegbe yii atawon to wa ni Eka To N Yaworan Ile To si N Ko O si n sewadii ki won le mo bi awon nnkan to ba je se po to, won si n seto bi awon ara a se maa josin Olorun niso, ki won si tun pese awon ohun ti won nilo fun won. Àwọn alábòójútó àyíká tó wà láwọn agbègbè yìí àtàwọn tó wà ní Ẹ̀ka Tó Ń Yàwòrán Ilé Tó sì Ń Kọ́ Ọ ṣì ń ṣèwádìí kí wọ́n lè mọ bí àwọn nǹkan tó bà jẹ́ ṣe pọ̀ tó, wọ́n sì ń ṣètò bí àwọn ará á ṣe máa jọ́sìn Ọlọ́run nìṣó, kí wọ́n sì tún pèsè àwọn ohun tí wọ́n nílò fún wọn. +A n gbadura fun awon ara wa ti iji lile yii kan atawon ajalu mii to waye nile Japan. À ń gbàdúrà fún àwọn ara wa tí ìjì líle yìí kàn àtàwọn àjálù míì tó wáyé nílẹ̀ Japan. +O da wa loju pe Baba wa orun maa tu okan awon ara wa yii lara, a si mu ki won mokan le. Ó dá wa lójú pé Baba wa ọ̀run máa tu ọkàn àwọn ará wa yìí lára, á sì mú kí wọ́n mọ́kàn le. +O le ni egberun metadinlaaadota (47,000) awon ara wa to n gbe lawon agbegbe to wa ni iwo oorun orile-ede Japan ti omiyale ti sose losu July 2018. Ó lé ní ẹgbẹ̀rún mẹ́tàdínláàádọ́ta (47,000) àwọn ará wa tó ń gbé láwọn agbègbè tó wà ní ìwọ̀ oòrùn orílẹ̀-èdè Japan tí omíyalé ti ṣọṣẹ́ lóṣù July 2018. +Ko pe leyin naa ti awon egberun merin o le ogorun-un mesan (4,900) to yonda ara won lati seranwo fi bere ise, won pale idoti mo kuro ninu ile awon ara atawon Gbongan Ijoba to ba je, won si tun won se. Kò pẹ́ lẹ́yìn náà tí àwọn ẹgbẹ̀rún mẹ́rin ó lé ọgọ́rùn-ún mẹ́sàn (4,900) tó yọ̀ǹda ara wọn láti ṣèrànwọ́ fi bẹ̀rẹ̀ iṣẹ́, wọ́n palẹ̀ ìdọ̀tí mọ́ kúrò nínú ilé àwọn ará àtàwọn Gbọ̀ngàn Ìjọba tó bà jẹ́, wọ́n sì tún wọn ṣe. +Awon ara yonda ara won lati pale idoti mo kuro ninu Gbongan Ijoba to wa loke. Àwọn ará yọ̀ǹda ara wọn láti palẹ̀ ìdọ̀tí mọ́ kúrò nínú Gbọ̀ngàn Ìjọba tó wà lókè. +Awon Igbimo To N Seto Iranwo Nigba Ajalu seto bi awon ara se pale idoti mo kuro ninu Gbongan Ijoba mesan-an ti omiyale naa ba je, won si tun awon Gbongan Ijoba naa se. Àwọn Ìgbìmọ̀ Tó Ń Ṣètò Ìrànwọ́ Nígbà Àjálù ṣètò bí àwọn ará ṣe palẹ̀ ìdọ̀tí mọ́ kúrò nínú Gbọ̀ngàn Ìjọba mẹ́sàn-án tí omíyalé náà bà jẹ́, wọ́n sì tún àwọn Gbọ̀ngàn Ìjọba náà ṣe. +Ni bayii, atunse n lo lowo lori Gbongan Ijoba kan. Ní báyìí, àtúnṣe ń lọ lọ́wọ́ lórí Gbọ̀ngàn Ìjọba kan. +Bakan naa, ile merinlelogosan-an (184) awon ara wa ni won ti pari atunse re tabi ti won ti tun se die ko le see gbe, awon ile mokanla mii si wa ti won seto lati tun se lodun yii. Bákan náà, ilé mẹ́rìnlélọ́gọ́sàn-án (184) àwọn ará wa ni wọ́n ti parí àtúnṣe rẹ̀ tàbí tí wọ́n ti tún ṣe díẹ̀ kó lè ṣeé gbé, àwọn ilé mọ́kànlá míì sì wà tí wọ́n ṣètò láti tún ṣe lọ́dún yìí. +Aworan Gbongan Ijoba kan saaju ati leyin ti won tun un se. Àwòrán Gbọ̀ngàn Ìjọba kan ṣáájú àti lẹ́yìn tí wọ́n tún un ṣe. +Aworan idile Abe lati agbegbe Ehime leyin tawon ara pari titun ile won ti omiyale ba je se. Àwòrán ìdílé Abe láti agbègbè Ehime lẹ́yìn táwọn ará parí títún ilé wọn tí omíyalé bà jẹ́ ṣe. +Idile Taro ati Keiko Abe wa lara awon ti won ran lowo, omo meta ni won bi, agbegbe Ehime ni won si n gbe. Ìdílé Taro àti Keiko Abe wà lára àwọn tí wọ́n ràn lọ́wọ́, ọmọ mẹ́ta ni wọ́n bí, agbègbè Ehime ni wọ́n sì ń gbé. +Ojo meta pere leyin ti omiyale ba ile won je, awon ara lati ayika ibe de, won si tun ile naa se, koda won tun ile ile naa se tori omiyale ti ba a je. Ọjọ́ mẹ́ta péré lẹ́yìn tí omíyalé ba ilé wọn jẹ́, àwọn ará láti àyíká ibẹ̀ dé, wọ́n sì tún ilé náà ṣe, kódà wọ́n tún ilẹ̀ ilé náà ṣe torí omíyalé ti bà á jẹ́. +Ko mo sibe o, awon ara lagbegbe naa tun fun awon omo won ni awon beedi atawon tabili tuntun. Kò mọ síbẹ̀ o, àwọn ará lágbègbè náà tún fún àwọn ọmọ wọn ní àwọn bẹ́ẹ̀dì àtàwọn tábìlì tuntun. +Ni September 20, 2018, Arakunrin Geoffrey Jackson to je ara Igbimo Oludari wa si orile-ede Japan fun ise kan, o si fiyen so asoye kan nibi ipade akanse lati fun awon ara nisiiri, Gbongan Ijoba kan ni ilu Okayama ni won ti sepade naa. Ní September 20, 2018, Arákùnrin Geoffrey Jackson tó jẹ́ ara Ìgbìmọ̀ Olùdarí wá sí orílẹ̀-èdè Japan fún iṣẹ́ kan, ó sì fìyẹn sọ àsọyé kan níbi ìpàdé àkànṣe láti fún àwọn ará níṣìírí, Gbọ̀ngàn Ìjọba kan ní ìlú Okayama ni wọ́n ti ṣèpàdé náà. +Apapo iye awon ara to wa sipade naa je egberun merindinlogoji o le ogorun-un mefa ati mokanlelaaadorun-un (36,691), lara won wa lati awon ibi ti iji lile ati imititi ile ti sose nigba kan naa lenu aipe yii ni Japan, won gbo bi Arakunrin Jackson se salaye bi Jehofa se maa n boju to awon eeyan Re, to si maa n tu won ninu lasiko wahala. Àpapọ̀ iye àwọn ará tó wá sípàdé náà jẹ́ ẹgbẹ̀rún mẹ́rìndínlógójì ó lé ọgọ́rùn-ún mẹ́fà àti mọ́kànléláàádọ́rùn-ún (36,691), lára wọn wá láti àwọn ibi tí ìjì líle àti ìmìtìtì ilẹ̀ ti ṣọṣẹ́ nígbà kan náà lẹ́nu àìpẹ́ yìí ní Japan, wọ́n gbọ́ bí Arákùnrin Jackson ṣe ṣàlàyé bí Jèhófà ṣe máa ń bójú tó àwọn èèyàn Rẹ̀, tó sì máa ń tù wọ́n nínú lásìkò wàhálà. +Arakunrin Jackson tun fi asiko naa ba okookan awon ti ajalu naa kan soro itunu. Arákùnrin Jackson tún fi àsìkò náà bá ọ̀kọ̀ọ̀kan àwọn tí àjálù náà kàn sọ̀rọ̀ ìtùnú. +Awa atawon ara wa ni Japan n dupe pe a wa ninu eto Jehofa, to n fife se nnkan, to si je ka mo bi oro wa se je Baba wa orun lokan to.—2 Korinti 1:3, 4. Àwa àtàwọn ará wa ní Japan ń dúpẹ́ pé a wà nínú ètò Jèhófà, tó ń fìfẹ́ ṣe nǹkan, tó sì jẹ́ ká mọ bí ọ̀rọ̀ wa ṣe jẹ Baba wa ọ̀run lọ́kàn tó.—2 Kọ́ríńtì 1:3, 4. +Arakunrin Geoffrey Jackson to wa lara Igbimo Oludari wa pelu arabinrin kan ni Okayama ti omiyale ti ba nnkan je ni iwo oorun Japan losu July 2018. Arákùnrin Geoffrey Jackson tó wà lára Ìgbìmọ̀ Olùdarí wà pẹ̀lú arábìnrin kan ní Okayama tí omíyalé ti ba nǹkan jẹ́ ní ìwọ̀ oòrùn Japan lóṣù July 2018. +O kere tan, eeyan mokandinlaaadosan-an (169) lo sofo emi ni iwo oorun orile-ede Japan, koda titi di bayii, o le ni 255,000 agboole ti o ri omi to daa lo latari ojo arooroda to fa omiyale ati ile to ya. Ó kéré tán, èèyàn mọ́kàndínláàádọ́sàn-án (169) ló ṣòfò ẹ̀mí ní ìwọ̀ oòrùn orílẹ̀-èdè Japan, kódà títí di báyìí, ó lé ní 255,000 agboolé tí ò rí omi tó dáa lò látàrí òjò àrọ̀ọ̀rọ̀dá tó fa omíyalé àti ilẹ̀ tó ya. +Bo tie je pe ko si Elerii Jehofa kankan lara awon to ba isele naa lo, a ko ogorun-un meji (200) lara wa kuro nibi ti won n gbe tele, arabinrin wa kan si sese. Bó tiẹ̀ jẹ́ pé kò sí Ẹlẹ́rìí Jèhófà kankan lára àwọn tó bá ìṣẹ̀lẹ̀ náà lọ, a kó ọgọ́rùn-ún méjì (200) lára wa kúrò níbi tí wọ́n ń gbé tẹ́lẹ̀, arábìnrin wa kan sì ṣèṣe. +Won toju arabinrin wa to fara pa yii nile iwosan, ara re si ti n bale bayii. Wọ́n tọ́jú arábìnrin wa tó fara pa yìí nílé ìwòsàn, ara rẹ̀ sì ti ń balẹ̀ báyìí. +O kere tan ile metalelogorun-un (103) awon ara wa lo ba je, koda okan tie wa to je pe nse lo ba je patapata. Ó kéré tán ilé mẹ́tàlélọ́gọ́rùn-ún (103) àwọn ará wa ló bà jẹ́, kódà ọ̀kan tiẹ̀ wà tó jẹ́ pé ńṣe ló bà jẹ́ pátápátá. +Ko mo sibe o, omiyale yii tun ba Gbongan Ijoba mokanla ati Gbongan Apejo kan je. Kò mọ síbẹ̀ o, omíyalé yìí tún ba Gbọ̀ngàn Ìjọba mọ́kànlá àti Gbọ̀ngàn Àpéjọ kan jẹ́. +A da igbimo merin sile to n seto iranwo nigba ajalu, ki won le tu awon ara toro kan ninu, ki won fun won nisiiri nipa temi, ki won si pese awon ohun ti won nilo loju ese, iru bi ounje, aso ati omi to see mu. A dá ìgbìmọ̀ mẹ́rin sílẹ̀ tó ń ṣètò ìrànwọ́ nígbà àjálù, kí wọ́n lè tu àwọn ará tọ́rọ̀ kàn nínú, kí wọ́n fún wọn níṣìírí nípa tẹ̀mí, kí wọ́n sì pèsè àwọn ohun tí wọ́n nílò lójú ẹsẹ̀, irú bí oúnjẹ, aṣọ àti omi tó ṣeé mu. +Awon igbimo yii a si tun seto iranlowo tawon ara maa nilo leyin naa, iru bi won se maa fo ile awon ara, ti won a da oogun apakokoro si i, ti won a si tun awon ibi to ba je nibe se. Àwọn ìgbìmọ̀ yìí á sì tún ṣètò ìrànlọ́wọ́ táwọn ará máa nílò lẹ́yìn náà, irú bí wọ́n ṣe máa fọ ilé àwọn ará, tí wọ́n á da oògùn apakòkòrò sí i, tí wọ́n á sì tún àwọn ibi tó bà jẹ́ níbẹ̀ ṣe. +A n gbadura fun awon ara wa ti ajalu yii de ba nile Japan ba a se n reti igba ti Jesu maa fi agbara re fopin si gbogbo ajalu to n sele laye patapata.​ À ń gbàdúrà fún àwọn ará wa tí àjálù yìí dé bá nílẹ̀ Japan bá a ṣe ń retí ìgbà tí Jésù máa fi agbára rẹ̀ fòpin sí gbogbo àjálù tó ń ṣẹlẹ̀ láyé pátápátá.​ +"""Ni September 6, 2018, imititi ile to lagbara waye ni Hokkaido, erekusu kan ni guusu orile-ede Japan." """Ní September 6, 2018, ìmìtìtì ilẹ̀ tó lágbára wáyé ní Hokkaido, erékùṣù kan ní gúúsù orílẹ̀-èdè Japan." +Imititi ile naa gbemi eeyan mokanlelogoji (41), o si ba ina ijoba je gan-an, eyi mu ko soro lati ri oko ero wo, o si tun mu ko soro lati kan si awon to wa ni erekusu naa. Ìmìtìtì ilẹ̀ náà gbẹ̀mí èèyàn mọ́kànlélógójì (41), ó sì ba iná ìjọba jẹ́ gan-an, èyí mú kó ṣòro láti rí ọkọ̀ èrò wọ̀, ó sì tún mú kó ṣòro láti kàn sí àwọn tó wà ní erékùṣù náà. +Eka ofiisi wa ni Japan so pe bo tie je pe ko si ikankan lara awon ara wa to ba imititi ile naa lo, awon ara wa meje lo fara pa. Ẹ̀ka ọ́fíìsì wa ní Japan so pé bó tiẹ̀ jẹ́ pé kò sí ìkankan lára àwọn ará wa tó bá ìmìtìtì ilẹ̀ náà lọ, àwọn ará wa méje ló fara pa. +Ogorun-un (100) ile awon ara wa ati Gbongan Ijoba merin lo ba je. Ọgọ́rùn-ún (100) ilé àwọn ará wa àti Gbọ̀ngàn Ìjọba mẹ́rin ló bà jẹ́. +Gere leyin imititi ile naa, eka ofiisi seto pe ki awon ara ko ounje, omi atawon nnkan mii to se pataki lo fun awon ara to wa lagbegbe ti ajalu yii ti sele. Gẹ́rẹ́ lẹ́yìn ìmìtìtì ilẹ̀ náà, ẹ̀ka ọ́fíìsì ṣètò pé kí àwọn ará kó oúnjẹ, omi àtàwọn nǹkan míì tó ṣe pàtàkì lọ fún àwọn ará tó wà lágbègbè tí àjálù yìí ti ṣẹlẹ̀. +A seto Igbimo To N Seto Iranwo Nigba Ajalu lati wa bi awon ara wa nibe se maa ri awon nnkan ti won maa nilo lojo iwaju. A ṣètò Ìgbìmọ̀ Tó Ń Ṣètò Ìrànwọ́ Nígbà Àjálù láti wá bí àwọn ará wa níbẹ̀ ṣe máa rí àwọn nǹkan tí wọ́n máa nílò lọ́jọ́ iwájú. +"Adura wa ni pe ki Jehofa maa fun awon ara wa to wa nibi ti ajalu yii ti sele ni ibale okan.—Filipi 4:6, 7.""" "Àdúrà wa ni pé kí J��hófà máa fún àwọn ará wa tó wà níbi tí àjálù yìí ti ṣẹlẹ̀ ní ìbàlẹ̀ ọkàn.—Fílípì 4:6, 7.""" +"""Ni August 28, odun 2019, ojo arooroda to ro ni agbegbe Kyushu lorile-ede Japan fa akunya omi to lagbara gan-an." """Ní August 28, ọdún 2019, òjò àrọ̀ọ̀rọ̀dá tó rọ̀ ní àgbègbè Kyushu lórílẹ̀-èdè Japan fa àkúnya omi tó lágbára gan-an." +Se lawon odo kun akunya, awon agbegbe mii si lewu tori pe o see se ki awon oke ya lule. Idi niyen ti won fi so fun awon eeyan to ju egberun lona ogorun-un mejo (800,000) pe ki won kuro lagbegbe yen. Ṣe làwọn odò kún àkúnya, àwọn àgbègbè míì sì léwu torí pé ó ṣeé ṣe kí àwọn òkè ya lulẹ̀. Ìdí nìyẹn tí wọ́n fi sọ fún àwọn èèyàn tó ju ẹgbẹ̀rún lọ́nà ọgọ́rùn-ún mẹ́jọ (800,000) pé kí wọ́n kúrò lágbègbè yẹn. +Eka ofiisi to wa lorile-ede Japan royin pe, awon arakunrin atawon arabinrin mejilelogorin (82) lo fi ile won sile. Ẹ̀ka ọ́fíìsì tó wà lórílẹ̀-èdè Japan ròyìn pé, àwọn arákùnrin àtàwọn arábìnrin méjìlélọ́gọ́rin (82) ló fi ilé wọn sílẹ̀. +Iroyin to de keyin so pe ogoji (40) ile awon arakunrin atawon arabinrin lo ba je ati Gbongan Ijoba kan ti ko fi bee ba je pupo. Ìròyìn tó dé kẹ́yìn sọ pé ogójì (40) ilé àwọn arákùnrin àtàwọn arábìnrin ló bà jẹ́ àti Gbọ̀ngàn Ìjọba kan tí kò fi bẹ́ẹ̀ bà jẹ́ púpọ̀. +Eka ofiisi naa da Igbimo To N Seto Iranwo Nigba Ajalu sile ki won le boju to awon akede ti ajalu naa kan. Ẹ̀ka ọ́fíìsì náà dá Ìgbìmọ̀ Tó Ń Ṣètò Ìrànwọ́ Nígbà Àjálù sílẹ̀ kí wọ́n lè bójú tó àwọn akéde tí àjálù náà kàn. +Awon alaboojuto ayika, awon alagba atawon akede pese itunu ati isiri latinu Bibeli, won si fun won lawon nnkan mii bi ounje ati aso. Àwọn alábòójútó àyíká, àwọn alàgbà àtàwọn akéde pèsè ìtùnú àti ìṣírí látinú Bíbélì, wọ́n sì fún wọn láwọn nǹkan míì bí oúnjẹ àti aṣọ. +"Inu wa dun pe ife n mu ki opo eeyan ran awon arakunrin atawon arabinrin wa lowo.​—2 Korinti 8:4.""" "Inú wa dùn pé ìfẹ́ ń mú kí ọ̀pọ̀ èèyàn ran àwọn arákùnrin àtàwọn arábìnrin wa lọ́wọ́.​—2 Kọ́ríńtì 8:4.""" +"""Ni September 21 si 23, 2019, iji lile ti won n pe ni Tapah ro lu apa guusu orile-ede Japan pelu ategun ati ojo to lagbara." """Ní September 21 sí 23, 2019, ìjì líle tí wọ́n ń pè ní Tapah rọ́ lu apá gúúsù orílẹ̀-èdè Japan pẹ̀lú atẹ́gùn àti òjò tó lágbára." +Iji yii o je kawon oko ofurufu atawon oko oju irin le rin, koda, awon ile to le ni egberun lona ogbon (30,000) ni iji naa ba ina manamana won je. Ìjì yìí ò jẹ́ káwọn ọkọ̀ òfúrufú àtàwọn ọkọ̀ ojú irin lè rìn, kódà, àwọn ilé tó lé ní ẹgbẹ̀rún lọ́nà ọgbọ̀n (30,000) ni ìjì náà ba iná mànàmáná wọn jẹ́. +Ni ilu Okinawa ati Kyushu, awon to ju aadota (50) lo lo fara pa. Ní ìlú Okinawa àti Kyushu, àwọn tó ju àádọ́ta (50) lọ ló fara pa. +Eka ofiisi Japan royin pe awon akede marun-un lo fara pa, won si ni lati gbe arabinrin kan lara won lo sile iwosan. Ẹ̀ka ọ́fíìsì Japan ròyìn pé àwọn akéde márùn-ún ló fara pa, wọ́n sì ní láti gbé arábìnrin kan lára wọn lọ sílé ìwòsàn. +Yato siyen, ile awon arakunrin wa to ba je le ni aadota (50). Yàtọ̀ síyẹn, ilé àwọn arákùnrin wa tó bà jẹ́ lé ní àádọ́ta (50). +Igbimo To N Seto Iranwo Nigba Ajalu ati awon arakunrin to tootun ti n boju to ohun tawon ara yii nilo nipa tara ati nipa temi. Ìgbìmọ̀ Tó Ń Ṣètò Ìrànwọ́ Nígbà Àjálù àti àwọn arákùnrin tó tóótun ti ń bójú tó ohun táwọn ará yìí nílò nípa tara àti nípa tẹ̀mí. +Eka ofiisi Japan a maa baa lo lati sayewo awon ohun ti iji yii ba je, won a si maa pese iranwo tawon ara nilo. Ẹ̀ka ọ́fíìsì Japan á máa báa lọ láti ṣàyẹ̀wò àwọn ohun tí ìjì yìí bà jẹ́, wọ́n á sì máa pèsè ìrànwọ́ táwọn ará nílò. +"Adura wa ni pe ki awon ara wa ni Japan maa ba a lo lati gbara le Jehofa, Olorun itunu ni akoko wahala yii.​—Saamu 94:19.""" "Àdúrà wa ni pé kí àwọn ará wa ní Japan máa bá a lọ láti gbára lé Jèhófà, Ọlọ́run ìtùnú ní àkókò wàhálà yìí.​—Sáàmù 94:19.""" +"""Ni Tuesday, September 4, 2018, iji lile kan ja ni iwo oorun orile-ede Japan, o ti le logun odun tiru e ti ja keyin nile naa." """Ní Tuesday, September 4, 2018, ìjì líle kan jà ní ìwọ̀ oòrùn orílẹ̀-èdè Japan, ó ti lé lógún ọdún tírú ẹ̀ ti jà kẹ́yìn nílẹ̀ náà." +Awon alase ni ki opolopo kuro nibi ti won wa. Bo si se maa n ri lopo igba, ohun ti iji lile naa ba je ki i se kekere. Àwọn aláṣẹ ní kí ọ̀pọ̀lọpọ̀ kúrò níbi tí wọ́n wà. Bó sì ṣe máa ń rí lọ́pọ̀ ìgbà, ohun tí ìjì líle náà bà jẹ́ kì í ṣe kékeré. +Eka ofiisi wa ni Japan so pe ko si Elerii Jehofa kankan to ba isele naa lo. Ẹ̀ka ọ́fíìsì wa ní Japan sọ pé kò sí Ẹlẹ́rìí Jèhófà kankan tó bá ìṣẹ̀lẹ̀ náà lọ. +Amo o kere tan, awon ara meeedogun (15) lo fara pa, ile to si ba je to ogorun-un marun-un ati mejidinlogoji (538), o kere tan. Àmọ́ ó kéré tán, àwọn ará mẹ́ẹ̀ẹ́dógún (15) ló fara pa, ilé tó sì bà jẹ́ tó ọgọ́rùn-ún márùn-ún àti méjìdínlógójì (538), ó kéré tán. +Ayewo akoko ti won se fi han pe Gbongan Ijoba merinlelogoji (44) lo ba je. Àyẹ̀wò àkọ́kọ́ tí wọ́n ṣe fi hàn pé Gbọ̀ngàn Ìjọba mẹ́rìnlélógójì (44) ló bà jẹ́. +Igbimo To N Seto Iranwo Nigba Ajalu, to wa ni ilu Osaka ati ni Sakai ti jo n sise lori bi won a se seranlowo, titi kan bi won a se tun awon ile to ba je se, ti won a si be awon toro naa kan wo. Ìgbìmọ̀ Tó Ń Ṣètò Ìrànwọ́ Nígbà Àjálù, tó wà ní ìlú Osaka àti ní Sakai ti jọ ń ṣiṣẹ́ lórí bí wọ́n á ṣe ṣèrànlọ́wọ́, títí kan bí wọ́n á ṣe tún àwọn ilé tó bà jẹ́ ṣe, tí wọ́n á sì bẹ àwọn tọ́rọ̀ náà kàn wò. +"A dupe pe Jehofa mo isoro ti awon ara wa n ni, o si n lo egbe ara lati ran won lowo.—Saamu 34:19.""" "A dúpẹ́ pé Jèhófà mọ ìṣòro tí àwọn ará wa ń ní, ó sì ń lo ẹgbẹ́ ará láti ràn wọ́n lọ́wọ́.—Sáàmù 34:19.""" +"""Ni Saturday, April 13, 2019, Arakunrin Stephen Lett to je ara Igbimo Oludari mu Bibeli Mimo ti Itumo Aye Tuntun ta a tun se jade lede Japanese." """Ní Saturday, April 13, 2019, Arákùnrin Stephen Lett tó jẹ́ ara Ìgbìmọ̀ Olùdarí mú Bíbélì Mímọ́ ti Ìtumọ̀ Ayé Tuntun tá a tún ṣe jáde lédè Japanese." +Inu akanse ipade kan ti won se ni Gbongan iworan ti won n pe ni Noevir Stadium Kobe ni ilu Kobe lorile-ede Japan la ti mu Bibeli naa jade, awon egberun lona ogun o le ogorun-un mejo ati mejindinlaaadorin (20,868) lo si wa sibe. Inú àkànṣe ìpàdé kan tí wọ́n ṣe ní Gbọ̀ngàn ìwòran tí wọ́n ń pè ní Noevir Stadium Kobe ní ìlú Kobe lórílẹ̀-èdè Japan la ti mú Bíbélì náà jáde, àwọn ẹgbẹ̀rún lọ́nà ogún ó lé ọgọ́rùn-ún mẹ́jọ àti méjìndínláàádọ́rin (20,868) ló sì wá síbẹ̀. +A ta atagba ipade naa si Gbongan Apejo mejo ati opo Gbongan Ijoba kaakiri awon agbegbe to wa labe eka ofiisi Japan. A ta àtagbà ìpàdé náà sí Gbọ̀ngàn Àpéjọ mẹ́jọ àti ọ̀pọ̀ Gbọ̀ngàn Ìjọba káàkiri àwọn agbègbè tó wà lábẹ́ ẹ̀ka ọ́fíìsì Japan. +Awon ara ti ko lanfaani lati wo ipade naa bo se n lo lowo wo o losan-an ojo naa tabi lojo keji lawon Gbongan Ijoba. Àwọn ará tí kò láǹfààní láti wo ìpàdé náà bó ṣe ń lọ lọ́wọ́ wò ó lọ́sàn-án ọjọ́ náà tàbí lọ́jọ́ kejì láwọn Gbọ̀ngàn Ìjọba. +Apapo iye awon to gbadun ipade yii lopin ose naa je egberun lona ogorun-un meji o le ogun, ogorun-un merin ati mokanlelaaadorun-un (220,491). Àpapọ̀ iye àwọn tó gbádùn ìpàdé yìí lópin ọ̀sẹ̀ náà jẹ́ ẹgbẹ̀rún lọ́nà ọgọ́rùn-ún méjì ó lé ogún, ọgọ́rùn-ún mẹ́rin àti mọ́kànléláàádọ́rùn-ún (220,491). +Gbongan iworan Noevir Stadium Kobe Gbọ̀ngàn ìwòran Noevir Stadium Kobe +A ba awon ara wa to n so ede Japanese yo kari aye, lawon ijo atawon awujo pelu awon ti ko tii di awujo ti iye won feree to egberun meta (2,950), pe awon naa ti ni Bibeli Itumo Aye Tuntun, ebun pataki lo je latodo Jehofa, o si wulo teeyan ba fe kekoo ati lode eri.—Heberu 4:12. A bá àwọn ará wa tó ń sọ èdè Japanese yọ̀ kárí ayé, láwọn ìjọ àtàwọn àwùjọ pẹ̀lú àwọn tí kò tíì di àwùjọ tí iye wọn fẹ́rẹ̀ẹ́ tó ẹgbẹ̀rún mẹ́ta (2,950), pé àwọn náà ti ní Bíbélì Ìtumọ̀ Ayé Tuntun, ẹ̀bùn pàtàkì ló jẹ́ látọ̀dọ̀ Jèhófà, ó sì wúlò téèyàn bá fẹ́ kẹ́kọ̀ọ́ àti lóde ẹ̀rí.—Hébérù 4:12. +Inu awon ara n dun bi won se gba Bibeli Itumo Aye Tuntun tiwon Inú àwọn ará ń dùn bí wọ́n ṣe gba Bíbélì Ìtumọ̀ Ayé Tuntun tiwọn +Odun marundinlaaadota (45) seyin la koko mu Bibeli Itumo Aye Tuntun jade lorile-ede Japan. Ọdún márùndínláàádọ́ta (45) sẹ́yìn la kọ́kọ́ mú Bíbélì Ìtumọ̀ Ayé Tuntun jáde lórílẹ̀-èdè Japan. +Arakunrin Lyman Swingle to je ara Igbimo Oludari nigba yen lo mu Iwe Mimo Kristian Lede Griki ni Itumo Aye Titun jade lede Japanese ni Apejo Agbaye “Isegun Atorunwa” ti won se ni ilu Osaka, lorile-ede Japan lodun 1973. Arákùnrin Lyman Swingle tó jẹ́ ara Ìgbìmọ̀ Olùdarí nígbà yẹn ló mú Ìwé Mímọ́ Kristian Lédè Griki ní Ìtumọ̀ Ayé Titun jáde lédè Japanese ní Àpéjọ Àgbáyé “Ìsẹ́gun Àtọ̀runwá” tí wọ́n ṣe ní ìlú Osaka, lórílẹ̀-èdè Japan lọ́dún 1973. +Laaarin odun mesan ta a mu un jade, a pin eda milionu kan o le egberun lona ogoje (1,140,000) fawon eeyan, eyi si feree to ilopo marundinlogorin (75) iye awon akede to wa ni Japan nigba naa. Lodun 1982, a mu Iwe Mimo ni Itumo Aye Tuntun jade lodindi, orile-ede Japan la ti te e, ibe naa la si ti di i po. Láàárín ọdún mẹ́sàn tá a mú un jáde, a pín ẹ̀dà mílíọ̀nù kan ó lé ẹgbẹ̀rún lọ́nà ogóje (1,140,000) fáwọn èèyàn, èyí sì fẹ́rẹ̀ẹ́ tó ìlọ́po márùndínlọ́gọ́rin (75) iye àwọn akéde tó wà ní Japan nígbà náà. Lọ́dún 1982, a mú Ìwé Mímọ́ ní Ìtumọ̀ Ayé Tuntun jáde lódindi, orílẹ̀-èdè Japan la ti tẹ̀ ẹ́, ibẹ̀ náà la sì ti dì í pọ̀. +Ni bayii ta a ti mu Bibeli ta a tun se jade lede Japanese, odun 2019 yii je manigbagbe ninu itan ise itumo Bibeli tawa eeyan Jehofa se ni Japan. Ní báyìí tá a ti mú Bíbélì tá a tún ṣe jáde lédè Japanese, ọdún 2019 yìí jẹ́ mánigbàgbé nínú ìtàn iṣẹ́ ìtumọ̀ Bíbélì táwa èèyàn Jèhófà ṣe ní Japan. +"A ti mu Bibeli Itumo Aye Tuntun jade lodindi tabi lapa kan ni ede mokandinlogosan-an (179), mejilelogun (22) lara re si je odindi Bibeli ta a tun se latinu eda to jade lede Geesi lodun 2013.""" "A ti mú Bíbélì Ìtumọ̀ Ayé Tuntun jáde lódindi tàbí lápá kan ní èdè mọ́kàndínlọ́gọ́sàn-án (179), méjìlélógún (22) lára rẹ̀ sì jẹ́ odindi Bíbélì tá a tún ṣe látinú ẹ̀dà tó jáde lédè Gẹ̀ẹ́sì lọ́dún 2013.""" +"""Ni October 25 ati 26, 2019, iji lile kan ti won pe ni Typhoon Bualoi sose ni apa ila oorun etikun Japan." """Ní October 25 àti 26, 2019, ìjì líle kan tí wọ́n pè ní Typhoon Bualoi ṣọṣẹ́ ní apá ìlà oòrùn etíkun Japan." +Ohun to gba afiyesi ni pe, iji yii ni iketa ninu awon iji to ja ni ila oorun Japan lati September, leyin ti iji lile ti won pe ni Typhoon Faxai ati Hagibis ja. Ohun tó gba àfiyèsí ni pé, ìjì yìí ni ìkẹta nínú àwọn ìjì tó jà ní ìlà oòrùn Japan láti September, lẹ́yìn tí ìjì líle tí wọ́n pè ní Typhoon Faxai àti Hagibis jà. +Iji lile to sese ja yii mu ki awon odo kun akunya, eyi si fa opo omiyale ni agbegbe naa. Ìjì líle tó ṣẹ̀ṣẹ̀ jà yìí mú kí àwọn odò kún àkúnya, èyí sì fa ọ̀pọ̀ omíyalé ní agbègbè náà. +O kere tan, ile mokanlelogorin (81) to je tawon ara wa lo ba je. Ó kéré tán, ilé mọ́kànlélọ́gọ́rin (81) tó jẹ́ tàwọn ará wa ló bà jẹ́. +A o gbo pe ara wa kankan ku, amo arabinrin kan fara pa. Iji yii ti ko awon arakunrin atawon arabinrin wa to n gbe ni ipinle Chiba si idaamu gan-an. A ò gbọ́ pé ará wa kankan kú, àmọ́ arábìnrin kan fara pa. Ìjì yìí ti kó àwọn arákùnrin àtàwọn arábìnrin wa tó ń gbé ní ìpínlẹ̀ Chiba sí ìdààmú gan-an. +Igbimo meta to n pese iranwo nigba ajalu lo seto iranwo lawon agbegbe yii nigba ti iji Faxai ati Hagibis ja, awon naa lo si n pese iranwo bayii leyin ti iji Bualoi ja. Ìgbìmọ̀ mẹ́ta tó ń pèsè ìrànwọ́ nígbà àjálù ló ṣètò ìrànwọ́ láwọn agbègbè yìí nígbà tí ìjì Faxai àti Hagibis jà, àwọn náà ló sì ń pèsè ìrànwọ́ báyìí lẹ́yìn tí ìjì Bualoi jà. +Eka ofiisi wa to wa ni Japan n ti awon igbimo yii leyin ki won le pese itoju ni kiakia fawon ara wa. Ẹ̀ka ọ́fíìsì wa tó wà ní Japan ń ti àwọn ìgbìmọ̀ yìí lẹ́yìn kí wọ́n lè pèsè ìtọ́jú ní kíákíá fáwọn ará wa. +Won n ba won tun ayika won se, won n pese awon oogun to n pa kokoro, won si n tun awon ile won to ba je se. Wọ́n ń bá wọn tún àyíká wọn ṣe, wọ́n ń pèsè àwọn oògùn tó ń pa kòkòrò, wọ́n sì ń tún àwọn ilé wọn tó bà jẹ́ ṣe. +Awon alaboojuto ayika n se gbogbo ohun ti won le se lati fun awon ara ni isiri, ki won si tu won ninu. Àwọn alábòójútó àyíká ń ṣe gbogbo ohun tí wọ́n lè ṣe láti fún àwọn ará ní ìṣírí, kí wọ́n sì tù wọ́n nínú. +"Lakooko ti nnkan le yii, a n gbadura fun awon ara wa to wa ni Japan, a si mo pe Jehofa maa boju to awon iranse e ti “aare ba emi won” nitori ajalu yii.—Saamu 34:18.""" "Lákòókò tí nǹkan le yìí, à ń gbàdúrà fún àwọn ará wa tó wà ní Japan, a sì mọ̀ pé Jèhófà máa bójú tó àwọn ìránṣẹ́ ẹ̀ tí “àárẹ̀ bá ẹ̀mí wọn” nítorí àjálù yìí.—Sáàmù 34:18.""" +"""Ni September 9, 2019 iji lile to n je Faxai ja nitosi Tokyo, lorile-ede Japan." """Ní September 9, 2019 ìjì líle tó ń jẹ́ Faxai jà nítòsí Tokyo, lórílẹ̀-èdè Japan." +Afefe iji naa lagbara debi pe o fe de ibi to jinna to ogosan-an (180) kilomita laaarin wakati kan pere, o si ba ina manamana ile to to egberun lona ogorun-un marun-un o le ogorin (580,000) je. Afẹ́fẹ́ ìjì náà lágbára débi pé ó fẹ́ dé ibi tó jìnnà tó ọgọ́sàn-án (180) kìlómítà láàárín wákàtí kan péré, ó sì ba iná mànàmáná ilé tó tó ẹgbẹ̀rún lọ́nà ọgọ́rùn-ún márùn-ún ó lé ọgọ́rin (580,000) jẹ́. +O kere tan eeyan meta lo padanu emi won. Ó kéré tán èèyàn mẹ́ta ló pàdánù ẹ̀mí wọn. +Eka ofiisi wa ni Japan royin pe ko si akede kankan to ku, amo meje lara awon ara wa fara pa. Ẹ̀ka ọ́fíìsì wa ní Japan ròyìn pé kò sí akéde kankan tó kú, àmọ́ méje lára àwọn ará wa fara pa. +Ayewo ti won koko se fi han pe ogorun-un mejo ati marundinlogorun-un (895) ile awon ara lo ba je, Gbongan Ijoba mejidinlogbon (28) ati Gbongan Apejo kan to wa ni Chiba si ba je. Àyẹ̀wò tí wọ́n kọ́kọ́ ṣe fi hàn pé ọgọ́rùn-ún mẹ́jọ àti márùndínlọ́gọ́rùn-ún (895) ilé àwọn ará ló bà jẹ́, Gbọ̀ngàn Ìjọba méjìdínlọ́gbọ̀n (28) àti Gbọ̀ngàn Àpéjọ kan tó wà ni Chiba sì bà jẹ́. +Eka ofiisi si n sayewo awon ohun ti iji naa ba je ki won le pese ohun tawon ara nilo. Ẹ̀ka ọ́fíìsì ṣì ń ṣàyẹ̀wò àwọn ohun tí ìjì náà bà jẹ́ kí wọ́n lè pèsè ohun táwọn ará nílò. +"A gbadura pe ki Jehofa, “Olorun to n funni ni ifarada ati itunu” maa tu awon ara wa yii ninu, ko si duro ti won lasiko ajalu yii.​—Roomu 15:5""" "A gbàdúrà pé kí Jèhófà, “Ọlọ́run tó ń fúnni ní ìfaradà àti ìtùnú” máa tu àwọn ará wa yìí nínú, kó sì dúró tì wọ́n lásìkò àjálù yìí.​—Róòmù 15:5""" +"""Nursultan Nazarbayev to je aare orile-ede Kazakhstan ni ki won da Teymur Akhmedov sile, won si mu un kuro latimole ni April 4, 2018." """Nursultan Nazarbayev tó jẹ́ ààrẹ orílẹ̀-èdè Kazakhstan ní kí wọ́n dá Teymur Akhmedov sílẹ̀, wọ́n sì mú un kúrò látìmọ́lé ní April 4, 2018." +Saaju akoko yen, ni March 27, 2018, awon alase gba Arakunrin Akhmedov laye pe ko lo sise abe pajawiri nile iwosan kan to wa niluu Almaty. Ṣáájú àkókò yẹn, ní March 27, 2018, àwọn aláṣẹ gba Arákùnrin Akhmedov láyè pé kó lọ ṣiṣẹ́ abẹ pàjáwìrì nílé ìwòsàn kan tó wà nílùú Almaty. +Ibe lo wa bayii, ti ara re ti n ya diedie. Ibẹ̀ ló wà báyìí, tí ara rẹ̀ ti ń yá díẹ̀díẹ̀. +Arakunrin Akhmedov, eni odun mokanlelogota (61), ti wa lewon lati January 18, 2017, tori pe o kan n se ohun to gba gbo. Inu e dun pe oun ti pa da sile bayii lodo awon molebi oun. Arákùnrin Akhmedov, ẹni ọdún mọ́kànlélọ́gọ́ta (61), ti wà lẹ́wọ̀n láti January 18, 2017, torí pé ó kàn ń ṣe ohun tó gbà gbọ́. Inú ẹ̀ dùn pé òun ti pa dà sílé báyìí lọ́dọ̀ àwọn mọ̀lẹ́bí òun. +"Gbogbo wa la n yo tori pe Jehofa ti gba iranse re oloooto sile.​—2 Samueli 22:2.""" "Gbogbo wa là ń yọ̀ torí pé Jèhófà ti gba ìránṣẹ́ rẹ̀ olóòótọ́ sílẹ̀.​—2 Sámúẹ́lì 22:2.""" +"""Bere lati May 11 si November 10, 2018, awon Elerii Jehofa ni Kazakhstan pe awon eeyan pe ki won wa sebewo si Gbongan Ijoba." """Bẹ̀rẹ̀ láti May 11 sí November 10, 2018, àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà ní Kazakhstan pe àwọn èèyàn pé kí wọ́n wá ṣèbẹ̀wò sí Gbọ̀ngàn Ìjọba." +Lara awon to tewo gba ikesini naa ni awon osise ijoba, awon akoroyin, awon omowe atawon mii, eto yii si je ki gbogbo won mo pupo si i nipa awon Elerii Jehofa. Lapapo, awon to le ni egberun kan aabo (1,500) lo lo. Lára àwọn tó tẹ́wọ́ gba ìkésíni náà ni àwọn òṣìṣẹ́ ìjọba, àwọn akọ̀ròyìn, àwọn ọ̀mọ̀wé àtàwọn míì, ètò yìí sì jẹ́ kí gbogbo wọn mọ púpọ̀ sí i nípa àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà. Lápapọ̀, àwọn tó lé ní ẹgbẹ̀rún kan ààbọ̀ (1,500) ló lọ. +Awon ilu ti Gbongan Ijoba naa wa: (1) Oskemen, (2) Qaraghandy, (3) Qostanay, (4) Semey, (5) Shymkent, (6) Taldyqorghan ati (7) Taraz. Àwọn ìlú tí Gbọ̀ngàn Ìjọba náà wà: (1) Öskemen, (2) Qaraghandy, (3) Qostanay, (4) Semey, (5) Shymkent, (6) Taldyqorghan àti (7) Taraz. +Awon Gbongan Ijoba kan ni won seto pe kawon eeyan naa wa, awon Gbongan Ijoba naa si wa ni ilu meje otooto, iyen ni ilu Oskemen, Qaraghandy, Qostanay, Semey, Shymkent, Taldyqorghan ati Taraz. Àwọn Gbọ̀ngàn Ìjọba kan ni wọ́n ṣètò pé káwọn èèyàn náà wá, àwọn Gbọ̀ngàn Ìjọba náà sì wà ní ìlú méje ọ̀tọ̀ọ̀tọ̀, ìyẹn ní ìlú Öskemen, Qaraghandy, Qostanay, Semey, Shymkent, Taldyqorghan àti Taraz. +Awon to wa sibe ri awon nnkan to je ki won mo pupo si i nipa itan awa Elerii Jehofa ni Kazakhstan, eyi to ti bere lati odun 1892. Àwọn tó wá síbẹ̀ rí àwọn nǹkan tó jẹ́ kí wọ́n mọ púpọ̀ sí i nípa ìtàn àwa Ẹlẹ́rìí Jèhófà ní Kazakhstan, èyí tó ti bẹ̀rẹ̀ láti ọdún 1892. +Won tun ri awon nnkan to je ki won mo nipa ohun ta a n gbe se lode oni, iru bii Bibeli Mimo ti Itumo Aye Tuntun ta a mu jade lede Kazakh lodun 2014. Wọ́n tún rí àwọn nǹkan tó jẹ́ kí wọ́n mọ̀ nípa ohun tá à ń gbé ṣe lóde òní, irú bíi Bíbélì Mímọ́ ti Ìtumọ̀ Ayé Tuntun tá a mú jáde lédè Kazakh lọ́dún 2014. +Arakunrin Bekzat Smagulov to n sise ni Eka To N Boju To Oran Ofin ati Eka To N Gberoyin Jade ni ofiisi awa Elerii Jehofa to wa ni Kazakhstan so pe: “Opo eeyan lo tewo gba ikesini naa lati wa sebewo, iyen si ran won lowo lati mo iru eni ta a je gan-an. Arákùnrin Bekzat Smagulov tó ń ṣiṣẹ́ ní Ẹ̀ka Tó Ń Bójú Tó Ọ̀ràn Òfin àti Ẹ̀ka Tó Ń Gbéròyìn Jáde ní ọ́fíìsì àwa Ẹlẹ́rìí Jèhófà tó wà ní Kazakhstan sọ pé: “Ọ̀pọ̀ èèyàn ló tẹ́wọ́ gba ìkésíni náà láti wá ṣèbẹ̀wò, ìyẹn sì ràn wọ́n lọ́wọ́ láti mọ irú ẹni tá a jẹ́ gan-an. +Lara awon to wa sibe ni awon osise lati Eka To N Ri si Oro Esin lorile-ede Kazakhstan, atawon akoroyin lati ile ise oniroyin Kazakhstan-Oskemen, titi kan asoju lati ile ise iwe iroyin Rudnyi Altai ati Semei Vesti.” Lára àwọn tó wá síbẹ̀ ni àwọn òṣìṣẹ́ láti Ẹ̀ka Tó Ń Rí sí Ọ̀rọ̀ Ẹ̀sìn lórílẹ̀-èdè Kazakhstan, àtàwọn akọ̀ròyìn láti ilé iṣẹ́ oníròyìn Kazakhstan-Öskemen, títí kan aṣojú láti ilé iṣẹ́ ìwé ìròyìn Rudnyi Altai àti Semei Vesti.” +Eni kan to je olori ni Eka To N Boju To Oro Esin ni agbegbe kan, pelu awon osise meji mii lati eka yen wa lara awon to wa si Gbongan Ijoba to wa ni ilu Taldyqorghan. Ẹnì kan tó jẹ́ olórí ní Ẹ̀ka Tó Ń Bójú Tó Ọ̀rọ̀ Ẹ̀sìn ní àgbègbè kan, pẹ̀lú àwọn òṣìṣẹ́ méjì míì láti ẹ̀ka yẹn wà lára àwọn tó wá sí Gbọ̀ngàn Ìjọba tó wà ní ìlú Taldyqorghan. +A tun ri eni kan to je olootu ile ise iwe iroyin Zhetysu Dialog, nigba to ya, eni yii gbe apileko kan jade ninu iwe iroyin nibi to ti se iforowanilenuwo fun awon kan to yonda ara won ni Gbongan Ijoba naa. A tún rí ẹnì kan tó jẹ́ olóòtú ilé iṣẹ́ ìwé ìròyìn Zhetysu Dialog, nígbà tó yá, ẹni yìí gbé àpilẹ̀kọ kan jáde nínú ìwé ìròyìn níbi tó ti ṣe ìfọ̀rọ̀wánilẹ́nuwò fún àwọn kan tó yọ̀ǹda ara wọn ní Gbọ̀ngàn Ìjọba náà. +Yato siyen, awon ara wa tun pin Bibeli Mimo ti Itumo Aye Tuntun to le ni ogorun-un marun-un o le logota (560) fawon eeyan ni ede Kazakh ati Russian, awon ede ti won n so ju ni Kazakhstan. Yàtọ̀ síyẹn, àwọn ará wa tún pín Bíbélì Mímọ́ ti Ìtumọ̀ Ayé Tuntun tó lé ní ọgọ́rùn-ún márùn-ún ó lé lọ́gọ́ta (560) fáwọn èèyàn ní èdè Kazakh àti Russian, àwọn èdè tí wọ́n ń sọ jù ní Kazakhstan. +"Inu wa dun pe gbogbo nnkan lo bo se ye, eyi si mu iyin ba oruko Jehofa, o tun je kawon eeyan mo nipa “awon ise rere” wa.—Matiu 5:16.""" "Inú wa dùn pé gbogbo nǹkan lọ bó ṣe yẹ, èyí sì mú ìyìn bá orúkọ Jèhófà, ó tún jẹ́ káwọn èèyàn mọ̀ nípa “àwọn iṣẹ́ rere” wa.—Mátíù 5:16.""" +"""Leyin ti Aare Nursultan Nazarbayev to je olori orile-ede Kazakhstan da Arakunrin Teymur Akhmedov sile, won mu un kuro latimole ni April 4, 2018. Gbogbo ojo to lo lewon je ogorun-un merin o le mokanlelogoji (441)." """Lẹ́yìn tí Ààrẹ Nursultan Nazarbayev tó jẹ́ olórí orílẹ̀-èdè Kazakhstan dá Arákùnrin Teymur Akhmedov sílẹ̀, wọ́n mú un kúrò látìmọ́lé ní April 4, 2018. Gbogbo ọjọ́ tó lò lẹ́wọ̀n jẹ́ ọgọ́rùn-ún mẹ́rin ó lé mọ́kànlélógójì (441)." +Tori pe o kan n so ohun to gba gbo fawon mii ni awon alase se mu un. Torí pé ó kàn ń sọ ohun tó gbà gbọ́ fáwọn míì ni àwọn aláṣẹ ṣe mú un. +Ko pe leyin ti won da Teymur sile lewon ti Ofiisi Agberoyinjade (iyen OPI) to wa ni orileese awa Elerii Jehofa niluu Warwick, ipinle New York, ba oun ati Mafiza iyawo e soro, awon mejeeji ti pa da bayii si ile won niluu Astana, to je olu ilu Kazakhstan. Awon ohun ti won so la ko sisale yii. Kò pẹ́ lẹ́yìn tí wọ́n dá Teymur sílẹ̀ lẹ́wọ̀n tí Ọ́fíìsì Agbéròyìnjáde (ìyẹn OPI) tó wà ní oríléeṣẹ́ àwa Ẹlẹ́rìí Jèhófà nílùú Warwick, ìpínlẹ̀ New York, bá òun àti Mafiza ìyàwó ẹ̀ sọ̀rọ̀, àwọn méjèèjì ti pa dà báyìí sí ilé wọn nílùú Astana, tó jẹ́ olú ìlú Kazakhstan. Àwọn ohun tí wọ́n sọ la kọ sísàlẹ̀ yìí. +A ti ge e kuru, a si ko o lona to maa je ko se kedere. A ti gé e kúrú, a sì kọ́ ọ lọ́nà tó máa jẹ́ kó ṣe kedere. +OPI: Arakunrin Akhmedov, a maa koko fe mo si i nipa yin. OPI: Arákùnrin Akhmedov, a máa kọ́kọ́ fẹ́ mọ̀ sí i nípa yín. +Igba wo le di Elerii Jehofa? Ìgbà wo lẹ di Ẹlẹ́rìí Jèhófà? +Teymur Akhmedov: October 9, 2005 ni mo seribomi. Teymur Akhmedov: October 9, 2005 ni mo ṣèrìbọmi. +Ki n to kekoo otito, mi o gba pe Olorun wa. Kí n tó kẹ́kọ̀ọ́ òtítọ́, mi ò gbà pé Ọlọ́run wà. +Opo odun ni mi o fi gba Olorun gbo, mi o si se esin kankan. Ọ̀pọ̀ ọdún ni mi ò fi gba Ọlọ́run gbọ́, mi ò sì ṣe ẹ̀sìn kankan. +Nigba to ya, awon Elerii Jehofa bere si i ko iyawo mi lekoo, o si wu mi ki n mo ohun ti won jo maa n so. Nígbà tó yá, àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà bẹ̀rẹ̀ sí í kọ́ ìyàwó mi lẹ́kọ̀ọ́, ó sì wù mí kí n mo ohun tí wọ́n jọ máa ń sọ. +Mo ba bere si i duro seyin ilekun, ki n le maa feti ko ohun ti won n so. Mo bá bẹ̀rẹ̀ sí í dúró sẹ́yìn ilẹ̀kùn, kí n lè máa fetí kọ́ ohun tí wọ́n ń sọ. +Nigba ti mo mo ohun ti won n ko o, o ya mi lenu tori pe kiki awon nnkan rere-rere ni won jo n so. Nígbà tí mo mọ ohun tí wọ́n ń kọ́ ọ, ó yà mí lẹ́nu torí pé kìkì àwọn nǹkan rere-rere ni wọ́n jọ ń sọ. +Nigba to ya, awon Elerii fi mi mo Arakunrin Veslav to wa lati Poland amo to n gbe ni Kazakhstan. Nígbà tó yá, àwọn Ẹlẹ́rìí fi mí mọ Arákùnrin Veslav tó wá láti Poland àmọ́ tó ń gbé ní Kazakhstan. +Lojo ta a koko jo soro, mo so fun un pe: ‘Ibeere kan soso ni maa bi e. Lọ́jọ́ tá a kọ́kọ́ jọ sọ̀rọ̀, mo sọ fún un pé: ‘Ìbéèrè kan ṣoṣo ni màá bi ẹ́. +Ti idahun re ba te mi lorun, aa dore, aa si jo maa ba oro wa lo. Tí ìdáhùn rẹ bá tẹ́ mi lọ́rùn, àá dọ̀rẹ́, àá sì jọ máa bá ọ̀rọ̀ wa lọ. +Amo ti mi o ba gba ti idahun to o fun mi, a o ni le jo maa boro yii lo mo. O o ni binu si mi, emi naa o si ni binu si e.’ Àmọ́ tí mi ò bá gba ti ìdáhùn tó o fún mi, a ò ní lè jọ máa bọ́rọ̀ yìí lọ mọ́. O ò ní bínú sí mi, èmi náà ò sì ní bínú sí ẹ.’ +Mo wa bi Arakunrin Veslav leere ohun to maa n sele si awon to ti ku. Mo wá bi Arákùnrin Veslav léèrè ohun tó máa ń ṣẹlẹ̀ sí àwọn tó ti kú. +O si Bibeli si Oniwaasu 9:​5, o si so pe, ‘To o ba ka ese Bibeli yii, waa mo ohun to maa n sele sawon to ti ku.’ Ó ṣí Bíbélì sí Oníwàásù 9:​5, ó sì sọ pé, ‘Tó o bá ka ẹsẹ Bíbélì yìí, wàá mọ ohun tó máa ń ṣẹlẹ̀ sáwọn tó ti kú.’ +Nigba ti mo ka a, mo ri i pe otito niyi. Nígbà tí mo kà á, mo rí i pé òtítọ́ nìyí. +Tori naa mo gba pe ko maa wa, ko si maa ko mi kekoo Bibeli. Torí náà mo gbà pé kó máa wá, kó sì máa kọ́ mi kẹ́kọ̀ọ́ Bíbélì. +Be e se kekoo Bibeli niyen, te e si seribomi lodun 2005. Bẹ́ ẹ ṣe kẹ́kọ̀ọ́ Bíbélì nìyẹn, tẹ́ ẹ sì ṣèrìbọmi lọ́dún 2005. +E je ka fi iyoku le na, ka soro nipa ohun to sele kawon alase to mu yin. Ẹ jẹ́ ká fi ìyókù lẹ̀ ná, ká sọ̀rọ̀ nípa ohun tó ṣẹlẹ̀ káwọn aláṣẹ tó mú yín. +Ni May 2016, e pade awon okunrin kan ti won lawon nifee si ohun tawon Elerii Jehofa gba gbo. Ní May 2016, ẹ pàdé àwọn ọkùnrin kan tí wọ́n láwọn nífẹ̀ẹ́ sí ohun táwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà gbà gbọ́. +Laaarin osu meloo kan, e maa n lo ba won jiroro latinu Bibeli. Láàárín oṣù mélòó kan, ẹ máa ń lọ bá wọn jíròrò látinú Bíbélì. +Te e ba ronu pa da seyin si awon igba te e jo maa n jiroro yen, nje e ranti ohunkohun ti won so tabi ti won se to mu ifura lowo? Tẹ́ ẹ bá ronú pa dà sẹ́yìn sí àwọn ìgbà tẹ́ ẹ jọ máa ń jíròrò yẹn, ǹjẹ́ ẹ rántí ohunkóhun tí wọ́n sọ tàbí tí wọ́n ṣe tó mú ìfura lọ́wọ́? +TA: Bee ni, mo so fun won pe ta a ba n se ikekoo Bibeli, a saba maa n fe ko je eni kookan laa maa ko lekoo dipo ko je awon kan to kora jo. TA: Bẹ́ẹ̀ ni, mo sọ fún wọn pé tá a bá ń ṣe ìkẹ́kọ̀ọ́ Bíbélì, a sábà máa ń fẹ́ kó jẹ́ ẹnì kọ̀ọ̀kan làá máa kọ́ lẹ́kọ̀ọ́ dípò kó jẹ́ àwọn kan tó kóra jọ. +Mo so pe a daa ki kaluku won maa se ikekoo yii lotooto, amo gbogbo igba ti mo ba ti so bee ni won maa n so pe rara, ijiroro alawujo yen lawon fe. Mo sọ pé á dáa kí kálukú wọn máa ṣe ìkẹ́kọ̀ọ́ yìí lọ́tọ̀ọ̀tọ̀, àmọ́ gbogbo ìgbà tí mo bá ti sọ bẹ́ẹ̀ ni wọ́n máa ń sọ pé rárá, ìjíròrò aláwùjọ yẹn làwọn fẹ́. +Yato siyen, eemeloo kan wa ti won pe awon mii wa sibi ta a ti n kekoo pe ki won wa dara po mo wa, won a si ni ki n tun ohun ta a jiroro nigba ta a kekoo gbeyin so. Yàtọ̀ síyẹn, ẹ̀ẹ̀mélòó kan wà tí wọ́n pe àwọn míì wá síbi tá a ti ń kẹ́kọ̀ọ́ pé kí wọ́n wá dara pọ̀ mọ́ wa, wọ́n á sì ní kí n tún ohun tá a jíròrò nígbà tá a kẹ́kọ̀ọ́ gbẹ̀yìn sọ. +Mafiza Akhmedov: Igba kan wa temi naa wa nibi ti won ti n se ikekoo. Mafiza Akhmedov: Ìgbà kan wà témi náà wà níbi tí wọ́n ti ń ṣe ìkẹ́kọ̀ọ́. +Mo kiye si i pe won n soro nipa esin otooto, bo tie je pe o ti se die ti won ti n kekoo. Mo kíyè sí i pé wọ́n ń sọ̀rọ̀ nípa ẹ̀sìn ọ̀tọ̀ọ̀tọ̀, bó tiẹ̀ jẹ́ pé ó ti ṣe díẹ̀ tí wọ́n ti ń kẹ́kọ̀ọ́. +Mo tun kiye si i pe ile ti won n gbe gbowo lori ju ile ti opo awon akekoo maa n le sanwo e. Mo tún kíyè sí i pé ilé tí wọ́n ń gbé gbówó lórí ju ilé tí ọ̀pọ̀ àwọn akẹ́kọ̀ọ́ máa ń lè sanwó ẹ̀. +Mo so fun won pe igbesi aye olowo ti won n gbe yato si eyi ti opo awon akekoo n gbe. Mo sọ fún wọn pé ìgbésí ayé olówó tí wọ́n ń gbé yàtọ̀ sí èyí tí ọ̀pọ̀ àwọn akẹ́kọ̀ọ́ ń gbé. +Amo mo ri i pe ohun ti mo so ba won, ara won o si lele. Àmọ́ mo rí i pé ohun tí mo sọ bà wọ́n, ara wọn ò sì lélẹ̀. +Nigba ta a n kuro nibe lojo yen, se ni won pe Teymur segbee kan, emi lo duro de e nita, won si so fun un pe ko ma mu mi wa sibe mo nigbakigba to ba fe wa ko awon lekoo. Nígbà tá à ń kúrò níbẹ̀ lọ́jọ́ yẹn, ṣe ni wọ́n pe Teymur sẹ́gbẹ̀ẹ́ kan, èmi lọ dúró dè é níta, wọ́n sì sọ fún un pé kó má mú mi wá síbẹ̀ mọ́ nígbàkigbà tó bá fẹ́ wá kọ́ àwọn lẹ́kọ̀ọ́. +Igba wo le wa mo pe ki i se pe awon okunrin te e n ko lekoo Bibeli feran awon Elerii Jehofa, pe awon olopaa otelemuye ile Kazakhstan (iyen KNB) ni won n ba sise? Ìgbà wo lẹ wá mọ̀ pé kì í ṣe pé àwọn ọkùnrin tẹ́ ẹ̀ ń kọ́ lẹ́kọ̀ọ́ Bíbélì fẹ́ràn àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà, pé àwọn ọlọ́pàá ọ̀tẹlẹ̀múyẹ́ ilẹ̀ Kazakhstan (ìyẹn KNB) ni wọ́n ń bá ṣiṣẹ́? +TA: Igba ti igbejo bere ni mo to mo pe awon olopaa KNB ni won n ba sise. TA: Ìgbà tí ìgbẹ́jọ́ bẹ̀rẹ̀ ni mo tó mọ̀ pé àwọn ọlọ́pàá KNB ni wọ́n ń bá ṣiṣẹ́. +Bawo lo se ri lara yin nigba ti won mu yin, ti won si fesun kan yin pe e n “mu ki awon eeyan koriira esin mii” e si n “gbe [esin] kan ga ju esin mii lo”? Báwo ló ṣe rí lára yín nígbà tí wọ́n mú yín, tí wọ́n sì fẹ̀sùn kàn yín pé ẹ̀ ń “mú kí àwọn èèyàn kórìíra ẹ̀sìn míì” ẹ sì ń “gbé [ẹ̀sìn] kan ga ju ẹ̀sìn míì lọ”? +TA: Ka sooto, nigba ti won mu mi, se ni mo ro pe bi won se so, won maa mu mi lo si ago olopaa ki n le salaye tenu mi, ki won si da mi sile. TA: Ká sòótọ́, nígbà tí wọ́n mú mi, ṣe ni mo rò pé bí wọ́n ṣe sọ, wọ́n máa mú mi lọ sí àgọ́ ọlọ́pàá kí n lè ṣàlàyé tẹnu mi, kí wọ́n sì dá mi sílẹ̀. +Mo se tan lati gbeja ara mi, ki n si salaye ohun ti mo ba awon okunrin naa so. Mo ṣe tán láti gbèjà ara mi, kí n sì ṣàlàyé ohun tí mo bá àwọn ọkùnrin náà sọ. +Amo ohun to wa sele ya mi lenu, sibe mi o beru. Àmọ́ ohun tó wá ṣẹlẹ̀ yà mí lẹ́nu, síbẹ̀ mi ò bẹ̀rù. +Esun ti won fi kan mi pe mo n mu ki awon eeyan koriira esin mii, pe mo si n lowo si ise agbaweremesin ya mi lenu gan-an. Ẹ̀sùn tí wọ́n fi kàn mí pé mò ń mú kí àwọn èèyàn kórìíra ẹ̀sìn míì, pé mo sì ń lọ́wọ́ sí iṣẹ́ agbawèrèmẹ́sìn yà mí lẹ́nu gan-an. +Oro nipa Jehofa lawa Elerii Jehofa maa n so, a o si figba kankan ni ohunkohun se pelu ikoriira tabi iyapa. Ọ̀rọ̀ nípa Jèhófà làwa Ẹlẹ́rìí Jèhófà máa ń sọ, a ò sì fìgbà kankan ní ohunkóhun ṣe pẹ̀lú ìkórìíra tàbí ìyapa. +O da mi loju han-un han-un pe mi o mowo mese, mo si mo pe Jehofa maa ran mi lowo. Ó dá mi lójú hán-ún hán-ún pé mi ò mọwọ́ mẹsẹ̀, mo sì mọ̀ pé Jèhófà máa ràn mí lọ́wọ́. +Ooto ni pe okan mi o bale, amo mo ranti imoran to wa ninu Bibeli, to so pe, “e . . . ko gbogbo aniyan yin le [Jehofa], nitori o bikita fun yin.”​—1 Peteru 5:7. Òótọ́ ni pé ọkàn mi ò balẹ̀, àmọ́ mo rántí ìmọ̀ràn tó wà nínú Bíbélì, tó sọ pé, “ẹ . . . kó gbogbo àníyàn yín lé [Jèhófà], nítorí ó bìkítà fún yín.”​—1 Pétérù 5:7. +Nigba to di May 2, 2017, leyin te e ti lo ohun to le ni osu meta ni atimole, ile ejo kan niluu Astana ran yin lo si ewon odun marun-un, won si tun fofin de yin pe e o gbodo se ise ikonilekoo Bibeli fun odun meta. Nígbà tó di May 2, 2017, lẹ́yìn tẹ́ ẹ ti lo ohun tó lé ní oṣù mẹ́ta ní àtìmọ́lé, ilé ẹjọ́ kan nílùú Astana rán yín lọ sí ẹ̀wọ̀n ọdún márùn-ún, wọ́n sì tún fòfin dè yín pé ẹ ò gbọ́dọ̀ ṣe iṣẹ́ ìkọ́nilẹ́kọ̀ọ́ Bíbélì fún ọdún mẹ́ta. +Bawo lo se ri lara yin? Báwo ló ṣe rí lára yín? +TA: Nigba ti ile ejo so bee, mo gba lokan ara mi pe to ba pon dandan, maa lo odun marun-un ti won da fun mi pe. TA: Nígbà tí ilé ẹjọ́ sọ bẹ́ẹ̀, mo gbà lọ́kàn ara mi pé tó bá pọn dandan, màá lo ọdún márùn-ún tí wọ́n dá fún mi pé. +Ohun ti mo ro ni pe: ‘To ba je pe adanwo lo dele yii, Jehofa n ri gbogbo e, o mo bo se maa pe to atigba to maa dopin.’ Ohun tí mo rò ni pé: ‘Tó bá jẹ́ pé àdánwò ló délẹ̀ yìí, Jèhófà ń rí gbogbo ẹ̀, ó mọ bó ṣe máa pẹ́ tó àtìgbà tó máa dópin.’ +Tori naa, mo pinnu pe bo ti wu ko pe to, maa duro. Torí náà, mo pinnu pé bó ti wù kó pẹ́ tó, màá dúró. +Ile ti won ti n tun iwa eni se niluu Pavlodar ni Kazakhstan, ibe ni Arakunrin Akhmedov ti sewon. Ilé tí wọ́n ti ń tún ìwà ẹni ṣe nílùú Pavlodar ní Kazakhstan, ibẹ̀ ni Arákùnrin Akhmedov ti ṣẹ̀wọ̀n. +Amo nigba ti won fi yin sewon yen, a mo pe e n ba aisan kan to le finra. Abi bee ko? Àmọ́ nígbà tí wọ́n fi yín sẹ́wọ̀n yẹn, a mọ̀ pé ẹ̀ ń bá àìsàn kan tó le fínra. Àbí bẹ́ẹ̀ kọ́? +TA: Bee ni, ara mi o ya, mo si n gbatoju ko to di pe won ran mi lo sewon. TA: Bẹ́ẹ̀ ni, ara mi ò yá, mo sì ń gbàtọ́jú kó tó di pé wọ́n rán mi lọ sẹ́wọ̀n. +Amo nigba ti won ti mu mi, won da itoju ti mo n gba duro, aisan to n se mi wa bere si i le si i. Àmọ́ nígbà tí wọ́n ti mú mi, wọ́n dá ìtọ́jú tí mò ń gbà dúró, àìsàn tó ń ṣe mí wá bẹ̀rẹ̀ sí í le sí i. +Arabinrin Mafiza, bawo loro yii se ri lara yin lasiko yen? Arábìnrin Mafiza, báwo lọ̀rọ̀ yìí ṣe rí lára yín lásìkò yẹn? +MA: Eru ba mi gan-an, ibanuje si dori mi kodo. MA: Ẹ̀rù bà mí gan-an, ìbànújẹ́ sì dorí mi kodò. +Koda, o nira fun mi lati maa da ipinnu se latigba ti won ti fi Teymur sewon, tori pe lati odun mejidinlogoji (38) ta a ti segbeyawo, nnkan kan o ya wa ri. Kódà, ó nira fún mi láti máa dá ìpinnu ṣe látìgbà tí wọ́n ti fi Teymur sẹ́wọ̀n, torí pé láti ọdún méjìdínlógójì (38) tá a ti ṣègbéyàwó, nǹkan kan ò yà wá rí. +Amo Teymur soro kan to tu mi ninu, o ni: ‘Fokan bale, so o gbo? So o ri odun marun-un ta a maa fi pin ya yii, odun meeedogbon (25) ni Jehofa maa fi ropo e fun wa ki Ijoba Olorun to de!’ Àmọ́ Teymur sọ̀rọ̀ kan tó tù mí nínú, ó ní: ‘Fọkàn balẹ̀, ṣó o gbọ́? Ṣó o rí ọdún márùn-ún tá a máa fi pín yà yìí, ọdún mẹ́ẹ̀ẹ́dọ́gbọ̀n (25) ni Jèhófà máa fi rọ́pò ẹ̀ fún wa kí Ìjọba Ọlọ́run tó dé!’ +Ki lohun mii to tun ran yin lowo nigba ti oko yin wa lewon? Kí lohun míì tó tún ràn yín lọ́wọ́ nígbà tí ọkọ yín wà lẹ́wọ̀n? +MA: Awon ara lokunrin lobinrin ran mi lowo gan-an. MA: Àwọn ará lọ́kùnrin lóbìnrin ràn mí lọ́wọ́ gan-an. +Nigba ti won fi Teymur sewon, ki n ma paro, se ni mo ro pe eru a maa ba gbogbo won lati wa wo mi tori ohun to fa a tawon alase fi mu Teymur. Nígbà tí wọ́n fi Teymur sẹ́wọ̀n, kí n má parọ́, ṣe ni mo rò pé ẹ̀rù á máa ba gbogbo wọn láti wá wò mí torí ohun tó fà á táwọn aláṣẹ fi mú Teymur. +Koda, awon otelemuye n so ile wa, won si n so awon nnkan ta a n se. Kódà, àwọn ọ̀tẹlẹ̀múyẹ́ ń ṣọ́ ilé wa, wọ́n sì ń ṣọ́ àwọn nǹkan tá à ń ṣe. +Amo lojo kan, alagba kan ati iyawo e wa wo mi, isiri nla gbaa lo je fun mi. Àmọ́ lọ́jọ́ kan, alàgbà kan àti ìyàwó ẹ̀ wá wò mí, ìṣírí ńlá gbáà ló jẹ́ fún mi. +Mo bi won pe, ‘Se eru o ba yin lati wa sibi ni?’ Mo bi wọ́n pé, ‘Ṣé ẹ̀rù ò bà yín láti wá síbí ni?’ +Won dahun pe, ‘Ki lo fe maa ba wa leru? Wọ́n dáhùn pé, ‘Kí ló fẹ́ máa bà wá lẹ́rù? +Nibi taye de yii, ko soro rara fawon alase lati ri wa mu. Níbi táyé dé yìí, kò ṣòro rárá fáwọn aláṣẹ láti rí wa mú. +Ti won ba fe mu wa, ko ju ki won fi konputa wa adiresi ibi ta a ti n pe lori foonu.’ Tí wọ́n bá fẹ́ mú wa, kò ju kí wọ́n fi kọ̀ǹpútà wá àdírẹ́sì ibi tá a ti ń pè lórí fóònù.’ +Awon alagba wa sebewo oluso aguntan sodo mi, won si ro mi pe ki n ma je ki adanwo to dele yii ko irewesi ba mi, amo ki n je ki igbagbo mi ati ajose mi pelu Jehofa tubo lagbara. Àwọn alàgbà wá ṣèbẹ̀wò olùṣọ́ àgùntàn sọ́dọ̀ mi, wọ́n sì rọ̀ mí pé kí n má jẹ́ kí àdánwò tó délẹ̀ yìí kó ìrẹ̀wẹ̀sì bá mi, àmọ́ kí n jẹ́ kí ìgbàgbọ́ mi àti àjọṣe mi pẹ̀lú Jèhófà túbọ̀ lágbára. +Arakunrin Teymur, ki lo ran yin lowo te e fi fara da adanwo yii, te o si soreti nu? Arákùnrin Teymur, kí ló ràn yín lọ́wọ́ tẹ́ ẹ fi fara da àdánwò yìí, tẹ́ ò sì sọ̀rètí nù? +Won de Arakunrin Akhmedov mo beedi nile iwosan ni Almaty ko to di pe won tu u sile. Wọ́n de Arákùnrin Akhmedov mọ́ bẹ́ẹ̀dì nílé ìwòsàn ní Almaty kó tó di pé wọ́n tú u sílẹ̀. +Bo tie je pe won o koko je ko gbatoju, nigba ti ilera e di pe o n buru si i, awon alase gba ki won toju re. Bó tiẹ̀ jẹ́ pé wọn ò kọ́kọ́ jẹ́ kó gbàtọ́jú, nígbà tí ìlera ẹ̀ di pé ó ń burú sí i, àwọn aláṣẹ gbà kí wọ́n tọ́jú rẹ̀. +TA: Adura ni! Ojoojumo ni mo maa n gbadura pe ki Jehofa to mi sona, ko fun mi loye, ko si je ki n lokun ki n le maa layo, ki n le je oloooto, ki n ma si bohun lasiko isoro yii. TA: Àdúrà ni! Ojoojúmọ́ ni mo máa ń gbàdúrà pé kí Jèhófà tọ́ mi sọ́nà, kó fún mi lóye, kó sì jẹ́ kí n lókun kí n lè máa láyọ̀, kí n lè jẹ́ olóòótọ́, kí n má sì bọ́hùn lásìkò ìṣòro yìí. +Mo si ri bo se dahun adura mi. Mo sì rí bó ṣe dáhùn àdúrà mi. +Ko fi mi sile, tori mi o mo on lara pe mo da wa ninu ewon. Kò fi mí sílẹ̀, torí mi ò mọ̀ ọ́n lára pé mo dá wà nínú ���̀wọ̀n. +Kika Bibeli naa ran mi lowo. Kíka Bíbélì náà ràn mí lọ́wọ́. +Ninu okan lara awon ogba ewon yen, Bibeli wa laroowoto mi ni gbogbo igba. Nínú ọ̀kan lára àwọn ọgbà ẹ̀wọ̀n yẹn, Bíbélì wà lárọ̀ọ́wọ́tó mi ní gbogbo ìgbà. +Ni ogba ewon mii ti won gbe mi lo, won fi Bibeli kan sibi ikoweesi ni ogba naa, mo si le lo maa ka a leekan lose. Ní ọgbà ẹ̀wọ̀n míì tí wọ́n gbé mi lọ, wọ́n fi Bíbélì kan síbi ìkówèésí ní ọgbà náà, mo sì lè lọ máa kà á lẹ́ẹ̀kan lọ́sẹ̀. +Mo tun ranti oro arakunrin to ko mi lekoo Bibeli. Mo tún rántí ọ̀rọ̀ arákùnrin tó kọ́ mi lẹ́kọ̀ọ́ Bíbélì. +O maa n so pe ko ye ki isoro ta a n koju maa deru ba wa. Ó máa ń sọ pé kò yẹ kí ìṣòro tá à ń kojú máa dẹ́rù bà wá. +Mo ranti pe mo bi won pe: ‘Bawo ni mi o se ni beru? Mo rántí pé mo bi wọ́n pé: ‘Báwo ni mi ò ṣe ní bẹ̀rù? +Ti isoro yen ba le nko, to si n daya ja mi?’ O ni, Jehofa o ni je ka dan wa wo koja ohun ta a le mu mora, a si fun wa lokun ka le bori isoro eyikeyii. (1 Korinti 10:13) Tí ìṣòro yẹn bá le ńkọ́, tó sì ń dáyà já mi?’ Ó ní, Jèhófà ò ní jẹ́ ká dán wa wò kọjá ohun tá a lè mú mọ́ra, á sì fún wa lókun ká lè borí ìṣòro èyíkéyìí. (1 Kọ́ríńtì 10:13) +Tori naa, nigba ti mo wa lewon, mi o gbagbe oro ti won fa yo latinu Iwe Mimo yen. Torí náà, nígbà tí mo wà lẹ́wọ̀n, mi ò gbàgbé ọ̀rọ̀ tí wọ́n fà yọ látinú Ìwé Mímọ́ yẹn. +Bawo lo se ri lara yin nigba te e gbo pe gbogbo awon ara kari aye lo ti gbo ohun to sele si yin, ati pe gbogbo won lokunrin lobinrin lo n gbadura fun yin? Báwo ló ṣe rí lára yín nígbà tẹ́ ẹ gbọ́ pé gbogbo àwọn ará kárí ayé ló ti gbọ́ ohun tó ṣẹlẹ̀ sí yín, àti pé gbogbo wọn lọ́kùnrin lóbìnrin ló ń gbàdúrà fún yín? +TA: O da mi loju pe Jehofa lo lowo si oro yen tori pe oun naa lo ni eto yii. TA: Ó dá mi lójú pé Jèhófà ló lọ́wọ́ sí ọ̀rọ̀ yẹn torí pé òun náà ló ni ètò yìí. +Iyen fi mi lokan bale pe awon ara o ni pa mi ti, ati pe lojo kan, Jehofa maa ko mi yo. Ìyẹn fi mí lọ́kàn balẹ̀ pé àwọn ará ò ní pa mí tì, àti pé lọ́jọ́ kan, Jèhófà máa kó mi yọ. +Ke e si maa wo o o, ohun to ba mi leru ju ni ki won fi mi sewon. Kẹ́ ẹ sì máa wò ó o, ohun tó bà mí lẹ́rù jù ni kí wọ́n fi mí sẹ́wọ̀n. +Mo beru ogba ewon gan-an. Mo bẹ̀rù ọgbà ẹ̀wọ̀n gan-an. +Ti mo ba n ka itan awon ara wa to wa lewon, se ni mo maa n gbadura pe, ‘Jehofa joo, gbogbo nnkan ni mo le mu mora, amo bii ti ewon ko!’ Tí mo bá ń ka ìtàn àwọn ará wa tó wà lẹ́wọ̀n, ṣe ni mo máa ń gbàdúrà pé, ‘Jèhófà jọ̀ọ́, gbogbo nǹkan ni mo lè mú mọ́ra, àmọ́ bíi ti ẹ̀wọ̀n kọ́!’ +Sibe, lese kan naa, o maa n wu mi gan-an lati lo sodo awon to wa lewon, ki n le ko won lekoo otito. Síbẹ̀, lẹ́sẹ̀ kan náà, ó máa ń wù mí gan-an láti lọ sọ́dọ̀ àwọn tó wà lẹ́wọ̀n, kí n lè kọ́ wọn lẹ́kọ̀ọ́ òtítọ́. +Mo beere nigba kan boya a le lo maa waasu logba ewon, amo awon ara salaye pe lowolowo bayii, ijoba o fun wa lase lati maa lo sawon ewon to wa ni Kazakhstan. Mo béèrè nígbà kan bóyá a lè lọ máa wàásù lọ́gbà ẹ̀wọ̀n, àmọ́ àwọn àrá ṣàlàyé pé lọ́wọ́lọ́wọ́ báyìí, ìjọba ò fún wa láṣẹ láti máa lọ sáwọn ẹ̀wọ̀n tó wà ní Kazakhstan. +Nigba to wa di pe nnkan yi biri fun mi, eru se n ba mi naa ni mo tun n ro o pe ohun to maa n wu mi lati se, iyen lati maa waasu fawon elewon, maa wa di sise bayii. Nígbà tó wá di pé nǹkan yí bìrí fún mi, ẹ́rù ṣe ń bà mí náà ni mo tún ń rò ó pé ohun tó máa ń wù mí láti ṣe, ìyẹn láti máa wàásù fáwọn ẹlẹ́wọ̀n, máa wá di ṣíṣe báyìí. +Se anfaani e wa yo lati waasu fun awon kan nigba te e wa lewon? Ṣé àǹfààní ẹ̀ wá yọ láti wàásù fún àwọn kan nígbà tẹ́ ẹ wà lẹ́wọ̀n? +TA: Bee ni. Igba kan wa ti agbofinro kan ranse si mi pe oun fe ba mi soro. Nigba ti mo de ofiisi e, o ni, ‘Mo ti mo pe Elerii Jehofa ni e, ma lo ro o pe o fe waasu fun mi!’ Mo fesi pe, ‘Mi o ni in lokan lati waasu fun yin.’ TA: Bẹ́ẹ̀ ni. Ìgbà kan wà tí agbófinró kan ránṣẹ́ sí mi pé òun fẹ́ bá mi sọ̀rọ̀. Nígbà tí mo dé ọ́fíìsì ẹ̀, ó ní, ‘Mo ti mọ̀ pé Ẹlẹ́rìí Jèhófà ni ẹ́, má lọ rò ó pé o fẹ́ wàásù fún mi!’ Mo fèsì pé, ‘Mi ò ní in lọ́kàn láti wàásù fún yín.’ +O wa bi mi pe, ‘Ki loruko Olorun?’ Mo ni, ‘Jehofa loruko Olorun.’ Ó wá bi mí pé, ‘Kí lorúkọ Ọlọ́run?’ Mo ní, ‘Jèhófà lorúkọ Ọlọ́run.’ +O tun bi mi pe, ‘Ta wa ni Jesu? Se oun ko ni Olorun ni?’ Mo dahun pe, ‘Rara, omo Olorun ni.’ Ó tún bi mí pé, ‘Ta wá ni Jésù? Ṣé òun kọ́ ni Ọlọ́run ni?’ Mo dáhùn pé, ‘Rárá, ọmọ Ọlọ́run ni.’ +O wa beere pe, ‘Ki lo wa de tawon Onisoosi Otodoosi fi gba pe oun ni Olorun?’ Ó wá béèrè pé, ‘Kí ló wá dé táwọn Oníṣọ́ọ̀ṣì Ọ́tọ́dọ́ọ̀sì fi gbà pé òun ni Ọlọ́run?’ +Mo ni, ‘Awon naa ni won maa le dahun e.’ Mo ní, ‘Àwọn náà ni wọ́n máa lè dáhùn ẹ̀.’ +Nnkan mii tun sele lojo kan to je ki n le ba awon to to ogoji (40) tabi ju bee lo soro leekan naa. Nǹkan míì tún ṣẹlẹ̀ lọ́jọ́ kan tó jẹ́ kí n lè bá àwọn tó tó ogójì (40) tàbí jù bẹ́ẹ̀ lọ sọ̀rọ̀ lẹ́ẹ̀kan náà. +Dokita kan to je afisemoronu eda wa sebewo sodo awon elewon. Dókítà kan tó jẹ́ afìṣemọ̀rònú ẹ̀dá wá ṣèbẹ̀wò sọ́dọ̀ àwọn ẹlẹ́wọ̀n. +Oro nipa igbeyawo la n so lojo yen, lo ba bi wa pe ki lero wa nipa keeyan feyawo pupo. Ọ̀rọ̀ nípa ìgbéyàwó là ń sọ lọ́jọ́ yẹn, ló bá bi wá pé kí lèrò wa nípa kéèyàn fẹ́yàwó púpọ̀. +Gbogbo wa la lanfaani lati so ero wa. Gbogbo wa la láǹfààní láti sọ èrò wa. +Nigba ti won ni ki n so ero mi, mo so fun won pe emi funra mi o ni nnkan kan so si i, amo a wu mi ki n so ohun teni kan ro nipa oro yii fun gbogbo won. Nígbà tí wọ́n ní kí n sọ èrò mi, mo sọ fún wọn pé èmi fúnra mi ò ní nǹkan kan sọ sí i, àmọ́ á wù mí kí n sọ ohun tẹ́nì kan rò nípa ọ̀rọ̀ yìí fún gbogbo wọn. +Mo wa so pe: ‘Idi niyen ti okunrin yoo se fi baba re ati iya re sile ti yoo si fa mo aya re, won yoo si di ara kan.’ (Jenesisi 2:24) Mo wá sọ pé: ‘Ìdí nìyẹn tí ọkùnrin yóò ṣe fi baba rẹ̀ àti ìyá rẹ̀ sílẹ̀ tí yóò sì fà mọ́ aya rẹ̀, wọn yóò sì di ara kan.’ (Jẹ́nẹ́sísì 2:24) +Dokita naa beere pe, ‘Ero ta niyen?’ Mo ni, ‘Ero Jehofa Olorun ni, eni to da omo araye. Dókítà náà béèrè pé, ‘Èrò ta nìyẹn?’ Mo ní, ‘Èrò Jèhófà Ọlọ́run ni, ẹni tó dá ọmọ aráyé. +Eeyan meji lo so pe won a segbeyawo; won o ju meji lo.’ Èèyàn méjì ló sọ pé wọ́n á ṣègbéyàwó; wọn ò ju méjì lọ.’ +Dokita naa wa bi mi pe, ‘Se idi mii wa to o fi ro pe iyawo kan soso lo ye ki okunrin ni?’ Dókítà náà wá bi mí pé, ‘Ṣé ìdí míì wà tó o fi rò pé ìyàwó kan ṣoṣo ló yẹ kí ọkùnrin ní?’ +Mo fa oro yo latinu Matiu 7:​12, to so pe: “Nitori naa, gbogbo ohun ti e ba fe ki awon eniyan maa se si yin, ki eyin pelu maa se bee gege si won.” Mo fa ọ̀rọ̀ yọ látinú Mátíù 7:​12, tó sọ pé: “Nítorí náà, gbogbo ohun tí ẹ bá fẹ́ kí àwọn ènìyàn máa ṣe sí yín, kí ẹ̀yin pẹ̀lú máa ṣe bẹ́ẹ̀ gẹ́gẹ́ sí wọn.” +Mo ni: ‘Jesu lo soro yii. Mo ní: ‘Jésù ló sọ̀rọ̀ yìí. +E joo, e bi awon okunrin to jokoo sibi boya o maa wu won ki awon ati okunrin mii jo maa fe iyawo won. Ẹ jọ̀ọ́, ẹ bi àwọn ọkùnrin tó jókòó síbí bóyá ó máa wù wọ́n kí àwọn àti ọkùnrin míì jọ máa fẹ́ ìyàwó wọn. +To ba je pe awon okunrin o fe ki iyawo awon ni oko mii, nigba naa, o daju pe awon iyawo naa o ni fe ki oko awon niyawo mii.’ Tó bá jẹ́ pé àwọn ọkùnrin ò fẹ́ kí ìyàwó àwọn ní ọkọ míì, nígbà náà, ó dájú pé àwọn ìyàwó náà ò ní fẹ́ kí ọkọ àwọn níyàwó míì.’ +Dokita naa so pe ninu oro ti gbogbo awon to wa nibe so, oro temi loun gbadun ju. Dókítà náà sọ pé nínú ọ̀rọ̀ tí gbogbo àwọn tó wà níbẹ̀ sọ, ọ̀rọ̀ tèmi lòun gbádùn jù. +Isiri lo je fun wa pe laika bi nnkan se nira fun yin to, e si wa anfaani lati waasu fun awon to wa nitosi yin! Ìṣírí ló jẹ́ fún wa pé láìka bí nǹkan ṣe nira fún yín tó, ẹ ṣì wá àǹfààní láti wàásù fún àwọn tó wà nítòsí yín! +Leyin tawon ile ejo ko lopo igba lati fowo si i pe ki won da yin sile, to fi mo Ile Ejo Giga Ju Lo ti Kazakhstan paapaa, se lo da bii pe ko sona abayo mo labe ofin. Lẹ́yìn táwọn ilé ẹjọ́ kọ̀ lọ́pọ̀ ìgbà láti fọwọ́ sí i pé kí wọ́n dá yín sílẹ̀, tó fi mọ́ Ilé Ẹjọ́ Gíga Jù Lọ ti Kazakhstan pàápàá, ṣe ló dà bíi pé kò sọ́nà àbáyọ mọ́ lábẹ́ òfin. +Sibe, won fun yin lanfaani lati buwo luwe kan te e ba fe ki won da yin sile. Síbẹ̀, wọ́n fún yín láǹfààní láti buwọ́ lùwé kan tẹ́ ẹ bá fẹ́ kí wọ́n dá yín sílẹ̀. +Se e le so ohun to sele fun wa ati idi te e fi ko lati buwo lu u? Ṣé ẹ lè sọ ohun tó ṣẹlẹ̀ fún wa àti ìdí tẹ́ ẹ fi kọ̀ láti buwọ́ lù ú? +TA: Ooto ni pe awon igba kan wa ti won ni ki n buwo luwe. TA: Òótọ́ ni pé àwọn ìgbà kan wà tí wọ́n ní kí n buwọ́ lùwé. +O jo bii pe iranlowo ni won fe se fun mi, amo ohun to wa ninu iwe yen ni pe mo jebi esun ti won fi kan mi ati pe mo toro aforiji fun ohun ti mo se. Ó jọ bíi pé ìrànlọ́wọ́ ni wọ́n fẹ́ ṣe fún mi, àmọ́ ohun tó wà nínú ìwé yẹn ni pé mo jẹ̀bi ẹ̀sùn tí wọ́n fi kàn mí àti pé mo tọrọ àforíjì fún ohun tí mo ṣe. +Nigba to ya, won ni ki n kowe mii funra mi lati jewo ohun ti mo se, ki n si bebe pe ki won tu mi sile. Nígbà tó yá, wọ́n ní kí n kọ̀wé míì fúnra mi láti jẹ́wọ́ ohun tí mo ṣe, kí n sì bẹ̀bẹ̀ pé kí wọ́n tú mi sílẹ̀. +Ohun tawon alase ni ki n ko ni pe asise ni mo se bi mo se ba awon mii soro nipa ohun ti mo gba gbo, amo pe ni bayii, mo toro aforiji fun ohun ti mo se, mo si n bebe pe ki won tu mi sile tori ailera mi. Ohun táwọn aláṣẹ ní kí n kọ ni pé àṣìṣe ni mo ṣe bí mo ṣe bá àwọn míì sọ̀rọ̀ nípa ohun tí mo gbà gbọ́, àmọ́ pé ní báyìí, mo tọrọ àforíjì fún ohun tí mo ṣe, mo sì ń bẹ̀bẹ̀ pé kí wọ́n tú mi sílẹ̀ torí àìlera mi. +Mo ko lati ko awon oro yen, mo si so fawon alase pe o pe mi ki n wa lewon pelu eri okan to mo, ju ki won tu mi sile amo ki eri okan mi maa da mi lebi. Mo kọ̀ láti kọ àwọn ọ̀rọ̀ yẹn, mo sì sọ fáwọn aláṣẹ pé ó pé mi kí n wà lẹ́wọ̀n pẹ̀lú ẹ̀rí ọkàn tó mọ́, ju kí wọ́n tú mi sílẹ̀ àmọ́ kí ẹ̀rí ọkàn mi máa dá mi lẹ́bi. +A moyi apeere igbagbo te e ni gan-an ati be e se ko lati se ohun to maa ba eri okan yin je. A mọyì àpẹẹrẹ ìgbàgbọ́ tẹ́ ẹ ní gan-an àti bẹ́ ẹ ṣe kọ̀ láti ṣe ohun tó máa ba ẹ̀rí ọkàn yín jẹ́. +Nigba to ya, ohun ta o reti sele. Se e le so fun wa nipa be e se mo pe ijoba fe tu yin sile lewon? Nígbà tó yá, ohun tá ò retí ṣẹlẹ̀. Ṣé ẹ lè sọ fún wa nípa bẹ́ ẹ ṣe mọ̀ pé ìjọba fẹ́ tú yín sílẹ̀ lẹ́wọ̀n? +TA: Lojo kan, eso kan wa si yara mi, o so fun mi pe eni kan fe ba mi soro lori foonu. TA: Lọ́jọ́ kan, ẹ̀ṣọ́ kan wá sí yàrá mi, ó sọ fún mi pé ẹnì kan fẹ́ bá mi sọ̀rọ̀ lórí fóònù. +Mo ro o pe, ‘Ta lo le fe ba mi soro?’ Mo rò ó pé, ‘Ta ló lè fẹ́ bá mi sọ̀rọ̀?’ +Nigba ti mo gbe foonu, obinrin leni naa, o so boun se je fun mi, o si so pe oun n bo wa tu mi sile. Nígbà tí mo gbé fóònù, obìnrin lẹni náà, ó sọ bóun ṣe jẹ́ fún mi, ó sì sọ pé òun ń bọ̀ wá tú mi sílẹ̀. +Ki n ma paro, mi o mo ohun ti mi o ba se. Kí n má parọ́, mi ò mọ ohun tí mi ò bá ṣe. +Nigba ta a soro tan lori foonu, mo pinnu pe maa so fun omo mi okunrin, mi o fe so fun iyawo mi tori ki n ma baa ko o lokan soke, a o si mo boya won a tu mi sile loooto, ki n ma lo foju e sona. Nígbà tá a sọ̀rọ̀ tán lórí fóònù, mo pinnu pé màá sọ fún ọmọ mi ọkùnrin, mi ò fẹ́ sọ fún ìyàwó mi torí kí n má bàa kó o lọ́kàn sókè, a ò sì mọ̀ bóyá wọ́n á tú mi sílẹ̀ lóòótọ́, kí n má lọ fojú ẹ̀ sọ́nà. +Bi mo se gbe foonu naa kale, eso yen bi mi pe, ‘Ki ni won so fun e lori foonu?’ Mo ni eni kan lo n ba mi da apara jare, tori se ni obinrin ti mo ba soro kan so pe oun n bo wa tu mi sile. Bí mo ṣe gbé fóònù náà kalẹ̀, ẹ̀ṣọ́ yẹn bi mí pé, ‘Kí ni wọ́n sọ fún ẹ lórí fóònù?’ Mo ní ẹnì kan ló ń bá mi dá àpárá jàre, torí ṣe ni obìnrin tí mo bá sọ̀rọ̀ kàn sọ pé òun ń bọ̀ wá tú mi sílẹ̀. +Mark Sanderson, to je ara Igbimo Oludari, pelu Teymur ati Mafiza Akhmedov leyin ti won da Arakunrin Akhmedov sile. Mark Sanderson, tó jẹ́ ara Ìgbìmọ̀ Olùdarí, pẹ̀lú Teymur àti Mafiza Akhmedov lẹ́yìn tí wọ́n dá Arákùnrin Akhmedov sílẹ̀. +Eso yen so fun mi pe ki i soro ere o, ooto lobinrin yen n so o. Ẹ̀ṣọ́ yẹn sọ fún mi pé kì í ṣọ̀rọ̀ eré o, òótọ́ lobìnrin yẹn ń sọ o. +Arabinrin Mafiza, bawo ni iroyin amoriya yii se ri lara yin? Arábìnrin Mafiza, báwo ni ìròyìn amóríyá yìí ṣe rí lára yín? +MA: Nigba ti omo mi so fun mi, emi naa ro pe o n sere ni. Ojo pe ta a ti n reti iru iroyin bee! MA: Nígbà tí ọmọ mi sọ fún mi, èmi náà rò pé ó ń ṣeré ni. Ọjọ́ pẹ́ tá a ti ń retí irú ìròyìn bẹ́ẹ̀! +Awa o le mo binu eyin mejeeji se maa dun to nigba ti Arakunrin Teymur pa da sile leyin ohun to le ni odun kan tawon alase ti mu won lo! Àwa ò lè mọ bínú ẹ̀yin méjèèjì ṣe máa dùn tó nígbà tí Arákùnrin Teymur pa dà sílé lẹ́yìn ohun tó lé ní ọdún kan táwọn aláṣẹ ti mú wọn lọ! +Te e ba ronu pa da seyin nipa adanwo igbagbo te e koju yii, eko wo le le so pe e ko? Tẹ́ ẹ bá ronú pa dà sẹ́yìn nípa àdánwò ìgbàgbọ́ tẹ́ ẹ kojú yìí, ẹ̀kọ́ wo lẹ lè sọ pé ẹ kọ́? +MA: Mo ranti bi oro Arakunrin Bahram [Hemdemov] ati [Arabinrin] Gulzira Hemdemov se maa n pa mi lekun to. MA: Mo rántí bí ọ̀rọ̀ Arákùnrin Bahram [Hemdemov] àti [Arábìnrin] Gulzira Hemdemov ṣe máa ń pa mí lẹ́kún tó. +[Awon alase ni Turkmenistan mu Arakunrin Hemdemov ni March 2015. [Àwọn aláṣẹ ní Turkmenistan mú Arákùnrin Hemdemov ní March 2015. +Nigba to di May 19, 2015, won ran an lo si ewon odun merin lori esun eke ti won fi kan an pe o n “mu ki awon eeyan koriira esin mii”, won o si tii tu u sile lewon di bayii.] Nígbà tó di May 19, 2015, wọ́n rán an lọ sí ẹ̀wọ̀n ọdún mẹ́rin lórí ẹ̀sùn èké tí wọ́n fi kàn án pé ó ń “mú kí àwọn èèyàn kórìíra ẹ̀sìn míì”, wọn ò sì tíì tú u sílẹ̀ lẹ́wọ̀n di báyìí.] +Koda, ki won to mu Teymur, mo ronu nipa bo se maa nira to fun Gulzira. Kódà, kí wọ́n tó mú Teymur, mo ronú nípa bó ṣe máa nira tó fún Gulzira. +Ni bayii, a wu mi bayii ki n ri i, ki n gba a mora, ki n si je ko mo pe mo nifee e, mo si wa leyin e. Ní báyìí, á wù mí báyìí kí n rí i, kí n gbá a mọ́ra, kí n sì jẹ́ kó mọ̀ pé mo nífẹ̀ẹ́ ẹ̀, mo sì wà lẹ́yìn ẹ̀. +Tori ohun ti oju emi ati Teymur ti ri yii, a wu mi ki n so fun Gulzira pe mo ba a kedun tori ohun toju tie naa ri. Torí ohun tí ojú èmi àti Teymur ti rí yìí, á wù mí kí n sọ fún Gulzira pé mo bá a kẹ́dùn torí ohun tójú tiẹ̀ náà rí. +Mo mo pe bii temi, Jehofa atawon ara loun naa gbara le. Mo mọ̀ pé bíi tèmi, Jèhófà àtàwọn ará lòun náà gbára lé. +Ope pupo lowo gbogbo awon ara to ti wa leyin, latori awon ara ijo wa ati gbogbo ijo kari aye, to fi mo Igbimo Oludari, awon agbejoro atawon omokunrin wa. Ọpẹ́ púpọ̀ lọ́wọ́ gbogbo àwọn ará tó tì wá lẹ́yìn, látorí àwọn ará ìjọ wa àti gbogbo ìjọ kárí ayé, tó fi mọ́ Ìgbìmọ̀ Olùdarí, àwọn agbẹjọ́rò àtàwọn ọmọkùnrin wa. +Arakunrin Akhmedov di iwe eri ti won fi da a sile mu leyin to kuro lewon. Arákùnrin Akhmedov di ìwé ẹ̀rí tí wọ́n fi dá a sílẹ̀ mú lẹ́yìn tó kúrò lẹ́wọ̀n. +TA: Ohun kan ti mo fe so ni pe gbogbo wa la maa koju adanwo. TA: Ohun kan tí mo fẹ́ sọ ni pé gbogbo wa la máa kojú àdánwò. +O le ma je gbogbo wa la maa lo sewon. Ó lè má jẹ́ gbogbo wa la máa lọ sẹ́wọ̀n. +Adanwo tawon mii maa koju le je inunibini latodo molebi won to je alaigbagbo. Àdánwò táwọn míì máa kojú lè jẹ́ inúnibíni látọ̀dọ̀ mọ̀lẹ́bí wọn tó jẹ́ aláìgbàgbọ́. +Ni tawon mii, o le je arakunrin tabi arabinrin kan ninu ijo to soroo ba lo. Ní tàwọn míì, ó lè jẹ́ arákùnrin tàbí arábìnrin kan nínú ìjọ tó ṣòroó bá lò. +Isoro tabi adanwo yoowu ka maa koju, gbogbo wa la maa pinnu ohun ta a maa se, boya ilana Olorun la fe ro mo abi idakeji e la fe se. Ìṣòro tàbí àdánwò yòówù ká máa kojú, gbogbo wa la máa pinnu ohun tá a máa ṣe, bóyá ìlànà Ọlọ́run la fẹ́ rọ̀ mọ́ àbí ìdàkejì ẹ̀ la fẹ́ ṣe. +Ta a ba ro mo awon ilana yen, a maa le bori adanwo. Tá a bá rọ̀ mọ́ àwọn ìlànà yẹn, a máa lè borí àdánwò. +Ohun to daa ju ta a le se ta a ba n koju adanwo ni pe, ka gba pe adanwo lo dele yii, ka si maa ranti pe Jehofa maa fun wa lokun ti aa fi bori e. Ohun tó dáa jù tá a le ṣe tá a bá ń kojú àdánwò ni pé, ká gbà pé àdánwò ló délẹ̀ yìí, ká sì máa rántí pé Jèhófà máa fún wa lókun ti àá fi borí ẹ̀. +Mo dupe gan-an lowo idile mi atawon omo mi, won ku aduroti. Mo dúpẹ́ gan-an lọ́wọ́ ìdílé mi àtàwọn ọmọ mi, wọ́n kú àdúrótì. +Gbogbo anfaani to ba yo ni won fi n wa wo mi, iyen o si je ki n rewesi. Gbogbo àǹfààní tó bá yọ ni wọ́n fi ń wá wò mí, ìyẹn ò sì jẹ́ kí n rẹ̀wẹ̀sì. +Bakan naa, mo fe dupe lowo egbe ara fun gbogbo ohun ti won se. Bákan náà, mo fẹ́ dúpẹ́ lọ́wọ́ ẹgbẹ́ ará fún gbogbo ohun tí wọ́n ṣe. +Mo moriri adura won atawon leta to n gbeni ro ti won ko si mi. Mo mọrírì àdúrà wọn àtàwọn lẹ́tà tó ń gbéni ró tí wọ́n kọ sí mi. +Mi o mo on lara pe won pa mi ti fun iseju kan. Mi ò mọ̀ ọ́n lára pé wọ́n pa mí tì fún ìṣẹ́jú kan. +"Ohun to sele si mi ti je ki ife ti mo ni si egbe ara po si i, o si ti je ki ajose ti mo ni pelu Jehofa lagbara si i.""" "Ohun tó ṣẹlẹ̀ sí mi ti jẹ́ kí ìfẹ́ tí mo ní sí ẹgbẹ́ ará pọ̀ sí i, ó sì ti jẹ́ kí àjọṣe tí mo ní pẹ̀lú Jèhófà lágbára sí i.""" +"""Ni November 30, 2018, Ile Ise Eto Idajo lorile-ede Kyrgyzstan foruko ofiisi awa Elerii Jehofa to wa ni ilu Osh sile, ilu yii lo tobi sekeji lorile-ede Kyrgyzstan." """Ní November 30, 2018, Ilé Iṣẹ́ Ètò Ìdájọ́ lórílẹ̀-èdè Kyrgyzstan forúkọ ọ́fíìsì àwa Ẹlẹ́rìí Jèhófà tó wà ní ìlú Osh sílẹ̀, ìlú yìí ló tóbi ṣèkèjì lórílẹ̀-èdè Kyrgyzstan." +Awon ara wa jola bi ijoba apapo se foruko esin won sile ni Kyrgyzstan latodun 1998, amo leyin ti won gbe ofin kan nipa esin jade lodun 2008, leralera ni awon alase to wa lawon ilu ni agbegbe guusu orile-ede naa bere si i ko lati foruko esin won sile, apa ibe si ni ilu Osh wa. Àwọn ará wa jọlá bí ìjọba àpapọ̀ ṣe forúkọ ẹ̀sìn wọn sílẹ̀ ní Kyrgyzstan látọdún 1998, àmọ́ lẹ́yìn tí wọ́n gbé òfin kan nípa ẹ̀sìn jáde lọ́dún 2008, léraléra ni àwọn aláṣẹ tó wà láwọn ìlú ní agbègbè gúúsù orílẹ̀-èdè náà bẹ̀rẹ̀ sí í kọ̀ láti forúkọ ẹ̀sìn wọn sílẹ̀, apá ibẹ̀ sì ni ìlú Osh wà. +Nipa bee, nse lawon alase ilu bere si i ka ipade awon ara wa ati ise iwaasu won si ohun ti ko bofin mu. Nípa bẹ́ẹ̀, ńṣe làwọn aláṣẹ ìlú bẹ̀rẹ̀ sí í ka ìpàdé àwọn ará wa àti iṣẹ́ ìwàásù wọn sí ohun tí kò bófin mu. +Lawon igba kan awon olopaa ya wonu ile tabi ibi tawon ara gba lati pe jo si fun josin. Láwọn ìgbà kan àwọn ọlọ́pàá ya wọnú ilé tàbí ibi táwọn ará gbà láti pé jọ sí fún jọ́sìn. +"Inu wa dun pe iyipada yii maa mu ki awa Elerii Jehofa tubo letoo lorile-ede Kyrgyzstan lati maa pe jo fun ijosin ka si maa bawon eeyan soro nipa Bibeli laisi wahala.—1 Timoti 2:1-4.""" "Inú wa dùn pé ìyípadà yìí máa mú kí àwa Ẹlẹ́rìí Jèhófà túbọ̀ lẹ́tọ̀ọ́ lórílẹ̀-èdè Kyrgyzstan láti máa pé jọ fún ìjọsìn ká sì máa báwọn èèyàn sọ̀rọ̀ nípa Bíbélì láìsí wàhálà.—1 Tímótì 2:1-4.""" +"""Ni June 14, 2018, awon Elerii Jehofa to wa niluu Ulaanbaatar to je olu-ilu orile-ede Mongolia, gba iwe eri kan latodo Ajo To N Ri si Oro Ilu, pe ijoba ti pa da foruko esin won sile labe ofin lorile-ede naa." """Ní June 14, 2018, àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà tó wà nílùú Ulaanbaatar tó jẹ́ olú-ìlú orílẹ̀-èdè Mòǹgólíà, gba ìwé ẹ̀rí kan látọ̀dọ̀ Àjọ Tó Ń Rí sí Ọ̀rọ̀ Ìlú, pé ìjọba ti pa dà forúkọ ẹ̀sìn wọn sílẹ̀ lábẹ́ òfin lórílẹ̀-èdè náà." +Iwe eri to je kawon Elerii Jehofa le maa se esin won ni Ulaanbaatar. Ìwé ẹ̀rí tó jẹ́ káwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà lè máa ṣe ẹ̀sìn wọn ní Ulaanbaatar. +Ijoba so fawon elesin pe odoodun ni ki won maa foruko esin won sile ni Mongolia, atigba tawon ara wa si ti koko foruko esin won sile labe ofin lodun 1999 ni won ti n se bee. Ìjọba sọ fáwọn ẹlẹ́sìn pé ọdọọdún ni kí wọ́n máa forúkọ ẹ̀sìn wọn sílẹ̀ ní Mòǹgólíà, àtìgbà táwọn ará wa sì ti kọ́kọ́ forúkọ ẹ̀sìn wọn sílẹ̀ lábẹ́ òfin lọ́dún 1999 ni wọ́n ti ń ṣe bẹ́ẹ̀. +Amo lodun 2015, Ajo To N Ri si Oro Ilu o gba kawon ara wa foruko esin won sile ni Ulaanbaatar. Àmọ́ lọ́dún 2015, Àjọ Tó Ń Rí sí Ọ̀rọ̀ Ìlú ò gbà káwọn ará wa forúkọ ẹ̀sìn wọn sílẹ̀ ní Ulaanbaatar. +Nigba to di January 2017, Ajo To N Ri si Oro Ilu so pe ijoba fagi le anfaani ti awon ara ni lati se esin won. Nígbà tó di January 2017, Àjọ Tó Ń Rí sí Ọ̀rọ̀ Ìlú sọ pe ìjọba fagi lé àǹfààní tí àwọn ará ní láti ṣe ẹ̀sìn wọn. +Awon to soju fun Ajo naa o so ohunkohun to mu ki won se ipinnu yii. Àwọn tó ṣojú fún Àjọ náà ò sọ ohunkóhun tó mú kí wọ́n ṣe ìpinnu yìí. +Lawon ara ba so pe awon maa gbe oro naa lo sile ejo. Làwọn ará bá sọ pé àwọn máa gbé ọ̀rọ̀ náà lọ sílé ẹjọ́. +Nigba ti Ile Ejo n gbo ejo naa, agbejoro Ajo To N Ri si Oro Ilu gbiyanju lati fi ejo ti Ile Ejo Giga Ju Lo ni Rosia da se eri, iyen bi won se so pe ki ijoba gbese le awon ajo ta a fi foruko esin wa sile labe ofin ni Rosia. Nígbà tí Ilé Ẹjọ́ ń gbọ́ ẹjọ́ náà, agbẹjọ́rò Àjọ Tó Ń Rí sí Ọ̀rọ̀ Ìlú gbìyànjú láti fi ẹjọ́ tí Ilé Ẹjọ́ Gíga Jù Lọ ní Rọ́ṣíà dá ṣe ẹ̀rí, ìyẹn bí wọ́n ṣe sọ pé kí ìjọba gbẹ́sẹ̀ lé àwọn àjọ tá a fi forúkọ ẹ̀sìn wa sílẹ̀ lábẹ́ òfin ní Rọ́ṣíà. +Amo awon agbejoro wa je ko se kedere pe opo orile-ede ni o fara mo ejo ti ile ejo da ni Rosia ati pe oro naa ti de awon ile ejo agbaye. Àmọ́ àwọn agbẹjọ́rò wa jẹ́ kó ṣe kedere pé ọ̀pọ̀ orílẹ̀-èdè ni ò fara mọ́ ẹjọ́ tí ilé ẹjọ́ dá ní Rọ́ṣíà àti pé ọ̀rọ̀ náà ti dé àwọn ilé ẹjọ́ àgbáyé. +Won tun ran ile ejo leti pe eyin ti Ajo To N Ri si Oro Ilu sepinnu tiwon ni oro ti Rosia waye, tori naa, Ajo naa o le so pe ohun to sele ni Rosia lo mu kawon sepinnu tawon se. Wọ́n tún rán ilé ẹjọ́ létí pé ẹ̀yìn tí Àjọ Tó Ń Rí sí Ọ̀rọ̀ Ìlú ṣèpinnu tiwọn ni ọ̀rọ̀ ti Rọ́ṣíà wáyé, torí náà, Àjọ náà ò lè sọ pé ohun tó ṣẹlẹ̀ ní Rọ́ṣíà ló mú káwọn ṣèpinnu táwọn ṣe. +Ile Ejo fagi le ipinnu ti Ajo To N Ri si Oro Ilu se, won ni aheso oro lasan ni Ajo naa gun le ti won fi sepinnu, won o si ri eri kankan mu wa pe awon Elerii Jehofa se ohunkohun to lewu. Ilé Ẹjọ́ fagi lé ìpinnu tí Àjọ Tó Ń Rí sí Ọ̀rọ̀ Ìlú ṣe, wọ́n ní àhesọ ọ̀rọ̀ lásán ni Àjọ náà gùn lé tí wọ́n fi ṣèpinnu, wọn ò sì rí ẹ̀rí kankan mú wá pé àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà ṣe ohunkóhun tó léwu. +Ile Ejo naa tun ri i pe Ajo To N Ri si Oro Ilu fi eto tawon ara wa ni labe ofin du won, to fi mo ominira lati se esin won tabi ohun ti won gba gbo. Ilé Ẹjọ́ náà tún rí i pé Àjọ Tó Ń Rí sí Ọ̀rọ̀ Ìlú fi ẹ̀tọ́ táwọn ará wa ní lábẹ́ òfin dù wọ́n, tó fi mọ́ òmìnira láti ṣe ẹ̀sìn wọn tàbí ohun tí wọ́n gbà gbọ́. +Jason Wise, to je okan lara awon agbejoro awa Elerii Jehofa ninu ejo yii so pe: “Bo tie je pe ko di dandan keeyan sese foruko esin sile labe ofin ko to le lo eto omoniyan ati ominira ti ofin so pe o ni, sibe ki i saba rorun lati josin falala laikoko foruko sile. Jason Wise, tó jẹ́ ọ̀kan lára àwọn agbẹjọ́rò àwa Ẹlẹ́rìí Jèhófà nínú ẹjọ́ yìí sọ pé: “Bó tiẹ̀ jẹ́ pé kò di dandan kéèyàn ṣẹ̀ṣẹ̀ forúkọ ẹ̀sìn sílẹ̀ lábẹ́ òfin kó tó lè lo ẹ̀tọ́ ọmọnìyàn àti òmìnira tí òfin sọ pé ó ní, síbẹ̀ kì í sábà rọrùn láti jọ́sìn fàlàlà láìkọ́kọ́ forúkọ sílẹ̀. +Ara awon anfaani ta a n ri ba a se foruko esin wa sile ni pe o n je ko rorun fun wa lati ko Bibeli atawon iwe to da lori Bibeli wolu, ka le ni ibi ijosin, ka si le ya awon ibi ta a ti maa se apejo. Ara àwọn àǹfààní tá à ń rí bá a ṣe forúkọ ẹ̀sìn wa sílẹ̀ ni pé ó ń jẹ́ kó rọrùn fún wa láti kó Bíbélì àtàwọn ìwé tó dá lórí Bíbélì wọ̀lú, ká lè ní ibi ìjọsìn, ká sì lè yá àwọn ibi tá a ti máa ṣe àpéjọ. +"Inu wa dun pe Ile Ejo fagi le ipinnu ti Ajo To N Ri si Oro Ilu se niluu Ulaanbaatar, ti won si gba pe iru ipinnu bee maa sakoba fun ominira ta a ni lati se esin wa ati ominira ta a ni lati pe jo ni Mongolia.”""" "Inú wa dùn pé Ilé Ẹjọ́ fagi lé ìpinnu tí Àjọ Tó Ń Rí sí Ọ̀rọ̀ Ìlú ṣe nílùú Ulaanbaatar, tí wọ́n sì gbà pé irú ìpinnu bẹ́ẹ̀ máa ṣàkóbá fún òmìnira tá a ní láti ṣe ẹ̀sìn wa àti òmìnira tá a ní láti pé jọ ní Mòǹgólíà.”""" +"""Ojo arooroda kan ro lorile-ede Nepal, o si fa akunya omi ati ile yiya, isele yii so egbeegberun awon eeyan di alainile, o si pa awon eeyan to le ni ogoje [140]." """Òjò àrọ̀ọ̀rọ̀dá kan rọ̀ lórílẹ̀-èdè Nepal, ó sì fa àkúnya omi àti ilẹ̀ yíya, ìṣẹ̀lẹ̀ yìí sọ ẹgbẹẹgbẹ̀rún àwọn èèyàn di aláìnílé, ó sì pa àwọn èèyàn tó lé ní ogóje [140]." +Akunya omi naa ba awon oju titi je, o si ba ina manamana je, eyi wa mu ko nira lati ran awon toro kan lowo. Àkúnya omi náà ba àwọn ojú títì jẹ́, ó sì ba iná mànàmáná jẹ́, èyí wá mú kó nira láti ran àwọn tọ́rọ̀ kàn lọ́wọ́. +Eka ofiisi awon Elerii Jehofa to wa lorile-ede Japan naa lo n boju to ise awon Elerii Jehofa to wa ni Nepal, won si so pe ko si Elerii Jehofa kankan to fara pa tabi to ku ninu janba naa. Ẹ̀ka ọ́fíìsì àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà tó wà lórílẹ̀-èdè Japan náà ló ń bójú tó iṣẹ́ àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà tó wà ní Nepal, wọ́n sì sọ pé kò sí Ẹlẹ́rìí Jèhófà kankan tó fara pa tàbí tó kú nínú jàǹbá náà. +Amo, o di dandan fun idile awon Elerii Jehofa merin lati file won sile, tori pe akunya omi ti ba awon ile ohun je. Àmọ́, ó di dandan fún ìdílé àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà mẹ́rin láti filé wọn sílẹ̀, torí pé àkúnya omi tí bá àwọn ilé ọ̀hún jẹ́. +Awon Elerii Jehofa to wa lagbegbe naa ti n ran awon ara bii tiwon lowo, iyen awon tomi gbale won. Àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà tó wà lágbègbè náà ti ń ran àwọn ará bíi tiwọn lọ́wọ́, ìyẹn àwọn tómi gbalé wọn. +Agbenuso fun Awa Elerii Jehofa: Agbẹnusọ fún Àwa Ẹlẹ́rìí Jèhófà: +Kari Aye: David A. Semonian, Ofiisi Agberoyinjade, +1-845-524-3000 Kárí Ayé: David A. Semonian, Ọ́fíìsì Agbéròyìnjáde, +1-845-524-3000 +"""Ni August 28, 2019, arooroda ojo kan mu ki odo Talomo kun akunya, omi naa si ya wo ilu Davao." """Ní August 28, 2019, àrọ̀ọ̀rọ̀dá òjò kan mú kí odò Talomo kún àkúnya, omi náà sí ya wọ ìlú Davao." +Iroyin latodo awon alase fi han pe omiyale to te le ojo yii le idile to to nnkan bi ogorun-un marun-un ati marundinlaaadota (545) kuro nile won. Ìròyìn látọ̀dọ̀ àwọn aláṣẹ fi hàn pé omíyalé tó tẹ̀ lé òjò yìí lé ìdílé tó tó nǹkan bí ọgọ́rùn-ún márùn-ún àti márùndínláàádọ́ta (545) kúrò nílé wọn. +Eka ofiisi Philippines royin pe ogofa (120) akede lati ijo marun-un ni akunya omi yii sakoba fun. Ẹ̀ka ọ́fíìsì Philippines ròyìn pé ọgọ́fà (120) akéde látì ìjọ márùn-ún ni àkúnya omi yìí ṣàkóbá fún. +Opo awon akede yii lo fara pa mo si Gbongan Ijoba. Ọ̀pọ̀ àwọn akéde yìí ló fara pa mọ́ sí Gbọ̀ngàn Ìjọba. +Akunya omi naa wo ile meta, o si ba ile merin to je ti awon ara wa je. Àkúnya omi náà wó ilé mẹ́ta, ó sì ba ilé mẹ́rin tó jẹ́ ti àwọn ará wa jẹ́. +Eka ofiisi gbe Igbimo To N Seto Iranwo Nigba Ajalu dide lati boju to aini awon arakunrin ati arabinrin ti isele yii sakoba fun. Ẹ̀ka ọ́fíìsì gbé Ìgbìmọ̀ Tó Ń Ṣètò Ìrànwọ́ Nígbà Àjálù dìde láti bójú tó àìní àwọn arákùnrin àti arábìnrin tí ìṣẹ̀lẹ̀ yìí ṣàkóbá fún. +Igbimo yii ri i daju pe awon ti isele naa sakoba fun ri awon ohun ti won nilo, won si seto lati se imototo awon ile ti omi ya wo. Ìgbìmọ̀ yìí rí i dájú pé àwọn tí ìṣẹ̀lẹ̀ náà ṣàkóbá fún rí àwọn ohun tí wọ́n nílò, wọ́n sì ṣètò láti ṣé ìmọ́tótó àwọn ilé tí omi ya wọ̀. +"Adura wa ni pe ki ife tawon ara n fi han maa tu awon arakunrin ati arabinrin wa niluu Davao ninu, paapaa ni akoko to le koko yii.​—Roomu 12:10.""" "Àdúrà wa ni pé kí ìfẹ́ táwọn ará ń fi hàn máa tu àwọn arákùnrin àti arábìnrin wa nílùú Davao nínú, pàápàá ní àkókò tó le koko yìí.​—Róòmù 12:10.""" +"""Ojo: November 1-3, 2019" """Ọjọ́: November 1-3, 2019" +Ibi Ti Won Ti Se e: Gbongan Mall of Asia Arena ati SMX Convention Center ni Manila, Philippines Ibi Tí Wọ́n Ti Ṣe é: Gbọ̀ngàn Mall of Asia Arena àti SMX Convention Center ní Manila, Philippines +Awon Ede Ti Won Lo: English, Tagalog Àwọn Èdè Tí Wọ́n Lò: English, Tagalog +Iye Awon To Wa: 26,245 Iye Àwọn Tó Wá: 26,245 +Iye Awon To Seribomi: 145 Iye Àwọn Tó Ṣèrìbọmi: 145 +Iye Awon To Wa Lati Ile Okeere: 5,397 Iye Àwọn Tó Wá Láti Ilẹ̀ Òkèèrè: 5,397 +Awon Eka Ofiisi Ta a Pe: Australasia, Central Europe, France, Indonesia, Italy, Japan, Kazakhstan, Madagascar, Malaysia, Myanmar, Papua New Guinea, Solomon Islands, South Africa, Sri Lanka, Taiwan, Thailand, United States Àwọn Ẹ̀ka Ọ́fíìsì Tá a Pè: Australasia, Central Europe, France, Indonesia, Italy, Japan, Kazakhstan, Madagascar, Malaysia, Myanmar, Papua New Guinea, Solomon Islands, South Africa, Sri Lanka, Taiwan, Thailand, United States +Awon Iriri: Rogelio Jolongbayan to je manija to n ri si oro awon onibaara ni gbongan Asia Arena so pe: “Eyin le niwa omoluwabi ju ninu gbogbo awon to ti n lo ibi. Àwọn Ìrírí: Rogelio Jolongbayan tó jẹ́ máníjà tó ń rí sí ọ̀rọ̀ àwọn oníbàárà ní gbọ̀ngàn Asia Arena sọ pé: “Ẹ̀yin lẹ níwà ọmọlúwàbí jù nínú gbogbo àwọn tó ti ń lo ibí. +Inu wa dun pe e wa sibi.” Inú wa dùn pé ẹ wá síbí.” +Oga olopaa kan lorile-ede Philippines naa so pe: “Se lawon alejo naa to lowoowo wonu gbongan naa, o si wuni lori gan an. Ọ̀gá ọlọ́pàá kan lórílẹ̀-èdè Philippines náà sọ pé: “Ṣe làwọn àlejò náà tò lọ́wọ̀ọ̀wọ́ wọnú gbọ̀ngàn náà, ó sì wúni lórí gan an. +Mi o ro pe won nilo wa nibi to ba je pe bayii ni nnkan se n lo!” Mi ò rò pé wọ́n nílò wa níbí tó bá jẹ́ pé báyìí ni nǹkan ṣe ń lọ!” +Teofilo Labe Jr. to je oluranlowo fun alaboojuto fun oro aabo ni Manila Hotel ni won ni ko ri si bi awon alejo se maa rinrin ajo afe. Teofilo Labe Jr. tó jẹ́ olùrànlọ́wọ́ fún alábòójútó fún ọ̀rọ̀ ààbò ní Manila Hotel ni wọ́n ní kó rí sí bí àwọn àlejò ṣe máa rìnrìn àjò afẹ́. +Leyin to kiye si bi nnkan se n lo fungba die, o wa so pe: “Ti awon alase ba ni ki n diwon bi e se seto ara yin si, maa so pe eyin le se daadaa ju. Lẹ́yìn tó kíyè sí bí nǹkan ṣe ń lọ fúngbà díẹ̀, ó wá sọ pé: “Tí àwọn aláṣẹ bá ní kí n díwọ̀n bí ẹ ṣe ṣètò ara yín sí, màá sọ pé ẹ̀yin lẹ ṣe dáadáa jù. +"E wa letoleto gan an ni.”""" "Ẹ wà létòlétò gan an ni.”""" +"""Iji lile Vongfong (ti won tun n pe ni Ambo) ja ni erekusu Samar ni May 14, 2020." """Ìjì líle Vongfong (tí wọ́n tún ń pè ní Ambo) jà ní erékùṣù Samar ní May 14, 2020." +Igba akoko ti iru iji lile yii maa ja lodun 2020 niyen, Iwo Oorun Okun Pasifiiki lo si ti ja, iji naa sose gan-an ni erekusu Samar. Ìgbà àkọ́kọ́ tí irú ìjì líle yìí máa jà lọ́dún 2020 nìyẹn, Ìwọ̀ Oòrùn Òkun Pàsífíìkì ló sì ti jà, ìjì náà ṣọṣẹ́ gan-an ní erékùṣù Samar. +Koda, egbeegberun eeyan lo ko kuro lagbegbe yen, eyi o si rorun rara tori ijoba ti sofin pe kawon eeyan maa jinna sira tori arun to wa lode. Kódà, ẹgbẹẹgbẹ̀rún èèyàn ló kó kúrò lágbègbè yẹn, èyí ò sì rọrùn rara torí ìjọba ti ṣòfin pé káwọn èèyàn máa jìnnà síra torí àrùn tó wà lóde. +Bo tie je pe ko si ikankan ninu awon ara wa to fara pa, awon mokandinlogota (59) lo ni lati fi ile won sile. Bó tiẹ̀ jẹ́ pé kò sí ìkankan nínú àwọn ará wa tó fara pa, àwọn mọkàndínlọ́gọ́ta (59) ló ní láti fi ilé wọn sílẹ̀. +Awon kan lo n gbe ni ileewe ti won seto pe kawon eeyan sa si, awon mii si lo n gbe ni ile awon Elerii Jehofa bii tiwon. Àwọn kan lọ ń gbé ní iléèwé tí wọ́n ṣètò pé káwọn èèyàn sá sí, àwọn míì sì lọ ń gbé ní ilé àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà bíi tiwọn. +Yato siyen, ile awon ara mejilelogorin (82) ni iji naa ba je. Yàtọ̀ síyẹn, ilé àwọn ará méjìlélọ́gọ́rin (82) ni ìjì náà bà jẹ́. +Koda, Gbongan Ijoba marun-un lo ba je, ikan si wo lule patapata. Kódà, Gbọ̀ngàn Ìjọba márùn-ún ló bà jẹ́, ìkan sì wó lulẹ̀ pátápátá. +Igbimo Eka orile-ede Philippines da Igbimo To N Pese Iranwo Nigba Ajalu sile, ki won le fun awon ara wa ti iji naa sakoba fun ni ohun ti won nilo nipa tara, ki won si tun fun igbagbo won lokun. Ìgbìmọ̀ Ẹ̀ka orílẹ̀-èdè Philippines dá Ìgbìmọ̀ Tó Ń Pèsè Ìrànwọ́ Nígbà Àjálù sílẹ̀, kí wọ́n lè fún àwọn ará wa tí ìjì náà ṣàkóbá fún ní ohun tí wọ́n nílò nípa tara, kí wọ́n sì tún fún ìgbàgbọ́ wọn lókun. +A o ni dake adura lori awon ara wa ni Philippines, ti won n fara da ose ti iji lile ati arun corona n fa. A ò ní dákẹ́ àdúrà lórí àwọn ará wa ní Philippines, tí wọ́n ń fara da ọṣẹ́ tí ìjì líle àti àrùn corona ń fà. +"O da wa loju pe Jehofa to je “apata ayeraye” a maa pese ohun tawon ara wa nilo lasiko ti nnkan le koko yii.​—Aisaya 26:4.""" "Ó dá wa lójú pé Jèhófà tó jẹ́ “àpáta ayérayé” á máa pèsè ohun táwọn ará wa nílò lásìkò tí nǹkan le koko yìí.​—Àìsáyà 26:4.""" +"""Ni ibere August 2019, ojo alategun bere lorile-ede Philippines pelu ojo repete ati iji lile, eyi si fa akunya omi ati ile riri." """Ní ìbẹ̀rẹ̀ August 2019, òjò alátẹ́gùn bẹ̀rẹ̀ lórílẹ̀-èdè Philippines pẹ̀lú òjò rẹpẹtẹ àti ìjì líle, èyí sì fa àkúnya omi àti ilẹ̀ ríri." +O bani ninu je pe ile to ri naa pa arakunrin kan to n sin gege bi asaaju-ona akanse onigba die niluu Natonin, lagbegbe Mountain Province. Ó bani nínú jẹ́ pé ilẹ̀ tó rì náà pa arákùnrin kan tó ń sìn gẹ́gẹ́ bí aṣáájú-ọ̀nà àkànṣe onígbà díẹ̀ nílùú Natonin, lágbègbè Mountain Province. +Arakunrin mii ti oun naa n sin gege bi asaaju-ona akanse onigba die fara pa die ninu ile riri kan naa. Arákùnrin míì tí òun náà ń sìn gẹ́gẹ́ bí aṣáájú-ọ̀nà àkànṣe onígbà díẹ̀ fara pa díẹ̀ nínú ilẹ̀ ríri kan náà. +Ninu isele mii, awoku pantiri se omokunrin olodun mewaa kan lese, amo o ri itoju to ye gba. Nínú ìṣẹ̀lẹ̀ míì, àwókù pàǹtírí ṣe ọmọkùnrin ọlọ́dún mẹ́wàá kan léṣe, àmọ́ ó rí ìtọ́jú tó yẹ gbà. +Ko si ile awon arakunrin wa to baje ju. Kò sí ilé àwọn arákùnrin wa tò bàjẹ́ jù. +Amo, iji lile to sose ni Negros Occidental ba Gbongan Ijoba kan je, o si ya lara orule ile naa lule. Àmọ́, ìjì líle tó ṣọṣẹ́ ní Negros Occidental ba Gbọ̀ngàn Ìjọba kan jẹ́, ó sì ya lára òrùlé ilé náà lulẹ̀. +Eka ofiisi Philippines ati alaboojuto ayika n pese itunu fun awon idile ti isele naa kan, won si n fi Bibeli tu won ninu. Ẹ̀ka ọ́fíìsì Philippines àti alábòójútó àyíká ń pèsè ìtùnú fún àwọn ìdílé tí ìṣẹ̀lẹ̀ náà kàn, wọ́n sì ń fi Bíbélì tù wọ́n nínú. +O bani ninu je lati gbo nipa adanu nla yii, a si n gbadura fun awon to n sofo iku arakunrin wa. Ó bani nínú jẹ́ láti gbọ́ nípa àdánù ńlá yìí, à sì ń gbàdúrà fún àwọn tó ń ṣọ̀fọ̀ ikú arákùnrin wa. +"A n reti ojo iwaju kan nigba ti awon isele buruku “o ni wa si iranti.”​—Aisaya 65:17.""" "À ń retí ọjọ́ iwájú kan nígbà tí àwọn ìṣẹ̀lẹ̀ burúkú “ò ní wá sí ìrántí.”​—Àìsáyà 65:17.""" +"""Iji Lile Yutu to sose gan-an ni Awon Erekusu Northern Mariana ni October 24 tun ja ni erekusu Luzon ni Tuesday, October 30." """Ìjì Líle Yutu tó ṣọṣẹ́ gan-an ní Àwọn Erékùṣù Northern Mariana ní October 24 tún jà ní erékùṣù Luzon ní Tuesday, October 30." +Erekusu yii lo tobi ju lorile-ede Philippines. Erékùṣù yìí ló tóbi jù lórílẹ̀-èdè Philippines. +Ojo arooroda to ba iji yen rin fa omiyale, o mu ki ile ya, eyi si pa awon eeyan. Egbeegberun eeyan ni won ko kuro lagbegbe naa, eeyan mokanla (11) lo si ku. Òjò àrọ̀ọ̀rọ̀dá tó bá ìjì yẹn rìn fa omíyalé, ó mú kí ilẹ̀ ya, èyí sì pa àwọn èèyàn. Ẹgbẹẹgbẹ̀rún èèyàn ni wọ́n kó kúrò lágbègbè náà, èèyàn mọ́kànlá (11) ló sì kú. +Iroyin ta a gbo lati eka ofiisi wa ni Philippines ni pe ko si ikankan lara awon ara wa ti iji naa pa tabi to se lese. Ìròyìn tá a gbọ́ láti ẹ̀ka ọ́fíìsì wa ní Philippines ni pé kò sí ìkankan lára àwọn ará wa tí ìjì náà pa tàbí tó ṣe léṣe. +Amo ile metalelaaadorin (73) to je ti awon ara wa lo ba je, titi kan Gbongan Ijoba mefa. Àmọ́ ilé mẹ́tàléláàádọ́rin (73) tó jẹ́ ti àwọn ará wa ló bà jẹ́, títí kan Gbọ̀ngàn Ìjọba mẹ́fà. +Eka ofiisi wa ni Philippines ti n seto iranwo fawon ti ajalu naa sele si. Ẹ̀ka ọ́fíìsì wa ní Philippines ti ń ṣètò ìrànwọ́ fáwọn tí àjálù náà ṣẹlẹ̀ sí. +A o dake adura lori awon ara wa ni Philippines, tori o ti di iji lile mejidinlogun (18) bayii to ja nibe lodun yii. A ò dákẹ́ àdúrà lórí àwọn ará wa ní Philippines, torí ó ti di ìjì líle méjìdínlógún (18) báyìí tó jà níbẹ̀ lọ́dún yìí. +"Bi won se gbeke le Jehofa lawa naa gbeke le e, a si mo pe o maa gbe wa ro.—Saamu 55:22.""" "Bí wọ́n ṣe gbẹ́kẹ̀ lé Jèhófà làwa náà gbẹ́kẹ̀ lé e, a sì mọ̀ pé ó máa gbé wa ró.—Sáàmù 55:22.""" +"""Niluu Davao lorile-ede Philippines, o ju egberun mokanlelogbon (31,000) eeyan ti ki i se Elerii Jehofa to dara po mo ijo kan lati wo Iranti Iku Kristi ti won seto latori ero." """Nílùú Davao lórílẹ̀-èdè Philippines, ó ju ẹgbẹ̀rún mọ́kànlélọ́gbọ̀n (31,000) èèyàn tí kì í ṣe Ẹlẹ́rìí Jèhófà tó dara pọ̀ mọ́ ìjọ́ kan láti wo Ìrántí Ikú Kristi tí wọ́n ṣètò látorí ẹ̀rọ." +Ko see se fun awon ijo naa lati wa pa po tori ofin ti ijoba gbe kale, tori naa won satagba Iranti Iku Kristi latori ero. Kò ṣeé ṣe fún àwọn ìjọ náà láti wà pa pọ̀ torí òfin tí ìjọba gbé kalẹ̀, torí náà wọ́n ṣàtagbà Ìrántí Ikú Kristi látorí ẹ̀rọ. +Opo eeyan lo dara po mo Iranti Iku Kristi yii tori pe odo kan to je asaaju-ona sapa lati ke si won. Ọ̀pọ̀ èèyàn ló dara pọ̀ mọ́ Ìrántí Ikú Kristi yìí torí pé ọ̀dọ́ kan tó jẹ́ aṣáájú-ọ̀nà sapá láti ké sí wọn. +Asaaju-ona deedee ni Daphane Jane to je omo odun metadinlogun (17), to n gbe niluu Davao. Aṣáájú-ọ̀nà déédéé ni Daphane Jane tó jẹ́ ọmọ ọdún mẹ́tàdínlógún (17), tó ń gbé nílùú Davao. +Opo odun lo ti n ba aisan oju to lagbara finra, eyi si ti mu ko ma riran daadaa mo. Ọ̀pọ̀ ọdún ló ti ń bá àìsàn ojú tó lágbára fínra, èyí sì ti mú kó má ríran dáadáa mọ́. +Daphane wa pinnu pe oun maa so fun dokita to n toju oun pe ko wo akanse asoye ati Iranti Iku Kristi ta a satagba latori ero. Daphane wá pinnu pé òun máa sọ fún dókítà tó ń tọ́jú òun pé kó wo àkànṣe àsọyé àti Ìrántí Ikú Kristi tá a ṣàtagbà látorí ẹ̀rọ. +O wu dokita naa lori bi Daphane se fi Bibeli dahun awon ibeere re ati bo se ba a soro nipa awon apileko to wa lori ikanni jw.org, tori naa dokita naa gba lati wo awon asoye naa. Ó wú dókítà náà lórí bí Daphane ṣe fi Bíbélì dáhùn àwọn ìbéèrè rẹ̀ àti bó ṣe bá a sọ̀rọ̀ nípa àwọn àpilẹ̀kọ tó wà lórí ìkànnì jw.org, torí náà dókítà náà gbà láti wo àwọn àsọyé náà. +Ni Sunday, April 5, dokita yii wo akanse asoye naa, dokita naa tun ke sawon dokita atawon noosi mejila (12) ti won jo n sise pe ki won wo asoye naa. Ní Sunday, April 5, dókítà yìí wo àkànṣe àsọyé náà, dókítà náà tún ké sáwọn dókítà àtàwọn nọ́ọ̀sì méjìlá (12) tí wọ́n jọ ń ṣiṣẹ́ pé kí wọ́n wo àsọyé náà. +Awon dokita atawon noosi yii tun so fawon elomii pe ki won wo asoye yii. Àwọn dókítà àtàwọn nọ́ọ̀sì yìí tún sọ fáwọn ẹlòmíì pé kí wọ́n wo àsọyé yìí. +Tori naa, eeyan ogorun-un kan o le mejidinlogbon (128) lo wo akanse asoye ohun. Torí náà, èèyàn ọgọ́rùn-ún kan ó lé méjìdínlọ́gbọ̀n (128) ló wo àkànṣe àsọyé ọ̀hún. +Leyin asoye yen, okan lara awon dokita naa so pe oun “koriira awon Elerii Jehofa” tele, oun si maa n ta ko won ti won ba n waasu. Lẹ́yìn àsọyé yẹn, ọ̀kan lára àwọn dókítà náà sọ pé òun “kórìíra àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà” tẹ́lẹ̀, òun sì máa ń ta kò wọ́n tí wọ́n bá ń wàásù. +Amo, leyin to gbo akanse asoye yen, o so pe: “Mo fe toro aforiji, tori pe mo jagbe mo obinrin kan lara yin, mo si kan-an labuku. Àmọ́, lẹ́yìn tó gbọ́ àkànṣe àsọyé yẹn, ó sọ pé: “Mo fẹ́ tọrọ àforíjì, torí pé mo jágbe mọ́ obìnrin kan lára yín, mo sì kàn-án lábùkù. +E seun pe e fun mi lanfaani lati gbo asoye yin. Ẹ ṣeun pé ẹ fún mi láǹfààní láti gbọ́ àsọyé yín. +Mo ro yin pe ke e maa ba ise iwaasu yin lo.” Mo rọ̀ yín pé kẹ́ ẹ máa bá iṣẹ́ ìwàásù yín lọ.” +Dokita to n toju Daphane tun pinnu pe oun maa wo asoye Iranti Iku Kristi ati pe oun maa ke si opo dokita ti won jo n sise lati wo o. Dókítà tó ń tọ́jú Daphane tún pinnu pé òun máa wo àsọyé Ìrántí Ikú Kristi àti pé òun máa ké sí ọ̀pọ̀ dókítà tí wọ́n jọ ń ṣiṣẹ́ láti wò ó. +Tori pe eto isise ti ijo naa fi n satagba ko faye gba opo eeyan lati wo asoye yii, dokita naa gba lati boju to bi awon eeyan se maa dara po mo asoye naa, eyi si mu ko see se fun opo eeyan lati wo o. Torí pé ètò ìṣiṣẹ́ tí ìjọ náà fi ń ṣàtagbà kò fàyè gba ọ̀pọ̀ èèyàn láti wo àsọyé yìí, dókítà náà gbà láti bójú tó bí àwọn èèyàn ṣe máa dara pọ̀ mọ́ àsọyé náà, èyí sì mú kó ṣeé ṣe fún ọ̀pọ̀ èèyàn láti wò ó. +Nigba to di ojo Iranti Iku Kristi, awon dokita, awon noosi, awon olopaa atawon to je oga lenu ise ijoba wa wo asoye naa. Nígbà tó di ọjọ́ Ìrántí Ikú Kristi, àwọn dókítà, àwọn nọ́ọ̀sì, àwọn ọlọ́pàá àtàwọn tó jẹ́ ọ̀gá lẹ́nu iṣẹ́ ìjọba wá wo àsọyé náà. +Ki asoye naa to pari, o ti ju egberun mokanlelogbon eeyan (31,000) to wo itoleseese naa latori ero tabi ohun ta a gba sile. Kí àsọyé náà tó parí, ó ti ju ẹgbẹ̀rún mọ́kànlélọ́gbọ̀n èèyàn (31,000) tó wo ìtòlẹ́sẹẹsẹ náà látorí ẹ̀rọ tàbí ohùn tá a gbà sílẹ̀. +Dokita kan dupe lowo Daphane atawon ara wa pe won ke si oun, o wa so pe: “A o tie mo pe awon Elerii Jehofa maa n waasu lori ikanni. Dókítà kan dúpẹ́ lọ́wọ́ Daphane àtàwọn ará wa pé wọ́n ké sí òun, ó wá sọ pé: “A ò tiẹ̀ mọ̀ pé àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà máa ń wàásù lórí ìkànnì. +Be e se n lo ero igbalode dara gan-an.” Bẹ́ ẹ ṣe ń lo ẹ̀rọ ìgbàlódé dára gan-an.” +Elomii so pe: “O see se fun opo awa dokita ati noosi lati gbo asoye yii. Ẹlòmíì sọ pé: “Ó ṣeé ṣe fún ọ̀pọ̀ àwa dókítà àti nọ́ọ̀sì láti gbọ́ àsọyé yìí. +O ti pe gan-an ta a ti gbo asoye Bibeli keyin, igba akoko si ree ta a maa gbadun re lori ero. Ó ti pẹ́ gan-an tá a ti gbọ́ àsọyé Bíbélì kẹ́yìn, ìgbà àkọ́kọ́ sì rèé tá a máa gbádùn rẹ̀ lórí ẹ̀rọ. +O ya wa lenu lati ri i pe awon Elerii Jehofa n josin Olorun pa po lona yii. Ó yà wá lẹ́nu láti rí i pé àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà ń jọ́sìn Ọlọ́run pa pọ̀ lọ́nà yìí. +A reti pe ke e maa ba a niso lati je kawon eeyan wo awon asoye Bibeli yin latori ero. A retí pé kẹ́ ẹ máa bá a nìṣó láti jẹ́ káwọn èèyàn wo àwọn àsọyé Bíbélì yín látorí ẹ̀rọ. +Eto te e se yii ran wa lowo gan-an, paapaa lakooko ti nnkan tubo n buru yii.” Ètò tẹ́ ẹ ṣe yìí ràn wá lọ́wọ́ gan-an, pàápàá lákòókò tí nǹkan túbọ̀ ń burú yìí.” +Akanse asoye ati asoye Iranti Iku Kristi wo opo eeyan lokan gan-an. Àkànṣe àsọyé àti àsọyé Ìrántí Ikú Kristi wọ ọ̀pọ̀ èèyàn lọ́kàn gan-an. +Okan lara awon to wo o so pe: “Igba akoko ree ti maa sunkun bi mo se n gbo asoye to da lori Bibeli. Ọ̀kan lára àwọn tó wò ó sọ pé: “Ìgbà àkọ́kọ́ rèé tí màá sunkún bí mo ṣe ń gbọ́ àsọyé tó dá lórí Bíbélì. +Mo dupe lowo e, Daphane Jane pe o ke si dokita re lati gbo asoye yii, awa naa si wa lara awon to ri itunu gba. Mo dúpẹ́ lọ́wọ́ ẹ, Daphane Jane pé o ké sí dókítà rẹ láti gbọ́ àsọyé yìí, àwa náà sì wà lára àwọn tó rí ìtùnú gbà. +Mo ti wa gba bayii pe Olorun wa, mo si dupe lowo e fun bo o se ran mi lowo lati mo bee.” Mo ti wá gbà báyìí pé Ọlọ́run wà, mo sì dúpẹ́ lọ́wọ́ ẹ fún bó o ṣe ràn mí lọ́wọ́ láti mọ̀ bẹ́ẹ̀.” +Leyin ti Daphane Jane ri ona ti Jehofa gba ran an lowo, o wa pinnu pe oun a maa ba a lo lati waasu laika ti aisan to n ba oun finra ati ofin ti ijoba se tori ajakale arun to gbode yii. Lẹ́yìn tí Daphane Jane rí ọ̀nà tí Jèhófà gbà ràn án lọ́wọ́, ó wá pinnu pé òun á máa bá a lọ láti wàásù láìka ti àìsàn tó ń bá òun fínra àti òfin tí ìjọba ṣe torí àjàkálẹ̀ àrùn tó gbòde yìí. +"Iriri Daphane yii ran wa leti pe ko ye “ki a jawo ninu sise rere, tori ti akoko ba to, a maa kore re ti a o ba je ko re wa.”​—⁠Galatia 6:⁠9.""" "Ìrírí Daphane yìí rán wa létí pé kò yẹ “kí a jáwọ́ nínú ṣíṣe rere, torí tí àkókò bá tó, a máa kórè rẹ̀ tí a ò bá jẹ́ kó rẹ̀ wá.”​—⁠Gálátíà 6:⁠9.""" +"""Ni osu January 2019, Arakunrin Mark Sanderson to je ara Igbimo Oludari mu Bibeli jade lede Cebuano, Tagalog ati Waray-Waray lawon ibi akanse ipade kan." """Ní oṣù January 2019, Arákùnrin Mark Sanderson tó jẹ́ ara Ìgbìmọ̀ Olùdarí mú Bíbélì jáde lédè Cebuano, Tagalog àti Waray-Waray láwọn ibi àkànṣe ìpàdé kan." +Gbongan iworan Hoops Dome to wa ni ilu Lapu-Lapu ni won ti mu Bibeli ede Cebuano jade ni January 12. Gbọ̀ngàn ìwòran Hoops Dome tó wà ní ìlú Lapu-Lapu ni wọ́n ti mú Bíbélì èdè Cebuano jáde ní January 12. +Lojo keji, a mu ti ede Waray-Waray jade, won si pin in ni Gbongan Leyte Academic Center to wa ni ilu Palo lagbegbe Leyte. Lọ́jọ́ kejì, a mú ti èdè Waray-Waray jáde, wọ́n sì pín in ní Gbọ̀ngàn Leyte Academic Center tó wà ní ìlú Palo lágbègbè Leyte. +Ni January 20, a mu Bibeli jade lede Tagalog ni Gbongan Apejo Metro Manila to wa ni ilu Quezon City. Ní January 20, a mú Bíbélì jáde lédè Tagalog ní Gbọ̀ngàn Àpéjọ Metro Manila tó wà ní ìlú Quezon City. +Idile kan n ka Bibeli Itumo Aye Tuntun ta a tun se ti won sese gba lede Cebuano. Ìdílé kan ń ka Bíbélì Ìtumọ̀ Ayé Tuntun tá a tún ṣe tí wọ́n ṣẹ̀ṣẹ̀ gbà lédè Cebuano. +Opolopo Gbongan Ijoba la ta atagba awon akanse ipade naa si, o si le ni egberun metalelogojo (163,000) Bibeli Itumo Aye Tuntun ta a pin fawon to wa. Ọ̀pọ̀lọpọ̀ Gbọ̀ngàn Ìjọba la ta àtagbà àwọn àkànṣe ìpàdé náà sí, ó sì lé ní ẹgbẹ̀rún mẹ́tàlélọ́gọ́jọ (163,000) Bíbélì Ìtumọ̀ Ayé Tuntun tá a pín fáwọn tó wá. +Arakunrin Dean Jacek to wa ni eka ofiisi ni Philippines so pe: “Bibeli Itumo Aye Tuntun ta a tun se la mu jade lede Cebuano ati Tagalog. Arákùnrin Dean Jacek tó wà ní ẹ̀ka ọ́fíìsì ní Philippines sọ pé: “Bíbélì Ìtumọ̀ Ayé Tuntun tá a tún ṣe la mú jáde lédè Cebuano àti Tagalog. +O le lodun meta ki won to pari ise lori okokan won. Ó lé lọ́dún mẹ́ta kí wọ́n tó parí iṣẹ́ lórí ọ̀kọ̀kan wọn. +A ti ni Iwe Mimo Kristeni Lede Giriiki tele lede Waray-Waray, amo igba akoko niyi tawon to n ka ede yii maa ni odindi Bibeli Itumo Aye Tuntun. A ti ní Ìwé Mímọ́ Kristẹni Lédè Gíríìkì tẹ́lè lédè Waray-Waray, àmọ́ ìgbà àkọ́kó nìyí táwọn tó ń ka èdè yìí máa ní odindi Bíbélì Ìtumọ̀ Ayé Tuntun. +O le lodun marun-un ti won fi sise itumo re.” Ó lé lọ́dún márùn-ún tí wọ́n fi ṣiṣẹ́ ìtúmọ̀ rẹ̀.” +Ta a ba pin awon to n gbe ni Philippines sona mewaa, awon to n so ede Cebuano, Tagalog tabi Waray-Waray le ni ida mefa. Tá a bá pín àwọn tó ń gbé ní Philippines sọ́nà mẹ́wàá, àwọn tó ń sọ èdè Cebuano, Tagalog tàbí Waray-Waray lé ní ìdá mẹ́fà. +Lara won ni nnkan bi egberun lona ogojo (160,000) awon ara wa ati egberun lona ogorun-un meji o din meta (197,000) awon akekoo Bibeli. Lára wọn ni nǹkan bí ẹgbẹ̀rún lọ́nà ọgọ́jọ (160,000) àwọn ará wa àti ẹgbẹ̀rún lọ́nà ọgọ́rùn-ún méjì ó dín mẹ́ta (197,000) àwọn akẹ́kọ̀ọ́ Bíbélì. +Yato siyen, ni bayii, egbeegberun awon omo ile Philippines to n gbe lawon ile mii naa maa le gbadun gbogbo ohun to wa ninu Bibeli Itumo Aye Tuntun lawon ede yii. Yàtọ̀ síyẹn, ní báyìí, ẹgḅẹẹgbẹ̀rún àwọn ọmọ ilẹ̀ Philippines tó ń gbé láwọn ilè míì náà máa lè gbádùn gbogbo ohun tó wà nínú Bíbélì Ìtumọ̀ Ayé Tuntun láwọn èdè yìí. +Arabinrin Donica Jansuy to wa ni ijo ti won ti n so ede Tagalog ni Amerika so bo se ri leyin to wa Bibeli naa jade lori intaneeti pe: “Awon oro inu Bibeli ti won tun se lede Tagalog yii rorun gan-an, o se kedere, o si je ko tete yeeyan. Arábìnrin Donica Jansuy tó wà ní ìjọ tí wọ́n ti ń sọ èdè Tagalog ní Amẹ́ríkà sọ bó ṣe rí lẹ́yìn tó wa Bíbélì náà jáde lórí íńtánẹ́ẹ̀tì pé: “Àwọn ọ̀rọ̀ inú Bíbélì tí wọ́n tún ṣe lédè Tagalog yìí rọrùn gan-an, ó ṣe kedere, ó sì jẹ́ kó tètè yéèyàn. +Oro to rorun to wa ninu e n je ko se wa bii pe Jehofa n ba wa soro leni kookan, o si mu ki ohun to wa ninu Bibeli tubo woni lokan.” Ọ̀rọ̀ tó rọrùn tó wà nínú ẹ̀ ń jẹ́ kó ṣe wá bíi pé Jèhófà ń bá wa sọ̀rọ̀ lẹ́nì kọ̀ọ̀kan, ó sì mú kí ohun tó wà nínú Bíbélì túbọ̀ wọ̀ni lọ́kàn.” +Ni lowolowo bayii, awa Elerii Jehofa ti mu Bibeli Itumo Aye Tuntun jade lodindi tabi lapa kan ni ede mokandinlogosan-an (179). Ní lọ́wọ́lọ́wọ́ báyìí, àwa Ẹlẹ́rìí Jèhófà ti mú Bíbélì Ìtumọ̀ Ayé Tuntun jáde lódindi tàbí lápá kan ní èdè mọ́kàndínlọ́gọ́sàn-án (179). +"A dupe lowo Jehofa to n mu ki Oro re ti won tumo lona to se kedere de odo awon ara wa atawon ti won n ko lekoo Bibeli.—Ise 13:48.""" "A dúpẹ́ lọ́wọ́ Jèhófà tó ń mú kí Ọ̀rọ̀ rẹ̀ tí wọ́n túmọ̀ lọ́nà tó ṣe kedere dé ọ̀dọ̀ àwọn ará wa àtàwọn tí wọ́n ń kọ́ lẹ́kọ̀ọ́ Bíbélì.—Ìṣe 13:48.""" +"""Ni July 27, 2019, imititi ile meji to ja ba opo nnkan je ni erekusu kekere Itbayat to feree to ogorun-un meje o din mewaa (690) kilomita si Manila, lorile ede Philippines." """Ní July 27, 2019, ìmìtìtì ilẹ̀ méjì tó jà ba ọ̀pọ̀ nǹkan jẹ́ ní erékùṣù kékeré Itbayat tó fẹ́rẹ̀ẹ́ tó ọgọ́rùn-ún méje ó dín mẹ́wàá (690) kìlómità sí Manila, lórílẹ̀ èdè Philippines." +Imititi ile yii koja kekere, eeyan mesan-an lo ku, o se eeyan merinlelogota (64) lese, o si ba ile ogorun-un meji ati merindinlaaadorin (266) je. Ìmìtìtì ilẹ̀ yìí kọjá kékeré, èèyàn mẹ́sàn-án ló kú, ò ṣe èèyàn mérìnlélọ́gọ́ta (64) léṣe, ó sì ba ilé ọgọ́rùn-ún méjì àti mẹ́rìndínláàádọ́rin (266) jẹ́. +Awon alase royin pe, egberun meta o din mejilelogbon (2,968) eeyan lo fara gba ninu imititi ile naa. Àwọn aláṣẹ ròyìn pé, ẹgbẹ̀rún mẹ́ta ó dín méjìlélọ́gbọ̀n (2,968) èèyàn ló fara gbá nínú ìmìtìtì ilẹ̀ náà. +Ko si ikankan lara awon ara wa to ku ninu imititi ile yii. Kò sí ìkankan lára àwọn ará wa tó kú nínú ìmìtìtì ilẹ̀ yìí. +Amo arabinrin kan fara pa die. Àmọ́ arábìnrin kan fara pa díẹ̀. +Bakan naa, awon arakunrin wa meji ni ile won baje gan-an. Bákan náà, àwọn arákùnrin wa méjì ni ilé wọn bàjẹ́ gan-an. +Eka ofiisi gbe Igbimo To N Seto Iranwo Nigba Ajalu dide, awon lo si n boju to rira ati pinpin awon ohun koseemani bi i ounje ati omi. Ẹ̀ka ọ́fíìsì gbé Ìgbìmọ̀ Tó Ń Ṣètò Ìrànwọ́ Nígbà Àjálù dìde, àwọn ló sì ń bójú tó rírà àti pínpín àwọn ohun kòséémàní bí i oúnjẹ àti omi. +Awon asoju eka ofiisi maa sebewo si awon arakunrin ati arabinrin ti isele yii kan lati fi oro Olorun tu won ninu ati lati pese ohun ti won nilo fun won. Àwọn aṣojú ẹ̀ka ọ́fíìsì máa ṣèbẹ̀wò sí àwọn arákùnrin àti arábìnrin tí ìṣẹ̀lẹ̀ yìí kan láti fi ọ̀rọ̀ Ọlọ́run tù wọ́n nínú àti láti pèsè ohun tí wọn nílò fún wọn. +Gbogbo igba la n gbadura fun awon arakunrin ati arabinrin wa to fara gba ninu awon imititi ile to sele laipe yii. Gbogbo ìgbà là ń gbàdúrà fún àwọn arákùnrin àti arábìnrin wa tó fara gbá nínú àwọn ìmìtìtì ilẹ̀ tó ṣẹlẹ̀ láìpẹ́ yìí. +"A mo pe Jehofa, “Olorun itunu gbogbo,” a maa baa lo lati boju to aini awon ara wa.​—2 Korinti 1:3.""" "A mọ̀ pé Jèhófà, “Ọlọ́run ìtùnú gbogbo,” á máa báa lọ láti bójú tó àìní àwọn ará wa.​—2 Kọ́ríńtì 1:3.""" +"""Ni March 2019, ina nla kan so ni ilu Calbayog City ni erekusu Samar Island lorile-ede Philippines, o si jo ile mejidinlaaadoje (128)." """Ní March 2019, iná ńlá kan sọ ní ìlú Calbayog City ní erékùṣù Samar Island lórílẹ̀-èdè Philippines, ó sì jó ilé méjìdínláàádóje (128)." +Losu kan saaju akoko yen, ina so lawon ibi kan ni ilu Taguig City to wa ni erekusu Luzon. Lóṣù kan sáájú àkókò yẹn, iná sọ láwọn ibì kan ní ìlú Taguig City tó wà ní erékùṣù Luzon. +Lapapo, ile awon Elerii Jehofa meje ni ina naa jo. Lápapọ̀, ilé àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà méje ni iná náà jó. +Odo awon Elerii mii ti ina naa o de lawon ara wa yii n gbe bayii. Ọ̀dọ̀ àwọn Ẹlẹ́rìí míì tí iná náà ò dé làwọn ará wa yìí ń gbé báyìí. +Esekese ni eka ofiisi seto to ye, won si pese ounje, omi ati aso fawon toro kan. Ẹsẹ̀kẹsẹ̀ ni ẹ̀ka ọ́fíìsì ṣètò tó yẹ, wọ́n sì pèsè oúnjẹ, omi àti aṣọ fáwọn tọ́rọ̀ kàn. +Awon alagba to wa lagbegbe naa n sebewo sodo awon ara ti ajalu yii kan, won si n ran won lowo. Àwọn alàgbà tó wà lágbègbè náà ń ṣèbẹ̀wò sọ́dọ̀ àwọn ará tí àjálù yìí kàn, wọ́n sì ń ràn wọ́n lọ́wọ́. +Igbimo meji to n seto iranwo nigba ajalu atawon to n sise ni Eka To N Yaworan Ile To si N Ko O ti n seto bi won se maa tun ile awon ara wa to ba je ko. Ìgbìmọ̀ méjì tó ń ṣètò ìrànwọ́ nígbà àjálù àtàwọn tó ń ṣiṣẹ́ ní Ẹ̀ka Tó Ń Yàwòrán Ilé Tó sì Ń Kọ́ Ọ ti ń ṣètò bí wọ́n ṣe máa tún ilé àwọn ará wa tó bà jẹ́ kọ́. +"O da wa loju pe Jehofa o ni ye je ibi aabo fun awon ara wa ti ajalu ina yii sele si.—Saamu 62:8.""" "Ó dá wa lójú pé Jèhófà ò ní yé jẹ́ ibi ààbò fún àwọn ará wa tí àjálù iná yìí ṣẹlẹ̀ sí.—Sáàmù 62:8.""" +"""Ni January 12, 2020, oke ayonayeefin to n je Taal ni ilu Batangas lorile-ede Philippines tu eeru gbigbona jade, eeru gbigbona naa rin jinna soke ninu ofurufu gan-an, koda o fee to opo ina kan ataabo to fi lo soke." """Ní January 12, 2020, òkè ayọnáyèéfín tó ń jẹ́ Taal ní ìlú Batangas lórílẹ̀-èdè Philippines tú eérú gbígbóná jáde, eérú gbígbóná náà rìn jìnnà sókè nínú òfúrufú gan-an, kódà ó fẹ́ẹ̀ tó òpó iná kan àtààbọ̀ tó fi lọ sókè." +Tori pe oke Taal yii lo buru ju lara awon oke to saba maa n bu gbau ni orile-ede naa, ijoba ti pase pe ki gbogbo awon to n gbe lagbegbe ti oke naa wa kuro nibe patapata. Torí pé òkè Taal yìí ló burú jù lára àwọn òkè tó sábà máa ń bú gbàù ní orílẹ̀-èdè náà, ìjọba ti pàṣẹ pé kí gbogbo àwọn tó ń gbé lágbègbè tí òkè náà wà kúrò níbẹ̀ pátápátá. +Titi di akoko yii, awon arakunrin atawon arabinrin wa to le ni ogorun-un marun-un (500) lo ti ko kuro lagbegbe yen ti won si lo sibi ti ko sewu. Títí di àkókò yìí, àwọn arákùnrin àtàwọn arábìnrin wa tó lé ní ọgọ́rùn-ún márùn-ún (500) ló ti kó kúrò lágbègbè yẹn tí wọ́n sì lọ síbi tí kò séwu. +Iroyin fi han pe ko si ikankan ninu awon ara wa to fara pa. Ìròyìn fi hàn pé kò sí ìkankan nínú àwọn ará wa tó fara pa. +Kara le tu awon ara wa yii, Igbimo Eka ti yan Igbimo To N Seranwo Nigba Ajalu lati boju to ohun tawon ara to kuro nile won maa nilo. Kára lè tu àwọn ará wa yìí, Ìgbìmọ̀ Ẹ̀ka ti yan Ìgbìmọ̀ Tó Ń Ṣèrànwọ́ Nígbà Àjálù láti bójú tó ohun táwọn ará tó kúrò nílé wọn máa nílò. +"Adura wa ni pe ki igbagbo awon arakunrin atawon arabinrin wa lorile-ede Philippines lagbara si i, ko si tubo da won loju pe Jehofa ni Olorun “aabo wa ati okun wa.”​—Saamu 46:​1-3.""" "Àdúrà wa ni pé kí ìgbàgbọ́ àwọn arákùnrin àtàwọn arábìnrin wa lórílẹ̀-èdè Philippines lágbára sí i, kó sì túbọ̀ dá wọn lójú pé Jèhófà ni Ọlọ́run “ààbò wa àti okun wa.”​—Sáàmù 46:​1-3.""" +"""Iji lile typhoon Kammuri tawon eeyan Philippines tun n pe ni Tisoy ja lorile-ede Philippines ni December 2, odun 2019." """Ìjì líle typhoon Kammuri táwọn èèyàn Philippines tún ń pè ní Tisoy jà lórílẹ̀-èdè Philippines ní December 2, ọdún 2019." +Agbegbe Bicol ni ipinle Luzon ni iji naa ti ja. Bo tie je pe ko si Elerii Jehofa kankan to ku tabi to fara pa, ile awon Elerii mejidinlaaadofa (108) lo ba je gan-an, nigba ti ile ogorun-un merin o le mejidinlogorin (478) ba je die. Àgbègbè Bicol ní ìpínlẹ̀ Luzon ni ìjì náà ti jà. Bó tiẹ̀ jẹ́ pé kò sí Ẹlẹ́rìí Jèhófà kankan tó kú tàbí tó fara pa, ilé àwọn Ẹlẹ́rìí méjìdínláàádọ́fà (108) ló bà jẹ́ gan-an, nígbà tí ilé ọgọ́rùn-ún mẹ́rin ó lé méjìdínlọ́gọ́rin (478) bà jẹ́ díẹ̀. +Yato siyen, Gbongan Ijoba meeedogun (15) lo ba je. Yàtọ̀ síyẹn, Gbọ̀ngàn Ìjọba mẹ́ẹ̀ẹ́dógún (15) ló bà jẹ́. +Tori bi iji naa se ba nnkan je ni ibi to po gan-an, eka ofiisi orile-ede Philippines seto Igbimo mejo To N Pese Iranwo Nigba Ajalu, ki won le fi Oro Olorun gbe awon ara ro ki won si tun ran won lowo nipa tara. Torí bí ìjì náà ṣe ba nǹkan jẹ́ ní ibi tó pọ̀ gan-an, ẹ̀ka ọ́fíìsì orílẹ̀-èdè Philippines ṣètò Ìgbìmọ̀ mẹ́jọ Tó Ń Pèsè Ìrànwọ́ Nígbà Àjálù, kí wọ́n lè fi Ọ̀rọ̀ Ọlọ́run gbé àwọn ará ró kí wọ́n sì tún ràn wọ́n lọ́wọ́ nípa tara. +"A n gbadura fun awon ara wa lorile-ede Philippines, a n be Jehofa bii ti onisaamu to so pe: “Ki Jehofa da o lohun ni ojo wahala. . . . Ko ran o lowo lati ibi mimo.”—Saamu 20:1, 2.""" "À ń gbàdúrà fún àwọn ará wa lórílẹ̀-èdè Philippines, à ń bẹ Jèhófà bíi ti onísáàmù tó sọ pé: “Kí Jèhófà dá ọ lóhùn ní ọjọ́ wàhálà. . . . Kó ràn ọ́ lọ́wọ́ láti ibi mímọ́.”—Sáàmù 20:1, 2.""" +"""Ni August 5, 2017, ina so ni agbegbe Agdao niluu Davao to wa ni etikun erekusu Mindanao, ni guusu orile-ede Philippines." """Ní August 5, 2017, iná sọ ní àgbègbè Agdao nílùú Davao tó wà ní etíkun erékùṣù Mindanao, ní gúúsù orílẹ̀-èdè Philippines." +Bo tie je pe ko si Elerii Jehofa kankan ti ina yii pa, ile awon idile metala [13] ni ina naa se basubasu, o si so awon mokandinlogbon [29] to n gbe awon ile naa di alainilelori. Bó tiẹ̀ jẹ́ pé kò sí Ẹlẹ́rìí Jèhófà kankan tí iná yìí pa, ilé àwọn ìdílé mẹ́tàlá [13] ni iná náà ṣe báṣubàṣu, ó sì sọ àwọn mọ́kàndínlọ́gbọ̀n [29] tó ń gbé àwọn ilé náà di aláìnílélórí. +Awon Elerii Jehofa ti gba awon ara won ti ina yii so di alainile sile. Àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà ti gba àwọn ará wọn tí iná yìí sọ di aláìnílé sílé. +Eka ofiisi awon Elerii Jehofa to wa niluu Manila ti yan igbimo to n seto iranwo nigba ajalu lati boju to bi won a se pin awon nnkan to wa fun iranwo. Ẹ̀ka ọ́fíìsì àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà tó wà nílùú Manila ti yan ìgbìmọ̀ tó ń ṣètò ìrànwọ́ nígbà àjálù láti bójú tó bí wọ́n á ṣe pín àwọn nǹkan tó wà fún ìrànwọ́. +Igbimo Oludari awon Elerii Jehofa lo n boju to ise iranwo nigba ajalu lati orileese won, owo tawon eeyan fi setileyin fun ise iwaasu awon Elerii Jehofa kari aye ni won si n lo. Ìgbìmọ̀ Olùdarí àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà ló ń bójú tó iṣẹ́ ìrànwọ́ nígbà àjálù láti oríléeṣẹ́ wọn, owó táwọn èèyàn fi ṣètìlẹyìn fún iṣẹ́ ìwàásù àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà kárí ayé ni wọ́n sì ń lò. +Agbenuso fun Awa Elerii Jehofa: Agbẹnusọ fún Àwa Ẹlẹ́rìí Jèhófà: +Kari Aye: David A. Semonian, Ofiisi Agberoyinjade, Kárí Ayé: David A. Semonian, Ọ́fíìsì Agbéròyìnjáde, +"""Ni December 29, 2018, Iji Lile ti won pe ni Usman ja ni erekusu Samar, oun ni erekusu to tobi seketa ni Philippines." """Ní December 29, 2018, Ìjì Líle tí wọ́n pè ní Usman jà ní erékùṣù Samar, òun ni erékùṣù tó tóbi ṣèkẹta ní Philippines." +Iji naa fa ojo arooroda, o mu ki ile ya, o si fa omiyale. Ìjì náà fa òjò àrọ̀ọ̀rọ̀dá, ó mú kí ilẹ̀ ya, ó sì fa omíyalé. +O kere tan, eeyan meeedogbon (25) lo ku, awon mejilelogoji (42)si fara pa. Ó kéré tán, èèyàn mẹ́ẹ̀ẹ́dọ́gbọ̀n (25) ló kú, àwọn méjìlélógójì (42)sì fara pa. +Gbogbo ile to ba je feree to egberun metalelogun (22,835). Gbogbo ilé tó bà jẹ́ fẹ́rẹ̀ẹ́ tó ẹgbẹ̀rún mẹ́tàlélógún (22,835). +Eka ofiisi wa ni Philippines royin pe, ko si ikankan lara awon ara wa ti iji lile naa pa. Ẹ̀ka ọ́fíìsì wa ní Philippines ròyìn pé, kò sí ìkankan lára àwọn ará wa tí ìjì líle náà pa. +Amo o ba meta lara ile awon ara wa je gan-an, o si ba ile merin mii je die. Àmọ́ ó ba mẹ́ta lára ilé àwọn ará wa jẹ́ gan-an, ó sì ba ilé mẹ́rin míì jẹ́ díẹ̀. +Yato siyen, o tun ba Gbongan Ijoba kan je. Yàtọ̀ síyẹn, ó tún ba Gbọ̀ngàn Ìjọba kan jẹ́. +Eka ofiisi wa yan Igbimo To N Seto Iranwo Nigba Ajalu, igbimo yii si pese ohun tawon ti oran kan nilo titi kan ibi ti won le gbe fungba die. Ẹ̀ka ọ́fíìsì wa yan Ìgbìmọ̀ Tó Ń Ṣètò Ìrànwọ́ Nígbà Àjálù, ìgbìmọ̀ yìí sì pèsè ohun táwọn tí ọ̀ràn kàn nílò títí kan ibi tí wọ́n lè gbé fúngbà díẹ̀. +"O da wa loju pe awon ara wa ti ajalu yii sele si o ni ye gbeke le Jehofa tori won mo pe o maa fun won lokun, a si so won di alagbara.—1 Peteru 5:10.""" "Ó dá wa lójú pé àwọn ará wa tí àjálù yìí ṣẹlẹ̀ sí o ní yé gbẹ́kẹ̀ lé Jèhófà torí wọ́n mọ̀ pé ó máa fún wọn lókun, á sì sọ wọ́n di alágbára.—1 Pétérù 5:10.""" +"""Iji gbemigbemi meji ti won n pe ni Kai-tak (tawon araalu mo si Urduja) ati Tembin (tawon araalu mo si Vinta) ja lorile-ede Philippines, o si le opolopo eeyan kuro nile. Awon iji naa mu ki omi yale, ki ere si ya wolu lapa ipari osu December." """Ìjì gbẹ̀mígbẹ̀mí méjì tí wọ́n ń pè ní Kai-tak (táwọn aráàlú mọ̀ sí Urduja) àti Tembin (táwọn aráàlú mọ̀ sí Vinta) jà lórílẹ̀-èdè Philippines, ó sì lé ọ̀pọ̀lọpọ̀ èèyàn kúrò nílé. Àwọn ìjì náà mú kí omi yalé, kí ẹrẹ̀ sì ya wọ̀lú lápá ìparí oṣù December." +Awon iji naa ba Gbongan Ijoba meji ati ile mefa to je tawon Elerii Jehofa je, o si di dandan kawon igba o le mokalelogorin (281) idile ko kuro nile won. Àwọn ìjì náà ba Gbọ̀ngàn Ìjọba méjì àti ilé mẹ́fà tó jẹ́ tàwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà jẹ́, ó sì di dandan káwọn igba ó lé mọ́kàlélọ́gọ́rin (281) ìdílé kó kúrò nílé wọn. +O dun wa gan-an lati so pe niluu Lanao del Norte, arabinrin kan to je omo odun merinlelogun (24) mumi yo, o si ku. Ó dùn wá gan-an láti sọ pé nílùú Lanao del Norte, arábìnrin kan tó jẹ́ ọmọ ọdún mẹ́rìnlélógún (24) mumi yó, ó sì kú. +Awon Elerii Jehofa to wa lagbegbe naa ti dide iranwo fawon eeyan. Àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà tó wà lágbègbè náà ti dìde ìrànwọ́ fáwọn èèyàn. +Awon asoju lati eka ofiisi orile-ede Philippines ti n mura lati lo sebewo si ibi ti ajalu ti sele ki won le mo awon nnkan mii tawon ara tun maa nilo, ki won si le fi Bibeli tu won ninu kinu won le maa dun. Àwọn aṣojú láti ẹ̀ka ọ́fíìsì orílẹ̀-èdè Philippines ti ń múra láti lọ ṣèbẹ̀wò sí ibi tí àjálù ti ṣẹlẹ̀ kí wọ́n lè mọ àwọn nǹkan míì táwọn ará tún máa nílò, kí wọ́n sì lè fi Bíbélì tù wọ́n nínú kínú wọn lè máa dùn. +A ba gbogbo awon toro kan, ti ajalu si sele si kedun. A bá gbogbo àwọn tọ́rọ̀ kàn, tí àjálù sì ṣẹlẹ̀ sí kẹ́dùn. +Bi ise iranwo naa se n te siwaju, o da wa loju pe Jehofa o ni yee fi emi re ati eto re tu awon eeyan ninu, ko si ra won lowo.—Saamu 9:9; Aisaya 51:12. Bí iṣẹ́ ìrànwọ́ náà ṣe ń tẹ̀ síwájú, ó dá wa lójú pé Jèhófà ò ní yéé fi ẹ̀mí rẹ̀ àti ètò rẹ̀ tu àwọn èèyàn nínú, kó sì rà wọ́n lọ́wọ́.—Sáàmù 9:9; Aísáyà 51:12. +Agbenuso fun Awa Elerii Jehofa: Agbẹnusọ fún Àwa Ẹlẹ́rìí Jèhófà: +Kari Aye: David A. Semonian, Ofiisi Agberoyinjade, +1-845-524-3000 Kárí Ayé: David A. Semonian, Ọ́fíìsì Agbéròyìnjáde, +1-845-524-3000 +"""Lati October 16, 2019, leralera ni imititi ile to lagbara waye ni apa guusu orile-ede Philippines, awon eeyan mokanlelogun (21) lo ku, awon to le ni irinwo (400) lo fara pa, awon to le ni egberun lona marundinlogoji (35,000) lo si ni lati fi ile won sile." """Láti October 16, 2019, léraléra ni ìmìtìtì ilẹ̀ tó lágbára wáyé ní apá gúúsù orílẹ̀-èdè Philippines, àwọn èèyàn mọ́kànlélógún (21) ló kú, àwọn tó lé ní irínwó (400) ló fara pa, àwọn tó lé ní ẹgbẹ̀rún lọ́nà márùndínlógójì (35,000) ló sì ní láti fi ilé wọn sílẹ̀." +Meta lara awon imititi ile naa lagbara gan-an, koda ile si n mi leyin opo ojo ti isele naa sele. Mẹ́ta lára àwọn ìmìtìtì ilẹ̀ náà lágbára gan-an, kódà ilẹ̀ ṣì ń mì lẹ́yìn ọ̀pọ̀ ọjọ́ tí ìṣẹ̀lẹ̀ náà ṣẹlẹ̀. +Bo tie je pe arabinrin kan fara pa die, a dupe pe ko si ikankan lara awon ara wa to ku. Bó tiẹ̀ jẹ́ pé arábìnrin kan fara pa díẹ̀, a dúpẹ́ pé kò sí ìkankan lára àwọn ará wa tó kú. +Ile ipade awa Elerii Jehofa merin ati igba o din marun-un (195) ile awon ara wa lo ba je gan-an. Ilé ìpàdé àwa Ẹlẹ́rìí Jèhófà mẹ́rin àti igba ó dín márùn-ún (195) ilé àwọn ará wa ló bà jẹ́ gan-an. +Ile ipade awa Elerii Jehofa mesan-an (9) ati ogorun-un meta o le mokanlelaaadota (351) ile awon ara lo si ba je die. Ilé ìpàdé àwa Ẹlẹ́rìí Jèhófà mẹ́sàn-án (9) àti ọgọ́rùn-ún mẹ́ta ó lé mọ́kànléláàádọ́ta (351) ilé àwọn ará ló sì bà jẹ́ díẹ̀. +Tori pe o lewu gan-an lati wa ninu ile, inu ago lopo awon ara lo fori pa mo si. Torí pé ó léwu gan-an láti wà nínú ilé, inú àgọ́ lọ̀pọ̀ àwọn ará lọ forí pa mọ́ sí. +Eka ofiisi wa lorile-ede Philippines ti yan Igbimo To N Seto Iranwo Nigba Ajalu meji lati boju to ise iranwo naa. Ẹ̀ka ọ́fíìsì wa lórílẹ̀-èdè Philippines ti yan Ìgbìmọ̀ Tó Ń Ṣètò Ìrànwọ́ Nígbà Àjálù méjì láti bójú tó iṣẹ́ ìrànwọ́ náà. +Awon mefa to je asoju lati eka ofiisi ti meta lara won wa lara Igbimo Eka ti sebewo si agbegbe naa ki won le pese itunu ati isiri nipa temi. Àwọn mẹ́fà tó jẹ́ aṣojú láti ẹ̀ka ọ́fíìsì tí mẹ́ta lára wọn wà lára Ìgbìmọ̀ Ẹ̀ka ti ṣèbẹ̀wò sí agbègbè náà kí wọ́n lè pèsè ìtùnú àti ìṣírí nípa tẹ̀mí. +"A gbadura pe ki Jehofa maa ran awon ara ti ajalu ba yii lowo.​—Saamu 70:5.""" "A gbàdúrà pé kí Jèhófà máa ran àwọn ará tí àjálù bá yìí lọ́wọ́.​—Sáàmù 70:5.""" +"""Ohun kan sele fun igba akoko ninu itan orile-ede South Korea. Awon agbejoro ijoba parowa fun ile ejo kotemilorun pe ki won wogi le esun ti won fi kan marun-un lara awon arakunrin wa ki won si da won sile lominira." """Ohun kan ṣẹlẹ̀ fún ìgbà àkọ́kọ́ nínú ìtàn orílẹ̀-èdè South Korea. Àwọn agbẹjọ́rò ìjọba pàrọwà fún ilé ẹjọ́ kòtẹ́milọ́rùn pé kí wọ́n wọ́gi lé ẹ̀sùn tí wọ́n fi kan márùn-ún lára àwọn arákùnrin wa kí wọ́n sì dá wọn sílẹ̀ lómìnira." +Won gba arowa awon agbejoro ijoba, won si da awon arakunrin naa sile lominira. Wọ́n gba àrọwà àwọn agbẹjọ́rò ìjọba, wọ́n sì dá àwọn arákùnrin náà sílẹ̀ lómìnira. +Ipinnu ti ile ejo yii se lo wogi le idajo awon ile ejo ti tele, o si fi idi e mule pe awon arakunrin naa ko ni esun lorun mo. Ìpinnu tí ilé ẹjọ́ yìí ṣe ló wọ́gi lé ìdájọ́ àwọn ilé ẹjọ́ ti tẹ́lẹ̀, ó sì fi ìdí ẹ̀ mulẹ̀ pé àwọn arákùnrin náà kò ní ẹ̀sùn lọ́rùn mọ́. +December 14, 2018 ni ile ejo kotemilorun se ipinnu ta a n so yii, o si ti wa di ilana ofin ta a n toka si lati fi parowa fun awon ile ejo mii ni Korea pe ki won da ogorun-un mesan-an (900) awon arakunrin wa sile lominira. December 14, 2018 ni ilé ẹjọ́ kòtẹ́milọ́rùn ṣe ìpinnu tá à ń sọ yìí, ó sì ti wá di ìlànà òfin tá à ń tọ́ka sí láti fi pàrọwà fún àwọn ilé ẹjọ́ míì ní Korea pé kí wọ́n dá ọgọ́rùn-ún mẹ́sàn-án (900) àwọn arákùnrin wa sílẹ̀ lómìnira. +Ni bayii, awon arakunrin ti won da sile n reti ki ijoba seto ise asesinlu ti won le se dipo ki won sise ologun. Ní báyìí, àwọn arákùnrin tí wọ́n dá sílẹ̀ ń retí kí ìjọba ṣètò iṣẹ́ àṣesìnlú tí wọ́n lè ṣe dípò kí wọ́n ṣiṣẹ́ ológun. +Ohun ti ile ejo kotemilorun wo se ipinnu won ni idajo manigbagbe ti ile ejo meji kan se lodun 2018, iyen Ile Ejo Giga Ju Lo lorile-ede Korea ati Ile Ejo To N Ri Si Eto Omoniyan Nile Korea. Ohun tí ilé ẹjọ́ kòtẹ́milọ́rùn wò ṣe ìpinnu wọn ni ìdájọ́ mánigbàgbé tí ilé ẹjọ́ méjì kan ṣe lọ́dún 2018, ìyẹn Ilé Ẹjọ́ Gíga Jù Lọ lórílẹ̀-èdè Korea àti Ilé Ẹjọ́ Tó Ń Rí Sí Ẹ̀tọ́ Ọmọnìyàn Nílẹ̀ Korea. +Idajo mejeeji yen lo fopin si ohun kan to ti dasa lati ogota odun o le marun-un (65) seyin. Ni gbogbo asiko yen, bi eni kan ba so pe eri okan oun o le je koun sise ologun, ewon lonitohun maa bara e, bo ti wu ki alaye to se lese nile to. Ìdájọ́ méjèèjì yẹn ló fòpin sí ohun kan tó ti dàṣà láti ọgọ́ta ọdún ó lè márùn-ún (65) sẹ́yìn. Ní gbogbo àsìkò yẹn, bí ẹnì kan bá sọ pé ẹ̀rí ọkàn òun ò lè jẹ́ kóun ṣiṣẹ́ ológun, ẹ̀wọ̀n lonítọ̀hún máa bára ẹ̀, bó ti wù kí àlàyé tó ṣe lẹ́sẹ̀ nílẹ̀ tó. +Awon ajo to n ja fun eto omoniyan gbosuba fun ile ejo mejeeji yen tori ipinnu ti won se, ipinnu yen mu ko se kedere pe o betoo mu teni kan ba ko lati sise ologun tori eri okan re, o se tan gbogbo eeyan lo letoo lati ko ohun to lodi si eri okan re. Àwọn àjọ tó ń jà fún ẹ̀tọ́ ọmọnìyàn gbóṣùbà fún ilé ẹjọ́ méjèèjì yẹn torí ìpinnu tí wọ́n ṣe, ìpinnu yẹn mú kó ṣe kedere pé ó bẹ́tọ̀ọ́ mu tẹ́nì kan bá kọ̀ láti ṣiṣẹ́ ológun torí ẹ̀rí ọkàn rẹ̀, ó ṣe tán gbogbo èèyàn ló lẹ́tọ̀ọ́ láti kọ ohun tó lòdì sí ẹ̀rí ọkàn rẹ̀. +Ajo To N Ri Soran Eto Omoniyan lorile-ede Korea so pe: “Ipinnu tawon adajo Ile Ejo Giga Ju Lo lorile-ede Korea pa enu po se yen mu ire wa, o le ni ogota odun ti won ti n fiya je awon ti eri okan won ko gba laye lati sise ologun. Latigba yen, awon bi egberun lona ogun (20,000) ni won ti fimu e danrin. Àjọ Tó Ń Rí Sọ́ràn Ẹ̀tọ́ Ọmọnìyàn lórílẹ̀-èdè Korea sọ pé: “Ìpinnu táwọn adájọ́ Ilé Ẹjọ́ Gíga Jù Lọ lórílẹ̀-èdè Korea pa ẹnu pọ̀ ṣe yẹn mú ire wa, ó lé ní ọgọ́ta ọdún tí wọ́n ti ń fìyà jẹ àwọn tí ẹ̀rí ọkàn wọn kò gbà láyè láti ṣiṣẹ́ ológun. Látìgbà yẹn, àwọn bí ẹgbẹ̀rún lọ́nà ogún (20,000) ni wọ́n ti fimú ẹ̀ dánrin. +Amo ni bayii, ko sohun to jo bee mo . . . Afi ka maa dupe lowo awon to ti fara da iya lati opo odun yii wa, a moyi won gan-an, a si dupe lowo idile won.” Àmọ́ ní báyìí, kò sohun tó jọ bẹ́ẹ̀ mọ́ . . . Àfi ká máa dúpẹ́ lọ́wọ́ àwọn tó ti fara da ìyà láti ọ̀pọ̀ ọdún yìí wá, a mọyì wọn gan-an, a sì dúpẹ́ lọ́wọ́ ìdílé wọn.” +Ohun ti ijoba n se bayii ni pe keni kan to le so pe eri okan oun o gba oun laye lati sise ologun, o gbodo fi eri ohun to gba gbo mule daadaa. Ohun tí ìjọba ń ṣe báyìí ni pé kẹ́nì kan tó lè sọ pé ẹ̀rí ọkàn òun ò gba òun láyè láti ṣiṣẹ́ ológun, ó gbọ́dọ̀ fi ẹ̀rí ohun tó gbà gbọ́ múlẹ̀ dáadáa. +Won ti fun awon adajo ni itoni pe ki won ri i daju pe ooto loro eni naa, ki i se pe o kan n fi esin boju. Wọ́n ti fún àwọn adájọ́ ní ìtọ́ni pé kí wọ́n rí i dájú pé òótọ́ lọ̀rọ̀ ẹni náà, kì í ṣe pé ó kàn ń fi ẹ̀sìn bojú. +E gbo bi Ile Ejo Giga Ju Lo se so o, o ni: “O gbodo han ni gbogbo apa igbesi aye onitohun . . . pe ooto lo n fi ilana esin re silo.” Ẹ gbọ́ bí Ilé Ẹjọ́ Gíga Jù Lọ ṣe sọ ọ́, ó ní: “Ó gbọ́dọ̀ hàn ní gbogbo apá ìgbésí ayé onítọ̀hún . . . pé òótọ́ ló ń fi ìlànà ẹ̀sìn rẹ̀ sílò.” +Bi adajo se n bi awon arakunrin wa leere oro, se niyen mu ki won salaye ohun to mu ki won pinnu pe awon o ni sise ologun ati idi ti won o fi ni jagun.—1 Peteru 3:15. Bí adájọ́ ṣe ń bi àwọn arákùnrin wa léèrè ọ̀rọ̀, ṣe nìyẹn mú kí wọ́n ṣàlàyé ohun tó mú kí wọ́n pinnu pé àwọn ò ní ṣiṣẹ́ ológun àti ìdí tí wọn ò fi ní jagun.—1 Pétérù 3:15. +"O le ni ogota odun ti ijoba ti n ju awon Elerii Jehofa nile Korea sewon tori pe won o fe se ohun to ta ko eri okan won, Eyi mu ko tubo se kedere pe eeyan alaafia ni won, alaafia ilu ni won si n wa, tori e ni won ki i da soran iselu ati ogun, ohun to mu ki won se bee ni pe won n pa ekeji lara ofin meji to ga ju lo mo, eyi to so pe: “Ki o nifee omonikeji re bi ara re.”—Matiu 22:39.""" "Ó lé ní ọgọ́ta ọdún tí ìjọba ti ń ju àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà nílẹ̀ Korea sẹ́wọ̀n torí pé wọn ò fẹ́ ṣe ohun tó ta ko ẹ̀rí ọkàn wọn, Èyí mú kó túbọ̀ ṣe kedere pé èèyàn àlàáfíà ni wọ́n, àlàáfíà ìlú ni wọ́n sì ń wá, torí ẹ̀ ni wọn kì í dá sọ́ràn ìṣèlú àti ogun, ohun tó mú kí wọ́n ṣe bẹ́ẹ̀ ni pé wọ́n ń pa èkejì lára òfin méjì tó ga jù lọ mọ́, èyí tó sọ́ pé: “Kí o nífẹ̀ẹ́ ọmọnìkejì rẹ bí ara rẹ.”—Mátíù 22:39.""" +"""Ni Thursday, August 30, 2018, Ile Ejo Giga Ju Lo Nile South Korea se apero kan lori ejo awon Elerii Jehofa meta kan ti eri okan won o je ki won sise ologun, awon adajo metala lo si gbo ejo naa." """Ní Thursday, August 30, 2018, Ilé Ẹjọ́ Gíga Jù Lọ Nílẹ̀ South Korea ṣe àpérò kan lórí ẹjọ́ àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà mẹ́ta kan tí ẹ̀rí ọkàn wọn ò jẹ́ kí wọ́n ṣiṣẹ́ ológun, àwọn adájọ́ mẹ́tàlá ló sì gbọ́ ẹjọ́ náà." +Wakati merin ni gbogbo awon adajo metala naa fi beere oro lowo awon agbejoro awon Elerii Jehofa atawon mii nipa oro to ti n ja ran-in nile tipetipe tori bi won n se ju awon ti eri okan o je ki won sise ologun sewon ni Korea. Wákàtí mẹ́rin ni gbogbo àwọn adájọ́ mẹ́tàlá náà fi béèrè ọ̀rọ̀ lọ́wọ́ àwọn agbẹjọ́rò àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà àtàwọn míì nípa ọ̀rọ̀ tó ti ń jà ràn-ìn nílẹ̀ tipẹ́tipẹ́ torí bí wọ́n ń ṣe ju àwọn tí ẹ̀rí ọkàn ò jẹ́ kí wọ́n ṣiṣẹ́ ológun sẹ́wọ̀n ní Korea. +Awon adajo naa soro gan-an nipa ejo manigbagbe ti Ile Ejo Ijoba da ni June 28, 2018, to fi pase fun Ile Igbimo Asofin Ile Korea pe ki won seto ise asesinlu mii fawon to ba je pe ooto ni eri okan won o gba won laye lati sise ologun dipo ki won maa ju won sewon bi odaran. Àwọn adájọ́ náà sọ̀rọ̀ gan-an nípa ẹjọ́ mánigbàgbé tí Ilé Ẹjọ́ Ìjọba dá ní June 28, 2018, tó fi pàṣẹ fún Ilé Ìgbìmọ̀ Aṣòfin Ilẹ̀ Korea pé kí wọ́n ṣètò iṣẹ́ àṣesìnlú míì fáwọn tó bá jẹ́ pé òótọ́ ni ẹ̀rí ọkàn wọn ò gbà wọ́n láyè láti ṣiṣẹ́ ológun dípò kí wọ́n máa jù wọ́n sẹ́wọ̀n bí ọ̀daràn. +Awon agbejoro naa ni ki Ile Ejo da awon arakunrin meta yii lare, ki oro won le je apeere to maa see te le nigba tawon ile ejo mii ba fe yanju iru ejo yii to le ni ogorun-un mesan-an (900) to si wa nile. Àwọn agbẹjọ́rò náà ní kí Ilé Ẹjọ́ dá àwọn arákùnrin mẹ́ta yìí láre, kí ọ̀rọ̀ wọn lè jẹ́ àpẹẹrẹ tó máa ṣeé tẹ̀ lé nígbà táwọn ilé ẹjọ́ míì bá fẹ́ yanjú irú ẹjọ́ yìí tó lé ní ọgọ́rùn-ún mẹ́sàn-án (900) tó ṣì wà nílẹ̀. +Ni bayii, o ku sowo Ile Ejo Giga Ju Lo lati so igba ti won maa da ejo meteeta to lapeere ti won gbe ye wo yii ati ibi ti won maa je ki oro naa ja si. Ní báyìí, ó kù sọ́wọ́ Ilé Ẹjọ́ Gíga Jù Lọ láti sọ ìgbà tí wọ́n máa dá ẹjọ́ mẹ́tẹ̀ẹ̀ta tó lápẹẹrẹ tí wọ́n gbé yẹ̀ wò yìí àti ibi tí wọ́n máa jẹ́ kí ọ̀rọ̀ náà já sí. +"Awa ati awon arakunrin wa oloooto to le ni ogorun-un (100) to si wa lewon ko ni je ko su wa ba a se n fi suuru duro de Olorun igbala wa.—Mika 7:7.""" "Àwa àti àwọn arákùnrin wa olóòótọ́ tó lé ní ọgọ́rùn-ún (100) tó ṣì wà lẹ́wọ̀n kò ní jẹ́ kó sú wa bá a ṣe ń fi sùúrù dúró dé Ọlọ́run ìgbàlà wa.—Míkà 7:7.""" +Ni February 28, 2019, won da eni to gbeyin lara awon Elerii Jehofa to wa lewon tori aida soro oselu sile ni South Korea. Ní February 28, 2019, wọ́n dá ẹni tó gbẹ̀yìn lára àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà tó wà lẹ́wọ̀n torí àìdá sọ́rọ̀ òṣèlú sílẹ̀ ní South Korea. +Gbogbo awon ti won da sile naa dupe tori ominira ti won ri gba ati bi won se sapa lati je oloooto si Jehofa Olorun. Gbogbo àwọn tí wọ́n dá sílẹ̀ náà dúpẹ́ torí òmìnira tí wọ́n rí gbà àti bí wọ́n ṣe sapá láti jẹ́ olóòótọ́ sí Jèhófà Ọlọ́run. +Leyin idajo ti Ile Ejo Giga Ju Lo se ni November 1, 2018, to fi han pe eni ti eri okan re o ba gba laye lati sise ologun ki i se odaran, won ti da arakunrin marundinlaaadorin (65) sile. Lẹ́yìn ìdájọ́ tí Ilé Ẹjọ́ Gíga Jù Lọ ṣe ní November 1, 2018, tó fi hàn pé ẹni tí ẹ̀rí ọkàn rẹ̀ ò bá gbà láyè láti ṣiṣẹ́ ológun kì í ṣe ọ̀daràn, wọ́n ti dá arákùnrin márùndínláàádọ́rin (65) sílẹ̀. +Idajo yii lo fopin si bi won se n ju awon ti eri okan won o je ki won sise ologun sewon latodun marundinlaaadorin seyin. Ìdájọ́ yìí ló fòpin sí bí wọ́n ṣe ń ju àwọn tí ẹ̀rí ọkàn wọn ò jẹ́ kí wọ́n ṣiṣẹ́ ológun sẹ́wọ̀n látọdún márùndínláàádọ́rin sẹ́yìn. +Igbagbo ati isotito awon ara wa ni Korean je koriya fun gbogbo wa lati ‘tubo maa fi igboya’ ati otito sin Oba wa ati ijoba re. Ìgbàgbọ́ àti ìṣòtítọ́ àwọn ará wa ní Korean jẹ́ kóríyá fún gbogbo wa láti ‘túbọ̀ máa fi ìgboyà’ àti òtítọ́ sin Ọba wa àti ìjọba rẹ̀. +(Filipi 1:14) A n gbadura fun awon ara wa to si wa lewon ni Eritrea, Rosia, Singapore ati Turkmenistan.—Heberu 10:34. (Fílípì 1:14) À ń gbàdúrà fún àwọn ará wa tó ṣì wà lẹ́wọ̀n ní Eritrea, Rọ́ṣíà, Singapore àti Turkmenistan.—Hébérù 10:34. +Lati nnkan bi odun marundinlaaadorin (65) bayii lawon odokunrin ti won je Kristeni lorile-ede South Korea ti n fi ewon gbara tori pe eri okan won o je ki won sise ologun. Láti nǹkan bí ọdún márùndínláàádọ́rin (65) báyìí làwọn ọ̀dọ́kùnrin tí wọ́n jẹ́ Kristẹni lórílẹ̀-èdè South Korea ti ń fi ẹ̀wọ̀n gbára torí pé ẹ̀rí ọkàn wọn ò jẹ́ kí wọ́n ṣiṣẹ́ ológun. +Amo ni Thursday, June 28, 2018, ipinnu manigbagbe ti Ile Ejo To N Ri Soran Eto Omoniyan se je koro naa loju, tori won kede pe ohun to wa ninu Apileko 5, ipinro 1, ninu Ilana Ise Ologun (MSA) o ba ofin ile South Korea mu tori pe ijoba o seto ise asesinlu mii dipo ise ologun. Àmọ́ ní Thursday, June 28, 2018, ìpinnu mánigbàgbé tí Ilé Ẹjọ́ Tó Ń Rí Sọ́ràn Ẹ̀tọ́ Ọmọnìyàn ṣe jẹ́ kọ́rọ̀ náà lójú, torí wọ́n kéde pé ohun tó wà nínú Àpilẹ̀kọ 5, ìpínrọ̀ 1, nínú Ìlànà Iṣẹ́ Ológun (MSA) ò bá òfin ilẹ̀ South Korea mu torí pé ìjọba ò ṣètò iṣẹ́ àṣesìnlú míì dípò iṣẹ́ ológun. +Awon oniroyin ree niwaju ita Ile Ejo To N Ri Soran Eto Omoniyan. Àwọn oníròyìn rèé níwájú ìta Ilé Ẹjọ́ Tó Ń Rí Sọ́ràn Ẹ̀tọ́ Ọmọnìyàn. +Kari aye lawon oniroyin ti n to pinpin ibi toro naa de. Kárí ayé làwọn oníròyìn ti ń tọ pinpin ibi tọ́rọ̀ náà dé. +Adajo mesan-an lo wa ninu igbimo to da ejo yii, Adajo Agba Lee Jin-sung si ni alaga igbimo naa. Mefa ninu won lo fara mo ipinnu naa, awon meta yooku ta ko o. Ipinnu ti ile ejo se yii maa je ki ijoba ile naa se ohun tawon orile-ede yooku n se kaakiri aye, won a si tubo je kawon eeyan lominira lati se ohun ti eri okan won fe, ero okan won ati igbagbo won. Adájọ́ mẹ́sàn-án ló wà nínú ìgbìmọ̀ tó dá ẹjọ́ yìí, Adájọ́ Àgbà Lee Jin-sung sì ni alága ìgbìmọ̀ náà. Mẹ́fà nínú wọn ló fara mọ́ ìpinnu náà, àwọn mẹ́ta yòókù ta kò ó. Ìpinnu tí ilé ẹjọ́ ṣe yìí máa jẹ́ kí ìjọba ilẹ̀ náà ṣe ohun táwọn orílẹ̀-èdè yòókù ń ṣe káàkiri ayé, wọ́n á sì túbọ̀ jẹ́ káwọn èèyàn lómìnira láti ṣe ohun tí ẹ̀rí ọkàn wọn fẹ́, èrò ọkàn wọn àti ìgbàgbọ́ wọn. +Awon asoju awon Elerii Jehofa ni Korea ree ninu Ile Ejo Ijoba ko to di pe Ile Ejo naa sepinnu. Àwọn aṣojú àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà ní Korea rèé nínú Ilé Ẹjọ́ Ìjọba kó tó di pé Ilé Ẹjọ́ náà ṣèpinnu. +Iye awon ti orile-ede South Korea n fi sewon lodoodun tori pe won o sise ologun nitori eri okan won ju apapo awon to n lo sewon ni gbogbo orile-ede yooku tori pe eri okan o je ki won sise ologun. Iye àwọn tí orílẹ̀-èdè South Korea ń fi sẹ́wọ̀n lọ́dọọdún torí pé wọn ò ṣiṣẹ́ ológun nítorí ẹ̀rí ọkàn wọn ju àpapọ̀ àwọn tó ń lọ sẹ́wọ̀n ní gbogbo orílẹ̀-èdè yòókù torí pé ẹ̀rí ọkàn ò jẹ́ kí wọ́n ṣiṣẹ́ ológun. +Igba kan wa to je pe nnkan bi ogorun-un marun-un (500) si ogorun-un mefa (600) awon arakunrin wa lo n sewon lodoodun. Ìgbà kan wà tó jẹ́ pé nǹkan bí ọgọ́rùn-ún márùn-ún (500) sí ọgọ́rùn-ún mẹ́fà (600) àwọn arákùnrin wa ló ń ṣẹ̀wọ̀n lọ́dọọdún. +Ti won ba si da won sile lewon, gbogbo won ni won maa n nisoro lawujo tori esun odaran to ti wa lorun won, ti ko si le pa re. Tí wọ́n bá sì dá wọn sílẹ̀ lẹ́wọ̀n, gbogbo wọn ni wọ́n máa ń níṣòro láwùjọ torí ẹ̀sùn ọ̀daràn tó ti wà lọ́rùn wọn, tí kò sì lè pa rẹ́. +Ara ohun to si maa n yori si ni pe kii je ki won rise boro. Ara ohun tó sì máa ń yọrí sí ni pé kìí jẹ́ kí wọ́n ríṣẹ́ bọ̀rọ̀. +Amo nigba to di odun 2011, awon arakunrin kan kowe si Ile Ejo To N Ri Soran Eto Omoniyan lati fejo sun tori pe ofin o seto afidipo fawon ti eri okan o je ki won sise ologun, afi ki won sewon. Àmọ́ nígbà tó di ọdún 2011, àwọn arákùnrin kan kọ̀wé sí Ilé Ẹjọ́ Tó Ń Rí Sọ́ràn Ẹ̀tọ́ Ọmọnìyàn láti fẹjọ́ sùn torí pé òfin ò ṣètò àfidípò fáwọn tí ẹ̀rí ọkàn ò jẹ́ kí wọ́n ṣiṣẹ́ ológun, àfi kí wọ́n ṣẹ̀wọ̀n. +Atodun 2012 lawon adajo kan ti bere si i wo o pe ko to lati maa fiya je awon to je pe ooto ni eri okan won o gba a ki won sise ologun. Àtọdún 2012 làwọn adájọ́ kan ti bẹ̀rẹ̀ sí í wò ó pé kò tọ́ láti máa fìyà jẹ àwọn tó jẹ́ pé òótọ́ ni ẹ̀rí ọkàn wọn ò gbà á kí wọ́n ṣiṣẹ́ ológun. +Ni won ba bere si i gbe ejo won lo si Ile Ejo To N Ri Soran Eto Omoniyan, ki ile ejo naa le tun Ilana Ise Ologun gbe ye wo. Ni wọ́n bá bẹ̀rẹ̀ sí í gbé ẹjọ́ wọn lọ sí Ilé Ẹjọ́ Tó Ń Rí Sọ́ràn Ẹ̀tọ́ Ọmọnìyàn, kí ilé ẹjọ́ náà lè tún Ìlànà Iṣẹ́ Ológun gbé yẹ̀ wò. +Won n foro wa Hong Dae-il, to je agbenuso fawon Elerii Jehofa ni Korea lenu wo niwaju ita ile ejo naa leyin ti ile ejo sepinnu Ise Ile Ejo To N Ri Soran Eto Omoniyan ni ki won maa wo o boya ofin kan ba Ofin Ile Korea mu abi o ta ko o. Bo tie je pe eemeji (iyen lodun 2004 ati 2011) ni ile ejo yii ti fowo si i pe Ilana Ise Ologun ba ofin ile naa mu, awon naa ti wa gba bayii pe o ye ki atunse ba a. Ile Ejo naa pase pe ki ijoba South Korea tun ofin naa se, ko le seto ise asesinlu mii to je afidipo to ba fi maa di ipari odun 2019. Wọ́n ń fọ̀rọ̀ wá Hong Dae-il, tó jẹ́ agbẹnusọ fáwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà ní Korea lẹ́nu wò níwájú ìta ilé ẹjọ́ náà lẹ́yìn tí ilé ẹjọ́ ṣèpinnu Iṣẹ́ Ilé Ẹjọ́ Tó Ń Rí Sọ́ràn Ẹ̀tọ́ Ọmọnìyàn ni kí wọ́n máa wò ó bóyá òfin kan bá Òfin Ilẹ̀ Korea mu àbí ó ta kò ó. Bó tiẹ̀ jẹ́ pé ẹ̀ẹ̀mejì (ìyẹn lọ́dún 2004 àti 2011) ni ilé ẹjọ́ yìí ti fọwọ́ sí i pé Ìlànà Iṣẹ́ Ológun bá òfin ilẹ̀ náà mu, àwọn náà ti wá gbà báyìí pé ó yẹ kí àtúnṣe bá a. Ilé Ẹjọ́ náà pàṣẹ pé kí ìjọba South Korea tún òfin náà ṣe, kó lè ṣètò iṣẹ́ àṣesìnlú míì tó jẹ́ àfidípò tó bá fi máa di ìparí ọdún 2019. +Lara awon ise asesinlu ti won le ni kawon eeyan maa se ni pe ki won maa sise nile iwosan tabi lawon ajo mii to n seranwo fun araalu, amo ti ko si labe awon ologun. Lára àwọn iṣẹ́ àṣesìnlú tí wọ́n lè ní káwọn èèyàn máa ṣe ni pé kí wọ́n máa ṣiṣẹ́ nílé ìwòsàn tàbí láwọn àjọ míì tó ń ṣèrànwọ́ fún aráàlú, àmọ́ tí kò sí lábẹ́ àwọn ológun. +Ka le mo bi ipinnu yii ti se pataki to, Arakunrin Hong Dae-il, to je agbenuso fawon Elerii Jehofa ni Korea so pe: “Ile Ejo To N Ri Soran Eto Omoniyan, to je ile ejo to lagbara ju lorile-ede yii to n gbeja eto omoniyan, ti foju ona abayo kan han soro yii. Ká lè mọ bí ìpinnu yìí ti ṣe pàtàkì tó, Arákùnrin Hong Dae-il, tó jẹ́ agbẹnusọ fáwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà ní Korea sọ pé: “Ilé Ẹjọ́ Tó Ń Rí Sọ́ràn Ẹ̀tọ́ Ọmọnìyàn, tó jẹ́ ilé ẹjọ́ tó lágbára jù lórílẹ̀-èdè yìí tó ń gbèjà ẹ̀tọ́ ọmọnìyàn, ti fojú ọ̀nà àbáyọ kan hàn sọ́rọ̀ yìí. +Awon arakunrin wa n reti igba ti won maa le sise sinlu lona ti o ni pa eri okan won lara, to si maa ba ohun tawon orile-ede yooku kari aye n se mu.” Lara awon oro pataki mii ta a si n reti ko loju ni oro awon Elerii Jehofa ti won je igba o din mejo (192) to n sewon lowolowo tori pe eri okan o je ki won sise ologun, atawon ejo mii to to ogorun-un mesan-an (900) to si wa lawon ile ejo kaakiri orile-ede naa. Àwọn arákùnrin wa ń retí ìgbà tí wọ́n máa lè ṣiṣẹ́ sìnlú lọ́nà tí ò ní pa ẹ̀rí ọkàn wọn lára, tó sì máa bá ohun táwọn orílẹ̀-èdè yòókù kárí ayé ń ṣe mu.” Lára àwọn ọ̀rọ̀ pàtàkì míì tá a ṣì ń retí kó lójú ni ọ̀rọ̀ àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà tí wọ́n jẹ́ igba ó dín mẹ́jọ (192) tó ń ṣẹ̀wọ̀n lọ́wọ́lọ́wọ́ torí pé ẹ̀rí ọkàn ò jẹ́ kí wọ́n ṣiṣẹ́ ológun, àtàwọn ẹjọ́ míì tó tó ọgọ́rùn-ún mẹ́sàn-án (900) tó ṣì wà láwọn ilé ẹjọ́ káàkiri orílẹ̀-èdè náà. +Ipinnu manigbagbe ti Ile Ejo To N Ri Soran Eto Omoniyan se maa je ko tubo see se fun Ile Ejo Giga Ju Lo lati da awon ti won ba gbo ejo won lori oro yii lare. Ìpinnu mánigbàgbé tí Ilé Ẹjọ́ Tó Ń Rí Sọ́ràn Ẹ̀tọ́ Ọmọnìyàn ṣe máa jẹ́ kó túbọ̀ ṣeé ṣe fún Ilé Ẹjọ́ Gíga Jù Lọ láti dá àwọn tí wọ́n bá gbọ́ ẹjọ́ wọn lórí ọ̀rọ̀ yìí láre. +Ibi ti gbogbo awon adajo Ile Ejo Giga Ju Lo ba fenu ko si maa pinnu ohun ti ile ejo maa se lori okookan awon toro kan. Ibi tí gbogbo àwọn adájọ́ Ilé Ẹjọ́ Gíga Jù Lọ bá fẹnu kò sí máa pinnu ohun tí ilé ẹjọ́ máa ṣe lórí ọ̀kọ̀ọ̀kan àwọn tọ́rọ̀ kàn. +A reti pe to ba di August 30, 2018, Ile Ejo Giga Ju Lo maa se apero kan lati jiroro oro naa, to ba si ya, won a sepinnu. A retí pé tó bá di August 30, 2018, Ilé Ẹjọ́ Gíga Jù Lọ máa ṣe àpérò kan láti jíròrò ọ̀rọ̀ náà, tó bá sì yá, wọ́n á ṣèpinnu. +Igba akoko niyen maa je lati odun merinla (14) seyin ti gbogbo awon adajo Ile Ejo Giga Ju Lo maa gbe oro awon ti eri okan o je ki won sise ologun ye wo. Ìgbà àkọ́kọ́ nìyẹn máa jẹ́ láti ọdún mẹ́rìnlá (14) sẹ́yìn tí gbogbo àwọn adájọ́ Ilé Ẹjọ́ Gíga Jù Lọ máa gbé ọ̀rọ̀ àwọn tí ẹ̀rí ọkàn ò jẹ́ kí wọ́n ṣiṣẹ́ ológun yẹ̀ wò. +Ko to digba yen, Ile Igbimo Asofin Ile Korea ti n base lo lori bi won se maa satunse si Ilana Ise Ologun. Kó tó dìgbà yẹn, Ilé Ìgbìmọ̀ Aṣòfin Ilẹ̀ Korea ti ń báṣẹ́ lọ lórí bí wọ́n ṣe máa ṣàtúnṣe sí Ìlànà Iṣẹ́ Ológun. +Arakunrin Mark Sanderson to je ara Igbimo Oludari so pe: “Ara wa ti wa lona lati gbo ipinnu ti Ile Ejo Giga Ju Lo maa se. Arákùnrin Mark Sanderson tó jẹ́ ara Ìgbìmọ̀ Olùdarí sọ pé: “Ara wa ti wà lọ́nà láti gbọ́ ìpinnu tí Ilé Ẹjọ́ Gíga Jù Lọ máa ṣe. +Tinutinu lawon arakunrin wa ni Korea ti n yonda bi won se n fi ominira won du won, tori won mo pe ‘bi eni kan, nitori eri-okan si Olorun, ba ni amumora labe awon ohun ti n ko edun-okan bani, ti o si jiya lona ti ko ba idajo ododo mu, eyi je ohun ti o se itewogba.’ (1 Peteru 2:19) A ba won yo tori ile ejo ti gba bayii pe se ni won n re won je latodun yii wa, ati pe won figboya duro lori ohun ti eri okan won fe. Tinútinú làwọn arákùnrin wa ní Korea ti ń yọ̀ǹda bí wọ́n ṣe ń fi òmìnira wọn dù wọ́n, torí wọ́n mọ̀ pé ‘bí ẹnì kan, nítorí ẹ̀rí-ọkàn sí Ọlọ́run, bá ní àmúmọ́ra lábẹ́ àwọn ohun tí ń kó ẹ̀dùn-ọkàn báni, tí ó sì jìyà lọ́nà tí kò bá ìdájọ́ òdodo mu, èyí jẹ́ ohun tí ó ṣe ìtẹ́wọ́gbà.’ (1 Pétérù 2:19) A bá wọn yọ̀ torí ilé ẹjọ́ ti gbà báyìí pé ṣe ni wọ́n ń rẹ́ wọn jẹ látọdún yìí wá, àti pé wọ́n fìgboyà dúró lórí ohun tí ẹ̀rí ọkàn wọn fẹ́. +Ni Thursday, November 1, 2018, Ile Ejo Giga Ju Lo Nile South Korea dajo pe eni ti eri okan re o ba je ko sise ologun o huwa odaran kankan. Ní Thursday, November 1, 2018, Ilé Ẹjọ́ Gíga Jù Lọ Nílẹ̀ South Korea dájọ́ pé ẹni tí ẹ̀rí ọkàn rẹ̀ ò bá jẹ́ kó ṣiṣẹ́ ológun ò hùwà ọ̀daràn kankan. +Awon adajo merin o fara mo idajo yii, amo awon mesan-an lo fara mo o. Ni bayii, won maa faye gba eni ti eri okan re o ba gba a laye lati sise ologun nitori esin re. Àwọn adájọ́ mẹ́rin ò fara mọ́ ìdájọ́ yìí, àmọ́ àwọn mẹ́sàn-án ló fara mọ́ ọ. Ní báyìí, wọ́n máa fàyè gba ẹni tí ẹ̀rí ọkàn rẹ̀ ò bá gbà á láyè láti ṣiṣẹ́ ológun nítorí ẹ̀sìn rẹ̀. +Awon ile ejo lorisirisi nile Korea si le te le idajo manigbagbe ti Ile Ejo Giga Ju Lo se yii, ki won si da awon ara wa to le ni ogorun-un mesan (900) lare nigba ti won ba n gbo ejo won to wa nile. Àwọn ilé ẹjọ́ lóríṣiríṣi nílẹ̀ Korea sì lè tẹ̀ lé ìdájọ́ mánigbàgbé tí Ilé Ẹjọ́ Gíga Jù Lọ ṣe yìí, kí wọ́n sì dá àwọn ará wa tó lé ní ọgọ́rùn-ún mẹ́sàn (900) láre nígbà tí wọ́n bá ń gbọ́ ẹjọ́ wọn tó wà nílẹ̀. +Ni osu meloo kan seyin, Ile Ejo Ijoba Korea dajo pe to ba fi maa di osu December 2019, ki ijoba ti seto ise asesinlu mii fun awon ti eri okan won o je ki won sise ologun. Ní oṣù mélòó kan sẹ́yìn, Ilé Ẹjọ́ Ìjọba Korea dájọ́ pé tó bá fi máa di oṣù December 2019, kí ìjọba ti ṣètò iṣẹ́ àṣesìnlú míì fún àwọn tí ẹ̀rí ọkàn wọn ò jẹ́ kí wọ́n ṣiṣẹ́ ológun. +Inu wa dun, a si yin Jehofa nitori idajo to sara oto yii. Inú wa dùn, a sì yin Jèhófà nítorí ìdájọ́ tó ṣàrà ọ̀tọ̀ yìí. +Ni April 4, 2019, ina nla kan so leti ila oorun orile-ede South Korea ni agbegbe ti won n pe ni Gangwon Province. Ní April 4, 2019, iná ńlá kan sọ létí ìlà oòrùn orílẹ̀-èdè South Korea ní agbègbè tí wọ́n ń pè ní Gangwon Province. +Ko pe rara ti ina naa fi ran, eyi si mu ki ijoba kede pe wahala ti wolu kaakiri orile-ede naa. Kò pẹ́ rárá tí iná náà fi ràn, èyí sì mú kí ìjọba kéde pé wàhálà ti wọ̀lú káàkiri orílẹ̀-èdè náà. +Ki won to le kapa ina naa, o ti jo egberun merin (4,000) eeka ile, o si ti pa eeyan meji. Kí wọ́n tó lè kápá iná náà, ó ti jó ẹgbẹ̀rún mẹ́rin (4,000) eékà ilẹ̀, ó sì ti pa èèyàn méjì. +Eka ofiisi wa royin pe ko si ikankan lara awon ara wa to ku. Ẹ̀ka ọ́fíìsì wa ròyìn pé kò sí ìkankan lára àwọn ará wa tó kú. +Amo ina naa jo ile mejo ti awon ara wa metadinlogbon (27) n gbe. Àmọ́ iná náà jó ilé mẹ́jọ tí àwọn ará wa mẹ́tàdínlọ́gbọ̀n (27) ń gbé. +Eka ofiisi da Igbimo To N Seto Iranwo Nigba Ajalu sile, awon alaboojuto ayika to wa lagbegbe naa atawon alagba ijo n fawon ti ajalu yii kan nisiiri, won si n pese ohun ti won nilo fun won. Ẹ̀ka ọ́fíìsì dá Ìgbìmọ̀ Tó Ń Ṣètò Ìrànwọ́ Nígbà Àjálù sílẹ̀, àwọn alábòójútó àyíká tó wà lágbègbè náà àtàwọn alàgbà ìjọ ń fáwọn tí àjàlù yìí kàn níṣìírí, wọ́n sì ń pèsè ohun tí wọ́n nílò fún wọn. +O da wa loju pe Jehofa maa je ‘ibi aabo ati okun pelu iranlowo to wa laroowoto ni akoko wahala’ fawon ara wa yii.—Saamu 46:1. Ó dá wa lójú pé Jèhófà máa jẹ́ ‘ibi ààbò àti okun pẹ̀lú ìrànlọ́wọ́ tó wà lárọ̀ọ́wọ́tó ní àkókò wàhálà’ fáwọn ará wa yìí.—Sáàmù 46:1. +Ojo kejidinlogbon osu June, odun 2018 ni igba akoko ninu itan ile South Korea ti Ile Ejo To N Ri Si Eto Omoniyan maa so pe apa kan lara Ilana Ise Ologun Ile Korea, iyen “Korea’s Military Service Act (MSA)” ko bofin mu, tori pe ko gba awon ti eri okan won o je ki won sise ologun laye lati se ise mii. Ọjọ́ kejìdínlọ́gbọ̀n oṣù June, ọdún 2018 ni ìgbà àkọ́kọ́ nínú ìtàn ilẹ̀ South Korea tí Ilé Ẹjọ́ Tó Ń Rí Sí Ẹ̀tọ́ Ọmọnìyàn máa sọ pé apá kan lára Ìlànà Iṣẹ́ Ológun Ilẹ̀ Korea, ìyẹn “Korea’s Military Service Act (MSA)” kò bófin mu, torí pé kò gba àwọn tí ẹ̀rí ọkàn wọn ò jẹ́ kí wọ́n ṣiṣẹ́ ológún láyè láti ṣe iṣẹ́ míì. +Idajo to sara oto yii lo maa yi ilana “MSA” to ti wa latodun marundinlaaadorin (65) seyin pa da, iyen idajo to so pe ki awon ti eri okan won o je ki won sise ologun maa lo sewon. Ìdájọ́ tó ṣàrà ọ̀tọ̀ yìí ló máa yí ìlànà “MSA” tó ti wà látọdún márùndínláàádọ́rin (65) sẹ́yìn pa dà, ìyẹn ìdájọ́ tó sọ pé kí àwọn tí ẹ̀rí ọkàn wọn ò jẹ́ kí wọ́n ṣiṣẹ́ ológun máa lọ sẹ́wọ̀n. +Lati odun 1953, o ju egberun mokandinlogun o le ogorun-un meta (19,300) awon ara wa ti won ti ran lewon egberun merindinlogoji o le ogorun-un meje (36,700) odun lapapo. Láti ọdún 1953, ó ju ẹgbẹ̀rún mọ́kàndínlógún ó lé ọgọ́rùn-ún mẹ́ta (19,300) àwọn ará wa tí wọ́n ti rán lẹ́wọ̀n ẹgbẹ̀rún mẹ́rìndínlógójì ó lé ọgọ́rùn-ún méje (36,700) ọdún lápapọ̀. +Ile Ejo Giga Ju Lo Nile Korea a le lo idajo ti Ile Ejo yii se ninu oro okookan awon ti eri okan won o je ki won sise ologun. Ilé Ẹjọ́ Gíga Jù Lọ Nílẹ̀ Korea á lè lo ìdájọ́ tí Ilé Ẹjọ́ yìí ṣe nínú ọ̀rọ̀ ọ̀kọ̀ọ̀kan àwọn tí ẹ̀rí ọkàn wọn ò jẹ́ kí wọ́n ṣiṣẹ́ ológun. +Yato siyen, o ti wa di dandan pe kawon to wa nile igbimo asofin ile Korea da ise mii teeyan le fi sinlu sile, o pe tan December 31, 2019. Yàtọ̀ síyẹn, ó ti wá di dandan pé káwọn tó wà nílé ìgbìmọ̀ aṣòfin ilẹ̀ Korea dá iṣẹ́ míì téèyàn lè fi sìnlú sílẹ̀, ó pẹ́ tán December 31, 2019. +Gbogbo wa la ba awon ara wa ni Korea yo pe ohun to maa fopin si iwa ireje ti won ti n hu si won lati opo odun ti see se.​—Owe 15:30. Gbogbo wa la bá àwọn ará wa ní Korea yọ̀ pé ohun tó máa fòpin sí ìwà ìrẹ́jẹ tí wọ́n ti ń hù sí wọn láti ọ̀pọ̀ ọdún ti ṣeé ṣe.​—Òwe 15:30. +Eka ofiisi wa ni Korea ti fi to wa leti pe ni November 30, 2018, metadinlogota (57) ninu awon ara wa ni ijoba da sile lewon, ti won si pa da sodo awon molebi won. Ẹ̀ka ọ́fíìsì wa ní Korea ti fi tó wa létí pé ní November 30, 2018, mẹ́tàdínlọ́gọ́ta (57) nínú àwọn ará wa ni ìjọba dá sílẹ̀ lẹ́wọ̀n, tí wọ́n sì pa dà sọ́dọ̀ àwọn mọ̀lẹ́bí wọn. +Gbogbo egbe ara kari aye lo n yo tori ohun ta a ti n reti tipe lo sele yii, a dupe lowo Jehofa to sojuure si wa, to si bu kun wa.​—Nonba 6:​24-26. Gbogbo ẹgbẹ́ ará kárí ayé ló ń yọ̀ torí ohun tá a ti ń retí tipẹ́ ló ṣẹlẹ̀ yìí, a dúpẹ́ lọ́wọ́ Jèhófà tó ṣojúure sí wa, tó sì bù kún wa.​—Nọ́ńbà 6:​24-26. +A n gbadura fun awon arakunrin mejo to ku lewon, a reti pe awon alase maa da won sile ti won ba ti lo osu mefa ninu ewon odun kan aabo ti ijoba da fun won. À ń gbàdúrà fún àwọn arákùnrin mẹ́jọ tó kù lẹ́wọ̀n, a retí pé àwọn aláṣẹ máa dá wọn sílẹ̀ tí wọ́n bá ti lo oṣù mẹ́fà nínú ẹ̀wọ̀n ọdún kan ààbọ̀ tí ìjọba dá fún wọn. +Awon arakunrin ti won sese da sile pa da sodo awon obi won (lotun-un, losi). Àwọn arákùnrin tí wọ́n ṣẹ̀ṣẹ̀ dá sílẹ̀ pa dà sọ́dọ̀ àwọn òbí wọn (lọ́tùn-ún, lósì). +Awon oniroyin n foro wa arakunrin kan lenu wo niwaju ita ogba ewon naa (aarin). Àwọn oníròyìn ń fọ̀rọ̀ wá arákùnrin kan lẹ́nu wò níwájú ìta ọgbà ẹ̀wọ̀n náà (àárín). +Nigba idije Pyeongchang 2018 Olympic and Paralympic Winter Games, to waye ni February 9 si 25, 2018, ati March 9 si 18, 2018, awon ara lokunrin lobinrin ni Korea se akanse iwaasu lati je ki awon alejo lorisirisi to wa lati ibi otooto lagbaaye ri awon iwe to da lori Bibeli gba lofee. Nígbà ìdíje Pyeongchang 2018 Olympic and Paralympic Winter Games, tó wáyé ní February 9 sí 25, 2018, àti March 9 sí 18, 2018, àwọn ará lọ́kùnrin lóbìnrin ní Korea ṣe àkànṣe ìwàásù láti jẹ́ kí àwọn àlejò lóríṣiríṣi tó wá láti ibi ọ̀tọ̀ọ̀tọ̀ lágbàáyé rí àwọn ìwé tó dá lórí Bíbélì gbà lọ́fẹ̀ẹ́. +O le ni egberun meje ati ogorun-un kan (7,100) awon ara lokunrin lobinrin kaakiri orile-ede naa to kopa ninu akanse iwaasu yen. Ó lé ní ẹgbẹ̀rún méje àti ọgọ́rùn-ún kan (7,100) àwọn ará lọ́kùnrin lóbìnrin káàkiri orílẹ̀-èdè náà tó kópa nínú àkànṣe ìwàásù yẹn. +Opo ninu won lo wa lati ilu Busan, Gwangju, Incheon, Seoul ati Suwon; awon kan tie wa lati Erekusu Jeju lohun-un lohun-un, ibi to le ni ogorun-un meta (300) maili si guusu Pyeongchang tawon eeyan ti saba maa n lo gbafe. Ọ̀pọ̀ nínú wọn ló wá láti ìlú Busan, Gwangju, Incheon, Seoul àti Suwon; àwọn kan tiẹ̀ wá láti Erékùṣù Jeju lọ́hùn-ún lọ́hùn-ún, ibi tó lé ní ọgọ́rùn-ún mẹ́ta (300) máìlì sí gúúsù Pyeongchang táwọn èèyàn ti sábà máa ń lọ gbafẹ́. +Awon ara wa gbe ate mejilelaaadojo (152) sibi mejidinlaaadota (48) otooto, titi kan ibi igbafe Gangneung Olympic Park ati Pyeongchang Olympic Plaza. Àwọn ará wa gbé àtẹ méjìléláàádọ́jọ (152) síbi méjìdínláàádọ́ta (48) ọ̀tọ̀ọ̀tọ̀, títí kan ibi ìgbafẹ́ Gangneung Olympic Park àti Pyeongchang Olympic Plaza. +Won tun gba won laye ki won pate die lara awon iwe won sibi abawole okan lara awon ibi ijosin to wa ni Olympic Village. Wọ́n tún gbà wọ́n láyè kí wọ́n pàtẹ díẹ̀ lára àwọn ìwé wọn síbi àbáwọlé ọ̀kan lára àwọn ibi ìjọsìn tó wà ní Olympic Village. +Won gbe ate iwe meji si tosi enubode ariwa ni Gangneung Olympic Park. Wọ́n gbé àtẹ ìwé méjì sí tòsí ẹnubodè àríwá ní Gangneung Olympic Park. +Yato siyen, awon alase fun awon ara wa laye lati gbe ate iwe won si Gangneung Station Square to je ibudoko to gbeyin fun oko oju irin ayara-bi-asa ti won sese se tan, ti won n pe ni KTX Gyeonggang Line, eyi to maa n gbero lati ilu Incheon ati Seoul lo si Pyeongchang. Yàtọ̀ síyẹn, àwọn aláṣẹ fún àwọn ará wa láyè láti gbé àtẹ ìwé wọn sí Gangneung Station Square tó jẹ́ ibùdókọ̀ tó gbẹ̀yìn fún ọkọ̀ ojú irin ayára-bí-àṣá tí wọ́n ṣẹ̀ṣẹ̀ ṣe tán, tí wọ́n ń pè ní KTX Gyeonggang Line, èyí tó máa ń gbérò láti ìlú Incheon àti Seoul lọ sí Pyeongchang. +Lojo ti won bere idije olinpiiki, o le ni egberun lona mejidinlogbon (28,000) eeyan to gba ibudoko Gangneung Station koja. Lọ́jọ́ tí wọ́n bẹ̀rẹ̀ ìdíje òlíńpíìkì, ó lé ní ẹgbẹ̀rún lọ́nà méjìdínlọ́gbọ̀n (28,000) èèyàn tó gba ibùdókọ̀ Gangneung Station kọjá. +Ki awon ara wa le kan si awon alejo to feree to egberun lona ogorin (80,000) ti won n reti pe won a wa sibi idije naa, won pate iwe nla, iwe pelebe, iwe iroyin ati asaro kukuru lede to to ogun (20), titi kan ede Chinese, Geesi, Kazakh, Korean ati Russian. Kí àwọn ará wa lè kàn sí àwọn àlejò tó fẹ́rẹ̀ẹ́ tó ẹgbẹ̀rún lọ́nà ọgọ́rin (80,000) tí wọ́n ń retí pé wọ́n á wá síbi ìdíje náà, wọ́n pàtẹ ìwé ńlá, ìwé pẹlẹbẹ, ìwé ìròyìn àti àṣàrò kúkúrú lédè tó tó ogún (20), títí kan èdè Chinese, Gẹ̀ẹ́sì, Kazakh, Korean àti Russian. +Bakan naa, awon ara lokunrin lobinrin to gbo Ede Awon Aditi Lede Korea daadaa lo awon ate to ni mohun-maworan lara lati maa fi awon fidio ede aditi han opo awon aditi to wa sibi Idije Fawon Alaabo Ara. Bákan náà, àwọn ará lọ́kùnrin lóbìnrin tó gbọ́ Èdè Àwọn Adití Lédè Korea dáadáa lo àwọn àtẹ tó ní móhùn-máwòrán lára láti máa fi àwọn fídíò èdè adití han ọ̀pọ̀ àwọn adití tó wá síbi Ìdíje Fáwọn Aláàbọ̀ Ara. +Iwe ti won pin le ni egberun lona mokanlelaaadorin ati igba (71,200), titi kan ohun to le ni egberun mejilelogun (22,000) iwe ikesini wa sibi Iranti Iku Kristi. Ìwé tí wọ́n pín lé ní ẹgbẹ̀rún lọ́nà mọ́kànléláàádọ́rin àti igba (71,200), títí kan ohun tó lé ní ẹgbẹ̀rún méjìlélógún (22,000) ìwé ìkésíni wá síbi Ìrántí Ikú Kristi. +Kari aye, awon Elerii Jehofa n lo ate iwe to le ni egberun lona ogorun-un meta (300,000) lati pate iwe won lawon orile-ede to le ni marundinlogoji (35). Kárí ayé, àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà ń lo àtẹ ìwé tó lé ní ẹgbẹ̀rún lọ́nà ọgọ́rùn-ún mẹ́ta (300,000) láti pàtẹ ìwé wọn láwọn orílẹ̀-èdè tó lé ní márùndínlógójì (35). +Eyi n je ki won le waasu fawon eeyan nibikibi ti won ba ti le ri won, ki won si sasepari ise ojise won ni kikun.​—2 Timoti 4:5. Èyí ń jẹ́ kí wọ́n lè wàásù fáwọn èèyàn níbikíbi tí wọ́n bá ti lè rí wọn, kí wọ́n sì ṣàṣeparí iṣẹ́ òjíṣẹ́ wọn ní kíkún.​—2 Tímótì 4:5. +Egbeegberun awon Elerii Jehofa lo wa lati orile-ede meje otooto lati wa ba awon ara won lokunrin lobinrin ni orile-ede Siri Lanka se akanse apejo. Igba akoko tiru e maa waye niyen ni orile-ede naa. Ẹgbẹẹgbẹ̀rún àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà ló wá láti orílẹ̀-èdè méje ọ̀tọ̀ọ̀tọ̀ láti wá bá àwọn ará wọn lọ́kùnrin lóbìnrin ní orílẹ̀-èdè Siri Láńkà ṣe àkànṣe àpéjọ. Ìgbà àkọ́kọ́ tírú ẹ̀ máa wáyé nìyẹn ní orílẹ̀-èdè náà. +Ilu Colombo to je olu-ilu Siri Lanka ni won ti se akanse apejo naa, ti esin oro e je “Je Onigboya”! Papa isere Sugathadasa National Sports Complex ni won lo, July 6 si 8, 2018 ni won si se e. Awon egberun merinla o le mokanlelogofa (14,121) lo wa si apejo naa. Ìlú Colombo tó jẹ́ olú-ìlú Siri Láńkà ni wọ́n ti ṣe àkànṣe àpéjọ náà, tí ẹṣin ọ̀rọ̀ ẹ̀ jẹ́ “Jẹ́ Onígboyà”! Pápá ìṣeré Sugathadasa National Sports Complex ni wọ́n lò, July 6 sí 8, 2018 ni wọ́n sì ṣe é. Àwọn ẹgbẹ̀rún mẹ́rìnlá ó lé mọ́kànlélọ́gọ́fà (14,121) ló wá sí àpéjọ náà. +Ara awon ohun manigbagbe to waye nibi apejo naa ni awon asoye ti okan lara Igbimo Oludari so, awon to seribomi ni apejo yii lo tii po ju ninu gbogbo apejo to ti waye ni Siri Lanka, awon ara si fife gba awon bi egberun meta aabo (3,500) lalejo lona to ta yo. Ara àwọn ohun mánigbàgbé tó wáyé níbi àpéjọ náà ni àwọn àsọyé tí ọ̀kan lára Ìgbìmọ̀ Olùdarí sọ, àwọn tó ṣèrìbọmi ní àpéjọ yìí ló tíì pọ̀ jù nínú gbogbo àpéjọ tó ti wáyé ní Siri Láńkà, àwọn ará sì fìfẹ́ gba àwọn bí ẹgbẹ̀rún mẹ́ta ààbọ̀ (3,500) lálejò lọ́nà tó ta yọ. +September 2017 ni won fi to awon ara ni Siri Lanka leti pe akanse apejo kan maa waye lodun to te le e, atigba yen ni eto si ti bere. September 2017 ni wọ́n fi tó àwọn ará ní Siri Láńkà létí pé àkànṣe àpéjọ kan máa wáyé lọ́dún tó tẹ̀ lé e, àtìgbà yẹn ni ètò sì ti bẹ̀rẹ̀. +Yato si gbogbo eto ti won se lati gbalejo awon to maa wa si apejo naa, papa isere ti won fe lo nilo atunse to po. Yàtọ̀ sí gbogbo ètò tí wọ́n ṣe láti gbàlejò àwọn tó máa wá sí àpéjọ náà, pápá ìṣeré tí wọ́n fẹ́ lò nílò àtúnṣe tó pọ̀. +O maa gba pe ki won kun un, ki won ko idoti ibe, ki won tun awon aga to ti ba je se, ki won si di awon iho oju ona. Ó máa gba pé kí wọ́n kùn ún, kí wọ́n kó ìdọ̀tí ibẹ̀, kí wọ́n tún àwọn àga tó ti bà jẹ́ ṣe, kí wọ́n sì dí àwọn ihò ojú ọ̀nà. +Nigba ti apejo naa ku ose meta, opo awon Elerii Jehofa lo wa kowo ti ise atunse naa. Nígbà tí àpéjọ náà ku ọ̀sẹ̀ mẹ́ta, ọ̀pọ̀ àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà ló wá kọ́wọ́ ti iṣẹ́ àtúnṣe náà. +Eso kan tie so pe o maa gba awon osise papa isere naa ni odun merin lati se ohun tawon ara wa se laaarin akoko kukuru yen. Ẹ̀ṣọ́ kan tiẹ̀ sọ pé ó máa gba àwọn òṣìṣẹ́ pápá ìṣeré náà ní ọdún mẹ́rin láti ṣe ohun táwọn ará wa ṣe láàárín àkókò kúkúrú yẹn. +Yato si awon asoye Bibeli ti won so ni apejo naa, won mu awon alejo lo wo orisirisi ibi, won si se awon nnkan lorisirisi to je mo asa ibile Siri Lanka. Yàtọ̀ sí àwọn àsọyé Bíbélì tí wọ́n sọ ní àpéjọ náà, wọ́n mú àwọn àlejò lọ wo oríṣiríṣi ibi, wọ́n sì ṣe àwọn nǹkan lóríṣiríṣi tó jẹ mọ́ àṣà ìbílẹ̀ Siri Láńkà. +Awon ara se ohun kan to je manigbagbe nirole ojo kan, won jo ijo ibile, won si korin ibile. Awon odo kan to je Elerii Jehofa naa ko awon orin Ijoba Olorun. Àwọn ará ṣe ohun kan tó jẹ́ mánigbàgbé nírọ̀lẹ́ ọjọ́ kan, wọ́n jó ijó ìbílẹ̀, wọ́n sì kọrin ìbílẹ̀. Àwọn ọ̀dọ́ kan tó jẹ́ Ẹlẹ́rìí Jèhófà náà kọ àwọn orin Ìjọba Ọlọ́run. +Ashley Ferdinands to je asoju eka ofiisi to wa ni Siri Lanka so pe: “Ohun nla ni eto Olorun se fawon ara wa lorile-ede yii pelu bi won se seto pe ka se akanse apejo, anfaani lo si je lati gba awon ara wa to po lalejo. Ashley Ferdinands tó jẹ́ aṣojú ẹ̀ka ọ́fíìsì tó wà ní Siri Láńkà sọ pé: “Ohun ńlá ni ètò Ọlọ́run ṣe fáwọn ará wa lórílẹ̀-èdè yìí pẹ̀lú bí wọ́n ṣe ṣètò pé ká ṣe àkànṣe àpéjọ, àǹfààní ló sì jẹ́ láti gba àwọn ará wa tó pọ̀ lálejò. +A moyi opo awon to yonda ara won lati seranwo ki nnkan le lo daadaa ni apejo yii. A mọyì ọ̀pọ̀ àwọn tó yọ̀ǹda ara wọn láti ṣèrànwọ́ kí nǹkan lè lọ dáadáa ní àpéjọ yìí. +Amo Baba wa orun ni gbogbo ope ye, tori atodo e ni gbogbo ebun rere ti n wa.”—Jemiisi 1:17. Àmọ́ Baba wa ọ̀run ni gbogbo ọpẹ́ yẹ, torí àtọ̀dọ̀ ẹ̀ ni gbogbo ẹ̀bùn rere ti ń wá.”—Jémíìsì 1:17. +Ni July 5, 2019, a mu Bibeli Itumo Aye Tuntun ta a tun se jade lede Chinese ni apejo agbegbe kan ta a se ni ilu Taoyuan lorile-ede Taiwan. Ní July 5, 2019, a mú Bíbélì Ìtumọ̀ Ayé Tuntun tá a tún ṣe jáde lédè Chinese ní àpéjọ agbègbè kan tá a ṣe ní ìlú Taoyuan lórílẹ̀-èdè Taiwan. +Arakunrin Kenneth Cook to je okan lara Igbimo Oludari lo mu Bibeli naa jade nigba to n so asoye kan ninu Gbongan National Taiwan Sport University. Arákùnrin Kenneth Cook tó jẹ́ ọ̀kan lára Ìgbìmọ̀ Olùdarí ló mú Bíbélì náà jáde nígbà tó ń sọ àsọyé kan nínú Gbọ̀ngàn National Taiwan Sport University. +Awon egberun-un mejila, ogorun-un mefa ati mewaa (12,610) lo gbadun eto yii. Awon kan gbadun e ninu gbongan yen, won si ta atagba e sawon apejo agbegbe merin mii. Àwọn ẹgbẹ̀rún-ún méjìlá, ọgọ́rùn-ún mẹ́fà àti mẹ́wàá (12,610) ló gbádùn ètò yìí. Àwọn kan gbádùn ẹ̀ nínú gbọ̀ngàn yẹn, wọ́n sì ta àtagbà ẹ̀ sáwọn àpéjọ agbègbè mẹ́rin míì. +Odun 1995 ni won koko te Iwe Mimo Kristeni Lede Giriiki ni Itumo Aye Tuntun jade lede Chinese, won si se e lona meji. Won lo ona ikowe to wopo ni Hong Kong ati Taiwan mu ninu ti akoko, won si lo ona ikowe ta a mu ko tubo rorun to wopo ni Saina, Malesia ati Singapore fun ekeji. Ọdún 1995 ni wọ́n kọ́kọ́ tẹ Ìwé Mímọ́ Kristẹni Lédè Gíríìkì ní Ìtumọ̀ Ayé Tuntun jáde lédè Chinese, wọ́n sì ṣe é lọ́nà méjì. Wọ́n lo ọ̀nà ìkọ̀wé tó wọ́pọ̀ ní Hong Kong àti Taiwan mu nínú tí àkọ́kọ́, wọ́n sì lo ọ̀nà ìkọ̀wé tá a mú kó túbọ̀ rọrùn tó wọ́pọ̀ ní Ṣáínà, Màléṣíà àti Singapore fún èkejì. +Lodun 2001, won mu odindi Bibeli Itumo Aye Tuntun jade. Eda meji ni won tun fi se, akoko je ona ikowe to je ti ibile, ikeji si je ona ikowe ta a mu ko tubo rorun lati loye. Lọ́dún 2001, wọ́n mú odindi Bíbélì Ìtumọ̀ Ayé Tuntun jáde. Ẹ̀dà méjì ni wọ́n tún fi ṣe, àkọ́kọ́ jẹ�� ọ̀nà ìkọ̀wé tó jẹ́ ti ìbílẹ̀, ìkejì sì jẹ́ ọ̀nà ìkọ̀wé tá a mú kó túbọ̀ rọrùn láti lóye. +Nigba to dodun 2004, a te eda keta jade. Ona ikowe ta a mu ko tubo rorun lati loye ni won lo ninu eda yii, yato siyen, won tun lo ona ikowe kan ta a n pe ni Pinyin ki won le fi alifabeeti ede Roomu ko oro kookan. Nígbà tó dọdún 2004, a tẹ ẹ̀dà kẹta jáde. Ọ̀nà ìkọ̀wé tá a mú kó túbọ̀ rọrùn láti lóye ni wọ́n lò nínú ẹ̀dà yìí, yàtọ̀ síyẹn, wọ́n tún lo ọ̀nà ìkọ̀wé kan tá à ń pè ní Pinyin kí wọ́n lè fi álífábẹ́ẹ̀tì èdè Róòmù kọ ọ̀rọ̀ kọ̀ọ̀kan. +Won wa mu Bibeli Itumo Aye Tuntun ta a tun se jade ni eda meta otooto. Wọ́n wá mú Bíbélì Ìtumọ̀ Ayé Tuntun tá a tún ṣe jáde ní ẹ̀dà mẹ́ta ọ̀tọ̀ọ̀tọ̀. +Ti ede ibile ati ede ta a mu ko tubo rorun lati loye ni won te sinu iwe ati sori ero, nigba ti eda Pinyin wa lori AKA IWE ORI INTANEETITM (ti Watchtower). Ti èdè ìbílẹ̀ àti èdè tá a mú kó túbọ̀ rọrùn láti lóye ni wọ́n tẹ̀ sínú ìwé àti sórí ẹ̀rọ, nígbà tí ẹ̀dà Pinyin wà lórí ÀKÁ ÌWÉ ORÍ ÍŃTÁNẸ́Ẹ̀TÌ™ (ti Watchtower). +Ni gbogbo aye, awon eeyan to le ni bilionu kan lo n so ede Chinese Mandarin. Oun si ni ede ibile tawon eeyan n so ju lo laye. Ní gbogbo ayé, àwọn èèyàn tó lé ní bílíọ̀nù kan ló ń sọ èdè Chinese Mandarin. Òun sì ni èdè ìbílẹ̀ táwọn èèyàn ń sọ jù lọ láyé. +Ni afikun si awon to n so ede Mandarin, opo milionu eeyan lo wa to n so awon ede ibile Chinese mii, won si le ka awon oro ta a ko lona ikowe Chinese. Ní àfikún sí àwọn tó ń sọ èdè Mandarin, ọ̀pọ̀ mílíọ̀nù èèyàn ló wà tó ń sọ àwọn èdè ìbílẹ̀ Chinese míì, wọ́n sì lè ka àwọn ọ̀rọ̀ tá a kọ lọ́nà ìkọ̀wé Chinese. +Ni bayii, awon ara wa to n sise ni ipinle iwaasu to gbooro yii le fi Bibeli Itumo Aye Tuntun ta a tun se ran opo eeyan lati mo Jehofa, ki won si ni imo to peye nipa Oro re.​—1 Timoti 2:4. Ní báyìí, àwọn ará wa tó ń ṣiṣẹ́ ní ìpínlẹ̀ ìwàásù tó gbòòrò yìí lè fi Bíbélì Ìtumọ̀ Ayé Tuntun tá a tún ṣe ran ọ̀pọ̀ èèyàn láti mọ Jèhófà, kí wọ́n sì ní ìmọ̀ tó péye nípa Ọ̀rọ̀ rẹ̀.​—1 Tímótì 2:4. +Ni ale Tuesday, February 6, imititi ile to lagbara gan-an waye ni etikun to wa ni ila oorun orile-ede Taiwan. Ní alẹ́ Tuesday, February 6, ìmìtìtì ilẹ̀ tó lágbára gan-an wáyé ní etíkun tó wà ní ìlà oòrùn orílẹ̀-èdè Taiwan. +Iroyin fi han pe awon mefa lo ku si inu isele yii, awon to ju aadotalenigba [250] lo si fara pa yannayanna. Ìròyìn fi hàn pé àwọn mẹ́fà ló kú sí inú ìṣẹ̀lẹ̀ yìí, àwọn tó ju àádọ́talénígba [250] ló sì fara pa yánnayànna. +Yato siyen, awon merindinlogorin [76] mii ni won si n wa. Yàtọ̀ síyẹn, àwọn mẹ́rìndínlọ́gọ́rin [76] míì ni wọ́n ṣì ń wá. +Ko si arakunrin tabi arabinrin wa kankan to ku sinu isele naa, won o si fara pa. Amo, imititi ile yen ba ile kan ti Gbongan Ijoba ati ofiisi awon atumo ede Taiwanese je. Kò sí arákùnrin tàbí arábìnrin wa kankan tó kú sínú ìṣẹ̀lẹ̀ náà, wọn ò sì fara pa. Àmọ́, ìmìtìtì ilẹ̀ yẹn ba ilé kan tí Gbọ̀ngàn Ìjọba àti ọ́fíìsì àwọn atúmọ̀ èdè Taiwanese jẹ́. +Ile naa wa ni ilu Hualien, ibe wa lara awon ibi ti imititi ile naa ti sose ju. Ilé náà wà ní ìlú Hualien, ibẹ̀ wà lára àwọn ibi tí ìmìtìtì ilẹ̀ náà ti ṣọṣẹ́ jù. +Yato siyen, ile ti awon kan lara awon atumo ede n gbe ba je gan-an, tori naa won ni lati kuro ni ile yen. Yàtọ̀ síyẹn, ilé tí àwọn kan lára àwọn atúmọ̀ èdè ń gbé bà jẹ́ gan-an, torí náà wọ́n ní láti kúrò ní ilé yẹn. +Esekese ni awon ara to wa ni itosi ba won seto ibi ti won le fori pamo si fungba die, eka ofiisi to wa ni Taiwan naa n pese awon nnkan mii ti won nilo fun won. Ẹsẹ̀kẹsẹ̀ ni àwọn ará tó wà ní ìtòsí bá wọn ṣètò ibi tí wọ́n lè forí pamọ́ sí fúngbà díẹ̀, ẹ̀ka ọ́fíìsì tó wà ní Taiwan náà ń pèsè àwọn nǹkan míì tí wọ́n nílò fún wọn. +Adura wa ni pe, ki Olorun fun awon ara wa ti ajalu naa de ba ni ibale okan ni asiko ti nnkan doju ru yii, ki awon ti won si yan lati boju to won da “bi ibi ifarapamosi kuro lowo efuufu.”—Aisaya 32:2. Àdúrà wa ni pé, kí Ọlọ́run fún àwọn ará wa tí àjálù náà dé bá ní ìbàlẹ̀ ọkàn ní àsìkò tí nǹkan dojú rú yìí, kí àwọn tí wọ́n sì yàn láti bójú tó wọn dà “bí ibi ìfarapamọ́sí kúrò lọ́wọ́ ẹ̀fúùfù.”—Aísáyà 32:2. +Ni April 2, 2020, ile ejo awon ologun tawon ara Tajik, to wa ni ilu Dushanbe to je olu ilu orile-ede Tajikistan fi Arakunrin Jovidon Bobojonov sewon odun meji tori pe eri okan re ko gba a laye lati wose ologun. Ní April 2, 2020, ilé ẹjọ́ àwọn ológun tàwọn ará Tajik, tó wà ní ìlú Dushanbe tó jẹ́ olú ìlú orílẹ̀-èdè Tajikistan fi Arákùnrin Jovidon Bobojonov sẹ́wọ̀n ọdún méjì tórí pé ẹ̀rí ọkàn rẹ̀ kò gbà á láyè láti wọṣẹ́ ológun. +O maa pe ejo kotemilorun. Ó máa pe ẹjọ́ kòtẹ́milọ́rùn. +Ni September 10, 2019, ile ejo ilu Khujand ni Tajikistan fi Arakunrin Shamil Khakimov si ewon odun meje ataabo kiki nitori pe o n so ohun to gba gbo fun awon mii. Ní September 10, 2019, ilé ẹjọ́ ìlú Khujand ní Tajikistan fi Arákùnrin Shamil Khakimov sí ẹ̀wọ̀n ọdún méje àtààbọ̀ kìkì nítorí pé ó ń sọ ohun tó gbà gbọ́ fún àwọn míì. +Awa Elerii Jehofa ti pe ejo kotemilorun lori oro yii. Àwa Ẹlẹ́rìí Jèhófà ti pe ẹjọ́ kòtẹ́milọ́rùn lórí ọ̀rọ̀ yìí. +Ibere odun 2019 ni won bere si i foju Arakunrin Khakimov ri mabo. Ìbẹ̀rẹ̀ ọdún 2019 ni wọ́n bẹ̀rẹ̀ sí í fojú Arákùnrin Khakimov rí màbo. +Ni February 26, 2019, awon alase mu Shamil, eni odun mejidinlaaadorin (68), won si fesun kan an pe o n “mu ki awon eeyan koriira esin mii.” Ni ile ejo ba fi si atimole lai tii gbo ejo re, osu mefa lo lo nibe. Ní February 26, 2019, àwọn aláṣẹ mú Shamil, ẹni ọdún méjìdínláàádọ́rin (68), wọ́n sì fẹ̀sùn kàn án pé ó ń “mú kí àwọn èèyàn kórìíra ẹ̀sìn míì.” Ni ilé ẹjọ́ bá fi sí àtìmọ́lé láì tíì gbọ́ ẹjọ́ rẹ̀, oṣù mẹ́fà ló lò níbẹ̀. +Yato si wahala ti pe won so Arakunrin Khakimov sewon lona aito, aisan eje riru n ba a finra, eyi to si n gba itoju re lowo. Yàtọ̀ sí wàhálà ti pé wọ́n sọ Arákùnrin Khakimov sẹ́wọ̀n lọ́nà àìtọ́, àìsàn ẹ̀jẹ̀ ríru ń bá a fínra, èyí tó ṣì ń gba ìtọ́jú rẹ̀ lọ́wọ́. +Eyi ni igba akoko ti won maa ju okan lara awa Elerii Jehofa sewon ni Tajikistan latodun 2017. Nigba yen won ju Danil Islamov to je eni odun mejidinlogun (18) si ewon osu mefa tori pe o ko lati wo aso ologun. Èyí ni ìgbà àkọ́kọ́ tí wọ́n máa ju ọ̀kan lára àwa Ẹlẹ́rìí Jèhófà sẹ́wọ̀n ní Tajikistan látọdun 2017. Nígbà yẹn wọ́n ju Danil Islamov tó jẹ́ ẹni ọdún méjìdínlógún (18) sí ẹ̀wọ̀n oṣù mẹ́fà torí pé ó kọ̀ láti wọ aṣọ ológun. +Tajikistan naa ti wa lara awon orile-ede marun-un to ti ju o kere tan, okan lara awa Elerii Jehofa sewon. Tajikistan náà ti wà lára àwọn orílẹ̀-èdè márùn-ún tó ti ju ó kéré tán, ọ̀kan lára àwa Ẹlẹ́rìí Jèhófà sẹ́wọ̀n. +Awon orile-ede merin to ku ni Eritrea, Rosia, Singapore ati Turkmenistan. Àwọn orílẹ̀-èdè mẹ́rin tó kù ni Eritrea, Rọ́ṣíà, Singapore àti Turkmenistan. +Adura wa ni pe ki Jehofa maa baa lo lati fun Arakunrin Khakimov ni gbogbo ohun to nilo lati fara da adanwo yii.​—Roomu 15:5. Àdúrà wa ni pé kí Jèhófà máa báa lọ láti fún Arákùnrin Khakimov ní gbogbo ohun tó nílò láti fara da àdańwò yìí.​—Róòmù 15:5. +Awa Elerii Jehofa mu Iwe Mimo Kristian Lede Griki ni Itumo Aye Titun jade lede Laotian nibi apejo agbegbe ti a se ni Nong Khai, lorile-ede Thailand, ni August 16, 2019. Àwa Ẹlẹ́rìí Jèhófà mú Ìwé Mímọ́ Kristian Lédè Griki ní Ìtumọ̀ Ayé Titun jáde lédè Laotian níbi àpéjọ agbègbè tí a ṣe ní Nong Khai, lórílẹ̀-èdè Thailand, ní August 16, 2019. +Arakunrin Plakorn Pestanyee to je okan lara Igbimo Eka orile-ede Thailand, lo mu Bibeli naa jade lojo akoko apejo naa. Arákùnrin Plakorn Pestanyee tó jẹ́ ọ̀kan lára Ìgbìmọ̀ Ẹ̀ka orílẹ̀-èdè Thailand, ló mú Bíbélì náà jáde lọ́jọ́ àkọ́kọ́ àpéjọ náà. +Igbimo eleni-meta to tumo Bibeli naa lo odun kan aabo lori ise naa. Ìgbìmọ̀ ẹlẹ́ni-mẹ́ta tó túmọ̀ Bíbélì náà lo ọdún kan ààbọ̀ lórí iṣẹ́ náà. +Okan lara awon atumo ede naa so pe: “Ni bayii, a ti ni itumo Bibeli kan to salaye awon oro inu Bibeli lona ti awon to n so ede Laotian gba n soro, sibe o gbe itumo awon oro jade lona to pe perepere, ki awon akekoo Bibeli le loye ‘awon ohun ijinle Olorun.’ ”​—Joobu 11:7. Ọ̀kan lára àwọn atúmọ̀ èdè náà sọ pé: “Ní báyìí, a ti ní ìtumọ̀ Bíbélì kan tó ṣàlàyé àwọn ọ̀rọ̀ inú Bíbélì lọ́nà tí àwọn tó ń sọ èdè Laotian gbà ń sọ̀rọ̀, síbẹ̀ ó gbé ìtumọ̀ àwọn ọ̀rọ̀ jáde lọ́nà tó pé pérépéré, kí àwọn akẹ́kọ̀ọ́ Bíbélì lè lóye ‘àwọn ohun ìjìnlẹ̀ Ọlọ́run.’ ”​—Jóòbù 11:7. +Bibeli tuntun yii ni awon ohun elo iwadii bi atoka, to maa ran awon to n ka a lowo lati tete ri awon ese Bibeli ati alaye oro to n salaye awon oro Bibeli. Bíbélì tuntun yìí ní àwọn ohun èlò ìwádìí bí atọ́ka, tó máa ran àwọn tó ń kà á lọ́wọ́ láti tètè rí àwọn ẹsẹ Bíbélì àti àlàyé ọ̀rọ̀ tó ń ṣàlàyé àwọn ọ̀rọ̀ Bíbélì. +Atumo ede mii toun naa se ninu ise itumo naa so pe: “Ta a ba fi Bibeli yii ko awon eeyan lekoo, awon akekoo Bibeli a loye awon koko pataki lona to rorun ju ti tele lo, a si wo won lokan, eyi a si je ki won ni ibatan timotimo pelu Jehofa.” O da wa loju pe Iwe Mimo Kristian Lede Griki ni Itumo Aye Titun yii a ran awon arakunrin ati arabinrin wa to n so ede Lao lowo lati ki won le “kunju iwon daadaa, ki won si gbara di patapata fun gbogbo ise rere.”​—2 Timoti 3:​16, 17. Atúmọ̀ èdè míì tóun náà ṣe nínú iṣẹ́ ìtumọ̀ náà sọ pé: “Tá a bá fi Bíbélì yìí kọ́ àwọn èèyàn lẹ́kọ̀ọ́, àwọn akẹ́kọ̀ọ́ Bíbélì á lóye àwọn koko pàtàkì lọ́nà tó rọrùn ju ti tẹ́lẹ̀ lọ, á sì wọ̀ wọ́n lọ́kàn, èyí á sì jẹ́ kí wọ́n ní ìbátan tímọ́tímọ́ pẹ̀lú Jèhófà.” Ó dá wa lójú pé Ìwé Mímọ́ Kristian Lédè Griki ní Ìtumọ̀ Ayé Titun yìí á ran àwọn arákùnrin àti arábìnrin wa tó ń sọ èdè Lao lọ́wọ́ láti kí wọ́n lè “kúnjú ìwọ̀n dáadáa, kí wọ́n sì gbára dì pátápátá fún gbogbo iṣẹ́ rere.”​—2 Tímótì 3:​16, 17. +Ni November 12, 2019, Ile ejo kan ni orile-ede Turkmenistan da Arakunrin Serdar Dovletov lebi, o si fi sewon odun meta. Eni odun merindinlogbon (26) ni Arakunrin Dovletov. Ní November 12, 2019, Ilé ẹjọ́ kan ní orílẹ̀-èdè Turkmenistan dá Arákùnrin Serdar Dovletov lẹ́bi, ó sì fi sẹ́wọ̀n ọdún mẹ́ta. Ẹni ọdún mẹ́rìndínlọ́gbọ̀n (26) ni Arákùnrin Dovletov. +Arakunrin Dovletov wa lara awon arakunrin mewaa ni orile-ede naa ti won fi sewon nitori pe eri okan won o gba won laye lati sise ologun. Arákùnrin Dovletov wà lára àwọn arákùnrin mẹ́wàá ní orílẹ̀-èdè náà tí wọ́n fi sẹ́wọ̀n nítorí pé ẹ̀rí ọkàn wọn ò gbà wọ́n láyè láti ṣiṣẹ́ ológun. +Awon meje ni won fi sewon ni 2019, won ti fi awon meta yooku sewon ni 2018. Àwọn méje ni wọ́n fi sẹ́wọ̀n ní 2019, wọ́n ti fi àwọn mẹ́ta yòókù sẹ́wọ̀n ní 2018. +Akoko ti won ni ki won lo lewon je laaarin odun kan si merin. Àkókò tí wọ́n ní kí wọ́n lò lẹ́wọ̀n jẹ́ láàárín ọdún kan sí mẹ́rin. +Ilu Bayramaly ni Arakunrin Dovletov ti wa, ni agbegbe Mary to wa ni apa guusu ila oorun Turkmenistan. Ìlú Baýramaly ni Arákùnrin Dovletov ti wá, ní agbègbè Mary tó wà ní apá gúúsù ìlà oòrùn Turkmenistan. +Elerii Jehofa ni Surya iyawo e ati Sonya mama re. Ẹlẹ́rìí Jèhófà ni Surya ìyàwó ẹ̀ àti Sonya màmá rẹ̀. +November 11, 2019 ni igbejo Arakunrin Dovletov bere. November 11, 2019 ni ìgbẹ́jọ́ Arákùnrin Dovletov bẹ̀rẹ̀. +Arakunrin Dovletov so fun ile ejo naa pe isin oun lo mu ki eri okan oun ko lati sise ologun. Arákùnrin Dovletov sọ fún ilé ẹjọ́ náà pé ìsìn òun ló mú kí ẹ̀rí ọkàn òun kọ̀ láti ṣiṣẹ́ ológun. +Ni afikun, awon dokita meta lo jerii pe Arakunrin Dovletov ni ogbe inu olojo pipe, iyen naa si wa lara idi to fi ye ki won yonda e lati ma sise ologun. Ní àfikún, àwọn dókítà mẹ́ta ló jẹ́rìí pé Arákùnrin Dovletov ní ọgbẹ́ inú ọlọ́jọ́ pípẹ́, ìyẹn náà sì wà lára ìdí tó fi yẹ kí wọ́n yọ̀ǹda ẹ̀ láti má ṣiṣẹ́ ológun. +Laika awon eri yii si, adajo naa so pe Arakunrin Dovletov jebi fifi “ogbon jibiti” sa fun ise ologun, o si so pe ki won fi si ahamo. Láìka àwọn ẹ̀rí yìí sí, adájọ́ náà sọ pé Arákùnrin Dovletov jẹ̀bi fífi “ọgbọ́n jìbìtì” sá fún iṣẹ́ ológun, ó sì sọ pé kí wọ́n fi sí àhámọ́. +Laipe, o maa dara po mo awon arakunrin mesan-an ti won fi sewon ni ago iseninisee to wa niluu Seydi ninu asale kan lagbegbe Lebap. Láìpẹ́, ó máa dara pọ̀ mọ́ àwọn arákùnrin mẹ́sàn-an tí wọ́n fi sẹ́wọ̀n ní àgọ́ ìṣẹ́niníṣẹ̀ẹ́ tó wà nílùú Seydi nínú aṣálẹ̀ kan lágbègbè Lebap. +Arakunrin Dovletov maa pe ejo kotemilorun lori idajo naa. Arákùnrin Dovletov máa pe ẹjọ́ kòtẹ́milọ́rùn lórí ìdájọ́ náà. +Bi awon arakunrin wa ni Turkmenistan se n fara da iwa ireje lorile-ede won, a n gbadura fun won pelu igbagbo kikun ninu ileri Jehofa pe a ti won leyin bi won se n fi igboya di isotito won mu.​—Saamu 37:18, 24. Bí àwọn arákùnrin wa ní Turkmenistan ṣe ń fara da ìwà ìrẹ́jẹ lórílẹ̀-èdè wọn, à ń gbàdúrà fún wọn pẹ̀lú ìgbàgbọ́ kíkún nínú ìlérí Jèhófà pé á tì wọ́n lẹ́yìn bí wọ́n ṣe ń fi ìgboyà di ìṣòtítọ́ wọn mú.​—Sáàmù 37:18, 24. +Latodun bii meloo kan bayii, April 19, 2019 nigba akoko tawon ara wa kaakiri orile-ede Uzbekistan se Iranti Iku Kristi ti opo eeyan si lanfaani lati wa sibe. Látọdún bíi mélòó kan báyìí, April 19, 2019 nìgbà àkọ́kọ́ táwọn ará wa káàkiri orílẹ̀-èdè Uzbekistan ṣe Ìrántí Ikú Kristi tí ọ̀pọ̀ èèyàn sì láǹfà��ní láti wá síbẹ̀. +Ilu Chirchik to wa nitosi ilu Tashkent nikan lo foruko esin awa Elerii Jehofa sile labe ofin ni gbogbo orile-ede Uzbekistan. Ìlú Chirchik tó wà nítòsí ìlú Tashkent nìkan ló forúkọ ẹ̀sìn àwa Ẹlẹ́rìí Jèhófà sílẹ̀ lábẹ́ òfin ní gbogbo orílẹ̀-èdè Uzbekistan. +Lawon odun to koja, nse lawon ara wa ti ko si ni ilu Chirchik maa n se Iranti Iku Kristi ni bookele kawon olopaa ma baa da won laamu. Láwọn ọdún tó kọjá, ńṣe làwọn ará wa tí kò sí ní ìlú Chirchik máa ń ṣe Ìrántí Ikú Kristi ní bòókẹ́lẹ́ káwọn ọlọ́pàá má bàa dà wọ́n láàmú. +Amo lodun yii, awon ara so fawon Olopaa pe awon fe se Iranti Iku Kristi, won si pe won pe ki won wa. Àmọ́ lọ́dún yìí, àwọn ará sọ fáwọn Ọlọ́pàá pé àwọn fẹ́ ṣe Ìrántí Ikú Kristi, wọ́n sì pè wọ́n pé kí wọ́n wá. +Awon olopaa naa fesi to daa, won si gbe igbese lati pese aabo to ye fawon to wa sibi Iranti Iku Kristi. Àwọn ọlọ́pàá náà fèsì tó dáa, wọ́n sì gbé ìgbésẹ̀ láti pèsè ààbò tó yẹ fáwọn tó wá síbi Ìrántí Ìkú Kristi. +Ani lawon ibi kan, awon olopaa wa lara awon to wa gbo asoye. Àní láwọn ibì kan, àwọn ọlọ́pàá wà lára àwọn tó wá gbọ́ àsọyé. +Arakunrin Mark Sanderson to je ara Igbimo Oludari lo so asoye Iranti Iku Kristi ni Gbongan Ijoba to wa ni ilu Chirchik, be e se ri i ninu aworan to wa loke yii. Arákùnrin Mark Sanderson tó jẹ́ ara Ìgbìmọ̀ Olùdarí ló sọ àsọyé Ìrántí Ikú Kristi ní Gbọ̀ngàn Ìjọba tó wà ní ìlú Chirchik, bẹ́ ẹ ṣe rí i nínú àwòrán tó wà lókè yìí. +Won tumo asoye naa si ede Russian. Wọ́n túmọ̀ àsọyé náà sí èdè Russian. +Awon to wa je ogorun-un meje ati mokanlelogorin (781). Àwọn tó wá jẹ́ ogọ́rùn-ún méje àti mọ́kànlélọ́gọ́rin (781). +Leyin ipade akoko yii, won se ipade meji mii ninu Gbongan Ijoba naa. Lẹ́yìn ìpàdé àkọ́kọ́ yìí, wọ́n ṣe ìpàdé méjì míì nínú Gbọ̀ngàn Ìjọba náà. +Lasiko ibewo yii, Arakunrin Sanderson pelu Arakunrin Paul Gillies lati orileese wa atawon arakunrin meji lati Central Asia sepade pelu awon oga ni Ile Ise Eto Idajo ati ni Ofiisi Awon To N Boju To Eto Omoniyan. Lásìkò ìbẹ̀wò yìí, Arákùnrin Sanderson pẹ̀lú Arákùnrin Paul Gillies láti oríléeṣẹ́ wa àtàwọn arákùnrin méjì láti Central Asia ṣèpàdé pẹ̀lú àwọn ọ̀gá ní Ilé Iṣẹ́ Ètò Ìdájọ́ àti ní Ọ́fíìsì Àwọn Tó Ń Bójú Tó Ẹ̀tọ́ Ọmọnìyàn. +Ninu ipade naa, won ni ki awon ara wa salaye awon ohun ta a gba gbo ati eto wa. Nínú ìpàdé náà, wọ́n ní kí àwọn ará wa ṣàlàyé àwọn ohun tá a gbà gbọ́ àti ètò wa. +A reti pe ohun tawon alase naa ti mo nipa wa maa mu ki won seranwo lati foruko esin wa sile lawon agbegbe to ku leyin ilu Chirchik, eyi si maa mu ko rorun fawon ara lati le ni awon ibi ti won a ti maa josin. A retí pé ohun táwọn aláṣẹ náà ti mọ̀ nípa wa máa mú kí wọ́n ṣèrànwọ́ láti forúkọ ẹ̀sìn wa sílẹ̀ láwọn agbègbè tó kù lẹ́yìn ìlú Chirchik, èyí sì máa mú kó rọrùn fáwọn ará láti lè ní àwọn ibi tí wọ́n á ti máa jọ́sìn. +Arakunrin Mark Sanderson pelu awon ara ti won ran lo ree ni ita Ile Ise Eto Idajo Orile-ede Uzbekistan Iranti Iku Kristi ti opo eeyan wa ati ipade ta a se pelu awon alase yii je ohun tuntun to waye ni Uzbekistan. Arákùnrin Mark Sanderson pẹ̀lú àwọn ará tí wọ́n rán lọ rèé ní ìta Ilé Iṣẹ́ Ètò Ìdájọ́ Orílẹ̀-èdè Uzbekistan Ìrántí Ikú Kristi tí ọ̀pọ̀ èèyàn wá àti ìpàdé tá a ṣe pẹ̀lú àwọn aláṣẹ yìí jẹ́ ohun tuntun tó wáyé ní Uzbekistan. +Lati osu mefa bayii, ko si Elerii Jehofa kankan ti won ya wole re tabi ti won ni ko sanwo itanran tabi tawon olopaa mu. Láti oṣù mẹ́fà báyìí, kò sí Ẹlẹ́rìí Jèhófà kankan tí wọ́n ya wọlé rẹ̀ tàbí tí wọ́n ní kó sanwó ìtanràn tàbí táwọn ọlọ́pàá mú. +Ni nnkan bi odun kan seyin, ni May 14, 2018, Ogbeni Javlon Vakhabov to je asoju orile-ede Uzbekistan lodo ijoba Amerika so ni loju opo eeyan pe awon asofin maa ri si i pe won se awon iyipada to ye ko le rorun fawon Elerii Jehofa lati foruko esin won sile labe ofin. Ní nǹkan bí ọdún kan sẹ́yìn, ní May 14, 2018, Ọ̀gbẹ́ni Javlon Vakhabov tó jẹ́ aṣojú orílẹ̀-èdè Uzbekistan lọ́dọ̀ ìjọba Amẹ́ríkà sọ ní lójú ọ̀pọ̀ èèyàn pé àwọn aṣòfin máa rí sí i pé wọ́n ṣe àwọn ìyípadà tó yẹ kó lè rọrùn fáwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà láti forúkọ ẹ̀sìn wọn sílẹ̀ lábẹ́ òfin. +Adura wa ni pe ki Jehofa bu kun isapa awon ara wa ni Uzbekistan bi won se n ‘gbe igbe aye to pa roro niso pelu ibale okan, ti won si n fi gbogbo okan won sin Olorun.”—1 Timoti 2:2. Àdúrà wa ní pé kí Jèhófà bù kún ìsapá àwọn ará wa ní Uzbekistan bí wọ́n ṣe ń ‘gbé ìgbé ayé tó pa rọ́rọ́ nìṣó pẹ̀lú ìbàlẹ̀ ọkàn, tí wọ́n sì ń fi gbogbo ọkàn wọn sin Ọlọ́run.”—1 Tímótì 2:2. +Laaarin osu mefa, bere lati March 2018, Ile Ejo Giga Ju Lo ni Uzbekistan ati Ile Ejo Ijoba Karakalpakstan, agbegbe kan to ni ijoba tie loto ni Uzbekistan, so ninu awon ejo kan ti won da pe awa Elerii Jehofa lominira labe ofin lati josin. Láàárín oṣù mẹ́fà, bẹ̀rẹ̀ láti March 2018, Ilé Ẹjọ́ Gíga Jù Lọ ní Uzbekistan àti Ilé Ẹjọ́ Ìjọba Karakalpakstan, agbègbè kan tó ní ìjọba tiẹ̀ lọ́tọ̀ ní Uzbekistan, sọ nínú àwọn ẹjọ́ kan tí wọ́n dá pé àwa Ẹlẹ́rìí Jèhófà lómìnira lábẹ́ òfin láti jọ́sìn. +Ile Ejo Giga Ju Lo yi idajo merin tawon ile ejo kan ti se fawon ara wa tele pa da, Ile Ejo Ijoba si tun yi ejo kan pa da lafikun si awon ejo merin naa. Ilé Ẹjọ́ Gíga Jù Lọ yí ìdájọ́ mẹ́rin táwọn ilé ẹjọ́ kan ti ṣe fáwọn ará wa tẹ́lẹ̀ pa dà, Ilé Ẹjọ́ Ìjọba sì tún yí ẹjọ́ kan pa dà láfikún sí àwọn ẹjọ́ mẹ́rin náà. +Timur Satdanov, okan lara awon ara wa ti Ile Ejo Giga Ju Lo da lare ni Uzbekistan. Timur Satdanov, ọ̀kan lára àwọn ará wa tí Ilé Ẹjọ́ Gíga Jù Lọ dá láre ní Uzbekistan. +Ohun to sele ni pe awon alase gba awon iwe to da lori Bibeli atawon ero alagbeeka ti Bibeli wa ninu won lowo awon eeyan, awon olopaa sewadii nipa won, won si gbe oro naa lo si ile ejo. Ohun tó ṣẹlẹ̀ ni pé àwọn aláṣẹ gba àwọn ìwé tó dá lórí Bíbélì àtàwọn ẹ̀rọ alágbèéká tí Bíbélì wà nínú wọn lọ́wọ́ àwọn èèyàn, àwọn ọlọ́pàá ṣèwádìí nípa wọn, wọ́n sì gbé ọ̀rọ̀ náà lọ sí ilé ẹjọ́. +Awon ile ejo to koko gbo ejo naa da awon ara wa lebi, won si bu owo itanran le won, tori won gba pe awon ara naa ti ru ofin tawon kan so pe o ka a leewo fun enikeni lati maa pin iwe esin kiri. Àwọn ilé ẹjọ́ tó kọ́kọ́ gbọ́ ẹjọ́ náà dá àwọn ará wa lẹ́bi, wọ́n sì bu owó ìtanràn lé wọn, torí wọ́n gbà pé àwọn ará náà ti rú òfin táwọn kan sọ pé ó kà á léèwọ̀ fún ẹnikẹ́ni láti máa pín ìwé ẹ̀sìn kiri. +Amo a dupe pe, ile ejo giga da awon ara wa lare lenu aipe yii, won o si ni sanwo itanran naa mo. Àmọ́ a dúpẹ́ pé, ilé ẹjọ́ gíga dá àwọn ará wa láre lẹ́nu àìpẹ́ yìí, wọn ò sì ní sanwó ìtanràn náà mọ́. +Inu awa Elerii Jehofa kari aye dun si ohun to sele yii, a si dupe lowo awon alase, amo a fi ope to ga ju fun Jehofa pe o to wa sona, o si ti wa leyin “bi a se n gbeja ihin rere, ti a si n fidi re mule lona ofin.’—Filipi 1:7. Inú àwa Ẹlẹ́rìí Jèhófà kárí ayé dùn sí ohun tó ṣẹlẹ̀ yìí, a sì dúpẹ́ lọ́wọ́ àwọn aláṣẹ, àmọ́ a fi ọpẹ́ tó ga jù fún Jèhófà pé ó tọ́ wa sọ́nà, ó sì tì wá lẹ́yìn “bí a ṣe ń gbèjà ìhìn rere, tí a sì ń fìdí rẹ̀ múlẹ̀ lọ́nà òfin.’—Fílípì 1:7. +Ojo Ti A Se E: November 22 si 24, 2019 Ọjọ́ Tí A Ṣe É: November 22 sí 24, 2019 +Ibi Ti A Ti Se E: Papa Isere Marvel ni Melbourne, Osirelia Ibi Tí A Ti Ṣe É: Pápá Ìṣeré Marvel ní Melbourne, Ọsirélíà +Ede Ti A Lo fun Itoleseese: Ede Awon Aditi Lona ti Osirelia, Chinese Cantonese, Chinese Mandarin, Geesi, Korean, Sipaniisi, Tagalog, Vietnamese Èdè Tí A Lò fún Ìtòlẹ́sẹẹsẹ: Èdè Àwọn Adití Lọ́nà ti Ọsirélíà, Chinese Cantonese, Chinese Mandarin, Gẹ̀ẹ́sì, Korean, Sípáníìṣì, Tagalog, Vietnamese +Iye Awon To Pese: Egberun merindinlaaadota o le ogorun-un marun-un ati mejilelogorin (46,582) Iye Àwọn Tó Pésẹ̀: Ẹgbẹ̀rún mẹ́rìndínláàádọ́ta ó lé ọgọ́rùn-ún márùn-ún àti méjìlélọ́gọ́rin (46,582) +Iye Awon To Seribomi: Ogorun-un merin ati meje (407) Iye Àwọn Tó Ṣèrìbọmi: Ọgọ́rùn-ún mẹ́rin àti méje (407) +Iye Awon Asoju To Wa Lati Orile-Ede Mii: Egberun mefa ati metalelogorin (6,083) Iye Àwọn Aṣojú Tó Wá Láti Orílẹ̀-Èdè Míì: Ẹgbẹ̀rún mẹ́fà àti mẹ́tàlélọ́gọ́rin (6,083) +Awon Eka Ti Asoju Ti Wa: Ajentina, Kanada, Hong Kong, India, Itali, Japan, Koria, Philippines, Solomon Islands, South Africa, Taiwan, Amerika Àwọn Ẹ̀ka Tí Aṣojú Ti Wá: Ajẹntínà, Kánádà, Hong Kong, Íńdíà, Ítálì, Japan, Kòríà, Philippines, Solomon Islands, South Africa, Taiwan, Amẹ́ríkà +Iriri: Oga agba Ogba Eranko Ballarat so pe: “Gbogbo enu ni mo fi n so pe lati bi odun meeedogun (15) ti mo ti n sise ni Ogba Eranko Ballarat, awujo yin ni mo tii gbadun ju, oun lo si wa letoleto ju lo ninu awujo ti mo ti n ba sise. Ìrírí: Ọ̀gá àgbà Ọgbà Ẹranko Ballarat sọ pé: “Gbogbo ẹnu ni mo fi ń sọ pé láti bí ọdún mẹ́ẹ̀ẹ́dógún (15) tí mo ti ń ṣiṣẹ́ ní Ọgbà Ẹranko Ballarat, àwùjọ yín ni mo tíì gbádùn jù, òun ló sì wà létòlét�� jù lọ nínú àwùjọ tí mo ti ń bá ṣiṣẹ́. +Mo dupe pupo lowo yin ati lowo awon to mu awon eeyan kaakiri.” Oga agba ile itura ti awon alejo bi ogorun-un meta o le ogoji (340) de si so pe: “Gbogbo won maa n kora jo lati yanju isoro. Mo dúpẹ́ púpọ̀ lọ́wọ́ yín àti lọ́wọ́ àwọn tó mú àwọn èèyàn káàkiri.” Ọ̀gá àgbà ilé ìtura tí àwọn àlejò bí ọgọ́rùn-ún mẹ́ta ó lé ogójì (340) dé sí sọ pé: “Gbogbo wọn máa ń kóra jọ láti yanjú ìṣòro. +Se ni won da bi idile kan loju mi ti gbogbo won jo n soro, ti won si n ti ara won leyin. Ṣe ni wọ́n dà bí ìdílé kan lójú mi tí gbogbo wọn jọ ń sọ̀rọ̀, tí wọ́n sì ń ti ara wọn lẹ́yìn. +Ka sooto, inu mi dun gan-an pe mo wa pelu won. Ká sòótọ́, inú mi dùn gan-an pé mo wà pẹ̀lú wọn. +Odun kokanla (11) ti mo ti n sise igbalejo ree, sibe awujo won lo jo mi loju ju.” Tori ohun ti oga naa ri, o lo si apejo ta a se lojo Saturday pelu awon ara.. Ọdún kọkànlá (11) tí mo ti ń ṣiṣẹ́ ìgbàlejò rèé, síbẹ̀ àwùjọ wọn ló jọ mí lójú jù.” Torí ohun tí ọ̀gá náà rí, ó lọ sí àpéjọ tá a ṣe lọ́jọ́ Saturday pẹ̀lú àwọn ará.. +Arooroda ojo ti mu ki alagbalugbu omi ya bo apa ariwa-guusu orile-ede Osirelia. Àrọ̀ọ̀rọ̀dá òjò ti mú kí alagbalúgbú omi ya bo apá àríwá-gúúsù orílẹ̀-èdè Ọsirélíà. +Omiyale yii le egbeegberun eeyan nile, opo nnkan lo si ba je titi kan ina ijoba. Omíyalé yìí lé ẹgbẹẹgbẹ̀rún èèyàn nílé, ọ̀pọ̀ nǹkan ló sì bà jẹ́ títí kan iná ìjọba. +Eka ofiisi wa ni Osirelia royin pe akede mejidinlogota (58) lati ijo meta ni omiyale yii mu ki won lo maa gbe lodo awon molebi won tabi awon ara. Ẹ̀ka ọ́fíìsì wa ní Ọsirélíà ròyìn pé akéde méjìdínlọ́gọ́ta (58) láti ìjọ mẹ́ta ni omíyalé yìí mú kí wọ́n lọ máa gbé lọ́dọ̀ àwọn mọ̀lẹ́bí wọn tàbí àwọn ará. +Ile mewaa to je tawon ara wa ni agbara ya wo, o si ba meji lara won je patapata. Ilé mẹ́wàá tó jẹ́ tàwọn ará wa ni àgbàrá ya wọ̀, ó sì ba méjì lára wọn jẹ́ pátápátá. +Eka ofiisi ti yan Igbimo To N Seto Iranwo Nigba Ajalu, alaboojuto ayika atawon alagba to wa lagbegbe naa si n boju to awon akede toro yiikan. Ẹ̀ka ọ́fíìsì ti yan Ìgbìmọ̀ Tó Ń Ṣètò Ìrànwọ́ Nígbà Àjálù, alábòójútó àyíká àtàwọn alàgbà tó wà lágbègbè náà sì ń bójú tó àwọn akéde tọ́rọ̀ yìíkan. +Adura wa ni pe ki awon araa wa maa fara da a niso, ki won si ri itunu lodo awon alaboojuto onifee yen.—1 Peteru 5:2 Àdúrà wa ni pé kí àwọn araá wa máa fara dà á nìṣó, kí wọ́n sì rí ìtùnú lọ́dọ̀ àwọn alábòójútó onífẹ̀ẹ́ yẹn.—1 Pétérù 5:2 +Tokotaya Elerii kan padanu ile won nigba ti ina to jo leralera ninu igbo sun milionu kan hekita ile (nnkan bii milionu meji aabo eeka) jakejado ipinle New South Wales ati ipinle Queensland ni Osirelia. Tọkọtaya Ẹlẹ́rìí kan pàdánù ilé wọn nígbà tí iná tó jó léraléra nínú igbó sun mílíọ̀nù kan hẹ́kítà ilẹ̀ (nǹkan bíi mílíọ̀nù méjì ààbọ̀ éékà) jákèjádò ìpínlẹ̀ New South Wales àti ìpínlẹ̀ Queensland ní Ọsirélíà. +Ko si ikankan ninu awon ara wa to ku tabi to fara pa ninu isele naa. Kò sí ìkankan nínú àwọn ará wa tó kú tàbí tó fara pa nínú ìṣẹ̀lẹ̀ náà. +Ko si si Gbongan Ijoba tabi Gbongan Apejo kankan to ba je. Kò sì sí Gbọ̀ngàn Ìjọba tàbí Gbọ̀ngàn Àpéjọ kankan tó bà jẹ́. +Awon alase ijoba ipinle so pe o see se ko je pe awon to n dana sun ile lo bere awon kan lara ina naa. Àwọn aláṣẹ ìjọba ìpínlẹ̀ sọ pé ó ṣeé ṣe kó jẹ́ pé àwọn tó ń dáná sun ilé ló bẹ̀rẹ̀ àwọn kan lára iná náà. +Lati osu September ti ina naa ti bere si i jo, o ti pa eeyan mefa, o si ti jo ile o kere tan ogorun-un mefa ati aabo (650) run patapata. Láti oṣù September tí iná náà ti bẹ̀rẹ̀ sí í jó, ó ti pa èèyàn mẹ́fà, ó sì ti jó ilé ó kéré tán ọgọ́rùn-ún mẹ́fà àti ààbọ̀ (650) run pátápátá. +Awon ara to to igba (200) lokunrin ati lobinrin lo ni lati fi ile won sile, amo won ti pa da sile bayii. Àwọn ará tó tó igba (200) lọ́kùnrin àti lóbìnrin ló ní láti fi ilé wọn sílẹ̀, àmọ́ wọ́n ti pa dà sílé báyìí. +Awon Elerii kan ti n boju to tokotaya ti ile won ba je. Àwọn Ẹlẹ́rìí kan ti ń bójú tó tọkọtaya tí ilé wọn bà jẹ́. +Awon alagba n fi Oro Olorun tu awon ti isele naa kan ninu.—Ise 20:28. Àwọn alàgbà ń fi Ọ̀rọ̀ Ọlọ́run tu àwọn tí ìṣẹ̀lẹ̀ náà kàn nínú.—Ìṣe 20:28. +Iji lile kan to lagbara ti won n pe ni Cyclone Harold ja ni apa ariwa awon erekusu to wa ni Vanuatu ni April 5, 2020, o si ba opo nnkan je. Ìjì líle kan tó lágbára tí wọ́n ń pè ní Cyclone Harold jà ní apá àríwá ��wọn erékùṣù tó wà ní Vanuatu ní April 5, 2020, ó sì ba ọ̀pọ̀ nǹkan jẹ́. +Leyin iyen, ni April 8, o tun sose ni awon erekusu to wa ni Fiji, o si tun ba opo nnkan je nibe naa. Lẹ́yìn ìyẹn, ní April 8, ó tún ṣọṣẹ́ ní àwọn erékùṣù tó wà ní Fíjì, ó sì tún ba ọ̀pọ̀ nǹkan jẹ́ níbẹ̀ náà. +Ninu iroyin ta a koko gbo, ko si eyikeyii lara awon arakunrin wa to sese, a o si gbo pe eni kankan lara won ku. Nínú ìròyìn tá a kọ́kọ́ gbọ́, kò sí èyíkéyìí lára àwọn arákùnrin wa tó ṣèṣe, a ò sì gbọ́ pé ẹnì kankan lára wọn kú. +Awon akede to to ogorun-un meji ati ogorin (280) lo n gbe ni erekusu Espiritu Santo, iyen erekusu to tobi ju lapa ariwa Vanuatu. Àwọn akéde tó tó ọgọ́rùn-ún méjì àti ọgọ́rin (280) ló ń gbé ní erékùsù Espiritu Santo, ìyẹn erékùṣù tó tóbi jù lápá àríwá Vanuatu. +Nse lawon ile sun lo beerebe, o si ba awon nnkan ogbin je, ohun kan naa lo se lawon erekusu mii to wa nitosi. Ńṣe làwọn ilé sùn lọ bẹẹrẹbẹ, ó sì ba àwọn nǹkan ọ̀gbìn jẹ́, ohun kan náà ló ṣe láwọn erékùṣù míì tó wà nítòsí. +Ni Fiji, o ba ile awon ara wa bi ogorun-un meji ati ogota (260) je gan-an. Ní Fíjì, ó bá ilé àwọn ará wa bí ọgọ́rùn-ún méjì àti ọgọ́ta (260) jẹ́ gan-an. +Ohun to sele yen sakoba gan-an, debi pe tipatipa ni won fi n ri omi lo, ina o si, bee si ni ounje sowon. Ohun tó ṣẹlẹ̀ yẹn ṣàkóbá gan-an, débi pé tipátipá ni wọ́n fi ń rí omi lo, iná ò sì, bẹ́ẹ̀ sì ni oúnjẹ ṣọ̀wọ́n. +Eka ofiisi wa to wa ni Fiji n seto bawon ara wa se maa ri awon ohun ti won nilo. Ẹ̀ka ọ́fíìsì wa tó wà ní Fíjì ń ṣètò báwọn ará wa ṣe máa rí àwọn ohun tí wọ́n nílò. +Bakan naa, awon alagba ijo n sebewo sodo awon ara lokunrin ati lobinrin ki won le tu won ninu ki won si fun won nisiiri. Bákan náà, àwọn alàgbà ìjọ ń ṣèbẹ̀wò sọ́dọ̀ àwọn ará lọ́kùnrin àti lóbìnrin kí wọ́n lè tù wọ́n nínú kí wọ́n sì fún wọn níṣìírí. +Inu wa dun pe awon ara wa to wa nibi ti iji ti ja yii n ri abojuto tori pe won n ri itunu latinu Oro Olorun, awon ohun koseemaani ti won nilo si n te won lowo.​—Owe 17:17. Inú wa dùn pé àwọn ará wa tó wà níbi tí ìjì ti jà yìí ń rí àbójútó torí pé wọ́n ń rí ìtùnú látinú Ọ̀rọ̀ Ọlọ́run, àwọn ohun kòṣeémáàní tí wọ́n nílò sì ń tẹ̀ wọ́n lọ́wọ́.​—Òwe 17:17. +Ni May 10 si 19, awa Elerii Jehofa lorile-ede Israel sapa gan-an lati tubo waasu lawon ibi tero po si ni ilu Tel Aviv. Ní May 10 sí 19, àwa Ẹlẹ́rìí Jèhófà lórílẹ̀-èdè Israel sapá gan-an láti túbọ̀ wàásù láwọn ibi térò pọ̀ sí ní ìlú Tel Aviv. +Won fe se awon odun ibile kan ni ilu naa, eyi si mu ki awon to n wa si ilu naa n po si i, tori naa a seto lati waasu lawon ibi tero po si. Wọ́n fẹ́ ṣe àwọn ọdún ìbílẹ̀ kan ní ìlú náà, èyí sì mú kí àwọn tó ń wá sí ìlú náà ń pọ̀ sí i, torí náà a ṣètò láti wàásù láwọn ibi térò pọ̀ sí. +Bi apeere, ni May 14 si 18, won se idije orin Eurovision Song Contest ni ilu Tel Aviv, awon to si wa sibe to egberun mewaa. Bí àpẹẹrẹ, ní May 14 sí 18, wọ́n ṣe ìdíje orin Eurovision Song Contest ní ìlú Tel Aviv, àwọn tó sì wá síbẹ̀ tó ẹgbẹ̀rún mẹ́wàá. +Arakunrin Gennadi Korobov to boju to ise iwaasu naa so pe: “Nigba ta a gbo pe egbeegberun eeyan lo n bo nibi idije orin to maa waye ni ilu Tel Aviv, a gba pe o maa fun wa lanfaani lati tubo waasu lawon ibi tero po si. Arákùnrin Gennadi Korobov tó bójú tó iṣẹ́ ìwàásù náà sọ pé: “Nígbà tá a gbọ́ pé ẹgbẹẹgbẹ̀rún èèyàn ló ń bọ̀ níbi ìdíje orin tó máa wáyé ní ìlú Tel Aviv, a gbà pé ó máa fún wa láǹfààní láti túbọ̀ wàásù láwọn ibi térò pọ̀ sí. +O wuni lori lati ri awon akede mejidinlaaadosan-an (168) ti won yonda ara won lati ijo mejilelogun (22) lorile-ede Israel.” Ojoojumo lawon ara yii pate awon iwe wa sibi mejo otooto lati aago mesan-an aaro titi di aago mesan-an ale. Ó wúni lórí láti rí àwọn akéde méjìdínláàádọ́sàn-án (168) tí wọ́n yọ̀ǹda ara wọn láti ìjọ méjìlélógún (22) lórílẹ̀-èdè Israel.” Ojoojúmọ́ làwọn ará yìí pàtẹ àwọn ìwé wa síbi mẹ́jọ ọ̀tọ̀ọ̀tọ̀ láti aago mẹ́sàn-án àárọ̀ títí di aago mẹ́sàn-án alẹ́. +Tori pe orisirisi orile-ede lawon alejo ti wa sibe, awon ara ko awon iwe wa ni ede mewaa sibi ipate naa, iyen: ede Larubawa, Chinese, Geesi, Faranse, Gamani, Heberu, Italian, Japanese, Russian ati Sipaniisi. Torí pé oríṣiríṣi orílẹ̀-èdè làwọn àlejò tí wá síbẹ̀, àwọn ará kó àwọn ìwé wa ní èdè mẹ́wàá síbi ìpàtẹ náà, ìyẹn: èdè Lárúbáwá, Chinese, Gẹ̀ẹ́sì, Faransé, Gámánì, Hébérù, Italian, Japanese, Russian àti Sípáníìṣì. +O da wa loju pe ise iwaasu ta a mu gbooro si i lorile-ede Israel yii maa seso rere. Ó dá wa lójú pé iṣẹ́ ìwàásù tá a mú gbòòrò sí i lórílẹ̀-èdè Israel yìí máa sèso rere. +O si tun je eri to tubo n fi han pe awon eeyan Jehofa n yin in “nigba gbogbo.”—Saamu 34:1, 2. Ó sì tún jẹ́ ẹ̀rí tó túbọ̀ ń fi hàn pé àwọn èèyàn Jèhófà ń yìn ín “nígbà gbogbo.”—Sáàmù 34:1, 2. +Ni December 5, 2019, Ile Ejo Eto Omoniyan ti Ile Yuroopu dajo pe awon arakunrin mejilelogun (22) lati orile-ede Armenia ti won da lebi pe won sa fun ise ologun ko jebi rara. Ní December 5, 2019, Ilé Ẹjọ́ Ẹ̀tọ́ Ọmọnìyàn ti Ilẹ̀ Yúróòpù dájọ́ pé àwọn arákùnrin méjìlélógún (22) láti orílẹ̀-èdè Armenia tí wọ́n dá lẹ́bi pé wọ́n sá fún iṣẹ́ ológun kò jẹ̀bi rárá. +Ile Ejo naa si ni ki won san owo gba-ma-binu to le ni egberun lona ogorun-un meji o le mejidinlaaadorin dola ($267,000) fun awon arakunrin naa. Ilé Ẹjọ́ náà sì ní kí wọ́n san owó gbà-má-bínú tó lé ní ẹgbẹ̀rún lọ́nà ọgọ́rùn-ún méjì ó lé méjìdínláàádọ́rin dọ́là ($267,000) fún àwọn arákùnrin náà. +Eyi ni owo to po ju ti Ile Ejo Eto Omoniyan ti Ile Yuroopu tii bu ri pe ki won san fun awon arakunrin wa ti won pe lejo nitori eri okan won ti ko je ki won sise ologun. Èyí ni owó tó pọ̀ jù tí Ilé Ẹjọ́ Ẹ̀tọ́ Ọmọnìyàn ti Ilẹ̀ Yúróòpù tíì bù rí pé kí wọ́n san fún àwọn arákùnrin wa tí wọ́n pè lẹ́jọ́ nítorí ẹ̀rí ọkàn wọn tí kò jẹ́ kí wọn ṣiṣẹ́ ológun. +Ni 2012, won da awon arakunrin yii lebi tori eri okan won o je ki won sise ologun ati pe won tun ko lati sise mii ti ki i se ise ologun. Ní 2012, wọ́n dá àwọn arákùnrin yìí lẹ́bi torí ẹ̀rí ọkàn wọn ò jẹ́ kí wọ́n ṣiṣẹ́ ológun àti pé wọ́n tún kọ̀ láti ṣiṣẹ́ míì tí kì í ṣe iṣẹ́ ológun. +Idi ti won fi ko lati sise mii ti ki i se ise ologun ni pe lakooko yen, awon ologun lo n boju to ise naa. Tori naa, a o le so pe ki i se ise ologun. Ìdí tí wọ́n fi kọ̀ láti ṣiṣẹ́ míì tí kì í ṣe iṣẹ́ ológun ni pé lákòókò yẹn, àwọn ológun ló ń bójú tó iṣẹ́ náà. Torí náà, a ò lè sọ pé kì í ṣe iṣẹ́ ológun. +Nitori naa, meji pere ninu awon arakunrin naa ni won o ju sewon saaju odun 2013, iyen odun ti orile-ede Armenia sofin pe ki ise mii wa, to je ise asesinlu loooto, ti ki i se ise ologun. Nítorí náà, méjì péré nínú àwọn arákùnrin náà ni wọn ò jù sẹ́wọ̀n ṣáájú ọdún 2013, ìyẹn ọdún tí orílẹ̀-èdè Armenia ṣòfin pé kí iṣẹ́ míì wà, tó jẹ́ iṣẹ́ àṣesìnlú lóòótọ́, tí kì í ṣe iṣẹ́ ológun. +Nigba ti Ile Ejo Eto Omoniyan ti Ile Yuroopu fe gbe idajo e kale ni December 5, o toka si idalare ti awon Elerii Jehofa ri gba ni 2017 ninu ejo to wa laaarin orile-ede Armenia ati Adyan pelu awon iyoku e (Adyan and Others v. Armenia). Nígbà tí Ilé Ẹjọ́ Ẹ̀tọ́ Ọmọnìyàn ti Ilẹ̀ Yúróòpù fẹ́ gbé ìdájọ́ ẹ̀ kalẹ̀ ní December 5, ó tọ́ka sí ìdáláre tí àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà rí gbà ní 2017 nínú ẹjọ́ tó wà láàárín orílẹ̀-èdè Armenia àti Adyan pẹ̀lú àwọn ìyókù ẹ̀ (Adyan and Others v. Armenia). +Ile Ejo Eto Omoniyan ti Ile Yuroopu so pe orile-ede Armenia mo daadaa pe ejo 2017 yii jora gan-an pelu ti awon arakunrin mejilelogun yii ati pe se lo ye ki orile-ede Armenia fife yanju oro naa. Ilé Ẹjọ́ Ẹ̀tọ́ Ọmọnìyàn ti Ilẹ̀ Yúróòpù sọ pé orílẹ̀-èdè Armenia mọ̀ dáadáa pé ẹjọ́ 2017 yìí jọra gan-an pẹ̀lú ti àwọn arákùnrin méjìlélógún yìí àti pé ṣe ló yẹ kí orílẹ̀-èdè Armenia fìfẹ́ yanjú ọ̀rọ̀ náà. +Sibe, pelu gbogbo bi awon arakunrin wa se sapa to lati bi odun kan seyin, ijoba orile-ede Armenia ko lati fi won sile. Síbẹ̀, pẹ̀lú gbogbo bí àwọn arákùnrin wa ṣe sapá tó láti bí ọdún kan sẹ́yìn, ìjọba orílẹ̀-èdè Armenia kọ̀ láti fi wọ́n sílẹ̀. +Amo ni bayii, Ile Ejo Eto Omoniyan ti Ile Yuroopu ti da awon arakunrin wa lare. Àmọ́ ní báyìí, Ilé Ẹjọ́ Ẹ̀tọ́ Ọmọnìyàn ti Ilẹ̀ Yúróòpù ti dá àwọn arákùnrin wa láre. +A dupe pe oju ti ijoba orile-ede Armenia fi n wo awon to ko lati sise ologun nitori eri okan won ti yato si i lati 2013. A dúpẹ́ pé ojú tí ìjọba orílẹ̀-èdè Armenia fi ń wo àwọn tó kọ̀ láti ṣiṣẹ́ ológun nítorí ẹ̀rí ọkàn wọn ti yàtọ̀ sí i láti 2013. +Won o fi awon arakunrin wa sewon mo, ko si si akosile mo pe won je odaran nitori won o da si totun-tosi. Wọn ò fi àwọn arákùnrin wa sẹ́wọ̀n mọ́, kò sì sí àkọsílẹ̀ mọ́ pé wọ́n jẹ́ ọ̀daràn nítorí wọn ò dá sí tọ̀tún-tòsì. +Lati bi odun meje seyin, orile-ede Armenia ti seto ise mii ti awon ti eri okan won o je ki won sise ologun le se, ti ko si si labe idari awon ologun rara. Láti bí ọdún méje sẹ́yìn, orílẹ̀-èdè Armenia ti ṣètò iṣẹ́ míì tí àwọn tí ẹ̀rí ọkàn wọn ò jẹ́ kí wọ́n ṣiṣẹ́ ológun lè ṣe, tí kò sì sí lábẹ́ ìdarí àwọn ológun rárá. +Amo sa o, Ile Ejo Eto Omoniyan ti Ile Yuroopu da orile-ede Armenia lebi ni December 5 pe won o te le ofin agbaye ti odun 2012. Àmọ́ ṣá o, Ilé Ẹjọ́ Ẹ̀tọ́ Ọmọnìyàn ti Ilẹ̀ Yúróòpù dá orílẹ̀-èdè Armenia lẹ́bi ní December 5 pé wọn ò tẹ̀ lé òfin àgbáyé ti ọdún 2012. +Pelu idajo yii, Ile Ejo Eto Omoniyan ti Ile Yuroopu n so fun gbogbo aye pe oun maa fiya to to iya je orile-ede eyikeyii to ba te ofin eto omoniyan agbaye loju. Pẹ̀lú ìdájọ́ yìí, Ilé Ẹjọ́ Ẹ̀tọ́ Ọmọnìyàn ti Ilẹ̀ Yúróòpù ń sọ fún gbogbo ayé pé òun máa fìyà tó tó ìyà jẹ orílẹ̀-èdè èyíkéyìí tó bá tẹ òfin ẹ̀tọ́ ọmọnìyàn àgbáyé lójú. +A dupe lowo Jehofa pe o fun awon arakunrin wa to wa lorile-ede Armenia ni idalare to sara oto yii. A dúpẹ́ lọ́wọ́ Jèhófà pé ó fún àwọn arákùnrin wa tó wà lórílẹ̀-èdè Armenia ní ìdáláre tó ṣàrà ọ̀tọ̀ yìí. +A gbadura ki Jehofa si ona sile fun awon arakunrin wa lorile-ede mii lati ma se lowo ninu ise ologun to je dandan, ki won si le ni anfaani lati se ise mii dipo ise ologun ni awon orile-ede ti ko tii si, bi Azerbaijan, South Korea, Turkey ati Turkmenistan. A gbàdúrà kí Jèhófà ṣí ọ̀nà sílẹ̀ fún àwọn arákùnrin wa lórílẹ̀-èdè míì láti má ṣe lọ́wọ́ nínú iṣẹ́ ológun tó jẹ́ dandan, kí wọ́n sì lè ní àǹfààní láti ṣe iṣẹ́ míì dípò iṣẹ́ ológun ní àwọn orílẹ̀-èdè tí kò tíì sí, bí Azerbaijan, South Korea, Turkey àti Turkmenistan. +Ni July 6, 2018, Ile Ejo Barda lorile-ede Azerbaijan fiya je okan lara awon arakunrin wa to n je Emil Mehdiyev, won si fun un lawon ofin to gbodo maa te le fun odun kan gbako ti ko ba fe sewon. Ní July 6, 2018, Ilé Ẹjọ́ Barda lórílẹ̀-èdè Azerbaijan fìyà jẹ ọ̀kan lára àwọn arákùnrin wa tó ń jẹ́ Emil Mehdiyev, wọ́n sì fún un láwọn òfin tó gbọ́dọ̀ máa tẹ̀ lé fún ọdún kan gbáko tí kò bá fẹ́ ṣẹ̀wọ̀n. +Ile ejo so pe omo olodun mejidinlogun (18) to n je Emil yii jebi tori pe o loun o wose ologun, amo won o ran an lo sewon. Ilé ẹjọ́ sọ pé ọmọ ọlọ́dún méjìdínlógún (18) tó ń jẹ́ Emil yìí jẹ̀bi torí pé ó lóun ò wọṣẹ́ ológun, àmọ́ wọn ò rán an lọ sẹ́wọ̀n. +Ni bayii, ko le ko kuro nibi to n gbe laiso fawon alase, won o si je ko kuro lorile-ede Azerbaijan. Ní báyìí, kò lè kó kúrò níbi tó ń gbé láìsọ fáwọn aláṣẹ, wọn ò sì jẹ́ kó kúrò lórílẹ̀-èdè Azerbaijan. +Ni December 2017, won ranse pe Arakunrin Mehdiyev ni Eka To N Gbani Sise, To si N Fani Wose ni Agbegbe Barda. Ní December 2017, wọ́n ránṣẹ́ pe Arákùnrin Mehdiyev ní Ẹ̀ka Tó Ń Gbani Síṣẹ́, Tó sì Ń Fani Wọṣẹ́ ní Agbègbè Barda. +Amo o ko lati towo bowe iwose ologun, tori eri okan re o je ko sise ologun. Àmọ́ ó kọ̀ láti tọwọ́ bọ̀wé ìwọṣẹ́ ológun, torí ẹ̀rí ọkàn rẹ̀ ò jẹ́ kó ṣiṣẹ́ ológun. +Nigba ti won tun ranse si i, o pa da lo salaye fun won pe eri okan oun o ni je koun sise ologun, o si ni ki won je koun sise asesinlu mii dipo ise ologun. Nígbà tí wọ́n tún ránṣẹ́ sí i, ó pa dà lọ ṣàlàyé fún wọn pé ẹ̀rí ọkàn òun ò ní jẹ́ kóun ṣiṣẹ́ ológun, ó sì ní kí wọ́n jẹ́ kóun ṣiṣẹ́ àṣesìnlú míì dípò iṣẹ́ ológun. +Won so fun un pe ko siru ise yen, won si so pe awon maa gbe oro e lo si ofiisi olupejo ijoba ni Agbegbe Barda. Wọ́n sọ fún un pé kò sírú iṣẹ́ yẹn, wọ́n sì sọ pé àwọn máa gbé ọ̀rọ̀ ẹ̀ lọ sí ọ́fíìsì olùpẹ̀jọ́ ìjọba ní Àgbègbè Barda. +Leyin opo atotonu nile ejo ati aimoye sisun ejo naa siwaju, Ile Ejo Barda da a lebi, won si fofin de e lawon ona kan. Lẹ́yìn ọ̀pọ̀ atótónu nílé ẹjọ́ àti àìmọye sísún ẹjọ́ náà síwájú, Ilé Ẹjọ́ Barda dá a lẹ́bi, wọ́n sì fòfin dè é láwọn ọ̀nà kan. +Bo tie je pe ile ejo o ran Emil lo sewon, oju odaran lawon eeyan a maa fi wo o, ko si rogbon da si i, tori pe ijoba Azerbaijan o tii seto ise asesinlu titi di bayii, bo tie je pe tipetipe ni won ti seleri pe awon maa se e. Bó tiẹ̀ jẹ́ pé ilé ẹjọ́ ò rán Emil lọ sẹ́wọ̀n, ojú ọ̀daràn làwọn èèyàn á máa fi wò ó, kò sì rọ́gbọ́n dá sí i, torí pé ìjọba Azerbaijan ò tíì ṣètò iṣẹ́ àṣesìnlú títí di báyìí, bó tiẹ̀ jẹ́ pé tipẹ́tipẹ́ ni wọ́n ti ṣèlérí pé àwọn máa ṣe é. +Inu wa dun pe Arakunrin Mehdiyev o yehun lori ipinnu re laika bi nnkan se nira fun un bayii to.—1 Peteru 2:19. Inú wa dùn pé Arákùnrin Mehdiyev ò yẹhùn lórí ìpinnu rẹ̀ láìka bí nǹkan ṣe nira fún un báyìí tó.—1 Pétérù 2:19. +Ni November 8, 2018, Ajo To N Ri si Oro Ise pelu Awon Elesin ni orile-ede Azerbaijan fowo si i kawon Elerii Jehofa foruko esin won sile labe ofin deledele niluu Baku, to je olu-ilu Azerbaijan. Ní November 8, 2018, Àjọ Tó Ń Rí sí Ọ̀rọ̀ Iṣẹ́ pẹ̀lú Àwọn Ẹlẹ́sìn ní orílẹ̀-èdè Azerbaijan fọwọ́ sí i káwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà forúkọ ẹ̀sìn wọn sílẹ̀ lábẹ́ òfin délẹ̀délẹ̀ nílùú Baku, tó jẹ́ olú-ìlú Azerbaijan. +Awon ara wa ti wa ni eri to lese nile labe ofin lati maa josin ni gbangba, ki won si maa waasu falala ni ilu naa. Àwọn ará wa ti wá ní ẹ̀rí tó lẹ́sẹ̀ nílẹ̀ lábẹ́ òfin láti máa jọ́sìn ní gbangba, kí wọ́n sì máa wàásù fàlàlà ní ìlú náà. +Adura wa ni pe aseyori ta a se labe ofin yii maa je kawon alase gba kawon ara wa to wa lawon ibomii lorile-ede naa foruko esin won sile labe ofin. Àdúrà wa ni pé àṣeyọrí tá a ṣe lábẹ́ òfin yìí máa jẹ́ káwọn aláṣẹ gbà káwọn ará wa tó wà láwọn ibòmíì lórílẹ̀-èdè náà forúkọ ẹ̀sìn wọn sílẹ̀ lábẹ́ òfin. +A dupe lowo Jehofa pe awon alase fojuure han si wa, won si fowo si i ki ofin gba wa laye lati maa se ijosin wa niluu Baku.​—Filipi 1:7. A dúpẹ́ lọ́wọ́ Jèhófà pé àwọn aláṣẹ fojúure hàn sí wa, wọ́n sì fọwọ́ sí i kí òfin gbà wá láyè láti máa ṣe ìjọsìn wa nílùú Baku.​—Fílípì 1:7. +Ni July 26 si 28 2019, awon Elerii Jehofa to wa ni orile-ede Azerbaijan se apejo ti won maa n se lodoodun ni Darnagul Ceremony House ni olu ilu orile-ede naa ti won n pe ni Baku. Ní July 26 sí 28 2019, àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà tó wà ní orílẹ̀-èdè Azerbaijan ṣe àpéjọ tí wọ́n máa ń ṣe lọ́dọọdún ní Darnagul Ceremony House ní olú ìlú orílẹ̀-èdè náà tí wọ́n ń pé ní Baku. +Lodun yii ti owo apejo agbaye manigbagbe waye, apejo agbegbe to waye ni Baku pelu je manigbagbe ni ti pe oun ni apejo to tobi ju lo ta a se ni Azerbaijan. Lọ́dún yìí tí ọ̀wọ́ àpéjọ àgbáyé mánigbàgbé wáyé, àpéjọ agbègbè tó wáyé ní Baku pẹ̀lú jẹ́ mánigbàgbé ní ti pé òun ni àpéjọ tó tóbi jù lọ tá a ṣe ní Azerbaijan. +Bakan naa, fun igba akoko, awon ijo to n so ede Azerbaijan ati ti Rosia ni orile ede yen pade po fun apejo kan soso. Bákan náà, fún ìgbà àkọ́kọ́, àwọn ìjọ tó ń sọ èdè Azerbaijan àti ti Rọ́ṣíà ní orílẹ̀ èdè yẹn pàdé pọ̀ fún àpéjọ kan ṣoṣo. +Bo tie je pe gbogbo akede to wa ni Azerbaijan ko ju egberun kan ataabo (1,500) lo, sibe egberun kan, ogorun-un mesan ati mejidinlogoji (1,938) lo wa si apejo yii. Bó tiẹ̀ jẹ́ pé gbogbo akéde tó wà ni Azerbaijan kò ju ẹgbẹ̀rún kan àtààbọ̀ (1,500) lọ, síbẹ̀ ẹgbẹ̀rún kan, ọgọ́rùn-ún mẹ́sàn àti méjìdínlógójì (1,938) ló wá sí àpéjọ yìí. +Eeyan metalelogbon (33) lo si se iribomi. Èèyàn mẹ́tàlélọ́gbọ́n (33) ló sì ṣe ìrìbọmi. +Won fun Arakunrin Mark Sanderson ni anfaani ara oto lati wole si orile-ede yii ko le so asoye ni apejo naa. Wọ́n fún Arákùnrin Mark Sanderson ní àǹfààní àrà ọ̀tọ̀ láti wọlé sí orílẹ̀-èdè yìí kó lè sọ àsọyé ní àpéjọ náà. +Eyi ni igba akoko ti okan lara Igbimo Oludari maa se apejo pelu awon ara ni Azerbaijan. Èyí ni ìgbà àkọ́kọ́ tí ọ̀kan lára Ìgbìmọ̀ Olùdarí máa ṣe àpéjọ pẹ̀lú àwọn ará ní Azerbaijan. +A dupe lowo awon alase fun anfaani yii. A dúpẹ́ lọ́wọ́ àwọn aláṣẹ fún ànfààní yìí. +Isokan to wa laaarin awon arakunrin ati arabinrin wa n jerii lona to wuni lori. Ìṣọ̀kan tó wà láàárín àwọn arákùnrin àti arábìnrin wa ń jẹ́rìí lọ́nà tó wúni lórí. +Oludari ibi ta a lo fun apejo naa kiye si i pe alaafia, ife ati inu rere joba laaarin awon Elerii Jehofa nigba apejo naa ati pe won n fi ohun ti won n waasu sewa hu. Olùdarí ibi tá a lò fún àpéjọ náà kíyè sí i pé àlàáfìà, ìfẹ́ àti inú rere jọba láàárin àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà nígbà àpéjọ náà àti pé wọ́n ń fi ohun tí wọn ń wàásù ṣèwà hù. +Bo tie je pe, won si n foju ominira isin awon Elerii Jehofa gbole ni Azerbaijan, latigbadegba lawon alase n fun awon ara wa lominira to po si i lati josin. Bó tìẹ̀ jẹ́ pé, wọ́n ṣì ń fojú òmìnira ìsìn àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà gbolẹ̀ ní Azerbaijan, látìgbàdégbà làwọn aláṣẹ ń fún àwọn ará wa lómìnira tó pọ̀ sí i láti jọ́sìn. +Ni November 2018, ijoba Azerbaijan fun awon Elerii Jehofa laaye lati foruko esin won sile labe ofin ni Baku. Ní November 2018, ìjọba Azerbaijan fún àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà láàyè láti forúkọ ẹ̀sìn wọn sílẹ̀ lábẹ́ òfin ní Baku. +Eyi lo si fun awon ara wa ni ominira to po si i labe ofin lati josin ni gbangba ni ilu naa. Èyí ló sì fún àwọn ará wa ní òmìnira tó pọ̀ sí i lábẹ́ òfin láti jọ́sin ní gbangba ní ìlú náà. +A ba awon arakunrin ati arabinrin wa ni Azerbaijan yo fun awon ohun rere ati isele manigbagbe to waye ninu itan won. A bá àwọn arákùnrin àti arábìnrin wa ní Azerbaijan yọ̀ fún àwọn ohun rere àti ìṣẹ̀lẹ̀ mánigbàgbé tó wáyé nínú ìtàn wọn. +Adura wa ni pe ki Jehofa bu kun isapa wa “bi a se n gbeja ihin rere, ti a si n fidi re mule lona ofin” ni ibi gbogbo lorile-ede Azerbaijan ati kari aye.​—Filipi 1:7. Àdúrà wa ni pé kí Jèhófà bù kún ìsapá wa “bí a ṣe ń gbèjà ìhìn rere, tí a sì ń fìdí rẹ̀ múlẹ̀ lọ́nà òfin” ní ibi gbogbo lórílẹ̀-èdè Azerbaijan àti kárí ayé.​—Fílípì 1:7. +Ni October 31, 2018, Ile Ejo Kotemilorun niluu Ganja lorile-ede Azerbaijan fowo si ejo ti ile ejo kan ti da tele pe Arakunrin Vahid Abilov, to je omo odun mokandinlogun (19) jebi tori pe eri okan o je ko wose ologun. Ní October 31, 2018, Ilé Ẹjọ́ Kòtẹ́milọ́rùn nílùú Ganja lórílẹ̀-èdè Azerbaijan fọwọ́ sí ẹjọ́ tí ilé ẹjọ́ kan ti dá tẹ́lẹ̀ pé Arákùnrin Vahid Abilov, tó jẹ́ ọmọ ọdún mọ́kàndínlógún (19) jẹ̀bi torí pé ẹ̀rí ọkàn ò jẹ́ kó wọṣẹ́ ológun. +Bo tie je pe won o ran Vahid lo sewon, won fi awon ofin masu-mato kan de e fun odun kan gbako, to tumo si pe orisirisi nnkan ni o ni le se. Bó tiẹ̀ jẹ́ pé wọn ò rán Vahid lọ sẹ́wọ̀n, wọ́n fi àwọn òfin máṣu-mátọ̀ kan dè é fún ọdún kan gbáko, tó túmọ̀ sí pé oríṣiríṣi nǹkan ni ò ní lè ṣe. +Bi apeere, osoose lo gbodo maa yoju si agbofinro kan, won o si gba a laye ko kuro ni Azerbaijan. Bí àpẹẹrẹ, ọ̀sọ̀ọ̀sẹ̀ ló gbọ́dọ̀ máa yọjú sí agbófinró kan, wọn ò sì gbà á láyè kó kúrò ní Azerbaijan. +Vahid maa kowe pe ejo kotemilorun si Ile Ejo Giga Ju Lo bayii, ipele to gbeyin niyen to le gbe oro e de labe ofin ni Azerbaijan. May 2017 ni isoro arakunrin wa yii ti bere. Vahid máa kọ̀wé pe ẹjọ́ kòtẹ́milọ́rùn sí Ilé Ẹjọ́ Gíga Jù Lọ báyìí, ìpele tó gbẹ̀yìn nìyẹn tó lè gbé ọ̀rọ̀ ẹ̀ dé lábẹ́ òfin ní Azerbaijan. May 2017 ni ìṣòro arákùnrin wa yìí ti bẹ̀rẹ̀. +Ko pe to pe eni odun mejidinlogun (18) ni won ni ko lo si ileese ijoba ni Aghdam to n ri si bi awon eeyan se n wose ologun, ti won si n mura sile fun ogun. Kò pẹ́ tó pé ẹni ọdún méjìdínlógún (18) ni wọ́n ní kó lọ sí iléeṣẹ́ ìjọba ní Aghdam tó ń rí sí bí àwọn èèyàn ṣe ń wọṣẹ́ ológun, tí wọ́n sì ń múra sílẹ̀ fún ogun. +Nigba to debe, o fun won niwee to ko, to fi salaye pe oun o ni le wose ologun. Nígbà tó débẹ̀, ó fún wọn níwèé tó kọ, tó fi ṣàlàyé pé òun ò ní lè wọṣẹ́ ológun. +Ohun to ko ree: “Eri okan mi ti mo ti fi Bibeli ko o ni je ki n le wose ologun. Ohun tó kọ rèé: “Ẹ̀rí ọkàn mi tí mo ti fi Bíbélì kọ́ ò ní jẹ́ kí n lè wọṣẹ́ ológun. +Ki i se pe mo n sa, tabi pe mo n ronu atisa fun ojuse to ye ki n se fun ilu. Kì í ṣe pé mò ń sá, tàbí pé mò ń ronú àtisá fún ojúṣe tó yẹ kí n ṣe fún ìlú. +Ohun ti mo kan fe ke e joo se fun mi ni pe ke e je ki n sise asesinlu dipo ise ologun.” Amo awon alase o gba fun Vahid, nigba to di July 9, 2018, won fesun kan an pe o n sa fun ise ologun. Ohun tí mo kàn fẹ́ kẹ́ ẹ jọ̀ọ́ ṣe fún mi ni pé kẹ́ ẹ jẹ́ kí n ṣiṣẹ́ àṣesìnlú dípò iṣẹ́ ológun.” Àmọ́ àwọn aláṣẹ ò gbà fún Vahid, nígbà tó di July 9, 2018, wọ́n fẹ̀sùn kàn án pé ó ń sá fún iṣẹ́ ológun. +Nigba ti Ile Ejo Kotemilorun niluu Ganja n gbo ejo naa, Arakunrin Abilov tun salaye ohun to fa a ti oun o fi fe wose ologun. Nígbà tí Ilé Ẹjọ́ Kòtẹ́milọ́rùn nílùú Ganja ń gbọ́ ẹjọ́ náà, Arákùnrin Abilov tún ṣàlàyé ohun tó fà á tí òun ò fi fẹ́ wọṣẹ́ ológun. +O ka iwe Aisaya 2:4 fun ile ejo, o si salaye pe ayewo ti oun funra oun se ninu Bibeli je ko da oun loju pe “ko tie ye koun ko bi won se n ja.” Laika gbogbo alaye to se si, ile ejo so pe o jebi. Ó ka ìwé Àìsáyà 2:4 fún ilé ẹjọ́, ó sì ṣàlàyé pé àyẹ̀wò tí òun fúnra òun ṣe nínú Bíbélì jẹ́ kó dá òun lójú pé “kò tiẹ̀ yẹ kóun kọ́ bí wọ́n ṣe ń jà.” Láìka gbogbo àlàyé tó ṣe sí, ilé ẹjọ́ sọ pé ó jẹ̀bi. +A o tii mo boya Ile Ejo Giga Ju Lo maa fowo si i ko se ohun to fe. A ò tíì mọ̀ bóyá Ilé Ẹjọ́ Gíga Jù Lọ máa fọwọ́ sí i kó ṣe ohun tó fẹ́. +Nigba ti orile-ede Azerbaijan dara po mo Igbimo Ile Yuroopu lodun 2001, won sadehun pe awon maa sofin to maa fowo si ise asesinlu. Amo won o tii mu adehun naa se. Nígbà tí orílẹ̀-èdè Azerbaijan dara pọ̀ mọ́ Ìgbìmọ̀ Ilẹ̀ Yúróòpù lọ́dún 2001, wọ́n ṣàdéhùn pé àwọn máa ṣòfin tó máa fọwọ́ sí iṣẹ́ àṣesìnlú. Àmọ́ wọn ò tíì mú àdéhùn náà ṣẹ. +Eyi n mu ki awon ara wa maa koju isoro leralera lori oro pe eri okan o je ki won sise ologun. Èyí ń mú kí àwọn ará wa máa kojú ìṣòro léraléra lórí ọ̀rọ̀ pé ẹ̀rí ọkàn ò jẹ́ kí wọ́n ṣiṣẹ́ ológun. +Lowo ibere odun yii, ile ejo kan ni Azerbaijan tun da Emil Mehdiyev to je okan lara awon ara wa lebi tori pe o ko lati wose ologun, won si so pe ko wa labe ayewo fun odun kan. Lọ́wọ́ ìbẹ̀rẹ̀ ọdún yìí, ilé ẹjọ́ kan ní Azerbaijan tún dá Emil Mehdiyev tó jẹ́ ọ̀kan lára àwọn ará wa lẹ́bi torí pé ó kọ̀ láti wọṣẹ́ ológun, wọ́n sì sọ pé kó wà lábẹ́ àyẹ̀wò fún ọdún kan. +Oun naa ti pe ejo kotemilorun si Ile Ejo Giga Ju Lo. Òun náà ti pe ẹjọ́ kòtẹ́milọ́rùn sí Ilé Ẹjọ́ Gíga Jù Lọ. +Yato siyen, ejo merin lo si wa ni Ile Ejo Eto Omoniyan ti Ile Yuroopu lori oro awon ara wa ti eri okan o je ki won sise ologun. Yàtọ̀ síyẹn, ẹjọ́ mẹ́rin ló ṣì wà ní Ilé Ẹjọ́ Ẹ̀tọ́ Ọmọnìyàn ti Ilẹ̀ Yúróòpù lórí ọ̀rọ̀ àwọn ará wa tí ẹ̀rí ọkàn ò jẹ́ kí wọ́n ṣiṣẹ́ ológun. +Laika awon isoro yii si, awon ara wa o yee gbara le Jehofa ko le ran won lowo lati ma se da si oro ogun.—Johanu 15:19. Láìka àwọn ìṣòro yìí sí, àwọn ará wa ò yéé gbára lé Jèhófà kó lè ràn wọ́n lọ́wọ́ láti má se dá sí ọ̀rọ̀ ogun.—Jòhánù 15:19. +Losu March 2019, Ile Ejo Giga Ju Lo ni Bogeria da awon ara wa lare ninu ejo meta otooto. Lóṣù March 2019, Ilé Ẹjọ́ Gíga Jù Lọ ní Bọ̀géríà dá àwọn ará wa láre nínú ẹjọ́ mẹ́ta ọ̀tọ̀ọ̀tọ̀. +Awon ejo to lapeere yii maa wulo gan-an lati daabo bo eto tawon ara wa ni lati se esin won kaakiri orile-ede naa. Àwọn ẹjọ́ tó lápẹẹrẹ yìí máa wúlò gan-an láti dáàbò bo ẹ̀tọ́ táwọn ará wa ní láti ṣe ẹ̀sìn wọn káàkiri orílẹ̀-èdè náà. +Ninu meji lara awon ejo naa, nse lawon ile ise to n gberoyin jade paro mo awon ara wa. Nínú méjì lára àwọn ẹjọ́ náà, ńṣe làwọn ilé iṣẹ́ tó ń gbéròyìn jáde parọ́ mọ́ àwọn ará wa. +Lodun 2012, iwe iroyin Vseki Den gbe apileko kan jade to fi soro ti ko daa nipa ohun ta a gba gbo. Lọ́dún 2012, ìwé ìròyìn Vseki Den gbé àpilẹ̀kọ kan jáde tó fi sọ̀rọ̀ tí kò dáa nípa ohun tá a gbà gbọ́. +Bakan naa, lodun 2014, ile ise telifison SKAT TV gbe iroyin eke jade nipa eto wa. Bákan náà, lọ́dún 2014, ilé iṣẹ́ tẹlifíṣọ̀n SKAT TV gbé ìròyìn èké jáde nípa ètò wa. +Nigba tawon ara wa so fun won pe ki won satunse si iro ti won pa mo wa, nse ni ile ise mejeeji ko jale. Nígbà táwọn ará wa sọ fún wọn pé kí wọ́n ṣàtúnṣe sí irọ́ tí wọ́n pa mọ́ wa, ńṣe ni ilé iṣẹ́ méjèèjì kọ̀ jálẹ̀. +Leyin opo ejo ta a pe, titi de awon ile ejo kotemiorun, a gbe awon ejo naa lo si Ile Ejo Giga Ju Lo. Lẹ́yìn ọ̀pọ̀ ẹjọ́ tá a pè, títí dé àwọn ilé ẹjọ́ kòtẹ́miọ́rùn, a gbé àwọn ẹjọ́ náà lọ sí Ilé Ẹjọ́ Gíga Jù Lọ. +Ni March 18, 2019 Ile Ejo Giga Ju Lo da ile ise telifison SKAT TV lebi. Ní March 18, 2019 Ilé Ẹjọ́ Gíga Jù Lọ dá ilé iṣẹ́ tẹlifíṣọ̀n SKAT TV lẹ́bi. +Ni March 26, Ile Ejo yii te le ipinnu re ninu ejo akoko, o si debi fun iwe iroyin Vseki Den pe o lo “oro to fi han pe o koriira.” Ejo keta da le iwa ika tawon omo egbe oselu VMRO-Bulgarian National Movement hu sawon ara wa. Ní March 26, Ilé Ẹjọ́ yìí tẹ̀ lé ìpinnu rẹ̀ nínú ẹjọ́ àkọ́kọ́, ó sì dẹ́bi fún ìwé ìròyìn Vseki Den pé ó lo “ọ̀rọ̀ tó fi hàn pé ó kórìíra.” Ẹjọ́ kẹta dá lé ìwà ìkà táwọn ọmọ ẹgbẹ́ òṣèlú VMRO-Bulgarian National Movement hù sáwọn ará wa. +Ni April 17, 2011, awon ara wa pe jo lati se Iranti iku Jesu. Ní April 17, 2011, àwọn ará wa pé jọ láti ṣe Ìrántí ikú Jésù. +Amo, nse ni Georgi Drakaliev to je olori ninu egbe VMRO ko ogota (60) janduku jo, won wa se awon ara lese, won si dogbe si won lara. Àmọ́, ńṣe ni Georgi Drakaliev tó jẹ́ olórí nínú ẹgbẹ́ VMRO kó ọgọ́ta (60) jàǹdùkú jọ, wọ́n wá ṣe àwọn ará lésẹ, wọ́n sì dọ́gbẹ́ sí wọn lára. +Awon ara gbe oro naa lo sile ejo. Àwọn ará gbé ọ̀rọ̀ náà lọ sílé ẹjọ́. +Nigba to ya, oro naa de Ile Ejo Giga Ju Lo. Nígbà tó yá, ọ̀rọ̀ náà dé Ilé Ẹjọ́ Gíga Jù Lọ. +Ni March 20, 2019, Ile Ejo Giga Ju Lo da Ogbeni Drakaliev lebi, won si ni ko sanwo itanran fawon ara wa. Ní March 20, 2019, Ilé Ẹjọ́ Gíga Jù Lọ dá Ọ̀gbẹ́ni Drakaliev lẹ́bi, wọ́n sì ní kó sanwó ìtanràn fáwọn ará wa. +Inu wa dun gan-an tori ba a se jare ninu ejo meteeta yii. Inú wa dùn gan-an torí bá a ṣe jàre nínú ẹjọ́ mẹ́tẹ̀ẹ̀ta yìí. +Awon ile ejo le lo awon idajo to lapeere yii lati daabo bo eto tawon ara wa ni lati “maa gbe igbe aye to pa roro niso pelu ibale okan, bi won ti n fi gbogbo okan won sin Olorun.”​—1 Timoti 2:2. Àwọn ilé ẹjọ́ lè lo àwọn ìdájọ́ tó lápẹẹrẹ yìí láti dáàbò bo ẹ̀tọ́ táwọn ará wa ní láti “máa gbé ìgbé ayé tó pa rọ́rọ́ nìṣó pẹ̀lú ìbàlẹ̀ ọkàn, bí wọ́n ti ń fi gbogbo ọkàn wọn sin Ọlọ́run.”​—1 Tímótì 2:2. +Ni September 7, 2019, a mu Bibeli Mimo ti Itumo Aye Tuntun ta a tun se jade lede Czech ati Slovak. Ní September 7, 2019, a mú Bíbélì Mímọ́ ti Ìtumọ̀ Ayé Tuntun tá a tún ṣe jáde lédè Czech àti Slovak. +Arakunrin Stephen Lett to je okan lara Igbimo Oludari lo mu Bibeli mejeeji naa jade nibi akanse ipade kan ta a se niluu Ostrava lorile-ede Czech Republic. Arákùnrin Stephen Lett tó jẹ́ ọ̀kan lára Ìgbìmọ̀ Olùdarí ló mú Bíbélì méjèèjì náà jáde níbi àkànṣe ìpàdé kan tá a ṣe nílùú Ostrava lórílẹ̀-èdè Czech Republic. +Ibi to ju igba (200) otooto lo ni won ti gbe akanse ipade naa safefe lorile-ede Czech Republic ati Slovakia, egberun-un marundinlogbon ati igba o le merinlelogorin (25,284) eeyan lo si pese sibe. Ibi tó ju igba (200) ọ̀tọ̀ọ̀tọ̀ lọ ni wọ́n ti gbé àkànṣe ìpàdé náà sáfẹ́fẹ́ lórílẹ̀-èdè Czech Republic àti Slovakia, ẹgbẹ̀rún-ún márùndínlọ́gbọ̀n àti igba ó lé mẹ́rìnlélọ́gọ́rin (25,284) èèyàn ló sì pésẹ̀ síbẹ̀. +O ju odun merin ti awujo awon atumo ede kookan fi sise ki won to le mu awon itejade naa jade. Ó ju ọdún mẹ́rin tí àwùjọ àwọn atúmọ̀ èdè kọ̀ọ̀kan fi ṣiṣẹ́ kí wọ́n tó lè mú àwọn ìtẹ̀jáde náà jáde. +Anfaani pataki to wa ninu awon itumo Bibeli ta a tun se yii ni pe, won rorun lati ka. Àǹfààní pàtàkì tó wà nínú àwọn ìtúmọ̀ Bíbélì tá a tún ṣe yìí ni pé, wọ́n rọrùn láti kà. +Okan lara awon atumo ede Slovak so pe: “Awon eeyan maa gbadun Bibeli yii gan an, o si maa dun-un ka. Ọ̀kan lára àwọn atúmọ̀ èdè Slovak sọ pé: “Àwọn èèyàn máa gbádùn Bíbélì yìí gan an, ó sì máa dùn-ún kà. +Tori pe awon oro inu e o le, o si rorun lati loye, eni to n ka a ko ni fe fi i sile ko le mo ohun to sele te le e.” Awon Elerii Jehofa to wa lorile-ede Czech Republic ju egberun marundinlogun (15,000) lo, awon Elerii to wa ni Slovakia si ju egberun mokanla (11,000) lo, gbogbo won lo si maa gbadun Bibeli tuntun yii. Torí pé àwọn ọ̀rọ̀ inú ẹ̀ ò le, ó sì rọrùn láti lóye, ẹni tó ń kà á kò ní fẹ́ fi í sílẹ̀ kó lè mọ ohun tó ṣẹlẹ̀ tẹ̀ lé e.” Àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà tó wà lórílẹ̀-èdè Czech Republic ju ẹgbẹ̀rún márùndínlógún (15,000) lọ, àwọn Ẹlẹ́rìí tó wà ní Slovakia sì ju ẹgbẹ̀rún mọ́kànlá (11,000) lọ, gbogbo wọn ló sì máa gbádùn Bíbélì tuntun yìí. +Okan lara awon atumo ede lorile-ede Czech so pe: “Ohun kan to se pataki ninu Bibeli Itumo Aye Tuntun ta a tun se yii ni ba a se lo awon gbolohun ti ko gun ju ta a si lo ede to bode mu ka le tumo ede ti won fi ko Bibeli ni ipilese lona to se kedere. Ọ̀kan lára àwọn atúmọ̀ èdè lórílẹ̀-èdè Czech sọ pé: “Ohun kan tó ṣe pàtàkì nínú Bíbélì Ìtumọ̀ Ayé Tuntun tá a tún ṣe yìí ni bá a ṣe lo àwọn gbólóhùn tí kò gùn jù tá a sì lo èdè tó bóde mu ká lè túmọ̀ èdè tí wọ́n fi kọ Bíbélì ní ìpilẹ̀ṣẹ̀ lọ́nà tó ṣe kedere. +Ki i se awon to ti di Elerii Jehofa fun opo odun nikan lo maa loye Bibeli yii, amo awon odo atawon to sese n kekoo otito naa maa loye re.” Ni bayii, a ti tumo Bibeli Itumo Aye Tuntun lodindi tabi lapa kan si ede merinlelogosan-an (184), eyi ta a tun se lodun 2013 la fi tumo mokandinlogbon (29) lara e. Kì í ṣe àwọn tó ti di Ẹlẹ́rìí Jèhófà fún ọ̀pọ̀ ọdún nìkan ló máa lóye Bíbélì yìí, àmọ́ àwọn ọ̀dọ̀ àtàwọn tó ṣẹ̀ṣẹ̀ ń kẹ́kọ̀ọ́ òtítọ́ náà máa lóye rẹ̀.” Ní báyìí, a ti túmọ̀ Bíbélì Ìtumọ̀ Ayé Tuntun lódindi tàbí lápá kan sí èdè mẹ́rìnlélọ́gọ́sàn-an (184), èyí tá a tún ṣe lọ́dún 2013 la fi túmọ̀ mọ́kàndínlọ́gbọ̀n (29) lára ẹ̀. +Adura wa ni pe ki Bibeli tuntun yii mu kawon to n ka a tubo nifee si otito to wa ninu Oro Olorun.​—Luuku 24:32. Àdúrà wa ni pé kí Bíbélì tuntun yìí mú káwọn tó ń kà á túbọ̀ nífẹ̀ẹ́ sí òtítọ́ tó wà nínú Ọ̀rọ̀ Ọlọ́run.​—Lúùkù 24:32. +Ni July 19, 2019, Arakunrin Stephen Lett to je okan lara Igbimo Oludari fi tayotayo mu Iwe Mimo Kristian Lede Griki ni Itumo Aye Titun jade lede Icelandic ni apejo agbaye ta a se ni Copenhagen lorile ede Denmark. Ní July 19, 2019, Arákùnrin Stephen Lett tó jẹ́ ọ̀kan lára Ìgbìmọ̀ Olùdarí fi tayọ̀tayọ̀ mú Ìwé Mímọ́ Kristian Lédè Griki ní Ìtumọ̀ Ayé Titun jáde lèdè Icelandic ní àpéjọ àgbáyé tá a ṣe ní Copenhagen lórílẹ̀ èdè Denmark. +Lowuuro Friday apejo naa, alaga so pe ki gbogbo awon to wa lawon ijo to n so ede Icelandic wa si yara kekere kan to wa ninu papa isere naa ni akoko isinmi osan. Lówùúrọ̀ Friday àpéjọ náà, alága sọ pé kí gbogbo àwọn tó wà làwọn ìjọ tó ń sọ èdè Icelandic wá sí yàrá kékeré kan tó wà nínú pápá ìṣeré náà ní àkókò ìsinmi ọ̀sán. +Nibi akanse ipade yii ni Arakunrin Lett ti fun awon ogorun meta ati mokanlelogoji 341) arakunrin ati arabinrin to wa nibe, ti won si gba a pelu emi imoore. Níbi àkànṣe ìpàdé yìí ni Arákùnrin Lett ti fún àwọn ọgọ́rùn mẹ́ta àti mọ́kànlélógójì 341) arákùnrin àti arábìnrin tó wà níbẹ̀, tí wọn sì gbà á pẹ̀lú ẹ̀mí ìmoore. +Fun opo odun ni awon omo ilu Iceland ti sise lati tu Bibeli si ede won. Fún ọ̀pọ̀ ọdún ni àwọn ọmọ ìlú Iceland ti ṣiṣẹ́ láti tú Bíbélì sí èdè wọn. +Ni odun 1540, Oddur Gottskalksson te Iwe Mimo Kristeni lede Giriiki jade ni ede Iceland fun igba akoko. Ní ọdún 1540, Oddur Gottskálksson tẹ̀ Ìwé Mímọ́ Kristẹni lédè Gíríìkì jáde ní èdè Iceland fún ìgbà àkọ́kọ́. +Lati odun 2010 ni awon ara wa to n so ede Icelandic ti n lo Bibeli to n je Bible of the 21st Century eyi ti ajo Icelandic Bible Company te jade. Láti ọdún 2010 ni àwọn ará wa tó ń sọ èdè Icelandic ti ń lo Bíbélì tó ń jẹ́ Bible of the 21st Century èyí tí àjọ Icelandic Bible Company tẹ̀ jáde. +Ni bayii, ara awon arakunrin atawon arabinrin wa to n lagbegbe ti won ti n so ede Icelandic ti wa lona lati lo Bibeli ti a sese mu jade yii lati so iroyin ayo naa fun awon to le ni egberun lona ogorun-un meta (300,000) to n so ede yii. Ní báyìí, ara àwọn arákùnrin àtàwọn arábìnrin wa tó ń lágbègbè tí wọ́n ti ń sọ èdè Icelandic ti wà lọ́nà láti lo Bíbélì tí a ṣẹ̀ṣẹ̀ mú jáde yìí láti sọ ìròyìn ayọ̀ náà fún àwọn tó lé ní ẹgbẹ̀rún lọ́nà ọgọ́rùn-ún mẹ́ta (300,000) tó ń sọ èdè yìí. +Arakunrin kan to je okan lara awon to se ise itumo naa so pe: “O feree gba to odun merin lati tumo Iwe Mimo Kristeni lede Giriiki si ede Icelandic. Arákùnrin kan tó jẹ́ ọkàn lára àwọn tó ṣe iṣẹ́ ìtumọ̀ náà sọ pé: “Ó fẹ́rẹ̀ẹ́ gbà tó ọdún mẹ́rin láti túmọ̀ Ìwé Mímọ́ Kristẹni lédè Gíríìkì sí èdè Icelandic. +Ohun to mu ki itumo yii sara oto ni pe, o da oruko Jehofa pada si gbogbo ibi to ye ko wa ninu Iwe Mimo. Ohun tó mú kí ìtumọ̀ yìí ṣàrà ọ̀tọ̀ ni pé, ó dá orúkọ Jèhófà padà sí gbogbo ibi tó yẹ kó wà nínú Ìwé Mímọ́. +Eyi wa ni ibamu pelu adura Jesu to wa ni Johanu 17:26 to so pe: ‘Mo ti je ki won mo oruko re, maa si je ki won mo on.’ ” A dupe pe Jehofa n ba a lo lati bu kun ise to gbe fun wa lati waasu ihin rere de gbogbo ile aye ti a n gbe pata. Ba a se n tumo Bibeli ti ran wa lowo lati se ise yii yanju. Èyí wà ní ìbámu pẹ̀lú àdúrà Jésù tó wà ní Jòhánù 17:26 tó sọ pé: ‘Mo ti jẹ́ kí wọ́n mọ orúkọ rẹ, màá sì jẹ́ kí wọ́n mọ̀ ọ́n.’ ” A dúpẹ́ pé Jèhófà ń bá a lọ láti bù kún iṣẹ́ tó gbé fún wa láti wàásù ìhìn rere dé gbogbo ilẹ̀ ayé tí à ń gbé pátá. Bá a ṣe ń túmọ̀ Bíbélì ti ràn wá lọ́wọ́ láti ṣe iṣẹ́ yìí yanjú. +Adura wa ni pe ki awon eeyan pupo si i fe lati kekoo nipa “awon ohun agbayanu Olorun” bi won se n ka oro re ni ede ibile won.​—Ise 2:11. Àdúrà wa ni pé kí àwọn èèyàn púpọ̀ sí i fẹ́ láti kẹ́kọ̀ọ́ nípa “àwọn ohun àgbàyanu Ọlọ́run” bí wọ́n ṣe ń ka ọ̀rọ̀ rẹ̀ ní èdè ìbílẹ̀ wọn.​—Ìṣe 2:11. +Ni July 2019, a si ibi tuntun ti won ko oniruuru Bibeli si ni eka ofiisi awon Elerii Jehofa to wa ni Scandinavia, niluu Holbæk lorile-ede Denmark, ibe o ju nnkan bi kilomita marundinlaaadorin (65) si ilu Copenhagen. Ní July 2019, a ṣí ibi tuntun tí wọ́n kó onírúurú Bíbélì sí ní ẹ̀ka ọ́fíìsì àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà tó wà ní Scandinavia, nílùú Holbæk lórílẹ̀-èdè Denmark, ibẹ̀ ò jú nǹkan bi kìlómítà márùndínláàádọ́rin (65) sí ìlú Copenhagen. +Akori ti won ko sibi ti won ko awon Bibeli naa si ni “The Bible and the Divine Name in Scandinavia” to tumo si Bibeli ati Oruko Atorunwa Naa ni Scandinavia. Àkòrí tí wọ́n kọ síbi tí wọ́n kó àwọn Bíbélì náà sí ni “The Bible and the Divine Name in Scandinavia” tó túmọ̀ sí Bíbélì àti Orúkọ Àtọ̀runwá Náà ní Scandinavia. +Nibe, waa ri ate kan ti won ko opo Bibeli to sara oto si lede Danish, Faeroese, Greenlandic, Icelandic, Norwegian, Saami ati Swedish. Níbẹ̀, wàá rí àtẹ kan tí wọ́n kó ọ̀pọ̀ Bíbélì tó ṣàrà ọ̀tọ̀ sí lédè Danish, Faeroese, Greenlandic, Icelandic, Norwegian, Saami àti Swedish. +Bibeli to wa ninu ate yii ju aadota (50) lo. Bíbélì tó wà nínú àtẹ yìí ju àádọ́ta (50) lọ. +Okan lara ohun to se pataki ju ninu ate naa ni Bibeli ipilese Gustav Vasa ti odun 1541. Ọ̀kan lára ohun tó ṣe pàtàkì jù nínú àtẹ náà ni Bíbélì ìpilẹ̀ṣẹ̀ Gustav Vasa ti ọdún 1541. +Oun ni odindi Bibeli akoko ti won se lede Scandinavia. Òun ni odindi Bíbélì àkọ́kọ́ tí wọ́n ṣe lédè Scandinavia. +Inu Bibeli Gustav Vasa ni won ti mu eyi to po ju ninu girama ati oro ede awon ara Sweden. Inú Bíbélì Gustav Vasa ni wọ́n ti mú èyí tó pọ̀ jù nínú gírámà àti ọ̀rọ̀ èdè àwọn ará Sweden. +Won tun lo o lati fi tumo awon Bibeli mii lede Sweden fun ogorun-un meta (300) odun to te le e. Won pate Bibeli ipilese Gustav Vasa ti odun 1541 sibi ti won n ko nnkan isenbaye si Ohun to tun sara oto ninu ate naa ni Bibeli ipilese 1550 Christian III ti odun 1550. Wọ́n tún lò ó láti fi túmọ̀ àwọn Bíbélì míì lédè Sweden fún ọgọ́rùn-ún mẹ́ta (300) ọdún tó tẹ̀ lé e. Wọ́n pàtẹ Bíbélì ìpilẹ̀ṣẹ̀ Gustav Vasa ti ọdún 1541 síbi tí wọ́n ń kó nǹkan ìṣẹ̀ǹbáyé sí Ohun tó tún ṣàrà ọ̀tọ̀ nínú àtẹ náà ni Bíbélì ìpilẹ̀ṣẹ̀ 1550 Christian III ti ọdún 1550. +Oun ni odindi Bibeli akoko ti won se lede Danish. Òun ni odindi Bíbélì àkọ́kọ́ tí wọ́n ṣe lédè Danish. +Ilana ti won fi ko Bibeli Christian III ni won lo ninu ede Danish, koda oro inu e ti di ara ede ti opo lara awon ara Ariwa Yuroopu n lo bayii. Ìlànà tí wọ́n fi kọ Bíbélì Christian III ni wọ́n lò nínú èdè Danish, kódà ọ̀rọ̀ inú ẹ̀ ti di ara èdè tí ọ̀pọ̀ lára àwọn ará Àríwá Yúróòpù ń lò báyìí. +Eda Bibeli ipilese Christian III ti odun 1550 Erik Jørgensen to wa ni eka ofiisi orile-ede Scandinavia so pe: “Ibi tuntun ti won n ko oniruuru Bibeli si yii ti je ka ri i pe lati opo odun seyin lawon ara Scandinavia ti ni ife to jinle fun Oro Olorun ati oruko re ti ko legbe, iyen Jehofa.” Ẹ̀dà Bíbélì ìpilẹ̀ṣẹ̀ Christian III ti ọdún 1550 Erik Jørgensen tó wà ní ẹ̀ka ọ́fíìsì orílẹ̀-èdè Scandinavia sọ pé: “Ibi tuntun tí wọ́n ń kó onírúurú Bíbélì sí yìí ti jẹ́ ka rí i pé láti ọ̀pọ̀ ọdún sẹ́yìn làwọn ará Scandinavia ti ní ìfẹ́ tó jinlẹ̀ fún Ọrọ̀ Ọlọ́run àti orúkọ rẹ̀ tí kò lẹ́gbẹ́, ìyẹn Jèhófà.” +Deeti: July 19-21, 2019 Déètì: July 19-21, 2019 +Ibi Ti A Ti See: Papa Isere Brøndby ati Gbagede Brøndby Hallen, ni Copenhagen, Denmark Ibi Tí A Ti Ṣeé: Pápá Ìṣeré Brøndby àti Gbàgede Brøndby Hallen, ní Copenhagen, Denmark +Ede: Danish, Ede Aditi ti Danish, Geesi, Icelandic, Ede Aditi ti Norway, Ede Aditi ti Sweden Èdè: Danish, Èdè Adití ti Danish, Gẹ̀ẹ́sì, Icelandic, Èdè Adití ti Norway, Èdè Adití ti Sweden +Awon To Wa: 26,409 Àwọn Tó Wá: 26,409 +Awon To Seribomi: 141 Àwọn Tó Ṣèrìbọmi: 141 +Awon To Wa Lati Ile Okeere: 7,000 Àwọn Tó Wá Láti Ilẹ̀ Òkèèrè: 7,000 +Awon Eka Ofiisi Ta A Pe: Amerika, Australasia, Brazil, Central America, Central Europe, Colombia, Dominican Republic, Finland, Georgia, India, Japan, Poland Àwọn Ẹ̀ka Ọ́fíísì Tá A Pè: Amẹ́ríkà, Australasia, Brazil, Central America, Central Europe, Colombia, Dominican Republic, Finland, Georgia, India, Japan, Poland +Iriri: Christian Tidemand Andersen, to je olusekokari ayeye ni Papa Isere Brøndby so pe: “Odun kan atabo seyin la ti bere si mura sile fun apejo agbaye awon Elerii Jehofa yii. Lati ojo akoko ti a ti bere lo ti je pe se ni awujo mejeeji maa n gbo ara wa ye ni, o ya mi lenu gan-an ni. Ìrírí: Christian Tidemand Andersen, tó jẹ́ olùṣekòkárí ayẹyẹ ní Pápá Ìṣeré Brøndby sọ pé: “Ọdún kan àtàbọ̀ sẹ́yìn la ti bẹ̀rẹ̀ sí múra sílẹ̀ fún àpéjọ àgbáyé àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà yìí. Láti ọjọ́ àkọ́kọ́ tí a ti bẹ̀rẹ̀ ló ti jẹ́ pé ṣe ni àwùjọ méjèèjì máa ń gbọ́ ara wa yé ni, ó yà mi lẹ́nu gan-an ni. +Ba a se jo n bowo fun ara wa ta a si jo n fara bale gbo ara wa ye lo je ki gbogbo eto ayeye nla yii yori si rere laika gbogbo awon isoro to yoju lotun-un losi si. Bá a ṣe jọ ń bọ̀wọ̀ fún ara wa tá a sì jọ ń fara balẹ̀ gbọ́ ara wa yé ló jẹ́ kí gbogbo ètò ayẹyẹ ńlá yìí yọrí sí rere láìka gbogbo àwọn ìṣòro tó yọjú lọ́tùn-ún lósì sí. +Ko wopo lati ri ileese to wa letoleto, to si n ronu lati se nnkan finnifinni bii tiyin. Kò wọ́pọ̀ láti rí iléeṣẹ́ tó wà létòlétò, tò sì ń ronú láti ṣe nǹkan fínnífínní bíi tiyín. +Nigba to si wa di ojo apejo naa, o wuni lori lati ri awon to yonda ara won bi won se n sise lati aaro sule ti inu won n dun, ti won si n rerin-in muse. Nígbà tó sì wá di ọjọ́ àpéjọ náà, ò wúni lórí láti rí àwọn tó yọ̀ǹda ara wọ́n bí wọ́n ṣe ń ṣiṣẹ́ láti àárọ̀ ṣúlẹ̀ tí inú wọ́n ń dùn, tí wọ́n sì ń rẹ́rìn-ín músẹ́. +Anfaani nla lo je fun wa pe a kopa ninu eto ayeye nla yii, a si fe lati dupe gan-an lowo Igbimo Apejo yin ati awon to yonda ara won fun ifowosowopo won. Àǹfààní ńlá ló jẹ́ fún wa pé a kópa nínú ètò ayẹyẹ ńlá yìí, a sì fẹ́ láti dúpẹ́ gan-an lọ́wọ́ Ìgbìmọ̀ Àpéjọ yín àti àwọn tó yọ̀ǹda ara wọn fún ìfọwọ́sowọ́pọ̀ wọn. +A n reti eyin ati awon alejo yin nigba mii ni Papa Isere Brøndby.” À ń retí ẹ̀yin àti àwọn àlejò yín nígbà míì ní Pápá Ìṣeré Brøndby.” +HELSINKI—Ni osan Friday, August 18, 2017, afemisofo kan pa okan ninu awon arabinrin wa ni orile-ede Finland. HELSINKI—Ní ọ̀ṣán Friday, August 18, 2017, afẹ̀míṣòfò kan pa ọ̀kan nínú àwon arábìnrin wa ní orílẹ̀-èdè Finland. +Iwadii n lo lowo nipa isele yii, amo eri fi han pe awon obinrin ni afemisofo yii daju so. Ìwádìí ń lọ lọ́wọ́ nípa ìṣẹ̀lẹ̀ yìí, àmọ́ ẹ̀rí fi hàn pé àwọn obìnrin ni afẹ̀míṣòfò yìí dájú sọ. +Yato si arabinrin wa, afemisofo yen tun pa obinrin kan, o si se eeyan mejo lese ni gbagede oja ilu Turku to wa ni etikun orile-ede Finland. Yàtọ̀ sí arábìnrin wa, afẹ̀míṣòfò yẹn tún pa obìnrin kan, ó sì ṣe èèyàn mẹ́jọ léṣe ní gbàgede ọjà ìlú Turku tó wà ní etíkun orílẹ̀-èdè Finland. +Esekese ti isele naa waye ni awon asoju lati eka ofiisi Finland, alaboojuto ayika atawon alagba lo pese iranwo fawon ti oro naa kan, won si tu won ninu. Ẹsẹ̀kẹsè tí ìṣẹ̀lẹ̀ náà wáyé ni àwọn aṣojú láti ẹ̀ka ọ́fíìsì Finland, alábòójútó àyíká àtàwọn alàgbà lọ pèsè ìrànwọ́ fáwọn tí ọ̀rọ̀ náà kàn, wọ́n sì tù wọ́n nínú. +Veikko Leinonen to je agboroso fun eka ofiisi awa Elerii Jehofa ni Finland, so pe: “Nnkan buruku gbaa ni ohun to sele yii, o si ba wa ninu je gan-an pe okan lara arabinrin wa to je asaaju ona ku sinu isele naa nibi to ti n waasu nibi tawon eeyan po si. Veikko Leinonen tó jẹ́ agbọ̀rọ̀sọ fún ẹ̀ka ọ́fíìsì àwa Ẹlẹ́rìí Jèhófà ní Finland, sọ pé: “Nǹkan burúkú gbáà ni ohun to ṣẹlẹ̀ yìí, ó sì bà wá nínú jẹ́ gan-an pé ọ̀kan lára arábìnrin wa tó jẹ́ aṣáájú ònà kú sínú ìṣẹ̀lẹ̀ náà níbi tó ti ń wàásù níbi táwọn èèyàn pọ̀ sí. +Eeyan le gbiyanju lati sa fun ewu, sugbon nigba mii eeyan le se konge ‘igba ati isele ti a ko ri tele,’ titi kan ose tawon afemisofo maa n se. Èèyàn lè gbìyànjú láti sá fún ewu, ṣùgbọ́n nígbà míì èèyàn lè ṣe kòńgẹ́ ‘ìgbà àti ìṣẹ̀lẹ̀ tí a kò rí tẹ́lẹ̀,’ títí kan ọṣẹ́ táwọn àfẹ̀míṣòfò máa ń ṣe. +Sibe, aa maa baa lo lati tu ara wa ninu leni kiini-keji, paapaa idile arabinrin ti ofo se. Síbẹ̀, àá máa báa lọ láti tu ara wa nínú lẹ́nì kìíní-kejì, pàápàá ìdílé arábìnrin tí ọ̀fọ̀ ṣẹ̀. +Adura wa ni pe ki Jehofa tu gbogbo awon to n sofo ninu, ko si fun won ni alaafia re. Àdúrà wa ni pé kí Jèhófà tu gbogbo àwọn tó ń ṣọ̀fọ̀ nínú, kó sì fún wọn ní àláàfíà rẹ̀. +Aa maa ba a lo lati wa lojufo, aa si maa sora, sibe a o ni je ki iberu bo wa mole, aa si maa fitara waasu niso.”—Oniwaasu 9:11; Roomu 15:13; Filipi 4:6, 7. Àá máa bá a lọ láti wà lójúfò, àá sì máa ṣọ́ra, síbẹ̀ a ò ní jẹ́ kí ìbẹ̀rù bò wá mọ́lẹ̀, àá sì máa fìtara wàásù nìṣó.”—Oníwàásù 9:11; Róòmù 15:13; Fílípì 4:6, 7. +Eka ofiisi tun ko leta si gbogbo awon ijo to wa lorile-ede Finland lati tu awon ara ninu. Ẹ̀ka ọ́fíìsì tún kọ lẹ́tà sí gbogbo àwọn ìjọ tó wà lórílẹ̀-èdè Finland láti tu àwọn ará nínú. +Lafikun si eyi, eka ofiisi tun seto ipade akanse lati pese isiri fun nnkan bi 135 arakunrin atawon arabinrin wa to n iwaasu nibi ti ero po si ni Turku. Láfikún sí èyí, ẹ̀ka ọ́fììsì tún ṣètò ìpàdé àkànṣe láti pèsè ìṣírí fún nǹkan bí 135 arákùnrin àtàwọn arábìnrin wa tó ń ìwàásù níbi tí èrò pọ̀ sí ní Turku. +Awon asaaju ona yii fi han pe awon je onigboya bi won se pinnu pe awon a maa waasu niso nibi ti ero po si. Àwọn aṣáájú ọ̀nà yìí fi hàn pé àwọn jẹ́ onígboyà bí wọ́n ṣe pinnu pé àwọn á máa wàásù nìṣó níbi tí èrò pọ̀ sí. +Eru ba opo eeyan to n gbe ni Turku gan-an tori isele yii, idi si ni pe won gba pe orile-ede Finland je okan lara orile-ede to ni aabo ju lo. Ẹ̀rù ba ọ̀pọ̀ èèyàn tó ń gbé ní Turku gan-an torí ìṣẹ̀lẹ̀ yìí, ìdí sì ni pé wọ́n gbà pé orílẹ̀-èdè Finland jẹ́ ọ̀kan lára or��lẹ̀-èdè tó ní ààbò jù lọ. +Laaro ojo keji ti isele naa waye, nse lawon ara n ba iwaasu won lo lati ile-de-ile. Won n tu awon eeyan ninu, won si n fun won nisiiri. Láàrọ̀ ọjọ́ kẹjì tí ìṣẹ̀lẹ̀ náà wáyé, ńṣe làwọn ará ń bá ìwàásù wọn lọ láti ilé-dé-ilé. Wọ́n ń tu àwọn èèyàn nínú, wọ́n sì ń fún wọn níṣìírí. +Eka ofiisi wa ni Finland dupe lowo egbe ara kari aye fun adura yin ati itileyin yin. Ẹ̀ka ọ́fíìsì wa ní Finland dúpẹ́ lọ́wọ́ ẹgbẹ́ ará kárí ayé fún àdúrà yín àti ìtìlẹ́yìn yín. +(1 Peteru 2:17; 5:9) Amo ope wa to ga ju lo sodo Jehofa, “Olorun ti n pese ifarada ati itunu.”—Roomu 15:5. (1 Pétérù 2:17; 5:9) Àmọ́ ọpẹ́ wa tó ga jù lọ sọ́dọ̀ Jèhófà, “Ọlọ́run tí ń pèsè ìfaradà àti ìtùnú.”—Róòmù 15:5. +Tayotayo lawon ara lokunrin lobinrin ni Jojia fi ki awon alejo to wa lati orile-ede mejidinlogun (18) kaabo sibi akanse apejo “Je Onigboya”! Tayọ̀tayọ̀ làwọn ará lọ́kùnrin lóbìnrin ní Jọ́jíà fi kí àwọn àlejò tó wá láti orílẹ̀-èdè méjìdínlógún (18) káàbọ̀ síbi àkànṣe àpéjọ “Jẹ́ Onígboyà”! +to waye ni Tbilisi, olu-ilu Jojia, ni July 20-22, 2018. tó wáyé ní Tbilisi, olú-ìlú Jọ́jíà, ní July 20-22, 2018. +Igba akoko ree ti akanse apejo maa waye ni Jojia, opo asoye to n gbeni ro, to si da lori Bibeli ni won gbo nibe, awon ara fife gba awon ara won lalejo, won si safihan asa ibile won ati itan orile-ede naa. Ìgbà àkọ́kọ́ rèé tí àkànṣe àpéjọ máa wáyé ní Jọ́jíà, ọpọ̀ àsọyé tó ń gbéni ró, tó sì dá lórí Bíbélì ni wọ́n gbọ́ níbẹ̀, àwọn ará fìfẹ́ gba àwọn ará wọn lálejò, wọ́n sì ṣàfihàn àṣà ìbílẹ̀ wọn àti ìtàn orílẹ̀-èdè náà. +Ibi ti won ti se apejo naa ni Olympic Palace, gbongan isere kan to wa niluu Tbilisi, iye awon to si pejo sibe je egberun meje o le meji (7,002). Ibi tí wọ́n ti ṣe àpéjọ náà ni Olympic Palace, gbọ̀ngàn ìṣeré kan tó wà nílùú Tbilisi, iye àwọn tó sì péjọ síbẹ̀ jẹ́ ẹgbẹ̀rún méje ó lé méjì (7,002). +Won ta atagba itoleseese apejo naa si ibi ogorin (80) otooto kaakiri orile-ede naa, eyi mu ki apapo awon to gbadun apejo naa le ni egberun mokanlelogun ati ogorun-un marun-un (21,500). Wọ́n ta àtagbà ìtòlẹ́sẹẹsẹ àpéjọ náà sí ibi ọgọ́rin (80) ọ̀tọ̀ọ̀tọ̀ káàkiri orílẹ̀-èdè náà, èyí mú kí àpapọ̀ àwọn tó gbádùn àpéjọ náà lé ní ẹgbẹ̀rún mọ́kànlélógún àti ọgọ́rùn-ún márùn-ún (21,500). +Okan lara ohun manigbagbe to waye ni apejo naa ni awon igba o le mejo (208) to se iribomi ti won si di Elerii Jehofa. Ọ̀kan lára ohun mánigbàgbé tó wáyé ní àpéjọ náà ni àwọn igba ó lé mẹ́jọ (208) tó ṣe ìrìbọmi tí wọ́n sì di Ẹlẹ́rìí Jèhófà. +Yato si awon asoye to da lori Bibeli ti won gbo, awon to wa lati orile-ede mii gbadun bi awon ara Jojia se safihan asa ibile won. Yàtọ̀ sí àwọn àsọyé tó dá lórí Bíbélì tí wọ́n gbọ́, àwọn tó wá láti orílẹ̀-èdè míì gbádùn bí àwọn ará Jọ́jíà ṣe ṣàfihàn àṣà ìbílẹ̀ wọn. +Awon ara ni Jojia jo ijo ibile fun won, won korin ile won, won tun se ounje ibile won, won si mu awon alejo naa rin yi ka awon ibi atijo niluu Tbilisi. Àwọn ará ní Jọ́jíà jó ijó ìbílẹ̀ fún wọn, wọ́n kọrin ilẹ̀ wọn, wọ́n tún ṣe oúnjẹ ìbílẹ̀ wọn, wọ́n sì mú àwọn àlejò náà rìn yí ká àwọn ibi àtijọ́ nílùú Tbilisi. +Tamaz Khutsishvili to je asoju eka ofiisi Jojia so pe: “Ki i kuku se pe a lominira esin lo titi lorile-ede wa. Tamaz Khutsishvili tó jẹ́ aṣojú ẹ̀ka ọ́fíìsì Jọ́jíà sọ pé: “Kì í kúkú ṣe pé a lómìnira ẹ̀sìn lọ títí lórílẹ̀-èdè wa. +Amo lote yii, awon alase ilu fowo sowo po pelu wa, oun lo je ka lanfaani lati gba awon ara wa to po to yii lalejo ka le jo gbadun apejo yii ni iroworose. A o le gbagbe lae!”—Roomu 15:7. Àmọ́ lọ́tẹ̀ yìí, àwọn aláṣẹ ìlú fọwọ́ sowọ́ pọ̀ pẹ̀lú wa, òun ló jẹ́ ká láǹfààní láti gba àwọn ará wa tó pọ̀ tó yìí lálejò ká lè jọ gbádùn àpéjọ yìí ní ìrọwọ́rọsẹ̀. A ò lè gbàgbé láé!”—Róòmù 15:7. +Ni July 1948, awa Elerii Jehofa se apejo kan ni ilu Kassel lorile-ede Jamani. Apejo yii ni apejo tero tii po ju tawa Elerii se nile Yuroopu leyin ti Ogun Agbaye Keji ja. Ní July 1948, àwa Ẹlẹ́rìí Jèhófà ṣe àpéjọ kan ní ìlú Kassel lórílẹ̀-èdè Jámánì. Àpéjọ yìí ni àpéjọ térò tíì pọ̀ jù táwa Ẹlẹ́rìí ṣe nílẹ̀ Yúróòpù lẹ́yìn tí Ogun Àgbáyé Kejì jà. +Awa Elerii Jehofa wa se eto ipate kan niluu Kassel lati fi ranti bi apejo naa se waye ni aadorin (70) odun seyin. Àwa Ẹlẹ́rìí Jèhófà wá ṣe ètò ìpàtẹ kan nílùú Kassel láti fi rántí bí àpéjọ náà ṣe wáyé ní àádọ́rin (70) ọdún sẹ́yìn. +Ni gbogbo ojo mejila (12) ti won fi se ipate yii, awon to le ni egberun meji (2,000) lo wa sibe. Ní gbogbo ọjọ́ méjìlá (12) tí wọ́n fi ṣe ìpàtẹ yìí, àwọn tó lé ní ẹgbẹ̀rún méjì (2,000) ló wá síbẹ̀. +Koda ileese telifison kan gbe eto naa safefe, opo awon oniwee iroyin lo si koroyin nipa re. Kódà iléeṣẹ́ tẹlifíṣọ̀n kan gbé ètò náà sáfẹ́fẹ́, ọ̀pọ̀ àwọn oníwèé ìròyìn ló sì kọ̀ròyìn nípa rẹ̀. +Awon Elerii Jehofa to wa nibi apejo odun 1948 so iriri won. Àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà tó wà níbi àpéjọ ọdún 1948 sọ ìrírí wọn. +Manigbagbe ni apejo to waye lojo kiini ana ni Kassel tori pe awon 23,150 lo pe jo, ti egberun kan o le igba (1,200) si seribomi. Mánigbàgbé ni àpéjọ tó wáyé lọ́jọ́ kìíní àná ní Kassel torí pé àwọn 23,150 ló pé jọ, tí ẹgbẹ̀rún kan ó lé igba (1,200) sì ṣèrìbọmi. +Bakan naa, opo ninu awon to soro ni apejo yen atawon to pe jo lo je awon toju won ti ri mabo ni ago iseninisee. Lara awon to soro ibere nibi eto ipate naa, iyen Omowe Gunnar Richter kan sara sawon Elerii Jehofa. Bákan náà, ọ̀pọ̀ nínú àwọn tó sọ̀rọ̀ ní àpéjọ yẹn àtàwọn tó pé jọ ló jẹ́ àwọn tójú wọn ti rí màbo ní àgọ́ ìṣẹ́niníṣẹ̀ẹ́. Lára àwọn tó sọ̀rọ̀ ìbẹ̀rẹ̀ níbi ètò ìpàtẹ náà, ìyẹn Ọ̀mọ̀wé Gunnar Richter kan sárá sáwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà. +Oun ni alaboojuto ibi iranti ti won se fawon toju won ri mabo ni ago iseninisee Breitenau, ninu alaye re, o so bi ijoba Nasi se foju awon Elerii Jehofa han eemo. Òun ni alábòójútó ibi ìrántí tí wọ́n ṣe fáwọn tójú wọn rí màbo ní àgọ́ ìṣẹ́niníṣẹ̀ẹ́ Breitenau, nínú àlàyé rẹ̀, ó sọ bí ìjọba Násì ṣe fojú àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà han èèmọ̀. +Awon arakunrin atawon arabinrin sise kara lati tun ile ti won lo fun apejo naa se, koto giriwo to wa nibe le ni aadota (50). Lara awon foto ti won fi han nibi ipate naa je ka ri ose ti Ogun Agbaye Keji se niluu Kassel, koda ilu naa feree pa run. Àwọn arákùnrin àtàwọn arábìnrin ṣiṣẹ́ kára láti tún ilẹ̀ tí wọ́n lò fún àpéjọ náà ṣe, kòtò gìrìwò tó wà níbẹ̀ lé ní àádọ́ta (50). Lára àwọn fọ́tò tí wọ́n fi hàn níbi ìpàtẹ náà jẹ́ ká rí ọṣẹ́ tí Ogun Àgbáyé Kejì ṣe nílùú Kassel, kódà ìlú náà fẹ́rẹ̀ẹ́ pa run. +Nigba tawon ara n seto apejo yen nigba yen lohun-un, papa kan ti oniruuru bonbu ti gbe koto giriwo si lawon alase ri yonda fun won. Nígbà táwọn ará ń ṣètò àpéjọ yẹn nígbà yẹn lọ́hùn-ún, pápá kan tí onírúurú bọ́ǹbù ti gbẹ́ kòtò gìrìwò sí láwọn aláṣẹ rí yọ̀ǹda fún wọn. +Arakunrin Kurt Rex ti apejo naa soju re so ise aselaagun tawon ara se fun nnkan bi ose merin ki won le tun papa naa se, o so pe: “Ise naa gbomi gan-an. Arákùnrin Kurt Rex tí àpéjọ náà ṣojú rẹ̀ sọ iṣẹ́ àṣelàágùn táwọn ará ṣe fún nǹkan bí ọ̀sẹ̀ mẹ́rin kí wọ́n lè tún pápá náà ṣe, ó sọ pé: “Iṣẹ́ náà gbomi gan-an. +A koko fi garawa gbon awon omi to da rogun sinu awon koto giriwo naa. A kọ́kọ́ fi garawa gbọ́n àwọn omi tó dá rogún sínú àwọn kòtò gìrìwò náà. +Leyin iyen la sese bere si i ko okuta lati awon awoku ile ti bonbu ti ba je ka le fi di awon koto naa. Lẹ́yìn ìyẹn la ṣẹ̀ṣẹ̀ bẹ̀rẹ̀ sí í kó òkúta láti àwọn àwókù ilé tí bọ́ǹbù ti bà jẹ́ ká lè fi dí àwọn kòtò náà. +A o ni ero to n ki ile, tori naa funra wa la tun bere si i ki ile naa ko le teju perese. A ò ní ẹ̀rọ tó ń ki ilẹ̀, torí náà fúnra wa la tún bẹ̀rẹ̀ sí í ki ilẹ̀ náà kó lè tẹ́jú pẹrẹsẹ. +Tori pe asiko ojo lo bo si, ojo pa dende si wa lara, koda gbogbo igba laso wa maa n rin gbingbin.” Laika arooroda ojo yii si, iyepe ati okuta tawon ara ko wa si papa naa maa kun ohun to feree to egberun merin o le ogorun-un meje ati ogota (4,760) oko tipa. Torí pé àsìkò òjò ló bọ́ sí, òjò pa dẹndẹ sí wa lára, kódà gbogbo ìgbà laṣọ wa máa ń rin gbingbin.” Láìka àrọ̀ọ̀rọ̀dá òjò yìí sí, iyẹ̀pẹ̀ àti òkúta táwọn ará kó wá sí pápá náà máa kún ohun tó fẹ́rẹ̀ẹ́ tó ẹgbẹ̀rún mẹ́rin ó lé ọgọ́rùn-ún méje àti ọgọ́ta (4,760) ọkọ̀ típà. +Die lara awon to ju 23,000 to wa si apejo naa. Díẹ̀ lára àwọn tó ju 23,000 tó wá sí àpéjọ náà. +Wolfram Slupina to je asoju ti eka ofiisi awa Elerii Jehofa ni Jamani ran wa salaye ohun to mu kawon ara lo ara won tokuntokun fun ise naa, o so ninu oro re pe: “Leyin tawon arakunrin atawon arabinrin yen jade ninu ago iseninisee, won o bere si i kaaanu ara won tabi ki won maa binu sawon alase. Wolfram Slupina tó jẹ́ aṣojú tí ��̀ka ọ́fíìsì àwa Ẹlẹ́rìí Jèhófà ní Jámánì rán wá ṣàlàyé ohun tó mú káwọn ará lo ara wọn tokuntokun fún iṣẹ́ náà, ó sọ nínú ọ̀rọ̀ rẹ̀ pé: “Lẹ́yìn táwọn arákùnrin àtàwọn arábìnrin yẹn jáde nínú àgọ́ ìṣẹ́niníṣẹ̀ẹ́, wọn ò bẹ̀rẹ̀ sí í káàánú ara wọn tàbí kí wọ́n máa bínú sáwọn aláṣẹ. +Dates: June 14-16, 2019 Dates: June 14-16, 2019 +Location: Olympic Stadium in Berlin, Germany Location: Olympic Stadium in Berlin, Germany +Program Languages: English, German, Russian Program Languages: English, German, Russian +Peak Attendance: 37,115 Peak Attendance: 37,115 +Total Number Baptized: 255 Total Number Baptized: 255 +Number of International Delegates: 5,000 Number of International Delegates: 5,000 +Invited Branches: Brazil, Britain, Canada, Ecuador, Finland, Greece, Poland, Scandinavia, Slovenia, United States Invited Branches: Brazil, Britain, Canada, Ecuador, Finland, Greece, Poland, Scandinavia, Slovenia, United States +Local Experience: Delegates toured the famous Pergamon Museum in Berlin as part of the activities surrounding the convention. Local Experience: Delegates toured the famous Pergamon Museum in Berlin as part of the activities surrounding the convention. +After observing our brothers as they visited the museum, a guard stated: “Many people are hopeless because they do not have any faith. After observing our brothers as they visited the museum, a guard stated: “Many people are hopeless because they do not have any faith. +It’s very obvious, however, that you do have faith and love among yourselves.” Another guard said: “With visitors like you, time flies by and I’m happy to work overtime.” It’s very obvious, however, that you do have faith and love among yourselves.” Another guard said: “With visitors like you, time flies by and I’m happy to work overtime.” +Nigba ayeye kan to waye ni May 7, odun 2018, ni Ibi Iranti To Wa ni Ago Iseninisee Ilu Dachau, won si aso loju ami iranti kan ti won se ni iranti Arakunrin Max Eckert ti won fi sewon fun ohun to le ni odun meji ni ago iseninisee to ti wa ni ilu Dachau nigba kan ri, ko to di pe won gbe e lo si ago iseninisee to buru jai to wa ni ilu Mauthausen lorile-ede Austria. Nígbà ayẹyẹ kan tó wáyé ní May 7, ọdún 2018, ní Ibi Ìrántí Tó Wà ní Àgọ́ Ìṣẹ́niníṣẹ̀ẹ́ Ìlú Dachau, wọ́n ṣí aṣọ lójú àmì ìrántí kan tí wọ́n ṣe ní ìrántí Arákùnrin Max Eckert tí wọ́n fi sẹ́wọ̀n fún ohun tó lé ní ọdún méjì ní àgọ́ ìṣẹ́niníṣẹ̀ẹ́ tó ti wà ní ìlú Dachau nígbà kan rí, kó tó di pé wọ́n gbé e lọ sí àgọ́ ìṣẹ́niníṣẹ̀ẹ́ tó burú jáì tó wà ní ìlú Mauthausen lórílẹ̀-èdè Austria. +O to igba (200) eeyan to ri ami iranti naa. Ó tó igba (200) èèyàn tó rí àmì ìrántí náà. +Ago iseninisee yen ni Max Eckert ku si. Bo tie je pe iwonba eeyan lo mo Arakunrin Eckert ko to ku, o ti wa di okunrin ti opo eeyan mo si eni ti igbagbo re fese mule sinsin. Àgọ́ ìṣẹ́niníṣẹ̀ẹ́ yẹn ni Max Eckert kú sí. Bó tiẹ̀ jẹ́ pé ìwọ̀nba èèyàn ló mọ Arákùnrin Eckert kó tó kú, ó ti wá di ọkùnrin tí ọ̀pọ̀ èèyàn mọ̀ sí ẹni tí ìgbàgbọ́ rẹ̀ fẹsẹ̀ múlẹ̀ ṣinṣin. +Foto ago iseninisee ilu Dachau atijo ti won ya laipe yii ree, ibe ni Max Eckert ti sewon ki won to mu un lo si Mauthausen. Fọ́tò àgọ́ ìṣẹ́niníṣẹ̀ẹ́ ìlú Dachau àtijọ́ tí wọ́n yà láìpẹ́ yìí rèé, ibẹ̀ ni Max Eckert ti ṣẹ̀wọ̀n kí wọ́n tó mú un lọ sí Mauthausen. +Ago iseninisee Mauthausen, ti Max Eckert ku si. Àgọ́ ìṣẹ́niníṣẹ̀ẹ́ Mauthausen, tí Max Eckert kú sí. +Akosile nipa Arakunrin Eckert fi han pe o pe to ti je adurosinsin si Olorun. Àkọsílẹ̀ nípa Arákùnrin Eckert fi hàn pé ó pẹ́ tó ti jẹ́ adúróṣinṣin sí Ọlọ́run. +Ni odun 1935, won ni ki oun ati iyawo re sanwo itanran tori pe won n so ohun ti won gba gbo fun awon eeyan. Ní ọdún 1935, wọ́n ní kí òun àti ìyàwó rẹ̀ sanwó ìtanràn torí pé wọ́n ń sọ ohun tí wọ́n gbà gbọ́ fún àwọn èèyàn. +Leyin yen, ise bo lowo re tori pe o ko lati gbe asia to ni ami oselu swastika. Lẹ́yìn yẹn, iṣẹ́ bọ́ lọ́wọ́ rẹ̀ torí pé ó kọ̀ láti gbé àsíá tó ní àmì òṣèlú swastika. +Ni odun 1937, o pelu nnkan bi ogorun-un mefa (600) Elerii Jehofa onigboya ti won ju sewon ni ilu Dachau. Ní ọdún 1937, ó pẹ̀lú nǹkan bí ọgọ́rùn-ún mẹ́fà (600) Ẹlẹ́rìí Jèhófà onígboyà tí wọ́n jù sẹ́wọ̀n ní ìlú Dachau. +Ni ohun to le ni odun meji leyin naa, won gbe e lo si ilu Mauthausen nibi ti, o kere tan, oke merin aabo (90,000) elewon ku si tori ipo to buru jai. Ní ohun tó lé ní ọdún méjì lẹ́yìn náà, wọ́n gbé e lọ sí ìlú Mauthausen níbi tí, ó kéré tán, ọ̀kẹ́ mẹ́rin ààbọ̀ (90,000) ẹlẹ́wọ��n kú sí torí ipò tó burú jáì. +Ni February 21, odun 1940, won te waya ranse si iyawo Arakunrin Eckert, eyi ti won fi tufo oko re fun un tegantegan pe: “Oko re ku lonii ni ago iseninisee. Ní February 21, ọdún 1940, wọ́n tẹ wáyà ránṣẹ́ sí ìyàwó Arákùnrin Eckert, èyí tí wọ́n fi túfọ̀ ọkọ rẹ̀ fún un tẹ̀gàntẹ̀gàn pé: “Ọkọ rẹ kú lónìí ní àgọ́ ìṣẹ́niníṣẹ̀ẹ́. +To o ba fe alaye si i, kan si awon olopaa.” Omo odun metalelogoji (43) ni nigba to ku. Tó o bá fẹ́ àlàyé sí i, kàn sí àwọn ọlọ́pàá.” Ọmọ ọdún mẹ́tàlélógójì (43) ní nígbà tó kú. +Nigba ti Omowe Gabriele Hammermann, to je alaboojuto Ibi Iranti To Wa ni Ago Iseninisee Ilu Dachau n ba awon eeyan soro, o salaye pe: “Won se inunibini si Awon Akekoo Bibeli [bi won se n pe Awon Elerii Jehofa nigba yen] tori pe ohun ti won gba gbo o je ki won di omo egbe eyikeyii ninu eto oselu ijoba Nazi, ko je ki won maa kan saara si Hitler tabi ki won wose ologun.” O fi kun un pe: “Awon to wa lewon pelu Awon Akekoo Bibeli bowo fun won tori iwa omoluwabi won, won ki i si i ye soro nipa bi won se je adurosinsin to si maa n ya won lara lati seranlowo.” Arakunrin Wolfram Slupina, to je agbenuso fun awon Elerii Jehofa ni orile-ede Jamani, so pe opo lara awon to wa sibi ayeye naa ni ko mo Arakunrin Eckert, koda o so pe: “A o ni foto Max Eckert lowo.” O wa fi kun oro re pe, ami iranti naa mu ko see se lati “mo bi [Arakunrin Eckert] se je adurosinsin to ati bo se pinnu lati ma se fi igbagbo re bani doree​—ani titi doju iku.” Ko si iyemeji pe Jehofa o gbagbe igbagbo ati iwa tito Max Eckert ati tawon Elerii Jehofa mii to ku nitori igbagbo won.​—Heberu 6:10. Nígba tí Ọ̀mọ̀wé Gabriele Hammermann, tó jẹ́ alábòójútó Ibi Ìrántí Tó Wà ní Àgọ́ Ìṣẹ́niníṣẹ̀ẹ́ Ìlú Dachau ń bá àwọn èèyàn sọ̀rọ̀, ó ṣàlàyé pé: “Wọ́n ṣe inúnibíni sí Àwọn Akẹ́kọ̀ọ́ Bíbélì [bí wọ́n ṣe ń pe Àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà nígbà yẹn] torí pé ohun tí wọ́n gbà gbọ́ ò jẹ́ kí wọ́n di ọmọ ẹgbẹ́ èyíkéyìí nínú ètò òṣèlú ìjọba Nazi, kò jẹ́ kí wọ́n máa kan sáárá sí Hitler tàbí kí wọ́n wọṣẹ́ ológun.” Ó fi kún un pé: “Àwọn tó wà lẹ́wọ̀n pẹ̀lú Àwọn Akẹ́kọ̀ọ́ Bíbélì bọ̀wọ̀ fún wọn torí ìwà ọmọlúwàbí wọn, wọ́n kì í sì í yé sọ̀rọ̀ nípa bí wọ́n ṣe jẹ́ adúróṣinṣin tó sì máa ń yá wọn lára láti ṣèrànlọ́wọ́.” Arákùnrin Wolfram Slupina, tó jẹ́ agbẹnusọ fún àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà ní orílẹ̀-èdè Jámánì, sọ pé ọ̀pọ̀ lára àwọn tó wá síbi ayẹyẹ náà ni kò mọ Arákùnrin Eckert, kódà ó sọ pé: “A ò ní fọ́tò Max Eckert lọ́wọ́.” Ó wá fi kún ọ̀rọ̀ rẹ̀ pé, àmì ìrántí náà mú kó ṣeé ṣe láti “mọ bí [Arákùnrin Eckert] ṣe jẹ́ adúróṣinṣin tó àti bó ṣe pinnu láti má ṣe fi ìgbàgbọ́ rẹ̀ báni dọ́rẹ̀ẹ́​—àní títí dójú ikú.” Kò sí iyèméjì pé Jèhófà ò gbàgbé ìgbàgbọ́ àti ìwà títọ́ Max Eckert àti tàwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà míì tó kú nítorí ìgbàgbọ́ wọn.​—Hébérù 6:10. +Ibi to je ojuko ago iseninisee ni Ravensbruck to ti wa di ibi ti won n ko awon nnkan isenbaye si ti se eto kan ti won maa fi han ni awon ilu kaakiri. Akole eto naa ni “Won Fofin De Awon Elerii Jehofa, Won si Se Inunibini si Won ni Ago Iseninisee Ravensbruck ati Lawon Ile Ewon Mii ni GDR.” Afihan naa je ka ri bi won se fiya je awon Elerii Jehofa ni Jamani labe ijoba Nasi (1933-1945), labe ijoba German Democratic Republic (iyen GDR tabi East Germany; lodun 1949 si 1990) ati labe ijoba Weimar Republic (lodun 1918 si 1933). Ibi tó jẹ́ ojúkò àgọ́ ìṣẹ́niníṣẹ̀ẹ́ ní Ravensbrück tó ti wá di ibi tí wọ́n ń kó àwọn nǹkan ìṣẹ̀ǹbáyé sí ti ṣe ètò kan tí wọ́n máa fi hàn ní àwọn ìlú káàkiri. Àkọlé ètò náà ni “Wọ́n Fòfin De Àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà, Wọ́n sì Ṣe Inúnibíni sí Wọn ní Àgọ́ Ìṣẹ́niníṣẹ̀ẹ́ Ravensbrück àti Láwọn Ilé Ẹ̀wọ̀n Míì ní GDR.” Àfihàn náà jẹ́ ká rí bí wọ́n ṣe fìyà jẹ àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà ní Jámánì lábẹ́ ìjọba Násì (1933-1945), lábẹ́ ìjọba German Democratic Republic (ìyẹn GDR tàbí East Germany; lọ́dún 1949 sí 1990) àti lábẹ́ ìjọba Weimar Republic (lọ́dún 1918 sí 1933). +(Wo apoti naa “ Ohun Ti Awon Elerii Jehofa Koju Labe Ijoba Meta ni Jamani.”) Won bere si i safihan yii lojo Sunday, April 22, 2018, nibi ikohun isenbaye si ni ago iseninisee Ravensbruck to wa niluu Furstenberg, ni Jamani. (Wo àpótí náà “ Ohun Tí Àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà Kojú Lábẹ́ Ìjọba Mẹ́ta ní Jámánì.”) Wọ́n bẹ̀rẹ̀ sí í ṣàfihàn yìí lọ́jọ́ Sunday, April 22, 2018, níbi ìkóhun ìṣẹ̀ǹbáyé sí ní àgọ́ ìṣẹ́niníṣẹ̀ẹ́ Ravensbrück tó wà nílùú Fürstenberg, ní Jámánì. +Lodun 2019, won maa gbe afihan yii lo si awon ilu mii bi Erfurt, Rostock, ati Potsdam. Niluu Potsdam, ile ijoba ipinle Brandenburg ni won ti maa se afihan naa. Lọ́dún 2019, wọ́n máa gbé àfihàn yìí lọ sí àwọn ìlú míì bí Erfurt, Rostock, àti Potsdam. Nílùú Potsdam, ilé ìjọba ìpínlẹ̀ Brandenburg ni wọ́n ti máa ṣe àfihàn náà. +Itan igbesi aye Adolf Graf nibi afihan naa, oun naa wa lara awon to jiya labe ijoba Nasi ati Komuniisi. Ìtàn ìgbésí ayé Adolf Graf níbi àfihàn náà, òun náà wà lára àwọn tó jìyà lábẹ́ ìjọba Násì àti Kọ́múníìsì. +Afihan naa so itan mejila (12) lara awon ara wa ti won jiya labe ijoba Nasi ati ijoba Komuniisi ti GDR. Àfihàn náà sọ ìtàn méjìlá (12) lára àwọn ará wa tí wọ́n jìyà lábẹ́ ìjọba Násì àti ìjọba Kọ́múníìsì ti GDR. +Lara ohun tawon eeyan maa ri nibi afihan naa ni oro ileese redio ti won gba sile to da lori itan awon ara wa ati leta idagbere tawon ara wa ko nigba ti won dajo iku fun won. Yato siyen, won tun maa ri awon iwe iroyin to jade nigba ijoba Nasi atawon faili pataki mii ti won ko nigba yen lohun-un. Lára ohun táwọn èèyàn máa rí níbi àfihàn náà ni ọ̀rọ̀ iléeṣẹ́ rédíò tí wọ́n gbà sílẹ̀ tó dá lórí ìtàn àwọn ará wa àti lẹ́tà ìdágbére táwọn ará wa kọ nígbà tí wọ́n dájọ́ ikú fún wọn. Yàtọ̀ síyẹn, wọ́n tún máa rí àwọn ìwé ìròyìn tó jáde nígbà ìjọba Násì àtàwọn fáìlì pàtàkì míì tí wọ́n kọ nígbà yẹn lọ́hùn-ún. +Opo awon eeyan lasiko yen ni won fi sewon nitori eya ti won ti wa, egbe oselu ti won wa tabi iwa odaran ti won hu. Amo afihan yen je ko se kedere pe won ju awon ara wa sewon nitori ohun ti won gba gbo. Ọ̀pọ̀ àwọn èèyàn lásìkò yẹn ni wọ́n fi sẹ́wọ̀n nítorí ẹ̀yà tí wọ́n ti wá, ẹgbẹ́ òṣèlú tí wọ́n wà tàbí ìwà ọ̀daràn tí wọ́n hù. Àmọ́ àfihàn yẹn jẹ́ kó ṣe kedere pé wọ́n ju àwọn ará wa sẹ́wọ̀n nítorí ohun tí wọ́n gbà gbọ́. +Nigba ti won n sayeye ibere eto naa, opitan kan to n je Omowe Detlef Garbe so pe: “Awon olopaa Nasi koriira awon Elerii Jehofa tori pe igbagbo awon Elerii yen lagbara, won wa nisokan, won o si bohun laika ohun ti won se fun won si. Nígbà tí wọ́n ń ṣayẹyẹ ìbẹ̀rẹ̀ ètò náà, òpìtàn kan tó ń jẹ́ Ọ̀mọ̀wé Detlef Garbe sọ pé: “Àwọn ọlọ́pàá Násì kórìíra àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà torí pé ìgbàgbọ́ àwọn Ẹlẹ́rìí yẹn lágbára, wọ́n wà níṣọ̀kan, wọn ò sì bọ́hùn láìka ohun tí wọ́n ṣe fún wọn sí. +Igbagbo awon Elerii Jehofa fese mule koda ninu ago iseninisee tori o da won loju pe Olorun maa gba won sile ati pe won se ara won ni osusu owo.” Bakan naa lonii, ti ijoba orile-ede kan ba bere si i ta ko awon Elerii Jehofa tabi to fofin de ise wa ba a se ri i ni Rosia, okan won maa n bale pe Jehofa maa fun won lokun lati fara da a.​—Aisaya 54:17. Ìgbàgbọ́ àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà fẹsẹ̀ múlẹ̀ kódà nínú àgọ́ ìṣẹ́niníṣẹ̀ẹ́ torí ó dá wọn lójú pé Ọlọ́run máa gbà wọ́n sílẹ̀ àti pé wọ́n ṣe ara wọn ní òṣùṣù ọwọ̀.” Bákan náà lónìí, tí ìjọba orílẹ̀-èdè kan bá bẹ̀rẹ̀ sí í ta ko àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà tàbí tó fòfin de iṣẹ́ wa bá a ṣe rí i ní Rọ́ṣíà, ọkàn wọn máa ń balẹ̀ pé Jèhófà máa fún wọn lókun láti fara dà á.​—Àìsáyà 54:17. +Jakejado ile Jamani lawon alufaa soosi ti n wa bi won a se fofin de ise awon Akekoo Bibeli, iyen awa Elerii Jehofa. Jákèjádò ilẹ̀ Jámánì làwọn àlùfáà ṣọ́ọ̀ṣì ti ń wá bí wọ́n á ṣe fòfin de iṣẹ́ àwọn Akẹ́kọ̀ọ́ Bíbélì, ìyẹn àwa Ẹlẹ́rìí Jèhófà. +Lati nnkan bi odun 1922 ni won ti n fesun kan awon ara wa pe won n “ta iwe laigbase, won o si san owo ori.” Iya buruku ni won maa n fi je awon ti won ba da lebi. Láti nǹkan bí ọdún 1922 ni wọ́n ti ń fẹ̀sùn kan àwọn ará wa pé wọ́n ń “ta ìwé láìgbàṣẹ, wọn ò sì san owó orí.” Ìyà burúkú ni wọ́n máa ń fi jẹ àwọn tí wọ́n bá dá lẹ́bi. +Koda laaarin odun 1927 ati 1930, o feree to egberun marun-un (5,000) ejo awon ara wa ti won gbe lo sile ejo. Kódà láàárín ọdún 1927 àti 1930, ó fẹ́rẹ̀ẹ́ tó ẹgbẹ̀rún márùn-ún (5,000) ẹjọ́ àwọn ará wa tí wọ́n gbé lọ sílé ẹjọ́. +Lodun 1928, awon alufaa soosi mu ki eka ileese ijoba to n ri si oro owo ori yo ajo Watch Tower Bible and Tract Society kuro lara awon ajo ti ijoba fowo si pe ki won ma san owo ori. Lọ́dún 1928, àwọn àlùfáà ṣọ́ọ̀ṣì mú kí ẹ̀ka iléeṣẹ́ ìjọba tó ń rí sí ọ̀rọ̀ owó orí y�� àjọ Watch Tower Bible and Tract Society kúrò lára àwọn àjọ tí ìjọba fọwọ́ sí pé kí wọ́n má san owó orí. +Awon onisoosi yen tie so ni gbangba pe awon fe mu ko nira fawon Akekoo Bibeli lati maa waasu. Àwọn oníṣọ́ọ̀ṣì yẹn tiẹ̀ sọ ní gbangba pé àwọn fẹ́ mú kó nira fáwọn Akẹ́kọ̀ọ́ Bíbélì láti máa wàásù. +Awon ara wa gbe oro naa lo sile ejo, ile ejo si da won lare. Àwọn ará wa gbé ọ̀rọ̀ náà lọ sílé ẹjọ́, ilé ẹjọ́ sì dá wọn láre. +Ni November 1931, awon olopaa niluu Munich fofin de iwe awon Akekoo Bibeli ni agbegbe Bavaria. Ní November 1931, àwọn ọlọ́pàá nílùú Munich fòfin de ìwé àwọn Akẹ́kọ̀ọ́ Bíbélì ní agbègbè Bavaria. +Nigba to di February 1932, ijoba ipinle Upper Bavaria fowo si ifofinde naa, awon ara wa si pe ejo kotemilorun. Amo nigba to di March odun yen, Ile Ise To N Boju To Oro Abele ni ipinle Bavaria fowo ro ejo awon Akekoo Bibeli naa da nu, won ni “kolese nile.” Nígbà tó di February 1932, ìjọba ìpínlẹ̀ Upper Bavaria fọwọ́ sí ìfòfindè náà, àwọn ará wa sì pe ẹjọ́ kòtẹ́milọ́rùn. Àmọ́ nígbà tó di March ọdún yẹn, Ilé Iṣẹ́ Tó Ń Bójú Tó Ọ̀rọ̀ Abẹ́lé ní ìpínlẹ̀ Bavaria fọwọ́ rọ́ ẹjọ́ àwọn Akẹ́kọ̀ọ́ Bíbélì náà dà nù, wọ́n ní “kòlẹ́sẹ̀ nílẹ̀.” +Ni January 30, 1933, Adolf Hitler di alakooso ilu Jamani, ko si faye gba awon eeyan lati maa pade po tabi ki won maa te iwe jade. Ni January 30, 1933, Adolf Hitler di alákòóso ìlú Jámánì, kò sì fàyè gba àwọn èèyàn láti máa pàdé pọ̀ tàbí kí wọ́n máa tẹ ìwé jáde. +Nigba tawon ara wa n pin iwe Crisis lakanse lati April 8 si 16, se ni ijoba ipinle Bavaria fofin de ise wa. Nígbà táwọn ará wa ń pín ìwé Crisis lákànṣe láti April 8 sí 16, ṣe ni ìjọba ìpínlẹ̀ Bavaria fòfin de iṣẹ́ wa. +Leyin iwaasu akanse yen, awon ijoba ipinle mii naa fofin de awa Elerii Jehofa. Lẹ́yìn ìwàásù àkànṣe yẹn, àwọn ìjọba ìpínlẹ̀ míì náà fòfin de àwa Ẹlẹ́rìí Jèhófà. +Opo awon alufaa soosi lo gbaruku ti Hitler bo se n se inunibini sawa Elerii Jehofa. Ọ̀pọ̀ àwọn àlùfáà ṣọ́ọ̀ṣì ló gbárùkù ti Hitler bó ṣe ń ṣe inúnibíni sáwa Ẹlẹ́rìí Jèhófà. +Ni April 20, 1933, ninu eto kan ti won se lori redio lati sayeye ojo ibi Hitler, alufaa soosi Lutheran kan to n je Otto so pe: “Soosi Lutheran ti ipinle Saxony ti ronu gan-an nipa ijoba tuntun to gori aleefa yii, a si ti pinnu pe a maa fowo sowo po pelu ijoba tuntun yii lati mu ki orile-ede wa di alagbara, ki esin Kristeni si gberu. Ní April 20, 1933, nínú ètò kan tí wọ́n ṣe lórí rédíò láti ṣayẹyẹ ọjọ́ ìbí Hitler, àlùfáà ṣọ́ọ̀ṣì Lutheran kan tó ń jẹ́ Otto sọ pé: “Ṣọ́ọ̀ṣì Lutheran ti ìpínlẹ̀ Saxony ti ronú gan-an nípa ìjọba tuntun tó gorí àlééfà yìí, a sì ti pinnu pé a máa fọwọ́ sowọ́ pọ̀ pẹ̀lú ìjọba tuntun yìí láti mú kí orílẹ̀-èdè wa di alágbára, kí ẹ̀sìn Kristẹni sì gbèrú. +Aseyori kan ta a se lenu igba ta a bere si i fowo sowo po pelu ijoba ni ti ifofinde ti ijoba se lori Egbe Awon Akekoo Bibeli Onitara Kari Aye atawon ajo mii to wa labe re ni Saxony.” Nigba to fi maa di aarin odun 1933, opo ijoba ipinle lo ti fofin de awa Elerii Jehofa, (April 1, 1935 ni won kede ifofinde awa Elerii Jehofa nile loko) awon omo ogun Hitler si gbese le eka ofiisi wa. Àṣeyọrí kan tá a ṣe lẹ́nu ìgbà tá a bẹ̀rẹ̀ sí í fọwọ́ sowọ́ pọ̀ pẹ̀lú ìjọba ni ti ìfòfindè tí ìjọba ṣe lórí Ẹgbẹ́ Àwọn Akẹ́kọ̀ọ́ Bíbélì Onítara Kárí Ayé àtàwọn àjọ míì tó wà lábẹ́ rẹ̀ ní Saxony.” Nígbà tó fi máa di àárín ọdún 1933, ọ̀pọ̀ ìjọba ìpínlẹ̀ ló ti fòfin de àwa Ẹlẹ́rìí Jèhófà, (April 1, 1935 ni wọ́n kéde ìfòfindè àwa Ẹlẹ́rìí Jèhófà nílé lóko) àwọn ọmọ ogun Hitler sì gbẹ́sẹ̀ lé ẹ̀ka ọ́fíìsì wa. +Aimoye igba lawon agbofinro tu ile awon ara wa, opo ninu won ni won si mu. Àìmọye ìgbà làwọn agbófinró tú ilé àwọn ará wa, ọ̀pọ̀ nínú wọn ni wọ́n sì mú. +Nigba ti Ogun Agbaye Keji fi maa pari, ninu nnkan bi egberun meeedogbon (25,000) Elerii to wa ni Jamani, nnkan bi egberun mewaa ati ogorun-un meje (10,700) ninu won ni ijoba Nasi se inunibini si, egberun meji ati ogorun-un mejo (2,800) ni won ran lo si ago iseninisee, nnkan bi egberun kan lo si padanu emi won. Nígbà tí Ogun Àgbáyé Kejì fi máa parí, nínú nǹkan bí ẹgbẹ̀rún mẹ́ẹ̀ẹ́dọ́gbọ̀n (25,000) Ẹlẹ́rìí tó wà ní Jámánì, nǹkan bí ẹgbẹ̀rún mẹ́wàá àti ọgọ́rùn-ún méje (10,700) nínú wọn ni ìjọba Násì ṣe inúnibíni sí, ẹgbẹ̀rún méjì àti ọgọ́rùn-ún mẹ́jọ (2,800) ni wọ́n rán lọ sí àgọ́ ìṣẹ́niníṣẹ̀ẹ́, nǹkan bí ẹgbẹ̀rún kan ló sì pàdánù ẹ̀mí wọn. +Bo tie je pe ijoba yii ti won tun n pe ni ijoba East Germany so pe isakoso awon ki i se boofe booko bii tawon Nasi, sibe awon naa foju pon awa Elerii Jehofa bii ti ijoba Nasi. Bó tiẹ̀ jẹ́ pé ìjọba yìí tí wọ́n tún ń pè ní ìjọba East Germany sọ pé ìṣàkóso àwọn kì í ṣe bóofẹ́ bóokọ̀ bíi táwọn Násì, síbẹ̀ àwọn náà fojú pọ́n àwa Ẹlẹ́rìí Jèhófà bíi ti ìjọba Násì. +Laaarin odun 1950 ati 1985, eyi to ju egberun marun-un awon Elerii ni won fesun kan pe won n “sise lodi si ijoba,” won n “soro lodi si ijoba,” won si n “sagbateru ogun.” Ewon odun marun-un ataabo ni won saba maa n bu le awon ara wa lokunrin ati lobinrin. Láàárín ọdún 1950 àti 1985, èyí tó jú ẹgbẹ̀rún márùn-ún àwọn Ẹlẹ́rìí ní wọ́n fẹ̀sùn kàn pé wọ́n ń “ṣiṣẹ́ lòdì sí ìjọba,” wọ́n ń “sọ̀rọ̀ lòdì sí ìjọba,” wọ́n sì ń “ṣagbátẹrù ogun.” Ẹ̀wọ̀n ọdún márùn-ún àtààbọ̀ ni wọ́n sábà máa ń bù lé àwọn ará wa lọ́kùnrin àti lóbìnrin. +Awon ara to je mejilelogota ni won ku sewon labe ijoba GDR. Àwọn ará tó jẹ́ méjìlélọ́gọ́ta ni wọ́n kú sẹ́wọ̀n lábẹ́ ìjọba GDR. +Ajo Munich Documentation Centre for the History of National Socialism safihan foto awon Elerii Jehofa ati akosile ohun ti ijoba Nasi foju won ri. Ogota (60) lawon nnkan to da bii patako ti won fi safihan naa, won si gbe won ko sara ogiri. Àjọ Munich Documentation Centre for the History of National Socialism ṣàfihàn fọ́tò àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà àti àkọsílẹ̀ ohun tí ìjọba Násì fojú wọn rí. Ọgọ́ta (60) làwọn nǹkan tó dà bíi pátákó tí wọ́n fi ṣàfihàn náà, wọ́n sì gbé wọn kọ́ sára ògiri. +Ajo kan ti won n pe ni Munich Documentation Centre for the History of National Socialism seto akanse kan ni September 26, 2018, si January 6, 2019, kawon eeyan le mo ohun ti ijoba Nasi foju awon Elerii Jehofa ri lasiko ti won n sakoso. Àjọ kan tí wọ́n ń pè ní Munich Documentation Centre for the History of National Socialism ṣètò àkànṣe kan ní September 26, 2018, sí January 6, 2019, káwọn èèyàn lè mọ ohun ti ìjọba Násì fojú àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà rí lásìkò tí wọ́n ń ṣàkóso. +Ko ni ya yin lenu pe ori ile kan naa ti orileese egbe oselu Nasi wa nigba yen lohun-un ni ajo yii ko ofiisi won si. Kò ní yà yín lẹ́nu pé orí ilẹ̀ kan náà tí oríléeṣẹ́ ẹgbẹ́ òṣèlú Násì wà nígbà yẹn lọ́hùn-ún ni àjọ yìí kọ́ ọ́fíìsì wọn sí. +Nigba ti won n sayeye isile ofiisi tuntun naa, Omowe Hans-Georg Kuppers to je abenugan nipa asa ati isedale ilu Munich salaye idi ti won fi seto iran apewo naa, o ni: “O se pataki ka se akanse eto yii tori ki i seni, ki i sana lawon eeyan kan ti n so pe ko soooto ninu itan to so pe ijoba Nasi pon awon Elerii Jehofa loju, won ni iro funfun balau ni. Nígbà tí wọ́n ń ṣayẹyẹ ìṣílé ọ́fíìsì tuntun náà, Ọ̀mọ̀wé Hans-Georg Küppers tó jẹ́ abẹnugan nípa àṣà àti ìṣẹ̀dálẹ̀ ìlú Munich ṣàlàyé ìdí tí wọ́n fi ṣètò ìran àpéwò náà, ó ní: “Ó ṣe pàtàkì ká ṣe àkànṣe ètò yìí torí kì í ṣèní, kì í ṣàná làwọn èèyàn kan ti ń sọ pé kò sóòótọ́ nínú ìtàn tó sọ pé ìjọba Násì pọ́n àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà lójú, wọ́n ní irọ́ funfun báláú ni. +Tori naa, a fe kawon eeyan loye pe ooto loro naa, won a si ka nipa awon ti ijoba pon loju.” Won sakosile ohun ti ijoba Nasi foju awon arakunrin wa ri lasiko yen, won salaye bi won se figboya han, ti won o se igbagbo won, ti won si fara da a. Ogota (60) lawon nnkan to da bii patako ti won ko awon itan naa si, won si gbe won ko sara ogiri. Torí náà, a fẹ́ káwọn èèyàn lóye pé òótọ́ lọ̀rọ̀ náà, wọ́n á sì kà nípa àwọn tí ìjọba pọ́n lójú.” Wọ́n ṣàkọsílẹ̀ ohun tí ìjọba Násì fojú àwọn arákùnrin wa rí lásìkò yẹn, wọ́n ṣàlàyé bí wọ́n ṣe fìgboyà hàn, tí wọn ò sẹ́ ìgbàgbọ́ wọn, tí wọ́n sì fara dà á. Ọgọ́ta (60) làwọn nǹkan tó dà bíi pátákó tí wọ́n kọ àwọn ìtàn náà sí, wọ́n sì gbé wọn kọ́ sára ògiri. +Iriri Martin ati Gertrud Potzinger wa ninu okan lara ohun ti won gbe ko naa, won so bi ijoba se mu awon mejeeji, ti won si fi won si ago iseninisee to yato sira. Bee si ree, ko ju osu meloo kan pere ti won segbeyawo. Ìrírí Martin àti Gertrud Pötzinger wà nínú ọ̀kan lára ohun tí wọ́n gbé kọ́ náà, wọ́n sọ bí ìjọba ṣe mú àwọn méjèèjì, tí wọ́n sì fi wọ́n sí àgọ́ ìṣẹ́niníṣẹ̀ẹ́ tó yàtọ̀ síra. Bẹ́ẹ̀ sì rèé, kò ju oṣù mélòó kan péré tí wọ́n ṣègbéyàwó. +Odun mesan-an gbako ni won o fi foju kan ara won. Ọdún mẹ́sàn-án gb��ko ni wọn ò fi fojú kan ara wọn. +Awon mejeeji la iponju yen ja, Arakunrin Potzinger si wa di okan lara Igbimo Oludari Awa Elerii Jehofa nigba to ya. Àwọn méjèèjì la ìpọ́njú yẹn já, Arákùnrin Pötzinger sí wà di ọ̀kan lára Ìgbìmọ̀ Olùdarí Àwa Ẹlẹ́rìí Jèhófà nígbà tó yá. +Ijoba Nasi pa Therese Kuhner ni October 6, 1944. Ìjọba Násì pa Therese Kühner ní October 6, 1944. +Omiran ni ti Arabinrin kan to n je Therese Kuhner. Odun 1929 lo di Elerii Jehofa, (Akekoo Bibeli la n pe won nigba yen). Òmíràn ni ti Arábìnrin kan tó ń jẹ́ Therese Kühner. Ọdún 1929 ló di Ẹlẹ́rìí Jèhófà, (Akẹ́kọ̀ọ́ Bíbélì là ń pè wọ́n nígbà yẹn). +Nigba ti ijoba Jamani fofin de ise awa Elerii Jehofa, arabinrin yii yonda pe kawon ara maa sepade ninu ile oun laije ki enikeni mo. Yato siyen, won tun maa n dogbon te awon iwe wa ninu ile re. Nígbà tí ìjọba Jámánì fòfin de iṣẹ́ àwa Ẹlẹ́rìí Jèhófà, arábìnrin yìí yọ̀ǹda pé káwọn ará máa ṣèpàdé nínú ilé òun láìjẹ́ kí ẹnikẹ́ni mọ̀. Yàtọ̀ síyẹn, wọ́n tún máa ń dọ́gbọ́n tẹ àwọn ìwé wa nínú ilé rẹ̀. +Leyin ti asiri tu si ijoba Nasi lowo, won mu Therese, won si fesun kan an pe “o n te iwe to ta ko ijoba, o n pin iwe naa kiri, o si n da ojora sile fawon omo ogun ijoba.” Laika gbogbo ohun ti won foju Arabinrin Kuhner ri, ko bohun, se lo di igbagbo re mu titi doju iku. Lẹ́yìn tí àṣírí tú sí ìjọba Násì lọ́wọ́, wọ́n mú Therese, wọ́n sì fẹ̀sùn kàn án pé “ó ń tẹ ìwé tó ta ko ìjọba, ó ń pín ìwé náà kiri, ó sì ń dá ojora sílẹ̀ fáwọn ọmọ ogun ìjọba.” Láìka gbogbo ohun tí wọ́n fojú Arábìnrin Kühner rí, kò bọ́hùn, ṣe ló di ìgbàgbọ́ rẹ̀ mú títí dójú ikú. +October 6, 1944 ni won pa a. October 6, 1944 ni wọ́n pa á. +Ohun mii teeyan maa ri ka ni bawon ara wa se pinnu pe awon o ni da soro iselu ati ogun, ti won si ko lati beri fun Hitler. Ipinnu won yen lo mu ki ijoba diidi daju so won, ti won si fimu won danrin. Ohun míì téèyàn máa rí kà ni báwọn ará wa ṣe pinnu pé àwọn ò ní dá sọ́rọ̀ ìṣèlú àti ogun, tí wọ́n sì kọ̀ láti bẹ́rí fún Hitler. Ìpinnu wọn yẹn ló mú kí ìjọba dìídì dájú sọ wọ́n, tí wọ́n sì fimú wọn dánrin. +Lodun 1934, Hitler bura pe oun maa ri i daju pe ko si Elerii Jehofa kankan lorile-ede naa mo. O so pe: “Awon eeyankeeyan yii maa poora bi iso nile Jamani!” Ko le mu oro e se, Hitler se baba-nla inunibini sawon ara wa, amo won fara da a. Ibo loro naa wa yori si? Lọ́dún 1934, Hitler búra pé òun máa rí i dájú pé kò sí Ẹlẹ́rìí Jèhófà kankan lórílẹ̀-èdè náà mọ́. Ó sọ pé: “Àwọn èèyànkéèyàn yìí máa pòórá bí isó nílẹ̀ Jámánì!” Kó lè mú ọ̀rọ̀ ẹ̀ ṣẹ, Hitler ṣe baba-ńlá inúnibíni sáwọn ará wa, àmọ́ wọ́n fara dà á. Ibo lọ̀rọ̀ náà wá yọrí sí? +Hitler ati egbe oselu re ni o si mo, amo awon ara wa si wa nile Jamani digbi, koda won le ni egberun lona ogorun-un kan ati marundinlaaadorin (165,000). Hitler àti ẹgbẹ́ òṣèlú rẹ̀ ni ò sí mọ́, àmọ́ àwọn ará wa ṣì wà nílẹ̀ Jámánì digbí, kódà wọ́n lé ní ẹgbẹ̀rún lọ́nà ọgọ́rùn-ún kan àti márùndínláàádọ́rin (165,000). +A dupe lowo Jehofa to so imoran won dofo, tori pe bawon eeyan tie n pon wa loju, Olorun mu ka nireti ti ki i “yori si ijakule.”—Roomu 5:3-5. A dúpẹ́ lọ́wọ́ Jèhófà tó sọ ìmọ̀ràn wọn dòfo, torí pé báwọn èèyàn tiẹ̀ ń pọ́n wa lójú, Ọlọ́run mú ká nírètí tí kì í “yọrí sí ìjákulẹ̀.”—Róòmù 5:3-5. +Ojo ohun ree bi ana, iyen ni ogorin (80) odun seyin, nigba ti ijoba gbe Arakunrin Minos Kokkinakis woo sinu oko oju omi ti won fi maa n ko awon elewon. Loko naa ba fori le erekusu kan ti won n pe ni Amorgos laaarin agbami okun Aegean Sea, lorile-ede Giriisi. Ọjọ́ ọ̀hún rèé bí àná, ìyẹn ní ọgọ́rin (80) ọdún sẹ́yìn, nígbà tí ìjọba gbé Arákùnrin Minos Kokkinakis wọ̀ọ́ sínú ọkọ̀ ojú omi tí wọ́n fi máa ń kó àwọn ẹlẹ́wọ̀n. Lọkọ̀ náà bá forí lé erékùṣù kan tí wọ́n ń pè ní Amorgós láàárín agbami òkun Aegean Sea, lórílẹ̀-èdè Gíríìsì. +Ile ejo kan lo da a lebi pe o ru ofin to ni kawon eeyan ma se ba elomii soro esin, ile ejo o si gbo tenu e ki won to da a lebi. Ilé ẹjọ́ kan ló dá a lẹ́bi pé ó rú òfin tó ní káwọn èèyàn má ṣe bá ẹlòmíì sọ̀rọ̀ ẹ̀sìn, ilé ẹjọ́ ò sì gbọ́ tẹ́nu ẹ̀ kí wọ́n tó dá a lẹ́bi. +Ere la pe e, bi ijoba se bere si i nawo gan awa Elerii Jehofa niyen o. Laaarin odun 1938 si 1992, won mu egberun mokandinlogun, ogorun-un kan o le metadinlaaadota (19,147) awon ara wa. Eré la pè é, bí ìjọba ṣe bẹ̀rẹ̀ sí í nawọ́ gán àwa Ẹlẹ́rìí Jèhófà nìyẹn o. Láàárín ọdún 1938 sí 1992, wọ́n mú ẹgbẹ̀rún mọ́kàndínlógún, ọgọ́rùn-ún kan ó lè mẹ́tàdínláàádọ́ta (19,147) àwọn ará wa. +Lawon odun yen, awon ara wa lokunrin ati lobinrin o dekun atimaa waasu ihin rere Ijoba Olorun bi ijoba tie n fiya je won, ti won n mu won, ti won si n ju won sewon. Láwọn ọdún yẹn, àwọn ará wa lọ́kùnrin àti lóbìnrin ò dẹ́kun àtimáa wàásù ìhìn rere Ìjọba Ọlọ́run bí ìjọba tiẹ̀ ń fìyà jẹ wọ́n, tí wọ́n ń mú wọn, tí wọ́n sì ń jù wọ́n sẹ́wọ̀n. +Eni ogbon (30) odun ni Arakunrinr Kokkinakis nigba toro yii waye, atigba yen naa lo ti n ja fun eto to ni lati waasu, odindi aadota (50) lo si fi ja ija yii. Ẹni ọgbọ̀n (30) ọdún ni Arákùnrinr Kokkinakis nígbà tọ́rọ̀ yìí wáyé, àtìgbà yẹn náà ló ti ń jà fún ẹ̀tọ́ tó ní láti wàásù, odindi àádọ́ta (50) ló sì fi ja ìjà yìí. +O le ni ogota (60) igba ti won mu un, o si le lodun mefa to lo lewon ati lawon erekusu ti won n ko awon elewon si. Won fi oju oun atawon Elerii Jehofa mii ri mabo ni gbogbo asiko yen. Ó lè ní ọgọ́ta (60) ìgbà tí wọ́n mú un, ó sì lé lọ́dún mẹ́fà tó lò lẹ́wọ̀n àti láwọn erékùṣù tí wọ́n ń kó àwọn ẹlẹ́wọ̀n sí. Wọ́n fi ojú òun àtàwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà míì rí màbo ní gbogbo àsìkò yẹn. +Won tun mu un nigba to pe eni odun metadinlogorin (77). O pejo kotemilorun amo ile ejo ko gba tie ro, lo ba gboro naa lo si Ile Ejo Giga Ju Lo ni Giriisi. Wọ́n tún mú un nígbà tó pé ẹni ọdún mẹ́tàdínlọ́gọ́rin (77). Ó pẹjọ́ kòtẹ́milọ́rùn àmọ́ ilé ẹjọ́ kò gba tiẹ̀ rò, ló bá gbọ́rọ̀ náà lọ sí Ilé Ẹjọ́ Gíga Jù Lọ ní Gíríìsì. +Nigba tawon yen tun da ejo e nu, Arakunrin Kokkinakis gbe ejo naa lo si Ile Ejo Eto Omoniyan ti Ile Yuroopu (ECHR), pe orile-ede Giriisi n fi eto oun du oun bi won o se je koun sin Olorun bo se fe. Nígbà táwọn yẹn tún da ẹjọ́ ẹ̀ nù, Arákùnrin Kokkinakis gbé ẹjọ́ náà lọ sí Ilé Ẹjọ́ Ẹ̀tọ́ Ọmọnìyàn ti Ilẹ̀ Yúróòpù (ECHR), pé orílẹ̀-èdè Gíríìsì ń fi ẹ̀tọ́ òun du òun bí wọn ò ṣe jẹ́ kóun sin Ọlọ́run bó ṣe fẹ́. +Nigba ti ile ejo yen maa kede idajo won lodun 1993, se ni won da Arakunrin Minos Kokkinakis, eni odun merinlelogorin (84) lare. Nígbà tí ilé ẹjọ́ yẹn máa kéde ìdájọ́ wọn lọ́dún 1993, ṣe ni wọ́n dá Arákùnrin Minos Kokkinakis, ẹni ọdún mẹ́rìnlélọ́gọ́rin (84) láre. +* E wa ridii ta a fi n dawoo idunnu, tori pe odun 2018 lo pe odun keeedogbon (25) ta a jagunmolu ejo yen. * Ẹ wá rídìí tá a fi ń dáwọ̀ọ́ ìdùnnú, torí pé ọdún 2018 ló pé ọdún kẹẹ̀ẹ́dọ́gbọ̀n (25) tá a jagunmólú ẹjọ́ yẹn. +O ni ejo Kokkinakis “je ogunnagbongbo tawon amofin maa n toka si lara awon igbejo ti Ile Ejo Eto Omoniyan ti Ile Yuroopu boju to lori oran jija fun eto eni to ba kan oran isin.” Apeere ni ejo Kokkinakis a maa je nigbakigba, paapaa lasiko tawon ijoba orile-ede alagbara, bii Rosia, n feto awon eeyan Jehofa du won, ti won o je ki won josin Olorun won bo se fe. Ó ní ẹjọ́ Kokkinakis “jẹ́ ògúnnágbòǹgbò táwọn amòfin máa ń tọ́ka sí lára àwọn ìgbẹ́jọ́ tí Ilé Ẹjọ́ Ẹ̀tọ́ Ọmọnìyàn ti Ilẹ̀ Yúróòpù bójú tó lórí ọ̀ràn jíjà fún ẹ̀tọ́ ẹni tó bá kan ọ̀ràn ìsìn.” Àpẹẹrẹ ni ẹjọ́ Kokkinakis á máa jẹ́ nígbàkigbà, pàápàá lásìkò tàwọn ìjọba orílẹ̀-èdè alágbára, bíi Rọ́ṣíà, ń fẹ̀tọ́ àwọn èèyàn Jèhófà dù wọ́n, tí wọ́n ò jẹ́ kí wọ́n jọ́sìn Ọlọ́run wọn bó ṣe fẹ́. +Awa eeyan Jehofa nibi gbogbo laye moyi bi Arakurin Kokkinakis se ni igbagbo, ti ko si je ki enikeni si oun lowo wiwaasu Oro Olorun, eko gidi niyen je fawon to koju atako ati inunibini lenu ise iwaasu. Àwa èèyàn Jèhófà níbi gbogbo láyé mọyì bí Arákùrin Kokkinakis ṣe ní ìgbàgbọ́, tí kò sì jẹ́ kí ẹnikẹ́ni ṣí òun lọ́wọ́ wíwàásù Ọ̀rọ̀ Ọlọ́run, ẹ̀kọ́ gidi nìyẹn jẹ́ fáwọn tó kojú àtakò àti inúnibíni lẹ́nu iṣẹ́ ìwàásù. +A o je gbagbe itara re ati bo se di igbagbo re mu sinsin loju inunibini.—Roomu 1:8. A ò jẹ́ gbàgbé ìtara rẹ̀ àti bó ṣe di ìgbàgbọ́ rẹ̀ mú ṣinṣin lójú inúnibíni.—Róòmù 1:8. +^ ipinro 3 Minos Kokkinakis ku ni January 1999. ^ ìpínrọ̀ 3 Minos Kokkinakis kú ní January 1999. +Leyin ode ilu Athens nile Giriisi, ina so ninu igbo, ategun lile si mu ko tubo ran bi ina oye. Ina yii sepalara fawon eeyan, o si ba nnkan je. Lẹ́yìn òde ìlú Athens nílẹ̀ Gíríìsì, iná sọ nínú igbó, atẹ́gùn líle sì mú kó túbọ̀ ràn bí iná ọyẹ́. Iná yìí ṣèpalára fáwọn èèyàn, ó sì ba nǹkan jẹ́. +O kere tan, eeyan merindinlogorin (76) ni emi won lo si i, awon ogosan-an o le meje (187) lo si fara pa nibi tina ti n jo. Ina yii ni won gba pe o tii sose ju lorile-ede naa lati ohun to le lodun mewaa seyin. Ó kéré tán, èèyàn mẹ́rìndínlọ́gọ́rin (76) ni ẹ̀mí wọn lọ sí i, àwọn ọgọ́sàn-an ó lé méje (187) ló sì fara pa níbi tíná ti ń jó. Iná yìí ni wọ́n gbà pé ó tíì ṣọṣẹ́ jù lórílẹ̀-èdè náà láti ohun tó lé lọ́dún mẹ́wàá sẹ́yìn. +Iroyin ta a gbo lati eka ofiisi awon Elerii Jehofa to wa ni Giriisi ni pe ikankan ninu awon arakunrin wa o fara pa, ikankan ninu won o si ku. Ìròyìn tá a gbọ́ láti ẹ̀ka ọ́fíìsì àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà tó wà ní Gíríìsì ni pé ìkankan nínú àwọn arákùnrin wa ò fara pa, ìkankan nínú wọn ò sì kú. +Amo o gba pe ki gbogbo awon ara wa to wa nibi ti ajalu naa ti waye ko kuro lagbegbe naa, awon ara to si wa lawon ijo itosi si ti gba won sile. Àmọ́ ó gba pé kí gbogbo àwọn ará wa tó wà níbi tí àjálù náà ti wáyé kó kúrò lágbègbè náà, àwọn ará tó sì wà láwọn ìjọ itòsí sì ti gbà wọ́n sílé. +Yato siyen, ile merin to je tawon Elerii Jehofa lo ba je gan-an, ile kan tie wa to ba je koja atunse. Yàtọ̀ síyẹn, ilé mẹ́rin tó jẹ́ tàwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà ló bà jẹ́ gan-an, ilé kan tiẹ̀ wà tó bà jẹ́ kọjá àtúnṣe. +A o dake adura lori awon ara wa ti ajalu yii sele si atawon ara wa ti ife ara mu ki won gba awon Elerii Jehofa bii tiwon sile. A ò dákẹ́ àdúrà lórí àwọn ará wa tí àjálù yìí ṣẹlẹ̀ sí àtàwọn ará wa tí ìfẹ́ ará mú kí wọ́n gba àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà bíi tiwọn sílé. +(Johanu 13:​34, 35) A mo pe Jehofa a tubo maa gbe awon ara wa ro lasiko wahala yii. (Jòhánù 13:​34, 35) A mọ̀ pé Jèhófà á túbọ̀ máa gbé àwọn ará wa ró lásìkò wàhálà yìí. +Deeti: July 5 si 7, 2019 Déètì: July 5 sí 7, 2019 +Ibi Ta A Ti Se E: Papa isere Athens Olympic Stadium ni ilu Athens, Greece Ibi Tá A Ti Ṣe É: Pápá ìṣeré Athens Olympic Stadium ní ìlú Athens, Greece +Ede: Albanian, Geesi, Giriiki, Ede Aditi ti Giriiki, Romany (ti Guusu Greece), Russian Èdè: Albanian, Gẹ̀ẹ́sì, Gíríìkì, Èdè Adití ti Gíríìkì, Romany (ti Gúúsù Greece), Russian +Awon To Wa: 36,873 Àwọn Tó Wá: 36,873 +Awon To Seribomi: 406 Àwọn Tó Ṣèrìbọmi: 406 +Awon To Wa Lati Ile Okeere: 6,000 Àwọn Tó Wá Láti Ìlẹ̀ Òkèèrè: 6,000 +Awon Eka Ofiisi To Wa: Alibenia, Amenia, Australasia, Bogeria, Central America, Central Europe, Fiji, Japan, Kyrgyzstan, North Macedonia, Toki, Amerika Áwọn Ẹ̀ka Ọ́fíísì Tó Wá: Alibéníà, Àméníà, Australasia, Bọ̀géríà, Central America, Central Europe, Fíjì, Japan, Kyrgyzstan, North Macedonia, Tọ́kì, Amẹ́rikà +Iriri: Osise kan to maa n seto irin ajo so pe: “Latigba ti mo ti bere ise siseto irin ajo, mi o tii ri ibikibi laye ti won ti n seto to daa bi eleyii, ki won si tun boju to awon arinrin ajo. Ìrírí: Òṣìṣẹ́ kan tọ́ máa ń ṣètó ìrìn àjò sọ pé: “Látìgbà tí mo ti bẹ̀rẹ̀ iṣẹ́ síṣètò ìrìn àjò, mí ò tíì rí ibikíbi láyé tí wọ́n ti ń ṣètò tó dáà bí eléyìí, kí wọ́n sì tún bójú tó àwọn arìnrìn àjò. +Nse ni mo n wo yin lanaa, e wu mi lori gan-an! Ńṣe ni mò ń wò yín lánàá, ẹ wú mi lórí gan-an! +E seto egberun meji o le ogorun-un mefa (2,600) arinrin ajo laaarin wakati die lona to daa ju ti awon akosemose lo. Ẹ ṣètò ẹgbẹ̀rún méjì ó lé ọgọ́rùn-ún mẹ́fà (2,600) arìnrìn àjò láàárìn wákàtí díẹ̀ lọ́nà tó dáa ju ti àwọn akọ́ṣẹ́mọṣẹ́ lọ. +Eyi to wu mi lori ju ni erin muse to wa loju yin. Èyí tó wú mi lórí jù ni ẹ̀rín músẹ́ tó wà lójú yín. +Ki n sooto, opo odun ni mo ti wa lenu ise yii, mo si maa n mo teni kan ba n rerin-in latokan wa tabi to ba je pe erin e o dokan. Kí n sọ̀ótọ́, ọ̀pọ̀ ọdún ni mo ti wà lẹ́nu iṣẹ́ yìí, mo sì máa ń mọ̀ tẹ́nì kan bá ń rẹ́rìn-ín látọkàn wá tàbí tó bá jẹ́ pé ẹ̀rín ẹ̀ ò dọ́kàn. +Amo, gbogbo yin le n rerin-in latokan.” Àmọ́, gbogbo yín lẹ̀ ń rẹ́rìn-ín látọkàn.” +Awon dokita sebewo sibi ipate wa nibi apero SIAARTI ti won se ni erekusu Palermo Opo dokita lo n dupe lowo eto wa tori isofunni ta a pese kari aye nipa oniruuru itoju isegun ati ise abe laifa eje sini lara. Àwọn dókítà ṣèbẹ̀wò síbi ìpàtẹ wa níbi àpérò SIAARTI tí wọ́n ṣe ni erékùṣù Palermo Ọ̀pọ̀ dókítà ló ń dúpẹ́ lọ́wọ́ ètò wa torí ìsọfúnni tá a pèsè kárí ayé nípa onírúurú ìtọ́jú ìṣègùn àti iṣẹ́ abẹ láìfa ẹ̀jẹ̀ síni lára. +Eka To N Pese Isofunni fun Awon Ile Iwosan (lorile-ede Itali), to wa ni eka ofiisi awa Elerii Jehofa niluu Roomu wa lara eto ta a da sile kari aye. Ẹ̀ka Tó Ń Pèsè Ìsọfúnni fún Àwọn Ilé Ìwòsàn (lórílẹ̀-èdè Ít��lì), tó wà ní ẹ̀ka ọ́fíìsì àwa Ẹlẹ́rìí Jèhófà nílùú Róòmù wà lára ètò tá a dá sílẹ̀ kárí ayé. +Ni October 10 si 13, 2018, egbe kan lorile-ede Itali ta a mo si Italian Society of Anesthesia, Analgesia, Resuscitation, and Intensive Care (SIAARTI) se apero kan niluu Palermo ni erekusu Sisili. Ní October 10 sí 13, 2018, ẹgbẹ́ kan lórílẹ̀-èdè Ítálì tá a mọ̀ sí Italian Society of Anesthesia, Analgesia, Resuscitation, and Intensive Care (SIAARTI) ṣe àpérò kan nílùú Palermo ní erékùṣù Sísílì. +Nibi apero naa, awon to n soju fun Eka To N Pese Isofunni fun Awon Ile Iwosan (lorile-ede Itali) atawon to wa ninu Igbimo Alarina Ile Iwosan seto ipate kan. Leyin ti won pari apero yen, awon arakunrin wa tun gbe ipate yen lo sibi apero Joint Congress of the Scientific Societies of Surgery ti won se ni gbongan apero “La Nuvola” niluu Roomu. Níbi àpérò náà, àwọn tó ń ṣojú fún Ẹ̀ka Tó Ń Pèsè Ìsọfúnni fún Àwọn Ilé Ìwòsàn (lórílẹ̀-èdè Ítálì) àtàwọn tó wà nínú Ìgbìmọ̀ Alárinà Ilé Ìwòsàn ṣètò ìpàtẹ kan. Lẹ́yìn tí wọ́n parí àpérò yẹn, àwọn arákùnrin wa tún gbé ìpàtẹ yẹn lọ síbi àpérò Joint Congress of the Scientific Societies of Surgery tí wọ́n ṣe ní gbọ̀ngàn àpérò “La Nuvola” nílùú Róòmù. +A maa n lo anfaani awon apero yii lati pese awon isofunni tuntun nipa itoju isegun lailo eje fun gbogbo dokita to nifee si i. A máa ń lo àǹfààní àwọn àpérò yìí láti pèsè àwọn ìsọfúnni tuntun nípa ìtọ́jú ìṣègùn láìlo ẹ̀jẹ̀ fún gbogbo dókítà tó nífẹ̀ẹ́ sí i. +Awon dokita to n pa irora nigba ise abe ti iye won to egberun meji ati ogorun-un mejo (2,800) lo wa sibi apero ti won se niluu Palermo. Àwọn dókítà tó ń pa ìrora nígbà iṣẹ́ abẹ tí iye wọn tó ẹgbẹ̀rún méjì àti ọgọ́rùn-ún mẹ́jọ (2,800) ló wá síbi àpérò tí wọ́n ṣe nílùú Palermo. +Egberun meta ati ogorun-un marun-un (3,500) dokita to n sise abe lo wa sibi apero ti won se niluu Roomu. O si jo pe apero awon dokita to n sise abe to tii gbooro ju lo ti won se lorile-ede Itali niyen. Ẹgbẹ̀rún mẹ́ta àti ọgọ́rùn-ún márùn-ún (3,500) dókítà tó ń ṣiṣẹ́ abẹ ló wá síbi àpérò tí wọ́n ṣe nílùú Róòmù. Ó sì jọ pé àpérò àwọn dókítà tó ń ṣiṣẹ́ abẹ tó tíì gbòòrò jù lọ tí wọ́n ṣe lórílẹ̀-èdè Ítálì nìyẹn. +Awon asoju lawon ile iwosan to loruko lo pese sibi apero naa. Àwọn aṣojú láwọn ilé ìwòsàn tó lórúkọ ló pésẹ̀ síbi àpérò náà. +Titi kan gbogbo awon to wa ninu egbe ta a mo si Italian associations of surgeons ati American College of Surgeons ti orile-ede Itali. Títí kan gbogbo àwọn tó wà nínú ẹgbẹ́ tá a mọ̀ sí Italian associations of surgeons àti American College of Surgeons ti orílẹ̀-èdè Ítálì. +Opo ile ise lo si ti eto naa leyin, iru bi Ile Ise Eto Ilera. Ọ̀pọ̀ ilé iṣẹ́ ló sì ti ètò náà lẹ́yìn, irú bí Ilé Iṣẹ́ Ètò Ìlera. +Dokita kan to n je Vincenzo Scuderi lati Ile Iwosan Policlinico ti Catania ni erekusu Sisili, wa sibi ipate wa nibi apero ti won se niluu Palermo. Dókítà kan tó ń jẹ́ Vincenzo Scuderi láti Ilé Ìwòsàn Policlinico ti Catania ní erékùṣù Sísílì, wá síbi ìpàtẹ wa níbi àpérò tí wọ́n ṣe nílùú Palermo. +Ni January 18, 2019, dokita naa se ise abe pajawiri fun Elerii Jehofa kan to ni aisan ti won n pe ni aortic dissection. Ní January 18, 2019, dókítà náà ṣe iṣẹ́ abẹ pàjáwìrì fún Ẹlẹ́rìí Jèhófà kan tó ní àìsàn tí wọ́n ń pè ní aortic dissection. +Dokita naa se ise abe to diju yii lailo eje. Dókítà náà ṣe iṣẹ́ abẹ tó díjú yìí láìlo ẹ̀jẹ̀. +Dokita Scuderi salaye pe: “[Ipate] te e se nibi apero SIAARTI lodun 2018 ran mi lowo gan-an. Dókítà Scuderi ṣàlàyé pé: “[Ìpàtẹ] tẹ́ ẹ ṣe níbi àpérò SIAARTI lọ́dún 2018 ràn mí lọ́wọ́ gan-an. +Awon isofunni te e fun wa si gbese gan an.” Ni bayii, awon dokita to ju egberun marun-un (5,000) lorile-ede Itali ti gba lati maa toju awon alaisan to je Elerii Jehofa nipa lilo ilana itoju isegun ati ise abe ti ko lewu, to gbese, ti ko si nilo ifajesinilara. Àwọn ìsọfúnni tẹ́ ẹ fún wa sì gbéṣẹ́ gan an.” Ní báyìí, àwọn dókítà tó ju ẹgbẹ̀rún márùn-ún (5,000) lórílẹ̀-èdè Ítálì ti gbà láti máa tọ́jú àwọn aláìsàn tó jẹ́ Ẹlẹ́rìí Jèhófà nípa lílo ìlànà ìtọ́jú ìṣègùn àti iṣẹ́ abẹ tí kò léwu, tó gbéṣẹ́, tí kò sì nílò ìfàjẹ̀sínilára. +Lodoodun, ipindogba awon alaisan to je Elerii Jehofa ti iye won to egberun merindinlogun (16,000) lo n gba itoju lailo eje lorile-ede Itali. Lọ́dọọdún, ìpíndọ́gba àwọn aláìsàn tó jẹ́ Ẹlẹ́rìí Jèhófà tí iye wọn tó ẹgbẹ̀rún mẹ́rìndínlógún (16,000) ló �� gba ìtọ́jú láìlo ẹ̀jẹ̀ lórílẹ̀-èdè Ítálì. +Leyin apero naa, awon dokita to n fun eeyan lawon oogun to n din irora ku atawon to n sise abe so iriri ti won ni nigba ti won toju awon alaisan to je Elerii Jehofa. Lẹ́yìn àpérò náà, àwọn dókítà tó ń fún èèyàn láwọn oògùn tó ń dín ìrora kù àtàwọn tó ń ṣiṣẹ́ abẹ sọ ìrírí tí wọ́n ní nígbà tí wọ́n tọ́jú àwọn aláìsàn tó jẹ́ Ẹlẹ́rìí Jèhófà. +“Opo odun ni mo fi toju awon alaisan to je Elerii Jehofa. “Ọ̀pọ̀ ọdún ni mo fi tọ́jú àwọn aláìsàn tó jẹ́ Ẹlẹ́rìí Jèhófà. +Awujo kan wa ninu egbe SIAARTI to maa n ri si oro awon ti ko fe gba eje sara. Ni nnkan bi odun meloo kan seyin, awujo yii fun awon dokita to n pa irora nigba ise abe ni itoni ti won a maa te le nigba ti won ba fe sise abe to diju fun alaisan kan. Eyi maa je kawon dokita mo ona to daa ju lo lati toju alaisan naa. Àwùjọ kan wà nínú ẹgbẹ́ SIAARTI tó máa ń rí sí ọ̀rọ̀ àwọn tí kò fẹ́ gba ẹ̀jẹ̀ sára. Ní nǹkan bí ọdún mélòó kan sẹ́yìn, àwùjọ yìí fún àwọn dókítà tó ń pa ìrora nígbà iṣẹ́ abẹ ní ìtọ́ni tí wọ́n á máa tẹ̀ lé nígbà tí wọ́n bá fẹ́ ṣiṣẹ́ abẹ tó díjú fún aláìsàn kan. Èyí máa jẹ́ káwọn dókítà mọ ọ̀nà tó dáa jù lọ láti tọ́jú aláìsàn náà. +Itoni naa se kedere ninu Iwe Ofin (Apileko 2, 13 ati 32), Ipolongo Eto Omoniyan Lagbaaye, Apejo Oviedo, ati ninu iwe ofin Eto Omoniyan ti Ile Yuroopu.’ ” ​—⁠Antonio Corcione, to je olusekokaari ni ojuko ti won ti n paaro eya ara ti agbegbe Campania. Oun lo n boju to eka awon to n pa irora nigba ise abe to si n pese itoju akanse ni ile iwosan Monaldi. O si tun figba kan je aare egbe Italian Society of Anesthesia, Analgesia, Resuscitation, and Intensive Care (SIAARTI). “Iriri ti mo ni nigba ti mo toju awon Elerii Jehofa ti ran emi atawon dokita mii titi kan awon noosi lowo, o ti je ka satunse si ona ta a n gba sise abe ki eje to maa danu le din ku gan-an. Nipa bee, alaisan naa o ni nilo ifajesinilara. Ìtọ́ni náà ṣe kedere nínú Ìwé Òfin (Àpilẹ̀kọ 2, 13 àti 32), Ìpolongo Ẹ̀tọ́ Ọmọnìyàn Lágbàáyé, Àpéjọ Oviedo, àti nínú ìwé òfin Ẹ̀tọ́ Ọmọnìyàn ti Ilẹ̀ Yúróòpù.’ ” ​—⁠Antonio Corcione, tó jẹ́ olùṣekòkáárí ní ojúkò tí wọ́n ti ń pààrọ̀ ẹ̀yà ara ti agbègbè Campania. Òun ló ń bójú tó ẹ̀ka àwọn tó ń pa ìrora nígbà iṣẹ́ abẹ tó sì ń pèsè ìtọ́jú àkànṣe ní ilé ìwòsàn Monaldi. Ó sì tún fìgbà kan jẹ́ ààrẹ ẹgbẹ́ Italian Society of Anesthesia, Analgesia, Resuscitation, and Intensive Care (SIAARTI). “Ìrírí tí mo ní nígbà tí mo tọ́jú àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà ti ran èmi àtàwọn dókítà míì títí kan àwọn nọ́ọ̀sì lọ́wọ́, ó ti jẹ́ ká ṣàtúnṣe sí ọ̀nà tá à ń gbà ṣiṣẹ́ abẹ kí ẹ̀jẹ̀ tó máa dànù lè dín kù gan-an. Nípa bẹ́ẹ̀, aláìsan náà ò ní nílò ìfàjẹ̀sínilára. +Eyi ti mu ko rorun lati toju awon ti ko fe gba eje sara, bakan naa a le lo ona yii lati toju awon mii ti o ko lati gba eje.”​—⁠Ugo Boggi, to je ojogbon nipa oniruuru ise abe ni University of Pisa (Itali), oun ni igbakeji ojogbon ninu ise abe ni University of Pittsburgh (USA), oun tun ni aare ti won sese yan fun egbe Italian Society for Organ Transplantation (SITO) “Ninu gbogbo eya ara, edo lo soro paaro ju lo. Èyí ti mú kó rọrùn láti tọ́jú àwọn tí kò fẹ́ gba ẹ̀jẹ̀ sára, bákan náà a lè lo ọ̀nà yìí láti tọ́jú àwọn míì tí ò kọ̀ láti gba ẹ̀jẹ̀.”​—⁠Ugo Boggi, tó jẹ́ ọ̀jọ̀gbọ́n nípa onírúurú iṣẹ́ abẹ ní University of Pisa (Ítálì), òun ni igbákejì ọ̀jọ̀gbọ́n nínú iṣẹ́ abẹ ní University of Pittsburgh (USA), òun tún ni ààrẹ tí wọ́n ṣẹ̀ṣẹ̀ yàn fún ẹgbẹ́ Italian Society for Organ Transplantation (SITO) “Nínú gbogbo ẹ̀yà ara, ẹ̀dọ̀ ló ṣòro pààrọ̀ jù lọ. +Eje to si maa n da ta a ba n sise abe inu edo po debi pe o le la emi lo. Ẹ̀jẹ̀ tó sì máa ń dà tá a bá ń ṣiṣẹ́ abẹ inú ẹ̀dọ̀ pọ̀ débi pé ó lè la ẹ̀mí lọ. +Amo, tori eri wa pe egbeegberun ise abe yii lo waye kari aye, titi kan ogoroorun ise abe ta a ti paaro edo, a le fi gbogbo enu so pe a ti mo ona to gbese ta a le fi dena eje to n da lara. Àmọ́, torí ẹ̀rí wà pé ẹgbẹẹgbẹ̀rún iṣẹ́ abẹ yìí ló wáyé kárí ayé, títí kan ọgọ́rọ̀ọ̀rún iṣẹ́ abẹ tá a ti pààrọ̀ ẹ̀dọ̀, a lè fi gbogbo ẹnu sọ pé a ti mọ ọ̀nà tó gbéṣẹ́ tá a lè fi dènà ẹ̀jẹ̀ tó ń dà lára. +Ka sooto, a ti ri i pe ogbon wa ta a le da ka le dena eje to n da lara nigba ise abe. Ká sòótọ́, a ti rí i pé ọgbọ́n wà tá a lè dá ká lè dènà ẹ̀jẹ̀ tó ń dà lára nígb�� iṣẹ́ abẹ. +A ti mo ba a se le se e laifa eje sini lara. A ti mọ bá a ṣe lè ṣe é láìfa ẹ̀jẹ̀ síni lára. +O feree je pe gbogbo ise abe inu edo titi kan ise abe ta a fi n paaro edo la n se laisi pe won fa eje sini lara. Ó fẹ́rẹ̀ẹ́ jẹ́ pé gbogbo iṣẹ́ abẹ inú ẹ̀dọ̀ títí kan iṣẹ́ abẹ tá a fi ń pààrọ̀ ẹ̀dọ̀ là ń ṣe láìsí pé wọ́n fa ẹ̀jẹ̀ síni lára. +Nigba ta a ba n se ise abe inu edo, a ki i saba fa eje sini lara mo, tori pe dipo ka lo ona ta a maa n lo lodun die seyin, se la n se ise abe naa lona ta a je ka kiye si isan kookan to n gbe eje kaakiri inu ara. Nígbà tá a bá ń ṣe iṣẹ́ abẹ inú ẹ̀dọ̀, a kì í sábà fa ẹ̀jẹ̀ síni lára mọ́, torí pé dípò ká lò ọ̀nà tá a máa ń lò lọ́dún díẹ̀ sẹ́yìn, ṣe la ń ṣe iṣẹ́ abẹ náà lọ́nà tá a jẹ́ ká kíyè sí iṣan kọ̀ọ̀kan tó ń gbẹ́ ẹ̀jẹ̀ káàkiri inú ara. +Mo dupe lowo awon Elerii Jehofa tori pe awon lo je ka mo nipa ohun ta o tie ronu kan ni nnkan bi odun mewaa si meeedogun seyin, iyen ba o se ni maa fi eje sofo​—⁠Umberto Cillo, to je ojogbon nipa oniruuru ise abe ati oludari eka to n toju edo to si n paaro re ni Yunifasiti Padua, oun tun ni aare egbe Italian Society for Organ Transplantation (SITO) “Mo bowo fawon alaisan to je Elerii Jehofa gan-an tori won ni igbagbo to lagbara. Mo dúpẹ́ lọ́wọ́ àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà torí pé àwọn ló jẹ́ ká mọ̀ nípa ohun tá ò tiẹ̀ ronú kàn ní nǹkan bí ọdún mẹ́wàá sí mẹ́ẹ̀ẹ́dógún sẹ́yìn, ìyẹn bá ò ṣe ní máa fi ẹ̀jẹ̀ ṣòfò​—⁠Umberto Cillo, tó jẹ́ ọ̀jọ̀gbọ́n nípa onírúurú iṣẹ́ abẹ àti olùdarí ẹ̀ka tó ń tọ́jú ẹ̀dọ̀ tó sì ń pààrọ̀ rẹ̀ ní Yunifásítì Padua, òun tún ni ààrẹ ẹgbẹ́ Italian Society for Organ Transplantation (SITO) “Mo bọ̀wọ̀ fáwọn aláìsàn tó jẹ́ Ẹlẹ́rìí Jèhófà gan-an torí wọ́n ní ìgbàgbọ́ tó lágbára. +O si je okan lara ohun to je ki n sapa lati opo odun wa ki n le satunse, ki n si se ohun to maa munu won dun. Ó sì jẹ́ ọ̀kan lára ohun tó jẹ́ kí n sapá láti ọ̀pọ̀ ọdún wá kí n lè ṣàtúnṣe, kí n sì ṣe ohun tó máa múnú wọn dùn. +Mo gba pe won ye leni teeyan n bowo to jinle fun. Mo gbà pé wọ́n yẹ lẹ́ni téèyàn ń bọ̀wọ̀ tó jinlẹ̀ fún. +Ko wu awon Elerii Jehofa pe ki won ku, amo ojulowo itoju ni won n fe.”​—⁠Francesco Corcione, to je ojogbon nipa ise abe ni University of Naples Federico II, oun ni aare agba egbe Italian Society of Surgery (SIC), oloye pataki si tun ni ninu egbe Academie Nationale de Chirurgie, ilu Paris lorile-ede Faranse “Ohun ti mo ko lara awon Elerii Jehofa ti je ki n tubo gba pe o ye kawon dokita atawon noosi maa bowo to jinle fun asa ibile ati esin awon alaisan. Kò wu àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà pé kí wọ́n kú, àmọ́ ojúlówó ìtọ́jú ni wọ́n ń fẹ́.”​—⁠Francesco Corcione, tó jẹ́ ọ̀jọ̀gbọ́n nípa iṣẹ́ abẹ ní University of Naples Federico II, òun ni ààrẹ àgbà ẹgbẹ́ Italian Society of Surgery (SIC), olóyè pàtàkì sì tún ni nínú ẹgbẹ́ Académie Nationale de Chirurgie, ìlú Paris lórílẹ̀-èdè Faransé “Ohun tí mo kọ́ lára àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà ti jẹ́ kí n túbọ̀ gbà pé ó yẹ káwọn dókítà àtàwọn nọ́ọ̀sì máa bọ̀wọ̀ tó jinlẹ̀ fún àṣà ìbílẹ̀ àti ẹ̀sìn àwọn aláìsàn. +Mo gba pe orile-ede Itali naa ti fowo si iwe ofin kan, iyen Law 219 of December 2017 ti won pe ni ‘Provisions for informed consent and advance directives.’ Ofin yii so pe ki dokita tabi noosi to bere si toju alaisan kan, alaisan naa gbodo loye iru itoju to fe gba lekun-un-rere, o si gbodo fowo si i pe ki won foun niru itoju bee.’ Ti dokita to fe sise abe naa ba salaye bi itoju naa se maa ri lona to yeni to si rorun, a je pe dokita ati alaisan naa ti jo fowo si itoju naa, iyen a si je ki alaisan naa tubo lominira lati se ipinnu to ba wu u. Nipa bee, itoju naa a tubo gbese.”​—⁠Luca Ansaloni, to je oludari eka oniruuru ise abe ati ise abe pajawiri ni Ile Iwosan Bufalini ni Cesena, o tun je aare egbe Italian Society of Surgical Physiopathology (SIFIPAC) “Awon Elerii Jehofa ti ran wa lowo gan-an lati je ka mo ogbon to tubo gbese taa mu ka yera fun ifajesinilara. Mo gbà pé orílẹ̀-èdè Ítálì náà ti fọwọ́ sí ìwé òfin kan, ìyẹn Law 219 of December 2017 tí wọ́n pè ní ‘Provisions for informed consent and advance directives.’ Òfin yìí sọ pé kí dókítà tàbí nọ́ọ̀sì tó bẹ̀rẹ̀ sí tọ́jú aláìsàn kan, aláìsàn náà gbọ́dọ̀ lóye irú ìtọ́jú tó fẹ́ gbà lẹ́kùn-ún-rẹ́rẹ́, ó sì gbọ́dọ̀ fọwọ́ sí i pé kí wọ́n fóun nírú ìtọ́jú bẹ́ẹ̀.’ Tí dókítà tó fẹ́ ṣiṣẹ́ abẹ náà bá ṣàlàyé bí ìtọ́jú náà ṣe máa rí lọ́nà tó yéni tó sí rọrùn, a jẹ́ pé dókítà àti aláìsàn náà ti jọ fọwọ́ sí ìtọ́jú náà, ìyẹn á sì jẹ́ kí aláìsàn náà túbọ̀ lómìnira láti ṣe ìpinnu tó bá wù ú. Nípa bẹ́ẹ̀, ìtọ́jú náà á túbọ̀ gbéṣẹ́.”​—⁠Luca Ansaloni, tó jẹ́ olùdarí ẹ̀ka onírúurú iṣẹ́ abẹ àti iṣẹ́ abẹ pàjáwìrì ní Ilé Ìwòsàn Bufalini ní Cesena, ó tún jẹ́ ààrẹ ẹgbẹ́ Italian Society of Surgical Physiopathology (SIFIPAC) “Àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà ti ràn wá lọ́wọ́ gan-an láti jẹ́ ká mọ ọgbọ́n tó túbọ̀ gbéṣẹ́ táá mú ká yẹra fún ìfàjẹ̀sínilára. +Awon ero igbalode ti won fi n sise abe ti seranwo gan-an fawon dokita ti won gba lati bowo fun ipinnu alaisan to ko lati gba eje sara tori ohun to gba gbo. Àwọn ẹ̀rọ ìgbàlódé tí wọ́n fi ń ṣiṣẹ́ abẹ ti ṣèrànwọ́ gan-an fáwọn dókítà tí wọ́n gbà láti bọ̀wọ̀ fún ìpinnu aláìsàn tó kọ̀ láti gba ẹ̀jẹ̀ sára torí ohun tó gbà gbọ́. +Keeyan toju alaisan lailo eje maa din inawo ku gan-an, oun lo si daa ju.”​—⁠Diego Piazza, to je aare egbe Italian Medical Association of Catania, oun ni oludari eka to n toju aisan jejere ni Ile Iwosan Garibaldi-Nesima ni ilu Catania, oun si ni aare egbe Italian Association of Hospital Surgeons tele (ACOI) “Awon dokita kan ro pe ko sewu ninu keeyan gba eje sara. Won nifee si ifajesinilara tori pe o rorun lati gba, ko won rara, o si rorun lati dabaa re fun alaisan. Ohun mii to je ki won fe lati maa fa eje sini lara ni pe o tete maa n je ki eroja hemoglobin ninu seeli pupa inu eje lo soke lara alaisan. Idi niyen ti opo dokita fi maa n fa eje sini lara. Kéèyàn tọ́jú aláìsàn láìlo ẹ̀jẹ̀ máa dín ìnáwó kù gan-an, òun ló sì dáa jù.”​—⁠Diego Piazza, tó jẹ́ ààrẹ ẹgbẹ́ Italian Medical Association of Catania, òun ni olùdarí ẹ̀ka tó ń tọ́jú àìsàn jẹjẹrẹ ní Ilé Ìwòsàn Garibaldi-Nesima ní ìlú Catania, òun sì ni ààrẹ ẹgbẹ́ Italian Association of Hospital Surgeons tẹ́lẹ̀ (ACOI) “Àwọn dókítà kan rò pé kò séwu nínú kéèyàn gba ẹ̀jẹ̀ sára. Wọ́n nífẹ̀ẹ́ sí ìfàjẹ̀sínilára torí pé ó rọrùn láti gbà, kò wọ́n rárá, ó sì rọrùn láti dábàá rẹ̀ fún aláìsàn. Ohun míì tó jẹ́ kí wọ́n fẹ́ láti máa fa ẹ̀jẹ̀ síni lára ni pé ó tètè máa ń jẹ́ kí èròjà hemoglobin nínú sẹ́ẹ̀lì pupa inú ẹ̀jẹ̀ lọ sókè lára aláìsàn. Ìdí nìyẹn tí ọ̀pọ̀ dókítà fi máa ń fa ẹ̀jẹ̀ síni lára. +Bo tile je pe odoodun la tubo n ri eri to fi han pe, o lewu gan-an ta a ba fa ogidi seeli pupa inu eje tabi eyikeyii lara eroja eje sini lara. Bó tilẹ̀ jẹ́ pé ọdọọdún la túbọ̀ ń rí ẹ̀rí tó fi hàn pé, ó léwu gan-an tá a bá fa ògidì sẹ́ẹ̀lì pupa inú ẹ̀jẹ̀ tàbí èyíkéyìí lára èròjà ẹ̀jẹ̀ síni lára. +Koda, opo iwadii fi han pe alaisan to gba eje sara maa n nisoro ju alaisan ti ko gba eje sara lo. Awon to gba eje sara tete maa n ku tabi ki won tete saisan, won si maa n pe nile iwosan tori aisan ropa rose, egbo inu kindinrin, eje to n di, kokoro inu eje ati aisan ti ki i je keeyan le mi daadaa. Kódà, ọ̀pọ̀ ìwádìí fi hàn pé aláìsàn tó gba ẹ̀jẹ̀ sára máa ń níṣòro ju aláìsàn tí kò gba ẹ̀jẹ̀ sára lọ. Àwọn tó gba ẹ̀jẹ̀ sára tètè máa ń kú tàbí kí wọ́n tètè ṣàìsàn, wọ́n sì máa ń pẹ́ nílé ìwòsàn torí àìsàn rọpá rọsẹ̀, egbò inú kíndìnrín, ẹ̀jẹ̀ tó ń dì, kòkòrò inú ẹ̀jẹ̀ àti àìsàn tí kì í jẹ́ kéèyàn lè mí dáadáa. +Mo gba pe ona ta a gba toju awon Elerii Jehofa lati aadota (50) odun seyin ti mu kawon dokita mo bi won o se ni je ki eje sofo nigba ti won ba n sise abe ati bi won se le sise abe lailo eje.”​—⁠Giandomenico Biancofiore, to je oludari ise abe to diju ni eka anesthesia and resuscitation in transplants ni Pisa University Hospital, oun si ni igbakeji ojogbon ni eka anesthesiology and resuscitation ni University of Pisa Mo gbà pé ọ̀nà tá a gbà tọ́jú àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà láti àádọ́ta (50) ọdún sẹ́yìn ti mú káwọn dókítà mọ bí wọ́n ò ṣe ní jẹ́ kí ẹ̀jẹ̀ ṣòfò nígbà tí wọ́n bá ń ṣiṣẹ́ abẹ àti bí wọ́n ṣe lè ṣiṣẹ́ abẹ láìlo ẹ̀jẹ̀.”​—⁠Giandomenico Biancofiore, tó jẹ́ olùdarí iṣẹ́ abẹ tó díjú ní ẹ̀ka anesthesia and resuscitation in transplants ní Pisa University Hospital, òun sì ni igbákejì ọ̀jọ̀gbọ́n ní ẹ̀ka anesthesiology and resuscitation ní University of Pisa +Ni April 6, 2018, Ile Ejo Termini Imerese niluu Sicily lorile-ede Itali dajo pe dokita onise abe kan jebi esun odaran tori pe o fipa fa eje si obinrin kan to je Elerii Jehofa lara. Ní April 6, 2018, Ilé Ẹjọ́ Termini Imerese nílùú Sicily lórílẹ̀-èdè Ítálì dájọ́ pé dókítà oníṣẹ́ abẹ kan jẹ̀bi ẹ̀sùn ọ̀daràn torí pé ó fipá fa ẹ̀jẹ̀ sí obìnrin kan tó jẹ́ Ẹlẹ́rìí Jèhófà lára. +Won ni ki dokita naa san egberun mokanla ati ogorun-un mefa o le marun-un owo dola ti ile Amerika ($11,605 U.S.) fun obinrin naa gege bi owo gba-maa-binu, ko si tun san egberun marun-un ati ogorun-un mejo o le meta owo dola ti ile Amerika ($5,803 U.S.) fun oko obinrin naa toun naa je Elerii Jehofa. Wọ́n ní kí dókítà náà san ẹgbẹ̀rún mọ́kànlá àti ọgọ́rùn-ún mẹ́fà ó lé márùn-ún owó dọ́là ti ilẹ̀ Amẹ́ríkà ($11,605 U.S.) fún obìnrin náà gẹ́gẹ́ bí owó gbà-máà-bínú, kó sì tún san ẹgbẹ̀rún márùn-ún àti ọgọ́rùn-ún mẹ́jọ ó lé mẹ́ta owó dọ́là ti ilẹ̀ Amẹ́ríkà ($5,803 U.S.) fún ọkọ obìnrin náà tóun náà jẹ́ Ẹlẹ́rìí Jèhófà. +Igba akoko ree ti ile ejo ile Itali maa dajo pe dokita kan jebi esun odaran tori pe o fi eto ti alaisan ni labe ofin du u, niwon igba to je pe eeyan letoo lati pinnu ohunkohun to fe ki elomii se si ara oun. Ìgbà àkọ́kọ́ rèé tí ilé ẹjọ́ ilẹ̀ Ítálì máa dájọ́ pé dókítà kan jẹ̀bi ẹ̀sùn ọ̀daràn torí pé ó fi ẹ̀tọ́ tí aláìsàn ní lábẹ́ òfin dù ú, níwọ̀n ìgbà tó jẹ́ pé èèyàn lẹ́tọ̀ọ́ láti pinnu ohunkóhun tó fẹ́ kí ẹlòmíì ṣe sí ara òun. +Ohun to sele gan-an ni pe ni December 2010, won sise abe fun arabinrin ta a n soro e yii nibi orooro, amo awon isoro kan jeyo leyin ise abe naa. Ohun tó ṣẹlẹ̀ gan-an ni pé ní December 2010, wọ́n ṣiṣẹ́ abẹ fún arábìnrin tá à ń sọ̀rọ̀ ẹ̀ yìí níbi òróòro, àmọ́ àwọn ìṣòro kan jẹyọ lẹ́yìn iṣẹ́ abẹ náà. +Bo tie je pe leralera lo n so pe oun o gba eroja inu eje sara, agbara e o ka dokita naa, o si fipa fa awon seeli pupa inu eje si i lara. Bó tiẹ̀ jẹ́ pé léraléra ló ń sọ pé òun ò gba èròjà inú ẹ̀jẹ̀ sára, agbára ẹ̀ ò ká dókítà náà, ó sì fipá fa àwọn sẹ́ẹ̀lì pupa inú ẹ̀jẹ̀ sí i lára. +Dokita to sise abe naa paro pe adajo ile ejo lo fun oun lase lati se bee. Dókítà tó ṣiṣẹ́ abẹ náà parọ́ pé adájọ́ ilé ẹjọ́ ló fún òun láṣẹ láti ṣe bẹ́ẹ̀. +Nigba to ya, obinrin naa ati oko e fejo sun Ofiisi Olupejo. Nígbà tó yá, obìnrin náà àti ọkọ ẹ̀ fẹjọ́ sun Ọ́fíìsì Olùpẹ̀jọ́. +Ile ejo si pinnu pe “ti Elerii Jehofa kan ba ti dagba to labe ofin, to si ni laakaye to, . Ilé ẹjọ́ sì pinnu pé “tí Ẹlẹ́rìí Jèhófà kan bá ti dàgbà tó lábẹ́ òfin, tó sì ní làákàyè tó, . +dokita o gbodo fun un niru itoju yii” ti onitohun ba ti lohun o fe. dókítà ò gbọ́dọ̀ fún un nírú ìtọ́jú yìí” tí onítọ̀hún bá ti lóhun ò fẹ́. +Ile ejo tun kede pe Ofin Orile-ede Itali o faye gba a ki dokita fipa fun eni kan ni iru itoju kan pato to ba ti loun o fe, koda ki dokita so pe o daa ko gba iru itoju bee. Ilé ẹjọ́ tún kéde pé Òfin Orílẹ̀-èdè Ítálì ò fàyè gbà á kí dókítà fipá fún ẹnì kan ní irú ìtọ́jú kan pàtó tó bá ti lóun ò fẹ́, kódà kí dókítà sọ pé ó dáa kó gba irú ìtọ́jú bẹ́ẹ̀. +Bi ile ejo naa se so, “ti pe dokita ri i pe itoju kan pon dandan . Bí ilé ẹjọ́ náà ṣe sọ, “ti pé dókítà rí i pé ìtọ́jú kan pọn dandan . +ki i se awawi lati fipa mu ki alaisan gba itoju to ti fara bale salaye lona to se kedere pe oun o fe.” Daniele Rodriguez, to je ojogbon ni Eka Imo Isegun Labe Ofin ati Ilana Itoju ni Yunifasiti Padua, tun jerii si oro yii nigba to n jabo lori ejo naa. O kiye si i pe “[apileko] 32 ninu Ofin [Itali] je ko se kedere pe eeyan letoo lati so pe oun o gba iru itoju kan pato. kì í ṣe àwáwí láti fipá mú kí aláìsàn gba ìtọ́jú tó ti fara balẹ̀ ṣàlàyé lọ́nà tó ṣe kedere pé òun ò fẹ́.” Daniele Rodriguez, tó jẹ́ ọ̀jọ̀gbọ́n ní Ẹ̀ka Ìmọ̀ Ìṣègùn Lábẹ́ Òfin àti Ìlànà Ìtọ́jú ní Yunifásítì Padua, tún jẹ́rìí sí ọ̀rọ̀ yìí nígbà tó ń jábọ̀ lórí ẹjọ́ náà. Ó kíyè sí i pé “[àpilẹ̀kọ] 32 nínú Òfin [Ítálì] jẹ́ kó ṣe kedere pé èèyàn lẹ́tọ̀ọ́ láti sọ pé òun ò gba irú ìtọ́jú kan pàtó. +Ofin so pe ‘a o gbodo fipa mu enikeni lati gba iru itoju kan pato afi ti ofin ba fowo si i.’” Amofin kan lorile-ede Itali, to si tun je ogbonkangi ninu ofin to je mo ilera, toruko e n je Luca Benci soro lori ipinnu ti ile ejo se, ohun to ko ninu iwe Quotidiano Sanita (Health Daily) ree: “Ko si ofin to so pe o pon dandan ki alaisan gba eje sara to ba loun o fe. Òfin sọ pé ‘a ò gbọ́dọ̀ fipá mú ẹnikẹ́ni láti gba irú ìtọ́jú kan pàtó àfi tí òfin bá fọwọ́ sí i.’” Amòfin kan lórílẹ̀-èdè Ítálì, tó sì tún jẹ́ ògbóǹkangí nínú òfin tó jẹ mọ́ ìlera, tórúkọ ẹ̀ ń jẹ́ Luca Benci sọ̀rọ̀ lórí ìpinnu tí ilé ẹjọ́ ṣe, ohun tó kọ nínú ìwé Quotidiano Sanità (Health Daily) rèé: “Kò sí òfin tó sọ pé ó pọn dandan kí aláìsàn gba ẹ̀jẹ̀ sára tó bá lóun ò fẹ́. +Eto ti alaisan ni lati so pe oun o gba iru itoju kan bori ohun gbogbo.” Okan lara awon agbejoro awon Elerii Jehofa to n je Marcello Rifici so pe: “Inu wa dun lati ri i pe ejo ti ile ejo da yii ba ilana ti won n te le nile Yuroopu mu, bi eyi to han ninu awon ejo ti Ile Ejo Eto Omoniyan ti Ile Yuroopu ti da, to je ko se kedere pe gbogbo alaisan lo letoo lati pinnu iru itoju ti won fe. Ẹ̀tọ́ tí aláìsàn ní láti sọ pé òun ò gba irú ìtọ́jú kan borí ohun gbogbo.” Ọ̀kan lára àwọn agbẹjọ́rò àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà tó ń jẹ́ Marcello Rifici sọ pé: “Inú wa dùn láti rí i pé ẹjọ́ tí ilé ẹjọ́ dá yìí bá ìlànà tí wọ́n ń tẹ̀ lé nílẹ̀ Yúróòpù mu, bí èyí tó hàn nínú àwọn ẹjọ́ tí Ilé Ẹjọ́ Ẹ̀tọ́ Ọmọnìyàn ti Ilẹ̀ Yúróòpù ti dá, tó jẹ́ kó ṣe kedere pé gbogbo aláìsàn ló lẹ́tọ̀ọ́ láti pinnu irú ìtọ́jú tí wọ́n fẹ́. +Ke e si maa wo o, lodun 2017, Ile Igbimo Asofin Ile Itali se ofin 219/2017, ti won mo si ‘Ofin Ohun Ti Mo Fe,’ (iyen Living Will Law) awon ilana inu ofin yen si ba ipinnu ti ile ejo se yii mu.” Omii lara awon agbejoro awon Elerii Jehofa to n je Lucio Marsella tun so pe: “Ipinnu ti ile ejo se yii maa seranwo fun gbogbo awon dokita onigboya to n se gbogbo ohun ti won le se lati toju awon alaisan laifi eto ti won ni lati yan itoju ti won fe du won.” Kẹ́ ẹ sì máa wò ó, lọ́dún 2017, Ilé Ìgbìmọ̀ Aṣòfin Ilẹ̀ Ítálì ṣe òfin 219/2017, tí wọ́n mọ̀ sí ‘Òfin Ohun Tí Mo Fẹ́,’ (ìyẹn Living Will Law) àwọn ìlànà inú òfin yẹn sì bá ìpinnu tí ilé ẹjọ́ ṣe yìí mu.” Òmíì lára àwọn agbẹjọ́rò àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà tó ń jẹ́ Lucio Marsella tún sọ pé: “Ìpinnu tí ilé ẹjọ́ ṣe yìí máa ṣèrànwọ́ fún gbogbo àwọn dókítà onígboyà tó ń ṣe gbogbo ohun tí wọ́n lè ṣe láti tọ́jú àwọn aláìsàn láìfi ẹ̀tọ́ tí wọ́n ní láti yan ìtọ́jú tí wọ́n fẹ́ dù wọ́n.” +Ni August 22, imititi ile to lagbara kan sele ni erekusu Ischia to wa letikun ilu Naples, lorile-ede Itali. Imititi ile naa ba opolopo ile je, o si so nnkan bi egberun meji o le ogorun-un mefa [2,600] eeyan di alainile. Ní August 22, ìmìtìtì ilẹ̀ tó lágbára kan ṣẹlẹ̀ ní erékùṣù Ischia tó wà létíkun ìlú Naples, lórílẹ̀-èdè Ítálì. Ìmìtìtì ilẹ̀ náà ba ọ̀pọ̀lọpọ̀ ilé jẹ́, ó sì sọ nǹkan bí ẹgbẹ̀rún méjì ó lé ọgọ́rùn-ún mẹ́fà [2,600] èèyàn di aláìnílé. +O le ni ogoji [40] eeyan to fara pa, awon meji lo si ku. Ó lé ní ogójì [40] èèyàn tó fara pa, àwọn méjì ló sì kú. +A o tii gbo pe ikankan ninu awon ogorun-un mefa o le metalelogbon [633] Elerii Jehofa to n gbe ni erekusu naa ko janba tabi fara gbogbe, amo ile awon idile Elerii Jehofa mesan-an lo ba je. A ò tíì gbọ́ pé ìkankan nínú àwọn ọgọ́rùn-ún mẹ́fà ó lé mẹ́tàlélọ́gbọ̀n [633] Ẹlẹ́rìí Jèhófà tó ń gbé ní erékùṣù náà ko jàǹbá tàbí fara gbọgbẹ́, àmọ́ ilé àwọn ìdílé Ẹlẹ́rìí Jèhófà mẹ́sàn-án ló bà jẹ́. +Awon Elerii Jehofa to wa lagbegbe naa ti n ran awon ara bii tiwon lowo, iyen awon toro yii kan, won si n fi oro Olorun tu won ninu. Àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà tó wà lágbègbè náà ti ń ran àwọn ará bíi tiwọn lọ́wọ́, ìyẹn àwọn tọ́rọ̀ yìí kàn, wọ́n sì ń fi ọ̀rọ̀ Ọlọ́run tù wọ́n nínú. +Agbenuso fun Awa Elerii Jehofa: Kari Aye: David A. Semonian, Ofiisi Agberoyinjade, +1-845-524-3000 Itali: Christian Di Blasio, +39-06-872941 Agbẹnusọ fún Àwa Ẹlẹ́rìí Jèhófà: Kárí Ayé: David A. Semonian, Ọ́fíìsì Agbéròyìnjáde, +1-845-524-3000 Ítálì: Christian Di Blasio, +39-06-872941 +Ni May 15, 2019, Ile Ejo Giga ju Lo ni Itali fowo si i pe awon ara wa letoo lati pinnu iru itoju isegun to wu won. Ní May 15, 2019, Ilé Ẹjọ́ Gíga jù Lọ ní Ítálì fọwọ́ sí i pé àwọn ará wa lẹ́tọ̀ọ́ láti pinnu irú ìtọ́jú ìṣègùn tó wù wọ́n. +Ile ejo naa mu ko se kedere pe alaisan kan letoo lati yan asoju fun oro itoju isegun, to si maa gbeja alaisan naa ki won ma baa fa eje si i lara. Ilé ẹjọ́ náà mú kó ṣe kedere pé aláìsàn kan lẹ́tọ̀ọ́ láti yan aṣojú fún ọ̀rọ̀ ìtọ́jú ìṣègùn, tó sì máa gbèjà aláìsàn náà kí wọ́n má bàa fa ẹ̀jẹ̀ sí i lára. +Yato siyen, Ile ejo naa tenu mo on pe o bofin mu lorile-ede Itali ki alaisan kan yan eni to maa soju funni lori oro itoju isegun to ba sele pe alaisan naa daku gbonrangandan tabi ko le soro mo. Yàtọ̀ síyẹn, Ilé ẹjọ�� náà tẹnu mọ́ ọn pé ó bófin mu lórílẹ̀-èdè Ítálì kí aláìsàn kan yan ẹni tó máa ṣojú fúnni lórí ọ̀rọ̀ ìtọ́jú ìṣègùn tó bá ṣẹlẹ̀ pé aláìsàn náà dákú gbọnrangandan tàbí kò lè sọ̀rọ̀ mọ́. +Arakunrin ati Arabinrin Cappelli Ile ejo se ipinnu yii nitori awon ejo to waye nipa Arakunrin Luca Cappelli to je alagba ninu ijo. Arákùnrin àti Arábìnrin Cappelli Ilé ẹjọ́ ṣe ìpinnu yìí nítorí àwọn ẹjọ́ tó wáyé nípa Arákùnrin Luca Cappelli tó jẹ́ alàgbà nínú ìjọ. +O ti to odun meeedogbon (25) bayii to ti ni isoro inu isan ti eje n gba koja ninu opolo. Ó ti tó ọdún mẹ́ẹ̀ẹ́dọ́gbọ̀n (25) báyìí tó ti ní ìṣòro inú iṣan tí ẹ̀jẹ́ ń gbà kọjá nínú ọpọlọ. +Aisan to n se Arakunrin Cappelli le debi pe o nilo oniruuru itoju isegun ati pe nigba mii ko ni le soro. Àìsàn tó ń ṣe Arákùnrin Cappelli le débi pé ó nílò onírúurú ìtọ́jú ìṣègùn àti pé nígbà míì kò ní lè sọ̀rọ̀. +Ki won to bere si i toju e, o ri i pe oun koro kun kaadi Advance Medical Directive, o si yan iyawo re Francesca lati soju fun un ninu oro itoju isegun. Kí wọ́n tó bẹ̀rẹ̀ sí í tọ́jú ẹ̀, ó rí i pé òun kọ̀rọ̀ kún káàdì Advance Medical Directive, ó sì yan ìyàwó rẹ̀ Francesca láti ṣojú fún un nínú ọ̀rọ̀ ìtọ́jú ìṣègùn. +Amo, adajo kan nile ejo kotemilorun ko gba ki iyawo arakunrin yii soju fun un ninu oro itoju isegun, tori naa ko si bi Arakunrin Cappelli se le daabo bo ara e ki won ma baa fa eje si i lara. Àmọ́, adájọ́ kan nílé ẹjọ́ kòtẹ́milọ́rùn kò gbà kí ìyàwó arákùnrin yìí sojú fún un nínú ọ̀rọ̀ ìtọ́jú ìṣègùn, torí náà kò sí bí Arákùnrin Cappelli ṣe lè dáàbò bo ara ẹ̀ kí wọ́n má bàa fa ẹ̀jẹ̀ sí i lára. +Won gbe ejo Arakunrin Cappelli de Ile Ejo Giga Ju Lo ni February 16, 2017. Wọ́n gbé ẹjọ́ Arákùnrin Cappelli dé Ilé Ẹjọ́ Gíga Jù Lọ ní February 16, 2017. +Ile Ejo Giga Ju Lo si so pe awon ile ejo keekeeke yii tapa si Ofin orile-ede Itali ati ti European Convention of Human Rights, to fun alaisan kan letoo lati se ipinnu funra e. Ilé Ẹjọ́ Gíga Jù Lọ sì sọ pé àwọn ilé ẹjọ́ kéékèèké yìí tàpá sí Òfin orílẹ̀-èdè Ítálì àti ti European Convention of Human Rights, tó fún aláìsàn kan lẹ́tọ̀ọ́ láti ṣe ìpinnu fúnra ẹ̀. +Ohun to wuni lori nibe ni pe, ile ejo naa so pe “o se pataki, o si ye ki won fi da alaisan kan loju pe won maa daabo bo eto re to ba so pe oun o nifee siru itoju isegun kan nitori ohun to gba gbo.” Ile Ejo Giga Ju Lo dajo pe kawon ile ejo to wa lorile-ede Itali tubo maa bowo fun ipinnu tawon ara wa se pe awon o ni gba eje. Ohun tó wúni lórí níbẹ̀ ni pé, ilé ẹjọ́ náà sọ pé “ó ṣe pàtàkì, ó sì yẹ kí wọ́n fi da aláìsàn kan lójú pé wọ́n máa dáàbò bo ẹ̀tọ́ rẹ̀ tó bá sọ pé òun ò nífẹ̀ẹ́ sírú ìtọ́jú ìṣègùn kan nítorí ohun tó gbà gbọ́.” Ilé Ẹjọ́ Gíga Jù Lọ dájọ́ pé káwọn ilé ẹjọ́ tó wà lórílẹ̀-èdè Ítálì túbọ̀ máa bọ̀wọ̀ fún ìpinnu táwọn ará wa ṣe pé àwọn ò ní gba ẹ̀jẹ̀. +Kari aye ni inu awa Elerii Jehofa ti dun si idajo Ile Ejo Giga Ju Lo yii. Idi ni pe won daabo bo eto tawon ara wa lorile-ede Itali ni lati ma se gba eje tori pe ko ba igbagbo won mu.​—Ise 15:29. Kárí ayé ni inú àwa Ẹlẹ́rìí Jèhófà ti dùn sí ìdájọ́ Ilé Ẹjọ́ Gíga Jù Lọ yìí. Ìdí ni pé wọ́n dáàbò bo ẹ̀tọ́ táwọn ará wa lórílẹ̀-èdè Ítálì ní láti má ṣe gba ẹ̀jẹ́ torí pé kò bá ìgbàgbọ́ wọn mu.​—Ìṣe 15:29. +Ami iranti ti won gbe si abule Risiera di San Sabba, ni ilu Trieste. Àmì ìrántí tí wọ́n gbé sí abúlé Risiera di San Sabba, ní ìlú Trieste. +Awon Elerii Jehofa to wa ni ago iseninisee nigba yen maa n ni ami onigun meta alawo aluko lara aso won Ni May 10, 2019, awon alase ijoba, awon opitan, awon akoroyin, ati opo alejo mii wa sibi eto kan ti won ti si aso loju ami ti won se ni iranti opo awon ara wa lokunrin ati lobinrin ti egbe oselu Nasi ati Ijoba Alase Onikumo se inunibini si. Àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà tó wà ní àgọ́ ìṣẹ́niníṣẹ̀ẹ́ nígbà yẹn máa ń ní àmì onígun mẹ́ta aláwọ̀ àlùkò lára aṣọ wọn Ní May 10, 2019, àwọn aláṣẹ ìjọba, àwọn òpìtàn, àwọn akọ̀ròyìn, àti ọ̀pọ̀ àlejò míì wá síbi ètò kan tí wọ́n ti ṣí aṣọ lójú àmì tí wọ́n ṣe ní ìrántí ọ̀pọ̀ àwọn ará wa lọ́kùnrin àti lóbìnrin tí ẹgbẹ́ òṣèlú Násì àti Ìjọba Aláṣẹ Oníkùmọ̀ ṣe inúnibíni sí. +Eto iranti naa waye ni abule Risiera di San Sabba ni ilu Trieste, to wa ni ariwa ila-oorun orile-ede Itali, abule yii ni won ti n fi ero fe iresi tele ki won to so o di ago iseninisee kan soso lorile-ede Itali to ni ibi ti won ti n dana sun oku. Ètò ìrántí náà wáyé ní abúlé Risiera di San Sabba ní ìlú Trieste, tó wà ní àríwá ìlà-oòrùn orílẹ̀-èdè Ítálì, abúlé yìí ni wọ́n ti ń fi ẹ̀rọ fẹ́ ìrẹsì tẹ́lẹ̀ kí wọ́n tó sọ ọ́ di àgọ́ ìṣẹ́niníṣẹ̀ẹ́ kan ṣoṣo lórílẹ̀-èdè Ítálì tó ní ibi tí wọ́n ti ń dáná sun òkú. +Awon ile ise oniroyin ti adugbo ati ti ijoba naa wa sibi ti won ti si aso loju ami iranti naa, to fi mo Canale 5, to je ikanni telifison tawon eeyan n wo ju lo lorile-ede naa. Àwọn ilé iṣẹ́ oníròyìn ti àdúgbò àti ti ìjọba náà wá síbi tí wọ́n ti ṣí aṣọ lójú àmì ìrántí náà, tó fi mọ́ Canale 5, tó jẹ́ ìkànnì tẹlifíṣọ̀n táwọn èèyàn ń wò jù lọ lórílẹ̀-èdè náà. +Asoye kan to da lori idurosinsin ni Christian Di Blasio, to je agbenuso fun awon Elerii Jehofa ni orile-ede Itali fi bere eto iranti naa. Àsọyé kan tó dá lórí ìdúróṣinṣin ni Christian Di Blasio, tó jẹ́ agbẹnusọ fún àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà ni orílẹ̀-èdè Ítálì fi bẹ̀rẹ̀ ètò ìrántí náà. +O so pe: “Lara awon ti ijoba Nasi se inunibini si, awon elerii Jehofa nikan soso lo je pe kiki nitori ohun ti won gba gbo ni ijoba Nasi se se inunibini si won. Ó sọ pé: “Lára àwọn tí ìjọba Násì ṣe inúnibíni sí, àwọn ẹlẹ́rìí Jèhófà nìkan ṣoṣo ló jẹ́ pé kìkì nítorí ohun tí wọ́n gbà gbọ́ ni ìjọba Násì ṣe ṣe inúnibíni sí wọ́n. +Awon nikan ni si awujo to ni anfaani lati se nnkan kan ti iku a fi ye lori won. Àwọn nìkan ni sì àwùjọ tó ní àǹfààní láti ṣe nǹkan kan tí ikú á fi yẹ̀ lórí wọn. +Ki won wule se igbagbo won ni, ki won si so pe ti ijoba lawon a se. Kí wọ́n wulẹ̀ sẹ́ ìgbàgbọ́ wọn ni, kí wọ́n sì sọ pé ti ìjọba làwọn á ṣe. +Sibe, won ni igboya to mu ki won duro lori iwa to ye ka ba lowo Kristeni, iyen ni pe won ni je adurosinsin si Olorun, won si tun nifee awon eeyan.” Síbẹ̀, wọ́n ní ìgboyà tó mú kí wọ́n dúró lórí ìwà tó yẹ ká bá lọ́wọ́ Kristẹni, ìyẹn ni pé wọ́n ní jẹ́ adúróṣinsin sí Ọlọ́run, wọ́n sì tún nífẹ̀ẹ́ àwọn èèyàn.” +Leyin yen ni Arakunrin Di Blasio fi fidio iforowanilenuwo pelu Arabinrin Emma Bauer han awon to wa nikale, ninu fidio naa, Arabinrin Emma Bauer royin bi oun ati idile oun se foju wina inunibini nigba Ogun Agbaye Keji. Lẹ́yìn yẹn ni Arákùnrin Di Blasio fi fídíò ìfọ̀rọ̀wánilẹ́nuwò pẹ̀lú Arábìnrin Emma Bauer han àwọn tó wà níkàlẹ̀, nínú fídíò náà, Arábìnrin Emma Bauer ròyìn bi òun àti ìdílé òun ṣe fojú winá inúnibíni nígbà Ogun Àgbáyé Kejì. +O salaye pe awon Kristeni tooto o ni yese lori ohun to to, koda to ba maa la iku lo. Ó ṣàlàyé pé àwọn Kristẹni tòótọ́ ò ní yẹsẹ̀ lórí ohun tó tọ́, kódà tó bá máa la ikú lọ. +Ni ipari eto iranti naa, olori ilu Trieste, Roberto Dipiazza, ba awon to wa sibe soro. Ní ìparí ètò ìrántí náà, olórí ìlú Trieste, Roberto Dipiazza, bá àwọn tó wá síbẹ̀ sọ̀rọ̀. +O ni: “Ami iranti yii dun mo mi ninu gan-an. Ó ní: “Àmì ìrántí yìí dùn mọ́ mi nínú gan-an. +A gbodo wa nnkan se ki iru inunibini bee ma baa sele mo lae.” Eyin yen ni won wa si aso loju ami iranti naa. A gbọ́dọ̀ wá nǹkan ṣe kí irú inúnibíni bẹ́ẹ̀ má bàa ṣẹlẹ̀ mọ́ láé.” Ẹ̀yìn yẹn ni wọ́n wá ṣí aṣọ lójú àmì ìrántí náà. +Opo omowe atawon ilumooka soro lori bi eto iranti naa ti se pataki to. Ọ̀pọ̀ ọ̀mọ̀wé àtàwọn ìlúmọ̀ọ́ká sọ̀rọ̀ lórí bí ètò ìrántí náà ti ṣe pàtàkì tó. +Bi apeere, Giorgio Bouchard, aare ana fun Agbajo Awon Soosi Ajihinrere Lorile-Ede Itali so pe: “Yato si awon Elerii Jehofa, ko si awujo esin naa tawon omo ijo re tii femi ara won lele to bayii ri nitori ohun ti won gba gbo. Bí àpẹẹrẹ, Giorgio Bouchard, ààrẹ àná fún Àgbájọ Àwọn Ṣọ́ọ̀ṣì Ajíhìnrere Lórílẹ̀-Èdè Ítálì sọ pé: “Yàtọ̀ sí àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà, kò sí àwùjọ ẹ̀sìn náà táwọn ọmọ ìjọ rẹ̀ tíì fẹ̀mí ara wọn lélẹ̀ tó báyìí rí nítorí ohun tí wọ́n gbà gbọ́. +Amo, se ni iriri to le koko tawon Elerii ni yii tubo mu ki won lagbara, won si wa fidi eri mule fawon eeyan, ati fun Olorun paapaa, pe awon ni esin Kristeni kan soso to ta ko erongba ti Ijoba Nasi gbe laruge.” (Fun alaye siwaju si i, wo apoti to wa nisale.) Àmọ́, ṣe ni ìrírí tó le koko táwọn Ẹlẹ́rìí ní yìí túbọ̀ mú kí wọ́n lágbára, wọ́n sì wá fìdí ẹ̀rí múlẹ̀ fáwọn èèyàn, àti fún Ọlọ́run pàápàá, pé àwọn ni ẹ̀sìn Kristẹni kan ṣoṣo tó ta ko èròǹgbà tí Ìjọba Násì gbé lárugẹ.” (Fún àlàyé síwájú sí i, wo àpótí tó wà nísàlẹ̀.) +A nireti pe awon eeyan to to egberun lona ogofa (120,000 ) la maa sebewo sibi ami iranti pataki to wa ni abule Risiera di San Sabba yii lodoodun. A nírètí pé àwọn èèyàn tó tó ẹgbẹ̀rún lọ́nà ọgọ́fà (120,000 ) lá máa ṣèbẹ̀wò síbi àmì ìrántí pàtàkì tó wà ní abúlé Risiera di San Sabba yìí lọ́dọọdún. +Eni kookan to ba wa sibe a ni anfaani lati wo ami yii ni iranti egbeegberun awon Elerii Jehofa to duro lori igbagbo won ti won o si lowo si oselu, bo tile je pe egbe oselu Nasi ati ijoba alase onikumo se inunibini si won.​—⁠Ifihan 2:⁠10. Ẹnì kọ̀ọ̀kan tó bá wá síbẹ̀ á ní àǹfààní láti wo àmì yìí ní ìrántí ẹgbẹẹgbẹ̀rún àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà tó dúró lórí ìgbàgbọ́ wọn tí wọn ò sì lọ́wọ́ sí òṣèlú, bó tilẹ̀ jẹ́ pé ẹgbẹ́ òṣèlú Násì àti ìjọba aláṣẹ oníkùmọ̀ ṣe inúnibíni sí wọn.​—⁠Ìfihàn 2:⁠10. +Sergio Albesano (Opitan, ilu Turin) Igba ti mo n se iwadii nipa awon to ko lati wose ologun tori ohun ti won gba gbo ni mo wa mo nipa awon Elerii Jehofa, ona ti won gba gbe igbe aye won si wu mi lori gan-an. Sergio Albesano (Òpìtàn, ìlú Turin) Ìgbà tí mò ń ṣe ìwádìí nípa àwọn tó kọ̀ láti wọṣẹ́ ológun torí ohun tí wọ́n gbà gbọ́ ni mo wá mọ̀ nípa àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà, ọ̀nà tí wọ́n gbà gbé ìgbé ayé wọn sì wú mi lórí gan-an. +Bo tile je pe elesin Buda ni mi, mo bowo fun won tori pe igbagbo won lagbara, igbagbo yen ni o je ki opo to ku lara won tori inunibini ijoba Nasi jawo ninu ohun ti won gba gbo, to si mu ki won femi ara won lele ki won ma baa se igbagbo won. Bó tilẹ̀ jẹ́ pé ẹlẹ́sìn Búdà ni mí, mo bọ̀wọ̀ fún wọn torí pé ìgbàgbọ́ wọn lágbára, ìgbàgbọ́ yẹn ni ò jẹ́ kí ọ̀pọ̀ tó kú lára wọn torí inúnibíni ìjọba Násì jáwọ́ nínú ohun tí wọ́n gbà gbọ́, tó sì mú kí wọ́n fẹ̀mí ara wọn lélẹ̀ kí wọ́n má bàa sẹ́ ìgbàgbọ́ wọn. +Luigi Berzano (Onimo nipa ibagbepo eda, ojogbon, Yunifasiti Turin; olootu iwe odoodun naa, Annual Review of the Sociology of Religion) Luigi Berzano (Onímọ̀ nípa ìbágbépọ̀ ẹ̀dá, ọ̀jọ̀gbọ́n, Yunifásítì Turin; olóòtú ìwé ọdọọdún náà, Annual Review of the Sociology of Religion) +O ti pe ju kawon eeyan to gba pe ooto ni Ijoba Nasi se inunibini si awon Elerii Jehofa ati ki won to maa fowo wo won pe won fara da inunibini naa, bo tile je pe awon ti oro soju won atawon akosile itan to see gbara le wa to jerii si ohun to sele nigba naa. Ó ti pẹ́ jù káwọn èèyàn tó gbà pé òótọ́ ni Ìjọba Násì ṣe inúnibíni sí àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà àti kí wọ́n tó máa fọ̀wọ̀ wọ̀ wọ́n pé wọn fara da inúnibíni náà, bó tilẹ̀ jẹ́ pé àwọn tí ọ̀rọ̀ ṣojú wọn àtàwọn àkọsílẹ̀ ìtàn tó ṣeé gbára lé wà tó jẹ́rìí sí ohun tó ṣẹlẹ̀ nígbà náà. +Leyin-o-reyin, agbayanu igbagbo ati iwa omoluwabi awon Elerii to le ni egberun meeedogbon (25,000) ti won senunibini si lorile-ede Jamani ti kuro loko igbagbe. Lẹ́yìn-ọ̀-rẹyìn, àgbàyanu ìgbàgbọ́ àti ìwà ọmọlúwàbí àwọn Ẹlẹ́rìí tó lé ní ẹgbẹ̀rún mẹ́ẹ̀ẹ́dọ́gbọ̀n (25,000) tí wọ́n ṣenúnibíni sí lórílẹ̀-èdè Jámánì ti kúrò lóko ìgbàgbé. +Ohun to sele sawon Elerii Jehofa ti wa di eri ti ko legbe pe, won o fi igbagbo won ninu Olorun bani doree, tori naa, won ye leni aponle, won si niyi ju gbogbo awon mii ti ijoba senunibini si lo. Ohun tó ṣẹlẹ̀ sáwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà ti wá di ẹ̀rí tí kò lẹ́gbẹ́ pé, wọn ò fi ìgbàgbọ́ wọn nínú Ọlọ́run báni dọ́rẹ̀ẹ́, torí náà, wọ́n yẹ lẹ́ni àpọ́nlé, wọ́n sì níyì ju gbogbo àwọn míì tí ìjọba ṣenúnibíni sí lọ. +Giorgio Bouchard (Aare ana fun Agbajo Awon Soosi Ajihinrere ni Orile-Ede Itali) Bo tie je pe gbagbaagba lawon omo “ijo nlanla” (soosi Lutheran ati Katoliiki) rin ni ifegbekegbe pelu awon omo ogun Jamani titi de ilu Stalingrad [Volgograd], opo awon Elerii Jehofa lo ku sinu ogba ewon atawon ago iseninisee tori pe won o fe se ohun to lodi si eri okan won. Giorgio Bouchard (Ààrẹ àná fún Àgbájọ Àwọn Ṣọ́ọ̀ṣì Ajíhìnrere ní Orílẹ̀-Èdè Ítálì) Bó tiẹ̀ jẹ́ pé gbágbáágbá làwọn ọmọ “ìjọ ńláńlá” (ṣọ́ọ̀ṣì Lutheran àti Kátólíìkì) rìn ní ìfẹ̀gbẹ́kẹ̀gbẹ́ pẹ̀lú àwọn ọmọ ogun Jámánì títí dé ìlú Stalingrad [Volgograd], ọ̀pọ̀ àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà ló kú sínú ọgbà ẹ̀wọ̀n àtàwọn àgọ́ ìṣẹ́niníṣẹ̀ẹ́ torí pé wọn ò fẹ́ ṣe ohun tó lòdì sí ẹ̀rí ọkàn wọn. +Yato si awon Elerii Jehofa, ko si awujo esin naa tawon omo ijo re tii femi ara won lele to bayii ri nitori ohun ti won gba gbo. Yàtọ̀ sí àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà, kò sí àwùj��� ẹ̀sìn náà táwọn ọmọ ìjọ rẹ̀ tíì fẹ̀mí ara wọn lélẹ̀ tó báyìí rí nítorí ohun tí wọ́n gbà gbọ́. +Amo, se ni iriri to le koko tawon Elerii ni yii tubo mu ki won lagbara, won si wa fidi eri mule fawon eeyan, (ati fun Olorun paapaa), pe awon ni esin Kristeni kan soso to ta ko erongba ti Ijoba Nasi gbe laruge.” Àmọ́, ṣe ni ìrírí tó le koko táwọn Ẹlẹ́rìí ní yìí túbọ̀ mú kí wọ́n lágbára, wọ́n sì wá fìdí ẹ̀rí múlẹ̀ fáwọn èèyàn, (àti fún Ọlọ́run pàápàá), pé àwọn ni ẹ̀sìn Kristẹni kan ṣoṣo tó ta ko èròǹgbà tí Ìjọba Násì gbé lárugẹ.” +Giuseppina Celloni (Onimo nipa ironu ati ihuwasi eda ati olutoju arun opolo, ilu Trieste) O pe tawon eeyan o ti ka inunibini ti egbe oselu Nasi ati ijoba alase onikumo se sawon Elerii Jehofa si. Giuseppina Celloni (Onímọ̀ nípa ìrònú àti ìhùwàsí ẹ̀dá àti olùtọ́jú àrùn ọpọlọ, ìlú Trieste) Ó pẹ́ táwọn èèyàn ò ti ka inúnibíni tí ẹgbẹ́ òṣèlú Násì àti ìjọba aláṣẹ oníkùmọ̀ ṣe sáwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà sí. +Ami iranti ta a gbe sibi pataki ninu itan yii, se aponle egbeegberun awon Elerii Jehofa ti won ti ni igboya, ti won je adurosinsin ti won si ni igbagbo ninu awon ilana rere tawon Kristeni n te le ki won le maa gbe igbe aye alaafia. Àmì ìrántí tá a gbé síbi pàtàkì nínú ìtàn yìí, ṣe àpọ́nlé ẹgbẹẹgbẹ̀rún àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà tí wọ́n ti ní ìgboyà, tí wọ́n jẹ́ adúróṣinṣin tí wọ́n sì ní ìgbàgbọ́ nínú àwọn ìlànà rere táwọn Kristẹni ń tẹ̀ lé kí wọ́n lè máa gbé ìgbé ayé àlàáfíà. +Awon Elerii Jehofa to la inunibini naa ja sapa lati bori ohun ti won foju wina re bi won se n ba a niso lati maa gbe ni irowo-rose ti won si ni igbagbo to lagbara ninu “ojo tuntun” kan to n bo lona, nibi ti ko ni si ijiya mo ti ko si ni si eni to maa bi ara re pe, ‘Ki nidi?’ Àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà tó la inúnibíni náà já sapá láti borí ohun tí wọ́n fojú winá rẹ̀ bí wọ́n ṣe ń bá a nìṣó láti máa gbé ní ìrọ̀wọ́-rọsẹ̀ tí wọ́n sì ní ìgbàgbọ́ tó lágbára nínú “ọjọ́ tuntun” kan tó ń bọ́ lọ́nà, níbi tí kò ní sí ìjìyà mọ́ tí kò sì ní sí ẹni tó máa bí ara rẹ̀ pé, ‘Kí nìdí?’ +Maurizio Costanzo (Akoroyin ati olootu eto ori telifison, ilu Roomu) A o je gbagbe egbeegberun awon Elerii Jehofa lati apa ibi otooto lorile-ede Yuroopu ti won ran lo si awon ago iseninisee. Maurizio Costanzo (Akọ̀ròyìn àti olóòtú ètò orí tẹlifíṣọ̀n, ìlú Róòmù) A ò jẹ́ gbàgbé ẹgbẹẹgbẹ̀rún àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà láti apá ibi ọ̀tọ̀ọ̀tọ̀ lórílẹ̀-èdè Yúróòpù tí wọ́n rán lọ sí àwọn àgọ́ ìṣẹ́niníṣẹ̀ẹ́. +Emi egberun kan aabo (1,500) lara won lo lo si i. Ẹ̀mí ẹgbẹ̀rún kan ààbọ̀ (1,500) lára wọn ló lọ sí i. +Ni owo keji ewe, ko yani lenu pe egbe oselu Nasi ati ijoba alase onikumo se inunibini si awon Elerii Jehofa, ki i se tori eya ti won je, amo tori pe won ni igbagbo, won je eni alaafia, won ki i si i da si oro oselu, idi niyen ti ijoba fi koriira won. Ní ọwọ́ kejì ẹ̀wẹ́, kò yani lẹ́nu pé ẹgbẹ́ òṣèlú Násì àti ìjọba aláṣẹ oníkùmọ̀ ṣe inúnibíni sí àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà, kì í ṣe torí ẹ̀yà tí wọ́n jẹ́, àmọ́ torí pé wọ́n ní ìgbàgbọ́, wọ́n jẹ́ ẹni àlàáfíà, wọn kì í sì í dá sí ọ̀rọ̀ òṣèlú, ìdí nìyẹn tí ìjọba fi kórìíra wọn. +Abala pataki leyi je ninu itan awon Elerii Jehofa, tori naa, o ye ka maa ranti re lona ta a fi han pe a moyi won gan-an. Abala pàtàkì lèyí jẹ́ nínú ìtàn àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà, torí náà, ó yẹ ká máa rántí rẹ̀ lọ́nà tá á fi hàn pé a mọyì wọn gan-an. +Annamaria Fiorillo (Igba keji agbejoro ijoba ni Kootu Awon Odo ti ilu Milan) Annamaria Fiorillo (Igbá kejì agbẹjọ́rò ìjọba ní Kóòtù Àwọn Ọ̀dọ́ ti ìlú Milan) +O se pataki ka ranti pe Ijoba Nasi o ri awon Elerii Jehofa bi ore tori oju ti won fi n wo aye, pe iwalaaye je mimo, eyi to ta ko erongba ijoba Nasi pe eya Aryan lo ye ko maa sakoso gbogbo aye. Ó ṣe pàtàkì ká rántí pé Ìjọba Násì ò rí àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà bí ọ̀rẹ́ torí ojú tí wọ́n fi ń wo ayé, pé ìwàláàyè jẹ́ mímọ́, èyí tó ta ko èròǹgbà ìjọba Násì pé ẹ̀yà Aryan ló yẹ kó máa ṣàkóso gbogbo ayé. +Awon Elerii Jehofa to ko lati wose ologun tori ohun ti won gba gbo, bo tile je pe o le la iku lo fun won, sibe ti won ko lati se igbagbo won, o wule ku iku esin lasan. Àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà tó kọ̀ láti wọṣẹ́ ológun torí ohun tí wọ́n gbà gbọ́, bó tilẹ̀ jẹ́ pé ó lè la ikú lọ fún wọn, síbẹ̀ tí wọ́n kọ̀ láti sẹ́ ìgbàgbọ́ wọn, ò wulẹ̀ kù ikú ���̀sìn lásán. +Lonii, bo se je nigba naa lohun-un, a le so pe won je onigboya, to ko lati lowo si iwa ipa to si gbe alaafia laruge. Lónìí, bó ṣe jẹ́ nígbà náà lọ́hùn-ún, a lè sọ pé wọ́n jẹ́ onígboyà, tó kọ̀ láti lọ́wọ́ sí ìwà ipá tó sì gbé àlàáfíà lárugẹ. +Apeere rere ni won je laaarin awon eeyan, won si mu kawon iran to n bo lojo iwaju nireti. Àpẹẹrẹ rere ni wọ́n jẹ́ láàárín àwọn èèyàn, wọ́n sì mú káwọn ìran tó ń bọ̀ lọ́jọ́ iwájú nírètí. +Anna Foa (Ojogbon Itan Ode Oni, Yunifasiti La Sapienza, ilu Roomu) Aarin odun 1990 si odun 1999 ni awon opitan sese bere si i sewadii nipa “ami onigun meta alawo aluko” ti won si wa n ranti inunibini ti Ijoba se si awon to lo ami naa. Anna Foa (Ọ̀jọ̀gbọ́n Ìtàn Òde Òní, Yunifásítì La Sapienza, ìlú Róòmù) Àárín ọdún 1990 sí ọdún 1999 ni àwọn òpìtàn ṣẹ̀ṣẹ̀ bẹ̀rẹ̀ sí í ṣèwádìí nípa “àmì onígun mẹ́ta aláwọ̀ àlùkò” tí wọ́n sì wá ń rántí inúnibíni tí Ìjọba ṣe sí àwọn tó lo àmì náà. +Idi pataki ti won o fi mo ti won o si ranti won ni pe, leyin ogun, ijoba si n ba a niso lati maa se inunibini sawon Elerii Jehofa ni Ila Oorun orile-ede Jamani. Ìdí pàtàkì tí wọn ò fi mọ̀ tí wọn ò sì rántí wọn ni pé, lẹ́yìn ogun, ìjọba ṣì ń bá a nìṣó láti máa ṣe inúnibíni sáwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà ní Ìlà Oòrùn orílẹ̀-èdè Jámánì. +Won fi esun kan won pe won je ota ijoba ajumoni, asoju ijoba agbokeere-je-gaba ti ile Amerika ati ami, tori naa won tun pa da ju won sewon, ijoba ju egberun merin (4,000) lara won sewon, won si fi egberun kan (1,000) sewon lai gbo tenu won nile ejo. Wọ́n fi ẹ̀sùn kàn wọ́n pé wọ́n jẹ́ ọ̀tá ìjọba àjùmọ̀ní, aṣojú ìjọba agbókèèrè-jẹ-gàba ti ilẹ̀ Amẹ́ríkà àti amí, torí náà wọ́n tún pa dà jù wọ́n sẹ́wọ̀n, ìjọba ju ẹgbẹ̀rún mẹ́rin (4,000) lára wọn sẹ́wọ̀n, wọ́n sì fi ẹgbẹ̀rún kan (1,000) sẹ́wọ̀n láì gbọ́ tẹnu wọn nílé ẹjọ́. +Eyin igba ti Ila Oorun ati Iwo Oorun orile-ede Jamani pa da di okan lodun 1989 ni itan won kuro loko igbagbe tawon eeyan si bere si i soro nipa inunibini ti Ijoba se si won. Ẹ̀yìn ìgbà tí Ìlà Oòrùn àti Ìwọ̀ Oòrùn orílẹ̀-èdè Jámánì pa dà di ọ̀kan lọ́dún 1989 ní ìtàn wọn kúrò lóko ìgbàgbé táwọn èèyàn sì bẹ̀rẹ̀ sí í sọ̀rọ̀ nípa inúnibíni tí Ìjọba ṣe sí wọn. +Awon okunrin nikan ko ni won se inunibini si, amo bi opitan Adriana Lotto se so, won se inunibini sawon obinrin naa, paapaa awon ti won diidi ju sewon tori ki won ma baa ko awon omo won lekoo ti o ni je ki won fe wose ologun. Àwọn ọkùnrin nìkan kọ́ ni wọ́n ṣe inúnibíni sí, àmọ́ bí òpìtàn Adriana Lotto ṣe sọ, wọ́n ṣe inúnibíni sáwọn obìnrin náà, pàápàá àwọn tí wọ́n dìídì jù sẹ́wọ̀n torí kí wọ́n má bàa kọ́ àwọn ọmọ wọn lẹ́kọ̀ọ́ tí ò ní jẹ́ kí wọ́n fẹ́ wọṣẹ́ ológun. +Nigba ti eyi bere, lodun 1933, awon (yato si awon obinrin to je egbe oselu ijoba ori-o-jori) ni awujo kan soso to po ju lo lawon ago iseninisee, paapaa ju lo, ago iseninisee awon obinrin ni Ravensbruck. Nígbà tí èyí bẹ̀rẹ̀, lọ́dún 1933, àwọn (yàtọ̀ sí àwọn obìnrin tó jẹ́ ẹgbẹ́ òṣèlú ìjọba orí-ò-jorí) ni àwùjọ kan ṣoṣo tó pọ̀ jù lọ láwọn àgọ́ ìṣẹ́niníṣẹ̀ẹ́, pàápàá jù lọ, àgọ́ ìṣẹ́niníṣẹ̀ẹ́ àwọn obìnrin ní Ravensbrück. +Won mo won bi eni mowo nibe tori pe won ko lati se ise to ba je mo awon omo ogun ati ogun (iru bii riran aso awon ologun tabi wiwa ounje fun awon eso SS), won tori bee fiya je won gidigidi, tabi nigba mii, ki won dajo iku fun won. Wọ́n mọ̀ wọ́n bí ẹní mowó níbẹ̀ torí pé wọ́n kọ̀ láti ṣe iṣẹ́ tó bá jẹ mọ́ àwọn ọmọ ogun àti ogun (irú bíi rírán aṣọ àwọn ológun tàbí wíwá oúnjẹ fún àwọn ẹ̀ṣọ́ SS), wọ́n torí bẹ́ẹ̀ fìyà jẹ wọ́n gidigidi, tàbí nígbà míì, kí wọ́n dájọ́ ikú fún wọ́n. +Maria Fausta Maternini (Ojogbon nipa Ijora Tabi Aidogba To Wa Ninu Ofin Esin, Yunifasiti ilu Trieste) Maria Fausta Maternini (Òjọ̀gbọ́n nípa Ìjọra Tàbí Àìdọ́gba Tó Wà Nínú Òfin Ẹ̀sìn, Yunifásítì ìlú Trieste) +Mo dara po mo won nibi eto iranti to bani ninu je to si woni lokan eyi to waye ni abule Risiera di San Sabba, to je ka ri ijepataki bi awon Elerii Jehofa se duro lori igbagbo won, pe dipo ki won se ohun ti won gba gbo, won se tan lati ku. Mo dara pọ̀ mọ́ wọn níbi ètò ìrántí tó bani nínú jẹ́ tó sì wọni lọ́kàn èyí tó wáyé ní abúlé Risiera di San Sabba, tó jẹ́ ká rí ìjẹ́pàtàkì bí àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà ṣe dúró lórí ìgbàgbọ́ wọn, pé dípò kí wọ́n sẹ́ ohun tí wọ́n gbà gbọ́, wọ́n ṣe tán láti kú. +Bii tigba yen, se lawon Elerii Jehofa ode oni naa n pa kun sise ohun to to to si ye, ki gbogbo eeyan le maa gbe ni alaafia ati ni irepo. Bíi tìgbà yẹn, ṣe làwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà òde òní náà ń pa kún ṣíṣe ohun tó tọ́ tó sì yẹ, kí gbogbo èèyàn lè máa gbé ní àlàáfíà àti ní ìrẹ́pọ̀. +E seun te e pe mi sibi eto iranti yii, mo si fi imoriri han fun alaye to se kedere to si woni lokan ti eyin Elerii Jehofa se. Ẹ ṣeun tẹ́ ẹ pè mí síbi ètò ìrántí yìí, mo sì fi ìmọrírì hàn fún àlàyé tó ṣe kedere tó sì wọni lọ́kàn tí ẹ̀yin Ẹlẹ́rìí Jèhófà ṣe. +Marzio Pontone (Agbejoro, ilu Turin) Odun meeedogbon (25) ni mo fi gbenu so lawon ile ejo ologun ati ti ijoba niluu Itali ki won le fun awon Elerii ni “ominira lati se ohun ti esin won faye gba.” Marzio Pontone (Agbẹjọ́rò, ìlú Turin) Ọdún mẹ́ẹ̀ẹ́dọ́gbọ̀n (25) ni mo fi gbẹnu sọ láwọn ilé ẹjọ́ ológun àti ti ìjọba nílùú Ítálì kí wọ́n lè fún àwọn Ẹlẹ́rìí ní “òmìnira láti ṣe ohun tí ẹ̀sìn wọn fàyè gbà.” +Lai siye meji, mo le so pe animo meta pataki lawon Elerii Jehofa ni. Láì ṣiyè méjì, mo lè sọ pé ànímọ́ mẹ́ta pàtàkì láwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà ní. +Won je: (1) adurosinsin ninu ohun gbogbo, (2) won ki i yi pa da, won (3) ki i si i siye meji to ba di pe ki won te le ohun ti Jehofa pa lase fun won ki won si bowo fun un. Wọ́n jẹ́: (1) adúróṣinṣin nínú ohun gbogbo, (2) wọn kì í yí pa dà, wọn (3) kì í sì í ṣiyè méjì tó bá di pé kí wọ́n tẹ̀ lé ohun tí Jèhófà pa láṣẹ fún wọn kí wọ́n sì bọ̀wọ̀ fún un. +Awon Elerii kan tie ti gba lati ku ki won ma baa se igbagbo won — Ami “onigun meta alawo aluko” lo je eri to see foju ri nipa awon to se iru ipinnu bee. Àwọn Ẹlẹ́rìí kan tiẹ̀ ti gbà láti kú kí wọ́n má bàá sẹ́ ìgbàgbọ́ wọn — Àmì “onígun mẹ́ta aláwọ̀ àlùkò” ló jẹ́ ẹ̀rí tó ṣeé fojú rí nípa àwọn tó ṣe irú ìpinnu bẹ́ẹ̀. +Mi o ro pe asodun ni ti mo ba so pe ta a ba n wa “awon to ku nitori ohun ti won gba gbo” apeere tooto lawon Elerii kan je. Mi ò rò pé àsọdùn ni tí mo bá sọ pé tá a bá ń wá “àwọn tó kú nítorí ohun tí wọ́n gbà gbọ́” àpẹẹrẹ tòótọ́ làwọn Ẹlẹ́rìí kan jẹ́. +Mi o ri ohun abuku kankan so nipa awon Elerii Jehofa tori mo mo pe won ye leni aponle lodo gbogbo eeyan, titi kan lodo awa ta a je elesin mii (Katoliiki). Mi ò rí ohun àbùkù kankan sọ nípa àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà torí mo mọ̀ pé wọn yẹ lẹ́ni àpọ́nlé lọ́dọ̀ gbogbo èèyàn, títí kan lọ́dọ̀ àwa tá a jẹ́ ẹlẹ́sìn míì (Kátólíìkì). +Guido Raimondi (Aare ana fun Ile Ejo Eto Omoniyan ti Ile Yuroopu) Guido Raimondi (Ààrẹ àná fún Ilé Ẹjọ́ Ẹ̀tọ́ Ọmọnìyàn ti Ilẹ̀ Yúróòpù) +Mo gbosuba fun awon to wa nidii eto iranti pataki yii, o ran wa leti bi osika ijoba Nasi se senunibini si awon Elerii Jehofa to si da opo lara won loro. Mo gbóṣùbà fún àwọn tó wà nídìí ètò ìrántí pàtàkì yìí, ó rán wa létí bí òṣìkà ìjọba Násì ṣe ṣenúnibíni sí àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà tó sì dá ọ̀pọ̀ lára wọn lóró. +Opelope iwa akin won to gun wa ni kese lawujo ta a fi da eto igbejo ile Yuroopu ati Ile Ejo Eto Omoniyan ti Ile Yuroopu sile. Ọpẹ́lọpẹ́ ìwà akin wọn tó gún wa ní kẹ́ṣẹ́ láwùjọ tá a fi dá ètò ìgbẹ́jọ́ ilẹ̀ Yúróòpù àti Ilé Ẹjọ́ Ẹ̀tọ́ Ọmọnìyàn ti Ilẹ̀ Yúróòpù sílẹ̀. +Gbogbo omo ile Yuroopu lo ye ko maa ranti won ki won si maa sope tori ohun ti won se. Gbogbo ọmọ ilẹ̀ Yúróòpù ló yẹ kó máa rántí wọn kí wọ́n sì máa ṣọpẹ́ torí ohun tí wọ́n ṣe. +Bruno Segre (Agbejoro, akoroyin, olootu iwe iroyin L’Incontro, ilu Turin) Ni orile-ede Itali, mo je okan lara awon to sise lori abadofin to faye gba eni ti eri okan re o ba yonda fun lati sise ologun. Bruno Segre (Agbẹjọ́rò, akòròyìn, olóòtú ìwé ìròyìn L’Incontro, ìlú Turin) Ní orílẹ̀-èdè Ítálì, mo jẹ́ ọ̀kan lára àwọn tó ṣiṣẹ́ lórí àbádòfin tó fàyè gba ẹni tí ẹ̀rí ọkàn rẹ̀ ò bá yọ̀ǹda fún láti ṣiṣẹ́ ológun. +Mo ni anfaani lati se agbejoro fun opo lara awon odo Elerii Jehofa niwaju ile ejo ologun lorile-ede Itali. Mo ní àǹfààní láti ṣe agbẹjọ́rò fún ọ̀pọ̀ lára àwọn ọ̀dọ́ Ẹlẹ́rìí Jèhófà níwájú ilé ẹjọ́ ológun lórílẹ̀-èdè Ítálì. +Mo le jerii si i pe aisabosi won, emi imuratan won ati bi won se fimo sokan lo mu ki igbagbo won fese mule sinsin, iyen si mu ki n gba tiwon ni gbogbo ona. Mo lè jẹ́rìí sí i pé àìṣàbòsí wọn, ẹ̀mí ìmúratán wọn àti bí wọn ṣe fìmọ̀ ṣọ̀kan ló mú kí ìgbàgbọ́ wọn fẹsẹ̀ múlẹ̀ ṣinṣin, ìyẹn sì mú kí n gba tiwọn ní gbogbo ọ̀nà. +Ile to wa niluu Imola, nibi ti Eka Itumo Ede wa bayii Eka ofiisi orile-ede Itali ti n ko lati ilu Roomu lo si ilu Bologna ati Imola. Ilé tó wà nílùú Imola, níbi tí Ẹ̀ka Ìtúmọ̀ Èdè wà báyìí Ẹ̀ka ọ́fíìsì orílẹ̀-èdè Ítálì ti ń kó láti ìlú Róòmù lọ sí ìlú Bologna àti Imola. +Ilu Bologna wa ni nnkan bi ogorun-un meta o le aadorin (370) kilomita si ariwa ilu Roomu, ilu Imola si wa ni nnkan bii kilomita mejidinlaaadota (48) si ilu Bologna. Ìlú Bologna wà ní nǹkan bí ọgọ́rùn-ún mẹ́ta ó lè àádọ́rin (370) kìlómítà sí àríwá ìlú Róòmù, ìlú Imola sì wà ní nǹkan bíi kìlómítà méjìdínláàádọ́ta (48) sí ìlú Bologna. +Won ti n se atunse si ile alaja mesan-an kan to wa ni ilu Bologna eyi ti eka maa fi se ofiisi. Wọ́n ti ń ṣe àtúnṣe sí ilé alájà mẹ́sàn-án kan tó wà ní ìlú Bologna èyí tí ẹ̀ka máa fi ṣe ọ́fíìsì. +Lati odun 2018, awon osise Beteli to le ni ogota (60) ti won n se ise atumo ede atawon ise mii to tan mo on ti n ba ise niso ninu ile ti won sese se atunse si ni ilu Imola. Láti ọdún 2018, àwọn òṣìṣẹ́ Bẹ́tẹ́lì tó lé ní ọgọ́ta (60) tí wọ́n ń ṣe iṣẹ́ atúmọ̀ èdè àtàwọn iṣẹ́ míì tó tan mọ́ ọn ti ń bá iṣẹ́ nìṣó nínú ilé tí wọ́n ṣẹ̀ṣẹ̀ ṣe àtúnṣe sí ní ìlú Imola. +Ka le pese ibugbe fun awon osise ni Beteli ti won n ko lo si ilu Bologna, a ti bere si i ko ile alaja-meje kan si nnkan bii kilomita kan ataabo (maili kan) si ibi ta a ko ofiisi si. Ile naa ni ibi igbokosi abele to je ipele meta. Ká lè pèsè ibùgbé fún àwọn òṣìṣẹ́ ní Bẹ́tẹ́lì tí wọ́n ń kó lọ sí ìlú Bologna, a ti bẹ̀rẹ̀ sí í kọ́ ilé alájà-méje kan sí nǹkan bíi kìlómítà kan àtààbọ̀ (máìlì kan) sí ibi tá a kọ́ ọ́fíìsì sí. Ilé náà ní ibi ìgbọ́kọ̀sí abẹ́lẹ̀ tó jẹ́ ìpele mẹ́ta. +A si tun maa wa awon ile mii si i ni agbegbe yen. A ṣì tún máa wá àwọn ilé míì sí i ní agbègbè yẹn. +Aworan bi ile gbigbe alaja-meje ti won n ko lowo naa se maa ri Odun 1948 ni awa Elerii Jehofa ra eka ofiisi wa akoko ni ilu Roomu ta a si ko lo sibe lati ibi ta a ti n sise tele ni ilu Milan. Àwòrán bí ilé gbígbé alájà-méje tí wọ́n ń kọ́ lọ́wọ́ náà ṣe máa rí Ọdún 1948 ni àwa Ẹlẹ́rìí Jèhófà ra ẹ̀ka ọ́fíìsì wa àkọ́kọ́ ní ìlú Róòmù tá a sì kó lọ síbẹ̀ láti ibi tá a ti ń ṣiṣẹ́ tẹ́lẹ̀ ní ìlú Milan. +Latigba yen wa, awa Elerii Jehofa ti po si i lona to pabanbari ni Itali. Látìgbà yẹn wá, àwa Ẹlẹ́rìí Jèhófà ti pọ̀ sí i lọ́nà tó pabanbarì ní Ítálì. +Ni nnkan bi odun 1945, awon akede to wa lorile-ede naa o ju igba (200) lo. Ní nǹkan bí ọdún 1945, àwọn akéde tó wà lórílẹ̀-èdè náà ò ju igba (200) lọ. +Lonii, awon akede to wa nibe ti le ni egberun lona aadota-le-nigba (250,000). Lónìí, àwọn akéde tó wà níbẹ̀ ti lé ní ẹgbẹ̀rún lọ́nà àádọ́ta-lé-nígba (250,000). +Orile-ede yii lo ni iye akede to po ju nile Yuroopu. Orílẹ̀-èdè yìí ló ní iye akéde tó pọ̀ jù nílẹ̀ Yúróòpù. +Bi iye awon akede to wa ni Itali se n po si i ni iye awon osise ni Beteli ati eka ofiisi naa n po si i. Ni odun 2006, ile mokandinlogorun-un (99) otooto la n lo fun eka ofiisi ni Itali. Bí iye àwọn akéde tó wà ní Ítálì ṣe ń pọ̀ sí i ni iye àwọn òṣìṣẹ́ ní Bẹ́tẹ́lì àti ẹ̀ka ọ́fíìsì náà ń pọ̀ sí i. Ní ọdún 2006, ilé mọ́kàndínlọ́gọ́rùn-ún (99) ọ̀tọ̀ọ̀tọ̀ là ń lò fún ẹ̀ka ọ́fíìsì ní Ítálì. +Ta a ba ti pa gbogbo ise po soju kan niluu Bologna, iye awon osise Beteli maa din ku, a wa se ku ile marun-un pere. Tá a bá ti pa gbogbo iṣẹ́ pọ̀ sójú kan nílùú Bologna, iye àwọn òṣìṣẹ́ Bẹ́tẹ́lì máa dín kù, á wá ṣẹ́ ku ilé márùn-ún péré. +Adura wa ni pe ki Jehofa maa ba a lo lati fi ibukun re sori ise ikole naa ki awon ofiisi tuntun naa si setileyin fun ise ta a n se ni Itali, papa to ‘funfun to si ti to kore.’​—Johanu 4:35. Àdúrà wa ni pé kí Jèhófà máa bá a lọ láti fi ìbùkún rẹ̀ sórí iṣẹ́ ìkọ́lé náà kí àwọn ọ́fíìsì tuntun náà sì ṣètìlẹ́yìn fún iṣẹ́ tá à ń ṣe ní Ítálì, pápá tó ‘funfun tó sì ti tó kórè.’​—Jòhánù 4:35. +Deeti: August 2 si 4, 2019 Déètì: August 2 sí 4, 2019 +Ibi Ta A Ti Se E: Jaarbeurs Hallencomple, ilu Utrecht, orile-ede Netherlands Ibi Tá A Ti Ṣe É: Jaarbeurs Hallencomple, ìlú Utrecht, orílẹ̀-èdè Netherlands +Ede: Larubawa, Dutch, Ede Awon Aditi lona ti ile Jamani, Geesi, Papiamento, Polish, Potogi, Sipaniisi, Twi Èdè: Lárúbáwá, Dutch, Èdè Àwọn Adití lọ́nà ti ilẹ̀ Jámánì, Gẹ̀ẹ́sì, Papiamento, Polish, Potogí, Sípáníìṣì, Twi +Awon To Wa: Egberun mejilelogoji, ogorun-un meta ati marun-un din logoji (42,335) Àwọn Tó Wá: Ẹgbẹ̀rún méjìlélógójì, ọgọ́rùn-ún mẹ́ta àti márùn-ún dín lógójì (42,335) +Awon To Seribomi: Ogorun-un meji ati mejila (212) Àwọn Tó Ṣèrìbọmi: Ọgọ́rùn-ún méjì àti méjìlá (212) +Awon To Wa Lati Ile Okeere: Egberun mefa (6,000) Àwọn Tó Wá Láti Ilẹ̀ Òkèèrè: Ẹgbẹ̀rún mẹ́fà (6,000) +Awon Eka Ofiisi Ta A Pe: Australasia, Belgium, Brazil, Kanada, Kolonbia, Indonesia, Koria, Potuga, Romania, South Africa, Suriname, Orile-ede Amerika Àwọn Ẹ̀ka Ọ́fíísì Tá A Pè: Australasia, Belgium, Brazil, Kánádà, Kòlóńbíà, Indonesia, Kòríà, Pọ́túgà, Ròmáníà, South Africa, Suriname, Orílẹ̀-èdè Amẹ́ríkà +Iriri: Alaboojuto ile-ise ti Jaarbeurs Hallencomplex gbe ise imototo ogba naa fun pe arakunrin wa to je okan lara awon osise re lori foonu, o ni: “Awon kan wa nibi to n se gbogbo ise to ye ka se laijafara, won n tun ayika se, won si tun seto bi gbogbo nnkan se maa wa ni mimo tonitoni. Ìrírí: Alábòójútó ilé-iṣẹ́ tí Jaarbeurs Hallencomplex gbé iṣẹ́ ìmọ́tótó ọgbà náà fún pe arákùnrin wa tó jẹ́ ọ̀kan lára àwọn òṣìṣẹ́ rẹ̀ lórí fóònù, ó ní: “Àwọn kan wà níbí tó ń ṣe gbogbo iṣẹ́ tó yẹ ká ṣe láìjáfara, wọ́n ń tún àyíká ṣe, wọ́n sì tún ṣètò bí gbogbo nǹkan ṣe máa wà ní mímọ́ tónítóní. +Mo gba pe won a fee fi ibi sile lona to daa ju bi won se gba a lowo wa lo. Mo gbà pé wọ́n á fẹ́ẹ̀ fi ibí sílẹ̀ lọ́nà tó dáa ju bí wọ́n ṣe gbà á lọ́wọ́ wa lọ. +Mi o riru eyi ri, o jo mi loju gan-an ni! Mí ò rírú èyí rí, ó jọ mi lójú gan-an ni! +Koda, won tun awon ibi kan ninu ile ounje ta o lo bayii se! Kódà, wọ́n tún àwọn ibì kan nínú ilé oúnjẹ tá ò lò báyìí ṣe! +Eeyan meji lo maa n wa laroowoto nibi ile itura, bi ohunkohun ba si sele, kia, won ti satunse e. Èèyàn méjì ló máa ń wà lárọ̀ọ́wọ́tó níbi ilé ìtura, bí ohunkóhun bá sì ṣẹlẹ̀, kíá, wọ́n ti ṣàtúnṣe ẹ̀. +Ko sele ri!” Kò ṣẹlẹ̀ rí!” +Eka ofiisi wa to wa ni North Makedonia seto akanse iwaasu ni August 1 si October 31, 2019, ki won le waasu fun awon to n so ede Makedonia ati ede Alibenia ni ipinle eka ofiisi won. Ẹ̀ka ọ́fíìsì wa tó wà ní North Makedóníà ṣètò àkànṣe ìwàásù ní August 1 sí October 31, 2019, kí wọ́n lè wàásù fún àwọn tó ń sọ èdè Makedóníà àti èdè Alibéníà ní ìpínlẹ̀ ẹ̀ka ọ́fíìsì wọn. +Ni North Makedonia, awon to n so ede Makedonia ju milionu kan ati egberun lona ogorun-un meta (1,300,000) lo, awon to si n so ede Alibenia ju idaji milionu kan lo. Ní North Makedóníà, àwọn tó ń sọ èdè Makedóníà ju mílíọ̀nù kan àti ẹgbẹ̀rún lọ́nà ọgọ́rùn-ún mẹ́ta (1,300,000) lọ, àwọn tó sì ń sọ èdè Alibéníà ju ìdajì mílíọ̀nù kan lọ. +Amo, ninu awon akede egberun kan o le ogorun-un meta (1,300) to n so ede Makedonia lorile-ede yen, egberun kan pere lo wa ni ijo ti won ti n so ede Makedonia, ogun (20) akede pere lo si wa ni ijo ti won ti n so ede Alibenia. Àmọ́, nínú àwọn akéde ẹgbẹ̀rún kan ó lé ọgọ́rùn-ún mẹ́ta (1,300) tó ń sọ èdè Makedóníà lórílẹ̀-èdè yẹn, ẹgbẹ̀rún kan péré ló wà ní ìjọ tí wọ́n ti ń sọ èdè Makedóníà, ogún (20) akéde péré ló sì wà ní ìjọ tí wọ́n ti ń sọ èdè Alibéníà. +Tori naa, awon akede ogorun-un merin ati merindinlogorin (476) lo wa seranwo fawon akede yii lati awon orile-ede meje otooto. Torí náà, àwọn akéde ọgọ́rùn-ún mẹ́rin àti mẹ́rìndínlọ́gọ́rin (476) ló wá ṣèrànwọ́ fáwọn akéde yìí láti àwọn orílẹ̀-èdè méje ọ̀tọ̀ọ̀tọ̀. +Awon orile-ede naa ni Alibenia, Austria, Belgium, Jamani, Itali, Sweden ati Switzerland. Àwọn orílẹ̀-èdè náà ni Alibéníà, Austria, Belgium, Jámánì, Ítálì, Sweden àti Switzerland. +Iwe Bibeli Fi Koni lede Makedonia ti okunrin to n da ewure naa gba lodun mewaa seyin Nigba akanse iwaasu yen, arakunrin kan pade okunrin kan to n da ewure loju ona. Ìwé Bíbélì Fi Kọ́ni lédè Makedóníà tí ọkùnrin tó ń da ewúrẹ́ náà gbà lọ́dún mẹ́wàá sẹ́yìn Nígbà àkànṣe ìwàásù yẹn, arákùnrin kan pàdé ọkùnrin kan tó ń da ewúrẹ́ lójú ọ̀nà. +Bi okunrin to n da ewure naa se ri i pe awon Elerii Jehofa loun n ba soro, kia lo yo iwe Bibeli Fi Koni jade ninu apo re, o so pe igba tawon Elerii wa waasu lati Itali ni odun mewaa seyin ni won fun oun ni iwe naa. Bí ọkùnrin tó ń da ewúrẹ́ náà ṣe rí i pé àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà lòun ń bá sọ̀rọ̀, kíá ló yọ ìwé Bíbélì Fi Kọ́ni jáde nínú àpò rẹ̀, ó sọ pé ìgbà táwọn Ẹlẹ́rìí wá wàásù láti Ítálì ní ọdún mẹ́wàá sẹ́yìn ni wọ́n f��n òun ní ìwé náà. +O tie so pe ojoojumo loun n ka iwe naa, koda oun ti ha awon akori kan sori ninu e. Ó tiẹ̀ sọ pé ojoojúmọ́ lòun ń ka ìwé náà, kódà òun ti há àwọn àkòrí kan sórí nínú ẹ̀. +Bawon ara se seto fun ipadabewo niyen. Báwọn ará ṣe ṣètò fún ìpadàbẹ̀wò nìyẹn. +Bawon ara to n so ede Makedonia ati Alibenia se tu yaya tu yaya lati ti akanse iwaasu yii leyin ran wa leti bi Poolu naa se mura tan lati “soda wa si Makedonia.”—Ise 16:9. Báwọn ará tó ń sọ èdè Makedóníà àti Alibéníà ṣe tú yáyá tù yàyà láti ti àkànṣe ìwàásù yìí lẹ́yìn rán wa létí bí Pọ́ọ̀lù náà ṣe múra tán láti “sọdá wá sí Makedóníà.”—Ìṣe 16:9. +Deeti: August 9 si 1l, 2019 Déètì: August 9 sí 1l, 2019 +Ibi To Ti Waye: Papa Isere Municipal Stadium of Legia niluu Warsaw ati Gbongan Iworan Torwar Hall, niluu Warsaw, lorile-ede Poland Ibi Tó Ti Wáyé: Pápá Ìṣeré Municipal Stadium of Legia nílùú Warsaw àti Gbọ̀ngàn Ìwòran Torwar Hall, nílùú Warsaw, lórílẹ̀-èdè Poland +Ede: Geesi, Polish Èdè: Gẹ̀ẹ́sì, Polish +Awon To Wa: 32,069 Àwọn Tó Wá: 32,069 +Awon To Seribomi: 190 Àwọn Tó Ṣèrìbọmi: 190 +Awon To Wa Lati Ile Okeere: 6,892 Àwọn Tó Wá Láti Ilẹ̀ Òkèèrè: 6,892 +Awon Eka Ofiisi Ta A Pe: Central Europe, Chile, Ecuador, Finland, Faranse, Jojia, Hungary, Japan, Koria, Moldova, Romania, Ukraine, Amerika Àwọn Ẹ̀ka Ọ́fíìsì Tá A Pè: Central Europe, Chile, Ecuador, Finland, Faransé, Jọ́jíà, Hungary, Japan, Kòríà, Moldova, Romania, Ukraine, Amẹ́ríkà +Iriri: Ogbeni KamilKazmierkiewicz to je oga agba oteeli ti won n pe ni Four Points by Sheraton ni ilu Warsaw Mokotow (o je okan lara oteeli ti won fi awon alejo wo si), kowe pe: “O rorun lati ba a yin sise, o wu mi ki n tun lawon alejo to je oninuure ti won si lemii to daa bii tiyin. Ìrírí: Ọ̀gbẹ́ni KamilKaźmierkiewicz tó jẹ́ ọ̀gá àgbà òtẹ́ẹ̀lì tí wọ́n ń pè ní Four Points by Sheraton ní ìlú Warsaw Mokotów (ó jẹ́ ọ̀kan lára òtẹ́ẹ̀lì tí wọ́n fi àwọn àlejò wọ̀ sí), kọ̀wé pé: “Ó rọrùn láti bá a yín ṣiṣẹ́, ó wù mí kí n tún láwọn àlejò tó jẹ́ onínúure tí wọ́n sì lẹ́mìí tó dáa bíi tiyín. +Mo kiye sii pe e nifee ara yin gan an, e si wa nisokan. Mo kíye síi pé ẹ nífẹ̀ẹ́ ara yín gan an, ẹ sì wà níṣọ̀kan. +Be e se seto gbogbo nnkan ni apejo yii wu mi lori gan-an.” Ogbeni Kamil Lubanski to ni ile ise KL Team to ba wa seto oko to ko awon eeyan so pe: “Latojo ti mo ti bere si ba awon Elerii Jehofa sise ni mo ti mo pe maa gbadun akoko ta a maa fi sise. Bẹ́ ẹ ṣe ṣètò gbogbo nǹkan ní àpéjọ yìi wú mi lórí gan-an.” Ọ̀gbẹ́ni Kamil Lubański tó ni ilé iṣẹ́ KL Team tó bá wa ṣètò ọkọ̀ tó kó àwọn èèyàn sọ pé: “Látọjọ́ tí mo ti bẹ̀rẹ̀ sí bá àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà ṣiṣẹ́ ni mo ti mọ̀ pé màá gbádùn àkókò tá a máa fi ṣiṣẹ́. +Won wa letoleto, won si mo nnkan se. Wọ́n wà létòletò, wọ́n sì mọ́ nǹkan ṣe. +Won ti seto to nitumo fun apejo nla yii, won si ti mura sile daadaa. Wọ́n ti ṣètò tó nítumọ̀ fún àpéjọ ńlá yìí, wọ́n sì ti múra sílẹ̀ dáadáa. +Opo awon olokiki eeyan la ti ba sise nile ise wa, titi kan awon osise ijoba, a si ti seto ikorajo kaakiri orile-ede yii ati lawon orile-ede to wa ni Yuroopu. Ọ̀pọ̀ àwọn olókìkí èèyàn la ti bá ṣiṣẹ́ nílé iṣẹ́ wa, títí kan àwọn òṣìṣẹ́ ìjọba, a sì ti ṣètò ìkórajọ káàkiri orílẹ̀-èdè yìí àti láwọn orílẹ̀-èdè tó wà ní Yúróòpù. +Amo, mi o tii rawon eeyan to mura sile to si se nnkan letoleto bii tiyin ri. Àmọ́, mi ò tíì ráwọn èèyàn tó múra sílẹ̀ tó sì ṣe nǹkan létòletò bíi tiyín rí. +Koko ibe ni pe, gbogbo awon awako wa atawon osise wa mii lo n so ohun to daa nipa awon Elerii Jehofa nigba ti won jo sise. Kókó ibẹ̀ ni pé, gbogbo àwọn awakọ̀ wa àtàwọn òṣìṣẹ́ wa míì ló ń sọ ohun tó dáa nípa àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà nígbà tí wọ́n jọ ṣiṣẹ́. +Lojo iwaju, o wu wa ka tun jo sise.” Lọ́jọ́ iwájú, ó wù wá ká tún jọ ṣiṣẹ́.” +"""Oju ojo to n gbona koja siso ati ogbele to lagbara ti yori si ina lorile-ede Portugal, tote yii lo si tii paayan ju lorile-ede naa." """Ojú ọjọ́ tó ń gbóná kọjá sísọ àti ọ̀gbẹlẹ̀ tó lágbára ti yọrí sí iná lórílẹ̀-èdè Portugal, tọ̀tẹ̀ yìí ló sì tíì pààyàn jù lórílẹ̀-èdè náà." +Losu June, eeyan merinlelogota [64] lo ku, eeyan marundinlaaadota [45] lo si ku losu October, ni aarin osu October, igba ogorun-un marun-un o le metalelogun [523] ni ina se yo. Lóṣù June, èèyàn mẹ́rìnlélọ́gọ́ta [64] ló kú, èèyàn márùndínláàádọ́ta [45] ló sì kú lóṣù October, ní àárín oṣù October, ìgbà ọgọ́rùn-ún márùn-ún ó lé mẹ́tàlélógún [523] ni iná ṣẹ́ yọ. +Ajo To N Boju To Oro Pajawiri labe idari Igbimo Ile Yuroopu so pe, lodun yii, o ti feree to milionu kan aabo eeka ile ti ina ti jo, o fi ilopo mefa ju iye ile to saba maa n jona lorile-ede naa tele, iyen egberun lona igba o le marun-un [205,000] eeka ile Àjọ Tó Ń Bójú Tó Ọ̀rọ̀ Pàjáwìrì lábẹ́ ìdarí Ìgbìmọ̀ Ilẹ̀ Yúróòpù sọ pé, lọ́dún yìí, ó ti fẹ́rẹ̀ẹ́ tó mílíọ̀nù kan ààbọ̀ eékà ilẹ̀ tí iná ti jó, ó fi ìlọ́po mẹ́fà ju iye ilẹ̀ tó sábà máa ń jóná lórílẹ̀-èdè náà tẹ́lẹ̀, ìyẹn ẹgbẹ̀rún lọ́nà igba ó lé márùn-ún [205,000] eékà ilẹ̀ +Eka ofiisi awon Elerii Jehofa lorile-ede Portugal royin pe ina naa gbemi okan ninu awon ara wa ati ibatan re olodun merin. Ẹ̀ka ọ́fíìsì àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà lórílẹ̀-èdè Portugal ròyìn pé iná náà gbẹ̀mí ọ̀kan nínú àwọn ará wa àti ìbátan rẹ̀ ọlọ́dún mẹ́rin. +Ina ohun tun ba ile awon ara wa kan je, o tie ba awon kan je koja atunse, titi kan ile oko won atawon irinse won, koda, o pa lara eran osin won. Iná ọ̀hún tún ba ilé àwọn ará wa kan jẹ́, ó tiẹ̀ ba àwọn kan jẹ́ kọjá àtúnṣe, títí kan ilẹ̀ oko wọn àtàwọn irinṣẹ́ wọn, kódà, ó pa lára ẹran ọ̀sìn wọn. +Awon ara lokunrin lobinrin ti n sise kara lati ran ara won lowo ki won le pale awon ohun ti ina jo mo, ki won si gbe awon igi to ti jona atawon idoti mii kuro. Àwọn ará lọ́kùnrin lóbìnrin ti ń ṣiṣẹ́ kára láti ran ara wọn lọ́wọ́ kí wọ́n lè palẹ̀ àwọn ohun tí iná jó mọ́, kí wọ́n sì gbé àwọn igi tó ti jóná àtàwọn ìdọ̀tí míì kúrò. +A seto Igbimo To N Seto Iranwo Nigba Ajalu si agbegbe naa ki won le seranwo fun awon ti ajalu sele si. A ṣètò Ìgbìmọ̀ Tó Ń Ṣètò Ìrànwọ́ Nígbà Àjálù sí àgbègbè náà kí wọ́n lè ṣèrànwọ́ fún àwọn tí àjálù ṣẹlẹ̀ sí. +Bakan naa, meji lara Igbimo Eka lorile-ede Portugal dara po mo awon alaboojuto ayika atawon alagba ijo lati maa be awon ara wa lokunrin lobinrin wo ki won le fun won nisiiri. Bákan náà, méjì lára Ìgbìmọ̀ Ẹ̀ka lórílẹ̀-èdè Portugal dara pọ̀ mọ́ àwọn alábòójútó àyíká àtàwọn alàgbà ìjọ láti máa bẹ àwọn ará wa lọ́kùnrin lóbìnrin wò kí wọ́n lè fún wọn níṣìírí. +Adura wa ni pe ki Jehofa tubo je ka maa fife ti awon ara wa ni Portugal leyin, ko si maa tu won ninu ki won le bo ninu isoro ti ina ogbale-gbarawe yii da sile.—Saamu 71:21. Àdúrà wa ni pé kí Jèhófà túbọ̀ jẹ́ ká máa fìfẹ́ ti àwọn ará wa ní Portugal lẹ́yìn, kó sì máa tù wọ́n nínú kí wọ́n lè bọ́ nínú ìṣòro tí iná ọ̀gbálẹ̀-gbáràwé yìí dá sílẹ̀.—Sáàmù 71:21. +Agbenuso fun Awa Elerii Jehofa: Agbẹnusọ fún Àwa Ẹlẹ́rìí Jèhófà: +Kari Aye: David A. Semonian, Ofiisi Agberoyinjade, +1-845-524-3000 Kárí Ayé: David A. Semonian, Ọ́fíìsì Agbéròyìnjáde, +1-845-524-3000 +"Portugal: Joao Pedro Candeias, +351-214-604-339""" "Portugal: João Pedro Candeias, +351-214-604-339""" +"""Deeti: June 28 si 30, 2019" """Déètì: June 28 sí 30, 2019" +Ibi Ta A Ti Se E: Papa isere Sport Lisboa e Benfica Stadium ni ilu Lisbon, Potuga Ibi Tá A Ti Ṣe É: Pápá ìṣeré Sport Lisboa e Benfica Stadium ní ìlú Lisbon, Pọ́túgà +Ede: Geesi, Ede Potogi (Potuga), Ede Aditi ti Potogi, Sipaniisi Èdè: Gẹ̀ẹ́sì, Èdè Potogí (Pọ́túgà), Èdè Adití ti Potogí, Sípáníìṣì +Awon To Wa: 63,390 Àwọn Tó Wá: 63,390 +Awon To Seribomi: 451 Àwọn Tó Ṣèrìbọmi: 451 +Awon To Wa Lati Ile Okeere: 5,300 Àwọn Tó Wá Láti Ìlẹ̀ Òkèèrè: 5,300 +Awon Eka Ofiisi To Wa: Angola, Osirelia, Brazil, Kanada, Central America, Gana, India, Mosanbiiki, Senega, Sipeeni, Amerika, Fenesuela Áwọn Ẹ̀ka Ọ́fíísì Tó Wá: Àǹgólà, Ọsirélíà, Brazil, Kánádà, Central America, Gánà, Íńdíà, Mòsáńbíìkì, Sẹ̀nẹ̀gà, Sípéènì, Amẹ́ríkà, Fẹnẹsúélà +Iriri: Ogbeni Santos wa lara awon awako to n gbe awon alejo to wa si apejo. Nigba ti arakunrin to n seto moto pe e wa si apejo naa, Ogbeni Santos so pe: “Ma a wa. Ìrírí: Ọ̀gbẹ́ni Santos wà lára àwọn awakọ̀ tó ń gbé àwọn àlejò tó wá sí àpéjọ. Nígbà tí arákùnrin tó ń ṣètò mọ́tò pè é wá sí àpéjọ náà, Ọ̀gbẹ́ni Santos sọ pé: “Mà á wá. +Latigba ti mo ti n ba yin sise, mo ni ifokanbale to koja afenuso. Látìgbà tí mo ti ń bá yín ṣiṣẹ́, mo ní ìfọ̀kànbalẹ̀ tó kojá àfẹnusọ. +Mi o mo bi ifokanbale yii se n wa, amo o da mi loju ni pe e n je ki n ni ifokanbale. Mi ò mọ bí ìfọ̀kànbalẹ̀ yìí ṣe ń wá, àmọ́ ó dá mi lójú ni pé ẹ̀ ń jẹ́ kí n ní ìfọ̀kànbalẹ̀. +Papa isere ni maa wa jale ojo yen, tori naa maa wa.” Pápá ìṣeré ni màá wà jálẹ̀ ọjọ́ yẹn, torí náà màá wá.” +Leyin ti Ogbeni Santos wa si apejo naa, o so pe oun gbadun e gan-an. Lẹ́yìn tí Ọ̀gbẹ́ni Santos wá sí àpéjọ náà, ó sọ pé òun gbádùn ẹ̀ gan-an. +Abule kan nita ilu Lisbon lo ti wa. Abúlé kan níta ìlú Lisbon ló ti wá. +Nigba to wa si apejo, o pade arakunrin kan to n gbe ni tosi abule e. Nígbà tó wá sí àpéjọ, ó pàdé arákùnrin kan tó ń gbé ní tòsí abúlé ẹ̀. +"Ogbeni Santos gba pe ki arakunrin yii maa wa maa ko oun lekoo ti won ba ti pa da sile.""" "Ọ̀gbẹ́ni Santos gbà pé kí arákùnrin yìí máa wá máa kọ́ òun lẹ́kọ̀ọ́ tí wọ́n bá ti pa dà sílé.""" +"""Ni Thursday, September 19, 2019, ile ejo da awon arakunrin mefa lati ilu Saratov, ni Rosia lebi won si ju sewon, kiki nitori pe won je Elerii Jehofa." """Ní Thursday, September 19, 2019, ilé ẹjọ́ dá àwọn arákùnrin mẹ́fà láti ìlú Saratov, ní Rọ́ṣíà lẹ́bi wọ́n sì jù sẹ́wọ̀n, kìkì nítorí pé wọ́n jẹ́ Ẹlẹ́rìí Jèhófà." +Adajo Dmitry Larin ti ile ejo Leninsky District Court of Saratov dajo ewon odun meta ataabo fun Arakunrin Konstantin Bazhenov ati Arakunrin Aleksey Budenchuk; o da ewon odun meta fun Arakunrin Feliks Makhammadiyev; o si da ewon odun meji fun Arakunrin Roman Gridasov, Arakunrin Gennadiy German, ati Arakunrin Aleksey Miretskiy. Adájọ́ Dmitry Larin ti ilé ẹjọ́ Leninsky District Court of Saratov dájọ́ ẹ̀wọ̀n ọdún mẹ́ta àtààbọ̀ fún Arákùnrin Konstantin Bazhenov àti Arákùnrin Aleksey Budenchuk; ó dá ẹ̀wọ̀n ọdún mẹ́ta fún Arákùnrin Feliks Makhammadiyev; ó sì dá ẹ̀wọ̀n ọdún méjì fún Arákùnrin Roman Gridasov, Arákùnrin Gennadiy German, àti Arákùnrin Aleksey Miretskiy. +Yato siyen, ile ejo so pe leyin ti gbogbo won ba sewon tan, won o ni le mu ipo iwaju lenu ise ijoba eyikeyii fun odindi odun marun-un. Yàtọ̀ síyẹn, ilé ẹjọ́ sọ pé lẹ́yìn tí gbogbo wọn bá ṣẹ̀wọ̀n tán, wọn ò ní lé mú ipò iwájú lẹ́nu iṣẹ́ ìjọba èyíkéyìí fún odindi ọdún márùn-ún. +Awon arakunrin naa maa pe ejo kotemilorun lori idajo yii. Àwọn arákùnrin náà máa pe ẹjọ́ kòtẹ́milọ́rùn lórí ìdájọ́ yìí. +Igba tawon alase ya wo ile meje tawon Elerii n gbe niluu Saratov ni June 12, 2018 ni igba akoko ti won fi esun iwa odaran kan awon arakunrin mefa yii. Ìgbà táwọn aláṣẹ ya wọ ilé méje táwọn Ẹlẹ́rìí ń gbé nílùú Saratov ní June 12, 2018 ni ìgbà àkọ́kọ́ tí wọ́n fi ẹ̀sùn ìwà ọ̀daràn kan àwọn arákùnrin mẹ́fà yìí. +Gbogbo awon arakunrin wonyi lo ni idile, amo Arakunrin Budenchuk ni tie ni omo meji ti won si wa ni ile iwe. Gbogbo àwọn arákùnrin wọ̀nyí ló ní ìdílé, àmọ́ Arákùnrin Budenchuk ní tiẹ̀ ní ọmọ méjì tí wọ́n ṣì wà ní ilé ìwé. +Arakunrin Budenchuk, Arakunrin Bazhenov ati Arakunrin Makhammadiyev ti lo ohun to feree to odun kan latimole leyin ti won mu won ko to wa di pe won gbo ejo won. Arákùnrin Budenchuk, Arákùnrin Bazhenov àti Arákùnrin Makhammadiyev ti lo ohun tó fẹ́rẹ̀ẹ́ tó ọdún kan látìmọ́lé lẹ́yìn tí wọ́n mú wọn kó tó wá di pé wọ́n gbọ́ ẹjọ́ wọn. +Ninu oro ti won so gbeyin nile ejo, awon arakunrin mefa wonyi toka si opo awon ese Bibeli amoriya to sun won lati je adurosinsin, won si fi kun un pe awon o ni etanu eyikeyii si enikeni lara awon to fesun kan awon. Nínú ọ̀rọ̀ tí wọ́n sọ gbẹ̀yìn nílé ẹjọ́, àwọn arákùnrin mẹ́fà wọ̀nyí tọ́ka sí ọ̀pọ̀ àwọn ẹsẹ Bíbélì amóríyá tó sún wọn láti jẹ́ adúróṣinṣin, wọ́n sì fi kún un pé àwọn ò ní ẹ̀tanú èyíkéyìí sí ẹnikẹ́ni lára àwọn tó fẹ̀sùn kan àwọn. +Ni bayii, ijoba Rosia, ti da awon arakunrin wa meje lebi ti won si ti ju won sewon. O ju igba o le aadota (250) awon arakunrin ati awon arabinrin wa ni Rosia ti won ti fesun iwa odaran kan. Awon mokanlelogoji (41) wa ni atimole (iyen awon ti won ti mole lai tii gbo ejo won tabi awon ti won ti da lebi ti won si ti ju sewon), won o si gba awon metalelogun (23) laye lati jade kuro ni ile won. Ní báyìí, ìjọba Rọ́ṣíà, ti dá àwọn arákùnrin wa méje lẹ́bi tí wọ́n sì ti jù wọ́n sẹ́wọ̀n. Ó ju igba ó lé àádọ́ta (250) àwọn arákùnrin àti àwọn arábìnrin wa ní Rọ́ṣíà tí wọ́n ti fẹ̀sùn ìwà ọ̀daràn kàn. Àwọn mọ́kànlélógójì (41) wà ní àtìmọ́lé (ìyẹn àwọn tí wọ́n tì mọ́lé láì tíì gbọ́ ẹjọ́ wọn tàbí àwọn tí wọ́n ti dá lẹ́bi tí wọ́n sì ti jù sẹ́wọ̀n), wọ́n ò sì gbá àwọn mẹ́tàlélógún (23) láyè láti jáde kúrò ní ilé wọn. +"A gbadura fun gbogbo awon arakunrin atawon arabinrin wa oloooto ati onigboya ni Rosia pe ‘ki agbara [Jehofa] ologo fun [won] ni gbogbo agbara ti [won] nilo, ki [won] le fara da a ni kikun pelu suuru ati idunnu.’​—Kolose 1:11.""" "A gbàdúrà fún gbogbo àwọn arákùnrin àtàwọn arábìnrin wa olóòótọ́ àti onígboyà ní Rọ́ṣíà pé ‘kí agbára [Jèhófà] ológo fún [wọn] ní gbogbo agbára tí [wọn] nílò, kí [wọn] lè fara dà á ní kíkún pẹ̀lú sùúrù àti ìdùnnú.’​—Kólósè 1:11.""" +"""Ba a se so ninu iroyin to jade ni February 6, 2019, Ile Ejo Agbegbe Zheleznodorozhniy niluu Oryol ti ran Arakunrin Dennis Christensen lo si ewon odun mefa tori pe o n josin pelu awa Elerii Jehofa." """Bá a ṣe sọ nínú ìròyìn tó jáde ní February 6, 2019, Ilé Ẹjọ́ Agbègbè Zheleznodorozhniy nílùú Oryol ti rán Arákùnrin Dennis Christensen lọ sí ẹ̀wọ̀n ọdún mẹ́fà torí pé ó ń jọ́sìn pẹ̀lú àwa Ẹlẹ́rìí Jèhófà." +Arakunrin naa ti pe ejo kotemilorun si ile ejo giga. Arákùnrin náà ti pe ẹjọ́ kòtẹ́milọ́rùn sí ilé ẹjọ́ gíga. +Opo eeyan kari aye lo kominu si ejo ti won da fun arakunrin wa yii. Bi apeere, Igbimo Ile Yuroopu. Ọ̀pọ̀ èèyàn kárí ayé ló kọminú sí ẹjọ́ tí wọ́n dá fún arákùnrin wa yìí. Bí àpẹẹrẹ, Ìgbìmọ̀ Ilẹ̀ Yúróòpù. +Awujo Awon Orile-Ede Ile Yuroopu, Ajo Orile-ede Amerika To N Ri si Ominira Esin Kari Aye, Ofiisi Oga Agba Ajo Iparapo Orile-Ede To N Ri si Eto Omoniyan ati oniruuru awon ajo mii lo ti kede pe ohun ti ijoba Rosia se fun Christensen ko betoo mu rara ati pe won kan n fiya je alaise ni. Àwùjọ Àwọn Orílẹ̀-Èdè Ilẹ̀ Yúróòpù, Àjọ Orílẹ̀-èdè Amẹ́ríkà Tó Ń Rí sí Òmìnira Ẹ̀sìn Kárí Ayé, Ọ́fíìsì Ọ̀gá Àgbà Àjọ Ìparapọ̀ Orílẹ̀-Èdè Tó Ń Rí sí Ẹ̀tọ́ Ọmọnìyàn àti onírúurú àwọn àjọ míì ló ti kéde pé ohun tí ìjọba Rọ́ṣíà ṣe fún Christensen kò bẹ́tọ̀ọ́ mu rárá àti pé wọ́n kàn ń fìyà jẹ aláìṣẹ̀ ni. +Oga Agba Ajo Iparapo Orile-Ede To N Ri si Eto Omoniyan iyen Michelle Bachelet so pe: “Ejo ti won da fun Christensen le da wahala sile tori pe lati isinsinyi lo, ile ejo le fesun odaran kan awon Elerii Jehofa bo tie je pe ijoba so pe gbogbo eeyan lominira lati se esin to wu won.” Ọ̀gá Àgbà Àjọ Ìparapọ̀ Orílẹ̀-Èdè Tó Ń Rí sí Ẹ̀tọ́ Ọmọnìyàn ìyẹn Michelle Bachelet sọ pé: “Ẹjọ́ tí wọ́n dá fún Christensen lè dá wàhálà sílẹ̀ torí pé láti ìsinsìnyí lọ, ilé ẹjọ́ lè fẹ̀sùn ọ̀daràn kan àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà bó tiẹ̀ jẹ́ pé ìjọba sọ pé gbogbo èèyàn lómìnira láti ṣe ẹ̀sìn tó wù wọ́n.” +O wa gba ijoba Rosia niyanju pe ki won “sayewo ofin to da lori Bi Won Se Le Gbeja Ko Awon Agbaweremesin ki won le satunse si itumo ti won fun oro naa ‘agbaweremesin,’ ki won si ri i daju pe awon alakatakiti to n huwa jagidijagan ni won ka si agbaweremesin.” Ó wá gba ìjọba Rọ́ṣíà níyànjú pé kí wọ́n “ṣàyẹ̀wò òfin tó dá lórí Bí Wọ́n Ṣe Lè Gbéjà Ko Àwọn Agbawèrèmẹ́sìn kí wọ́n lè ṣàtúnṣe sí ìtumọ̀ tí wọ́n fún ọ̀rọ̀ náà ‘agbawèrèmẹ́sìn,’ kí wọ́n sì rí i dájú pé àwọn alákatakítí tó ń hùwà jàgídíjàgan ni wọ́n kà sí agbawèrèmẹ́sìn.” +Bachelet wa so ni ipari oro re pe ki awon alase “wogi le esun ti won fi kan awon to n lo ominira ti won ni lati se esin to wu won, awon to lominira lati gba ohun to wu won gbo ati lati pe jo ni alaafia, ki won si da awon ti won fi sewon sile lominira.” Bachelet wá sọ ní ìparí ọ̀rọ̀ rẹ̀ pé kí àwọn aláṣẹ “wọ́gi lé ẹ̀sùn tí wọ́n fi kan àwọn tó ń lo òmìnira tí wọ́n ní láti ṣe ẹ̀sìn tó wù wọ́n, àwọn tó lómìnira láti gba ohun tó wù wọ́n gbọ́ àti láti pé jọ ní àlàáfíà, kí wọ́n sì dá àwọn tí wọ́n fi sẹ́wọ̀n sílẹ̀ lómìnira.” +Ojo meji leyin ti won dajo Arakunrin Christensen, awon gbajugbaja merin ti won je ajafetoo-omoniyan ni Rosia seto ipade kan pelu awon oniroyin niluu Moscow. Ọjọ́ méjì lẹ́yìn tí wọ́n dájọ́ Arákùnrin Christensen, àwọn gbajúgbajà mẹ́rin tí wọ́n jẹ́ ajàfẹ́tọ̀ọ́-ọmọnìyàn ní Rọ́ṣíà ṣètò ìpàdé kan pẹ̀lú àwọn oníròyìn nílùú Moscow. +Ero kun fofo nibi ti won ti sepade naa, awon to si le ni egberun mefa lo n wo eto naa bi won se n se e latori intaneeti. Èrò kún fọ́fọ́ níbi tí wọ́n ti ṣèpàdé náà, àwọn tó sì lé ní ẹgbẹ̀rún mẹ́fà ló ń wo ètò náà bí wọ́n ṣe ń ṣe é látorí íńtánẹ́ẹ̀tì. +Gbogbo awon to soro nibi ipade naa lo gbeja awon Elerii Jehofa, won so pe eeyan alaafia ni won, won ki i si i da wahala sile niluu. Gbogbo àwọn tó sọ̀rọ̀ níbi ìpàdé náà ló gbèjà àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà, wọ́n sọ pé èèyàn àlàáfíà ni wọ́n, wọn kì í sì í dá wàhálà sílẹ̀ nílùú. +Ipade awon oniroyin niluu Moscow ni February 8, 2019. Ìpàdé àwọn oníròyìn nílùú Moscow ní February 8, 2019. +Lara awon to wa nibi ipade naa ni iyawo Arakunrin Christensen, iyen Irina; agbejoro re, Ogbeni Anton Bogdanov; ati asoju Ajo Awa Elerii Jehofa nile Yuroopu, iyen Yaroslav Sivulskiy. Lára àwọn tó wà níbi ìpàdé náà ni ìyàwó Arákùnrin Christensen, ìyẹn Irina; agbẹjọ́rò rẹ̀, Ọ̀gbẹ́ni Anton Bogdanov; àti aṣojú Àjọ Àwa Ẹlẹ́rìí Jèhófà nílẹ̀ Yúróòpù, ìyẹn Yaroslav Sivulskiy. +Gbogbo won lo soro nipa ejo aito ti won da fun Arakunrin Christensen, won si dahun ibeere awon oniroyin. Gbogbo wọn ló sọ̀rọ̀ nípa ẹjọ́ àìtọ́ tí wọ́n dá fún Arákùnrin Christensen, wọ́n sì dáhùn ìbéèrè àwọn oníròyìn. +Bo tile je pe Arakunrin Christensen ti feree lo odun meji lewon, o gbeke le Jehofa, o si n layo. Bó tilẹ̀ jẹ́ pé Arákùnrin Christensen ti fẹ́rẹ̀ẹ́ lo ọdún méjì lẹ́wọ̀n, ó gbẹ́kẹ̀ lé Jèhófà, ó sì ń láyọ̀. +Ninu oro asokeyin to so nile ejo ni ojo die saaju ojo ti won dajo re, Arakunrin Christensen so pe: “Bope boya, ohun to je ooto maa han kedere, bo si se maa ri ninu ejo yii naa niyen.” Nínú ọ̀rọ̀ àsọkẹ́yìn tó sọ nílé ẹjọ́ ní ọjọ́ díẹ̀ ṣáájú ọjọ́ tí wọ́n dájọ́ rẹ̀, Arákùnrin Christensen sọ pé: “Bópẹ́ bóyá, ohun tó jẹ́ òótọ́ máa hàn kedere, bó sì ṣe máa rí nínú ẹjọ́ yìí náà nìyẹn.” +Leyin to ka Ifihan 21:3-5, o fi idaniloju so pe: “Awon oro yii . . . so nipa igba ti Olorun maa sedajo ododo, ta a si fun gbogbo eeyan ni ominira tooto. Lẹ́yìn tó ka Ìfihàn 21:3-5, ó fi ìdánilójú sọ pé: “Àwọn ọ̀rọ̀ yìí . . . sọ nípa ìgbà tí Ọlọ́run máa ṣèdájọ́ òdodo, tá a sì fún gbogbo èèyàn ní òmìnira tòótọ́. +Idajo ododo lo n mu keeyan ni ominira tooto. Ìdájọ́ òdodo ló ń mú kéèyàn ní òmìnira tòótọ́. +Olorun a si ri i daju pe gbogbo eeyan ri idajo ododo gba.” Ọlọ́run á sì rí i dájú pé gbogbo èèyàn rí ìdájọ́ òdodo gbà.” +Titi digba ti won maa bere ejo kotemilorun, Arakunrin Christensen si maa wa ni atimole ninu ogba ewon kan ni ipinle Oryol, nibi to ti wa lati nnkan bi odun kan ati osu mejo. Títí dìgbà tí wọ́n máa bẹ̀rẹ̀ ẹjọ́ kòtẹ́milọ́rùn, Arákùnrin Christensen ṣì máa wà ní àtìmọ́lé nínú ọgbà ẹ̀wọ̀n kan ní ìpínlẹ̀ Oryol, níbi tó ti wà láti nǹkan bí ọdún kan àti oṣù mẹ́jọ. +Adura wa ni pe ki Jehofa wa pelu Arakunrin Dennis Christensen ati iyawo re. Ko si tun duro ti gbogbo awon ara wa lorile-ede Rosia.—1 Peteru 3:12. Àdúrà wa ni pé kí Jèhófà wà pẹ̀lú Arákùnrin Dennis Christensen àti ìyàwó rẹ̀. Kó sì tún dúró ti gbogbo àwọn ará wa lórílẹ̀-èdè Rọ́ṣíà.—1 Pétérù 3:12. +Maa binu, eto to o fi n wo fidio ko sise. Máà bínú, ètò tó o fi ń wo fídíò kò ṣiṣẹ́. +Wa Fidio Yii Jade Wa Fídíò Yìí Jáde +"Nigba to ku ojo die ti won maa dajo arakunrin naa, ile ise agberoyinjade kan, iyen RFE/RL se fidio kan ti won pe ni Russian Trial Called ‘A Litmus Test For Religious Freedom’ (iyen, Igbejo Kan ni Rosia To Maa Je ‘Ilana Fawon Ejo Mii Nipa Ominira Esin’).""" "Nígbà tó ku ọjọ́ díẹ̀ tí wọ́n máa dájọ́ arákùnrin náà, ilé iṣẹ́ agbéròyìnjáde kan, ìyẹn RFE/RL ṣe fídíò kan tí wọ́n pè ní Russian Trial Called ‘A Litmus Test For Religious Freedom’ (ìyẹn, Ìgbẹ́jọ́ Kan ní Rọ́ṣíà Tó Máa Jẹ́ ‘Ìlànà Fáwọn Ẹjọ́ Míì Nípa Òmìnira Ẹ̀sìn’).""" +"""Latigba ti Ile Ejo Giga Ju Lo ni Rosia ti fofin de awa Elerii Jehofa ni April 20, 2017, ni won ti n senunibini sawon arakunrin atawon arabinrin wa, ti won si n fi won sewon." """Látìgbà tí Ilé Ẹjọ́ Gíga Jù Lọ ní Rọ́ṣíà ti fòfin de àwa Ẹlẹ́rìí Jèhófà ní April 20, 2017, ni wọ́n ti ń ṣenúnibíni sáwọn arákùnrin àtàwọn arábìnrin wa, tí wọ́n sì ń fi wọ́n sẹ́wọ̀n." +Atigba naa lawon alase ti gbese le dukia awa Elerii Jehofa ti iye re to mokanlelaaadoje (131). Àtìgbà náà làwọn aláṣẹ ti gbẹ́sẹ̀ lé dúkìá àwa Ẹlẹ́rìí Jèhófà tí iye rẹ̀ tó mọ́kànléláàádóje (131). +Won si tun n sapa lati gbese le ogota (60) dukia mii. Aropo gbogbo dukia naa ju milionu metadinlogota (57) owo dola lo. Wọ́n sì tún ń sapá láti gbẹ́sẹ̀ lé ọgọ́ta (60) dúkìá míì. Àròpọ̀ gbogbo dúkìá náà ju mílíọ̀nù mẹ́tàdínlọ́gọ́ta (57) owó dọ́là lọ. +Okan lara ohun ini ti won gbese le ni ile Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania to wa ni Solnechnoye, iyen eka ofiisi wa ni Rosia tele. Ọ̀kan lára ohun ìní tí wọ́n gbẹ́sẹ̀ lé ni ilé Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania tó wà ní Solnechnoye, ìyẹn ẹ̀ka ọ́fíìsì wa ní Rọ́ṣíà tẹ́lẹ̀. +(wo aworan to wa loke lapa osi.) (wo àwòrán tó wà lókè lápá òsì.) +Ta a ba siro iye ti ile yii nikan je, o to ogbon (30) milionu owo dola. Dukia metalelogoji (43) mii ti won gbese le je ti ajo ile okeere ta a gbe kale labe ofin to wa ni Austria, Denmark, Finland, Netherlands, Nowe, Potuga, Sipeeni, Sweden, ati Amerika. Tá a bá ṣírò iye tí ilé yìí nìkan jẹ́, ó tó ọgbọ̀n (30) mílíọ̀nù owó dọ́là. Dúkìá mẹ́tàlélógójì (43) míì tí wọ́n gbẹ́sẹ̀ lé jẹ́ ti àjọ ilẹ̀ òkèèrè tá a gbé kalẹ̀ lábẹ́ òfin tó wà ní Austria, Denmark, Finland, Netherlands, Nọ́wè, Pọ́túgà, Sípéènì, Sweden, àti Amẹ́ríkà. +Ooto ni pe Ile Ejo Giga ti fofin de awa Elerii Jehofa, amo iyen o fun ijoba lase lati gbese le awon ohun ini wa to je ti ile okeere, tori naa bi won se gba awon dukia naa ko bofin mu. Òótọ́ ni pé Ilé Ẹjọ́ Gíga ti fòfin dé àwa Ẹlẹ́rìí Jèhófà, àmọ́ ìyẹn ò fún ìjọba láṣẹ láti gbẹ́sẹ̀ lé àwọn ohun ìní wa tó jẹ́ ti ilẹ̀ òkèèrè, torí náà bí wọ́n ṣe gba àwọn dúkìá náà kò bófin mu. +Awa Elerii Jehofa ti kowe si Ile Ejo Eto Omoniyan ti Ile Yuroopu (ECHR) lori bi ijoba se gbese le eka ofiisi ta a n lo ni Rosia tele. Àwa Ẹlẹ́rìí Jèhófà ti kọ̀wé sí Ilé Ẹjọ́ Ẹ̀tọ́ Ọmọnìyàn ti Ilẹ̀ Yúróòpù (ECHR) lórí bí ìjọba ṣe gbẹ́sẹ̀ lé ẹ̀ka ọ́fíìsì tá à ń lò ní Rọ́ṣíà tẹ́lẹ̀. +Ipinnu yoowu ki ECHR se, Jehofa la fokan tan, oun la si gbara le. Ìpinnu yòówù kí ECHR ṣe, Jèhófà la fọkàn tán, òun la sì gbára lé. +"Adura wa ni pe ki Jehofa fun awon ara wa ni Rosia lokun ki won le maa figboya sin Jehofa “ni emi ati otito” laika bi ijoba se n da won laamu, ti won n mu won, ti won si n gbese le awon Gbongan Ijoba wa.​—Johanu 4:23.""" "Àdúrà wa ni pé kí Jèhófà fún àwọn ará wa ní Rọ́ṣíà lókun kí wọ́n lè máa fìgboyà sin Jèhófà “ní ẹ̀mí àti òtítọ́” láìka bí ìjọba ṣe ń dà wọ́n láàmù, tí wọ́n ń mú wọ́n, tí wọ́n sì ń gbẹ́sẹ̀ lé àwọn Gbọ̀ngàn Ìjọba wa.​—Jòhánù 4:23.""" +"""Ni November 5, 2019, ile ejo agbegbe Oktyabrsky niluu Tomsk ju Arakunrin Sergy Klimov sewon odun mefa." """Ní November 5, 2019, ilé ẹjọ́ àgbègbè Oktyabrsky nílùú Tomsk ju Arákùnrin Sergy Klimov sẹ́wọ̀n ọdún mẹ́fà." +Dennis Christensen ni arakunrin ti won koko da ewon olojo gbooro bee fun. Dennis Christensen ni arákùnrin tí wọ́n kọ́kọ́ dá ẹ̀wọ̀n ọlọ́jọ́ gbọọrọ bẹ́ẹ̀ fún. +Amo, oro arakunrin Klimov tun wa buru si i tori pe opo nnkan ni ile ejo ka a lowo ko pe ko ni le se, eyi lo mu ki idajo tie je eyi to le ju lo to tii waye latigba ti Ile Ejo Giga Ju Lo ti fofin de ise wa lodun 2017. Àmọ́, ọ̀rọ̀ arákùnrin Klimov tún wá burú sí i torí pé ọ̀pọ̀ nǹkan ni ilé ẹjọ́ ká a lọ́wọ́ kò pé kò ní lè ṣe, èyí ló mú kí ìdájọ́ tiẹ̀ jẹ́ èyí tó le jù lọ tó tíì wáyé látìgbà tí Ilé Ẹjọ́ Gíga Jù Lọ ti fòfin de iṣẹ́ wa lọ́dún 2017. +Won mu arakunrin Klimov ni June 3, 2018, nigba tawon agbofinro atawon eso alaabo ya wo ile awon Elerii Jehofa meji. Wọ́n mú arákùnrin Klimov ní June 3, 2018, nígbà táwọn agbófinró àtàwọn ẹ̀ṣọ́ aláàbò ya wọ ilé àwọn Elẹ́rìí Jèhófà méjì. +Nnkan bi ogbon (30) awon ara wa ni won mu ki won le foro wa won lenu wo. Koda won mu arabinrin kan to je eni odun metalelogorin (83). Nǹkan bí ọgbọ̀n (30) àwọn ará wa ni wọ́n mú kí wọ́n lè fọ̀rọ̀ wá wọn lẹ́nu wò. Kódà wọ́n mú arábìnrin kan tó jẹ́ ẹni ọdún mẹ́tàlélọ́gọ́rin (83). +Won da awon to ku sile, afi arakunrin Klimov. Won fesun odaran kan an, ile ejo si pase pe ko si wa latimole fun osu meji ki won to da ejo re. Wọ́n dá àwọn tó kù sílẹ̀, àfi arákùnrin Klimov. Wọ́n fẹ̀sùn ọ̀daràn kàn án, ilé ẹjọ́ sì pàṣẹ pé kó ṣì wà látìmọ́lé fún oṣú méjì kí wọ́n tó dá ẹjọ́ rẹ̀. +Eemeje otooto ni won sun ejo re siwaju, to tumo si pe ko to bere ewon odun mefa ti won da fun un, o ti lo odun kan ati osu marun-un ni atimole laifoju kan iyawo ati idile re. Ẹ̀ẹ̀méje ọ̀tọ̀ọ̀tọ̀ ni wọ́n sún ẹjọ́ rẹ̀ síwájú, tó túmọ̀ sí pé kó tó bẹ̀rẹ̀ ẹ̀wọ̀n ọdún mẹ́fà tí wọ́n dá fún un, ó ti lo ọdún kan àti oṣù márùn-ún ní àtìmọ́lé láìfojú kan ìyàwó àti ìdílé rẹ̀. +Awon agbejoro to n soju fun arakunrin Klimov maa pe ejo kotemilorun lori ejo naa. Àwọn agbẹjọ́rò tó ń ṣojú fún arákùnrin Klimov máa pe ẹjọ́ kòtẹ́milọ́rùn lórí ẹjọ́ náà. +Yato siyen, ni August 20, 2018, won gbe ejo nipa Klimov ati ile Rosia lo siwaju Ile Ejo Eto Omoniyan ti Ile Yuroopu lori bi won se n sun asiko ti won fe fi gbo ejo re siwaju. Yàtọ̀ síyẹn, ní August 20, 2018, wọ́n gbé ẹjọ́ nípa Klimov àti ilẹ̀ Rọ́ṣíà lọ síwájú Ilé Ẹjọ́ Ẹ̀tọ́ Ọmọnìyàn ti Ilẹ̀ Yúróòpù lórí bí wọ́n ṣe ń sún àsìkò tí wọ́n fẹ́ fi gbọ́ ẹjọ́ rẹ̀ síwájú. +Jale odun 2019, iye ile awon ara wa tawon alase orile-ede Rosia lo fo tubo po si i, to fi mo iye awon ti won mu atawon ti won n fi si atimole. Sibe, igbagbo awon ara wa o mi rara. Jálẹ̀ ọdún 2019, iye ilé àwọn ará wa táwọn aláṣẹ orílẹ̀-èdè Rọ́ṣíà lọ fọ́ túbọ̀ pọ̀ sí i, tó fi mọ́ iye àwọn tí wọ́n mú àtàwọn tí wọ́n ń fi sí àtìmọ́lé. Síbẹ̀, ìgbàgbọ́ àwọn ará wa ò mì rárá. +"A n ri eri to fi han pe Jehofa n bu kun awon ara wa bi won se gbeke le e, iyen si tubo n fun wa nisiiri.—Saamu 56:1-5, 9.""" "A ń rí ẹ̀rí tó fi hàn pé Jèhófà ń bù kún àwọn ará wa bí wọ́n ṣe gbẹ́kẹ̀ lé e, ìyẹn sì túbọ̀ ń fún wa níṣìírí.—Sáàmù 56:1-5, 9.""" +"""Ni Thursday, May 16, 2019, igbejo Dennis Christensen te siwaju gege bi ile ejo se so tele." """Ní Thursday, May 16, 2019, ìgbẹ́jọ́ Dennis Christensen tẹ̀ síwájú gẹ́gẹ́ bí ilé ẹjọ ṣe sọ tẹ́lẹ̀." +Awon agbejoro ijoba atawon to n gbeja Dennis fenu oro won jona lokookan, won si gba Dennis laye pe koun naa fi nnkan bii wakati kan gbeja ara re. Àwọn agbẹjọ́rò ìjọba àtàwọn tó ń gbèjà Dennis fẹnu ọ̀rọ̀ wọn jóná lọ́kọ̀ọ̀kan, wọ́n sì gba Dennis láyè pé kóun náà fi nǹkan bíi wákàtí kan gbèjà ara rẹ̀. +Awon asoju lati ile okeere atawon akoroyin lorisirisi wa nibe, eyi fi han pe bo tie ti podun meji bayii toro Dennis ti jade ninu iroyin kari aye pe won ti i mole, awon eeyan kaakiri aye si fe mobi toro ejo e maa ja si. Àwọn aṣojú láti ilẹ̀ òkèèrè àtàwọn akọ̀ròyìn lóríṣiríṣi wà níbẹ̀, èyí fi hàn pé bó tiẹ̀ ti pọ́dún méjì báyìí tórọ̀ Dennis ti jáde nínú ìròyìn kárí ayé pé wọ́n tì í mọ́lé, àwọn èèyàn káàkiri ayé ṣì fẹ́ mọbi tọ́rọ̀ ẹjọ́ ẹ̀ máa já sí. +Eto ti won koko se ni pe ki won pari igbejo naa ni Friday, May 17. Amo, awon adajo sun ejo naa si aago mewaa aaro Thursday, May 23. Ètò tí wọ́n kọ́kọ́ ṣe ni pé kí wọ́n parí ìgbẹ́jọ́ náà ní Friday, May 17. Àmọ́, àwọn adájọ́ sún ẹjọ́ náà sí aago mẹ́wàá àárọ̀ Thursday, May 23. +Won a fun Dennis laye lati gbeja ara re niwaju awon adajo, leyin iyen, awon adajo naa a forikori ki won le sepinnu. Wọ́n á fún Dennis láyè láti gbèjà ara rẹ̀ níwájú àwọn adájọ́, lẹ́yìn ìyẹn, àwọn adájọ́ náà á foríkorí kí wọ́n lè ṣèpinnu. +A o tii le so boya May 23 yen naa ni ile ejo maa so ipinnu re lori oro yii abi won maa mu ojo mii ti won a so ipinnu ti ile ejo ba se. A ò tíì lè sọ bóyá May 23 yẹn náà ni ilé ẹjọ́ máa sọ ìpinnu rẹ̀ lórí ọ̀rọ̀ yìí àbí wọ́n máa mú ọjọ́ míì tí wọ́n á sọ ìpinnu tí ilé ẹjọ́ bá ṣe. +Ba a se n ri awon ara bii Dennis Christensen ati Sergey Skrynnikov, ti won o bokan je, ti won si n fi han pe awon o ni yehun, apeere won n fun wa nigboya. Bá a ṣe ń rí àwọn ará bíi Dennis Christensen àti Sergey Skrynnikov, tí wọn ò bọkàn jẹ́, tí wọ́n sì ń fi hàn pé àwọn ò ní yẹhùn, àpẹẹrẹ wọn ń fún wa nígboyà. +"Nse lohun ta a n ro nipa awon ara wa ni Rosia sokan pelu ohun ti aposilteli Poolu so nipa awon ara Tesalonika, o ni: “A n fi yin yangan laaarin ijo Olorun nitori ifarada ati igbagbo yin ninu gbogbo inunibini ati awon isoro ti e n doju ko.”—2 Tesalonika 1:4.""" "Ńṣe lohun tá à ń rò nípa àwọn ará wa ní Rọ́síà ṣọ̀kan pẹ̀lú ohun tí àpọ́síltélì Pọ́ọ̀lù sọ nipa àwọn ará Tẹsalóníkà, ó ní: “À ń fi yín yangàn láàárín ìjọ Ọlọ́run nítorí ìfaradà àti ìgbàgbọ́ yín nínú gbogbo inúnibíni àti àwọn ìṣòro tí ẹ̀ ń dojú kọ.”—2 Tẹsalóníkà 1:4.""" +"""Ni March 1, 2019, Ile Ejo Giga Ju Lo ti Republic of Kabardino-Balkaria wogi le idajo ti ile ejo kan fi debi fun Arakunrin Arkadya Akopyan." """Ní March 1, 2019, Ilé Ẹjọ́ Gíga Jù Lọ ti Republic of Kabardino-Balkaria wọ́gi lé ìdájọ́ tí ilé ẹjọ́ kan fi dẹ́bi fún Arákùnrin Arkadya Akopyan." +O ti le lodun kan ti won ti n gbo ejo re, won fesun eke kan an pe o n pin iwe “awon agbaweremesin,” o si n ‘runa si ikoriira esin.’ Ó ti lé lọ́dún kan tí wọ́n ti ń gbọ́ ẹjọ́ rẹ̀, wọ́n fẹ̀sùn èké kàn án pé ó ń pín ìwé “àwọn agbawèrèmẹ́sìn,” ó sì ń ‘rúná sí ìkórìíra ẹ̀sìn.’ +Ile ejo kan ti koko so pe ki Arakunrin Akopyan, eni aadorin (70) odun lo se ise asesinlu. Amo idajo ti Ile Ejo Giga Ju Lo se yii wogi le idajo ti tele. Ilé ẹjọ́ kan ti kọ́kọ́ sọ pé kí Arákùnrin Akopyan, ẹni àádọ́rin (70) ọdún lọ ṣe iṣẹ́ àṣesìnlú. Àmọ́ ìdájọ́ tí Ilé Ẹjọ́ Gíga Jù Lọ ṣe yìí wọ́gi lé ìdájọ́ ti tẹ́lẹ̀. +"A dupe lowo Jehofa to mu ka bori ninu ejo yii, a si ba Arakunrin Akopyan yo. Adura wa ni pe ki awon ara wa maa fi isotito fara da a niso.—2 Tesalonika 1:4.""" "A dúpẹ́ lọ́wọ́ Jèhófà tó mú ká borí nínú ẹjọ́ yìí, a sì bá Arákùnrin Akopyan yọ̀. Àdúrà wa ni pé kí àwọn ará wa máa fi ìṣòtítọ́ fara dà á nìṣó.—2 Tẹsalóníkà 1:4.""" +Ni December 13, 2019, ile ejo da ejo Arakunrin Vladimir Alushkin, won si ran an lo si ewon odun mefa. Ní December 13, 2019, ilé ẹjọ́ dá ẹjọ́ Arákùnrin Vladimir Alushkin, wọ́n sì rán an lọ sí ẹ̀wọ̀n ọdún mẹ́fà. +Oju ese nibe ni won ti fi sekeseke si i lowo ti won si mu un lo. Ojú ẹsẹ̀ níbẹ̀ ni wọ́n ti fí ṣẹkẹ́ṣẹkẹ̀ sí i lọ́wọ́ tí wọ́n sì mú un lọ. +Arakunrin Alushkin maa pe ejo kotemilorun lori idajo yii. Arákùnrin Alushkin máa pe ẹjọ́ kòtẹ́milọ́rùn lórí ìdájọ́ yìí. +"""Ba a se n soro yii, o ti to odun meta ti won ti fi Arakunrin Dennis Christensen sewon lona aito lorile-ede Rosia." """Bá a se ń sọ̀rọ̀ yìí, ó ti tó ọdún mẹ́ta tí wọ́n ti fi Arákùnrin Dennis Christensen sẹ́wọ̀n lọ́nà àìtọ́ lórílẹ̀-èdè Rọ́ṣíà." +Lati May 25, 2017 ni won ti mu Arakunrin Christensen, awon ore re kan beere lowo re nipa bi gbogbo wahala to n sele si i yii se n nipa lori igbagbo re. Láti May 25, 2017 ni wọ́n ti mú Arákùnrin Christensen, àwọn ọ̀rẹ́ rẹ̀ kan béèrè lọ́wọ́ rẹ̀ nípa bí gbogbo wàhálà tó ń ṣẹlẹ̀ sí i yìí ṣe ń nípa lórí ìgbàgbọ́ rẹ̀. +Ohun kan naa lo si fi n dahun latigba yen: “Se ni igbagbo mi n lagbara si i.” Ohun kan náà ló ṣì fi ń dáhùn látìgbà yẹn: “Ṣe ni ìgbàgbọ́ mi ń lágbára sí i.” +Arakunrin Christensen so pe: “Ohun to wa ninu iwe Jemiisi ori kiini ese keji si iketa ti se si mi lara, eyi to so pe: ‘Eyin ara mi, ti orisirisi adanwo ba de ba yin, e ka gbogbo re si ayo, ki e mo pe igbagbo yin ti a dan wo ni ti bo se je ojulowo to maa mu ki e ni ifarada.’ ” Arákùnrin Christensen sọ pé: “Ohun tó wà nínú ìwé Jémíìsì orí kìíní ẹsẹ kejì sí ìkẹta ti ṣẹ sí mi lára, èyí tó sọ pé: ‘Ẹ̀yin ará mi, tí oríṣiríṣi àdánwò bá dé bá yín, ẹ ka gbogbo rẹ̀ sí ayọ̀, kí ẹ mọ̀ pé ìgbàgbọ́ yín tí a dán wò ní ti bó ṣe jẹ́ ojúlówó tó máa mú kí ẹ ní ìfaradà.’ ” +O wu wa lori lati mo pe laika gbogbo isoro ati ijakule ti Arakunrin Christensen ti koju si, nse ni igbagbo re n lagbara si i, ti inu re si n dun. Ó wú wa lórí láti mọ̀ pé láìka gbogbo ìṣòro àti ìjákulẹ̀ tí Arákùnrin Christensen ti kojú sí, ńṣe ni ìgbàgbọ́ rẹ̀ ń lágbára sí i, tí inú rẹ̀ sì ń dùn. +Leyin ti ijoba mu Arakunrin Christensen, ko to di pe won mu un lo sile ejo, won fi si atimole nibi kan ti ko fi bee jinna si ile re ni ilu Oryol. Lẹ́yìn tí ìjọba mú Arákùnrin Christensen, kó tó di pé wọ́n mú un lọ sílé ẹjọ́, wọ́n fi sí àtìmọ́lé níbì kan tí kò fi bẹ́ẹ̀ jìnnà sí ilé rẹ̀ ní ìlú Oryol. +Ko pe sigba yen, won gba Irina iyawo re laye lati maa wa be e wo. Kò pẹ́ sígbà yẹn, wọ́n gbà Irina ìyàwó rẹ̀ láyè láti máa wá bẹ̀ ẹ́ wò. +O le ni odun meji ti won fi ti Arakunrin Christensen mole lai tii gbo ejo re. Ó lé ní ọdún méjì tí wọ́n fi ti Arákùnrin Christensen mọ́lé láì tíì gbọ́ ẹjọ́ rẹ̀. +Ni February 2019, won dajo ewon odun mefa fun Arakunrin Christensen. Osu meta leyin naa, o pe ejo kotemilorun, amo won o gba a laye. Ní February 2019, wọ́n dájọ́ ẹ̀wọ̀n ọdún mẹ́fà fún Arákùnrin Christensen. Oṣù mẹ́ta lẹ́yìn náà, ó pe ẹjọ́ kòtẹ́milọ́rùn, àmọ́ wọn ò gbà á láyè. +Leyin naa won gbe e lo si ewon mii to jinna to maili merinlelogofa [124] (200km) si ilu Oryol ti iyawo re wa, eyi si mu ki ibi tawon mejeeji wa tubo jinna sira. Lẹ́yìn náà wọ́n gbé e lọ sí ẹ̀wọ̀n míì tó jìnnà tó máìlì mẹ́rìnlélọ́gọ́fà [124] (200km) sí ìlú Oryol tí ìyàwó rẹ̀ wà, èyí sì mú kí ibi táwọn méjèèjì wà túbọ̀ jìnnà síra. +O ti feree to odun kan bayii ti Arakunrin Christensen ti letoo lati beere pe ki won da oun sile lewon, o si ti se bee leemerin otooto, amo eemeta ni ijoba ti da a lohun pe ko see se. Ó ti fẹ́rẹ̀ẹ́ tó ọdún kan báyìí tí Arákùnrin Christensen ti lẹ́tọ̀ọ́ láti béèrè pé kí wọ́n dá òun sílẹ̀ lẹ́wọ̀n, ó sì ti ṣe bẹ́ẹ̀ lẹ́ẹ̀mẹrin ọ̀tọ̀ọ̀tọ̀, àmọ́ ẹ̀ẹ̀mẹta ni ìjọba ti dá a lóhùn pé kò ṣeé ṣe. +Laika gbogbo ijakule yii si, Arakunrin Christensen ko je ki igbagbo re ninu Olorun din ku. Láìka gbogbo ìjákulẹ̀ yìí sí, Arákùnrin Christensen kò jẹ́ kí ìgbàgbọ́ rẹ̀ nínú Ọlọ́run dín kù. +Arakunrin Christensen so pe: “Emi ati Irina iyawo mi ki i se eni pipe, amo a ti ko ba a se le ni ifarada, ka ma si je ki ayo wa din ku ninu isoro. Arákùnrin Christensen sọ pé: “Èmi àti Irina ìyàwó mi kì í ṣe eni pípé, àmọ́ a ti kọ́ bá a ṣe lè ní ìfaradà, ká má sì jẹ́ kí ayọ̀ wa dín kù nínú ìṣòro. +Ohun to wa se pataki ju ni pe, a ti tubo sun mo Baba wa ati Olorun wa, Jehofa.” Ohun tó wá ṣe pàtàkì jù ni pé, a ti túbọ̀ sún mọ́ Bàbá wa àti Ọlọ́run wa, Jèhófà.” +"A o dawo adura duro, a si gba pe Jehofa a maa baa lo lati seranwo fawon arakunrin atawon arabinrin wa ni Rosia, ki won le maa layo bi won se n fara da inunibini.​—Matiu 5:​11, 12.""" "A ò dáwọ́ àdúrà dúró, a sì gbà pé Jèhófà á máa báa lọ láti ṣèrànwọ́ fáwọn arákùnrin àtàwọn arábìnrin wa ní Rọ́ṣíà, kí wọ́n lè máa láyọ̀ bí wọ́n ṣe ń fara da inúnibíni.​—Mátíù 5:​11, 12.""" +Ni Thursday, May 3, 2018, ni aago mokanla aabo aaro, Ile Ejo Saint Petersburg maa gbo ejo kotemilorun ta a pe lori ejo ti ile ejo da fun wa ni December 2017 pe ki awon alase gbese le awon ile ta a n lo fun eka ofiisi wa tele ni Rosia. Ní Thursday, May 3, 2018, ní aago mọ́kànlá ààbọ̀ àárọ̀, Ilé Ẹjọ́ Saint Petersburg máa gbọ́ ẹjọ́ kòtẹ́milọ́rùn tá a pè lórí ẹjọ́ tí ilé ẹjọ́ dá fún wa ní December 2017 pé kí àwọn aláṣẹ gbẹ́sẹ̀ lé àwọn ilé tá à ń lò fún ẹ̀ka ọ́fíìsì wa tẹ́lẹ̀ ní Rọ́ṣíà. +Ti won o ba gba ejo kotemilorun ta a pe wole, ijoba le gbese le gbogbo ile nla merinla (14) to wa ni eka ofiisi naa loju ese. Tí wọn ò bá gba ẹjọ́ kòtẹ́milọ́rùn tá a pè wọlé, ìjọba lè gbẹ́sẹ̀ lé gbogbo ilé ńlá mẹ́rìnlá (14) tó wà ní ẹ̀ka ọ́fíìsì náà lójú ẹsẹ̀. +"""NEW YORK—Igbimo Oludari awa Elerii Jehofa seto pe kawon arakunrin lati ile meta otooto lagbaaye rinrin ajo lo siluu Moscow lati soju egbe ara, ki won le je kawon arakunrin atawon arabinrin wa ni Rosia mo pe gbogbo awa Elerii Jehofa kari aye la wa leyin won." """NEW YORK—Ìgbìmọ̀ Olùdarí àwa Ẹlẹ́rìí Jèhófà ṣètò pé káwọn arákùnrin láti ilẹ̀ mẹ́ta ọ̀tọ̀ọ̀tọ̀ lágbàáyé rìnrìn àjò lọ sílùú Moscow láti ṣojú ẹgbẹ́ ará, kí wọ́n lè jẹ́ káwọn arákùnrin àtàwọn arábìnrin wa ní Rọ́ṣíà mọ̀ pé gbogbo àwa Ẹlẹ́rìí Jèhófà kárí ayé la wà lẹ́yìn wọn." +Nigba tawon asoju naa de si Rosia, tayotayo lawon ara lokunrin lobinrin lo pade won, Saiberia lohun-un lohun-un lawon kan tie ti rinrin ajo wa si Moscow. Nígbà táwọn aṣojú náà dé sí Rọ́ṣíà, tayọ̀tayọ̀ làwọn ará lọ́kùnrin lóbìnrin lọ pàdé wọn, Sàìbéríà lọ́hùn-ún lọ́hùn-ún làwọn kan tiẹ̀ ti rìnrìn àjò wá sí Moscow. +Awon asoju naa fi da awon ara ni Rosia loju pe oro won n ka awon lara gan-an, awon ara kari aye o si dake adura lori won. Àwọn aṣojú náà fi dá àwọn ará ní Rọ́ṣíà lójú pé ọ̀rọ̀ wọn ń ká àwọn lára gan-an, àwọn ará kárí ayé ò sì dákẹ́ àdúrà lórí wọn. +Okan lara awon asoju naa so pe: “Igboya tawon ara mi ni Rosia ni wu mi lori gan-an, tori won o tie fi gbogbo ara reti pe ile ejo maa yi ejo ti ko to ti won da pa da pe awon fofin de ise won.” Ọ̀kan lára àwọn aṣojú náà sọ pé: “Ìgboyà táwọn ará mi ní Rọ́ṣíà ní wú mi lórí gan-an, torí wọn ò tiẹ̀ fi gbogbo ara retí pé ilé ẹjọ́ máa yí ẹjọ́ tí kò tọ́ tí wọ́n dá pa dà pé àwọn fòfin de iṣẹ́ wọn.” +Bo tie je pe ibi pelebe lobe tun fi lele nigba ti igbimo eleni meta tun ejo naa gbo, se lawon ara sera won lokan ninu ile ejo naa, won si n fife tooto han sira won. Bó tiẹ̀ jẹ́ pé ibi pẹlẹbẹ lọ̀bẹ tún fi lélẹ̀ nígbà tí ìgbìmọ̀ ẹlẹ́ni mẹ́ta tún ẹjọ́ náà gbọ́, ṣe làwọn ará ṣera wọn lọ́kan nínú ilé ẹjọ́ náà, wọ́n sì ń fìfẹ́ tòótọ́ hàn síra wọn. +Ibanuje dori won kodo nigba ti won gbo bi awon eeyan se pegan oruko Jehofa ni gbangba bee, ti won si mo pe adanwo igbagbo lo dele fawon Elerii Jehofa ni Rosia yii. Ìbànújẹ́ dorí wọn kodò nígbà tí wọ́n gbọ́ bí àwọn èèyàn ṣe pẹ̀gàn orúkọ Jèhófà ní gbangba bẹ́ẹ̀, tí wọ́n sì mọ̀ pé àdánwò ìgbàgbọ́ ló délẹ̀ fáwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà ní Rọ́ṣíà yìí. +Sibe, bawon ara se fife han nile ejo lojo yen, ti won si huwa towotowo ti to lati se eri pe iro gbuu ni esun “agbaweremesin” ti won fi kan awa Elerii Jehofa, tawon adajo to tun ejo gbo naa fowo si. Síbẹ̀, báwọn ará ṣe fìfẹ́ hàn nílé ẹjọ́ lọ́jọ́ yẹn, tí wọ́n sì hùwà tọ̀wọ̀tọ̀wọ̀ ti tó láti ṣe ẹ̀rí pé irọ́ gbuu ni ẹ̀sùn “agbawèrèmẹ́sìn” tí wọ́n fi kan àwa Ẹlẹ́rìí Jèhófà, táwọn adájọ́ tó tún ẹjọ́ gbọ́ náà fọwọ́ sí. +Mark Sanderson, to je ara Igbimo Oludari, lo saaju awon ara to rinrin ajo wa si Rosia. Mark Sanderson, tó jẹ́ ara Ìgbìmọ̀ Olùdarí, ló ṣáájú àwọn ará tó rìnrìn àjò wá sí Rọ́ṣíà. +O fife gbe awon ara ro, o ni ki won “je alagbara ati onigboya” bi won se n reti awon ohun to maa sele. Ó fìfẹ́ gbé àwọn ará ró, ó ní kí wọ́n “jẹ́ alágbára àti onígboyà” bí wọ́n ṣe ń retí àwọn ohun tó máa ṣẹlẹ̀. +Nigba tawon asoju yii n kuro nile ejo, se lawon Elerii Jehofa to n gbe ni Rosia n di mo won, ti won si n so pe awon moyi bi won se wa ti awon leyin lori oro pataki to wa nile yii. Nígbà táwọn aṣojú yìí ń kúrò nílé ẹjọ́, ṣe làwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà tó ń gbé ní Rọ́ṣíà ń dì mọ́ wọn, tí wọ́n sì ń sọ pé àwọn mọyì bí wọ́n ṣe wá ti àwọn lẹ́yìn lórí ọ̀rọ̀ pàtàkì tó wà nílẹ̀ yìí. +Awon asoju naa tun de awon ofiisi asoju ijoba orile-ede mokanlelogun [21] to wa niluu Moscow ki won le se ekunrere alaye fun won nipa bi inunibini ti awon alase Rosia n se yii se n nipa lori awon Elerii Jehofa. Àwọn aṣojú náà tún dé àwọn ọ́fíìsì aṣojú ìjọba orílẹ̀-èdè mọ́kànlélógún [21] tó wà nílùú Moscow kí wọ́n lè ṣe ẹ̀kúnrẹ́rẹ́ àlàyé fún wọn nípa bí inúnibíni tí àwọn aláṣẹ Rọ́ṣíà ń ṣe yìí ṣe ń nípa lórí àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà. +Bi apeere, awon eeyan n dana sun ile won, ise n bo lowo won, won n hale mo awon omo Elerii Jehofa nileewe, won si n fesun kan awon alagba ijo pe won n seto ipade pelu awon ara won, arakunrin Dennis Christensen wa lara awon alagba yii, o si wa latimole di bayii. Bí àpẹẹrẹ, àwọn èèyàn ń dáná sun ilé wọn, iṣẹ́ ń bọ́ lọ́wọ́ wọn, wọ́n ń halẹ̀ mọ́ àwọn ọmọ Ẹlẹ́rìí Jèhófà níléèwé, wọ́n sì ń fẹ̀sùn kan àwọn alàgbà ìjọ pé wọ́n ń ṣètò ìpàdé pẹ̀lú àwọn ará wọn, arákùnrin Dennis Christensen wà lára àwọn alàgbà yìí, ó ṣì wà látìmọ́lé di báyìí. +Awon asoju naa fi fidio oniseeju meji kan to salaye oro yii ni soki han awon asoju ijoba. Àwọn aṣojú náà fi fídíò oníṣẹ̀ẹ́jú méjì kan tó ṣàlàyé ọ̀rọ̀ yìí ní ṣókí han àwọn aṣojú ìjọba. +Ibeere ti opo ninu awon alase naa n beere ni pe, ‘O se wa je awon Elerii Jehofa?’ Ìbéèrè tí ọ̀pọ̀ nínú àwọn aláṣẹ náà ń béèrè ni pé, ‘Ó ṣe wá jẹ́ àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà?’ +Awon ara wa wa fiyen jerii lona to woni lokan, won salaye pe awon ara wa ki i da si oselu, ise iwaasu ta a n se si ti yi igbesi aye opo ninu awon omo ile Rosia pa da si rere. Àwọn ará wa wá fìyẹn jẹ́rìí lọ́nà tó wọni lọ́kàn, wọ́n ṣàlàyé pé àwọn ará wa kì í dá sí òṣèlú, iṣẹ́ ìwàásù tá à ń ṣe sì ti yí ìgbésí ayé ọ̀pọ̀ nínú àwọn ọmọ ilẹ́ Rọ́ṣíà pa dà sí rere. +Asoju kan so pe: “Soosi Otodoosi fe ke e wa omoleyin tiyin siwaju ni, won o fe ke e gba awon omo ijo won.” Aṣojú kan sọ pé: “Ṣọ́ọ̀ṣì Ọ́tọ́dọ́ọ̀sì fẹ́ kẹ́ ẹ wá ọmọlẹ́yìn tiyín síwájú ni, wọn ò fẹ́ kẹ́ ẹ gba àwọn ọmọ ìjọ wọn.” +O le ni mewaa ninu awon asoju ijoba naa to ran asoju lo sile ejo ki won le wa nibi igbejo naa, won o si kuro nibe jale wakati mejo ti ile ejo fi gbo ejo naa. Ó lé ní mẹ́wàá nínú àwọn aṣojú ìjọba náà tó rán aṣojú lọ sílé ẹjọ́ kí wọ́n lè wà níbi ìgbẹ́jọ́ náà, wọn ò sì kúrò níbẹ̀ jálẹ̀ wákàtí mẹ́jọ tí ilé ẹjọ́ fi gbọ́ ẹjọ́ náà. +Nigba ti awon arakunrin kaakiri aye to wa si Rosia fi maa kuro nibe, igbagbo won ti lagbara si i, bi awon ara won ni Rosia se pinnu pe awon o ni fi Jehofa sile gbe won ro gan-an, inu won si dun pe awon lanfaani lati jerii fawon alase lona to gbese. Nígbà tí àwọn arákùnrin káàkiri ayé tó wá sí Rọ́ṣíà fi máa kúrò níbẹ̀, ìgbàgbọ́ wọn ti lágbára sí i, bí àwọn ará wọn ní Rọ́ṣíà ṣe pinnu pé àwọn ò ní fi Jèhófà sílẹ̀ gbé wọn ró gan-an, inú wọn sì dùn pé àwọn láǹfààní láti jẹ́rìí fáwọn aláṣẹ lọ́nà tó gbéṣẹ́. +Agbenuso fun Awa Elerii Jehofa: Agbẹnusọ fún Àwa Ẹlẹ́rìí Jèhófà: +Ofiisi Agberoyinjade Ọ́fíìsì Agbéròyìnjáde +"""Meji lara awon arakunrin ti won o je ki won jade nile ree pelu awon agbejoro won. Lati owo osi si otun: agbejoro Vitaly Svintsov, Vladimir Kochnev, Aleksandr Suvorov ati agbejoro Egiazar Chernikov." """Méjì lára àwọn arákùnrin tí wọn ò jẹ́ kí wọ́n jáde nílé rèé pẹ̀lú àwọn agbẹjọ́rò wọn. Láti ọwọ́ òsì sí ọ̀tún: agbẹjọ́rò Vitaly Svintsov, Vladimir Kochnev, Aleksandr Suvorov àti agbẹjọ́rò Egiazar Chernikov." +Ni August 3, 2018, Adajo Inna Yangubayeva to wa ni Ile Ejo Agbegbe Leninsky ti ilu Orenburg, lorile-ede Rosia, dajo pe ki won ma je ki Arakunrin Vladimir Kochnev ati Arakunrin Aleksandr Suvorov jade nile won mo, bee okookan awon arakunrin yii ti lo ojo mejidinlogorin (78) lewon. Ní August 3, 2018, Adájọ́ Inna Yangubayeva tó wà ní Ilé Ẹjọ́ Agbègbè Leninsky ti ìlú Orenburg, lórílẹ̀-èdè Rọ́síà, dájọ́ pé kí wọ́n má jẹ́ kí Arákùnrin Vladimir Kochnev àti Arákùnrin Aleksandr Suvorov jáde nílé wọn mọ́, bẹ́ẹ̀ ọ̀kọ̀ọ̀kan àwọn arákùnrin yìí ti lo ọjọ́ méjìdínlọ́gọ́rin (78) lẹ́wọ̀n. +Lojo kan naa, Ile Ejo Agbegbe Magadan ni ki won ma je ki Arakunrin Konstantin Petrov jade nile mo, bee oun naa ti lo ojo merinlelogota (64) latimole. Lọ́jọ́ kan náà, Ilé Ẹjọ́ Agbègbè Magadan ní kí wọ́n má jẹ́ kí Arákùnrin Konstantin Petrov jáde nílé mọ́, bẹ́ẹ̀ òun náà ti lo ọjọ́ mẹ́rìnlélọ́gọ́ta (64) látìmọ́lé. +A dupe pe awon ara wa meteeta yii o si lewon mo, amo ejo won o tii pari, ti won ba si da won lebi, won le ran won lo sewon nnkan bi odun mewaa. A dúpẹ́ pé àwọn ará wa mẹ́tẹ̀ẹ̀ta yìí ò sí lẹ́wọ̀n mọ́, àmọ́ ẹjọ́ wọn ò tíì parí, tí wọ́n bá sì dá wọn lẹ́bi, wọ́n lè rán wọn lọ́ sẹ́wọ̀n nǹkan bí ọdún mẹ́wàá. +Titi di August 16, awon ara wa mesan-an ni won o je ki won jade nile mo, awon meeedogbon (25) si wa lewon kaakiri ile Rosia. Títi di August 16, àwọn ará wa mẹ́sàn-án ni wọn ò jẹ́ kí wọ́n jáde nílé mọ́, àwọn mẹ́ẹ̀ẹ́dọ́gbọ̀n (25) sì wà lẹ́wọ̀n káàkiri ilẹ̀ Rọ́ṣíà. +Awon ogbon (30) mii tun wa lara awon ara wa lokunrin ati lobinrin ti won ti mu ki won towo bowe pe won o gbodo jade nile won laigba aye lodo awon alase ilu. Àwọn ọgbọ̀n (30) míì tún wà lára àwọn ará wa lọ́kùnrin àti lóbìnrin tí wọ́n ti mú kí wọ́n tọwọ́ bọ̀wé pé wọn ò gbọ́dọ̀ jáde nílé wọn láìgba àyè lọ́dọ̀ àwọn aláṣẹ ìlú. +"E je ka maa gbadura fun awon ara wa to n koju wahala to bani leru yii nile Rosia.​—2 Korinti 1:11.""" "Ẹ jẹ́ ká máa gbàdúrà fún àwọn ará wa tó ń kojú wàhálà tó bani lẹ́rù yìí nílẹ̀ Rọ́ṣíà.​—2 Kọ́ríńtì 1:11.""" +"""Ni May 23, 2019, awon adajo meta ni Ile Ejo Agbegbe Oryol da Dennis Christensen lebi ninu ejo kotemilorun to pe tori bi ile ejo kan se ran an lewon odun mefa. Nnkan bi ogorin (80) awon ara lo wa sibi igbejo naa." """Ní May 23, 2019, àwọn adájọ́ mẹ́ta ní Ilé Ẹjọ́ Agbègbè Oryol dá Dennis Christensen lẹ́bi nínú ẹjọ́ kòtẹ́milọ́rùn tó pè torí bí ilé ẹjọ́ kan ṣe rán an lẹ́wọ̀n ọdún mẹ́fà. Nǹkan bí ọgọ́rin (80) àwọn ará ló wá síbi ìgbẹ́jọ́ náà." +Awon asoju lati orile-ede Osirelia ati Denmark naa wa nibe. Àwọn aṣojú láti orílẹ̀-èdè Ọsirélíà àti Denmark náà wà níbẹ̀. +Awon ile ise to n gberoyin jade kari aye si ti n soro nipa idajo ti ile ejo se yii. Àwọn ilé iṣé tó ń gbéròyìn jáde kárí ayé sì ti ń sọ̀rọ̀ nípa ìdájọ́ tí ilé ẹjọ́ ṣe yìí. +Osu February ni ile ejo ran Arakunrin Christensen lewon. Oṣù February ni ilé ẹjọ́ rán Arákùnrin Christensen lẹ́wọ̀n. +Laaarin osu meta to koja yii, igba marundinlogofa (115) lawon alase ya wo ile awon Elerii Jehofa, koda iye igba ti won fesun iwa odaran kan won ti fi ilopo meta po si i ta a ba fi we ti osu meta to saaju. Lááàrín oṣù mẹ́ta tó kọjá yìí, ìgbà márùndínlọ́gọ́fà (115) làwọn aláṣẹ ya wọ ilé àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà, kódà iye ìgbà tí wọ́n fẹ̀sùn ìwà ọ̀daràn kàn wọ́n ti fi ìlọ́po mẹ́ta pọ̀ sí i tá a bá fi wé ti oṣù mẹ́ta tó ṣáájú. +A n ranti Arakunrin Christensen atawon ara wa ni Rosia ninu adura. À ń rántí Arákùnrin Christensen àtàwọn ará wa ní Rọ́ṣíà nínú àdúrà. +"O da wa loju pe Jehofa “wa nitosi gbogbo awon to n ke pe e,” ko si ni yee ran awon ara wa lowo ki won le duro laiyehun loju inunibini—Saamu 145:18.""" "Ó dá wa lójú pé Jèhófà “wà nítòsí gbogbo àwọn tó ń ké pè é,” kò sì ní yéé ran àwọn ará wa lọ́wọ́ kí wọ́n lè dúró láìyẹhùn lójú inúnibíní—Sáàmù 145:18.""" +"""Arakunrin Boris Burylov, eni odun mejidinlogorin (78) ti won fesun kan pe o je agbaweremesin ni ilu Perm’" """Arákùnrin Boris Burylov, ẹni ọdún méjìdínlọ́gọ́rin (78) tí wọ́n fẹ̀sùn kàn pé ó jẹ́ agbawèrèmẹ́sìn ní ìlú Perm’" +Ni May 2019, awon alase agbegbe Arkhangel’sk ati Volgograd lorile-ede Rosia fesun iwa odaran kan arabinrin wa meji to je agbalagba. Ní May 2019, àwọn aláṣẹ agbègbè Arkhangel’sk àti Volgograd lórílẹ̀-èdè Rọ́ṣíà fẹ̀sùn ìwà ọ̀daràn kan arábìnrin wa méjì tó jẹ́ àgbàlagbà. +Iwadii n lo lowo lori Arabinrin Kaleriya Mamykina, eni odun mejidinlogorin (78) ti aworan re wa loke ati Arabinrin Valentina Makhmadgaeva, eni odun mokanlelaaadorin (71), won fesun kan won pe won je agbaweremesin tori pe Elerii Jehofa ni won. Ìwádìí ń lọ lọ́wọ́ lórí Arábìnrin Kaleriya Mamykina, ẹni ọdún méjìdínlọ́gọ́rin (78) tí àwòrán rẹ̀ wà lókè àti Arábìnrin Valentina Makhmadgaeva, ẹni ọdún mọ́kànléláàádọ́rin (71), wọ́n fẹ̀sùn kàn wọ́n pé wọ́n jẹ́ agbawèrèmẹ́sìn torí pé Ẹlẹ́rìí Jèhófà ni wọ́n. +Ni April 2018, awon alase ilu Vladivostok fesun iwa odaran kan Arabinrin Yelena Zayshchukbrought, eni odun merinlelogorin (84) pelu awon merin mii to je Elerii Jehofa. Ní April 2018, àwọn aláṣẹ ìlú Vladivostok fẹ̀sùn ìwà ọ̀daràn kan Arábìnrin Yelena Zayshchukbrought, ẹni ọdún mẹ́rìnlélọ́gọ́rin (84) pẹ̀lú àwọn mẹ́rin míì tó jẹ́ Ẹlẹ́rìí Jèhófà. +Ni bayii mewaa ninu awon ara wa lokunrin ati lobinrin ti won ti le leni aadorin (70) odun lo n jejo lori esun iwa odaran tori pe won n josin Olorun laida enikeni laamu lorile-ede Rosia. Ní báyìí mẹ́wàá nínú àwọn ará wa lọ́kùnrin àti lóbìnrin tí wọ́n ti lé lẹ́ni àádọ́rin (70) ọdún ló ń jẹ́jọ́ lórí ẹ̀sùn ìwà ọ̀daràn torí pé wọ́n ń jọ́sìn Ọlọ́run láìda ẹnikẹ́ni láàmú lórílẹ̀-èdè Rọ́síà. +Bo tie je pe ko si ikankan ninu won latimole, ko rorun fun won rara tori ara to ti n dara agba. Bó tiẹ̀ jẹ́ pé kò sí ìkankan nínú wọn látìmọ́lé, kò rọrùn fún wọn rárá torí ara tó ti ń dara àgbà. +Ti iwadii naa ba si n ba a lo, ti ile ejo si da won lebi, won le bu owo itanran lu won tabi ki won ran won lewon. Tí ìwádìí náà bá ṣì ń bá a lọ, tí ilé ẹjọ́ sì dá wọn lẹ́bi, wọ́n lè bu owó ìtánràn lù wọ́n tàbí kí wọ́n rán wọn lẹ́wọ̀n. +Titi di June 17, 2019, iye awon ara wa ti won n jejo lori esun eke iwa odaran ti won fi kan won je igba o le meeedogun (215). Títí di June 17, 2019, iye àwọn ará wa tí wọ́n ń jẹ́jọ́ lórí ẹ̀sùn èké ìwà ọdaràn tí wọ́n fi kàn wọ́n jẹ́ igba ó lé mẹ́ẹ̀ẹ́dógún (215). +Nse ni iye won si n po si i. Ńṣe ni iye wọn sì ń pọ̀ sí i. +E je ka maa ranti gbogbo awon ara wa ni Rosia ninu adura wa, ka si maa daruko won ni pato. Ẹ jẹ́ ká máa rántí gbogbo àwọn ará wa ní Rọ́síà nínú àdúrà wa, ká sì máa dárúkọ wọn ní pàtó. +"O da wa loju pe Jehofa a maa mu ki ‘agbara re ologo fun won ni gbogbo agbara ti won nilo, ki won le fara da a ni kikun pelu suuru ati idunnu.’​—Kolose 1:11.""" "Ó dá wa lójú pé Jèhófà á máa mú kí ‘agbára rẹ̀ ológo fún wọn ní gbogbo agbára tí wọ́n nílò, kí wọ́n lè fara dà á ní kíkún pẹ̀lú sùúrù àti ìdùnnú.’​—Kólósè 1:11.""" +"""Ni March 25, 2020, Ile Ejo Kotemilorun to wa niluu Penza fagi le ipinnu ti ile ejo kan se nibi igbejo Arakunrin Vladimir Alushkin, Vladimir Kulyasov, Andrey Magliv ati Arakunrin Denis Timoshin pa po pelu Arabinrin Tatyana Alushkina ati Galiya Olkhova." """Ní March 25, 2020, Ilé Ẹjọ́ Kòtẹ́milọ́rùn tó wà nílùú Penza fagi lé ìpinnu tí ilé ẹjọ́ kan ṣe níbi ìgbẹ́jọ́ Arákùnrin Vladimir Alushkin, Vladimir Kulyasov, Andrey Magliv àti Arákùnrin Denis Timoshin pa pọ̀ pẹ̀lú Arábìnrin Tatyana Alushkina àti Galiya Olkhova." +Tori naa, Ile Ejo Kotemilorun da ejo naa pa da si ile ejo akoko pe ki won tun ejo naa gbo. Torí náà, Ilé Ẹjọ́ Kòtẹ́milọ́rùn dá ẹjọ́ náà pa dà sí ilé ẹjọ́ àkọ́kọ́ pé kí wọ́n tún ẹjọ́ náà gbọ́. +Boro se ri yii, o se kedere pe lojo meloo kan si i, won maa da Arakunrin Alushkin sile lewon. Bọ́rọ̀ ṣe rí yìí, ó ṣe kedere pé lọ́jọ́ mélòó kan sí i, wọ́n máa dá Arákùnrin Alushkin sílẹ̀ lẹ́wọ̀n. +"Amo titi digba ti won maa tun ejo naa gbo, oun atawon yooku re ko ni le rinrin-ajo, won si tun maa fi awon eto kan du won.""" "Àmọ́ títí dìgbà tí wọ́n máa tún ẹjọ́ náà gbọ́, òun àtàwọn yòókù rẹ̀ kò ní lè rìnrìn-àjò, wọ́n sì tún máa fi àwọn ẹ̀tọ́ kan dù wọ́n.""" +"""Ile Ejo Agbegbe Zheleznodorozhniy to wa ni ilu Oryol ti pari gbigbo ejo Dennis Christensen, adajo si maa so idajo re ni Wednesday, February 6, 2019." """Ilé Ẹjọ́ Agbègbè Zheleznodorozhniy tó wà ní ìlú Oryol ti parí gbígbọ́ ẹjọ́ Dennis Christensen, adájọ́ sì máa sọ ìdájọ́ rẹ̀ ní Wednesday, February 6, 2019." +Atigba ti won ti mu Arakunrin Christensen ni May 25, 2017 lo ti wa latimole. Won bere si i gbo ejo esun iwa odaran ti won fi kan an ni February 19, 2018. Àtìgbà tí wọ́n ti mú Arákùnrin Christensen ní May 25, 2017 ló ti wà látìmọ́lé. Wọ́n bẹ̀rẹ̀ sí í gbọ́ ẹjọ́ ẹ̀sùn ìwà ọ̀daràn tí wọ́n fi kàn án ní February 19, 2018. +Ti ile ejo ba da Arakunrin Christensen lebi, awon to fesun kan an ti so pe ki won ran an lewon odun mefa ataabo. Tí ilé ẹjọ́ bá dá Arákùnrin Christensen lẹ́bi, àwọn tó fẹ̀sùn kàn án ti sọ pé kí wọ́n rán an lẹ́wọ̀n ọdún mẹ́fà àtààbọ̀. +"Bo tie je pe o ti le ni ogun (20) osu ti Arakunrin Christensen ti wa lewon, ko bokan je, o gbeke le Jehofa o si moyi adura tawon ara kari aye n gba fun oun.—2 Tesalonika 3:1, 2.""" "Bó tiẹ̀ jẹ́ pé ó ti lé ní ogún (20) oṣù tí Arákùnrin Christensen ti wà lẹ́wọ̀n, kò bọkàn jẹ́, ó gbẹ́kẹ̀ lé Jèhófà ó sì mọyì àdúrà táwọn ará kárí ayé ń gbà fún òun.—2 Tẹsalóníkà 3:1, 2.""" +"""Ni February 6, 2019, ile ejo kan lorile-ede Rosia da Dennis Christensen lebi pe o “n seto ise ajo awon agbaweremesin.”" """Ní February 6, 2019, ilé ẹjọ́ kan lórílẹ̀-èdè Rọ́ṣíà dá Dennis Christensen lẹ́bi pé ó “ń ṣètò iṣẹ́ àjọ àwọn agbawèrèmẹ́sìn.”" +Won si ran an lewon odun mefa. Wọ́n sì rán an lẹ́wọ̀n ọdún mẹ́fà. +Awon oniroyin lawon ile mii ti soro nipa ejo ti ko to yii, a si maa pe ejo kotemilorun. Àwọn oníròyìn láwọn ilẹ̀ míì ti sọ̀rọ̀ nípa ẹjọ́ tí kò tọ́ yìí, a sì máa pe ẹjọ́ kòtẹ́milọ́rùn. +"A o ni dake adura fun Dennis Christensen ati iyawo re, Irina pelu opo awon ara wa ni Rosia bi won se ‘fara bale, ti won si gbeke le’ Jehofa.—Aisaya 30:15.""" "A ò ní dákẹ́ àdúrà fún Dennis Christensen àti ìyàwó rẹ̀, Irina pẹ̀lú ọ̀pọ̀ àwọn ará wa ní Rọ́ṣíà bí wọ́n ṣe ‘fara balẹ̀, tí wọ́n sì gbẹ́kẹ̀ lé’ Jèhófà.—Àìsáyà 30:15.""" +Ni June 23, 2020, Ile Ejo Agbegbe Lgovskiy to wa ni Kursk da Arakunrin Dennis Christensen sile ki odun ti won ni ko lo lewon to pe. Ní June 23, 2020, Ilé Ẹjọ́ Agbègbè Lgovskiy tó wà ní Kursk dá Arákùnrin Dennis Christensen sílẹ̀ kí ọdún tí wọ́n ní kó lò lẹ́wọ̀n tó pé. +Awon to pe ejo naa ni ki adajo gba owo itanran lowo Arakunrin Christensen dipo odun to ku to ye ko lo lewon, adajo wa ni ko san nnkan bii milionu meji aabo naira (iyen $5,759 owo Dola). Àwọn tó pe ẹjọ́ náà ní kí adájọ́ gba owó ìtanràn lọ́wọ́ Arákùnrin Christensen dípò ọdún tó kù tó yẹ kó lò lẹ́wọ̀n, adájọ́ wá ní kó san nǹkan bíi mílíọ̀nù méjì ààbọ̀ náírà (ìyẹn $5,759 owó Dọ́là). +Eyin ojo mewaa ti won kede idajo yii ni Arakunrin Christensen to maa lanfaani lati lo ba iyawo re, awon molebi atawon mii ti won jo n sin Jehofa. Ẹ̀yìn ọjọ́ mẹ́wàá tí wọ́n kéde ìdájọ́ yìí ni Arákùnrin Christensen tó máa làǹfààní láti lọ bá ìyàwó rẹ̀, àwọn mọ̀lẹ́bí àtàwọn míì tí wọ́n jọ ń sin Jèhófà. +A dupe lowo Jehofa fun aseyori yii! A dúpẹ́ lọ́wọ́ Jèhófà fún àṣeyọrí yìí! +Ni February 18, 2020, Ile Ejo Zheleznodorozhniy District Court to wa ni ilu Khabarovsk lorile-ede Rosia kede pe Arakunrin Yevgeniy Aksenov jebi, won si dajo ewon odun meji fun un. Ní February 18, 2020, Ilé Ẹjọ́ Zheleznodorozhniy District Court tó wà ní ìlú Khabarovsk lórílẹ̀-èdè Rọ́ṣíà kéde pé Arákùnrin Yevgeniy Aksenov jẹ̀bi, wọ́n sì dájọ́ ẹ̀wọ̀n ọdún méjì fún un. +Loooto ko ni lo sewon bayii, amo se ni won a maa so o lowo-lese. Ti Arakunrin Aksenov ba ko kuro nibi to n gbe, tabi to jebi esun iwa odaran eyikeyii mii laaarin odun meji naa, won maa fi sewon. Lóòótọ́ kò ní lọ sẹ́wọ̀n báyìí, àmọ́ ṣe ni wọ́n á máa ṣọ́ ọ lọ́wọ́-lẹ́sẹ̀. Tí Arákùnrin Aksenov bá kó kúrò níbi tó ń gbé, tàbí tó jẹ̀bi ẹ̀sùn ìwà ọ̀daràn èyíkéyìí míì láàárín ọdún méjì náà, wọ́n máa fi sẹ́wọ̀n. +Fun osu mefa akoko, won a maa so o boya o n te le itoni ile-ejo, a si maa fara han awon alase agbegbe naa losoosu. Fún oṣù mẹ́fà àkọ́kọ́, wọ́n á máa ṣọ́ ọ bóyá ó ń tẹ̀ lé ìtọ́ni ilé-ẹjọ́, á sì máa fara han àwọn aláṣẹ agbègbè náà lóṣooṣù. +Ni afikun, ni akoko to fi wa labe ikalowoko naa, ko gbodo jade kuro ni Khabarovsk to je ilu e, ko si gbodo jade kuro ninu ile e lale. Arakunrin Aksenov maa pe ejo kotemilorun lori idajo yii. Ní àfikún, ní àkókò tó fi wà lábẹ́ ìkálọ́wọ́kò náà, kò gbọdọ̀ jáde kúrò ní Khabarovsk tó jẹ́ ìlú ẹ̀, kò sì gbọdọ̀ jáde kúrò nínú ilé ẹ̀ lálẹ́. Arákùnrin Aksenov máa pe ẹjọ́ kòtẹ́milọ́rùn lórí ìdájọ́ yìí. +"""Ojo mesan-an pere leyin ti won da Arakunrin Dennis Christensen lebi nile ejo kan ni Rosia, o kere tan awon meje mii lara awon Elerii Jehofa ni awon agbofinro niluu Surgut lagbegbe Siberia ti mu, ti won si da loro." """Ọjọ́ mẹ́sàn-án péré lẹ́yìn tí wọ́n dá Arákùnrin Dennis Christensen lẹ́bi nílé ẹjọ́ kan ní Rọ́ṣíà, ó kéré tán àwọn méje míì lára àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà ni àwọn agbófinró nílùú Surgut lágbègbè Siberia ti mú, tí wọ́n sì dá lóró." +Bi won se n da awon ara wa yii loro, bee lawon agbofinro yen n hale mo won pe ki won so ibi ti won ti n pade po ati oruko awon Elerii mii. Bí wọ́n ṣe ń dá àwọn ará wa yìí lóró, bẹ́ẹ̀ làwọn agbófinró yẹn ń halẹ̀ mọ́ wọn pé kí wọ́n sọ ibi tí wọ́n ti ń pàdé pọ̀ àti orúkọ àwọn Ẹlẹ́rìí míì. +Isele yii waye ni aaro February 15, 2019 nigba tawon agbofinro fon sigboro, ti won si n mu awon ara wa nile won. Ìṣẹ̀lẹ̀ yìí wáyé ní àárọ̀ February 15, 2019 nígbà táwọn agbófinró fọ́n sígboro, tí wọ́n sì ń mú àwọn ará wa nílé wọn. +Won ko won lo si ofiisi Igbimo To N Sewadii, won si bere si i foro wa won lenu wo. Wọ́n kó wọn lọ sí ọ́fíìsì Ìgbìmọ̀ Tó Ń Ṣèwádìí, wọ́n sì bẹ̀rẹ̀ sí í fọ̀rọ̀ wá wọn lẹ́nu wò. +Nigba tawon agbofinro naa ri i pe amofin kan soso to wa nibe ti lo, se ni won bere si da awon ara wa loro, ti won si se won bi ose se n soju. Nígbà táwọn agbófinró náà rí i pé amòfin kan ṣoṣo tó wà níbẹ̀ ti lọ, ṣe ni wọ́n bẹ̀rẹ̀ sí dá àwọn ará wa lóró, tí wọ́n sì ṣe wọ́n bí ọṣẹ ṣe ń ṣojú. +Awon ara so ohun ti won se fun won, won ni: awon agbofinro fi ora bo oju awon, won si fi teepu so o pa, leyin naa won so owo won seyin, won si lu won nilukulu. Àwọn ará sọ ohun tí wọ́n ṣe fún wọn, wọ́n ní: àwọn agbófinró fi ọ̀rá bo ojú àwọn, wọ́n sì fi téèpù so ó pa, lẹ́yìn náà wọ́n so ọwọ́ wọn sẹ́yìn, wọ́n sì lù wọ́n nílùkulù. +Nigba to ya, won bo won si ihooho, won yi omi da si won lara, won wa fi ina manamana gbe won. Nígbà tó yá, wọ́n bọ́ wọn sí ìhòòhò, wọ́n yí omi dà sí wọn lára, wọ́n wá fi iná mànàmáná gbé wọn. +O dunni gan-an pe nnkan bii wakati meji gbako ni won fi huwa ika buruku yii sawon ara wa. Ó dunni gan-an pé nǹkan bíi wákàtí méjì gbáko ni wọ́n fi hùwà ìkà burúkú yìí sáwọn ará wa. +O kere tan, meta ninu awon Elerii yii si wa lewon. Ó kéré tán, mẹ́ta nínú àwọn Ẹlẹ́rìí yìí ṣì wà lẹ́wọ̀n. +Awon ti won da sile ti lo sile iwosan tori pe won sese gan-an. Won si ti gbe oro naa lo sodo awon ajo to n ja fun eto omoniyan. Àwọn tí wọ́n dá sílẹ̀ ti lọ sílé ìwòsàn torí pé wọ́n ṣèṣe gan-an. Wọ́n sì ti gbé ọ̀rọ̀ náà lọ sọ́dọ̀ àwọn àjọ tó ń jà fún ẹ̀tọ́ ọmọnìyàn. +O yani lenu pe leyin tawon agbofinro ti foju awon ara wa ri mabo, won tun wa fesun odaran kan awon Elerii mokandinlogun (19), won so pe won n “dara po mo awon agbaweremesin,” ati pe won n “sagbateru ajo to n setileyin fawon agbaweremesin.” Ó yani lẹ́nu pé lẹ́yìn táwọn agbófinró ti fojú àwọn ará wa rí màbo, wọ́n tún wá fẹ̀sùn ọ̀daràn kan àwọn Ẹlẹ́rìí mọ́kàndínlógún (19), wọ́n sọ pé wọ́n ń “dara pọ̀ mọ́ àwọn agbawèrèmẹ́sìn,” àti pé wọ́n ń “ṣagbátẹrù àjọ tó ń ṣètìlẹ́yìn fáwọn agbawèrèmẹ́sìn.” +Labe ofin ijoba Rosia, won maa n fiya je eni to ba lo ase to ni lati da elomii loro. Lábẹ́ òfin ìjọba Rọ́ṣíà, wọ́n máa ń fìyà jẹ ẹni tó bá lo àṣẹ tó ní láti dá ẹlòmíì lóró. +Yato siyen, o ye ki ijoba orile-ede Rosia te le ofin ti awon ajo agbaye gbe kale to so pe ko ye ki enikeni maa fi ase ijoba dani loro. Yàtọ̀ síyẹn, ó yẹ kí ìjọba orílẹ̀-èdè Rọ́ṣíà tẹ̀ lé òfin tí àwọn àjọ àgbáyé gbé kalẹ̀ tó sọ pé kò yẹ kí ẹnikẹ́ni máa fi àṣẹ ìjọba dáni lóró. +Tori naa, a maa lo gbogbo eto ta a ni lati gbe oro yii lo si ile ejo ni Rosia, aa si gbe e lo sawon ajo agbaye mii ka le ri i daju pe won da ejo awon ara wa bo se to. Torí náà, a máa lo gbogbo ẹ̀tọ́ tá a ní láti gbé ọ̀rọ̀ yìí lọ sí ilé ẹjọ́ ní Rọ́ṣíà, àá sì gbé e lọ sáwọn àjọ àgbáyé míì ká lè rí i dájú pé wọ́n dá ẹjọ́ àwọn ará wa bó ṣe tọ́. +"Leke gbogbo e, a mo pe Jehofa n ri bi won se n foju pon awon ara wa ni Rosia, o si maa gbe igbese gege bi ‘oluranlowo ati olugbala won.’​—Saamu 70:5.""" "Lékè gbogbo ẹ̀, a mọ̀ pé Jèhófà ń rí bí wọ́n ṣe ń fojú pọ́n àwọn ará wa ní Rọ́ṣíà, ó sì máa gbé ìgbésẹ̀ gẹ́gẹ́ bí ‘olùrànlọ́wọ́ àti olùgbàlà wọn.’​—Sáàmù 70:5.""" +"""Ni Thursday, May 3, 2018, Ile Ejo Saint Petersburg fowo si ipinnu ti ile ejo ti koko se ni December 2017, won ni esekese ni ki ijoba orile-ede Rosia gbese le eka ofiisi wa atijo to wa ni Solnechnoye lorile-ede Rosia." """Ní Thursday, May 3, 2018, Ilé Ẹjọ́ Saint Petersburg fọwọ́ sí ìpinnu tí ilé ẹjọ́ ti kọ́kọ́ ṣe ní December 2017, wọ́n ní ẹsẹ̀kẹsẹ̀ ni kí ìjọba orílẹ̀-èdè Rọ́ṣíà gbẹ́sẹ̀ lé ẹ̀ka ọ́fíìsì wa àtijọ́ tó wà ní Solnechnoye l��rílẹ̀-èdè Rọ́ṣíà." +Bo tie je pe a o le da ijoba orile-ede Rosia duro ki won ma gba eka ofiisi wa, Ile Ejo Eto Omoniyan ti Ile Yuroopu ti gbo si ejo ti ile ejo da fun wa lonii, won si ti n gbe e ye wo. Bó tiẹ̀ jẹ́ pé a ò lè dá ìjọba orílẹ̀-èdè Rọ́ṣíà dúró kí wọ́n má gba ẹ̀ka ọ́fíìsì wa, Ilé Ẹjọ́ Ẹ̀tọ́ Ọmọnìyàn ti Ilẹ̀ Yúróòpù ti gbọ́ sí ẹjọ́ tí ilé ẹjọ́ dá fún wa lónìí, wọ́n sì ti ń gbé e yẹ̀ wò. +Ile Ejo Eto Omoniyan ti kan si ijoba Rosia pe ejo wa wa lara ejo tawon koko n fun lafiyesi. Ilé Ẹjọ́ Ẹ̀tọ́ Ọmọnìyàn ti kàn sí ìjọba Rọ́ṣíà pé ẹjọ́ wa wà lára ẹjọ́ táwọn kọ́kọ́ ń fún láfiyèsí. +"Oju Jehofa, Olorun to maa n da gbogbo ejo bo se to la n wo bayii. A reti pe to ba to akoko loju e, o maa yanju oro naa.​—Aisaya 30:18.""" "Ojú Jèhófà, Ọlọ́run tó máa ń dá gbogbo ẹjọ́ bó ṣe tọ́ là ń wò báyìí. A retí pé tó bá tó àkókò lójú ẹ̀, ó máa yanjú ọ̀rọ̀ náà.​—Aísáyà 30:18.""" +"""Awujo awon onimo ijinle kan to n ri si eto omoniyan labe Ajo Isokan Agbaye ko iwe kan to ni oju iwe meeedogun (15). Ninu iwe naa, won so pe ijoba Rosia ti te ofin awon orile-ede loju, bi won se fi awon Elerii Jehofa mejidinlogun (18) satimole lawon ilu otooto, lati May 2018 si July 2019. Won ni ki awon alase orile-ede Rosia da awon ara wa to wa latimole sile lesekese, ki won si maa lo lominira." """Àwùjọ àwọn onímọ̀ ìjìnlẹ̀ kan tó ń rí sí ẹ̀tọ́ ọmọnìyàn lábẹ́ Àjọ Ìṣọ̀kan Àgbáyé kọ ìwé kan tó ní ojú ìwé mẹ́ẹ̀ẹ́dógún (15). Nínú ìwé náà, wọ́n sọ pé ìjọba Rọ́ṣíà ti tẹ òfin àwọn orílẹ̀-èdè lójú, bí wọ́n ṣe fi àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà méjìdínlógún (18) sátìmọ́lé láwọn ìlú ọ̀tọ̀ọ̀tọ̀, láti May 2018 sí July 2019. Wọ́n ní kí àwọn aláṣẹ orílẹ̀-èdè Rọ́síà dá àwọn ará wa tó wà látìmọ́lé sílẹ̀ lẹ́sẹ̀kẹsẹ̀, kí wọ́n sì máa lọ lómìnira." +Awon onimo ijinle naa gbe ipinnu ti won koko se jade ni May 15, 2020. Won maa to gbe ibi ti won pari oro naa si jade lori ikanni Ajo Isokan Agbaye. Àwọn onímọ̀ ìjìnlẹ̀ náà gbé ìpinnu tí wọ́n kọ́kọ́ ṣe jáde ní May 15, 2020. Wọ́n máa tó gbé ibi tí wọ́n parí ọ̀rọ̀ náà sí jáde lórí ìkànnì Àjọ Ìṣọ̀kan Àgbáyé. +Igba keta ree lenu aipe yii, ti awujo awon onimo ijinle to n ri si oro awon ti won fi satimole lona aito maa gbeja awon ara wa. Ìgbà kẹta rèé lẹ́nu àìpẹ́ yìí, tí àwùjọ àwọn onímọ̀ ìjìnlẹ̀ tó ń rí sí ọ̀rọ̀ àwọn tí wọ́n fi sátìmọ́lé lọ́nà àìtọ́ máa gbèjà àwọn ará wa. +Ninu iwe ti won ko keyin, won benu ate lu orisirisi iwa ika ti ijoba orile-ede Rosia n hu sawon ara wa lokunrin ati lobinrin. Nínú ìwé tí wọ́n kọ kẹ́yìn, wọ́n bẹnu àtẹ́ lu oríṣiríṣi ìwà ìkà tí ìjọba orílẹ̀-èdè Rọ́ṣíà ń hù sáwọn ará wa lọ́kùnrin àti lóbìnrin. +Awujo naa so pe, ko si eri to lese nile to fi ye kawon olopaa orile-ede Rosia fipa mu awon Elerii Jehofa. Àwùjọ náà sọ pé, kò sí ẹ̀rí tó lẹ́sẹ̀ nílẹ̀ tó fi yẹ káwọn ọlọ́pàá orílẹ̀-èdè Rọ́ṣíà fipá mú àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà. +Won tun so pe, “ko si ikankan ninu [awon Elerii Jehofa] to ye ki won fi satimole, ko si ye ki won gbe ikankan ninu won lo si ile ejo.” Wọ́n tún sọ pé, “kò sí ìkankan nínú [àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà] tó yẹ kí wọ́n fi sátìmọ́lé, kò sì yẹ kí wọ́n gbé ìkankan nínú wọn lọ sí ilé ẹjọ́.” +Awujo naa benu ate lu esun ti won fi n kan awon Elerii Jehofa pe won je agbaweremesin. Àwùjọ náà bẹnu àtẹ́ lu ẹ̀sùn tí wọ́n fi ń kan àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà pé wọ́n jẹ́ agbawèrèmẹ́sìn. +Won ni ohun tawon ara wa lokunrin ati lobinrin n se o ju pe “won n lo eto ti won ni lati maa josin laidi enikeni lowo.” Wọ́n ní ohun táwọn ará wa lọ́kùnrin àti lóbìnrin ń ṣe ò ju pé “wọ́n ń lo ẹ̀tọ́ tí wọ́n ní láti máa jọ́sìn láìdí ẹnikẹ́ni lọ́wọ́.” +Ninu iwe ti won ko, won tun je ko se kedere pe bi won se n gbo ejo awon ara wa nile ejo ko to rara. Nínú ìwé tí wọ́n kọ, wọ́n tún jẹ́ kó ṣe kedere pé bí wọ́n ṣe ń gbọ́ ẹjọ́ àwọn ará wa nílé ẹjọ̀ kò tọ́ rárá. +Bi apeere, inu ahamo ni won fi awon arabinrin wa meji si nile ejo nigba ti won n gbo ejo won. Bí apẹẹrẹ, inú àhámọ́ ni wọ́n fi àwọn arábìnrin wa méjì sí nílé ẹjọ́ nígbà tí wọ́n ń gbọ́ ẹjọ́ wọn. +Ninu alaye tawon onimo ijinle naa se, won ni ofin awon orile-ede je ka mo pe eto eni kookan ni “pe ki won foju alaimowomese wo o, titi won a fi ri i daju pe onitohun jebi esun ti won fi kan an.” Nínú àlàyé táwọn onímọ̀ ìj��nlẹ̀ náà ṣe, wọ́n ní òfin àwọn orílẹ̀-èdè jẹ́ ká mọ̀ pé ẹ̀tọ́ ẹnì kọ̀ọ̀kan ni “pé kí wọ́n fojú aláìmọwọ́mẹsẹ̀ wò ó, títí wọ́n á fi rí i dájú pé onítọ̀hún jẹ̀bi ẹsùn tí wọ́n fi kàn án.” +Tori naa, ko ye ki won fi “sekeseke si awon arabinrin wa lowo tabi ki won fi won sinu ahamo nigba ti won n gbo ejo won, tori iyen a je kawon eeyan maa fi oju odaran paraku wo won.” Torí náà, kò yẹ kí wọ́n fi “ṣẹkẹ́ṣẹkẹ̀ sí àwọn arábìnrin wa lọ́wọ́ tàbí kí wọ́n fi wọ́n sínú àhámọ́ nígbà tí wọ́n ń gbọ́ ẹjọ́ wọn, torí ìyẹn á jẹ́ káwọn èèyàn máa fi ojú ọ̀daràn paraku wò wọ́n.” +Awujo naa tun so pe ki ijoba orile-ede Rosia wogi le akosile esun odaran ti won fi kan awon Elerii Jehofa mejidinlogun (18) naa. Àwùjọ náà tún sọ pé kí ìjọba orílẹ̀-èdè Rọ́ṣíà wọ́gi lé àkọ́sílẹ̀ ẹ̀sùn ọ̀daràn tí wọ́n fi kan àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà méjìdínlógún (18) náà. +Ki won si tun san owo gba-ma-binu fun won, bi ofin awon orile-ede se so. Yato siyen, won ni ki ijoba orile-ede naa “sewadii finnifinni nipa ohun to mu kawon alase huwa aito yii,” ki won si “gbe igbese lori awon to n fi eto [awon Elerii Jehofa] du won.” Kí wọ́n sì tún san owó gbà-má-bínú fún wọn, bí òfin àwọn orílẹ̀-èdè ṣe sọ. Yàtọ̀ síyẹn, wọ́n ní kí ìjọba orílẹ̀-èdè náà “ṣèwádìí fínnífínní nípa ohun tó mú káwọn aláṣẹ hùwà àìtọ́ yìí,” kí wọ́n sì “gbé ìgbẹ́sẹ̀ lórí àwọn tó ń fi ẹ̀tọ́ [àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà] dù wọ́n.” +Won tun so ninu iwe naa pe awon Elerii Jehofa mejidinlogun (18) ti won mu wule je die “lara opo awon Elerii Jehofa to wa ni Rosia, ti won fi satimole, ti won si fi esun kan pe won je odaran, tori pe won n lo eto ti won ni lati maa se isin won.” Wọ́n tún sọ nínú ìwé náà pé àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà méjìdínlógún (18) tí wọ́n mú wulẹ̀ jẹ́ díẹ̀ “lára ọ̀pọ̀ àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà tó wà ní Rọ́ṣíà, tí wọ́n fi sátìmọ́lé, tí wọ́n sì fi ẹ̀sùn kàn pé wọ́n jẹ́ ọ̀daràn, torí pé wọ́n ń lo ẹ̀tọ́ tí wọ́n ní láti máa ṣe ìsìn wọn.” +Ke e si maa wo o o, orile-ede Rosia wa lara awon to fowo si eto yii ninu adehun tawon orile-ede se. Kẹ́ ẹ sì máa wò ó o, orílẹ̀-èdè Rọ́ṣíà wà lára àwọn tó fọwọ́ sí ẹ̀tọ́ yìí nínú àdéhùn táwọn orílẹ̀-èdè ṣe. +Bo tie je pe ejo awon ara wa mejidinlogun (18) ni iwe ti awujo naa ko da le, won tun je ko se kedere pe ohun ti won so “kan gbogbo awon mii to wa niru ipo yen.” Bó tiẹ̀ jẹ́ pé ẹjọ́ àwọn ará wa méjìdínlógún (18) ni ìwé tí àwùjọ náà kọ dá lé, wọ́n tún jẹ́ kó ṣe kedere pé ohun tí wọ́n sọ “kan gbogbo àwọn míì tó wà nírú ipò yẹn.” +Ko si eri to daju pe iwe tawon onimo ijinle yii ko maa mu ki awon alase orile-ede Rosia da awon ara wa sile, amo a gba pe o see se ko mu ki oro naa yanju dewon aye kan. Kò sí ẹ̀rí tó dájú pé ìwé táwọn onímọ̀ ìjìnlẹ̀ yìí kọ máa mú kí àwọn aláṣẹ orílẹ̀-èdè Rọ́ṣíà dá àwọn ará wa sílẹ̀, àmọ́ a gbà pé ó ṣeé ṣe kó mú kí ọ̀rọ̀ náà yanjú déwọ̀n àyè kan. +A n reti ohun tawon alase orile-ede Rosia maa se soro yii. À ń retí ohun táwọn aláṣẹ orílẹ̀-èdè Rọ́ṣíà máa ṣe sọ́rọ̀ yìí. +"Ni bayii na, a mo pe awon arakunrin atawon arabinrin wa to wa ni Rosia a maa fara da inunibini ti won n se si won, a si mo pe Jehofa, Baba wa onifee, a je ki won maa layo, ki okan won si bale, tori pe oun ni won gbeke le.​—Roomu 15:13.""" "Ní báyìí ná, a mọ̀ pé àwọn arákùnrin àtàwọn arábìnrin wa tó wà ní Rọ́ṣíà á máa fara da inúnibíni tí wọ́n ń ṣe sí wọn, a sì mọ̀ pé Jèhófà, Baba wa onífẹ̀ẹ́, á jẹ́ kí wọ́n máa láyọ̀, kí ọkàn wọn sì balẹ̀, torí pé òun ni wọ́n gbẹ́kẹ̀ lé.​—Róòmù 15:13.""" +Lojo Tuesday, June 9, 2020, ile ejo Pskov City Court debi fun Arakunrin Gennady Shpakovskiy to je eni odun mokanlelogota (61), won si dajo ewon odun mefa ataabo fun un. Lọ́jọ́ Tuesday, June 9, 2020, ilé ẹjọ́ Pskov City Court dẹ́bi fún Arákùnrin Gennady Shpakovskiy tó jẹ́ ẹni ọdún mọ́kànlélọ́gọ́ta (61), wọ́n sì dájọ́ ẹ̀wọ̀n ọdún mẹ́fà àtààbọ̀ fún un. +Esekese ti won dajo fun un tan ni won mu un lo sinu ewon. Ẹsẹ̀kẹsẹ̀ tí wọ́n dájọ́ fún un tán ni wọ́n mú un lọ sínú ẹ̀wọ̀n. +Iye odun ti won da fun arakunrin wa yii lo si po ju lati odun 2017 ti Ile Ejo Giga Ju Lo ni Rosia ti sofin pe odaran ni enikeni ti won ba ri to n se esin Elerii Jehofa. Iye ọdún tí wọ́n dá fún arákùnrin wa yìí ló ṣì pọ̀ jù láti ọdún 2017 tí Ilé Ẹjọ́ Gíga Jù Lọ ní Rọ́ṣíà ti ṣòfin pé ọ̀daràn ni ẹnikẹ́ni tí wọ́n bá rí tó ń ṣe ẹ̀sìn Ẹlẹ́rìí Jèhófà. +Arakunrin Shpakovskiy maa pe ejo kotemilorun lori ejo ti won da fun un. Arákùnrin Shpakovskiy máa pe ẹjọ́ kòtẹ́milọ́rùn lórí ẹjọ́ tí wọ́n dá fún un. +"""Ni Thursday, December 27, Adajo Oleg Golovashko ti Ile Ejo Agbegbe Prohladniy ni Rosia so ipinnu ile ejo lori esun ti won fi kan Arakunrin Arkadya Akopyan." """Ní Thursday, December 27, Adájọ́ Oleg Golovashko ti Ilé Ẹjọ́ Agbègbè Prohladniy ní Rọ́ṣíà sọ ìpinnu ilé ẹjọ́ lórí ẹ̀sùn tí wọ́n fi kan Arákùnrin Arkadya Akopyan." +Ile ejo so pe Arakunrin Akopyan, to je eni aadorin (70) odun to ti feyin ti nidii ise telo, maa fi ogofa (120) wakati se ise ilu tori esun eke ti won fi kan an pe o ran awon ti ki i se Elerii Jehofa pe ki won lo maa pin iwe awon agbaweremesin kiri. Ilé ẹjọ́ sọ pé Arákùnrin Akopyan, tó jẹ́ ẹni àádọ́rin (70) ọdún tó ti fẹ̀yìn tì nídìí iṣẹ́ télọ̀, máa fi ọgọ́fà (120) wákàtí ṣe iṣẹ́ ìlú torí ẹ̀sùn èké tí wọ́n fi kàn án pé ó rán àwọn tí kì í ṣe Ẹlẹ́rìí Jèhófà pé kí wọ́n lọ máa pín ìwé àwọn agbawèrèmẹ́sìn kiri. +Bo tie je pe won o ran Arakunrin Akopyan lewon, ejo ti won da fun un yii ta ko eto omoniyan. Bó tiẹ̀ jẹ́ pé wọn ò rán Arákùnrin Akopyan lẹ́wọ̀n, ẹjọ́ tí wọ́n dá fún un yìí ta ko ẹ̀tọ́ ọmọnìyàn. +Nitori naa, a maa pe ejo kotemilorun si ile giga. Nítorí náà, a máa pe ẹjọ́ kòtẹ́milọ́rùn sí ilé gíga. +Ni ose die si i, a n reti idajo ti ile ejo maa se lori ejo Arakunrin Dennis Christensen. Ní ọ̀sẹ̀ díẹ̀ sí i, à ń retí ìdájọ́ tí ilé ẹjọ́ máa ṣe lórí ẹjọ́ Arákùnrin Dennis Christensen. +"Adura wa ni pe ki Jehofa maa ti awon ara wa ni Rosia leyin, ko si maa tu won ninu tori bi won se n fi won sewon nitori ohun ti won gba gbo.—2 Tesalonika 2:16, 17.""" "Àdúrà wa ni pé kí Jèhófà máa ti àwọn ará wa ní Rọ́ṣíà lẹ́yìn, kó sì máa tù wọ́n nínú torí bí wọ́n ṣe ń fi wọ́n sẹ́wọ̀n nítorí ohun tí wọ́n gbà gbọ́.—2 Tẹsalóníkà 2:16, 17.""" +"""A reti pe ki ile ejo Vilyuchinsk City Court so idajo won lori oro Arakunrin Mikhail Popov ati iyawo re Arabinrin Yelena Popova lojo Thursday, February 13, 2020." """A retí pé kí ilé ẹjọ́ Vilyuchinsk City Court sọ ìdájọ́ wọn lórí ọ̀rọ̀ Arákùnrin Mikhail Popov àti ìyàwó rẹ̀ Arábìnrin Yelena Popova lọ́jọ́ Thursday, February 13, 2020." +Won mu tokotaya yii ni July 30, 2018 ni ilu Kamchatka, amo won fi won sile ni August 9, 2018. Esun ti won fi kan won ni pe won n lowo si “ise agbaweremesin.” Wọ́n mú tọkọtaya yìí ní July 30, 2018 ní ìlú Kamchatka, àmọ́ wọ́n fi wọ́n sílẹ̀ ní August 9, 2018. Ẹ̀sùn tí wọ́n fi kàn wọ́n ni pé wọ́n ń lọ́wọ́ sí “iṣẹ́ agbawèrèmẹ́sìn.” +"Mikhail ati Yelena gbara le Jehofa patapata bi won se n fara da ipo to le koko yii. O da wa loju pe Jehofa a maa ba a lo lati je ‘ibi aabo ati okun’fun won.—Saamu 46:1.""" "Mikhail àti Yelena gbára lé Jèhófà pátápátá bí wọ́n ṣe ń fara da ipò tó le koko yìí. Ó dá wa lójú pé Jèhófà á máa bá a lọ láti jẹ́ ‘ibi ààbò àti okun’fún wọn.—Sáàmù 46:1.""" +"""A layo lati so fun yin pe won ti da Arakunrin Vladimir Alushkin sile lewon ni March 30, 2020, inu oun ati iyawo e si dun gan-an pe awon tun jo wa pa po." """A láyọ̀ láti sọ fún yín pé wọ́n ti dá Arákùnrin Vladimir Alushkin sílẹ̀ lẹ́wọ̀n ní March 30, 2020, inú òun àti ìyàwó ẹ̀ sì dùn gan-an pé àwọn tún jọ wà pa pọ̀." +Te o ba gbagbe, a gbe iroyin kan jade ni March 25 nipa bi Ile Ejo Kotemilorun to wa niluu Penza se fagi le ipinnu ti ile ejo akoko se, ti won si ni ki won tun ejo naa gbo. Tẹ́ ò bá gbàgbé, a gbé ìròyìn kan jáde ní March 25 nípa bí Ilé Ẹjọ́ Kòtẹ́milọ́rùn tó wà nílùú Penza ṣe fagi lé ìpinnu tí ilé ẹjọ́ àkọ́kọ́ ṣe, tí wọ́n sì ní kí wọ́n tún ẹjọ́ náà gbọ́. +Ipinnu ile ejo keji je ko se kedere pe Arakunrin Vladimir Alushkin, Vladimir Kulyasov, Andrey Magliv ati Arakunrin Denis Timoshin ko jebi esun ti won fi kan won, bakan naa loro si ri pelu Arabinrin Tatyana Alushkina ati Galiya Olkhova. Ìpinnu ilé ẹjọ́ kejì jẹ́ kó ṣe kedere pé Arákùnrin Vladimir Alushkin, Vladimir Kulyasov, Andrey Magliv àti Arákùnrin Denis Timoshin kò jẹ̀bi ẹ̀sùn tí wọ́n fi kàn wọ́n, bákan náà lọ̀rọ̀ sì rí pẹ̀lú Arábìnrin Tatyana Alushkina àti Galiya Olkhova. +Nipa bee, Ile Ejo Kotemilorun to wa niluu Penza ni ki ile ejo akoko yan adajo mii lati tun ejo naa gbo. Nípa bẹ́ẹ̀, Ilé Ẹjọ́ Kòtẹ́milọ́rùn tó wà nílùú Penza ní kí ilé ẹjọ́ àkọ́kọ́ yan adájọ́ míì láti tún ẹjọ́ náà gbọ́. +Ko to di pe won tun ejo yen gbo, won fofin de awon ara wa mefeefa yen pe won o gbodo rinrin-ajo, won si tun fi awon eto mii du won. Kó tó di pé wọ́n tún ẹjọ́ yẹn gbọ́, wọ́n fòfin de àwọn ará wa mẹ́fẹ̀ẹ̀fà yẹn pé wọn ò gbọ́dọ̀ rìnrìn-àjò, wọ́n sì tún fi àwọn ẹ̀tọ́ míì dù wọ́n. +Bo tie je pe inu wa dun gan-an pe won ti da Arakunrin Alushkin sile lewon, o ka wa lara pe lojo meji leyin naa, won tun mu okan lara awon arakunrin wa lapa ariwa orile-ede Rosia nitori ohun to gba gbo. Bó tiẹ̀ jẹ́ pé inú wa dùn gan-an pé wọ́n ti dá Arákùnrin Alushkin sílẹ̀ lẹ́wọ̀n, ó ká wa lára pé lọ́jọ́ méjì lẹ́yìn náà, wọ́n tún mú ọ̀kan lára àwọn arákùnrin wa lápá àríwá orílẹ̀-èdè Rọ́ṣíà nítorí ohun tó gbà gbọ́. +"Titi digba tawon eeyan fi maa siwo atimaa fesun ti ko lese nile kan awon ara wa lokunrin ati lobinrin, o da wa loju pe awon ara wa yii a maa fi oro to wa ninu Nahumu 1:7 sokan, eyi to so pe: “Jehofa je eni rere, odi agbara ni ojo wahala. O si mo awon to n wa ibi aabo lodo re.”""" "Títí dìgbà táwọn èèyàn fi máa ṣíwọ́ àtimáa fẹ̀sùn tí kò lẹ́sẹ̀ nílẹ̀ kan àwọn ará wa lọ́kùnrin àti lóbìnrin, ó dá wa lójú pé àwọn ará wa yìí á máa fi ọ̀rọ̀ tó wà nínú Náhúmù 1:7 sọ́kàn, èyí tó sọ pé: “Jèhófà jẹ́ ẹni rere, odi agbára ní ọjọ́ wàhálà. Ó sì mọ àwọn tó ń wá ibi ààbò lọ́dọ̀ rẹ̀.”""" +"""Ile ejo ilu Pskov maa gbe idajo e kale ni June 8, 2020, lori esun ti won fi kan Arakunrin Gennady Shpakovskiy, eni odun mokanlelogota (61)." """Ilé ẹjọ́ ìlú Pskov máa gbé ìdájọ́ ẹ̀ kalẹ̀ ní June 8, 2020, lórí ẹ̀sùn tí wọ́n fi kan Arákùnrin Gennady Shpakovskiy, ẹni ọdún mọ́kànlélọ́gọ́ta (61)." +Won fesun agbaweremesin kan-an tori ipade Kristeni ti won n se nile e. Agbejoro ijoba ti so pe ki ile ejo ran Arakunrin Shpakovskiy lo sewon odun meje ataabo. Wọ́n fẹ̀sùn agbawèrèmẹ́sìn kàn-án torí ìpàdé Kristẹni tí wọn ń ṣe nílé ẹ̀. Agbẹjọ́rò ìjọba ti sọ pé kí ilé ẹjọ́ rán Arákùnrin Shpakovskiy lọ sẹ́wọ̀n ọdún méje àtààbọ̀. +Ni ibere 2018, awon olopaa otelemuye orile-ede Rosia bere si yo kele fi ero gbo ohun ti won n so ninu ile Shpakovskiy, won si n so won lowo lese fun opo osu. Ní ìbẹ̀rẹ̀ 2018, àwọn ọ̀lọ́pàá ọ̀tẹlẹ̀múyẹ́ orílẹ̀-èdè Rọ́ṣíà bẹ̀rẹ̀ sí yọ́ kẹ́lẹ́ fi ẹ̀rọ gbọ́ ohun tí wọ́n ń sọ nínú ilé Shpakovskiy, wọ́n sì ń ṣọ́ wọn lọ́wọ́ lẹ́sẹ̀ fún ọ̀pọ̀ oṣù. +Ni June 3, 2018, ni aago kan ku iseju meeedogun losan-an, awon olopaa otelemuye, papo pelu awon eso orile-ede naa, fi tipatipa si ilekun iwaju ile naa, nibi ti awon eeyan pejo si lati se ipade ni woorowo, won si wa gbogbo inu ile naa fun wakati mefa. Ní June 3, 2018, ní aago kan ku ìṣẹ́jú mẹ́ẹ̀ẹ́dógún lọ́sàn-án, àwọn ọlọ́pàá ọ̀tẹlẹ̀múyẹ́, papọ̀ pẹ̀lú àwọn ẹ̀ṣọ́ orílẹ̀-èdè náà, fi tipátipá ṣí ilẹ̀kùn iwájú ilé náà, níbi tí àwọn èèyàn péjọ sí láti ṣe ìpàdé ní wọ́ọ́rọ́wọ́, wọ́n sì wá gbogbo inú ilé náà fún wákàtí mẹ́fà. +Awon olopaa otelemuye gbese le tabileti ati foonu awon Elerii naa, won si ko won lo fun iforowanilenuwo. Àwọn ọlọ́pàá ọ̀tẹlẹ̀múyẹ́ gbẹ́sẹ̀ lé tábílẹ́tì àti fóònù àwọn Ẹlẹ́rìí náà, wọ́n sì kó wọn lọ fún ìfọ̀rọ̀wánilẹ́nuwò. +Awon to n foro wa won lenu wo bere si bu won, won si n hale mo won pe won maa padanu ise won, won a si lo sewon. Àwọn tó ń fọ̀rọ̀ wá wọn lẹ́nu wò bẹ̀rẹ̀ sí bú wọn, wọ́n sì ń halẹ mọ́ wọn pé wọ́n máa pàdánù iṣẹ́ wọn, wọ́n á sì lọ sẹ́wọ̀n. +O to aago mewaa ale ki iforowanilenuwo Arakunrin Shpakovskiy to pari. Ó tó aago mẹ́wàá alẹ́ kí ìfọ̀rọ̀wánilẹ́nuwò Arákùnrin Shpakovskiy tó parí. +Ni March 19, 2019, won fesun kan Arakunrin Shpakovskiy pe o n seto igbokegbodo egbe agbaweremesin. Ní March 19, 2019, wọ́n fẹ̀sùn kan Arákùnrin Shpakovskiy pé ó ń ṣètò ìgbòkègbodò ẹgbẹ́ agbawèrèmẹ́sìn. +Osu marun-un leyin naa, won fi esun mii kan-an pe o n fi owo se itileyin fun igbokegbodo egbe awon agbaweremesin. Oṣù márùn-ún lẹ́yìn náà, wọ́n fi ẹ̀sùn míì kàn-án pé ó ń fi owó ṣe ìtìlẹ́yìn fún ìgbòkègbodò ẹgbẹ́ àwọn agbawèrèmẹ́sìn. +"Bi igbejo naa se n sun mole, a gbadura pelu igbekele kikun pe Jehofa maa ran idile Shpakovskiy lowo lati duro gboin, a si mo pe ere wa fun ifarada won.​—2 Kironika 15:7.""" "Bí ìgbẹ́jọ́ náà ṣe ń sún mọ́lé, a gbàdúrà pẹ̀lú ìgbẹ́kẹ̀lé kíkún pé Jèhófà máa ran ìdílé Shpakovskiy lọ́wọ́ láti dúró gbọin, a sì m��̀ pé èrè wà fún ìfaradà wọn.​—2 Kíróníkà 15:7.""" +"""Ni September 2, 2019, Ile Ejo Agbegbe Zheleznodorozhniy ni ilu Khabarovsk lorile-ede Rosia dajo pe ki Arakunrin Valeriy Moskalenko lo se ise asesinlu fun odun meji ati osu meji." """Ní September 2, 2019, Ilé Ẹjọ́ Àgbègbè Zheleznodorozhniy ní ìlú Khabarovsk lórílẹ̀-èdè Rọ́ṣíà dájọ́ pé kí Arákùnrin Valeriy Moskalenko lọ ṣe iṣẹ́ àṣesìnlú fún ọdún méjì àti oṣù méjì." +Eyin iyen ni won a wa maa so o lowo lese fun osu mefa. Iyen tumo si pe ko ni pa da sewon mo. Ẹ̀yìn ìyẹn ní wọ́n á wá máa ṣọ́ ọ lọ́wọ́ lẹ́sẹ̀ fún oṣù mẹ́fà. Ìyẹn túmọ̀ sí pé kò ní pa dà sẹ́wọ̀n mọ́. +Leyin ti ile ejo kede idajo yii, won da Arakunrin Moskalenko sile lewon, inu idile atawon ore re si dun gan-an. Lẹ́yìn tí ilé ẹjọ́ kéde ìdájọ́ yìí, wọ́n dá Arákùnrin Moskalenko sílẹ̀ lẹ́wọ̀n, inú ìdílé àtàwọn ọ̀rẹ́ rẹ̀ sì dùn gan-an. +Lati August 2, 2018 lo ti wa lewon. Ki won to fi i sewon, ise to n se ni pe o maa n ran eni to n wa oko oju irin lowo, o si tun n toju iya re to n saisan. Láti August 2, 2018 ló ti wà lẹ́wọ̀n. Kí wọ́n tó fi í sẹ́wọ̀n, iṣẹ́ tó ń ṣe ni pé ó máa ń ran ẹni tó ń wa ọkọ̀ ojú irin lọ́wọ́, ó sì tún ń tọ́jú ìyá rẹ̀ tó ń ṣàìsàn. +Lara awon ikalowoko ti won fun un lasiko ti won fi n so o lowo lese ni pe ko gbodo jade kuro niluu Khabarovsk, o si gbodo maa lo si ago olopaa losoosu ki won le ri i pe ko se ohunkohun ti ko bofin mu. Lára àwọn ìkálọ́wọ́kò tí wọ́n fún un lásìkò tí wọ́n fi ń ṣọ́ ọ lọ́wọ́ lẹ́sẹ̀ ni pé kò gbọdọ̀ jáde kúrò nílùú Khabarovsk, ó sì gbọ́dọ̀ máa lọ sí àgọ́ ọlọ́pàá lóṣooṣù kí wọ́n lè rí i pé kò ṣe ohunkóhun tí kò bófin mu. +Ninu oro ti Arakunrin Moskalenko so keyin nile ejo ni August 30, o so pe: “Mi o ni se ohun to lodi si ife Olorun bo se wa ninu Bibeli lae. Nínú ọ̀rọ̀ tí Arákùnrin Moskalenko sọ kẹ́yìn nílé ẹjọ́ ní August 30, ó sọ pé: “Mi ò ni ṣe ohun tó lòdì sí ìfẹ́ Ọlọ́run bó ṣe wà nínú Bíbélì láé. +Bo ti wu ki ile ejo yii fiya je mi to, koda ti won ba dajo iku fun mi, mi o ni fi Jehofa, Olorun Olodumare ati Eledaa aye atorun sile lae.” Bó ti wù kí ilé ẹjọ́ yìí fìyà jẹ mí tó, kódà tí wọ́n bá dájọ́ ikú fún mi, mi ò ni fi Jèhófà, Ọlọ́run Olódùmarè àti Ẹlẹ́dàá ayé àtọ̀run sílẹ̀ láé.” +Yaroslav Sivulskiy, to je asoju Ajo European Association of Jehovah’s Witnesses, so pe: “Bo tie je pe a o gba pe a jebi esun naa, amo inu wa dun pe Valeriy maa le pa da sile.” Yaroslav Sivulskiy, tó jẹ́ aṣojú Àjọ European Association of Jehovah’s Witnesses, sọ pé: “Bó tiẹ̀ jẹ́ pé a ò gbà pé a jẹ̀bi ẹ̀sùn náà, àmọ́ inú wa dùn pé Valeriy máa lè pa dà sílé.” +Yato si Arakunrin Moskalenko, awon arakunrin wa meje mii wa ni ilu Khabarovsk to n reti igba ti won maa da ejo esun iwa odaran ti won fi kan won. Yàtọ̀ sí Arákùnrin Moskalenko, àwọn arákùnrin wa méje míì wà ní ìlú Khabarovsk tó ń retí ìgbà tí wọ́n máa dá ẹjọ́ ẹ̀sùn ìwà ọ̀daràn tí wọ́n fi kàn wọ́n. +A dupe lowo Jehofa pe Arakunrin Moskalenkoduro gboin nigba to wa lewon. A dúpẹ́ lọ́wọ́ Jèhófà pé Arákùnrin Moskalenkodúró gbọin nígbà tó wà lẹ́wọ̀n. +"Adura wa ni pe ki Jehofa tubo maa fun awon arakunrin atawon arabinrin wa lokun bi won se n fara da inunibini nitori ohun ti won gba gbo.​—Aisaya 40:31.""" "Àdúrà wa ni pé kí Jèhófà túbọ̀ máa fún àwọn arákùnrin àtàwọn arábìnrin wa lókun bí wọ́n ṣe ń fara da inúnibíni nítorí ohun tí wọ́n gbà gbọ́.​—Àìsáyà 40:31.""" +Ni August 13, 2019, ile ejo kotemilorun to wa ni ilu Kirov dajo pe ki won je ki Arakunrin Andrey Suvorkov to je eni odun merindinlogbon (26) pe ko lominira lati jade kuro nile. Ní August 13, 2019, ilé ẹjọ́ kòtẹ́milọ́rùn tó wà ní ìlú Kirov dájọ́ pé kí wọn jẹ́ ki Arákùnrin Andrey Suvorkov tó jẹ́ ẹni ọdún mẹ́rìndínlọ́gbọ̀n (26) pé kò lómìnira láti jáde kúrò nílé. +Bo tie je pe won fun Arakunrin Suvorkov lominira to po si i, sibe esun odaran ti won fi kan an si wa sibe. Bó tiẹ̀ jẹ́ pé wọ́n fún Arákùnrin Suvorkov lómìnira tó pọ̀ si i, síbẹ̀ ẹ̀sùn ọ̀daràn tí wọ́n fi kàn án ṣì wà síbẹ̀. +Bo se wa ninu iroyin ta a gbe jade saaju, ni October 9, 2018 awon olopaa atawon agbofinro to fi nnkan boju ya wo ile mokandinlogun (19) lara ile awon ara wa, igba yen ni won mu Arakunrin Suvorkov, oko iya re atawon arakunrin meta mii. Bó ṣe wà nínú ìròyìn tá a gbé jáde ṣáájú, ní October 9, 2018 àwọn ọlọ́pàá àtàwọn agbófinró tó fi nǹkan bojú ya wọ ilé mọ́kàndínlógún (19) lára ilé àwọn ará wa, ìgbà yẹn ni wọ́n mú Arákùnrin Suvorkov, ọkọ ìyá rẹ̀ àtàwọn arákùnrin mẹ́ta míì. +Arakunrin Suvorkov so ohun to sele nigba ti won wa tu ile re, o ni: “Won ko pupo ninu awon ohun ini wa. Arákùnrin Suvorkov sọ ohun tó ṣẹlẹ̀ nígbà tí wọ́n wá tú ilé rẹ̀, ó ní: “Wọ́n kó púpọ̀ nínú àwọn ohun ìní wa. +Amo, emi ati iyawo mi o ronu nipa iyen tori a ti je ki ohun die te wa lorun, a o si ki i saniyan pupo nipa awon nnkan tara. Àmọ́, èmi àti ìyàwó mi ò ronú nípa ìyẹn torí a ti jẹ́ kí ohun díẹ̀ tẹ́ wa lọ́rùn, a ò sì kì í ṣàníyàn púpọ̀ nípa àwọn nǹkan tara. +Imoran to wa ni Matiu 6:21 ti ran wa lowo gan-an, o so pe, ‘ibi ti isura yin ba wa ibe ni okan yin naa maa wa,’ iyen ni ko je ka kokan soke.” Ìmọ̀ràn tó wà ní Mátíù 6:21 ti ràn wá lọ́wọ́ gan-an, ó sọ pé, ‘ibi tí ìṣúra yín bá wà ibẹ̀ ni ọkàn yín náà máa wà,’ ìyẹn ni kò jẹ́ ká kọ́kàn sókè.” +Leyin ti won tu ile awon arakunrin yii, won fesun iwa odaran kan Arakunrin Suvorkov, oko iya re atawon arakunrin meta mii, won ni tori pe won n korin ijoba Olorun, won n ka awon itejade wa ati pe won tun ni Bibeli Mimo ti Itumo Aye Tuntun lede Rosia lowo. Lẹ́yìn tí wọ́n tú ilé àwọn arákùnrin yìí, wọ́n fẹ̀sùn ìwà ọ̀daràn kan Arákùnrin Suvorkov, ọkọ ìyá rẹ̀ àtàwọn arákùnrin mẹ́ta míì, wọ́n ní torí pé wọ́n ń kọrin ìjọba Ọlọ́run, wọ́n ń ka àwọn ìtẹ̀jáde wa àti pé wọ́n tún ní Bíbélì Mímọ́ ti Ìtumọ̀ Ayé Tuntun lédè Rọ́ṣíà lọ́wọ́. +Won fi gbogbo won si atimole to wa fun gba die titi ile ejo a fi so pe ki won da won sile tabi ki won wa lewon titi won a fi gbo ejo won. Wọ́n fi gbogbo wọ́n sí àtìmọ́lé tó wà fún gbà díẹ̀ títí ilé ẹjọ́ á fi sọ pé kí wọn dá wọ́n sílẹ̀ tàbí kí wọ́n wà lẹ́wọ̀n títí wọ́n á fi gbọ́ ẹjọ́ wọn. +Arakunrin Suvorkov so ohun toju e ri, o so pe: “Ojo meji ni mo lo ni atimole onigba die. Arákùnrin Suvorkov sọ ohun tójú ẹ̀ rí, ó sọ pé: “Ọjọ́ méjì ni mo lò ní àtìmọ́lé onígbà díẹ̀. +Mi o dawo adura duro lati ibere, tori o da mi loju pe Jehofa a gbo mi, a si ti mi leyin. Mo ranti awon orin ijoba Olorun kan, mo si n ko won. Mi ò dáwọ́ àdúrà dúró láti ìbẹ̀rẹ̀, torí ó dá mi lójú pé Jèhófà á gbọ́ mi, á sì tì mí lẹ́yìn. Mò rántí àwọn orin ìjọba Ọlọ́run kan, mo sì ń kọ wọ́n. +Lapapo, mo ranti ohun orin to le ni aadota (50) ati oro inu won.” Lápapọ̀, mo rántí ohùn orin tó lé ní àádọ́ta (50) àti ọ̀rọ̀ inú wọn.” +Ile ejo wa so pe ki won fi Arakunrin Suvorkov ati awon yooku sewon titi won a fi gbo ejo won. Ilé ẹjọ́ wá sọ pé kí wọ́n fi Arákùnrin Suvorkov àti àwọn yòókù sẹ́wọ̀n títí wọ́n á fi gbọ́ ẹjọ́ wọn. +Ni ose akoko ti Arakunrin Suvorkov lo lewon, se lo gbaju mo bo se maa ran awon mii lowo. Ní ọ̀sẹ̀ àkọ́kọ́ tí Arákùnrin Suvorkov lò lẹ́wọ̀n, ṣé ló gbájú mọ́ bó ṣe máa ran àwọn míì lọ́wọ́. +O so pe: “Mo pinnu lati maa daruko awon ara wa ninu adura mi, mo si n ko leta to n funni lokun si awon ti mo ranti adiresi ile won. Ó sọ́ pé: “Mo pinnu láti máa dárúkọ àwọn ará wa nínú àdúrà mi, mo sì ń kọ lẹ́tà tó ń fúnni lókùn sí àwọn tí mo rántí àdírẹ́sì ilé wọn. +Eyi fun mi layo gan-an.”​—Ise 20:35. Èyí fún mi láyọ̀ gan-an.”​—Ìṣe 20:35. +Leyin opo osu, won da awon arakunrin yii pada sile won, amo won pase pe gbogbo won o gbodo jade kuro nile, afi Arakunrin Andrey Oniszczuk nikan lo le jade nile. Lẹ́yìn ọ̀pọ̀ oṣù, wọ́n dá àwọn arákùnrin yìí padà sílé wọ́n, àmọ́ wọ́n pàṣẹ pé gbogbo wọn ò gbọdọ̀ jáde kúrò nílé, àfi Arákùnrin Andrey Oniszczuk nìkan ló lè jáde nílé. +Arakunrin Suvorkov ni eni akoko niluu Kirov lara awon ti won ni won o gbodo jade nile ti won wa pa da fun lominira lati jade nile. Arákùnrin Suvorkov ni ẹni àkọ́kọ́ nílùú Kirov lára àwọn tí wọ́n ní wọn ò gbọdọ̀ jáde nílé tí wọ́n wá pa dà fún lómìnira láti jáde nílé. +Nigba ti Arakunrin Suvorkov ranti ohun to sele si i, o so pe: “Inu mi dun pe mo ni iru iriri ti mo ni lewon. . . . Nígbà tí Arákùnrin Suvorkov rántí ohun tó ṣẹlẹ̀ sí i, ó sọ pé: “Inú mi dùn pé mo ní irú ìrírí tí mo ní lẹ́wọ̀n. . . . +Mi o mo ohun to maa sele lola, mi o si mo boya won si tun maa so mi sewon. Mi ò mọ ohun tó máa ṣẹlẹ̀ lọ́la, mi ò sì mọ̀ bóyá wọ́n ṣì tún máa sọ mí sẹ́wọ̀n. +Amo ni bayii, o ti wa da mi loju pe Jehofa ati eto re o ni fi mi sile, koda ti mo ba wa lewon. Àmọ́ ní báyìí, ó ti wá dá mi lójú pé Jèhófà àti ètò rẹ̀ ò ní fi mí sílẹ̀, kódà tí mo bá wà lẹ́wọ̀n. +"Ohun kan ni pe, aya mi o ja pe won le so mi sewon.”""" "Ohun kan ni pé, àyà mi ò já pé wọ́n lè sọ mí sẹ́wọ̀n.”""" +"""Ni September 3, 2019, won da Arakunrin AndrzejOniszczuk sile logba ewon kan lorile-ede Rosia." """Ní September 3, 2019, wọ́n dá Arákùnrin AndrzejOniszczuk sílẹ̀ lọ́gbà ẹ̀wọ̀n kan lórílẹ̀-èdè Rọ́ṣíà." +Lati October 9, 2018 ni won ti fi i sewon tori pe o n josin Olorun. Láti October 9, 2018 ni wọ́n ti fi í sẹ́wọ̀n torí pé ó ń jọ́sìn Ọlọ́run. +Laaarin akoko yen, won fi i sinu ahamo, won o je ko ri Anna iyawo re, won o tun je ko o ba a soro. Láàárín àkókò yẹn, wọ́n fi í sínú àhámọ́, wọn ò jẹ́ kó rí Anna ìyàwó rẹ̀, wọn ò tún jẹ́ kó o bá a sọ̀rọ̀. +Bo tie je pe won ti je ko pa da sile bayii, amo awon alase o gba a laye lati lo sibi to wu u. Bó tiẹ̀ jẹ́ pé wọ́n ti jẹ́ kó pa dà sílé báyìí, àmọ́ àwọn aláṣẹ ò gbà á láyè láti lọ síbi tó wù ú. +Won o si tii pari ejo lori esun iwa odaran ti won fi kan an. Wọn ò sì tíì parí ẹjọ́ lórí ẹ̀sùn ìwà ọ̀daràn tí wọ́n fi kàn án. +Inu wa dun pe Arakunrin Andrzej Oniszczuk ati iyawo re duro gboin lakooko ti nnkan le koko yii. Inú wa dùn pé Arákùnrin Andrzej Oniszczuk àti ìyàwó rẹ̀ dúró gbọin lákòókò tí nǹkan le koko yìí. +"A dupe pe Jehofa n dahun awon adura ta a gba nitori awon to wa ninu “ide ewon.”​—Kolose 4:​2, 3.""" "A dúpẹ́ pé Jèhófà ń dáhùn àwọn àdúrà tá a gbà nítorí àwọn tó wa nínú “ìdè ẹ̀wọ̀n.”​—Kólósè 4:​2, 3.""" +"""Ni April 1, 2019 ile ejo to ran Arakunrin Dennis Christensen lewon odun mefa tun debi fun Sergey Skrynnikov, eni odun merindinlogota (56) tori pe o n se ohun to gba gbo gege bii Kristeni Elerii Jehofa." """Ní April 1, 2019 ilé ẹjọ́ tó rán Arákùnrin Dennis Christensen lẹ́wọ̀n ọdún mẹ́fà tún dẹ́bi fún Sergey Skrynnikov, ẹni ọdún mẹ́rìndínlọ́gọ́ta (56) torí pé ó ń ṣe ohun tó gbà gbọ́ gẹ́gẹ́ bíi Kristẹni Ẹlẹ́rìí Jèhófà." +Ile ejo bu owo itanran tabua le e lori, won ni ko san egberun marun-un ati ogorun-un meta o le mejidinlaaadota owo dola ($5,348.00). Ilé ẹjọ́ bu owó ìtanràn tabua lé e lórí, wọ́n ní kó san ẹgbẹ̀rún márùn-ún àti ọgọ́rùn-ún mẹ́ta ó lé méjìdínláàádọ́ta owó dọ́là ($5,348.00). +Bo tie je pe awon to fesun kan an fe ki ile ejo ran an lewon odun meta, ile ejo o ran an lewon. Bó tiẹ̀ jẹ́ pé àwọn tó fẹ̀sùn kàn án fẹ́ kí ilé ẹjọ́ ran an lẹ́wọ̀n ọdún mẹ́ta, ilé ẹjọ́ ò rán an lẹ́wọ̀n. +Arakunrin Skrynnikov ati iyawo re, Nina bi omobinrin kan. Arákùnrin Skrynnikov àti ìyàwó rẹ̀, Nina bí ọmọbìnrin kan. +Won maa n ran omobinrin won lowo pelu oko re lati toju omo marun-un ti won bi. Wọ́n máa ń ran ọmọbìnrin wọn lọ́wọ́ pẹ̀lú ọkọ rẹ̀ láti tọ́jú ọmọ márùn-ún tí wọ́n bí. +Yato siyen, idile Skrynnikov naa lo n toju awon obi Nina, iyawo omo won, tori won ti dagba gan-an. Yàtọ̀ síyẹn, ìdílé Skrynnikov náà ló ń tọ́jú àwọn òbí Nina, ìyàwó ọmọ wọn, torí wọ́n ti dàgbà gan-an. +Towotowo ni Arakunrin Skrynnikov gbeja ohun to gba gbo nile ejo, oro re si woni lokan. Tọ̀wọ̀tọ̀wọ̀ ni Arákùnrin Skrynnikov gbèjà ohun tó gbà gbọ́ nílé ẹjọ́, ọ̀rọ̀ rẹ̀ sì wọni lọ́kàn. +Lara ohun to so ni pe: “Teeyan ba foju eni ti o nigbagbo wo oro yii, o maa bokan je. . . . Lára ohun tó sọ ni pé: “Téèyàn bá fojú ẹni tí ò nígbàgbọ́ wo ọ̀rọ̀ yìí, ó máa bọkàn jẹ́. . . . +Amo tori pe Elerii Jehofa ni mi, oju igbagbo ni mo fi wo ohun to sele yii. Àmọ́ torí pé Ẹlẹ́rìí Jèhófà ni mí, ojú ìgbàgbọ́ ni mo fi wo ohun tó ṣẹlẹ̀ yìí. +Ti Olorun ba faye gba a pe ki won ran mi lewon, afi ki n yaa gba pe odun meta yii ki i se tiya, amo o wa fun ise pataki kan ti maa se nibi tuntun! Tí Ọlọ́run bá fàyè gbà á pé kí wọ́n rán mi lẹ́wọ̀n, àfi kí n yáa gbà pé ọdún mẹ́ta yìí kì í ṣe tìyà, àmọ́ ó wà fún iṣẹ́ pàtàkì kan tí màá ṣe níbi tuntun! +Tori naa, mi o bokan je. . . . Torí náà, mi ò bọkàn jẹ́. . . . +Ikan naa ni Olorun, ko yi pa da, a baa wa lominira tabi a wa lewon. Ìkan náà ni Ọlọ́run, kò yí pa dà, à báà wà lómìnira tàbí a wà lẹ́wọ̀n. +Ko fi wa sile. Kò fi wá sílẹ̀. +O wa pelu wa nibikibi ta a ba wa, ta a ba saa ti je oloooto si i.” Ó wà pẹ̀lú wa níbikíbi tá a bá wà, tá a bá ṣáà ti jẹ́ olóòótọ́ sí i.” +Igbagbo to lagbara tawon ara wa ni maa n fun wa nisiiri bii ti Arakunrin Skrynnikov. Ìgbàgbọ́ tó lágbára táwọn ará wa ní máa ń fún wa níṣìírí bíi ti Arákùnrin Skrynnikov. +Ta a ba ronu nipa awon adanwo lile ti won n koju, awa naa maa gba iru adura ti apositeli Poolu gba fawon ara pe: “Ki Olorun to n funni ni ireti fi gbogbo ayo ati alaafia kun inu yin nitori e n gbeke le e, ki ireti yin le tubo daju nipase agbara emi mimo.”—Roomu 15:13. Tá a ba ronú nípa àwọn àdánwò lílé tí wọ́n ń kojú, àwa náà máa gba irú àdúrà tí àpọ́sítélì Pọ́ọ̀lù gbà fáwọn ará pé: “Kí Ọlọ́run tó ń fúnni ní ìrètí fi gbogbo ayọ̀ àti àlàáfíà kún inú yín nítorí ẹ̀ ń gbẹ́kẹ̀ lé e, kí ìrètí yín lè túbọ̀ dájú nípasẹ̀ agbára ẹ̀mí mímọ́.”—Róòmù 15:13. +A tumo re lati ede Russian A túmọ̀ rẹ̀ láti èdè Russian +Lakooko, mo dupe lowo Adajo Agba Gleb Borisovich Noskov ti ko fi mi satimole ki won to gbo ejo mi, eyi je ki n le wa pelu idile mi ni gbogbo asiko igbejo yii. Lákọ̀ọ́kọ́, mo dúpẹ́ lọ́wọ́ Adájọ́ Àgbà Gleb Borisovich Noskov tí kò fi mí sátìmọ́lé kí wọ́n tó gbọ́ ẹjọ́ mi, èyí jẹ́ kí n lè wà pẹ̀lú ìdílé mi ní gbogbo àsìkò ìgbẹ́jọ́ yìí. +Bakan naa, mo fe dupe lowo gbogbo awon osise ile ejo fun ise ti won n se. Bákan náà, mo fẹ́ dúpẹ́ lọ́wọ́ gbogbo àwọn ọ̀ṣìṣẹ́ ilé ẹjọ́ fún iṣẹ́ tí wọ́n ń ṣe. +Mo dupe gan-an lowo agbejoro ijoba, Iyaafin Nadezhda Gennadiyevna Naumova, tori ko ni mi lara nigba to n wadii oro wo lenu mi, ona to si gba bi mi leere oro bogbon mu. Mo dúpẹ́ gan-an lọ́wọ́ agbẹjọ́rò ìjọba, Ìyáàfin Nadezhda Gennadiyevna Naumova, torí kò ni mí lára nígbà tó ń wádìí ọ̀rọ̀ wò lẹ́nu mi, ọ̀nà tó sì gbà bi mí léèrè ọ̀rọ̀ bọ́gbọ́n mu. +Mo tun dupe lowo awon agbejoro mi, Iyaafin Irina Aleksandrovna Krasnikova ati Ogbeni Anton Nikolayevich Bogdanov tori ise ribiribi ti won se. Mo tún dúpẹ́ lọ́wọ́ àwọn agbẹjọ́rò mi, Ìyáàfin Irina Aleksandrovna Krasnikova àti Ọ̀gbẹ́ni Anton Nikolayevich Bogdanov torí iṣẹ́ ribiribi tí wọ́n ṣe. +Iyalenu gbaa lo je fun mi nigba ti won mu akosemose kan wa lati ilu Chelyabinsk. Ìyàlẹ́nu gbáà ló jẹ́ fún mi nígbà tí wọ́n mú akọ́ṣẹ́mọṣẹ́ kan wá láti ìlú Chelyabinsk. +Mo dupe lowo gbogbo eyin ore mi atata fun be e se n wa sile ejo lati fun mi nisiiri ni gbogbo asiko igbejo, bo tie je pe e mo pe won o ni je ke e wole. Mo dúpẹ́ lọ́wọ́ gbogbo ẹ̀yín ọ̀rẹ́ mi àtàtà fún bẹ́ ẹ ṣe ń wá sílé ẹjọ́ láti fún mi níṣìírí ní gbogbo àsìkò ìgbẹ́jọ́, bó tiẹ̀ jẹ́ pé ẹ mọ̀ pé wọn ò ní jẹ́ kẹ́ ẹ wọlé. +Mama mi, e se o, bo tie je pe ara o le, e o yee wa sile ejo lati fun mi nisiiri. Màmá mi, ẹ ṣé o, bó tiẹ̀ jẹ́ pé ara ò le, ẹ ò yéé wá sílé ẹjọ́ láti fún mi níṣìírí. +Iyawo mi atata, o se o, ku aduroti latodun metadinlogoji (37), lojo didun ati lojo kikan. Ìyàwó mi àtàtà, o ṣé o, kú àdúrótì látọdún mẹ́tàdínlógójì (37), lọ́jọ́ dídùn àti lọ́jọ́ kíkan. +Jehofa, Olorun mi ni ope to ga ju lo ye, oun lo n fi mi lokan bale, to si fi ayo kun okan mi. Jèhófà, Ọlọ́run mi ni ọpẹ́ tó ga jù lọ yẹ, òun ló ń fi mí lọ́kàn balẹ̀, tó sì fi ayọ̀ kún ọkàn mi. +O le soroo gba gbo, amo ko si ibanuje tabi ibinu kankan lokan mi, ayo ati alaafia lo kun okan mi. Ó lè ṣòroó gbà gbọ́, àmọ́ kò sí ìbànújẹ́ tàbí ìbínú kankan lọ́kàn mi, ayọ̀ àti àlááfíà ló kún ọkàn mi. +Korinti Keji 4:​8, 9 lo se ninu oro mi: “Won ha wa gadigadi ni gbogbo ona, amo ko le debi ti a o fi le yira; okan wa da ru, amo ki i se laisi ona abayo rara; won se inunibini si wa, amo a o pa wa ti; won gbe wa sanle, amo a o pa run.” Kọ́ríńtì Kejì 4:​8, 9 ló ṣe nínú ọ̀rọ̀ mi: “Wọ́n há wa gádígádí ní gbogbo ọ̀nà, àmọ́ kò le débi tí a ò fi lè yíra; ọkàn wa dà rú, àmọ́ kì í ṣe láìsí ọ̀nà àbáyọ rárá; wọ́n ṣe inúnibíni sí wa, àmọ́ a ò pa wá tì; wọ́n gbé wa ṣánlẹ̀, àmọ́ a ò pa run.” +Oro yii je ka ri i pe won maa ha awon iranse Olorun mo, won a si senunibini si won, amo ise ti Jesu Oluwa gbe le won lowo o ni dawo duro, kaka bee, nse laa tubo yara, taa si tubo gbile. Ọ̀rọ̀ yìí jẹ́ ká rí i pé wọ́n máa há àwọn ìránṣẹ́ Ọlọ́run mọ́, wọ́n á sì ṣenúnibíni sí wọn, àmọ́ iṣẹ́ tí Jésù Olúwa gbé lé wọn lọ́wọ́ ò ní dáwọ́ dúró, kàkà bẹ́ẹ̀, ńṣe láá tubọ̀ yára, táá sì túbọ̀ gbilẹ̀. +Gbogbo awon to ba je omoleyin tooto fun Kristi loro yii kan: Gbogbo àwọn tó bá jẹ́ ọmọlẹ́yìn tòótọ́ fún Kristi lọ̀rọ̀ yìí kàn: +Matiu 28:​19, 20 so fun wa pe “Tori naa, e lo, ki e maa so awon eeyan gbogbo orile-ede di omo eyin, e maa batisi won ni oruko Baba ati ti Omo ati ti emi mimo, e maa ko won pe ki won maa pa gbogbo ohun ti mo pa lase fun yin mo. Mátíù 28:​19, 20 sọ fún wa pé “Torí náà, ẹ lọ, kí ẹ máa sọ àwọn èèyàn gbogbo orílẹ̀-èdè di ọmọ ��̀yìn, ẹ máa batisí wọn ní orúkọ Baba àti ti Ọmọ àti ti ẹ̀mí mímọ́, ẹ máa kọ́ wọn pé kí wọ́n máa pa gbogbo ohun tí mo pa láṣẹ fún yín mọ́. +E wo o! Mo wa pelu yin ni gbogbo ojo titi de ipari eto awon nnkan.” Ẹ wò ó! Mo wà pẹ̀lú yín ní gbogbo ọjọ́ títí dé ìparí ètò àwọn nǹkan.” +Emi Jehofa lo maa n dari awon Kristeni, to n fun won ni agbara to koja ti eda, to si n mu ki won le se ise ti Olorun yan fun won bi won tie n koju inunibini. Ẹ̀mí Jèhófà ló máa ń darí àwọn Kristẹni, tó ń fún wọn ní agbára tó kọjá ti ẹ̀dá, tó sì ń mú kí wọ́n lè ṣe iṣẹ́ tí Ọlọ́run yàn fún wọn bí wọ́n tiẹ̀ ń kojú inúnibíni. +Oro yii maa tubo da wa loju ta a ba wo ohun to sele koja. Lodun 1930 si 1939, awon iranse olorun faya ran ise nla kan to da bii pe ko le see se, iyen ni bi won se maa waasu Ijoba Olorun ni gbogbo agbegbe to wa labe ijoba Soviet Union. Ọ̀rọ̀ yìí máa túbọ̀ dá wa lójú tá a bá wo ohun tó ṣẹlẹ̀ kọjá. Lọ́dún 1930 sí 1939, àwọn ìránṣẹ́ ọlọ́run fàyà rán iṣẹ́ ńlá kan tó dà bíi pé kò lè ṣeé ṣe, ìyẹn ni bí wọ́n ṣe máa wàásù Ìjọba Ọlọ́run ní gbogbo agbègbè tó wà lábẹ́ ìjọba Soviet Union. +Amo tori pe Kristi lo n dari ise iwaasu, ni nnkan bi ogun (20) odun leyin naa, o seto nnkan lona ti ijoba Soviet Union funra re fi ko egbeegberun idile awon Elerii Jehofa lo si Saiberia lofee, koda titi de awon apa ibi to jinna ju lo lorile-ede naa. Àmọ́ torí pé Kristi ló ń darí iṣẹ́ ìwàásù, ní nǹkan bí ogún (20) ọdún lẹ́yìn náà, ó ṣètò nǹkan lọ́nà tí ìjọba Soviet Union fúnra rẹ̀ fi kó ẹgbẹẹgbẹ̀rún ìdílé àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà lọ sí Sàìbéríà lọ́fẹ̀ẹ́, kódà títí dé àwọn apá ibi tó jìnnà jù lọ lórílẹ̀-èdè náà. +O ti feree pe ogota (60) odun bayii toro yii ti sele, amo ki lo ti yori si? Ó ti fẹ́rẹ̀ẹ́ pé ọgọ́ta (60) ọdún báyìí tọ́rọ̀ yìí ti ṣẹlẹ̀, àmọ́ kí ló ti yọrí sí? +Iyalenu lo n je fawon alase ni Saiberia bi won se n ri ise iwaasu to n gbile lagbegbe naa. Ìyàlẹ́nu ló ń jẹ́ fáwọn aláṣẹ ní Sàìbéríà bí wọ́n ṣe ń rí iṣẹ́ ìwàásù tó ń gbilẹ̀ lágbègbè náà. +Okan lara awon olusewadii to mo itan awa Elerii Jehofa daadaa ni USSR so pe: Ọ̀kan lára àwọn olùṣèwádìí tó mọ ìtàn àwa Ẹlẹ́rìí Jèhófà dáadáa ní USSR sọ pé: +“Nse loro bi won se n gbogun ti awon Elerii Jehofa da bi igba teeyan ba fe ategun lu ododo ti won n pe ni dandelions. “Ńṣe lọ̀rọ̀ bí wọ́n ṣe ń gbógun ti àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà dà bí ìgbà téèyàn bá fẹ́ atẹ́gùn lu òdòdó tí wọ́n ń pè ní dandelions. +Bi ategun naa ba se po to ni yetuyetu re to maa gbon sile a se po to, bee ni won si se maa rin jinna to.” Bí atẹ́gùn náà bá ṣe pọ̀ tó ni yẹtuyẹtu rẹ̀ tó máa gbọ̀n sílẹ̀ á ṣe pọ̀ tó, bẹ́ẹ̀ ni wọ́n sì ṣe máa rìn jìnnà tó.” +Boro se ri fawa Eleri Jehofa lode oni niyen. Bọ́rọ̀ ṣe rí fáwa Ẹlẹ́rì Jèhófà lóde òní nìyẹn. +Awon wo la saba maa n ba ta a ba n waasu lati ile de ile? Àwọn wo la sábà máa ń bá tá a bá ń wàásù láti ilé dé ilé? +Awon iyawo ile atawon to ti feyin ti lenu ise. Àwọn ìyàwó ilé àtàwọn tó ti fẹ̀yìn tì lẹ́nu iṣẹ́. +A kii fi bee ba awon osise nile. A kìí fi bẹ́ẹ̀ bá àwọn òṣìṣẹ́ nílé. +Bee naa lo soro tabi ko ma tie see se lati waasu lawon ile to ni fensi giriwo, lawon ogba ewon, lawon ile ejo ati lawon ibi ti won ti n ko awon elewon sise. Bẹ́ẹ̀ náà ló ṣòro tàbí kó má tiẹ̀ ṣeé ṣe láti wàásù láwọn ilé tó ní fẹ́ǹsì gìrìwò, láwọn ọgbà ẹ̀wọ̀n, láwọn ilé ẹjọ́ àtì láwọn ibi tí wọ́n ti ń kó àwọn ẹlẹ́wọ̀n ṣiṣẹ́. +Amo tori pe Kristi lo n dari ise iwaasu ati pe o [Jehofa] ti fi i sokan Ile Ise Eto Idajo lati se ife Re. Àmọ́ torí pé Kristi ló ń darí iṣẹ́ ìwàásù àti pé ó [Jèhófà] ti fi í sọ́kàn Ilé Iṣẹ́ Ètò Ìdájọ́ láti ṣe ìfẹ́ Rẹ̀. +Eyi ti mu ki ile Ise Eto Idajo ati Igbimo To N Sewadii Nile Rosia pelu ofiisi awon agbejoro ijoba atawon agbofinro lorisirisi fowo ara won atohun ti won se mu ki ise iwaasu awa Elerii Jehofa tubo gbile. Lona wo? Èyí ti mú kí ilé Iṣẹ́ Ètò Ìdájọ́ àti Ìgbìmọ̀ Tó Ń Ṣèwádìí Nílẹ̀ Rọ́ṣíà pẹ̀lú ọ́fíìsì àwọn agbẹjọ́rò ìjọba àtàwọn agbófinró lóríṣiríṣi fọwọ́ ara wọn àtohun tí wọ́n ṣe mú kí iṣẹ́ ìwàásù àwa Ẹlẹ́rìí Jèhófà túbọ̀ gbilẹ̀. Lọ́nà wo? +Ohun ti won se ti mu ka kede oruko Oba Alase Aye Atorun, Jehofa Olorun lati agbegbe Kaliningrad titi de erekusu Sakhalin ati Kuril; lati ilu Arkhangel’sk titi de Crimea ati Yalta; laaarin awon idile, lawon ibi ise, lawon ogba ewon, lawon ile ejo ati lawon ibi ti won ti n koni ni beeyan a se yiwa pa da. Ohun tí wọ́n ṣe ti mú ká kéde orúkọ Ọba Aláṣe Ayé Àtọ̀run, Jèhófà Ọlọ́run láti agbègbè Kaliningrad títí dé ẹrékùṣù Sakhalin àti Kuril; láti ìlú Arkhangel’sk títí dé Crimea àti Yalta; láàárín àwọn ìdílé, láwọn ibi iṣẹ́, láwọn ọgbà ẹ̀wọ̀n, láwọn ilé ẹjọ́ àti láwọn ibi tí wọ́n ti ń kọ́ni ní béèyàn á ṣe yíwà pa dà. +Awa Elerii Jehofa o ro o ri pe ise iwaasu wa a deledoko bo se ri yii. Àwa Ẹlẹ́rìí Jèhófà ò rò ó rí pé iṣẹ́ ìwàásù wá á délédóko bó ṣe rí yìí. +Tori naa ilekun tuntun lo si sile lati iwaasu lawon ibi tuntun ati lona tuntun. Torí náà ilẹ̀kùn tuntun ló ṣí sílẹ̀ láti ìwàásù láwọn ibi tuntun àti lọ́nà tuntun. +Anfaani nla lo je fawa Elerii Jehofa lati waasu ihin rere lawon ibi tuntun yii. Àǹfààní ńlá ló jẹ́ fáwa Ẹlẹ́rìí Jèhófà láti wàásù ìhìn rere láwọn ibi tuntun yìí. +Ofiisi awon agbejoro ijoba lo si mu ki eyi see se. Ọ́fíìsì àwọn agbẹjọ́rò ìjọba ló sì mú kí èyí ṣeé ṣe. +E je ka wo boro yii se maa ri lojo iwaju. Ẹ jẹ́ ká wo bọ́rọ̀ yìí ṣe máa rí lọ́jọ́ iwájú. +Ta a ba fi maa rodun mewaa si i, ti ijoba ba si n ju awa Elerii Jehofa sewon atawon ibi ti won ti ko awon elewon sise, a feree to ogorun-un meji (200) Elerii Jehofa to maa wa ni ojuko kookan. Tá a bá fi máa rọ́dún mẹ́wàá sí i, tí ijọba bá ṣì ń ju àwa Ẹlẹ́rìí Jèhófà sẹ́wọn àtàwọn ibi tí wọ́n ti kó àwọn ẹlẹ́wọ̀n ṣiṣẹ́, á fẹ́rẹ̀ẹ́ tó ọgọ́rùn-ún méjì (200) Ẹlẹ́rìí Jèhófà tó máa wà ní ojúkò kọ̀ọ̀kan. +E wo bo se maa ri ti ijo merin ba wa ni ogba ewon kookan! Ẹ wo bó ṣe máa rí tí ìjọ mẹ́rin bá wà ní ọgbà ẹ̀wọ̀n kọ̀ọ̀kan! +Nse lawon to n boju to ogba ewon a maa be Ile Ise Eto Idajo pe ki won tu awa Elerii Jehofa sile. Ńṣe làwọn tó ń bójú tó ọgbà ẹ̀wọ̀n á máa bẹ Ilé Iṣẹ́ Ètò Ìdájọ́ pé kí wọ́n tú àwa Ẹlẹ́rìí Jèhófà sílẹ̀. +Ki le ro pe eyi to po ju lara awa Elerii Jehofa a maa gba laduura? Kí lẹ rò pé èyí tó pọ̀ jù lára àwa Ẹlẹ́rìí Jèhófà á máa gbà ládùúrà? +“Oluwa, joo, ma je ki okan awon alase ro o; ma je ki won tu mi sile. “Olúwa, jọ̀ọ́, má jẹ́ kí ọkàn àwọn aláṣẹ rọ̀ o; má jẹ́ kí wọ́n tú mi sílẹ̀. +Inu ibi yii ni opo awon akekoo Bibeli mi atawon ti mo le ba soro wa.” Inú ibí yìí ni ọ̀pọ̀ àwọn akẹ́kọ̀ọ́ Bíbélì mi àtàwọn tí mo lè bá sọ̀rọ̀ wà.” +Teeyan ba foju alainigbagbo wo ohun to n sele bayii, o maa bokan je. Téèyàn bá fojú aláìnígbàgbọ́ wo ohun tó ń ṣẹlẹ̀ báyìí, ó máa bọkàn jẹ́. +Bii ko so pe: “Mi o paayan, mi o gba nnkan oninkan, mi o si jaayan lole. Bíi kó sọ pé: “Mi ò pààyàn, mi ò gba nǹkan oníǹkan, mi ò sì jààyàn lólè. +Mi o tie ba enikeni fa oro. Mi ò tiẹ̀ bá ẹnikẹ́ni fa ọ̀rọ̀. +Eri si fi han bee ninu iwe tawon alase agbegbe ko. Ẹ̀rí sì fi hàn bẹ́ẹ̀ nínú ìwé táwọn aláṣẹ agbègbè kọ. +Sibe, awon to pe mi lejo saa fe ki won ran mi lewon odun meta.” Síbẹ̀, àwọn tó pè mí lẹ́jọ́ ṣáà fẹ́ kí wọ́n rán mi lẹ́wọ̀n ọdún mẹ́ta.” +Iru asiko yii leeyan le fe bokan je; amo tori pe Elerii Jehofa ni mi, oju igbagbo ni mo fi n wo ohun to sele yii. Irú àsìkò yìí lèèyàn lè fẹ́ bọkàn jẹ́; àmọ́ torí pé Ẹlẹ́rìí Jèhófà ni mí, ojú ìgbàgbọ́ ni mo fi ń wo ohun tó ṣẹlẹ̀ yìí. +Ti Olorun ba faye gba a pe ki won ran mi lewon, afi ki n yaa gba pe odun meta yii ki i se tiya, amo o wa fun ise pataki kan ti maa se nibi tuntun! Tí Ọlọ́run bá fàyè gbà á pé kí wọ́n rán mi lẹ́wọ̀n, àfi kí n yáa gbà pé ọdún mẹ́ta yìí kì í ṣe tìyà, àmọ́ ó wà fún iṣẹ́ pàtàkì kan tí màá ṣe níbi tuntun! +Tori naa, mi o bokan je. Torí náà, mi ò bọkàn jẹ́. +Dipo bee, mo wo o bi anfaani nla lati lo sise Olorun nibi ti ko tii si Elerii Jehofa kankan. Dípò bẹ́ẹ̀, mo wò ó bí àǹfààní ńlá láti lọ ṣiṣẹ́ Ọlọ́run níbi tí kò tíì sí Ẹlẹ́rìí Jèhófà kankan. +Awon ile ise agberoyinjade ti roko gbogbo agbegbe naa de mi. Àwọn ilé iṣẹ́ agbéròyìnjáde ti roko gbogbo agbègbè náà dè mí. +Asiko ti to lati fun irugbin. Àsìkò ti tó láti fún irúgbìn. +Ikan naa ni Olorun, ko yi pa da, a baa wa lominira tabi a wa lewon. Ìkan náà ni Ọlọ́run, kò yí pa dà, à báà wà lómìnira tàbí a wà lẹ́wọ̀n. +Ko fi wa sile. Kò fi wá sílẹ̀. +O wa pelu wa nibikibi ta a ba wa, ta a ba saa ti je oloooto si i. Ó wà pẹ̀lú wa níbikíbi tá a bá wà, tá a bá ṣáà ti jẹ́ olóòótọ́ sí i. +Ninu oro temi, o da mi loju pe Olorun maa toju mi nipa tara ati nipa temi, to ba si wu u, a fi sokan adajo agba pe ko ran mi lewon bi awon to pe mi lejo se fe, iyen Iyaafin Naumova. Nínú ọ̀rọ̀ tèmi, ó dá mi lójú pé Ọlọ́run máa tọ́jú mi nípa tara àti nípa tẹ̀mí, tó bá sì wù ú, á fi sọ́kàn adájọ́ àgbà pé kó rán mi lẹ́wọ̀n bí àwọn tó pè mí lẹ́jọ́ ṣe fẹ́, ìyẹn Ìyáàfin Naumova. +Mo n reti ojo kiini osu April. Mò ń retí ọjọ́ kìíní oṣù April. +Heberu 13:6 fi da mi loju pe: “Jehofa ni oluranlowo mi; mi o ni beru. Hébérù 13:6 fi dá mi lójú pé: “Jèhófà ni olùrànlọ́wọ́ mi; mi ò ní bẹ̀rù. +Ki ni eeyan le fi mi se?” Kí ni èèyàn lè fi mí ṣe?” +Jehofa Olorun funra re maa ran mi lowo. Jèhófà Ọlọ́run fúnra rẹ̀ máa ràn mí lọ́wọ́. +Se o tun ye ki n beru enikeni? Ṣé ó tún yẹ kí n bẹ̀rù ẹnikẹ́ni? +"""Ni September 4, 2019, nigba ti won n gbejo awon Elerii Jehofa mefa ni ilu Saratov, won ni ki onimo nipa esin tawon eeyan mo bi eni mowo ati oludamoran fun ijoba Orile-Ede Rosia, Sergey Igorevich Ivanenko, wa so ohun to mo nipa awon Elerii Jehofa niwaju ile ejo." """Ní September 4, 2019, nígbà tí wọ́n ń gbẹ́jọ́ àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà mẹ́fà ní ìlú Saratov, wọ́n ní kí onímọ̀ nípa ẹ̀sìn táwọn èèyàn mọ̀ bí ẹní mowó àti olùdámọ̀ràn fún ìjọba Orílẹ̀-Èdè Rọ́ṣíà, Sergey Igorevich Ivanenko, wá sọ ohun tó mọ̀ nípa àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà níwájú ilé ẹjọ́." +Omowe Ivanenko lo se iwe meji to wulo fawon akekoo eyi to soro nipa awon Elerii Jehofa lorile-ede Rosia. Ọ̀mọ̀wé Ivanenko ló ṣe ìwé méjì tó wúlò fáwọn akẹ́kọ̀ọ́ èyí tó sọ̀rọ̀ nípa àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà lórílẹ̀-èdè Rọ́ṣíà. +Ohun ta a ko sibi yii ni eri to je niwaju ile ejo: Ohun tá a kọ síbí yìí ni ẹ̀rí tó jẹ́ níwájú ilé ẹjọ́: +Igbesi aye awon Elerii Jehofa ati ijosin won. Ìgbésí ayé àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà àti ìjọsìn wọn. +“Ohun kan to mu kawon Elerii yato gedegbe ni pe: “Ohun kan tó mú káwọn Ẹlẹ́rìí yàtọ̀ gédégbé ni pé: +Won ki i te le ofin gboogi kankan tabi ohun ti asaaju kan pato ba pa lase, se ni won maa n gbiyanju lati ran ara won lowo ki won le ni eri okan ti won fi Bibeli ko, ki eni kookan won si le da se ipinnu to ba Bibeli mu. Wọn kì í tẹ̀ lé òfin gbòógì kankan tàbí ohun tí aṣáájú kan pàtó bá pa láṣẹ, ṣe ni wọ́n máa ń gbìyànjú láti ran ara wọn lọ́wọ́ kí wọ́n lè ní ẹ̀rí ọkàn tí wọ́n fi Bíbélì kọ́, kí ẹnì kọ̀ọ̀kan wọn sì lè dá ṣe ìpinnu tó bá Bíbélì mu. +“Awon Elerii Jehofa maa n gbiyanju lati te le ohun to wa ninu Bibeli, ni ibamu pelu awon ilana ti Jesu Kristi atawon omo eyin re gbe kale ni ogorun-un odun kiini Sanmani Kristeni. “Àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà máa ń gbìyànjú láti tẹ̀ lé ohun tó wà nínú Bíbélì, ni ìbámu pẹ̀lú àwọn ìlànà tí Jésù Kristi àtàwọn ọmọ ẹ̀yìn rẹ̀ gbé kalẹ̀ ní ọgọ́rùn-ún ọdún kìíní Sànmánì Kristẹni. +“Ona ti won n gba se ohun ti won jo gba gbo, iyen kikekoo Bibeli, didahun awon ibeere nipa Bibeli ati kiko orin to ba Bibeli mu, je ko se kedere pe awon Elerii Jehofa n sapa gidigidi lati se gbogbo nnkan lona to ba Bibeli mu. “Ọ̀nà tí wọ́n ń gbà ṣe ohun tí wọ́n jọ gbà gbọ́, ìyẹn kíkẹ́kọ̀ọ́ Bíbélì, dídáhùn àwọn ìbéèrè nípa Bíbélì àti kíkọ orin tó bá Bíbélì mu, jẹ́ kó ṣe kedere pé àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà ń sapá gidigidi láti ṣe gbogbo nǹkan lọ́nà tó bá Bíbélì mu. +“Won tun gba pe ipade ijo wa lara ohun ti Kristeni kan gbodo maa pese si. “Wọ́n tún gbà pé ìpàdé ìjọ wà lára ohun tí Kristẹni kan gbọ́dọ̀ máa pésẹ̀ sí. +Lawon ipade naa, awon Elerii Jehofa maa n se ayewo Majemu Tuntun, ohun to so nipa Jesu Kristi atawon omo eyin re, awon omoleyin re ati igba ti ijo Kristeni sese bere. . . . Láwọn ìpàdé náà, àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà máa ń ṣe àyẹ̀wò Májẹ̀mú Tuntun, ohun tó sọ nípa Jésù Kristi àtàwọn ọmọ ẹ̀yìn rẹ̀, àwọn ọmọlẹ́yìn rẹ̀ àti ìgbà tí ìjọ Kristẹni ṣẹ̀ṣẹ̀ bẹ̀rẹ̀. . . . +Awon Elerii Jehofa gba pe awon gbodo maa sin Olorun pa po gege bi ijo. Àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà gbà pé àwọn gbọ́dọ̀ máa sin Ọlọ́run pa pọ̀ gẹ́gẹ́ bí ìjọ. +“Won maa n tenu mo on pe ohun ta a fi n da awon omo eyin Jesu Kristi mo ni ife ti won ni laaarin ara won.” “Wọ́n máa ń tẹnu mọ́ ọn pé ohun tá a fi ń dá àwọn ọmọ ẹ̀yìn Jésù Kristi mọ̀ ni ìfẹ́ tí wọ́n ní láàárín ara wọn.” +Ise iwaasu awon Elerii Jehofa. Iṣẹ́ ìwàásù àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà. +“A tun n fi ise iwaasu awon Elerii Jehofa da won mo. “A tún ń fi iṣẹ́ ìwàásù àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà dá wọn mọ̀. +Mo lero pe ko seni to n waasu bi awon Elerii Jehofa, ko si seni to ni itara to won. Mo lérò pé kò sẹ́ni tó ń wàásù bí àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà, kò sì sẹ́ni tó ní ìtara tó wọn. +Gbogbo won gbodo waasu ki won si lo akoko die lenu ise iwaasu. Gbogbo wọn gbọ́dọ̀ wàásù kí wọ́n sì lo àkókò díẹ̀ lẹ́nu iṣẹ́ ìwàásù. +“Won saba maa n so pe, ‘Ohun ti Bibeli so niyi.’ “Wọ́n sábà máa ń sọ pé, ‘Ohun tí Bíbélì sọ nìyí.’ +Eni kan le si Bibeli ki oun funra re si ye e wo. Ẹnì kan lè ṣí Bíbélì kí òun fúnra rẹ̀ sì yẹ̀ ẹ́ wò. +Bo ba fara mo ohun ti Bibeli so, a dara po mo won. Bó bá fara mọ́ ohun tí Bíbélì sọ, á dara pọ̀ mọ́ wọn. +Bi ko ba si fara mo on, ko ni dara po mo won. Bí kò bá sì fara mọ́ ọn, kò ní dara pọ̀ mọ́ wọn. +Won ki i fipa muni.” Wọ́n kì í fipá múni.” +Esun ti won fi kan awon Elerii Jehofa pe won je agbaweremesin. Ẹ̀sùn tí wọ́n fi kan àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà pé wọ́n jẹ́ agbawèrèmẹ́sìn. +“Ohun to mu ki ijoba koko so pe agbaweremesin lawon Elerii Jehofa ni pe awon ojogbon kan so pe awon iwe won kan so pe awon Elerii Jehofa nikan lo n se isin tooto ati pe awon isin to ku je isin eke. “Ohun tó mú kí ìjọba kọ́kọ́ sọ pé agbawèrèmẹ́sìn làwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà ni pé àwọn ọ̀jọ̀gbọ́n kan sọ pé àwọn ìwé wọn kan sọ pé àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà nìkan ló ń ṣe ìsìn tòótọ́ àti pé àwọn ìsìn tó kù jẹ́ ìsìn èké. +Awon elesin mii naa maa n so iru oro bee, amo awon Elerii Jehofa ni won fesun kan ninu ejo to wa nile yii. Àwọn ẹlẹ́sìn míì náà máa ń sọ irú ọ̀rọ̀ bẹ́ẹ̀, àmọ́ àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà ni wọ́n fẹ̀sùn kan nínú ẹjọ́ tó wà nílẹ̀ yìí. +Won ka ohun tawon Elerii Jehofa so pe isin awon nikan ni isin tooto ati pe awon isin to ku je eke si ipolongo etan. Wọ́n ka ohun táwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà sọ pé ìsìn àwọn nìkan ni ìsìn tòótọ́ àti pé àwọn ìsìn tó kù jẹ́ èké sí ìpolongo ẹ̀tàn. +“Loju temi gege bi onimo nipa esin, [ipinnu ti ile ejo se yii] o tona, tori pe beeyan ba yan lati wadii oro naa wo, ko si elesin ti o ni so pe toun ni isin tooto, isin eke lawon to ku tabi pe won ti si won lona. “Lójú tèmí gẹ́gẹ́ bí onímọ̀ nípa ẹ̀sìn, [ìpinnu ti ilé ẹjọ́ ṣe yìí] ò tọ̀nà, torí pé béèyàn bá yàn láti wádìí ọ̀rọ̀ náà wò, kò sí ẹlẹ́sìn tí ò ní sọ pé tòun ni ìsìn tòótọ́, ìsìn èké làwọn tó kù tàbí pé wọ́n ti ṣì wọ́n lọ́nà. +“Gbogbo elesin lo maa n so pe tiwon nikan ni isin tooto, ti won a si ka awon esin to ku si esin eke tabi eyi ti ko fi taratara joooto. “Gbogbo ẹlẹ́sìn ló máa ń sọ pé tiwọn nìkan ni ìsìn tòótọ́, tí wọ́n á sì ka àwọn ẹ̀sìn tó kù sí ẹ̀sìn èké tàbí èyí tí kò fi taratara jóòótọ́. +Bo se ye ko ri naa niyen afi bi won ba maa se agabagebe lo ku. Bó ṣe yẹ kó rí náà nìyẹn àfi bí wọ́n bá máa ṣe àgàbàgebè ló kù. +“Amo, awon Elerii Jehofa maa n sapa nigba gbogbo lati pa ofin ijoba mo bi ko ba ti fori gbari pelu ofin Olorun. “Àmọ́, àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà máa ń sapá nígbà gbogbo láti pa òfin ìjọba mọ́ bí kò bá ti forí gbárí pẹ̀lú òfin Ọlọ́run. +Idi niyen ta a fi maa n gbo pe awon Elerii Jehofa da poosi ti won ri he pa da, won si sanwo itanran tabi owo ori bo tile je pe won le sai se bee. Ìdí nìyẹn tá a fi máa ń gbọ́ pé àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà dá pọ́ọ̀sì tí wọ́n rí he pa dà, wọ́n sì sanwó ìtanràn tàbí owó orí bó tilẹ̀ jẹ́ pé wọ́n lè ṣàì ṣe bẹ́ẹ̀. +Ipinnu atokanwa leyi je mi o si ni fi esun kan won pe won je agbaweremesin to wule n dibon.” Ìpinnu àtọkànwá lèyí jẹ́ mi ò sì ní fi ẹ̀sùn kàn wọ́n pé wọ́n jẹ́ agbawèrèmẹ́sìn tó wulẹ̀ ń díbọ́n.” +Awon Elerii Jehofa Maa N Lo Bibeli. Àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà Máa Ń Lo Bíbélì. +“Ohun kan to sara oto nipa awon Elerii Jehofa ni pe won maa n lo oniruuru itumo Bibeli fun ikekoo ati lenu ise iwaasu won. “Ohun kan tó ṣàrà ọ̀tọ̀ nípa àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà ni pé wọ́n máa ń lo onírúurú ìtumọ̀ Bíbélì fún ìkẹ́kọ̀ọ́ àti lẹ́nu iṣẹ́ ìwàásù wọn. +Won ri i bi ohun to se pataki pe ki won mu kawon eeyan ni Bibeli ni orisirisi ede. Wọ́n rí i bí ohun tó ṣe pàtàkì pé kí wọ́n mú káwọn èèyàn ní Bíbélì ní oríṣiríṣi èdè. +Won o da bi awon elesin yooku tori pe won pokan po sori Bibeli. Wọn ò dà bí àwọn ẹlẹ́sìn yòókù torí pé wọ́n pọkàn pọ̀ sórí Bíbélì. +Awon alase ka itumo Bibeli won si iwe awon agbaweremesin . . . Àwọn aláṣẹ ka ìtumọ̀ Bíbélì wọn sí ìwé àwọn agbawèrèmẹ́sìn . . . +Boya awon to se ipinnu yen ro pe awon Elerii Jehofa ti feran Bibeli won ju ati pe won a siwo ise iwaasu ti won o ba je ki won lo Bibeli yen mo. Bóyá àwọn tó ṣe ìpinnu yẹn rò pé àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà ti fẹ́ràn Bíbélì wọn jù àti pé wọ́n á ṣíwọ́ iṣẹ́ ìwàásù tí wọn ò bá jẹ́ kí wọ́n lo Bíbélì yẹn mọ́. +Asiro niyen je. Àṣìrò nìyẹn jẹ́. +Awon Elerii Jehofa o fowo ro itumo Bibeli kankan seyin.” Àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà ò fọwọ́ rọ́ ìtumọ̀ Bíbélì kankan sẹ́yìn.” +Lilo ajo to n boju to ise wa labe ofin. Lílo àjọ tó ń bójú tó iṣẹ́ wa lábẹ́ òfin. +“Ipinnu Ile Ejo Giga Ju Lo ti Orile-Ede Rosia fi han pe. . . eyi to po ju ninu ijo awon Elerii Jehofa ko ni ajo to n boju to ise won labe ofin . . . “Ìpinnu Ilé Ẹjọ́ Gíga Jù Lọ ti Orílẹ̀-Èdè Rọ́ṣíà fi hàn pé. . . èyí tó pọ̀ jù nínú ìjọ àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà kò ní àjọ tó ń bójú tó iṣẹ́ wọn lábẹ́ òfin . . . +Tori naa, ko tona lati so pe olukuluku Elerii Jehofa to wa ni agbegbe pato kan gbodo je ara ajo to n boju to ise won labe ofin. Torí náà, kò tọ̀nà láti sọ pé olúkúlùkù Ẹlẹ́rìí Jèhófà tó wà ní agbègbè pàtó kan gbọ́dọ̀ jẹ́ ara àjọ tó ń bójú tó iṣẹ́ wọn lábẹ́ òfin. +“Ni ti awon ajo to n boju to ise won labe ofin . . . , mo fara bale sayewo iwe ofin ti won fi da won sile, won o daruko alaboojuto, alagba, asaaju-ona; iru awon oro bee o si nibe. “Ní ti àwọn àjọ tó ń bójú tó iṣẹ́ wọn lábẹ́ òfin . . . , mo fara balẹ̀ ṣàyẹ̀wò ìwé òfin tí wọ́n fi dá wọn sílẹ̀, wọn ò dárúkọ alábòójútó, alàgbà, aṣáájú-ọ̀nà; irú àwọn ọ̀rọ̀ bẹ́ẹ̀ ò sí níbẹ̀. +Oruko awon oludasile ajo naa lo maa n wa nibe, awujo kereje ti ki i ju nnkan bi eeyan mewaa lo. Orúkọ àwọn olùdásílẹ̀ àjọ náà ló máa ń wà níbẹ̀, àwùjọ kéréje tí kì í ju nǹkan bí èèyàn mẹ́wàá lọ. +Awon ti oruko won o si ninu iwe yen ko lo n soju fun ofin, ohun to je mo oro esin awon Elerii Jehofa ni won n boju to. . . . Àwọn tí orúkọ wọn ò sí nínú ìwé yẹn kọ́ ló ń ṣojú fún òfin, ohun tó jẹ mọ́ ọ̀rọ̀ ẹ̀sìn àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà ni wọ́n ń bójú tó. . . . +Ohun tawon Elerii Jehofa n se o si yato sira laika orile-ede tabi ekun ipinle ti won wa si. Ohun táwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà ń ṣe ò sì yàtọ̀ síra láìka orílẹ̀-èdè tàbí ẹkùn ìpínlẹ̀ tí wọ́n wà sí. +“Se ni awon Elerii Jehofa gbiyanju lati fara mo [ipinnu Ile Ejo Giga Ju Lo to fi ofin de ajo to n boju to ise won labe ofin yii] ki won ma baa ta ko ipinnu Ile Ejo Giga Ju Lo naa deledele. “Ṣe ni àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà gbìyànjú láti fara mọ́ [ìpinnu Ilé Ẹjọ́ Gíga Jù Lọ tó fi òfin de àjọ tó ń bójú tó iṣẹ́ wọn lábẹ́ òfin yìí] kí wọ́n má bàa ta ko ìpinnu Ilé Ẹjọ́ Gíga Jù Lọ náà délẹ̀délẹ̀. +Tori naa, won n ba ise won niso gege bi esin ti awon alase o fi ofin de. Torí náà, wọ́n ń bá iṣẹ́ wọn nìṣó gẹ́gẹ́ bí ẹ̀sìn tí àwọn aláṣẹ ò fi òfin dè. +Won n ba ise won lo bi olujosin to wa laye ara e. Wọ́n ń bá iṣẹ́ wọn lọ bí olùjọsìn tó wà láyè ara ẹ̀. +Loju won ati bi iwadii nipa esin se fi han, ise won o ta ko ipinnu Ile Ejo Giga Ju Lo.” Lójú wọn àti bí ìwádìí nípa ẹ̀sìn ṣe fi hàn, iṣẹ́ wọn ò ta ko ìpinnu Ilé Ẹjọ́ Gíga Jù Lọ.” +Oju ti awon Elerii Jehofa fi n wo gbigba eje. Ojú tí àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà fi ń wo gbígba ẹ̀jẹ̀. +“Bibeli so pe ‘inu eje ni emi wa’; tori naa e ko gbodo je eje. “Bíbélì sọ pé ‘inú ẹ̀jẹ̀ ni ẹ̀mí wà’; torí náà ẹ kò gbọ́dọ̀ jẹ ẹ̀jẹ̀. +Oro nipa iru ounje teeyan o gbodo je ni ibi yii n so, amo won mu ki itumo re tubo gbooro. Ọ̀rọ̀ nípa irú oúnjẹ téèyàn ò gbọ́dọ̀ jẹ ni ibí yìí ń sọ, amọ́ wọ́n mú kí ìtumọ̀ rẹ̀ túbọ̀ gbòòrò. +Won gba pe eeyan o gbodo je eje ni ona eyikeyii, yala ninu ounje (won ki i je soseeji ti won po eje mo) tabi nipa gbigba a sara. Wọ́n gbà pé èèyàn ò gbọ́dọ̀ jẹ ẹ̀jẹ̀ ní ọ̀nà èyíkéyìí, yálà nínú oúnjẹ (wọn kì í jẹ sọ́séèjì tí wọ́n po ẹ̀jẹ̀ mọ́) tàbí nípa gbígbà á sára. +Sugbon, won maa n lo awon ipin kekere latara eroja eje. Ṣùgbọ́n, wọ́n máa ń lo àwọn ìpín kékeré látara èròjà ẹ̀jẹ̀. +Eni kookan lo maa pinnu iyen . . . Ẹnì kọ̀ọ̀kan ló máa pinnu ìyẹn . . . +Ki i se pe won fe ku ni won se n so pe awon o gbeje, se ni won fe itoju to peye ati abojuto isegun to daa. Kì í ṣe pé wọ́n fẹ́ kú ni wọ́n ṣe ń sọ pé àwọn ò gbẹ̀jẹ̀, ṣe ni wọ́n fẹ́ ìtọ́jú tó péye àti àbójútó ìṣègùn tó dáa. +Won mo, awon onisegun naa si gba pe igbejesara lewu tori pe eni to gbeje sara le ko arun Eedi tabi iru arun mii. Wọ́n mọ̀, àwọn oníṣègùn náà sì gbà pé ìgbẹ̀jẹ̀sára léwu torí pé ẹni tó gbẹ̀jẹ̀ sára lè kó àrùn Éèdì tàbí irú àrùn míì. +Ise abe lailo eje lo fokan eni bale ju, mo si ti ri i nigba ti mo sayewo akosile isiro pe awon oloro ki i saba fe lati gbeje tori pe iyen ni o ni je ki won ko arun tabi ki won ni isoro.” Iṣẹ́ abẹ láìlo ẹ̀jẹ̀ ló fọkàn ẹni balẹ̀ jù, mo sì ti rí i nígbà tí mo ṣàyẹ̀wò àkọsílẹ̀ ìṣirò pé àwọn ọlọ́rọ̀ kì í sábà fẹ́ láti gbẹ̀jẹ̀ torí pé ìyẹn ni ò ní jẹ́ kí wọ́n kó àrùn tàbí kí wọ́n ní ìṣòro.” +Oju ti awon Elerii Jehofa fi n wo ore. Ojú tí àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà fi ń wo ọrẹ. +“Eni kan le pinnu pe oun o ni fi owo setore. “Ẹnì kan lè pinnu pé òun ò ní fi owó ṣètọrẹ. +O see se ki eni kan fi gbogbo ojo aye re lo si ipade awon Elerii Jehofa ko ma si da kobo. Ó ṣeé ṣe kí ẹnì kan fi gbogbo ọjọ́ ayé rẹ̀ lọ sí ìpàdé àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà kó má sì dá kọ́bọ̀. +Owo eni kookan lo ku si lati pinnu boya oun a fi owo setore tabi oun o ni se bee.” Ọwọ́ ẹnì kọ̀ọ̀kan ló kù sí láti pinnu bóyá òun á fi owó ṣètọrẹ tàbí òun ò ní ṣe bẹ́ẹ̀.” +Bo tile je pe omowe Ivanenko fi idaniloju jerii si i pe awon Elerii Jehofa ki i se arufin, won si maa n pa ofin mo, ile ejo ko alaye re da nu won si ni ki awon arakunrin mefeefa lo logba to yato sira lewon. Bó tilẹ̀ jẹ́ pé ọ̀mọ̀wé Ivanenko fi ìdánilójú jẹ́rìí sí i pé àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà kì í ṣe arúfin, wọ́n sì máa ń pa òfin mọ́, ilé ẹjọ́ kó àlàyé rẹ dà nù wọ́n sì ní kí àwọn arákùnrin mẹ́fẹ̀ẹ̀fà lọ lògbà tó yàtọ̀ síra lẹ́wọ̀n. +"Bi orile-ede Rosia se n ba a niso lati maa fi esun eke kan awon ara wa ti won si n fi won sewon laito, a o ni ye gbadura pe ki Jehofa maa rojo ibukun re sori awon ara wa ti won je onigboya ati oloooto ki inu won le maa dun pe awon ni itewogba re.—Saamu 109:2-4, 28.""" "Bí orílẹ̀-èdè Rọ́ṣíà ṣe ń bá a nìṣo láti máa fi ẹ̀sùn èké kan àwọn ará wa tí wọ́n sì ń fi wọ́n sẹ́wọ̀n láìtọ́, a ò ní yé gbàdúrà pé kí Jèhófà máa rọ̀jò ibùkún rẹ̀ sórí àwọn ará wa tí wọ́n jẹ́ onígboyà àti olóòótọ́ kí inú wọn lè máa dùn pé àwọn ní ìtẹ́wọ́gbà rẹ̀.—Sáàmù 109:2-4, 28.""" +"""Ni February 14, 2020, Ile-Ejo ilu nla Vilyuchinsk da Arakunrin Mikhail Popov ati iyawo re Arabinrin Yelena Popov lebi." """Ní February 14, 2020, Ilé-Ẹjọ́ ìlú ńlá Vilyuchinsk dá Arákùnrin Mikhail Popov àti ìyàwó rẹ̀ Arábìnrin Yelena Popov lẹ́bi." +Ile-Ejo ni ki Arakunrin Mikhail Popov san 350,000 rubles ($5,508 U.S.) owo itanran, won si ni ki iyawo re Arabinrin Yelena Popov san 300,000 rubles ($4,722 U.S.), amo won o fi won sewon rara. Ilé-Ẹjọ́ ní kí Arákùnrin Mikhail Popov san 350,000 rubles ($5,508 U.S.) owó ìtanràn, wọ́n sì ní kí ìyàwó rẹ̀ Arábìnrin Yelena Popov san 300,000 rubles ($4,722 U.S.), àmọ́ wọn ò fi wọ́n sẹ́wọ̀n rárá. +Awon mejeeji maa pe ejo kotemilorun lori idajo yii. Àwọn méjèèjì máa pe ẹjọ́ kòtẹ́milọ́rùn lórí ìdájọ́ yìí. +Ijoba mu Mikhail ati Yelena ni July 2018. Ìjọba mú Mikhail àti Yelena ní July 2018. +Ko si pe ti won fi won sile, won si ni ki won maa duro de idajo won. Kò sì pẹ́ tí wọ́n fi wọ́n sílẹ̀, wọ́n sì ní kí wọ́n máa dúró de ìdájọ́ wọn. +Lati odun 2019, ile-ejo orile-ede Rosia ti da awon Elerii Jehofa mejidinlogbon (28) lebi nitori igbagbo won. Láti ọdún 2019, ilé-ẹjọ́ orílẹ̀-èdè Rọ́ṣíà ti dá àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà méjìdínlọ́gbọ̀n (28) lẹ́bi nítorí ìgbàgbọ́ wọn. +"Ninu osu meji to koja nikan, mewaa ninu awon arakunrin ati awon arabinrin wonyi ni won da lebi. Amo, won o tii fi won sewon bayii.""" "Nínú oṣù méjì tó kọjá nìkan, mẹ́wàá nínú àwọn arákùnrin àti àwọn arábìnrin wọ̀nyí ni wọ́n dá lẹ́bi. Àmọ́, wọn ò tíì fi wọ́n sẹ́wọ̀n báyìí.""" +"""Ni Friday, August 30, 2019, Arakunrin Valeriy Moskalenko so oro asokagba re fun ile ejo." """Ní Friday, August 30, 2019, Arákùnrin Valeriy Moskalenko sọ ọ̀rọ̀ àsọkágbá rẹ̀ fún ilé ẹjọ́." +Die ree (ta a tumo lati ede Rosia) lara oro to so niwaju ile ejo: Díẹ̀ rèé (tá a túmọ̀ láti èdè Rọ́ṣíà) lára ọ̀rọ̀ tó sọ níwájú ilé ẹjọ́: +Oga Agba ati gbogbo eyin olola to wa nikale, omo odun mejilelaaadota (52) ni mi, odun to koja yii ni won fi mi si atimole. Ọ̀gá Àgbà àti gbogbo ẹ̀yin ọlọ́lá tó wà níkàlẹ̀, ọmọ ọdún méjìléláàádọ́ta (52) ni mí, ọdún tó kọjá yìí ni wọ́n fi mí sí àtìmọ́lé. +Tabi ki n kuku so ni taarata pe o ti le ni odun kan bayii. Tàbí kí n kúkú sọ ní tààràtà pé ó ti lé ní ọdún kan báyìí. +Ninu oro asokagba mi fun ile ejo yii, mo fe salaye soki fun yin nipa ara mi, oju ti mo fi wo esun odaran ti won fi kan mi ati owo ti mo fi mu iwalaaye. Nínú ọ̀rọ̀ àsọkágbá mi fún ilé ẹjọ́ yìí, mo fẹ́ ṣàlàyé ṣókí fún yín nípa ara mi, ojú ti mo fi wo ẹ̀sùn ọ̀daràn tí wọ́n fi kàn mí àti ọwọ́ tí mo fi mú ìwàláàyè. +Oga Agba, mo nireti pe e maa loye idi ti mi o fi ni se igbagbo ti mo ni ninu Olorun ati idi ko fi si ese ninu keeyan gba Olorun gbo. Ọ̀gá Àgbà, mo nírètí pé ẹ máa lóye ìdí ti mi ò fi ní sẹ́ ìgbàgbọ́ tí mo ní nínú Ọlọ́run àti ìdí kò fi sí ẹ̀ṣẹ̀ nínú kéèyàn gba Ọlọ́run gbọ́. +Elerii Jehofa ko ni mi latile wa. Ẹlẹ́rìí Jèhófà kọ́ ni mí látilẹ̀ wá. +Eeyan rere lawon obi mi won si ko mi daadaa, sibe latigba ti mo ti wa lomode lo ti maa n dun mi pe iwa ireje kun ibi gbogbo. Èèyàn rere làwọn òbí mi wọ́n sì kọ́ mi dáadáa, síbẹ̀ látìgbà tí mo ti wà lọ́mọdé ló ti máa ń dùn mí pé ìwà ìrẹ́jẹ kún ibi gbogbo. +Mo maa n ronu pe, ‘Ki i se bo se ye ki nnkan ri niyi, awon eni ibi atawon eletan n gberu, awon oloooto ati eni rere si n jiya.’ Mo máa ń ronú pé, ‘Kì í ṣe bó ṣe yẹ kí nǹkan rí nìyí, àwọn ẹni ibi àtàwọn ẹlẹ́tàn ń gbèrú, àwọn olóòótọ́ àti ẹni rere sì ń jìyà.’ +Nigba ti mo wa lomo odun merinlelogun (24), mo sewadii gan-an ninu Bibeli fun opo osu, mo si ri idahun si awon ibeere mi. Nígbà tí mo wà lọ́mọ ọdún mẹ́rìnlélógún (24), mo ṣèwádìí gan-an nínú Bíbélì fún ọ̀pọ̀ oṣù, mo sì rí ìdáhùn sí àwọn ìbéèrè mi. +Atigba lo ti je pe ki n to se ipinnu, mo koko maa n ronu nipa oju ti Olorun a fi wo ohun ti mo fe se, maa si tun ronu nipa awon ofin ati ilana re. Àtìgbà ló ti jẹ́ pé kí n tó ṣe ìpinnu, mo kọ́kọ́ máa ń ronú nípa ojú tí Ọlọ́run á fi wo ohun tí mo fẹ́ ṣe, màá sì tún ronú nípa àwọn òfin àti ìlànà rẹ̀. +[Bibeli] salaye awon ofin ati ilana naa ni kikun, eeyan si le mo pupo si i nipa won teeyan ba kekoo nipa awon to sin Olorun nigba atijo. [Bíbélì] ṣàlàyé àwọn òfin àti ìlànà náà ní kíkún, èèyàn sì lè mọ púpọ̀ sí i nípa wọn téèyàn bá kẹ́kọ̀ọ́ nípa àwọn tó sin Ọlọ́run nígbà àtijọ́. +Inu ile kan naa ni emi ati mama mi n gbe. Inú ilé kan náà ni èmi àti màmá mi ń gbé. +Won ti dagba, o si ye ki n maa toju won. Wọ́n ti dàgbà, ó sì yẹ kí n máa tọ́jú wọn. +Ni August 1, 2018, nigba ti mama mi nikan wa ninu ile, Awon Osise Alaabo ti Ijoba (FSB) ti won n se ise iwadii so fun Awon Olopaa Akanse pe ki won fi ayun re ilekun iwaju ita ile wa kuro lara feremu. Ní August 1, 2018, nígbà tí màmá mi nìkan wà nínú ilé, Àwọn Òṣìṣẹ́ Aláàbò ti Ìjọba (FSB) tí wọ́n ń ṣe iṣẹ́ ìwádìí sọ fún Àwọn Ọlọ́pàá Àkànṣe pé kí wọ́n fi ayùn rẹ́ ilẹ̀kùn iwájú ìta ilé wa kúrò lára férémù. +Ona ti eni to wa sewadii naa yan lati gba wonu ile mi niyen o. Ọ̀nà tí ẹni tó wá ṣèwádìí náà yàn láti gbà wọnú ilé mí nìyẹn o. +Eru ba mama mi gan-an. Ẹ̀rù ba màmá mi gan-an. +Leyin ti Awon Olopaa Akanse to da aso boju naa ja wonu ile wa, aya mama mi ja debi pe won ni arun okan won si ni lati pe anbulansi ko wa gbe won. Lẹ́yìn tí Àwọn Ọlọ́pàá Àkànṣe tó da aṣọ bojú náà já wọnú ilé wa, àyà màmá mi jà débi pé wọ́n ní àrùn ọkàn wọ́n sì ní láti pe áńbúláǹsì kó wá gbé wọn. +Ogbon iseju leyin ti mo gbo pe awon olopaa ti lo si ile wa ni mo pa da dele. Ọgbọ̀n ìṣẹ́jú lẹ́yìn tí mo gbọ́ pé àwọn ọlọ́pàá ti lọ sí ilé wa ni mo pa dà délé. +Nigba ti mo ri ipo ti mama mi wa, ifunpa temi naa ga si i. Laika gbogbo eyi si, mi o fi sebinu, se ni mo fowo wonu. Nígbà tí mo rí ipò tí màmá mi wà, ìfúnpá tèmi náà ga sí i. Láìka gbogbo èyí sí, mi ò fi ṣèbínú, ṣe ni mo fọwọ́ wọ́nú. +Mo n fi ife huwa, bo se ye ki Kristeni se. Mò ń fi ìfẹ́ hùwà, bó ṣe yẹ kí Kristẹni ṣe. +Ohun ti Jehofa, Olorun mi fi ko mi niyen, mi o si fe se ohun to maa mu un binu. Ohun tí Jèhófà, Ọlọ́run mi fi kọ́ mi nìyẹn, mi ò sì fẹ́ ṣe ohun tó máa mú un bínú. +E fori ji mi, Oga Agba, emi ki i soro nipa ara mi to bayii. Ẹ forí jì mí, Ọ̀gá Àgbà, èmi kì í sọ̀rọ̀ nípa ara mi tó báyìí. +Ki i se iwa mi, oro lo ba mo-ko-mo-ro wa o. Kì í ṣe ìwà mi, ọ̀rọ̀ ló bá mo-kó-mo-rò wá o. +O le ni odun meeedogbon (25) ti mo ti di Elerii Jehofa. Ó lé ní ọdún mẹ́ẹ̀ẹ́dọ́gbọ̀n (25) tí mo ti di Ẹlẹ́rìí Jèhófà. +Esin ti mo fi eyi to po ju ninu igbesi aye mi se niyen. Ẹ̀sìn tí mo fi èyí tó pọ̀ jù nínú ìgbésí ayé mi ṣe nìyẹn. +Latigba ti mo si ti n se esin naa, ko seni to ka mi si agbaweremesin ri. Látìgbà tí mo sì ti ń ṣe ẹ̀sìn náà, kò sẹ́ni tó kà mí sí agbawèrèmẹ́sìn rí. +Kaka bee, aladuugbo rere lawon eeyan ka mi si, eni to n fi tokantokan sise ati omo to n toju obi e. Kàkà bẹ́ẹ̀, aládùúgbò rere làwọn èèyàn kà mí sí, ẹni tó ń fi tọkàntọkàn ṣiṣẹ́ àti ọmọ tó ń tọ́jú òbí ẹ̀. +Sadede ni won bere si i pe mi ni agbaweremesin lati April 20, 2017. Ṣàdédé ni wọ́n bẹ̀rẹ̀ sí í pè mí ní agbawèrèmẹ́sìn láti April 20, 2017. +Tori ki ni? Torí kí ni? +Iwa buburu wo ni won ba lowo mi? Ìwà búburú wo ní wọ́n bá lọ́wọ́ mi? +Se mo ti n huwa aida ni? Rara o. Ṣé mo ti ń hùwà àìdá ni? Rárá o. +Se mo ti di oniwa ipa ni abi mo ti di eni to n fi iya je awon mii to si n fa irora fun won? Rara o. Ṣé mo ti di oníwà ipá ni àbí mo ti di ẹni tó ń fi ìyà jẹ àwọn míì tó sì ń fa ìrora fún wọn? Rárá o. +Se mi o letoo lati janfaani ohun ti Abala Kejidinlogbon ninu Ofin Orile-Ede Rosia so ni? Ṣé mi ò lẹ́tọ̀ọ́ láti jàǹfààní ohun tí Abala Kejìdínlọ́gbọ̀n nínú Òfin Orílẹ̀-Èdè Rọ́ṣíà sọ ni? +Rara niyen naa. Rárá nìyẹn náà. +Oruko mi o si lara awon ti Ile Ejo Giga Ju Lo gbo ejo won. Orúkọ mi ò sí lára àwọn tí Ilé Ẹjọ́ Gíga Jù Lọ gbọ́ ẹjọ́ wọn. +Ko seni to gba eto atilo Ofin Orile-Ede Rosia lowo mi, paapaa ju lo Abala Kejidinlogbon. Kò sẹ́ni tó gba ẹ̀tọ́ àtilo Òfin Orílẹ̀-Èdè Rọ́ṣíà lọ́wọ́ mi, pàápàá jù lọ Abala Kejìdínlọ́gbọ̀n. +Ki lo wa so mi di eni to n jejo nile ejo? Kí ló wá sọ mí di ẹni tó ń jẹ́jọ́ nílé ẹjọ́? +Ninu oro ti emi ati olusewadii jo so, o tubo se kedere pe tori pe mo gba Jehofa, Olorun Olodumare gbo mo si n lo oruko re ninu adura ati oro mi ni won se mu mi ti won si fi mi si atimole. Nínú ọ̀rọ̀ tí èmi àti olùṣèwádìí jọ sọ, ó túbọ̀ ṣe kedere pé torí pé mo gba Jèhófà, Ọlọ́run Olódùmarè gbọ́ mo sì ń lo orúkọ rẹ̀ nínú àdúrà àti ọ̀rọ̀ mi ni wọ́n ṣe mú mi tí wọ́n sì fi mí sí àtìmọ́lé. +Amo, ese o si ninu iyen. Àmọ́, ẹ̀ṣẹ̀ ò sí nínú ìyẹn. +Olorun lo so ara re loruko, to si ri i daju pe oruko naa wa ninu Bibeli. Ọlọ́run ló sọ ara rẹ̀ lórúkọ, tó sì rí i dájú pé orúkọ náà wà nínú Bíbélì. +Mo n so o leralera pe mi o ni ta ko ohun ti Olorun ba pa lase lona to se kedere ninu Bibeli. Mò ń sọ ọ́ léraléra pé mi ò ní ta ko ohun tí Ọlọ́run bá pa láṣẹ lọ́nà tó ṣe kedere nínú Bíbélì. +Bo si ti wu keeyan yo mi lenu tabi ko je mi niya to, koda ti won ba dajo iku fun mi, mo fe ko di mimo pe mi o ni fi Jehofa Olorun, Eledaa aye oun orun sile lae. Bó sì ti wù kéèyàn yọ mí lẹ́nu tàbí kó jẹ mí níyà tó, kódà tí wọ́n bá dájọ́ ikú fún mi, mo fẹ́ kó di mímọ̀ pé mi ò ní fi Jèhófà Ọlọ́run, Ẹlẹ́dàá ayé òun ọ̀run sílẹ̀ láé. +Oga Agba, ibi gbogbo kari aye ni won ti mo awon Elerii Jehofa si eni to dun un ba rin ati eni to nifee alaafia. Ọ̀gá Àgbà, ibi gbogbo kárí ayé ni wọ́n ti mọ àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà sí ẹni tó dùn ún bá rìn àti ẹni tó nífẹ̀ẹ́ àlàáfíà. +Ni opo orile-ede kari aye, won ki i fi eto ti won ni lati gba Olorun gbo du won. Ní ọ̀pọ̀ orílẹ̀-èdè kárí ayé, wọ́n kì í fi ẹ̀tọ́ tí wọ́n ní láti gba Ọlọ́run gbọ́ dù wọ́n. +O maa wu mi pe ka ma se fi eto awon Elerii Jehofa du won ni orile-ede Rosia naa, ko si ni ye ki ile ejo yii fi eto ti mo ni lati gba Olorun gbo du mi. Ó máa wù mí pé ká má ṣe fi ẹ̀tọ́ àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà dù wọ́n ní orílẹ̀-èdè Rọ́ṣíà náà, kò sì ní yẹ kí ilé ẹjọ́ yìí fi ẹ̀tọ́ tí mo ní láti gba Ọlọ́run gbọ́ dù mí. +Mi o jebi esun ti won fi kan mi, mo si ro ile ejo yii lati ma se da mi lebi! Mi ò jẹ̀bi ẹ̀sùn tí wọ́n fi kàn mí, mo sì rọ ilé ẹjọ́ yìí láti má ṣe dá mi lẹ́bi! +"E seun!""" "Ẹ ṣeun!""" +"""Awon ojogbon lori oro ofin ti ajo Isokan Agbaye ti so pe bi ijoba Rosia se fase oba mu Arakunrin Dmitriy Mikhaylov ti won si fi i sewon “nitori ohun to gba gbo fi han pe won huwa aito si i,” won si ti te ofin apapo awon ijoba loju." """Àwọn ọ̀jọ̀gbọ́n lórí ọ̀rọ̀ òfin ti àjọ Ìṣọ̀kan Àgbáyé ti sọ pé bí ìjọba Rọ́ṣíà ṣe fàṣẹ ọba mú Arákùnrin Dmitriy Mikhaylov tí wọ́n sì fi í sẹ́wọ̀n “nítorí ohun tó gbà gbọ́ fi hàn pé wọ́n hùwà àìtọ́ sí i,” wọ́n sì ti tẹ òfin àpapọ̀ àwọn ìjọba lójú." +Awujo awon ojogbon naa tun ro ijoba Rosia pe won o gbodo fesun iwa odaran eyikeyii kan Arakunrin Mikhaylov mo. Àwùjọ àwọn ọ̀jọ̀gbọ́n náà tún rọ ìjọba Rọ́ṣíà pé wọn ò gbọ́dọ̀ fẹ̀sùn ìwà ọ̀daràn èyíkéyìí kan Arákùnrin Mikhaylov mọ́. +O to oju iwe mejila ti igbimo ti won n pe ni Working Group on Arbitrary Detention (WGAD) fi ko ero won nipa Arakunrin Mikhaylov, won so pe “ko sigba to se ohun to di alaafia ilu lowo.” Ó tó ojú ìwé méjìlá tí ìgbìmọ̀ tí wọ́n ń pè ní Working Group on Arbitrary Detention (WGAD) fi kọ èrò wọn nípa Arákùnrin Mikhaylov, wọ́n sọ pé “kò sígbà tó ṣe ohun tó dí àlàáfíà ìlú lọ́wọ́.” +Yato siyen, “ko si eri kankan to fi han pe oun tabi Elerii Jehofa eyikeyii lorile-ede Rosia je oniwa ipa, won ki i si i ro awon mii pe ki won huwa ipa.” Yàtọ̀ síyẹn, “kò sí ẹ̀rí kankan tó fi hàn pé òun tàbí Ẹlẹ́rìí Jèhófà èyíkéyìí lórílẹ̀-èdè Rọ́ṣíà jẹ́ oníwà ipá, wọn kì í sì í rọ àwọn míì pé kí wọ́n hùwà ipá.” +Igbimo WGAD wa pinnu pe nse ni Arakunrin Mikhaylov “kan lo eto to ni lati se isin to wu u” ko si “ye ki won fase oba mu un debi ti won a fi ju u si ahamo laigbo ejo e.” Ìgbìmọ̀ WGAD wá pinnu pé ńṣe ni Arákùnrin Mikhaylov “kàn lo ẹ̀tọ́ tó ní láti ṣe ìsìn tó wù ú” kò sì “yẹ kí wọ́n fàṣẹ ọba mú un débi tí wọ́n á fi jù ú sí àhámọ́ láìgbọ́ ẹjọ́ ẹ̀.” +Nitori naa, o ye ki ijoba san owo itanran fun un tori pe ko raye sise ni gbogbo akoko to fi wa lewon, ati pe won ju u sewon lai jebi esun ti won fi kan an. Nítorí náà, ó yẹ kí ìjọba san owó ìtanràn fún un torí pé kò ráyè ṣiṣẹ́ ní gbogbo àkókò tó fi wà lẹ́wọ̀n, àti pé wọ́n jù ú sẹ́wọ̀n láì jẹ̀bi ẹ̀sùn tí wọ́n fi kàn án. +Igbimo WGAD tun kiye si i pe ki i se Arakunrin Mikhaylov nikan ni won n fiya je nitori ohun to gba gbo. Ìgbìmọ̀ WGAD tún kíyè sí i pé kì í ṣe Arákùnrin Mikhaylov nìkan ni wọ́n ń fìyà jẹ nítorí ohun tó gbà gbọ́. +Oun naa je “okan lara awon Elerii Jehofa lorile-ede Rosia ti won fase oba mu, ti won fi sewon, ti won si ti fesun iwa odaran kan nitori pe won n lo eto ti won ni lati se isin to wu won,” o si je eto ti ofin apapo awon ijoba fowo si. Òun náà jẹ́ “ọ̀kan lára àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà lórílẹ̀-èdè Rọ́ṣíà tí wọ́n fàṣẹ ọba mú, tí wọ́n fi sẹ́wọ̀n, tí wọ́n sì ti fẹ̀sùn ìwà ọ̀daràn kàn nítorí pé wọ́n ń lo ẹ̀tọ́ tí wọ́n ní láti ṣe ìsìn tó wù wọ́n,” ó sì jẹ́ ẹ̀tọ́ tí òfin àpapọ̀ àwọn ìjọba fọwọ́ sí. +Tori naa, igbimo WGAD je ko se kedere pe ki i se Arakunrin Mikhaylov nikan loro yii kan, o tun kan bi won se n fi gbogbo awon Elerii Jehofa sewon laito “lona to jo ti Ogbeni Mikhaylov.” Torí náà, ìgbìmọ̀ WGAD jẹ́ kó ṣe kedere pé kì í ṣe Arákùnrin Mikhaylov nìkan lọ̀rọ̀ yìí kàn, ó tún kan bí wọ́n ṣe ń fi gbogbo àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà sẹ́wọ̀n láìtọ́ “lọ́nà tó jọ ti Ọ̀gbẹ́ni Mikhaylov.” +Odo ni Arakunrin Mikhaylov nigba to bere si kekoo Bibeli, o si seribomi nigba to pe omo odun merindinlogun (16) lodun 1993. Ọ̀dọ́ ni Arákùnrin Mikhaylov nígbà tó bẹ̀rẹ̀ sí kẹ́kọ̀ọ́ Bíbélì, ó sì ṣèrìbọmi nígbà tó pé ọmọ ọdún mẹ́rìndínlógún (16) lọ́dún 1993. +Lodun 2003, o fe Yelena, awon mejeeji si jo n sin Jehofa. Lọ́dún 2003, ó fẹ́ Yelena, àwọn méjèèjì sì jọ ń sin Jèhófà. +Lodun 2018, Arakunrin ati Arabinrin Mikhaylov kiye si i pe fun opo osu lawon alase ti n so won ni ti pe won n teti si oro won lori foonu, won si toju kamera sile won. Lọ́dún 2018, Arákùnrin àti Arábìnrin Mikhaylov kíyè sí i pé fún ọ̀pọ̀ oṣù làwọn aláṣẹ ti ń ṣọ́ wọn ni ti pé wọ́n ń tẹ́tí sí ọ̀rọ̀ wọn lórí fóònù, wọ́n sì tọ́jú kámẹ́rà sílé wọn. +Ni April 19, 2018, Igbimo To N Sewadii ni Agbegbe Ivanovo Lorile-ede Rosia fesun iwa odaran kan Arakunrin Mikhaylov, lawon olopaa to dira ogun ba lo tu ile re yebeyebe. Ní April 19, 2018, Ìgbìmọ̀ Tó Ń Ṣèwádìí ní Àgbègbè Ivanovo Lórílẹ̀-èdè Rọ́ṣíà fẹ̀sùn ìwà ọ̀daràn kan Arákùnrin Mikhaylov, làwọn ọlọ́pàá tó dira ogun bá lọ tú ilé rẹ̀ yẹ́bẹ́yẹ́bẹ́. +Ko ju osu kan leyin iyen, won fase oba mu un won si ju u sewon, won fesun kan an pe o n fi owo setileyin fawon “agbaweremesin.” Kò ju oṣù kan lẹ́yìn ìyẹn, wọ́n fàṣẹ ọba mú un wọ́n sì jù ú sẹ́wọ̀n, wọ́n fẹ̀sùn kàn án pé ó ń fi owó ṣètìlẹ́yìn fáwọn “agbawèrèmẹ́sìn.” +Won tu u sile leyin to ti feree lo osu mefa lewon. Wọ́n tú u sílẹ̀ lẹ́yìn tó ti fẹ́rẹ̀ẹ́ lo oṣù mẹ́fà lẹ́wọ̀n. +Tori pe iwadii si n lo lowo lori ejo re, awon alase o je ko rinrin-ajo, won si n so o lowo lese bo se n ba awon eeyan soro. Torí pé ìwádìí ṣì ń lọ lọ́wọ́ lórí ẹjọ́ rẹ̀, àwọn aláṣẹ ò jẹ́ kó rìnrìn-àjò, wọ́n sì ń ṣọ́ ọ lọ́wọ́ lẹ́s��̀ bó ṣe ń bá àwọn èèyàn sọ̀rọ̀. +Osu mefa ni ijoba ile Rosia ni lati fesi lori ipinnu ti igbimo WGAD se, won gbodo je ki igbimo naa mo boya esun iwa odaran ti won fi kan Mikhaylov ti pari, boya won ti san owo itanran fun un, boya won si ti sewadii nipa awon to fiya je e laise. Oṣù mẹ́fà ni ìjọba ilẹ̀ Rọ́ṣíà ní láti fèsì lórí ìpinnu tí ìgbìmọ̀ WGAD ṣe, wọ́n gbọ́dọ̀ jẹ́ kí ìgbìmọ̀ náà mọ̀ bóyá ẹ̀sùn ìwà ọ̀daràn tí wọ́n fi kan Mikhaylov ti parí, bóyá wọ́n ti san owó ìtanràn fún un, bóyá wọ́n sì ti ṣèwádìí nípa àwọn tó fìyà jẹ ẹ́ láìṣẹ̀. +O see se ko je pe ipinnu ti igbimo WGAD se yii lo mu ki ijoba orile-ede Kazakhstan da Arakunrin Teymur Akhmedov sile lewon. Ó ṣeé ṣe kó jẹ́ pé ìpinnu tí ìgbìmọ̀ WGAD ṣe yìí ló mú kí ìjọba orílẹ̀-èdè Kazakhstan dá Arákùnrin Teymur Akhmedov sílẹ̀ lẹ́wọ̀n. +Lodun 2017, won fase oba mu un, won si ran an lo si ewon odun marun-un tori pe o n so ohun to gba gbo fawon elomii laifi di alaafia ilu lowo. Lọ́dún 2017, wọ́n fàṣẹ ọba mú un, wọ́n sì rán an lọ sí ẹ̀wọ̀n ọdún márùn-ún torí pé ó ń sọ ohun tó gbà gbọ́ fáwọn ẹlòmíì láìfi dí àlàáfíà ìlú lọ́wọ́. +Gbogbo ile ejo to wa ni Kazakhstan ni won gbe ejo naa lo, amo ko loju, ni agbejoro Arakunrin Akhmedov ba gbe ejo naa lo sodo igbimo WGAD. Gbogbo ilé ẹjọ́ tó wà ní Kazakhstan ni wọ́n gbé ẹjọ́ náà lọ, àmọ́ kò lójú, ni agbẹjọ́rò Arákùnrin Akhmedov bá gbé ẹjọ́ náà lọ sọ́dọ̀ ìgbìmọ̀ WGAD. +Ninu ipinnu ti igbimo WGAD se ni October 2, 2017, won ni iwa ti awon alase orile-ede Kazakhstan hu ko daa, won si ni ki won tu Arakunrin Akhmedov sile. Nínú ìpinnu tí ìgbìmọ̀ WGAD ṣe ní October 2, 2017, wọ́n ní ìwà tí àwọn aláṣẹ orílẹ̀-èdè Kazakhstan hù kò dáa, wọ́n sì ní kí wọ́n tú Arákùnrin Akhmedov sílẹ̀. +Leyin osu mefa, aare orile-ede Kazakhstan wa so o ni gbangba pe Arakunrin Akhmedov ki i se odaran. Lẹ́yìn oṣù mẹ́fà, ààrẹ orílẹ̀-èdè Kazakhstan wá sọ ọ́ ní gbangba pé Arákùnrin Akhmedov kì í ṣe ọ̀daràn. +Ni April 4, 2018, won da a sile lewon. Ní April 4, 2018, wọ́n dá a sílẹ̀ lẹ́wọ̀n. +Yala orile-ede Rosia maa se ohun ti igbimo WGAD ni ki won se fun Arakunrin Mikhaylov tabi won o ni se bee, okan wa bale tori Bibeli so pe: “Alayo ni okunrin ti o fi [Jehofa] se ibi aabo.” Yálà orílẹ̀-èdè Rọ́ṣíà máa ṣe ohun tí ìgbìmọ̀ WGAD ní kí wọ́n ṣe fún Arákùnrin Mikhaylov tàbí wọn ò ní ṣe bẹ́ẹ̀, ọkàn wa balẹ̀ torí Bíbélì sọ pé: “Aláyọ̀ ni ọkùnrin tí ó fi [Jèhófà] ṣe ibi ààbò.” +Adura wa ni pe ki Jehofa maa boju to awon arakunrin atawon arabinrin wa ti won n fi esun iwa odaran kan ni Rosia, ki won le ri i pe gbogbo eni to ba nigboya to si gbeke le Jehofa ko ni “salaini ohun rere.”​—⁠Saamu 34:​8, 10. Àdúrà wa ni pé kí Jèhófà máa bójú tó àwọn arákùnrin àtàwọn arábìnrin wa tí wọ́n ń fi ẹ̀sùn ìwà ọ̀daràn kàn ní Rọ́ṣíà, kí wọ́n lè rí i pé gbogbo ẹni tó bá nígboyà tó sì gbẹ́kẹ̀ lé Jèhófà kò ní “ṣaláìní ohun rere.”​—⁠Sáàmù 34:​8, 10. +O je igbimo awon ojogbon eleni marun-un ti ajo Isokan Agbaye da sile, ki won le maa sewadii awon ti ijoba ran lo sewon lona aito. Ó jẹ́ ìgbìmọ̀ àwọn ọ̀jọ̀gbọ́n ẹlẹ́ni márùn-ún tí àjọ Ìṣọ̀kan Àgbáyé dá sílẹ̀, kí wọ́n lè máa ṣèwádìí àwọn tí ìjọba rán lọ sẹ́wọ̀n lọ́nà àìtọ́. +Igbimo naa maa pinnu boya ijoba ti tapa si ofin ti apapo awon ijoba la kale bo se wa ninu Iwe Ipolongo Eto Omoniyan Lagbaaye atawon iwe mii. Ìgbìmọ̀ náà máa pinnu bóyá ìjọba ti tàpá sí òfin tí àpapọ̀ àwọn ìjọba là kalẹ̀ bó ṣe wà nínú Ìwé Ìpolongo Ẹ̀tọ́ Ọmọnìyàn Lágbàáyé àtàwọn ìwé míì. +Ki won ba a le fidi otito mule, igbimo Working Group on Arbitrary Detention (WGAD) letoo lati wadii oro lodo awon alase atawon ileese ti ki i se ti ijoba ki won le gba isofunni ti won nilo. Kí wọ́n ba à lè fìdí òtítọ́ múlẹ̀, ìgbìmọ̀ Working Group on Arbitrary Detention (WGAD) lẹ́tọ̀ọ́ láti wádìí ọ̀rọ̀ lọ́dọ̀ àwọn aláṣẹ àtàwọn iléeṣẹ́ tí kì í ṣe ti ìjọba kí wọ́n lè gba ìsọfúnni tí wọ́n nílò. +O tie le gba pe ki won ri eni ti won fi sewon naa ati idile re. Leyin naa, igbimo WGAD a wa so ipinnu ati aba won fun ijoba titi kan Ajo Eto Omoniyan ti Ajo Isokan Agbaye. Ó tiẹ̀ lè gba pé kí wọ́n rí ẹni tí wọ́n fi sẹ́wọ̀n náà àti ìdílé rẹ̀. Lẹ́yìn náà, ìgbìmọ̀ WGAD á wá sọ ìpinnu àti àbá wọn fún ìjọba títí kan Àjọ Ẹ̀tọ́ Ọmọnìyàn ti Àjọ Ìṣọ̀kan Àgbáyé. +"Bo tile je pe igbimo WGAD o le fi dandan le e pe ki ijoba te le ipinnu won, won maa n je ki gbogbo eeyan lagbaaye mo ipinnu ti won ba se. Iyen si le mu kawon alase te le ipinnu won.""" "Bó tilẹ̀ jẹ́ pé ìgbìmọ̀ WGAD ò lè fi dandan lé e pé kí ìjọba tẹ̀ lé ìpinnu wọn, wọ́n máa ń jẹ́ kí gbogbo èèyàn lágbàáyé mọ ìpinnu tí wọ́n bá ṣe. Ìyẹn sì lè mú káwọn aláṣẹ tẹ̀ lé ìpinnu wọn.""" +"""Lati October 9, 2018 tawon agbofinro ti mu Anrzej Oniszczuk, to je omo orile-ede Poland ati arakunrin kan, won o tii gbo ejo won titi di bayii." """Láti October 9, 2018 táwọn agbófinró ti mú Anrzej Oniszczuk, tó jẹ́ ọmọ orílẹ̀-èdè Poland àti arákùnrin kan, wọn ò tíì gbọ́ ẹjọ́ wọn títí di báyìí." +Ekarun-un ree ti won maa sun akoko to fi wa latimole siwaju. Ẹ̀karùn-ún rèé tí wọ́n máa sún àkókò tó fi wà látìmọ́lé síwájú. +October 2 ni won seto pe ko pari atimole re, iyen ojo die ko pe odun kan to ti wa ni ahamo. October 2 ni wọ́n ṣètò pé kó parí àtìmọ́lé rẹ̀, ìyẹn ọjọ́ díẹ̀ kó pé ọdún kan tó ti wà ní àhámọ́. +Arakunrin Andrzej ati iyawo re Anna, saaju ki won to mu un lo si atimole. Arákùnrin Andrzej àti ìyàwó rẹ̀ Anna, ṣáájú kí wọ́n tó mú un lọ sí àtìmọ́lé. +Won o gba Anna laye lati ri oko re lati osu mewaa seyin Wọn ò gba Anna láyè láti rí ọkọ rẹ̀ láti oṣù mẹ́wàá sẹ́yìn +Atimole ni Andrzej wa latigba ti won ti mu un. Àtìmọ́lé ni Andrzej wà látìgbà tí wọ́n ti mú un. +Ori iduro lo maa n wa lati aago mefa aaro titi di aago mesan-an ale. Orí ìdúró ló máa ń wà láti aago mẹ́fà àárọ̀ títí di aago mẹ́sàn-án alẹ́. +Eekan lose ni won faye gba a lati fi omi to n lo wooro we fun iseju meeedogun. Ẹ̀ẹ̀kan lọ́sẹ̀ ni wọ́n fàyè gbà á láti fi omi tó ń lọ́ wọ́ọ́rọ́ wẹ̀ fún ìṣẹ́jú mẹ́ẹ̀ẹ́dógún. +Fun osu mewaa to fi wa lahaamo, won o je ki Anna iyawo re ri i. Fún oṣù mẹ́wàá tó fi wà láhàámọ́, wọn ò jẹ́ kí Anna ìyàwó rẹ̀ rí i. +Leta ni won fi n bara won soro. Lẹ́tà ni wọ́n fi ń bára wọn sọ̀rọ̀. +Opo igba ni Anna ti kowe si awon alase pe ki won gba a laye lati ri oko re, sugbon won o da a lohun. Ọ̀pọ̀ ìgbà ni Anna ti kọ̀wé sí àwọn aláṣẹ pé kí wọ́n gbà á láyè láti rí ọkọ rẹ̀, ṣùgbọ́n wọn ò dá a lóhùn. +Ba a se so saaju, igba ti awon olopaa atawon ologun to fi nnkan boju fipa ya wo ile Andrzej atawon mejidinlogun (18) mii niluu Kirov ni won mu un. Bá a ṣe sọ ṣáájú, ìgbà tí àwọn ọlọ́pàá àtàwọn ológun tó fi nǹkan bojú fipá ya wọ ilé Andrzej àtàwọn méjìdínlógún (18) míì nílùú Kirov ni wọ́n mú un. +Won fesun odaran kan an tori o n korin ijoba Olorun, o si tun n ka itejade wa. Wọ́n fẹ̀sùn ọ̀daràn kàn àn torí ó ń kọrin ìjọba Ọlọ́run, ó sì tún ń ka ìtẹ̀jáde wa. +Lodun to koja, won mu Andrzej atawon arakunrin merin mii niluu Kirov (iyen, Maksim Khalturin, eni odun merinlelogoji (44), Vladimir Korobeynikov, eni odun merindinlaaadorin (66), Andrey Suvorkov, eni odun merindinlogbon (26) ati Evgeniy Suvorkov, eni odun mokanlelogoji (41) satimole lai tii gbo ejo won. Lọ́dún tó kọjá, wọ́n mú Andrzej àtàwọn arákùnrin mẹ́rin míì nílùú Kirov (ìyẹn, Maksim Khalturin, ẹni ọdún mẹ́rìnlélógójì (44), Vladimir Korobeynikov, ẹni ọdún mẹ́rìndínláàádọ́rin (66), Andrey Suvorkov, ẹni ọdún mẹ́rìndínlọ́gbọ̀n (26) àti Evgeniy Suvorkov, ẹni ọdún mọ́kànlélógójì (41) sátìmọ́lé láì tíì gbọ́ ẹjọ́ wọn. +Atigba yen ni won ti ni won o gbodo jade nile. Àtìgbà yẹn ni wọ́n ti ní wọn ò gbọdọ̀ jáde nílé. +Ni bayii, ejo Andrzej ati tawon arakunrin merin yen ti wa ni Ile Ejo Eto Omoniyan ti Ile Yuroopu. Ní báyìí, ẹjọ́ Andrzej àti tàwọn arákùnrin mẹ́rin yẹn ti wà ní Ilé Ẹjọ́ Ẹ̀tọ́ Ọmọnìyàn ti Ilẹ̀ Yúróòpù. +Lodun yii, ijoba orile-ede Rosia tun ti fesun odaran kan awon arakunrin meje mii ni Kirov, Yevgeniy Udintsev to je eni aadorin odun (70) lo dagba ju. Lọ́dún yìí, ìjọba orílẹ̀-èdè Rọ́ṣíà tún ti fẹ̀sùn ọ̀daràn kan àwọn arákùnrin méje míì ní Kirov, Yevgeniy Udintsev tó jẹ́ ẹni àádọ́rin ọdún (70) ló dàgbà jù. +Ni bayii, awon Elerii Jehofa ti won n koju esun iwa odaran ni Kirov nitori igbagbo won ti di mejila (12). Ní báyìí, àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà tí wọ́n ń kojú ẹ̀sùn ìwà ọ̀daràn ní Kirov nítorí ìgbàgbọ́ wọn ti di méjìlá (12). +"Ohun to n sele si Andrzej, Anna atawon ara wa owon to wa lorile-ede Rosia, n ran wa leti oro ti Olorun mi si, to so pe: “E maa ranti awon to wa ninu ewon, bi eni pe e jo wa lewon ati awon ti won n fiya je, tori pe eyin funra yin naa wa ninu ara.”​—⁠Heberu 13:3.""" "Ohun tó ń ṣẹlẹ̀ sí Andrzej, Anna àtàwọn ará wa ọwọ̀n tó wà lóríl��̀-èdè Rọ́ṣíà, ń rán wa létí ọ̀rọ̀ tí Ọlọ́run mí sí, tó sọ pé: “Ẹ máa rántí àwọn tó wà nínú ẹ̀wọ̀n, bí ẹni pé ẹ jọ wà lẹ́wọ̀n àti àwọn tí wọ́n ń fìyà jẹ, torí pé ẹ̀yin fúnra yín náà wà nínú ara.”​—⁠Hébérù 13:3.""" +Laaaro June 7, 2018, mewaa ninu iyawo awon Elerii Jehofa metadinlogun (17) to wa lewon lorile-ede Rosia fi leta ranse si Mikhail Fedotov, to je agbani-nimoran Aare Putin ati alaga Igbimo Aare Lori Oro Araalu ati Eto Omoniyan. Láàárọ̀ June 7, 2018, mẹ́wàá nínú ìyàwó àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà mẹ́tàdínlógún (17) tó wà lẹ́wọ̀n lórílẹ̀-èdè Rọ́ṣíà fi lẹ́tà ránṣẹ́ sí Mikhail Fedotov, tó jẹ́ agbani-nímọ̀ràn Ààrẹ Putin àti alága Ìgbìmọ̀ Ààrẹ Lórí Ọ̀rọ̀ Aráàlú àti Ẹ̀tọ́ Ọmọnìyàn. +"""Ni February 25, 2019 a kowe ranse si Ile Ejo Eto Omoniyan ti Ile Yuroopu (ECHR), pe ki won tete wa nnkan se soro Arakunrin Sergey Loginov, okan lara awon arakunrin meje tawon alase fiya je ni ilu Surgurt to wa ni iwo oorun ile Saiberia." """Ní February 25, 2019 a kọ̀wé ránṣẹ́ sí Ilé Ẹjọ́ Ẹ̀tọ́ Ọmọnìyàn ti Ilẹ̀ Yúróòpù (ECHR), pé kí wọ́n tètè wá nǹkan ṣe sọ́rọ̀ Arákùnrin Sergey Loginov, ọ̀kan lára àwọn arákùnrin méje táwọn aláṣẹ fìyà jẹ ní ìlú Surgurt tó wà ní ìwọ̀ oòrùn ilẹ̀ Sàìbéríà." +Won ti tu awon arakunrin mefa to ku sile, amo Arakunrin Loginov si wa latimole latigba ti won ti mu un, bee, won o tii gbo ejo re, won o si je ko lo toju awon ogbe to wa lara re. Wọ́n ti tú àwọn arákùnrin mẹ́fà tó kù sílẹ̀, àmọ́ Arákùnrin Loginov ṣì wà látìmọ́lé látìgbà tí wọ́n ti mú un, bẹ́ẹ̀, wọn ò tíì gbọ́ ẹjọ́ rẹ̀, wọn ò sì jẹ́ kó lọ tọ́jú àwọn ọgbẹ́ tó wà lára rẹ̀. +Ni February 26, iyen ojo kan leyin ta a kowe si Ile Ejo ECHR, won fesi, esi naa si daa gan-an. Ní February 26, ìyẹn ọjọ́ kan lẹ́yìn tá a kọ̀wé sí Ilé Ẹjọ́ ECHR, wọ́n fèsì, èsì náà sì dáa gan-an. +Ile Ejo fowo si ohun ta a beere, won si pase pe “ni kia” ki ijoba Rosia je ki awujo awon dokita to n da sise sayewo Arakunrin Loginov ki won le mo bi akoba ti iya ti won fi je e se po to “ninu ago ara re ati ninu opolo re” ati boya ara re si le to lati wa latimole. Ilé Ẹjọ́ fọwọ́ sí ohun tá a béèrè, wọ́n sì pàṣẹ pé “ní kíá” kí ìjọba Rọ́ṣíà jẹ́ kí àwùjọ àwọn dókítà tó ń dá ṣiṣẹ́ ṣàyẹ̀wò Arákùnrin Loginov kí wọ́n lè mọ bí àkóbá tí ìyà tí wọ́n fi jẹ ẹ́ ṣe pọ̀ tó “nínú àgọ́ ara rẹ̀ àti nínú ọpọlọ rẹ̀” àti bóyá ara rẹ̀ ṣì le tó láti wà látìmọ́lé. +Titi di March 11, 2019, ijoba Rosia o se nnkan kan. Títí di March 11, 2019, ìjọba Rọ́ṣíà ò ṣe nǹkan kan. +Eekan logbon ni Ile Ejo ECHR maa n se iru idajo kiakia yii, o si maa n je ti emi eni toro kan ba wa ninu ewu, ti nnkan si le ba je koja atunse. Ẹ̀ẹ̀kan lọ́gbọ̀n ni Ilé Ẹjọ́ ECHR máa ń ṣe irú ìdájọ́ kíákíá yìí, ó sì máa ń jẹ́ tí ẹ̀mí ẹni tọ́rọ̀ kàn bá wà nínú ewu, tí nǹkan sì lè bà jẹ́ kọjá àtúnṣe. +O dun moni ninu pe Ile Ejo ECHR tete wa nnkan se soro yii laaarin ojo kan pere ta a kowe si won. Ó dùn mọ́ni nínú pé Ilé Ẹjọ́ ECHR tètè wá nǹkan ṣe sọ́rọ̀ yìí láàárín ọjọ́ kan péré tá a kọ̀wé sí wọn. +Ile Ejo ECHR si so pe won maa ri i daju pe awon foju si bi won se n fiya je awon ara wa. Ilé Ẹjọ́ ECHR sì sọ pé wọ́n máa rí i dájú pé àwọn fojú sí bí wọ́n ṣe ń fìyà jẹ àwọn ará wa. +Lowolowo bayii, Elerii mokandinlogun (19) lo n jejo esun iwa odaran ti won fi kan won ni ilu Surgut, meta lara won si ti wa latimole lai tii gbo ejo won. Lọ́wọ́lọ́wọ́ báyìí, Ẹlẹ́rìí mọ́kàndínlógún (19) ló ń jẹ́jọ́ ẹ̀sùn ìwà ọ̀daràn tí wọ́n fi kàn wọ́n ní ìlú Surgut, mẹ́ta lára wọn sì ti wà látìmọ́lé láì tíì gbọ́ ẹjọ́ wọn. +"Ba a se n ba awon ara wa be Jehofa, e je ka maa fi oro to n tuni ninu ti Jeremaya so sokan pe: “Ibukun ni fun okunrin to gbeke le Jehofa.”​—Jeremaya 17:7.""" "Bá a ṣe ń bá àwọn ará wa bẹ Jèhófà, ẹ jẹ́ ká máa fi ọ̀rọ̀ tó ń tuni nínú tí Jeremáyà sọ sọ́kàn pé: “Ìbùkún ni fún ọkùnrin tó gbẹ́kẹ̀ lé Jèhófà.”​—Jeremáyà 17:7.""" +"""Ni June 6, 2019, iyen ose meji leyin ti Arakunrin Dennis Christensen padanu ejo kotemilorun to pe, awon alakooso Rosia gbe e lati yara itimole to wa saaju igbejo re ni Oryol, lo si ogba ewon to wa ni adado, iyen Penal Colony No. 3 niluu Lgov." """Ní June 6, 2019, ìyẹn ọ̀sẹ̀ méjì lẹ́yìn tí Arákùnrin Dennis Christensen pàdánù ẹjọ́ kòtẹ́milọ́rùn tó pè, àwọn alákòóso Rọ́ṣíà gbé e láti yàrá ìtìmọ́lé tó wà ṣáájú ìgbẹ́jọ́ rẹ̀ ní Oryol, lọ sí ọgbà ẹ̀wọ̀n tó wà ní àdádó, ìyẹn Penal Colony No. 3 nílùú Lgov." +Ilu Lgov jin to igba (200) kilomita si ibi ti awon ebi ati ore Dennis n gbe ni Oryol. Ìlú Lgov jìn tó igba (200) kìlómítà sí ibi tí àwọn ẹbí àti ọ̀rẹ́ Dennis ń gbé ní Oryol. +Nigba ti Dennis koko de ogba ewon naa, won fi abuku kan an, won si gbiyanju lati mu ko se igbagbo e. Nígbà tí Dennis kọ́kọ́ dé ọgbà ẹ̀wọ̀n náà, wọ́n fi àbùkù kàn án, wọ́n sì gbìyànjú láti mú kó sẹ́ ìgbàgbọ́ ẹ̀. +Amo, se ni Dennis gbara le Jehofa patapata, o si fi han pe oun je alagbara ati onigboya.​—⁠1 Peteru 5:⁠10. Àmọ́, ṣe ni Dennis gbára lé Jèhófà pátápátá, ó sì fi hàn pé òun jẹ́ alágbára àti onígboyà.​—⁠1 Pétérù 5:⁠10. +Ni Finland (lati apa osi si apa otun): Mark Sanderson to je ara Igbimo Oludari, Irina Christensen, ati Tommi Kauko lati Finland Ní Finland (láti apá òsì sí apá ọ̀tún): Mark Sanderson tó jẹ́ ara Ìgbìmọ̀ Olùdarí, Irina Christensen, àti Tommi Kauko láti Finland +Latigba ti won ti ti Dennis mole ni awon ara ti n ti iyawo e, Irina, leyin ti won si n fi ife boju to o. Látìgbà tí wọ́n ti ti Dennis mọ́lé ni àwọn ara ti ń ti ìyàwó ẹ̀, Irina, lẹ́yìn tí wọ́n sì ń fi ìfẹ́ bójú tó o. +Ni June, Arakunrin Mark Sanderson to je okan lara Igbimo Oludari ati awon arakunrin mii to n mu ipo iwaju seto bi won se pade Irina ni Finland ki won le fun un nisiiri. Ní June, Arákùnrin Mark Sanderson tó jẹ́ ọkàn lára Ìgbìmọ̀ Olùdarí àti àwọn arákùnrin míì tó ń mú ipò iwájú ṣètò bí wọ́n ṣe pàdé Irina ní Finland ki wọ́n lè fún un níṣìírí. +O ti to osu kan bayii ti Dennis ti wa lewon yii. Ó ti tó oṣù kan báyìí tí Dennis tí wà lẹ́wọ̀n yìí. +Laipe yii ni won gba Irina laaye lati maa ba Dennis soro leekan lojumo lori foonu. Láìpẹ́ yìí ni wọ́n gba Irina láàyè láti máa bá Dennis sọ̀rọ̀ lẹ́ẹ̀kan lójúmọ́ lórí fóònù. +Won tun ti fowo si i pe ko maa sebewo sodo Dennis ni ogba ewon. Wọ́n tún ti fọwọ́ sí i pé kó máa ṣèbẹ̀wò sọ́dọ̀ Dennis ní ọgbà ẹ̀wọ̀n. +Irina n tun awon leta to n funni nisiiri ti Dennis ko si i ka Irina ń tún àwọn lẹ́tà tó ń fúnni níṣìírí tí Dennis kọ sí i kà +Pelu gbogbo ohun ti Dennis ati Irina ti fara da fun odun meji seyin, iyen lati igba ti won ti mu u ti won si ti i mole, sibe won duro laiyese, won si n layo. Pẹ̀lú gbogbo ohun tí Dennis àti Irina ti fara dà fún ọdún méjì sẹ́yìn, ìyẹn láti igba tí wọ́n ti mú u tí wọn sì tì í mọ́lé, síbẹ̀ wọ́n dúró láìyẹsẹ̀, wọ́n sì ń láyọ̀. +Irina so pe awon leta ti Dennis n ko si oun losoose maa n gbe oun ro gan an ni. Irina sọ pé àwọn lẹ́tà tí Dennis ń kọ sí òun lọ́sọ̀ọ̀sẹ̀ máa ń gbé òun ro gan an ni. +Okan wa lara awon leta yen ti Irina feran gan an, Dennis kowe pe: “A maa saseyori ta a ba n fi oju to to wo nnkan, bee si ree aimoye nnkan to n fun wa layo la ni.” Ọ̀kan wà lára àwọn lẹ́tà yẹn ti Irina fẹ́ràn gan an, Dennis kọ̀wé pé: “A máa ṣàṣeyọrí tá a bá ń fi ojú tó tọ́ wo nǹkan, bẹ́ẹ̀ sì rèé àìmọye nǹkan tó ń fún wa láyọ̀ la ní.” +O pari oro re bayii: “Tori ka le fi han pe Jehofa la fara mo pe ko je Oba Alase la se wa laye. Ó parí ọ̀rọ̀ rẹ̀ báyìí: “Torí ká lè fi hàn pé Jèhófà la fara mọ́ pé kó jẹ́ Ọba Aláṣẹ la ṣe wà láyé. +Mo mo pe ona wa si jin, a o si tii segun. Mo mọ̀ pé ọnà wa ṣì jìn, a ò sì tíì ṣẹ́gun. +Amo, mo mo pe bo pe boya, a maa segun. Àmọ́, mo mọ̀ pé bó pẹ́ bóyá, à máa ṣẹ́gun. +Iyen da mi loju han-un han-un.” Ìyẹn dá mi lójú hán-ún hán-ún.” +Ni July 21, ni apejo agbaye ti won se ni Denmark, Arakunrin Lett to je okan lara Igbimo Oludari ka leta kan ti Dennis ko. Ní July 21, ní àpéjọ àgbáyé tí wọ́n ṣe ní Denmark, Arákùnrin Lett tó jẹ́ ọkàn lára Ìgbìmọ̀ Olùdarí ka lẹ́tà kan tí Dennis kọ. +Apa kan ninu leta naa so pe: “O wu mi ki n wa pelu yin ni apejo yii, sugbon iyen o seese bayii tori pe mi o tii pari ise ti a yan fun mi. Apá kan nínú lẹ́tà náà sọ pé: “Ó wù mí kí n wà pẹ̀lú yín ní àpéjọ yìí, ṣùgbọ́n ìyẹn ò ṣeéṣe báyìí torí pé mi ò tíì parí iṣẹ́ tí a yàn fún mi. +Amo, o maa seese lojo iwaju, mo si n wona fun un.” Àmọ́, ó máa ṣeéṣe lọ́jọ́ iwájú, mo sì ń wọ̀nà fún un.” +Nigba ti Poolu wa ni atimole ni Roomu, o kowe pe: “Mo n dupe lowo Olorun mi ni gbogbo igba ti mo ba ranti yin ninu gbogbo irawo ebe mi lori gbogbo yin. Nígbà tí Pọ́ọ̀lù wà ní àtìmọ́lé ní Róòmù, ó kọ̀wé pé: “Mò ń dúpẹ́ lọ́wọ́ Ọlọ́run mi ní gbogbo ìgbà tí mo bá rántí yín nínú gbogbo ìrawọ́ ẹ̀bẹ̀ mi lórí gbogbo yín. +"Inu mi maa n dun ni gbogbo igba ti mo ba n rawo ebe,. . . oro yin n je mi lokan, e si je alajopin pelu mi ninu inu rere ailetoosi ninu awon ide ewon mi ati ninu bi a se n gbeja ihin rere, ti a si n fidi re mule lona ofin.”​—Filipi 1:​3, 4, 7.""" "Inú mi máa ń dùn ní gbogbo ìgbà tí mo bá ń rawọ́ ẹ̀bẹ̀,. . . ọ̀rọ̀ yín ń jẹ mí lọ́kàn, ẹ sì jẹ́ alájọpín pẹ̀lú mi nínú inú rere àìlẹ́tọ̀ọ́sí nínú àwọn ìdè ẹ̀wọ̀n mi àti nínú bí a ṣe ń gbèjà ìhìn rere, tí a sì ń fìdí rẹ̀ múlẹ̀ lọ́nà òfin.”​—Fílípì 1:​3, 4, 7.""" +"""December 21, 2018 ni Arakunrin Arkadya Akopyan, maa fara han keyin nile ejo." """December 21, 2018 ni Arákùnrin Arkadya Akopyan, máa fara hàn kẹ́yìn nílé ẹjọ́." +Apa kan nile Rosia ti won n pe ni Kabardino-Balkaria ni arakunrin to je eni aadorin (70) odun yii ti wa, o si ti feyin ti nidii ise telo. Apá kan nílẹ̀ Rọ́ṣíà tí wọ́n ń pè ní Kabardino-Balkaria ni arákùnrin tó jẹ́ ẹni àádọ́rin (70) ọdún yìí ti wá, ó sì ti fẹ̀yìn tì nídìí iṣẹ́ télọ̀. +O ti le lodun kan ti ejo re ti wa ni Ile Ejo Agbegbe Prohladniy, to n gbeja ara re lori esun ti won fi kan an pe o n pin iwe awon ti won ka si agbaweremesin ati pe o n sagbateru ikoriira esin ninu asoye kan to so ninu Gbongan Ijoba. Ó ti lé lọ́dún kan tí ẹjọ́ rẹ̀ ti wà ní Ilé Ẹjọ́ Agbègbè Prohladniy, tó ń gbèjà ara rẹ̀ lórí ẹ̀sùn tí wọ́n fi kàn án pé ó ń pín ìwé àwọn tí wọ́n kà sí agbawèrèmẹ́sìn àti pé ó ń ṣagbátẹrù ìkórìíra ẹ̀sìn nínú àsọyé kan tó sọ nínú Gbọ̀ngàn Ìjọba. +Ko daju pe adajo maa da ejo re ni December 21. Kò dájú pé adájọ́ máa dá ẹjọ́ rẹ̀ ní December 21. +Amo ti won ba da Arakunrin Akopyan lebi, won le bu owo itanran to po le e tabi ki won ran an lewon odun merin. Àmọ́ tí wọ́n bá dá Arákùnrin Akopyan lẹ́bi, wọ́n lè bu owó ìtanràn tó pọ̀ lé e tàbí kí wọ́n rán an lẹ́wọ̀n ọdún mẹ́rin. +Arakunrin Akopyan wa lara awon Elerii Jehofa to le ni ogorun-un (100) ti won fesun odaran kan ni Rosia nitori ohun ti won gba gbo. Arákùnrin Akopyan wà lára àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà tó lé ní ọgọ́rùn-ún (100) tí wọ́n fẹ̀sùn ọ̀daràn kàn ní Rọ́ṣíà nítorí ohun tí wọ́n gbà gbọ́. +"Adura wa ni pe ki gbogbo awon ara wa lokunrin ati lobinrin ti igbagbo won o yese maa ni alaafia ti Olorun nikan le funni.—Efesu 6:11-14, 23.""" "Àdúrà wa ni pé kí gbogbo àwọn ará wa lọ́kùnrin àti lóbìnrin tí ìgbàgbọ́ wọn ò yẹsẹ̀ máa ní àlàáfíà tí Ọlọ́run nìkan lè fúnni.—Éfésù 6:11-14, 23.""" +"""Laaaro kutu April 10, odun 2018, awon to n sewadii atawon olopaa ara oto, ti lara won fi nnkan boju ti won si gbe ibon arojo ota, ja wole awon Elerii ni ilu Ufa, olu ilu Bashkortostan, lorile-ede Rosia, won tu gbogbo ile won yebeyebe." """Láàárọ̀ kùtù April 10, ọdún 2018, àwọn tó ń ṣèwádìí àtàwọn ọlọ́pàá àrà ọ̀tọ̀, tí lára wọn fi nǹkan bojú tí wọ́n sì gbé ìbọn arọ̀jò ọta, já wọlé àwọn Ẹlẹ́rìí ní ìlú Ufa, olú ìlú Bashkortostan, lórílẹ̀-èdè Rọ́ṣíà, wọ́n tú gbogbo ilé wọn yẹ́bẹ́yẹ́bẹ́." +Won mu Arakunrin Anatoliy (Tolya) Vilitkevich, awon alase si fi i si atimole lai tii gbo ejo re. Wọ́n mú Arákùnrin Anatoliy (Tolya) Vilitkevich, àwọn aláṣẹ sì fì í sí àtìmọ́lé láì tíì gbọ́ ẹjọ́ rẹ̀. +Awon arabinrin marun-un lati ilu Ufa, to fi mo Alyona, iyawo Tolya royin ohun to sele nigba ti won ja wole won. Àwọn arábìnrin márùn-ún láti ìlú Ufa, tó fi mọ́ Alyona, ìyàwó Tolya ròyìn ohun tó ṣẹlẹ̀ nígbà tí wọ́n já wọlé wọn. +Maa binu, eto to o fi n wo fidio ko sise. Máà bínú, ètò tó o fi ń wo fídíò kò ṣiṣẹ́. +"Wa Fidio Yii Jade""" "Wa Fídíò Yìí Jáde""" +"""Ni July 2, 2019, ile ejo kan ni ilu Krasnoyarsk, lorile-ede Rosia dajo pe ki won fi Arakunrin Andrey Stupnikov sile, ki won ma se se e mole mo." """Ní July 2, 2019, ilé ẹjọ́ kan ní ìlú Krasnoyarsk, lórílẹ̀-èdè Rọ́ṣíà dájọ́ pé kí wọ́n fi Arákùnrin Andrey Stupnikov sílẹ̀, kí wọ́n má ṣe sé e mọ́lé mọ́." +Bo tile je pe won o se e mole mo, awon alase si ka a si odaran, won si n ba iwadii lo lori oro re. Bó tilẹ̀ jẹ́ pé wọn ò sé e mọ́lé mọ́, àwọn aláṣẹ ṣì kà á sí ọ̀daràn, wọ́n sì ń bá ìwádìí lọ lórí ọ̀rọ̀ rẹ̀. +Arakunrin Andrey Stupnikov Arákùnrin Andrey Stupnikov +Ni July 3, 2018, bi idile Stupnikov se fe woko ofurufu laaaro kutu ni Papako Ofurufu Krasnoyarsk, ni Yemelyanovo, lorile-ede Rosia. Ní July 3, 2018, bí ìdílé Stupnikov ṣe fẹ́ wọkọ̀ òfúrufú láàárọ̀ kùtù ní Pápákọ̀ Òfúrufú Krasnoyarsk, ní Yemelyanovo, lórílẹ̀-èdè Rọ́ṣíà. +Awon eso alaabo ijoba meji fase oba mu Arakunrin Stupnikov. Àwọn ẹ̀ṣọ́ aláàbọ̀ ìjọba méjì fàṣẹ ọba mú Arákùnrin Stupnikov. +Odindi osu mejo lo lo ni ewon laije pe won gbo ejo re rara, leyin naa ni won se e mole lati ipari osu February, 2019. Odindi oṣù mẹ́jọ ló lò ní ẹ̀wọ̀n láìjẹ́ pé wọ́n gbọ́ ẹjọ́ rẹ̀ rárá, lẹ́yìn náà ni wọ́n sé e mọ́lé láti ìparí oṣù February, 2019. +Bi arakunrin Stupnikov se so, ohun toju e ri laaarin odun kan yii ti je ko mo opo nnkan nipa ara e ati ajose re pelu Jehofa. Bí arákùnrin Stupnikov ṣe sọ, ohun tójú ẹ̀ rí láàárín ọdún kan yìí ti jẹ́ kó mọ ọ̀pọ̀ nǹkan nípa ara ẹ̀ àti àjọṣe rẹ̀ pẹ̀lú Jèhófà. +O so pe: “[Emi ati Olga] ti di Elerii Jehofa fun opo odun seyin, amo a o sun mo Jehofa to bayii ri laye wa! Ó sọ pé: “[Èmi àti Olga] ti di Ẹlẹ́rìí Jèhófà fún ọ̀pọ̀ ọdún sẹ́yìn, àmọ́ a ò sún mọ́ Jèhófà tó báyìí rí láyé wa! +Lawon igba ti nnkan nira gan-an, mo maa n ri bi Baba wa orun se n tu mi ninu to si n ran mi lowo. Láwọn ìgbà tí nǹkan nira gan-an, mo máa ń rí bí Bàbá wa ọ̀run ṣe ń tù mí nínú tó sì ń ràn mí lọ́wọ́. +O maa n ya mi lenu lati ri bi Jehofa se n duro ti mi to si maa n tete dahun adura mi!” Ó máa ń yà mí lẹ́nu láti rí bí Jèhófà ṣe ń dúró tì mí tó sì máa ń tètè dáhùn àdúrà mi!” +Arakunrin Stupnikov pari oro re pe: “Ju ti igbakigba ri lo, o ti wa da mi loju pe Jehofa Baba mi loye bi nnkan se n ri lara mi tori pe o mo mi daadaa. Arákùnrin Stupnikov parí ọ̀rọ̀ rẹ̀ pé: “Ju ti ìgbàkígbà rí lọ, ó ti wá dá mi lójú pé Jèhófà Bàbá mi lóye bí nǹkan ṣe ń rí lára mi torí pé ó mọ̀ mí dáadáa. +Ohun to sele si mi yii ti je ki n ri i pe o ye ki n gbara le Jehofa patapata, ki n ma si maa da ara mi laamu ju bo se ye lo nitori inunibini. Ohun tó ṣẹlẹ̀ sí mi yìí ti jẹ́ kí n rí i pé ó yẹ kí n gbára lé Jèhófà pátápátá, kí n má sì máa da ara mi láàmú ju bó ṣe yẹ lọ nítorí inúnibíni. +Mo tun ri i pe eeyan maa kabaamo to ba padanu iru ajose timotimo bee pelu Jehofa. Mo tún rí i pé èèyàn máa kábàámọ̀ tó bá pàdánù irú àjọṣe tímọ́tímọ́ bẹ́ẹ̀ pẹ̀lú Jèhófà. +O da mi loju pe ti Jehofa ba wa pelu wa, ko sisoro ta o ni le bori.” Ó dá mi lójú pé tí Jèhófà bá wà pẹ̀lú wa, kò síṣòro tá ò ní lè borí.” +Lati July 1, esun iwa odaran ti won ti fi kan awon arakunrin atawon arabinrin wa lorile-ede Rosia ti to igba o le metadinlogun (217). Láti July 1, ẹ̀sùn ìwà ọ̀daràn tí wọ́n ti fi kan àwọn arákùnrin àtàwọn arábìnrin wa lórílẹ̀-èdè Rọ́ṣíà ti tó igba ó lé mẹ́tàdínlógún (217). +Lawon ipo kan, awon alase orile-ede Rosia ti din iya ti won fi n je awon ara wa kan ku. Láwọn ipò kan, àwọn aláṣẹ orílẹ̀-èdè Rọ́ṣíà ti dín ìyà tí wọ́n fi ń jẹ àwọn ara wa kan kù. +Amo, ki i se awon alase ile ejo la gbeke le, Jehofa la gbeke le. Àmọ́, kì í ṣe àwọn aláṣẹ ilé ẹjọ́ la gbẹ́kẹ̀ lé, Jèhófà la gbẹ́kẹ̀ lé. +"Adura wa ni pe ki Jehofa maa fun awon ara wa to wa ni Rosia lagbara, ko si maa daabo bo won.​—⁠Saamu 28:7.""" "Àdúrà wa ni pé kí Jèhófà máa fún àwọn ará wa tó wà ní Rọ́ṣíà lágbára, kó sì máa dáàbò bò wọ́n.​—⁠Sáàmù 28:7.""" +"""Ni Thursday, July 4, 2019, Ile Ejo Ordzhonikidzevskiy ni agbegbe Perm’ lorile-ede Rosia kede pe Arakunrin Aleksandr Solovyev jebi esun ti won fi kan an, won si ni ko san itanran ohun to feree to egberun marun-un (4,731) owo dola." """Ní Thursday, July 4, 2019, Ilé Ẹjọ́ Ordzhonikidzevskiy ní agbègbè Perm’ lórílẹ̀-èdè Rọ́ṣíà kéde pé Arákùnrin Aleksandr Solovyev jẹ̀bi ẹ̀sùn tí wọ́n fi kàn án, wọ́n sì ní kó san ìtanràn ohun tó fẹ́rẹ̀ẹ́ tó ẹgbẹ̀rún márùn-ún (4,731) owó dọ́là." +Irole May 22, 2018 ni won fase oba mu Arakunrin Solovyev ni ibudoko oju irin nigba ti oun ati Anna iyawo re n bo lati irin-ajo ti won lo lorile-ede mii. Ìrọ̀lẹ́ May 22, 2018 ni wọ́n fàṣẹ ọba mú Arákùnrin Solovyev ní ibùdókọ̀ ojú irin nígbà tí òun àti Anna ìyàwó rẹ̀ ń bọ̀ láti ìrìn-àjò tí wọ́n lọ lórílẹ̀-èdè míì. +Awon olopaa fi sekeseke sowo Arakunrin Solovyev, won si fi i satimole fungba die. Àwọn ọlọ́pàá fi ṣẹkẹ́ṣẹkẹ̀ sọ́wọ́ Arákùnrin Solovyev, wọ́n sì fi í sátìmọ́lé fúngbà díẹ̀. +Awon olopaa tun mu Arabinrin Solovyev, amo oko ti won fi gbe e yato si ti oko e. Àwọn ọlọ́pàá tún mú Arábìnrin Solovyev, àmọ́ ọkọ̀ tí wọ́n fi gbé e yàtọ̀ sí ti ọkọ̀ ẹ̀. +Awon olopaa tu ile won yebeyebe ni gbogbo oru, won si ko awon foto won, awon ero igbalode ati orisirisi Bibeli. Àwọn ọlọ́pàá tú ilé wọn yẹ́bẹ́yẹ́bẹ́ ní gbogbo òru, wọ́n sì kó àwọn fọ́tò wọn, àwọn ẹ̀rọ ìgbàlódé àti oríṣiríṣi Bíbélì. +Won da ibeere bo Arabinrin Solovyev, leyin naa won tu u sile, won o si fesun kan an. Wọ́n da ìbéèrè bo Arábìnrin Solovyev, lẹ́yìn náà wọ́n tú u sílẹ̀, wọn ò sì fẹ̀sùn kàn án. +Amo, won fesun iwa odaran kan Arakunrin Solovyev, nigba to si di May 24, won se e mole titi di November 19, 2018. Àmọ́, wọ́n fẹ̀sùn ìwà ọ̀daràn kan Arákùnrin Solovyev, nígbà tó sì di May 24, wọ́n sé e mọ́lé títí di November 19, 2018. +Ko to digba ti won maa gbo ejo e, won o fun un lominira lati jade bo se fe. Kó tó dìgbà tí wọ́n máa gbọ́ ẹjọ́ ẹ̀, wọ́n ò fún un lómìnira láti jáde bó ṣe fẹ́. +Agbejoro Arakunrin Solovyev maa pe ejo kotemilorun lori ejo ti won da fun un. Agbẹjọ́rò Arákùnrin Solovyev máa pe ẹjọ́ kòtẹ́milọ́rùn lórí ẹjọ́ tí wọ́n dá fún un. +Won tun ti kowe si Ajo Isokan Agbaye To N Gbogun Ti Fifini Satimole Lona Ti Ko Boju Mu. Wọ́n tún ti kọ̀wé sí Àjọ Ìṣọ̀kan Àgbáyé Tó Ń Gbógun Ti Fífini Sátìmọ́lé Lọ́nà Tí Kò Bójú Mu. +Bo tile je pe inunibini ti won n se sawon ara wa lorile-ede Rosia ati lawon orile-ede mii n le si i, a o ni je kawon alatako yii “ko jinnijinni ba wa lonakona.” Bó tilẹ̀ jẹ́ pé inúnibíni tí wọ́n ń ṣe sáwọn ará wa lórílẹ̀-èdè Rọ́ṣíà àti láwọn orílẹ̀-èdè míì ń le sí i, a ò ní jẹ́ káwọn alátakò yìí “kó jìnnìjìnnì bá wa lọ́nàkọnà.” +"O da wa loju pe Jehofa a maa fun wa ni gbogbo ohun ta a nilo ka le maa fara da a titi taye tuntun ta a n reti fi maa de.—Filipi 1:28""" "Ó dá wa lójú pé Jèhófà á máa fún wa ní gbogbo ohun tá a nílò ká lè máa fara dà á títí táyé tuntun tá à ń retí fi máa dé.—Fílípì 1:28""" +"""Ninu osu October 2018, awon olopaa ya wo ile to ju ogbon (30) lo kaakiri iwo oorun ile Rosia." """Nínú oṣù October 2018, àwọn ọlọ́pàá ya wọ ilé tó ju ọgbọ̀n (30) lọ káàkiri ìwọ̀ oòrùn ilẹ̀ Rọ́ṣíà." +Won mu arakunrin mefa ati arabinrin meji, won si fi won si atimole ki ile ejo to gbo ejo won lori esun pe agbaweremesin ni won. Wọ́n mú arákùnrin mẹ́fà àti arábìnrin méjì, wọ́n sì fi wọ́n sí àtìmọ́lé kí ilé ẹjọ́ tó gbọ́ ẹjọ́ wọn lórí ẹ̀sùn pé agbawèrèmẹ́sìn ni wọ́n. +Ni bayii, awon ara lokunrin lobinrin ti won ti ran lo sewon laito je meeedogbon (25), won si so fun awon mejidinlogun (18) mii pe won o gbodo jade nile. Ní báyìí, àwọn ará lọ́kùnrin lóbìnrin tí wọ́n ti rán lọ sẹ́wọ̀n láìtọ́ jẹ́ mẹ́ẹ̀ẹ́dọ́gbọ̀n (25), wọ́n sì sọ fún àwọn méjìdínlógún (18) míì pé wọn ò gbọ́dọ̀ jáde nílé. +October 7, ni Sychyovka, Agbegbe Smolensk​—Awon olopaa adugbo atawon agbofinro to fi nnkan boju lo tu ile merin, won si mu arabinrin meji, iyen Nataliya Sorokina to je eni odun metalelogoji (43) ati Mariya Troshina to je eni odun mokanlelogoji (41). October 7, ní Sychyovka, Àgbègbè Smolensk​—Àwọn ọlọ́pàá àdúgbò àtàwọn agbófinró tó fi nǹkan bojú lọ tú ilé mẹ́rin, wọ́n sì mú arábìnrin méjì, ìyẹn Nataliya Sorokina tó jẹ́ ẹni ọdún mẹ́tàlélógójì (43) àti Mariya Troshina tó jẹ́ ẹni ọdún mọ́kànlélógójì (41). +Leyin ojo meji ti won mu won, Ile Ejo Leninsky ran awon arabinrin wa lo si atimole titi di November 19, 2018. Lẹ́yìn ọjọ́ méjì tí wọ́n mú wọn, Ilé Ẹjọ́ Leninsky rán àwọn arábìnrin wa lọ sí àtìmọ́lé títí di November 19, 2018. +Amo nigba to di November 16, 2018, Ile Ejo Leninsky fi osu meta kun ojo tawon arabinrin wa maa lo latimole, to fi han pe won a wa nibe titi di February 19, 2019 niyen. Àmọ́ nígbà tó di November 16, 2018, Ilé Ẹjọ́ Leninsky fi oṣù mẹ́ta kún ọjọ́ táwọn arábìnrin wa máa lò látìmọ́lé, tó fi hàn pé wọ́n á wà níbẹ̀ títí di February 19, 2019 nìyẹn. +October 9, ni Kirov, Agbegbe Kirov​—O kere tan, ile mokandinlogun (19) ni won ya wo. October 9, ní Kirov, Àgbègbè Kirov​—Ó kéré tán, ilé mọ́kàndínlógún (19) ni wọ́n ya wọ̀. +Won mu awon alagba ijo marun-un, won si fi won si atimole ki won to gbo ejo won. Wọ́n mú àwọn alàgbà ìjọ márùn-ún, wọ́n sì fi wọ́n sí àtìmọ́lé kí wọ́n tó gbọ́ ẹjọ́ wọn. +Omo ile Rosia ni merin lara won (iyen Maksim Khalturin, Vladimir Korobeynikov, Andrey Suvorkov ati Evgeniy Suvorkov) eni kan to ku, iyen Andrzej Oniszczuk, je omo ile Poland. Ọmọ ilẹ̀ Rọ́ṣíà ni mẹ́rin lára wọn (ìyẹn Maksim Khalturin, Vladimir Korobeynikov, Andrey Suvorkov àti Evgeniy Suvorkov) ẹnì kan tó kù, ìyẹn Andrzej Oniszczuk, jẹ́ ọmọ ilẹ̀ Poland. +Yato si Dennis Christensen to je omo ile Denmark, Arakunrin Oniszczuk lo maa je eni keji to wa lati orile-ede mii tawon alase Rosia maa mu sile ni Rosia tori ohun to gba gbo gege bii Kristeni. Yàtọ̀ sí Dennis Christensen tó jẹ́ ọmọ ilẹ̀ Denmark, Arákùnrin Oniszczuk ló máa jẹ́ ẹnì kejì tó wá láti orílẹ̀-èdè míì táwọn aláṣẹ Rọ́ṣíà máa mú sílẹ̀ ní Rọ́ṣíà torí ohun tó gbà gbọ́ gẹ́gẹ́ bíi Kristẹni. +October 18, ni Dyurtyuli, Republic of Bashkortostan​—O kere tan, ile mokanla (11) lawon olopaa ya wo, won si gba owo, kaadi ti won fi n gbowo ni banki, foto, awon leta adani, konputa, foonu alagbeeka ati siimu. October 18, ní Dyurtyuli, Republic of Bashkortostan​—Ó kéré tán, ilé mọ́kànlá (11) làwọn ọlọ́pàá ya wọ̀, wọ́n sì gba owó, káàdì tí wọ́n fi ń gbowó ní báǹkì, fọ́tò, àwọn lẹ́tà àdáni, kọ̀ǹpútà, fóònù alágbèéká àti síìmù. +Won mu Anton Lemeshev to je alagba, won si fi si atimole fun osu meji ki won to gbo ejo re. Wọ́n mú Anton Lemeshev tó jẹ́ alàgbà, wọ́n sì fi sí àtìmọ́lé fún oṣù méjì kí wọ́n tó gbọ́ ẹjọ́ rẹ̀. +Nigba to di October 31, 2018, won da a sile ko maa lo sile, amo won ni ko gbodo jade nile, titi di ba a se n so yii. Nígbà tó di October 31, 2018, wọ́n dá a sílẹ̀ kó máa lọ sílé, àmọ́ wọ́n ní kò gbọ́dọ̀ jáde nílé, títí di bá a ṣe ń sọ yìí. +Laika bawon agbofinro se n ya wo ile awon ara, ti won si n gbese le awon ohun ini won lona ti ko bofin mu, awon ara lokunrin lobinrin lawon agbegbe yii n seranwo ti won le se fawon to wa latimole ati idile won, won si n gbadura fun won. Láìka báwọn agbófinró ṣe ń ya wọ ilé àwọn ará, tí wọ́n sì ń gbẹ́sẹ̀ lé àwọn ohun ìní wọn lọ́nà tí kò bófin mu, àwọn ará lọ́kùnrin lóbìnrin láwọn àgbègbè yìí ń ṣèrànwọ́ tí wọ́n lè ṣe fáwọn tó wà látìmọ́lé àti ìdílé wọn, wọ́n sì ń gbàdúrà fún wọn. +"Titi ti oro yii fi maa yanju, egbe ara kari aye o ni yee be Jehofa tori gbogbo awon iranse re oloooto to wa ni Rosia, koda, aa maa daruko awon kan ninu adura wa.​—Efesu 6:18.""" "Títí tí ọ̀rọ̀ yìí fi máa yanjú, ẹgbẹ́ ará kárí ayé ò ní yéé bẹ Jèhófà torí gbogbo àwọn ìránṣẹ́ rẹ̀ olóòótọ́ tó wà ní Rọ́ṣíà, kódà, àá máa dárúkọ àwọn kan nínú àdúrà wa.​—Éfésù 6:18.""" +"""Ni Tuesday, May 7, 2019, Ile Ejo Agbegbe Oryol bere ejo kotemilorun ti Dennis Christensen pe tori bi won se ran an lewon odun mefa nitori ohun to gba gbo." """Ní Tuesday, May 7, 2019, Ilé Ẹjọ́ Agbègbè Oryol bẹ̀rẹ̀ ẹjọ́ kòtẹ́milọ́rùn tí Dennis Christensen pè torí bí wọ́n ṣe rán an lẹ́wọ̀n ọdún mẹ́fà nítorí ohun tó gbà gbọ́." +Amo ohun tawon ile ejo ile Rosia saba maa n se ni ile ejo yii naa se, won o gba awon eri ti ko see ja ni koro tawon agbejoro wa mu wa wole, won o si gbe won ye wo lati ri i pe Dennis ko mowomese. Àmọ́ ohun táwọn ilé ẹjọ́ ilẹ̀ Rọ́ṣíà sábà máa ń ṣe ni ilé ẹjọ́ yìí náà ṣe, wọn ò gba àwọn ẹ̀rí tí kò ṣeé já ní koro táwọn agbẹjọ́rò wa mú wá wọlé, wọn ò sì gbé wọn yẹ̀ wò láti rí i pé Dennis kò mọwọ́mẹsẹ̀. +O see se ki awon adajo meteeta to n gbo ejo yii so ipinnu won titi ipari ose yii. Ó ṣeé ṣe kí àwọn adájọ́ mẹ́tẹ̀ẹ̀ta tó ń gbọ́ ẹjọ́ yìí sọ ìpinnu wọn títí ìparí ọ̀sẹ̀ yìí. +Opo awon ara lo wa si ile ejo yii lati wa setileyin fun Dennis lojo ti igbejo naa bere. Ọ̀pọ̀ àwọn ará ló wá sí ilé ẹjọ́ yìí láti wá ṣètìlẹyìn fún Dennis lọ́jọ́ tí ìgbẹ́jọ́ náà bẹ̀rẹ̀. +Bakan naa, awon asoju lati orisirisi orile-ede wa sibe atawon akoroyin pelu awon to n ja fetoo omoniyan. Bákan náà, àwọn aṣojú láti oríṣiríṣi orílẹ̀-èdè wá síbẹ̀ àtàwọn akọ̀ròyìn pẹ̀lú àwọn tó ń jà fẹ́tọ̀ọ́ ọmọnìyàn. +Inu yara kekere kan ti ko le gba ju eeyan ogun (20) si meeedogbon (25) ni won ti bere si i gbo ejo naa, iyen si mu ki nnkan bi aadota (50) eeyan duro sita. Inú yàrá kékeré kan tí kò lè gbà ju èèyàn ogún (20) sí mẹ́ẹ̀ẹ́dọ́gbọ̀n (25) ni wọ́n ti bẹ̀rẹ̀ sí í gbọ́ ẹjọ́ náà, ìyẹ̀n sì mú kí nǹkan bí àádọ́ta (50) èèyàn dúró síta. +Amo ile ejo naa fara mo aba tawon agbejoro Dennis mu wa pe ki won je ki gbogbo awon to wa fun igbejo naa lo si yara mii to le gba nnkan bi ogorin (80) eeyan. Àmọ́ ilé ẹjọ́ náà fara mọ́ àbá táwọn agbẹjọ́rò Dennis mú wá pé kí wọ́n jẹ́ kí gbogbo àwọn tó wá fún ìgbẹ́jọ́ náà lọ sí yàrá míì tó lè gba nǹkan bí ọgọ́rin (80) èèyàn. +Leyin ti won lo wakati meta pere lenu igbejo naa, ile ejo sun ejo naa siwaju. Lẹ́yìn tí wọ́n lo wákàtí mẹ́ta péré lẹ́nu ìgbẹ́jọ́ náà, ilé ẹjọ́ sún ẹjọ́ náà síwájú. +Lojo keji igbejo naa, agbejoro Dennis beere pe ki ile ejo naa satunyewo awon eri kan to fi han pe Dennis o mowomese, amo awon adajo ko. Lọ́jọ́ kejì ìgbẹ́jọ́ náà, agbẹjọ́rò Dennis béèrè pé kí ilé ejọ́ náà ṣàtúnyẹ̀wò àwọn ẹ̀rí kan tó fi hàn pé Dennis ò mọwọ́mẹsẹ̀, àmọ́ àwọn adájọ́ kọ̀. +Eyi o daa rara tori awon agbejoro Dennis gba pe awon eri yii maa fi han pe ejo ti ile ejo akoko da ko lese nile. Èyí ò dáa rárá torí àwọn agbẹjọ́rò Dennis gbà pé àwọn ẹ̀rí yìí máa fi hàn pé ẹjọ́ tí ilé ẹjọ́ àkọ́kọ́ dá kò lẹ́sẹ̀ nílẹ̀. +Lopin ojo naa, ile ejo so pe igbejo naa maa te siwaju ni Thursday, May 16 kawon agbejoro le fenu oro won jona lokookan. Lópin ọjọ́ náà, ilé ẹjọ́ sọ pé ìgbẹ́jọ́ náà máa tẹ̀ síwájú ní Thursday, May 16 káwọn agbẹjọ́rò lè fẹnu ọ̀rọ̀ wọn jóná lọ́kọ̀ọ̀kan. +"Adura wa fawon ara wa ni Rosia ni pe ki okan won bale, ki igbagbo won ma si ye ninu awon ileri ti Jehofa se pe oun maa gba won patapata lowo awon to koriira won.—Saamu 12:5.""" "Àdúrà wa fáwọn ará wa ní Rọ́síà ni pé kí ọkàn wọn balẹ̀, kí ìgbàgbọ́ wọn má sì yẹ̀ nínú àwọn ìlérí tí Jèhófà ṣe pé òun máa gbà wọ́n pátápátá lọ́wọ́ àwọn tó kórìíra wọn.—Sáàmù 12:5.""" +"""Awon ile ise oniroyin bii meloo kan gbe iroyin kan jade pe, nigba tawon alase n wo ile awon eeyan ni agbegbe Kirov lorile-ede Rosia, won ri awon ohun kan ti won pe ni ohun ija to je ti awon Elerii Jehofa." """Àwọn ilé iṣẹ́ oníròyìn bíi mélòó kan gbé ìròyìn kan jáde pé, nígbà táwọn aláṣẹ ń wo ilé àwọn èèyàn ní agbègbè Kirov lórílẹ̀-èdè Rọ́ṣíà, wọ́n rí àwọn ohun kan tí wọ́n pè ní ohun ìjà tó jẹ́ ti àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà." +Amo eni ti won ri ohun ti won pe ni ohun ija yii nile re kii se Elerii Jehofa. Àmọ́ ẹni tí wọ́n rí ohun tí wọ́n pè ní ohun ìjà yìí nílé rẹ̀ kìí ṣe Ẹlẹ́rìí Jèhófà. +Awon ado oloro ti won lo ku nigba Ogun Agbaye Keji ni ohun ija ti won lawon ri yii, meji ninu won je eyi ti won maa n ju, okan to ku si je eyi ti won n ri mole, gbogbo won lo ti dipeta, ti won o si see lo mo. Àwọn àdó olóró tí wọ́n lò kù nígbà Ogun Àgbáyé Kejì ni ohun ìjà tí wọ́n láwọn rí yìí, méjì nínú wọn jẹ́ èyí tí wọ́n máa ń jù, ọ̀kan tó kù sì jẹ́ èyí tí wọ́n ń rì mọ́lẹ̀, gbogbo wọn ló ti dípẹtà, tí wọn ò sì ṣeé lò mọ́. +Elerii Jehofa ni iyawo onile yii, koda oun gan-an o mo pe oko oun niru awon nnkan bee lowo. Ẹlẹ́rìí Jèhófà ni ìyàwó onílé yìí, kódà òun gan-an ò mọ̀ pé ọkọ òun nírú àwọn nǹkan bẹ́ẹ̀ lọ́wọ́. +Ogbeni to ni awon nnkan yii ti figba kan je oga ninu awujo awon to maa n wa oku awon omo ogun to ku nigba Ogun Agbaye Keji ki won le sin won bo se ye. Ọ̀gbẹ́ni tó ni àwọn nǹkan yìí ti fìgbà kan jẹ́ ọ̀gá nínú àwùjọ àwọn tó máa ń wá òkú àwọn ọmọ ogun tó kú nígbà Ogun Àgbáyé Kejì kí wọ́n lè sin wọ́n bó ṣe yẹ. +Ti won ba n sise lowo, won saba maa n ri awon nnkan ti won fi jagun nigba yen, titi kan awon ohun ija ti ko wulo mo. Tí wọ́n bá ń ṣiṣẹ́ lọ́wọ́, wọ́n sábà máa ń rí àwọn nǹkan tí wọ́n fi jagun nígbà yẹn, títí kan àwọn ohun ìjà tí kò wúlò mọ́. +"Bi awon alase nile Rosia se n humo iro ki won le ba wa loruko je pe a kii se eeyan alaafia yii n ran wa leti oro ti Jesu so pe awon alatako maa “paro orisirisi ohun buruku mo” awon omoleyin oun.—Matiu 5:11.""" "Bí àwọn aláṣẹ nílẹ̀ Rọ́ṣíà ṣe ń hùmọ̀ irọ́ kí wọ́n lè bà wá lórúkọ jẹ́ pé a kìí ṣe èèyàn àlàáfíà yìí ń rán wa létí ọ̀rọ̀ tí Jésù sọ pé àwọn alátakò máa “parọ́ oríṣiríṣi ohun burúkú mọ́” àwọn ọmọlẹ́yìn òun.—Mátíù 5:11.""" +"""Adajo Ivan Belykh ti ile ejo agbegbe Zheleznodorozhniy ni Khabarovsk ti fi idajo lori esun odaran ti won fi kan Arakunrin Valeriy Moskalenko to je eni odun mejilelaaadota (52) si September 2, 2019." """Adájọ́ Ivan Belykh ti ilé ẹjọ́ agbègbè Zheleznodorozhniy ní Khabarovsk ti fi ìdájọ́ lórí ẹ̀sùn ọ̀daràn tí wọ́n fi kan Arákùnrin Valeriy Moskalenko tó jẹ́ ẹni ọdún méjìléláàádọ́ta (52) sí September 2, 2019." +August 2, 2018 ni won mu Arakunrin Moskalenko nigba ti awon Eso Alaabo Ijoba atawon olopaa to n ko awon to n ja ija igboro ya wo ile re. August 2, 2018 ni wọ́n mú Arákùnrin Moskalenko nígbà tí àwọn Ẹ̀ṣọ́ Aláàbò Ìjọba àtàwọn ọlọ́pàá tó ń kó àwọn tó ń jà ìjà ìgboro ya wọ ilé rẹ̀. +Awon agbofinro gbon ile Arakunrin Moskalenko yebeyebe fun bii wakati marun-un ki won to mu un. Àwọn agbófinró gbọn ilé Arákùnrin Moskalenko yẹ́bẹ́yẹ́bẹ́ fún bíi wákàtí márùn-ún kí wọ́n tó mú un. +Atigba yen ni won ti ti i mole lai tii gbo ejo re, pelu bo se je pe o ti wa lewon lai tii gbo ejo re fun ohun to le ni odun kan bayii, opo lo n ronu pe won le da a lebi, ki won si fi sewon bii ti Dennis Christensen. Àtìgbà yẹn ni wọ́n ti tì í mọ́lé láì tíì gbọ́ ẹjọ́ rẹ̀, pẹ̀lú bó ṣe jẹ́ pé ó ti wà lẹ́wọ̀n láì tíì gbọ́ ẹjọ́ rẹ̀ fún ohun tó lé ní ọdún kan báyìí, ọ̀pọ̀ ló ń ronú pé wọ́n lè dá a lẹ́bi, kí wọ́n sì fi sẹ́wọ̀n bíi ti Dennis Christensen. +Ni December 18, 2018, a kowe si Ile Ejo Eto Omoniyan ti Ile Yuroopu lori ejo Moskalenko v. Russia.. Ní December 18, 2018, a kọ̀wé sí Ilé Ẹjọ́ Ẹ̀tọ́ Ọmọnìyàn ti Ilẹ̀ Yúróòpù lórí ẹjọ́ Moskalenko v. Russia.. +Esun to le ni aadota (50) lo wa niwaju ile ejo yii lodi si ile Rosia, merinlelogbon (34) ninu re si ti de etigboo ijoba orile-ede Rosia. Ẹ̀sùn tó lé ní àádọ́ta (50) ló wà níwájú ilé ẹjọ́ yìí lòdì sí ilẹ̀ Rọ́ṣíà, mẹ́rìnlélọ́gbọ̀n (34) nínú rẹ̀ sì ti dé etígbọ̀ọ́ ìjọba orílẹ̀-èdè Rọ́ṣíà. +A n fi awon arakunrin ati arabinrin wa ni Rosia yangan ‘nitori ifarada ati igbagbo won ninu gbogbo inunibini ati awon isoro ti won n doju ko.’ À ń fi àwọn arákùnrin àti arábìnrin wa ní Rọ́ṣíà yangàn ‘nítorí ìfaradà àti ìgbàgbọ́ wọn nínú gbogbo inúnibíni àti àwọn ìṣòro tí wọ́n ń dojú kọ.’ +O han gbangba pe Jehofa n ti won leyin, o si n bu kun won. Ó hàn gbangba pé Jèhófà ń tì wọ́n lẹ́yìn, ó sì ń bù kún wọn. +"Adura wa ni pe ki Jehofa maa ba a lo lati fun Arakunrin Moskalenko ni okun to nilo ko le maa fara da a pelu idunnu, laika ohun to le je abajade idajo naa.​—2 Tesalonika 1:4.""" "Àdúrà wa ni pé kí Jèhófà máa bá a lọ láti fún Arákùnrin Moskalenko ní okun tó nílò kó lè máa fara dà á pẹ̀lú ìdùnnú, láìka ohun tó lé jẹ́ àbájáde ìdájọ́ náà.​—2 Tẹsalóníkà 1:4.""" +"""Arakunrin Dennis Christensen ti lo ohun to le ni ogorun-un marun-un ati meeedogbon (525) ojo lewon tori pe o n se ohun to gba gbo, o si ti feree to aadota (50) igba to ti fara han nile ejo." """Arákùnrin Dennis Christensen ti lo ohun tó lé ní ọgọ́rùn-ún márùn-ún àti mẹ́ẹ̀ẹ́dọ́gbọ̀n (525) ọjọ́ lẹ́wọ̀n torí pé ó ń ṣe ohun tó gbà gbọ́, ó sì ti fẹ́rẹ̀ẹ́ tó àádọ́ta (50) ìgbà tó ti fara hàn nílé ẹjọ́." +Ile Ejo Zheleznodorozhniy niluu Oryol ni Rosia, to n gbo ejo Dennis, ti seto igbejo naa si aarin osu December. Ilé Ẹjọ́ Zheleznodorozhniy nílùú Oryol ní Rọ́ṣíà, tó ń gbọ́ ẹjọ́ Dennis, ti ṣètò ìgbẹ́jọ́ náà sí àárín oṣù December. +Bo tie je pe o ti le ni odun kan aabo ti Dennis ti wa ni atimole, sibe o si n layo, o si gba pe nnkan a daa. Bó tiẹ̀ jẹ́ pé ó ti lé ní ọdún kan ààbọ̀ tí Dennis ti wà ní àtìmọ́lé, síbẹ̀ ó ṣì ń láyọ̀, ó sì gbà pé nǹkan á dáa. +Ko si ani-ani pe Jehofa n gbo aimoye adura ti egbe ara wa kari aye n gba nitori arakunrin yii, o si n fun un lokun. Kò sí àní-àní pé Jèhófà ń gbọ́ àìmọye àdúrà tí ẹgbẹ́ ará wa kárí ayé ń gbà nítorí arákùnrin yìí, ó sì ń fún un lókun. +Ogoroorun kaadi atawon iwe ti won yaworan si ni Dennis ti ri gba latodo awon Elerii Jehofa bii tie ni Rosia atawon orile-ede mii, ti won n fiyen so fun un pe awon nifee re, gbagbaagba lawon si wa leyin re. Ọgọ́rọ̀ọ̀rún káàdì àtàwọn ìwé tí wọ́n yàwòrán sí ni Dennis ti rí gbà látọ̀dọ̀ àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà bíi tiẹ̀ ní Rọ́ṣíà àtàwọn orílẹ̀-èdè míì, tí wọ́n ń fìyẹn sọ fún un pé àwọn nífẹ̀ẹ́ rẹ̀, gbágbáágbá làwọn sì wà lẹ́yìn rẹ̀. +Nibi igbejo re ti won se ni October 30, Dennis fi die lara awon kaadi atawon aworan tawon omode fi ranse si i han awon eeyan latinu ewon onigilaasi tawon alase de e mo, ki gbogbo awon to ba wa ki i le ri i, ko si fun won nisiiri. Níbi ìgbẹ́jọ́ rẹ̀ tí wọ́n ṣe ní October 30, Dennis fi díẹ̀ lára àwọn káàdì àtàwọn àwòrán táwọn ọmọdé fi ránṣẹ́ sí i han àwọn èèyàn látinú ẹ̀wọ̀n onígíláàsì táwọn aláṣẹ dé e mọ́, kí gbogbo àwọn tó bá wá kí i lè rí i, kó sì fún wọn níṣìírí. +Lasiko isinmi ni October 30, 2018, ti ile ejo n gbo ejo Dennis Christensen, o n fi die lara awon leta isiri tawon ara fun un han awon eeyan latinu ewon onigilaasi ti won de e mo. Lásìkò ìsinmi ní October 30, 2018, tí ilé ẹjọ́ ń gbọ́ ẹjọ́ Dennis Christensen, ó ń fi díẹ̀ lára àwọn lẹ́tà ìṣírí táwọn ará fún un han àwọn èèyàn látinú ẹ̀wọ̀n onígíláàsì tí wọ́n dé e mọ́. +Ki i se egbe ara wa kari aye nikan loro Dennis n ka lara, awon elomii kaakiri aye paapaa n soro nipa re. Kì í ṣe ẹgbẹ́ ará wa kárí ayé nìkan lọ̀rọ̀ Dennis ń ká lára, àwọn ẹlòmíì káàkiri ayé pàápàá ń sọ̀rọ̀ nípa rẹ̀. +Bi apeere, ni July 21, 2017, Ileese Eto Omoniyan to fikale siluu Moscow kede pe awon oloselu lo fi Dennis sewon. Bí àpẹẹrẹ, ní July 21, 2017, Iléeṣẹ́ Ẹ̀tọ́ Ọmọnìyàn tó fìkàlẹ̀ sílùú Moscow kéde pé àwọn olóṣèlú ló fi Dennis sẹ́wọ̀n. +Ni June 20, 2018, Ajo To N Ri si Eto Omoniyan ni Rosia so pe ki Ofiisi Olupejo Ijoba sewadii boya o bofin mu lati maa fi awon Elerii Jehofa sewon tori ohun ti won gba gbo. Ní June 20, 2018, Àjọ Tó Ń Rí sí Ẹ̀tọ́ Ọmọnìyàn ní Rọ́ṣíà sọ pé kí Ọ́fíìsì Olùpẹ̀jọ́ Ìjọba ṣèwádìí bóyá ó bófin mu láti máa fi àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà sẹ́wọ̀n torí ohun tí wọ́n gbà gbọ́. +Nigba to tun di September 26, 2018, Ajo Orile-ede Amerika To N Ri si Ominira Esin Kari Aye foruko Dennis sile gege bi “eni ti won ran lo sewon tori ohun ti eri okan re gba gbo.” Nígbà tó tún di September 26, 2018, Àjọ Orílẹ̀-èdè Amẹ́ríkà Tó Ń Rí sí Òmìnira Ẹ̀sìn Kárí Ayé forúkọ Dennis sílẹ̀ gẹ́gẹ́ bí “ẹni tí wọ́n rán lọ sẹ́wọ̀n torí ohun tí ẹ̀rí ọkàn rẹ̀ gbà gbọ́.” +Gbangba ni ijoba orile-ede Rosia ti so o nile ejo pe bawon se gbese le awon ibi tawon Elerii Jehofa ti n se esin won o tumo si pe awon maa di Elerii Jehofa kookan lowo ko ma se ohun to gba gbo. Gbangba ni ìjọba orílẹ̀-èdè Rọ́ṣíà ti sọ ọ́ nílé ẹjọ́ pé báwọn ṣe gbẹ́sẹ̀ lé àwọn ibi táwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà ti ń ṣe ẹ̀sìn wọn ò túmọ̀ sí pé àwọn máa dí Ẹlẹ́rìí Jèhófà kọ̀ọ̀kan lọ́wọ́ kó má ṣe ohun tó gbà gbọ́. +Awon agbofinro ijoba ibile ati ti ijoba apapo o te le ohun ti ijoba so yen, won si ti si ofin lo ki won le mu Dennis ati opo awon mii, ki won si fesun “agbaweremesin” kan won. Àwọn agbófinró ìjọba ìbílẹ̀ àti ti ìjọba àpapọ̀ ò tẹ̀ lé ohun tí ìjọba sọ yẹn, wọ́n sì ti ṣi òfin lò kí wọ́n lè mú Dennis àti ọ̀pọ̀ àwọn míì, kí wọ́n sì fẹ̀sùn “agbawèrèmẹ́sìn” kàn wọ́n. +Lodun yii, opo ile awon Elerii ni awon alase ti ya wo kaakiri orile-ede naa. Lọ́dún yìí, ọ̀pọ̀ ilé àwọn Ẹlẹ́rìí ni àwọn aláṣẹ ti ya wọ̀ káàkiri orílẹ̀-èdè náà. +Lowolowo bayii awon ara wa lokunrin ati lobinrin meeedogbon (25) lo wa lewon, awon mejidinlogun (18) wa nile, won ni won o gbodo jade nile, awon mii to si le ni ogoji (40) ni won o je ko lominira lona kan tabi omii. Lọ́wọ́lọ́wọ́ báyìí àwọn ará wa lọ́kùnrin àti lóbìnrin mẹ́ẹ̀ẹ́dọ́gbọ̀n (25) ló wà lẹ́wọ̀n, àwọn méjìdínlógún (18) wà nílé, wọ́n ní wọn ò gbọ́dọ̀ jáde nílé, àwọn míì tó sì lé ní ogójì (40) ni wọn ò jẹ́ kó lómìnira lọ́nà kan tàbí òmíì. +Ohun to ba teyin igbejo Dennis yo lo maa pinnu ohun to maa sele sawon Elerii Jehofa mii ti won le ni aadorun-un (90), ti won wa lawon agbegbe to to ogbon (30) ni Rosia, ti won n reti esi iwadii tawon alase n se lori boya odaran ni won loooto. Ohun tó bá tẹ̀yìn ìgbẹ́jọ́ Dennis yọ ló máa pinnu ohun tó máa ṣẹlẹ̀ sáwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà míì tí wọ́n lé ní àádọ́rùn-ún (90), tí wọ́n wà láwọn àgbègbè tó tó ọgbọ̀n (30) ní Rọ́ṣíà, tí wọ́n ń retí èsì ìwádìí táwọn aláṣẹ ń ṣe lórí bóyá ọ̀daràn ni wọ́n lóòótọ́. +"A mo pe awon ara wa kari aye o ni dake adura si Jehofa, pe ko tubo maa pese okun fun awon ara wa ti won fesun kan tori ohun ti won gba gbo, ko si maa ba wa gbe won ro, bi gbogbo wa se n reti ojo to maa “mu ki a dajo bo se to” fun won.​—Luuku 18:7.""" "A mọ̀ pé àwọn ará wa kárí ayé ò ní dákẹ́ àdúrà sí Jèhófà, pé kó túbọ̀ máa pèsè okun fún àwọn ará wa tí wọ́n fẹ̀sùn kàn torí ohun tí wọ́n gbà gbọ́, kó sì máa bá wa gbé wọn ró, bí gbogbo wa ṣe ń retí ọjọ́ tó máa “mú kí a dájọ́ bó ṣe tọ́” fún wọn.​—Lúùkù 18:7.""" +"""Ni April 9, 2019, Ile Ejo Ilu Surgut pase pe ki won tu Arakunrin Yevgeniy Fedin ati Arakunrin Sergey Loginov sile ni atimole." """Ní April 9, 2019, Ilé Ẹjọ́ Ìlú Surgut pàṣẹ pé kí wọ́n tú Arákùnrin Yevgeniy Fedin àti Arákùnrin Sergey Loginov sílẹ̀ ní àtìmọ́lé." +Ipinnu yii wogi le ohun tawon alase ni Rosia beere pe ki won fi kun asiko tawon arakunrin yii maa lo latimole. Ìpinnu yìí wọ́gi lé ohun táwọn aláṣẹ ní Rọ́ṣíà béèrè pé kí wọ́n fi kún àsìkò táwọn arákùnrin yìí máa lò látìmọ́lé. +Bo tie je pe iwadii si n lo lowo lori esun iwa odaran ti won fi kan awon arakunrin mejeeji, won fun won laye lati kuro latimole ni April 11. Bó tiẹ̀ jẹ́ pé ìwádìí ṣì ń lọ lọ́wọ́ lórí ẹ̀sùn ìwà ọ̀daràn tí wọ́n fi kan àwọn arákùnrin méjèèjì, wọ��n fún wọn láyè láti kúrò látìmọ́lé ní April 11. +Igba tawon alase tu ile opolopo eeyan niluu Surgut ni February 15, 2019 ni won mu Arakunrin Fedin ati Arakunrin Loginov, ti won si ti won mole. Ìgbà táwọn aláṣẹ tú ilé ọ̀pọ̀lọpọ̀ èèyàn nílùú Surgut ní February 15, 2019 ni wọ́n mú Arákùnrin Fedin àti Arákùnrin Loginov, tí wọ́n sì tì wọ́n mọ́lé. +Lasiko yen, awon Elerii mokandinlogun (19) lawon alase fesun iwa odaran kan. Lásìkò yẹn, àwọn Ẹlẹ́rìí mọ́kàndínlógún (19) làwọn aláṣẹ fẹ̀sùn ìwà ọ̀daràn kàn. +Won si ju meta lara won satimole lai tii gbo ejo won, awon ni: Yevgeniy ati Sergey pelu Arakunrin Artur Severinchik. Wọ́n sì ju mẹ́ta lára wọn sátìmọ́lé láì tíì gbọ́ ẹjọ́ wọn, àwọn ni: Yevgeniy àti Sergey pẹ̀lú Arákùnrin Artur Severinchik. +Ni March 15, won tu Artur sile. Ní March 15, wọ́n tú Artur sílẹ̀. +Nigba ti won n ko awon eeyan losu February, awon agbofinro da meje lara awon ara wa loro, Arakunrin Loginov si wa lara awon ti won da loro naa. Nígbà tí wọ́n ń kó àwọn èèyàn lóṣù February, àwọn agbofinró dá méje lára àwọn ará wa lóró, Arákùnrin Loginov sì wà lára àwọn tí wọ́n dá lóró náà. +A fi ejo bi won se da awon ara wa loro yii sun ni Ile Ejo Eto Omoniyan ti Ile Yuroopu. A fi ẹjọ́ bí wọ́n ṣe dá àwọn ará wa lóró yìí sùn ní Ilé Ẹjọ́ Ẹ̀tọ́ Ọmọnìyàn ti Ilẹ̀ Yúróòpù. +Won si ti n gbe oran naa ye wo. Wọ́n sì ti ń gbé ọ̀ràn náà yẹ̀ wò. +"O da wa loju pe Jehofa o ni ye fi han pe oun n fiye si gbogbo adura wa, bo se n fun awon ara wa oloooto lokun ni Rosia.—Saamu 10:17.""" "Ó dá wa lójú pé Jèhófà ó ní yé fi hàn pé òun ń fiyè sí gbogbo àdúrà wa, bó ṣe ń fún àwọn ará wa olóòótọ́ lókun ní Rọ́ṣíà.—Sáàmù 10:17.""" +"""Ni Thursday, November 14, 2019, ile ejo agbegbe Ordzhonikidzevskiy to wa ni Perm da Arakunrin Aleksey Metsger lebi, koda o ni ko san owo itanran egberun lona ogorun-un meta ataabo Ruble (350,000 Rubles) iyen si feree to egberun marun-un o le ogorun-un merin ati ogota owo dola ile Amerika ($5,460 U.S.)" """Ní Thursday, November 14, 2019, ilé ẹjọ́ agbègbè Ordzhonikidzevskiy tó wà ní Perm dá Arákùnrin Aleksey Metsger lẹ́bi, kódà ó ní kó san owó ìtanràn ẹgbẹ̀rún lọ́nà ọgọ́rùn-ún mẹ́ta àtààbọ̀ Ruble (350,000 Rubles) ìyẹn sì fẹ́rẹ̀ẹ́ tó ẹgbẹ̀rún márùn-ún ó lé ọgọ́rùn-ún mẹ́rin àti ọgọ́ta owó dọ́là ilẹ̀ Amẹ́ríkà ($5,460 U.S.)" +Arakunrin yii ni eni kejila (12) ti won da lebi ni Rosia lodun yii lori esun ti ko je ooto ti won fi kan won pe agbaweremesin ni won. Arákùnrin yìí ni ẹni kejìlá (12) tí wọ́n dá lẹ́bi ní Rọ́ṣíà lọ́dún yìí lórí ẹ̀sùn tí kò jẹ́ òótọ́ tí wọ́n fi kàn wọ́n pé agbawèrèmẹ́sìn ni wọ́n. +Agbejoro Arakunrin Metsger maa pe ejo kotemilorun nitori idajo yii. Agbẹjọ́rò Arákùnrin Metsger máa pe ẹjọ́ kòtẹ́milọ́rùn nítorí ìdájọ́ yìí. +Ni April 25, 2019, won fi esun odaran kan Arakunrin Metsger nitori pe o so pe okan lara awon Elerii Jehofa loun. Ní April 25, 2019, wọ́n fi ẹ̀sùn ọ̀daràn kan Arákùnrin Metsger nítorí pé ó sọ pé ọ̀kan lára àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà lòun. +Lara awon eri ti won lo lodi si Arakunrin Metsger ni oro ti oun atawon kan jo so nipa esin tawon yen si gbohun e sile ni bonkele. Lára àwọn ẹ̀rí tí wọ́n lò lòdì sí Arákùnrin Metsger ni ọ̀rọ̀ tí òun àtàwọn kan jọ sọ nípa ẹ̀sìn táwọn yẹn sì gbohùn ẹ̀ sílẹ̀ ní bòńkẹ́lẹ́. +October 14, 2019 ni igbejo naa bere, agbejoro ijoba si ni ki won fi Arakunrin Metsger sewon odun meta. October 14, 2019 ni ìgbẹ́jọ́ náà bẹ̀rẹ̀, agbẹjọ́rò ìjọba sì ní kí wọ́n fi Arákùnrin Metsger sẹ́wọ̀n ọdún mẹ́ta. +Bo tile je pe ile ejo ko so Arakunrin Metsger sewon, won ti da arakunrin wa mii lebi, o si see se ki won tun se bee fun opo lara awon ara wa tori ohun ti won gba gbo. Bó tilẹ̀ jẹ́ pé ilé ẹjọ́ kò sọ Arákùnrin Metsger sẹ́wọ̀n, wọ́n ti dá arákùnrin wa míì lẹ́bi, ó sì ṣeé ṣe kí wọ́n tún ṣe bẹ́ẹ̀ fún ọ̀pọ̀ lára àwọn ará wa torí ohun tí wọ́n gbà gbọ́. +"Bi awon alase orile-ede Rosia se n fungun mo awon arakunrin wa lainidii, a mo pe Jehofa maa tu won ninu, a si maa fun won lokun.​—Saamu 119:76, 161.""" "Bí àwọn aláṣẹ orílẹ̀-èdè Rọ́ṣíà ṣe ń fúngun mọ́ àwọn arákùnrin wa láìnídìí, a mọ̀ pé Jèhófà máa tù wọ́n nínú, á sì máa fún wọn lókun.​—Sáàmù 119:76, 161.""" +"""Ile ejo agbegbe Zheleznodorozhniy to wa niluu Khabarovsk maa da ejo Arakunrin Yevgeniy Aksenov ni Friday, February 14, 2020, lori esun ti won fi kan an." """Ilé ẹjọ́ agbègbè Zheleznodorozhniy tó wà nílùú Khabarovsk máa dá ẹjọ́ Arákùnrin Yevgeniy Aksenov ní Friday, February 14, 2020, lórí ẹ̀sùn tí wọ́n fi kàn án." +Agbejoro ijoba fe ki won fi arakunrin naa sewon odun meta. Agbẹjọ́rò ìjọba fẹ́ kí wọ́n fi arákùnrin náà sẹ́wọ̀n ọdún mẹ́ta. +Ni April 21, 2018, Arakunrin Aksenov pejo pelu awon ore ati ojulumo ni yara apero ni hoteeli kan lati soro nipa Bibeli. Ní April 21, 2018, Arákùnrin Aksenov péjọ pẹ̀lú àwọn ọ̀rẹ́ àti ojúlùmọ̀ ní yàrá àpérò ní hòtẹ́ẹ̀lì kan láti sọ̀rọ̀ nípa Bíbélì. +Nibi ijiroro yen, o ba awujo naa soro nipa bi awon ilana Bibeli se le mu ki idile wa nisokan. Níbi ìjíròrò yẹn, ó bá àwùjọ náà sọ̀rọ̀ nípa bí àwọn ìlànà Bíbélì ṣe lè mú kí ìdílé wà níṣọ̀kan. +Fun idi yen, won fesun “iwa odaran to buru jai” kan an, won si pe e lejo fun “siseto igbokegbodo awon agbaweremesin.” Fún ìdí yẹn, wọ́n fẹ̀sùn “ìwà ọ̀daràn tó burú jáì” kàn án, wọ́n sì pè é lẹ́jọ́ fún “ṣíṣètò ìgbòkègbodò àwọn agbawèrèmẹ́sìn.” +Igbejo naa bere ni October 21, 2019. Ìgbẹ́jọ́ náà bẹ̀rẹ̀ ní October 21, 2019. +"Bi igbejo Arakunrin Aksenov se n pari lo, adura wa ni pe ki oun ati idile e tubo gbara le Jehofa, ki won si fokan si ileri re pe awon eni idurosinsin “ko ni salaini” ohunkohun.​—Saamu 34:9.""" "Bí ìgbẹ́jọ́ Arákùnrin Aksenov ṣe ń parí lọ, àdúrà wa ni pé kí òun àti ìdílé ẹ̀ túbọ̀ gbára lé Jèhófà, kí wọ́n sì fọkàn sí ìlérí rẹ̀ pé àwọn ẹni ìdúróṣinṣin “kò ní ṣaláìní” ohunkóhun.​—Sáàmù 34:9.""" +"""Ba a se so ninu iroyin to jade ni May 23, 2019, Ile Ejo Agbegbe Oryol fara mo on pe ki Dennis Christensen lo sewon." """Bá a ṣe sọ nínú ìròyìn tó jáde ní May 23, 2019, Ilé Ẹjọ́ Agbègbè Oryol fara mọ́ ọn pé kí Dennis Christensen lọ sẹ́wọ̀n." +Tori naa, ejo ewon odun mefa ti won da fun Arakunrin Christensen o tii yi pa da. Torí náà, ẹjọ́ ẹ̀wọ̀n ọdún mẹ́fà tí wọ́n dá fún Arákùnrin Christensen ò tíì yí pa dà. +O ti lo odun meji latimole ki won to da ejo re, ninu ofin orile-ede Rosia, eyi se regi pelu odun meta ninu ewon, tori naa odun meta lo ku ti won reti pe ko lo lewon. Ó ti lo ọdún méjì látìmọ́lé kí wọ́n tó dá ẹjọ́ rẹ̀, nínú òfin orílẹ̀-èdè Rọ́ṣíà, èyí ṣe rẹ́gí pẹ̀lú ọdún mẹ́ta nínú ẹ̀wọ̀n, torí náà ọ́dún mẹ́ta ló kù tí wọ́n retí pé kó lò lẹ́wọ̀n. +Ni irole June 6, 2019, won mu Arakunrin Christensen lo si ogba ewon kan tawon elewon ti n sise, ko le lo sewon nibe. Ní ìrọ̀lẹ́ June 6, 2019, wọ́n mú Arákùnrin Christensen lọ sí ọgbà ẹ̀wọ̀n kan táwọn ẹlẹ́wọ̀n ti ń ṣiṣẹ́, kó lè lọ ṣẹ̀wọ̀n níbẹ̀. +A maa fi iwe ta a ko lori bi won se ran Arakunrin Christensen lewon laito ranse si Ile Ejo Eto Omoniyan ti Ile Yuroopu (ECHR). A máa fi ìwé tá a kọ lórí bí wọ́n ṣe rán Arákùnrin Christensen lẹ́wọ̀n láìtọ́ ránṣẹ́ sí Ilé Ẹjọ́ Ẹ̀tọ́ Ọmọnìyàn ti Ilẹ̀ Yúróòpù (ECHR). +Iwe ta a ko ranse si Ile Ejo ECHR lori bi won se ti i mole lai tii gbo ejo re si wa lodo won. Ìwé tá a kọ ránṣẹ́ sí Ilé Ẹjọ́ ECHR lórí bí wọ́n ṣe tì í mọ́lé láì tíì gbọ́ ẹjọ́ rẹ̀ ṣì wà lọ́dọ̀ wọn. +A moyi bi Arakunrin Christensen se n fara da a niso laika idajo ti ko to ti won se fun un si. A mọyì bí Arákùnrin Christensen ṣe ń fara dà á nìṣó láìka ìdájọ́ tí kò tọ́ tí wọ́n ṣe fún un sí. +O da wa loju pe Jehofa o ni fi i sile, atawon Elerii Jehofa to le ni egberun lona ogorun-un meji (200) ti won fesun iwa odaran kan ni lorile-ede Rosia.​—Saamu 27:1. Ó dá wa lójú pé Jèhófà ò ní fi í sílẹ̀, àtàwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà tó lé ní ẹgbẹ̀rún lọ́nà ọgọ́rùn-ún méjì (200) tí wọ́n fẹ̀sùn ìwà ọ̀daràn kàn ní lórílẹ̀-èdè Rọ́ṣíà.​—Sáàmù 27:1. +Ka oro ti Dennis Christensen so ni Ile Ejo Agbegbe Oryol ni May 16, 2019. Ka ọ̀rọ̀ tí Dennis Christensen sọ ní Ilé Ẹjọ́ Agbègbè Oryol ní May 16, 2019. +"Ka oro ti Dennis Christensen so ni Ile Ejo Agbegbe Oryol ni May 23, 2019.""" "Ka ọ̀rọ̀ tí Dennis Christensen sọ ní Ilé Ẹjọ́ Agbègbè Oryol ní May 23, 2019.""" +"""Ni July 6, 2018, awon alase ni ilu Omsk, lorile-ede Rosia ju tokotaya kan to je Elerii Jehofa si atimole lai tii gbo ejo won nile ejo, Sergey ati Anastasia Polyakov loruko won." """Ní July 6, 2018, àwọn aláṣẹ ní ìlú Omsk, lórílẹ̀-èdè Rọ́ṣíà ju tọkọtaya kan tó jẹ́ Ẹlẹ́rìí Jèhófà sí àtìmọ́lé láì tíì gbọ́ ẹjọ́ wọn nílé ẹjọ́, Sergey àti Anastasia Polyakov lorúkọ wọn." +Eyi nigba akoko ti won maa ju Elerii Jehofa to je obinrin si ewon ni Rosia latigba ti Ile Ejo Giga Ju Lo ti so pe ki won fofin de ise awa Elerii Jehofa. Èyí nìgbà àkọ́kọ́ tí wọ́n máa ju Ẹlẹ́rìí Jèhófà tó jẹ́ obìnrin sí ẹ̀wọ̀n ní Rọ́ṣíà látìgbà tí Ilé Ẹjọ́ Gíga Jù Lọ ti sọ pé kí wọ́n fòfin de iṣẹ́ àwa Ẹlẹ́rìí Jèhófà. +Nigba ti Ile ise kan to maa n sewadii, ti won n pe ni SOVA Center for Information and Analysis ni ilu Moscow, n soro nipa awon ti won ju sewon lenu aipe yii, o ni: Nígbà tí Ilé iṣẹ́ kan tó máa ń ṣèwádìí, tí wọ́n ń pè ní SOVA Center for Information and Analysis ní ìlú Moscow, ń sọ̀rọ̀ nípa àwọn tí wọ́n jù sẹ́wọ̀n lẹ́nu àìpẹ́ yìí, ó ní: +“A gba pe ipinnu ti won se yii, iru bi won se n fiya je awon Elerii Jehofa lapapo, ko bofin mu, etanu esin gbaa lo je.” “A gbà pé ìpinnu tí wọ́n ṣe yìí, irú bí wọ́n ṣe ń fìyà jẹ àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà lápapọ̀, kò bófin mu, ẹ̀tanú ẹ̀sìn gbáà ló jẹ́.” +Lowolowo bayii, awon mokanlelogun (21) okunrin ati obinrin kan lo wa lewon lara awon ara wa ni Rosia tori ohun ti won gba gbo. Lọ́wọ́lọ́wọ́ báyìí, àwọn mọ́kànlélógún (21) ọkùnrin àti obìnrin kan ló wà lẹ́wọ̀n lára àwọn ará wa ní Rọ́ṣíà torí ohun tí wọ́n gbà gbọ́. +"Adura wa ni pe ki won nigboya, ko si da won loju pe Jehofa ni Oluranlowo won giga ju lo.​—Heberu 13:6.""" "Àdúrà wa ni pé kí wọ́n nígboyà, kó sì dá wọn lójú pé Jèhófà ni Olùrànlọ́wọ́ wọn gíga jù lọ.​—Hébérù 13:6.""" +"""Ni March 7, 2019, Ile Ejo Kotemilorun to wa ni ilu Khanty-Mansiysk, lorile-ede Rosia wogi le ipinnu ti Ile Ejo Ilu Surgut se pe ki won ti Arakunrin Artur Severinchik mole." """Ní March 7, 2019, Ilé Ẹjọ́ Kòtẹ́milọ́rùn tó wà ní ìlú Khanty-Mansiysk, lórílẹ̀-èdè Rọ́ṣíà wọ́gi lé ìpinnu tí Ilé Ẹjọ́ Ìlú Surgut ṣe pé kí wọ́n ti Arákùnrin Artur Severinchik mọ́lé." +Won si tu u sile ninu atimole ni March 15. Wọ́n sì tú u sílẹ̀ nínu àtìmọ́lé ní March 15. +Arakunrin Severinchik wa lara awon arakunrin meta ti won ju si atimole ni February 17, leyin tawon alase ya wole awon eeyan ni ilu Surgut ati Lyantor. Arákùnrin Severinchik wà lára àwọn arákùnrin mẹ́ta tí wọ́n jù sí àtìmọ́lé ní February 17, lẹ́yìn táwọn aláṣẹ ya wọlé àwọn èèyàn ní ìlú Surgut àti Lyantor. +Ile ejo o fowo si i pe ki won tu awon arakunrin meji to ku sile, iyen Yevgeniy Fedin ati Sergey Loginov. Ilé ẹjọ́ ò fọwọ́ sí i pé kí wọ́n tú àwọn arákùnrin méjì tó kù sílẹ̀, ìyẹn Yevgeniy Fedin àti Sergey Loginov. +Opo ijoba atawon oniroyin kari aye lo ti gbo nipa oro yii. Ọ̀pọ̀ ìjọba àtàwọn oníròyìn kárí ayé ló ti gbọ́ nípa ọ̀rọ̀ yìí. +Ile Ejo Eto Omoniyan ti Ile Yuroopu pase pe ki won je kawon dokita sayewo ilera Arakunrin Loginov, tori bi won se lu u lalubami nigba ti won ti i mole. Ilé Ẹjọ́ Ẹ̀tọ́ Ọmọnìyàn ti Ilẹ̀ Yúróòpù pàṣẹ pé kí wọ́n jẹ́ káwọn dókítà ṣàyẹ̀wò ìlera Arákùnrin Loginov, torí bí wọ́n ṣe lù ú lálùbami nígbà tí wọ́n tì í mọ́lé. +A dupe pe won tu Arakunrin Severinchik sile. A dúpẹ́ pé wọ́n tú Arákùnrin Severinchik sílẹ̀. +"Adura wa ni pe ki awon ara wa to wa lewon ni Rosia gbeke le Jehofa, ki won si maa ranti pe bo se n ran won lowo, ‘mimi kan o ni mi won.’​—Saamu 16:8.""" "Àdúrà wa ni pé kí àwọn ará wa tó wà lẹ́wọ̀n ní Rọ́ṣíà gbẹ́kẹ̀ lé Jèhófà, kí wọ́n sì máa rántí pé bó ṣe ń ràn wọ́n lọ́wọ́, ‘mìmì kan ò ní mì wọ́n.’​—Sáàmù 16:8.""" +"""Laaarin osu mejidinlogun (18) to koja, nnkan bi ogorun-un mefa ati metala (613) ile awon arakunrin wa ni awon olopaa ati eso alaabo orile-ede Rosia, iyen Federal Security Service (FSB) ti lo gbon yebeyebe." """Láàárín oṣù méjìdínlógún (18) tó kọjá, nǹkan bí ọgọ́rùn-ún mẹ́fà àti mẹ́tàlá (613) ilé àwọn arákùnrin wa ni àwọn ọlọ́pàá àti ẹ̀ṣọ́ aláàbò orílẹ̀-èdè Rọ́ṣíà, ìyẹn Federal Security Service (FSB) ti lọ gbọ̀n yẹ́bẹ́yẹ́bẹ́." +Nigba to fi maa di January 2019, ile ogorun-un meta ati mejilelogbon (332) ni awon alase ti lo tu, eyi si ju apapo ile ti won tu ni 2018 lo, to je ogorun-un meji ati mokanlelogorin (281). Nígbà tó fi máa di January 2019, ilé ọgọ́rùn-ún mẹ́ta àti méjìlélọ́gbọ̀n (332) ni àwọn aláṣẹ ti lọ tú, èyí sì ju àpapọ̀ ilé tí wọ́n tú ní 2018 lọ, tó jẹ́ ọgọ́rùn-ún méjì àti mọ́kànlélọ́gọ́rin (281). +Se ni iye ile awon ara wa tawon agbofinro n ya wo lawon osu die seyin tubo n po si i. Ṣe ni iye ilé àwọn ará wa táwọn agbófinró ń ya wọ̀ láwọn oṣù díẹ̀ sẹ́yìn túbọ̀ ń pọ̀ sí i. +Bi apeere, ile mokanlelaaadorin (71) ni won ya wo losu June, nigba ti ti July je mejidinlaaadorin (68), eyi si lo soke gan-an ni ifiwera pelu iye ile metalelogun ati esun merin (23.4) ni ipindogba ti won ya wo losoosu lodun 2018. Bí àpẹẹrẹ, ilé mọ́kànléláàádọ́rin (71) ni wọ́n ya wọ̀ lóṣù June, nígbà tí ti July jẹ́ méjìdínláàádọ́rin (68), èyí sì lọ sókè gan-an ní ìfiwéra pẹ̀lú iye ilé mẹ́tàlélógún àti ẹ̀sún mẹ́rin (23.4) ní ìpíndọ́gba tí wọ́n ya wọ̀ lóṣooṣù lọ́dún 2018. +Awon olopaa orile-ede Rosia n fipa wo ile kan ni Nizhniy Novgorod Àwọn ọlọ́pàá orílẹ̀-èdè Rọ́ṣíà ń fipá wọ ilé kan ní Nizhniy Novgorod +Lopo Igba, se ni opo awon olopaa ti won dira ogun ti won si fi nnkan boju maa ya wo ile kan soso. Lọ́pọ̀ Ìgbà, ṣe ni ọ̀pọ̀ àwọn ọlọ́pàá tí wọ́n dira ogun tí wọ́n sì fi nǹkan bojú máa ya wọ ilé kan ṣoṣo. +Bi won ba ti rona wole, opo igba ni won maa n na ibon si awon ara wa titi kan awon agbalagba ati awon omode bi i pe ogbologboo odaran ni won wa mu. Bí wọ́n bá ti rọ́nà wọlé, ọ̀pọ̀ ìgbà ni wọn máa ń na ìbọn sí àwọn ará wa títí kan àwọn àgbàlagbà àti àwọn ọmọdé bí i pé ògbólógbòó ọ̀daràn ni wọ́n wá mú. +Abajo ti opo awon ojogbon fi gba pelu ohun ti Dokita Derek H. Davis so. Abájọ tí ọ̀pọ̀ àwọn ọ̀jọ̀gbọ́n fi gbà pẹ̀lú ohun tí Dókítà Derek H. Davis sọ. +Oun ni oga tele ni ile eko J.M. Dawson Institute of Church-State Studies ni Baylor University nibi ti won ti n ko Eko Nipa Ajose To Wa Laaarin Isin ati Ijoba, o so pe: Òun ni ọ̀gá tẹ́lẹ̀ ní ilé ẹ̀kọ́ J.M. Dawson Institute of Church-State Studies ní Baylor University níbi tí wọ́n ti ń kọ́ Ẹ̀kọ́ Nípa Àjọṣe Tó Wà Láàárín Ìsìn àti Ìjọba, ó sọ pé: +“Inunibini to roro ti ijoba orile-ede Rosia n se si awon eeyan alalaafia bi i ti awon Elerii Jehofa ti je ka ri i pe ijoba gan-an ni ‘agbaweremesin.’” “Inúnibíni tó rorò tí ìjọba orílẹ̀-èdè Rọ́ṣíà ń ṣe sí àwọn èèyàn alálàáfíà bí i ti àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà ti jẹ́ ká rí i pé ìjọba gan-an ni ‘agbawèrèmẹ́sìn.’” +O seni laaanu pe, bi iye ile tawon alase n ya wo se n po si i bee ni iye esun odaran ti won n fi kan awon ara wa tubo n po si i. Ó ṣeni láàánú pé, bí iye ilé tàwọn aláṣẹ ń ya wọ̀ ṣe ń pọ̀ sí i bẹ́ẹ̀ ni iye ẹ̀sùn ọ̀daràn tí wọ́n ń fi kan àwọn ará wa túbọ̀ ń pọ̀ sí i. +Awon ara wa ti iye won je igba o le merinlelogoji (244) ni won fesun odaran kan ni orile-ede Rosia ati ni ile Crimea bayii. Àwọn ará wa tí iye wọn jẹ́ igba ó lé mẹ́rìnlélógójì (244) ni wọ́n fẹ̀sùn ọ̀daràn kàn ní orílẹ̀-èdè Rọ́ṣíà àti ní ilẹ̀ Crimea báyìí. +Eyi si ju ilopo meji esun odaran ti won fi kan won ni December 2018 lo, eyi to je aadofa (110) nigba yen. Èyí sì ju ìlọ́po méjì ẹ̀sùn ọ̀daràn tí wọ́n fi kàn wọ́n ní December 2018 lọ, èyí tó jẹ́ àádọ́fà (110) nígbà yẹn. +Ninu awon igba o le merinlelogoji (244) ara wa to n jejo, mokandinlogoji [39] ninu won lo wa ni atimole, won fofin de awon metadinlogbon (27) pe won o gbodo jade nile, nigba ti won fun awon to le ni ogorun-un kan (100) ni oniruuru ikalowoko. Nínú àwọn igba ó lé mẹ́rìnlélógójì (244) ará wa tó ń jẹ́jọ́, mọ́kàndínlógójì [39] nínú wọn ló wà ní àtìmọ́lé, wọ́n fòfin de àwọn mẹ́tàdínlọ́gbọ̀n (27) pé wọn ò gbọ́dọ̀ jáde nílé, nígbà tí wọ́n fún àwọn tó lé ní ọgọ́rùn-ún kan (100) ni onírúurú ìkálọ́wọ́kò. +Bo tile je pe awon alase orile-ede Rosia si n ba a lo lati maa se inunibini sawon ara wa, sibe ‘awon iponju yii o ni mu ka yese.’ Bó tilẹ̀ jẹ́ pé àwọn aláṣẹ orílẹ̀-èdè Rọ́ṣíà ṣì ń bá a lọ láti máa ṣe inúnibíni sáwọn ará wa, síbẹ̀ ‘àwọn ìpọ́njú yìí ò ní mú ká yẹsẹ̀.’ +Kaka bee, awon iroyin ta a n gbo nipa bi awon ara wa se je adurosinsin ti won si n lo ifarada tubo n fun wa nisiiri. Kàkà bẹ́ẹ̀, àwọn ìròyìn tá à ń gbọ́ nípa bí àwọn ará wa ṣe jẹ́ adúróṣinṣin tí wọ́n sì ń lo ìfaradà túbọ̀ ń fún wa níṣìírí. +"Tori naa, a dupe lowo Jehofa fun bo se n dahun adura ta a n gba nitori awon ara wa yii, o si da wa loju pe a tubo maa gbo adura wa.​—1 Tesalonika 3:​3, 7.""" "Torí náà, a dúpẹ́ lọ́wọ́ Jèhófà fún bó ṣe ń dáhùn àdúrà tá à ń gbà nítorí àwọn ará wa yìí, ó sì dá wa lójú pé á túbọ̀ máa gbọ́ àdúrà wa.​—1 Tẹsalóníkà 3:​3, 7.""" +"""Okan lara awon mokandinlogun (19) to seribomi" """Ọ̀kan lára àwọn mọ́kàndínlógún (19) tó ṣèrìbọmi" +Ni July 20 si 21, 2019, awon ara wa se apejo agbegbe akoko ni ede Romani ni Slovakia ninu papa isere ti won n pe ni Winter Stadium ni Michalovce. Ní July 20 sí 21, 2019, àwọn ará wa ṣe àpéjọ àgbègbè àkọ́kọ́ ní èdè Rómánì ní Slovakia nínú pápá ìṣeré tí wọ́n ń pè ní Winter Stadium ní Michalovce. +Egberun kan, ogorun-un meji ati merindinlogorin (1,276) lo pese si apejo olojo meji yii, nigba ti awon mokandinlogun (19) si seribomi. Ẹgbẹ̀rún kan, ọgọ́rùn-ún méjì àti mẹ́rìndínlọ́gọ́rin (1,276) ló pésẹ̀ sí àpéjọ ọlọ́jọ́ méjì yìí, nígbà tí àwọn mọ́kàndínlógún (19) sì ṣèrìbọmi. +Awon ara lati orile-ede merin otooto lo pese si apejo yii, iyen Belgium, Czech Republic, Great Britain ati Ukraine. Àwọn ará láti orílẹ̀-èdè mẹ́rin ọ̀tọ̀ọ̀tọ̀ ló pésẹ̀ sí àpéjọ yìí, ìyẹn Belgium, Czech Republic, Great Britain àti Ukraine. +Ohun to wu awon to wa sibe lori ju ni bi won se wo fiimu Itan Josaya: Nifee Jehofa; Koriira Ohun Buburu, ni ede ibile won. Ohun tó wú àwọn tó wá síbẹ̀ lórí jù ni bí wọ́n ṣe wo fíìmù Ìtàn Jòsáyà: Nífẹ̀ẹ́ Jèhófà; Kórìíra Ohun Búburú, ní èdè ìbílẹ̀ wọn. +November 2014 ni won da ijo akoko lede Romani sile ni Slovakia, odun marun-un pere leyin naa ni apejo yii si waye. November 2014 ni wọ́n dá ìjọ àkọ́kọ́ lédè Rómánì sílẹ̀ ní Slovakia, ọdún márùn-ún péré lẹ́yìn náà ni àpéjọ yìí sì wáyé. +Lowolowo bayii, ijo mesan-an, awujo mewaa ati awon to fe di awujo merinla (14) to n so ede Romani ni eka ofiisi Czech-Slovak n boju to. Lọ́wọ́lọ́wọ́ báyìí, ìjọ mẹ́sàn-án, àwùjọ mẹ́wàá àti àwọn tó fẹ́ di àwùjọ mẹ́rìnlá (14) tó ń sọ èdè Rómánì ni ẹ̀ka ọ́fíìsì Czech-Slovak ń bójú tó. +Peter Tirpak, alaboojuto papa isere naa so pe: Peter Tirpak, alábòójútó pápá ìṣeré náà sọ pé: +“Bi awon Elerii Jehofa se fowo sowo po pelu wa wu wa lori gan-an. “Bí àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà ṣe fọwọ́ sowọ́ pọ̀ pẹ̀lú wa wú wa lórí gan-an. +E maa n duro lori oro yin. Ẹ máa ń dúró lórí ọ̀rọ̀ yín. +Inu wa maa dun te e ba tun pa da wa.” Inú wa máa dùn tẹ́ ẹ bá tún pa dà wá.” +Peter Varga, to je alaboojuto apejo so pe: “Mi o tii se iru apejo yii ri. Peter Varga, tó jẹ́ alábòójútó àpéjọ sọ pé: “Mí ò tíì ṣe irú àpéjọ yìí rí. +Manigbagbe ni apejo yii je fun awon ara wa to n so ede Romani. Mánigbàgbé ni àpéjọ yìí jẹ́ fún àwọn ará wa tó ń sọ èdè Rómánì. +Leyin orin ipari, se ni won bere si i di mora won bo tie je pe won o mo ara won ri. Lẹ́yìn orin ìparí, ṣé ni wọ́n bẹ̀rẹ̀ sí í dì mọ́ra wọn bó tiẹ̀ jẹ́ pé wọn ò mọ ara wọn rí. +Opo lo n da omije ayo loju.” Ọ̀pọ̀ ló ń da omijé ayọ̀ lójú.” +"A ba awon egberun kan ati mewaa (1,010) akede to n so ede Romani ni Slovakia yo. Apejo yii je ka ri ojulowo ife ara to wa laaarin awon eeyan Jehofa.​—Johanu 13:34,35.""" "A bá àwọn ẹgbẹ̀rún kan àti mẹ́wàá (1,010) akéde tó ń sọ èdè Rómánì ní Slovakia yọ̀. Àpéjọ yìí jẹ́ ká rí ojúlówó ìfẹ́ ará tó wà láàárín àwọn èèyàn Jèhófà.​—Jòhánù 13:34,35.""" +"""Ni Friday, July 19, 2019, lojo akoko Apejo Agbaye ta a pe akole re ni, “Ife Ki I Ye Lae”! ta a se ni Madrid, lorile-ede Spain, awon Elerii Jehofa mu Bibeli Mimo ti Itumo Aye Tuntun ta a tun se jade lede Sipaniisi." """Ní Friday, July 19, 2019, lọ́jọ́ àkọ́kọ́ Àpéjọ Àgbáyé tá a pe àkọlé rẹ̀ ní, “Ìfẹ́ Kì Í Yẹ̀ Láé”! tá a ṣe ní Madrid, lórílẹ̀-èdè Spain, àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà mú Bíbélì Mímọ́ ti Ìtumọ̀ Ayé Tuntun tá a tún ṣe jáde lédè Sípáníìṣì." +Ojo pe ta a ti n reti e! Bibeli ta a tun se yii ti wa lori ikanni jw.org®, awon arakunrin atawon arabinrin wa kari aye to le ni milionu meji ataabo to n so ede Spanish le ka a nibe tabi wa a jade. Ọjọ́ pẹ́ tá a ti ń retí ẹ̀! Bíbélì tá a tún ṣe yìí ti wà lórí ìkànnì jw.org®, àwọn arákùnrin àtàwọn arábìnrin wa kárí ayé tó lé ní mílíọ̀nù méjì àtààbọ̀ tó ń sọ èdè Spanish lè kà á níbẹ̀ tàbí wà á jáde. +Awon to n so ede yii lo po ju lo ninu awon Elerii Jehofa. * Àwọn tó ń sọ èdè yìí ló pọ̀ jù lọ nínú àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà. * +Arakunrin Gerrit Losch, to je okan lara Igbimo Oludari mu Bibeli yii jade ninu fidio ti a ti gba ohun ati aworan re sile ni apejo agbaye to waye ni papa Isere Wanda Metropolitano niluu Madrid. Arákùnrin Gerrit Lösch, tó jẹ́ ọkàn lára Ìgbìmọ̀ Olùdarí mú Bíbélì yìí jáde nínú fídíò tí a ti gbà ohùn àti àwòrán rẹ̀ sílẹ̀ ní àpéjọ àgbáyé tó wáyé ní pápá Ìṣeré Wanda Metropolitano nílùú Madrid. +A se atagba fidio yii si ibi mokanla (11) mii ni orile-ede Spain. A ṣe àtagbà fídíò yìí sí ibi mọ́kànlá (11) míì ní orílẹ̀-èdè Spain. +Kete leyin naa, a gbe fidio naa sori eto JW Broadcasting®. Kété lẹ́yìn náà, a gbé fídíò náà sórí ètò JW Broadcasting®. +Inu awon to pe jo dun nigba ti a mu Bibeli ti a tun se jade lede Sipaniisi Inú àwọn tó pé jọ dùn nígbà tí a mú Bíbélì tí a tún ṣe jáde lédè Sípáníìṣì +Nibi apejo naa, a se akanse eto to maa je ki awon to wa nibe le wa Bibeli yii jade ni eda EPUB, JWPUB tabi PDF lori ikanni jw.org. Níbi àpéjọ náà, a ṣe àkànṣe ètò tó máa jẹ́ kí àwọn tó wà níbẹ̀ lè wa Bíbélì yìí jáde ní ẹ̀dà EPUB, JWPUB tàbí PDF lórí ìkànnì jw.org. +Awon arakunrin atawon arabinrin to wa lawon ibi mokanla yooku ni orile-ede Spain nibi ta a se atagba eto yii si ni anfaani lati wa eda Bibeli yii sori foonu tabi ero alagbeeka won nipa lilo eto isise intaneeti JW Box ti awon Elerii Jehofa diidi se. Àwọn arákùnrin àtàwọn arábìnrin tó wà láwọn ibi mọ́kànlá yòókù ní orílẹ̀-èdè Spain níbi tá a ṣe àtagbà ètò yìí sí ní àǹfààní láti wa ẹ̀dà Bíbélì yìí sórí fóònú tàbí ẹ̀rọ alágbèéká wọn nípa lílo ètò ìṣiṣẹ́ íńtánẹ́ẹ̀tì JW Box tí àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà dìídì ṣe. +O le ni egberun kan ati ogorun-un meji (1,200) awon to yonda ara won to ti wa ni sepe nibi apejo agbaye yii ati lawon ibomii ta a seto lati seranwo fun awon to wa ki won le wa Bibeli sori foonu won. Ó lé ní ẹgbẹ̀rún kan àti ọgọ́rùn-ún méjì (1,200) àwọn tó yọ̀ǹda ara wọn tó ti wà ní sẹpẹ́ níbi àpéjọ àgbáyé yìí àti láwọn ibòmíì tá a ṣètò láti ṣèrànwọ́ fún àwọn tó wá kí wọ́n lè wa Bíbélì sórí fóònù wọn. +Awon arakunrin ati arabinrin n wa Bibeli tuntun ta a mu jade ni ede Sipaniisi si ori ero alagbeeka won Àwọn arákùnrin àti arábìnrin ń wa Bíbélì tuntun tá a mú jáde ní èdè Sípáníìṣì sí orí ẹ̀rọ alágbèéká wọn +Ipenija nla ni ise itumo Bibeli ni ede Sipaniisi je, tori ona ti won gba n so ede Sipaniisi kari aye yato sira. Ìpèníjà ńlá ni iṣẹ́ ìtumọ̀ Bíbélì ní èdè Sípáníìṣì jẹ́, torí ọ̀nà tí wọ́n gbà ń sọ èdè Sípáníìṣì kárí ayé yàtọ̀ síra. +Arakunrin Pedro Gil, okan lara Igbimo Eka ni orile-ede Spain so pe: “Kari aye, nnkan bi eedegbeta o le metadinlogorin (577) milionu eeyan lo n so ede Spanish, amo awon oro atawon agbekale won ni itumo to yato sira lati orile-ede kan si omiran. Arákùnrin Pedro Gil, ọkàn lára Ìgbìmọ̀ Ẹ̀ka ní orílẹ̀-èdè Spain sọ pé: “Kárí ayé, nǹkan bí ẹ̀ẹ́dẹ́gbẹ̀ta ó lé mẹ́tàdínlọ́gọ́rin (577) mílíọ̀nù èèyàn ló ń sọ èdè Spanish, àmọ́ àwọn ọ̀rọ̀ àtàwọn àgbékalẹ̀ wọn ní ìtumọ̀ tó yàtọ̀ síra láti orílẹ̀-èdè kan sí òmíràn. +Yato si iyen, ede Sipaniisi ti a n so bayii ti yato patapata si bi awon eeyan se n so o lopo odun seyin.” Yàtọ̀ sí ìyẹn, èdè Sípáníìṣì tí à ń sọ báyìí ti yàtọ̀ pátápátá sí bí àwọn èèyàn ṣe ń sọ ọ́ lọ́pọ̀ ọdún sẹ́yìn.” +Odo kan to yonda ara re, n ran arabinrin kan lowo lati wa Bibeli tuntun yii jade. Ọ̀dọ́ kan tó yọ̀ǹda ara rẹ̀, ń ran arábìnrin kan lọ́wọ́ láti wa Bíbélì tuntun yìí jáde. +Ka le ran awon atumo ede lowo lati se itumo to peye to si rorun lati ka, a kan si nnkan bi ogorun-un kan (100) awon arakunrin atawon arabinrin to wa ni orile-ede otooto lati ran wa lowo. Ká lè ran àwọn atúmọ̀ èdè lọ́wọ́ láti ṣe ìtumọ̀ tó péye tó sì rọrùn láti kà, a kàn sí nǹkan bí ọgọ́rùn-ún kan (100) àwọn arákùnrin àtàwọn arábìnrin tó wà ní orílẹ̀-èdè ọ̀tọ̀ọ̀tọ̀ láti ràn wá lọ́wọ́. +Gbogbo e gba nnkan bi odun merin ataabo ko to pari. Gbogbo ẹ̀ gba nǹkan bí ọdún mẹ́rin àtààbọ̀ kó tó parí. +Arakunrin Gil so pe: “Ede to bagba mu ta a lo ninu Bibeli Itumo Aye Tuntun ta a tun se lede Sipaniisi yii maa tete ye awon to ba ka a. Arákùnrin Gil sọ pé: “Èdè tó bágbà mu tá a lò nínú Bíbélì Ìtumọ̀ Ayé Tuntun tá a tún ṣe lédè Sípáníìṣì yìí máa tètè yé àwọn tó bá kà á. +Nipa bee, a rorun fun awon akede lati lo lode eri ati ni ipade. Nípa bẹ́ẹ̀, á rọrùn fún àwọn akéde láti lò lóde ẹ̀rí àti ní ìpàdé. +Inu wa dun pe atunse yii a je ki awon arakunrin ati awon arabinrin to n so ede Sipaniisi sun mo Jehofa si i.” Inú wa dùn pé àtúnṣe yìí á jẹ́ kí àwọn arákùnrin àti àwọn arábìnrin tó ń sọ èdè Sípáníìṣì sún mọ́ Jèhófà sí i.” +A dupe lowo Jehofa fun itumo tuntun to n mu iyin ba oruko re. A dúpẹ́ lọ́wọ́ Jèhófà fún ìtumọ̀ tuntun tó ń mú ìyìn bá orúkọ rẹ̀. +A nigbagbo pe Bibeli ta a tun se yii maa ran awon Elerii Jehofa lowo lati maa ba a lo lati waasu “de ibi to jinna ju lo ni aye.”​—Ise 1:8. A nígbàgbọ́ pé Bíbélì tá a tún ṣe yìí máa ran àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà lọ́wọ́ láti máa bá a lọ láti wàásù “dé ibi tó jìnnà jù lọ ní ayé.”​—Ìṣe 1:8. +ipinro 2 Iye Bibeli ta a fe te jade lede yii po gan-an, tori naa, a o pin eda Bibeli ta a sese mu jade ni apejo yii. ìpínrọ̀ 2 Iye Bíbélì tá a fẹ́ tẹ̀ jáde lédè yìí pọ̀ gan-an, torí náà, a ò pín ẹ̀dà Bíbélì tá a ṣẹ̀ṣẹ̀ mú jáde ní àpéjọ yìí. +Amo, awon ijo to n so ede Sipaniisi maa ri eda Bibeli yii gba ni kete to ba ti wa laroowoto. Àmọ́, àwọn ìjọ tó ń sọ èdè Sípáníìṣì máa rí ẹ̀dà Bíbélì yìí gbà ní kété tó bá ti wà lárọ̀ọ́wọ́tó. +"A maa gbe e si ori JW Library® leyin ojo Monday, July 22.""" "A máa gbé e sí orí JW Library® lẹ́yìn ọjọ́ Monday, July 22.""" +"""Ojo Apejo: July 19-21, 2019" """Ọjọ́ Àpéjọ: July 19-21, 2019" +Ibi Apejo: Papa Isere Wanda Metropolitano niluu Madrid lorile ede Spain Ibi Àpéjọ: Pápá Ìṣeré Wanda Metropolitano nílùú Madrid lórílẹ̀ èdè Spain +Awon Ede Ti A Lo Fun Itoleseese: Geesi, Sipaniisi, Ede Aditi Lona Ti Sipaniisi Àwọn Èdè Tí A Lò Fún Ìtòlẹ́sẹẹsẹ: Gẹ̀ẹ́sì, Sípáníìṣì, Èdè Adití Lọ́nà Ti Sípáníìṣì +Iye Awon To Wa: Egberun mejilelaadota, ogorun-un marun-un ati merindinlogun (52,516) Iye Àwọn Tó Wá: Ẹgbẹ̀rún méjìléláàdọ́ta, ọgọ́rùn-ún márùn-un àti mẹ́rìndínlógún (52,516) +Iye Awon To Se Iribomi: Ogorun-un merin ati merinlelogbon (434) Iye Àwọn Tó Ṣe Ìrìbọmi: Ọgọ́rùn-ún mẹ́rin àti mẹ́rìnlélọ́gbọ̀n (434) +Iye Awon To Wa Lati Orile-Ede Mii: Egberun mefa ati ogorun-un meta (6,300) Iye Àwọn Tó Wá Láti Orílẹ̀-Èdè Míì: Ẹgbẹ̀rún mẹ́fà àti ọgọ́rùn-ún mẹ́ta (6,300) +Awon Eka Ofiisi Ti Alejo Ti Wa: Albania, Argentina, Bulgaria, Kanada, Amerika Aarin, Dominican Republic, Gana, Hungary, Koria, Netherlands, Peru, Slovenia, Taiwan, Toki ati Amerika Àwọn Ẹ̀ka Ọ́fíìsì Tí Àlejò Ti Wá: Albania, Argentina, Bulgaria, Kánádà, Amẹ́ríkà Àárín, Dominican Republic, Gánà, Hungary, Kòríà, Netherlands, Peru, Slovenia, Taiwan, Tọ́kì àti Amẹ́ríkà +Iriri To Sele Lagbegbe Naa: Cesar Lopez, to je oludari oteeli tawon alejo de si so pe: “Iriri ara oto leyi je fun wa. Ìrírí Tó Ṣẹlẹ̀ Lágbègbè Náà: César López, tó jẹ́ olùdarí òtẹ́ẹ̀lì tàwọn àlejò dé sí sọ pé: “Ìrírí àrà ọ̀tọ̀ lèyí jẹ́ fún wa. +Okan lara awon nnkan tawon osise wa o le se ki won ma soro nipa e ni iru eni tawon alejo to wa sibi ayeye yii je, won n rerin-in muse, won niwa omoluabi, won si see sun mo. Ọ̀kan lára àwọn nǹkan tàwọn òṣìṣẹ́ wa ò lè ṣe kí wọ́n má sọ̀rọ̀ nípa ẹ̀ ni irú ẹni tàwọn àlejò tó wá síbi ayẹyẹ yìí jẹ́, wọ́n ń rẹ́rìn-ín músẹ́, wọ́n nìwà ọmọlúàbí, wọ́n sì ṣeé sún mọ́. +Mo gba pe awon alejo yii ti koko kekoo nipa akori apejo yin, iyen “Ife Ki I Ye Lae” ki won to wa sibi. Mo gbà pé àwọn àlejò yìí ti kọ́kọ́ kẹ́kọ̀ọ́ nípa àkòrí àpéjọ yín, ìyẹn “Ìfẹ́ Kì Í Yẹ̀ Láé” kí wọ́n tó wá síbí. +Gbogbo awon to de si oteeli wa ni won fife han si wa. Gbogbo àwọn tó dé sí òtẹ́ẹ̀lì wa ni wọ́n fìfẹ́ hàn sí wa. +"Inu wa maa dun lati ri awon alejo yin nigba mii.”""" "Inú wa máa dùn láti rí àwọn àlejò yín nígbà míì.”""" +"""Ojo arooroda ba nnkan je gan-an ni apa ila oorun Sipeeni laaarin osu September si October 2019." """Òjò àrọ̀ọ̀rọ̀dá ba nǹkan jẹ́ gan-an ní apá ìlà oòrùn Sípéènì láàárín oṣù September sí October 2019." +Eyi to sose ju ni eyi to waye ni October 23 lagbegbe Tarragona nigba ti Odo Francoli kun akunya. Èyí tó ṣọṣẹ́ jù ni èyí tó wáyé ní October 23 lágbègbè Tarragona nígbà tí Odò Francoli kún àkúnya. +O bani ninu je pe eeyan marun-un lo ku ninu isele yii. Awon arakunrin meji ti won n bo lati ipade wa lara won. Ó bani nínú jẹ́ pé èèyàn márùn-ún ló kú nínú ìṣẹ̀lẹ̀ yìí. Àwọn arákùnrin méjì tí wọ́n ń bọ̀ láti ìpàdé wà lára wọn. +Se ni omi sadede gbe moto won lo nigba ti won fe koja lori afara kan. Ṣe ni omi ṣàdédé gbé mọ́tò wọn lọ nígbà tí wọ́n fẹ́ kọjá lórí afárá kan. +Awon alagba n tu awon ara ninu tori isele laabi to sele sawon arakunrin wa wonyii. Àwọn alàgbà ń tu àwọn ará nínú torí ìṣẹ̀lẹ̀ láabi tó ṣẹlẹ̀ sáwọn arákùnrin wa wọ̀nyìí. +Arakunrin kan to wa lara Igbimo Eka orile-ede Sipeeni naa ti sebewo si ijo yen ko le tubo tu won ninu. Arákùnrin kan tó wà lára Ìgbìmọ̀ Ẹ̀ka orílẹ̀-èdè Sípéènì náà ti ṣèbẹ̀wò sí ìjọ yẹn kó lè túbọ̀ tù wọ́n nínú. +"Adura wa ni pe ki Jehofa maa tu awon ara wa ninu lasiko adanwo yii.—2 Korinti 1:3, 4.""" "Àdúrà wa ni pé kí Jèhófà máa tu àwọn ará wa nínú lásìkò àdánwò yìí.—2 Kọ́ríńtì 1:3, 4.""" +"""Lati January 1, odun 2000, ni ijoba orile-ede Sweden ti n lo Ofin To Wa fun Sise Itileyin fun Esin lati maa fowo ijoba setileyin fun awon elesin." """Láti January 1, ọdún 2000, ni ìjọba orílẹ̀-èdè Sweden ti ń lo Òfin Tó Wà fún Ṣíṣe Ìtìlẹ́yìn fún Ẹ̀sìn láti máa fowó ìjọba ṣètìlẹ́yìn fun àwọn ẹlẹ́sìn." +Awon esin ti won n fi owo ti leyin lawon esin to n “fi ilana taa je kawon eeyan maa gbe ni irepo koni, ti ki i je ki iru ilana bee pa re” ati esin“to see gbara le to si n nipa rere lori awon eeyan.” Àwọn ẹ̀sìn tí wọ́n ń fi owó tì lẹ́yìn láwọn ẹ̀sìn tó ń “fi ìlànà táá jẹ́ káwọn èèyàn máa gbé ní ìrẹ́pọ̀ kọ́ni, tí kì í jẹ́ kí irú ìlànà bẹ́ẹ̀ pa rẹ́” àti ẹ̀sìn“tó ṣeé gbára lé tó sì ń nípa rere lórí àwọn èèyàn.” +Bo tie je pe eyi to po ju ninu esin to wa ni Sweden nijoba n fowo ti leyin, lati odun 2007 lo ti ko lati maa fowo setileyin fun awon Elerii Jehofa, tori pe won ki i da si oro oselu. Bó tiẹ̀ jẹ́ pé èyí tó pọ̀ jù nínú ẹ̀sìn tó wà ní Sweden nìjọba ń fowó tì lẹ́yìn, láti ọdún 2007 ló ti kọ̀ láti máa fowó ṣètìlẹ́yìn fún àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà, torí pé wọ́n kì í dá sí ọ̀rọ̀ òṣèlú. +Leyin opo isapa, awon ara gbe ijoba orile-ede Sweden lo sile ejo nigba meta otooto. Lẹ́yìn ọ̀pọ̀ ìsapá, àwọn ará gbé ìjọba orílẹ̀-èdè Sweden lọ sílé ẹjọ́ nígbà mẹ́ta ọ̀tọ̀ọ̀tọ̀. +Igba meteeta ni Ile Ejo Giga debi fun ijoba orile-ede Sweden pe ohun ti won se o bofin mu bi won se ko lati fi owo ijoba setileyin fun awa Elerii Jehofa, ati pe won gbodo yi ipinnu naa pa da. Ìgbà mẹ́tẹ̀ẹ̀ta ni Ilé Ẹjọ́ Gíga dẹ́bi fún ìjọba orílẹ̀-èdè Sweden pé ohun tí wọ́n ṣe ò bófin mu bí wọ́n ṣe kọ̀ láti fi owó ìjọba ṣètìlẹ́yìn fún àwa Ẹlẹ́rìí Jèhófà, àti pé wọ́n gbọ́dọ̀ yí ìpinnu náà pa dà. +Nikeyin, ijoba orile-ede Sweden yi ipinnu won pa da ni October 24, odun 2019, won si gba pe awon Elerii Jehofa “kunju iwon gbogbo ohun ti ofin beere fun” lati ri owo itileyin ijoba gba. Níkẹyìn, ìjọba orílẹ̀-èdè Sweden yí ìpinnu wọn pa dà ní October 24, ọdún 2019, wọ́n sì gbà pé àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà “kúnjú ìwọ̀n gbogbo ohun tí òfin béèrè fún” láti rí owó ìtìlẹ́yìn ìjọba gbà. +Iru e tun sele lenu aipe yii ni orile-ede Norway, nibi ti ijoba ti maa n fun gbogbo esin, to fi mo awon Elerii Jehofa, ni owo itileyin loorekoore. Irú ẹ̀ tún ṣẹlẹ̀ lẹ́nu àìpẹ́ yìí ní orílẹ̀-èdè Norway, níbi tí ìjọba ti máa ń fún gbogbo ẹ̀sìn, tó fi mọ́ àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà, ní owó ìtìlẹ́yìn lóòrèkóòrè. +Sugbon, ni awon osu meloo kan seyin, won ni ki ijoba tun ye e wo daadaa boya o ye ki won maa fi owo ijoba setileyin fun awon Elerii Jehofa tori pe won ki i da si oro oselu. Ṣùgbọ́n, ní àwọn oṣù mélòó kan sẹ́yìn, wọ́n ní kí ìjọba tún yẹ̀ ẹ́ wò dáadáa bóyá ó yẹ kí wọ́n máa fi owó ìjọba ṣètìlẹ́yìn fún àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà torí pé wọn kì í dá sí ọ̀rọ̀ òṣèlú. +Eyi wa mu ki awon ara wa fun awon alase orile-ede Norway ni isofunni to peye nipa oju ta a fi n wo oro oselu. Èyí wá mú kí àwọn ará wa fún àwọn aláṣẹ orílẹ̀-èdè Norway ní ìsọfúnni tó péye nípa ojú tá a fi ń wo ọ̀rọ̀ òṣèlú. +Won tun fun ijoba ni eda awon iwe to salaye bi Ile Ejo Isakoso Giga Ju Lo Lorile-Ede Sweden se da wa lare ati bi awon ile ejo mii se da wa lare ni orile-ede Jamani ati Itali. Wọ́n tún fún ìjọba ní ẹ̀dà àwọn ìwé tó ṣàlàyé bí Ilé Ẹjọ́ Ìṣàkóso Gíga Jù Lọ Lórílẹ̀-Èdè Sweden ṣe dá wa láre àti bí àwọn ilé ẹjọ́ míì ṣe dá wa láre ní orílẹ̀-èdè Jámánì àti Ítálì. +Inu wa dun pe ni November 18, odun 2019, awon alase orile-ede Norway so pe ijoba gbodo maa fi owo setileyin fawon Elerii Jehofa, ohun ti won fi pari oro won ni pe: Inú wa dùn pé ní November 18, ọdún 2019, àwọn aláṣẹ orílẹ̀-èdè Norway sọ pé ìjọba gbódọ̀ máa fi owó ṣètìlẹyìn fáwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà, ohun tí wọ́n fi parí ọ̀rọ̀ wọn ni pé: +“Eto awon omo ibile orile-ede Norway lo je lati dibo nigba idibo, amo ki i se tipatipa feni ti ko ba wu. “Ẹ̀tọ́ àwọn ọmọ ìbílẹ̀ orílẹ̀-èdè Norway ló jẹ́ láti dìbò nígbà ìdìbò, àmọ́ kì í ṣe tipátipá fẹ́ni tí kò bá wù. +O jo pe lara ohun tawon Elerii Jehofa gba gbo ni pe ko ye kawon maa dibo, . . . [sugbon] ko wa ye ki [ijoba] ri eyi bi . . . idi to bofin mu lati ma se fun awon Elerii Jehofa ni owo ti ijoba fi n setileyin.” Ó jọ pé lára ohun táwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà gbà gbọ́ ni pé kò yẹ káwọn máa dìbò, . . . [ṣùgbọ́n] kò wá yẹ kí [ìjọba] rí èyí bí . . . ìdí tó bófin mu láti má ṣe fún àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà ní owó tí ìjọba fi ń ṣètìlẹ́yìn.” +Nigba ti Arakunrin Dag-Erik Kristoffersen, lati eka ofiisi ile Scandinavia, n soro lori ipinnu yii, o ni: Nígbà tí Arákùnrin Dag-Erik Kristoffersen, láti ẹ̀ka ọ́fíìsì ilẹ̀ Scandinavia, ń sọ̀rọ̀ lórí ìpinnu yìí, ó ní: +“Inu wa dun pe ijoba ti wa ri i pe a n se ohun to daa fawon araalu. “Inú wa dùn pé ìjọba ti wá rí i pé à ń ṣe ohun tó dáa fáwọn aráàlú. +A nireti pe awon orile-ede mii ti ijoba ti n fowo setileyin fawon elesin a kiye si ejo tile ejo da yii.” A nírètí pé àwọn orílẹ̀-èdè míì tí ìjọba ti ń fowó ṣètìlẹ́yìn fáwọn ẹlẹ́sìn á kíyè sí ẹjọ́ tílé ẹjọ́ dá yìí.” +"Ju gbogbo re lo, a fi ope fun Jehofa, Afunnilofin wa Giga Ju Lo.—Aisaya 33:22.""" "Ju gbogbo rẹ̀ lọ, a fi ọpẹ́ fún Jèhófà, Afúnnilófin wa Gíga Jù Lọ.—Àìsáyà 33:22.""" +"""Ni September 26, 2018, Ile Ejo Giga Ju Lo ni “Donetsk People’s Republic” (DPR) so pe “agbaweremesin” ni ajo esin awon Elerii Jehofa, tori naa won fofin de ise wa." """Ní September 26, 2018, Ilé Ẹjọ́ Gíga Jù Lọ ní “Donetsk People’s Republic” (DPR) sọ pé “agbawèrèmẹ́sìn” ni àjọ ẹ̀sìn àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà, torí náà wọ́n fòfin de iṣẹ́ wa." +Ko si ikankan ninu awon to pe ejo yii, titi kan Ile to da ejo naa to beere oro lenu Elerii Jehofa kankan nigba ti ejo naa n lo lowo. Kò sí ìkankan nínú àwọn tó pe ẹjọ́ yìí, títí kan Ilé tó dá ẹjọ́ náà tó béèrè ọ̀rọ̀ lẹ́nu Ẹlẹ́rìí Jèhófà kankan nígbà tí ẹjọ́ náà ń lọ lọ́wọ́. +Ifofinde yii ni igbese tuntun ti won gbe ninu bi won se n se inunibini si awon Elerii Jehofa lagbegbe yii tori esin won. Ìfòfindè yìí ni ìgbésẹ̀ tuntun tí wọ́n gbé nínú bí wọ́n ṣe ń ṣe inúnibíni sí àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà lágbègbè yìí torí ẹ̀sìn wọn. +Lati aarin odun 2017 ti Ile Ejo Giga Ju Lo nile DPR ti so pe lara awon itejade wa je ti awon “agbaweremesin,” nse ni nnkan tubo n buru si i fun awon ara wa lawon agbegbe kan ni Donetsk ati Luhansk, ni ila oorun ile Ukraine. Láti àárín ọdún 2017 tí Ilé Ẹjọ́ Gíga Jù Lọ nílẹ̀ DPR ti sọ pé lára àwọn ìtẹ̀jáde wa jẹ́ ti àwọn “agbawèrèmẹ́sìn,” ńṣe ni nǹkan túbọ̀ ń burú sí i fún àwọn ará wa láwọn agbègbè kan ní Donetsk àti Luhansk, ní ìlà oòrùn ilẹ̀ Ukraine. +Ki odun yen to pari, awon Elerii Jehofa tawon olopaa mu ki won le da ibeere bo won le ni aadosan-an (170). Kí ọdún yẹn tó parí, àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà táwọn ọlọ́pàá mú kí wọ́n lè da ìbéèrè bò wọ́n lé ní àádọ́sàn-án (170). +Awon alase agbegbe naa si tun seto bi won se n gba awon Gbongan Ijoba ni kookan. Àwọn aláṣẹ agbègbè náà sì tún ṣètò bí wọ́n ṣe ń gba àwọn Gbọ̀ngàn Ìjọba ní kọ̀ọ̀kan. +Iye gbogbo Gbongan Ijoba ti won ti gba titi di August 29, 2018 je merinlelogun (16). Iye gbogbo Gbọ̀ngàn Ìjọba tí wọ́n ti gbà títí di August 29, 2018 jẹ́ mẹ́rìnlélógún (16). +"Loju gbogbo atako esin yii, awon ara wa lawon agbegbe yii gbeke le ‘Olorun igbala wa.’—Saamu 18:46.""" "Lójú gbogbo àtakò ẹ̀sìn yìí, àwọn ará wa láwọn agbègbè yìí gbẹ́kẹ̀ lé ‘Ọlọ́run ìgbàlà wa.’—Sáàmù 18:46.""" +"""Ni July 6 si 8, 2018, awon Elerii Jehofa lorile-ede Ukraine ki egbeegberun awon ara kaabo sibi akanse apejo to waye ni ilu Lviv, lorile-ede Ukraine." """Ní July 6 sí 8, 2018, àwọn Ẹlẹ́rìí Jèhófà lórílẹ̀-èdè Ukraine kí ẹgbẹẹgbẹ̀rún àwọn ará káàbọ̀ síbi àkànṣe àpéjọ tó wáyé ní ìlú Lviv, lórílẹ̀-èdè Ukraine." +O ju egberun meta o le ogorun-un meta (3,300) eeyan lati orile-ede mesan-an to wa si Ukraine lati wa gbadun eto to da lori Bibeli naa, akori eto naa ni “Je Onigboya”! Ó ju ẹgbẹ̀rún mẹ́ta ó lé ọgọ́rùn-ún mẹ́ta (3,300) èèyàn láti orílẹ̀-èdè mẹ́sàn-án tó wá sí Ukraine láti wá gbádùn ètò tó dá lórí Bíbélì náà, àkòrí ètò náà ni “Jẹ́ Onígboyà”! +Awon ara ni Ukraine si saajo won gan-an. Àwọn ará ní Ukraine sì ṣaájò wọn gan-an. +Osu April 2017 ni won ti bere si i mura sile fun apejo naa, losu meeedogun (15) to te le e, awon ara to wa lagbegbe naa yonda ara won lati seto apejo naa ati bi won se maa boju to awon to maa wa si apejo naa. Oṣù April 2017 ni wọ́n ti bẹ̀rẹ̀ sí í múra sílẹ̀ fún àpéjọ náà, lóṣù mẹ́ẹ̀ẹ́dógún (15) tó tẹ̀ lé e, àwọn ará tó wà lágbègbè náà yọ̀ǹda ara wọn láti ṣètò àpéjọ náà àti bí wọ́n ṣe máa bójú tó àwọn tó máa wá sí àpéjọ náà. +Awon to wa sibi apejo naa ri lara awon asa to sara oto tawon eeyan ile Ukraine ni, iru bi ijo ati orin won atawon ounje ibile won. Àwọn tó wá síbi àpéjọ náà rí lára àwọn àṣà tó ṣàrà ọ̀tọ̀ táwọn èèyàn ilẹ̀ Ukraine ní, irú bí ijó àti orin wọn àtàwọn oúnjẹ ìbílẹ̀ wọn. +Won seto bawon eeyan se maa lo sibi ti won n ko awon nnkan isenbaye si, awon ile nla aye atijo ati bi won se maa lo wo lara oke Carpathian to je awosifila. Wọ́n ṣètò báwọn èèyàn ṣe máa lọ síbi tí wọ́n ń ko àwọn nǹkan ìṣẹ̀ǹbáyé sí, àwọn ilé ńlá ayé àtijọ́ àti bí wọ́n ṣe máa lọ wo lára òkè Carpathian tó jẹ́ àwòṣífìlà. +Eto kan to tun sara oto ni bawon to wa se lanfaani lati ba awon ara ni Ukraine lo sode eri. Ètò kan tó tún ṣàrà ọ̀tọ̀ ni báwọn tó wá ṣe láǹfààní láti bá àwọn ará ní Ukraine lọ sóde ẹ̀rí. +Papa isere kan ni ilu Lviv ni won ti se apejo naa, awon to wa sibe si ju egberun meeedogbon (25,000). Pápá ìṣeré kan ní ìlú Lviv ni wọ́n ti ṣe àpéjọ náà, àwọn tó wá síbẹ̀ sì ju ẹgbẹ̀rún mẹ́ẹ̀ẹ́dọ́gbọ̀n (25,000). +Won tatare awon apa to je lajori ninu apejo naa si papa isere meeedogun (15) mii ati opolopo Gbongan Ijoba kaakiri orile-ede naa, iye gbogbo awon to wa si apejo naa le ni egberun lona marunlelogofa (125,000), awon egberun kan ogorun-un merin o le ogun (1,420) lo si seribomi. Wọ́n tàtaré àwọn apá tó jẹ́ lájorí nínú àpéjọ náà sí pápá ìṣeré mẹ́ẹ̀ẹ́dógún (15) míì àti ọ̀pọ̀lọpọ̀ Gbọ̀ngàn Ìjọba káàkiri orílẹ̀-èdè náà, iye gbogbo àwọn tó wá sí àpéjọ náà lé ní ẹgbẹ̀rún lọ́nà márùnlélọ́gọ́fà (125,000), àwọn ẹgbẹ̀rún kan ọgọ́rùn-ún mẹ́rin ó lé ogún (1,420) ló sì ṣèrìbọmi. +Ivan Riher to je asoju eka ofiisi ni Ukraine, so pe: “A ti n foju sona fun apejo pataki yii, o si n wu wa lati ki awon ara lati awon orile-ede mii kaabo. Ivan Riher tó jẹ́ aṣojú ẹ̀ka ọ́fíìsì ní Ukraine, sọ pé: “A ti ń fojú sọ́nà fún àpéjọ pàtàkì yìí, ó sì ń wù wá láti kí àwọn ará láti àwọn orílẹ̀-èdè míì káàbọ̀. +"A gbadun bi a se fi awon nnkan ile wa se awon to wa lalejo, eyi si mu ka ri bi isokan ati igboya to wa laaarin awon ara wa kari aye se n po si i.”—Saamu 133:1.""" "A gbádùn bí a ṣe fi àwọn nǹkan ilẹ̀ wa ṣe àwọn tó wá lálejò, èyí sì mú ká rí bí ìṣọ̀kan àti ìgboyà tó wà láàárín àwọn ará wa kárí ayé ṣe ń pọ̀ sí i.”—Sáàmù 133:1.""" +"""Awa Elerii Jehofa lorile-ede Ukraine se afihan kan to sara oto nipa Iwe Mimo Kristeni Lede Giriiki ni Itumo Aye Tuntun ta a mu jade ni Ede Aditi ti Rosia, aseyori to lapeere leyi si je ninu ise itumo ti a n se." """Àwa Ẹlẹ́rìí Jèhófà lórílẹ̀-èdè Ukraine ṣe àfihàn kan tó ṣàrà ọ̀tọ̀ nípa Ìwé Mímọ́ Kristẹni Lédè Gíríìkì ní Ìtumọ̀ Ayé Tuntun tá a mú jáde ní Èdè Adití ti Rọ́síà, aṣeyọrí tó lápẹẹrẹ lèyí sì jẹ́ nínú iṣẹ́ ìtúmọ̀ tí à ń ṣe." +Afihan naa bere ni October 7, 2018 ni ilu Lviv, a si se e titi di June 7, 2019. Awon ilu mii ta a ti se afihan naa ni Kharkiv, Kyiv, Odesa ati Dnipro. Àfihàn náà bẹ̀rẹ̀ ní October 7, 2018 ní ìlú Lviv, a sì ṣe é títí di June 7, 2019. Àwọn ìlú míì tá a ti ṣe àfihàn náà ni Kharkiv, Kyiv, Odesa àti Dnipro. +Ki a to se afihan yii, awon ijo to n so ede aditi pin iwe ikesini fawon aditi atawon ti ko gboran daadaa lagbegbe ti afihan naa ti maa waye, won si tun fawon fidio han won. Kí a tó ṣe àfihàn yìí, àwọn ìjọ tó ń sọ èdè adití pín ìwé ìkésíni fáwọn adití àtàwọn tí kò gbọ́ran dáadáa lágbègbè tí àfihàn náà ti máa wáyé, wọ́n sì tún fàwọn fídíò hàn wọ́n. +Yato siyen, Eka To N Gberoyin Jade ni ofiisi wa lorile-ede Ukraine pin iwe ikesini fun awon onimo eko, awon oniroyin atawon alase. Yàtọ̀ síyẹn, Ẹ̀ka Tó Ń Gbéròyìn Jáde ní ọ́fíìsì wa lórílẹ̀-èdè Ukraine pín ìwé ìkésíni fún àwọn onímọ̀ ẹ̀kọ́, àwọn oníròyìn àtàwọn aláṣẹ. +Awon to wa sibi afihan ta a koko se ni Lviv City Deaf Club ri orisirisi awon eto ta a se tawon aditi le lo lati fi kekoo Bibeli, iru bi eto JW Library Sign Language®. Àwọn tó wá síbi àfihàn tá a kọ́kọ́ ṣe ní Lviv City Deaf Club rí oríṣiríṣi àwọn ètò tá a ṣe táwọn adití lè lò láti fi kẹ́kọ̀ọ́ Bíbélì, irú bí ètò JW Library Sign Language®. +Awon to wa tun ri afihan kan to ni orisirisi Bibeli ti won ti lo lati opo ogorun-un odun, latori awon iwe akajo titi de awon iwe ode oni. Àwọn tó wá tún rí àfihàn kan tó ní oríṣiríṣi Bíbélì tí wọ́n ti lò láti ọ̀pọ̀ ọgọ́rùn-ún ọdún, látorí àwọn ìwé àkájọ títí dé àwọn ìwé òde òní. +Okan pataki lara awon ohun to wa nibe ni Bibeli kan to ti wa latodun 1927. Ọ̀kan pàtàkì lára àwọn ohun tó wà níbẹ̀ ni Bíbélì kan tó ti wà látọdún 1927. +Inu wa dun pe Iwe Mimo Kristeni Lede Giriiki ni Itumo Aye Tuntun ti wa ni Ede Aditi ti Rosia. Inú wa dùn pé Ìwé Mímọ́ Kristẹni Lédè Gíríìkì ní Ìtumọ̀ Ayé Tuntun ti wà ní Èdè Adití ti Rọ́síà. +"O da wa loju pe o maa je ko rorun fawon to n so ede naa lati ni imo to peye nipa Bibeli.​—Matiu 5:3.""" "Ó dá wa lójú pé ó máa jẹ́ kó rọrùn fáwọn tó ń sọ èdè náà láti ní ìmọ̀ tó péye nípa Bíbélì.​—Mátíù 5:3.""" +"""Ise ikole eka ofiisi ti ile Geesi to wa nitosi Chelmsford, Essex ni a reti pe ko pari ni December 2019." """Iṣẹ́ ìkọ́lé ẹ̀ka ọ́fíìsì ti ilẹ̀ Gẹ̀ẹ́sì tó wà nítòsí Chelmsford, Essex ni a retí pé kó parí ní December 2019." +Ni bayii, awon omowe gba pe apeere to ye ki awon eeyan te le to ba di pe ka so ile dotun lo je. Ní báyìí, àwọn ọ̀mọ̀wé gbà pé àpẹẹrẹ tó yẹ kí àwọn èèyàn tẹ̀ lé tó bá di pé ká sọ ilẹ̀ dọ̀tun ló jẹ́. +Orisirisi pantiri lawon eeyan n da si ile ohun titi kan awon moto to ti ba je ki awon ara wa to ra ile naa ni 2015. Oríṣiríṣi pàǹtírí làwọn èèyàn ń dà sí ilẹ̀ ọ̀hún títí kan àwọn mọ́tò tó ti bà jẹ́ kí àwọn ará wa tó ra ilẹ̀ náà ní 2015. +Awon oluyonda ara eni lo hu awon idoti naa kuro, won ko o da nu, won si tun awon kan to si le wulo se, won tie hu egbeegberun awon taya tojo won ti pe jade nibe, koda awon taya kan ti wa nibe latigba Ogun Agbaye Keji. Àwọn olùyọ̀ǹda ara ẹni ló hú àwọn ìdọ̀tí náà kúrò, wọ́n kó o dà nù, wọ́n sì tún àwọn kan tó ṣì lè wúlò ṣe, wọ́n tiẹ̀ hú ẹgbẹẹgbẹ̀rún àwọn táyà tọ́jọ́ wọ́n ti pẹ́ jáde níbẹ̀, kódà àwọn táyà kan ti wà níbẹ̀ látìgbà Ogun Àgbáyé Kejì. +Leyin naa, won se awon iyanrin to ti doti, titi kan awon okuta keekeeke, won si tun won se fun lilo, won tie tun awon kan se ki won le lo won fun awon nnkan mii, ko tan sibe o, won tun lo awon iyanrin to mo naa fun ise ikole. Lẹ́yìn náà, wọ́n sẹ́ àwọn iyanrìn tó ti dọ̀tí, títí kan àwọn òkúta kéékèèké, wọ́n sì tún wọ́n ṣe fún lílò, wọ́n tiẹ̀ tún àwọn kan ṣe kí wọ́n lè lò wọ́n fún àwọn nǹkan míì, kò tán síbẹ̀ o, wọ́n tún lo àwọn iyanrìn tó mọ́ náà fún iṣẹ́ ìkọ́lé. +Ni akopo, o le ni egberun mokanla (11,000) awon arakunrin ati arabinrin ti won yonda ara won lati sise nibe, o si ju milionu merin wakati lo ti won fi sise lori ile hekita metalelogbon naa. Ní àkópọ̀, ó lé ní ẹgbẹ̀rún mọ́kànlá (11,000) àwọn arákùnrin àti arábìnrin tí wọ́n yọ̀ǹda ara wọn láti ṣiṣẹ́ níbẹ̀, ó sì ju mílíọ̀nù mẹ́rin wákàtí lọ tí wọ́n fi ṣiṣẹ́ lórí ilẹ̀ hẹ́kítà mẹ́tàlélọ́gbọ̀n náà. +Osi: Awon to yonda ara won ta a ti da lekoo n ko awon idoti to wa nile naa kuro lodun 2015; Otun: Foto okan lara ogba ti won gbin oniruuru ododo si Òsì: Àwọn tó yọ̀ǹda ara wọn tá a ti dá lẹ́kọ̀ọ́ ń kó àwọn ìdọ̀tí tó wà nílẹ̀ náà kúrò lọ́dún 2015; Ọ̀tún: Fọ́tò ọ̀kan lára ọgbà tí wọ́n gbin onírúurú òdòdó sí +Ti won ba pari ise naa, ile naa maa ni ogba ogbin to rewa, adagun omi, oniruuru ododo egan ati ogba eleso to joju ni gbese. Tí wọ́n bá parí iṣẹ́ náà, ilẹ̀ náà máa ní ọgbà ọ̀gbìn tó rẹwà, adágún omi, onírúurú òdòdó ẹgàn àti ọgbà eléso tó jojú ní gbèsè. +Ki i se pe ile to teju yii kan dun un wo nikan ni. Kì í ṣe pé ilẹ̀ tó tẹ́jú yìí kàn dùn ún wò nìkan ni. +O tun je ibugbe fun awon eranko igbe, o mu ko rorun lati so omi lo, ibe tun je ibi to daa lati da awon igi nlanla ati keekeeke si, eyi si mu ki awon eweko to po wa nibe, ko si tubo mu ki adugbo naa rewa fun awon to n gbe ibe. Ó tún jẹ́ ibùgbé fún àwọn ẹranko ìgbẹ́, ó mú kó rọrùn láti ṣọ́ omi lò, ibẹ̀ tún jẹ ibi tó dáa láti dá àwọn igi ńláńlá àti kéékèèké sí, èyí sì mú kí àwọn ewéko tó pọ̀ wà níbẹ̀, kó sì túbọ̀ mú kí àdúgbò náà rẹwà fún àwọn tó ń gbé ibẹ̀. +Arakunrin Paul Rogers, to je okan lara awon igbimo ikole so pe: “Ile ti won o lo, ti won si ti pa ti fun opo odun la ra. Arákùnrin Paul Rogers, tó jẹ́ ọkàn lára àwọn ìgbìmọ̀ ìkọ́lé sọ pé: “Ilẹ̀ ti wọ́n ò lò, tí wọ́n sì ti pa tì fún ọ̀pọ̀ ọdún la rà. +Ile naa bere si joju nigba ti ogooro awon oluyonda ara eni n fara bale sa awon idoti naa. Ilẹ̀ náà bẹ̀rẹ̀ sí jọjú nígbà tí ọ̀gọ̀ọ̀rọ̀ àwọn olùyọ̀ǹda ara ẹni ń fara balẹ̀ ṣa àwọn ìdọ̀tí náà. +Leyin naa, won bere si pale awon idoti naa mo, won n tun ile naa se ni ibamu pelu bi ile naa se ri, won wa gbin oniruuru awon igi, igbo atawon eweko. Lẹ́yìn náà, wọ́n bẹ̀rẹ̀ sí palẹ̀ àwọn ìdọ̀tí náà mọ́, wọ́n ń tún ilẹ̀ náà ṣe ní ìbámu pẹ̀lú bí ilẹ̀ náà ṣe rí, wọ́n wá gbin onírúurú àwọn igi, igbó àtàw���n ewéko. +Bi ile naa se rewa leyin ti won tun un se ran wa leti oro to wa ni Isikieli 36:​35, 36 to so pe: ‘Awon eeyan a si so pe: “Ile to ti di ahoro naa ti da bi ogba Edeni” . . . Bí ilẹ̀ náà ṣe rẹwà lẹ́yìn tí wọ́n tún un ṣe rán wa létí ọ̀rọ̀ tó wà ní Ìsíkíẹ́lì 36:​35, 36 tó sọ pé: ‘Àwọn èèyàn á sì sọ pé: “Ilẹ̀ tó ti di ahoro náà ti dà bí ọgbà Édẹ́nì” . . . +Awon orile-ede . . . yoo wa mo pe, emi Jehofa ti ko ohun to ya lule, mo si ti gbin ohun to ti di ahoro.’ ” Àwọn orílẹ̀-èdè . . . yóò wá mọ̀ pé, èmi Jèhófà ti kọ́ ohun tó ya lulẹ̀, mo sì ti gbin ohun tó ti di ahoro.’ ” +Oju iwe akoko ninu iwe iroyin to maa n so nipa ise ikole, ti won pin kiri ju lo ni ile Geesi ti won n pe ni Construction Manager to jade losu March 2019 soro nipa ise ikole to n lo lowo ni Chelmsford. Ojú ìwé àkọ́kọ́ nínú ìwé ìròyìn tó máa ń sọ nípa iṣẹ́ ìkọ́lé, tí wọ́n pín kiri jù lọ ní ilẹ̀ Gẹ̀ẹ́sì tí wọ́n ń pè ní Construction Manager tó jáde lóṣù March 2019 sọ̀rọ̀ nípa iṣẹ́ ìkọ́lé tó ń lọ lọ́wọ́ ní Chelmsford. +Apileko naa soro nipa isokan to wa laaarin awon to yonda ara won, bo tile je pe ibi otooto ni won ti wa. Àpilẹ̀kọ náà sọ̀rọ̀ nípa ìṣọ̀kan tó wà láàárín àwọn tó yọ̀ǹda ara wọn, bó tilẹ̀ jẹ́ pé ibi ọ̀tọ̀ọ̀tọ̀ ni wọ́n ti wá. +Bi apeere, iwe iroyin naa kiye si i pe opo awon odo atawon obinrin lo n sise nibi ise ikole naa, eyi si yato si bo se maa n ri lawon ibi ise ikole mii. Bí àpẹẹrẹ, ìwé ìròyìn náà kíyè sí i pé ọ̀pọ̀ àwọn ọ̀dọ́ àtàwọn obìnrin ló ń ṣiṣẹ́ níbí iṣẹ́ ìkọ́lé náà, èyí sì yàtọ̀ sí bó ṣe máa ń rí láwọn ibi iṣẹ́ ìkọ́lé míì. +Apileko naa so pe, “Se ni inu gbogbo won n dun sinkin nibi,” o tun so siwaju si i nipa bi awon osise se n ki alaboojuto won, awon osise kan n juwo, awon mii n bo won lowo nigba to je pe se lawon mii n gba won mora paapaa. Àpilẹ̀kọ náà sọ pé, “Ṣe ni inú gbogbo wọn ń dùn ṣìnkìn níbí,” ó tún sọ síwájú sí i nípa bí àwọn òṣìṣẹ́ ṣe ń kí alábòójútó wọn, àwọn òṣìṣẹ́ kan ń juwọ́, àwọn míì ń bọ̀ wọn lọ́wọ́ nígbà tó jẹ́ pé ṣe làwọn míì ń gbá wọn mọ́ra pàápàá. +Arakunrin Stephen Morris, to je okan lara awon igbimo ikole naa so pe: Arákùnrin Stephen Morris, tó jẹ́ ọkàn lára àwọn ìgbìmọ̀ ìkọ́lé náà sọ pé: +“Bo tie je pe ki i se tori pe kawon eeyan le kan saara si wa la se n ko eka tuntun naa, ohun tawon akosemose so nipa ise ikole naa je eri pe gbogbo awon to kopa ninu ise naa wa letoleto, won si ja fafa. “Bó tiẹ̀ jẹ́ pé kì í ṣe torí pé káwọn èèyàn lè kan sáárá sí wa la ṣé ń kọ́ ẹ̀ka tuntun náà, ohun táwọn akọ́ṣẹ́mọṣẹ́ sọ nípa iṣẹ́ ìkọ́lé náà jẹ́ ẹ̀rí pé gbogbo àwọn tó kópa nínú iṣẹ́ náà wà létòlétò, wọ́n sì já fáfá. +"Jehofa ni gbogbo iyin ati ope to si, fun awon ilana Bibeli to fun wa, eyi to mu ka le saseyori lenu ise ikole wa.”​—1 Korinti 14:40.""" "Jèhófà ni gbogbo ìyìn àti ọpẹ́ tọ́ sí, fún àwọn ìlànà Bíbélì tó fún wa, èyí tó mú ká lè ṣàṣeyọrí lẹ́nu iṣẹ́ ìkọ́lé wa.”​—1 Kọ́ríńtì 14:40."""